Zákon o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov 8/2005 účinný od 01.01.2009 do 31.05.2010

Vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v oblasti civilného práva v súvislosti s zavedením meny euro v Slovenskej republike

-16-

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pô sobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v oblasti civilného práva v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike (ďalej len 'návrh zákona').

Cieľom predloženého ná vrhu noviel zákonov je vytvoriť základné právne predpoklady v Slovenskej republike na bezproblémové a úspešné zavedenie eura a začlenenie Slovenskej republiky do eurozóny, organizovan é a plynulé riešenie všetkých kľúčových záležitostí, ktoré súvisia s prechodom zo slovenskej meny na menu euro.

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky zvolilo pri príprave a predložení návrhu zákona postoj, ktorý spočíval v snahe uviesť presné prepočty a zaokrú hlenia jednotlivých peňažných súm. Nevyhnutná bola preto vedomosť o určenom a zverejnenom oficiálnom konverznom kurze. Až následne po vykonaní premeny konkrétnych súm vyjadrených v slovenských koruná ch na menu euro v zmysle pravidiel generálneho zákona sa navrhuje preložiť návrh zákona do medzirezortného pripomienkového konania. Vyššie uvedený postup bol zvolený najmä s cieľom umožniť pripomienkujú cim subjektom vyjadriť sa k správnosti samotnej premeny uvádzaných súm.

Zákon č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ' generálny zákon') zakotvuje vo svojich ustanoveniach univerzálny princíp kontinuity existujúcich právnych vzťahov pri rešpektovaní zásady zmluvnej slobody, bez zmeny reálnej finančnej hodnoty predmetu právnych vzť ahov a bez zmeny ich subjektov, platnosti alebo ostatného obsahu za podmienky, že sa všetci dotknutí účastníci príslušného právneho vzťahu nedohodli inak alebo ak zákon alebo iný osobitný predpis neustanovuje inak. Napríklad ustanovenie § 2 ods. 1, § 9 ods. 2 druhá veta generálneho zákona. Realizácia uvedeného princípu sa v plnej miere prejaví najmä v konaniach (v civilných veciach - základné konanie, druhostupňové konanie, ako aj výkon rozhodnutia a prí padná exekúcia, ako aj v konkurzných a reštrukturalizačných konaniach, no v neposlednom rade aj v konaniach vo veciach zápisov do obchodného registra), kedy nemôže byť spochybnená samotná existencia daného pr ávneho vzťahu. Návrh zákona sa uvedeného princípu plne pridržiava.

Účelom navrhovanej právnej úpravy je v situáciách, kedy generálny zákon neobsahuje bližšiu úpravu, osobitne upraviť niektoré aspekty prechodu Slovenskej republiky na menu euro v právnych predpisoch z oblasti civilného práva, ktoré sú v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a túto skutočnosť dostatočne vyjadriť spô sobom, ktorý zabezpečí nevyhnutne potrebnú mieru právnej istoty pre všetky dotknuté subjekty. Je možné konštatovať, že generálny zákon vo svojej komplexnosti postihuje všetky aspekty života jednotlivca – fyzickej aj právnickej osoby. Predkladaný návrh zákona nemá za úlohu suplovať ustanovenia generálneho zákona. Jeho cieľom je, tak ako je vyjadrené vyššie, v záujme lepšej prehľadnosti a ucelenosti osobitne upraviť niektoré aspekty prechodu na menu euro.

Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že predkladateľ postupoval pri premene, prepočte a zaokrúhľovaní peňažných súm zo slovenskej meny na eur á v súlade s ustanoveniami generálneho zákona o zachovaní cenovej neutrality, čo reprezentuje matematický prepočet súm zaokrúhlených na dve desatinné miesta. Výnimky spočívajúce v zaokrúhlení prepo čítaných súm odlišne od vyššie uvedeného modelu predstavujú na jednej strane situácie, kedy sa pri jednotlivých sumách jedná o príjem alebo výdavok štátneho rozpočtu, prípadne iného druhu rozpo čtu verejnej správy. V týchto prípadoch však predkladateľ striktne dodržal literu generálneho zákona, z ktorého vyplýva, že konečne stanovené sumy v eurách budú v závislosti od toho či sa jedná o príjem alebo výdavok štátneho rozpočtu alebo iného druhu rozpočtu verejnej správy prepočítané a zaokrúhlené buď na prospech osôb povinných znášať úhradu platieb alebo na prospech oprávnen ých príjemcov platieb. Na druhej strane odchýlka od matematického zaokrúhlenia bola použitá pri sumách, ktoré nemajú vplyv na cenovú neutralitu, a to za účelom zachovania právnej istoty spočívajú cej v zrozumiteľnosti právnej normy voči jej adresátom. V daných situáciách ide o zákonnom stanovené hraničné sumy, ktorých výšku sa navrhuje určiť tak, aby bola zabezpečená jednoduchá apliká cia ustanovení zákona.

Návrh zá kona je v súlade s Ú stavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade aj s právom Európskych spoločenstiev a Európskej ú nie, ako aj s ustanoveniami generálneho zákona.

Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Materiál nemá finančný, ekonomický , environmentálny vplyv, ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

DOLOŽ KA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu: Zákon, ktorým sa v súvislosti so zavedením meny euro menia a dopĺňajú zákony patriace do pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v oblasti civiln ého práva

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

v primárnom

- v čl. 4 ods. 2, čl. 8, čl. 101, čl. 102, čl. 105 až 124 a č l. 249 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení (Ú. v. EÚ C 321E, 29. 12. 2006),

- v Protokole (č. 18) o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky v platnom znení,

- v Protokole (č. 21) o kritériách konvergencie podľa článku 121 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

v sekundárnom

- v nariadení Rady (ES) č. 3603/93 z 13. decembra 1993, ktorým sa stanovujú definície na uplatňovanie zákazov uvedené v článkoch 104 a 104b ods. 1 zmluvy (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 10/zv. 01),

- v nariadení Rady (ES) č. 3604/93 z 13. decembra 1993, ktorým sa stanovujú definície na uplatňovanie zákazu zvýhodneného prístupu, uvedeného v článku 104a zmluvy (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 10/zv. 01),

- v nariadení Rady (ES) č. 1103/97 zo 17. júna 1997 o určitých ustanoveniach týkajúcich sa zavedenia eura v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 10/zv. 01),

- v nariadení Rady (ES) č. 974/98 z 3. mája 1998 o zavedení eura v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 10/zv. 01),

- v nariadení Rady (ES) č. 975/98 z 3.mája 1998 o nominálnych hodnotách a technických špecifikáciách euromincí určených do obehu v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 10/zv.01),

- v rozhodnutí Rady (ES) č. 98/415/ES z 29. júna 1998 o poradení sa vnútroštátnych orgánov s Európskou centrálnou bankou ohľadom návrhov právnych predpisov (Ú.v. ES L 189, 3.7.1998; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 10/zv. 01; korigendum Ú. v. EÚ L 234, 29.8.2006),

- v nariadení Rady (ES) č. 2866/98 z 31. decembra 1998 o výmenných kurzoch medzi eurom a menami členských štátov zavádzajúcich euro v platnom znení (Ú. v. ES L 359, 31. 12 1998),

- v nariadení Rady (ES) č. 693/2008 z 8. júla 2008, ktorým sa men í a dopĺňa nariadenie (ES) č. 974/98, pokiaľ ide o zavedenie eura na Slovensku (Ú. v. EÚ L 195, 24. 7. 2008),

- v nariadení Rady (ES) č . 694/2008 z 8. júla 2008, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2866/98, pokiaľ ide o prevodný kurz eura pre Slovensko (Ú. v. EÚ L 195, 24. 7. 2008).

b)je upravená v práve Európskej únie,

v primárnom

- v čl. 1 ods. 1 Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej ú nii a čl. 2 pripojeného aktu o podmienkach pristúpenia a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia (Ú. v. L 236, 23. 9.2003; oznámenie č. 185/2004 Z. z.),

- v čl. 2 Zmluvy o založení Európskej únie v platnom znení (Ú. v. EÚ C 321E, 29. 12. 2006).

c)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev:

– v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev z 18. januá ra 2007 vo veci C–359/05, Estager SA v. Receveur principal de la recette des douanes de Brive (Ú. v. EÚ C 56, 10. 3. 2007, str. 8 ; Zb. roz. ESD 2007. str. I-00581),

- v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoloč enstiev zo 14. septembra 2004 vo veci C–19/03, Landgericht München I): Verbraucher-Zentrale Hamburg eV v. O2 (Germany) GmbH & Co. OHG (Ú. v. EÚ C 284, 20.11. 2004, str. 3; Zb. roz. ESD 2004, str. I-08183).

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) lehota na prebratie smernice alebo rámcového rozhodnutia podľa urč enia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo lehota na implementá ciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca

b)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o poruš ení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení

c)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

5. Stupeň zlučiteľnosti

Úplný

6. Gestor

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

Dolo žka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov

a vplyvov na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie

1.Odhad dopadov na verejné financie:

Navrhovaná právna ú prava nebude mať negatívny dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov.

Vzhľadom na skutočnosť, že predložený návrh zákona len čiastočne upravuje isté špecifiká, ktoré so sebou priniesol už samotný generálny zákon, je možné konštatova◊, že nemá negatívny dopad na obyvate◊ov. Realizáciou predloženého ná vrhu zákona sa rovnako nepredpokladá ani negatívny dopad na hospodárenie podnikate◊skej sféry ani na hospod árenie iných právnických osôb.

Pri vykonaných premenách, prepočtoch a zaokrúhleniach konečných súm vyjadrených v slovenských korunách na menu euro bol striktne dodržiavaný princí p cenovej neutrality, ako aj princíp prednostného zaokrúhlenia smerom nadol alebo nahor v závislosti od toho, či sa jednalo o príjem alebo výdavok štátneho rozpočtu alebo iného druhu rozpočtu verejnej správy.

V rámci návrhu zákona sa ďalej navrhuje špecifický spôsob zaokrúhľovania výsledných súm sankcií, ktorých dolná a horná hranica je určen á priamo zákonom – v tomto prípade sa navrhuje ich zaokrúhľovanie, ako vo vzťahu k dolnej, tak aj vo vzťahu k hornej sadzbe sankcie tak, že výsledná suma sa zaokrúhli na celé desiatky eur smerom nadol. Z h ľadiska prípadných rozdielov vo výške pokuty, resp. výnosu z nej (pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu) možno konštatovať, že pri aplikácii navrhovanej konštrukcie 'na desiatky eur smerom nadol' sa hranica dolnej alebo hornej sadzby pokuty môže zmeniť od 0,01 eura do 9,99 eur, čo v prepočte na slovenské koruny predstavuje rozdiel cca od 0,30 Sk do 301 Sk. Prípadný dopad na verejné financie z titulu zníženia sadzieb peňažných sankcií nemožno vopred vyčísli ť, keďže výška sankcie je v konečnom dôsledku na posúdení príslušného orgánu, ktorý pri jej ukladaní zohľadňuje viaceré okolnosti vzniku protiprávneho stavu, ktorý zakladá prá vnu zodpovednosť.

2.Odhad ekonomických dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Návrh zákona nebude ma ť ekonomický dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb. Uvedené sa uvádza vzhľadom na skutočnosť, že podnikatelia zapísaní v obchodnom registri majú v súlade s ustanovením § 12 ods. 5 a 7 (§ 9 ods. 5) generá lneho zákona možnosť vykonať premenu, prepočet a zaokrúhlenie menovitých hodnôt vkladov do imania a menovitých hodnôt základných imaní v lehote jedného roka od zavedenia meny euro v Slo venskej republike prostredníctvom návrhu na zápis premeny menovitej hodnoty vkladov do imania a menovitej hodnoty základné ho imania obchodných spoločností a družstiev vrátane kmeňového imania štátnych podnikov podľa osobitného predpisu bezodplatne.

3.Odhad dopadov na životné prostredie

Predložený návrh z ákona nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie.

4.Odhad dopadov na zamestnanosť

Realizácia predloženého návrhu zákona nebude mať negatívny vplyv na nezamestnanosť ani na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.

5.Odhad dopadov na podnikateľské prostredie:

Návrh zá kona nebude mať vplyv ani na podnikateľské prostredie.

B. Osobitná časť

K Èl. I (Občiansky zákonník)

K bodu 1

Uvedená zmena sa navrhuje vzhľadom na prechod na menu euro v Slovenskej republike; bola predmetom konzultácií s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky, ako orgánom, v ktorého vecnej pôsobnosti sa nachádza zákon č. 281/2001 Z. z. o zá jazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, ktoré vyjadrilo záujem na zachovaní uvedeného ustanovenia.

K bodu 2 a 3

Národná banka Slovenska vzniesla v rámci pripomienkového konania zásadnú pripomienku týkajúcu potreby zmeny ustanovenia § 779 Občianskeho zákonníka, a to z d ôvodu, že doterajšie znenie § 779 Občianskeho zákonníka by znamenalo, že by išlo o uplatňovanie administratívneho nástroja menovej regulácie, ktorý je principiálne nezlučiteľný so štandardný mi menovými nástrojmi v eurozóne.

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky pripomienke Národnej banky Slovenska vyhovelo a dotknuté ustanovenie upravilo. Zmeny väčšieho rozsahu ustanovení 14. hlavy ôsmej časti Občianskeho zákonníka (Vklady) posúdi rekodifikačná komisia.

K Èl. II (Obchodný zákonník)

K bodu 1 až 3

Predmetné zmeny sa navrhujú vzhľadom na prechod na menu euro v Slovenskej republike. Generálny zákon, ktorým bol okrem iného novelizovaný aj Obchodný zákonní k opomenul vyriešiť tieto ustanovenia vo svojom novelizačnom článku IV.

K Èl. III (Občiansky súdny poriadok)

K bodom 1, 2, 6 až 8

Sumy ustanovené v slovenských korunách sa navrhuje po prepočte konverzným kurzom ustanoviť v eurách.

Pokuty uložené v slovenských korunách podľa § 53 ods. 1 a 2, § 250b ods. 4, § 250u a § 273 ods. 1, ktoré sa stanú splatnými po 1. januári 2009, sa nahrádzajú v týchto ustanoveniach sumami v eurá ch po prepočte konverzným kurzom a po zaokrúhlení na celé eurá nadol. Dopad na štátny rozpočet bude minimálny (bagateľný). V súdnej praxi nemožno vysledovať prípady, kedy by boli uložené pokuty v maxim álnej zákonnej výške, avšak predpokladá sa ich nízky výskyt. Zámerom tejto úpravy je zabezpečiť jasnosť a zrozumiteľnosť právneho predpisu určením pevnej sumy uloženej pokuty v rámci jej prepo čtu na eurá a následného zaokrúhlenia na celé eurá smerom nadol. Ide o zavedenie spôsobu zaokrúhľovania v prospech účastníka (obdobne, ako sa navrhuje zaokrúhľovanie v prospech poplatníka v zá kone Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov).

K bodu 3 a 4

Uvedené ustanovenia sa vkladá do Občianskeho súdneho poriadku za účelom zníženia administratívnej záťaže registrových súdov, ktorá je spô sobená vstupom Slovenska do menovej únie. Navrhované ustanovenie by malo významným spôsobom znížiť náklady, ktoré by boli s poštovým doručovaním uvedených uznesení a potvrdení spojené. Predpokladan á úspora iba na poštových službách sa predpokladá až na úrovni 4 miliónov Sk, pričom pre spoločnosti nebude znížená právna istota, nakoľko v zmysle § 10 generálneho zákona sa odo dň a zavedenia eura považujú menovité hodnoty znejúce na slovenské koruny za menovité hodnoty znejúce na eurá, a to v prepočte a po zaokrúhlení podľa stanovených pravidiel.

Uvedené oslobodenie od doručovania uznesenia sa bude týkať iba konaní o premene podľa osobitných predpisov, za ktoré sa považujú za konania podľa § 10 a nasl. generálneho zákona, ktoré sa podávajú v zmysle § 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 246/2008 Z. z. na novom tlačive, alebo podľa § 3 uvedenej vyhlášky – na zmenovom formulári, avšak samostatne. Pôjde teda iba o zá pisy premeny, ktoré nebudú spojené s iným návrhom na zmeny a jediným predmetom konania bude vykonanie premeny menovitých hodnôt. Ak zapísaná osoba spojí premenu s akýmkoľvek iným návrhom na zmenu, nové ustanovenie § 200f sa naň nebude vzťahovať a použijú sa štandardné ustanovenia registračného konania.

Ustanovenie navrhovaného § 200f sa nebude vzťahovať na premenu súhlasom podľa navrhovaného ustanovenia § 12a ods. 3 z ákona č. 530/2003 Z. z., nakoľko v tomto osobitnom konaní sa uznesenie nebude vydávať.

Výpis sa zverejňuje v Obchodnom vestníku, a to až nadobudnutím účinnosti premeny, po zápise do Obchodného registra, ktorý nemôže byť vykonaný skôr ako k 1. januáru 2009.

K bodu 5

Odvolanie voči uzneseniu, ktoré sa podľa § 200f nemusí doručovať nie je prípustné. Pôjde teda iba o uznesenia v konaniach o premene začatých na návrh podľa § 2 a § 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 246/2008 Z. z. a konania o premene iniciované súhlasom s navrhnutou metódou prepočtu podľa § 12a ods. 3 zákona č. 530/2003 Z. z..

K bodu 9

V súvislosti so zavedením meny eura v Slovenskej republike je potrebné vykonať zmeny v ustanovení o určení najvyššieho prípustného rozsahu zráž ok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, tak aby z čistej mzdy ktorá zostáva po odpočítaní základnej sumy a ktorá sa zaokrúhli nadol na sumu deliteľnú v eurocentoch troma, bolo možné zraziť na vymoženie pohľad ávky oprávneného len jednu tretinu.

K Èl. IV (Notársky poriadok)

Podľa § 91 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov mož no notárovi, ktorý závažným spôsobom alebo opätovne porušil svoje povinnosti vyplývajúce z Notárskeho poriadku, etického kódexu notára, z uznesení komory, alebo ktorý svojím správaním závažn ým spôsobom naruší dôstojnosť svojho povolania, uložiť disciplinárne opatrenia.

Podľa ods. 2 písm. b) uvedeného ustanovenia je disciplinárnym opatrením aj udelenie peňažnej pokuty až do výšky 100 000 Sk.

Vzhľadom na prijatie meny euro v Slovenskej republike od 1. januára 2009 a stanovený konverzný kurz by sa uvedená suma mala pri dodržaní princípu cenovej neutrality prepočítať a nahradiť čiastkou 3.319,39 €. Po vzájomnej dohode so zástupcami Notá rskej komory Slovenskej republiky bolo dohodnuté, že uvedená čiastka bude zaokrúhlená na sumu 3.300 € vzhľadom na to, že zástupcovia Notárskej komory Slovenskej republiky chcú zabrániť možnosti vzniku aplika čných problémov v prípade, ak by čiastka zostala nezaokrúhlená a vyjadrená striktne v záujme dodržania princípu cenovej neutrality. Výsledná suma je na prospech povinných osôb.

K Èl. V (Exekučný poriadok)

K bodu 1

V prípade skladania peňažnej zábezpeky sa prepočet na menu euro uskutoč nil podľa zásady cenovej neutrality a zaokrúhlenie bolo vykonané na eurocent. Jedná sa o zábezpeku, ktorú exekútor skladá v prospech účtu Slovenskej komory exekútorov.

K bodu 2

Zaokrúhľovanie na celé koruny nadol sa nahrádza zaokrúhľovaním na eurocent nadol. Ustanovenie plne rešpektuje § 24 ods. 5 generálneho zákona.

K bodu 3, 4 a 5

Zaokrúhľovanie súm, ktoré tvoria hraničnú hodnotu veci alebo sumy, ktoré nepodliehajú exekúcii sa zaokrúhľuje na eurocent a v súlade so zásadou cenovej neutrality.

K bodu 6

Odhad spísaných vecí, ktoré podliehajú exekúcii vykoná znalec, s výnimkou ak hodnoty týchto vecí neprevyšuje v súčasnosti sumu 20 000,- Sk. Pri zaokr úhlení na dve desatinné miesta, by sme dospeli k sume, ktorá by bola exekútorom ťažko posúditeľná. Rozdiel v jednom eurocente by nedokázal odhadnúť, a tým ani stanoviť hranicu, od ktorej sa musí vykonať znalecký posudok. Z tohto dôvodu sa navrhuje zaokrúhlenie nahor na sumu 665 eur. Nejedná sa o príjem a ani výdavok štá tneho rozpočtu. Navrhnutým prepočtom, ktorý prekračuje princípy cenovej neutrality, sa v tomto konkrétnom prípade nevytvára žiadny priestor na poš kodenie niektorého z účastníkov trhu. Suma 20 000,- Sk je len hraničnou, hodnotou, ktorú zákon definuje. Jej prepoč tom a následným zaokrúhlením o vyše jedno euro nahor nevznikne strata a ani prospech pre žiadny subjekt. Naopak sa docieli presnosť a zrozumiteľnosť právneho predpisu.

K bodom 7 až 9

Zaokrúhľovanie sa bude vykonávať na celé desiatky eur smerom nadol. Jedná sa o sankcie, resp. ich horné výšky, ktoré ukladá tak Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ako i Slovenská komora exekútorov. Exekučný poriadok je právny predpis, ktorý vzhľadom na svoj charakter musí mať jasné a zrozumiteľné ustanovenia. Pre dodrž anie koncepčnosti sa navrhuje zaokrúhľovať na celé desiatky eur nadol pri sumách, ktoré tvoria hornú hranicu ukladaného disciplinárneho opatrenia a v tejto výške sú ukladané výnimočne. Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu a ich zaokrúhlenie na celé desiatky eur nadol neprinesie podstatný zásah do štátneho rozpočtu, keďže sa jedná o hornú hranicu pokuty a v takejto výške býva ukladaná zriedka. Nepríde ani k poškodeniu fyzických a ani právnick ých osôb, práve naopak. Zníži sa horná hranica trestného postihu pre ne (resp. pre špecifický subjekt, akým je exekútor).

K bodu 10

Uvedené prechodné ustanovenie sa zavádza na základe návrhu Národnej banky Slovenska.

K odseku 1

Doplnenie predmetného prechodného ustanovenia je dôležité v záujme vytvorenia predpokladov na plynulé a bezproblémové zabezpečenie prípravy na prechod a prechodu na euro v oblasti bankovníctva.

K odseku 2

Banky, ktoré pôsobia na slovenskom trhu, nie sú z technických príčin schopné akceptovať príkaz exekútora na zablokovanie účtu, zaslaný formou upovedomenia o začatí exekúcie. Preto bude takémuto príkazu vyhovené druhý pracovný deň pod dni zavedenia eura.

K Èl. VI (Zákon č. 305/1999 Z. z. o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistický ch koncentračných táborov a zajateckých táborov v znení zákona č. 126/2002 Z. z.)

K bodom 1 až 7

Peňažné sumy vyjadrené v jednotných dotknutých ustanoveniach sa prepo čítavajú podľa stanoveného konverzného kurzu v súlade s pravidlami uvedenými v generálnom zákone.

K čl. VII (Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zá konov (zákon o slobode informácií) v znení zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 628/2005 Z. z. a zákona č. 207/2008 Z. z.)

Predmetnou zmenou sa navrhuje premena výšky pokuty za spáchaný priestupok v zmysle ustanovenia § 21a ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Pokuta je príjmom štátneho rozpočtu, preto bolo vykonané zaokrúhlenie konečnej sumy na celé desiatky eur smerom nadol (viď odôvodnenie k bodu 1 doložky finančných vplyvov).

K Èl. VIII (Zákon č. 105/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku príslušníkom československých zahraničných alebo spojeneckých armá d, ako aj domáceho odboja v rokoch 1939 – 1945 v znení zákona č. 439/2002 Z. z., zákona č . 443/2002 Z. z., zákona č. 563/2003 Z. z. a zákona č. 129/2005 Z. z.)

K bodom 1 až 5

Peňažné sumy vyjadrené v jednotných dotknutých ustanoveniach sa prepo čítavajú podľa stanoveného konverzného kurzu v súlade s pravidlami uvedenými v generálnom zákone.

K Èl. IX (Zákon č. 527/2002 Z. z o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej n árodnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení z ákona č. 568/2007 Z. z.)

K bodom 1, 2, 4, 6, 7, 8, 12 až 15

Sumy ustanovené v slovenských korunách sa navrhuje po prepočte konverzný m kurzom ustanoviť v eurách; sumy sú uvedené (prepočítané a zaokrúhlené) na dve desatinné miesta (okrem zmien v § 13, 17 a 26) tak, aby v súlade s úpravou generálneho zákona bola zabezpečená čo najväčš ia miera cenovej neutrality.

K bodom 3, 5, 9 až 11

Dôvodom iného ako matematického zaokrúhlenia prepočítaných súm je skutočnosť, že ide o zákonom stanovené hraničné hodnoty, na ktoré nemá vplyv princíp cenovej neutrality v zmysle generálneho zákona, ako aj záujem na zachovaní právnej istoty spočívajúcej v zrozumiteľnosti právnej normy voči jej adresátom.

K Èl. X (Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri v ýkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 215/2007 Z. z. a zákona č. .../2008 Z. z.)

K bodu 1

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že zavedenie meny euro v Slovenskej republiky nie je relevantným titulom na akéko ľvek sprísňovanie zákonnej právnej úpravy vo význame zvyšovania dolnej alebo hornej sadzby sankcie peňažného charakteru. Z uvedeného dôvodu preto Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky považuje za jedin ý vhodný spôsob konverzie sankcií peňažného charakteru ich výsledné zaokrúhlenie smerom nadol. Pokuty v novelizovanom zákone sú vyjadrené minimálnou a maximálnou výškou, resp. dolnou a hornou sadzbou, pričom tento model zostáva zachovaný. Prepočet pokút vyjadrených v platnom znení zákona v slovenskej mene na menu euro sa navrhuje vykonať spôsobom, kedy sa výsledné sumy po prepočítaním konv erzným zaokrúhlia na celé desiatky eur smerom nadol. V rámci praktickej aplikácie zákona sú pokuty ukladané len výnimočne na hornej hranici sadzby – z uvedeného dôvodu sa teda javí zaokrúhlenie výsledn ých súm na celé desiatky eur smerom nahor ako optimálne riešenie, keďže výsledná suma pokuty, ktorá bude uložená je výsledkom posúdenia viacerých kritérií hmotnoprávnej povahy (závažnosť protizákonného konania, intenzita konania, osoba páchateľa a pod.), ktoré realizuje príslušný správny orgán v rámci rozhodovania o pokute. Súčasne platí, že takto vyjadrené sankcie budú vyjadrené v celých číslach.

Z hľadiska riešenia hraničnej situácie, kedy došlo k uloženiu pokuty pod ľa novelizovaného zákona, ktorá bola vyjadrená v slovenskej mene (slovenské koruny), pričom splatnou sa stáva po dni zavedenia eura, resp. má byť zaplatená v eurách, sa bude postupovať podľa príslušný ch ustanovení generálneho zákona. Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu, a preto ich zaokrúhľovanie po prepočte konverzným kurzom sa vykoná smerom nadol na celé centy na prospech osôb, ktoré sú povinné tieto sankcie znášať. Uvedený záver podporuje naviac aj fakt, že zavedenie meny euro nie je dôvodom na sprísnenie už raz právoplatne uložených sankcií.

K bodu 2

Z dôvodu právnej istoty účastníkov právnych vzťahov vznikajúcich v súvislosti s realizáciou práva na náhradu škody podľa novelizovaného zá kona sa navrhuje priamo zákonom ustanoviť spôsob zaokrúhľovania náhrady škody priznanej v slovenskej mene, ktorá sa stane splatnou po dni zavedenia eura. Z hľadiska metodiky zaokrúhľovania sa uplatňuje princí p zaokrúhľovania na najbližší eurocent smerom nahor na prospech oprávnených príjemcov týchto platieb, rešpektujúc tak základné princípy prechodu na euro definované v generálnom zákone.

K Èl. XI (Zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 432/2004 Z. z., zákona č. 562/2004 Z. z., zákona č. 24/2007 Z. z., zákona č. 657/2007 Z. z. a zákona č. 659/2007 Z. z.)

K bodom 1 a 2

Sumy ustanovené v slovensk ých korunách sa navrhujú po prepočte konverzným kurzom ustanoviť v eurách; sumy sú premenené , prepočítané a zaokrúhlené na celé eurá smerom nadol v zmysle príslušných ustanovení gener álneho zákona (viď odôvodnenie k bodu 1 doložky finančných vplyvov).

K bodu 3

Cieľom predmetného ustanovenia je snaha odľahčiť registrové súdy ako aj podnikateľ ov od nadmernej administratívnej záťaže, ktorá by im s vysokou pravdepodobnosťou bola spôsobená prechodom na euro v Slovenskej republike vzhľadom na povinnosť zakotvenú tak v ustanovení § 10 ods. 1 ako aj v § 768e Obchodného zákonníka. Systém zavedený v § 10 a nasl. generálneho zákona síce zaviedol zjednodušený spô sob rozhodovania o premene menovitých hodnôt do imania, avšak napriek tomu ostal zachovaný relatívne komplikovaný postup premeny menovitých hodnôt zo slovenskej meny na menu euro. Nové ustanovenie zavádza novú alternatí vu, ktorá nenahrádza existujúce možnosti premeny, iba ich doplňuje o novú možnosť, ktorá bude z existujúcich možností administratívne najjednoduchšia tak pre podnikateľov ako aj pre registrové súdy.

K odseku 1:

Odo dňa účinnosti zákona budú registrové súdy uvádzať popri menovitých hodnotách v slovenských korunách aj menovité hodnoty v eurách. Uvá dzanie menovitých hodnôt v eurách bude mať iba informatívny charakter a bude sa týkať všetkých menovitých hodnôt uvádzaných na výpisoch z obchodného registra, pričom ale nepôjde o duá lne zobrazovanie v zmysle ustanovenia § 18 generálneho zákona. Aj po 1. januári 2009 budú mať totiž menovité hodnoty v eurách iba informatívny charakter, a to až do vykonania premeny.

K odseku 2:

Prepočet bude založený na najpresnejšej metóde, ktorú generálny zákon spolu s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 246/2008 Z. z. o pravidlách a postupoch pri premene menovitej hodnoty vkladov do imania a menovitej hodnoty základných imaní zo slovenskej meny na eurá (ďalej len ' vyhláška MS SR č. 246/2008 Z. z.') pripúšťajú. Menovitá hodnota v slovenských korunách bude vydelená konverzným kurzom a výsledok bude zaokrúhlen ý na 6 desatinných miest nahor.

Pri spoločnosti s ručením obmedzeným so základným imaním 200 tisíc Sk s dvoma spoločníkmi s rovnakým obchodn ým podielom sa teda menovité hodnoty v eurách získajú nasledovným prepočtom:

100 000 Sk / 30,126 = 3319,3918874062271791807740821881 € čo sa po zaokrúhlení nahor na 6 desatinných miest rovná 3319,391888 € na jeden podiel.

Základné imanie sa následne získa súčtom menovitých hodnôt vkladov v eurách, čiže:

3319,391887 € + 3319,391887 € = 6638,783776 €.

Pri konverzii základného imania podľa pravidiel pre konverziu vkladov do imania by sme však získali nasledovný výsledok:

200 000 Sk / 30,126 = 6638,7837748124543583615481643763 € čo sa po zaokrúhlení rovná 6638,783775 €. Pri porovnaní so sumou získanou súčtom vkladov do imania zistíme, že spoločnosť by mala zvýšiť zá kladné imanie o 0.000001 €, čo však po zaokrúhlení na celé eurocenty (2 desatinné miesta) bude znamenať, že pomer vkladov aj imania ostane zachovaný bez potreby akýchkoľvek dodatočných krokov.

Pri akciovej spoločnosti so základným imaním 10 mil. Sk rozdeleným na 10 mil. akcií s menovitou hodnotou 1 Sk bude premena vyzerať nasledovne:

1 Sk / 30,126 = 0,033193918874062271791807740821881 € čo sa po zaokrúhlení bude rovnať 0,033194 €.

Základné imanie sa získa vynásobením menovitej hodnoty akcií v eurách ich počtom v emisii (10 mil.) čiže zá kladné imanie sa bude rovnať 0,033194 € * 10 mil. = 331.940 €.

Pri konverzii základného imania podľa pravidiel pre konverziu vkladov do imania by sme však získali nasledovný výsledok:

10 mil. / 30,126 = 331939,18874062271791807740821881 €, čo by po zaokrúhlení bolo 331939,188741 €. Pri takto extrémnom prí pade by teda vznikol rozdiel iba 0,811259 € čo je približne 80 eurocentov na celú 10 miliónovú emisiu. O túto sumu by spoločnosť musela upraviť svoje základn é imanie, pričom vzhľadom na primerané použitie ustanovení generálneho zákona sa v prípade dodržania podmienok a obmedzení ustanovených generálnym zákonom by na túto úpravu mala použiť prostriedky z nerozdeleného zisku predchádzajúcich období, iné vlastné zdroje financovania tvoriace jej vlastné imanie alebo prostriedky rezervného fondu. O úprave hodnoty zá kladného imania sa hovorí z dôvodu, že generálny zákon vo svojom ustanovení § 10 ods. 4 druhá veta ustanovuje, že premena menovitej hodnoty vkladov do imania a základného imania zo slovenskej meny na eurá podľa konverzného kurzu a ďalších pravidiel pre prechod na euro sa nepovažuje za zvýšenie ani za zníženie výšky menovitej hodnoty vkladov do imania alebo výšky základného imania podľa ustanovení Obchodného zákonníka a ostatných osobitných zákonov, ani za právny úkon, na ktorý sa vyžaduje súhlas alebo predchádzajúci súhlas pod ľa osobitných predpisov, ak sa rozhodnutie o tejto premene neodchýli od podmienok a obmedzení ustanovených generálnym zákonom pre premenu menovitej hodnoty vkladov do imania a základného imania zo slovenskej meny na eurá.

K odseku 3

Ako už bolo uvedené, uvádzanie menovitých hodnôt v eurách na výpisoch z obchodného registra bude mať iba informatívny charakter, a teda nebude dotknutá povinnosť podnikateľov vykonať premenu podľa osobitného predpisu (podľa § 10 a nasl. generálneho zákona, s prihliadnutím § 768e Obchodného zákonníka a na vyhlášku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 24 6/2008 Z. z.).

Odsek 3 však umožňuje zapísaným osobám vysloviť súhlas s informatívnym prepočtom súdu, resp. s metódou tohto prepočtu, pričom takýto súhlas sa bude považovať za vykonanie premeny podľa uvedené ho osobitného predpisu. Súhlas sa nemusí podávať na žiadnom osobitnom formulári a bude sa v zásade posudzovať podľa obsahu a nie podľa formy. Jedinými formálnymi požiadavkami sú, aby bol súhlas písomný a podpísaný členmi štatutárneho orgánu zapísanej osoby oprávnenými konať za tú to osobu, pričom ich podpisy musia byť úradne osvedčené. Po obsahovej stránke musí ísť o bezvýhradný súhlas s metódou prepočtu podľa odseku 2.

Samozrejme, cenou za súhlas s presným zaokrúhlením je relatívne veľký počet desatinných miest pri menovitých hodnotách zapísaných v registri. Toto však môže zapísaná osoba kedykoľvek dodatočne odstrániť a zaokrúhliť menovité hodnoty naprí klad aj na celé eurá. V takom prípade však už bude musieť postupovať pravdepodobne podľa ustanovení Obchodného zákonníka o zvýšení alebo zní žení základného imania, nakoľko rozdiel ktorý vznikne už s vysokou pravdepodobnosťou nebude spĺňať kritériá generálneho zákona (najmä zachovanie pomeru menovitých hodnôt vkladov, cenová neutralita alebo lehota dokedy môže podľa týchto ustanovení postupovať). Takto môže samozrejme zapísaná osoba rozhodnúť aj bez udelenia súhlasu s informatívnym prepočtom, pričom v závislosti od zaokrú hlenia bude postupovať buď podľa § 10 a nasl. generálneho zákona (vyplní a podá formulár návrhu na premenu podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 246/2008 Z. z.) alebo podľa ustanovení Obchodného zákonníka pre zvýšenie alebo zníženie základného imania (vyplní a podá formulár návrhu na zmenu zapísaných údajov v zmysle ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 530/2003 Z. z.).

Na súhlas ktorý nebude spĺňať niektorú z požiadaviek odseku 3, resp. na späťvzatie súhlasu sú d nebude prihliadať.

K odseku 4

Po doručení súhlasu s premenou súd vykoná premenu bezodkladne. Premena sa vykoná jednoduchým vypustením menovitých hodnôt v slovenských korunách, prič om momentom premeny menovité hodnoty v eurách nebudú mať už iba informatívny charakter, ale pôjde o skutočné menovité hodnoty.

V prípade súhlasov zaslaných registrovým súdom v období medzi 1. decembrom 2008 (začiatkom uvádzania informatívnych menovitých hodnôt v eurách) a 1. januárom 2009 (vstupom Slovenska do Hospodárskej a menovej únie) vykoná súd tú to premenu najneskôr do 31. januára 2009. Táto lehota na vybavenie prvých súhlasov je odôvodnená očakávaným veľkým počtom súhlasov doručených registrovým súdom v uvedenom období.

K odseku 5

Odsek 5 odkazuje na primerané použitie ustanovení osobitného predpisu. Pôjde v zásade o ustanovenia generálneho zákona - § 10 ods. 3 ktorý napríklad stanovuje lehoty na vykonanie premeny. Podľa § 10 ods. 4 sa zasa pri premene menovitej hodnoty vkladov na výsledné hodnoty nevzťahujú obmedzenia osobitného zá kona (napr. aby išlo o celé kladné čísla), resp. že táto premena sa pri zachovaní pravidiel pre prepočet nebude považovať za zvýšenie alebo zníženie základného imania, a teda bude postačovať rozhodnutie štatutárneho orgánu zapísanej osoby.

Podľa primeraného použitia § 11 ods. 1 uvedeného zákona sa však nebude môcť ani udelením súhlasu podstatne zmeniť podiel spoločníkov na základnom imaní. Ak by teda v niektorých extrémnych prí padoch prepočet metódou podľa odseku 2 spôsobil podstatnú zmenu pomeru podielov spoločníkov na základnom imaní, a teda podstatnú zmenu pomeru hlasovacích práv, štatutárny orgán by s takýmto informatí vnym prepočtom nemal súhlasiť bez spolurozhodovania spoločníkov. Pri zaokrúhľovaní na 6 desatinných miest by však takáto situácia s vysokou pravdepodobnosťou nemala nastať.

Na základe primeraného použitia § 11 ods. 2 generálneho zákona zapísaná osoba na prípadnú úpravu základného imania použije prostriedky z nerozdelené ho zisku predchádzajúcich účtovných období alebo iné vlastné zdroje financovania tvoriace vlastné imanie. K úprave základného imania smerom nadol, i keď iba o pár centov v zásade nemôže prísť , nakoľko vklady do imania sa zaokrúhľujú vždy nahor, a teda základné imanie získané ako ich súčet bude vždy buď rovné alebo vyšš ie ako keby bolo prepočítané na základe rovnakých pravidiel ako vklady samotné.

Na základe primeraného použitia § 11 ods. 3 generálneho zákona musí štatutárny orgán, ktorý dáva súhlas podľa navrhovaného § 12a odsek 3 dbať na to, aby nebol premenou zmenený vzájomný pomer veľkostí podielov na základnom imaní. Zodpovednosť za nesprávne udelený súhlas nesie štatut árny orgán a súd, ktorý prepočet urobil, nakoľko premena nastáva až zaregistrovaním súhlasu s metódou prepočtu a nie prepočtom, ktorý má iba informatívny charakter. Ak by súhlas zmenil vzájomný pomer podielov, musí štatutárny orgán žiadať o rozhodnutie spoločníkov (valné zhromaždenie). V zásade by sa m uselo postupovať podľa ustanovení o zvýšení základného imania a zapísaná osoba by musela rozhodnúť postupom a väčšinou vyžadovanou pre zvýšenie základného imania. Ak sa dodržia ďalš ie ustanovenia generálneho zákona, štatutárny orgán môže sám rozhodnúť aj o príslušnej zmene stanov, spoločenskej zmluvy alebo iného právneho dokumentu o zriadení alebo vnútorných pomeroch príslu šnej osoby.

Na základe primeraného použitia § 12 ods. 1 generálneho zákona nadobudne premena súhlasom účinnosť zápisom do obchodného registra (pri súhlasoch podan ých pred 1. januárom 2009 (účinnosť tohto ustanovenia sa navrhuje na 1. decembra 2008) najskôr až 1. januára 2009), pričom štatutárny orgán by mal bezodkladne vykonať príslušné zmeny aj v zozname spoločníkov, ak spoločnosť takýto zoznam vedie.

K bodu 4

Odsek 1 stanovuje, že po zaregistrovaní súhlasu udeleného v súlade s ustanovením § 12a, registrový súd odstráni z výpisu príslušnej zapísanej osoby, ktorá týmto spôsobom vykonala premenu, menovité hodnoty vyjadrené v slovenských korunách. Menovité hodnoty v eurách týmto momentom prestávajú mať iba informatívny charakter. Táto zmena, a teda účinnosť premeny prostredníctvom súhlasu môže samozrejme nastať až po vstupe Slovenska do menovej únie.

Odsek 2 sa vysporiadava so všeobecnou povinnosťou ukladať do registra pri každej zmene údajov úplné znenie stanov, spoločenskej zmluvy alebo iného právneho dokumentu o zriadení alebo vnútorných pomeroch so zapracovaný mi zmenami. V záujme maximalizácie zjednodušenia procesu premeny prostredníctvom súhlasu podľa § 12a ods. 3 pre zapísané osoby sa navrhuje odloženie tejto povinnosti až na zápis ďalšej zmeny, najneskôr však do dvoch rokov od zaregistrovania sú hlasu.

Samozrejme, navrhované ustanovenie nebráni zapísanej osobe priložiť k súhlasu nové znenie stanov aj pri udelení súhlasu. Ak zapísaná osoba podáva súhlas s premenou zároveň s návrhom na zá pis inej zmeny, musí samozrejme priložiť úplné znenie stanov zároveň s týmto návrhom.

K bodu 5

Cieľom predmetného prechodného ustanovenia je podrobne z procesného hľadiska upraviť situáciu, keď s údu bude po 1. januári 2009 doručený návrh na zápis, ktorý nebude súčasne spojený s návrhom na zápis premeny ako aj situáciu, ktorá nastane v dôsledku prerušenia konania podľa ustanovenia § 9 ods. 7 generálneho zákona, teda situáciu, keď sa konanie o návrhu na vykonanie zápisu údajov (vyjadrených v slovenskej mene) začalo, ale neskončilo predo dňom zavedenia eura v Slovenskej republike.

Z procesného hľadiska rozdiel spočíva v následkoch odmietnutia vykonať zápis a v prerušení konania s následným zaslaním výzvy na zmenu alebo doplnenie návrhu.

Prerušenie konania ustanovuje samotný generálny zákon (§ 9 ods. 7), avšak tento bližšie neupravuje postup súdu, príslušné lehoty ani následky nedoplnenia návrhu alebo nevykonania jeho zmeny. Preto bolo nevyhnutn é všetky tieto procesné ustanovenia doformulovať.

Novonavrhované ustanovenie rieši aj kolíziu návrhu na zápis premeny s návrhom na zápis inej zmeny.

K Èl. XII (Zákon č. 7/2005 Z. z. konkurze a reš trukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 353/2005 Z. z., zákona č. 520/2005 Z. z., zákona č. 198/2007 Z. z. a zákona č. 270/2008 Z. z.)

K bodom 1 a 2

Predmetné zmeny sa navrhujú vzhľadom na prechod na menu euro v Slovenskej republike.

K bodom 3 a 4

Prepočet hornej hranice pokuty vyjadrenej v platnom znení zákona v slovenskej mene na menu euro sa navrhuje vykonať neutrálne podľa generálneho zákona vzhľadom na to, že uložená pokuta môže byť aj príjmom všeobecnej podstaty.

K bodom 5 a 6

Predmetné zmeny sa navrhujú vzhľadom na prechod na menu euro v Slovenskej republike.

K bodom 7 a 8

Pri prvej podmienke pre uznanie konkurzu za malý, ktorou je výška majetku, sa suma zaokrúhľuje na celé tisícky eur smerom nadol. Pri podmienke výšky obratu sa suma zaokrúhľ uje na celé tisícky eur smerom nahor a zvyšuje sa o tisíc euro. V záujme právnej istoty je vhodné, aby išlo o ľahko zapamätateľné sumy. Oproti doterajšej úprave sa týmto rozširuje okruh prí padov, kedy bude možné uznať konkurz za malý s účelom zjednodušenia a zrýchlenia konkurzného konania (praktické rozdiely, ktoré pri uvedených prepočtoch nastanú bude možné počítať v tisí coch slovenských korún, čo vzhľadom na hraničné sumy, o ktoré sa v danom prípade jedná (5 000 000 Sk a 10 000 000 Sk) je možné posúdiť ako akceptovateľnú odchýlku).

K bodom 9 až 11

Predmetné zmeny sa navrhujú vzhľadom na prechod na menu euro v Slovenskej republike.

K Èl. XIII (Zákona č. 8/2005 Z. z. o sprá vcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 330/2007 Z. z.)

K bodom 1 a 2

Horná hranica pokút, ktoré môže uložiť Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky spr ávcovi, sa zaokrúhľuje na celé desiatky eur smerom nadol (viď odôvodnenie k bodu 1 doložky finančných vplyvov).

K Èl. XIV (Zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej nú dzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č . 8/2005 Z. z.)

Ustanovenie § 9 zákona č . 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi upravuje inštitút tzv. predbežnej konzultácie, ktorá má slúžiť na vysvetlenie podmienok na uplatnenie nároku na poskytnutie prá vnej pomoci, oboznámenie sa s prípadom a poskytnutie základnej právnej rady, prípadne na pomoc pri vypĺňaní žiadosti o poskytnutie právnej pomoci.

Podľa § 9 ods. 4 je poplatok za poskytnutie predbežnej konzultácie 150 Sk, čo by po prepočte na menu euro bolo 4,97 €.

Vzhľadom na to, že Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky chce byť prístupné sociálne slabším obč anom, ktorí sa na Centrum právnej pomoci obracajú, rozhodlo sa uvedený poplatok znížiť po zaokrúhlení na čiastku 4,5 €. Schodok v štátnom rozpočte, ktorý v hrubom odhade (v porovnaní s rokom 2007, kedy bolo poskytnutých 1597 predbežných konzultácií v celkovom objeme 239.550,- Sk) je odhadovaný na cca 23.000,- Sk vykryje Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky z vlastných finančných zdrojov.

K Èl. XV (Zákon č. 547/2005 Z. z o odškodňovaní obetí okupácie Èeskoslovenska vojskami zväzu sovietskych socialistických republí k, Nemeckej demokratickej republiky, Poľskej ľudovej republiky, Maďarskej ľudovej republiky a Bulharskej ľudovej republiky)

K bodom 1 až 3

Peňažné sumy vyjadrené v jednotných dotknutých ustanoveniach sa prepočítavajú podľa stanoveného konverzného kurzu v súlade s pravidlami uvedenými v generálnom zákone.

K Èl. XVI (Účinnosť)

Účinnosť zákona sa navrhuje na 1. decembra 2008 okrem ustanovení čl. I, čl. II, čl. III bodu 1. [§ 53 ods.1], bodu 2. [§ 53 ods. 2], bodu 6. [§ 250b ods. 4], bodu 7. [§ 250u], bodu 8. [§ 273 ods. 1] a bodu 9. [§ 279 ods. 1], čl. IV, čl. V bodu 1. [§ 12 ods. 1 písm. c)], bodu 2. [§ 71 ods. 1], bodu 3. [§ 104], bodu 4. [§ 115 ods. 2 písm. d)], bodu 5. [§ 115 ods. 2 písm. h)], bodu 6. [§ 122], bodu 7. [§ 192 ods. 1], bodu 8. [§ 221 ods. 1 písm. c)] a bodu 9. [§ 221 ods. 2 písm. b)], čl. VI, čl. VII, čl. VIII, čl. IX, čl. X, čl. XI bodu 1. [§ 11 ods. 1], bodu 2. [ § 11 ods. 2] a bodu 5. [§ 15c], čl. XII, čl. XIII, čl. XIV, čl. XV, ktoré nadobudnú účinnosť vzhľ adom na stanovený a schválený deň zavedenia eura v Slovenskej republike 1. januára 2009.

Bratislava, 20. august 2008

predseda vlády

Slovenskej republiky

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o správcoch a o zmene a doplnení niektorých predpisov

Dôvodová správa

I. Všeobecná časť

Vo vyspelých trhových ekonomikách sa vyskytujú dva základné modely regulácie výkonu činnosti správcov (ďalej len „ RVČS“). Prvý možno charakterizovať ako formálny – t.j. systém, ktorý je presne zákonne upravený a v ktorom regulačným orgánom je buď orgán štátnej správy alebo komora. Naproti tomu druhý model možno charakterizovať ako neformálny – t. j. systém, ktorý je spravidla v rukách súdu a špecializovaných servisných organizáciách. Z pohľadu cudzích právnych úprav je formálny model RVČS typický pre anglosaské štáty (Spojené štáty americké, Kanada, Južná Afrika, Austrália). Naopak s výnimkou niektorých niekdajších socialistických ekonomík – Rusko a Ukrajina, ktoré majú rozvinutý formálny model RVČS, avšak s odlišnosťami od anglosaského modelu – vo väčšine právnych úprav prevláda neformálny model RVČS. Je príznačné, že i keď ekonomiku vyššie spomenutých anglosaských štátov možno označiť ako vysoko liberálnu, majú tieto štáty silne formálny model RVČS. Racionálnym argumentom pre formálny model RVČS je nepochybne i skutočnosť, že bankrot ako taký kontroluje súd, ktorý potom ale nemá dostatočný priestor na účinnú reguláciu správcov. Regulácia správcov je následne spravidla ponechaná na príslušných stavovských komorách, ktoré však regulujú správcu v prvom rade ako svojho advokáta, audítora, exekútora a pod. – a až následne ako správcu. Výkon takejto regulácie však nemôže byť rovnocenný ale ani účinný, nakoľko je vykonávaný u každého správcu podľa príslušnosti ku komore odlišne. Presadzovanie formálneho modelu RVČS je viditeľný v posledných 15 – 20 rokoch v mnohých krajinách. Je to následkom uznania dôležitosti role kvalifikovanosti správcov v stále rastúcej zložitosti ekonomiky, uznania vhodnosti redukovať administratívnu záťaž súdov (všeobecne, ako i z pohľadu monitoringu správcov súdom) a uznania potreby mať systém, ktorý je transparentný a spoľahlivý (t.j. predvídateľný pre užívateľov a chránený pred korupciou). Návrh zákona o správcoch má preto na základe vyššie uvedených argumentov za ciel vytvoriť silne formálny model RVČS.

Ako prvé pri vytváraní formálneho modelu RVČS je potrebné určiť orgán, ktorý bude za reguláciu RVČS zodpovedný. V rámci vytvárania nového modelu RVČS je možné reguláciu zveriť (i) už existujúcemu orgánu alebo (ii) ju delegovať na novovytvorený nezávislý orgán. Pri posudzovaní tohto rozhodujúceho moment je potrebné mať na zreteli súčasnú ne – existenciu RVČS a vysoký počet registrovaných správcov (> 1 000) Na porovnanie vo Veľkej Británii je ročne približne 50.000 bankrotov, s ktorými sa zaoberá približne 2.500 správcov. , čo vyžaduje účinnú, rýchlu a prísnu realizáciu nového modelu RVČS tak, aby bola jeho legitimita a miera úspechu čo najvyššia. Z tohto pohľadu ako najvhodnejšie z možných riešení je zveriť dohľad už existujúcemu štátnemu orgánu. Súčasne sa navrhuje, aby týmto orgánom bolo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „MS“).

I keď za hlavný regulačný orgán sa navrhuje MS je vhodné niektoré funkcie RVČS (napr. vzdelávanie) delegovať na súkromný sektor. Po vytvorení fungujúceho modelu RVČS bude preto potrebné delegovať funkcie, ktorých výkon vie súkromný sektor lepšie zabezpečiť a ktoré na druhej strane budú zbytočne administratívne zaťažovať MS, delegovať na tento sektor.

Úplný model RVČS by mal plniť licenčnú funkciu, vzdelávaciu funkciu, monitorovaciu funkciu a disciplinárnu funkciu. Licenčnú funkciu bude vykonávať MS. Na funkciu správcu bude právny nárok po splnení zákonných podmienok. O udelení licencii sa bude rozhodovať podľa správneho poriadku a rozhodnutie MS bude preskúmateľné súdom. Vzdelávaciu funkciu bude vykonávať MS alebo ním poverená osoba. Vzdelanie bude rozdelené na vzdelávanie prípravné (príprava na správcovsku skúšku a správcovska skúška) a vzdelávanie následné (kreditový systém). V prípadné pochybnosti o dostatočnosti vzdelania správcu bude možné nariadiť preskúšanie správcu. Rozsah vzdelávania bude presnejšie vymedzený podzákonným právnym predpisom. Hlavnú monitorovaciu funkciu bude vykonávať MS, tým by však nemala byť dotknutá monitorovacia funkcia konkurzného súdu. Monitorovaciu funkciu bude MS vykonávať periodickými previerkami ako i ad hoc previerkami konkrétnych vecí. Monitoring bude jednak aktívny ako i pasívny. Prípadné zistené porušenia povinnosti správcu vyústia do sankcie, ktorou môže byť pokuta alebo vyčiarknutie zo zoznamu správcov.

Fungujúci model RVČS je prioritne záujmom štátu a preto bude financovaný zo štátneho rozpočtu, čiastočne poplatkami správcov (poplatok za zápis, ročný poplatok) a čiastočne pokutami uloženými v správnom konaní. Vzdelávacia funkcia RVČS bude financovaná výlučne poplatkami správcov; tieto poplatky pritom pripadnú tomu, kto vzdelávaciu funkciu zabezpečil.

Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, dopad na štátny rozpočet je vyčíslený v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona : vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona : zákon o správcoch

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii :

a)návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení, Národného programu pre prijatie acquis communataire, odporúčané v prílohe Prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integrácie do vnútorného trhu Únie (Biela kniha), screeningu, medzi úlohy vlády Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003, ale sa predkladá ako iniciatívny materiál Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky,

b)nevyplývajú zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky ku kapitole č. 5, 24

4.Problematika návrhu právneho predpisu :

a)

b)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

c)

d)nie je upravená v práve Európskej únie,

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie :

Vzhľadom na vnútroštátny charakter upravovanej problematiky je posudzovanie súladu návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie bezpredmetné.

6.Gestor (spolupracujúce rezorty) :

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

7.Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie :

Pri vypracúvaní návrhu zákona nebola účasť experta.

II. Osobitná časť

K § 1

Upravuje sa predmet zákona. Tak ako je uvedené vo všeobecnej časti dôvodovej správy návrh zákona upravuje jednak postavenie a činnosť správcov, niektoré práva a povinnosti správcu, mlčanlivosť správcu, poistenie správcu, základný rámec požiadaviek kladených na dokumentáciu správcu, požiadavky na zamestnancov správcu a osoby spolupracujúce so správcom, zodpovednosť správcu za škodu, vzdelávanie správcov, postavenie štátnej správy vo výkone správcovskej činnosti, registračné konanie správcov, vybavovanie sťažnosti na postup správcov, dohľad nad činnosťou správcov, sankcie za porušenie niektorých povinností správcu, poplatkovú a príspevkovú povinnosť správcov a v neposlednom rade disciplinárnu zodpovednosť správcov.

K § 2

V ustanovení § 2 návrhu zákona sa definuje osoba správcu. Správcom môže byť tak fyzická osoba ako aj právnická osoba. Nový zákon o správcoch umožní vykonávať správcovi (FO) správcovskú činnosť samostatne alebo prostredníctvom právnickej osoby. Výkon správcovskej činnosti prostredníctvom právnickej osoby umožní vykonávať správcovskú činnosť efektívnejšie a flexibilnejšie (združenie zdrojov, zamestnancov, vedomostí, skúseností, racionalizácia nákladov, atď.). Zároveň sa tým do budúcnosti dáva priestor, aby na slovenskom trhu vznikli veľké „správcovské spoločnosti“, ktoré budú mať dostatok zdrojov, vedomostí ale i skúsenosti na zvládnutie veľkých bankrotových prípadov. Správca združený v právnickej osobe bude schopný alokovať viac finančných zdrojov pre svoju činnosť a ľahšie prekoná možné recesie v ekonomickom cykle. Mimo toho mu to umožní využívať výhodnejší spôsob zdaňovania ako i existenciu pomerne presnej zákonnej úpravy vzájomných vzťahov spoločníkov. V cudzích právnych úpravách nie sú presne vymedzené podmienky pôsobenia právnických osôb, ktoré vykonávajú činnosť správcu. Všeobecne sa však dajú identifikovať nasledujúce tri podmienky: (i) neobmedzené ručenie správcov (spoločníkov) za záväzky spoločnosti, (ii) prevažná alebo výlučná účasť správcov na spoločnosti a (iii) výlučné pôsobenie správcov v štatutárnych orgánoch spoločnosti. S prihliadnutím k podmienke neobmedzeného ručenia spoločníkov za záväzky spoločnosti prichádzajú do úvahy ako „správcovské spoločnosti“ len verejná obchodná spoločnosť a komanditná spoločnosť. Aspekt neobmedzeného ručenia je obzvlášť dôležitý a potrebný v prvej etape realizácie nového insolvenčného zákona, ktorý bude vyžadovať silný pocit zodpovednosti jednotlivých správcov.

Správcovskú činnosť podľa návrhu zákonu môže vykonávať len správca. Iné osoby na rozdiel od doterajšej úpravy sú z výkonu správcovskej činnosti vylúčené. Zároveň sa upravuje charakter správcovskej činnosti, ktorá ma nepochybne charakter podnikateľskej činnosti, t. j. činnosti vykonávanej sústavne za účelom dosiahnutia zisku.

K § 3

Upravujú sa základné povinnosti správcu vrátane jeho povinnosti zachovávať nestrannosť pri výkone správcovskej činnosti. Návrh zákona tiež kladie dôraz na profesionalitu správcu najmä s ohľadom na jeho povinnosť vykonávať správcovskú činnosť len v tých veciach, v ktorých ma dostatok skúseností, zručností a odborných vedomostí. Zakazuje sa tiež akokoľvek ovplyvňovanie nestranného spôsobu výberu správcu.

Upravuje sa tiež, kedy môže správca odmietnuť výkon správcovskej činnosti a kedy je povinný odmietnuť výkon správcovskej činnosti. Jednotlivé kvalifikované dôvody budú upravené v etickom kódexe správcu. Opodstatnenosť dôvodov vždy posúdi súd.

K § 4

Upravuje sa vylúčenie správcu z výkonu správcovskej činnosti pre jeho zaujatosť. V odseku 2 sa obligatórne uvádza, ktoré vzťahy sa považujú za také, pri ktorých je správca z výkonu správcovskej činnosti vylúčený vždy.

K § 5

Upravuje sa všeobecná informačná povinnosť správcu vo vzťahu k ministerstvu. Zároveň sa upravuje povinnosť správcu oznámiť príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní všetky skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin, o ktorých sa správca dozvedel v súvislosti s výkonom správcovskej činnosti. Správca bude mať preto povinnosť oznamovať aj tie trestné činný, ktorých oznamovanie podľa trestného zákona inak nie je povinnosťou.

K § 6

Upravuje sa mlčanlivosť správcu ako aj iných osôb, ktoré sa dozvedeli o skutočnostiach súvisiacich s výkonom správcovskej činnosti. Týmito osobami sú najmä zamestnanci správcu ako aj spolupracujúce osoby so správcom. V odseku 3 sa upravuje všeobecné oslobodenie od povinnosti mlčanlivosti vo vzťahu k niektorým orgánom alebo osobám a to vždy na vymedzený účel. V odseku 4 sa upravuje možnosť ministerstva zbaviť správcu mlčanlivosti ako aj zánik povinnosti zachovávať mlčanlivosť, ak je chránená informácia na verejnosti už bežne dostupná.

K § 7

Upravuje sa povinnosť správcu zriadiť kanceláriu. Správca vykonávajúci správcovskú činnosť ako predbežný správca alebo správca podstaty musí byť dostupný pre všetkých veriteľov ako aj súd. Je preto žiadúce, aby správca mal väzbu s územím, v ktorom vykonáva správcovskú činnosť. Z tohto dôvodu sa upravuje zásada, že správcu do funkcie predbežného správcu alebo správcu podstaty možno ustanoviť len, ak má v územnom obvode dotknutého konkurzného súdu zriadený úrad alebo kanceláriu.

K § 8

Upravuje sa základný rámec vedenia správcovského spisu. Zároveň sa splnomocňuje ministerstvo na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý podrobnejšie upraví vedenie správcovského spisu.

K § 9

Upravuje sa povinnosť správcu priebežne vyhotovovať časovú špecifikáciu práce, ktorú bude správca povinný v termínoch určených ministerstvom predkladať ministerstvu. Časová špecifikácia práce bude slúžiť ministerstvu najmä na vyhodnotenie ďalšieho vzdelávania správcu (praktický výkon správcovskej činnosti). Na požiadanie je správca povinný predložiť odpis časovej špecifikácie práce aj súdu a veriteľskému výboru v rozsahu, v ktorom sa ich časová špecifikácia práce dotýka, čo umožní súdu a veriteľskému výboru kontrolovať práce vykonané správcom.

K § 10

Upravuje sa povinnosť správcu uložiť peňažné prostriedky podliehajúce konkurzu uložiť podľa jednotlivých vecí vždy na samostatný účet. Upravuje sa tiež prechod práva nakladať s týmito peňažnými prostriedkami v prípade výmeny správcu počas konkurzu.

K § 11

Upravuje sa postavenie zamestnancov správcu a spolupracujúcich osôb správcu. Zamestnanca alebo spolupracujúcu osobu môže správca poveriť vykonaním jednotlivých úkonov správcovskej činnosti. Podmienku je pritom účelnosť a hospodárnosť vo vzťahu k riadnemu výkonu správcovskej činnosti.

K § 12

Vo všeobecnej rovine sa upravuje základná zodpovednosť správcu za škodu, ktorú spôsobí pri výkone správcovskej činnosti. Zodpovednosť správcu sa pritom rozširuje aj na konanie jeho zamestnancov a konanie spolupracujúcich osôb. Ide o základné vymedzenie zodpovednosti správcu za škodu – širší rámec úpravy zodpovednosti správcu za škodu bude obsiahnutý v novom zákone o konkurze a reštrukturalizácii. Exkulpácia zo zodpovednosti za škodu spôsobenú správcom sa upravuje štandardne v porovnaní s inými profesiami. Ide však len o základnú rovinu zbavenia sa zodpovednosti, ktorú v značnej miere doplní nový zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Aby v budúcnosti nevznikali pochybnosti, či štát zodpovedá za škodu spôsobenú správcom, výslovne sa v odseku 3 uvádza, že štát nezodpovedá za škodu spôsobenú správcom.

K § 13

Upravuje sa povinné zmluvné poistenie správcov. Nová úprava zákona o konkurze a reštrukturalizácii počíta s väčšou mierou právomocí správcu, čo tiež znamená vyššiu mieru zodpovednosti. Chybné rozhodnutia správcu môžu spôsobiť značnú škodu veriteľom čo vyžaduje ich ochranu prostredníctvom poistenia správcu. Z tohto dôvodu sa výška poistenia správcu upravuje minimálne vo výške 500.000 EUR, resp. 500.000 EUR za každého spoločníka, ak je správcom právnická osoba. Ak však rozsah spravovaného majetku presiahne určitú výšku (cca 600.000.000,- Sk), je správca povinný sa poistiť na poistný limit určený zákonným percentom.

K § 14

Upravuje sa povinnosť správcu na požiadanie preukázať ministerstvu splnenie povinnosti zákonného poistenia. Ak správca nepreukáže zodpovedajúce poistenie ide o jeden z dôvodov vyčiarknutia správcu zo zoznamu správcov. Zároveň sa správcovi ako aj poisťovateľovi ustanovuje povinnosť oznamovať ministerstvu každú zmenu poistenia. Ak správca nesplní túto povinnosť ministerstvo môže správcovi uložiť pokutu až do 100.000,- Sk.

K § 15

Upravuje sa možnosť, aby ministerstvo mohlo uzatvoriť vo svojom mene a na účet správcov kolektívnu poistnú zmluvu. Ak správca prejaví súhlas s kolektívnou poistnou zmluvou, je povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu z tejto zmluvy najmä riadne a včas platiť ministerstvu dohodnuté poistné. Zároveň správcovi zaniká povinnosť individuálneho poistenia. Kolektívna poistná zmluva, ktorú ministerstvo uzatvorí, bude obsahovo podobná ako je tomu v prípade individuálneho poistenia s tým, že je predpoklad, že ministerstvo dohodne nižšie poistné ako v prípade individuálneho poistenia.

K § 16

Na zlepšenie postavenia poškodeného sa upravuje – spôsobom podobným ako je tomu v prípade povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla – priami nárok poškodeného na náhradu škody proti poisťovateľovi v rozsahu dohodnutého poistenia.

K § 17

Správcovská skúška je skúška, ktorou sa zisťuje, či uchádzač má vedomosti a schopnosti potrebné na riadny vykon správcovskej činnosti. Úspešným zložením skúšky uchádzač preukazuje počas jedného roka svoju spôsobilosť na riadny výkon správcovskej činnosti. Na rozdiel od úprav v iných profesiách sa ustanovuje časové obmedzenie „platnosti“ zloženia správcovskej skúšky. Po uvedenej lehote úspešné zloženie skúšky už nie je dostatočným dôkazom na posúdenie odbornej spôsobilosti žiadateľa o zápis, nakoľko pomery v insolvenčenej praxi alebo pomery absolventa skúšky sa mohli v značnej miere zmeniť. Správcovská skúška sa bude skladať z písomnej a ústnej časti. Písomná časť skúšky bude pozostávať z písomného testu, právnej prípadovej štúdie a ekonomickej prípadovej štúdie. Správcovská skúška bude spravidla trvať dva dni, pričom najväčší dôraz sa bude klásť na riešenie prípadových štúdii.

K § 18

Ďalšie vzdelávanie správcov pozostáva z osobného výkonu správcovskej činnosti a zo vzdelávacej zložky, ktorá ďalej pozostáva z účasti na kurzoch alebo odborných konferenciách týkajúcich sa reštrukturalizačnej alebo konkurznej problematiky (ďalej len „odborné podujatie“), prednáškovej činnosti na týchto odborných podujatiach, publikačnej činnosti a samostatného štúdia. Jednotlivé zložky sústavného vzdelávania sa podľa všeobecne záväzného právneho predpisu budú hodnotiť kreditnými bodmi, ktoré správca spôsobom ustanoveným týmto predpisom bude získavať a ktorými po ich získaní bude správca preukazovať riadne splnenie svojej povinnosti sústavne sa vzdelávať. Sústavné vzdelávanie vyhodnocuje ministerstvo k 20. decembru nepárneho kalendárneho roku. Ak správca za hodnotené obdobie nepreukáže získanie potrebného počtu kreditov, ministerstvo postúpi vyhodnotenie sústavného vzdelávania disciplinárnej komisii, ktorá posúdi či porušenie povinnosti sústavne sa vzdelávať bolo zavinené a či je odôvodnené predpokladať, že porušenie povinnosti sústavne sa vzdelávať môže mať nepriaznivý dopad na vedomosti a zručnosti správcu potrebných na riadny výkon správcovskej činnosti. Následne môže disciplinárna komisia odporučiť ministerstvu nariadenie preskúšania správcu, ktoré je ministerstvo povinné nariadiť. Preskúšanie sa vykoná rovnako ako skúška. Ak správca ani pri opakovanom preskúšaní nevyhovie, ministerstvo správcu vyčiarkne zo zoznamu správcov.

K § 19

Navrhuje sa, aby vzdelávanie správcov zabezpečovalo ministerstvo alebo ním poverená právnická osoba. Podrobnosti o zabezpečení jednotlivých zložiek vzdelávania upraví vzdelávací poriadok vydaný ministerstvom. Účasť na jednotlivých zložkách vzdelávania sa bude spoplatňovať s tým, že ich cena bude závisieť od ich rozsahu a kvality. Určitý limit ustanoví vzdelávací poriadok, ktorý umožní ministerstvu účtovať len skutočné náklady a poverenej právnickej osobe skutočné náklady a k tomu pripočítaný primeraný zisk.

K § 20

Upravuje sa postavenie ministerstva vo výkone štátnej správy.

K § 21

Upravuje sa zoznam správcov a údaje zapisované do zoznamu správcov. Okrem štandardne zapisovaných údajov sa do zoznamu správcov budú zapisovať aj uložené disciplinárne opatrenia, čo zvýši váhu uložených disciplinárnych opatrení tým, že ich uloženie správcovi bude verejne známe. Podľa návrhu zákona zoznam správcov vedie ministerstvo, ktoré okrem iného má povinnosť zabezpečiť zverejnenie údajov zapísaných v tomto zozname na svojej internetovej stránke.

K § 22

Ustanovujú sa predpoklady zápisu fyzickej osoby do zoznamu správcov. Základný dôraz sa pritom kladie na bezúhonnosť, dôveryhodnosť a odbornú spôsobilosť zapisovanej osoby. Rovnako ako v iných profesiách sa zavádza princíp nulovej tolerancie vo vzťahu k trestným činom korupcie. Vo vzťahu k dôveryhodnosti sa vymenúvajú riziká, ktoré spochybňujú dôveryhodnosť fyzických osôb najmä vo vzťahu riadne, čestne a svedomito vykonávať správcovskú činnosť. V neposlednom rade sa definuje odborná spôsobilosť.

K § 23

Upravujú sa predpoklady na zápis právnickej osoby do zoznamu správcov. Do zoznamu správcov možno zapísať verejnú obchodnú spoločnosť alebo komanditnú spoločnosť Pri verejnej obchodnej spoločnosti je predpokladom na zápis do zoznamu správcov, aby všetci spoločníci boli správcami. Na rozdiel od toho pri komanditnej spoločnosti postačuje, aby správcami boli len komplementári.

K § 24

V súlade so záväzkami Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii, sa umožňuje zapísať do zoznamu správcov aj zahraničnú právnickú osobu, ak splní zákonom predpísané predpoklady.

K § 25

Upravuje sa podávanie žiadosti o zápis do zoznamu. Formálne náležitosti žiadosti ako aj listiny, ktoré sa k žiadosti pripájajú.

K § 26

Upravujú sa dôvody, pre ktoré možno pozastaviť správcovi výkon správcovskej činnosti. V odseku 1 a 3 sa ustanovuje obligatórna povinnosť ministerstva pozastaviť výkon správcovskej činnosti. Naproti tomu v odseku 2 a 4 sa upravuje len možnosť pozastaviť výkon správcovskej činnosti a nie povinnosť ju pozastaviť. V odseku 5 sa oprávnenie ministerstva pozastaviť výkon správcovskej činnosti podľa odseku 2 alebo 4 čiastočne limituje a to tým, že ministerstvo bude musieť skúmať, či sú dané dôvody spochybňujúce riadny, čestný alebo svedomitý výkon správcovskej činnosti.

K § 27

Upravujú sa dôvody, pre ktoré možno správcu vyčiarknuť zo zoznamu správcov. O vyčiarknutí správcu zo zoznamu správcov rozhodne ministerstvo bezodkladne po tom, čo zistí niektorý z dôvodov uvedený v odseku 1 alebo 2.

K § 28

Upravuje sa rozsah dohľadovej činnosti ministerstva nad správcami ako aj predmet dohľadu.

K § 29

Dohľad sa bude vykonávať najmä podľa previerkového plánu ministerstva (pravidelný dohľad) alebo náhodilým výberom priamo v kancelárii správcu. Ak podané sťažnosti alebo zistenia ministerstva budú signalizovať porušovanie povinností správcu, u ktorého nie je naplánovaná previerka, môže ministerstvo vykonať i ad hoc previerku a to ako účelovú previerku. V prípade odseku 1 písm. b) sa upravuje výkon dohľadu inými spôsobmi ako dohľadom priamo v kancelárii správcu, prípadne inak ako bežným vybavením sťažnosti.

K § 30 až 36

Upravuje sa postavenie osôb, ktoré budú vykonávať dohľad. Ministerstvu sa dáva možnosť prizvať si k výkonu dohľadu aj iné osoby ako svojich zamestnancov najmä v prípadoch ak pôjde o posúdenie zložitých (napr. účtovných) vecí. Zároveň sa tiež štandardne upravuje vylúčenie z výkonu dohľadu v prípade zaujatosti osôb vykonávajúcich dohľad. Oprávnenia osôb vykonávajúcich dohľad zodpovedajú požiadavke efektívneho dohľadu. Obdobné oprávnenia sú obvyklé aj v iných právnych predpisoch upravujúcich dohľad – napr. v zákone č. 96/2002 Z. z. o dohľade nad finančným trhom. Oprávnenia osôb vykonávajúcich dohľad sú však limitované ústavnými právami a preto sa upravuje právo dohliadanej osoby odmietnuť poskytnúť požadovanú súčinnosť ak by tým bolo dotknuté ich právo na nedotknuteľnosť obydlia. Upravujú sa tiež formálne náležitosti protokolu, ktorý sa bude vyhotovovať po každom vykonanom dohľade v úrade alebo kancelárii správcu. Protokol sa v prípade zistených porušení zákona doručuje disciplinárnej komisii, ktorá potom na základe zistení z vykonaného dohľadu môže začať disciplinárne konanie. Ak sa pri výkone dohľadu zisti porušenie povinností v konkrétnej veci doručí sa protokol aj súdu a veriteľskému výboru, aby mali vedomosť o porušení povinnosti správcu a prípadne sa podľa toho zariadili. Nakoľko skutočnosti zistené v súvislosti s dohľadom sa dotýkajú nielen dohliadaného správcu ale aj iných osôb ustanovuje sa osobám vykonávajúcim dohľad povinnosť zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach zistených pri výkone dohľadu.

K § 37

Upravuje sa sankcia za porušenie povinnosti správcu.

K § 38

Ustanovuje sa všeobecná povinnosť pre orgány verejnej moci informovať o svojich rozhodnutiach, ktoré sa môžu dotýkať oprávnenia správcu vykonávať správcovskú činnosť. Význam tohto ustanovenia je najmä vo vzťahu ku komorám, ktoré v prípade, ak v rámci svojej disciplinárnej právomoci rozhodnú o uložení disciplinárneho opatrenia spochybňujúceho dôveryhodnosť správcu, sú povinné o tom informovať, nakoľko ide o jeden z dôvodov, pre ktorý možno vyčiarknuť správcu zo zoznamu správcov. Rovnako platí táto povinnosť pre orgány činné v trestnom konaní, ak začnú trestné konanie proti správcovi, čo oprávňuje ministerstvo po zvážení pozastaviť správcovi výkon správcovskej činnosti.

K § 39

Splnomocňuje sa ministerstvo na vydanie vzdelávacieho poriadku, ktorý podrobnejšie upraví vzdelávanie správcov ako aj podrobností o náležitostiach a vedení správcovského spisu.

K § 40 až 46

V prechodných ustanoveniach sa ustanovuje zákonné prepísanie správcov (advokátov) zo starého zoznamu správcov do nového zoznamu správcov. Zároveň sa ustanovuje povinnosť správcov predložiť ministerstvu v lehote 30 dní od účinnosti zákona odpis registra trestov a čestné vyhlásenie o svojej dôveryhodnosti, aby ministerstvo mohlo posúdiť bezúhonnosť a dôveryhodnosť zapísaných správcov. Správcom sa tiež ustanovuje povinnosť do 31. decembra 2005 zložiť správcovskú skúšku, čím správca preukáže svoju spôsobilosť riadne vykonávať správcovskú činnosť. Povinnosť zložiť správcovskú skúšku je odôvodnená aj samou skutočnosťou, že po prijatí nového zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa konkurzná prax v základoch zmení. Upravuje sa tiež dohľadová právomoc ministerstva vo vzťahu k správcom vykonávajúcich činnosť v starých veciach.

K Čl. II

Správcovská činnosť nie je živnosťou a preto je potrebné vylúčiť použitie živnostenského zákona na správcov.

K Čl. III

Upravuje sa poplatková povinnosť za zápis do zoznamu správcov a ročný poplatok správcu. Výška poplatku za zápis ako aj ročného poplatku sa určuje podľa toho, či ide o fyzickú osobu alebo právnickú osobu. V prípade právnickej osoby sa poplatková povinnosť určuje v závislosti od počtu spoločníkov právnickej osoby.

K Čl. IV

Upravuje sa zákon o advokácii tak, aby aj právnické osoby zriadené za účelom výkonu advokácie mohli vykonávať správcovskú činnosť.

K Čl. V

Vypúšťajú sa niektoré ustanovenia vyhlášky č. 493/1991 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. ktoré sa týkajú starého zoznamu správcov. Uvedená úprava je potrebná vzhľadom nato, že navrhovaná účinnosť zákona o správcoch je k 1.1.2005 na rozdiel od navrhovanej účinnosti zákona o konkurze a reštrukturalizácii, kde sa navrhuje účinnosť až k 1.7.2005.

K Čl. VI

Navrhuje sa účinnosť zákona.

Bratislava, 19.augusta 2004

Mikuláš Dzurinda, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Daniel Lipnic, v.r.

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu