Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi 79/2008 účinný od 01.04.2008

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi (ďalej len „návrh“) predkladá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky do legislatívneho procesu na základe úlohy v Pláne legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007.

Návrh je predložený rovnako na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 952 z 15. novembra 2006 k návrhu na uzavretie Európskeho dohovoru o odškodňovaní obetí násilných trestných činov z 24. novembra 1983 Slovenskou republikou, ktorým bola podpredsedovi vlády a ministrovi spravodlivosti uložená úloha novelizovať zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi s cieľom zabezpečiť súlad s ustanoveniami dohovoru.

Platný zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi tvorí integrálnu súčasť plnenia záväzkov Slovenskej republiky v súvislosti s jej vstupom do Európskej únie, a to prostredníctvom transpozície Smernice Rady 2004/80/ES z 29. apríla 2004 o náhradách obetiam trestnej činnosti do právneho poriadku Slovenskej republiky. Bol zavedený mechanizmus podania žiadosti o odškodnenie s ustanovením orgánu Slovenskej republiky zodpovedným za rozhodovanie o žiadosti i orgánu, ktorý poškodenému občanovi Slovenskej republiky alebo občanovi iného členského štátu EÚ s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky a osobe bez štátnej príslušnosti s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorým bola spôsobená ujma na zdraví na území iného členského štátu EÚ, poskytuje pomoc potrebnú na podanie žiadosti o odškodnenie.

Ťažiskovým cieľom návrhu je v zmysle uvedeného zosúladiť legislatívny režim poskytovania odškodnenia obetí trestných činov s ustanoveniami Európskeho dohovoru o odškodňovaní obetí trestných činov (ďalej len „dohovor“). Dohovor stanovuje minimálne štandardy poskytovania odškodňovania tým, že umožňuje získanie odškodnenia za ujmu spôsobenú úmyselným násilným trestným činom, a to aj v prípadoch, ak nie je možné trestne stíhať, či potrestať páchateľa. Nárok na odškodnenie majú v zmysle dohovoru občania štátu, ktorý sa stal jeho zmluvnou stranou, ako aj občania všetkých členských štátov Rady Európy s trvalým pobytom v štáte, na ktorého území bol spáchaný trestný čin, ktorí utrpeli ťažkú ujmu na zdraví následkom úmyselného trestného činu, ako aj tí občania, ktorí sú závislí od osôb, ktoré zomreli v dôsledku tohto trestného činu. K dnešnému dňu dohovor ratifikovalo 21 štátov a ďalších 10 štátov ho podpísalo.

Návrh implementuje dohovor v týchto segmentoch úpravy, ktoré zatiaľ absentovali v platnej právnej úprave:

-       ČI. 2 ods. 1 písm. b dohovoru, ktorý požaduje, aby štát odškodnil tých, ktorí boli závislí od osôb, ktoré zomreli v dôsledku úmyselného trestného činu;

-       ČI. 3 dohovoru rozširuje okruh osôb, ktoré majú nárok na odškodnenie, ide okrem občanov štátov, ktoré pristúpili k dohovoru aj občanov všetkých členských štátov Rady Európy s trvalým pobytom v štáte, na ktorom bol spáchaný trestný čin.

Uvedené implementačné prvky sa realizujú v návrhu prostredníctvom rozšírenia okruhu oprávnených osôb na odškodnenie.

Návrh zákona nebude mať finančný, ekonomický ani environmentálny vpiyv, ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie; Ministerstvo financií SR listom zo dňa 16. 7. 2007 (MF/20181/2007-81) uviedlo, že uvedenú skutočnosť berie na vedomie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a rešpektuje aj medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka zlučiteľnosti právneho predpisu
s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.    Predkladáte!’ právneho predpisu: Vláda Slovenskej republiky

2.    Názov návrhu právneho predpisu: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi

3.    Problematika návrhu právneho predpisu:

a)     nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev: - primárnom

- sekundárnom

b)     nie je upravená v práve Európskej únie: - primárnom

- sekundárnom

c)    nie je obsiahnutá vjudikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Vzhľadom na to, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev a Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,
vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.    Návrh zákona nezakladá nároky na verejné financie, vzhľadom na skutočnosť, že rozšírenie oprávnených osôb jednak o osoby s vyživovacím vzťahom k zomretému (§ 2 návrhu), kde ide o rozšírenie o starých rodičov, vnukov a pestúnov avšak až v prípade, ak nie sú iné pozostalé osoby (§ 2 písm. a) bod 2) a jednak o osoby s štátnou príslušnosťou členského štátu Rady Európy (ide okrem členských štátov EÚ o Albánsko, Azerbajdžan, Bosna a Hercegovina, Nórsko a Švajčiarsko) negeneruje potrebu na navýšenie exaktne určenej finančnej položky.

2.    Návrh zákona nebude mať ekonomický dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.    Návrh zákona nebude mať priamy vplyv na životné prostredie.

4.    Návrh zákona nebude mať vplyv na zamestnanosť a nevyžiada si zvýšenie počtu zamestnancov.

5.    Návrh zákona nebude mať priamy vplyv na podnikateľské prostredie.