Zákon o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov 757/2004 účinný od 01.09.2014 do 30.11.2014

§ 3

(1)
Účastníci konania2) a strany v trestnom konaní3) sú si v konaní pred súdom rovní.
(2)
Konanie pred súdom je ústne a verejné, ak osobitný zákon neustanovuje inak. V konaní pred súdom sudca, prokurátor a advokát používajú úradný odev.
(3)
Zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte. Účastník konania alebo strana v konaní, v ktorom rozhoduje súd v senáte, nemá právo na vopred určeného sudcu spravodajcu. Zákonným sudcom je aj sudca určený podľa odseku 4.
(4)
Zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce.
(5)
Rozsudok sa vyhlasuje v mene Slovenskej republiky a vždy verejne. Predpisy o konaní pred súdmi ustanovia spôsob verejného vyhlásenia rozsudkov.
(6)
Súdnictvo vykonávajú sudcovia a v trestnoprávnych veciach spolu so sudcami v senátoch aj prísediaci sudcovia z radov občanov (ďalej len „prísediaci“). Pri výkone súdnictva majú prísediaci rovnaké práva a povinnosti ako sudcovia okrem oprávnenia predsedať senátu.
(7)
Porušenie práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov možno namietať sťažnosťou podľa tohto alebo podľa osobitného zákona.
(8)
Súčasťou práva každého na prerokovanie veci v jeho prítomnosti a práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom je za podmienok ustanovených zákonom právo na prístup k súdnemu spisu vo svojich veciach.
(9)
Člen senátu, ktorý nesúhlasí s rozhodnutím senátu alebo s jeho odôvodnením, má právo, aby sa jeho odlišné stanovisko pripojilo k rozhodnutiu. Odlišné stanovisko sudcu sa doručuje a uverejňuje rovnako ako ostatné časti rozhodnutia. V každom rozhodnutí senátu musí byť uvedený výsledok hlasovania, a to uvedením pomeru hlasov.
(10)
Súdy sú povinné používať pri výkone súdnictva, najmä pri prideľovaní a prerozdeľovaní vecí, vedení súdnych registrov a vyhotovovaní rozhodnutí a iných písomností programové a technické prostriedky schválené ministerstvom.

§ 15

(1)
Predseda krajského súdu môže na návrh predsedu príslušného okresného súdu zriadiť na okresnom súde v obvode tohto krajského súdu občianskoprávne grémium, trestnoprávne grémium, prípadne ďalšie grémium. Sudca okresného súdu je členom grémia podľa prevažujúceho obsahu svojej rozhodovacej činnosti určeného rozvrhom práce. Predseda krajského súdu môže na návrh predsedu niektorého z dotknutých okresných súdov zriadiť spoločné grémiá zo sudcov okresných súdov v obvode tohto krajského súdu. Na riešenie problémov viacerých grémií môže predseda krajského súdu na návrh predsedu kolégia zvolať spoločné rokovanie grémií okresných súdov v obvode tohto krajského súdu.
(2)
Na čele grémia je predseda grémia. Ustanovenie do funkcie a uvoľnenie z funkcie predsedu grémia upravuje osobitný zákon.7)
(3)
Grémium
a)
prerokúva a vyjadruje sa k podnetom sudcov na prijatie stanoviska k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach senátov alebo samosudcov toho istého grémia,
b)
oboznamuje sa s rozhodovacou činnosťou súdov vyššieho stupňa, a to v záujme zachovania jednotného výkladu a jednotného používania zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj s rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora Európskej únie, Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev a Európskeho súdu pre ľudské práva,
c)
vyjadruje sa k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich organizáciu súdnictva, konanie pred súdmi a postavenie sudcov,
d)
prerokúva iné otázky, ak tak ustanovuje zákon.
(4)
Predseda grémia po odbornej stránke koordinuje činnosť grémia, najmä
a)
zvoláva aspoň štyrikrát do roka rokovanie grémia, vedie rokovanie grémia, rozhoduje o prizvaní ďalších osôb na rokovanie grémia; program rokovania určuje len na zabezpečenie pôsobnosti grémia podľa odseku 3,
b)
sleduje rozhodovanie senátov a samosudcov, upozorňuje členov grémia na rozpory v ich rozhodovaní,
c)
na základe stanoviska grémia podáva podnety na zjednocovanie výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov vyšším súdom,
d)
sleduje rozhodovaciu činnosť súdov vyššieho stupňa a predkladá o nej informáciu grémiu,
e)
spolupracuje pri tvorbe rozvrhu práce.
(5)
Predseda príslušného grémia môže poveriť vykonávaním úloh podľa odseku 4 niektorého z členov tohto grémia.
(6)
Na rokovaní grémia sa môžu zúčastniť aj členovia iných grémií príslušného okresného súdu, ako aj vyšší súdni úradníci poverení konaním a rozhodovaním alebo vykonávaním iných úkonov súdu podľa osobitného zákona;6) hlasovacie právo nemajú.
(7)
Grémium sa môže platne uznášať za prítomnosti najmenej dvoch tretín všetkých svojich členov. Podrobnosti o rokovaní grémia, o voľbách a odvolávaní predsedu grémia upravuje rokovací poriadok a volebný poriadok grémia, ktoré schvaľuje grémium.

§ 17

(1)
Na krajskom súde sa zriaďuje občianskoprávne kolégium, trestnoprávne kolégium, obchodnoprávne kolégium a správne kolégium. Ďalšie kolégium môže zriadiť predseda krajského súdu na základe predchádzajúceho súhlasu pléna krajského súdu. Sudca krajského súdu je členom kolégia podľa prevažujúceho obsahu svojej rozhodovacej činnosti určeného rozvrhom práce. Kolégium musí mať aspoň piatich členov, inak sa nezriaďuje. Kolégium krajského súdu je uznášaniaschopné, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jeho členov. Sudcu možno zaradiť do iného kolégia len s jeho súhlasom alebo za podmienok podľa § 51a aj bez jeho súhlasu.
(2)
Na čele kolégia je predseda kolégia. Predseda kolégia riadi a koordinuje činnosť kolégia po odbornej stránke. Ustanovenie do funkcie a uvoľnenie z funkcie predsedu kolégia upravuje osobitný zákon.7)
(3)
Kolégium krajského súdu
a)
prerokúva a vyjadruje sa k podnetom sudcov na prijatie stanoviska k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach senátov alebo samosudcov toho istého kolégia,
b)
prerokúva a vyjadruje sa k podnetom predsedu krajského súdu, predsedov okresných súdov a predsedu kolégia na prijatie stanoviska k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach okresných súdov v obvode krajského súdu,
c)
oboznamuje sa s rozhodovacou činnosťou najvyššieho súdu, a to v záujme zachovania jednotného výkladu a jednotného používania zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj s rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora Európskej únie, Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev a Európskeho súdu pre ľudské práva,
d)
rozhoduje o predložení podnetu na zjednotenie výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov najvyššiemu súdu,
e)
vyjadruje sa k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich organizáciu súdnictva, konanie pred súdmi a postavenie sudcov,
f)
pripravuje podnety na zmeny právnych úprav týkajúcich sa konania pred súdmi,
g)
prerokúva návrh rozvrhu práce, ak o to požiada predseda súdu,
h)
prerokúva iné otázky, ak tak ustanovuje zákon.
(4)
Predseda kolégia najmä
a)
zvoláva štyrikrát do roka rokovanie kolégia, vedie rokovanie kolégia, rozhoduje o prizvaní ďalších osôb na rokovanie kolégia; program rokovania určuje len na zabezpečenie pôsobnosti kolégia podľa odseku 3,
b)
na základe právoplatných rozhodnutí krajského súdu, okresných súdov v obvode krajského súdu a podnetov predsedov grémií alebo predsedov okresných súdov v obvode krajského súdu dáva kolégiu pripravené podnety na prijatie stanoviska k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov najvyššiemu súdu,
c)
upozorňuje kolégium na rozpory v rozhodovaní senátov alebo samosudcov,
d)
sleduje rozhodovaciu činnosť najvyššieho súdu, a to v záujme zachovania jednotného výkladu a jednotného používania zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov,
e)
spolupracuje pri tvorbe rozvrhu práce.
(5)
Predseda príslušného kolégia krajského súdu môže poveriť vykonávaním niektorých úloh podľa odseku 4 niektorého z členov tohto kolégia, ak s tým tento člen kolégia súhlasí.
(6)
Na rokovaní kolégia krajského súdu sa môžu zúčastniť aj členovia iných kolégií príslušného krajského súdu, ako aj vyšší súdni úradníci poverení konaním a rozhodovaním alebo vykonávaním iných úkonov súdu podľa osobitného zákona;6) hlasovacie právo nemajú. Kolégium krajského súdu aspoň raz ročne organizuje porady so sudcami okresných súdov v obvode príslušného krajského súdu, a to podľa prevažujúceho obsahu ich rozhodovacej činnosti.
(7)
Sporné otázky medzi kolégiami týkajúce sa výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov krajského súdu prerokúva plénum krajského súdu.
(8)
Ak niektoré z kolégií uvedených v odseku 1 nemožno zriadiť, sudcovia sa zaradia so zreteľom na obsah svojej rozhodovacej činnosti do iného kolégia.
(9)
Kolégium sa môže platne uznášať za prítomnosti najmenej dvoch tretín všetkých svojich členov. Podrobnosti o rokovaní kolégia, o voľbách a odvolávaní predsedu kolégia upravuje rokovací poriadok a volebný poriadok kolégia, ktoré schvaľuje kolégium.

§ 21
Kolégiá najvyššieho súdu

(1)
Na najvyššom súde sa zriaďuje občianskoprávne kolégium, trestnoprávne kolégium, obchodnoprávne kolégium a správne kolégium. Ďalšie kolégium môže zriadiť predseda súdu na základe predchádzajúceho súhlasu pléna najvyššieho súdu. Sudca najvyššieho súdu je členom kolégia podľa prevažujúceho obsahu svojej rozhodovacej činnosti určeného rozvrhom práce. Sudca môže byť členom len jedného kolégia; to nevylučuje možnosť konať a rozhodovať vo veciach patriacich do iného kolégia, ak sudcovia príslušného kolégia nemôžu z dôvodu vylúčenia vo veci konať a rozhodnúť. Sudcu možno zaradiť do iného kolégia len s jeho súhlasom alebo za podmienok podľa § 51a aj bez jeho súhlasu.
(2)
Na čele kolégia je predseda kolégia. Predseda kolégia riadi a po odbornej stránke koordinuje činnosť kolégia. Ustanovenie do funkcie a uvoľnenie z funkcie predsedu kolégia upravuje osobitný zákon.7)
(3)
Kolégium najvyššieho súdu najmä
a)
na návrh predsedu kolégia, predsedu najvyššieho súdu alebo ministra prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach senátov toho istého kolégia,
b)
na návrh predsedu kolégia, predsedu najvyššieho súdu alebo ministra prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach súdov nižšieho stupňa,
c)
oboznamuje sa s rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora Európskej únie, Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev a Európskeho súdu pre ľudské práva,
d)
prerokúva a schvaľuje návrhy rozhodnutí na uverejnenie v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky,
e)
prerokúva návrh správy najvyššieho súdu o aplikácii zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a podnety na novú právnu úpravu,
f)
prerokúva návrh správy najvyššieho súdu o výsledkoch prieskumnej činnosti a z toho vyplývajúce podnety na novú právnu úpravu,
g)
prerokúva správu o činnosti kolégia a schvaľuje jej predloženie do pléna najvyššieho súdu,
h)
prerokúva iné otázky, ak tak ustanovuje zákon.
(4)
Predseda kolégia najvyššieho súdu
a)
zvoláva rokovanie kolégia, určuje jeho program, vedie rokovanie kolégia, rozhoduje o prizvaní ďalších osôb na rokovanie kolégia; programom rokovania kolégia je len realizácia jeho pôsobnosti podľa odseku 3,
b)
navrhuje kolégiám prijatie stanovísk podľa odseku 3 písm. b) až e),
c)
dáva návrhy predsedovi najvyššieho súdu na prijatie stanoviska pléna najvyššieho súdu k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov v otázkach týkajúcich sa viacerých kolégií alebo v otázkach sporných medzi kolégiami,
d)
sleduje rozhodovaciu činnosť senátov a upozorňuje členov kolégia na rozpory v rozhodovaní senátov,
e)
riadi prieskumnú činnosť kolégia,
f)
spolupracuje pri tvorbe rozvrhu práce.
(5)
Predseda kolégia najvyššieho súdu môže poveriť vykonávaním niektorých úloh podľa odseku 4 niektorého z členov tohto kolégia, ak s tým tento člen kolégia súhlasí.

§ 36
Ustanovenie do funkcie predsedu súdu


Predsedu súdu, okrem predsedu najvyššieho súdu, vymenúva minister na päť rokov zo sudcov, ktorí boli úspešní vo výberovom konaní. Tá istá osoba môže byť vymenovaná za predsedu súdu aj opakovane.

§ 39

(1)
Predsedu súdu v čase jeho neprítomnosti alebo keď funkcia predsedu súdu nie je obsadená zastupuje v rozsahu jeho práv a povinností podpredseda súdu. Predseda súdu môže poveriť aj v iných prípadoch podpredsedu súdu, aby ho zastupoval v rozsahu jeho práv a povinností. Na krajských súdoch a na okresných súdoch pôsobia podpredsedovia súdu. Na súdoch s počtom sudcov do 20 pôsobí jeden podpredseda, na súdoch s počtom sudcov od 21 do 50 pôsobia dvaja podpredsedovia a na súdoch s počtom nad 70 sudcov pôsobia traja podpredsedovia.
(2)
Funkcia podpredsedu súdu sa zriaďuje na všetkých súdoch. Ak funkcia podpredsedu súdu nie je zriadená alebo obsadená, môže predseda súdu poveriť ktoréhokoľvek sudcu príslušného súdu vykonávaním niektorých úkonov patriacich do pôsobnosti predsedu súdu.
(3)
Ak funkcia podpredsedu súdu nie je obsadená alebo ak ide o dlhodobú neprítomnosť podpredsedu súdu presahujúcu šesť týždňov, môže predseda súdu poveriť ktoréhokoľvek sudcu príslušného súdu s jeho súhlasom vykonávaním niektorých úkonov patriacich do pôsobnosti predsedu súdu.

§ 40

Podpredsedu súdu vymenúva na návrh predsedu súdu minister na päť rokov. Tú istú osobu možno vymenovať za podpredsedu súdu aj opakovane.

§ 51
Spôsob prideľovania vecí podľa rozvrhu práce

(1)
Ak tento zákon neustanovuje inak, veci určené podľa predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom alebo samosudcom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí. Súdnym úradníkom sa prideľujú veci podľa rozvrhu práce tak, aby sa zabezpečilo ich rovnomerné zaťaženie a riadny chod súdu.
(2)
Podmienka náhodného výberu podľa odseku 1 je splnená vtedy, ak sa má vec prideliť jednému z aspoň dvoch senátov, samosudcov alebo súdnych úradníkov.
(3)
Ak nie je možné prideliť vec náhodným výberom a ide o potrebu pridelenia veci na rozhodnutie bez zbytočného odkladu v prípadoch rozhodovania o ustanovení obhajcu, o príkaze na zatknutie, o väzbe, o príkaze na domovú prehliadku, o príkaze na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností, o príkaze na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov, o príkaze na vyšetrenie duševného stavu, o súhlase na použitie informačno-technických prostriedkov,5) o predbežnom opatrení podľa osobitného zákona a v ďalších prípadoch ustanovených osobitným zákonom, veci sa prideľujú v súlade s rozvrhom práce spôsobom určeným v rozvrhu práce tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí.
(4)
Náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom sa podľa rozvrhu práce alebo jeho zmeny prerozdeľujú už pridelené veci aj v prípade
a)
dlhodobej šesť týždňov presahujúcej neprítomnosti zákonného sudcu, ktorému bola vec pridelená,
b)
zmeny v obsadení súdu sudcami, a to vrátane zmeny v dôsledku dočasného pridelenia sudcu; pri zmene v zložení senátu sa vec ponecháva v pôvodnom senáte, alebo sa prerozdelí do iného senátu, kde sa zaraďuje sudca spravodajca tak, aby prerozdelením veci bola zabezpečená rovnomerná zaťaženosť senátov na súde,
c)
výraznej nerovnomernosti zaťaženosti sudcov a
d)
ak bol zákonný sudca, ktorému bola vec pridelená, z konania a rozhodovania vo veci vylúčený.
(5)
V konaní na Špecializovanom trestnom súde, krajskom súde podľa osobitného zákona17) alebo v konaní o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch vec vybaví senát, ktorému bola v súlade s rozvrhom práce pridelená náhodným výberom, ak sa skutočnosti odôvodňujúce prerozdelenie veci podľa odseku 4 netýkajú všetkých sudcov.
(6)
Ak vznikne náhla prekážka, ktorá bráni zákonnému sudcovi, ktorému bola vec pridelená, vykonávať úkony a rozhodovať vo veci po kratší čas ako šesť týždňov, vec bude pridelená sudcovi určenému rozvrhom práce na zastupovanie tohto zákonného sudcu; pridelenie sa vykonáva v čase, keď sa zistí náhla prekážka. Na účely tohto ustanovenia sa za náhlu prekážku v práci považuje aj čerpanie dovolenky.
(7)
Ak bude vec súdu vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci, bude pridelená sudcovi, ktorému bola ako zákonnému sudcovi pôvodne pridelená; ak takéhoto sudcu na súde niet, pridelí sa vec náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom podľa rozvrhu práce.
(8)
Ak nie je možné použiť technické prostriedky a programové prostriedky na pridelenie veci v dôsledku ich poruchy znemožňujúcej prístup k dátam potrebným na prideľovanie vecí v trvaní najmenej dvoch pracovných dní, veci budú prideľované v súlade s rozvrhom práce spôsobom určeným v rozvrhu práce tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí.
(9)
Súd vydá účastníkovi konania potvrdenie o prevzatí a pridelení veci. Evidencia prideľovania vecí na prejednanie musí zabezpečovať takú možnosť kontroly, aby si každá osoba, ktorá má na veci právny záujem, mohla nazretím do spisu a evidenčných pomôcok preveriť pridelenie veci zákonnému sudcovi.
(10)
Notársky rozvrh môže byť založený na
a)
obvodovom systéme, ktorý delí obvod okresného súdu na notárske obvody, ktorých počet sa rovná počtu notárskych úradov v obvode tohto súdu,
b)
časovom systéme, podľa ktorého sú notári poverovaní úkonmi v konaní o dedičstve v závislosti od času smrti poručiteľa v rámci kalendárneho roka,
c)
kombinácii systémov podľa písmen a) a b), pričom hranice notárskych obvodov spravidla rešpektujú územné a správne usporiadanie Slovenskej republiky.

§ 51a

(1)
Sudcovi možno rozvrhom práce prideliť na konanie a rozhodovanie veci patriace do inej agendy, ak bude tvoriť prevažujúci obsah jeho rozhodovacej činnosti
a)
len s jeho predchádzajúcim súhlasom alebo
b)
bez jeho súhlasu len po predchádzajúcom prerokovaní sudcovskej rady v prípade zmeny rozvrhu práce v dôsledku nerovnomerného zaťaženia sudcov či zabezpečenia riadneho chodu súdu.
(2)
Predseda súdu musí v prípadoch podľa odseku 1 prihliadať na uvedené skutočnosti pri výkone súdnictva dotknutého sudcu najmenej v období troch mesiacov po pridelení veci.

§ 52
Tvorba rozvrhu práce

(1)
Rozvrh práce zostavuje predseda súdu tak, aby bol zabezpečený výkon súdnictva. Pri tvorbe rozvrhu práce je povinný rešpektovať zásadu rovnomernej zaťaženosti sudcov a súdnych úradníkov.
(2)
Predseda súdu je povinný návrh rozvrhu práce, predtým než ho predloží sudcovskej rade podľa odseku 3, prerokovať so sudcami.
(3)
Predseda súdu predkladá návrh rozvrhu práce na nasledujúci kalendárny rok sudcovskej rade na prerokovanie najneskôr do 1. decembra kalendárneho roka spolu s pripomienkami a výhradami sudcov vznesenými podľa odseku 2.
(4)
Rozvrh práce vydá predseda súdu s uvedením pripomienok a výhrad sudcovskej rady bezodkladne po jeho prerokovaní v sudcovskej rade, najneskôr však do 15. decembra kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý je rozvrh práce určený. Rozvrh práce sa zverejňuje spolu so stanoviskom sudcovskej rady.
(5)
Ak predseda súdu nepredloží sudcovskej rade na prerokovanie návrh rozvrhu práce v lehote podľa odseku 3 alebo nevydá rozvrh práce v lehote podľa odseku 4, považuje sa takéto konanie predsedu súdu za závažné disciplinárne previnenie podľa osobitného zákona.18)
(6)
Ak predseda súdu nevydá rozvrh práce riadne a včas, organizácia práce súdu sa pri zabezpečovaní riadneho výkonu súdnictva riadi pôvodným rozvrhom práce do vydania nového rozvrhu práce.
(7)
Zmeny a dodatky rozvrhu práce, ktoré sa dotýkajú sudcov a súdnych úradníkov poverených konaním a rozhodovaním, vykoná predseda súdu spôsobom určeným v rozvrhu práce po ich prerokovaní v sudcovskej rade. Po každej zmene rozvrhu práce je predseda súdu povinný zabezpečiť vyhotovenie úplného znenia rozvrhu práce. Úplne znenie rozvrhu práce zverejní predseda súdu rovnako ako rozvrh práce.
(8)
V záujme zabezpečenia technickej realizácie rozvrhu práce predseda súdu konzultuje prípravu návrhu rozvrhu práce so zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy v oblasti informatiky.

§ 53

(1)
Predseda súdu dohliada na dodržiavanie zásad sudcovskej etiky, zásad dôstojnosti súdneho konania a plynulosti súdneho konania a na tento účel
a)
dohliada na riadny chod súdnych oddelení,
b)
sleduje a hodnotí pravidelnosť práce sudcov a senátov v oblasti organizácie a efektivity práce senátov a oddelení, efektivity využívania pridelených prostriedkov a efektivity využívania pojednávacích dní,
c)
vykonáva previerky súdnych spisov a manipulácie s nimi,
d)
sleduje dodržiavanie sudcovskej etiky a správanie súdnych úradníkov a zamestnancov súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva,
e)
zúčastňuje sa na niektorých pojednávaniach,
f)
sleduje rozhodovaciu činnosť sudcov z hľadiska plynulosti súdneho konania, osobitne sleduje plynulosť súdneho konania v prípadoch rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré sa týkajú rozhodovacej činnosti sudcu a ktorými Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo porušenie iných základných práv a slobôd,
g)
vybavuje sťažnosti.
(2)
Pri vykonávaní dohľadu spolupracuje predseda súdu s predsedom grémia alebo predsedom kolégia.
(3)
Ak predseda súdu zistí, že došlo k porušeniu zásad sudcovskej etiky, zásad dôstojnosti súdneho konania a plynulosti súdneho konania, je povinný prerokovať zistené nedostatky s dotknutým sudcom, súdnym úradníkom alebo zamestnancom súdu, ktorý plní úlohy pri výkone súdnictva, a podľa potreby uložiť opatrenia v jeho pôsobnosti vedúce k náprave zistených nedostatkov a k odstráneniu ich príčin. Sudcovia v rozsahu svojich povinností podľa osobitných predpisov,18a) súdni úradníci a zamestnanci súdu sú povinní postupovať v súlade s opatreniami predsedu súdu uloženými podľa prechádzajúcej vety.
(4)
V rámci vykonávania dohľadu podľa odseku 1 písm. c) až f) podáva predseda súdu ministerstvu podnety k dovolaniam, ak je toho názoru, že sú splnené podmienky podľa predpisu o konaní pred súdmi.

§ 57

(1)
Revíziu okresného súdu vykonáva revízne oddelenie príslušného krajského súdu.
(2)
Revízne oddelenie sa skladá z vedúceho revízneho oddelenia, podpredsedu krajského súdu a dvoch ďalších sudcov. Členom revízneho oddelenia môže byť aj sudca, ktorý má prerušený výkon funkcie a poberá príplatok za výkon funkcie sudcu,19a) ako aj sudca, ktorému zanikla funkcia podľa čl. 147 ods. 2 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
(3)
Úlohou vedúceho revízneho oddelenia je organizovať výkon revízie v súlade s harmonogramom, dbať o včasnosť revízie a dodržanie jej zamerania, koordinovať činnosť ostatných členov revízneho oddelenia a prideľovať im konkrétne úlohy, prerokovať v mene revízneho oddelenia správu z revízie s predsedom preverovaného súdu.
(4)
Vedúceho revízneho oddelenia vymenúva na tri roky predseda krajského súdu z dvoch kandidátov navrhnutých kolégiom predsedov sudcovských rád. Tú istú osobu možno vymenovať za vedúceho revízneho oddelenia najviac na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.
(5)
Ďalších členov revízneho oddelenia vymenúva predseda krajského súdu na návrh vedúceho oddelenia.
(6)
Predseda súdu určí v rozvrhu práce potrebný počet súdnych úradníkov v štátnozamestnaneckom pomere na vykonávanie revízie administratívnych činností na súdoch a na zabezpečenie administratívneho chodu revízneho oddelenia.
(7)
Na žiadosť vedúceho revízneho oddelenia môže predseda súdu určiť na vykonanie revízie aj ďalšie osoby, ak to vyžaduje rozsah a zameranie revízie.

§ 58

(1)
Revíziu krajského súdu vykonáva revízne oddelenie najvyššieho súdu. V rámci revízie krajského súdu môže preveriť aj ktorýkoľvek okresný súd v jeho obvode.
(2)
Revízne oddelenie sa skladá z vedúceho revízneho oddelenia a z jedného stáleho člena, ktorých vymenúva predseda najvyššieho súdu na návrh predsedov kolégií na tri roky z radov sudcov najvyššieho súdu. Ak je vedúcim revízneho oddelenia sudca pôsobiaci v kolégiách všeobecného súdnictva, je stálym členom sudca pôsobiaci v správnom kolégiu a naopak. Tú istú osobu možno vymenovať najviac na dve po sebe idúce obdobia. Vedúci revízneho oddelenia a stály člen revízneho oddelenia vykonávajú súdnictvo podľa rozvrhu práce v rozsahu jednej pätiny zaťaženia sudcu najvyššieho súdu.
(3)
Ďalších členov revízneho oddelenia vymenúva predseda najvyššieho súdu na návrh vedúceho revízneho oddelenia na určitý čas alebo na určitú revíziu; členom revízneho oddelenia môže byť aj sudca, ktorý má prerušený výkon funkcie a poberá príplatok za výkon funkcie sudcu,19a) ako aj sudca, ktorému zanikla funkcia podľa čl. 147 ods. 2 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Počas výkonu revízie určení členovia revízneho oddelenia vykonávajú súdnictvo podľa rozvrhu práce a v rozsahu, ktorý zohľadňuje časovú náročnosť revízie.
(4)
Ustanovenia § 57 ods. 3, 6 a 7 platia primerane.

§ 59

Revíziu na najvyššom súde vykonáva orgán určený rokovacím poriadkom najvyššieho súdu. Rokovací poriadok určí aj spôsob ustanovovania členov revízneho oddelenia pre revíziu Špecializovaného trestného súdu. Členom revízneho orgánu môže byť aj sudca, ktorý má prerušený výkon funkcie a poberá príplatok za výkon funkcie sudcu,19a) ako aj sudca, ktorému zanikla funkcia podľa čl. 147 ods. 2 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

§ 74
Predseda súdu

(1)
Predseda súdu vykonáva správu súdu tým, že
a)
zabezpečuje riadne obsadenie súdu zamestnancami súdu a vybavuje personálne veci sudcov a zamestnancov súdu,
b)
zabezpečuje riadenie osobného úradu,
c)
zabezpečuje chod súdu po stránke ekonomickej, materiálnej a finančnej,
d)
zabezpečuje v spolupráci s Justičnou akadémiou a ministerstvom odborné vzdelávanie sudcov a ďalších zamestnancov súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva,
e)
vykonáva dohľad nad súdnymi oddeleniami súdu,
f)
zabezpečuje používanie štátneho jazyka v súlade s osobitným predpisom,34a)
g)
zabezpečuje poskytovanie informácií o činnosti súdu pre iné orgány verejnej moci a pre verejnosť,
h)
zodpovedá za efektívne využívanie ľudských a finančných zdrojov,
i)
zodpovedá za dodržiavanie zákonných podmienok náhodného prideľovania vecí pre senáty, sudcov a súdnych úradníkov a prerozdeľovania už pridelených vecí,
j)
zodpovedá za včasné zverejňovanie súdnych rozhodnutí,
k)
plní ďalšie úlohy vyplývajúce z osobitných predpisov.35)
(2)
Predseda okresného súdu okrem výkonu činností uvedených v odseku 1 vykonáva správu okresného súdu aj tým, že
a)
určuje počty prísediacich na okresnom súde,
b)
zabezpečuje odbornú prípravu prísediacich okresného súdu na výkon ich funkcie.
(3)
Predseda krajského súdu okrem výkonu činností uvedených v odseku 1 vykonáva správu krajského súdu aj tým, že
a)
určuje počty prísediacich na krajskom súde,
b)
zabezpečuje výber uchádzačov o funkciu sudcu a pripravuje podklady na ich vymenovanie za sudcov,
c)
zabezpečuje odbornú prípravu prísediacich krajského súdu na výkon ich funkcie a organizuje a koordinuje odbornú prípravu prísediacich okresného súdu na výkon ich funkcie,
d)
riadi organizačné útvary krajského súdu uvedené v § 73 ods. 3.
(4)
Predseda najvyššieho súdu okrem výkonu činností uvedených odseku 1 vykonáva správu najvyššieho súdu aj tým, že zabezpečuje výkon činností uvedených v § 71 písm. a) prvom a druhom bode, písm. b) prvom a druhom bode, písm. c) druhom bode a písm. d) štvrtom a piatom bode vo vzťahu k najvyššiemu súdu.
(5)
Predseda Špecializovaného trestného súdu okrem činností uvedených v odseku 1 vykonáva správu Špecializovaného trestného súdu aj tým, že zabezpečuje podklady na výber uchádzačov o funkciu sudcu na Špecializovanom trestnom súde a vyhlasuje výberové konanie na obsadenie voľného miesta sudcu na tomto súde.