Zákon o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov 757/2004 účinný od 01.04.2009 do 16.07.2009

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 517/2008 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov

19

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky z 27. augusta 2008 č. 566 Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa z ákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. .../2008 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len 'návrh zákona'). Materiál je vypracovaný na základe vecného zámeru zrušenia vojenských súdov schváleného vládou Slovenskej republiky vyššie uvedeným uznesením.

Základným cieľom predkladaného návrhu zákona je vykonať zmeny v sústave súdov Slovenskej republiky, ktorých podstata spočíva v zlúčení vojenských súdov s existujúcimi všeobecnými sú dmi. Na základe predloženej úpravy sa teda navrhuje zánik vojenských súdov ako subjektov práva formou ich zlúčenia s určenými všeobecnými súdmi.

Základným dôvodom, ktorý je určujúci pre realizáciu uvedeného zámeru je snaha Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vytvoriť, v nadväznosti programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, vš etky predpoklady ako faktickej, tak i právnej povahy, ktoré budú zárukou efektívneho a kvalitného fungovania súdnictva v Slovenskej republike. Jedným z týchto predpokladov je aj vytvorenie takej súdnej sústavy, ktor á bude naplno využívať všetky dostupné ľudské zdroje v rámci rezortu justície na plnenie primárneho poslania súdov Slovenskej republiky, ktorým je rozhodovacia činnosť o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb.

Vychádzajúc zo štatistického zisťovania o stave a pohybe agendy na jednotlivých súdoch možno dospieť k záveru, že vojenské súdy sú v porovnaní s ostatnými všeobecnými súdmi vyťažené v rozsahu, ktorý vytvára rezervy, ktoré možno efektívne využiť v rámci všeobecného súdnictva pre naplnenie základných ústavou garantovaných práv občanov, t.j. práva na spravodlivý sú dny proces bez zbytočných prieťahov. Uvedené platí o to viac, že odborná zdatnosť sudcov vojenských súdov a vysoká kvalita ich práce predstavuje potenciál, ktorého využitie v celom spektre trestnoprá vnej agendy súdov môže byť vhodným príspevkom k naplneniu práva na súdnu ochranu a prá va na spravodlivý súdny proces bez zbytočných prieťahov.

Štatistické údaje o výkonnosti vojenských súdov sa uvádzajú v prílohe č. 1.

Z hľadiska personálneho obsadenia vojenských súdov možno konštatovať, že sú personálne obsadené porovnateľne ako okresné súdy a krajské súdy (uvedený záver sa týka pochopiteľne len trestnopr ávnej agendy), pričom ich potenciálna výkonnosť zostáva nevyužitá, a to aj z dôvodu ich personálnej pôsobnosti. V období rokov 2005 až 2007 (sledované štatistické obdobia) podľa vtedy platnej prá vnej úpravy trestného procesu vecná pôsobnosť vojenských súdov bola, vo význame jej personálneho rozsahu, vymedzená nasledovne:

Rok 2005 [§ 14 zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok)]

'§ 14

(1) V rozsahu ustanovenom týmto zákonom právomoci vojenských sú dov podliehajú

a) vojaci,

b) príslušníci vojensky organizovaných a iných sborov, o ktorých to ustanovuje osobitný zákon, ak sú v činnej službe,

c) príslušníci ozbrojených síl vysielajúceho štátu pre trestné činy spáchané na území Slovenskej republiky v rozsahu uvedenom vo vyhlásenej medzinárodnej zmluve, ktorou je Slovenská republika viazaná,

d) vojnoví zajatci.

(2) Vojaci a príslušníci sborov uvedených v odseku 1 písm. b) podliehaj ú i mimo činnej služby, právomoci vojenských súdov pre trestné činy vojenské, ktorých sa dopustili v služobnej rovnošate.

(3) Právomoci vojenských súdov podliehajú aj civilné osoby pre trestn é činy vojnovej zrady (§ 114 Tr. zák.), služby v cudzom vojsku (§ 115 Tr. zák.) a nenastúpenia služby v ozbrojených silách (§ 269 až 271 Tr. zák.).'.

Rok 2006 (§ 12 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok)

'§ 12

(1) Pôsobnosť vojenských súdov sa vzťahuje na

a) vojakov,

b) príslušníkov Policajného zboru, Železničnej polície, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Národného bezpečnostného úradu, Slovenskej informačnej služby a colníkov,

c) príslušníkov ozbrojených síl vysielajúceho štátu pre trestné činy spáchané na území Slovenskej republiky v rozsahu uvedenom v medzinárodnej zmluve,

d) vojnových zajatcov.

(2) Pôsobnosť vojenských súdov sa vzťahuje na osoby uvedené v odseku 1 písm. a) a b) aj mimo činnej služby pre trestné činy vojenské, ktorých sa dopustili v služobnej rovnošate.

(3) Pôsobnosť vojenských súdov sa vzťahuje aj na civilné osoby pre trestné činy vojnovej zrady, služby v cudzom vojsku a nenastúpenia služby v ozbrojených silách.'.

Rok 2007 (§ 12 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok)

'§ 12

(1) Pôsobnosť vojenských súdov sa vzťahuje na

a) vojakov,

b) príslušníkov Policajného zboru, Železničnej polície, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Národného bezpečnostného úradu, Slovenskej informačnej služby a colníkov,

c) príslušníkov ozbrojených síl vysielajúceho štátu pre trestné činy spáchané na území Slovenskej republiky v rozsahu uvedenom v medzinárodnej zmluve,

d) vojnových zajatcov.

(2) Pôsobnosť vojenských súdov sa vzťahuje na osoby uvedené v odseku 1 písm. a) a b) aj mimo činnej služby pre trestné činy vojenské, ktorých sa dopustili v služobnej rovnošate.

(3) Pôsobnosť vojenských súdov sa vzťahuje aj na civilné osoby pre trestné činy vojnovej zrady, služby v cudzom vojsku a nenastúpenia služby v ozbrojených silách.'.

Z uvedeného je zrejmé, že vymedzenie personálnej pôsobnosti vojensk ých súdov v spojitosti so skutočnosťou, že sú obsadené porovnateľne ako okresné, či krajské súdy (oblasť trestnoprávnej agendy), pričom objem agendy, ktorú vojenské súdy vybavujú je neporovnateľ ne menší ako u okresných a krajských súdov, naznačuje záver, že vojenské súdy sa javia ako nie celkom efektívna súčasť sústavy súdov Slovenskej republiky. Uvedené platí o to viac, že vojenské súdy predstavujú samostatné organizácie, ktoré dokážu plniť svoje základné úlohy, t.j. konať a rozhodovať, aj ako súčasť všeobecného súdu so špecializovanou agendou. Naviac, predkladateľ považuje za potrebné poukázať na novelu Trestného poriadku vykonanú zákon č. 61/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajné ho zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov [Èl. III citovan ého zákona, § 12 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku], podľa ktorej dochádza s účinnosťou od 1. marca 2008 k výraznému zúženiu personálnej pôsobnosti vojenských súdov:

Rok 2008 (právna úprava účinná od 1.marca 2008)

'§ 12

(1) Pôsobnosť vojenských súdov sa vzťahuje na

a) vojakov,

b) príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže pre trestné činy spáchané pri výkone služby,

c) príslušníkov ozbrojených síl vysielajúceho štátu pre trestné činy spáchané na území Slovenskej republiky v rozsahu uvedenom v medzinárodnej zmluve,

d) vojnových zajatcov.

(2) Pôsobnosť vojenských súdov sa vzťahuje na osoby uvedené v odseku 1 písm. a) a b) aj mimo činnej služby pre trestné činy vojenské, ktorých sa dopustili v služobnej rovnošate.

(3) Pôsobnosť vojenských súdov sa vzťahuje aj na civilné osoby pre trestné činy vojnovej zrady, služby v cudzom vojsku a nenastúpenia služby v ozbrojených silách.'.

V legislatívnom proces sa aktuálne nachádza ďalšia novela Trestného poriadku, podľa ktorej sa navrhuje úprava § 12 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku v zmysle jeho vypustenia. To znamená, že personálna pô sobnosť vojenských súdov sa bude týkať výlučne vojakov vrátane vojakov vysielajúceho štátu a vojnových zajatcov.

Vzhľadom na uvedené zmeny vykonané v oblasti personálnej pôsobnosti vojenských súdov možno konštatovať, že v ich pôsobnosti zostáva de facto len profesionálna armáda (cca 12 000 príslušníkov). Výrazné obmedzenie ich personálnej pôsobnosti (Policajný zbor, Slovenská informačná služba, N árodný bezpečnostný úrad, Železničná polícia, vrátane Zboru väzenskej a justičnej stráže) len prehlbuje nevyťaženosť sudcov vojenských súdov.

Na základe uvedených dôvodov Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky navrhuje zlúčenie vojenských s údov so všeobecnými súdmi, čím sa vytvára priestor pre využitie odborne nepochybne kvalitnej práce sudcov vojenských súdov v rámci celej trestnoprávnej agendy a v neposlednom rade sa odbúra nutnosť financovania štyroch samostatných súdov, ktoré dokážu svoje úlohy plniť efektívne aj v rá mci sústavy všeobecných súdov.

Vychádzajúc z čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sústavu sú dov tvoria Najvyšší súd Slovenskej republiky a ostatné súdy. S prihliadnutí na čl. 143 ods. 2 ústavy 'Podrobnejšiu úpravu sústavy súdov, ich pôsobnosť, organizáciu a konanie pred nimi ustanoví zá kon.' Na základe uvedeného možno konštatovať, že zrušenie súdu možno vykonať len právnym predpisom so silou zákona. Zákonom, ktorý v nadväznosti na čl. 143 ods. 1 a 2 Ú stavy Slovenskej republiky upravuje sústavu súdov Slovenskej republiky je zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. .../2008 Z. z., a preto z hľadiska legislatí vneho riešenia zrušenia vojenských súdov je potrebné primárne vykonať novelizáciu uvedeného zákona. Zrušenie vojenských súdov sa však musí prejaviť aj v iných zákonoch. Ich novelizácia je súč asťou predkladaného návrhu zákona. Zoznam novelizovaných právnych predpisov v súvislosti so zrušením vojenských súdov v príslušnom poradí (vzhľadom na to, že určujúcim zákonom pre zlúč enie vojenských súdov so všeobecnými súdmi je zákon č. 757/2004 Z. z. uvádza sa tento zákon v Èl. I; ostávajúce novelizačné články sú usporiadané v súlade s bodom 26 legislatívno-technický ch pokynov podľa prílohy č. 2 Legislatívnych pravidiel vlády SR.)

Èl. I

zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákon č. .../2008 Z. z.

Èl. II

zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov

Èl. III

zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov

Èl. IV

zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Èl. V

zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov

Èl. VI

zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov

Èl. VII

zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov

Èl. VIII

zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Èl. IX

zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov

Èl. X

zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Èl. XI

zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technický ch prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších predpisov

Èl. XII

zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorší ch predpisov v znení neskorších predpisov

Èl. XIII

zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znen í neskorších predpisov

Èl. XIV

Zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej pohotovosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Z hľadiska rešpektovania právnej istoty a určitého stupňa prehľ adnosti právneho poriadku sa navrhuje vykonanie novelizácie všetkých uvedených zákonov súčasne jedným zákonom.

Predkladateľ považuje za potrebné upozorniť na to, že predložený návrh zákona nadväzuje na prebiehajúce novelizácie – novela trestných kódexov a novela zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o zmene doplnení niektorých zákonov (obsahuje novelu zákona č. 757/2004 Z. z. a zákona č. 385/2000 Z. z.) – tieto ná vrhy zákonov sa nachádzajú v legislatívnom procese. Predkladateľ pri koncipovaní predloženého materiálu vychádza z predpokladu schválenia uvedených noviel súvisiacich predpisov, inak povedané, predložený n ávrh zákona je potrebné a nutné vnímať v kontexte jemu predchádzajúcich a aktuálne prebiehajúcich novelizácií.

Z hľadiska formy zániku vojenských súdov sa navrhuje ich zlúčenie s existujúcimi všeobecnými súdmi. Používa sa rovnaká právna konštrukcia ako tomu bolo v prípade zlučovania okresných súdov v roku 2005 (zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov v pôvodnom znení), t.j. podľa navrhovan ého § 18h sa navrhuje prechod výkonu súdnictva z vojenských súdov na určené okresné súdy a krajský súd. Okrem prechodu výkonu súdnictva sa ďalej navrhuje aj prechod iných práv a povinností – štátnozamestnaneckých a iných právnych vzťahov (pracovnoprávne vzťahy) a osobitných vzťahov sudcov k štátu, avšak s výnimkou prechodu práv a povinností vyplývajúcich z právnych vzťahov vo veciach správy majetku štá tu, kde sa navrhuje riešiť predmetné otázky v intenciách platnej právnej úpravy zákona Ná rodnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správne majetku štátu v znení neskorších predpisov.

Prehľad prechodu výkonu súdnictva sa uvádza v prílohe č. 2 predlo ženého materiálu.

Koncept zlúčenia vojenských súdov so všeobecnými súdmi ď alej predpokladá zachovanie agendy bývalých vojenských súdov, pričom túto agendu budú vybavovať určené všeobecné súdy – v tomto prípade pôjde o špecializované okresné súdy v sídle krajského súdu v prvom stupni a zákonom ustanovený krajský súd v druhom stupni. Táto právna konštrukcia bude mať podľa navrhovanej právnej úpravy svoj základ v novele Trestného poriadku a už spomínaného zákona č . 371/2004 Z. z. Z uvedeného teda vplýva, že agenda pôvodných vojenských súdov (§ 12 Trestné ho poriadku) zostáva z hľadiska svojej špecifikácie zachovaná, budú ju však vybavovať ako špecializovanú agendu určené okresné súdy a krajský súd ako odvolací súd. Postavenie Najvyššieho sú du Slovenskej republiky ako dovolacieho súdu vo vzťahu k veciam vojenského súdnictva zostáva zachované. Prehľad okresných súdov a krajského súdu sa uvádza v prílohe č. 2 predloženého materiá lu.

Osobitným spôsobom sa navrhuje vyriešenie postavenia sudcov ako profesioná lnych vojakov. Navrhuje sa, aby ex lege došlo k zániku služobného pomeru profesionálneho vojaka sudcov b ývalých vojenských súdov (bod 40 v Èl. XIII). Uvedené riešenie je reakciou na požiadavku, aby títo sudcovia mohli byť rozvrhom práce preberajúcich súdov poverení vybavovaním aj ine j trestnej agendy ako len agendy vo veciach vojenského súdnictva, čím sa naplní jedna zo základných požiadaviek vecného zámeru, ktorou je využitie potenciálu sudcov zanikajúcich vojenských súdov v rá mci celého spektra trestnoprávnej agendy. Na naplnenie tohto cieľa je však potrebné vyriešenie ich statusu profesionálnych vojakov. Zvolené riešenie spočívajúce v zániku služobného pomeru profesioná lneho vojaka nadväzuje aj na odporúčania Rady Európy, ako aj rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva, z ktorých vyplýva záver, že civilné osoby by nemali byť súdené vojenský mi sudcami (s výnimkou napríklad trestného činu služby v cudzom vojsku).

Z uvedeného dôvodu sa navrhuje, aby priamo zo zákona došlo k zániku ich služobného pomeru profesionálnych vojakov; pochopiteľne bez dopadov na ich postavenie sudcov, ktoré je garantované Ústavou Slovenskej republiky. Sudcovia bývalých vojenských súdov sa stávajú civilnou súčasťou všeobecného súdnictva.

Z dôvodu zániku služobného pomeru profesionálneho vojaka sa súčasne navrhuje v novele zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, aby t ýmto sudcom patrili zákonom ustanovené príjmy z výsluhového zabezpečenia profesionálneho vojaka v súvislosti so skončením služobného pomeru. Ide o nároky priznávané v súvislosti so skončením služobného pomeru profesionálneho vojaka z tzv. organizačných dôvodov. K tomu pozri bližšie zdôvodnenie k Èl. X.

Z hľadiska určenia súdu, na ktorom bude sudca zanikajúceho vojenské ho súdu vykonávať svoju funkciu sa navrhuje, aby priamo zákon určil nástupnícky súd, na ktorý prejdú ex lege práva a povinnosti vyplývajúce z osobitn ého vzťahu sudcu a štátu.

V prípade justičných čakateľov sa v súvislosti s trvaní m ich služobného pomeru navrhuje obdobné riešenie ako u sudcov zrušovaných vojenských sú dov. To znamená, že ex lege dochádza k skončeniu služobného pomeru justičného čakateľa, ktorý je profesionálnym vojakom, pričom sa tento pomer nahrádza štátnozamestnaneckým pomerom podľa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keďže na civilných súdoch je služobný pomer justičného čakateľ podľa citovaného zákona č. 312/2001 Z. z.

Vzhľadom na to, že de facto aj de iure dochádza k zániku služobného pomeru profesionálneho vojaka, navrhuje sa, aby aj justičnému čakateľovi bývalého vojenského súdu patrili tie isté v ýsluhové náležitosti ako sudcom bývalého vojenského súdu, a to v zákonom ustanovenom rozsahu.

Z hľadiska ďalšieho pôsobenia justičného čakateľa bývalého vojenského súdu na 'civilnom' súde sa navrhuje, aby jeho prípravná prax plynulo pokračovala na preberajúcom súde. Vzhľadom na to, že dochádza k zániku vojenských súdov a profesionálny vojak sa nebude môcť stať sudcom počas trvania služobného pomeru profesionálneho vojaka, je táto skutočnosť dôležitá z hľadiska vyrieš enie postavenia justičných čakateľov bývalých vojenských súdov. Na to, aby sa justičný čakateľ bývalého vojenského súdu mohol stať sudcom, musí mu zaniknúť jeho služobný pomer profesioná lneho vojaka.

V nadväznosti na navrhovaný § 18h (Èl. XII) dôjde vo vzťahu k administratívnemu aparátu zanikajúcich vojenských súdov k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov a štá tnozamestnaneckých vzťahov (zákon č. 312/2001 Z. z.) a iných právnych vzťahov. Títo zamestnanci vojenských súdov sa odo dňa nadobudnutia účinnosti predlženého návrhu zákona stávajú zamestnancami ur čených všeobecných súdov (§ 18h).

Postavenie prísediacich sudcov z radov občanov vojenských sú dov sa navrhuje riešiť spôsobom, v zmysle ktorého dôjde ex lege k zániku ich funkcie prí sediacich. Prísediacimi vojenského súdu môž u byť podľa platného znenia § 139 ods. 3 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich len profesionálni vojaci alebo príslušníci Policajn ého zboru alebo Slovenskej informačnej služby, alebo Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, alebo Železničnej polície. Zotrvanie týchto osôb ako prísediacich aj pre trestné veci nevojenské ho charakteru je neprípustné; k tomu pozri odôvodnenie k pôsobeniu sudcov profesionálnych vojakov uvádzané v predchádzajúcom texte. Preto sa navrhuje, aby zo zákona zanikla funkcia prísediacich zanikajúcich vojenských súdov. Vzhľadom na nutnosť vytvorenie podmienok pre plynulé rozhodovanie v agende bývalých vojenských súdov sa navrhuje jediná zákonná výnimka, v zmysle ktorej nedôjde ku dňu účinnosti zákona k zániku postavenia prí sediaceho – ide o situácie, kedy by zánikom jeho funkcie došlo k potrebne opätovného vykonania hlavného pojednávania z dôvodu personálnej zmeny v obsadení senátu. Navrhuje sa preto, aby funkcia prí sediaceho trvala aj po zrušení vojenských súdov, pričom výkon jeho funkcie bude zákonom limitovaný len na účely právoplatného skončenia veci; k tomu pozri tiež platné znenie § 141 ods. 1 druhá veta zá kona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzin árodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právnom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Návrh zákona bude mať dopady na verejné financie tak, ako je to uvedené v dôvodovej správe v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie, avšak nebude mať ekonomický ani environmentálny vplyv, ani vplyv na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu: ktorý sa ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákon č. .../2008 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b)nie je upravená v práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Euró pskych spoločenstiev.

Vzhľadom na to, že problematika návrhu zákona nie je upravená v pr áve Európskych spoločenstiev a Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6.

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov

a vplyvov na podnikateľské prostredie a na zamestnanosť

1.Návrh zákona zakladá nároky na verejné financie v nasledovnom rozsahu:

Z navrhovanej právnej úpravy vyplýva, že všetci sudcovia a iní zamestnanci vojenských súdov sa stanú ku dňu účinnosti zákona zamestnancami určených všeobecných súdov. Ide celkom o 78 zamestnancov, z toho 20 sudcov, 23 štátnych zamestnancov a 35 zamestnancov pri výkone prá ce vo verejnom záujme. V nadväznosti na uvedené návrh zákona predpokladá delimitáciu rozpočtových prostriedkov z kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky do kapitoly Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Delimitácia rozpočtových prostriedkov na roky 2009 až 2011 zahàňa jednotlivé kategórie výdavkov a nasledovnom rozsahu:

Rok 2009

610 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania 36 237 tis. Sk,

620 Poistné a príspevok do poisťovní 9 871 tis. Sk,

630 Tovary a služby 10 829 tis. Sk,

640 Bežné transfery 1 689 tis. Sk,

700 Kapitálové výdavky 2 000 tis. Sk,

Výdavky spolu 60 626 tis. Sk

Rok 2010

610 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania 37 020 tis. Sk,

620 Poistné a príspevok do poisťovní 10 322 tis. Sk,

630 Tovary a služby 12 139 tis. Sk,

640 Bežné transfery 1 689 tis. Sk,

700 Kapitálové výdavky 400 tis. Sk,

Výdavky spolu 61 570 tis. Sk

Rok 2011

610 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania 37 985 tis. Sk,

620 Poistné a príspevok do poisťovní 10 796 tis. Sk,

630 Tovary a služby 13 574 tis. Sk,

640 Bežné transfery 1 722 tis. Sk,

700 Kapitálové výdavky 271 tis. Sk,

Výdavky spolu 64 348 tis. Sk.

Majetok, materiálno – technické vybavenie nevyhnutné na výkon súdnictva bude predmetom rokovaní medzi Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a Ministerstvom obrany Slovenskej republiky a akékoľvek zmeny vo vzťahoch týkajúcich sa sprá vy majetku štátu budú realizované v intenciách zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.

Ïalšie dopady predloženého ná vrhu zákona na verejné financie možno identifikovať v súvislosti s navrhovaným znením § 143t v novele zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (Èl. X), kde sa navrhuje vyplatiť sudcom a justičným čakateľom vojenských súdov z titulu skončenia služobného pomeru niektoré výsluhové nálež itosti. Uvedený návrh zakladá zvýšené nároky na verejné financie v nasledovnom rozsahu:

Hrubý odhad finančn ého dopadu na osobitný účet Ministerstva obrany Slovenskej republiky (podľa údajov poskytnutých Ministerstvom obrany Slovenskej republiky):

1. za predpokladu :

Počet sudcov 20

Priemerná mzda 98 231,-

Priemerná doba služby 30 rokov

Prepustený z reorganizačných dôvodov

Bez absencie a PN

Výsluhový dôchodok: 98 231 x 60 % + 0,899 % = 59 469,-

59 469 x 20 sudcov = 1,189 380,- Sk mesačne

Odchodné: za 30 rokov 13,5 platu + 3 z reorganizačných dôvodov = 16,5 platu

1.620 812 x 20 sudcov = 32 416 240,- jednorázovo

Celkom dopad 33 605 620,- Sk

2. za predpokladu :

Počet sudcov 20

Priemerná mzda 98 231,-

Priemerná doba služby 25 rokov

Prepustený z reorganizačných dôvodov + 2,5 roka dopočet = 27 rokov ukončených

Bez absencie a PN

Výsluhový dôchodok: 98 231 x 57 % + 0,899 % = 56 496,-

56 496 x 20 sudcov = 1 129 920,- Sk mesačne

Odchodné: za 25r. 11platov + 3 z reorganizačných dôvodov = 14 platov

1.375 234 x 20 = 27 504 680,- jednorázovo

Celkom dopad 28 634 600,- Sk

Vyššie uvedené dopady vychádzajú z návrhu zákona o štátnom rozpoč te na rok 2009, ktorého výsledná podoba ovplyvní výsledné znenie doložky vplyvov v predkladanom návrhu zákona.

2.Návrh zákona nebude mať ekonomický dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných prá vnických osôb.

3.Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie.

4.Návrh zákona nebude mať vplyv na zamestnanosť a nevyžiada si zvýšenie počtu zamestnancov.

5.Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

B. Osobitná časť

K Èl. I (zákon č. 757/2004 Z. z.)

Poznámka k novele zákona o súdoch

Predkladaná novela nadväzuje na prebiehajúce novelizácie (parlamentná tlač 719). Z uvedeného dôvodu je preto potrebné vnímať navrhované zmeny v kontexte skôr začatého legislatívneho procesu, ktorého úspešné ukon čenie sa predpokladá ešte pred schválením predkladaného návrhu zákona.

K bodom 1 až 3

Ide o legislatívno-technické úpravy v nadväznosti na zánik vojenských súdov. Podrobnosti o sústave v zmysle čl. 143 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky upravuje práve zákona č. 757/2004 z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých z ákonov (doterajšie znenie § 5). Pôsobnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako dovolacieho s údu a dovolacieho súdu vo vzťahu k rozhodnutiam Vyššieho vojenského súdu, resp. vojenských obvodových súdov (doterajšie znenie § 8) sa z dôvodov predchádzania prípadným výkladový m nezrovnalostiam navrhuje upraviť v čl. III ako prechodné ustanovenie; k tomu pozri odôvodnenie k čl. III.

K bodu 4 až 7

Doterajšia právna úprava výkonu trestného súdnictva v č ase vojny a vojnového stavu sa čiastočne preberá aj do novej právnej úpravy. Výsledné znenie je výsledkom vyhodnotenie zásadných pripomienok Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a Vyššieho vojenského súdu.

K bodu 8

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zánik vojensk ých súdov ako subjektov práva. Vzhľadom na platné znenie § 38 ods. 1 písm. d) nie je potrebné osobitne upraviť zánik funkcie predsedu Vyššieho vojenského súdu a predsedov vojenských obvodových súdov.

K bodom 9 až 24 a 26

Ide o legislatívno-technickú úpravy v nadväznosti na zánik vojenských súdov. Právna úprava zohľadňuje zrušenie vojenských súdov v oblasti ú pravy sudcovskej samosprávy, riadenia súdov a správy súdov.

K bodu 25

Predmetné ustanovenie je doterajším odsekom 5 z § 10. Vzhľ adom na povahu tohto ustanovenia sa navrhuje jeho zaradenie do spoločných ustanovení zákona. V nadväznosti na pripomienky Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky sa súčasne dopĺňa špecifikácia medziná rodnej zmluvy, na ktorú ustanovenie odkazuje.

K Èl. II (Trestný zákon)

K bodu 1

Trestný zákon v ustanovení § 128 ods. 3 definuje pojem 'vojak'. Tá to definícia nie je identická s týmto pojmom používaným v Trestnom poriadku, hoci poriadok je vykonávacou normou zákona. Ak bude ustanovenie § 128 ods. 3 doplnené o kategóriu 'príslušníkov ozbrojených síl vysielajúceho štátu pre trestné činy spáchané na území Slovenskej republiky, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak', tak by definícia 'vojaka' bude komplexne použiteľn á aj v trestnom konaní. Zmena predmetného ustanovenia úzko súvisí so zmenou Trestného poriadku, kde sa navrhuje doplnenie § 16 o vymedzenie pôsobnosti okresných súdov v s ídle krajského súdu ustanovených zákonom (pozri čl. XII) vo veciach, ktoré patrili do pôsobnosti zrušovaných vojenských súdov.

K bodu 2

Ide o legislatívno-technickú úpravu použitého vnútorného odkazu v nadvä znosti za zmenu § 128 ods. 3.

K bodu 3

Vzhľadom na zrušenie vojenských súdov a ich začlenenie do civilnej č asti všeobecného súdnictva stráca doterajší § 416 svoje opodstatnenie a preto sa navrhuje jeho zrušenie. Podmienky pre upustenie od potrestania ustanovené v § 40 trestného zákona sú aplikovateľné na všetkých páchateľov rovnako. Nový režim služby ozbrojený ch silách nepozná kategóriu vojakov základnej služby (z hľadiska páchateľov trestného činu išlo až na ojedinelé výnimky o kategóriu páchateľov blízkych veku mladistvých) a tak niet dôvodu, aby p áchateľ prečinu malej závažnosti v konaní pred všeobecným súdom mal zvýhodnenia iba preto, že sa činu dopustil ako profesionálny vojak. Zákonom dovolené zásahy, či ovplyvňovanie trestnej zodpovednosti veliteľmi, či služobnými orgánmi v našich pomeroch by mali patriť minulosti, resp. do s úboru opatrení pre výkon trestného súdnictva v čase vojny a vojnového stavu. Navrhovaná zmena vyplýva zo zásadných pripomienok Generálne prokuratú ry Slovenskej republiky a konečnom dôsledku zohľadňuje výsledky pripomienkového konania k tzv. veľkej novele Trestného poriadku (rokovanie vlády bolo ohľ adom tejto novely Trestného poriadku prerušené).

K Èl. III (Trestný poriadok)

Všeobecne k novele Trestného poriadku

Jednou zo základných premís navrhovanej právnej úpravy v súv islosti so zánikom vojenských súdov je, že doterajšia agenda vojenských súdov si zachová svoju osobitosť vo význame, že ju budú vybavovať zákonom ustanovené okresné súdy v sídle krajského súdu v prvom stupni a zákonom ustanovený krajský súd v druhom stupni. Osobitosť tejto agendy je zachovaná aj vo vzť ahu obžalobe, t.j. obžalobu bude naďalej v predmetnej agende podávať prokurátor vojenskej prokuratúry, rovnako bude vykonávať dohľad nad zákonnosťou prípravného konania. Rovnako pôsobnosť príslušní kov Vojenskej polície v časti trestného konania pred začatím súdneho konania (postup pred začatím trestného stíhania, prípravné konanie) zostáva zachovaná. Rozdiel je v tom, že úkony, ktorá potrebujú schválenie súdu už nebude vykonávať vojenský súd, ale zákonom ustanovený okresný súd v sídle krajského súdu (k tomu pozri tiež čl. XII). Z uvedeného dôvodu je preto novela Trestného poriadku skôr legislatívno-technického charakteru a nemá povahu zásadnej vecnej zmeny, ktorou by sa menili doterajš ie procesné postupy pri stíhaní trestných činov spadajúcich do pôsobnosti zrušovaných vojenských súdov.

K bodu 1

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zánik vojensk ých súdov. Predkladateľ považuje v tomto prípade za vhodnejšie a prehľadnejšie riešenie úplne nové znenie dotknutých ustanovení.

K bodom 2 a 3

Navrhovaná práva úprava reaguje na zánik vojenských súdov vo vzť ahu k pôsobnosti týchto súdov podľa Trestné poriadku. Navrhuje sa vypustiť doterajšie znenie § 12 a 13. S prihliadnutím na odôvodnenie vo všeobecnej časti sa navrhuje upraviť v § 16 pôsobnosť zákonom určených okresných súdov v sídle krajského sú du (prvý stupeň) a zákonom určeného krajského súdu (druhý stupeň) na konanie a rozhodovanie vo veciach zrušovaných vojenských súdov. Považujeme za rozumné a logické, aby príslušnosť okresného s údu v sídle krajského súdu bola upravená komplexne v jednom ustanovení, aj keď sa to týka iba troch z takýchto súdov. Podľa nášho názoru vzhľadom na navrhovanú pôsobnosť všeobecných sú dov je okolnosť spáchania trestného činu za trvania pomeru a okolnosť, kedy vyšiel trestný čin najavo, irelevantná. Nevidíme dôvodu, pre ktorý by v novom režime príslušnosti mal v takýchto veciach rozhodovať iný, ako zákonom určený okresný a krajský súd. Predkladateľ má za to, že postúpenie veci v takýchto prípadoch by mohlo byť v rozpore s ustanovením § 280 ods. 1 Trestné ho poriadku.

K bodom 4 až 19

Ide o legislatívno-technickú zmeny v nadväznosti na zánik vojenský ch súdov. Podstatná časť novely Trestného poriadku je v podstate legislatívno-technickou novelou majúcou za cieľ odstrániť zo zákona pojmy 'vojenský súd', 'predseda vojenského súdu', ' sudca vojenského súdu' a 'justičný čakateľ vojenského súdu'.

K bodu 20

Na základe pripomienok v znesených v pripomienkovom konaní sa navrhuje, zoh ľadňujúc princíp právnej istoty a zákonnosti, priamo v Trestnom poriadku ustanoviť podmienky rozhodovania Najvyš šieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu vo vzťahu k rozhodnutiam bývalého Vyššieho vojenského súdu a dovolacieho súdu vo vzťahu k rozhodnutiam bývalých vojenských súdov (Vyššie vojensk ý súd a vojenské obvodové súdy). Zároveň sa navrhuje (odsek 1) vyriešiť otázku pôsobnosti nástupníckych súdov vo veciach, ktorých bola daná pôsobnosť bývalých vojenských súdov, avšak nástupnické súdy v týchto veciach pôsobnosť už nebudú mať (má sa namysli rozhodovania o trestných činoch príslušníkov iných ozbrojený ch zborov ako ozbrojených síl). Navrhuje sa, aby konania začaté na vojenských súdoch, dokončil nástupnícke súdy.

K Èl. IV (zákon č. 385/2000 z. z.)

Poznámka k novele zákona o sudcoch a prísediacich

Predkladaná novela nadväzuje na prebiehajúce novelizácie (parlamentná tlač 719). Z uvedeného dôvodu je preto potrebné vnímať navrhované zmeny v kontexte skôr začatého legislatívneho procesu, ktorého úspešné ukon čenie sa predpokladá ešte pred schválením predkladaného návrhu zákona.

K bodom 1 až 2

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zánik vojensk ých súdov ako subjektov práva. Predkladateľ považuje v bode 1 za vhodnejšie a prehľadnejšie riešenie úplne nové znenie dotknutých ustanovení.

K bodu 3

V súvislosti s vypustením celej piatej časti je potrebné zohľadniť doterajšiu právnu úpravu v § 148 ods. 9, ktorá je určujúca pre priznanie príplatku za výkon funkcie sudcu aj v novej právnej úprave. Podstata doterajšej právnej úpravy zostáva zachovaná, pričom sa presúva do § 95 ako nový odsek 8.

K bodom 4 až 15

Z dôvodov uvedených vo všeobecnej časti dôvodovej sprá vy sa navrhuje, aby funkcia prísediacich zanikajúcich vojenských súdov zanikla ex lege. Vzhľadom na túto požiadavku sa navrhuje rozšírenie ustanovenia § 145 obsahujúceho dôvody zániku funkcie prísediaceho aj o z ánik funkcie prísediaceho zo zákona, ako ďalší možný dôvod zániku funkcie prísediaceho.

K bodu 16

§ 151n ods. 1

Navrhuje sa, aby došlo k zániku funkcie prísediacich priamo zo zá kona. Pre úplnosť a z dôvodu právnej istoty sa súčasne navrhuje konštatácia o nedotknuteľnosti, resp. ďalšom trvaní služobného pomeru prísediacich zanikajúcich vojenských súdov. V tejto sú vislosti je však potrebné poukázať na skutočnosť, že prípadný zánik funkcie prísediaceho z dôvodu zániku vojenského súdu, ktorý by nastal ex lege ku dňu účinnosti zákona nie je vhodným riešením, keďže môže spôsobiť zbytočné prieťahy v konaní – zánikom funkcie pr ísediaceho sa zmení personálne obsadenie senátu, čo je podľa platnej právnej úpravy trestného procesu dôvodom na opakovanie už začatého hlavného pojednávania. Ako optimálne riešenie sa javí trvanie funkcie prísediaceho do momentu právoplatného skočenia veci, v ktorej je prísediacim (ide o analogickú konštrukciu ako v § 141 ods. 1 druhá veta zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Právoplatným ukončením trestnej veci dôjde k zániku funkcie prísediaceho. Trvanie funkcie prísediaceho je však v tomto prípade prí sne účelové a limitované v tom význame, že sa týka len právoplatne neskončených konaní bývalých vojenských súdov. Prísediacich zaniknutých vojenských súdov nebude možné rozvrhom prá ce zaraďovať do nových súdnych oddelení, resp. prideľovať nový nápad senátom, ktorých sú súčasťou.

§ 151n ods. 2

Z dôvodu ochrany práv a povinnosti nadobudnutých predo dňom úč innosti návrhu zákona sa navrhuje priamo v prechodných ustanoveniach upraviť status justičného čakateľa bývalého vojenského súdu. Podľa navrhovanej právnej úpravy bude jeho prípravná prax plynulo pokra čovať na zákonom ustanovenom súde (čl. XII), avšak už v štandardnom štá tnozamestnaneckom pomere (čl. XIII).

K Èl. V (zákon č. 4/2001 Z. z.)

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zánik vojensk ých súdov.

K Èl. VI (zákon č. 65/2001 Z. z.)

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zánik vojenských súdov ako subjektov práva. V dôsledku prechodu výkonu súdnictva podľa navrhovaného § 18g v Èl. XIII možno vysloviť záver, ž e súdne pohľadávky vojenských súdov sa ku dňu účinnosti návrhu zákona stávajú súdnymi pohľadávkami preberajúcich súdov.

K Èl. VII (zákon č. 153/2001 Z. z.)

Podľa § 39 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov sa sídla a územné obvody prokuratúr zhodujú so sídlami a územnými obvodmi príslušných súdov. Podľa návrhu predmetného zákona vojenské súdy majú zaniknúť a v ich agende majú konať a rozhodovať okresné súdy Bratislava I, Zvolen a Prešov, ktoré majú postavenie okresn ých súdov v sídle krajských súdov. Zánikom vojenských súdov zaniká aj územná pôsobnosť vojenských prokuratúr vymedzená územnou pôsobnosťou týchto súdov. Zmena, ktorú predkladá navrhovate ľ, sa týka iba príslušnosti vojenských prokurátorov v konaní pred súdmi. Nástupnícke súdy po vojenských súdoch však nebudú rozhodovať iba o obžalobách a návrhoch vojenských prokurá torov. Prokurátori vojenských prokuratúr v trestnej oblasti vykonávajú dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní a v oblasti netrestnej dozor nad dodržiavaním z ákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov v ozbrojených silách. Preto je nevyhnutné zákonom ustanoviť ich územnú pôsobnosť. V bode 1 sa navrhuje terminologická zmena platného znenia ustanovenia § 38 ods. 2 v nadväznosti na existenciu profesionalizáciu ozbrojených síl Slovenskej republiky.

Návrh zákona nezasahuje do postavenie prokuratúry v Slovenskej republike. Zánik vojenských súdov nie je dôvodom na zánik vojenskej zložky prokuratúry. Z uvedeného vyplý va, že odo dňa účinnosti navrhovaného zákona bude prokurátor vojenskej prokuratúry podávať v nových trestných veciach vojenského súdnictva obžalobu na miestne príslušný okresný súd š pecializovaný na veci vojenského súdnictva (§ 14a zákona č. 371/2004 Z. z.). Uvedené platí aj vo vzťahu k iným úkonom súdu v trestnom konaní, ktoré tento súd vykonáva na podnet, resp. na návrh prokur átora vojenskej prokuratúry.

K Èl. VIII (zákon č. 312/2001 Z. z.)

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zánik vojensk ých súdov ako subjektov práva.

V súvislosti s novelizáciou zákona o štátnej služby si predkladateľ uvedomuje prebiehajúce práce na novom zákone o štátnej službe. V prípade jeho skoršieho schválenia bude potrebné vykonať jeho novelizáciu spočívajúcu vo vypustení posledných dvoch viet v navrhovanom § 12 ods. 7 (vychádza sa z verzie návrhu nového zákona o štá tnej službe predloženej do pripomienkového konania). Uvedená novelizácia bude následne súčasťou príslušného novelizačného článku v rá mci predkladaného návrhu zákona.

K Èl. IX (zákon č. 321/2002 Z. z.)

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zánik vojensk ých súdov ako subjektov práva.

K Èl. X (zákon č. 328/2002 Z. z.)

K bodom 1 až 10

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zánik vojensk ých súdov ako subjektov práva.

K bodu 11

Podľa vládou schváleného vecného zámeru budú sudcom a justičným čakateľom zanikajúcich vojenských súdov z titulu skončenia služobného pomeru profesionálneho vojaka vyplatené zákonom ustanoven é výsluhové náležitosti v rozsahu, ktorý by im inak prináležal pri skončení služobného pomeru profesionálneho vojaka z tzv. organizačných dô vodov. Predmetný návrh bude mať dopady na verejné financie v rozsahu, ktorý je uvedený v dolož ke vplyvov.

K Èl. XI (zákon č. 166/2003 Z. z.)

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zánik vojensk ých súdov ako subjektov práva. O povolení použitia informačno-technických prostriedkoch vo vzťahu k vojenským objektom, vojenským zariadeniam, osobám vykonávajúcim vojenskú službu a civilný m zamestnancom v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky v súvislosti s ich pracovnou činnosťou alebo ak je žiadateľom Vojenské spravodajstvo bude vecne a miestne príslušný Krajský súd v Trenčí ne ako nástupnícky súd Vyššieho vojenského súdu (§18g zákona č. 371/2004 Z. z.).

K Èl. XII (zákon č. 371/2004 Z. z.)

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s vypustením vojenský ch súdov ako súčasti sústavy súdov v Slovenskej republike.

K bodom 2 a 3

Procesná úprava trestného práva rozlišuje tzv. súdy so sídlom v sídle krajského súdu na účely trestného konania (§ 16 Trestného poriadku). Týmto sú dom je zverená pôsobnosť pre konanie o určených trestných činoch, ako aj pôsobnosť pre špecifické úkony trestného konania, najmä prípravného konania. Koncept postavenia týchto súdov v sídle krajského súdu zostáva na účely konania vo veciach vojenského sú dnictva zachovaný s tým, že navrhovaná právna úprava nahrádza doterajšie vojenské obvodové súdy určenými okresnými súdmi, na ktoré prechádza výkon súdnictva z vojenských obvodových súdov. V tejto sú vislosti je základnom právnej úpravy korelácia medzi Trestným poriadkom a predmetným zákonom. Primárnou právnou úpravou je Trestný poriadok, ktorý predpokladá, že osobitný zákon zverí ustanovený m okresným súdom v sídle krajského súdu výkon agendy zrušených vojenských súdov v prvom stupni, a zákonom ustanovenému krajskému súdu v druhom stupni. Zákonom, ktorý realizuje odkazovaciu prá vnu normu Trestného poriadku je zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, ktorý v navrhovanom § 7 ods. 1 písm. i) až k) a § 7 ods. 3 písm. i) ustanovuje za 'zákonom ustanovené okresné súdy a zákonom ustanovený krajský súd (§ 16 ods. 2 Trestného poriadku; pozri čl. III)' sú Okresný súd Bratislava I, Okresný súd Zvolen, Okresný súd Prešov a Krajský súd v Trenčíne, t.j. nástupnícke súdy po zrušených vojenských súdoch (§ 18h predmetného zákona).

K bodu 4

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vloženie novej pozná mky pod čiarou k odkazu 1 pred doterajšiu poznámku pod čiarou k odkazu 1 (bod 38 legislatívno-technických pokynov).

K bodu 5

Navrhované prechodné ustanovenia predstavujú základnú právnu ú pravu z hľadiska plynulosti a zákonnosti zlučovania zanikajúcich súdov a všeobecných súdov. Kľúčovým ustanovením je definovanie prechodu výkonu súdnictva – oprávnenie (povinnosť) konať a rozhodovať v právoplatne neskončených veciach prechádza na určené okresné súdy a krajský súd. Rovnako sa navrhuje prechod práv a povinností štátnozamestnaneckých vzťahov a iných právnych vzť ahov (pracovnoprávneho charakteru) zo zanikajúcich vojenských súdov na určené všeobecné súdy. Navrhuje sa uplatniť analogickú právnu konštrukciu generálnej sukcesie, aká bola použitá v roku 2005 v súvislosti so zánikom niektorých okresných súdov. Táto sukcesia sa však nebude vzťahovať na majetkovo-pr ávne vzťahy, kde sa predpokladá uplatnenie príslušných inštitútov zákona Ná rodnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.

K Èl. XIII (zákon č. 346/2005 Z. z.)

Vzhľadom na to, že sudcovia a justiční čakatelia zanikajúcich voj enských súdov prestávajú byť profesionálnymi vojakmi, podstatná časť novely zákona č. 346/2005 Z. z. je legislatívno-technickou novelou majúcou za cieľ odstrániť zo zákona pojmy 'vojenský súd', 'predseda vojenského súdu', 'sudca vojenského súdi ' a 'justičný čakateľ vojenského súdu'. Súčasne podstatnú časť novelizačných bodov tvorí úprava súvisiaca s úpravou vnútorných odkazov v nadväznosti na vypustenie ustanovení, ktoré sú predmetom vnútorných citácií, resp. zohľadňuje sa úprava citácií v poznámkach pod čiarou.

Dôležitým ustanovením však je navrhovaný bod 40. a v rámci neho navrhovaný § 215e, ktorý upravuje skončenie služobného pomeru profesionálneho vojaka, ktorý je sudcom alebo justičným čakateľ om zanikajúceho vojenského súdu. Táto právna úprava, zohľadňujúc dôvody uvedené vo všeobecnej časti dôvodovej správy, ustanovuje skončenie služobného pomeru profesionálneho vojaka, ktorý je sudcom alebo justičným čakate ľom zrušovaného vojenského súdu.

K Èl. XIV (zákon č. 570/2005 Z. z.)

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zánik vojenských súdov.

K Èl. XV (splnomocnenie na vydanie úplného znenia)

Vzhľadom na rozsah navrhovaných zmien v zákone č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj s prihliadnutím na rozsah prechádzajúcej novelizácie (tlač 719) sa navrhuj, aby predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyhlásil v Zbierke zákonov Slovenskej republiky úplné znenie tohto zákona.

K Èl. XV (účinnosť)

Navrhuje sa účinnosť právnej úpravy, a to od 1. marca 2009 s v ýnimkou ustanovenia, ktorým ex lege dôjde ku skončeniu služobného pomeru profesionálneho vojaka (sudca a justičný čakateľ bývalého vojenského súdu), kde je táto delená (skoršia) účinnosť potrebná z hľadiska vzniku nárokov vo vzťahu k výsluhovým náležitostiam.

V Bratislave, 6. novembra 2008

Štefan Harabin

podpredseda vlády a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

Robert Fico

predseda vlády Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

10

D ô v o d o v á s p r á v a

A. Všeobecná časť Návrh zákona o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004.

Predkladaný návrh zákona je súčasťou prebiehajúcej reformy súdnictva, v rámci ktorej sa vytvárajú legislatívne a organizačné predpoklady pre efektívny výkon súdnictva v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Ukazuje sa, že na dosiahnutie jedného z ústredných cieľov reformy súdnictva, ktorým je zrýchlenie a zefektívnenie súdneho konania a rozhodovania je potrebné okrem legislatívnych zmien v oblasti procesných predpisov, vykonať aj legislatívne úpravy týkajúce sa samotnej organizácie súdov a ich správy. Týmto návrhom zákona sa zároveň završuje celý okruh ústavnoprávnych a zákonných zmien v súdnictva za posledné štyri roky.

Základný rámec právnej úpravy pre oblasť súdnictva je daný čl. 141 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky, kde sú upravené principiálne otázky týkajúce sa organizácie výkonu súdnictva, postavenia sudcov a celkovo výkonu súdnej moci na území Slovenskej republiky. Podrobnejšia právna úprava, bližšie rozvíjajúca ústavou zakotvené princípy výkonu súdnictva, je obsiahnutá v niekoľkých zákonoch a iných všeobecne záväzných právnych predpisoch.

Problematika, ktorá je predmetom predkladaného návrhu zákona o súdoch je v súčasnosti upravená primárne v dvoch zákonoch, ktorými sú zákon č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch a zákon SNR č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov. Uvedené zákony, ktoré boli prijaté ešte v čase existencie česko-slovenskej federácie, pôvodne komplexne upravovali celú problematiku týkajúcu sa výkonu súdnictva. Je nepochybné, že v čase svojho prijatie išlo o právne normy mimoriadneho významu, avšak spoločensko-politické zmeny, ktoré nastali v súvislosti s prijatím Ústavy Slovenskej republiky a so vznikom samostatnej Slovenskej republiky a taktiež požiadavky praxe si vyžiadali legislatívne zmeny, často zásadného významu a rozsahu. Prijímaním nových právnych predpisov sa niektoré otázky upravené v citovaných zákonoch vyčlenili a upravili osobitných zákonoch. Prvým z nich bol zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 328/1996 Z.z., ktorým sa ustanovujú nové sídla a obvody súdov, a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Prijatie tohto zákona znamenalo vyčlenenie právnej úpravy sídel a obvodov súdov do samostatnej právneho predpisu. Tento zákon je v súčasnosti už nahradený zákonom č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov a o zmene a doplnení zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Prijatím sudcovského kódexu, t.j. zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa z týchto zákonov čiastočne prevzala a následne komplexne upravila problematika postavenia sudcov a prísediacich a podmienok výkonu ich funkcie. Okrem prijatia uvedených samostatných zákonov boli vykonané a i naďalej sú vykonávané početné novelizácie, účelom ktorých je reagovať a odstraňovať existujúce nedostatky v oblasti organizácie a správy súdov.

Napriek pomerne početným novelizáciám je súčasná právna úprava organizácie a správy súdnictva v mnohých smeroch prekonaná a často nevyhovujúca. Niektoré otázky sú upravené vo vyššie citovaných zákonoch upravené duplicitne, niektoré sú upravené príliš rámcovo a zasluhujú si podrobnejšiu zákonnú úpravu. V platnej právnej úprave naďalej absentuje zákonný rámec vnútornej organizácie súdov, ktorý sa v súčasnosti čiastočne odvíja od úpravy nachádzajúcej sa v Spravovacom poriadku pre okresné a krajské súdy (vyhláška MS SR č. 66/1992 Zb.), prípadne v interných predpisoch. Rovnako zákonná právny úprava rozdelenia práce na súde je nepostačujúca a vyžaduje si najmä podrobne ustanoviť, a to hlavne zákonným spôsobom, pravidlá pre tvorbu rozvrhu práce, prostredníctvom ktorého sa napĺňa ústavou garantované právo na prejednania a rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov.

Na základe uvedeného je teda možné konštatovať, že problematika organizácie a správy si vyžaduje prijatie novej komplexnej právnej úpravy, ktorou by sa vykonali nevyhnutné systémové zmeny v organizácii a správe súdov v záujme celkového zefektívnenia výkonu súdnictva.

Cieľom predkladateľa je teda predložiť do legislatívneho procesu návrh zákona, ktorý bude komplexne riešiť problematiku organizácie a správy súdov a s tým súvisiacich parciálnych otázok v záujme vytvárania čo najlepších podmienok pre výkon súdnej moci.

Vo všeobecnosti možno hlavné ciele predkladanej právnej úpravy formulovať nasledovne:

1.nanovo upraviť organizáciu výkonu súdnictva a jeho kontrolu (najmä rozvrh práce, organizácia práce, zavedenie nového inštitútu – vnútornej revízie),

2.nanovo upraviť organizáciu ekonomickej a administratívnej správy súdnictva a jej kontrolu (najmä tvorba rozpočtu, správa majetku, materiálne zabezpečenie súdov a pod.)

3.oddeliť výkon súdenia od výkonu správy súdov (predseda súdu a riaditeľ správy súdu)

Uvedené ciele predpokladajú realizáciu čiastkových opatrení, ktoré musia byť v predkladanej právnej úprave zakomponované a zohľadnené, ide najmä o:

-profesionalizáciu výkonu správy súdov na jednotlivých stupňoch súdov (riaditeľ správy súdu),

-koncentrácia vybraných činností v rámci správy súdov na krajských súdoch, ak ich možno efektívnejšie vykonávať z niekoľkých centier,

-decentralizácia niektorých činností, ktoré možno efektívnejšie vykonávať decentralizovane,

-zníženie počtu funkcionárov súdu,

-vymedzenie kompetencií orgánov riadenia a správy súdov, s presným vymedzením zodpovednostných vzťahov,

-novú úpravu postavenie predsedov súdov,

-zavedenie inštitútu vnútornej revízie,

-stanovenie zákonného rámca pre tvorbu rozpočtu súdov,

-rozšírenie sudcovských rád aj na okresné súdy, posilnenia kompetencií orgánov sudcovskej samosprávy,

-prepracovanie systému sťažností a zavedenie osobitnej kategórie podnetov,

Navrhuje sa preto prijatie nového zákona, v ktorom by sa sústredila právna úprava vzťahujúca sa na organizáciu a správu súdov a do ktorého by sa prevzali praxou osvedčené ustanovenia zo zákona č. 335/1991 Zb. a zo zákona SNR č. 80/1992 Zb., ktoré by sa touto navrhovanou právnou úpravou nahradili v celom rozsahu.

Prijatie niektorých systémových opatrení v rámci navrhovanej právnej úpravy nového zákona o súdoch si vyžiada zmenu a doplnenie dotknutých ustanovení zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 166/2003 Z.z. o ochrane o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním). V súvislosti so systémovými zmenami v oblasti správneho súdnictva sa navrhuje zmena a doplnenie niektorých súvisiacich zákonov.

Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov. Dopad na štátny rozpočet je vyčíslený v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republiky viazaná.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: zákon o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení, Národného programu pre prijatie acquis communataire, odporúčané v Partnerstve pre vstup, odporúčané v prílohe Prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integrácie do vnútorného trhu Únie (Biela kniha), screeningu, nepatrí medzi úlohy vlády Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004, ale predkladá ako iniciatívny materiál Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky,

b)nevyplývajú zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky ku kapitole č. 5,24

4.Problematika právneho predpisu:

a)

b)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev

c)

d)nie je upravená v práve Európskej únie

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie:

Vzhľadom na vnútroštátny charakter upravovanej problematiky je posudzovanie súladu návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie bezpredmetné.

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

bezpredmetné

7.Účasť expertov pri príprave návrhu zákona:

bez účasti expertov

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov

a vplyvov na zamestnanosť

1.Návrh zákona zakladá nároky na štátny rozpočet v nasledovnom rozsahu

1.Zaradenie súdnych úradníkov na súdoch ako štátnych zamestnancov do 7. platovej triedy:

Počet štátnozamestnaneckých miest ............................600 súdnych úradníkov

Súčasné zaradenie v plat. triede T6 .................................12 720 Sk/mes.

Navrhované zaradenie v plat. triede T7 .........................14 410 Sk/mes.

_______________________________________________________________________________

Rozdiel ...................................................................................+ 1 690 Sk/mes.

Výpočet:

600 súdnych úradníkov + 1690 Sk x 12 mes.= 12 168 000 Sk

2.Doplnenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v § 69 ods. 1 o písmeno e), ktoré znie:

e)predsedovi kategórie krajského súdu v sumu 1 000 Sk mesačne a predsedovi grémia okresného súdu vo výške 800 Sk mesačne.

Navrhované priznanie funkčných príplatkov za vyššiu sudcovskú funkciu nebude mať dopad na štátny rozpočet, nakoľko bude financované z úspory zníženia súdnych funkcionárov (podpredsedov súdov) v zmysle ustanovení návrhu zákona.

a)Súčasný stav

-podpredsedovia krajských súdov s funkčným príplatkom 3 600 Sk/mes.:

22 podpredsedov KS x 3600 Sk x 12 mes. = 950 400 Sk/rok

-podpredsedovia okresných súdov s funkčným príplatkom 3000 Sk/mes.:

67 podpredsedov OS x 3000 Sk x 12 mes. = 2 412 000 Sk/rok

____________________________________________________________________

Spolu podpredsedovia OS + KS ...................... 3 362 400 Sk/rok

Funkčné príplatky podpredsedov, ktoré v zmysle návrhu zákona zostávajú v platnosti:

44 podpredsedov OS x 3000 Sk x 12 mes. = 1 584 000 Sk/rok

8 podpredsedov KS x 3 600 Sk x 12 mes. = 345 600 Sk/rok

____________________________________________________________________

Spolu .............................................................. 1 929 600 Sk/rok

b)Úspora zo zníženia počtu podpredsedov OS a KS:

Súčasné funkčné príplatky podpredsedov OS + KS = 3 362 400 Sk/rok

Zotrvávajúce funkčné príplatky podpreds. OS + KS = - 1 929 600 Sk/rok

____________________________________________________________________

Zostáva na prerozdelenie ......................................... = 1 432 800 Sk/rok

c)Návrh v zmysle ustanovenia návrhu zákona:

-predsedovia kolégia krajského súdu .................. 3 x 8 KS = 24 osôb

24 preds. kolégia KS x 1000 Sk x 12 mes. =288 000 Sk/rok

-predsedovia grémia okresného súdu ................100 osôb

100 predsedov grémií OS x 800 Sk x 12 mes. = 960 000 Sk/rok

____________________________________________________________________

Spolu funkčné príplatky OS + KS ..............................1 248 000 Sk/rok

d)Rekapitulácia:

Zostalo na prerozdelenie..........................................1 432 800 Sk/rok

Potreba na nové funkčné príplatky ..........................1 248 000 Sk/rok

____________________________________________________________________

Zostáva .......................................................................... 184 800 Sk/rok

na vytvorenie ďalších kolégií a grémií na súdoch SR.

2.Návrh zákona je v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky.

3.Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.

4.Návrh zákona neovplyvní zamestnanosť a nevyžiada si zvýšenie počtu pracovníkov.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K § 1

Ústava Slovenskej republiky v druhom oddiely siedmej hlavy upravuje základné princípy a zásady organizácie a výkonu súdnej moci v Slovenskej republike. Predkladaný návrh zákona o súdoch nadväzuje a podrobne rozvíja základy ústavnej koncepcie súdnictva a obsahuje ustanovenia o právomoci súdov, hlavných zásadách činnosti súdov, sústave súdov, pôsobnosti súdov, organizácii súdov, riadení a správe súdov, o sudcovskej samospráve a o účasti súdov zapojených na rozpočet Ministerstva spravodlivosti SR na tvorbe rozpočtu pre súdy. V odseku 2 sa vymedzuje predmet úpravy negatívnym spôsobom, a to tak, že sídla a obvody upravuje osobitný zákon.

K § 2

Rešpektujúc znenie Ústavy Slovenskej republiky vymedzuje okruh otázok tvoriacich výkon súdnictva, t.j. okruh oprávnení, ktoré zveruje zákon súdom ako orgánom verejnej moci, na rozdiel od iných orgánov verejnej moci.

V súlade s Návrhom opatrení na zdokonalenie správneho súdnictva zostane rozhodovanie o správnych veciach zachované v sústave všeobecných súdov v rámci správneho súdnictva, keďže stav nie je taký, aby odôvodňoval efektívny výkon správneho súdnictva v samostatnej sústave správnych súdov.

Návrh zákona v 2 ods. 2 predpokladá, že súdy budú vykonávať aj inú činnosť súvisiacu s ich právomocou, teda činnosť, ktorá nemá povahu rozhodovaciu, napríklad vedenie obchodného registra, súdnu úschovu podľa § 352 Občianskeho súdneho poriadku a pod.

K § 3 a 4

Základné zásady činnosti súdov, tak ako sú vymedzené v predkladanom návrhu zákona o súdoch, sú koncipované v súlade s ústavným poriadkom Slovenskej republiky a adekvátnym spôsobom zaisťujú ochranu práv účastníkov konania a potrebné princípy, z ktorých musí fungujúce nezávislé súdnictvo vychádzať. V návrhu sa čiastočne preberajú zásady obsiahnuté v doterajšej právnej úprave, ktoré sa v prípade potreby modifikujú tak, aby zodpovedali zneniu procesných predpisov a zároveň sa dopĺňajú o zásady v doteraz platnej právnej úprave neupravené. Právna úprava sa obmedzuje na všeobecné vyjadrenie zásad, pričom sa predpokladá ich konkretizácia v osobitných, najmä v právnych predpisoch procesnej povahy.

Ustanovenie § je dokazujúcim ustanovením, podľa ktorého bezpečnosť objektov súdu a nerušný priebeh súdneho konania zabezpečuje Zbor väzenskej a justičnej stráže podľa osobitného zákona.

K § 5

Vychádzajúc z s čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sústavu súdov tvorí Najvyšší súd Slovenskej republiky a ostatné súdy; podľa ods. 2 citovaného článku podrobnejšiu úpravu sústavy súdov upravuje zákon, a teda v § 2 sa navrhuje, aby okrem Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sústavu súdov tvorili, tak ako tomu bol doteraz, okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy. Uvedené súdy teda tvoria sústavu všeobecného súdnictva.

V súlade s „Návrhom optimalizácie súdnej sústavy“ je cieľom prekladateľa vytvorenie jednotnej trojstupňovej sústavy všeobecného súdnictva (dvojstupňovej v rámci správneho súdnictva), v rámci ktorej veci patriace do vecnej príslušnosti súdov budú vybavovať všeobecné súdy prvého stupňa, veci, v ktorých je podaný riadny opravný prostriedok budú vybavovať všeobecné súdy druhého stupňa a veci, v ktorých je podaný mimoriadny opravný prostriedok a zjednocujúcu rozhodovaciu činnosť bude vybavovať najvyšší súd.

Zo sústavy súdov sa, v porovnaní z doterajšou právnou úpravou, navrhuje vypustenie poľných súdov, t.j. vyšších poľných súdy a nižších poľných súdov, pôsobnosť ktorých do budúcna budú vykonávať v čase vojny a vojnového stavu zostávajúce vojenské súdy.

K § 6

V § 6 sa ustanovuje všeobecná zásada, podľa ktorej súdnictvo v prvom stupni vykonávajú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach okresné súdy. Výnimku z aplikácie tejto zásady môže ustanoviť jedine zákon, ktorý môže zveriť prvostupňovú agendu aj do pôsobnosti súdov vyššieho stupňa. Odlišná situácia je v rámci správneho súdnictva, v rámci ktorého v správnych veciach bude konať a rozhodovať v prvom stupni krajský súd. Podľa odseku 2 na okresných súdoch zostane len agenda vo vybraných volebných veciach (konanie vo veciach zoznamov voličov a zoznamov oprávnených osôb na hlasovanie v referende a konanie vo veciach registrácie kandidátnych listín pre voľby do orgánov samosprávneho kraja).

K § 7

Krajské súdy v rámci v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach budú konať a rozhodovať v prvom rade ako súdy druhého stupňa; iba výnimočne budú konať a rozhodovať v týchto veciach ako súdy prvého stupňa. Odlišná situácia je v prípade správneho súdnictva. Krajské súdy budú konať a rozhodovať v správnom súdnictve zásadne ako súdy prvého stupňa. Osobitný zákon môže ustanoviť, že v prvom stupni bude konať a rozhodovať iný súd. Vzhľadom na to, že okresné súdy v správnom súdnictve nebudú konať (okrem vecí uvedených v § 6 ods. 2 ), prejdú na krajské súdy všetky správne veci, v ktorých doposiaľ konali okresné súdy (napr. preskúmavanie rozhodnutí o priestupkoch, preskúmavanie rozhodnutí územnej samosprávy podľa zákona o obecnom zriadení). K tomu sú potrebné niektoré novely zákonov (k tomu pozri Čl. VI až IX návrhu zákona). V odseku 3 sa krajským súdom zveruje právomoc konať a rozhodovať vo veciach s konečnou platnosťou ako súdu jedinej inštancie, ak to ustanovuje zákon. Pôjde napr. o niektoré veci volebné, veci podľa piatej časti platného Občianskeho súdneho poriadku uvedené štvrte, piatej a siedmej hlave s tým, že proti rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

K § 8

Deklaruje sa postavenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako vrcholného súdneho orgánu v oblasti všeobecného súdnictva Najvyšší súd sa charakterizuje ako najvyšší súdny orgán všeobecného súdnictva a v rámci neho aj správneho súdnictva (v zahraničí je správne súdnictvo spravidla zastrešené samostatnými najvyššími súdmi). Táto jeho pozícia bude naplňovaná najmä jeho samotnou rozhodovacou činnosťou, ktorou sa okrem iného má zaistiť jednotnosť a zákonnosť v rozhodovaní ostatných súdov.

Hlavným poslaním najvyššieho súdu je zabezpečovať zákonnosť a jednotnosť rozhodovania všetkých súdov. Návrh vychádza z toho, že najvyšší súd bude plniť túto funkciu predovšetkým typickými súdnymi prostriedkami, t.j. rozhodovaním v konkrétnej veci v rozsahu pôsobnosti uvedenej v odseku 1. Jediným tzv. neprocesným prostriedkom zjednocovania rozhodovacej činnosti súdov je vydávanie stanovísk k výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Za týmto účelom je najvyšší súd oprávnený vykonávať prieskum rozhodovacej činnosti súdov nižšieho stupňa v právoplatne skončených veciach, čiže sledovanie rozhodovacej činnosti ostatných súdov (ale aj senátov najvyššieho súdu) môže byť a bude impulzom pre túto zjednocovaciu činnosť.

K § 9

Špeciálny súd je organickou súčasťou sústavy súdov Slovenskej republiky a bol do nej zaradený zákonom č. 458/2003 Z.z. o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 267/2004 Z.z. ako špecializovaný orgán na trestné stíhanie korupcie a organizovaného zločinu.

V § 9 sa vymedzuje pôsobnosť Špeciálneho súdu, ktorý bude rozhodovať výlučne v trestných veciach uvedených v Trestnom zákone, prípadne ďalších veciach, ak tak ustanoví osobitný zákon. Pôjde najmä o otázky úzko súvisiace z trestným konaním a odhaľovaním trestnej činnosti ako napríklad rozhodovanie o použití informačno-technických prostriedkov podľa osobitného zákona.

V odseku 2 sa definuje postavenie Špeciálneho súdu ako súdu prvého stupňa vo veciach patriacich do jeho pôsobnosti podľa vzoru krajského súdu, z čoho vyplýva, že o riadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špeciálneho súdu bude rozhodovať najvyšší súd.

K § 10 V sústave súdov Slovenskej republiky majú už tradičné postavenie vojenské súdy, ktoré uskutočňujú súdne konanie vo veciach vymedzených právnymi predpismi trestného práva procesného týkajúcich sa trestných činov najmä vojakov, príslušníkov ozbrojených zborov, vo výnimočných prípadoch i civilných osôb.

V § 10 sa ustanovuje pôsobnosť vojenských súdov. Podobne ako Špeciálny súd, i vojenské súdy budú rozhodovať výlučne v trestných veciach, prípadne aj v niektorých veciach súvisiacich s trestným konaním, resp. s odhaľovaním trestnej činnosti.

Napriek svojmu osobitnému postaveniu patria vojenské súdy, podobne ako Špeciálny súd, do sústavy všeobecných súdov. Vojenský obvodový súd je súdom prvej inštancie; o riadnych opravných prostriedkoch proti jeho rozhodnutiam bude rozhodovať Vyšší vojenský súd, ktorý vo výnimočných prípadoch bude rozhodovať aj ako súd prvého stupňa. O riadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Vyššieho vojenského súdu bude rozhodovať najvyšší súd.

Ustanovenie odseku 5 sa preberá zo súčasného znenia zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch, pričom je čiastočne prispôsobené zneniu textu Ústavy Slovenskej republiky a umožňuje realizáciu záväzku Slovenskej republiky vyjadreného v čl. 7 ods. 1 písm. b) Zmluvy medzi štátmi, ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy, a inými štátmi zúčastnenými v Partnerstve za mier vzťahujúca sa na štatút ich ozbrojených síl publikovanej v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 324/1997 Z.z.

K § 11

Ústava Slovenskej republiky v čl. 141 ods. 1 stanovuje že „v Slovenskej republike súdnictvo vykonávajú nezávislé a nestranné súdy.“ Odsek 1 nadväzuje na ústavou zakotvený princíp, pričom ho ďalej rozvíja v tom smere, že na súde zabezpečujú výkon súdnictva vo všeobecnosti a primárne sudcovia, ktorý sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou a zákonom. Výnimku zo zásady, že na súde konajú a rozhodujú výlučne sudcovia predvída samotná Ústavy Slovenskej republiky v čl. 142 ods. 2, keď umožňuje aby sa na rozhodovaní podieľali aj prísediaci sudcovia z radov občanov a zamestnanci súdu poverení sudcom. V súlade s citovaným článkom Ústavy Slovenskej republiky sa ustanovuje zásada senátneho rozhodovania, ktorá môže byť prelomená v prospech samosudcovského rozhodovania; zákon zároveň zohľadňuje, že niektoré otázky prislúcha rozhodnúť predsedovi senátu. Návrh zákona obe tieto možnosti zohľadňuj. Aj naďalej zachováva pri rozhodovaní súdov, avšak len v trestnoprávnych veciach, prítomný laický prvok v podobe prísediacich ako aj možnosť konania a rozhodovania súdnych úradníkov (v zmysle Ústavy Slovenskej republiky zamestnancov súdu poverených sudcom). Na rozdiel od platného právneho stavu sa navrhuje zúženie možnosti prísediacich podieľať sa na výkone súdnictva (len v rámci senátov okresných súdov a vojenských obvodových súdov; pozri nasledujúce ustanovenia).

K § 12

Plénum súdu predstavuje jeden zo základný prvkov v organizácii súdu, prostredníctvom ktorého sa realizuje riadenie a správa vybraných vnútorných vecí súdu priamo sudcami príslušného súdu. Plénum je v podstate kolektívnym orgánom s rozhodovacou a inou právomocou vo veciach výkonu súdnictva. Plénum nemá postavenie orgánu správy súdu, ale je nevyhnutným článkom v rámci riadenia a správy súdu a je zároveň výrazom nezávislosti a určitej vnútornej autonómie súdu, keďže volí orgány sudcovskej samosprávy a v určitých prípadoch plní ich funkciu (k tomu pozri vysvetlivky k § 45 návrhu zákona). V odsekoch 1 až 3 sa ustanovuje zloženie pléna súdu, jeho uznášaniaschopnosť a spôsob prijímania rozhodnutí pléna a taktiež základný rámec jeho pôsobnosti..

K § 13

Doterajšia právna úprava súdneho oddelenia obsiahnutá v Spravovacom poriadku pre okresné a krajské súdy (vyhláška MS SR č. 66/1992 Zb. v znení neskorších predpisov) sa javí pre potreby praxe ako nevyhovujúca, pričom je nevyhnutné, aby fungovanie oddelenia malo zákonný rámec. Podľa navrhovaného znenia už sudca (senát) nebude súčasťou súdneho oddelenia, inak povedané súdne oddelenie sa bude vytvárať pre potreby sudcu alebo senátu a predstavuje v podstate obslužný aparát, ktorý má umožniť sudcovi (senátu) sústrediť svoju činnosť na samotný výkon súdenia a zbavuje sudcu (senát) nutnosti vykonávať činnosti nesúvisiace so samotným rozhodovaním; tieto bude obstarávať oddelenie pre sudcu (senát). Pôjde najmä o činnosti administratívneho charakteru.

V § 13 sa upravuje postavenie súdneho oddelenia, jeho zloženie, spôsob organizácie práce v súdnom oddelení. Navrhuje sa, aby sa súdne oddelenie vytváralo obligatórne pre sudcu (senát) a fakultatívne pre vyššieho súdneho úradníka povereného konaní a rozhodovaním; či sa súdne oddelenie vytvorí aj pre súdneho úradníka bude vyplývať z rozvrhu práce.

Okrem súdnych oddelení sa predpokladá kreovanie aj iných organizačných útvarov, ktoré budú slúžiť na skvalitnenie a zefektívnenie výkonu súdnictva (naor. spisovňa, podateľňa).

K § 14

Upravuje sa zloženie senátu okresného súdu. Ponecháva sa prítomný laický prvok. Funkciu predsedu senátu môže vykonávať jedine sudca (§ 15 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

K § 15

Zavádza sa nový inštitút v rámci organizácie okresného súdu, ktorým je grémium okresného súdu. Základnou úlohou grémia okresného súdu je spolupodieľať sa na zabezpečovaní potrebnej odbornej úrovne sudcov tvoriacich toto grémium s prihliadnutím na ich prevažujúci obsah rozhodovacej činnosti. Zaradenie sudcu do grémium však nepredurčuje špecializáciu tohto sudcu, len zohľadňuje už spomínanú podstatnú časť jeho rozhodovacej činnosti, ktorá je základným kritériom zaradenie sudcu do príslušného grémia. Grémium možno čiastočne ponímať ako určitú obdobu kolégia krajského súdu. Grémium okresného súdu ani predsedu grémia nie je orgánom riadenia a správy.

Ustanovenie § 17 upravuje zriaďovanie grémií, pričom obligatórne sa zriaďuje občianske a trestné kolégium, ďalšie kolégia sa zriaďujú fakultatívne, za predpokladu, že budú mať požadovaný minimálny počet členov. Ak na súde nie je dostatočný počet sudcov s preväzujúcim obsahom rozhodovacej činnosti určitého druhu pre vytvorenie grémia, funkciu grémia plnia títo sudcovia bez vytvorenia grémia; funkciu predsedu grémia vykonáva predseda súdu. Ďalej sa upravuje pôsobnosť grémií a pôsobnosť predsedu grémia. Ustanovenie do funkcie predsedu grémia upravuje osobitný zákon (zákon č. 385/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov).

V odseku 6 sa upravuje ďalšia alternatíva pre prípad, že na okresnom súde sa nezriadi grémium. Pre riešenie sporných otázok medzi viacerými grémiami v obvode krajského súdu môže predseda tohto krajského súdu zvolať spoločné rokovanie grémií okresných súdov.

K § 16

Upravuje sa zloženie senátov krajského súdu; senáty krajského súdu sú zložené výlučne zo sudcov, z ktorých jeden je predsedom senátu. V odseku 2 sa zohľadňuje pomerne častý jav na súdoch vyššieho stupňa kedy sa v senáte nachádzajú viacerí sudcovia, ktorý sú z hľadiska kariérneho postu predsedami senátu.

K § 17

Obdobnú funkciu ako grémia na okresnom súde plnia na krajskom súde kolégiá. Vzhľadom na to, že krajský súd je primárne súdom odvolacím je nevyhnuté aby, bola posilnená jeho funkcia v rámci zjednocovacieho konania, ktorú bude krajský súd realizovať najmä prostredníctvom jednotlivých kolégií. Na krajskom súde sa budú zriaďovať obligatórne uvedené štyri kolégiá; kreovanie ďalších nie je vylúčené.

K § 18

Najvyšší súd bude i naďalej rozhodovať v zásade v senátoch, s výnimku niektorých vecí, o ktorých môže rozhodnúť predseda senátu, ak tak ustanoví niektorý z procesných kódexov.

V odseku 2 sa ustanovuje zloženie senátov najvyššieho súdu, ktoré sú v zásade trojčlenné; ak najvyšší súd rozhoduje v inštančnom postupe proti rozhodnutiam iného senátu najvyššieho súdu skladajú sa z piatich sudcov. Uvedené zloženie senátov môže byť osobitným zákonom (napr. procesným kódexom) modifikované v prospech vyššieho, avšak vždy nepárneho počtu sudcov.

K § 19

Sudcovia najvyššieho súdu v súčasnosti nemajú k dispozícii žiadnych odborných pracovníkov na vykonávanie takých činností, ako je zadovažovanie podkladov k rozhodnutiu vo veci, skutkový a právny rozbor prejednávaných vecí, vyhľadávanie odbornej literatúry a judikatúry, zisťovanie a vyhľadávanie odborných konzultantov, písanie konceptov právnych riešení veci a pod. Ide o vysoko odbornú a všestrannú činnosť v rôznych právnych odboroch zahŕňajúcich nielen právne, ale aj ekonomické, sociálne, medicínske či rôzne technické súvislosti. Preto je žiadúce do funkcie asistentov sudcov menovať odborníkov s dlhšou právnou praxou, ktorí budú zárukou vysoko erudovaného odborného servisu pre rozhodovanie najvyššieho súdu a sudcov. Vzhľadom na to sa javí dôvodné ich postavenie špeciálne upraviť v zákone o súdoch.

Asistent sudcu najvyššieho súdu bude mať postavenie štátneho zamestnanca vykonávajúceho štátnu službu, a to v dočasnej štátnej službe na základe výberového konania.

K § 20

Vymedzuje sa pôsobnosť pléna najvyššieho súdu, spôsob jeho zvolávania, rokovania a rozhodovania, verejnosť rokovaní pléna najvyššieho súdu a niektoré parciálne otázky týkajúce sa zjednocovacej činnosti najvyššieho súdu. Vzhľadom na závažnosť otázok, ktoré bude plénum prejednávať a na ich možný dopad na chod súdnictva je nevyhnutné, aby sa rokovania pléna najvyššieho súdu mohli zúčastňovať aj iné zložky verejnej moci, čo je zohľadnené v odseku 5.

K § 21

Kolégium najvyššieho súdu je kolektívnym orgánom z rozhodovacou a inou právomocou, pričom plní obdobné úlohy ako kolégium krajského súdu, či grémium okresného súdu, teda zabezpečuje potrebnú odbornú úroveň sudcov, ktorý sú jeho súčasťou. Na rozdiel od kolégia krajského súd je kolégiu najvyššieho súdu zverené právomoc prijímať stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, čo vyplýva z jednej zo základných úloh najvyššieho súdu, ktorou je zabezpečovania jednotného používania a jednotného výkladu zákonov. Vnútorná organizácia kolégia a organizácia jeho činnosti je obdobná ako u kolégia krajského súdu.

K § 22

V § 24 sa upravujú základné princípy realizácie zjednocovacej činnosti najvyššieho súdu, ktorá sa uskutočňuje v dvoch formách, a to zverejňovaním súdnych rozhodnutí zásadného významu (nie len rozhodnutí najvyššieho súdu) a prijímaním zásadných stanovísk k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Uvedenú zjednocovaciu činnosť uskutočňuje na najvyššom súde plénum a kolégium. Vzhľadom na význam tejto činnosti je nevyhnutné upraviť zásady spolupráce pléna alebo kolégia najvyššieho súdu s inými orgánmi verejnej moci, prípadne iným odbornými ustanovizňami tak ako je to navrhované v odseku 2. Vzhľadom na význam a prípadný dosah zjednocovacej činnosti najvyššieho súdu sa umožňuje, aby sa na rokovaní pléna alebo kolégia, ktoré rozhoduje o prijatí stanoviska obligatórne zúčastňovali zástupcovia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a ministerstva. Účasť iných subjektov je podľa odseku 3 fakultatívna.

K § 23

Upravuje sa vydávanie Zbierky stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Zároveň sa v písm. a) a b) špecifikuje jej obsah. Zbierku stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky bude najvyšší súd zverejňovať na internete, čo umožní zvyšovanie právneho vedomia ako odbornej, tak i laickej verejnosti. Z dôvodu materiálno-technického zabezpečenia tejto povinnosti vyplývajúcej pre najvyšší súd, sa v Čl. IX navrhuje oddialenie účinnosti tohto ustanovenia.

K § 24

Ide o splnomocňujúce ustanovenie, na základe ktorého plénum najvyššieho súdu prijíma uvedené interné normy, pričom rokovací poriadok sa, vzhľadom na svoj význam, vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

K § 25 a 26

Špeciálny súd bude rozhodovať v trojčlenných senátoch, ak osobitný zákon neustanoví, že vo vecí predseda senátu. Senáty špeciálneho súdu sa budú skladať výlučne zo sudcov, teda laický prvok sa neuplatňuje.

Vzhľadom na to, že jedinou agendou Špeciálneho súdu bude agenda trestná, kolégiá sa na Špeciálnom súde nebudú zriaďovať; ich pôsobnosť bude vykonávať plénum Špeciálneho súdu.

K § 27 až 31

Šiesta hlava zakotvuje, ako to už z názvu vyplýva, postavenie a organizáciu vojenských súdov ako súčasti všeobecného súdov.

V § 10 ods. 2 sa upravuje postavenie vojenského obvodového súdu ako prvostupňového článku sústavy vojenských súdov. Pri jeho rozhodovaní sa bude uplatňovať zásada samosudcovského rozhodovania v kombinácii so senátnym rozhodovaním. Senáty vojenského obvodového súdu budú podobne ako na okresných súdoch pozostávať zo sudcu, ktorý bude predsedom senátu a dvoch prísediacich.

Podobne ako na krajskom súde i na Vyššom vojenskom súde sa bude uplatňovať primárne zásada senátneho rozhodovania. Senáty vyššieho vojenského súdu sa skladajú výlučne zo sudcov tohto súdu; prísediaci na tomto súde nebudú pôsobiť.

Pre vojenské obvodové súdy ako aj pre Vyšší vojenský súd platí primerane poznámka k § 26.

Vzhľadom na to, že podľa návrhu zákona sa do budúcna už nepočíta zo zriaďovaním poľných súdov je potrebné, aby ich funkciu počas vojnového stavu alebo vojny plnili vojenské súdy. Tieto však môžu efektívne fungovať len za predpokladu, že ich počty sudcov na nich pôsobiacich sa vhodným spôsobom doplnia do stavu, ktorý bude zárukou ich riadneho chodu.

V prípade vyhlásenia vojny alebo vojnového stavu sa teda počty sudcov vojenských súdov zvýšia na základe mobilizácie priamo zo zákona dvojnásobne, a to zo sudcov okresných súdov a krajských súdov určených podľa zoznamu, ktorý vydá predseda vyššieho vojenského súdu v spolupráci s predsedom krajského súdu. Nevyhnutným predpokladom zaradenia sudcu do tohto zoznamu je jeho súhlas takýmto zaradením.

Počet sudcov o ktorý sa má zvýšiť počet sudcov na vojenských súdoch vyplývajúci zo zákona môže v prípade potreby zmeniť ako smerom nadol tak i smerom nahor minister po dohode s ministrom obrany.

K § 32

Na rozdiel od platnej právnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 80/1992 Zb. sa doteraz používaný pojem „štátna správa súdov“ nahrádza pojmom „riadenia a správa súdov“, ktorý zodpovedá zneniu Ústavy Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 3). Riadenie súdov je možné charakterizovať ako súbor práv a povinností zverený orgánom riadenia správy súdov, resp. súhrn činností vykonávaných týmito orgánmi, ktoré bezprostredne súvisia s výkonom rozhodovacieho procesu súdu (sudcu) a ktoré sú realizované za účelom skvalitnenia tohto procesu, najmä z hľadiska odbornosti, profesionality, včasnosti rozhodovania a efektivity konania. Na strane druhej, správu súdu je možné vymedziť ako súhrn činností vykonávaných príslušnými subjektami (orgánmi riadenia a správy súdov), ktorých účelom je vytvorenie čo najvhodnejších najmä materiálnych podmienok pre vlastný výkon súdenia (rozhodovacej činnosti súdov, sudcov), t.j. zabezpečiť potrebný „servis“ pre samotnú rozhodovaciu činnosť súdov a sudcov.

Jednou zo základných podmienok pre naplnenie ústavného princípu sudcovskej nezávislosti súdnej moci je dôsledné oddelenie výkonu riadenia a správy súdov od rozhodovacej činnosti súdov (sudcov). Absolútne oddelenie týchto dvoch zložiek však nie je možné a ani účelné. Špecifikom riadenia a správy v súdnictve je, že na rozdiel od riadenia a správy vykonávanej iných odvetviach verejnej moci, jej výkon je limitovaný tým, že nesmie zasahovať do vlastného výkonu sudcovskej činnosti (rozhodovania).

Z ústavnej a zákonnej zodpovednosti ministra spravodlivosti a ostatných orgánov riadenia a správy súdov za riadny chod justície však súčasne vyplýva, že úlohy riadenia správy súdov nemožno zúžiť len na samotné „hmotné“ zabezpečenie súdov, ale že týmto orgánom musia byť dané i prostriedky na zabránenie tomu, aby sudcovská nezávislosť nebola zneužívaná neodvodnenými prieťahmi súdneho konania a rozhodovania alebo porušovania zásad dôstojnosti súdneho konania a sudcovskej etiky (napr. prostredníctvom dohľadu ministerstva).

V odseku 1 sa definujú základné úlohy riadenia a správy súdov. V odseku 2 je uvedený ústavný princíp oddelenosti výkonu riadenia a správy súdov od rozhodovacej činnosti súdov vyplývajúci z článku 141 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

K § 33

Definujú sa orgány riadenia a správy súdov, ktorými sú predsedovi a podpredsedovia súdov, orgány sudcovskej samosprávy (sudcovské rady) a súdna rada. Spôsob a rozsah v akom sa podieľajú tieto orgány na riadení a práve súdov určuje zákon.

K § 34

Definujú sa orgány správy súdov, ktorými je vo všeobecnosti ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy pre oblasť súdov. Riaditeľ správy súdu je taktiež orgánom správy súdu (doterajší vedúci súdnych správ postavenie štátneho orgánu nemali), ktorý bude vykonávať podstatnú časť ekonomicko-administratívnej agendy, ktorú doteraz vykonával predseda súdu, a to v mene súdu. Niektoré otázky majúce charakter ekonomicko-administratívny však naďalej zostávajú v pôsobnosti predsedov súdov, ktorý sú primárne zodpovedný za chod toho ktorého súdu.

K § 35

Ustanovuje sa pôsobnosť predsedu súdu v oblasti riadenia súdu a v oblasti správy súdu, kde táto pôsobnosť je rozdelená medzi predsedu súdu a riaditeľa správy súdu. Pôsobnosť predsedu súdu v oblasti riadenia a správy súdu je potrebné vnímať nielen ako súhrn určitých oprávnení, ale zároveň aj ako zákonom dané povinnosti, s nesplnením ktorých je spojený vznik právnej zodpovednosti, právnym dôsledkom ktorej môže byť i zánik funkcie predsedu súdu.

Predseda je štatutárnym orgánom súdu, pokiaľ tento zákon nezveruje toto postavenie v oblasti správy súdu inému subjektu – riaditeľovi správy súdu.

Rozsah, v akom sa predseda súdu podieľa na výkone súdnictva sa určí v rozvrhu práce, a teda predseda súdu v konečnom dôsledku nemusí počas výkonu tejto funkcie pojednávať. Ak predseda súdu vykonáva súdnictvo, tak buď ako predseda senátu alebo sudca, t.j. člen senátu alebo samosudca.

K § 36

Upravuje spôsob ustanovenia sudcu do funkcie predsedu súdu. Predsedu súdu bude menovať do funkcie minister spravodlivosti SR, a to na základe výsledkov výberového konania z troch najúspešnejších kandidátov. Funkčné obdobie predsedu súdu bude päť ročné a do funkcie ho bude možne vymenovať len v dvoch po sebe nasledujúcich funkčných obdobiach.

K § 37

V § 37 je upravený zákonný rámec pre výberové konanie na funkciu predsedu súdu, jeho priebeh a účel.

Samotné výberové konanie vyhlasuje minister spôsobom a v lehotách tak, aby bol zabezpečená rovnaká možnosť pre prípadných záujemcov uchádzať sa o túto funkciu a v neposlednom rade tak, aby bola zachovaná funkčnosť súdov.

O funkciu predsedu súdu sa môže uchádzať nielen sudca príslušného súdu, ale aj sudca súdu rovnakého alebo vyššieho stupňa. Uvedené riešenie predpokladá v prípade vymenovania do funkcie predsedu súdu rozhodnutie Sudcovskej rady dočasnom pridelení sudcu na výkon funkcie predsedu súdu na súde nižšieho stupňa (k tomu pozri Čl. II návrhu zákona).

V odsekoch 5 až 7 sa ustanovuje spôsob kreovania päťčlennej výberovej komisie a jej predsedu, uznášaniaschopnosť a spôsob rozhodovania. Cieľom zákonodarcu je, aby vo výberovej komisii boli zastúpené všetky zložky súdnictva, ako sudcov, tak i predstaviteľov správy súdov, pri zachovaní väčšiny z radov sudcov, čo podľa názoru zákonodarcu je dostatočnou zárukou a vyjadrením patričnej miery samosprávy v oblasti justície.

Samotné výberové konanie prebieha podľa zásad pre voľbu predsedov súdov schválených súdnou radou po dohode s ministrom.

Minister na základe výsledkov výberového konania je oprávnený vybrať si jedného z troch najúspešnejších uchádzačov a vymenovať ho a predsedu súdu, inak povedané, minister nie je viazaný poradím na prvých troch miestach úspešných uchádzačov.

V odsekoch 8 a 9 sa upravuje postup pre prípad, že výberové konanie nebude úspešné, resp. pre prípad, že úspešný uchádzač odmietne ujať funkcie predsedu súdu, alebo odmietne menovanie do tejto funkcie.

K § 38

Ustanovujú sa spôsoby zániku funkcie predsedu súdu. Základným a štandardným spôsobom zániku tejto funkcie je uplynutie jeho päťročného funkčného obdobia. Funkcia predsedu súdu však môže zaniknúť aj z dôvodov uvedených ods. 1 písm. a) až e), a to ešte pred uplynutím jeho funkčného obdobia. V odsekoch 2 až 6 sa bližšie špecifikuje proces predchádzajúci zániku funkcie predsedu súdu v závislosti od toho ktorého dôvodu zániku tejto funkcie.

V odseku 7 sa upravuje zabezpečenie realizácie úloh zverených predsedovi súdu, a to v situácii, ak funkcia predsedu zanikla, nový predseda súdu sa ešte neujal funkcie a podpredseda súdu nie je ustanovený, prípadne nie je vymenovaný.

K § 39 až 41

Upravuje sa postavenie podpredsedu súdu, rozsah a spôsob akým zastupuje predsedu súdu. V návrhu zákona sa upúšťa od kreovania funkcie podpredsedu súdu na všetkých okresných súdoch rovnako aj od viacerých postov podpredsedov súdov na jednom súde, následne sa upravuje aj spôsob zastupovania predsedu súdu, ak funkcia podpredsedu súdu nie je obsadená alebo zriadená.

V § 41 sa odkazuje na použitie ustanovení o zániku funkcie predsedu súdu aj na zánik funkcie podpredsedu súdu. Rozširuje sa právomoc predsedu súdu navrhnúť ministrovi odvolanie podpredsedu súdu. Výkon funkcie podpredsedu súdu, ako aj predsedu súdu sa bude zohľadňovať pri hodnotení sudcu (k tomu pozri Čl. II návrhu zákona).

K § 42

V súlade so zakotvením postavenia predsedu a podpredsedu súdu ako súdnych funkcionárov, sa definujú ich povinnosti. Doplnenie povinností súdnych funkcionárov zabezpečia vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti voči nim, ak sa spreneveria výkonu svojej funkcie. Predseda a podpredseda súdu pri výkone svojej funkcie musí konať tak, aby neohrozil dôveru súdnictva, napr. nesmie zvýhodňovať alebo znevýhodňovať sudcu pre jeho postoje a názory sudcu alebo člena sudcovskej rady, ak podáva návrh na začatie disciplinárneho konania sudcu, zistiť potrebné skutočnosti a zabezpečiť vykonanie potrebných dôkazov a musí sa zdržať verejného vyslovovania názoru o veciach, ktoré sú prejednávané na súde, ktorý spravuje.

K § 43

Ustanovenie do funkcie zánik funkcie predsedu Najvyššieho súdu a podpredsedu Najvyššieho súdu vyplýva z časti priamo z čl. 145 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky ako aj zo zákona č. 185/2002 Z.z. o Súdnej rade slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, preto úprava ustanovenie do funkcie v tomto zákone nie je z dôvodu prípadnej duplicity potrebná.

Na predsedu najvyššieho súdu sa vzťahujú ustanovenia o pôsobnosti predsedu súdu a o povinnostiach predsedu a podpredsedu súdu.

K § 44

Pri vymenúvaní a odvolávaní predsedu a podpredsedu vojenských súdov sa uplatňuje špecifický postup, na ktorom sa podieľa aj minister obrany.

Na predsedu a podpredsedu vojenských súdov sa vzťahujú ustanovenia o pôsobnosti predsedu súdu, o postavení podpredsedu súdu a o povinnostiach predsedu a podpredsedu súdu.

K § 45

V zmysle čl. 143 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v rozsahu ustanovenom zákonom sa na riadení a správe súdov podieľajú aj orgány sudcovskej samosprávy, ktorými sú podľa navrhovaného odseku 1 sudcovské rady. Navrhuje sa, aby sa sudcovské rady zriaďovali na všetkých súdoch, teda na rozdiel od platnej právnej úpravy nielen na krajských súdoch, Špeciálnom súde, najvyššom súde a Vyššom vojenskom súde, ale aj na okresných súdoch. Na tzv. „malých“ okresných súdoch s počtom sudcom menším ako 15 sa sudcovské rady nebudú zriaďovať a ich funkciu bude plniť plénum tohto „malého“ súdu; uvedené platí aj pre vojenské obvodové súdy.

Ustanovuje sa minimálny a maximálny počet členov sudcovskej rady. Členov sudcovskej rady bude voliť plénum príslušného súdu, ktoré zároveň určí počet členov sudcovskej rady. Ďalej sa upravuje spôsob kreovania orgánov sudcovskej rady, zvolávanie a rokovanie sudcovskej rady, spôsob hlasovania v sudcovskej rade, pôsobnosť sudcovskej rady, zverejňovanie informácií o činnosti sudcovskej rady a prijímanie vnútroorganizačných právnych aktov sudcovskej rady.

K § 46

Ustanovuje sa funkčné obdobie sudcovských rád v trvaní 5 rokov a spôsoby zániku členstva v sudcovskej rade.

K § 47

V nadväznosti na § 48 sa upravuje spôsob dopĺňania členov sudcovskej rady do počtu určeného plénom pri voľbe členov sudcovskej rady a taktiež podmienky, za ktorých môže plénum pre tento prípad rozhodnúť o znížení počtu členov sudcovskej rady.

K § 48

Upravuje zloženie a pôsobnosť kolégia predsedov sudcovských rád, ako určitej nadstavby k orgánom sudcovskej samosprávy, úlohou ktorej je rozhodovať o otázkach presahujúcich svojim významom územnú pôsobnosť jednotlivých sudcovských rad.

K § 49

Vymedzujú sa základné nástroje uplatňované predsedom súdu pri riadení súdu.

K § 50

Definuje sa rozvrh práce ako jeden z nástrojov riadenia súdov, prostredníctvo, ktorého sa riadi organizácia práce súdu pri zabezpečovaní výkonu súdnictva na príslušný kalendárny rok. V odseku 2 sa stanovujú obsahové náležitosti rozvrhu práce. Zároveň sa upravuje zásada publicity rozvrhu práce.

K § 51

V odseku 1 sa upravuje všeobecný princíp podľa, ktorého sa uskutočňuje prideľovanie vecí jednotlivým senátom, samosudcom súdnym úradníkom a notárom ako súdnym komisárom. Veci sa teda prideľujú za týchto kumulatívne splnených podmienok:

1.náhodným výberom

2.pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí, t.j. „generátorom“

V odsekoch 4 až 7 sa upravujú modifikácie uvedeného spôsobu prideľovania vecí došlých na súd.

K § 52

Toto ustanovenie upravuje proces tvorby rozvrhu práce a určuje subjekty, ktoré sa na ňom podieľajú. Subjektom zodpovedným nielen za samotné vytvorenie, ale aj vytvorenie funkčného rozvrhu práce, je predseda príslušného súdu. Pri tvorbe rozvrhu práce je povinný postupovať v súčinnosti s vymenovanými orgánmi riadenia a správy súdov. V záujme zabezpečenie a potrebnej miery pružnosti a, zohľadňujúc mieru zodpovednosti predsedu súdu pri tvorbe rozvrhu práce je aj to, že návrhmi vznesenými subjektami podieľajúcimi sa na tvorbe rozvrhu práce nie je predseda súdu viazaný, čo ho však nezbavuje povinnosti uviesť tieto odlišné stanoviská pri vydaní rozvrhu práce.

Ak si predseda súdu neplní zákonom určené povinnosti, má takéto jeho konaní alebo nekonanie za následok vznik disciplinárnej zodpovednosti a môže viesť až k jeho dovolaniu z funkcie predsedu súdu.

Pre prípad, že rozvrh práce nie je vydaný v lehotách ustanovených zákonom, resp. nie je vydaný vôbec, použije sa postup uvedený v odseku 6.

K § 53

V záujme zabezpečenie efektívneho výkonu súdnictva sa upravuje dohľadová právomoc predsedu súdu, výkon ktorej má smerovať k zabezpečeniu dodržiavania zásad sudcovskej etiky, dôstojnosti a plynulosti súdneho konania. Nová, navrhovaná právna úprava dohľadu predsedu súdu vychádza a nadväzuje na platné znenie zákona č. 80/1992 Zb. pričom bližšie špecifikuje a konkretizuje oprávnenia predsedu súdu v rámci výkonu dohľadu. Dohľadovú právomoc predsedu súdu je potrebné vnímať zároveň aj ako jeho povinnosť, keďže za výkon súdnictva na súde zodpovedá predseda súdu. Nástroje, prostredníctvom ktorých predseda súdu vykonáva dohľad a ktoré sú určené na dosiahnutie riadneho chodu súdu pri výkone súdnictva, sú uvedené v ods. 1 písm. a) až g).

Ak pri výkone dohľadu predseda údu zistí prípadné nedostatky je nevyhnutné, aby tieto zistenia prerokoval s dotknutým sudcom a v prípade, ak je to potrebné uložil opatrenie – návrh na začatie disciplinárneho konania nevynímajúc –, ktoré by viedli k náprave. Predseda súdu podáva v odôvodnených prípadoch ministerstvu podnety na uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov.

K § 54 a 55

Vnútorná revízia predstavuje osobitný inštitút v rámci riadenia súdov. Je relatívne novým prvkom, ktorý súčasná platná právna úprava nepozná. Základnou úlohou vnútornej revízie je odhaliť slabé miesta v vo vybavení a činnosti súdov. Má preveriť úroveň organizačnej, riadiacej a kontrolnej činnosti súdu, pričom nesmie zasahovať do rozhodovacej činnosti súdov. Inak povedané, vnútorná revízia sa zameriava na všetky otázky činnosti súdu s výnimkou rozhodovacej činnosti súdu.

V odseku 1 sa definujú základné úlohy a ciel vnútornej revízie.

Garantuje nezávislosť súdnictva pri výkone vnútornej revízie.

Vymedzuje vzťah medzi vnútornou revíziou a vnútorným auditom podľa zákona č. 502/2001 Z.z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov tak, že na výkon vnútornej revízie sa nepoužije uvedený zákon, resp. ciele vnútornej revízie a vnútorného auditu sú odlišné a teda tieto dva inštitúty nie je možné stotožňovať.

K § 56 Definujú sa základné práva a povinnosti členov oddelenia revízie pri výkone samotnej revízie.

K § 57

Upravuje sa výkon revízie na okresnom súde a zloženie oddelenia vnútornej revízie, ktoré ju na okresnom súde vykonáva.

K § 58

Upravuje sa výkon revízie na krajskom súde a zloženie oddelenia vnútornej revízie, ktoré ju na krajskom súde vykonáva.

K § 59

Upravuje sa základný rámec výkonu revízie na najvyššom súde.

K § 60

Upravujú sa jednotlivé spôsoby zániku funkcie vizitátora.

K § 61

Výsledkom revízie je správa, ktorá v písomnej forme popisuje zistený stav na preverovanom súde, ktorá ako taká sa zasiela vymedzenému okruhu subjektov a je podkladom pre realizáciu potrebných opatrení vedúcich k náprave prípadných nedostatkov zistených pri výkone revízie.

K § 62

Upravuje jeden z právnych mechanizmov oprávňujúci fyzické osoby a právnické osoby domáhať sa ochrany svojho ústavou garantovaného práva, a to práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorým je sťažnosť na postup súdu. Zároveň sa vymedzuje predmet sťažnosti, ktorým môžu byť len prieťahy v konaní alebo porušovanie zásad dôstojnosti súdneho konania vymedzeným okruhom súdnych osôb.

Aktívne legitimovaným na podanie sťažnosti je účastník konania v občianskom súdnom konaní a strana v trestnom konaní, ktorých totožnosť s prihliadnutím na § 58 odsek 2 musí byť zrejmá.

Podanie sťažnosti sťažovateľom nesmie byť zámienkou pre vyvodzovanie akýchkoľvek negatívnych dôsledkov, či represie voči jeho osobe, s výnimkou administratívnoprávneho alebo trestnoprávneho postihu, ak sa svojou sťažnosťou dopustí priestupku alebo trestného činu.

V odseku 4 sa zvýrazňuje povinnosť príslušných orgánov riadenia a správy posudzovať podania došlé na súd v prvom rade podľa ich obsahu, a to z dôvodu, že podanie ktoré síce nie je sťažnosťou, môže byť podnetom, ktorým sa v konečnom dôsledku môže poukazovať na závažné nedostatky v činnosti súdov.

K § 63

Ustanovenie vymedzuje, ktorému z jednotlivých orgánov riadenia a správy súdov patrí vybavovanie sťažností. Navrhovanou úpravou je zakotvené, že sťažnosti v zásade vybavuje predseda príslušného súdu.

K § 64

Stanovuje sa účel vybavovania sťažností, ktorým je odstránenie prípadných prieťahov v konaní. Pre naplnenie toho účelu zveruje návrh zákona orgánu, ktorý sťažnosť vybavuje určité oprávnenie umožňujúce zistiť skutočný stav veci (najmä na základe súdneho spisu, ale aj prípadných výpovedí dotknutých osôb) ako aj povinnosť vyvodiť dôsledky voči zodpovedným osobám, ktoré majú zabezpečiť nápravu zistených nedostatkov – podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania nevynímajúc.

K § 65 Špecifiká činnosti súdov vyžadujú aby lehota na vybavenie sťažnosti bolo stanovená v takom rozsahu, aby zabezpečovala právo sťažovateľa na včasné vybavenie sťažnosti, ale súčasne tiež orgánu umožnila sústrediť všetky potrebné podklady pre jej vybavenie bez toho, aby týmto šetrením boli spôsobené prieťahy súdneho konania. Z týchto dôvodov sa upúšťa od doterajšej právnej úpravy, ktorá stanovovala lehotu na vybavenie sťažnosti v trvaní dvoch mesiacov, pričom umožňovala je j predĺženie bez špecifikácie dĺžky trvania tohto predĺženia. Navrhované znenie § 67 ustanovuje v odseku 1 všeobecnú 30 dňovú lehotu na vybavenie sťažnosti. Zároveň zohľadňuje aj prípadné komplikácie, ktoré môžu pri vybavovaní sťažnosti nastať a umožňuje jej predĺženie, avšak na rozdiel od doterajšej právnej úpravy stanovuje maximálnu dĺžku trvania lehoty (3 mesiace), v rámci ktorej musí byť sťažnosť vybavená. Z uvedeného teda vyplýva, že lehotu na vybavenie sťažnosti možno predĺžiť maximálne o 2 mesiace. Uvedené riešenie má odstrániť existujúci stav, kedy niektoré sťažnosti sú vybavované aj polroka, čo je do budúcna neúnosné.

K § 66

Účel vybavovania sťažnosti je naplnený až v momente, keď sťažovateľ je informovaný o spôsobe jej vybavenia ako aj o opatreniach prijatých za účelom odstránenia zistených prieťahov v konaní, prípadne vyvodenia osobnej zodpovednosti voči konkrétnemu sudcovi. Zároveň sa ustanovujú výnimky, keď nie je potrebné sťažovateľa písomne upovedomiť o vybavení sťažnosti.

K § 67

Upravuje sa možnosť preskúmania postupu a výsledku pri vybavovaní sťažnosti a to formou prešetrenia vybavenia sťažnosti. Určujú sa aj orgány príslušné na prešetrenie sťažnosti. Pri prešetrovaní podnetov postupuje príslušný orgán primerane podľa ustanovení tohto zákona o vybavovaní sťažností. Ak sa v rámci prešetrenia sťažnosti zistí, že sťažnosť nebola vybavená ako odôvodnená, hoci tak vybavená byť mala, tak orgán prešetrujúci vybavenie sťažnosti je povinný podať voči konkrétnemu predsedovi súdu návrh na začatie disciplinárneho konania.

Prešetrenia vybavenia sťažnosti sa spoplatňuje podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

K § 68

Ustanovuje sa subsidiárne použitie zákona č. 152/1998 Z.z. o sťažnostiach na vybavovanie sťažnosti a prešetrovanie vybavenia sťažností

K § 69

Podnety popri sťažnostiach predstavujú ďalší z nástrojov uplatňovaných pri riadení súdnictva. Na rozdiel od sťažností, predmet podnetu je koncipovaný ďaleko širšie; pri sťažnostiach ich predmetom môžu byť len prieťahy v konaní (teda týka sa len výkonu súdnictva). Podnety sa môžu týkať aj výkonu správy sú a podnet môže uplatniť každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá má znalosť o určitých nedostatkoch v činnosti súdu, resp. v správaní súdnych osôb.

V odsekoch 2 až 4 sa upravuje okruh orgánov oprávnených vybavovať podnety. Podobne ako sťažnosť i podnet musí byť vybavený v zákonom stanovenej lehote.

K § 70 Ustanovuje sa základná zásada rešpektovaná vo všetkých právnych procesoch, podľa ktorej sa každé podanie posudzuje podľa svojho obsahu a nie formálneho označenia.

K § 71

Ustanovenie vymedzuje jednotlivé kompetencie ministerstva pri správe súdov v členení podľa jednotlivých oblastiach správy súdov v súlade s § 35. S prihliadnutím na špecifické postavenie vojenských súdov sa ich správu vykonáva primárne ministerstvo obrany a čiastočne aj ministerstvo. Pôsobnosť ministerstva sa rozširuje a precizuje v oblasti informatiky a informačných systémov, pri ktorej doteraz absentovala adekvátna právna úprava.

K § 72

Upravuje sa dohľadová právomoc ministerstva. Výkone tejto právomoci ministerstva spočíva v sledovaní práce súdov, kde výkon správy ministerstva je limitovaný tým, že nesmie zasahovať do nezávislého výkonu súdnictva. Ministerstvo preto môže pri výkone svojej dohľadovej právomoci sledovať a hodnotiť postup súdov v konkrétnych veciach len z toho hľadiska, či nedochádza k zbytočným prieťahom v konaní a z hľadiska dodržiavania zásad dôstojnosti konania (sťažnosti) a nevhodného správania súdnych osôb (podnety). Spôsobom vybavovania právoplatne skončených vecí a môže zaoberať len z hľadiska získaných poznatkov o nejednotnosti súdneho rozhodovania v dôsledku čoho môže dávať podnety najvyššiemu súdu na zaujatie stanoviska k zjednoteniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Pre efektívnu realizáciu vyššie uvedených čiastkových oprávnení sa ministerstvu dáva možnosť vyžiadať si konkrétny spis.

K § 73

Nad rámec doterajšej platnej právnej úpravy sa vymedzuje pôsobnosť orgánov riadenia a správy súdov v oblasti informatiky a informačných systémov. Účelom tohto ustanovenia je upraviť kreovanie osobitných organizačných útvarov ministerstva na úrovni krajských súdov, ktoré by spravovali chod informačných systémov v rámci obvodu krajského súdu, t.j. aj na okresných súdov a zabezpečovali by tak bezpečnú a bezporuchovú prevádzku informačnej siete v dnešnej dobe nevyhnutnej súčasti práce sudcov pri výkon súdnictva. Navrhuje sa, aby oddelenia informatiky na krajských súdoch (v súlade s odsekom 4 aj na ostatných súdoch) boli v podstate detašovanými pracoviskami ministerstva. Uvedené riešenie, resp. centralizovaná správa informačných systémov je nevyhnutná najmä vzhľadom na povahu a charakter, ale i z dôvodov efektívnosti a bezpečnosti, ktorými sa vyznačuje oblasti informatiky.

K § 74

V odseku 1 sa vymedzujú kompetencie predsedu súdu v rámci správy súdu, ktoré vykonáva každý predseda súdu bez ohľadu na to, či ide o súd vyššieho alebo nižšieho stupňa. V nasledujúcich odsekoch sa precizujú kompetencie jednotlivých predsedov súdov. Špecifické postavenie má predseda najvyššieho súdu, ktorý vykonáva aj niektoré kompetencie, ktoré inak prislúchajú ministerstvu.

K § 75

Ide o splnomocňovacie ustanovenie, na základe ktorého každý predseda súdu vydá organizačný poriadok, ktorým sa ustanovia podrobnosti pri organizácie pri správe súdu.

K § 76 Definuje sa postavenie riaditeľa správu súdov ako štátneho zamestnanca, na ktorého sa aplikuje zákon č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a určuje sa jeho osobný úrad, ktorým je príslušný súd.

K § 77

Oprávnenie konať v mene súdu je vo všeobecnosti dané predsedovi súdu, t.j. štatutárnym orgánom súdu je jeho predseda. Ak sa má naplniť jeden zo základných cieľov tohto návrhu zákon, ktorým je odbremenenie predsedu súdu od úkonov nespadajúcich do výkonu súdnictva, je nevyhnutné, aby riaditeľ správy súdov ako orgán riadenia a správy súdov vykonával svoju pôsobnosť taktiež v mene súdu. Z uvedeného teda vyplýva, že oprávnenie konať v mene súdu je priamo zo zákona rozdelené medzi predsedu súdu a riaditeľa správy súdu.

Základným kritériom pre určenie pôsobnosti riaditeľa správy súdu je vecná hľadisko, podľa ktorého riaditeľ správy súdu koná v mene súdu len, ak ide o úkony súvisiace s riadením a organizáciou ekonomického a administratívneho chodu súdu. Pôsobnosť riaditeľa správy súdu určuje primárne zákon. V záujme zabezpečenia hospodárneho a efektívneho chodu súdu vo vymedzených oblastiach je možné pôsobnosť riaditeľa správy súdu rozšíriť, a to prenesením niektorých kompetencií z predsedu súdu a riaditeľa ak o tom rozhodne predseda súdu.

K § 78

V odseku 1 sa vymedzujú jednotlivé kompetencie, ktorú vykonáva riaditeľ každého súdu bez rozdielu. V nasledujúcich odsekoch sa precizujú kompetencie riaditeľov správ jednotlivých súdov.

K § 79

V § 79 sa vyvára zákonný rámec pre spracúvanie údajov v rámci Centrálneho informačného systém a stanovujú sa základné zásady pre spracúvanie údajov uvedených v odseku 1. Podrobnosti o vymedzenom okruhu otázok upraví vyhláška ministerstva.

K § 80

Stanovuje účel použitia osobných údajov a okruh subjektov oprávnených na ich využívanie. Primárne sú nimi ministerstvo a súdy. Sekundárne aj iné orgány verejnej moci ak tak ustanoví osobitný zákona

K § 81

Upravujú sa špecifiká spracúvania osobných údajov nachádzajúcich sa v centrálnom informačnom systéme.

K § 82 V súvislosti s plnením úloh ktoré ministerstvu vyplývajú z tohto alebo osobitných zákonov, dochádza k vytváraniu automatizovaných informačných systémov. Navrhované znenie § 83 rieši rámcovo oprávnenia vyplývajúce z vytvorenia týchto systémov, ich vlastníctvo a správu.

K § 83 až 88 V reakcii na požiadavky praxe je potrebné aspoň rámcovo, ale hlavne zákonným spôsobom upraviť problematiku tvorby rozpočtu súdov. Práve zákonná úprava má byť garanciou zvýšenia participácie reprezentantov súdnej moci na tvorbe rozpočtu súdov ako jedného z najdôležitejších nástrojov vplývajúcich chod súdnictva. Tento postup je nevyhnutný z hľadiska stanovenia všeobecných potrieb súdnictva a určenia priorít týchto potrieb i nevyhnutnej selekcie nepodstatných požiadaviek. Zámerom zákonodarcu je aspoň v hrubých rysoch, ale s presne vymedzenými väzbami upraviť samotný proces tvorby rozpočtu súdov. Navrhovaná právna úprava vychádza z nového spôsobu rozpočtovania rezortu, a to z tzv. programového rozpočtu.

Rozpočet súdov je základným nástrojom, podľa ktorého sa riadi finančné hospodárenie súdov. Samotný rozpočet je súčasťou rozpočtovej kapitoly ministerstva.

S finančnými prostriedkami určenými tomu ktorému súdu hospodári tento súd samostatne, čo však nevylučuje metodické riadenie zo strany ministerstva, skôr naopak, koordinácia týchto činností je zo strany ministerstva spravodlivosti ako správcu rozpočtovej kapitoly nevyhnutná.

Vymedzuje základný vzťah medzi súdmi a ministerstvom, resp. vojenskými súdmi a ministerstvom obrany v oblasti finančného hospodárenia, podľa ktorého súdy sú svojimi príjmami a výdavkami napojené rozpočet ministerstva, vojenské súdy na rozpočet ministerstva obrany s výnimkou finančných vzťahov vyplývajúcich zo zákona o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok, kedy sú vojenské súdy napojené na rozpočet ministerstva. Špecifické postavenie má najvyšší súd, ktorý má v rámci štátneho rozpočtu samostatnú rozpočtovú kapitolu. Návrh zákona toto postavenie najvyššieho súdu zachováva.

Zároveň sa definujú kolégiá predsedov krajských súdov, okresných súdov a vojenských obvodových súdov ako poradné orgány pri tvorbe rozpočtu súdov.

Definuje sa postavenie ministerstva ako subjektu, ktorý riadi a koordinuje prípravu a samotnú tvorbu návrhu rozpočtu súdov.

Stanovuje sa okruh subjektov, ktoré sa podieľajú na procese tvorby podkladov pre rozpočet súdov, pričom tento proces prebieha „zdola nahor“, t.j. od okresných súdov, cez súdy krajské až po ministerstvo. Uvedený postup má zabezpečiť jednotlivé súdy možnosť navrhnúť priority v rámci svojich potrieb a týmto spôsobom sa spolupodieľať na tvorbe návrhu rozpočtu pre súdy. Zároveň sa stanovujú presné termíny pre odovzdávanie podkladov z jednotlivých súdov, ktoré ministerstvo zohľadní pri vypracovávaní návrh rozpočtu súdov.

Upravuje sa samotný proces tvorby návrhu rozpočtu súdov, ktorý je v pôsobnosti ministerstva ako správcu rozpočtovej kapitoly, ktorej súčasťou je aj rozpočet súdov. Zároveň sa garantuje určitá spätná väzba medzi vypracovaným návrhom rozpočtu a požiadavky mi súdov, ktoré mu predchádzali, a to tak, že ministerstvo zasiela vypracovaný návrh rozpočtu späť na súdy a v prípade, že ak požiadavky súdov nie sú zohľadnené v návrhu rozpočtu súdov (v dôsledku schválených východísk pre tvorbu štátneho rozpočtu) na rokovanie s ministerstvom financií sa prizvú aj predsedovia krajských súdov.

Upravuje sa oprávnenie ministerstva rozpisovať rozpočtové prostriedky pre súdy, čo je však dôležité pri realizácii tohto oprávnenia je povinné zohľadňovať požiadavky súdov uplatňované v rámci procesu tvorby návrhu rozpočtu súdov, čo je výrazom potrebného spolupôsobenia súdov na celom, resp. všetkých rozpočtových procesoch, teda nielen jeho tvorbe, ale i realizácii.

Záverečným účtom súdov sa rozumie súhrnný dokument, ktorý obsahuje výsledky hospodárenia súdov za príslušný rozpočtový rok; je súčasťou záverečného účtu rozpočtovej kapitoly ministerstva. Podobne ako v prípade ostatných štádií rozpočtového procesu i na tvorbe návrhu záverečného účtu súdov sa podieľajú orgány súdov, v tomto prípade predsedovia krajských súdov. Samotný návrh záverečného účtu však zostavuje ministerstvo.

Záverečný účet súdov ako súčasť záverečného účtu rozpočtovej kapitoly ministerstva je predkladaný ďalším príslušným orgánom.

K § 89 Ide o výkladové ustanovenie, zohľadňujúce rekodifikáciu trestného práva procesného.

K § 90

Podľa zákona č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok úlohy justičnej pokladnice plní Krajský súd v Bratislave. § 85 návrhu zákona konkretizuje príslušné ustanovenia citovaného zákona v tom zmysle, že určuje osobitný organizačný útvar určený na plnenie úloh justičnej pokladnice v rámci Krajského súdu v Bratislave – Oddelenie justičnej pokladnice.

K § 91 Navrhuje sa výslovne upraviť riešenie situácie, keď by Špeciálny súd nebol vytvorený (bolo by neúspešné výberové konanie) alebo také prípady, keď Špeciálny súd nemôže vykonávať svoju právomoc (pôjde najmä o prípad keď budú všetci sudcovia tohto súdu vylúčení). Ustanovuje sa, že v tomto prípade vykonáva právomoc Špeciálneho súdu Krajský súd v Banskej Bystrici.

K § 92 Ide o splnomocňovacie ustanovenie na základe ktorého ministerstvo vyhláškou vydá jednak správny a kancelársky poriadok pre okresné súdy, krajské súdy a Špeciálny súd ako aj ďalšie vyhlášky na vykonanie ustanovení zákona v rozsahu podľa odseku 2.

K § 93 až 96

V rámci prechodných ustanovení je nevyhnutné vyriešiť otázku ďalšieho zotrvania už vymenovaných predsedov súdov a podpredsedov súdov (okrem predsedu najvyššieho súdu a podpredsedu najvyššieho súdu), najmä s prihliadnutím na to, že návrh zákona zavádza nový systém kreovania funkcie predsedu súdu. Uvedené sa vzťahuje aj na predsedov kolégií. Návrh zákona sa v § 95 vysporiadala s existenciou už zvolených sudcovských rád na krajských súdoch a rieši obdobie do zvolenia nových sudcovských rád podľa toho zákona. Taktiež sa tu upravuje prvá voľba predsedov grémií okresných súdov a predsedov kolégií krajských súdov..

K § 97 až 99 Vzhľadom na to, že zákon č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch sa ako celok zrušuje a problematika justičných čakateľov sa nezaradila do návrhu zákona o súdoch , uvedené legislatívno-technické riešenie presúva v podstate výlučne statusové otázky súvisiace s postavením justičných čakateľov do návrhu zákona o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 100

Ustanovenie obsahuje návrh na zrušenie zákona č 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov a zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov. Obsah týchto právnych predpisov je z podstatnej časti nahradený úpravou navrhnutou v tomto zákone.

K Čl. II

K bodu 1 Navrhovaná zmena vyplýva zo zavedenia inštitútu dočasného pridelenia na výkon funkcie predsedu súdu podľa bodu 2.

K bodu 2

Navrhované ustanovenie vychádza z nevyhnutnosti upraviť postup pre prípad, že za predsedu súdu nižšieho stupňa bude vymenovaný sudca súdu vyššieho stupňa, čo si bude vyžadovať uplatnenie navrhovaného inštitútu dočasného pridelenia sudcu na výkon funkcie predsedu súdu.

K bodu 3 až 5

Zavedenie grémií na okresných súdoch si vyžaduje doplnenie právnej úpravy o spôsob voľby predsedu grémia a zániku jeho funkcie.

K bodu 6

Stanovuje sa pravidlo, že výkon určených funkcií na súde, okrem samotnej funkcie sudcu, sa bude zohľadňovať pri hodnotení sudcu.

K bodu 7 Presúva sa pôsobnosť zo sudcovských rád na kolégium predsedov sudcovských rád.

K bodu 8 V praxi často dochádza k prípadom, keď sudca odmietne dať predsedovi súdu súhlas na zbavenie mlčanlivosti najmä v prípadoch, keď orgány činné v trestnom konaní preverujú trestné oznámenia pre podozrenie zo spáchania trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa. Navrhovaná zmena má zjednodušiť túto procedúru zbavovania mlčanlivosti.

K bodu 9 Upravuje sa funkčný príplatok podpredsedu súdu v čase, keď zastupuje predsedu súdu; uvedené platí aj pre sudcu, ktorý zastupuje predsedu, ak podpredseda nie je ustanovený.

K bodu 10 Zriaďovanie grémií na okresných súdoch a kolégií na krajských súdoch si vyžaduje aj zmeny v oblasti funkčných príplatkov za riadenie v prípade predsedov týchto grémií alebo kolégií.

K bodu 11

Dopĺňa sa okruh subjektov aktívne legitimovaných podať návrh na začatie disciplinárneho konania.

K bodu 12

Navrhuje sa predĺženie subjektívnej lehoty na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania proti sudcovi. Súčasná dvojmesačná lehota nestačí na objektívne zistenie skutkového stavu a prešetrenie podnetov, nakoľko vo väčšine prípadov je potrebné vyžiadať si spisy súdov viacerých stupňov a vyjadrenia viacerých dotknutých osôb, resp. v niektorých prípadoch „počkať“ na rozhodnutie napr. o podanom mimoriadnom dovolaní alebo vznesenej námietke zaujatosti.

K Čl. III

K bodu 1 a 2 Legislatívno-technická zmena vyplývajúca z doplnenia zákona o nový § 4a.

K bodu 3 Zákon č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov obsahoval v ustanoveniach § 13 ods. 3 a § 20 ods. 2 určenie vecnej a miestnej príslušnosti súdov na rozhodovania o použití informačno-technických prostriedkov mimo trestného konania. Vzhľadom na to, že sa táto právna úprava pre svoju prílišnú špecifickosť a znenie § 9 návrhu zákona v predkladanom zákone nepremietla a vzhľadom na to, že sa zákon č. 335/1991 Zb. ruší ako celok, je nevyhnutné túto problematiku zakomponovať do osobitného zákona, ktorým je zákon č. 166/2003 Z.z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním). Uvedenou legislatívno-technickou zmenou sa takto právna úprava „odpočúvania“ mimo trestného konania stáva komplexnou.

K Čl. IV

K bodu 1

Dopĺňa sa právna úprava o prese vymedzenie vzťahov nadriadenosti a podriadenosti v rámci štátnej služby súdnych úradníkov ako štátnych zamestnancov tak, že predstaveným, a teda nadriadeným vo vzťahu k súdnym úradníkom bude predseda súdu alebo ním poverený sudca.

K bodu 2 Uvedená zmena nadväzuje na zmenu zákona o Justičnej akadémii, v zmysle ktorej riaditeľ Justičnej akadémie vymenúva minister alebo vedúci úradu na návrh ministra. Takéto riešenie predpokladá zmenu § 30 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 3

Súdni úradníci pôsobiaci na súdoch, s výnimkou najvyššieho súdu, budú sa zaradzujú do 7. platovej triedy.

K Čl. V

Návrh zákona vychádza zo zásady, že správne súdnictvo je vykonávané krajskými súdmi. Pokiaľ osobitné zákony ustanovujú vecnú príslušnosť okresných súdov na preskúmavanie rozhodnutí orgánov verejnej správy, je potrebná ich zmena už ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona o súdoch. Uvedená zmena Občianskeho súdneho poriadku presúva agendu preskúmavania rozhodnutí a postupov o priestupkoch a v prípadoch, keď to ustanovuje zákon z okresných súdov na krajské súdy. V pôsobnosti okresných súdov zostane po tejto zmene v správnom súdnictve len agenda vo vybraných volebných veciach.

K Čl. VI

K bodu 1 Legislatívno-technická zmena v dôsledku nového znenia § 93 ods. 2 (pozri bod 2).

K bodu 2 V Notárskom poriadku je zakotvená úprava preskúmavania opravných prostriedkov proti rozhodnutiam disciplinárnej komisie okresnými súdmi. Okrem zmeny formy súdneho prieskumu na konanie o žalobe, navrhovaná úprava súčasne znamená vylúčenie vecnej príslušnosti okresného súdu.

Pôsobnosť rozhodovať o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho rozhodnutia vydaného disciplinárnou komisiou sa presúva z okresných súdov na prezídium Notárskej komory Slovenskej republiky.

K bodu 3 Upravuje sa možnosť domáhať sa ochrany svojich práv na súde v rámci správneho súdnictva, a to formou žaloby proti rozhodnutiu prezídia komory, ktorým mu bola uložená sankcia.

K Čl. VII

Zákon o obecnom zriadení upravuje vecnú príslušnosť okresných súdov na preskúmavanie rozhodnutí starostov pri výkone samosprávy, pričom nadbytočne upravuje aj niektoré procesné postupy súdu, ktoré sú upravené Občianskym súdnym poriadkom. Vychádzajúc z koncepcie krajských súdov ako súdov vykonávajúcich správne súdnictvo navrhuje sa vykonanie zmeny zákona o obecnom zriadení. K Čl. VIII

Postavenie krajského súdu ako základného článku správneho súdnictva sa vyžaduje presun agendy z ostatných súdov a jej koncentráciu na krajských súdov. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje aj zmena zákona o vojenskej službe.

K Čl. IX

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť dňa 1. januára 2005 s výnimkou § 23 ods. 2 (k tomu pozri vysvetlivky k § 23).

Bratislava, 19. august 2004

Mikuláš Dzurinda, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Daniel Lipšic, v.r.

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu