Zákon o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov 757/2004 účinný od 01.01.2021 do 30.11.2021

§ 5
Sústava súdov

(1)
Sústavu súdov Slovenskej republiky tvoria
a)
okresné súdy,
b)
krajské súdy,
c)
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“),
d)
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).
(2)
Do sústavy súdov Slovenskej republiky patrí aj Špecializovaný trestný súd.

§ 8

(1)
Najvyšší súd koná a rozhoduje
a)
o riadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam krajských súdov a Špecializovaného trestného súdu, ak tak ustanovujú predpisy o konaní pred súdmi,
b)
o mimoriadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam okresných súdov, krajských súdov, Špecializovaného trestného súdu a najvyššieho súdu, ak tak ustanovujú predpisy o konaní pred súdmi,
c)
o odňatí a prikázaní veci inému ako príslušnému súdu, ak tak ustanovuje predpis o konaní pred súdmi,
d)
v iných veciach, ak to zákon alebo medzinárodná zmluva ustanovuje.
(2)
Najvyšší súd vykonáva prieskum rozhodovacej činnosti súdov v právoplatne skončených veciach.
(3)
Najvyšší súd dbá o jednotný výklad a jednotné používanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov vlastnou rozhodovacou činnosťou a tým, že prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a zverejňuje právoplatné súdne rozhodnutia zásadného významu v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.

§ 11

(1)
Súdnictvo na súde vykonávajú sudcovia a v trestnoprávnych veciach, ak tak ustanovuje tento zákon, aj prísediaci.
(2)
Na výkone súdnictva sa podieľajú aj odborní justiční stážisti, súdni úradníci a zamestnanci súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva (§ 92 ods. 1).
(3)
Súdy rozhodujú v senátoch, ak zákon neustanoví, že vo veci rozhoduje jediný sudca (ďalej len „samosudca“) alebo predseda senátu.
(4)
Osobitný zákon6) ustanovuje, v ktorých veciach môže konať a rozhodnúť súdny úradník.

§ 15

(1)
Predseda krajského súdu môže na návrh predsedu príslušného okresného súdu zriadiť na okresnom súde v obvode tohto krajského súdu občianskoprávne grémium, trestnoprávne grémium, prípadne ďalšie grémium. Sudca okresného súdu je členom grémia podľa prevažujúceho obsahu svojej rozhodovacej činnosti určeného rozvrhom práce. Predseda krajského súdu môže na návrh predsedu niektorého z dotknutých okresných súdov zriadiť spoločné grémiá zo sudcov okresných súdov v obvode tohto krajského súdu. Na riešenie problémov viacerých grémií môže predseda krajského súdu na návrh predsedu kolégia zvolať spoločné rokovanie grémií okresných súdov v obvode tohto krajského súdu.
(2)
Na čele grémia je predseda grémia. Ustanovenie do funkcie a uvoľnenie z funkcie predsedu grémia upravuje osobitný zákon.7)
(3)
Grémium
a)
prerokúva a vyjadruje sa k podnetom sudcov na prijatie stanoviska k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach senátov alebo samosudcov toho istého grémia,
b)
oboznamuje sa s rozhodovacou činnosťou súdov vyššieho stupňa, a to v záujme zachovania jednotného výkladu a jednotného používania zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj s rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora Európskej únie, Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev a Európskeho súdu pre ľudské práva,
c)
vyjadruje sa k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich organizáciu súdnictva, konanie pred súdmi a postavenie sudcov,
d)
prerokúva iné otázky, ak tak ustanovuje zákon.
(4)
Predseda grémia po odbornej stránke koordinuje činnosť grémia, najmä
a)
zvoláva aspoň štyrikrát do roka rokovanie grémia, vedie rokovanie grémia, rozhoduje o prizvaní ďalších osôb na rokovanie grémia; program rokovania určuje len na zabezpečenie pôsobnosti grémia podľa odseku 3,
b)
sleduje rozhodovanie senátov a samosudcov, upozorňuje členov grémia na rozpory v ich rozhodovaní,
c)
na základe stanoviska grémia podáva podnety na zjednocovanie výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov vyšším súdom,
d)
sleduje rozhodovaciu činnosť súdov vyššieho stupňa a predkladá o nej informáciu grémiu,
e)
spolupracuje pri tvorbe rozvrhu práce.
(5)
Predseda príslušného grémia môže poveriť vykonávaním úloh podľa odseku 4 niektorého z členov tohto grémia.
(6)
Na rokovaní grémia sa môžu zúčastniť aj členovia iných grémií príslušného okresného súdu, ako aj odborní justiční stážisti a vyšší súdni úradníci poverení konaním a rozhodovaním alebo vykonávaním iných úkonov súdu podľa osobitného zákona;6) hlasovacie právo nemajú.
(7)
Grémium sa môže platne uznášať za prítomnosti najmenej dvoch tretín všetkých svojich členov. Podrobnosti o rokovaní grémia, o voľbách a odvolávaní predsedu grémia upravuje rokovací poriadok a volebný poriadok grémia, ktoré schvaľuje grémium.

§ 17

(1)
Na krajskom súde sa zriaďuje občianskoprávne kolégium, trestnoprávne kolégium, obchodnoprávne kolégium a správne kolégium. Ďalšie kolégium môže zriadiť predseda krajského súdu na základe predchádzajúceho súhlasu pléna krajského súdu. Sudca krajského súdu je členom kolégia podľa prevažujúceho obsahu svojej rozhodovacej činnosti určeného rozvrhom práce. Kolégium musí mať aspoň piatich členov, inak sa nezriaďuje. Kolégium krajského súdu je uznášaniaschopné, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jeho členov. Sudcu možno zaradiť do iného kolégia len s jeho súhlasom alebo za podmienok podľa § 51a aj bez jeho súhlasu.
(2)
Na čele kolégia je predseda kolégia. Predseda kolégia riadi a koordinuje činnosť kolégia po odbornej stránke. Ustanovenie do funkcie a uvoľnenie z funkcie predsedu kolégia upravuje osobitný zákon.7) Ak funkcia predsedu kolégia nie je obsadená, predseda krajského súdu poverí niektorého z predsedov senátov príslušného kolégia s jeho súhlasom, aby do zvolenia nového predsedu kolégia plnil úlohy podľa odsekov 3 až 5.
(3)
Kolégium krajského súdu
a)
prerokúva a vyjadruje sa k podnetom sudcov na prijatie stanoviska k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach senátov alebo samosudcov toho istého kolégia,
b)
prerokúva a vyjadruje sa k podnetom predsedu krajského súdu, predsedov okresných súdov a predsedu kolégia na prijatie stanoviska k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach okresných súdov v obvode krajského súdu,
c)
oboznamuje sa s rozhodovacou činnosťou najvyššieho súdu a najvyššieho správneho súdu, a to v záujme zachovania jednotného výkladu a jednotného používania zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj s rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora Európskej únie, Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev a Európskeho súdu pre ľudské práva,
d)
rozhoduje o predložení podnetu na zjednotenie výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov najvyššiemu súdu a najvyššiemu správnemu súdu,
e)
vyjadruje sa k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich organizáciu súdnictva, konanie pred súdmi a postavenie sudcov,
f)
pripravuje podnety na zmeny právnych úprav týkajúcich sa konania pred súdmi,
g)
prerokúva návrh rozvrhu práce, ak o to požiada predseda súdu,
h)
prerokúva iné otázky, ak tak ustanovuje zákon.
(4)
Predseda kolégia najmä
a)
zvoláva štyrikrát do roka rokovanie kolégia, vedie rokovanie kolégia, rozhoduje o prizvaní ďalších osôb na rokovanie kolégia; program rokovania určuje len na zabezpečenie pôsobnosti kolégia podľa odseku 3,
b)
na základe právoplatných rozhodnutí krajského súdu, okresných súdov v obvode krajského súdu a podnetov predsedov grémií alebo predsedov okresných súdov v obvode krajského súdu dáva kolégiu pripravené podnety na prijatie stanoviska k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov najvyššiemu súdu a najvyššiemu správnemu súdu,
c)
upozorňuje kolégium na rozpory v rozhodovaní senátov alebo samosudcov,
d)
sleduje rozhodovaciu činnosť najvyššieho súdu a najvyššieho správneho súdu, a to v záujme zachovania jednotného výkladu a jednotného používania zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov,
e)
spolupracuje pri tvorbe rozvrhu práce.
(5)
Predseda príslušného kolégia krajského súdu môže poveriť vykonávaním niektorých úloh podľa odseku 4 niektorého z členov tohto kolégia, ak s tým tento člen kolégia súhlasí.
(6)
Na rokovaní kolégia krajského súdu sa môžu zúčastniť aj členovia iných kolégií príslušného krajského súdu, ako aj vyšší súdni úradníci poverení konaním a rozhodovaním alebo vykonávaním iných úkonov súdu podľa osobitného zákona;6) hlasovacie právo nemajú. Kolégium krajského súdu aspoň raz ročne organizuje porady so sudcami okresných súdov v obvode príslušného krajského súdu, a to podľa prevažujúceho obsahu ich rozhodovacej činnosti.
(7)
Sporné otázky medzi kolégiami týkajúce sa výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov krajského súdu prerokúva plénum krajského súdu.
(8)
Ak niektoré z kolégií uvedených v odseku 1 nemožno zriadiť, sudcovia sa zaradia so zreteľom na obsah svojej rozhodovacej činnosti do iného kolégia.
(9)
Kolégium sa môže platne uznášať za prítomnosti najmenej dvoch tretín všetkých svojich členov. Podrobnosti o rokovaní kolégia, o voľbách a odvolávaní predsedu kolégia upravuje rokovací poriadok a volebný poriadok kolégia, ktoré schvaľuje kolégium.

§ 21
Kolégiá najvyššieho súdu

(1)
Na najvyššom súde sa zriaďuje občianskoprávne kolégium, trestnoprávne kolégium a obchodnoprávne kolégium. Ak je to potrebné pre riadny výkon súdnictva, môže predseda najvyššieho súdu na základe predchádzajúceho súhlasu pléna najvyššieho súdu zlúčiť občianskoprávne kolégium a obchodnoprávne kolégium a ak pominú dôvody pre ich zlúčenie, môže predseda najvyššieho súdu za rovnakých podmienok zlúčené kolégiá opätovne rozdeliť. Ďalšie kolégium môže zriadiť predseda súdu na základe predchádzajúceho súhlasu pléna najvyššieho súdu. Sudca najvyššieho súdu je členom kolégia podľa prevažujúceho obsahu svojej rozhodovacej činnosti určeného rozvrhom práce. Sudca môže byť členom len jedného kolégia; to nevylučuje možnosť konať a rozhodovať vo veciach patriacich do iného kolégia, ak sudcovia príslušného kolégia nemôžu z dôvodu vylúčenia vo veci konať a rozhodnúť. Sudcu možno zaradiť do iného kolégia len s jeho súhlasom alebo za podmienok podľa § 51a aj bez jeho súhlasu.
(2)
Na čele kolégia je predseda kolégia. Predseda kolégia riadi a po odbornej stránke koordinuje činnosť kolégia. Ustanovenie do funkcie a uvoľnenie z funkcie predsedu kolégia upravuje osobitný zákon.7) Ak funkcia predsedu kolégia nie je obsadená, predseda najvyššieho súdu poverí niektorého z predsedov senátov príslušného kolégia s jeho súhlasom, aby do zvolenia nového predsedu kolégia plnil úlohy podľa odsekov 3 až 5.
(3)
Kolégium najvyššieho súdu najmä
a)
na návrh predsedu kolégia, predsedu najvyššieho súdu alebo ministra prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak došlo k rozdielnemu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov v právoplatných rozhodnutiach veľkého senátu kolégia alebo senátov kolégia; stanovisko kolégia je pre členov kolégia záväzné,
b)
na návrh predsedu kolégia, predsedu najvyššieho súdu alebo ministra prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach súdov nižšieho stupňa,
c)
oboznamuje sa s rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora Európskej únie, Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev a Európskeho súdu pre ľudské práva,
d)
prerokúva a schvaľuje návrhy rozhodnutí na uverejnenie v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky,
e)
prerokúva návrh správy najvyššieho súdu o aplikácii zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a podnety na novú právnu úpravu,
f)
prerokúva návrh správy najvyššieho súdu o výsledkoch prieskumnej činnosti a z toho vyplývajúce podnety na novú právnu úpravu,
g)
prerokúva správu o činnosti kolégia a schvaľuje jej predloženie do pléna najvyššieho súdu,
h)
môže zaujímať stanovisko k uchádzačom o funkciu sudcu na najvyššom súde v príslušnom kolégiu; na tento účel si môže uchádzača predvolať a vypočuť ho,
i)
prerokúva iné otázky, ak tak ustanovuje zákon.
(4)
Predseda kolégia najvyššieho súdu
a)
zvoláva rokovanie kolégia, určuje jeho program, vedie rokovanie kolégia, rozhoduje o prizvaní ďalších osôb na rokovanie kolégia; programom rokovania kolégia je len realizácia jeho pôsobnosti podľa odseku 3,
b)
navrhuje kolégiu prijatie stanovísk podľa odseku 3 písm. b) až e),
c)
dáva návrhy predsedovi najvyššieho súdu na prijatie stanoviska pléna najvyššieho súdu k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov v otázkach týkajúcich sa viacerých kolégií alebo v otázkach sporných medzi kolégiami,
d)
sleduje rozhodovaciu činnosť senátov a upozorňuje členov kolégia na rozpory v rozhodovaní senátov,
e)
riadi prieskumnú činnosť kolégia,
f)
spolupracuje pri tvorbe rozvrhu práce.
(5)
Predseda kolégia najvyššieho súdu môže poveriť vykonávaním niektorých úloh podľa odseku 4 niektorého z členov tohto kolégia, ak s tým tento člen kolégia súhlasí.

§ 35
Pôsobnosť predsedu súdu

(1)
Predseda súdu zabezpečuje riadenie a správu súdu podľa tohto zákona a podľa osobitných zákonov. Predseda najvyššieho súdu zabezpečuje správu najvyššieho súdu prostredníctvom kancelárie najvyššieho súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Predseda najvyššieho správneho súdu zabezpečuje správu najvyššieho správneho súdu prostredníctvom kancelárie najvyššieho správneho súdu, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Predseda súdu koná v mene súdu, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3)
Predseda súdu vykonáva súdnictvo ako predseda senátu, člen senátu alebo sudca podľa rozvrhu práce v rozsahu určenom tak, aby mu to nebránilo plniť povinnosti podľa odsekov 1 a 2.

§ 36
Ustanovenie do funkcie predsedu súdu


Predsedu súdu, okrem predsedu najvyššieho súdu a predsedu najvyššieho správneho súdu, vymenúva minister na päť rokov zo sudcov, ktorí boli úspešní vo výberovom konaní a ktorí nie sú členmi súdnej rady. Tá istá osoba môže byť vymenovaná za predsedu súdu aj opakovane.

§ 37
Výberové konanie na funkciu predsedu súdu

(1)
Výberové konanie na funkciu predsedu súdu podľa § 36 (ďalej len „výberové konanie“) vyhlasuje minister.
(2)
Výberové konanie sa vyhlasuje verejne na webovom sídle ministerstva, v periodickej tlači s celoštátnou pôsobnosťou alebo aj v iných verejnosti všeobecne prístupných prostriedkoch komunikácie a oznámením na všetky súdy v Slovenskej republike. Na základe oznámenia ministerstva sú predsedovia súdov povinní informovať o výberovom konaní všetkých sudcov. Minister vyhlási výberové konanie najneskôr
a)
90 dní pred uplynutím funkčného obdobia predsedu súdu,
b)
do 30 dní odo dňa zániku funkcie predsedu súdu z dôvodov podľa § 38 ods. 1.
(3)
Uchádzať sa o funkciu predsedu súdu môže ktorýkoľvek sudca súdu toho istého stupňa alebo súdu vyššieho stupňa (ďalej len „uchádzač“).
(4)
Účelom výberového konania je overiť predpoklady a schopnosti zabezpečiť riadny výkon súdnictva a správu súdu podľa tohto a podľa osobitných zákonov a určiť konečné poradie úspešných uchádzačov. Výberové konanie sa vykonáva formou pohovoru s uchádzačom. Ak minister do 30 dní od skončenia výberového konania nevymenuje predsedu súdu, vyhlási spôsobom uvedeným v odseku 2 nové výberové konanie tak, aby sa uskutočnilo do 60 dní odo dňa skončenia predchádzajúceho výberového konania; tieto lehoty počas výkonu pôsobnosti súdnej rady podľa osobitného zákona9a) neplynú.
(5)
Výberové konanie uskutočňuje päťčlenná výberová komisia. Členov výberovej komisie vymenuje minister z databázy kandidátov na členov výberovej komisie vždy po vyhlásení výberového konania, a to tak, aby jeden člen bol z kandidátov zvolených súdnou radou a traja členovia z kandidátov vymenovaných ministrom. Jedného člena výberovej komisie zvolí na žiadosť ministra sudcovská rada súdu, na ktorom sa funkcia predsedu obsadzuje. Na účely vytvorenia databázy kandidátov na členov výberovej komisie súdna rada volí aspoň dvoch kandidátov a minister vymenúva aspoň šiestich kandidátov; databáza sa zverejňuje na webovom sídle súdnej rady a ministerstva.
(6)
Za kandidáta na člena výberovej komisie možno zvoliť alebo vymenovať len osobu, ktorá má morálne a odborné predpoklady na nestranný výkon funkcie člena výberovej komisie, ktorá je spôsobilá posúdiť uchádzača podľa odseku 4 a ktorá pôsobí najmä v sektore vysokých škôl, neziskovom sektore alebo vykonáva právnické povolanie; to platí aj pre voľbu člena výberovej komisie voleného sudcovskou radou.
(7)
Členovia výberovej komisie volia spomedzi seba predsedu výberovej komisie. Výberová komisia je uznášaniaschopná, ak sa na hlasovaní zúčastnia aspoň štyria jej členovia. Jej rozhodnutie je platné, ak zaň hlasovala nadpolovičná väčšina všetkých jej členov.
(8)
Na základe výsledkov výberového konania navrhne výberová komisia súdnej rade preverenie majetkových pomerov úspešných uchádzačov o funkciu predsedu súdu a vykonanie dohľadu nad spĺňaním predpokladov sudcovskej spôsobilosti podľa osobitného zákona.9a) Ak výberová komisia na základe výsledkov výberového konania nevyberie uchádzača na funkciu predsedu súdu, pretože žiaden uchádzač nespĺňa predpoklady podľa odseku 4, minister vyhlási spôsobom uvedeným v odseku 2 nové výberové konanie tak, aby sa uskutočnilo do 60 dní odo dňa skončenia predchádzajúceho neúspešného výberového konania.
(9)
Ak úspešný uchádzač po oznámení výsledkov výberového konania ešte pred vymenovaním do funkcie predsedu súdu odmietne vymenovanie do funkcie predsedu súdu, minister môže vymenovať do funkcie predsedu súdu niektorého zo zostávajúcich úspešných uchádzačov alebo vyhlási spôsobom uvedeným v odseku 2 nové výberové konanie tak, aby sa uskutočnilo do 60 dní odo dňa skončenia predchádzajúceho výberového konania.
(10)
Ministerstvo zverejní na svojom webovom sídle aspoň 30 dní pred výberovým konaním všetky žiadosti o zaradenie do výberového konania, profesijné životopisy uchádzačov a ich motivačné listy. Ministerstvo oznámi zverejnenie písomností podľa predchádzajúcej vety spolu s príslušným odkazom na webovom sídle ministerstva, kde boli tieto písomnosti zverejnené, v deň ich zverejnenia aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Do 20 dní od zverejnenia písomností podľa prvej vety môže každý vzniesť odôvodnené výhrady voči uchádzačom; ministerstvo ich spolu so žiadosťami predloží výberovej komisii. Výberová komisia môže požadovať vyjadrenie od dotknutých osôb, ktorých sa týka vznesená výhrada. Ministerstvo na svojom webovom sídle ďalej zverejní termín a miesto výberového konania a zoznam členov výberovej komisie, a to aspoň 15 dní pred jeho konaním.
(11)
Uchádzač je povinný spolu so žiadosťou o zaradenie do výberového konania predložiť písomné vyhlásenie, v ktorom uvedie zoznam jemu blízkych osôb,10) ktoré sú členmi výberovej komisie, a to v rozsahu meno a priezvisko. Vyhlásenie sa zverejní spolu so žiadosťou o zaradenie do výberového konania.
(12)
Výberové konanie je verejné, okrem hlasovania výberovej komisie. Výberové konanie administratívne a organizačne zabezpečuje ministerstvo. Ministerstvo je povinné vytvoriť podmienky pre účasť verejnosti na výberovom konaní. Ak možno očakávať, že verejnosť prejaví o zasadnutie väčší záujem, je ministerstvo povinné uskutočniť výberové konanie vo vhodnej miestnosti s prihliadnutím na rozsah predpokladaného záujmu i možnosti.
(13)
Predseda výberovej komisie je povinný zabezpečiť zverejnenie zápisnice o priebehu výberového konania na webovom sídle ministerstva do 24 hodín od ukončenia výberového konania.

§ 45
Sudcovská rada

(1)
Na riadení a správe súdov sa podieľa sudcovská rada ako orgán sudcovskej samosprávy. Sudcovská rada sa zriaďuje na okresnom súde, krajskom súde, najvyššom súde, najvyššom správnom súde a Špecializovanom trestnom súde. Ak nie je sudcovská rada zvolená, pôsobnosť sudcovskej rady vykonáva plénum súdu.
(2)
Sudcovská rada má najmenej troch členov a najviac deväť členov. Členov sudcovskej rady volí a odvoláva plénum príslušného súdu spomedzi seba v tajnom hlasovaní. Výkon funkcie predsedu súdu a podpredsedu súdu je nezlučiteľný s členstvom v sudcovskej rade; tým nie je dotknuté právo predsedu súdu a podpredsedu súdu zúčastniť sa hlasovaním na voľbe členov sudcovskej rady. Ak pôsobnosť sudcovskej rady vykonáva plénum, predseda súdu a podpredseda súdu nemajú hlasovacie právo pri rozhodovaní pléna vo veciach, ktoré sú v pôsobnosti sudcovskej rady.
(3)
Podrobnosti o rokovaní pléna a o voľbách a odvolávaní členov sudcovskej rady upravuje rokovací poriadok a volebný poriadok pléna schválený plénom. Pri schvaľovaní rokovacieho poriadku a volebného poriadku pléna plénum zároveň určí počet členov sudcovskej rady v súlade s odsekom 2.
(4)
Sudcovská rada si zo svojich členov volí a odvoláva predsedu sudcovskej rady a aspoň jedného podpredsedu sudcovskej rady. Plénum okresného súdu, na ktorom nie je zvolená sudcovská rada, si volí a odvoláva zástupcu pléna súdu, ktorý vykonáva pôsobnosť predsedu sudcovskej rady.
(5)
Rokovanie sudcovskej rady zvoláva, navrhuje jeho program a vedie predseda sudcovskej rady alebo ním poverený podpredseda sudcovskej rady. Ak predseda sudcovskej rady alebo podpredsedovia sudcovskej rady nie sú ešte zvolení, zasadanie sudcovskej rady zvoláva prípravný výbor zložený z troch funkčne najstarších členov sudcovskej rady; zasadanie sudcovskej rady vedie funkčne najstarší sudca. Program rokovania schvaľuje sudcovská rada.
(6)
Člen sudcovskej rady má právo na zabezpečenie primeraného času na prípravu na zasadnutie sudcovskej rady a na prípravu materiálov na rokovanie sudcovskej rady.
(7)
Sudcovská rada
a)
vyjadruje sa k návrhom rozpočtov súdov,
b)
prerokúva správu predsedu súdu o použití rozpočtových prostriedkov,
c)
prerokúva návrh rozvrhu práce súdu a zaujíma k nemu stanovisko,
d)
rozhoduje o námietkach sudcov vo veciach podľa osobitného zákona,14)
e)
volí členov výberovej komisie podľa § 37 ods. 5 písm. a),
f)
podáva návrh na začatie disciplinárneho konania,
g)
spolurozhoduje o niektorých platových veciach sudcov podľa osobitného zákona,15)
h)
schvaľuje rokovací poriadok sudcovskej rady,
i)
na požiadanie predsedu súdu zaujíma stanoviská vo veciach patriacich do pôsobnosti predsedu súdu,
j)
rozhoduje v iných veciach, ak tak ustanovuje osobitný zákon.
(8)
Predseda súdu a podpredseda súdu majú právo byť prítomní na rokovaní sudcovskej rady a vyjadrovať sa k prerokúvaným otázkam. Sudcovská rada môže prizvať na rokovanie riaditeľa správy súdu, ak je predmetom rokovania rozpočet súdu, a vedúceho zamestnanca organizačného útvaru ministerstva podľa § 73, ak je predmetom rokovania rozvrh práce; ak sú tieto osoby prizvané na rokovanie sudcovskej rady, predseda sudcovskej rady im na požiadanie udelí slovo. Na rokovanie sudcovskej rady možno prizvať aj iné osoby, ak tak rozhodne sudcovská rada.
(9)
Hlasovanie sudcovskej rady je verejné; to neplatí, ak sudcovská rada volí predsedu sudcovskej rady a podpredsedu sudcovskej rady. Člen sudcovskej rady nemá hlasovacie právo pri rozhodovaní o veciach, ktoré sa ho priamo týkajú. Sudcovská rada je uznášaniaschopná, ak sa na jej rokovaní zúčastní nadpolovičná väčšina všetkých jej členov. Na platnosť uznesenia sudcovskej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov.
(10)
Podrobnosti o spôsobe rokovania sudcovskej rady, o hlasovaní a o prijímaní uznesení sudcovskej rady upraví ňou schválený rokovací poriadok sudcovskej rady.
(11)
Predseda sudcovskej rady vhodným spôsobom zabezpečí zverejnenie informácií o činnosti sudcovskej rady, najmä termín zasadnutia sudcovskej rady, návrh programu, uznesenia sudcovskej rady a zápisnicu zo zasadnutia sudcovskej rady. Predseda súdu je povinný na žiadosť predsedu sudcovskej rady zverejniť informácie o činnosti sudcovskej rady.

§ 50

(1)
Na účely tohto zákona sa rozvrhom práce rozumie akt riadenia predsedu súdu, ktorým sa riadi organizácia práce súdu pri zabezpečovaní výkonu súdnictva na príslušný kalendárny rok.
(2)
Rozvrh práce obsahuje
a)
určenie senátov, samosudcov, súdnych úradníkov a notárov poverených vybavovaním jednotlivých druhov vecí, ktoré došli na súd,
b)
zloženie senátov s uvedením predsedu senátu a ďalších sudcov; v rozvrhu práce sa tiež uvedie, ktorý z viacerých predsedov senátov určených do toho istého senátu riadi a organizuje činnosť senátu,
c)
určenie spôsobu zastupovania senátov, sudcov, samosudcov, predsedov senátov a súdnych úradníkov tak, aby bolo možné zabezpečiť v súlade s osobitnými zákonmi konanie a rozhodovanie v prejednávanej veci v prípade vylúčenia sudcu alebo súdneho úradníka a v prípade náhlej prekážky brániacej sudcovi alebo súdnemu úradníkovi vykonať jednotlivé úkony,
d)
spôsob a podmienky zaraďovania hosťujúcich sudcov do rozvrhu práce s odkazom na zoznam hosťujúcich sudcov pre obvod príslušného krajského súdu,
e)
spôsob a podmienky vykonania zmien v rozvrhu práce v prípade dlhodobej neprítomnosti sudcu a ak sa zmení personálne obsadenie súdu,
f)
spôsob a podmienky vykonania zmien v rozvrhu práce z dôvodu výrazných rozdielov v pracovnom zaťažení sudcov a poverených zamestnancov súdu, ktoré vznikli z objektívnych dôvodov v priebehu kalendárneho roka,
g)
spôsob prideľovania vecí samosudcom a senátom v prípade nemožnosti využitia technických prostriedkov a programových prostriedkov spôsobenej v dôsledku ich poruchy znemožňujúcej prístup k dátam potrebným na prideľovanie vecí v trvaní najmenej dvoch pracovných dní,
h)
rozvrh služieb určujúci samosudcov alebo senáty a spôsob ich zastupovania v prípade, ak ide o nemožnosť prideľovania vecí náhodným výberom, ak ide o rozhodovanie o ustanovení obhajcu, o príkaze na zatknutie, o väzbe, o príkaze na domovú prehliadku, o príkaze na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností, o príkaze na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov, o príkaze na vyšetrenie duševného stavu, o súhlase na použitie informačno-technických prostriedkov podľa osobitného zákona5) a o neodkladnom opatrení podľa osobitného predpisu,
i)
ustanovenie maximálneho rozdielu v počte pridelených vecí podľa § 51 medzi senátmi, samosudcami a súdnymi úradníkmi,
j)
zaradenia sudcov do jednotlivých grémií a kolégií,
k)
spôsob poverovania notárov úkonmi v konaní o dedičstve a ich zastupovanie16) (ďalej len „notársky rozvrh“),
l)
zaradenie súdnych úradníkov a ďalších zamestnancov súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva, do jednotlivých súdnych oddelení,
m)
ďalšie náležitosti, ak tak ustanoví osobitný zákon.
(3)
Ak sudca vykonáva iné činnosti vyplývajúce z tohto zákona alebo osobitného zákona,16a) rozvrh práce môže obsahovať aj zníženie rozsahu, v akom sa tento sudca podieľa na výkone súdnictva. Sudca, ktorý je členom súdnej rady, vykonáva súdnictvo v rozsahu najviac jednej polovice zaťaženia sudcu príslušného súdu.
(4)
Rozvrh práce spolu so stanoviskom sudcovskej rady sú verejne prístupné. Predseda príslušného súdu je povinný zabezpečiť rozvrh práce každému sudcovi tohto súdu. Každý má právo nazrieť do rozvrhu práce a robiť si z neho výpisy a odpisy.

§ 51
Spôsob prideľovania vecí podľa rozvrhu práce

(1)
Ak tento zákon neustanovuje inak, veci určené podľa predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom alebo samosudcom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí. Súdnym úradníkom sa prideľujú veci podľa rozvrhu práce tak, aby sa zabezpečilo ich rovnomerné zaťaženie a riadny chod súdu.
(2)
Podmienka náhodného výberu podľa odseku 1 je splnená vtedy, ak sa má vec prideliť jednému z aspoň dvoch senátov, samosudcov alebo súdnych úradníkov.
(3)
Ak nie je možné prideliť vec náhodným výberom a ide o potrebu pridelenia veci na rozhodnutie bez zbytočného odkladu v prípadoch rozhodovania o ustanovení obhajcu, o príkaze na zatknutie, o väzbe, o príkaze na domovú prehliadku, o príkaze na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností, o príkaze na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov, o príkaze na vyšetrenie duševného stavu, o súhlase na použitie informačno-technických prostriedkov,5) o neodkladnom opatrení podľa osobitného zákona a v ďalších prípadoch ustanovených osobitným zákonom, veci sa prideľujú v súlade s rozvrhom práce spôsobom určeným v rozvrhu práce tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí.
(4)
Ak odsek 5 neustanovuje inak, náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom sa podľa rozvrhu práce alebo jeho zmeny prerozdeľujú už pridelené veci aj v prípade
a)
dlhodobej šesť týždňov presahujúcej neprítomnosti zákonného sudcu, ktorému bola vec pridelená,
b)
zmeny v obsadení súdu sudcami, a to vrátane zmeny v dôsledku dočasného pridelenia sudcu; pri zmene v zložení senátu sa vec ponecháva v pôvodnom senáte, alebo sa prerozdelí do iného senátu, kde sa zaraďuje sudca spravodajca tak, aby prerozdelením veci bola zabezpečená rovnomerná zaťaženosť senátov na súde,
c)
výraznej nerovnomernosti zaťaženosti sudcov a
d)
ak bol zákonný sudca, ktorému bola vec pridelená, z konania a rozhodovania vo veci vylúčený.
(5)
Ak sa zastupovanie zákonného sudcu, ktorý koná a rozhoduje ako samosudca, zabezpečuje hosťujúcim sudcom alebo dočasným pridelením sudcu, veci pôvodne pridelené zastupovanému zákonnému sudcovi sa pridelia hosťujúcemu sudcovi alebo dočasne pridelenému sudcovi a dňom, keď zastupovaný zákonný sudca začne znovu vykonávať funkciu sudcu alebo zanikne dočasné pridelenie, sa takto pridelené veci pridelia pôvodnému zákonnému sudcovi.
(6)
V konaní na Špecializovanom trestnom súde, krajskom súde podľa osobitného zákona17) alebo v konaní o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch vec vybaví senát, ktorému bola v súlade s rozvrhom práce pridelená náhodným výberom, ak sa skutočnosti odôvodňujúce prerozdelenie veci podľa odseku 4 netýkajú všetkých sudcov.
(7)
Ak vznikne náhla prekážka, ktorá bráni zákonnému sudcovi, ktorému bola vec pridelená, vykonávať úkony a rozhodovať vo veci po kratší čas ako šesť týždňov, vec bude pridelená sudcovi určenému rozvrhom práce na zastupovanie tohto zákonného sudcu; pridelenie sa vykonáva v čase, keď sa zistí náhla prekážka. Na účely tohto ustanovenia sa za náhlu prekážku v práci považuje aj čerpanie dovolenky.
(8)
Ak bude vec súdu vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci, bude pridelená sudcovi, ktorému bola ako zákonnému sudcovi pôvodne pridelená; ak takéhoto sudcu na súde niet, pridelí sa vec náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom podľa rozvrhu práce.
(9)
Ak nie je možné použiť technické prostriedky a programové prostriedky na pridelenie veci v dôsledku ich poruchy znemožňujúcej prístup k dátam potrebným na prideľovanie vecí v trvaní najmenej dvoch pracovných dní, veci budú prideľované v súlade s rozvrhom práce spôsobom určeným v rozvrhu práce tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí.
(10)
Súd vydá účastníkovi konania potvrdenie o prevzatí a pridelení veci. Evidencia prideľovania vecí na prejednanie musí zabezpečovať takú možnosť kontroly, aby si každá osoba, ktorá má na veci právny záujem, mohla nazretím do spisu a evidenčných pomôcok preveriť pridelenie veci zákonnému sudcovi.
(11)
Notársky rozvrh môže byť založený na
a)
obvodovom systéme, ktorý delí obvod okresného súdu na notárske obvody, ktorých počet sa rovná počtu notárskych úradov v obvode tohto súdu,
b)
časovom systéme, podľa ktorého sú notári poverovaní úkonmi v konaní o dedičstve v závislosti od času smrti poručiteľa v rámci kalendárneho roka,
c)
kombinácii systémov podľa písmen a) a b), pričom hranice notárskych obvodov spravidla rešpektujú územné a správne usporiadanie Slovenskej republiky.

§ 53

(1)
Predseda súdu dohliada na dodržiavanie zásad sudcovskej etiky, zásad dôstojnosti súdneho konania a plynulosti súdneho konania a na tento účel
a)
dohliada na riadny chod súdnych oddelení,
b)
sleduje a hodnotí pravidelnosť práce sudcov a senátov v oblasti organizácie a efektivity práce senátov a oddelení, efektivity využívania pridelených prostriedkov a efektivity využívania pojednávacích dní,
c)
vykonáva previerky súdnych spisov a manipulácie s nimi,
d)
sleduje dodržiavanie sudcovskej etiky a správanie súdnych úradníkov a zamestnancov súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva,
e)
zúčastňuje sa na niektorých pojednávaniach,
f)
sleduje rozhodovaciu činnosť sudcov z hľadiska plynulosti súdneho konania, osobitne sleduje plynulosť súdneho konania v prípadoch rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré sa týkajú rozhodovacej činnosti sudcu a ktorými Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo porušenie iných základných práv a slobôd,
g)
vybavuje sťažnosti.
(2)
Pri vykonávaní dohľadu spolupracuje predseda súdu s predsedom grémia alebo predsedom kolégia.
(3)
Ak predseda súdu zistí, že došlo k porušeniu zásad sudcovskej etiky, zásad dôstojnosti súdneho konania a plynulosti súdneho konania, je povinný prerokovať zistené nedostatky s dotknutým sudcom, súdnym úradníkom alebo zamestnancom súdu, ktorý plní úlohy pri výkone súdnictva, a podľa potreby uložiť opatrenia v jeho pôsobnosti vedúce k náprave zistených nedostatkov a k odstráneniu ich príčin. Sudcovia v rozsahu svojich povinností podľa osobitných predpisov,18a) odborní justiční stážisti, súdni úradníci a zamestnanci súdu sú povinní postupovať v súlade s opatreniami predsedu súdu uloženými podľa prechádzajúcej vety.
(4)
V rámci vykonávania dohľadu podľa odseku 1 písm. c) až f) podáva predseda súdu ministerstvu podnety k dovolaniam, ak je toho názoru, že sú splnené podmienky podľa predpisu o konaní pred súdmi.

§ 55

(1)
Revízia sa vykonáva
a)
v päťročných časových intervaloch podľa vopred stanoveného harmonogramu revízií, ktorý schvaľuje na návrh príslušného predsedu krajského súdu, predsedu najvyššieho súdu a predsedu najvyššieho správneho súdu súdna rada,
b)
mimo rámca harmonogramu revízií (ďalej len „mimoriadna revízia“), ak je to nevyhnutné na prijatie opatrení v určitej oblasti výkonu súdnictva na niektorých alebo na všetkých súdoch.
(2)
Revízia podľa odseku 1 písm. a) je zameraná na
a)
výsledky práce súdu a jeho sudcov so zreteľom na vytvorené personálne a materiálne podmienky a zaťaženosť sudcov,
b)
na stav a príčiny starších nevybavených vecí a prieťahy v konaní,
c)
dodržiavanie procesných predpisov, náležitostí zápisníc a rozhodnutí, zákonných lehôt na konanie a rozhodnutie,
d)
včasnosť vyhotovovania a vypravovania súdnych rozhodnutí,
e)
úroveň prípravy súdnych pojednávaní a priebehu súdnych pojednávaní, využívanie pojednávacích dní a príčiny odročovania pojednávaní,
f)
úroveň práce súdnych oddelení a kancelárií, úroveň súdnych písomností,
g)
preskúmateľnosť prideľovania spisov podľa rozvrhu práce,
h)
dôvodnosť zmien rozvrhu práce a dodržiavanie postupu tvorby rozvrhu práce,
i)
zachovávanie požiadaviek na špecializáciu sudcov,
j)
dôstojnosť správania sa sudcov, súdnych úradníkov a ďalších zamestnancov súdu, ako aj na dôstojnosť prostredia súdu,
k)
účinnosť vybavovania sťažností.
(3)
Rozsah revízie podľa odseku 2 nemožno zúžiť.
(4)
Zameranie mimoriadnych revízií na určité oblasti výkonu súdnictva určí raz ročne súdna rada na návrh ministra, predsedov krajských súdov, predsedu najvyššieho súdu a predsedu najvyššieho správneho súdu. Vychádza pritom aj z vlastných poznatkov z vybavovania sťažností a podnetov fyzických osôb a právnických osôb o úrovni výkonu súdnictva.
(5)
Predsedovia krajských súdov, predseda najvyššieho súdu a predseda najvyššieho správneho súdu môžu z vlastného podnetu alebo na návrh príslušného predsedu súdu nižšieho stupňa nariadiť alebo na podnet ministra nariadia mimoriadnu revíziu aj nad rámec revízií podľa odseku 2, ak je to nevyhnutné na overenie podnetov o závažných nedostatkoch vo výkone súdnictva alebo zistenie ich príčin.
(6)
Na výkon revízie sa nepoužije osobitný zákon.19)

§ 57

(1)
Revíziu okresného súdu vykonáva revízne oddelenie príslušného krajského súdu.
(2)
Revízne oddelenie sa skladá z vedúceho revízneho oddelenia, podpredsedu krajského súdu a dvoch ďalších sudcov. Členom revízneho oddelenia môže byť aj sudca, ktorý má prerušený výkon funkcie a poberá príplatok za výkon funkcie sudcu,19a) ako aj sudca, ktorému zanikla funkcia podľa čl. 146 Ústavy Slovenskej republiky. Členom revízneho oddelenia môže byť aj člen hodnotiacej komisie.
(3)
Úlohou vedúceho revízneho oddelenia je organizovať výkon revízie v súlade s harmonogramom, dbať o včasnosť revízie a dodržanie jej zamerania, koordinovať činnosť ostatných členov revízneho oddelenia a prideľovať im konkrétne úlohy, prerokovať v mene revízneho oddelenia správu z revízie s predsedom preverovaného súdu.
(4)
Vedúceho revízneho oddelenia vymenúva na tri roky predseda krajského súdu z dvoch kandidátov navrhnutých kolégiom predsedov sudcovských rád. Tú istú osobu možno vymenovať za vedúceho revízneho oddelenia najviac na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.
(5)
Ďalších členov revízneho oddelenia vymenúva predseda krajského súdu na návrh vedúceho oddelenia.
(6)
Predseda súdu určí v rozvrhu práce potrebný počet súdnych úradníkov v štátnozamestnaneckom pomere na vykonávanie revízie administratívnych činností na súdoch a na zabezpečenie administratívneho chodu revízneho oddelenia.
(7)
Na žiadosť vedúceho revízneho oddelenia môže predseda súdu určiť na vykonanie revízie aj ďalšie osoby, ak to vyžaduje rozsah a zameranie revízie.

§ 58

(1)
Revíziu krajského súdu vykonáva revízne oddelenie najvyššieho súdu a ak ide o agendu správneho súdnictva, revízne oddelenie najvyššieho správneho súdu. V rámci revízie krajského súdu môže preveriť aj ktorýkoľvek okresný súd v jeho obvode.
(2)
Revízne oddelenie sa skladá z vedúceho revízneho oddelenia a z jedného stáleho člena, ktorých vymenúva predseda najvyššieho súdu alebo predseda najvyššieho správneho súdu na návrh predsedov kolégií na tri roky z radov sudcov najvyššieho súdu alebo najvyššieho správneho súdu. Tú istú osobu možno vymenovať najviac na dve po sebe idúce obdobia. Vedúci revízneho oddelenia a stály člen revízneho oddelenia vykonávajú súdnictvo podľa rozvrhu práce v rozsahu jednej pätiny zaťaženia sudcu najvyššieho súdu alebo sudcu najvyššieho správneho súdu.
(3)
Ďalších členov revízneho oddelenia vymenúva predseda najvyššieho súdu alebo predseda najvyššieho správneho súdu na návrh vedúceho revízneho oddelenia na určitý čas alebo na určitú revíziu; členom revízneho oddelenia môže byť aj sudca, ktorý má prerušený výkon funkcie a poberá príplatok za výkon funkcie sudcu,19a) ako aj sudca, ktorému zanikla funkcia podľa čl. 146 Ústavy Slovenskej republiky. Počas výkonu revízie určení členovia revízneho oddelenia vykonávajú súdnictvo podľa rozvrhu práce a v rozsahu, ktorý zohľadňuje časovú náročnosť revízie.
(4)
Ustanovenia § 57 ods. 3, 6 a 7 platia primerane.

§ 59

(1)
Revíziu na najvyššom súde vykonáva orgán určený rokovacím poriadkom najvyššieho súdu. Rokovací poriadok určí aj spôsob ustanovovania členov revízneho oddelenia pre revíziu Špecializovaného trestného súdu. Členom revízneho orgánu môže byť aj sudca, ktorý má prerušený výkon funkcie a poberá príplatok za výkon funkcie sudcu,19a) ako aj sudca, ktorému zanikla funkcia podľa čl. 146 Ústavy Slovenskej republiky.
(2)
Revíziu na najvyššom správnom súde vykonáva orgán určený rokovacím poriadkom najvyššieho správneho súdu; odsek 1 tretia veta platí rovnako.

§ 59a

Člen revízneho oddelenia, ktorým je sudca, ktorý má prerušený výkon funkcie a poberá príplatok za výkon funkcie sudcu,19a) a sudca, ktorému zanikla funkcia podľa čl. 146 Ústavy Slovenskej republiky, má nárok na náhradu výdavkov spojených s jeho činnosťou v revíznom oddelení podľa osobitného predpisu.19b)

§ 61

(1)
Po vykonaní revízie zostavia členovia revízneho oddelenia správu o výsledkoch revízie s návrhom opatrení. K správe pripoja vyjadrenia dotknutých osôb, vyjadrenie predsedu súdu, ktorého sa revízia týkala, výsledok prerokovania správy na preverovanom súde a stanovisko revízneho oddelenia k podaným vyjadreniam.
(2)
Vedúci revízneho oddelenia zašle správu predsedovi príslušného krajského súdu, predsedovi najvyššieho súdu, predsedovi najvyššieho správneho súdu, súdnej rade a ministrovi, ktorí nezávisle od seba vyhodnocujú obsah správy a zašlú vedúcemu revízneho oddelenia a preverovanému subjektu svoje stanovisko k správe a k navrhovaným opatreniam.
(3)
Predseda krajského súdu zabezpečuje realizáciu opatrení v rozsahu vlastnej pôsobnosti.

§ 69
Podnety

(1)
Podnetom sa rozumie podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorým sa poukazuje najmä na nevhodné správanie sa sudcov, súdnych úradníkov alebo zamestnancov súdu mimo súdneho konania a na iné nedostatky na súdoch, ktoré nesúvisia s konaním a rozhodovaním v prejednávaných veciach.
(2)
Účelom vybavovania podnetu je vykonanie potrebných opatrení smerujúcich k odstráneniu zistených nedostatkov a ich príčin.
(3)
Podnet vybavuje predseda súdu; podnet týkajúci sa sudcov vybavuje sudcovská rada príslušného súdu. Sudcovská rada môže poveriť jeho vybavovaním jedného alebo viacerých svojich členov.
(4)
Podnet týkajúci sa výkonu funkcie predsedu súdu alebo podpredsedu súdu vybavuje ministerstvo; to neplatí, ak sa podnet týka predsedu najvyššieho súdu, predsedu najvyššieho správneho súdu, podpredsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho správneho súdu.
(5)
Podnet musí byť prerokovaný s osobou, voči ktorej smeruje.
(6)
Podnet musí byť vybavený do dvoch mesiacov odo dňa jeho doručenia orgánu príslušnému na jeho vybavenie. Ustanovenia § 65 ods. 2 a § 66 sa použijú primerane.

§ 72

(1)
Ministerstvo ďalej
a)
sleduje a vyhodnocuje stav súdnych agend na základe výkazov a justičnej štatistiky,
b)
sleduje plnenie povinností orgánov riadenia a správy súdu,
c)
vykonáva previerky súdnych spisov a previerky úrovne súdneho konania v súvislosti s výkonom pôsobnosti ministra alebo ministerstva podľa tohto zákona alebo osobitného zákona,32)
d)
vybavuje sťažnosti a podnety, ak tak ustanoví tento zákon,
e)
vykonáva previerky vybavovania a prešetrovania vybavovania sťažností podľa tohto zákona predsedami
1.
okresných súdov,
2.
krajských súdov,
3.
Špecializovaného trestného súdu.
(2)
Na účel plnenia úloh podľa odseku 1 písm. b) až e) je ministerstvo oprávnené nahliadať do súdneho spisu a vyžiadať si súdny spis, robiť si z neho odpisy, výpisy a kópie, ako aj vyžadovať iné podklady, informácie alebo vyjadrenia; ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté.28)
(3)
Prevzaté spisy je ministerstvo povinné vrátiť príslušnému súdu v lehote do 30 dní odo dňa ich prevzatia, ak nemožno vzhľadom na povahu veci vrátiť spisy v tejto lehote, môže ju minister primerane predĺžiť.
(4)
Ak pri plnení úloh podľa odseku 1 ministerstvo získa poznatky o nejednotnosti súdneho rozhodovania, podá najvyššiemu súdu a najvyššiemu správnemu súdu podnet na prijatie stanoviska k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov.

§ 73

(1)
V súvislosti s výkonom pôsobnosti podľa § 71 ods. 1 písm. d) prvého bodu ministerstvo zabezpečuje
a)
prevádzku a ochranu informačných systémov súdu,
b)
koordináciu nákupu technických a programových prostriedkov súdov v obvode príslušného krajského súdu,
c)
koordináciu nasadzovania informačných systémov a ich vývoja,
d)
koordináciu nasadzovania informačných systémov verejnej správy na súdoch,33)
e)
bezpečnosť informačného systému vzhľadom na požiadavky vyplývajúce z ochrany osobných údajov v automatizovaných informačných systémoch,34)
f)
koordináciu spracovania štátnej štatistiky, súdnej štatistiky a výkazníctva spracúvaného v informačných systémoch,33)
g)
údržbu technických a programových prostriedkov,
h)
správu licencií,
i)
školenia a semináre týkajúce sa informačných systémov,
j)
nasadzovanie a prevádzku dátových komunikačných prostriedkov.
(2)
Výkon úloh podľa odseku 1 môže ministerstvo v potrebnom rozsahu preniesť na krajské súdy; ustanovenia § 71 ods. 1 písm. d) prvého a tretieho bodu tým nie sú dotknuté.
(3)
Výkon úloh prenesených podľa odseku 2 zabezpečuje príslušný organizačný útvar krajského súdu, a to pre tento krajský súd a všetky okresné súdy v obvode tohto krajského súdu.
(4)
Ustanovenia odsekov 1 až 3 platia primerane aj pre Špecializovaný trestný súd, najvyšší správny súd a najvyšší súd.

§ 74
Predseda súdu

(1)
Predseda súdu vykonáva správu súdu tým, že
a)
zabezpečuje riadne obsadenie súdu zamestnancami súdu a vybavuje personálne veci sudcov a zamestnancov súdu,
b)
zabezpečuje riadenie osobného úradu,
c)
zabezpečuje chod súdu po stránke ekonomickej, materiálnej a finančnej,
d)
zabezpečuje v spolupráci s Justičnou akadémiou a ministerstvom odborné vzdelávanie sudcov a ďalších zamestnancov súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva,
e)
vykonáva dohľad nad súdnymi oddeleniami súdu,
f)
zabezpečuje používanie štátneho jazyka v súlade s osobitným predpisom,34a)
g)
zabezpečuje poskytovanie informácií o činnosti súdu pre iné orgány verejnej moci a pre verejnosť,
h)
zodpovedá za efektívne využívanie ľudských a finančných zdrojov,
i)
zodpovedá za dodržiavanie zákonných podmienok náhodného prideľovania vecí pre senáty, sudcov a súdnych úradníkov a prerozdeľovania už pridelených vecí,
j)
zodpovedá za včasné zverejňovanie súdnych rozhodnutí,
k)
plní ďalšie úlohy vyplývajúce z osobitných predpisov.35)
(2)
Predseda okresného súdu okrem výkonu činností uvedených v odseku 1 vykonáva správu okresného súdu aj tým, že
a)
určuje počty prísediacich na okresnom súde,
b)
zabezpečuje odbornú prípravu prísediacich okresného súdu na výkon ich funkcie,
c)
dohliada na odbornú justičnú stáž počas jej výkonu na okresnom súde.
(3)
Predseda krajského súdu okrem výkonu činností uvedených v odseku 1 vykonáva správu krajského súdu aj tým, že
a)
určuje počty prísediacich na krajskom súde,
b)
zabezpečuje výber uchádzačov o funkciu sudcu a pripravuje podklady na ich vymenovanie za sudcov,
c)
zabezpečuje odbornú prípravu prísediacich krajského súdu na výkon ich funkcie a organizuje a koordinuje odbornú prípravu prísediacich okresného súdu na výkon ich funkcie,
d)
riadi organizačné útvary krajského súdu uvedené v § 73 ods. 3,
e)
riadi a kontroluje odbornú justičnú stáž v obvode krajského súdu a jej výkon.
(4)
Predseda najvyššieho súdu a predseda najvyššieho správneho súdu vykonáva správu súdu len tým, že vybavuje personálne veci sudcov a vykonáva činnosti podľa odseku 1 písm. b), i) a k).
(5)
Predseda Špecializovaného trestného súdu okrem činností uvedených v odseku 1 vykonáva správu Špecializovaného trestného súdu aj tým, že zabezpečuje podklady na výber uchádzačov o funkciu sudcu na Špecializovanom trestnom súde a vyhlasuje výberové konanie na obsadenie voľného miesta sudcu na tomto súde.

§ 82a
Zverejňovanie a sprístupňovanie súdnych rozhodnutí

(1)
Súdy sú povinné zverejňovať právoplatné rozhodnutia vo veci samej, rozhodnutia, ktorými sa končí konanie, rozhodnutia o neodkladnom opatrení a rozhodnutia o odklade vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu, a to do 15 pracovných dní od dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia; ak rozhodnutie nebolo vyhotovené ku dňu jeho právoplatnosti, lehota na zverejnenie rozhodnutia začína plynúť dňom vyhotovenia rozhodnutia.
(2)
Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej alebo rozhodnutia, ktorým sa končí konanie, súdy v tej istej lehote zverejnia aj všetky rozhodnutia vydané počas tohto súdneho konania, ktoré boli zrušené, potvrdené alebo zmenené súdom vyššieho stupňa a rozhodnutia, ktoré zrušujú rozhodnutie súdu nižšieho stupňa. Ak bolo vydané opravné uznesenie, zverejňuje sa aj toto uznesenie. Nezverejňujú sa súdne rozhodnutia vydané v konaní, v ktorom bola verejnosť vylúčená z pojednávania pre celé pojednávanie alebo pre jeho časť a platobné rozkazy. Kancelária najvyššieho správneho súdu zverejňuje aj právoplatné rozhodnutia disciplinárnych senátov do troch pracovných dní od dňa nadobudnutia právoplatnosti.
(3)
Pred zverejnením rozhodnutia podľa odseku 1 sa v nich anonymizujú údaje, ktorých anonymizovaním bude pri zverejňovaní zabezpečená ochrana práv a právom chránených záujmov.
(4)
Zverejňovanie súdnych rozhodnutí podľa odseku 1 technicky zabezpečuje ministerstvo na svojom webovom sídle. Kancelária najvyššieho súdu zverejňuje rozhodnutia najvyššieho súdu aj na webovom sídle najvyššieho súdu a kancelária najvyššieho správneho súdu zverejňuje rozhodnutia najvyššieho správneho súdu aj na webovom sídle najvyššieho správneho súdu.
(5)
Súdy sprístupňujú verejnosti na základe žiadosti podľa osobitného zákona42a) všetky súdne rozhodnutia, vrátane neprávoplatných rozhodnutí a rozhodnutí, ktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej okrem súhlasu s poskytnutím údajov, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva podľa osobitného predpisu,42aa) súhlasu na použitie informačno-technických prostriedkov5) a príkazu podľa Trestného poriadku; súhlas však sprístupnia osobe, ktorej sa súhlas týka, ak tým nebude ohrozené alebo zmarené plnenie úloh štátu. Súdy pritom robia opatrenia na ochranu práv a právom chránených záujmov.42b)

§ 82b
Zverejňovanie štatistických údajov

(1)
Ministerstvo na svojom webovom sídle zverejňuje štatistické údaje o činnosti súdov, jednotlivých sudcov a senátov.
(2)
Štatistické údaje o činnosti súdov zverejňuje ministerstvo podľa odseku 1 každoročne k 28. februáru, a to za predchádzajúci kalendárny rok.
(3)
Kancelária najvyššieho súdu na webovom sídle najvyššieho súdu zverejňuje štatistické údaje o činnosti najvyššieho súdu v rozsahu a spôsobom, ktorý schváli predseda najvyššieho súdu. Kancelária najvyššieho správneho súdu na webovom sídle najvyššieho správneho súdu zverejňuje štatistické údaje o činnosti najvyššieho správneho súdu v rozsahu a spôsobom, ktorý schváli predseda najvyššieho správneho súdu.

§ 82ba
Zverejňovanie zoznamu pojednávaných vecí


Súd na účely informovania verejnosti o konaniach pred súdmi zverejňuje v budove súdu a na webovom sídle ministerstva, a ak ide o najvyšší súd a najvyšší správny súd na ich webovom sídle zoznam pojednávaných vecí, ktorý obsahuje
a)
dátum a čas úkonu súdu,
b)
formu úkonu súdu,
c)
označenie účastníkov konania alebo strán v konaní v rozsahu
1.
akademický titul, vedecko-pedagogický titul alebo umelecko-pedagogický titul, meno a priezvisko, ak ide o fyzickú osobu,
2.
názov alebo obchodné meno, ak ide o právnickú osobu,
d)
spisovú značku a
e)
predmet konania pred súdom.

§ 86

Ministerstvo, kancelária najvyššieho súdu a kancelária najvyššieho správneho súdu predkladajú súdnej rade podklady pre tvorbu rozpočtu verejnej správy a návrh rozpočtu súdnictva tak, aby súdna rada mohla v zákonom ustanovenej lehote zaujať k podkladom na tvorbu rozpočtu verejnej správy a k návrhu rozpočtu súdnictva stanovisko. Súdna rada predkladá stanovisko k návrhu rozpočtu súdov vláde a Národnej rade Slovenskej republiky.