Zákon o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov 757/2004 účinný od 01.01.2015 do 31.12.2015

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

26

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnen í niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len 'návrh zákona').

Návrh zákona bol pôvodne vypracovaný ako iniciatívny materiál, ktorého účelom bolo riešiť niektoré praktické otázky fungovania a financovania Justičnej akadémie Slovenskej republiky, pričom v tomto znení a rozsahu bol predkladaný do pripomienkového konania.

Dňa 7. mája 2014 (t.j. v čase prebiehajúceho pripomienkového konania) Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí rozhodol vo veci súladu zákona č. 33/2011 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zá kon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. 110/2011 Z. z. s Ú stavou Slovenskej republiky (nález č. 216/2014 Z. z., sp. zn. PL. ÚS 102/2011), ako aj vo veci sú ladu zákona č. 220/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s Ú stavou Slovenskej republiky (nález č. 217/2014 Z. z., sp. zn. PL. ÚS 105/2011). Oba cit. nálezy boli vyhlásené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky dňa 1. augusta 2014. Účinky, ktor é tieto nálezy vyvolávajú vo vzťahu k platnej právnej úprave sú tak zásadného charakteru, že je nevyhnuté, aby vláda Slovenskej republiky spolu s Národnou radou Slovenskej republiky urýchlene pristúpila k legislatívnemu riešeniu vzniknutej situácie, keďže časť napadnutých ustanovení stratila účinnosť, čo výrazným spôsobom ovplyvňuje riadny chod ako súdov, tak aj prokuratúry. Z uvedeného dô vodu predkladateľ v spolupráci s Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky zakomponoval do návrhu zákona aj novelizácie zákonov, ktoré sú dotknuté nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky v snahe docieliť stav, kedy je zabezpečené riadne fungovanie súdov a prokuratúry. Dopady cit. nálezov sú bližšie popísané ďalšom texte dôvodovej správy. Legislatí vno-technické riešenie týchto dopadov vyžaduje vykonanie novelizácie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (PL. ÚS 102/2011), zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znen í neskorších predpisov (PL. ÚS 102/2011) a zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov (PL. ÚS 105/2011).

Návrh zákona bol súčasne rozšírený aj o právnu úpravu, ktorej cieľom je v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky obnovenie inštitútu justičného čakateľa (zrušený od 1. mája 2011) a právneho čakateľa prokuratúry (zrušený od 1. augusta 2014). Tomuto účelu je podriadená najmä novelizácia zákona č . 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov – justiční čakatelia a zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakate ľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov – právni čakatelia prokuratúry. Okrem vykonania zmien v týchto kľúčových zá konoch je potrebné pre obnovenie inštitútu čakateľov vykonať novelizácie zákona č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (vzdelá vanie, vykonanie justičnej skúšky), zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší ch predpisov (odpisy z registra trestov) a zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (subsidiárne použitie zákona o štátnej slu žbe). Tieto novelizácie sú spoločné ako pre justičných čakateľov, tak aj právnych čakateľov prokuratúry. Osobitne sa navrhuje zohľadniť existenciu justičných čakateľov aj v zákone č . 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ďalej zachováva pôvodný zámer vo vzťahu Justičnej akadémii, kde účelom návrhu zákona je vykonanie niektorých čiastkových, ale pre chod Justičnej akadémie Slovenskej republiky významných zmien, a to najmä v čase konsolidácie verejný ch financií. Navrhuje sa rozšírenie cieľových skupín vzdelávania doplnkovo aj o niektoré právnické a iné profesie nad ktorými Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vykonáva dohľad. Návrh zákona ďalej precizuje právnu úpravu cieľovej skupiny vzdelávania a vytváranie databáz súdnych prípadov (uvedenie do súladu s tzv. sudcovskými zákonmi). Súčasne sa precizuje úprava vykonania opravnej odbornej justi čnej skúšky a vypúšťa sa doterajšie zákonné obmedzenie výkonu funkcie riaditeľa a členov rady Justičnej akadémie najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.

Z hľadiska analýzy dopadov nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 216/2014 Z. z. (PL. ÚS 102/2011) a č. 217/2014 Z. z. (PL. ÚS 105/2011) je potrebné uviesť, že ich dopady sú odlišné v prípade tzv. sudcovských zákonov a odlišné v prípade zákonov regulujúcich postavenie prokur átorov; k tomu pozri najmä detailnú analýzu v osobitnej časti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zá konmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej sprá vy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie, ale bude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona bod predmetom riadneho pripomienkového konania (v pôvodnom znení čl. I) a bol prerokovaný Legislatívnou radou vlády Slovenskej republiky dňa 19. augusta 2014, pričom vláda Slovenskej republiky ho prerokovala a schválila dňa 20. augusta 2014.

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č . 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?x3. Sociálne vplyvyx – vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– sociálnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

V súčasnosti sa vplyv návrhu zákona na rozpočet v súvislosti s rozšírením okruhu cieľových skupín vzdelávania Justičnou akadémiou Slovenskej republiky o niektoré vybrané právnické a iné odborné profesie, ktoré sú tie, nad ktorými vykoná va dozor Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky nedá vyčísliť. Krytie prípadného zvýšenia výdavkov v roku 2014 bude zabezpečené v rámci schváleného limitu výdavkov kapitoly Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. V prípade možnosti jeho vyčíslenia pre ďalšie roky bude uplatnené zvýšenie limitu výdavkov kapitoly z uvedeného návrhu zákona v rámci prioritných výdavkov ých titulov pri zostavovaní návrhu rozpočtu.

Obnovenie inštitútu justičných čakateľov a právnych čakateľov prokuratúry bude kryté v rámci schváleného limitu vý davkov kapitoly Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (justiční čakatelia), resp. kapitoly Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (prá vni čakatelia prokuratúry).

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č . 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskej únie

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európs kej únie.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného prá vneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

B. Osobitná časť

K čl. I

(zákon č. 548/2003 Z. z.)

K bodom 1 a 2

Doterajšie primárne cieľové skupiny vzdelávania sa navrhuje formálno-právne rozšíriť aj o asistentov sudcov Najvyššieho sú du Slovenskej republiky. S prihliadnutím na poslanie asistenta a výslovne zákonom deklarované 'rovnaké práva a povinnosti ako vyšší súdny ú radník' (§ 19 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) sa preto navrhuje, aby mal vyslovene upravené pr ávo (a súčasne aj povinnosť) vzdelávať sa v Justičnej akadémii.

K bodu 3

Justičná akadémia Slovenskej republiky dlhodobo hospodári so znížením rozpočtom v kategórii 630 Tovary a služby, čo spôsobuje jej nízku vy ťaženosť. Z uvedeného dôvodu je preto namieste hľadať iné východiská a možnosti zvýšenia využitia jej kapacít rozšírením poskytovania služieb na vzdelávanie doplnkových cieľových skup ín z hľadiska ich dlhodobého záujmu. Jedná sa o tie právnické a odborné profesie nad ktorými vykonáva Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky dohľad (notári, súdny exekútori, znalci, tlmoční ci, prekladatelia, správcovia, mediátori, perspektívne rozhodcovia). Súčasne sa navrhuje, vzhľadom na predpokladané rozšírenie vzdelávania Justičnou akadémiou mimo všeobecné súdy a prokuratúru rozšíri ť okruh osôb, ktoré by sa mohli zúčastňovať vzdelávania vykonávaného Justičnou akadémiou o niektoré pozície alebo funkcie na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky a na prokuratúre. Ide najmä o legislatívne a personálne odbory a im na roveň postavené útvary, kde majú štátni zamestnanci vysokoškolské právnické vzdelanie a tiež sa potrebujú pre ďalšie zvyšovanie kvality svojej práce vzdel ávať.

Cieľové skupiny vzdelávania novela navrhuje rozšíriť na dobrovoľnej báze v rámci hlavnej vzdelávacej činnosti, ktorá však nemôže ohrozi ť vzdelávanie primárnej cieľovej skupiny (sudcov, prokurátorov, asistentov prokurátora a súdnych úradníkov). V praxi sa bude toto ustanovenie realizovať na zmluvnom základe (dohoda medzi akadémiou a prísluš nou stavovskou organizáciou).

Nové znenie odseku 3 je odôvodnené obnovením inštitútu justičného čakateľa a právneho čakateľa prokuratúry.

K bodu 4

Navrhuje sa obnoviť právnu úpravu súvisiacu s obnovením inštitútu justičného čakateľa a právneho čakateľa prokuratúry. Navrhovaná právna úprava zodpovedá zneniu zákona účinného pred 1. májom 2014, t.j. pred prijatím zákona č. 33/2011 Z. z., ako aj zákona č. 220/2011 Z. z.

K bodu 5 až 7

V nadväznosti na doteraz vykonané zmeny v systéme výberových konaní v rámci justície sa navrhuje sprehľadniť doterajšiu právnu úpravu vytv árania databáz súdnych spisov (prípadov) potrebných pre výberové konanie na funkciu sudcu a pre vykonanie odbornej justičnej skúšky. Dôležitým momentom novej právnej úpravy je povinnosť Justičnej akad émie tieto databázy vytvárať aj v elektronickej podobe.

K bodu 8

Ide o legislatívno-technickú úpravu použitého vnútorného odkazu vykonávanú z dôvodu prečíslovania odsekov v § 3.

K bodom 9 a 10

Pre efektivitu výkonu akadémie je nepostačujúci výkon riadiacej činnosti len v rozsahu piatich rokov. Je neakceptovateľná zákonná prekážka č asového obmedzenia výkonu funkcie riaditeľa a zástupcu riaditeľa akadémie (najviac dve funkčné obdobia za sebou), ktorým sa vylučuje z výkonu riadiacej činnosti aj sudca/prokurátor, ktorý dlhodobo na pož adovanej kvalitatívnej úrovni, ako riaditeľ, zabezpečil účinnou manažérskou činnosťou efektívny výkon a plnenie cieľov akadémie.

Zjednocuje sa preto zákonná úprava trvania výkonu funkcie riaditeľa, t.j. opakovane po uplynutí stanoveného obdobia, ktoré zabezpečuje obligató rne hodnotenie činnosti riaditeľa, ak sa opätovne uchádza o výkon riadiacej funkcie v novom výberovom konaní.

Z dôvodov uvedených vyššie sa súčasne navrhuje, aby aj členovia rady akadémie, ktorí rozhodujú o najdôležitejších otá zkach fungovania akadémie nemali zákonné obmedzenie výkonu svojej funkcie, tak ako riaditeľ akadémie a jeho zástupca.

K bodom 11 až 15

Navrhuje sa obnoviť právnu úpravu súvisiacu s obnovením inštitútu justičného čakateľa a právneho čakateľa prokuratúry. Navrhovaná právna úprava zodpovedá zneniu zákona účinného pred 1. májom 2014, t.j. pred prijatím zákona č. 33/2011 Z. z., ako aj zákona č. 220/2011 Z. z.

K bodu 16

Upravujú sa podmienky použitia skoršej a neskoršej právnej úpravy pre vykonanie ďalšej opravnej skúšky. Vyšší súdni úradní ci alebo asistenti prokurátora, ktorí sa prihlásili na ďalšiu opravnú skúšku do nadobudnutia účinnosti tohto zákona budú mať možnosť ju vykonať podľa doterajších predpisov.

K čl. II

(zákon č. 385/2000 Z. z.)

K bodu 1

Cieľom navrhovanej zmeny § 28 ods. 2 je zaviesť novú podmienku účasti vo výberovom konaní na voľné miesto sudcu, ktorou bude absolvovanie prípravn ého vzdelávanie zameraného na osvojenie si zručností potrebných na výkon funkcie sudcu. Zavedenie tejto podmienky je odôvodnené zachovaním otvorených výberových konaní na funkciu sudcu (justičný čakate ľ sa taktiež bude musieť zúčastniť výberového konania), avšak pri zabezpečení toho, aby aj uchádzači o funkciu sudcu, ktorí nepochádzajú z justičného systému mali osvojené tie praktické zru čnosti potrebné pre výkon funkciu sudcu, ktoré budú garantovať to, že aj takýto kandidát na funkciu sudcu bude bez ďalších pochybností spôsobilý vykonávať funkciu sudcu od prvého dň a vymenovania do tejto funkcie. Systém prípravného vzdelávania je už v súčasnosti zabezpečovaný Justičnou akadémiou (zákon používa nie celkom vhodný pojem 'tréningový kurz'; k tomu pozri § 3 ods. 2 zákona č. 548/2003 Z. z.). Na rozdiel od navrhovanej právnej úpravy však platná a účinná právna úprava predpokladá jeho realizáciu až potom čo sa osoba ujme funkcie sudcu, t.j. po jej vymenovaní do tejto funkcie. Podľa novej právnej úpravy bude potrebné toto vzdelávanie absolvovať ešte pred výberovým konaním – preto je prípravné vzdelávanie koncipované ako podmienka účasti vo vý berovom konaní.

K bodu 2

Zmena § 29 ods. 1 je reakciou na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 102/2011. Podstata navrhovanej zmeny spočíva vo vytvorení takej prá vnej úpravy, ktorá bude súdnej moci garantovať rozhodujúci vplyv v rámci výberovej komisie pri obsadzovaní voľného miesta sudcu. Na tento účel sa navrhuje rozšíri počet členov výberovej komisie, ktorí sú nominovaný Súdnou radou Slovenskej republiky o jedného člena (po novom nominuje dvoch členov), a to na úkor ministra spravodlivosti (po novom nominuje už len jedného člena).

K bodom 3 až 6

Navrhuje sa obnoviť právnu úpravu súvisiacu s obnovením inštitútu justičného čakateľa. Navrhovaná právna úprava zodpovedá zneniu zá kona účinného pred 1. májom 2014, t.j. pred prijatím zákona č. 33/2011 Z. z.

K čl. III

(zákon č. 154/2001 Z. z.)

Všeobecne

Podľa čl. VI zákona č. 220/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktor ým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len 'zákon č. 220/2011 Z. z.'), predmetom ktorého je novelizácia zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znen í neskorších predpisov, malo dôjsť s účinnosťou od 1. októbra 2011:

•k zrušeniu inštitútu právneho č akateľa prokuratúry,

•k zmene funkcie právneho čakateľa prokuratúry na funkciu asistenta prokurátora,

•k zmene služobných pomerov právnych čakateľov prokuratúry, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 220/2011 Z. z., na štátnozamestnanecké pomery asistentov prokurátora, vrá tane právnych vzťahov z toho vyplývajúcich,

•k zániku štátnozamestnaneckých pomerov tých asistentov prokurátora, ktorí sa mali stať asistentmi prokurátora priamo zo zákona s účinnosťou od 1. októbra 2011 v prípade, ak sa v zá konom ustanovenej lehote odmietnu stať asistentmi prokurátora.

Zákonodarca totiž zákonom č. 220/2011 Z. z. zrušil vš etky ustanovenia v zákone č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry (funkcia právneho čakateľa prokuratúry zostala už iba v názve tohto zákona), prípadne, podľ a povahy veci, dovtedajšiu právnu úpravu vzťahujúcu sa na právnych čakateľov prokuratúry zmenil na právnu úpravu vzťahujúcu sa na asistentov prokurátora, a to aj v ďalších zákonoch.

Ide o túto právnu úpravu:

1. § 10 ods. 1 druhá veta zákona č . 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení zákona č. 220/2011 Z. z. (čl. I bod 9 zákona č. 220/2011 Z. z.),

1.2. § 1 ods. 1 písm. b), § 6 ods. 2 písm. i), § 7 ods. 1 a 2, § 65 ods. 1 písm. j), § 93 ods. 1 písm. c), § 109, § 222 ods. 1 písm. d), § 222 ods. 2 písm. c), § 234 až § 245a, § 249 až § 251, § 252 ods. 1 písm. a) prvý a štvrtý bod a § 261 ods. 2 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 220/2011 Z. z. (č l. VI bod 1, 7, 9, 30, 32, 43, 69, 70, 73, 74, 76 zákona č. 220/2011 Z. z.),

2.3. § 3 ods. 5, 6 a 7, § 11 ods. 8, § 12 ods. 2, 3, 5 a 6, § 13 ods. 5, § 14 ods. 1 a 2, § 14 ods. 3, § 14 ods. 4 a § 17 zákona č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii v znení zákona č . 220/2011 Z. z. (čl. X body 6 až 14 a bod 16 zákona č. 220/2011 Z. z.),

3.§ 14 ods. 3 písm. e) tretí bod a § 14 ods. 3 písm. e) jedenásty bod zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov v znení zákona č. 220/2011 Z. z. (čl. XIII zákona č. 220/2011 Z. z.),

4.§ 2 ods. 3 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe v znení zákona č. 220/2011 Z. z. (čl. XIV bod 1 zákona č. 220/2011 Z. z.).

Súčasne v prechodnom ustanovení § 265e zákona č . 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 220/2011 Z. z. (čl. VI bod 77 zákona č. 220/2011 Z. z.) ustanovil, že právny čakateľ prokuratúry je od 1. októ bra 2011 asistentom prokurátora a že tí asistenti prokurátora, ktorí so zmenou svojho doterajšieho právneho postavenie nesúhlasia, môžu požiadať o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru do 15. októ bra 2011. V takom prípade ich štátnozamestnanecký pomer skončí 31. októbra 2011 s nárokom na odstupné rovnako ako štátny zamestnanec, ktorého štátnozamestnanecký pomer sa skončil dohodou z dôvodu zruš enia štátnozamestnaneckého miesta.

Na základe návrhu prvého námestníka generálneho prokurátora Slovenskej republiky z 22. augusta 2011 (v tom čase funkcia generálneho prokurátora nebola obsadená) Ústavný sú d Slovenskej republiky vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 s účinnosťou od 28. septembra 2011 svojím uznesením č. 308/2011 Z. z. pozastavil účinnosť týchto ustanovení zákona č. 220/2011 Z. z.:

•v čl. VI - zákon č . 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov: bod 1 [§ 1 ods. 1 písm. b)], bod 7 [§ 6 ods. 2 písm. i)], bod 9 (§ 7), bod 10 (§ 7a), bod 15 (§ 10 ods. 5), bod 19 (§ 20, § 21), bod 30 [§ 65 ods. 1 písm. j)], bod 32 [§ 93 ods. 1 písm. c) tretí bod], bod 43 (§ 109), bod 52 (§ 192 ods. 2), bod 53 (§ 192 ods. 3 až 8), bod 57 [§ 197 ods. 1 pí sm. b) a c)], bod 68 (§ 221 ods. 1 posledná veta), bod 69 [§ 222 ods. 1 písm. d)], bod 70 [§ 222 ods. 2 písm. c)], bod 73 (§ 234 až § 245a a § 249 až § 251), bod 74 [§ 252 ods. 1 písm. a) prvý a štvrtý bod)], bod 76 (§ 261 ods. 2), bod 77 (§ 265e, § 265f ods. 1 až 4, § 265g, § 265h, § 265i),

•v čl. X - zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov: bod 6 (§ 3 ods. 5), bod 7 (§ 3 ods. 6), bod 8 (§ 3 ods. 7), bod 9 (§ 11 ods. 8), bod 10 (§ 12 ods. 2, 3, 5 a 6), bod 11 (§ 13 ods. 5), bod 12 (§ 14 ods. 1 a 2), bod 13 (§ 14 ods. 3), bod 14 (§ 14), bod 16 (§ 17),

•v čl. XIII - zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov: bod 1 [§ 14 ods. 3 písm. e) tretí bod],

•v čl. XIV - zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov: bod 1 (§ 2 ods. 3).

Podľa čl. 125 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky platnosť rozhodnutia o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení zaniká vyhlásením rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej, ak rozhodnutie o pozastavení účinnosti napadnutého právneho predpisu ústavný súd už predtým nezrušil, pretože pominuli dôvody, pre ktoré bolo prijaté.

Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol vo veci samej nálezom č. 217/2014 Z. z. sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014, ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky 1. augusta 2014. Týmto nálezom Ústavný súd Slovenskej republiky zamietol návrh na začatie konania v časti namietaného nesúladu ustanovenia § 265e zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zá kona č. 220/2011 Z. z. a právnu úpravu týkajúcu sa prípravy na výkon funkcie prokurátora ponechal na zákonodarcu.

To znamená, že odo dňa vyhlásenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky nadobudli účinnosť tie ustanovenia, ktoré nahrádzajú inštitút právneho čakateľa prokuratúry inštitútom asistenta prokurátora. Táto skutočnosť v konečnom dôsledku znamená, že s účinnosť ou od 1. augusta 2014 inštitút právneho čakateľa prokuratúry zanikol.

Takýto právny stav je pre prokuratúru neprijateľný. Funkcia právneho čakateľa prokuratúry a funkcia asistenta prokurátora nie sú totožné.

Postavenie právnych čakateľov prokuratúry, vznik a zánik ich služobného pomeru, ich práva a povinnosti a ich disciplinárnu zodpovednosť ustanovovala do nadobudnutia účinnosti zákona č. 220/2011 Z. z. tretia čas ť zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry (§ 228 až 251).

Podľa tejto právnej úpravy právneho čakateľa prokuratúry vymenúval do funkcie na základe výberového konania generálny prokurátor (§ 233 ods. 1). Èlenov výberovej komisie vymenúval a odvolával generá lny prokurátor na návrh Rady prokurátorov Slovenskej republiky (§ 234 ods. 2). Právny čakateľ prokuratúry vykonával prípravnú prax v služobnom pomere (§ 228). Prípravná prax bola trojročná – o jej skrátení mohol v odôvodnených prípadoch rozhodnúť generálny prokurátor; prípravná prax však nesmela byť kratšia ako 24 mesiacov (§ 244 ods. 1). Účelom prípravnej praxe bolo odborne pripravi ť právneho čakateľa prokuratúry na výkon funkcie prokurátora (§ 243 ods. 1). Počas prípravnej praxe právny čakateľ prokuratúry vykonával odbornú prax podľa určeného rozvrhu (§ 243 ods. 2). Poč as prípravnej praxe sa oboznámil aj s podmienkami výkonu väzby, trestu odňatia slobody, ochrannej a ústavnej výchovy a bol povinný zúčastňovať sa na špecializovanom kvalifikačnom vzdelávaní (§ 243 ods. 3). Právny čakateľ prokuratúry mohol vykonávať jednoduché úkony prokurátora v rozsahu, ktorý ustanovuje úprava generálneho prokurátora; táto úprava je uverejnená v Zbierke zá konov Slovenskej republiky (§ 243 ods. 4). Ide o smernicu generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. 200/2001 Z. z. o jednoduchých úkonoch prokurátora, ktoré môže vykonávať právny čakateľ prokuratú ry. Počas prípravnej praxe bol priebežne dvakrát v kalendárnom roku hodnotený vedúcim služobného úradu - na základe podkladov prokurátora-školiteľa, vlastných poznatkov o činnosti právneho čakateľ a prokuratúry a na základe priebežných pohovorov s právnym čakateľom prokuratúry (§ 245 ods. 1). Hodnotenie obsahovalo posúdenie plnenia účelu prípravnej praxe z hľadiska osvojovania si právnych predpisov uplat ňovaných prokuratúrou a potrebných praktických návykov, dodržiavania etiky a disciplíny pri plnení zverených úloh a dodržiavania rozvrhu prípravnej praxe (§ 245 ods. 2). Pred vykonaním odbornej justičnej sk úšky vypracoval vedúci služobného úradu záverečné hodnotenie právneho čakateľa prokuratúry, ku ktorému sa písomne vyjadroval aj právny čakateľ a príslušná prokurátorská rada (§ 245 ods. 3 a 5). Prípravná prax sa skončila úspešným vykonaním odbornej justičnej skúšky, na vykonanie ktorej mal právny čakateľ prokuratúry po skončení prípravnej praxe právny nárok (§ 244 ods. 6). Odbornú justičnú skúšku vykonal pred skúšobnou komisiou Justičnej akadémie Slovenskej republiky (§ 245a ods. 1). Ak opakovane nezložil odbornú justičnú skúšku, generálny prokurá tor ho z funkcie právneho čakateľa prokuratúry musel odvolať (§ 236 ods. 2); odvolaním z funkcie právneho čakateľa prokuratúry mu zanikol aj jeho služobný pomer (§ 235 ods. 2).

Medzi základné práva právneho čakateľa prokuratúry ustanovené zákonom patrilo aj právo na vykonávanie funkcie bez zastrašovania, nátlaku, prekážok, nevhodného zasahovania alebo neoprávnené ho vystavovania zásahom do jeho právomoci a osobnej zodpovednosti, právo na zabezpečenie podmienok na riadny výkon prípravnej praxe, právo odmietnuť pokyn, ktorý bol v rozpore so všeobecne záväznými prá vnymi predpismi a úlohu, ktorú nemožno právnemu čakateľovi prokuratúry zveriť, ako aj právo podávať sťažnosti vo veciach týkajúcich sa jeho prípravnej praxe (§ 240). Medzi základné povinnosti prá vneho čakateľa prokuratúry patrila aj povinnosť dodržiavať zložený sľub, dodržiavať plán prípravnej praxe, vykonávať svoju funkciu nestranne a politicky neutrálne, zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu služobného záujmu s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom svojej funkcie, zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnos ť prokuratúry, povinnosť zachovávať mlčanlivosť (§ 241 ods. 1 a 4), povinnosť deklarovať v majetkovom priznaní svoje majetkové pomery a majetkové pomery svojho manžela, ktorý s ním žil v spoločnej dom ácnosti, povinnosť preukazovať spôsob nadobudnutia finančných prostriedkov potrebných na obstaranie majetku uvedeného v majetkovom priznaní (§ 242), zákaz vykonávať inú platenú funkciu, podnikať či vykon ávať inú zárobkovú činnosť, výkon ktorej je nezlučiteľný s výkonom funkcie právneho čakateľa prokuratúry (§ 241 ods. 2), ako aj zákaz vykonávať politickú činnosť (§ 241 ods. 3). Za porušenie týchto povinností bol právny čakateľ prokuratúry disciplinárne zodpovedný (§ 250).

Uvedená právna úprava sa v praxi osvedčila. Doterajšie skúsenosti jednoznačne potvrdili, že právni čakatelia prokuratúry boli v rámci prípravnej praxe riadne pripravení na výkon funkcie prokurátora. Takú to záruku nedáva právna úprava, ktorá nadobudla účinnosť po vyhlásení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014. Naopak, vytvá ra priestor na to, aby do funkcie prokurátora boli vymenované osoby, ktoré nie sú riadne pripravené na výkon takejto funkcie, nepoznajú prácu na prokuratúre a nikdy neprišli ani len do styku s takouto š pecificky zameranou prácou.

Podľa právnej úpravy ustanovenej zákonom č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 220/2011 Z. z. asistent prokurátora je štátnym zamestnancom vykonávajúcim štátnu službu (§ 228). Funkciu asistenta prokurátora môže vykonávať ten, kto získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej š koly v Slovenskej republike alebo má uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní vydaný zahraničnou vysokou školou a kto je bezúhonný (§ 229). Asistent prokurátora, ktorý vykonáva stálu štátnu slu žbu, je povinný zúčastňovať sa na vzdelávaní zameranom na zdokonaľovanie a dopĺňanie požadovaných vedomostí potrebných na výkon jeho činnosti (§ 230). Asistent prokurátora, ktorý získal vysoko školské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo má uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahrani čnou vysokou školou, nepretržite vykonával funkciu asistenta prokurátora najmenej tri roky, má nárok vykonať odbornú justičnú skúšku najneskôr do troch mesiacov od doručenia žiadosti generálnemu prokur átorovi (§ 231). Asistenta prokurátora hodnotí priebežne, aspoň raz ročne, vedúci služobného úradu na základe podkladov prokurátora, vlastných poznatkov o činnosti asistenta prokurátora a na zá klade priebežných pohovorov s asistentom prokurátora (§ 232 ods. 1). Pred vykonaním odbornej justičnej skúšky vypracuje vedúci služobného úradu záverečné hodnotenie asistenta prokurátora. Záverečné hodnotenie asistenta prokurátora sa vypracúva na základe podkladov prokurátora a vedúcich prokurátorov, ktorých o podklady požiadal vedúci služobného úradu. K záverečnému hodnoteniu sa vyjadrí pí somne asistent prokurátora a prokurátorská rada (§ 232 ods. 2). Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy asistenta prokurátora ustanovenia osobitného zákona (§ 233).

Na rozdiel od právneho čakateľa prokuratúry asistent prokurátora bude musieť počas celej pracovnej doby vybavovať svoju agendu, agendu asistenta prokurátora, t. j. plniť pomocné úlohy pre prokurátora. Vý kon funkcie asistenta prokurátora nie je prípravou na výkon funkcie prokurátora. Asistent prokurátora môže v takejto funkcii pracovať až do dôchodku, vôbec sa nemusí uchádzať o vykonanie odbornej justičnej sk úšky, a ak ju aj získa, nemá zaručené, že bude úspešný vo výberovom konaní na voľné miesto prokurátora.

Systém prípravy právnych čakateľov prokuratúry na výkon funkcie prokurátora je v praxi osvedčený. Neexistoval a ani teraz neexistuje rozumný dôvod ho meniť a takýto dôvod neuviedol ani vtedajší predkladateľ a zákonodarca. Inštitút právneho čakateľa prokuratúry bol určený na systematickú prípravu právneho čakateľa prokuratúry na výkon funkcie prokurátora po odbornej i organizačnej strá nke. Jedným z predpokladov bolo úspešné zvládnutie výberového konania. Objektívnosť tohto konania a vysokú úroveň prípravnej praxe právnych čakateľov na prokuratúre jednoznačne potvrdzujú doteraj šie skúsenosti. Svedčí o tom aj vysoký počet právnych čakateľov prokuratúry, ktorí boli úspešní pri skladaní odbornej justičnej skúšky pred skúšobnou komisiou Justičnej akadé mie Slovenskej republiky a vynikajúce výsledky, ktoré dosiahli pri skladaní tejto odbornej justičnej skúšky, a to na rozdiel od vyšších súdnych úradníkov.

Tieto skutočnosti boli uvedené aj v návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky dočasne pozastavil účinnosť napadnutej právnej úpravy, avšak pod ľa nálezu č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 ponechal na rozhodnutie zákonodarcu, ako upraví problematiku prípravy na výkon funkcie prokurátora.

S poukazom na uvedené Generálna prokuratúra Slovenskej republiky vypracovala predložený návrh novely zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorší ch predpisov, ako aj súvisiacich zákonov. Účelom novelizácie týchto zákonov je zabezpečiť činnosť prokuratúry v prvom rade v personálnej oblasti, a to obnovením inštitútu právneho čakateľa prokurat úry.

Nová právna úprava by mala nadobudla účinnosť čo najskôr po vyhlásení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014. Dôvodom na takú to požiadavku je skutočnosť, že od 1. augusta 2014, kedy bol tento nález vyhlásený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, nie je možné v rezorte prokuratúry vykonávať žiadne výberové konan ia pre absenciu pravidiel na kreovanie výberových komisií. A nielen to. Od 1. augusta 2014 nie je možné viesť žiadne disciplinárne konania proti prokurátorom pre absenciu disciplinárnych komisií kreovaných na zá klade právnej úpravy, ktorá nadobudla účinnosť po zániku platnosti uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 308/2011 Z. z. Okrem toho, postup ustanovený v právnej úprave § 192, ktorá nadobudla účinnosť 1. augusta 2014, je zdĺhavý a v plnom rozsahu nezodpovedá kritériám vyplývajúcim z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. má ja 2014 a jeho odôvodnenia. Po zániku platnosti uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 308/2011 Z. z. nezodpovedá novým zákonným pravidlám ani zloženie orgánov samosprávy prokurátorov, bez ktorý ch nemožno kreovať disciplinárne komisie.

K bodu 1

Vyhlásením nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 v Zbierke zákonov Slovenskej re publiky zanikla platnosť rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 308/2011 Z. z. o pozastavení účinnosti tých zákonných ustanovení, ktoré sa vzťahujú na nahradenie inštitútu právnych č akateľov prokuratúry inštitútom asistenta prokurátora. Z dôvodov uvedených vo všeobecnej časti tejto dôvodovej správy sa navrhuje obnoviť inštitút právnych čakateľov prokuratúry. Tento zá mer predpokladá doplnenie právnej úpravy § 1 ods. 1, ktorý vymedzuje predmet právnej úpravy ustanovenej zákonom č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorší ch predpisov, aj o právnu úpravu postavenia právnych čakateľov prokuratúry, ich práva a povinnosti, vznik a zánik služobného pomeru a ich disciplinárnu zodpovednosť.

K bodu 2

Ide o legislatívno-technickú úpravu - zrušenie doterajšieho spoločného nadpisu nad § 6 v nadväznosti na novú právnu úpravu § 6 až 7a. Navrhované znenie § 6 (body 2 až 7) spresňuje predpoklady na vymenovanie do funkcie prokurátora, navrhované znenie § 7 a 7a (bod 8) upravuje výberové konanie na funkciu prokurátora.

K bodu 3

Účelom navrhovanej právnej úpravy je zjednotiť právnu úpravu ustanovenú v § 6 ods. 2 písm. b) s právnou úpravou uvedenou v § 236 ods. 2 pí sm. a).

Obnovenie inštitútu právneho čakateľa prokuratúry po nadobudnutí účinnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. Mája 2014 vyžaduje opätovné ustanovenie požadovaného vysokoškolského vzdelania pre právnych čakateľov prokuratúry. Tento z ámer bude splnený prijatím právnej úpravy uvedenej v § 236 ods. 2 písm. a).

S cieľom zabezpečiť rovnakú právnu úpravu požadovaného vysokoškolského vzdelania pre prokurátorov a právnych čakateľov prokuratú ry navrhuje sa novelizovať ustanovenie § 6 ods. 2 písm. b) tak, aby jeho znenie korešpondovalo s navrhovanou právnou úpravou § 236 ods. 2 písm. a). Z hľadiska legislatívno-technického musí ísť o rovnaké znenie, aké je ustanovené v čl. VI zákona č. 335/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (ž ivnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Toto tvrdenie vychádza zo skutočnosti, že čl. VI zákona č . 335/2012 Z. z. nadobudne účinnosť až 1. januára 2015. V prípade ponechania platného znenia § 6 ods. 2 písm. b) a jeho prevzatia aj do § 236 ods. 2 písm. a) by s účinnosťou od 1. januára 2015 platila in á právna úprava požadovaného vysokoškolského vzdelania pre prokurátorov a iná pre právnych čakateľov prokuratúry. Návrh zákona v predloženom znení tento nedostatok odstraňuje.

K bodu 4

Ide o legislatívno-technickú úpravu (aktualizáciu citácie v poznámke pod čiarou k odkazu 4), ktorá súvisí s právnou úpravou uvedenou v § 6 ods. 2 písm. b) (bod 3).

K bodu 5

Doterajšie podmienky na vymenovanie do funkcie prokurátora sa dopĺňajú o zdravotnú spôsobilosť na výkon funkcie prokurátora vzhľ adom na povahu povinností prokurátora a charakter tejto funkcie.

Z hľadiska legislatívno-technického právna úprava § 6 ods. 2 písm. c) súvisí s právnou úpravou výberového konania na funkciu prokurátora, ktoré je upravené v § 7 ods. 1 a 6 písm. i). Podľ a uvedenej právnej úpravy uchádzač o vymenovanie do funkcie prokurátora bude povinný na účely výberového konania predložiť potvrdenie ošetrujúceho lekára o zdravotnej spôsobilosti na výkon funkcie prokur átora.

K bodu 6

Od nadobudnutia účinnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. má ja 2014 jednou z podmienok na vymenovanie do funkcie prokurátora je úspešné absolvovanie výberového konania [§ 6 ods. 2 písm. i)].

Navrhuje sa, aby do funkcie prokurátora mohol byť vymenovaný bez ďalšieho výberového konania právny čakateľ prokuratúry, ktorý po skončení prípravnej praxe na výkon funkcie prokurátora úspešne zlo ží odbornú justičnú skúšku, ak spĺňa ostatné podmienky na vymenovanie do funkcie prokurátora. Takýto uchádzač o funkciu prokurátora musel úspešne absolvovať výberové konanie už pred vymenovan ím do funkcie právneho čakateľa prokuratúry.

Z uvedených dôvodov sa navrhuje prijať právnu úpravu uvedenú v § 6 ods. 2 písm. i) v predloženom znení.

K bodu 7

Od nadobudnutia účinnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 za prokurá tora môže byť vymenovaný uchádzač o funkciu prokurátora, ktorý úspešne absolvoval výberové konanie, ak spĺňa podmienky na vymenovanie do funkcie prokurátora.

Účelom navrhovanej právnej úpravy § 6 ods. 8 je sprísniť doterajšie podmienky na vymenovanie do funkcie prokurátora ustanovené v § 6 s cieľ om zabrániť tomu, aby za prokurátora mohol byť vymenovaný bývalý prokurátor alebo sudca, advokát, komerčný právnik, notár, notársky kandidát, súdny exekútor alebo exekútorský kandidát, ktorý bol takejto funkcie zbavený na základe disciplinárneho rozhodnutia.

K bodu 8

V § 7 je upravené výberové konanie na funkciu prokurátora. Ide o právnu úpravu, ktorá ustanovuje účel a podmienky výberové ho konania na funkciu prokurátora, rieši problematiku spojenú s vyhlasovaním a samotným konaním výberového konania. Účel a podmienky výberového konania sú ustanovené so zreteľom na skutočnosť, ž e ide o výberové konanie na funkciu prokurátora, ktorého sa môže zúčastniť každý, kto spĺňa podmienky na vymenovanie do funkcie prokurátora ustanovené zákonom, t. j. aj uchádzač, ktorý nemá ž iadne skúsenosti s činnosťou prokuratúry.

V § 7a sú upravené pravidlá na kreovanie výberovej komisie. Ide o právnu úpravu na prechodné obdobie. Súčasná personálna situácia na prokuratúre je nepriaznivá. Po vyhlásení nálezu Ústavného s údu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky sa ešte viac skomplikovala - doterajšie výberové komisie stratili svoj právny základ, pr ávna úprava ustanovená v zákone č. 220/2011 Z. z. nenadobudne účinnosť, ale naopak, v zmysle čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky účinnosť definitívne stratila. Preto je nevyhnutné prijať takú pr ávnu úpravu, ktorá umožní čo najskôr po nadobudnutí účinnosti tohto zákona kreovať nové výberové komisie. Navrhuje sa, aby členov výberovej komisie a potrebný počet náhradníkov vymenú val a odvolával generálny prokurátor na návrh Rady prokurátorov Slovenskej republiky. Generálny prokurátor zodpovedá za činnosť prokuratúry; úlohou Rady prokurátorov Slovenskej republiky je chrániť prá va a oprávnené záujmy prokurátorov. Navrhuje sa, aby členom a náhradníkom výberovej komisie mohol byť iba prokurátor. Táto právna úprava sa dôsledne vyhodnotí pri príprave nového zákona o prokurá toroch a zamestnancoch prokuratúry.

K bodu 9

So zreteľom na skutočnosť, že právna úprava § 6 umožňuje, aby sa prokurátorom stali uchádzači o túto funkciu bez toho, aby sa na vý kon funkcie prokurátora pripravovali počas prípravnej praxe vo funkcii právneho čakateľa prokuratúry, t. j. aj uchádzači, ktorí nemajú zatiaľ žiadne skúsenosti s prácou prokurátora, navrhuje sa novelizova ť doterajšie znenie § 8 ods. 1 tak, aby ich generálny prokurátor smel vymenovať do funkcie prokurátora na základe výsledkov výberového konania výlučne na okresnú prokuratúru. Ich funkčný postup bude mo žný. Ak sa osvedčia a budú mať záujem o výkon funkcie prokurátora na prokuratúre vyššieho stupňa, budú sa môcť zúčastniť výberového konania podľa § 21 a 21a.

Okrem uvedeného, navrhované znenie § 8 ods. 1 garantuje právnym čakateľom prokuratúry vymenovanie do funkcie prokurátora na určenú okresnú prokuratúru v prípade, ak úspešne zložia odbornú justičnú skúšku a splnia ostatné zákonné podmienky na vymenovanie do funkcie prokurátora. Právni čakatelia prokuratúry museli úspešne absolvovať výberové konanie už pred vymenovaním do funkcie právneho čakate ľa prokuratúry.

K bodu 10

Ide o legislatívno-technickú úpravu – zrušenie legislatívnej skratky pre Radu prokurátorov Slovenskej republiky, ktorá je teraz zavedená v § 7a ods. 1.

K bodu 11

Spresňujú sa pravidlá týkajúce sa preloženia prokurátora na prokuratúru vyššieho stupňa. V súlade s odôvodnením nálezu Ústavného s údu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 a Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky z mája 2012 sa posilňuje funkčná autonómia generálneho prokurá tora priznaním oprávnenia podieľať sa spolu s Radou prokurátorov Slovenskej republiky na schvaľovaní zásad funkčného postupu prokurátorov.

K bodu 12

Ide o legislatívno-technickú úpravu - o zmenu nadpisu šiesteho dielu druhej hlavy v druhej časti, predmetom ktorého bude právna úprava funkčné ho postupu prokurátora a zániku oprávnenia prokurátora vykonávať funkciu vedúceho prokurátora.

K bodom 13 a 14

Navrhovaná právna úprava ustanovuje základné pravidlá pri funkčnom postupe prokurátorov, t. j. upravuje kariérny postup prokurátorov. Podrobnosti bud ú obsahovať nové zásady funkčného postupu prokurátorov, ktoré budú podliehať schváleniu generálnym prokurátorom a Radou prokurátorov Slovenskej republiky (pozri bod 11). Prechodné ustanovenie § 265r uklad á Rade prokurátorov Slovenskej republiky povinnosť predložiť generálnemu prokurátorovi na schválenie nové zásady funkčného postupu prokurátorov do jedného mesiaca od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Funkčným postupom prokurátora sa rozumie vymenovanie prokurátora do funkcie vedúceho prokurátora na prokuratúre toho istého stupňa, t.j. na okresnej prokuratúre, krajskej prokuratúre alebo Generálnej prokuratú re Slovenskej republiky (§ 19), preloženie prokurátora na výkon funkcie prokurátora na prokuratúru vyššieho stupňa, t.j. na krajskú prokuratúru alebo Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky (§ 20 ods. 4) alebo preloženie prokurátora na výkon funkcie prokurátora na prokuratúru vyššieho stupňa a súčasne jeho vymenovanie do funkcie vedúceho prokurátora (§ 20 ods. 5).

Vymenovať prokurátora do funkcie vedúceho prokurátora je oprávnený generálny prokurátor. Podmienkou na vymenovanie prokurátora do funkcie vedúceho prokurátora je úspešné absolvovanie výberové ho konania a vyjadrenie Rady prokurátorov Slovenskej republiky k vymenovaniu prokurátora do funkcie vedúceho prokurátora. Krajský prokurátor, námestník krajského prokurátora, okresný prokurátor a námestník okresn ého prokurátora bude vymenovaný do funkcie na časovo ohraničené obdobie. Navrhuje sa, aby ich funkčné obdobie bolo päťročné a aby mohli byť vymenovaní do takejto funkcie aj opakovane v prípade, že budú úspešní vo výberovom konaní. Nejde o politickú funkciu, ale o odbornú funkciu, kvalitný výkon ktorej predpokladá nielen odborné vedomosti. Ak krajský prokurátor, námestník krajského prokurátora, okresn ý prokurátor a námestník okresného prokurátora preukáže vo výberovom konaní, že jeho odborné vedomosti, doterajšie skúsenosti, riadiace, organizačné a kontrolné schopnosti sú lepšie ako iného účastníka výberového konania, neexistuje rozumný dôvod brániť mu, aby sa mohol vždy po uplynutí funkčného obdobia uchádzať o pokračovanie vo výkone svojej funkcie (§ 19 ods. 1).

Úspešné absolvovanie výberového konania a vyjadrenie Rady prokurátorov Slovenskej republiky je nevyhnutné aj pri funkčnom postupe na prokuratúru vyššieho stupňa, či už do funkcie prokurá tora alebo do funkcie vedúceho prokurátora. Ïalšou podmienkou na výkon funkcie prokurátora alebo funkcie vedúceho prokurátora na prokuratúre vyššieho stupňa je preloženie prokurátora na prokuratúru vyšš ieho stupňa (§ 10 ods. 5 a 6, § 20 ods. 4 a 5).

Výberového konania na funkciu vedúceho prokurátora na prokuratúre toho istého stupňa, na výkon funkcie prokurátora na prokuratúre vyššieho stupňa alebo na výkon funkcie vedúceho prokurátora na prokuratú re vyššieho stupňa sa môže zúčastniť iba ten prokurátor, ktorý spĺňa podmienky na funkčný postup ustanovené zákonom – napríklad dosiahnutie najmenej desaťročnej započítateľ nej praxe pri funkčnom postupe na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky (§ 10 ods. 6), ako aj podmienky uvedené v zásadách funkčného postupu prokurátorov (§ 10 ods. 5 a 6, § 21 ods. 5 a 6).

Výberové konanie pri funkčnom postupe prokurátora je upravené v § 21 a 21a.

V § 21 je upravený účel a podmienky výberového konania na funkciu vedúceho prokurátora na prokuratúre toho istého stupňa, na výkon funkcie prokurátora na prokuratúre vyššieho stupňa alebo na vý kon funkcie vedúceho prokurátora na prokuratúre vyššieho stupňa so zreteľom na charakter a povahu funkcie, na ktorú sa vzťahuje výberové konanie. Na rozdiel od výberového konania na funkciu prokurátora, ktoré ho sa môže zúčastniť každý, kto spĺňa podmienky na vymenovanie do funkcie prokurátora ustanovené zákonom, t. j. aj uchádzač, ktorý nemá žiadne skúsenosti s činnosťou prokuratúry, výberov é konanie pri funkčnom postupe prokurátora bude zamerané na overenie riadiacich, organizačných a kontrolných schopností, odborných vedomostí, jazykových znalostí a ďalších skutočností, ktoré je potrebné alebo vhodné overiť vzhľadom na povahu funkcie, na ktorú sa vyhlasuje výberové konanie.

V § 21a sú upravené pravidlá na kreovanie výberovej komisie. Ide o právnu úpravu na prechodné obdobie. Súčasná personálna situácia na prokuratúre je nepriaznivá. Po vyhlásení nálezu Ústavného s údu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky sa ešte viac skomplikovala pre absenciu výberových komisií. Doterajšie výberové komisie stratili svoj právny základ v dôsledku zániku platnosti uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 308/2011 Z. z. Nová právna úprava ustanovená v zákone č. 220/2011 Z. z., ktorej účinnos ť bola doteraz pozastavená, účinnosť už nenadobudne (čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky). Preto je nevyhnutné prijať takú právnu úpravu, ktorá umožní čo najskôr kreovať nové výberov é komisie. Navrhuje sa, aby členov výberovej komisie a potrebný počet náhradníkov vymenúval a odvolával generálny prokurátor na návrh Rady prokurátorov Slovenskej republiky. Generálny prokurátor zodpovedá za činnosť prokuratúry; úlohou Rady prokurátorov Slovenskej republiky je chrániť práva a oprávnené záujmy prokurátorov. Navrhuje sa, aby členom a náhradníkom výberovej komisie mohol byť iba prokurá tor. Táto právna úprava sa dôsledne vyhodnotí pri príprave nového zákona o prokurátoroch a zamestnancoch prokuratúry.

Právna úprava uvedená v šiestom diele druhej hlave druhej časti, ktorá upravuje funkčný postup prokurátorov, sa nevzťahuje na generálneho prokurátora. Na vymenovanie generálneho prokurátora do funkcie sa vzť ahuje čl. 150 Ústavy Slovenskej republiky, šestnásta časť zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a prvý diel druhej časti zákona č . 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov.

Právna úprava uvedená v § 19 a 20 sa nevzťahuje ani na prokurátorov, ktorí vykonávajú funkciu prokurátora alebo funkciu vedúceho prokurátora na Úrade špeciálnej prokuratúry. Vymenovanie do funkcie v Ú rade špeciálnej prokuratúry a zánik oprávnenia vykonávať funkciu v Úrade špeciálnej prokuratúry upravuje siedmy diel druhej hlavy druhej časti.

K bodu 15

Ide o legislatívno-technickú úpravu - platné znenie § 24 ods. 3 je systematicky zaradené do § 19 ods. 3.

K bodu 16

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá reaguje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. Ú S 105/2011 zo 7. mája 2014.

Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že ustanovenie § 20, na ktorý odkazuje právna úprava uvedená v § 24b ods. 2, nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Podľa rozhodnutia Ústavného sú du Slovenskej republiky nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky ani právna úprava uvedená v § 7a ods. 1, 2 a 5, pritom znenie § 20 ods. 1 odkazuje na § 7 a 7a.

Z týchto dôvodov predložený návrh zákona obsahuje novú právnu úpravu týkajúcu sa výberových konaní a výberových komisií (§ 7, 7a, 21 a 21a) s tým, že na výberové konanie na funkciu š peciálneho prokurátora, funkciu iného vedúceho prokurátora alebo funkciu prokurátora v Úrade špeciálnej prokuratúry sa bude vzťahovať právna úprava uvedená v § 21 a 21a.

K bodom 17 až 19

Účelom navrhovanej právnej úpravy § 65 písm. j) (bod 17), § 93 ods. 1 písm. c) tretí bod (bod 18) a § 109 (bod 19) je obnoviť účinnosť t ýchto ustanovení v znení účinnom do prijatia zákona č. 220/2011 Z. z. Účinnosť týchto ustanovení bola dočasne pozastavená na základe uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 308/2011 Z . z. Po vyhlásení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky nadobudlo účinnosť znenie prijaté v zá kone č. 220/2011 Z. z. Takéto znenie je v rozpore so zámerom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a zámerom vlády Slovenskej republiky vyjadreným v jej programovom vyhlásení obnoviť inštitút právnych č akateľov prokuratúry.

Ustanovenie § 65 písm. j) upravuje problematiku služobného voľna právneho čakateľa prokuratúry v súvislosti s jeho vymenovaním na inú prokuratúru než tú, na ktorej vykonával prípravnú prax právneho čakateľa prokuratúry. Ustanovenie § 93 ods. 1 písm. c) a § 109 priznáva prokurátorovi nárok na príplatok za prípravu právneho čakateľa prokuratúry.

K bodu 20

Ustanovenie § 192 upravuje zloženie disciplinárnej komisie a spôsob jej kreovania.

Na základe uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 308/2011 Z. z. bola dočasne pozastavená účinnosť § 192 ods. 2 až 8 a s ním súvisiaceho prechodného ustanovenia § 265h. Vyhlásením nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky dňa 1. augusta 2014 nadobudlo účinnosť ustanovenie § 192 v znení schv álenom zákonom č. 220/2011 Z. z. okrem poslednej vety v § 192 ods. 2, o ktorej ústavný súd rozhodol, že nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a § 265h ods. 1, ktoré sa stalo obsolétnym.

To znamená, že na prokuratúre odo dňa 1. augusta 2014 nie sú žiadne disciplinárne komisie, ktoré by boli oprávnené pokračovať v disciplinárnych konaniach začatých po 1. októbri 2011 (§ 265h ods. 2 prv á veta) ani žiadne disciplinárne komisie, ktoré by boli oprávnené konať a rozhodovať o nových návrhoch na začatie disciplinárneho konania. Riešenie tejto situácie je náročné z časového hľadiska.

Podľa ustanovenia § 192 ods. 2 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 220/2011 Z. z., ktoré nadobudlo účinnosť 1. augusta 2014, discipliná rna komisia je zložená z predsedu a dvoch členov. Predsedu a ostatných členov disciplinárnej komisie, ako aj primeraný počet náhradníkov vymenúva na tri roky generálny prokurátor z kandidátov navrhnutý ch Radou prokurátorov Slovenskej republiky, Národnou radou Slovenskej republiky a ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky z prokurátorov alebo iných osôb, ktoré spĺňajú podmienky podľa tohto zákona. Podľa § 192 ods. 3 zákona č. 220/2011 Z. z., ktorý tiež nadobudol účinnosť 1. augusta 2014, lehota na predloženie návrhov na členov a náhradníkov disciplinárnej komisie nesmie byť kratšia ako 45 dní od doruč enia žiadosti generálneho prokurátora Rade prokurátorov Slovenskej republiky, Národnej rade Slovenskej republiky a ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky. Okrem toho, viaceré prechodné ustanovenia zákona č . 220/2011 Z. z. sa po vyhlásení nálezu stali obsolétnymi. Týka sa to aj ustanovenia § 265i, ktoré má priamy vplyv na legitimitu Rady prokurátorov Slovenskej republiky. Inými slovami, v platnom znení zákona č . 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov nie je zakotvený účinný mechanizmus, ktorý by odstránil reálnu hrozbu zániku discipliná rnej zodpovednosti prokurátorov z dôvodu márneho uplynutia prekluzívnej lehoty, v ktorej možno vyvodiť disciplinárnu zodpovednosť voči prokurátorom.

So zreteľom na uvedené je nevyhnutné, aby čo najskôr od vyhlásenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 v Zbierke zá konov Slovenskej republiky bola prijatá taká právna úprava, ktorá zabezpečí možnosť plynule vyvodzovať disciplinárnu zodpovednosť voči prokurátorom, ktorí sa dopustili alebo dopustia disciplinárn eho previnenia.

Z týchto dôvodov sa navrhuje, aby bola prijatá taká právna úprava zloženia a spôsobu kreovania disciplinárnych komisií, ktorá umožní kreovať nové disciplinárne komisie bezprostredne po nadobudnutí ú činnosti tohto zákona. Navrhuje sa, aby členov disciplinárnej komisie a potrebný počet náhradníkov vymenúval generálny prokurátor na návrh Rady prokurátorov Slovenskej republiky na trojročné funkčné obdobie. Predsedu disciplinárnej komisie, jej iného člena alebo ich náhradníka nebude možné odvolať. Ich funkcia zanikne až na základe právnych skutočností ustanovených v zákone (§ 192 ods. 7 navrhovanej pr ávnej úpravy), t. j. uplynutím funkčného obdobia, zánikom služobného pomeru prokurátora, vymenovaním do funkcie, ktorá je nezlučiteľná s funkciou v disciplinárnej komisii, ak sa stane členom Rady prokurá torov Slovenskej republiky alebo ak sa disciplinárne previní a za disciplinárne previnenie mu je právoplatne uložené disciplinárne opatrenie.

Navrhuje sa, aby členom a náhradníkom výberovej komisie mohol byť iba prokurátor, ktorý spĺňa podmienky na vymenovanie do takejto funkcie ustanovené zákonom (§ 192 ods. 4 navrhovanej právnej úpravy), t. j. prokur átor, ktorý vykonáva funkciu prokurátora najmenej päť rokov, ktorému nebolo uložené disciplinárne opatrenie, ktorý nie je generálnym prokurátorom, námestníkom generálneho prokurátora, špeciá lnym prokurátorom, zástupcom špeciálneho prokurátora, krajským prokurátorom, námestníkom krajského prokurátora, okresným prokurátorom, námestníkom okresného prokurátora alebo členom Rady prokurá torov Slovenskej republiky.

Táto právna úprava sa dôsledne vyhodnotí pri príprave nového zákona o prokurátoroch a zamestnancoch prokuratúry.

V nadväznosti na znenie čl. 136 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý zveruje do právomoci ústavného súdu vykonávať disciplinárne konanie voči generálnemu prokurátorovi, navrhuje sa expressis verbis ustanovi ť, že tam, kde sa v tomto zákone hovorí o disciplinárnej komisii, rozumie sa tým Ústavný súd Slovenskej republiky, ak ide o disciplinárne konanie proti generálnemu prokurátorovi (§ 192 ods. 10).

K bodu 21

Ide o právnu úpravu, ktorá vecne súvisí s právnou úpravou uvedenou v bode 25 (opätovným zavedením odvolacej disciplinárnej komisie).

K bodu 22

Navrhovaná právna úprava § 197 ods. 1 upresňuje okruh subjektov oprávnených na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania proti prokurá torom.

Nové znenie reaguje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014. Podľa tohto nálezu právna úprava, ktorá prizná va ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky právo na podanie návrhu na začatie konania proti prokurátorovi ktorejkoľvek prokuratúry vrátane generálneho prokurátora, nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

Nové znenie súčasne upresňuje podmienky, za akých môže podať návrh na začatie disciplinárneho konania proti prokurátorovi ktorejkoľvek prokuratúry verejný ochranca práv. Ide o podmienky vyplývajúce z čl. 151a ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Navrhované znenie § 197 ods. 1 písm. f) predpokladá, že ďalšie subjekty oprávnené na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania proti generálnemu prokurátorovi ustanoví zákon, ktorý upravuje konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.

K bodu 23

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá po vypustení právnej úpravy § 198 ods. 2 vzťahujúcej sa na discipliná rne konanie za priestupok, stratila svoje opodstatnenie.

So zreteľom na skutočnosť, že v tomto návrhu zákona sa predpokladá obnovenie odvolacej disciplinárnej komisie, navrhuje sa vypustiť § 198 ods. 3 bez náhrady v tomto zákone s cieľom predísť zbytočný m interpretačným problémom.

K bodom 24 a 25

Právna úprava ustanovená zákonom č. 220/2011 Z. z., ktorá zverila právomoc rozhodovať o odvolaní proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie sú du, sa v praxi neosvedčila. Disciplinárne konanie sa zbytočne predĺžilo. Okrem toho, pripravovaná rekodifikácia civilného súdneho konania v oblasti správneho súdnictva nepočíta s právomocou súdov rozhodovať o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov.

So zreteľom na uvedené sa navrhuje opätovné zriadenie odvolacej disciplinárnej komisie, ktorá bude oprávnená rozhodovať o odvolaniach proti rozhodnutiam disciplinárnych komisií vydaných v prvom stupni. Právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní bude preskúmateľné súdom.

Zloženie a kreovanie odvolacej disciplinárnej komisie je zverené do právomoci generálneho prokurátora a Rady prokurátorov Slovenskej republiky. Ide o právnu úpravu na prechodné obdobie. Jej účelom je zabezpečiť funkčnosť prokuratúry aj v oblasti vyvodzovania disciplinárnej zodpovednosti prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry v situácii, ktorá nastala po vyhlásení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republ iky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Účinnosť tejto právnej úpravy sa dôsledne vyhodnotí pri tvorbe nového zákona o prokurá toroch a zamestnancoch prokuratúry.

K bodu 27

Právna úprava § 221 ods. 6 spresňuje právnu úpravu dôvodov zániku členstva v prokurátorskej rade.

K bodom 28 a 29

Právna úprava § 222 upravuje právomoci prokurátorských rád.

Vyhlásením nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky zanikla platnosť rozhodnutia Ústavného sú du Slovenskej republiky č. 308/2011 Z. z. o pozastavení účinnosti tých zákonných ustanovení, ktoré sa vzťahujú na nahradenie inštitútu právnych čakateľov prokuratúry inštitútom asistenta prokurá tora. Z dôvodov uvedených vo všeobecnej časti tejto dôvodovej správy sa navrhuje novelizovať právnu úpravu § 222 tak, aby zohľadňovala zámer Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a zámer vlá dy Slovenskej republiky vyjadrený v jej programovom vyhlásení obnoviť inštitút právnych čakateľov prokuratúry. Konkrétne v tomto prípade to znamená, opätovne zveriť do právomoci prokurátorských rá d vyjadrovať sa k záverečnému hodnoteniu prípravnej praxe právneho čakateľa prokuratúry [§ 222 ods. 1 písm. d)] (bod 28) a zaujímať stanoviská k sťažnostiam na právnych čakateľov prokuratúry [ § 222 ods. 2 písm. c)] (bod 29).

K bodom 30 a 31

Právna úprava § 224 upravuje právomoci Rady prokurátorov Slovenskej republiky.

Navrhované znenie je legislatívno-technickou úpravou, ktorá upresňuje odkazy na právnu úpravu týkajúcu sa oprávnenia Rady prokurátorov Slovenskej republiky navrhovať členov výberových komisií [§ 224 ods. 2 písm. c)] (bod 30) a členov skúšobných komisií Justičnej akadémie Slovenskej republiky [§ 224 ods. 2 písm. e)] (bod 31).

K bodom 32 a 33

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí s právnou úpravou uvedenou v bode 34 (obnovenie právnej úpravy týkajúcej sa právnych č akateľov prokuratúry, vzniku a zániku ich služobného pomeru, výberového konania, ich základných práv a povinností, vrátane povinnosti podávať majetkové priznanie a preukazovať spô sob nadobudnutia majetku, prípravnej praxe na výkon funkcie prokurátora, hodnotenia v priebehu prípravnej praxe, odbornej justičnej skúšky, disciplinárnej zodpovednosti právnych čakateľov prokuratúry a ich platový ch pomerov).

K bodu 34

Navrhovaná právna úprava druhej hlavy tretej časti § 234 až 251b obsahuje právnu úpravu týkajúcu sa právnych čakateľov prokuratúry. Prvý diel (§ 234 a 235) ustanovuje, že právny čakateľ prokuratúry vykonáva prípravnú prax podľa tohto zákona v služobnom pomere. Súčasne vymedzuje služobný úrad právneho čakateľa prokuratúry (pr íslušná krajská prokuratúra) a jeho kompetencie. Druhý diel (§ 236 až 244) ustanovuje pravidlá pre vznik a zánik služobného pomeru právneho čakateľa prokuratúry, vrátane predpokladov na vznik služobn ého pomeru, podmienok na účasť vo výberovom konaní, účel výberového konania, zloženie a spôsob kreovania výberovej komisie, spôsoby zániku služobného pomeru právneho čakateľa prokuratúry, vr átane odvolania z funkcie právneho čakateľa prokuratúry a dôvodov, pre ktoré právny čakateľ prokuratúry musí alebo môže byť z funkcie odvolaný. Tretí diel (§ 245 až 247) upravuje základné pr áva a povinnosti právneho čakateľa prokuratúry, vrátane povinnosti podávať majetkové priznanie, preukazovať spôsob nadobudnutia majetku, zachovávať mlčanlivosť o veciach, o ktorých sa dozvedel v sú vislosti s výkonom svojej funkcie a vrátane zákazu vykonávať politickú činnosť. Štvrtý diel (§ 248 až 251) upravuje prípravnú prax právneho čakateľa prokuratúry, vrátane prá va na vymenovanie do funkcie prokurátora, ak úspešne zloží odbornú justičnú skúšku pred skúšobnou komisiou Justičnej akadémie Slovenskej republiky a spĺňa aj ostatné podmienky na vymenovanie do funkcie prokurátora. Piaty diel (§ 251a a 251b) obsahuje spoločné ustanovenia, ktoré sa týkajú disciplinárnej zodpovednosti právneho čakateľa prokuratúry (na disciplinárnu zodpovednosť právneho čakateľa prokuratúry sa primerane vzťahujú tie isté ustanovenia ako na prokurátora) a ktoré upravujú vzťah tohto zákona a zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov na právne vzťahy právneho čakateľa prokuratúry vyplývajúce z jeho služobného pomeru.

Tento postup je nevyhnutný so zreteľom na skutočnosť, že doterajšia právna úprava vzťahujúca sa na právnych čakateľov prokuratúry stratila svoj právny základ po vyhlásení nálezu Ústavného s údu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Vyhlásením tohto nálezu totiž zanikla platnosť uznesenia Ústavného sú du Slovenskej republiky č. 308/2011 Z. z., ktorým ústavný súd podľa čl. 125 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky pozastavil účinnosť tých zákonných ustanovení, ktoré sa vzťahujú na nahradenie inštit útu právnych čakateľov prokuratúry inštitútom asistenta prokurátora.

Z dôvodov uvedených vo všeobecnej časti tejto dôvodovej správy je zánik inštitútu právneho čakateľa prokuratúry a jeho nahradenie inštitútom asistenta prokurátora neprijateľný. Preto sa navrhuje prija ť právnu úpravu druhej hlavy tretej časti v predloženom znení, ktoré umožní v plnom rozsahu realizovať zámer Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a zámer vlády Slovenskej republiky vyjadrený v jej programovom vyhlásení obnoviť inštitút právnych čakateľov prokuratúry.

K bodom 35 až 37

Vyhlásením nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 v Zbierke zá konov Slovenskej republiky zanikla platnosť rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 308/2011 Z. z. o pozastavení účinnosti tých zákonných ustanovení, ktoré sa vzťahujú na nahradenie inštitú tu právnych čakateľov prokuratúry inštitútom asistenta prokurátora. Z dôvodov uvedených vo všeobecnej časti tejto dôvodovej správy sa navrhuje obnoviť inštitút právnych čakateľov prokuratú ry. Tento zámer predpokladá zmenu právnej úpravy § 252 ods. 1 písm. a) prvý bod (bod 35) a § 252 ods. 1 písm. a) štvrtý bod (bod 36) tak, aby povinnosti služobných úradov na prokuratúre vo vzťahu k odborov ým orgánom sa vzťahovali aj na právnych čakateľov prokuratúry, ako aj právnu úpravu § 261 ods. 2 (bod 37), a to tak, aby bolo obnovené oprávnenie právneho čakateľa prokuratúry domáhať sa na sú de neplatnosti rozhodnutia vo veciach služobného pomeru.

K bodu 38

K § 265m

Ústavný princíp právnej istoty je dôležitým pilierom ochrany práva v právnom štáte. Tento princíp zahàňa aj ochranu legálne nadobudnut ých práv, čo vo všeobecnosti znamená, že nikomu nemožno odňať riadnym spôsobom nadobudnuté práva na základe neskoršie vydaného právneho predpisu.

Dikcia prechodného ustanovenia § 265m garantuje tomu právnemu čakateľovi, ktorý sa stal asistentom prokurátora proti svojej vôli po zániku platnosti uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 308/2011 Z. z., že od nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa znovu stane právnym čakateľom prokuratúry, bude mať právo na vykonanie odbornej justičnej skúšky a ak ju úspešne zloží a splní aj ostatné podmienky, bude mať právo na vymenovanie do funkcie prokurátora bez toho, aby musel znovu absolvovať výberové konanie.

K § 265n

Právna úprava § 265n ods. 1 je prechodným ustanovením, ktoré v súlade s ústavným princípom právnej istoty potvrdzuje doterajšie prá vne postavenie prokurátorov a vedúcich prokurátorov, a tým aj právnych vzťahov vyplývajúcich z ich funkcie.

Právna úprava prechodného ustanovenia § 265n ods. 2 reaguje na právnu úpravu § 19 ods. 1, ktorá zakotvuje päťročné funkčné obdobie pre výkon funkcie krajského prokurátora, námestníka krajské ho prokurátora, okresného prokurátora a námestníka okresného prokurátora.

K § 265o

Právna úprava § 221 ods. 1 v druhej vete ustanovuje inkompatibilitu funkcie generálneho prokurátora, námestníka generálneho prokurátora, špeciá lneho prokurátora, zástupcu špeciálneho prokurátora, krajského prokurátora, námestníka krajského prokurátora, okresného prokurátora a námestníka okresného prokurátora s členstvom v prokurá torskej rade. Účinnosť § 221 ods. 1 druhej vety a prechodného ustanovenia § 265i k tejto právnej úprave bola pozastavená na základe uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 308/2011 Z. z. Platnosť toh to uznesenia ústavného súdu zanikla 1. augusta 2014 vyhlásením nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 v Zbierke zá konov Slovenskej republiky. Doterajšie prechodné ustanovenie § 265i sa stalo obsolétnym. Tým zanikol mechanizmus na plynulé riešenie inkompatibility funkcie vedúceho prokurátora vymedzenej v § 221 ods. 1 v druhej vete s funkciou člena prokurátorskej rady.

Právna situácia, ktorá nastala, bráni Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky v snahe čo najrýchlejšie odstrániť problémy v personálnej oblasti spôsobené zrušením inštitútu právneho č akateľa prokuratúry, ako aj v jej zámere spriechodniť výberové konania a disciplinárne konania v situácii, ktorá nastala po vyhlásení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č . 217/2014 Z. z. vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Predpokladom pre odstránenie problémov v personálnej a disciplinárnej oblasti je stabilita orgánov samosprávy prokurá torov. Rada prokurátorov Slovenskej republiky, ktorú tvoria predsedovia jednotlivých prokurátorských rád, má kreačné právomoci pri zostavovaní výberových komisií a disciplinárnych komisií.

So zreteľom na uvedené sa navrhuje prijať právnu úpravu § 265o v navrhovanom znení. Podľa navrhovaného znenia § 265o ods. 1 v spojení s navrhovaným znením § 221 ods. 6 zanikne funkcia tomu členovi prokurá torskej rady, ktorý je vymenovaný do funkcie nezlučiteľnej s funkciou člena prokurátorskej rady, ak najneskôr do piatich dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona neodstráni dôvody nezlučiteľ nosti. V odsekoch 2 a 3 sú ustanovené pravidlá na zvolenie nových členov prokurátorských rád. Účelom právnej úpravy uvedenej v odseku 4 je zabezpečiť plynulé plnenie úloh prokuratúry v č ase do obnovenia legitimity prokurátorských rád, a tým aj Rady prokurátorov Slovenskej republiky.

K § 265p

Prechodné ustanovenie § 265p ukladá povinnosť Rade prokurátorov Slovenskej republiky predložiť generálnemu prokurátorovi návrh na vymenovanie č lenov výberových komisií podľa tohto zákona najneskôr do jedného mesiaca od nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ide o právnu úpravu, ktorá sa týka výberových komisií na obsadenie voľné ho miesta prokurátora (§ 7a), výberových komisií pri funkčnom postupe prokurátora (§ 21a) a výberových komisií na obsadenie voľného miesta právneho čakateľa prokuratúry (§ 238).

K § 265r

Prechodné ustanovenie § 265r ukladá povinnosť Rade prokur átorov Slovenskej republiky predložiť na schválenie generálnemu prokurátorovi zásady funkčného postupu prokurátorov podľa tohto zákona najneskôr do jedného mesiaca od nadobudnutia účinnosti tohto zá kona. Ide o právnu úpravu, ktorá sa týka výberových konaní pri funkčnom postupe prokurátora (§ 21), t. j. pri výberových konaniach na funkciu vedúceho prokurátora na prokuratúre toho istého stupň a, na funkciu prokurátora pri funkčnom postupe na prokuratúru vyššieho stupňa a na funkciu vedúceho prokurátora pri funkčnom postupe na prokuratúru vyššieho stupňa.

K § 265s

Ustanovenie § 265s ods. 1 až 4 upravuje pravidlá týkajúce sa disciplinárnych konaní, disciplinárnych komisií a odvolacej discipliná rnej komisie na prechodné obdobie, t. j. do konca kalendárneho roka 2014, a to v nadväznosti na právnu úpravu uvedenú v § 192 ods. 2 a 3 a § 212 ods. 1 a 2 navrhovanej právnej úpravy.

Ustanovenie § 265s ods. 5 až 7 potvrdzuje, že disciplinárne konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona dokončia podľa doterajš ích predpisov v prvom stupni doterajšie disciplinárne komisie a v druhom stupni súd.

Právna úprava § 265s ods. 6 sa predkladá v dvoch alternatívach. Dôvodom tohto postupu je skutočnosť, že v súčasnosti nie je možné s koneč nou platnosťou uzavrieť, či sa podarí do nadobudnutia účinnosti tohto zákona kreovať disciplinárne komisie podľa ustanovenia § 192 v znení, ktoré nadobudlo účinnosť 1. augusta 2014. Prechodné ustanovenie § 265h k právnej úprave ustanovenej § 192 sa stalo obsolétnym. Preto v súčasnosti neexistuje účinný mechanizmus na bezproblémové kreovanie disciplinárnych komisií na prokuratúre (k uvedené mu pozri aj odôvodnenie bodu 20).

K čl. IV

(zákon č. 757/2004 Z. z.)

K bodom 1, 2, 4, 5 a 6

Účelom navrhovaných ustanovení je vykonať zmeny a doplnenia zákonnej úpravy tak, aby bola naplnená požiadavka obnovenia inštitútu justičných čakateľov.

K bodu 3

V prípade zákona o súdoch vyslovil ústavný súd nesúlad § 38 ods. 5 druhej a tretej vety s Ústavou Slovenskej republiky. Cieľom zmeny § 38 ods. 5 je naplnenie požiadavky na preskúmateľnosť rozhodnutia ministra spravodlivosti o odvolaní predsedu súdu. Na tento účel sa dopĺňa právna úprava o dôvody odvolania predsedu súdu (porušenie zákonn ých povinností predsedu súdu), ako aj o mechanizmus súdneho prieskumu tohto rozhodnutia ministra spravodlivosti. Samotné konanie o odvolaní predsedu súdu sa navrhuje vyňať z režimu správneho poriadku za súčasné ho vymedzenia obsahových náležitostí tohto rozhodnutia (výrok, odôvodnenie a poučenie). Právoplatné rozhodnutie ministra spravodlivosti bude preskúmateľné Najvyšším súdom Slovenskej republiky, a to na z áklade žaloby, ktorú bude môcť podať odvolaný predseda súdu. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bude v tomto prípade konečné a nebude možné ho napadnúť odvolaním, prí p. mimoriadnymi opravnými prostriedkami, čo však nevylučuje (tak ako doteraz) uplatnenie individuálnej ústavnej sťažnosti.

Predkladateľ má za to, že takto koncipovaná právna úprava napĺňa závery vyslovené Ústavným súdom Slovenskej republiky PL. ÚS 102/2011.

K čl. V

(zákon č. 330/2007 Z. z.)

Predmetom čl. II je novelizácia zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov.

Právna úprava § 14 ods. 3 písm. e) tretí bod zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov mala pozastavenú účinnosť na základe uznesenia Ústavného sú du Slovenskej republiky č. 308/2011 Z. z., ktorého platnosť zanikla 1. augusta 2014 vyhlásením nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 v Zbierke zá konov Slovenskej republiky. To znamená, že Generálna prokuratúra Slovenskej republiky ako orgán vykonávajúci výberové konanie stratila oprávnenie získať pre potreby preukázania bezúhonnosti a spoľ ahlivosti odpis registra trestov týkajúci sa uchádzača o funkciu právneho čakateľa prokuratúry.

Navrhovaná právna úprava tento problém odstraňuje v podobe právnej úpravy § 14 ods. 3 písm. e) tretí bod v znení, ktoré bolo platné a účinné do prijatia zákona č. 220/2011 Z. z.

Analogicky sa dopĺňa právna úprav získavania odpisu z registra trestov prípade justičných čakateľov (fakticky sa obnovuje právny stav platný a účinný do 30. apríla 2011).

K čl. VI

(zákon č. 400/2009 Z. z.)

Predmetom čl. III je novelizácia zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Právna úprava § 2 ods. 3 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov mala pozastavenú účinnosť na základe uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č . 308/2011 Z. z., ktorého platnosť zanikla 1. augusta 2014 vyhlásením nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 zo 7. mája 2014 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. To znamená, že nadobudla účinnosť právna úprava ustanovená v čl. IV zákona č. 220/2011 Z. z., na základe ktorej sa zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe subsidiárne vzťahuje už len na asistentov prokur átora.

Navrhovaná právna úprava tento problém odstraňuje doplnením § 2 ods. 3 a § 9 ods. 3 aj o právnych čakateľov prokuratúry.

Súčasne sa dopĺňa zákon o štátnej službe o úpravu služobného úradu v prípade justičných čakateľov; bude ním krajský súd, a to bez ohľadu na to, či justičný čakateľ vykoná va justičnú službu na krajskom alebo okresnom súde (fakticky sa obnovuje právny stav platný a účinný do 30. apríla 2011).

K čl. VII

(účinnosť)

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. novembra 2014, čím sa zabezpečí riadne fungovanie súdov a prokuratúry v tom najskoršom možnom termíne.

V Bratislave, 20. augusta 2014

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Tomáš Borec v. r.

minister spravodlivosti Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

10

D ô v o d o v á s p r á v a

A. Všeobecná časť Návrh zákona o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004.

Predkladaný návrh zákona je súčasťou prebiehajúcej reformy súdnictva, v rámci ktorej sa vytvárajú legislatívne a organizačné predpoklady pre efektívny výkon súdnictva v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Ukazuje sa, že na dosiahnutie jedného z ústredných cieľov reformy súdnictva, ktorým je zrýchlenie a zefektívnenie súdneho konania a rozhodovania je potrebné okrem legislatívnych zmien v oblasti procesných predpisov, vykonať aj legislatívne úpravy týkajúce sa samotnej organizácie súdov a ich správy. Týmto návrhom zákona sa zároveň završuje celý okruh ústavnoprávnych a zákonných zmien v súdnictva za posledné štyri roky.

Základný rámec právnej úpravy pre oblasť súdnictva je daný čl. 141 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky, kde sú upravené principiálne otázky týkajúce sa organizácie výkonu súdnictva, postavenia sudcov a celkovo výkonu súdnej moci na území Slovenskej republiky. Podrobnejšia právna úprava, bližšie rozvíjajúca ústavou zakotvené princípy výkonu súdnictva, je obsiahnutá v niekoľkých zákonoch a iných všeobecne záväzných právnych predpisoch.

Problematika, ktorá je predmetom predkladaného návrhu zákona o súdoch je v súčasnosti upravená primárne v dvoch zákonoch, ktorými sú zákon č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch a zákon SNR č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov. Uvedené zákony, ktoré boli prijaté ešte v čase existencie česko-slovenskej federácie, pôvodne komplexne upravovali celú problematiku týkajúcu sa výkonu súdnictva. Je nepochybné, že v čase svojho prijatie išlo o právne normy mimoriadneho významu, avšak spoločensko-politické zmeny, ktoré nastali v súvislosti s prijatím Ústavy Slovenskej republiky a so vznikom samostatnej Slovenskej republiky a taktiež požiadavky praxe si vyžiadali legislatívne zmeny, často zásadného významu a rozsahu. Prijímaním nových právnych predpisov sa niektoré otázky upravené v citovaných zákonoch vyčlenili a upravili osobitných zákonoch. Prvým z nich bol zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 328/1996 Z.z., ktorým sa ustanovujú nové sídla a obvody súdov, a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Prijatie tohto zákona znamenalo vyčlenenie právnej úpravy sídel a obvodov súdov do samostatnej právneho predpisu. Tento zákon je v súčasnosti už nahradený zákonom č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov a o zmene a doplnení zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Prijatím sudcovského kódexu, t.j. zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa z týchto zákonov čiastočne prevzala a následne komplexne upravila problematika postavenia sudcov a prísediacich a podmienok výkonu ich funkcie. Okrem prijatia uvedených samostatných zákonov boli vykonané a i naďalej sú vykonávané početné novelizácie, účelom ktorých je reagovať a odstraňovať existujúce nedostatky v oblasti organizácie a správy súdov.

Napriek pomerne početným novelizáciám je súčasná právna úprava organizácie a správy súdnictva v mnohých smeroch prekonaná a často nevyhovujúca. Niektoré otázky sú upravené vo vyššie citovaných zákonoch upravené duplicitne, niektoré sú upravené príliš rámcovo a zasluhujú si podrobnejšiu zákonnú úpravu. V platnej právnej úprave naďalej absentuje zákonný rámec vnútornej organizácie súdov, ktorý sa v súčasnosti čiastočne odvíja od úpravy nachádzajúcej sa v Spravovacom poriadku pre okresné a krajské súdy (vyhláška MS SR č. 66/1992 Zb.), prípadne v interných predpisoch. Rovnako zákonná právny úprava rozdelenia práce na súde je nepostačujúca a vyžaduje si najmä podrobne ustanoviť, a to hlavne zákonným spôsobom, pravidlá pre tvorbu rozvrhu práce, prostredníctvom ktorého sa napĺňa ústavou garantované právo na prejednania a rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov.

Na základe uvedeného je teda možné konštatovať, že problematika organizácie a správy si vyžaduje prijatie novej komplexnej právnej úpravy, ktorou by sa vykonali nevyhnutné systémové zmeny v organizácii a správe súdov v záujme celkového zefektívnenia výkonu súdnictva.

Cieľom predkladateľa je teda predložiť do legislatívneho procesu návrh zákona, ktorý bude komplexne riešiť problematiku organizácie a správy súdov a s tým súvisiacich parciálnych otázok v záujme vytvárania čo najlepších podmienok pre výkon súdnej moci.

Vo všeobecnosti možno hlavné ciele predkladanej právnej úpravy formulovať nasledovne:

1.nanovo upraviť organizáciu výkonu súdnictva a jeho kontrolu (najmä rozvrh práce, organizácia práce, zavedenie nového inštitútu – vnútornej revízie),

2.nanovo upraviť organizáciu ekonomickej a administratívnej správy súdnictva a jej kontrolu (najmä tvorba rozpočtu, správa majetku, materiálne zabezpečenie súdov a pod.)

3.oddeliť výkon súdenia od výkonu správy súdov (predseda súdu a riaditeľ správy súdu)

Uvedené ciele predpokladajú realizáciu čiastkových opatrení, ktoré musia byť v predkladanej právnej úprave zakomponované a zohľadnené, ide najmä o:

-profesionalizáciu výkonu správy súdov na jednotlivých stupňoch súdov (riaditeľ správy súdu),

-koncentrácia vybraných činností v rámci správy súdov na krajských súdoch, ak ich možno efektívnejšie vykonávať z niekoľkých centier,

-decentralizácia niektorých činností, ktoré možno efektívnejšie vykonávať decentralizovane,

-zníženie počtu funkcionárov súdu,

-vymedzenie kompetencií orgánov riadenia a správy súdov, s presným vymedzením zodpovednostných vzťahov,

-novú úpravu postavenie predsedov súdov,

-zavedenie inštitútu vnútornej revízie,

-stanovenie zákonného rámca pre tvorbu rozpočtu súdov,

-rozšírenie sudcovských rád aj na okresné súdy, posilnenia kompetencií orgánov sudcovskej samosprávy,

-prepracovanie systému sťažností a zavedenie osobitnej kategórie podnetov,

Navrhuje sa preto prijatie nového zákona, v ktorom by sa sústredila právna úprava vzťahujúca sa na organizáciu a správu súdov a do ktorého by sa prevzali praxou osvedčené ustanovenia zo zákona č. 335/1991 Zb. a zo zákona SNR č. 80/1992 Zb., ktoré by sa touto navrhovanou právnou úpravou nahradili v celom rozsahu.

Prijatie niektorých systémových opatrení v rámci navrhovanej právnej úpravy nového zákona o súdoch si vyžiada zmenu a doplnenie dotknutých ustanovení zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 166/2003 Z.z. o ochrane o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním). V súvislosti so systémovými zmenami v oblasti správneho súdnictva sa navrhuje zmena a doplnenie niektorých súvisiacich zákonov.

Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov. Dopad na štátny rozpočet je vyčíslený v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republiky viazaná.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: zákon o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení, Národného programu pre prijatie acquis communataire, odporúčané v Partnerstve pre vstup, odporúčané v prílohe Prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integrácie do vnútorného trhu Únie (Biela kniha), screeningu, nepatrí medzi úlohy vlády Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004, ale predkladá ako iniciatívny materiál Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky,

b)nevyplývajú zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky ku kapitole č. 5,24

4.Problematika právneho predpisu:

a)

b)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev

c)

d)nie je upravená v práve Európskej únie

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie:

Vzhľadom na vnútroštátny charakter upravovanej problematiky je posudzovanie súladu návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie bezpredmetné.

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

bezpredmetné

7.Účasť expertov pri príprave návrhu zákona:

bez účasti expertov

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov

a vplyvov na zamestnanosť

1.Návrh zákona zakladá nároky na štátny rozpočet v nasledovnom rozsahu

1.Zaradenie súdnych úradníkov na súdoch ako štátnych zamestnancov do 7. platovej triedy:

Počet štátnozamestnaneckých miest ............................600 súdnych úradníkov

Súčasné zaradenie v plat. triede T6 .................................12 720 Sk/mes.

Navrhované zaradenie v plat. triede T7 .........................14 410 Sk/mes.

_______________________________________________________________________________

Rozdiel ...................................................................................+ 1 690 Sk/mes.

Výpočet:

600 súdnych úradníkov + 1690 Sk x 12 mes.= 12 168 000 Sk

2.Doplnenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v § 69 ods. 1 o písmeno e), ktoré znie:

e)predsedovi kategórie krajského súdu v sumu 1 000 Sk mesačne a predsedovi grémia okresného súdu vo výške 800 Sk mesačne.

Navrhované priznanie funkčných príplatkov za vyššiu sudcovskú funkciu nebude mať dopad na štátny rozpočet, nakoľko bude financované z úspory zníženia súdnych funkcionárov (podpredsedov súdov) v zmysle ustanovení návrhu zákona.

a)Súčasný stav

-podpredsedovia krajských súdov s funkčným príplatkom 3 600 Sk/mes.:

22 podpredsedov KS x 3600 Sk x 12 mes. = 950 400 Sk/rok

-podpredsedovia okresných súdov s funkčným príplatkom 3000 Sk/mes.:

67 podpredsedov OS x 3000 Sk x 12 mes. = 2 412 000 Sk/rok

____________________________________________________________________

Spolu podpredsedovia OS + KS ...................... 3 362 400 Sk/rok

Funkčné príplatky podpredsedov, ktoré v zmysle návrhu zákona zostávajú v platnosti:

44 podpredsedov OS x 3000 Sk x 12 mes. = 1 584 000 Sk/rok

8 podpredsedov KS x 3 600 Sk x 12 mes. = 345 600 Sk/rok

____________________________________________________________________

Spolu .............................................................. 1 929 600 Sk/rok

b)Úspora zo zníženia počtu podpredsedov OS a KS:

Súčasné funkčné príplatky podpredsedov OS + KS = 3 362 400 Sk/rok

Zotrvávajúce funkčné príplatky podpreds. OS + KS = - 1 929 600 Sk/rok

____________________________________________________________________

Zostáva na prerozdelenie ......................................... = 1 432 800 Sk/rok

c)Návrh v zmysle ustanovenia návrhu zákona:

-predsedovia kolégia krajského súdu .................. 3 x 8 KS = 24 osôb

24 preds. kolégia KS x 1000 Sk x 12 mes. =288 000 Sk/rok

-predsedovia grémia okresného súdu ................100 osôb

100 predsedov grémií OS x 800 Sk x 12 mes. = 960 000 Sk/rok

____________________________________________________________________

Spolu funkčné príplatky OS + KS ..............................1 248 000 Sk/rok

d)Rekapitulácia:

Zostalo na prerozdelenie..........................................1 432 800 Sk/rok

Potreba na nové funkčné príplatky ..........................1 248 000 Sk/rok

____________________________________________________________________

Zostáva .......................................................................... 184 800 Sk/rok

na vytvorenie ďalších kolégií a grémií na súdoch SR.

2.Návrh zákona je v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky.

3.Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.

4.Návrh zákona neovplyvní zamestnanosť a nevyžiada si zvýšenie počtu pracovníkov.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K § 1

Ústava Slovenskej republiky v druhom oddiely siedmej hlavy upravuje základné princípy a zásady organizácie a výkonu súdnej moci v Slovenskej republike. Predkladaný návrh zákona o súdoch nadväzuje a podrobne rozvíja základy ústavnej koncepcie súdnictva a obsahuje ustanovenia o právomoci súdov, hlavných zásadách činnosti súdov, sústave súdov, pôsobnosti súdov, organizácii súdov, riadení a správe súdov, o sudcovskej samospráve a o účasti súdov zapojených na rozpočet Ministerstva spravodlivosti SR na tvorbe rozpočtu pre súdy. V odseku 2 sa vymedzuje predmet úpravy negatívnym spôsobom, a to tak, že sídla a obvody upravuje osobitný zákon.

K § 2

Rešpektujúc znenie Ústavy Slovenskej republiky vymedzuje okruh otázok tvoriacich výkon súdnictva, t.j. okruh oprávnení, ktoré zveruje zákon súdom ako orgánom verejnej moci, na rozdiel od iných orgánov verejnej moci.

V súlade s Návrhom opatrení na zdokonalenie správneho súdnictva zostane rozhodovanie o správnych veciach zachované v sústave všeobecných súdov v rámci správneho súdnictva, keďže stav nie je taký, aby odôvodňoval efektívny výkon správneho súdnictva v samostatnej sústave správnych súdov.

Návrh zákona v 2 ods. 2 predpokladá, že súdy budú vykonávať aj inú činnosť súvisiacu s ich právomocou, teda činnosť, ktorá nemá povahu rozhodovaciu, napríklad vedenie obchodného registra, súdnu úschovu podľa § 352 Občianskeho súdneho poriadku a pod.

K § 3 a 4

Základné zásady činnosti súdov, tak ako sú vymedzené v predkladanom návrhu zákona o súdoch, sú koncipované v súlade s ústavným poriadkom Slovenskej republiky a adekvátnym spôsobom zaisťujú ochranu práv účastníkov konania a potrebné princípy, z ktorých musí fungujúce nezávislé súdnictvo vychádzať. V návrhu sa čiastočne preberajú zásady obsiahnuté v doterajšej právnej úprave, ktoré sa v prípade potreby modifikujú tak, aby zodpovedali zneniu procesných predpisov a zároveň sa dopĺňajú o zásady v doteraz platnej právnej úprave neupravené. Právna úprava sa obmedzuje na všeobecné vyjadrenie zásad, pričom sa predpokladá ich konkretizácia v osobitných, najmä v právnych predpisoch procesnej povahy.

Ustanovenie § je dokazujúcim ustanovením, podľa ktorého bezpečnosť objektov súdu a nerušný priebeh súdneho konania zabezpečuje Zbor väzenskej a justičnej stráže podľa osobitného zákona.

K § 5

Vychádzajúc z s čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sústavu súdov tvorí Najvyšší súd Slovenskej republiky a ostatné súdy; podľa ods. 2 citovaného článku podrobnejšiu úpravu sústavy súdov upravuje zákon, a teda v § 2 sa navrhuje, aby okrem Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sústavu súdov tvorili, tak ako tomu bol doteraz, okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy. Uvedené súdy teda tvoria sústavu všeobecného súdnictva.

V súlade s „Návrhom optimalizácie súdnej sústavy“ je cieľom prekladateľa vytvorenie jednotnej trojstupňovej sústavy všeobecného súdnictva (dvojstupňovej v rámci správneho súdnictva), v rámci ktorej veci patriace do vecnej príslušnosti súdov budú vybavovať všeobecné súdy prvého stupňa, veci, v ktorých je podaný riadny opravný prostriedok budú vybavovať všeobecné súdy druhého stupňa a veci, v ktorých je podaný mimoriadny opravný prostriedok a zjednocujúcu rozhodovaciu činnosť bude vybavovať najvyšší súd.

Zo sústavy súdov sa, v porovnaní z doterajšou právnou úpravou, navrhuje vypustenie poľných súdov, t.j. vyšších poľných súdy a nižších poľných súdov, pôsobnosť ktorých do budúcna budú vykonávať v čase vojny a vojnového stavu zostávajúce vojenské súdy.

K § 6

V § 6 sa ustanovuje všeobecná zásada, podľa ktorej súdnictvo v prvom stupni vykonávajú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach okresné súdy. Výnimku z aplikácie tejto zásady môže ustanoviť jedine zákon, ktorý môže zveriť prvostupňovú agendu aj do pôsobnosti súdov vyššieho stupňa. Odlišná situácia je v rámci správneho súdnictva, v rámci ktorého v správnych veciach bude konať a rozhodovať v prvom stupni krajský súd. Podľa odseku 2 na okresných súdoch zostane len agenda vo vybraných volebných veciach (konanie vo veciach zoznamov voličov a zoznamov oprávnených osôb na hlasovanie v referende a konanie vo veciach registrácie kandidátnych listín pre voľby do orgánov samosprávneho kraja).

K § 7

Krajské súdy v rámci v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach budú konať a rozhodovať v prvom rade ako súdy druhého stupňa; iba výnimočne budú konať a rozhodovať v týchto veciach ako súdy prvého stupňa. Odlišná situácia je v prípade správneho súdnictva. Krajské súdy budú konať a rozhodovať v správnom súdnictve zásadne ako súdy prvého stupňa. Osobitný zákon môže ustanoviť, že v prvom stupni bude konať a rozhodovať iný súd. Vzhľadom na to, že okresné súdy v správnom súdnictve nebudú konať (okrem vecí uvedených v § 6 ods. 2 ), prejdú na krajské súdy všetky správne veci, v ktorých doposiaľ konali okresné súdy (napr. preskúmavanie rozhodnutí o priestupkoch, preskúmavanie rozhodnutí územnej samosprávy podľa zákona o obecnom zriadení). K tomu sú potrebné niektoré novely zákonov (k tomu pozri Čl. VI až IX návrhu zákona). V odseku 3 sa krajským súdom zveruje právomoc konať a rozhodovať vo veciach s konečnou platnosťou ako súdu jedinej inštancie, ak to ustanovuje zákon. Pôjde napr. o niektoré veci volebné, veci podľa piatej časti platného Občianskeho súdneho poriadku uvedené štvrte, piatej a siedmej hlave s tým, že proti rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

K § 8

Deklaruje sa postavenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako vrcholného súdneho orgánu v oblasti všeobecného súdnictva Najvyšší súd sa charakterizuje ako najvyšší súdny orgán všeobecného súdnictva a v rámci neho aj správneho súdnictva (v zahraničí je správne súdnictvo spravidla zastrešené samostatnými najvyššími súdmi). Táto jeho pozícia bude naplňovaná najmä jeho samotnou rozhodovacou činnosťou, ktorou sa okrem iného má zaistiť jednotnosť a zákonnosť v rozhodovaní ostatných súdov.

Hlavným poslaním najvyššieho súdu je zabezpečovať zákonnosť a jednotnosť rozhodovania všetkých súdov. Návrh vychádza z toho, že najvyšší súd bude plniť túto funkciu predovšetkým typickými súdnymi prostriedkami, t.j. rozhodovaním v konkrétnej veci v rozsahu pôsobnosti uvedenej v odseku 1. Jediným tzv. neprocesným prostriedkom zjednocovania rozhodovacej činnosti súdov je vydávanie stanovísk k výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Za týmto účelom je najvyšší súd oprávnený vykonávať prieskum rozhodovacej činnosti súdov nižšieho stupňa v právoplatne skončených veciach, čiže sledovanie rozhodovacej činnosti ostatných súdov (ale aj senátov najvyššieho súdu) môže byť a bude impulzom pre túto zjednocovaciu činnosť.

K § 9

Špeciálny súd je organickou súčasťou sústavy súdov Slovenskej republiky a bol do nej zaradený zákonom č. 458/2003 Z.z. o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 267/2004 Z.z. ako špecializovaný orgán na trestné stíhanie korupcie a organizovaného zločinu.

V § 9 sa vymedzuje pôsobnosť Špeciálneho súdu, ktorý bude rozhodovať výlučne v trestných veciach uvedených v Trestnom zákone, prípadne ďalších veciach, ak tak ustanoví osobitný zákon. Pôjde najmä o otázky úzko súvisiace z trestným konaním a odhaľovaním trestnej činnosti ako napríklad rozhodovanie o použití informačno-technických prostriedkov podľa osobitného zákona.

V odseku 2 sa definuje postavenie Špeciálneho súdu ako súdu prvého stupňa vo veciach patriacich do jeho pôsobnosti podľa vzoru krajského súdu, z čoho vyplýva, že o riadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špeciálneho súdu bude rozhodovať najvyšší súd.

K § 10 V sústave súdov Slovenskej republiky majú už tradičné postavenie vojenské súdy, ktoré uskutočňujú súdne konanie vo veciach vymedzených právnymi predpismi trestného práva procesného týkajúcich sa trestných činov najmä vojakov, príslušníkov ozbrojených zborov, vo výnimočných prípadoch i civilných osôb.

V § 10 sa ustanovuje pôsobnosť vojenských súdov. Podobne ako Špeciálny súd, i vojenské súdy budú rozhodovať výlučne v trestných veciach, prípadne aj v niektorých veciach súvisiacich s trestným konaním, resp. s odhaľovaním trestnej činnosti.

Napriek svojmu osobitnému postaveniu patria vojenské súdy, podobne ako Špeciálny súd, do sústavy všeobecných súdov. Vojenský obvodový súd je súdom prvej inštancie; o riadnych opravných prostriedkoch proti jeho rozhodnutiam bude rozhodovať Vyšší vojenský súd, ktorý vo výnimočných prípadoch bude rozhodovať aj ako súd prvého stupňa. O riadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Vyššieho vojenského súdu bude rozhodovať najvyšší súd.

Ustanovenie odseku 5 sa preberá zo súčasného znenia zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch, pričom je čiastočne prispôsobené zneniu textu Ústavy Slovenskej republiky a umožňuje realizáciu záväzku Slovenskej republiky vyjadreného v čl. 7 ods. 1 písm. b) Zmluvy medzi štátmi, ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy, a inými štátmi zúčastnenými v Partnerstve za mier vzťahujúca sa na štatút ich ozbrojených síl publikovanej v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 324/1997 Z.z.

K § 11

Ústava Slovenskej republiky v čl. 141 ods. 1 stanovuje že „v Slovenskej republike súdnictvo vykonávajú nezávislé a nestranné súdy.“ Odsek 1 nadväzuje na ústavou zakotvený princíp, pričom ho ďalej rozvíja v tom smere, že na súde zabezpečujú výkon súdnictva vo všeobecnosti a primárne sudcovia, ktorý sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou a zákonom. Výnimku zo zásady, že na súde konajú a rozhodujú výlučne sudcovia predvída samotná Ústavy Slovenskej republiky v čl. 142 ods. 2, keď umožňuje aby sa na rozhodovaní podieľali aj prísediaci sudcovia z radov občanov a zamestnanci súdu poverení sudcom. V súlade s citovaným článkom Ústavy Slovenskej republiky sa ustanovuje zásada senátneho rozhodovania, ktorá môže byť prelomená v prospech samosudcovského rozhodovania; zákon zároveň zohľadňuje, že niektoré otázky prislúcha rozhodnúť predsedovi senátu. Návrh zákona obe tieto možnosti zohľadňuj. Aj naďalej zachováva pri rozhodovaní súdov, avšak len v trestnoprávnych veciach, prítomný laický prvok v podobe prísediacich ako aj možnosť konania a rozhodovania súdnych úradníkov (v zmysle Ústavy Slovenskej republiky zamestnancov súdu poverených sudcom). Na rozdiel od platného právneho stavu sa navrhuje zúženie možnosti prísediacich podieľať sa na výkone súdnictva (len v rámci senátov okresných súdov a vojenských obvodových súdov; pozri nasledujúce ustanovenia).

K § 12

Plénum súdu predstavuje jeden zo základný prvkov v organizácii súdu, prostredníctvom ktorého sa realizuje riadenie a správa vybraných vnútorných vecí súdu priamo sudcami príslušného súdu. Plénum je v podstate kolektívnym orgánom s rozhodovacou a inou právomocou vo veciach výkonu súdnictva. Plénum nemá postavenie orgánu správy súdu, ale je nevyhnutným článkom v rámci riadenia a správy súdu a je zároveň výrazom nezávislosti a určitej vnútornej autonómie súdu, keďže volí orgány sudcovskej samosprávy a v určitých prípadoch plní ich funkciu (k tomu pozri vysvetlivky k § 45 návrhu zákona). V odsekoch 1 až 3 sa ustanovuje zloženie pléna súdu, jeho uznášaniaschopnosť a spôsob prijímania rozhodnutí pléna a taktiež základný rámec jeho pôsobnosti..

K § 13

Doterajšia právna úprava súdneho oddelenia obsiahnutá v Spravovacom poriadku pre okresné a krajské súdy (vyhláška MS SR č. 66/1992 Zb. v znení neskorších predpisov) sa javí pre potreby praxe ako nevyhovujúca, pričom je nevyhnutné, aby fungovanie oddelenia malo zákonný rámec. Podľa navrhovaného znenia už sudca (senát) nebude súčasťou súdneho oddelenia, inak povedané súdne oddelenie sa bude vytvárať pre potreby sudcu alebo senátu a predstavuje v podstate obslužný aparát, ktorý má umožniť sudcovi (senátu) sústrediť svoju činnosť na samotný výkon súdenia a zbavuje sudcu (senát) nutnosti vykonávať činnosti nesúvisiace so samotným rozhodovaním; tieto bude obstarávať oddelenie pre sudcu (senát). Pôjde najmä o činnosti administratívneho charakteru.

V § 13 sa upravuje postavenie súdneho oddelenia, jeho zloženie, spôsob organizácie práce v súdnom oddelení. Navrhuje sa, aby sa súdne oddelenie vytváralo obligatórne pre sudcu (senát) a fakultatívne pre vyššieho súdneho úradníka povereného konaní a rozhodovaním; či sa súdne oddelenie vytvorí aj pre súdneho úradníka bude vyplývať z rozvrhu práce.

Okrem súdnych oddelení sa predpokladá kreovanie aj iných organizačných útvarov, ktoré budú slúžiť na skvalitnenie a zefektívnenie výkonu súdnictva (naor. spisovňa, podateľňa).

K § 14

Upravuje sa zloženie senátu okresného súdu. Ponecháva sa prítomný laický prvok. Funkciu predsedu senátu môže vykonávať jedine sudca (§ 15 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

K § 15

Zavádza sa nový inštitút v rámci organizácie okresného súdu, ktorým je grémium okresného súdu. Základnou úlohou grémia okresného súdu je spolupodieľať sa na zabezpečovaní potrebnej odbornej úrovne sudcov tvoriacich toto grémium s prihliadnutím na ich prevažujúci obsah rozhodovacej činnosti. Zaradenie sudcu do grémium však nepredurčuje špecializáciu tohto sudcu, len zohľadňuje už spomínanú podstatnú časť jeho rozhodovacej činnosti, ktorá je základným kritériom zaradenie sudcu do príslušného grémia. Grémium možno čiastočne ponímať ako určitú obdobu kolégia krajského súdu. Grémium okresného súdu ani predsedu grémia nie je orgánom riadenia a správy.

Ustanovenie § 17 upravuje zriaďovanie grémií, pričom obligatórne sa zriaďuje občianske a trestné kolégium, ďalšie kolégia sa zriaďujú fakultatívne, za predpokladu, že budú mať požadovaný minimálny počet členov. Ak na súde nie je dostatočný počet sudcov s preväzujúcim obsahom rozhodovacej činnosti určitého druhu pre vytvorenie grémia, funkciu grémia plnia títo sudcovia bez vytvorenia grémia; funkciu predsedu grémia vykonáva predseda súdu. Ďalej sa upravuje pôsobnosť grémií a pôsobnosť predsedu grémia. Ustanovenie do funkcie predsedu grémia upravuje osobitný zákon (zákon č. 385/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov).

V odseku 6 sa upravuje ďalšia alternatíva pre prípad, že na okresnom súde sa nezriadi grémium. Pre riešenie sporných otázok medzi viacerými grémiami v obvode krajského súdu môže predseda tohto krajského súdu zvolať spoločné rokovanie grémií okresných súdov.

K § 16

Upravuje sa zloženie senátov krajského súdu; senáty krajského súdu sú zložené výlučne zo sudcov, z ktorých jeden je predsedom senátu. V odseku 2 sa zohľadňuje pomerne častý jav na súdoch vyššieho stupňa kedy sa v senáte nachádzajú viacerí sudcovia, ktorý sú z hľadiska kariérneho postu predsedami senátu.

K § 17

Obdobnú funkciu ako grémia na okresnom súde plnia na krajskom súde kolégiá. Vzhľadom na to, že krajský súd je primárne súdom odvolacím je nevyhnuté aby, bola posilnená jeho funkcia v rámci zjednocovacieho konania, ktorú bude krajský súd realizovať najmä prostredníctvom jednotlivých kolégií. Na krajskom súde sa budú zriaďovať obligatórne uvedené štyri kolégiá; kreovanie ďalších nie je vylúčené.

K § 18

Najvyšší súd bude i naďalej rozhodovať v zásade v senátoch, s výnimku niektorých vecí, o ktorých môže rozhodnúť predseda senátu, ak tak ustanoví niektorý z procesných kódexov.

V odseku 2 sa ustanovuje zloženie senátov najvyššieho súdu, ktoré sú v zásade trojčlenné; ak najvyšší súd rozhoduje v inštančnom postupe proti rozhodnutiam iného senátu najvyššieho súdu skladajú sa z piatich sudcov. Uvedené zloženie senátov môže byť osobitným zákonom (napr. procesným kódexom) modifikované v prospech vyššieho, avšak vždy nepárneho počtu sudcov.

K § 19

Sudcovia najvyššieho súdu v súčasnosti nemajú k dispozícii žiadnych odborných pracovníkov na vykonávanie takých činností, ako je zadovažovanie podkladov k rozhodnutiu vo veci, skutkový a právny rozbor prejednávaných vecí, vyhľadávanie odbornej literatúry a judikatúry, zisťovanie a vyhľadávanie odborných konzultantov, písanie konceptov právnych riešení veci a pod. Ide o vysoko odbornú a všestrannú činnosť v rôznych právnych odboroch zahŕňajúcich nielen právne, ale aj ekonomické, sociálne, medicínske či rôzne technické súvislosti. Preto je žiadúce do funkcie asistentov sudcov menovať odborníkov s dlhšou právnou praxou, ktorí budú zárukou vysoko erudovaného odborného servisu pre rozhodovanie najvyššieho súdu a sudcov. Vzhľadom na to sa javí dôvodné ich postavenie špeciálne upraviť v zákone o súdoch.

Asistent sudcu najvyššieho súdu bude mať postavenie štátneho zamestnanca vykonávajúceho štátnu službu, a to v dočasnej štátnej službe na základe výberového konania.

K § 20

Vymedzuje sa pôsobnosť pléna najvyššieho súdu, spôsob jeho zvolávania, rokovania a rozhodovania, verejnosť rokovaní pléna najvyššieho súdu a niektoré parciálne otázky týkajúce sa zjednocovacej činnosti najvyššieho súdu. Vzhľadom na závažnosť otázok, ktoré bude plénum prejednávať a na ich možný dopad na chod súdnictva je nevyhnutné, aby sa rokovania pléna najvyššieho súdu mohli zúčastňovať aj iné zložky verejnej moci, čo je zohľadnené v odseku 5.

K § 21

Kolégium najvyššieho súdu je kolektívnym orgánom z rozhodovacou a inou právomocou, pričom plní obdobné úlohy ako kolégium krajského súdu, či grémium okresného súdu, teda zabezpečuje potrebnú odbornú úroveň sudcov, ktorý sú jeho súčasťou. Na rozdiel od kolégia krajského súd je kolégiu najvyššieho súdu zverené právomoc prijímať stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, čo vyplýva z jednej zo základných úloh najvyššieho súdu, ktorou je zabezpečovania jednotného používania a jednotného výkladu zákonov. Vnútorná organizácia kolégia a organizácia jeho činnosti je obdobná ako u kolégia krajského súdu.

K § 22

V § 24 sa upravujú základné princípy realizácie zjednocovacej činnosti najvyššieho súdu, ktorá sa uskutočňuje v dvoch formách, a to zverejňovaním súdnych rozhodnutí zásadného významu (nie len rozhodnutí najvyššieho súdu) a prijímaním zásadných stanovísk k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Uvedenú zjednocovaciu činnosť uskutočňuje na najvyššom súde plénum a kolégium. Vzhľadom na význam tejto činnosti je nevyhnutné upraviť zásady spolupráce pléna alebo kolégia najvyššieho súdu s inými orgánmi verejnej moci, prípadne iným odbornými ustanovizňami tak ako je to navrhované v odseku 2. Vzhľadom na význam a prípadný dosah zjednocovacej činnosti najvyššieho súdu sa umožňuje, aby sa na rokovaní pléna alebo kolégia, ktoré rozhoduje o prijatí stanoviska obligatórne zúčastňovali zástupcovia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a ministerstva. Účasť iných subjektov je podľa odseku 3 fakultatívna.

K § 23

Upravuje sa vydávanie Zbierky stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Zároveň sa v písm. a) a b) špecifikuje jej obsah. Zbierku stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky bude najvyšší súd zverejňovať na internete, čo umožní zvyšovanie právneho vedomia ako odbornej, tak i laickej verejnosti. Z dôvodu materiálno-technického zabezpečenia tejto povinnosti vyplývajúcej pre najvyšší súd, sa v Čl. IX navrhuje oddialenie účinnosti tohto ustanovenia.

K § 24

Ide o splnomocňujúce ustanovenie, na základe ktorého plénum najvyššieho súdu prijíma uvedené interné normy, pričom rokovací poriadok sa, vzhľadom na svoj význam, vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

K § 25 a 26

Špeciálny súd bude rozhodovať v trojčlenných senátoch, ak osobitný zákon neustanoví, že vo vecí predseda senátu. Senáty špeciálneho súdu sa budú skladať výlučne zo sudcov, teda laický prvok sa neuplatňuje.

Vzhľadom na to, že jedinou agendou Špeciálneho súdu bude agenda trestná, kolégiá sa na Špeciálnom súde nebudú zriaďovať; ich pôsobnosť bude vykonávať plénum Špeciálneho súdu.

K § 27 až 31

Šiesta hlava zakotvuje, ako to už z názvu vyplýva, postavenie a organizáciu vojenských súdov ako súčasti všeobecného súdov.

V § 10 ods. 2 sa upravuje postavenie vojenského obvodového súdu ako prvostupňového článku sústavy vojenských súdov. Pri jeho rozhodovaní sa bude uplatňovať zásada samosudcovského rozhodovania v kombinácii so senátnym rozhodovaním. Senáty vojenského obvodového súdu budú podobne ako na okresných súdoch pozostávať zo sudcu, ktorý bude predsedom senátu a dvoch prísediacich.

Podobne ako na krajskom súde i na Vyššom vojenskom súde sa bude uplatňovať primárne zásada senátneho rozhodovania. Senáty vyššieho vojenského súdu sa skladajú výlučne zo sudcov tohto súdu; prísediaci na tomto súde nebudú pôsobiť.

Pre vojenské obvodové súdy ako aj pre Vyšší vojenský súd platí primerane poznámka k § 26.

Vzhľadom na to, že podľa návrhu zákona sa do budúcna už nepočíta zo zriaďovaním poľných súdov je potrebné, aby ich funkciu počas vojnového stavu alebo vojny plnili vojenské súdy. Tieto však môžu efektívne fungovať len za predpokladu, že ich počty sudcov na nich pôsobiacich sa vhodným spôsobom doplnia do stavu, ktorý bude zárukou ich riadneho chodu.

V prípade vyhlásenia vojny alebo vojnového stavu sa teda počty sudcov vojenských súdov zvýšia na základe mobilizácie priamo zo zákona dvojnásobne, a to zo sudcov okresných súdov a krajských súdov určených podľa zoznamu, ktorý vydá predseda vyššieho vojenského súdu v spolupráci s predsedom krajského súdu. Nevyhnutným predpokladom zaradenia sudcu do tohto zoznamu je jeho súhlas takýmto zaradením.

Počet sudcov o ktorý sa má zvýšiť počet sudcov na vojenských súdoch vyplývajúci zo zákona môže v prípade potreby zmeniť ako smerom nadol tak i smerom nahor minister po dohode s ministrom obrany.

K § 32

Na rozdiel od platnej právnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 80/1992 Zb. sa doteraz používaný pojem „štátna správa súdov“ nahrádza pojmom „riadenia a správa súdov“, ktorý zodpovedá zneniu Ústavy Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 3). Riadenie súdov je možné charakterizovať ako súbor práv a povinností zverený orgánom riadenia správy súdov, resp. súhrn činností vykonávaných týmito orgánmi, ktoré bezprostredne súvisia s výkonom rozhodovacieho procesu súdu (sudcu) a ktoré sú realizované za účelom skvalitnenia tohto procesu, najmä z hľadiska odbornosti, profesionality, včasnosti rozhodovania a efektivity konania. Na strane druhej, správu súdu je možné vymedziť ako súhrn činností vykonávaných príslušnými subjektami (orgánmi riadenia a správy súdov), ktorých účelom je vytvorenie čo najvhodnejších najmä materiálnych podmienok pre vlastný výkon súdenia (rozhodovacej činnosti súdov, sudcov), t.j. zabezpečiť potrebný „servis“ pre samotnú rozhodovaciu činnosť súdov a sudcov.

Jednou zo základných podmienok pre naplnenie ústavného princípu sudcovskej nezávislosti súdnej moci je dôsledné oddelenie výkonu riadenia a správy súdov od rozhodovacej činnosti súdov (sudcov). Absolútne oddelenie týchto dvoch zložiek však nie je možné a ani účelné. Špecifikom riadenia a správy v súdnictve je, že na rozdiel od riadenia a správy vykonávanej iných odvetviach verejnej moci, jej výkon je limitovaný tým, že nesmie zasahovať do vlastného výkonu sudcovskej činnosti (rozhodovania).

Z ústavnej a zákonnej zodpovednosti ministra spravodlivosti a ostatných orgánov riadenia a správy súdov za riadny chod justície však súčasne vyplýva, že úlohy riadenia správy súdov nemožno zúžiť len na samotné „hmotné“ zabezpečenie súdov, ale že týmto orgánom musia byť dané i prostriedky na zabránenie tomu, aby sudcovská nezávislosť nebola zneužívaná neodvodnenými prieťahmi súdneho konania a rozhodovania alebo porušovania zásad dôstojnosti súdneho konania a sudcovskej etiky (napr. prostredníctvom dohľadu ministerstva).

V odseku 1 sa definujú základné úlohy riadenia a správy súdov. V odseku 2 je uvedený ústavný princíp oddelenosti výkonu riadenia a správy súdov od rozhodovacej činnosti súdov vyplývajúci z článku 141 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

K § 33

Definujú sa orgány riadenia a správy súdov, ktorými sú predsedovi a podpredsedovia súdov, orgány sudcovskej samosprávy (sudcovské rady) a súdna rada. Spôsob a rozsah v akom sa podieľajú tieto orgány na riadení a práve súdov určuje zákon.

K § 34

Definujú sa orgány správy súdov, ktorými je vo všeobecnosti ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy pre oblasť súdov. Riaditeľ správy súdu je taktiež orgánom správy súdu (doterajší vedúci súdnych správ postavenie štátneho orgánu nemali), ktorý bude vykonávať podstatnú časť ekonomicko-administratívnej agendy, ktorú doteraz vykonával predseda súdu, a to v mene súdu. Niektoré otázky majúce charakter ekonomicko-administratívny však naďalej zostávajú v pôsobnosti predsedov súdov, ktorý sú primárne zodpovedný za chod toho ktorého súdu.

K § 35

Ustanovuje sa pôsobnosť predsedu súdu v oblasti riadenia súdu a v oblasti správy súdu, kde táto pôsobnosť je rozdelená medzi predsedu súdu a riaditeľa správy súdu. Pôsobnosť predsedu súdu v oblasti riadenia a správy súdu je potrebné vnímať nielen ako súhrn určitých oprávnení, ale zároveň aj ako zákonom dané povinnosti, s nesplnením ktorých je spojený vznik právnej zodpovednosti, právnym dôsledkom ktorej môže byť i zánik funkcie predsedu súdu.

Predseda je štatutárnym orgánom súdu, pokiaľ tento zákon nezveruje toto postavenie v oblasti správy súdu inému subjektu – riaditeľovi správy súdu.

Rozsah, v akom sa predseda súdu podieľa na výkone súdnictva sa určí v rozvrhu práce, a teda predseda súdu v konečnom dôsledku nemusí počas výkonu tejto funkcie pojednávať. Ak predseda súdu vykonáva súdnictvo, tak buď ako predseda senátu alebo sudca, t.j. člen senátu alebo samosudca.

K § 36

Upravuje spôsob ustanovenia sudcu do funkcie predsedu súdu. Predsedu súdu bude menovať do funkcie minister spravodlivosti SR, a to na základe výsledkov výberového konania z troch najúspešnejších kandidátov. Funkčné obdobie predsedu súdu bude päť ročné a do funkcie ho bude možne vymenovať len v dvoch po sebe nasledujúcich funkčných obdobiach.

K § 37

V § 37 je upravený zákonný rámec pre výberové konanie na funkciu predsedu súdu, jeho priebeh a účel.

Samotné výberové konanie vyhlasuje minister spôsobom a v lehotách tak, aby bol zabezpečená rovnaká možnosť pre prípadných záujemcov uchádzať sa o túto funkciu a v neposlednom rade tak, aby bola zachovaná funkčnosť súdov.

O funkciu predsedu súdu sa môže uchádzať nielen sudca príslušného súdu, ale aj sudca súdu rovnakého alebo vyššieho stupňa. Uvedené riešenie predpokladá v prípade vymenovania do funkcie predsedu súdu rozhodnutie Sudcovskej rady dočasnom pridelení sudcu na výkon funkcie predsedu súdu na súde nižšieho stupňa (k tomu pozri Čl. II návrhu zákona).

V odsekoch 5 až 7 sa ustanovuje spôsob kreovania päťčlennej výberovej komisie a jej predsedu, uznášaniaschopnosť a spôsob rozhodovania. Cieľom zákonodarcu je, aby vo výberovej komisii boli zastúpené všetky zložky súdnictva, ako sudcov, tak i predstaviteľov správy súdov, pri zachovaní väčšiny z radov sudcov, čo podľa názoru zákonodarcu je dostatočnou zárukou a vyjadrením patričnej miery samosprávy v oblasti justície.

Samotné výberové konanie prebieha podľa zásad pre voľbu predsedov súdov schválených súdnou radou po dohode s ministrom.

Minister na základe výsledkov výberového konania je oprávnený vybrať si jedného z troch najúspešnejších uchádzačov a vymenovať ho a predsedu súdu, inak povedané, minister nie je viazaný poradím na prvých troch miestach úspešných uchádzačov.

V odsekoch 8 a 9 sa upravuje postup pre prípad, že výberové konanie nebude úspešné, resp. pre prípad, že úspešný uchádzač odmietne ujať funkcie predsedu súdu, alebo odmietne menovanie do tejto funkcie.

K § 38

Ustanovujú sa spôsoby zániku funkcie predsedu súdu. Základným a štandardným spôsobom zániku tejto funkcie je uplynutie jeho päťročného funkčného obdobia. Funkcia predsedu súdu však môže zaniknúť aj z dôvodov uvedených ods. 1 písm. a) až e), a to ešte pred uplynutím jeho funkčného obdobia. V odsekoch 2 až 6 sa bližšie špecifikuje proces predchádzajúci zániku funkcie predsedu súdu v závislosti od toho ktorého dôvodu zániku tejto funkcie.

V odseku 7 sa upravuje zabezpečenie realizácie úloh zverených predsedovi súdu, a to v situácii, ak funkcia predsedu zanikla, nový predseda súdu sa ešte neujal funkcie a podpredseda súdu nie je ustanovený, prípadne nie je vymenovaný.

K § 39 až 41

Upravuje sa postavenie podpredsedu súdu, rozsah a spôsob akým zastupuje predsedu súdu. V návrhu zákona sa upúšťa od kreovania funkcie podpredsedu súdu na všetkých okresných súdoch rovnako aj od viacerých postov podpredsedov súdov na jednom súde, následne sa upravuje aj spôsob zastupovania predsedu súdu, ak funkcia podpredsedu súdu nie je obsadená alebo zriadená.

V § 41 sa odkazuje na použitie ustanovení o zániku funkcie predsedu súdu aj na zánik funkcie podpredsedu súdu. Rozširuje sa právomoc predsedu súdu navrhnúť ministrovi odvolanie podpredsedu súdu. Výkon funkcie podpredsedu súdu, ako aj predsedu súdu sa bude zohľadňovať pri hodnotení sudcu (k tomu pozri Čl. II návrhu zákona).

K § 42

V súlade so zakotvením postavenia predsedu a podpredsedu súdu ako súdnych funkcionárov, sa definujú ich povinnosti. Doplnenie povinností súdnych funkcionárov zabezpečia vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti voči nim, ak sa spreneveria výkonu svojej funkcie. Predseda a podpredseda súdu pri výkone svojej funkcie musí konať tak, aby neohrozil dôveru súdnictva, napr. nesmie zvýhodňovať alebo znevýhodňovať sudcu pre jeho postoje a názory sudcu alebo člena sudcovskej rady, ak podáva návrh na začatie disciplinárneho konania sudcu, zistiť potrebné skutočnosti a zabezpečiť vykonanie potrebných dôkazov a musí sa zdržať verejného vyslovovania názoru o veciach, ktoré sú prejednávané na súde, ktorý spravuje.

K § 43

Ustanovenie do funkcie zánik funkcie predsedu Najvyššieho súdu a podpredsedu Najvyššieho súdu vyplýva z časti priamo z čl. 145 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky ako aj zo zákona č. 185/2002 Z.z. o Súdnej rade slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, preto úprava ustanovenie do funkcie v tomto zákone nie je z dôvodu prípadnej duplicity potrebná.

Na predsedu najvyššieho súdu sa vzťahujú ustanovenia o pôsobnosti predsedu súdu a o povinnostiach predsedu a podpredsedu súdu.

K § 44

Pri vymenúvaní a odvolávaní predsedu a podpredsedu vojenských súdov sa uplatňuje špecifický postup, na ktorom sa podieľa aj minister obrany.

Na predsedu a podpredsedu vojenských súdov sa vzťahujú ustanovenia o pôsobnosti predsedu súdu, o postavení podpredsedu súdu a o povinnostiach predsedu a podpredsedu súdu.

K § 45

V zmysle čl. 143 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v rozsahu ustanovenom zákonom sa na riadení a správe súdov podieľajú aj orgány sudcovskej samosprávy, ktorými sú podľa navrhovaného odseku 1 sudcovské rady. Navrhuje sa, aby sa sudcovské rady zriaďovali na všetkých súdoch, teda na rozdiel od platnej právnej úpravy nielen na krajských súdoch, Špeciálnom súde, najvyššom súde a Vyššom vojenskom súde, ale aj na okresných súdoch. Na tzv. „malých“ okresných súdoch s počtom sudcom menším ako 15 sa sudcovské rady nebudú zriaďovať a ich funkciu bude plniť plénum tohto „malého“ súdu; uvedené platí aj pre vojenské obvodové súdy.

Ustanovuje sa minimálny a maximálny počet členov sudcovskej rady. Členov sudcovskej rady bude voliť plénum príslušného súdu, ktoré zároveň určí počet členov sudcovskej rady. Ďalej sa upravuje spôsob kreovania orgánov sudcovskej rady, zvolávanie a rokovanie sudcovskej rady, spôsob hlasovania v sudcovskej rade, pôsobnosť sudcovskej rady, zverejňovanie informácií o činnosti sudcovskej rady a prijímanie vnútroorganizačných právnych aktov sudcovskej rady.

K § 46

Ustanovuje sa funkčné obdobie sudcovských rád v trvaní 5 rokov a spôsoby zániku členstva v sudcovskej rade.

K § 47

V nadväznosti na § 48 sa upravuje spôsob dopĺňania členov sudcovskej rady do počtu určeného plénom pri voľbe členov sudcovskej rady a taktiež podmienky, za ktorých môže plénum pre tento prípad rozhodnúť o znížení počtu členov sudcovskej rady.

K § 48

Upravuje zloženie a pôsobnosť kolégia predsedov sudcovských rád, ako určitej nadstavby k orgánom sudcovskej samosprávy, úlohou ktorej je rozhodovať o otázkach presahujúcich svojim významom územnú pôsobnosť jednotlivých sudcovských rad.

K § 49

Vymedzujú sa základné nástroje uplatňované predsedom súdu pri riadení súdu.

K § 50

Definuje sa rozvrh práce ako jeden z nástrojov riadenia súdov, prostredníctvo, ktorého sa riadi organizácia práce súdu pri zabezpečovaní výkonu súdnictva na príslušný kalendárny rok. V odseku 2 sa stanovujú obsahové náležitosti rozvrhu práce. Zároveň sa upravuje zásada publicity rozvrhu práce.

K § 51

V odseku 1 sa upravuje všeobecný princíp podľa, ktorého sa uskutočňuje prideľovanie vecí jednotlivým senátom, samosudcom súdnym úradníkom a notárom ako súdnym komisárom. Veci sa teda prideľujú za týchto kumulatívne splnených podmienok:

1.náhodným výberom

2.pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí, t.j. „generátorom“

V odsekoch 4 až 7 sa upravujú modifikácie uvedeného spôsobu prideľovania vecí došlých na súd.

K § 52

Toto ustanovenie upravuje proces tvorby rozvrhu práce a určuje subjekty, ktoré sa na ňom podieľajú. Subjektom zodpovedným nielen za samotné vytvorenie, ale aj vytvorenie funkčného rozvrhu práce, je predseda príslušného súdu. Pri tvorbe rozvrhu práce je povinný postupovať v súčinnosti s vymenovanými orgánmi riadenia a správy súdov. V záujme zabezpečenie a potrebnej miery pružnosti a, zohľadňujúc mieru zodpovednosti predsedu súdu pri tvorbe rozvrhu práce je aj to, že návrhmi vznesenými subjektami podieľajúcimi sa na tvorbe rozvrhu práce nie je predseda súdu viazaný, čo ho však nezbavuje povinnosti uviesť tieto odlišné stanoviská pri vydaní rozvrhu práce.

Ak si predseda súdu neplní zákonom určené povinnosti, má takéto jeho konaní alebo nekonanie za následok vznik disciplinárnej zodpovednosti a môže viesť až k jeho dovolaniu z funkcie predsedu súdu.

Pre prípad, že rozvrh práce nie je vydaný v lehotách ustanovených zákonom, resp. nie je vydaný vôbec, použije sa postup uvedený v odseku 6.

K § 53

V záujme zabezpečenie efektívneho výkonu súdnictva sa upravuje dohľadová právomoc predsedu súdu, výkon ktorej má smerovať k zabezpečeniu dodržiavania zásad sudcovskej etiky, dôstojnosti a plynulosti súdneho konania. Nová, navrhovaná právna úprava dohľadu predsedu súdu vychádza a nadväzuje na platné znenie zákona č. 80/1992 Zb. pričom bližšie špecifikuje a konkretizuje oprávnenia predsedu súdu v rámci výkonu dohľadu. Dohľadovú právomoc predsedu súdu je potrebné vnímať zároveň aj ako jeho povinnosť, keďže za výkon súdnictva na súde zodpovedá predseda súdu. Nástroje, prostredníctvom ktorých predseda súdu vykonáva dohľad a ktoré sú určené na dosiahnutie riadneho chodu súdu pri výkone súdnictva, sú uvedené v ods. 1 písm. a) až g).

Ak pri výkone dohľadu predseda údu zistí prípadné nedostatky je nevyhnutné, aby tieto zistenia prerokoval s dotknutým sudcom a v prípade, ak je to potrebné uložil opatrenie – návrh na začatie disciplinárneho konania nevynímajúc –, ktoré by viedli k náprave. Predseda súdu podáva v odôvodnených prípadoch ministerstvu podnety na uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov.

K § 54 a 55

Vnútorná revízia predstavuje osobitný inštitút v rámci riadenia súdov. Je relatívne novým prvkom, ktorý súčasná platná právna úprava nepozná. Základnou úlohou vnútornej revízie je odhaliť slabé miesta v vo vybavení a činnosti súdov. Má preveriť úroveň organizačnej, riadiacej a kontrolnej činnosti súdu, pričom nesmie zasahovať do rozhodovacej činnosti súdov. Inak povedané, vnútorná revízia sa zameriava na všetky otázky činnosti súdu s výnimkou rozhodovacej činnosti súdu.

V odseku 1 sa definujú základné úlohy a ciel vnútornej revízie.

Garantuje nezávislosť súdnictva pri výkone vnútornej revízie.

Vymedzuje vzťah medzi vnútornou revíziou a vnútorným auditom podľa zákona č. 502/2001 Z.z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov tak, že na výkon vnútornej revízie sa nepoužije uvedený zákon, resp. ciele vnútornej revízie a vnútorného auditu sú odlišné a teda tieto dva inštitúty nie je možné stotožňovať.

K § 56 Definujú sa základné práva a povinnosti členov oddelenia revízie pri výkone samotnej revízie.

K § 57

Upravuje sa výkon revízie na okresnom súde a zloženie oddelenia vnútornej revízie, ktoré ju na okresnom súde vykonáva.

K § 58

Upravuje sa výkon revízie na krajskom súde a zloženie oddelenia vnútornej revízie, ktoré ju na krajskom súde vykonáva.

K § 59

Upravuje sa základný rámec výkonu revízie na najvyššom súde.

K § 60

Upravujú sa jednotlivé spôsoby zániku funkcie vizitátora.

K § 61

Výsledkom revízie je správa, ktorá v písomnej forme popisuje zistený stav na preverovanom súde, ktorá ako taká sa zasiela vymedzenému okruhu subjektov a je podkladom pre realizáciu potrebných opatrení vedúcich k náprave prípadných nedostatkov zistených pri výkone revízie.

K § 62

Upravuje jeden z právnych mechanizmov oprávňujúci fyzické osoby a právnické osoby domáhať sa ochrany svojho ústavou garantovaného práva, a to práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorým je sťažnosť na postup súdu. Zároveň sa vymedzuje predmet sťažnosti, ktorým môžu byť len prieťahy v konaní alebo porušovanie zásad dôstojnosti súdneho konania vymedzeným okruhom súdnych osôb.

Aktívne legitimovaným na podanie sťažnosti je účastník konania v občianskom súdnom konaní a strana v trestnom konaní, ktorých totožnosť s prihliadnutím na § 58 odsek 2 musí byť zrejmá.

Podanie sťažnosti sťažovateľom nesmie byť zámienkou pre vyvodzovanie akýchkoľvek negatívnych dôsledkov, či represie voči jeho osobe, s výnimkou administratívnoprávneho alebo trestnoprávneho postihu, ak sa svojou sťažnosťou dopustí priestupku alebo trestného činu.

V odseku 4 sa zvýrazňuje povinnosť príslušných orgánov riadenia a správy posudzovať podania došlé na súd v prvom rade podľa ich obsahu, a to z dôvodu, že podanie ktoré síce nie je sťažnosťou, môže byť podnetom, ktorým sa v konečnom dôsledku môže poukazovať na závažné nedostatky v činnosti súdov.

K § 63

Ustanovenie vymedzuje, ktorému z jednotlivých orgánov riadenia a správy súdov patrí vybavovanie sťažností. Navrhovanou úpravou je zakotvené, že sťažnosti v zásade vybavuje predseda príslušného súdu.

K § 64

Stanovuje sa účel vybavovania sťažností, ktorým je odstránenie prípadných prieťahov v konaní. Pre naplnenie toho účelu zveruje návrh zákona orgánu, ktorý sťažnosť vybavuje určité oprávnenie umožňujúce zistiť skutočný stav veci (najmä na základe súdneho spisu, ale aj prípadných výpovedí dotknutých osôb) ako aj povinnosť vyvodiť dôsledky voči zodpovedným osobám, ktoré majú zabezpečiť nápravu zistených nedostatkov – podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania nevynímajúc.

K § 65 Špecifiká činnosti súdov vyžadujú aby lehota na vybavenie sťažnosti bolo stanovená v takom rozsahu, aby zabezpečovala právo sťažovateľa na včasné vybavenie sťažnosti, ale súčasne tiež orgánu umožnila sústrediť všetky potrebné podklady pre jej vybavenie bez toho, aby týmto šetrením boli spôsobené prieťahy súdneho konania. Z týchto dôvodov sa upúšťa od doterajšej právnej úpravy, ktorá stanovovala lehotu na vybavenie sťažnosti v trvaní dvoch mesiacov, pričom umožňovala je j predĺženie bez špecifikácie dĺžky trvania tohto predĺženia. Navrhované znenie § 67 ustanovuje v odseku 1 všeobecnú 30 dňovú lehotu na vybavenie sťažnosti. Zároveň zohľadňuje aj prípadné komplikácie, ktoré môžu pri vybavovaní sťažnosti nastať a umožňuje jej predĺženie, avšak na rozdiel od doterajšej právnej úpravy stanovuje maximálnu dĺžku trvania lehoty (3 mesiace), v rámci ktorej musí byť sťažnosť vybavená. Z uvedeného teda vyplýva, že lehotu na vybavenie sťažnosti možno predĺžiť maximálne o 2 mesiace. Uvedené riešenie má odstrániť existujúci stav, kedy niektoré sťažnosti sú vybavované aj polroka, čo je do budúcna neúnosné.

K § 66

Účel vybavovania sťažnosti je naplnený až v momente, keď sťažovateľ je informovaný o spôsobe jej vybavenia ako aj o opatreniach prijatých za účelom odstránenia zistených prieťahov v konaní, prípadne vyvodenia osobnej zodpovednosti voči konkrétnemu sudcovi. Zároveň sa ustanovujú výnimky, keď nie je potrebné sťažovateľa písomne upovedomiť o vybavení sťažnosti.

K § 67

Upravuje sa možnosť preskúmania postupu a výsledku pri vybavovaní sťažnosti a to formou prešetrenia vybavenia sťažnosti. Určujú sa aj orgány príslušné na prešetrenie sťažnosti. Pri prešetrovaní podnetov postupuje príslušný orgán primerane podľa ustanovení tohto zákona o vybavovaní sťažností. Ak sa v rámci prešetrenia sťažnosti zistí, že sťažnosť nebola vybavená ako odôvodnená, hoci tak vybavená byť mala, tak orgán prešetrujúci vybavenie sťažnosti je povinný podať voči konkrétnemu predsedovi súdu návrh na začatie disciplinárneho konania.

Prešetrenia vybavenia sťažnosti sa spoplatňuje podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

K § 68

Ustanovuje sa subsidiárne použitie zákona č. 152/1998 Z.z. o sťažnostiach na vybavovanie sťažnosti a prešetrovanie vybavenia sťažností

K § 69

Podnety popri sťažnostiach predstavujú ďalší z nástrojov uplatňovaných pri riadení súdnictva. Na rozdiel od sťažností, predmet podnetu je koncipovaný ďaleko širšie; pri sťažnostiach ich predmetom môžu byť len prieťahy v konaní (teda týka sa len výkonu súdnictva). Podnety sa môžu týkať aj výkonu správy sú a podnet môže uplatniť každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá má znalosť o určitých nedostatkoch v činnosti súdu, resp. v správaní súdnych osôb.

V odsekoch 2 až 4 sa upravuje okruh orgánov oprávnených vybavovať podnety. Podobne ako sťažnosť i podnet musí byť vybavený v zákonom stanovenej lehote.

K § 70 Ustanovuje sa základná zásada rešpektovaná vo všetkých právnych procesoch, podľa ktorej sa každé podanie posudzuje podľa svojho obsahu a nie formálneho označenia.

K § 71

Ustanovenie vymedzuje jednotlivé kompetencie ministerstva pri správe súdov v členení podľa jednotlivých oblastiach správy súdov v súlade s § 35. S prihliadnutím na špecifické postavenie vojenských súdov sa ich správu vykonáva primárne ministerstvo obrany a čiastočne aj ministerstvo. Pôsobnosť ministerstva sa rozširuje a precizuje v oblasti informatiky a informačných systémov, pri ktorej doteraz absentovala adekvátna právna úprava.

K § 72

Upravuje sa dohľadová právomoc ministerstva. Výkone tejto právomoci ministerstva spočíva v sledovaní práce súdov, kde výkon správy ministerstva je limitovaný tým, že nesmie zasahovať do nezávislého výkonu súdnictva. Ministerstvo preto môže pri výkone svojej dohľadovej právomoci sledovať a hodnotiť postup súdov v konkrétnych veciach len z toho hľadiska, či nedochádza k zbytočným prieťahom v konaní a z hľadiska dodržiavania zásad dôstojnosti konania (sťažnosti) a nevhodného správania súdnych osôb (podnety). Spôsobom vybavovania právoplatne skončených vecí a môže zaoberať len z hľadiska získaných poznatkov o nejednotnosti súdneho rozhodovania v dôsledku čoho môže dávať podnety najvyššiemu súdu na zaujatie stanoviska k zjednoteniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Pre efektívnu realizáciu vyššie uvedených čiastkových oprávnení sa ministerstvu dáva možnosť vyžiadať si konkrétny spis.

K § 73

Nad rámec doterajšej platnej právnej úpravy sa vymedzuje pôsobnosť orgánov riadenia a správy súdov v oblasti informatiky a informačných systémov. Účelom tohto ustanovenia je upraviť kreovanie osobitných organizačných útvarov ministerstva na úrovni krajských súdov, ktoré by spravovali chod informačných systémov v rámci obvodu krajského súdu, t.j. aj na okresných súdov a zabezpečovali by tak bezpečnú a bezporuchovú prevádzku informačnej siete v dnešnej dobe nevyhnutnej súčasti práce sudcov pri výkon súdnictva. Navrhuje sa, aby oddelenia informatiky na krajských súdoch (v súlade s odsekom 4 aj na ostatných súdoch) boli v podstate detašovanými pracoviskami ministerstva. Uvedené riešenie, resp. centralizovaná správa informačných systémov je nevyhnutná najmä vzhľadom na povahu a charakter, ale i z dôvodov efektívnosti a bezpečnosti, ktorými sa vyznačuje oblasti informatiky.

K § 74

V odseku 1 sa vymedzujú kompetencie predsedu súdu v rámci správy súdu, ktoré vykonáva každý predseda súdu bez ohľadu na to, či ide o súd vyššieho alebo nižšieho stupňa. V nasledujúcich odsekoch sa precizujú kompetencie jednotlivých predsedov súdov. Špecifické postavenie má predseda najvyššieho súdu, ktorý vykonáva aj niektoré kompetencie, ktoré inak prislúchajú ministerstvu.

K § 75

Ide o splnomocňovacie ustanovenie, na základe ktorého každý predseda súdu vydá organizačný poriadok, ktorým sa ustanovia podrobnosti pri organizácie pri správe súdu.

K § 76 Definuje sa postavenie riaditeľa správu súdov ako štátneho zamestnanca, na ktorého sa aplikuje zákon č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a určuje sa jeho osobný úrad, ktorým je príslušný súd.

K § 77

Oprávnenie konať v mene súdu je vo všeobecnosti dané predsedovi súdu, t.j. štatutárnym orgánom súdu je jeho predseda. Ak sa má naplniť jeden zo základných cieľov tohto návrhu zákon, ktorým je odbremenenie predsedu súdu od úkonov nespadajúcich do výkonu súdnictva, je nevyhnutné, aby riaditeľ správy súdov ako orgán riadenia a správy súdov vykonával svoju pôsobnosť taktiež v mene súdu. Z uvedeného teda vyplýva, že oprávnenie konať v mene súdu je priamo zo zákona rozdelené medzi predsedu súdu a riaditeľa správy súdu.

Základným kritériom pre určenie pôsobnosti riaditeľa správy súdu je vecná hľadisko, podľa ktorého riaditeľ správy súdu koná v mene súdu len, ak ide o úkony súvisiace s riadením a organizáciou ekonomického a administratívneho chodu súdu. Pôsobnosť riaditeľa správy súdu určuje primárne zákon. V záujme zabezpečenia hospodárneho a efektívneho chodu súdu vo vymedzených oblastiach je možné pôsobnosť riaditeľa správy súdu rozšíriť, a to prenesením niektorých kompetencií z predsedu súdu a riaditeľa ak o tom rozhodne predseda súdu.

K § 78

V odseku 1 sa vymedzujú jednotlivé kompetencie, ktorú vykonáva riaditeľ každého súdu bez rozdielu. V nasledujúcich odsekoch sa precizujú kompetencie riaditeľov správ jednotlivých súdov.

K § 79

V § 79 sa vyvára zákonný rámec pre spracúvanie údajov v rámci Centrálneho informačného systém a stanovujú sa základné zásady pre spracúvanie údajov uvedených v odseku 1. Podrobnosti o vymedzenom okruhu otázok upraví vyhláška ministerstva.

K § 80

Stanovuje účel použitia osobných údajov a okruh subjektov oprávnených na ich využívanie. Primárne sú nimi ministerstvo a súdy. Sekundárne aj iné orgány verejnej moci ak tak ustanoví osobitný zákona

K § 81

Upravujú sa špecifiká spracúvania osobných údajov nachádzajúcich sa v centrálnom informačnom systéme.

K § 82 V súvislosti s plnením úloh ktoré ministerstvu vyplývajú z tohto alebo osobitných zákonov, dochádza k vytváraniu automatizovaných informačných systémov. Navrhované znenie § 83 rieši rámcovo oprávnenia vyplývajúce z vytvorenia týchto systémov, ich vlastníctvo a správu.

K § 83 až 88 V reakcii na požiadavky praxe je potrebné aspoň rámcovo, ale hlavne zákonným spôsobom upraviť problematiku tvorby rozpočtu súdov. Práve zákonná úprava má byť garanciou zvýšenia participácie reprezentantov súdnej moci na tvorbe rozpočtu súdov ako jedného z najdôležitejších nástrojov vplývajúcich chod súdnictva. Tento postup je nevyhnutný z hľadiska stanovenia všeobecných potrieb súdnictva a určenia priorít týchto potrieb i nevyhnutnej selekcie nepodstatných požiadaviek. Zámerom zákonodarcu je aspoň v hrubých rysoch, ale s presne vymedzenými väzbami upraviť samotný proces tvorby rozpočtu súdov. Navrhovaná právna úprava vychádza z nového spôsobu rozpočtovania rezortu, a to z tzv. programového rozpočtu.

Rozpočet súdov je základným nástrojom, podľa ktorého sa riadi finančné hospodárenie súdov. Samotný rozpočet je súčasťou rozpočtovej kapitoly ministerstva.

S finančnými prostriedkami určenými tomu ktorému súdu hospodári tento súd samostatne, čo však nevylučuje metodické riadenie zo strany ministerstva, skôr naopak, koordinácia týchto činností je zo strany ministerstva spravodlivosti ako správcu rozpočtovej kapitoly nevyhnutná.

Vymedzuje základný vzťah medzi súdmi a ministerstvom, resp. vojenskými súdmi a ministerstvom obrany v oblasti finančného hospodárenia, podľa ktorého súdy sú svojimi príjmami a výdavkami napojené rozpočet ministerstva, vojenské súdy na rozpočet ministerstva obrany s výnimkou finančných vzťahov vyplývajúcich zo zákona o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok, kedy sú vojenské súdy napojené na rozpočet ministerstva. Špecifické postavenie má najvyšší súd, ktorý má v rámci štátneho rozpočtu samostatnú rozpočtovú kapitolu. Návrh zákona toto postavenie najvyššieho súdu zachováva.

Zároveň sa definujú kolégiá predsedov krajských súdov, okresných súdov a vojenských obvodových súdov ako poradné orgány pri tvorbe rozpočtu súdov.

Definuje sa postavenie ministerstva ako subjektu, ktorý riadi a koordinuje prípravu a samotnú tvorbu návrhu rozpočtu súdov.

Stanovuje sa okruh subjektov, ktoré sa podieľajú na procese tvorby podkladov pre rozpočet súdov, pričom tento proces prebieha „zdola nahor“, t.j. od okresných súdov, cez súdy krajské až po ministerstvo. Uvedený postup má zabezpečiť jednotlivé súdy možnosť navrhnúť priority v rámci svojich potrieb a týmto spôsobom sa spolupodieľať na tvorbe návrhu rozpočtu pre súdy. Zároveň sa stanovujú presné termíny pre odovzdávanie podkladov z jednotlivých súdov, ktoré ministerstvo zohľadní pri vypracovávaní návrh rozpočtu súdov.

Upravuje sa samotný proces tvorby návrhu rozpočtu súdov, ktorý je v pôsobnosti ministerstva ako správcu rozpočtovej kapitoly, ktorej súčasťou je aj rozpočet súdov. Zároveň sa garantuje určitá spätná väzba medzi vypracovaným návrhom rozpočtu a požiadavky mi súdov, ktoré mu predchádzali, a to tak, že ministerstvo zasiela vypracovaný návrh rozpočtu späť na súdy a v prípade, že ak požiadavky súdov nie sú zohľadnené v návrhu rozpočtu súdov (v dôsledku schválených východísk pre tvorbu štátneho rozpočtu) na rokovanie s ministerstvom financií sa prizvú aj predsedovia krajských súdov.

Upravuje sa oprávnenie ministerstva rozpisovať rozpočtové prostriedky pre súdy, čo je však dôležité pri realizácii tohto oprávnenia je povinné zohľadňovať požiadavky súdov uplatňované v rámci procesu tvorby návrhu rozpočtu súdov, čo je výrazom potrebného spolupôsobenia súdov na celom, resp. všetkých rozpočtových procesoch, teda nielen jeho tvorbe, ale i realizácii.

Záverečným účtom súdov sa rozumie súhrnný dokument, ktorý obsahuje výsledky hospodárenia súdov za príslušný rozpočtový rok; je súčasťou záverečného účtu rozpočtovej kapitoly ministerstva. Podobne ako v prípade ostatných štádií rozpočtového procesu i na tvorbe návrhu záverečného účtu súdov sa podieľajú orgány súdov, v tomto prípade predsedovia krajských súdov. Samotný návrh záverečného účtu však zostavuje ministerstvo.

Záverečný účet súdov ako súčasť záverečného účtu rozpočtovej kapitoly ministerstva je predkladaný ďalším príslušným orgánom.

K § 89 Ide o výkladové ustanovenie, zohľadňujúce rekodifikáciu trestného práva procesného.

K § 90

Podľa zákona č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok úlohy justičnej pokladnice plní Krajský súd v Bratislave. § 85 návrhu zákona konkretizuje príslušné ustanovenia citovaného zákona v tom zmysle, že určuje osobitný organizačný útvar určený na plnenie úloh justičnej pokladnice v rámci Krajského súdu v Bratislave – Oddelenie justičnej pokladnice.

K § 91 Navrhuje sa výslovne upraviť riešenie situácie, keď by Špeciálny súd nebol vytvorený (bolo by neúspešné výberové konanie) alebo také prípady, keď Špeciálny súd nemôže vykonávať svoju právomoc (pôjde najmä o prípad keď budú všetci sudcovia tohto súdu vylúčení). Ustanovuje sa, že v tomto prípade vykonáva právomoc Špeciálneho súdu Krajský súd v Banskej Bystrici.

K § 92 Ide o splnomocňovacie ustanovenie na základe ktorého ministerstvo vyhláškou vydá jednak správny a kancelársky poriadok pre okresné súdy, krajské súdy a Špeciálny súd ako aj ďalšie vyhlášky na vykonanie ustanovení zákona v rozsahu podľa odseku 2.

K § 93 až 96

V rámci prechodných ustanovení je nevyhnutné vyriešiť otázku ďalšieho zotrvania už vymenovaných predsedov súdov a podpredsedov súdov (okrem predsedu najvyššieho súdu a podpredsedu najvyššieho súdu), najmä s prihliadnutím na to, že návrh zákona zavádza nový systém kreovania funkcie predsedu súdu. Uvedené sa vzťahuje aj na predsedov kolégií. Návrh zákona sa v § 95 vysporiadala s existenciou už zvolených sudcovských rád na krajských súdoch a rieši obdobie do zvolenia nových sudcovských rád podľa toho zákona. Taktiež sa tu upravuje prvá voľba predsedov grémií okresných súdov a predsedov kolégií krajských súdov..

K § 97 až 99 Vzhľadom na to, že zákon č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch sa ako celok zrušuje a problematika justičných čakateľov sa nezaradila do návrhu zákona o súdoch , uvedené legislatívno-technické riešenie presúva v podstate výlučne statusové otázky súvisiace s postavením justičných čakateľov do návrhu zákona o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 100

Ustanovenie obsahuje návrh na zrušenie zákona č 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov a zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov. Obsah týchto právnych predpisov je z podstatnej časti nahradený úpravou navrhnutou v tomto zákone.

K Čl. II

K bodu 1 Navrhovaná zmena vyplýva zo zavedenia inštitútu dočasného pridelenia na výkon funkcie predsedu súdu podľa bodu 2.

K bodu 2

Navrhované ustanovenie vychádza z nevyhnutnosti upraviť postup pre prípad, že za predsedu súdu nižšieho stupňa bude vymenovaný sudca súdu vyššieho stupňa, čo si bude vyžadovať uplatnenie navrhovaného inštitútu dočasného pridelenia sudcu na výkon funkcie predsedu súdu.

K bodu 3 až 5

Zavedenie grémií na okresných súdoch si vyžaduje doplnenie právnej úpravy o spôsob voľby predsedu grémia a zániku jeho funkcie.

K bodu 6

Stanovuje sa pravidlo, že výkon určených funkcií na súde, okrem samotnej funkcie sudcu, sa bude zohľadňovať pri hodnotení sudcu.

K bodu 7 Presúva sa pôsobnosť zo sudcovských rád na kolégium predsedov sudcovských rád.

K bodu 8 V praxi často dochádza k prípadom, keď sudca odmietne dať predsedovi súdu súhlas na zbavenie mlčanlivosti najmä v prípadoch, keď orgány činné v trestnom konaní preverujú trestné oznámenia pre podozrenie zo spáchania trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa. Navrhovaná zmena má zjednodušiť túto procedúru zbavovania mlčanlivosti.

K bodu 9 Upravuje sa funkčný príplatok podpredsedu súdu v čase, keď zastupuje predsedu súdu; uvedené platí aj pre sudcu, ktorý zastupuje predsedu, ak podpredseda nie je ustanovený.

K bodu 10 Zriaďovanie grémií na okresných súdoch a kolégií na krajských súdoch si vyžaduje aj zmeny v oblasti funkčných príplatkov za riadenie v prípade predsedov týchto grémií alebo kolégií.

K bodu 11

Dopĺňa sa okruh subjektov aktívne legitimovaných podať návrh na začatie disciplinárneho konania.

K bodu 12

Navrhuje sa predĺženie subjektívnej lehoty na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania proti sudcovi. Súčasná dvojmesačná lehota nestačí na objektívne zistenie skutkového stavu a prešetrenie podnetov, nakoľko vo väčšine prípadov je potrebné vyžiadať si spisy súdov viacerých stupňov a vyjadrenia viacerých dotknutých osôb, resp. v niektorých prípadoch „počkať“ na rozhodnutie napr. o podanom mimoriadnom dovolaní alebo vznesenej námietke zaujatosti.

K Čl. III

K bodu 1 a 2 Legislatívno-technická zmena vyplývajúca z doplnenia zákona o nový § 4a.

K bodu 3 Zákon č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov obsahoval v ustanoveniach § 13 ods. 3 a § 20 ods. 2 určenie vecnej a miestnej príslušnosti súdov na rozhodovania o použití informačno-technických prostriedkov mimo trestného konania. Vzhľadom na to, že sa táto právna úprava pre svoju prílišnú špecifickosť a znenie § 9 návrhu zákona v predkladanom zákone nepremietla a vzhľadom na to, že sa zákon č. 335/1991 Zb. ruší ako celok, je nevyhnutné túto problematiku zakomponovať do osobitného zákona, ktorým je zákon č. 166/2003 Z.z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním). Uvedenou legislatívno-technickou zmenou sa takto právna úprava „odpočúvania“ mimo trestného konania stáva komplexnou.

K Čl. IV

K bodu 1

Dopĺňa sa právna úprava o prese vymedzenie vzťahov nadriadenosti a podriadenosti v rámci štátnej služby súdnych úradníkov ako štátnych zamestnancov tak, že predstaveným, a teda nadriadeným vo vzťahu k súdnym úradníkom bude predseda súdu alebo ním poverený sudca.

K bodu 2 Uvedená zmena nadväzuje na zmenu zákona o Justičnej akadémii, v zmysle ktorej riaditeľ Justičnej akadémie vymenúva minister alebo vedúci úradu na návrh ministra. Takéto riešenie predpokladá zmenu § 30 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 3

Súdni úradníci pôsobiaci na súdoch, s výnimkou najvyššieho súdu, budú sa zaradzujú do 7. platovej triedy.

K Čl. V

Návrh zákona vychádza zo zásady, že správne súdnictvo je vykonávané krajskými súdmi. Pokiaľ osobitné zákony ustanovujú vecnú príslušnosť okresných súdov na preskúmavanie rozhodnutí orgánov verejnej správy, je potrebná ich zmena už ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona o súdoch. Uvedená zmena Občianskeho súdneho poriadku presúva agendu preskúmavania rozhodnutí a postupov o priestupkoch a v prípadoch, keď to ustanovuje zákon z okresných súdov na krajské súdy. V pôsobnosti okresných súdov zostane po tejto zmene v správnom súdnictve len agenda vo vybraných volebných veciach.

K Čl. VI

K bodu 1 Legislatívno-technická zmena v dôsledku nového znenia § 93 ods. 2 (pozri bod 2).

K bodu 2 V Notárskom poriadku je zakotvená úprava preskúmavania opravných prostriedkov proti rozhodnutiam disciplinárnej komisie okresnými súdmi. Okrem zmeny formy súdneho prieskumu na konanie o žalobe, navrhovaná úprava súčasne znamená vylúčenie vecnej príslušnosti okresného súdu.

Pôsobnosť rozhodovať o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho rozhodnutia vydaného disciplinárnou komisiou sa presúva z okresných súdov na prezídium Notárskej komory Slovenskej republiky.

K bodu 3 Upravuje sa možnosť domáhať sa ochrany svojich práv na súde v rámci správneho súdnictva, a to formou žaloby proti rozhodnutiu prezídia komory, ktorým mu bola uložená sankcia.

K Čl. VII

Zákon o obecnom zriadení upravuje vecnú príslušnosť okresných súdov na preskúmavanie rozhodnutí starostov pri výkone samosprávy, pričom nadbytočne upravuje aj niektoré procesné postupy súdu, ktoré sú upravené Občianskym súdnym poriadkom. Vychádzajúc z koncepcie krajských súdov ako súdov vykonávajúcich správne súdnictvo navrhuje sa vykonanie zmeny zákona o obecnom zriadení. K Čl. VIII

Postavenie krajského súdu ako základného článku správneho súdnictva sa vyžaduje presun agendy z ostatných súdov a jej koncentráciu na krajských súdov. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje aj zmena zákona o vojenskej službe.

K Čl. IX

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť dňa 1. januára 2005 s výnimkou § 23 ods. 2 (k tomu pozri vysvetlivky k § 23).

Bratislava, 19. august 2004

Mikuláš Dzurinda, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Daniel Lipšic, v.r.

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu