Zákon o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov 747/2004 účinný od 26.06.2021 do 12.04.2022

Platnosť od: 30.12.2004
Účinnosť od: 26.06.2021
Účinnosť do: 12.04.2022
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Kontrolné orgány, Bankovníctvo a peňažníctvo, Bankové a finančné inštitúcie, Správa finančných trhov, Poisťovníctvo, Hospodárska súťaž
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST30JUD813DS35EUPPČL2

Zákon o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov 747/2004 účinný od 26.06.2021 do 12.04.2022
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 747/2004 s účinnosťou od 26.06.2021 na základe 209/2021

Legislatívny proces k zákonu 209/2021

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 209/2021, dátum vydania: 01.06.2021

 

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Všeobecná časť

Na investičné spoločnosti (obchodníci s cennými papiermi) sa spolu s úverovými inštitúciami (banky) vzťahujú prudenciálne pravidlá od roku 1993, čo je rok, v ktorom nadobudol účinnosť prvý rámec EÚ upravujúci činnosti investičných spoločností.

Týmto rámcom, ktorý bol nahradený smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS (MiFID) a od januára 2018 smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (ďalej len „MiFID II“) a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (MiFIR), sa stanovujú podmienky na udeľovanie povolení a organizačné požiadavky a požiadavky na vykonávanie obchodnej činnosti, na základe ktorých sa môžu poskytovať investičné služby investorom, ako aj iné požiadavky, ktorými sa upravuje riadne fungovanie finančných trhov.

Základnými právnymi aktmi Európskej únie, ktoré upravujú rámec prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami boli doteraz smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (CRD) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (CRR).

Investičné spoločnosti na rozdiel od úverových inštitúcií neprijímajú vklady ani neposkytujú úvery. To znamená, že omnoho menej vystavené úverovému riziku a riziku, že vkladatelia si vyberú svoje peniaze v krátkej lehote. Ich služby sa sústreďujú na finančné nástroje tie na rozdiel od vkladov nie splatné v menovitej hodnote, ale kolíšu podľa pohybov na trhu. S úverovými inštitúciami však súťažia v poskytovaní investičných služieb, ktoré môžu úverové inštitúcie ponúkať svojim zákazníkom na základe ich bankového povolenia. Úverové inštitúcie a investičné spoločnosti preto dva kvalitatívne odlišné druhy inštitúcií s odlišnými hlavnými obchodnými modelmi, ale s prekrývaním sa určitých služieb, ktoré môžu poskytovať.

Cieľom smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2034 z 27. novembra 2019 o prudenciálnom dohľade nad investičnými spoločnosťami a o zmene smerníc 2002/87/ES, 2009/65/ES, 2011/61/EÚ, 2013/36/EÚ, 2014/59/EÚ a 2014/65/EÚ (ďalej len „smernica 2019/2034“) je zabezpečiť, aby sa na investičné spoločnosti vzťahovali požiadavky týkajúce sa kapitálu, likvidity a ďalšie kľúčové prudenciálne požiadavky a zodpovedajúce opatrenia dohľadu, ktoré prispôsobené ich obchodnej činnosti, pritom však dostatočne spoľahlivé na zachytenie rizík investičných spoločností prudenciálne spoľahlivým spôsobom s cieľom chrániť stabilitu finančných trhov EÚ.

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh

2

zákona“) sa teda predkladá z dôvodu povinnosti transponovať smernicu 2019/2034 do slovenského právneho poriadku s cieľom zjednodušiť fungovanie menších investičných spoločností a zároveň dosiahnuť, aby najväčšie, systémové spoločnosti začali podliehať rovnakému režimu ako európske banky.

Ďalej sa návrhom zákona preberá aj smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2177 z 18. decembra 2019, ktorou sa mení smernica 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II), smernica 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi a smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorej cieľom je posilnenie výmeny informácií medzi orgánmi dohľadu a európskymi orgánmi dohľadu. Zmeny sa týkajú aj vytvárania platforiem spolupráce, ktoré účinným nástrojom na dosiahnutie intenzívnejšej a včasnej spolupráce medzi orgánmi dohľadu, a teda na zlepšenie ochrany spotrebiteľa. Zmeny sa týkajú aj regulačného rámca pre poskytovateľov služieb vykazovania údajov a to tak, že udeľovanie povolení a výkon dohľadu nad poskytovateľmi služieb vykazovania údajov sa presunie z národného orgánu dohľadu (Národná banka Slovenska) pod Európsky orgán dohľadu (ESMA).

Návrhom zákona sa tiež preberá smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1504 ktorou sa mení smernica 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi (ďalej len „smernica 2020/1504“), ktorej cieľom je vyňatie z rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ poskytovateľov služieb hromadného financovania.

Súčasťou návrhu zákona aj ďalšie legislatívne úpravy vyplývajúce z aplikačnej praxe, ako napríklad poznatky týkajúce sa aplikačnej praxe súvisiace s transpozíciou smernice MiFID II.

Prijatie navrhovaného zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, pričom bude mať možné negatívne a pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nemá sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na služby verejnej správy pre občana, na informatizáciu a nemá vplyvy ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi, nálezmi ústavného súdu, inými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s právom Európskej únie a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

3

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Predkladateľ: Ministerstvo financií Slovenskej republiky

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

•smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2034 z 27. novembra 2019 o prudenciálnom dohľade nad investičnými spoločnosťami a o zmene smerníc 2002/87/ES, 2009/65/ES, 2011/61/EÚ, 2013/36/EÚ, 2014/59/EÚ a 2014/65/EÚ (ďalej len „smernica 2019/2034“),

•smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2177 z 18. decembra 2019, ktorou sa mení smernica 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II), smernica 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi a smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu,

•smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1504 zo 7. októbra 2020, ktorou sa mení smernica 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi

Termín začiatku a ukončenia PPK

začiatok PPK: 13. 10. 2020ukončenie PPK: 26. 10. 2020

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

november 2020

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

január 2021

2.Definovanie problému

Uveďte základné problémy, na ktoré navrhovaná regulácia reaguje.

Cieľom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2034 z 27. novembra 2019 o prudenciálnom dohľade nad investičnými spoločnosťami a o zmene smerníc 2002/87/ES, 2009/65/ES, 2011/61/EÚ, 2013/36/EÚ, 2014/59/EÚ a 2014/65/EÚ (ďalej len „smernica 2019/2034“), ktorá upravuje prudenciálne požiadavky na obchodníkov s cennými papiermi, ktorí doteraz spadali pod prudenciálne požiadavky totožné ako na banky. Ďalej sa návrhom zákona transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2177 z 18. decembra 2019, ktorou sa mení smernica 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II), smernica 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi a smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného

4

systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu (ďalej len „smernica Solventnosť II“), ktorá primárne posilňuje výmenu informácií medzi orgánmi dohľadu a európskymi orgánmi dohľadu. Návrhom zákona sa taktiež transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1504 zo 7. októbra 2020, ktorou sa mení smernica 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi (ďalej len „smernica 2020/1504“), ktorej cieľom je vyňať poskytovateľov služieb hromadného financovania z rozsahu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (prepracované znenie) (ďalej len „smernica MiFID II“).

Súčasťou návrhu aj legislatívne úpravy spočívajúce v spresnení niektorých platných ustanovení s cieľom reagovať na poznatky a skúsenosti z aplikačnej praxe, ako aj spresnenie transpozície smernice MiFID II, pokiaľ ide o úpravy technického charakteru, ktoré neprinášajú do praktického fungovania zásadné zmeny.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele navrhovaného predpisu (aký výsledný stav chcete reguláciou dosiahnuť).

Cieľom smernice 2019/2034 je zabezpečiť, aby sa na investičné spoločnosti vzťahovali požiadavky týkajúce sa kapitálu, likvidity a ďalšie kľúčové prudenciálne požiadavky a zodpovedajúce opatrenia dohľadu, ktoré prispôsobené ich obchodnej činnosti, pritom však dostatočne spoľahlivé na zachytenie rizík investičných spoločností prudenciálne spoľahlivým spôsobom s cieľom chrániť stabilitu finančných trhov EÚ. Smernicou 2019/2034 dochádza k vyňatiu obchodníkov s cennými papiermi z prudenciálnych požiadaviek týkajúcich sa bánk. Novo nastavené prudenciálne požiadavky reflektujú model podnikania obchodníkov s cennými papiermi.

Cieľom smernice Solventnosť II je posilnenie výmeny informácií medzi orgánmi dohľadu a európskymi orgánmi dohľadu. Zmeny sa týkajú aj vytvárania platforiem spolupráce, ktoré účinným nástrojom na dosiahnutie intenzívnejšej a včasnej spolupráce medzi orgánmi dohľadu, a teda na zlepšenie ochrany spotrebiteľa.

Cieľom smernice 2020/1504 je vyňatie poskytovateľov služieb hromadného financovania z rozsahu pôsobnosti smernice MiFID II.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny návrhu dotknú priamo aj nepriamo:

banky (8),

obchodníci s cennými papiermi (24)

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia boli posudzované?

Uveďte, aké alternatívne spôsoby na odstránenie definovaného problému boli identifikované a posudzované.

Alternatívne riešenia neboli zvažované. Nulový variant nie je možné realizovať, nakoľko ide o transpozíciu smernice a v prípade nesplnenia povinnosti transpozície, Európska komisia začne voči Slovenskej republike konanie o porušení podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

Áno

Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia práva EÚ

5

Uveďte, v ktorých ustanoveniach ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ spolu s odôvodnením.

Národná úprava nejde nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ.

8.Preskúmanie účelnosti**

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9. Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

10. Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k návrhu.

Z hľadiska negatívnych vplyvov na podnikateľské prostredie dochádza k navýšeniu počiatočného kapitálu (výpočet uvedený v analýze vplyvov na podnikateľské prostredie), ktorému sa musia podriadiť obchodníci s cennými papiermi.

Z hľadiska pozitívnych vplyvov na podnikateľské prostredie dochádza k zníženiu požiadaviek na vlastné zdroje a ruší sa požiadavka na udržiavanie tlmiacej rezervy. Vzhľadom na skutočnosť, že sa zavádza kategorizácia obchodníkov s cennými papiermi, nie je možné určiť, do ktorej kategórie budú jednotlivé subjekty spadať, nakoľko ide aj o rozhodnutie samotného subjektu v závislosti od charakteru a rozsahu svojich činností.

Čo sa týka navrhovaných zmien v oblasti odmeňovania, ich podstatou je len presnejšie vymedzenie podmienok jeho uplatňovania bez akéhokoľvek vplyvu na stanovovanie a prideľovanie odmien jednotlivým osobám. Z tohto dôvodu nepredpokladáme žiadne sociálne vplyvy, a to ani na hospodárenie dotknutých domácností, ani na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám.

Na základe vyššie uvedených dôvodov nie je možné jednoznačne určiť a kvantifikovať, ktoré vplyvy (pozitívne alebo negatívne) na podnikateľské prostredie prevládajú.

6

11. Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov

Ing. Ján Kaššovič, PhD.

02/5958 2529,

jan.kassovic@mfsr.sk

 

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

12. Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri vypracovávaní doložky, príp. analýz vplyvov vychádzali.

13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Uveďte stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov, ktoré Vám bolo zaslané v rámci predbežného pripomienkového konania

Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov neuplatňuje k materiálu žiadne pripomienky a odporúčania.

Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje súhlasné stanovisko

s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie.

7

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

banky (8),

obchodníci s cennými papiermi (24).

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

Predkladateľ zverejnil predbežnú informáciu v súlade s bodmi 5.7. a 5.8. Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov o začatí konzultácie k legislatívnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ku ktorému bola zverejnená predbežná informácia pod č. PI/2020/175, v rámci doby trvania konzultácie, ktorú sme navrhli od 17. augusta 2020 do 28. augusta 2020.

K predbežnej informácii sa nevyjadril žiadny subjekt, ani nikto nenamietal navrhovanú lehotu, ani neprejavil záujem o konzultáciu.

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Z hľadiska negatívnych vplyvov na podnikateľské prostredie predpokladáme, že zavedenie nových pravidiel vyplývajúcich z návrhu zákona si vyžiada zvýšenie nákladov na počiatočný kapitál podľa príslušnej kategorizácie jednotlivých obchodníkov s cennými papiermi a to nasledovne:

-obchodník s cennými papiermi s výškou počiatočného kapitálu 730 000 eur sa navrhuje výška počiatočného kapitálu 750 000 eur – zvýšenie nákladov o 20 000 eur

-obchodník s cennými papiermi s výškou počiatočného kapitálu 50 000 eur sa navrhuje výška počiatočného kapitálu 75 000 eur – zvýšenie nákladov o 25 000 eur

-obchodník s cennými papiermi s výškou počiatočného kapitálu 125 000 sa navrhuje výška počiatočného kapitálu 150 000 eur – zvýšenie nákladov o 25 000 eur.

8

Z uvedeného počtu obchodníkov s cennými papiermi sa na všetkých vzťahuje zvýšenie o 25 000 eur.

V tejto súvislosti uvádzame, že výška počiatočného kapitálu sa dlhodobo nemenila a iba reflektuje súčasnú situáciu na trhu.

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Z hľadiska pozitívnych vplyvov na podnikateľské prostredie dochádza k zníženiu požiadaviek na vlastné zdroje a ruší sa požiadavka na udržiavanie tlmiacej rezervy. Vzhľadom na skutočnosť, že sa zavádza kategorizácia obchodníkov s cennými papiermi, nie je možné určiť, do ktorej kategórie budú jednotlivé subjekty spadať, nakoľko ide aj o rozhodnutie samotného subjektu v závislosti od charakteru a rozsahu svojich činností, a z uvedeného dôvodu nie je možné kvantifikovať tieto pozitívne vplyvy.

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Bez vplyvu, nakoľko smernicou 2019/2034 dochádza k vyňatiu obchodníkov s cennými papiermi z prudenciálnych požiadaviek týkajúcich sa bánk. Oproti doterajšej právnej úprave nedochádza k zmenám v oblasti informačných povinností, tieto len nanovo zadefinované. Informačná povinnosť zostáva nezmenená.

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

25 000 eur

600 000 eur

Nepriame finančné náklady

0

0

Administratívne náklady

0

0

Celkové náklady regulácie

25 000 eur

600 000 eur

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

9

Nedochádza k vplyvu na konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu.

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Nedochádza k vplyvu na inovácie.

10

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona

s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

3.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a)v primárnom práve

-čl. 3 ods. 1 písm. b), čl. 4, čl. 26 ods. 2, čl. 54 až 66 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 7.6. 2016) v platnom znení,

-Protokol č. 4 o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky pripojený k Zmluve o fungovaní Európskej únie (Ú. v. C 202, 7.6. 2016).

b)v sekundárnom práve

-smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1504 zo 7. októbra 2020,

ktorou sa mení smernica 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi (Ú. v. L 347, 20.10.2020), gestor: MF SR, ÚV SR

-smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2177 z 18. decembra 2019,

ktorou sa mení smernica 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II), smernica 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi a smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu (Ú. v. L 334, 27.12.2019), gestor MF SR, spolugestor MV SR, NBS,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2034 z 27. novembra 2019 o

prudenciálnom dohľade nad investičnými spoločnosťami a o zmene smerníc 2002/87/ES, 2009/65/ES, 2011/61/ES, 2013/36/EÚ, 2014/59/EÚ a 2014/65/EÚ (Ú. v. EÚ L 314, 5. 12. 2019), gestor: MF SR, spolugestor: NBS,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch

s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (prepracované znenie) (Ú. v. L 173, 12.6.2014) v platnom znení, gestor: MF SR, spolugestor: NBS,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014 , ktorou sa

stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012, (Ú. v. L 173, 12.6.2014), v platnom znení, gestor MF SR, spolugestor: NBS,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe

k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES

11

a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. L 176, 27.6.2013) v platnom znení, gestor: MF SR, spolugestor: NBS,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/878 z 20. mája 2019, ktorou sa

mení smernica 2013/36/EÚ, pokiaľ ide o oslobodené subjekty, finančné holdingové spoločnosti, zmiešané finančné holdingové spoločnosti, odmeňovanie, opatrenia a právomoci v oblasti dohľadu a opatrenia na zachovanie kapitálu (Ú. v. L 150, 7.6.2019), gestor: MF SR, spolugestor: NBS

-smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o

začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009) v platnom znení, gestor: MF SR, spolugestor: NBS,

-nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2175 z 18. decembra 2019,

ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo), nariadenie (EÚ) č. 1094/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), nariadenie (EÚ) č. 1095/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy), nariadenie (EÚ) č. 600/2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, nariadenie (EÚ) 2016/1011 o indexoch používaných ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách alebo na meranie výkonnosti investičných fondov a nariadenie (EÚ) 2015/847 o údajoch sprevádzajúcich prevody finančných prostriedkov (Ú. v. EÚ L 334, 27.12.2019), gestor: MF SR, NBS, MV SR,

-nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2033 z 27. novembra 2019 o

prudenciálnych požiadavkách na investičné spoločnosti a o zmene nariadení (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 575/2013, (EÚ) č. 600/2014 a (EÚ) č. 806/2014 (Ú. v. L 314, 5.12.2019), gestor: MF SR, NBS,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z 15. mája 2014

o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014) v platnom znení, gestor: MF SR, NBS,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013

o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. L 176, 27.6.2013) v platnom znení, gestor: MF SR, NBS,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 z 24. novembra 2010

o makroprudenciálnom dohľade Európskej únie nad finančným systémom a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká (Ú. v. L 331, 15.12.2010), v platnom znení, gestor: MF SR, NBS,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra

2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. L 331, 15.12.2010) v platnom znení, gestor: MF SR, NBS,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010,

ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES (Ú. v. L 331, 15.12.2010) v platnom znení, gestor: MF SR, NBS, MPSVR SR,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010,

ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie

12

Komisie 2009/77/ES (Ú. v. L 331, 15.12.2010) v platnom znení, gestor MF SR, NBS.

c)v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:

-rozsudok Súdneho dvora vo veci C - 384/93 Alpine Investments v. Minister van Financiën, [1995].

Výrok rozhodnutia:

1. Článok 59 Zmluvy EHS treba vykladať v tom zmysle, že sa týka služieb, ktoré poskytovateľ ponúka telefonicky potenciálnym príjemcom usadeným v iných členských štátoch a poskytuje ich bez opustenia členského štátu, v ktorom je usadený.

2. Predpisy niektorého členského štátu zakazujúce poskytovateľom služieb usadeným na jeho území obracať sa s nevyžiadanými telefonátmi na potenciálnych zákazníkov v iných členských štátoch s cieľom ponúknuť im svoje služby sú obmedzením slobodného poskytovania služieb v zmysle článku 59 Zmluvy.

3. Článok 59 Zmluvy nebráni vnútroštátnej úprave, ktorá v záujme ochrany dôvery investorov vo vnútroštátne finančné trhy zakazuje prax spočívajúcu v nevyžiadaných telefonátoch potencionálnym zákazníkom s bydliskom v iných členských štátoch s cieľom ponúknuť im služby spojené s investovaním do termínovaných obchodov s tovarom.

-rozsudok Súdneho dvora vo veci C 15/16 Bundesanstalt für Finanzdienstleistungsaufsicht proti Ewaldovi Baumeisterovi, [2018].

Výrok rozhodnutia:

1. Článok 54 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS, sa vykladať v tom zmysle, že všetky informácie týkajúce sa podniku, nad ktorým sa vykonáva dohľad, ktoré tento podnik poskytne príslušnému orgánu, ako aj všetky vyhlásenia toho orgánu uvedené v jeho dokumentácii o dohľade, vrátane jeho korešpondencie s inými orgánmi, nie bezpodmienečne dôvernými informáciami, na ktoré sa teda vzťahuje povinnosť zachovávať služobné tajomstvo, ktorá je stanovená v tomto ustanovení. Táto kvalifikácia sa vzťahuje na informácie, ktoré majú k dispozícii orgány určené členskými štátmi na to, aby plnili úlohy stanovené touto smernicou, a ktoré jednak nemajú verejnú povahu a jednak ich sprístupnenie by mohlo poškodiť záujmy fyzickej či právnickej osoby, ktorá ich poskytla, alebo tretej osoby, alebo aj riadne fungovanie systému monitorovania činností investičných podnikov, ktorý normotvorca Únie zaviedol prijatím smernice 2004/39.

2. Preto treba na druhú otázku odpovedať tak, že článok 54 ods. 1 smernice 2004/39 sa má vykladať v tom zmysle, že dôverná povaha informácií týkajúcich sa podniku, nad ktorým sa vykonáva dohľad, ktoré boli poskytnuté orgánom určeným

13

členskými štátmi na to, aby plnili úlohy stanovené touto smernicou, sa musí posúdiť ku dňu preskúmania, ktoré majú tieto orgány vykonať pri rozhodovaní o žiadosti o sprístupnenie uvedených informácií, bez ohľadu na to, ako boli kvalifikované v okamihu, keď boli uvedeným orgánom poskytnuté.

3. V dôsledku toho treba na tretiu otázku odpovedať tak, že článok 54 ods. 1 smernice 2004/39 sa vykladať v tom zmysle, že informácie, ktoré majú k dispozícii orgány určené členskými štátmi na to, aby plnili úlohy stanovené touto smernicou, a ktoré môžu predstavovať obchodné tajomstvo, no staré päť a viac rokov, sa v dôsledku uplynutia času v zásade považujú za zastarané, a z tohto dôvodu stratili svoj tajný charakter, ibaže by účastník konania, ktorý sa odvoláva na tento charakter, výnimočne preukázal, že tieto informácie napriek ich veku stále predstavujú podstatné prvky jeho obchodného postavenia alebo postavenia tretej osoby. Takéto úvahy neplatia v prípade informácií, ktoré majú k dispozícií tieto orgány a ktorých dôvernosť možno odôvodniť inými dôvodmi, než je ich význam pre obchodné postavenie dotknutých podnikov.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice (EÚ)2019/2034 je stanovená do 26. júna 2021 s výnimkou niektorých článkov.

Lehota na prebratie smernice (EÚ) 2019/2177 je stanovená do 30. júna 2021s výnimkou článku 2 bodu 1, pri ktorom je stanovená lehota do 30. júna 2020.

Lehota na prebratie smernice 2014/65/EÚ v platnom znení bola stanovená do 3.7.2017.

Lehota na prebratie smernice (EÚ) 2020/1504 je stanovená do 10. mája 2021.

Lehota na prebratie smernice (EÚ) 2019/878 bola stanovená do 28. decembra 2020.

b)V súvislosti s článkom 2 bod 1 smernice (EÚ) 2019/2177 adresovala Európska komisia Slovenskej republike formálne oznámenie C (2020) 4600/26 final zo dňa 17. júla 2020, ktorým iniciuje proti Slovenskej republike konanie o porušení vedené podľa čl. 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v platnom znení registrované pod č. 2020/0362.

c)Smernica (EÚ) 2019/2034 a smernica (EÚ) 2019/2177 boli transponované do zákona č. 340/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Smernica (EÚ) 2019/878 bola transponovaná do zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Smernica 2014/65/EÚ bola prebratá do zákona č. 237/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, do zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, do zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene niektorých zákonov

14

v znení neskorších predpisov, do zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov, do zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 423/2015 Z. z. o štatutárnom audite a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a do zákona č. 373/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

a)úplne.

15

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Osobitná časť

K Čl. I – zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách

K bodu 1 [§1]

Ide o transpozíciu článku 1 bod 1 písm. a) a b) Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2177 z 18. decembra 2019, ktorou sa mení smernica 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II), smernica 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi a smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu (ďalej len „smernica 2019/2177“), ktorým sa z rozsahu pôsobnosti Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (ďalej len „MiFID II“) vypúšťa udeľovanie povolení poskytovateľom služieb vykazovania údajov a výkonu ich činnosti. Udeľovanie povolenia poskytovateľom služieb vykazovania údajov a výkonu ich činnosti Nariadením Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2175 z 18. decembra 2019, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo), nariadenie (EÚ) č. 1094/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), nariadenie (EÚ) č. 1095/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy), nariadenie (EÚ) č. 600/2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, nariadenie (EÚ) 2016/1011 o indexoch používaných ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách alebo na meranie výkonnosti investičných fondov a nariadenie (EÚ) 2015/847 o údajoch sprevádzajúcich prevody finančných prostriedkov (ďalej len „Nariadenie o ESA´s“) prechádza do pôsobnosti Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) s výnimkou podľa čl. 2 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 600/2014 v platnom znení.

K bodu 2 [§ 4a ods. 2]

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na bod 16 54). V zmysle Smernice Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2034 z 27. novembra 2019 o prudenciálnom dohľade nad investičnými spoločnosťami a o zmene smerníc 2002/87/ES, 2009/65/ES, 2011/61/EÚ, 2013/36/EÚ, 2014/59/EÚ a 2014/65/EÚ (ďalej len „smernica IFD“) sa na udelenie povolenia pre výkon činnosti u obchodníka s cennými papiermi vyžaduje minimálna výška počiatočného kapitálu, ktorý nahrádza súčasnú požiadavku na základné imanie.

K bodu 3 [§ 7 ods. 11]

Spresňuje sa, že dlhodobé investičné sporenie je možné uskutočniť aj prostredníctvom obchodníkov s cennými papiermi.

K bodu 4 [§ 7 ods. 17 až 19 a 23]

Nakoľko sa z rozsahu smernice MiFID II vypúšťa udeľovanie povolení poskytovateľom služieb vykazovania údajov a výkonu ich činnosti, navrhuje sa z vymedzenia základných pojmov vypustiť dotknuté pojmy.

K bodu 5

16

Definícia poľnohospodárskych komoditných derivátov sa rozširuje o produkty rybolovu a akvakultúry uvedené v Prílohe 1 nariadenia (EÚ) č. 1379/2013.

K bodu 6 [§ 7 ods. 27 až 30]

Zavádzajú sa definície pojmov, ktoré potrebné pre jednoznačnejšiu aplikáciu usmernení smernice MiFID II. Výmena finančného nástroja v portfóliu je spojená s nákladmi na túto výmenu, a viažu sa k nej povinnosti vyhodnotenia prínosu nového finančného nástroja pre klienta. Doložka o úplnom splatení pri dlhopisoch doteraz v právnej úprave Slovenskej republiky absentovala, naďalej však zostávajú v platnosti emisné podmienky ako primárny nástroj pre akékoľvek dohody pre emitentom a investormi. Dopĺňa sa definícia elektronického formátu, keďže doteraz sa pod trvalým médiom vnímali len listinné dokumenty, v praxi sa však používajú aj elektronické médiá vo forme CD, DVD nosičov a USB kľúčov, ktoré spĺňajú podmienky na trvalé médium. Definíciou prevažne obchodnej skupiny sa dosiahnuť jasnejšie vymedzenie takejto skupiny s ohľadom na poskytovanie investičných služieb a vykonávanie tvorcu trhu.

K bodu 7 [§ 8 písm. b)]

Navrhuje sa zosúladenie so zákonom č. 330/2007 Z. z. o registri trestov, Národná banka Slovenska je na účely preukázania dôveryhodnosti oprávnená získavať len výpis z registra trestov.

K bodu 8 [§ 8 písm. c)]

Ide o transpozíciu článku 3 bod 11 smernice IFD, spresňuje sa definícia finančnej inštitúcie.

K bodu 9 [§ 8 písm. u)]

Ide o transpozíciu článku 3 odsek 1 bod 8 smernice IFD, ktorý definuje čo sa rozumie kapitálovým testom skupiny.

K bodu 10 [§ 8 písm. v) a w)]

Ide o vyprecizovanie textu v nadväznosti na zmeny uvedené v bode 1(§1).

K bodu 11 [§ 8 písm. z)]

Ide o transpozíciu článku 3 odsek 1 bod 1 smernice IFD, ktorý definuje čo sa rozumie podnikom vedľajších služieb.

K bodu 12

Legislatívno-technická zmena v nadväznosti na aktuálne znenie zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o bankách“).

K bodu 13 [§ 54 ods. 3 písm. g)]

Upravuje sa, že príslušné osoby nemusia každoročne oznamovať Národnej banke Slovenska, že nepotrebujú k danej činnosti povolenie, avšak zostáva povinnosť oznámiť Národnej banke Slovenska na jej žiadosť dôvod, na základe ktorého využívajú výnimku z § 54 zákona, teda v situácii, kedy považujú svoju činnosť za vedľajšiu činnosť k ich hlavnej činnosti.

K bodu 14 [§ 54 ods. 3 písm. l]

17

Ide o transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1504 zo 7. októbra 2020, ktorou sa mení smernica 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi (ďalej len „smernica 2020/1504“), ktorá vyníma z rozsahu pôsobnosti smernice MiFID II poskytovateľov služieb hromadného financovania, čo znamená, že poskytovatelia služieb hromadného financovania na svoju účinnosť nemusia žiadať o povolenie na výkon svojej činnosti podľa zákona o cenných papierov. Na udelenie povolenia poskytovateľov služieb hromadného financovania sa vzťahuje Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1503 zo 7. októbra 2020 o európskych poskytovateľoch služieb hromadného financovania pre podnikanie a o zmene nariadenia (EÚ) 2017/1129 a smernice (EÚ) 2019/1937.

K bodu 15 [§ 54 ods. 7]

Predmetným ustanovením sa umožňuje, aby obchodníci s cennými papiermi mohli nad rámec poskytovania investičných služieb a výkonu investičných činnosti, v prípade, ak im to umožňuje osobitný predpis, po splnení určených požiadaviek poskytovať služby a vykonávať aj iné činnosti, ktoré je možné poskytovať na základe osobitných predpisov, napríklad na základe čl. 31 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012. Ide napríklad o službu kompresie portfólia, ako aj ďalšie služby súvisiace s transakciami s finančnými nástrojmi a riadením portfólií.

K bodom 16 a 17 [§ 54 ods. 11 až 15, § 54 ods. 16]

Ide o transpozíciu článku 3 odsek 1 body 6 a 18, článku 9 odseky 1 4 a článku 11 smernice IFD. Základným cieľom smernice IFD je vyňať investičné spoločnosti (v podmienkach SR ide o obchodníkov s cennými papiermi) z rozsahu Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (ďalej len „smernica CRD“) a klásť na obchodníkov s cennými papiermi prudenciálne požiadavky, ktoré sa zavádzajú smernicou IFD a Nariadením Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2033 z 27. novembra 2019 o prudenciálnych požiadavkách na investičné spoločnosti a o zmene nariadení (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 575/2013, (EÚ) č. 600/2014 a (EÚ) č. 806/2014 (ďalej len „nariadenie IFR“) a sú prispôsobené činnostiam obchodníkov s cennými papiermi. V tejto súvislosti sa stanovuje požiadavka na počiatočný kapitál obchodníkov s cennými papiermi. Na uvedenú požiadavku na počiatočný kapitál je naviazané aj udelenie povolenia na činnosť obchodníka s cennými papiermi, ktorá nahrádza súčasnú požiadavku na základné imanie. Nariadenie IFR ustanovuje v článku 9 zloženie počiatočného kapitálu. Novou právnou úpravou investičných spoločností dochádza k tzv. kategorizácii obchodníkov s cennými papiermi. Obchodník s cennými papiermi prvej kategórie je spoločnosť, ktorej činnosť spočíva vo výkone obchodovania na vlastný účet alebo upisovania a umiestňovania finančných nástrojov na základe pevného záväzku (v podmienkach SR ide o investičné služby a činnosti podľa § 6 ods. 1 písm. c) a f) zákona o cenných papieroch), ak spĺňa podmienky podľa §7b zákona o bankách a požiada o udelenie bankového povolenie. Takýto obchodník sa po novom bude považovať za úverovú inštitúciu (v podmienkach SR ide o banku) a budú sa na neho vzťahovať požiadavky podľa zákona o bankách a nebudú sa na neho vzťahovať požiadavky zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon o cenných papieroch“). Obchodník s cennými papiermi mínus prvej kategórie (osobitný

18

obchodník) je spoločnosť, ktorej činnosť spočíva vo výkone obchodovania na vlastný účet alebo upisovania a umiestňovania finančných nástrojov na základe pevného záväzku (v podmienkach SR ide o investičné služby a činnosti podľa § 6 ods. 1 písm. c) alebo f) zákona o cenných papieroch), v prípade ak takýto obchodník nie je obchodníkom s komoditami a emisnými kvótami, podnikom kolektívneho investovania alebo poisťovňou a spĺňa ktorúkoľvek podmienku podľa článku 1 odsek 2 nariadenia IFR alebo ak spĺňa všetky podmienky podľa článku 1 odsek 5 nariadenia IFR alebo ide o obchodníka s cennými papiermi podľa § 54d odsek 1. Na takéhoto obchodníka budú naďalej vzťahovať prudenciálne požiadavky a požiadavky na zverejnenie podľa zákona o bankách.

Obchodník druhej kategórie je obchodník s cennými papiermi, na ktorého sa vzťahujú ustanovenia zákona o cenných papieroch, ktoré nanovo definujú požiadavky na tohto obchodníka a sú lepšie prispôsobené jeho činnostiam, predovšetkým ide o „miernejšie“ prudenciálne požiadavky oproti doterajšej právnej úprave.

Obchodník tretej kategórie tzv malý a neprepojený obchodník, na ktorého sa vzťahujú ustanovenia nariadenia IFR. Národná banka Slovenska ako orgán dohľadu však právomoc v určitých situáciách vyžadovať od takéhoto obchodníka, aby splnil požiadavky podobne ako obchodník druhej kategórie.

V § 54 sa vypúšťa odsek 16, ktorý sa v nadväznosti na nové definovanie požiadaviek na počiatočný kapitál stáva obsolentným.

K bodu 18 [§ 54b až 54e]

K § 54b

Vymedzuje sa, kto sa rozumie malým a neprepojeným obchodníkom s cennými papiermi a ktoré ustanovenia zákona sa na neho nevzťahujú a tiež sa ustanovuje lehota, do ktorej musí obchodník s cennými papiermi, ktorý prestane spĺňať podmienky, aby sa mohol považovať za malého a neprepojeného obchodníka, zosúladiť svoju činnosť s požiadavkami zákona o cenných papieroch.

K § 54c

Na osobitného obchodníka s cennými papiermi resp. obchodníka s cennými papiermi mínus prvej kategórie sa v oblastiach ako napr. zásady odmeňovania, výkon dohľadu na konsolidovanom základe, požiadavky na tlmiace rezervy, riadenie rizika, zverejňovanie správ vzťahujú príslušné ustanovenia zákona o bankách. Prísnejšie prudenciálne požiadavky a zverejňovanie správ podľa zákona o bankách sa na osobitného obchodníka s cennými papiermi zavádzajú z dôvodu, že ich obchodné modely a rizikové profily podobné obchodným modelom a rizikovým profilom bánk, preto je odôvodnené klásť na nich rovnaké prudenciálne požiadavky.

K § 54d

Ide o transpozíciu článku 5 odsekov 1 5 smernice IFD, podľa ktorých sa stanovuje právomoc Národnej banke Slovenska rozhodnúť, že na obchodníka s cennými papiermi, ktorý vykonáva investičné služby a investičné činnosti podľa § 6 ods. 1 písm. c) alebo f) a celková hodnota jeho konsolidovaných aktív vypočítaná ako priemer za predchádzajúcich 12 mesiacov sa rovná alebo je vyššia ako 5 000 000 000 a ktorý spĺňa jednu alebo viac zákonných kritérií, sa budú vzťahovať príslušné ustanovenia zákona o bankách a teda prísnejšie prudenciálne požiadavky. Národná banka Slovenska môže taktiež rozhodnúť, že na obchodníka s cennými papiermi sa už nebudú vzťahovať príslušné ustanovenia zákona o bankách. Rovnako, ak obchodník s cennými papiermi prestane spĺňať kritéria na „prísnejší“ prudenciálny dohľad, bude sa na neho vzťahovať dohľad podľa zákona o cenných papieroch.

19

K § 54e

Spresňuje sa, že povolenie, ktoré bolo udelené obchodníkovi s cennými papiermi a tento obchodník s cennými papiermi spĺňa podmienky podľa osobitného predpisu a teda ide o tzv obchodníka s cennými papiermi prvej kategórie, ktorému je udelené bankové povolenie, jeho povolenie obchodníka s cennými papiermi nezaniká, ale sa jeho platnosť pozastavuje.

K bodom 19 a 20 [§ 55 ods. 2 písm. a), § 55 ods. 2 písm. b)]

Legislatívno-technická zmena v nadväznosti na bod 16 54). Na udelenie povolenia na poskytovanie investičných služieb Národnou bankou Slovenska musí byť splnená podmienka výšky počiatočného kapitálu. Počiatočný kapitál je teda výlučne kategóriou v zmysle zákona o cenných papieroch a predstavuje podmienkou pre získanie príslušného povolenia. Inštitút základného imania sa neruší a zostáva naďalej v platnosti. Do obchodného registra sa bude naďalej zapisovať základného imanie, ktoré je podmienkou v rámci registrácie pred obchodným registrom pre posúdenie či došlo k splneniu zákonných podmienok pre založenie spoločnosti.

K bodu 21 [§ 55 ods. 2 písm. i)]

Ide o transpozíciu článku 52 smernice IFD, ktorá kladie kvalifikačné požiadavky na členov riadiaceho orgánu investičnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti. Rozširuje sa súčasný rozsah aj na investičnú holdingovú spoločnosť, nakoľko smernica IFD zavádza tento nový typ holdingovej spoločnosti.

K bodu 22 [§ 55 ods. 10]

V nadväznosti na bod 21 55 ods. 2 písm. i) sa rozširuje súčasný rozsah zákona v oblasti kvalifikačných požiadaviek aj na členov štatutárneho orgánu investičnej holdingovej spoločnosti, nakoľko smernica IFD zavádza tento nový typ spoločnosti.

K bodu 23 [§ 56 ods. 2 písm. m)]

Určuje sa rozsah predkladaných informácií pobočkou obchodníka s cennými papiermi Národnej banke Slovenska.

K bodu 24 [§ 56 ods. 13]

Nakoľko sa z rozsahu smernice MiFID II vypúšťa udeľovanie povolení poskytovateľom služieb vykazovania údajov a výkonu ich činnosti, navrhuje sa ustanovenie týkajúce možnosti zahraničného obchodníka s cennými papiermi požiadať o povolenie na poskytovanie služieb vykazovania údajov alebo o jeho zmenu vypustiť.

K bodu 25 [§ 56 ods. 14]

Spresňuje sa, v akých prípadoch sa poskytnutie investičnej služby zahraničným obchodníkom s cennými papiermi nepovažuje za výlučnú iniciatívu klienta.

K bodu 26 [§ 56 ods. 15]

Určuje sa rozsah predkladaných informácií pobočkou obchodníka s cennými papiermi Národnej banke Slovenska.

K bodu 27 [§ 57 ods. 4]

Ide o transpozíciu článku 64 odsek 3 smernice IFD, ktorý určuje informácie, ktoré Národná banka Slovenska na požiadanie oznámi Európskemu orgánu dohľadu.

20

K bodu 28 [§ 67 ods. 3]

Legislatívno-technická zmena. Vyprecizovanie vnútorných odkazov.

K bodu 29 [§ 69 ods. 5 a 6]

Stanovuje sa rozsah informácií, ktoré Národná banka Slovenska oznamuje uvedeným subjektom.

K bodu 30

Legislatívno-technická zmena.

K bodu 31 [§ 70 ods. 8]

Spresnenie vnútorného odkazu.

K bodu 32 [§ 71 ods. 2]

Ide o transpozíciu článku 28 odsekov 3 a 4 smernice IFD, spresňuje sa rozsah zodpovednosti členov predstavenstva aj za stratégie a politiky v oblasti riadenia rizík a všetkých ich zmien.

K bodu 33 [§ 71 ods. 3]

Spresňuje sa rozsah informácií, ktoré dostupné pre členov predstavenstva na riadny výkon svojej funkcie.

K bodu 34

Legislatívno-technická zmena, spresnenie odkazu.

K bodu 35 [§ 71 ods. 15]

Ide o vyprecizovanie ustanovenie zákona, na základe ktorého je Národná banka Slovenska oprávnená konať v prípade nesplnenia podmienok na vykonávanie činnosti člena riadiaceho orgánu.

K bodu 36 [§ 71b]

Ide o transpozíciu článku 25 odsek 4 smernice IFD. Spresňujú sa ustanovenia, ktoré je obchodník s cennými papiermi povinný uplatňovať na individuálnom alebo konsolidovanom základe.

K bodu 37 [§ 71c]

Obchodník s cennými papiermi je povinný mať spoľahlivé stratégie, politiky, postupy a systémy na identifikáciu, meranie, riadenie a monitorovanie rizík, ktoré musia byť prispôsobené jeho činnosti. Ustanovuje sa tiež podmienka, kedy je obchodník s cennými papiermi povinný zriadiť výbor pre riadenie rizík a tiež funkcia tohto výboru ako aj požiadavka, že výbor pre riadenie rizík a dozorná rada musia mať prístup k dostupným informáciám o rizikách. Členom výboru pre riadenie rizík sa rozumie napr. aj odborník z príslušnej oblasti.

K bodu 38 [§ 71d ods. 1]

Ide o transpozíciu článku 26 odsek 1 smernice IFD, ktorý zavádza povinnosť obchodníkovi s cennými papiermi v stanovách upraviť organizačnú štruktúru s presne vymedzenou a transparentnou pôsobnosťou a zodpovednosťou jednotlivých orgánov.

21

K bodu 39 [§ 71d ods. 4]

Spresňuje sa požiadavka na vnútorné riadenie, ktoré musí byť vhodné a primerané povahe, rozsahu a zložitosti rizík obchodníka s cennými papiermi.

K bodu 40 [§ 71da a § 71db]

Ide o transpozíciu článkov 30 32 smernice IFD, ktoré nanovo upravujú politiku odmeňovania a pohyblivú zložku odmeňovania, ktoré oproti doterajšej právnej úprave lepšie prispôsobené činnosti obchodníka s cennými papiermi.

Stanovujú sa zásady odmeňovania, ktoré je obchodník s cennými papiermi povinný uplatňovať na uvedené skupiny osôb a ktoré primerané jeho veľkosti, vnútornej organizácii a povahe, rozsahu a zložitosti jeho činnosti. Upravujú sa pravidlá priznávania a vyplácania pohyblivej zložky celkovej odmeny.

K bodu 41 [§ 71dc]

Zmenami v ustanoví § 71db ods. 13 sa § 71dc vypúšťa.

K bodu 42 [§ 71dd]

Ide o transpozíciu článku 33 smernice IFD, ktorá nanovo upravuje pravidlá pre zriadenie výboru pre odmeňovanie.

K bodu 43 [§ 71de ods. 1]

Spresňuje sa, že obchodník s cennými papiermi informuje Národnú banku Slovenska o osobách a počte osôb, ktorých celková odmena u obchodníka s cennými papiermi je najmenej 1 000 000 eur v príjmovej skupine 1 milión eur, vrátane informácií o ich pracovných povinnostiach, dotknutej obchodnej oblasti a hlavných zložkách mzdy, prémiách, dlhodobých odmenách a príspevkoch na dôchodkové zabezpečenie.

K bodu 44 [§ 71de ods. 2]

Ide o transpozíciu článku 34 odsek 4. Na požiadanie Národnej banky Slovenska je obchodník s cennými papiermi povinný poskytnúť informácie o celkovej výške odmien každého člena predstavenstva alebo vrcholového manažmentu.

K bodu 45

Legislatívno-technická zmena, spresnenie odkazu.

K bodu 46 [§ 71de ods. 3]

Ide o transpozíciu čl. 34 odsek 1 smernice IFD. Spresňuje sa, že Národná banka Slovenska ako orgán dohľadu zhromažďuje aj informácie poskytované obchodníkom s cennými papiermi o rozdieloch v odmeňovaní mužov a žien. Doterajšia úprava „zamestnancov a zamestnankýň“ nezahŕňa všetky kategórie, na ktoré sa zásady odmeňovania vzťahujú.

K bodu 47 [§ 71de ods. 4]

Legislatívno-technická zmena, spresnenie vnútorného odkazu.

K bodu 48 [§ 71dl ods. 1 až 3]

22

Legislatívno-technická zmena v nadväznosti na zmenu základného imania na počiatočný kapitál.

K bodu 49 [§ 71n ods. 10]

Ide o spresnenie transpozície čl. 10 ods. 6 delegovanej smernice (EÚ) 2017/593, keďže dané ustanovenie sa má vzťahovať tak na vytváranie finančných nástrojov, ako aj ich distribúciu.

K bodu 50 [§ 71n ods. 11]

Spresňuje sa, aká správa o dodržiavaní sa predkladá riadiacemu orgánu.

K bodu 51 [§ 71o]

Nakoľko sa v oblasti riadenia produktov ukázalo, že komplexný prístup k finančným nástrojom a cieľovej skupine investorov a potenciálnych investorov je na úkor poskytovania samotných investičných služieb, riadenie produktov sa nebude vzťahovať na najmenej rizikové finančné nástroje, a to dlhopisy, ktoré neobsahujú vnorený derivát alebo dlhopisy s doložkou o úplnom splatení, a tiež sa nebudú pravidlá riadenia produktov aplikovať v prípadoch, kedy sa finančné nástroje distribuujú výlučne oprávneným protistranám. Pokiaľ je nejaký finančný nástroj ponúkaný alebo distribuovaný klientovi, ktorý nie je oprávnenou protistranou, pravidlá riadenia produktov zostávajú v takomto prípade zachované v plnom rozsahu.

K bodu 52

Aktualizuje sa poznámka pod čiarou.

K bodu 53 [§ 73b ods. 18 až 20]

Upresňujú sa doterajšie ustanovenia o poskytovaní investičných prieskumov. Umožňuje sa spoločná úhrada za investičný prieskum v prípade, ak sa investičný prieskum vzťahuje na emitentov, ktorých trhová kapitalizácia nepresiahla 1 miliardu Eur počas 36 mesiacov pred uskutočnením investičného prieskumu. Týmto krokom sa predpokladá zvýšenie záujmu poskytovateľov investičných prieskumov o malé a stredné spoločnosti a tým väčšia dostupnosť informácií o takýchto spoločnostiach.

K bodu 54 [§ 73d ods. 11 až 15]

Upravuje sa postup pri poskytovaní investičných služieb na diaľku (cez webové rozhrania) a telefonicky. Obchodník s cennými papiermi je povinný poskytovať všetky informácie klientom v elektronickej podobe, naďalej však neprofesionálni klienti majú právo požiadať o poskytovanie všetkých informácií v listinnej podobe.

K bodu 55 [§ 73f ods. 1]

Ide o spresnenie transpozície čl. 25 ods. 2 smernice MiFID II, týkajúci sa posúdenia schopnosti klienta znášať straty a jeho odolnosť pri poskytovaní investičného poradenstva alebo riadenia portfólia.

K bodu 56 [§ 73f ods. 7]

Ustanovuje sa povinnosť analyzovať náklady a prínosy výmeny finančných nástrojov pri poskytovaní investičného poradenstva a investičnej služby riadenie portfólia. Výsledkom má byť posúdenie, či prínosy výmeny finančných nástrojov prevyšujú náklady na takúto výmenu, a teda či z hľadiska klienta má takáto výmena opodstatnenie.

23

K bodom 57 a 58 [§ 73h ods. 1 písm. a)]

Ide o zosúladenie s článkom 25 bod 4 smernice MiFID II.

K bodu 59 [§ 73h ods. 1 písm. c)]

Ide o zosúladenie s článkom 25 bod 4 smernice MiFID II.

K bodu 60 [§ 73u ods. 1]

Upresňuje sa poskytovanie investičných služieb oprávneným protistranám.

K bodu 61 [§ 73v]

Vzhľadom na potrebnú podporu pre poskytovanie investičných služieb je potrebné znížiť administratívnu náročnosť spojenú s ich poskytovaním, preto sa upúšťa od niektorých povinností voči klientom v prípade, že investičné služby poskytované profesionálnym klientom, ktorí znalí problematiky, vedia posúdiť dané okolnosti, a plne rozumejú charakteristikám konkrétnych finančných nástrojov. Zostáva však povinnosť viesť záznamy o písomných žiadostiach o poskytnutie investičných služieb.

K bodu 62 [§ 74]

Obchodník s cennými papiermi je povinný spĺňať požiadavku na vlastné zdroje podľa nariadenia IFR.

K bodu 63 [§ 74b a 74c]

Ustanovuje sa rozsah a spôsob zverejňovania informácií pre niektoré kategórie obchodníkov s cennými papiermi.

Ustanovuje sa povinnosť pre obchodníkov s cennými papiermi hodnotiť primeranosť vnútorného kapitálu a likvidných aktív, okrem obchodníkov, ktorí sa považujú za malých a neprepojených.

K bodu 64 [§ 74d]

Ruší sa požiadavka na vytváranie tlmiacej rezervy vzhľadom na charakter činnosti obchodníkov s cennými papiermi.

K bodu 65 [§ 74e]

Ide o transpozíciu článku 40 smernice IFD, ktorá stanovuje, kedy Národná banka Slovenska uloží na základe preskúmania a hodnotenia obchodníkovi s cennými papiermi dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje.

K bodu 66 [§ 74f a § 74g]

Na základe rozhodnutia môže Národná banka Slovenska vyžadovať, aby výška vlastných zdrojov presahovala hodnotu minimálnych požiadaviek na vlastné zdroje s cieľom zabezpečiť, aby hospodárske cykly neviedli k porušeniu týchto požiadaviek alebo neohrozovali schopnosť tohto obchodníka postupne ukončiť alebo zastaviť výkon povolených činností riadnym spôsobom. Stanovuje sa tiež, kedy Národná banka Slovenska uloží na základe preskúmania a hodnotenia obchodníkovi s cennými papiermi osobitnú požiadavku na likviditu. Ide o transpozíciu článkov 41 a 42 smernice IFD.

24

K bodu 67 [§ 75 ods. 1]

Na účely výkonu dohľadu je obchodník s cennými papiermi povinný zdokumentovať aj systémy a postupy podľa tohto zákona a nariadenia IFR.

K bodu 68 [§ 76 ods. 8]

Legislatívno-technická zmena v nadväznosti na bod 69 (§ 77 ods. 2)

K bodu 69 [§ 77 ods. 2 písm. e)]

Požiadavka, aby návratnosť aktív, určená ako pomer čistého zisku a bilančnej sumy ako súčasť výročnej správy vyplývala pre obchodníkov s cennými papiermi zo smernice CRD. Smernicou IFD boli pre obchodníkov s cennými papiermi stanovené nové požiadavky na zverejnenie, pričom požiadavka návratnosť aktív, určená ako pomer čistého zisku a bilančnej sumy nie je súčasťou požiadaviek podľa smernice IFD.

K bodu 70 [§ 77 ods. 3]

Ide o transpozíciu článku 27 odsek 1 smernice IFD, ktorý ustanovuje spôsob členenia informácií uvádzaných vo výročnej správe.

K bodu 71 [§ 79b]

V súlade s nariadením o ESA´s činnosť a udelenie povolenia poskytovateľa schváleného mechanizmu zverejňovania a poskytovateľa schváleného mechanizmu podávania správ prechádza do pôsobnosti Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) s výnimkou podľa čl. 2 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 600/2014 v platnom znení, kedy udeľovanie povolenia poskytovateľa schváleného mechanizmu zverejňovania a poskytovateľa schváleného mechanizmu podávania správ zabezpečí príslušný orgán dohľadu (v podmienkach SR Národná banka Slovenska).

K bodu 72 [79c až 79k]

Nakoľko sa z rozsahu smernice MiFID II vypúšťa udeľovanie povolení poskytovateľom služieb vykazovania údajov a výkonu ich činnosti, navrhuje sa vypustiť príslušné ustanovenia zákona.

K bodu 73 [§ 84 ods. 5 a 6]

Legislatívno-technická zmena v nadväznosti na body 16 a 18 54 ods. 11 15, § 54d ods. 1 až 5)

K bodu 74 [§ 85 ods. 7]

Legislatívno-technická zmena v nadväznosti na bod 98

(§ 156 ods. 1).

K bodu 75

Upravuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 94 z dôvodu, že doteraz uvedený odkaz na § 2 ods. 1 písm. d) a § 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov nesúvisí s činnosťou kriminálnej polície a finančnej polície (operatívnych častí). V tomto prípade ide o odkaz na trestné konanie, čo je však obsiahnuté v § 110 ods. 1 písm. b) zákona č. 566/2001 Z. z. k orgánom činným v trestnom konaní vykonávajúcich vyšetrovanie podľa Trestného poriadku (poznámka pod čiarou k odkazu 92).

25

K bodu 76 [§ 135 ods. 1]

Subjekty, nad ktorými vykonáva dohľad Národná banka Slovenska sa rozširuje aj o investičnú holdingovú spoločnosť.

K bodom 77 a 78 [§ 135 ods. 7 až 16, § 135 ods. 17 a 18]

Nanovo sa upravuje preskúmavanie, ktoré vykonáva Národná banka Slovenska v rámci dohľadu. Preskúmavanie podľa smernice IFD je lepšie prispôsobené činnostiam a veľkosti obchodníkov s cennými papiermi než doterajšia právna úprava. Pri vykonávaní preskúmania Národná banka Slovenska zohľadňuje okrem iného aj riziká, obchodný model obchodníka s cennými papiermi alebo aj geografické umiestnenie expozícií obchodníka s cennými papiermi. Frekvenciu a rozsah preskúmavania určí Národná banka Slovenska primerane k veľkosti, povahe, rozsahu a zložitosti vykonávaných činností obchodníka s cennými papiermi, doterajšia právna úprava ustanovovala preskúmanie aspoň raz do roka. V rámci výkonu dohľadu Národná banka Slovenska prístup aj programom a zápisniciam zo zasadnutí predstavenstva. V rámci preskúmavania Národná banka Slovenska aspoň každé tri roky preskúma, či obchodník s cennými papiermi dodržiava požiadavky týkajúce sa povolenia používať interné modely.

K bodu 79 [§ 135a ods. 19]

Stanovuje sa povinnosť Národnej banke Slovenska informovať Európsky orgán dohľadu.

K bodu 80 [§ 135d]

Na účely dohľadu týkajúceho sa prudenciálnych požiadaviek na obchodníka s cennými papiermi sa definuje spolupráca medzi Národnou bankou Slovenska a príslušnými orgánmi rôznych členských štátov. Vymedzujú sa informácie, ktoré si orgány dohľadu navzájom poskytujú. Dôverné informácie možno použiť len pri výkone dohľadu a len na presne stanovené účely.

K bodu 81 [§ 138 až 142]

Nanovo sa definuje dohľad na konsolidovanom základe.

K § 138

Národná banka Slovenska je orgánom dohľadu na konsolidovanom základe alebo nad dodržiavaním súladu s kapitálovým testom skupiny, ak skupinu obchodníkov s cennými papiermi1 riadi materský obchodník s cennými papiermi v Európskej únii so sídlom v Slovenskej republike alebo ak materskou spoločnosťou obchodníka s cennými papiermi je materská investičná holdingová spoločnosť v Európskej únii alebo materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v Európskej únii alebo ak materskou spoločnosťou dvoch alebo viacerých obchodníkov s cennými papiermi alebo zahraničných obchodníkov s cennými papiermi, je rovnaká materská investičná holdingová spoločnosť v Európskej únii alebo rovnaká materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v Európskej únii, ak je investičná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť založená v Slovenskej republike. Dohľad na konsolidovanom základe sa vykonáva podľa čl. 7 nariadenia IFR alebo formou súladu s kapitálovým testom skupiny podľa čl. 8 nariadenia IFR. Kapitálový test skupiny možno použiť v prípade skupinových štruktúr, ktoré sa považujú za dostatočne jednoduché. Národná banka Slovenska vykonáva dohľad na konsolidovanom základe aj v prípade, ak materskou spoločnosťou dvoch alebo viacerých obchodníkov s cennými papiermi alebo zahraničných obchodníkov s cennými papiermi je rovnaká investičná holdingová

26

spoločnosť v Európskej únii alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v Európskej únii, a žiadnemu obchodníkovi s cennými papiermi alebo zahraničnému obchodníkovi s cennými papiermi nebolo vydané povolenie v členskom štáte, v ktorom bola zriadená investičná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť a ak najvyššiu celkovú hodnotu aktív má obchodník s cennými papiermi.

K § 139

Ak dvaja alebo viacerí obchodníci s cennými papiermi alebo zahraniční obchodníci s cennými papiermi, ktorí sú dcérskymi spoločnosťami rovnakej materskej spoločnosti, ktorá má ústredie v štáte, ktorý nie je členským štátom a nepodliehajú účinnému dohľadu na úrovni skupiny, Národná banka Slovenska preverí, či obchodník s cennými papiermi podlieha dohľadu, ktorý je rovnocenný dohľadu na konsolidovanom základe. Pokiaľ uvedený dohľad nie je rovnako účinný, Národná banka Slovenska zahrnie takéhoto obchodníka do výkonu dohľadu na konsolidovanom základe.

K § 140

Stanovuje sa povinnosť Národnej banke Slovenska ako orgánu dohľadu na konsolidovanom základe v prípade vzniku kritickej situácie informovať Európsky orgán dohľadu, Európsky výbor pre systémové riziká a príslušné orgány o vzniknutej situácii.

K § 141

Stanovuje sa povinnosť Národnej banke Slovenska ako orgánu dohľadu na konsolidovanom základe zriadiť kolégium orgánov dohľadu na účely zákonom stanovených úloh.

K § 142

Definuje sa spolupráca Národnej banky Slovenska v rámci výkonu dohľadu na konsolidovanom základe s príslušnými orgánmi dohľadu, ktoré zapojené do kolégia a výmena informácií medzi nimi. Ustanovuje sa, v ktorých prípadoch je Národná banka Slovenska povinná rokovať s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov, napr. v prípadoch udeľovania závažnej sankcie, ide o sankcie, ktoré nemajú charakter formálnych porušení.

K bodu 82 [§ 143b písm. b)]

Legislatívno-technická zmena.

K bodu 83 [§ 143e ods. 13]

Legislatívno-technická zmena v nadväznosti na zmeny v požiadavke na vlastné zdroje (bod 62 - § 74)

K bodu 84 [§ 143i ods. 5]

Legislatívno-technická zmena.

K bodu 85 [§ 144 ods. 1]

Ide o transpozíciu článku 38 smernice IFD. Národnej banke Slovenska sa ukladá právomoc v rámci výkonu dohľadu uložiť obchodníkovi opatrenia na nápravu alebo sankcie aj v prípade, ak je preukázané, že obchodník s cennými papiermi počas 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov pravdepodobne nedodrží ustanovenia zákona o cenných papieroch alebo nariadenia IFR.

K bodu 86 [§ 144 ods. 1 písm. b)]

27

Spresňuje sa, že v rámci opatrení, ktoré môže Národná banka Slovenska uložiť obchodníkovi s cennými papiermi pri porušení tohto zákona, môže od obchodníka žiadať predloženie plánu na jeho ozdravenie do jedného roka a stanoviť lehotu na jeho realizáciu.

K bodu 87 [§ 144 ods. 1 písm. m)]

Ide o transpozíciu čl. 39 ods. 2 písm. a) smernice IFD, v zmysle ktorej môže Národná banka Slovenska uložiť obchodníkovi s cennými papiermi, aby upravil výšku vlastných zdrojov a likvidné aktíva v prípade významných zmien v jeho obchodnej činnosti.

K bodom 88 a 90 [§ 144 ods. 1 písm. o) a § 144 ods. 1 písm. ac)]

Ide o transpozíciu článku 39 odsek 2 písmená f) a d) smernice IFD, ide o rozšírenie sankčných ustanovení.

K bodu 89 [§ 144 ods. 1 písm. p) a q)]

Legislatívno-technická zmena v nadväznosti na bod 62 (§ 74).

K bodu 91 [§ 144 ods. 1 písm. ae) až ag)]

Sankčné ustanovenia sa rozširujú o ďalšie opatrenia v rámci dohľadu, a to obmedziť alebo zakázať rozdeľovanie výnosov alebo vyplácanie úrokov akcionárom obchodníka s cennými papiermi alebo držiteľom nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1, ak sa na toto obmedzenie alebo zákaz nevzťahuje zákon č. 371/2014 Z. z., uložiť obchodníkovi s cennými papiermi osobitné požiadavky na likviditu alebo uložiť obchodníkovi s cennými papiermi zníženie rizík bezpečnosti sietí a informačných systémov s cieľom zabezpečiť dôveryhodnosť, integritu a dostupnosť ich procesov, údajov a aktív.

K bodu 92 [§ 144 ods. 3]

Spresňuje sa právomoc Národnej banky Slovenska ukladať opatrenia poskytovateľom služieb vykazovania údajov len v tých prípadoch, pokiaľ je Národná banka Slovenska orgánom dohľadu nad poskytovateľom služieb vykazovania údajov. Pozri tiež bod 71 (§ 79b).

K bodu 93 [§ 144 ods. 7]

Ustanovuje sa Národnej banke Slovenska ukladať sankcie za porušenie zákona členovi dozorného orgánu alebo vedúcemu zamestnancovi investičnej holdingovej spoločnosti alebo odvolať z funkcie člena riadiaceho orgánu investičnej holdingovej spoločnosti, nakoľko prestala byť dôveryhodnou.

K bodu 94 [§ 144 ods. 14]

Legislatívno-technická zmena, spresnenie vnútorných odkazov v nadväznosti na bod 95 144 ods. 29)

K bodu 95 [§ 144 ods. 29]

Ide o transpozíciu článku 20 odsek 3 smernice IFD, ktorý ustanovuje, v ktorých prípadoch sa zverejňujú informácie o uložených opatreniach na nápravu a pokutách anonymne.

K bodu 96 [§ 144 ods. 37 a 38]

Ukladá sa povinnosť Národnej banke Slovenska oznámiť Európskemu orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) informáciu o uložení každej sankcie, o každom opravnom

28

prostriedku uplatnenom proti rozhodnutiu o uložení týchto sankcií a o rozhodnutí o opravnom prostriedku za porušenie požiadaviek v oblasti prudenciálneho dohľadu nad obchodníkom s cennými papiermi.

K bodu 97 [§ 146a ods. 2]

Legislatívno-technická zmena, zosúladenie s nariadením ESA´s v nadväznosti na bod 71 (§ 79b).

K bodu 98 [§ 147 ods. 3]

V súlade s novými prudenciálnymi požiadavkami kladenými na obchodníka s cennými papiermi sa vypúšťajú obsolentné ustanovenia týkajúce sa dôvodov na zavedenie nútenej správy.

K bodu 99 [§ 156 ods. 1 písm. a) a b)]

Navrhuje sa vypustiť z dôvodov na odobratie povolenia na poskytovanie investičných služieb dôvody ako pokles vlastných zdrojov obchodníka s cennými papiermi pod úroveň základného imania ako aj dôvod, keď vlastné zdroje obchodníka s cennými papiermi klesnú pod úroveň 25% jeho vlastných zdrojov a to z dôvodu prudenciálnych a dohľadových požiadaviek zadefinovaných smernicou IFD, ktoré majú preventívny charakter. V rámci dohľadu Národná banka Slovenska prijíma včasné opatrenia na riešenie nedostatkov v činnosti obchodníka.

K bodu 100 [§ 156 ods. 2 písm. e)]

Navrhuje sa vypustiť z dôvodov na odobratie povolenia na poskytovanie investičných služieb dôvod dosiahnutia straty vo výške presahujúcej 50% základného imania v jednom roku alebo 10% v troch po sebe nasledujúcich rokoch, a to z dôvodu prudenciálnych a dohľadových požiadaviek zadefinovaných smernicou IFD, ktoré majú preventívny charakter. V rámci dohľadu Národná banka Slovenska prijíma včasné opatrenia na riešenie nedostatkov v činnosti obchodníka. Naviac tento dôvod limituje obchodníkov s cennými papiermi napr. pri možnej expanzii a rozvoji podnikania.

K bodu 101 [§ 156 ods. 2 písm. f)]

Spresňuje sa poznámka pod čiarou k odkazu.

K bodu 102 [§ 156 ods. 2 písm. h)]

Ide o spresnenie transpozície článku 8 písm. d) smernice MiFID II, podľa ktorého príslušný orgán môže odňať povolenie vydané investičnej spoločnosti (v podmienkach SR obchodník s cennými papiermi), ak takáto investičná spoločnosť závažne a systematicky porušovala ustanovenia prijaté podľa tejto smernice alebo nariadenia MiFIR upravujúce podmienky činnosti investičných spoločností.

K bodu 103 [§ 156 ods. 3]

Nakoľko sa z rozsahu smernice MiFID II vypúšťa udeľovanie povolení poskytovateľom služieb vykazovania údajov a výkonu ich činnosti, ako aj ustanovenia týkajúce sa odobratia povolenia na poskytovanie služieb vykazovania údajov navrhuje sa vypustiť príslušné ustanovenie zákona.

K bodu 104 [§ 157 ods. 1]

29

Ide o transpozíciu článku 29 odsek 2 smernice IFD. Obchodník s cennými papiermi v prípade ukončenia alebo zastavenia svojej činnosti venovali pozornosť požiadavkám a potrebným zdrojom, ktoré sú realistické.

K bodu 105 [§ 158 ods. 7]

V nadväznosti na zmenu definície „úverovej inštitúcie“ (v podmienkach SR ide o banku) je uvedené ustanovenie obsoletné.

K bodu 106 [§ 173 zf]

Spresňuje sa, že výnimka udelená obchodníkovi s cennými papiermi Národnou bankou Slovenska podľa doterajšieho § 54 ods. 12 druhej vety zaniká ku dňu účinnosti tohto zákona. Obchodníkovi s cennými papiermi so základným imaním 125 000 eur, ktorý mal povolenie na poskytovanie investičných služieb podľa doterajšieho znenia § 54 ods. 12 zostane povolenie na poskytovanie investičných služieb a bude mať voľbu buď navýšiť počiatočný kapitál na 730 000 eur (ak bude chcieť vykonávať aj pôvodné činnosti podľa § 54 ods. 12 druhá veta) alebo navýšiť počiatočný kapitál na 150 000 eur a vykonávať investičné služby v pôvodnom rozsahu (ale bez oprávnení podľa pôvodného § 54 ods. 12 druhá veta) alebo nenavýšiť počiatočný kapitál a poskytovať investičné služby podľa § 54 ods. 13 (obchodník s cennými papiermi s počiatočným kapitálom 75 000 eur). Ustanovenie sa netýka povolenia na poskytovanie investičných služieb, ktoré ostáva obchodníkovi s cennými papiermi zachované.

K bodom 107 a 108 [Príloha]

Legislatívno-technická úprava názvu smernice v nadväznosti na zmeny článku 62 smernice IFD a dopĺňa sa transpozičná príloha o smernice, ktoré sa týmto návrhom zákona transponujú do slovenského právneho poriadku.

30

K Čl. II – zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách

K bodom 1, 14 a 15 [poznámka pod čiarou k odkazu 1ab, § 114b ods. 3 a siedmy bod prílohy]

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2034 o prudenciálnom dohľade nad investičnými spoločnosťami (IFD) okrem ďalších zmien zužuje pôsobnosť smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami a o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES. Z názvu tejto smernice sa tak po novom vypúšťa charakteristický rys, že sa vzťahuje na investičné spoločnosti. Po novom tak ide len o smernicu o prístupe k činnostiam úverových inštitúcií a o prudenicálnom dohľade nad úverovými inštitúciami. Súvisiace nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2033 o prudenciálnych požiadavkách na investičné spoločnosti (IFR) v rovnakom duchu mení rozsah pôsobnosti a názov pôvodného nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti, v ktorom sa opäť zužuje pôsobnosť nariadenia (EÚ) č. 575/2013 len na úverové inštitúcie. Tieto zmeny pôsobnosti a názvu smernice 2013/36/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 575/2013 zapracované do príslušných ustanovení zákona o bankách úprava poznámky pod čiarou, § 114b ods. 3 a do transpozičnej prílohy k zákonu o bankách.

K bodu 2, 3, 4 a 9 [§ 2 ods. 2, 16 a 17, § 3 ods. 4 a § 50 ods. 7]

Na základe zmeny definície úverovej inštitúcie v nariadení (EÚ) č. 575/2013 je nutné upraviť aj definíciu banky v zákone o bankách. Najväčšie investičné spoločnosti, ktoré poskytujú kľúčové služby pre veľkých klientov a služby investičného bankovníctva (obchodovanie na vlastný účet s finančnými nástrojmi alebo upisovanie finančných nástrojov alebo umiestňovanie finančných nástrojov na základe pevného záväzku), majú obchodné modely a rizikové profily, ktoré podobné významným úverovým inštitúciám. Ich činnosti ich vystavujú kreditnému riziku, najmä vo forme kreditného rizika protistrany, ako aj trhovému riziku pre pozície, do ktorých vstupujú na vlastný účet, a to bez ohľadu na to, či súvisia s klientom, alebo nie. Ako také predstavujú vzhľadom na svoju veľkosť a systémový význam riziko pre finančnú stabilitu. Na tieto investičné spoločnosti by sa preto malo vzhľadom na skutočnosť, že sa stanú úverovými inštitúciami, naďalej vzťahovať nariadenie (EÚ) č. 575/2013 a smernica 2013/36/EÚ a dohľad zo strany príslušných orgánov vrátane dohľadu Európskej centrálnej banky, ktorá je v rámci jednotného mechanizmu dohľadu zodpovedná za úverové inštitúcie. Tým sa zabezpečí, že prudenciálny dohľad nad úverovými inštitúciami sa vykonáva jednotným a účinným spôsobom a že jednotný súbor pravidiel pre finančné služby sa uplatňuje rovnakým spôsobom pre všetky úverové inštitúcie vzhľadom na ich systémový význam. S cieľom zabrániť regulačnej arbitráži a znížiť riziká obchádzania by sa príslušné orgány mali usilovať zabrániť situáciám, v ktorých by potenciálne systémové skupiny štruktúrovali svoje činnosti tak, aby neprekročili prahové hodnoty stanovené v článku 4 ods. 1 bode 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, a obišli tak povinnosť žiadať o povolenie ako úverová inštitúcia podľa článku 8a smernice 2013/36/EÚ.

Na základe vyššie uvedených dôvodov o bankové povolenie bude musieť požiadať aj obchodník s cennými papiermi, ktorý spĺňa kritériá podľa čl. 4 ods. 1 bod 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a ktorý sa tak po udelení bankového povolenia Národnou bankou Slovenska stane bankou, na ktorú sa bude vzťahovať celá smernica 2013/36/EÚ (tzn. podľa § 2 ods. 17 tie ustanovenia zákona o bankách, ktoré transponujú smernicu 2013/36/EÚ), ako aj nariadenie (EÚ) č. 575/2013. Budú tak existovať dva typy bánk. Prvým typom bude banka, ktorá bude mať v bankovej licencii povolenie na prijímanie vkladov od verejnosti a poskytovanie úverov z týchto návratných zdrojov. Druhým novým typom banky bude banka, ktorá bude spĺňať

31

požiadavky, ktoré uvedené v čl. 4 ods. 1 bod 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, pričom táto banka môže, ale nemusí mať v bankovom povolení prijímanie vkladov od verejnosti a poskytovanie úverov. V súlade so zámerom nariadenia (EÚ) č. 575/2013 tak prijímanie vkladov od verejnosti a poskytovanie úverov nebude nevyhnutnou požiadavkou, aby sa spoločnosť považovala za banku. Naďalej zostáva definičným znakom banky držba bankovej licencie, právna forma akciovej spoločnosti a sídlo v Slovenskej republike.

V tejto súvislosti sa dopĺňa nový odsek 16, ktorým sa upravuje nové označenie „investičná banka“ pre banku, ktorá spĺňa podmienky podľa čl. 4 ods. 1 bod 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a má bankové povolenie len na poskytovanie investičných služieb, investičných činností a vedľajších služieb podľa § 6 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch. Zároveň sa upravuje ochrana názvu „investičná banka“. Čo sa týka zapisovania označenia „investičná banka“ alebo jeho prekladu ako súčasti obchodného mena do obchodného registra, príslušný registrový súd pri vybavovaní takéhoto návrhu na zápis v rozsahu údajov o obchodnom mene nevykonáva preventívnu materiálnu kontrolu. V prípade, ak dôjde k neoprávnenému používaniu označenia „investičná banka“ v obchodnom mene, Národná banka Slovenska môže takejto osobe uložiť opatrenie na odstránenie a nápravu protiprávneho stavu a pokutu podľa novelizovaného ustanovenia § 50 ods. 7.

Doplnením nového odseku do § 3 sa ustanovuje, že bez bankového povolenia nemôže nikto poskytovať investičné služby, investičné činnosti a vedľajšie služby podľa § 6 zákona o cenných papieroch, ak zároveň spĺňa podmienky podľa čl. 4 ods. 1 bod 1 písm. b) nariadenia 2013/575/EÚ.

K bodu 5 [§ 7b]

Ide o transpozíciu čl. 8a smernice 2013/36/EÚ. Upravuje sa situácia, ak obchodník s cennými papiermi prekročí hranicu 30 mld. eur a musí požiadať o udelenie bankového povolenia podľa § 7. Počas doby rozhodovania o žiadosti o bankové povolenie podľa § 7 môže tento obchodník s cennými papiermi oprávnene podnikať podľa svojej platnej licencie na vykonávanie investičných činností. Odsek 3 upravuje situáciu, kedy obchodníkovi s cennými papiermi z dôvodu dlhodobého zníženia jeho celkových aktív pod 30 mld. eur bolo Národnou bankou Slovenska odobraté bankové povolenie podľa § 63 ods. 1 písm. h), avšak tento obchodník s cennými papiermi opätovne prekročil svojimi celkovými aktívami hranicu 30 mld. eur a je povinný opätovne žiadať o bankovú licenciu. V takomto prípade Národná banka Slovenska zabezpečí, aby konanie o udelení takéhoto opätovného bankového povolenia bolo čo najjednoduchšie a aby sa zohľadnili všetky informácie a doklady prikladané k žiadosti o udelenie predchádzajúceho bankového povolenia, ak použiteľné na udelenie takéhoto povolenia.

K bodu 6 [§ 20c ods. 8]

Ide o transpozíciu čl. 62 bod 9 IFD (novelizovaný čl. 21a ods. 5 písm. b) smernice 2013/36/EÚ) v súčinnosti so zmenami v čl. 4 ods. 1 bod 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

K bodu 7 [§ 33e ods. 3]

Z dôvodu predchádzania aplikačných problémov sa v súlade s čl. 133 ods. 7 smernice 2013/36/EÚ precizuje ustanovenie týkajúce sa určovania vankúša na krytie systémového rizika.

K bodu 8 [§ 33g ods. 1]

Z dôvodu predchádzania aplikačných problémov sa v súlade s čl. 136 ods. 3 smernice 2013/36/EÚ precizuje ustanovenie týkajúce sa štvrťročného posudzovania miery cyklického systémového rizika a primeranosti miery proticyklického kapitálového vankúša. Na základe

32

tohto posúdenia a podľa potreby Národná banka Slovenska stanoví mieru proticyklického kapitálového vankúša.

K bodom 10 a 11 [§ 50 ods. 8 a 23)]

Legislatívno-technické zmeny v odseku 8 súvisia s doplnením odseku 23, ktorý je transpozíciou čl. 62 bod 13 IFD (nový čl. 66 ods. 1 písm. aa) smernice 2013/26/EÚ) a umožňuje sa ním Národnej banke Slovenska uložiť nápravné opatrenia a sankcie pre obchodníka s cennými papiermi, ktorý spĺňa kritériá podľa čl. 4 ods. 1 bod 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, dosiahol prahovú hodnotu 30 mld. eur a nepodal žiadosť o bankové povolenie.

K bodu 12 [§ 63 ods. 1 písm. c)]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenami úvodnej vety v § 2 ods. 2 zákona o bankách.

K bodu 13 [§ 63 ods. 1 písm. h)]

Ide o transpozíciu čl. 62 bod 7 IFD (čl. 18 nové písmeno aa) smernice 2013/36/EÚ). Dopĺňa sa nový dôvod na odobratie bankového povolenia, ktorým je neplnenie definičného znaku, t. j. pokles výšky aktív pod prahovú hodnotu uvedenú v nariadení (EÚ) č. 575/2013 za obdobie piatich po sebe nasledujúcich rokov.

K bodu 16 [deviaty bod prílohy]

Dopĺňa sa transpozičná príloha o smernicu, ktorá bola transponovaná do zákona o bankách.

33

K Čl. III – zákon č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov

K bodom 1 a 8 [§ 4 ods. 15, § 58 ods. 1]

V nadväznosti na zmeny smernice 2019/2177, z ktorej rozsahu sa vypúšťa udeľovanie povolení poskytovateľom služieb vykazovania údajov a výkonu ich činnosti a táto právomoc prechádza na Európsky orgán dohľadu, je potrebné vykonať primerané úpravy v zákone o burze cenných papierov.

K bodu 2 [§ 57a ods. 1]

Obmedzenia na veľkosť čistej pozície sa vzťahujú na poľnohospodárske komoditné deriváty a kritické a významné komoditné deriváty. Za kritické alebo významné komoditné deriváty sa považujú tieto deriváty v prípade prekročenia otvoreného záujmu 300 000 lotov v priemere za rok.

K bodu 3 [§ 57a ods. 2]

Ustanovujú sa výnimky z obmedzenia pozícií.

K bodu 4 [§ 57a ods. 4 a 5]

Obmedzenia pozícií sa určia pre kritické alebo významné komoditné deriváty, a to vždy, keď dôjde k významnej zmene na trhu vrátane významnej zmeny doručiteľnej ponuky alebo čistých otvorených pozícií.

K bodu 5 [§ 57a ods. 8 až 10]

Obmedzenia pozícií bude určovať ten orgán dohľadu, ktorý dohliada na obchodné miesto s najväčším objemom obchodov s daným derivátovým nástrojom. Takýto orgán dohľadu je centrálnym orgánom dohľadu, obmedzenie pozícií ktorým sa bude aplikovať na všetky ostatné obchodné miesta s daným derivátovým nástrojom. Organizátori obchodného miesta majú získavať informácie o pozíciách držaných v komoditných derivátoch.

K bodu 6 [§ 57b ods. 1 písm. b)]

Spresňujú sa výnimky z hlásenia pozícií, ktoré sa nevzťahuje na vybrané cenné papiere, ktoré sa týkajú komodít alebo podkladovým aktívom sú vybrané komodity.

K bodu 7 [§ 57b ods. 3]

Ustanovuje sa, že úplný zoznam pozícií držaných v komoditných derivátoch alebo v emisných kvótach alebo v ich derivátoch je obchodník s cennými papiermi povinný poskytnúť centrálnemu orgánu dohľadu, t. j. tomu orgánu, ktorý dohliada nad obchodným miestom s najväčším objemom obchodov v danom deriváte.

34

K Čl. IV – zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom

K bodu 1

Legislatívno-technická zmena, doplnenie nariadenia IFR do poznámky pod čiarou.

K bodu 2 [§ 1 ods. 3 písm. h)]

Navrhuje sa subjekty, s ktorými Národná banka Slovenska spolupracuje, rozšíriť aj o Európsku komisiu. Uvedená spolupráca je taktiež zakotvená v práve EÚ.

K bodom 3 a 4 [§ 1 ods. 3 písm. i) a § 37 ods. 1 písm. a)]

Nahradenie predkladania Správy o stave a vývoji finančného trhu predkladaním Správou o finančnej stabilite v rovnakej frekvencii vychádza z aplikačnej praxe. Správa o finančnej stabilite predstavuje hlavnú publikáciu Národnej banky Slovenska v oblasti vyhodnocovania aktuálnych trendov a rizík na slovenskom finančnom trhu. Jej vydávanie je v súlade s medzinárodnou praxou v krajinách EÚ. Naopak, Správa o stave a vývoji finančného trhu má všeobecný štatistický charakter a informácie v nej obsiahnuté sa do veľkej miery prekrývajú s informáciami zverejnenými vo verejne dostupných databázach. Vydávania štatistických správ centrálnymi bankami v EÚ je ojedinelé.

Dôležitosť Správy o finančnej stabilite potvrdzuje aj aktívny záujem poslancov NR SR o analýzy, ktoré v nej publikované a to napriek tomu, že nie je oficiálne predkladaná na rokovania. Tak na rokovaniach Výboru pre financie a rozpočet, ako aj na rokovaniach pléna NR SR, sa diskusie výrazne viac sústredili na aktuálne riziká analyzované v Správe o finančnej stabilite, než na štatistické prehľady publikované v Správe o stave a vývoji finančného trhu.

K bodom 5 a 6 [Príloha]

Z Prílohy sa vypúšťajú smernice, ktoré nie účinné a Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie sa dopĺňa smernicou IFD.

35

K Čl. V – zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu

K bodu 1 [§ 1 ods. 3 písm. a)]

Ide o transpozíciu článku 63 smernice IFD, ktorá mení Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012, ktorá je transponovaná do zákona č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o riešení krízových situácií“). V nadväznosti na zmeny vyvolané smernicou IFD, hlavne požiadavky zmeny základného imania na počiatočný kapitál je potrebné reflektovať na uvedenú zmenu aj zmenou ustanovenia zákona o riešení krízových situácií a tiež je potrebná v tejto nadväznosti aj úprava poznámky pod čiarou k odkazu 5.

K bodu 2 [Príloha]

Dopĺňa sa transpozičná príloha o smernicu IFD.

36

K Čl. VI – zákon č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve

K bodom 1, 3 a 26 [§ 7 ods. 3, § 9 ods. 3 a § 168 ods. 4]

Dňom 1. 11. 2015 nadobudol účinnosť zákon č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým sa zmenil postup prideľovania a oznamovania identifikačného čísla pre právnické osoby a podnikateľov. Vzhľadom na to, že aktuálne sa IČO prideľuje pri zápise spoločnosti do OR SR, návrh za cieľ zosúladenie textu zákona v súvislosti so zmenou úpravy prideľovania IČO. Ako vyplýva z už uvedeného, návrh na zápis spoločnosti (poisťovne) do OR SR sa podáva až po udelení povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti, teda IČO budúcej poisťovne nebude môcť byť náležitosťou žiadosti o udelenie poisťovacej licencie. To isté platí aj pri zápise zaisťovne.

K bodom 2 a 4 [§ 7 ods. 9 a § 9 ods. 9]

V reakcii na nárast cezhraničného vykonávania poisťovacej a zaisťovacej činnosti sa v súlade s článkom 2 bod 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2177, ktorý novelizuje smernicu Solventnosť II zavádza oznamovacia povinnosť Národnej banky Slovenska (NBS). Ak v procese udeľovania povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti NBS zistí, že časť činnosti bude vykonávaná v inom členskom štáte a tieto činnosti budú pravdepodobne relevantné pre trh tohto hostiteľského členského štátu, oznámi túto skutočnosť Európskemu orgánu dohľadu a príslušnému orgánu dohľadu hostiteľského štátu.

K bodu 5 [§ 16 ods. 6]

Ide o legislatívno-technickú úpravu, nakoľko sa skratka pre Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov zavádza už v § 7, vypúšťa sa v § 16 ods. 6.

K bodom 6 a 7 [§ 16 ods. 9 až 11 a § 17 ods. 11]

V súlade s článkom 2 bod 3 smernice 2019/2177 sa stanovuje povinnosť NBS oznámiť Európskemu orgánu dohľadu a príslušnému orgánu dohľadu hostiteľského členského zhoršenie finančného stavu alebo vznik iných rizík, ktoré predstavuje poisťovňa alebo zaisťovňa vykonávajúca poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť na území hostiteľského členského štátu. V prípade absencie dohody s príslušným orgánom dohľadu členského štátu sa stanovuje možnosť požiadať o pomoc Európsky orgán dohľadu a ak nedôjde k náprave zistených nedostatkov predložiť žiadosť o vytvorenie platformy spolupráce.

K bodu 8 [§ 21 ods. 8 a 9]

S cieľom zlepšenia výmeny informácii pri cezhraničnom vykonávaní poisťovacej činnosti a zaisťovacej činnosti sa stanovuje možnosť informovať orgán dohľadu domovského členského štátu o skutočnosti, že poisťovňa z iného členského štátu alebo zaisťovňa z iného členského štátu porušuje práva týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.

K bodu 9 [§ 70 ods. 1]

Týmto ustanovením sa upresňuje, že vykonávať svoju činnosť s odbornou starostlivosťou je okrem poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne povinná aj poisťovňa z iného členského štátu, ktorá na území Slovenskej republiky vykonáva poisťovaciu činnosť na základe tzv. jednotného európskeho pasu.

37

K bodu 10 [§ 72 ods. 3 písm. d)]

V zmysle ustanovenia § 2 písm. c) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní sa daňovým konaním rozumie konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov. V rámci výkonu správy daní však nie každé konanie správcu dane musí skončiť vydaním rozhodnutia. V takomto prípade by poisťovne mohli, podľa súčasného znenia ustanovenia § 72 ods. 3 písm. d), odmietnuť poskytnúť akékoľvek informácie a správca dane by musel začať daňové konanie, aby získal požadované informácie, čo by zbytočne zaťažovalo daňové subjekty a aj správcu dane.

K bodu 11 [§ 73 ods. 1]

V súlade s článkom 74 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Smernica Solventnosť II) sa vyžaduje, aby poisťovne, ktoré vykonávajú činnosti životného aj neživotného poistenia, tieto činnosti organizovali takým spôsobom, aby činnosť životného poistenia bola oddelená od činnosti neživotného poistenia. Ochrana poistníkov sa teda zabezpečiť napr. oddelenými kapitálovými požiadavkami, vedením oddelenej správy a oddelenej analytickej evidencie a oddelením údajov účtovnej závierke. Uvedená smernica však nepožaduje aj personálne oddelenia zamestnancov vykonávajúcich činnosti v oblasti životného a neživotného poistenia.

K bodu 12 [poznámka pod čiarou k odkazu 45]

Upresňuje sa znenie poznámky pod čiarou k odkazu 45.

K bodu 13 [§ 77 ods. 1 písm. e)]

Konkretizuje sa osobitný predpis, na ktorý sa ustanovenie odvoláva t. j. zákon č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 14 [§ 77 ods. 1 písm. v)]

Rozširuje sa požiadavka na predchádzajúci súhlas NBS v prípade prevodu poistného kmeňa alebo jeho časti, pretože podľa platného znenia zákona o poisťovníctve nie je možné previesť poistný kmeň samostatne na základe predchádzajúceho súhlasu NBS, a to bez prevodu podniku alebo časti podniku, v zmysle § 156 zákona o poisťovníctve.

K bodu 15 [§ 77 ods. 2 písm. p)]

V nadväznosti na bod 14 sa ustanovujú podmienky, ktoré musia byť splnené na vydanie predchádzajúceho súhlasu NBS na prevod poistného kmeňa, jeho časti, zaistného kmeňa alebo jeho časti.

K bodu 16 [§ 77 ods. 3]

V prípade predaja podniku alebo jeho časti, zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia vždy dochádza k prevodu buď celého poistného, resp. zaistného kmeňa alebo jeho časti, a preto je potrebné posúdiť aj informácie a doklady súvisiace s týmto prevodom. Ak by nedochádzalo k prevodu kmeňa predchádzajúci súhlas NBS by bol zbytočný.

K bodu 17 [§ 77 ods. 7]

38

Z dôvodu právnej jednoznačnosti sa upravuje znenie § 77 ods. 7, že právomoc Národnej banky Slovenska neudeliť predchádzajúci súhlas sa okrem podmienok uvedených v odseku 2 vzťahuje aj na nesplnenie podmienok uvedených v odsekoch 3 až 5.

K bodu 18 [§ 77 ods. 9 písm. e)]

Ustanovuje sa osoba, ktorá je povinná podať žiadosť na predchádzajúci súhlas NBS v prípade prevodu poistného, resp. zaistného kmeňa alebo jeho časti v súvislosti s rozšírením ustanovenia o predchádzajúcom súhlase NBS v bode 14.

K bodu 19 [§ 77 ods. 20]

Vzhľadom na to, že na nadobudnutie kvalifikovanej účasti na poisťovni alebo zaisťovni je potrebný predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska, doplnením tohto ustanovenia sa obmedzuje výkon hlasovacieho práva do doby, kým Národná banka Slovenska tento súhlas neudelí.

K bodu 20 [§ 79 ods. 26 písm. b)]

Z aplikačnej praxe NBS vyplýva, že za účelom efektívnej výmeny informácií získaných NBS v rámci výkonu dohľadu je potrebné rozšíriť výmenu informácií nielen s orgánmi dohľadu členských štátov, ale aj ostatných štátov.

K bodu 21 [§ 79 ods. 26 písm. i)]

V rámci svojej činnosti vykonáva NBS dohľad nad poisťovňami, pričom získava informácie, ktoré môžu mať vplyv aj na kontrolu plnenia povinností daňovými subjektmi napríklad v oblasti tvorby technických rezerv. Je preto nevyhnutné, aby takéto informácie mohla poskytovať správcovi dane, ktorý ich môže využiť pri svojej činnosti.

K bodu 22 [§ 97 ods. 1]

V zmysle článku 2 bod 4 smernice 2019/2177 sa stanovuje, že orgán dohľadu nad skupinou bez zbytočného odkladu informuje o žiadosti o schválenie výpočtu konsolidovanej kapitálovej požiadavky skupiny, ako aj kapitálovej požiadavky na solventnosť príbuzných spoločností, ktoré predmetom výpočtu solventnosti skupiny, na základe vnútorného modelu aj Európsky orgán dohľadu.

K bodu 23 [§ 143 ods. 5]

Stanovuje sa povinnosť, aby NBS informovala Európsky orgán dohľadu o všetkých žiadostiach týkajúcich sa využívania alebo zmeny vnútorného modelu. Národná banka Slovenska môže zároveň požiadať Európsky orgán dohľadu o technickú pomoc.

K bodom 24 a 25 [§ 156 ods. 1 a § 157 ods. 1]

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu v bode 14, ktorou sa rozširuje potreba predchádzajúceho súhlasu NBS, prepojením nového ustanovenia § 77 ods. 1 písm. v) na § 156 a 157.

39

Čl. VII

Navrhuje sa účinnosť v súlade so smernicou IFD, smernicou 2019/2177 a smernicou 2020/1504 a to od 26. júna 2021, okrem čl. VI, ktorý nadobúda účinnosť 30. júna 2021, čl. I bodu 14, ktorý nadobúda účinnosť 10. novembra 2021, čl. I bodov 1, 4, 10, 24, 71, 72 a 103 a čl. III bodov 1 a 8, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2022, čl. I bodov 5, 6, 13, 51, 53, 54, 60, 61 a 97 a čl. III bodov 2 až 7, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. marca 2022.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 24. februára 2021.

Igor M a t o v i č v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Eduard H e g e r v. r.

podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 747/2004, dátum vydania: 30.12.2004

13

B. Osobitná časť

K Čl. I :

K § 1:Ustanovenie § 1 upravuje predmet zákona, ktorým je dohľad nad finančným trhom v oblasti bankovníctva, kapitálového trhu, poisťovníctva, dôchodkového poistenia a dôchodkového sporenia.

Inštitucionálnym pilierom tohto dohľadu je v súlade so schválenou Koncepciu integrovaného dohľadu nad finančným trhom Národná banka Slovenska. Acquis communautaire ES/EÚ však v zásade neobsahuje požiadavky na inštitucionálnu podobu (na organizáciu) dohľadu nad finančným trhom a okrem niektorých čiastkových požiadaviek neobsahuje ani procesné postupy (konanie) pri dohľade nad finančným trhom. Z acquis communautaire v oblasti dohľadu nad finančným trhom vyplýva predovšetkým to, že inštitúcia vykonávajúca dohľad nad finančným trhom musí byť nezávislá (NBS má nezávislosť pri výkone svojej pôsobnosti garantovanú v čl.◊56 Ústavy SR), že rozhodnutia o žiadostiach o udelení alebo neudelení povolenia na výkon regulovanej činnosti v oblasti finančného trhu (napríklad o udelení alebo neudelení bankového povolenia) musia byť vydané do 12◊mesiacov od doručenia úplnej žiadosti, že rozhodnutia inštitúcia vykonávajúcej dohľad nad finančným trhom musia byť súdne preskúmateľné a taktiež vyžadujú povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach zistených pri výkone dohľadu nad finančným trhom.

Zároveň sa v ustanovení § 1 vymedzuje základný rozsah pôsobnosti Národnej banky Slovenska pri výkone tohto dohľadu. Podľa návrhu zákona bude plniť úlohy dohľadu nad finančným trhom v rozsahu pôsobnosti zverenej jej týmto zákonom, ako aj osobitnými hmotnoprávnymi predpismi.

Rozširuje sa pôsobnosť Národnej banky Slovenska ako orgánu dohľadu nad bezpečným fungovaním bankového systému o pôsobnosť doterajšieho Úradu pre finančný trh v oblasti kapitálového trhu, komerčného poisťovníctva a dôchodkového sporenia. Národná banka Slovenska bude teda vykonávať aj dohľad nad ostatnými subjektmi finančného trhu (dohliadanými subjektmi), ktoré sú regulované hmotnoprávnymi zákonmi v oblasti finančného trhu ◊zákon č.◊566/2001◊Z.◊z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, zákon č.◊530/1990◊Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov, zákon č.◊429/2002 Z.◊z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov, zákon č.◊594/2003 Z.◊z. o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č.◊95/2002◊Z.◊z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č.◊381/2001◊Z.◊z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č.◊43/2004◊Z.◊z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č.◊..../2004◊Z.◊z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov◊. Zároveň Národná banka Slovenska bude v rámci dohľadu nad finančným trhom vykonávať dohľad aj nad inými osobami, nad inými účelovými združeniami majetku (majetkovými fondmi) a nad skupinami osôb a účelových združení majetku (majetkových fondov), ktorým osobitné zákony v oblasti bankovníctva, kapitálového trhu, poisťovníctva alebo dôchodkového sporenia ukladajú povinnosti. Inými osobami sa napríklad rozumejú audítori, hypotekárni správcovia a ich zástupcovia. Skupinami osôb a účelových združení majetku (majetkových fondov) sa rozumejú napríklad skupiny hospodársky spojených osôb v rozsahu vymedzenom.

Navrhuje sa, aby Národná banka Slovenska spolupracovala s Ministerstvom financií Slovenskej republiky a Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pri príprave návrhov zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti finančného trhu.

Národná banka bude pravidelne predkladať Národnej rade SR ročné správy o stave finančného trhu a vykonávať ďalšie činnosti a oprávnenia v súvislosti s výkonom dohľadu nad finančným trhom.

K § 2: V §◊2 predloženého návrhu sa ustanovuje, že Národná banka Slovenska dohľad nad dohliadanými subjektmi vykonáva ako na individuálnom základe, na konsolidovanom základe a tiež doplnkový dohľad nad finančnými konglomerátmi, pričom tieto dohľady nie sú totožné a žiaden z týchto dohľadov nenahrádza ostatné (iba sa navzájom dopĺňajú). Zákon tiež jednoznačne upravuje, že problémy medzi dohliadanými subjektmi a ich klientmi nepodliehajú dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska. Takéto spory majú byť riešené súdmi alebo inými príslušnými subjektmi napríklad rozhodcovskými súdmi. Môže ísť napríklad o spory súvisiace s nedodržaním zmluvne dohodnutých podmienok.

Upravujú sa aj základné práva a povinnosti Národnej banky Slovenska a osôb poverených výkonom dohľadu a taktiež povinnosti dohliadaných subjektov.

Kľúčovou súčasťou dohľadu nad finančným trhom je dohľad nad dohliadanými subjektmi, ktorý sa člení na tri oblasti, a to jednak dohľad na mieste, jednak dohľad na diaľku a jednak osobitné procesné konanie vo veciach zverených Národnej banke Slovenska, v ktorom sa rozhoduje o právach alebo povinnostiach dohliadaných subjektov alebo iných osôb. V rámci dohľadu nad finančným trhom bude vykonávať dohľad na mieste a dohľad na diaľku, ako aj procesné konania (vrátane vydávania rozhodnutí) v prvom stupni bude uskutočňovať organizačný útvar Národnej banky Slovenska určený organizačným poriadkom Národnej banky Slovenska (ďalej len „útvar dohľadu nad finančným trhom“), ak navrhnutý zákon alebo iný osobitný zákon neobsahuje osobitnú úpravu pre niektoré špecifické prípady. Útvar dohľadu nad finančným trhom bude patriť do riadiacej pôsobnosti viceguvernéra Národnej banky Slovenska určeného organizačným poriadkom Národnej banky Slovenska, pričom činnosť tohto útvaru pri výkone dohľadu bude riadiť a zodpovedať za ňu vedúci útvaru dohľadu nad finančným trhom určený organizačným poriadkom Národnej banky Slovenska (zrejme vrchný riaditeľ útvaru) a počas neprítomnosti tohto vedúceho to bude robiť ním poverený zástupca vedúceho útvaru dohľadu nad finančným trhom. Vzhľadom na medzinárodné štandardy sa tiež ustanovuje, že útvar dohľadu nad finančným trhom bude pri výkone dohľadu nad finančným trhom konať a rozhodovať nezávisle a samostatne, pričom bude pri konaní a rozhodovaní na prvom stupni viazaný rozhodnutiami vydanými bankovou radou v druhom stupni a taktiež bude viazaný rozhodnutiami súdu vydanými pri preskúmavaní zákonnosti právoplatných rozhodnutí Národnej banky Slovenska.

V rámci §◊2 predloženého návrhu sa tiež vymedzuje definícia dohľadu na mieste a dohľadu na diaľku, ktorá je obsahovo prakticky rovnaká ako vymedzenie v doterajších právnych predpisoch pre oblasť bankového dohľadu a pre dohľad nad finančným trhom v oblasti kapitálového trhu, poisťovníctva a dôchodkového sporenia.

K § 3: Navrhovaným ustanovením sa zabezpečuje súčinnosť orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, iných orgánov verejnej moci a ďalších osôb, ktorých činnosť súvisí s dohliadanými subjektmi, ak je požadovaná Národnou bankou Slovenska na účely výkonu dohľadu.

Na druhej strane bude Národná banka Slovenska oprávnená poskytovať informácie zahraničným orgánom dohľadu, audítorom, audítorským spoločnostiam, Slovenskej komore audítorov a iným orgánom verejnej moci a osobám, ktorých činnosť súvisí s dohľadom nad dohliadanými subjektmi, ako aj upozorniť ich na také nedostatky zistené pri vykonávaní dohľadu nad dohliadanými subjektmi, na ktorých riešenie alebo odborné posudzovanie sú príslušné. Zároveň sa stanovujú všeobecné podmienky použitia týchto poskytnutých informácií a zaobchádzania s nimi.

K § 4:

Ustanovenie upravuje postup orgánov dohľadu iných štátov pri vykonávaní dohľadu na území Slovenska nad činnosťou dohliadaných subjektov so sídlom v inom štáte a pôsobiacich v Slovenskej republike a taktiež postup Národnej banky Slovenska pri výkone dohľadu nad dohliadanými subjektmi so sídlom v Slovenskej republike, ktoré pôsobia na území iného štátu, pričom sa rozlišuje či ide o členský štát alebo o štát iný ako členský. Navrhnutá úprava je potrebná na reálne umožnenie praktického postupu pri cezhraničnom vykonávaní dohľadu napríklad podľa článku◊29 bodu◊1 európskej bankovej smernice (teda smernice 2000/12/ES).

K § 5:

Národná banka Slovenska je povinná pri výkone dohľadu uplatňovať metodiku dohľadu ustanovenú týmto zákonom, ak osobitné zákony v oblasti finančného trhu neustanovujú odlišné pravidlá kontrolnej činnosti.

Cieľom dohľadu je zistiť súlad skutočného stavu kontrolovaných záležitostí so stavom (režimom) ustanoveným v právnych predpisoch, prípadne tiež v interných normatívnych aktoch, príčiny nesúladu tohto stavu, ako aj zodpovednosť príslušných právnych subjektov.

Národná banka Slovenska vykonáva dohľad prostredníctvom svojich zamestnancov, ktorí musia mať na takúto činnosť osobitné písomné poverenie Národnej banky Slovenska. Taxatívnym spôsobom sa ustanovujú obsahové náležitosti poverenia.

K § 6:

Zmyslom úpravy inštitútu zaujatosti je zamedziť, aby sa pri dohľade vylúčili osobné, subjektívne záujmy osôb vykonávajúcich dohľad, a tak utvoriť predpoklady na objektívny výkon kontroly. Námietku zaujatosti (predpojatosti) možno uplatniť v ktoromkoľvek štádiu kontrolnej akcie (úlohy), ako aj pred jej vykonaním.

Podnet na rozhodnutie o zaujatosti môže vzísť od osoby vykonávajúcej dohľad alebo od dohliadaného subjektu. Pritom postačuje len pochybnosť o nezaujatosti, nevyžaduje sa istota neobjektivity.

Postup pri rozhodovaní o vylúčení z výkonu dohľadu je v právomoci nadriadeného zamestnanca, proti ktorému bola vznesená námietka zaujatosti, respektíve v právomoci bankovej rady.

Osoba, proti ktorej bola vznesená námietka zaujatosti, môže vykonať iba také úkony, ktoré neznesú odklad; doposiaľ vykonané úkony touto osobou sú právne relevantné.

K § 7:

Jednou zo základných podmienok pre objektívny výkon dohľadu je aj presné vymedzenie oprávnení a povinností kontrolných orgánov, teda zamestnancov Národnej banky Slovenska oprávnených na výkon dohľadu.

Predložený návrh zákona zakotvuje právo osôb poverených výkonom dohľadu vstupovať do budov, na pozemky a do iných priestorov dohliadaných subjektov. Výslovne sa v návrhu vyjadruje nedotknuteľnosť obydlia tak, ako to zakotvuje čl. 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Osoby poverené výkonom dohľadu sú oprávnené vyžadovať od dohliadaného subjektu, aby im v určenej lehote poskytoval doklady a iné písomnosti, vyjadrenia a informácie vrátane technických nosičov údajov potrebných na výkon dohľadu. Osoby poverené výkonom dohľadu môžu vykonať aj ďalšie potrebné opatrenia na zabezpečenie účinného a objektívneho výkonu dohľadu.

Predložený návrh zákona jednoznačne vyjadruje aj povinnosti orgánov dohľadu primerane k ich oprávneniam vrátane oznamovacej povinnosti orgánom činným v trestnom konaní, ak sa dohľadom zistí podozrenie z trestnej činnosti.

K § 8:

Úspešnosť činnosti dohľadu je okrem iného podmienená aj zodpovedným prístupom dohliadaného subjektu voči orgánom dohľadu. Preto sa navrhuje, aby dohliadaný subjekt poskytoval orgánom dohľadu súčinnosť nevyhnutnú na riadny výkon dohľadu a plnil aj niektoré ďalšie povinnosti. Porušenie týchto povinností zakladá administratívnu zodpovednosť dohliadaného subjektu za správny delikt.

K § 9:Písomný dokument, ktorý vypracúva orgán dohľadu sa označuje názvom protokol o vykonanom dohľade na mieste, pričom sa ustanovujú jeho obsahové náležitosti.

Tento dokument o vykonaní dohľadu na mieste sa vzhľadom na jeho význam uchováva na ustanovený čas, a to desať rokov.

K § 10:

Vzhľadom na osobitosť konkrétnej kontrolnej úlohy je orgán dohľadu oprávnený k nej prizvať odborníkov z radov zamestnancov štátnych orgánov a ďalších právnických osôb, ako aj iné fyzické osoby; účasť týchto osôb na kontrole je podmienená ich súhlasom.

Prizvané osoby účasťou na kontrolnej úlohe nesmú byť ukrátené na svojich právach vyplývajúcich z pracovného pomeru alebo obdobného pracovnoprávneho vzťahu.

K § 11:

V tretej časti návrhu zákona je upravený procesný postup (konanie) vo veciach zverených Národnej banky Slovenska pri dohľade nad finančným trhom. Úprava tohto procesného postupu (konania) pred Národnou bankou Slovenska vychádza z doterajších osobitných úpravy procesného postupu (konania) pre jednotlivé oblasti finančného trhu, a to jednak z úpravy procesného postupu (konania) pred Národnou bankou Slovenska v oblasti bankovníctva, ktorú obsahuje zákon o bankách (zákon č.◊483/2001◊Z.◊z. v znení neskorších predpisov), ako aj z úpravy procesného postupu (konania) pred Úradom pre finančný trh v oblasti kapitálového trhu, poisťovníctva a dôchodkového sporenia, ktorú obsahuje doterajší zákon o dohľade nad finančným trhom (zákon č.◊96/2002◊Z.◊z. v znení neskorších predpisov). Doterajšie osobitné úpravy procesného postupu (konania) pre jednotlivé oblasti finančného trhu (zákon č.◊483/2001◊Z.◊z. a zákon č.◊96/2002◊Z.◊z.) prakticky v nijakých procesných inštitútoch nie sú úplne zhodné so ustanoveniami zákona o správnom konaní. Keďže doterajšie úpravy procesného postupu (konania) v oblasti finančného trhu sú efektívne, aj návrh nového zákona o dohľade nad finančným trhom vychádza z doterajších úprav procesného postupu (konania) v oblasti finančného trhu, pričom však prihliada aj na nové prvky v novelách zákona o správnom konaní a v novelách Občianskeho súdneho poriadku. Návrh nového zákona o dohľade nad finančným trhom (rovnako ako doterajšie úpravy v oblasti finančného trhu) vychádza z toho, že na konanie pred Národnou bankou Slovenska sa nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Dôvodom na túto úpravu je to, že Národná banka Slovenska je osobitným neštátnym orgánom verejnej správy a že pri konaní pred Národnou bankou Slovenska ide o špecifické konanie, na ktoré by bez osobitných odchýlok bola neaplikovateľná väčšina ustanovení zákona o správnom konaní. V súlade s požiadavkami európskych smerníc v oblasti finančného trhu budú všetky rozhodnutia Národnej banky Slovenska preskúmateľné súdom (Najvyšším súdom SR), a to podľa § 244 a § 247 Občianskeho súdneho poriadku ako rozhodnutia právnickej osoby v oblasti verejnej správy (rozhodnutia právnickej osoby, ktorej zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb).

K § 12:Ustanovujú sa dve najdôležitejšie zásady, ktoré platia v procesných predpisoch. Ide o zásadu zákonnosti, podľa ktorej tak postup Národnej banky Slovenska v konaní ako aj jej rozhodnutie musí byť v súlade s naším právnym poriadkom vrátane medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, a o zásadu materiálnej pravdy, podľa ktorej rozhodnutie musí zodpovedať zistenému skutkovému stavu veci. Popritom sa Národnej banke Slovenska ukladá postupovať v konaní čo najúčelnejšie, aby nevznikali zbytočné trovy tak Národnej banke Slovenska, ako ani účastníkom konania.

K § 13:

Vymedzujú sa dôvody, pre ktoré je zamestnanec Národnej banky Slovenska alebo člen jej bankovej rady vylúčený z konania. V prvom prípade ide o všeobecne používané dôvody vo všetkých procesných predpisoch vyplývajúce zo vzťahu zamestnanca Národnej banky Slovenska, respektíve člena bankovej rady k veci alebo účastníkom konania, prípadne ich zástupcom. V druhom prípade sa zamedzuje zúčastniť sa na konaní tým osobám, ktoré sa v tej istej veci zúčastnili konania na inom stupni. V prípade zistenia dôvodov na vylúčenie z konania sa ukladá povinnosť tak dotknutému zamestnancovi (členovi bankovej rady), ako aj účastníkovi konania povinnosť oznámiť túto skutočnosť svojmu nadriadenému (bankovej rade). Má sa tým zamedziť spochybneniu rozhodnutia Národnej banky Slovenska ako aj konania, ktoré mu predchádzalo. O takomto vylúčení zamestnanca Národnej banky Slovenska z konania sa vydáva rozhodnutie.

V prípade, ak zaujatosť namietne účastník konania, je tento povinný túto skutočnosť písomne oznámiť Národnej banke Slovenska. O námietke zaujatosti sa rozhodne do desiatich pracovných dní od jej podania.

K § 14:Odsek 1 vymedzuje pojem účastníka konania. Spravidla pôjde o dohliadaný subjekt, ktorého právach alebo povinnostiach sa má konať, alebo o osobu oprávnenú podať si žiadosť o udelenie povolenia, licencie, súhlasu alebo predchádzajúceho súhlasu podľa hmotnoprávnych predpisov v oblasti finančného trhu◊ v konaní o uložení pokuty, inej sankcie alebo opatrenia na nápravu je účastníkom konania dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má uložiť pokuta, iná sankcia alebo opatrenie na nápravu.

Podobne, ako je to v iných konaniach, účastník konania má právo dať sa zastúpiť osobou, ktorá je spôsobilá na právne úkony.

K § 15:Konanie sa môže začať buď na návrh účastníka konania alebo sa konanie môže začať z podnetu Národnej banky Slovenska.

V prípade konaní začatých na návrh účastníka konania pôjde o prípady, keď sa účastník konania bude domáhať svojho práva vyplývajúceho najmä z hmotnoprávnych predpisov v oblasti finančného trhu, konania ex offo budú napríklad sankčné konania.

V odseku 2 sa určuje moment začatia konania, čo má význam najmä pre plynutie lehôt.

V odseku 3 sa ustanovujú náležitosti žiadosti. V odseku 4 sa ustanovuje postup v prípade, ak doručená žiadosť neobsahuje všetky ustanovené náležitosti a v odseku 5 sa ustanovuje povinnosť pre účastníka konania vyjadriť sa k dôvodom konania začatého na podnet Národnej banky Slovenska.

K § 16:

Konanie pred Národnou bankou Slovenska je zásadne neverejné. Vychádza to z povahy vecí, o ktorých môže Národná banka Slovenska rozhodovať a tiež z požiadaviek európskych smerníc na zachovávanie mlčanlivosti o informáciách zistených pri dohľade. Ústne pojednávanie je fakultatívne, čo znamená, že sama Národná banka Slovenska určí, či je potrebné na spoľahlivé zistenie skutkového stavu veci.

Zápisnicu Národná banka Slovenska vyhotovuje o každom procesnom úkone. Odsek 3 ustanovuje jej základné (nevyhnutné) náležitosti.

Účastníci sú oprávnení nazerať do spisov. Národná banka Slovenska je však povinná urobiť opatrenia, aby nazretím do spisov nedošlo napríklad k porušeniu právnych predpisov na úseku ochrany utajovaných skutočností, prípadne k ohrozeniu obchodného tajomstva, listového tajomstva a tajomstva dopravovaných správ, a aby bola zaručená ochrana osobných údajov.

K § 17:

Ustanovuje sa spôsob doručovania písomností. Národná banka Slovenska doručuje v konaní písomnosti sama alebo prostredníctvom poštového podniku (tzv. pošty) a povinnosť doručovať najdôležitejšie písomnosti do vlastných rúk. Pôjde najmä o rozhodnutia a ďalšie písomnosti, s ktorými právo spája nejaké dôsledky (oznámenie o začatí konania, predvolanie na ústne pojednávanie alebo podanie svedeckej výpovede, upovedomenie účastníkov konania o podanom rozklade a pod.).

Písomnosti určené právnickým osobám sa doručujú na miesto podľa organizačných predpisov tejto právnickej osoby, respektíve priamo štatutárnym orgánom. Osobitne (obdobne ako v Občianskom súdnom poriadku) sa upravuje doručovanie písomností advokátom, komerčným právnikom, notárom a exekútorom.

V odseku 3 sa upravuje náhradné doručenie písomnosti a v odseku 4 nevyvrátiteľná právna domnienka doručenia písomnosti v prípade odmietnutia prevzatia tejto písomnosti.

Účastníkovi konania, ktorý má zástupcu na celé konanie, sa písomnosti okrem písomností, ktoré mu ukladajú niečo vykonať (napríklad dostaviť sa na podanie svedeckej výpovede), nedoručujú, ale doručujú sa iba jeho zástupcovi.

Upravuje sa aj doručovanie verejnou vyhláškou, ktoré sa použije v prípade, ak Národná banka Slovenska nedokáže identifikovať účastníka konania, alebo mu pobyt účastníka konania ani po zisťovaní na príslušnom orgáne nie je známy.

K § 18:

Národná banka Slovenska môže určiť lehotu na vykonanie procesného úkonu iba v prípade, ak ju neurčuje zákon. Počítanie lehôt vychádza z obdobných ustanovení iných procesných predpisov. Na zachovanie lehoty postačuje, aby v posledný deň jej uplynutia bola písomnosť odovzdaná na pošte.

Na to, aby Národná banka Slovenska mohla odpustiť zmeškanie lehoty, musia byť zároveň splnené tieto podmienky:

◊existencia závažných dôvodov,

◊účastník konania do 15 dní od pominutia príčiny zmeškania lehoty požiada o jej odpustenie,

◊účastník konania do 15 dní od pominutia príčiny zmeškania lehoty urobí úkon, ktorý zmeškal.

K § 19:

Predpokladom na spojenie vecí je okrem účelnosti konania tiež to, že veci skutkovo súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov konania. Spojenie vecí na spoločné konanie a rozhodnutie umožní Národnej banke Slovenska (ak sú splnené zákonné podmienky), získať úplnejší pohľad na predmet konania vo všetkých súvislostiach.

K § 20:Národná banka Slovenska môže prerušiť konanie predovšetkým vtedy, ak účastník konania bol vyzvaný na odstránenie nedostatkov alebo doplnenie svojej žiadosti, alebo ak Ministerstvo financií SR bolo vyzvané na zaujatie stanoviska k veci. V prvom prípade bude Národná banka Slovenska pokračovať v konaní, keď účastník konania odstránil nedostatky v žiadosti alebo ju doplnil o požadované skutočnosti, ak tak urobil v lehote určenej Národnou bankou Slovenska, inak konanie zastaví ◊§ 21 ods. 1 písm. a) tohto zákona◊. V druhom prípade bude Národná banka Slovenska pokračovať v konaní po predložení stanoviska zo strany Ministerstva financií SR.

Konanie začaté na návrh účastníka konania môže Národná banka Slovenska prerušiť aj na základe písomnej žiadosti tohto účastníka.

Počas prerušenia konania neplynú podľa tohto zákona ani podľa osobitných zákonov v oblasti finančného trhu.

K § 21:Ustanovujú sa dôvody na zastavenie konania. V odseku 2 sa určujú prípady, kedy nie je proti rozhodnutiu o zastavení konania prípustný rozklad a kedy sa zastavenie konania iba vyznačí v spise (ide o prípady, keď neexistuje osoba, ktorá by mohla podať opravný prostriedok, respektíve keď nebola zaplatená úhrada za konanie).

K § 22:Ustanovenie o trovách konania vychádza zo zásady, že tak Národná banka Slovenska ako aj účastníci konania si znášajú vlastné náklady sami.

K § 23:Dôkazné prostriedky, ktoré môže Národná banka Slovenska použiť v konaní, sú limitované iba ich účelnosťou a zákonnosťou. Najdôležitejšie dôkazné prostriedky sú vymenované v odseku 2, a to z dôvodu, že zákon obsahuje ich čiastočnú reguláciu.

Dôkazná povinnosť je nielen na strane Národnej banky Slovenska, ale podľa odseku 3 aj na strane účastníkov konania. Nesplnenie si tejto povinnosti môže mať za následok dlhšie zisťovanie skutkového stavu, čo je u návrhových konaní v neprospech účastníka konania.

V odseku 5 sa ustanovuje (podobne ako v iných procesných predpisoch) povinnosť svedkov vypovedať pred Národnou bankou Slovenska. Takisto sa ustanovuje všeobecná povinnosť predložiť listinu, ktorá je potrebná na zistenie skutkového stavu veci. Znalecký posudok sa na dokazovanie použije v prípade potreby odborného posúdenia veci.

Odsekom 6 sa ukladá postupovať pri dokazovaní tak, aby bola zachovaná ochrana utajovaných skutočností a rôzne druhy tajomstiev, respektíve tak, aby nedošlo k neoprávnenému sprístupneniu utajovaných skutočností, obchodného tajomstva, bankového tajomstva a daňového tajomstva a aby sa zachovávala povinnosť mlčanlivosti výslovne uložená alebo uznaná podľa osobitných zákonov

Odsek 10 upravuje viazanosť Národnej banky Slovenska rozhodnutiami iných orgánov. V prípade, že iný orgán nerozhodol vo veci, ktorá súvisí s rozhodovaním Národnej banky Slovenska, a ani nezačala o nej konanie, Národná banka Slovenska si okrem taxatívne vymedzených vecí môže urobiť úsudok sama.

Odsek 11 upravuje správne uváženie (zásada hodnotenia dôkazov podľa voľnej úvahy) pri rozhodovaní Národnej banky Slovenska, ako aj limity pre toto správne uváženie (povinnosť starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, ako aj povinnosť zamedziť neodôvodneným rozdielom v rozhodovaní o skutkovo a právne zhodných prípadoch).

K § 24:Upravuje sa inštitút predbežného opatrenia na základe praktických skúseností pri aplikácii právnych predpisov v oblasti finančného trhu. Predbežné opatrenia majú za cieľ zabezpečiť priebeh a účel konania pred jeho začatím alebo počas neho. Vydávajú sa vo forme rozhodnutia a len v nevyhnutnom rozsahu, ak existuje odôvodnená obava, že účel konania by mohol byť zmarený alebo ohrozený. Ide o rozhodnutie, ktoré má charakter zabezpečujúceho opatrenia, a preto odvolanie proti nemu nemá už zo zákona odkladný účinok.

Predbežné opatrenie má len dočasnú platnosť a zanikne najneskôr právoplatnosťou rozhodnutia vo veci.

K § 25:Navrhovanou úpravou §◊25 sa určuje postup pred vydaním rozhodnutia pri konaniach vo veciach zverených Národnej banke Slovenska tak, aby sa zabezpečil plynulejší a rýchlejší priebeh tohto konania pri zachovaní práv účastníkov konania.

K § 26:Ustanovujú sa náležitosti rozhodnutia. Tieto náležitosti sú obdobné ako v iných procesných predpisoch.

Taxatívne sa určuje, v ktorých prípadoch sa rozhodnutia zverejňujú vo Vestníku Národnej banky Slovenska alebo na internetovej stránke Národnej banky Slovenska, prípadne aj v periodickej tlači a iných hromadných informačných prostriedkoch.

K § 27:Právoplatnosť rozhodnutia sa viaže na nemožnosť podať proti nemu riadny opravný prostriedok. V prípade, že rozhodnutie bude mať odkladný účinok, právoplatnosť rozhodnutia sa bude kryť s jeho vykonateľnosťou. V ostatných prípadoch bude vykonateľnosť rozhodnutia predbiehať jeho právoplatnosť.

K § 28:Lehota na vydanie rozhodnutia v prvom stupni je do troch mesiacov, najdlhšia však do 12 mesiacov. Proti rozhodnutiu Národnej banky Slovenska v prvom stupni možno podať rozklad. Lehota na jeho podanie je 15 dní od doručenia rozhodnutia.

K § 29:Stanovuje sa postup Národnej banky Slovenska, po podaní rozkladu proti prvostupňovému rozhodnutiu.

K § 30:Banková rada Národnej banky Slovenska má právo – pokiaľ sa nezačalo konanie v prvom stupni a ak nápravu veci nemožno dosiahnuť inak – určiť na konanie a rozhodovanie na prvom stupni iný odborný organizačný útvar Národnej banky Slovenska, ktorý spĺňa požiadavky odbornosti a ďalšie podmienky ako v prípade nekonajúceho útvaru dohľadu nad finančným trhom.

K § 31:O rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhoduje najvyšší kolektívny orgán Národnej banky Slovenska, teda Banková rada Národnej banky Slovenska.

Banková rada má pri rozhodovaní o rozklade viacero možností. Ak je prvostupňové rozhodnutie v poriadku, potvrdí ho a podaný rozklad zamietne. V prípade, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom, banková rada takéto prvostupňové rozhodnutie zmení alebo zruší. Pokiaľ je potrebné nové dokazovanie a nie je účelné, aby ho vykonala banková rada, tak banková rada prvostupňové rozhodnutie zruší a vec vráti na nové prvostupňové konanie, pričom je útvar dohľadu nad finančným trhom viazaný rozhodnutím a právnym názorom bankovej rady.

Rozhodnutie bankovej rady o rozklade (riadnom opravnom prostriedku) je definitívne.

K § 32:Právoplatné rozhodnutie Národnej banky Slovenska podlieha súdnemu preskúmaniu, ktoré sa riadi piatou časťou Občianskeho súdneho poriadku. Na preskúmavanie právoplatných rozhodnutí Národnej banky Slovenska je príslušný Najvyšší súd SR na základe ustanovenia §◊246 ods.◊2 písm.◊a) Občianskeho súdneho poriadku, keďže preskúmavanie týchto rozhodnutí potenciálne má zásadný vplyv na stabilitu a dôveryhodnosť finančného trhu a tým aj celého vnútorného finančného trhu a vôbec hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré tvorí súčasť vnútorného finančného trhu Európskej únie.

K § 33:Výkon rozhodnutia Národnej banky Slovenska bude zabezpečovať Národná banka Slovenska, pričom môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, prípadne návrh na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom. Podmienkou na výkon rozhodnutia je vykonateľnosť rozhodnutia a nesplnenie si povinnosti účastníka konania v lehote určenej v rozhodnutí.

K § 34:V navrhovanej štvrtej časti v § 34 sa ustanovuje, čo sú dohliadané subjekty povinné plniť na účely výkonu dohľadu na diaľku (informačná povinnosť dohliadaných subjektov), pričom sa ustanovuje, že Národná banka Slovenska opatrením ustanoví štruktúru výkazov, hlásení, správ a iných informácií, ktoré sú dohliadané subjekty povinné vypracúvať a predkladať Národnej banke, ako aj ďalšie podrobnosti o ich predkladaní. Čo sa rozumie dohľadom na diaľku ustanovuje § 2 ods. 12.

K § 35: Navrhuje sa, aby Národná banka Slovenska viedla zoznamy dohliadaných subjektov pôsobiacich na finančnom trhu (napríklad bánk, obchodníkov s cennými papiermi, správcovských spoločností, poisťovní). Ďalej bude viesť zoznamy správcov a zástupcov správcov vykonávajúcich nútenú správu nad dohliadanými subjektmi a tiež ďalších osôb, ak tak ustanoví osobitný zákon.

Národná banka Slovenska bude mať povinnosť bezodplatne umožniť nahliadnuť do zoznamov a urobiť si z nich výpisy.

K § 36:Účelom tohto ustanovenia je vymedzenie skutočností, ktoré bude Národná banka Slovenska uverejňovať na svojej internetovej stránke alebo vo Vestníku Národnej banky Slovenska.

K § 37:

Sankčné ustanovenie o poriadkových pokutách má napomôcť vynútiť si plnenie povinností, ktoré sú zákonom uložené fyzickým osobám a právnickým osobám v oblasti dohľadu nad finančným trhom. Pritom sa umožňuje uloženie pokuty dohliadanej osobe za porušenie povinnosti poskytnúť súčinnosť pri výkone dohľadu na mieste a za porušenie povinností v konaní pred Národnou bankou Slovenska. Ustanovujú sa tiež pravidlá, ktorými sa má Národná banka Slovenska riadiť pri určení výšky pokuty. Subjektívna lehota a objektívna lehota vychádza zo zaužívaných pravidiel, pričom uplynutie niektorej z týchto lehôt má za následok nemožnosť uloženia poriadkovej pokuty.

K § 38:Ustanovenie definuje príjmy Národnej banky Slovenska v súvislosti s dohľadom nad finančným trhom, pričom tieto príjmy majú slúžiť len na zabezpečenie výkonu dohľadu Národnej banky Slovenska podľa zákona o dohľade nad finančným trhom a osobitných hmotnoprávnych zákonov v oblasti finančného trhu.

K § 39:

Mechanizmus určovania a výšky ročných príspevkov účastníkov finančného trhu (podobne ako je to v doterajšom zákone č.◊96/2002◊Z.◊z. a v zákone NR SR č.◊118/1996◊Z.◊z. o ochrane vkladov) vychádza z toho, že výšku ročných príspevkov bude určovať Národná banka Slovenska v rámci rozpätia, ktoré je v navrhnutom zákone uvedené pre jednotlivých účastníkov finančného trhu. Príspevok bude rozložený na štyri rovnaké splátky. Určuje sa tiež penále, ak si prispievateľ nesplní včas svoju povinnosť zaplatiť ročný príspevok, prípadne splátky ročného príspevku.

K § 40:V ustanovení sa vymedzujú druhy úkonov a konaní, za ktoré bude Národná banka Slovenska od dohliadaných subjektov vyberať poplatky. Výšku poplatkov za jednotlivé úkony alebo konania ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vydaným po dohode s Ministerstvo financií SR.

K § 41:Ustanovuje sa spôsob platenia poplatkov. Poplatky budú splatné ihneď pri podaní žiadosti vo veci. Nezaplatenie poplatkov bude mať za následok zastavenie konania vo veci ◊§◊21 ods.◊1 písm.◊h)◊.

K § 42:Ide o transpozičné ustanovenie, ktoré – spoločne s prílohou k návrhu zákona – obsahuje odkazy na príslušné právne relevantné ustanovenia smerníc Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

K § 43:

Ustanovenie obsahuje prechodné ustanovenia k úpravám obsiahnutým v predloženom návrhu zákona, teda prechodné ustanovenia k úpravám, ktorých účinnosť sa navrhuje od 1.◊1.◊2006.

Prechodné ustanovenia upravujú konkurenciu starej právnej úpravy o dohľade nad finančným trhom vykonávanom Úradom pre finančný trh, a novej právnej úpravy o dohľade nad finančným trhom vykonávanom Národnou bankou Slovenska. Pritom sa predovšetkým zrušuje doterajší Úrad pre finančný trh a jeho orgány a zároveň pôsobnosť doterajšieho Úradu pre finančný trh podľa všeobecne záväzných právnych predpisov prechádza na Národnú banku Slovenska. Ďalej sa prechodné ustanovenia týkajú doterajších konaní, doterajšieho výkonu dohľadu, ako aj prechodu majetku z Úradu pre finančný trh na Národnú banku Slovenska, prechodu majetku z Úradu pre finančný trh na Národnú banku Slovenska, ako aj prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov z Úradu pre finančný trh na Národnú banku Slovenska (vrátane prechodu zamestnancov Úradu pre finančný trh do Národnej banky Slovenska).

K § 44:Navrhnuté derogačné ustanovenie zrušuje doterajšiu právnu úpravu o dohľade nad finančným trhom, podľa ktorej tento dohľad vykonával doterajší Úrad pre finančný trh.

K čl. II až XVI:V článkoch◊II až◊XVI sa navrhujú úpravy hmotnoprávnej legislatívy, ktorá súvisí s navrhovaným novým zákonom o dohľade nad finančným trhom, predovšetkým úpravy osobitných zákonov, ktoré vytvárajú hmotnoprávny rámec na pôsobenie dohliadaných subjektov na finančnom trhu. Ide o novelizáciu zákona č.◊483/2001◊Z.◊z. o bankách, zákona NR SR č.◊566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, zákona č.◊566/2001◊Z.◊z. o cenných papieroch a investičných službách, zákona č.◊594/2003 Z.◊z. o kolektívnom investovaní, zákona č.◊429/2002 Z.◊z. o burze cenných papierov, zákona č.◊530/1990◊Zb. o dlhopisoch, zákona č.◊95/2002◊Z.◊z. o poisťovníctve, zákona č.◊381/2001◊Z.◊z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, zákona č.◊281/2001◊Z.◊z. o zájazdoch a podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr (v znení zákona č.◊95/2002◊Z.◊z.), zákona č.◊211/2000◊Z.◊z. o slobodnom prístupe k informáciám, zákona č.◊43/2004◊Z.◊z. o starobnom dôchodkovom sporení, zákona č.◊..../2004◊Z.◊z. o doplnkovom dôchodkovom sporení, Devízového zákona (zákona NR SR č. ◊202/1995◊Z.◊z.), zákona č.◊510/2002◊Z.◊z. o platobnom styku a zákona NR SR č.◊118/1996◊Z.◊z. o ochrane vkladov.

Základnou zmenou v novelách osobitných zákonov, ktoré vytvárajú hmotnoprávny rámec na pôsobenie dohliadaných subjektov na finančnom trhu, je zmena orgánu dohľadu z Úradu pre finančný trh na Národnú banku Slovenska a zároveň prechod pôsobnosti na Národnú banku Slovenska na vydávanie vykonávacích predpisov k týmto zákonom. V prechodných ustanoveniach noviel týchto osobitných zákonov sa navrhuje, aby doterajšie vykonávanie predpisy k osobitným zákonom boli zo zákona zrušené odo dňa účinnosti nových vykonávacích predpisov vydaných Národnou bankou Slovenska k predmetným osobitným zákonom. Zároveň sa v prechodných ustanoveniach noviel týchto osobitných zákonov navrhuje, aby konania začaté na Úrade pre finančný trh dokončila Národná banka Slovenska. Okrem toho sa navrhujú niektoré úpravy, ktorých potreba vyplýva zo Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, prípadne z európskych smerníc v oblasti finančného trhu.

K čl. XVII:V súlade s časovým harmonogramom vyplývajúcim z Implementačného plánu integrácie dohľadu nad finančným trhom sa nadobudnutie účinnosti zákona navrhuje od 1.◊januára 2006.

Bratislava 14. júla 2004

Mikuláš D z u r i n d a, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ivan M i k l o š, v.r.

podpredseda vlády

a minister financií Slovenskej republiky

Marián J u s k o, v.r.

guvernér Národnej banky Slovenska

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 747/2004, dátum vydania: 30.12.2004

6

DôVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Cieľom predloženého návrhu zákona o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov je vytvoriť legislatívny rámec integrovaného dohľadu nad finančným trhom v súlade s Koncepciou integrovaného dohľadu nad finančným trhom, ktorú schválila vláda SR svojim uznesením č. 302 zo dňa 27. marca 2002 a Implementačným plánom integrácie dohľadu nad finančným trhom, ktorý vláda SR prerokovala a schválila dňa 21. augusta 2003 uznesením č. 775/2003.

Zmena v legislatívnej oblasti a organizačnotechnické zabezpečenie integrácie dohľadu budú zrealizované tak, aby sa výkon integrovaného dohľadu vykonával v rámci Národnej banky Slovenska od 1. januára 2006.

V Implementačnom pláne integrácie dohľadu nad finančným trhom bol dohodnutý obsah implementačného plánu prípravy integrovaného dohľadu pozostávajúci z týchto častí: Organizácia integrovaného dohľadu nad finančným trhom, financovanie výkonu integrovaného dohľadu, legislatívne predpoklady integrácie dohľadu, organizačnotechnické predpoklady integrácie dohľadu, časový harmonogram činností.

V zmysle Implementačného plánu integrácie dohľadu nad finančným trhom boli zriadené nasledovné štyri expertné komisie, a to:

expertná komisia pre prípravu legislatívy, zloženej zo zástupcov MF SR, NBS a ÚFT,

expertná komisia pre zosúladenie informačných systémov, zloženej zo zástupcov NBS a ÚFT,

expertná komisia pre prechod majetku po ÚFT, zloženej zo zástupcov NBS a ÚFT,

expertná komisia pre prechod pracovnoprávnych vzťahov ÚFT, zloženej zo zástupcov NBS a ÚFT.

V súlade s časovým harmonogramom bola do Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2004 zaradená novela zákona č.◊96/2002◊Z.◊z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V rámci prác na legislatívnej úprave o integrácii dohľadu nad finančným trhom sa však ukázalo, že novela zákona č.◊96/2002◊Z.◊z. by sa dotýkala prakticky všetkých ustanovení tohto zákona, a preto bol pripravený návrh nového zákona o dohľade nad finančným trhom.

Predložený návrh zákona z vecného hľadiska vychádza zo schválenej Koncepcie integrovaného dohľadu nad finančným trhom a zo schváleného Implementačného plánu integrácie dohľadu nad finančným trhom.

Integrovaný dohľad nad finančným trhom bude vykonávať Národná banka Slovenska, čím sa významne rozšíri jej doterajšia pôsobnosť. Súčasťou integrovaného dohľadu nad finančným trhom bude:

a)bankový dohľad, ktorý v súčasnosti vykonáva Národná banka Slovenska,

b)dohľad nad kapitálovým trhom a poisťovníctvom, ktorý v súčasnosti vykonáva Úrad pre finančný trh,

c)dohľad nad subjektmi kapitalizačného piliera povinného dôchodkového poistenia (teda starobného dôchodkového sporenia) a nad subjektmi doplnkového dôchodkového sporenia, ktoré vzniknú transformáciou súčasných dôchodkových doplnkových poisťovní; dohľad nad týmito inštitúciami bude v období do integrácie dohľadu nad finančným trhom vykonávať Úrad pre finančný trh;

d)regulácia finančného trhu; pre oblasť bankového dohľadu je v súčasnosti NBS oprávnená vydávať vyhlášky a opatrenia◊ pre oblasť kapitálového trhu a poisťovníctva vydáva vykonávacie predpisy Ministerstvo financií SR, pre oblasť dôchodkového sporenia vydáva vykonávacie predpisy Ministerstvo financií SR a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR s tým, že Úrad pre finančný trh spolupracuje na príprave návrhov týchto vykonávacích predpisov pre oblasť kapitálového trhu, poisťovníctva a dôchodkového sporenia.

Aj v podmienkach integrovaného dohľadu nad finančným trhom sa naďalej predpokladá zachovanie rozhodovacieho procesu v dvoch stupňoch, pričom v prvostupňovom konaní bude na rozhodovanie príslušný útvar dohľadu nad finančným trhom (útvar zodpovedný za riadenie výkonu dohľadu), zatiaľ čo v druhostupňovom konaní bude na rozhodovanie príslušná Banková rada NBS. Prvostupňovým orgánom teda bude útvar dohľadu nad finančným trhom a druhostupňovým (odvolacím, rozkladovým) orgánom bude Banková rada NBS.

Národnej banke Slovenska popri súčasných právomociach pribudnú aj právomoci v oblasti dohľadu a regulácie všetkých oblastí finančného trhu, a to najmä:

a)právomoc a povinnosť odvolacieho orgánu pri podaní opravného prostriedku účastníkom konania proti rozhodnutiu orgánu príslušnému konať v prvom stupni konania,

b)právomoc schvaľovať sekundárnu legislatívu a vydávať metodické usmernenia pre oblasť finančného trhu.

V prípade zabezpečenia financovania dohľadu sa navrhuje viaczdrojové financovanie v nasledovnej štruktúre, a to jednak z vlastných zdrojov NBS a jednak z prijatých príspevkov dohliadaných osôb.

Predloženým návrhom zákona sa v rozsahu súvisiacom s obsahom tohto návrhu navrhujú aj zmeny hmotnoprávnej legislatívy, teda úpravy zákonov, ktoré vytvárajú právny rámec na pôsobenie dohliadaných subjektov na finančnom trhu.

Predložený návrh zákona o dohľade nad finančným trhom nebude mať žiadny dopad na štátny rozpočet ani na ostatné rozpočty, ktoré tvoria súčasť verejného rozpočtu, žiadny finančný, ekonomický a environmentálny vplyv ani žiadny vplyv na zamestnanosť a na tvorbu pracovných miest a rovnako nepredpokladá žiadne negatívne dopady na boj proti kriminalite a terorizmu. Predložený návrh zákona vzhľadom na predmet jeho úpravy netreba prerokovať v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Pritom je predložený návrh zákona tiež v súlade so Zmluvou o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii (oznámenie č.◊185/2004◊Z.◊z.).

DOLOŽKA

o finančných a ekonomických vplyvoch, environmentálnych vplyvoch

a vplyvoch na zamestnanosť

návrhu zákona o dohľade nad finančným trhom

a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1. Odhad dopadov na verejné financie

Prijatie predloženého návrhu zákona o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa nepredpokladá žiadny vplyv na výdavky štátneho rozpočtu, na rozpočty obcí ani na rozpočty vyšších územných celkov (samosprávnych krajov).

2. Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na obyvateľov ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Odhad dopadov na životné prostredie

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na životné prostredie.

4. Odhad dopadov na zamestnanosť

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na nezamestnanosť ani na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.

DOLOŽKA ZLUČlTEĽNOSTI

návrhu zákona o dohľade nad finančným trhom a zmene a doplnení niektorých zákonov s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

◊Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky

◊Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o dohľade nad finančným trhom a zmene a doplnení niektorých zákonov.

◊Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a k Európskej únii:

a)Problematika návrhu zákona patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v článku◊70 Európskej dohody o pridružení – finančné služby, bankové právo. Táto problematika je upravená aj v čl.84 a 86 Európskej dohody o pridružení.

Z hľadiska Národného programu pre prijatie acquis communautaire predkladaný návrh zákona patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva – Kapitola 4 – Slobodný pohyb kapitálu a Kapitola 3 – Slobodné poskytovanie služieb a taktiež je prioritou podľa Partnerstva pre vstup.

Návrh zákona patrí medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie – Biela kniha –kapitola 1 – Voľný pohyb kapitálu a kapitola 13 – Finančné služby.

Problematika návrhu zákona je obsiahnutá v screeningovej kapitole 4 – Voľný pohyb kapitálu a v kapitole 3 – Slobodné poskytovanie služieb.

Návrh zákona je prioritou podľa Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2004.

b)Kapitola 3 – Slobodné poskytovanie služieb bola predbežne uzatvorená v máji 2001 a kapitola 4 – Slobodný pohyb kapitálu bola predbežne uzatvorená v júni 2001. Z negociačnej pozície vyplýva pre SR povinnosť zosúladiť právnu úpravu v oblasti dohľadu nad finančným trhom s acquis communautaire. Slovenská republika akceptuje acquis v oblasti dohľadu nad finančným trhom a je pripravená na jeho implementáciu v plnom rozsahu k dátumu vstupu SR do EÚ.

◊Problematika návrhu zákona:

a)je čiastočne upravená v práve Európskych spoločenstiev:

–v článkoch 49 až 60 Zmluvy o založení o ES,

–v smernici Rady 1973/239/EHS z 24.◊júla 1973 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych opatrení vzťahujúcich sa na začatie a vykonávanie podnikania v oblasti priameho poistenia iného ako životné poistenie (OJ L 228 zo 16.08.1973),

–v smernici Rady 1985/611/EHS z 20.12.1985 o koordinácii právnych a správnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na podniky kolektívneho investovania v obchodovateľných cenných papieroch (UCITS) ( OJ L 375 z 31.12.1995 ),

–v smernici Rady 1992/49/EHS z 18.júna 1992 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych opatrení týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia, ako aj zmien a doplnkov smerníc 73/239/EHS a 88/357/EHS (tretia smernica o neživotnom poistení) (OJ L 228 z 11.08.1992),

–v smernici Rady 1991/308/ES z 10. júna 1991 o predchádzaní zneužívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí ( OJ L 166 z 28.6.1991),

–v smernici Rady 1993/22/EHS z 10.mája 1993 o investičných službách v oblasti cenných papierov ( OJ L 141 z 11.6.1993 ),

–v smernici Rady 1993/6/EHS z 15. marca 1993 o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií ( OJ L 141 z 11.6 1993 ),

–v Smernici Európskeho parlamentu a Rady 1995/26/ES z 29. júna 1995, ktorá mení a dopĺňa smernice 77/780/EHS a 89/646/EHS v oblasti úverových inštitúcií, smernice 73/239/EHS a 92/49/EHS v oblasti neživotného poistenia, smernice 79/267/EHS a 92/96/EHS v oblasti životného poistenia, smernicu 93/22/EHS v oblasti investičných spoločností a smernicu 85/611/EHS v oblasti podnikov (spoločností) pre spoločné investovanie do prevoditeľných cenných papierov (ďalej ako UCITS), s ohľadom na upevnenie primeraného dozoru (OJ L 168 z 18.7. 1995),

–v Smernici Európskeho parlamentu a Rady 1995/26/ES z 29. júna 1995, ktorá mení a dopĺňa smernice 77/780/EHS a 89/646/EHS v oblasti úverových inštitúcií, smernice 73/239/EHS a 92/49/EHS v oblasti neživotného poistenia, smernice 79/267/EHS a 92/96/EHS v oblasti životného poistenia, smernicu 93/22/EHS v oblasti investičných spoločností a smernicu 85/611/EHS v oblasti podnikov (spoločností) pre spoločné investovanie do prevoditeľných cenných papierov (ďalej ako UCITS), s ohľadom na upevnenie primeraného dozoru (OJ L 168 z 18.7. 1995),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 1998/78/ES z 27.októbra 1998 o doplnkovom dozore poisťovacích spoločností v skupine poisťovní (OJ L 330 z 05.12.1998),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES z 20. marca 2000 o zakladaní a podnikaní úverových inštitúcií ( OJ L 126 z 26.5. 2000),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/64/ES zo 7. novembra 2000, ktorá mení a dopĺňa smernice rady 85/611/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS a 93/22/EHS pokiaľ ide o výmenu informácií s tretími krajinami (OJ L 290 z 17.11.2000),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/64/ES zo 7. novembra 2000, ktorá mení a dopĺňa smernice rady 85/611/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS a 93/22/EHS pokiaľ ide o výmenu informácií s tretími krajinami (OJ L 290 z 17.11.2000),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/107/ES z 21. januára 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica rady 85/611/EHS o koordinácii zákonov, iných predpisov a administratívnych opatrení súvisiacich so subjektmi kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (UCITS) s úmyslom regulovať správcovské spoločnosti a zjednodušené prospekty ( OJ L 41 z 13. 2. 2002 ),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/83/ES zo dňa 5.novembra 2002 týkajúca sa životného poistenia (OJ L 345, 19/12/2002),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16.decembra 2002 o doplňujúcom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými firmami vo finančnom konglomeráte, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS a 93/22/EHS a smernice 98/78/ES a 2000/12/ES Európskeho parlamentu a Rady ( OJ L 35 z 11.2. 2003),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES z 28. januára 2003 o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (zneužívanie trhu) ( OJ L 96 z 12. 4. 2003),

Ustanovenia článkov 49 až 60 Zmluvy o založení ES vytvárajú esenciálne princípy voľného pohybu služieb, kapitálu a platieb.

Smernica 1973/239/EHS sa týka oblasti poistenia a v článku 12 upravuje náležitosti rozhodnutí kompetentných orgánov ako aj možnosť preskúmania týchto rozhodnutí súdnymi orgánmi.

Smernica 1992/49/EHS v článku 1 definuje kompetentné orgány, čl. 16 upravuje povinnosť mlčanlivosti pre zamestnancov kompetentných orgánov, ktorú musia pri plnení svojich úloh dodržiavať. Podľa čl. 56 členské štáty zabezpečia možnosť obrátiť sa na súdne orgány v prípade rozhodnutí, týkajúcich sa poisťovní.

Smernica 1998/78/ES v článku 7 upravuje povinnosť mlčanlivosti pre zamestnancov kompetentných orgánov, ktorú musia pri plnení svojich úloh dodržiavať.

Smernica 2002/83/ES v článkoch 9, 16 a 67 upravuje oblasť dohľadu nad finančným trhom.

V smernici 1985/611/EHS je upravená oblasť dohľadu v článkoch 49 až 51. Smernice č. 1995/26/ES ( čl. 4), 2000/64/ES (čl. 1 a 2) a 2001/107/ES ( čl. 1) sú novelami smernice č. 1985/611/EHS a v uvedených článkoch novelizujú ustanovenia oblasti dohľadu nad finančným trhom.

Smernica 1993/22/EHS sa dotýka investičných spoločností. Od členských štátov požaduje zriadiť kompetentné orgány, ktoré budú udeľovať a odoberať povolenia investičným spoločnostiam a vykonávať dozor nad ich činnosťou. Oblasť dohľadu je upravená v článkoch 1(9), 3(5) a 22, 23, 25 a 26.

Smernica 1993/6/ES vo svojom článku 7(3) a 9 upravuje oblasť dohľadu nad finančným trhom.

Smernica 2002/87/ES definuje minimálne normy týkajúce sa doplňujúceho dohľadu nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte. V článku 2 ods. 16 a 17 smernice sú definované kompetentné orgány.

Smernica 2003/6/ES má zabrániť manipulácii s trhom, keďže hladké fungovanie trhov s cennými papiermi a dôvera verejnosti v trhy sú nevyhnutnou podmienkou hospodárskeho rastu a blahobytu. Oblasť dohľadu nad finančným trhom je upravená v článkoch 1(7) a 12, 13 a 15.

Smernica 1991/308/ES je základom na vytvorenie právneho rámca zákazu legalizácie výnosov z trestnej činnosti a zákazu využitia finančného systému na účely prania špinavých peňazí. Vzťahuje sa na úverové inštitúcie , finančné inštitúcie a poisťovne. Oblasť dohľadu nad finančným trhom je upravená v článkoch 1 a 10.

Smernica 2000/12/ES upravuje požiadavky na zakladanie a podnikanie úverových inštitúcií a oblasť dohľadu nad finančným trhom je upravená v článkoch 1(4), 10, 30 a 33.

Smernica 2001/34/EHS sa vzťahuje na cenné papiere, ktoré sú predmetom žiadosti o prijatie alebo ktoré boli prijaté na trh kótovaných cenných papierov burzy a na emitentov týchto cenných papierov. Oblasť dohľadu nad finančným trhom je upravená v článkoch 105 a 107.

Zrevidované preklady uvedených smerníc sa nachádzajú v databáze Centrálnej prekladateľskej jednotky Úradu vlády SR Inštitútu pre aproximáciu práva. V elektronickej podobe je možné si ich vyhľadať na internetovej stránke www. aprox.government.gov.sk.

d)nie je upravená v práve Európskej únie

◊Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Návrh zákona je úplne zlučiteľný s uvedenými článkami predmetných smerníc.

◊Gestor:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky a Národná banka Slovenska.

◊Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Na príprave návrhu zákona sa nezúčastnili experti.

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore