Zákon o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov 747/2004 účinný od 19.12.2006 do 31.12.2007

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

26

Dôvodová správa

Všeobecná časť

V najširšom kontexte je hlavnou úlohou novej právnej úpravy zdokonaliť kritériá obozretnosti pre banky a ďalšie inštitúcie podnikajúce na jednotnom finančnom trhu v EÚ, pretože tento trh bude kľúčovým faktorom pri presadzovaní konkurencieschopnosti európskej ekonomiky. Doteraz platné pravidlá vychádzajúce z dohody Bazilejského výboru pre bankový dohľad z roku 1988 (Bazilej I) významne prispeli k vytvoreniu jednotného finančného trhu a vysokých kritérií obozretnosti, upravených do dnešnej podoby v smernici 2000/12/ES z 20. 3. 2000 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií a v smernici 93/6/EHS z 15. 3. 1993 o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií. Tieto sú v plnej miere prenesené do súčasného znenia zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o bankách“) a príslušných opatrení Národnej banky Slovenska a v oblasti regulácie kapitálovej primeranosti obchodníkov s cennými papiermi aj do zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o cenných papieroch“) a príslušných vyhlášok Ministerstva financií Slovenskej republiky.

Napriek tomu sa v priebehu účinnosti platnej právnej úpravy objavili aj jej nedostatky. Hrubé odhady kreditného rizika predstavujú len približné a preto nedostatočné meranie rizika. Nie je tiež umožnené primerané uznanie spôsobov zmierňovania rizika. Niektoré riziká vrátane operačného rizika nie sú predmetom žiadnych požiadaviek na vlastné zdroje a nie je hodnotený skutočný rizikový profil banky resp. obchodníka s cennými papiermi z pohľadu primeranosti vlastných zdrojov. Zvyšujú sa požiadavky na spoluprácu orgánov dohľadu z dôvodu rastúceho cezhraničného trhu pôsobením finančných zoskupení presahujúcich územia jednotlivých štátov. Súčasná právna úprava tiež nevyžaduje poskytovanie spoľahlivých informácií pre účastníkov trhu a celému regulačnému rámcu chýba flexibilita potrebná na udržanie kroku s rýchlym rozvojom finančných trhov a postupov riadenia rizík.

Hlavným cieľom novely zákona o bankách (spolu s nadväzujúcimi opatreniami NBS) a zákona o cenných papieroch je, aby požiadavky na vlastné zdroje zodpovedali skutočným rizikám, ktorým sú banky a ďalšie inštitúcie vystavené a aby skupiny poskytujúce finančné služby vo viac ako jednom štáte nepodliehali neúmernému zaťaženiu vyplývajúcemu z viacerých úrovní právnej regulácie a dohľadu. Novelizované pravidlá obozretného podnikania tiež smerujú k posilneniu rizikovej citlivosti, zohľadňujú zníženie rizík vyplývajúce z kontextu, v rámci ktorého vznikli jednotlivé expozície (pohľadávky, aktíva) a zohľadňujú významné pokroky v postupoch merania a riadenia rizík, čo umožní reagovať na inovácie na trhu a prispeje k tomu, aby finančné služby EÚ boli aj naďalej účinné a konkurencieschopné. Z tých istých dôvodov boli tiež spresnené ustanovenia upravujúce vedenie obchodnej knihy a zavedené ustanovenia o zaobchádzaní s úverovými derivátmi a ďalšími finančnými nástrojmi.

Do uvedenej novely zákona o bankách a zákona o cenných papieroch sú v plnej miere transponované prislúchajúce ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií, ktorá implementuje Novú Bazilejskú dohodu o kapitáli (Bazilej II) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/49/ES o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií. Vyššie uvedené regulačné ciele boli overené kvantitatívnou dopadovou štúdiou, ktorej záverom bolo, že nové pravidlá vo všeobecnosti znížia požiadavky na vlastné zdroje bánk EÚ asi o 5 % v porovnaní so súčasnými hodnotami.

Okrem vyššie uvedených smerníc Európskeho parlamentu a Rady návrh v časti týkajúcej sa zákona o zákona o cenných papieroch obsahuje aj transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/25/ES o ponukách na prevzatie z 21. apríla 2004 (ďalej len „smernica o ponukách na prevzatie“). V súvislosti s transpozíciou smernice o ponukách na prevzatie nová úprava ponúk na prevzatie sa navrhujú v súčasnej právnej úprave tieto zmeny:

a) ustanovenia o ponukách na prevzatie sa vzťahujú len na akcie, dočasné listy a iné prevoditeľné cenné papiere, s ktorými sú spojené hlasovacie práva, obchodované na regulovanom trhu v Slovenskej republike alebo inom členskom štáte,

b) ustanovenia o ponukách na prevzatie sa okrem kótovaných akcií vzťahujú aj na akcie obchodované na voľnom trhu regulovaného trhu,

c) povinnosť vyhlásiť povinnú ponuku na prevzatie navrhovateľovi alebo osobe konajúcej s nim v zhode vzniká, keď prekročia kontrolný podiel, ktorým sa rozumie 33 % podiel na hlasovacích právach všetkých akcií jednej spoločnosti,

d) ponuka na prevzatie môže byť realizovaná len prostredníctvom organizátora regulovaného trhu,

e) protiplnenie pri povinnej ponuke na prevzatie musí byť primerané cene akcií cieľovej spoločnosti; protiplnenie nesmie byť nižšie ako najvyššie protiplnenie, ktoré navrhovateľ alebo osoba konajúca v zhode s navrhovateľom poskytla za akcie cieľovej spoločnosti za posledných dvanásť mesiacov pred vznikom povinnosti vyhlásiť povinnú ponuku na prevzatie a zároveň nie je nižšie ako protiplnenie stanovené znaleckým posudkom,

f) lehota na prijatie ponuky na prevzatie sa predlžuje na 30 až 70 kalendárnych dní,

g) upravuje spoluprácu medzi orgánmi dohľadu členských štátov pri dohľade nad ponukami na prevzatie, ak sú cenné papiere prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v jednom alebo viacerých členských štátoch,

h) posilňuje ochranu majiteľov cenných papierov, najmä s menšinovým podielom po nadobudnutí kontroly nad ich spoločnosťou,

i) upravuje podmienky za akých možno využiť právo výkupu (squeeze out) a právo na odkúpenie (sell out).

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Prijatím predloženého návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa predpokladá vplyv na štátny rozpočet z dôvodu poskytovania štátneho príspevku na hypotekárne úvery v sume 50 mil. Sk v roku 2007, 100 mil. Sk v roku 2008 a 150 mil. Sk na rok 2009.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001◊Z.◊z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona:

vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu zákona:

návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001◊Z.◊z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3. Problematika návrhu zákona :

a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

Primárnom:

v čl. 3 ods. 1 písm. h), čl. 4 ods. 1, čl. 14 ods. 2, čl. 48 až 60 Zmluvy o založení ES,

Sekundárnom:

v smernici Rady 93/22/EHS z 10. mája 1993 o investičných službách v oblasti cenných papierov v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú. v. ES, kapitola 06 / zväzok 02, s. 43),

v smernici Európskeho parlamentu a Rady 97/9/ES z 3. marca 1997 o systémoch náhrad pre investorov (Mimoriadne vydanie Ú. v. ES, kapitola 06 / zväzok 02, s. 311),

v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/46/ES z 18. septembra 2000 o začatí, vykonávaní a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva (Mimoriadne vydanie Ú. v. ES, kapitola 06 / zväzok 03, s. 343 )

v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES zo 4. apríla 2001 o reorganizácii a likvidácii úverových inštitúcií (Mimoriadne vydanie Ú. v. ES, kapitola 06 / zväzok 4, s. 15),

v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/34/ES z 28. mája 2001 o prijímaní cenných papierov na kótovanie na burze cenných papierov a o informáciách, ktoré sa o týchto cenných papieroch musia zverejňovať v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú. v. ES, kapitola 06 / zväzok 04, s. 24),

v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/47/ES zo 6. júna 2002 o dohodách o finančných zárukách (Mimoriadne vydanie Ú. v. ES / kapitola 10, zväzok 03, s. 89),

v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS a 93/22/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES a 2000/12/ES v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú. v. ES / kapitola 06, zväzok 04, s. 340),

v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES z 28. januára 2003 o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (zneužívanie trhu) (Mimoriadne vydanie Ú. v. ES, kapitola 06 / zväzok 04, s. 367),

v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES zo 4. novembra 2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES (Mimoriadne vydanie Ú. v. ES, kapitola 06 / zväzok 06, s. 356),

v smernici Komisie 2003/124/ES z 22. decembra 2003, ktorou sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES, pokiaľ ide o vymedzenie a zverejňovanie dôverných informácií a vymedzenie manipulácie s trhom (Mimoriadne vydanie Ú. v. ES, kapitola 06 / zväzok 06, s. 348),

v smernici Komisie 2003/125/ES z 22. decembra 2003, ktorou sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES, pokiaľ ide o správne poskytovanie investičných odporúčaní a zverejňovanie konfliktu záujmov (Mimoriadne vydanie Ú. v. ES, kapitola 06 / zväzok 06, s. 351),

v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES z 21. apríla 2004 o ponukách na prevzatie (Mimoriadne vydanie Ú. v. ES, kapitola 17 / zväzok 02, s. 20),

v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú. v. ES, kapitola 06 / zväzok 07, s. 263),

v smernici Komisie 2004/72/ES z 29. apríla 2004, ktorou sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES, pokiaľ ide o prijatú trhovú prax, vymedzenie dôvernej informácie vo vzťahu k derivátom komodít, vypracovanie zoznamov zasvätených osôb, oznamovanie operácií manažérov a ohlasovanie podozrivých operácií (Mimoriadne vydanie Ú. v. ES, kapitola 06 / zväzok 07, s. 413),

v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES z 15. decembra 2004 o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/34/ES (Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004),

v nariadení Komisie (ES) č. 2273/2003 z 22.decembra 2003 implementujúceho smernicu 2003/6/ES Európskeho parlamentu a Rady o výnimkách pre programy spätného výkupu a pre stabilizáciu finančných nástrojov (Mimoriadne vydanie Ú. v. ES, kapitola 06 / zväzok 06, s. 342).

v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (Ú. v. EÚ L 177 z 30. 06.2006),

v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/49/ES zo 14. júna 2006 o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií (Ú. v. EÚ L 177 z 30.06.2006),

b) nie je upravená v práve Európskej únie.

c) je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev:

v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C - 464/98, Westdeutsche Landesbank Girozentrale v. Friedrich Stefan, rok 2001, Zb. roz. ESD (I-173),

v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C - 384/93, Alpine Investments v. Minister van Financiën, rok 1995, Zb. roz. ESD (I-1141),

v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C - 356/00, Antonio Testa, Lido Lazzeri v. Commissione Nazionale per le Società e la Borsa (Consob), rok 2002, Zb. roz. ESD (I-10 797),

v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C – 417/97, Európska komisia v. Luxemburské veľkovojvodstvo, rok 1999, Zb. roz. ESD (I-3247).

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a k Európskej únii:

a) Zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, najmä z Aktu o podmienkach pristúpenia nevyplývajú pre SR žiadne záväzky.

b) Podľa Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, najmä podľa Aktu o podmienkach pristúpenia nepožiadala SR o žiadne prechodné obdobie.

c) Bezpredmetné.

d) Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení.

e) Do zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov boli prebraté smernice 1993/22/ES, 2001/34/ES, 2003/6ES, 2003/71/ES, 2004/39/ES a 2004/109/ES.

Do zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov boli prebraté smernice 1993/6/EHS, 1993/22/ES, 2001/34/ES, 2003/6ES a 2002/87/ES.

Do zákona č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov boli prebraté smernice 2002/87/ES a 2003/71/ES.

Do zákona č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov bola prebratá smernica 2002/47/ES a do zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov bola prebratá smernica 2002/87/ES.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

čiastočný.

6. Gestor:

Ministerstvo financií SR.

Spolupracujúci rezort:

Národná banka Slovenska.

DOLOŽKA

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001◊Z.◊z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Odhad dopadov na verejné financie

Prijatím predloženého návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa predpokladá vplyv na štátny rozpočet z dôvodu poskytovania štátneho príspevku na hypotekárne úvery v sume 50 mil. Sk v roku 2007, 100 mil. Sk v roku 2008 a 150 mil. Sk na rok 2009.

2. Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Prijatím predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na obyvateľov ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Odhad dopadov na životné prostredie

Prijatím predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na životné prostredie.

4. Odhad dopadov na zamestnanosť

Prijatím predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky

5. Analýza vplyvu na podnikateľské prostredie

Prijatím predloženého návrhu zákona sa predpokladá vplyv na podnikateľské prostredie z dôvodu prijatia ustanovení § 85a a 85b, na základe ktorých sa navrhuje poskytovať štátny príspevok pre mladých za podmienky podpory zo strany hypotekárnych bánk.

Osobitná časť

K ustanoveniam článku I

K bodu 1

Zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom ustanovil pôsobnosť Národnej banky Slovenska pri vykonávaní dohľadu nad finančným trhom. V texte zákona o bankách z toho dôvodu ďalej stráca zmysel používanie označenia „bankový dohľad“. Z dôvodu zriadenia integrovaného dohľadu nad činnosťou všetkých osôb na finančnom trhu bolo nutné nahradiť označenie bankový dohľad dohľadom vykonávaným Národnou bankou Slovenska, čo je aj v súlade so znením zákona č. 747/2004 o dohľade nad finančným trhom.

K bodu 2

S rozvojom výkonu finančných činností a poskytovania finančných služieb, iných ako sú prijímanie vkladov a poskytovanie pôžičiek a úverov, domácimi i zahraničnými subjektmi, ktorým nebolo udelené bankové povolenie, stúpa riziko zámeny týchto subjektov s bankami v dôsledku používania rôznych alternatív, resp. obmien slov “banka” a “sporiteľňa” najmä v obchodných názvoch týchto subjektov.

Účelom zmeny ustanovenia § 4 je zabrániť možnosti zámeny a odstrániť pochybnosti pri tvorbe obchodného mena osoby, ktorej nebolo udelené bankové povolenie v súvislosti so začiatkom jej činnosti ako aj pri následnom posudzovaní sporného obchodného mena takejto osoby.

K bodu 3

V § 5 sa dopĺňa definícia úverovej inštitúcie a zahraničnej úverovej inštitúcie, čo sprehľadní povinnosti týkajúce bánk a inštitúcií elektronických peňazí (zahraničných bánk a zahraničných inštitúcií elektronických peňazí) v rovnakej miere a nebezpečí, aby sa povinnosti týchto osôb vykonávali v súlade so smernicou 2006/48/ES. Pojem úverovej inštitúcie sa preberá konkrétne z článku 4 ods. 1 uvedenej smernice. Toto doplnenie tiež zabezpečí terminologické vyváženie s úpravami v ostatných členských štátoch najmä pre prípady koordinovaného postupu viacerých orgánov dohľadu pri vykonávaní dohliadok.

Z legislatívnych dôvodov sa navrhuje do § 5 presunúť z existujúceho textu aj definíciu nakladania s vkladom.

K bodu 4

Z dôvodu výraznej úpravy ôsmej časti o dohľade na konsolidovanom základe, nie je naďalej v zákone o bankách potrebné hovoriť o subkonsolidovaných celkoch a o vykonávaní dohľadu na subkonsolidovanom základe. Pravidlá ustanovené pre dohľad na konsolidovanom základe sú zhodné s pravidlami, ktoré sa majú uplatňovať aj na subkonsolidovanej úrovni, teda pre také konsolidované celky, ktoré sú sami súčasťou väčších konsolidovaných celkov. Z tohto dôvodu nie je účelné naďalej hovoriť o subkonsolidovaných celkoch.

K bodu 5

Rozširuje sa predmet dohľadu tým, že sa kladie väčší dôraz na riadenie rizík v bankách a v pobočkách zahraničných bánk a dostatočné krytie rizík, ktorým je banka vystavená, vlastnými zdrojmi financovania banky. Podrobnejšie sa preto vymedzuje predmet dohľadu a základné úlohy Národnej banky Slovenska pri výkone dohľadu. Na základe tohto ustanovenia sa posilňuje predovšetkým možnosť Národnej banky Slovenska nepriamo vstupovať do procesov riadenia banky a pobočky zahraničnej banky, ktoré ovplyvňujú jej rizikový profil.

K bodu 6

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 7 a 8

Odôvodnenie rovnaké ako k bodu 4.

K bodu 9

Navrhovanou úpravou je zabezpečený súlad s požiadavkou smernice 2006/48/ES, aby príslušné orgány dohľadu používali dôverné informácie na ustanovené účely. Dôverné informácie môže orgán dohľadu zverejniť len so súhlasom zahraničného orgánu dohľadu, ktorý mu tieto informácie poskytol. Ustanovuje sa okruh informácií, ktoré si orgán dohľadu môže vymieňať s orgánmi dohľadu iných členských štátov.

K bodu 10

V súlade s článkom 144 smernice 2006/48/ES navrhované ustanovenie vymedzuje rozsah informácií, ktoré Národná banka Slovenska uverejňuje na svojej internetovej stránke. Uvedenou požiadavkou kladenou na orgán dohľadu sa zabezpečuje transparentnosť vykonávaného dohľadu.

K bodu 11

V tomto ustanovení ide o zmenu formulácie vyplývajúcu z transponovanej smernice 2006/48/ES, predovšetkým z jej článku 75. Z praktických dôvodov je ďalej rozumné používať pojem „požiadavky na vlastné zdroje“. Nedá sa hovoriť o plnom nahradení doteraz používaného pojmu primeranosti vlastných zdrojov, keďže podľa doterajšej úpravy nebolo možné uložiť banke doplniť vlastné zdroje podľa § 50, teda nápravným opatrením.

K bodu 12

Ide o zosúladenie s definíciou kvalifikovaného podielu podľa článku 4 ods. 11 smernice 2006/48/ES.

K bodu 13

Skúsenosť pri posudzovaní odbornej spôsobilosti osôb, ktoré sa majú stať členmi predstavenstva banky, členmi dozornej rady banky, prokuristom, vedúcim pobočky zahraničnej banky, zástupcom vedúceho pobočky zahraničnej banky, vedúcim zamestnancom a vedúcim útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu banky alebo pobočky zahraničnej banky si vyžaduje určenie podrobností pre ustanovenie ako možno preukázať odbornú spôsobilosť týchto osôb. Tieto pravidlá sa navrhujú upraviť vykonávacím predpisom.

K bodu 14

Definícia kontroly je z hľadiska dohľadu kľúčovou definíciou. Navrhovanou úpravou sa dosiahne presnejšie prijatie článku 4 ods. 12 a 13 smernice 2006/48/ES, ktorými sa vo väzbe na smernicu 83/349/EHS upravuje pojem materskej a dcérskej spoločnosti a vzťah medzi nimi, ktorý je kontrolou. Spresnenie definície kontroly zabezpečí napríklad lepší výklad ustanovení týkajúcich sa dohľadu na konsolidovanom základe alebo doplňujúceho dohľadu nad finančnými konglomerátmi.

K bodu 15

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s navrhovanou úpravou v § 7 ods. 14 podľa bodu 13.

K bodom 16 a 17

Odôvodnenie je rovnaké ako k bodu 11.

K bodom 18 a 19

Na základe požiadaviek smernice 2006/48/ES je potrebné príslušné informácie podľa § 19 zasielať okrem Európskej komisii aj Európskemu výboru pre bankovníctvo.

K bodu 20

Navrhovanou zmenou v úvodnej vete § 23 ods. 1 a 2 sa zabezpečí prijatie článku 22 smernice 2006/48/ES, ktorý vyžaduje ustanovenie pravidiel vedúcich k vybudovaniu účinného systému riadenia rizík a jeho následného využívania. Východiskom je samotná organizácia a riadenie banky, na úrovni ktorého je žiaduce predchádzať konfliktu záujmov aj pre oblasť riadenia rizík.

Vo väzbe na článok 22 smernice 2006/48/ES oproti súčasnej právnej úprave ustanovenie § 23 ods. 3 podrobnejšie upravuje povinnosti, ktoré banka musí plniť v rámci systému vnútornej kontroly, ktorého súčasťou je útvar vnútornej kontroly a vnútorného auditu, zodpovednosť tohto útvaru a jeho začlenenie do organizačnej štruktúry banky vrátane povinnosti upraviť uvedený systém vnútorným predpisom. Dôvodom je hlavne obmedzenie operačného rizika.

V § 23 ods. 4 sa pojem „zásady obozretného podnikania“ nahrádza jednotlivými pravidlami obozretného podnikania (plnenie požiadaviek na vlastné zdroje, likviditu a dodržiavanie obmedzení majetkovej angažovanosti), pretože zásady obozretného podnikania nie sú zakotvené v žiadnom relevantnom prameni, či už normatívnom alebo nenormatívnom, a preto sú nepoužiteľné v danom kontexte ustanovenia upravujúceho predmet činnosti útvaru vnútornej kontroly.

Navrhuje sa tiež povinnosť banky dodržiavať organizačnú štruktúru, ktorú si upraví vo vlastných stanovách a podľa platných právnych predpisov (§ 23 ods. 5).

Novela zákona o bankách precíznejšie upravuje činnosti spojené s identifikáciou, sledovaním, meraním a zmierňovaním rizík, k čomu je nutné riziká vymedziť. Definície základných rizík sú preto obsiahnuté v ustanovení § 23 ods. 6. Z toho istého dôvodu je tu aj vymedzenie pojmu riadenie rizík a systému riadenia rizík. Podľa článku 123 smernice 2006/48/ES je banka povinná zaviesť aj vlastný systém hodnotenia primeranosti vnútorného kapitálu, k čomu je tiež potrebná definícia. Ostatné definície podľa písmen e) až h) rovnako súvisia s transpozíciou smernice 2006/48/ES pre oblasť výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje kreditného rizika, ako je uvedené ďalej.

Splnomocňujúce ustanovenie podľa § 23 ods. 9 určuje predmet úpravy opatrenia NBS týkajúci sa predovšetkým vykonania zákonných ustanovení o systéme vnútornej kontroly a náplne činnosti útvaru vnútornej kontroly.

K bodu 21

Legislatívno-technická úprava. Vypúšťa sa poznámka pod čiarou k neexistujúcemu odkazu 26.

K bodu 22

V tomto ustanovení sú rozšírené povinnosti členov štatutárneho orgánu tak, ako to vyžaduje článok 22 smernice 2006/48/ES.

K bodu 23

Platí to isté odôvodnenie ako k bodu 11 .

K bodu 24

V § 27 ods. 1 sa slovo "zmierňuje" nahrádza slovom "minimalizuje", pretože obsahovo je bližšie ustanoveniam, ktoré v smernici 2006/48/ES upravujú postupy na zmierňovanie rizík a sú upravené v osobitných častiach tohto zákona a opatreniach NBS.

Nová právna úprava kladie väčší dôraz na riadenie rizík, ktorým je banka vystavená pri výkone bankových činností. Z toho dôvodu je aj v § 27 ods. 2 podrobnejšie upravené, z čoho pozostáva systém riadenia rizík, ako aj povinnosť tento systém priebežne upravovať vzhľadom na meniace sa ekonomické prostredie. S tým úzko súvisí aj povinnosť banky v § 27 ods. 3 mať vlastný systém hodnotenia primeranosti ekonomického kapitálu, ktorý považuje za primeraný na krytie rizík, ktorým je alebo môže byť vystavená a stanovenie zložiek tohto systému.

V ďalšom texte ide len o presun niektorých ustanovení do § 27, pretože z hľadiska systematického členenia po rozsiahlej novele § 30 a § 31 je vhodné § 32 a § 33 vypustiť resp. nahradiť vecne príslušnými ustanoveniami a časť ich obsahu preniesť do navrhovaných odsekov 4 až 14 a v tej súvislosti upraviť aj príslušné splnomocňovacie ustanovenia na vydanie vykonávacích predpisov.

K bodom 25 až 28

Navrhovaná úprava dopĺňa možnosť banky so sídlom na území Slovenskej republiky nadobudnúť podiel na základnom imaní zahraničnej banky alebo zahraničnej finančnej inštitúcie pod podmienkou, že na nadobudnutie takéhoto podielu vydá predchádzajúci súhlas Národná banka Slovenska.

K bodu 29

Nové znenie § 30 ustanovuje rámcovo povinnosť vypočítavať a sledovať vlastné zdroje (na individuálnom základe podľa odseku 1, na konsolidovanom základe podľa odseku 2) novým spôsobom osobitne na jednotlivé druhy rizík s umožnením rôznych prístupov pri odhade ich hodnôt (požiadaviek na vlastné zdroje), ktoré sú predmetom nasledujúcich ustanovení. Základná štruktúra vlastných zdrojov je ustanovená v odseku 3 a splnomocňovacie ustanovenie na výpočet vlastných zdrojov podľa podzákonného predpisu je uvedené v odseku 8.

Obsahom tohto bodu je aj úroveň uplatňovania určitých požiadaviek na vlastné zdroje v konkrétnych situáciách, t.j. buď na individuálnom alebo konsolidovanom základe. V niektorých prípadoch je účelné umožniť vzájomnú konsolidáciu údajov, ak je banka súčasťou vymedzenej skupiny. Uvádza sa aj vzťah výpočtu vlastných zdrojov k právnym predpisom upravujúcim účtovníctvo.

Nové ustanovenia v § 31 nahrádzajú doteraz existujúce požiadavky na primeranosť vlastných zdrojov pre kreditné riziko a zavádzajú dve metódy výpočtu hodnôt rizikovo vážených expozícií, a to štandardizovaný prístup pre kreditné riziko alebo prístup interných ratingov. Podrobnosti týchto výpočtov určí vykonávací právny predpis (opatrenie NBS) vydaný na základe splnomocňovacieho ustanovenia podľa odseku 5.

V § 32 sú ustanovené základné povinnosti pri používaní štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko. Pri tomto prístupe sa rizikové váhy určia zaradením aktív a podsúvahových položiek do vymedzeného množstva rizikových kategórií. Keďže účelom bolo zvýšiť rizikovú citlivosť, zvýšil sa počet tried expozícií a rizikových kategórií. Na priradenie rizikových váh sa povoľuje použitie ratingových agentúr v rámci externého ratingu. Podrobnosti používania štandardizovaného prístupu určí vykonávací predpis (opatrenie NBS) vydaný na základe splnomocňovacieho ustanovenia podľa odseku 11.

Prístup interných ratingov upravený v základnom rámci v § 33 bankám dovoľuje, aby použili vlastné odhady základných rizikových parametrov ich rôznych expozícií kreditného rizika pre predpísaný výpočet. Prístup interných ratingov môže byť základný alebo rozšírený. Základný prístup bankám povoľuje použiť vlastné odhady pravdepodobnosti zlyhania, pričom použijú predpísané hodnoty pre ostatné zložky rizika. Podľa rozšíreného prístupu môžu banky použiť vlastné odhady strát v prípade zlyhania a ich expozície v momente zlyhania. Banky tiež môžu pri odhade hodnôt rizikových parametrov použiť združené údaje, čo umožní menším bankám uplatniť na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje rizikovo citlivejší prístup.

Navrhovaná právna úprava umožňuje bankám flexibilitu pri prechode na prístup interných ratingov a to v rámci primeraného času alebo jeho čiastočného použitia pre určité triedy expozícií. Je to aj z toho dôvodu, že striktná požiadavka vypracovania ratingového systému pre určité zmluvné strany by bola pre malé banky veľkou záťažou. Podrobnosti používania prístupu interných ratingov ustanoví vykonávací predpis (opatrenie NBS) vydaný na základe splnomocňovacieho ustanovenia podľa odseku 25.

K bodu 30

Zmierňovanie kreditného rizika podľa § 33a sa zohľadňuje pri výpočte hodnôt rizikovo vážených expozícií na účel výpočtu požiadavky na vlastné zdroje na pokrytie kreditného rizika alebo ako príslušné výšky očakávaných strát na účel výpočtu vlastných zdrojov. Ide v podstate o uznanie rôznych foriem zabezpečenia pohľadávok požičiavajúcej banky za predpokladu splnenia predpísaných požiadaviek, ktoré sa týkajú majetku (financované zabezpečovanie) alebo osôb (nefinancované zabezpečenie), prípadne samotných dohôd. Základné požiadavky na majetok, osoby alebo dohody o zabezpečení sú ustanovené v odsekoch 2 až 5. Z dôvodu väčšej právnej istoty je nutné tieto všeobecné požiadavky spresniť, preto podrobnosti a výpočet účinkov zmierňovania kreditného rizika budú ustanovené na základe splnomocňovacieho ustanovenia podľa odseku 8 v opatrení NBS.

Sekuritizované pozície podliehajú osobitnej úprave v ustanoveniach § 33b. Na určenie ich rizikovej váhy môže byť použitý rating ratingovej agentúry, ak bola na tento účel uznaná. Ustanovené sú tu základné požiadavky, podrobnosti a výpočet rizikovo vážených pozícií na tento účel bude v opatrení NBS.

Ustanovenia § 33c až § 33d upravujú požiadavky na vlastné zdroje na pokrytie ďalších druhov rizík, a to rizík vyplývajúcich z pozícií zaznamenaných v obchodnej knihe, devízového

rizika a komoditného rizika vyplývajúceho z činností banky zaznamenaných v bankovej knihe aj obchodnej knihe a operačného rizika ako aj použitie vlastného modelu pre výpočet trhového rizika. Hlavným spoločným dôvodom je aj pri týchto ustanoveniach zaviesť rizikovo citlivejší prístup pri výpočtoch požiadaviek na vlastné zdroje a dať bankám možnosť (pri dodržaní ustanovených podmienok) použiť rôzne metodiky, od jednoduchej až po sofistikovanejšie. Hlavným prínosom v tejto oblasti výpočtu rizík podľa navrhovanej úpravy pre banky je zapracovanie základných požiadaviek na vlastný model pre výpočet trhového rizika priamo do návrhu zákona. Vykonávacím predpisom vydaným NBS sa teraz ďalej upravia len podrobnosti o požiadavkách na vlastné zdroje, ktoré vypočíta vlastný model pre trhové riziko.

Na tomto mieste je potrebné konštatovať, že zavádzaná technológia výpočtu hodnoty trhového rizika vlastným modelom nie je pre osoby pôsobiace na finančnom trhu nová a navrhovanou úpravou sa má docieliť rovnovážny stav s metódami, ktoré sa v súčasnosti dajú v danej oblasti využiť a taktiež sa vychádza v ústrety legislatívnej praxi, ktorá nedáva prednosť ustanovovať uvedené pravidlá výlučne vykonávacím predpisom, ako platí v súčasnosti (viď opatrenie NBS č. 4/2004).

Navrhovanou úpravou sa zavádza aj úplne nová povinnosť vypočítavať príslušné požiadavky na vlastné zdroje pokrytia operačného rizika predmetnej inštitúcie.

Pri právnej úprave pravidiel obmedzenia majetkovej angažovanosti banky (§ 33e) nedochádza k závažným zmenám. Podstatnou zmenou je len navrhované ustanovenie § 33e ods. 4, podľa ktorého majú banky možnosť pri dodržaní ustanovených podmienok prekročiť doteraz platné limity majetkovej angažovanosti. Uvedeným ustanovením sa vychádza v ústrety doteraz platnej úprave výpočtu majetkovej angažovanosti porovnateľného subjektu finančného trhu, ktorým je obchodník s cennými papiermi ale rovnako aj zahraničným úpravám v danej oblasti. Návrh nie je samoúčelný a zabezpečuje harmonizáciu pravidiel obmedzovania majetkových angažovaností banky a obchodníka s cennými papiermi na celoeurópskej úrovni. Návrh ďalej zabezpečí, aby v prípade povoleného prekročenia daných limitov banka bola povinná túto skutočnosť zohľadniť pri výpočte požiadaviek na vlastné zdroje, ktorý sa ustanoví opatrením NBS.

§ 33f predstavuje úplne nové pravidlo umožňujúce konať NBS v prípade poklesu ekonomickej hodnoty banky pod stanovenú hranicu vlastných zdrojov pri opatrením NBS vymedzenom úrokovom šoku. Týmto sa ustanovuje nový druh stresového testovania banky. Cieľom navrhovanej úpravy je predovšetkým podchytiť vývoj úrokového rizika bankovej knihy banky, ktorého limity orgán dohľadu zatiaľ neustanovuje. Nový paragraf je teda dočasným nástrojom regulácie úrokového rizika banky, na ktoré inak banka nie je povinná vypočítavať požiadavky na vlastné zdroje podľa ostatných ustanovení zákona. Rozhodujúcou je však skutočnosť, že na základe porušenia ustanoveného pravidla Národná banka Slovenska vydá opatrenie na nápravu.

K bodu 31

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 32

V porovnaní z doteraz platnou právnou úpravou je uverejňovanie informácií bankami upravené podrobnejšie. Dôvodom je skutočnosť, že uverejňovanie potrebných informácií prispieva k väčšej spoľahlivosti a stabilite finančného systému, udržiava rovnosť príležitostí v hospodárskej súťaži a rešpektuje citlivosť niektorých informácií.

Opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska, sa ustanovia podrobnosti týkajúce sa povinnosti uverejňovať informácie podľa tohto ustanovenia

K bodu 33

Zmeny v ustanoveniach § 39 vychádzajú z ustanovení smernice 2006/49/ES o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií, predovšetkým z článku 11 a prílohy VII danej smernice. Ide tu hlavne o precíznejšie vymedzenie obchodnej knihy s cieľom posilniť istotu požiadaviek na vlastné zdroje a tiež s cieľom obmedziť možné špekulatívne presuny medzi bankovou knihou a obchodnou knihou smerujúce k obchádzaniu požiadaviek na vlastné zdroje.

Je potrebné zdôrazniť, že vedenie obchodnej knihy banky je jednou zo základných povinností banky pre oblasť vedenia obchodnej dokumentácie súvisiacej s vykonávaním obchodov na finančných trhoch podľa príslušného povolenia Národnej banky Slovenska. Obchodná kniha je osobitnou evidenciou, ktorou sa má preukazovať výkon uvedenej činnosti a slúži aj na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje ustanovených týmto zákonom. Zvlášť je dôležité sledovať obraty obchodnej knihy na dennej báze, keďže obchody na finančných trhoch sa uskutočňujú a prebiehajú prakticky nepretržite, z čoho vyplývajú riziká, ktoré je potrebné sledovať rovnako na dennej báze. Rozhodujúcimi sa v tejto súvislosti stávajú aj metódy oceňovania pozícií banky zaznamenanými v obchodnej knihe na určenie verného obrazu rizika, ktoré banka dennodenne podstupuje pri výkone svojich obchodov na finančných trhoch. Podrobnosti o oceňovaní pozícií obchodnej knihy sa tiež ustanovia opatrením, ktoré vydá NBS.

K bodu 34

Legislatívno-technická úprava. Neexistujúci odkaz 40a sa nahrádza správnym odkazom 40.

K bodu 35

Pretože narastá cezhraničné podnikanie v rámci EÚ a zaznamenávajú sa rastúce trendy smerom k centralizácii riadenia rizika v cezhraničných skupinách, je nutné zlepšiť koordináciu a spoluprácu medzi národnými orgánmi dohľadu v EÚ. Z toho dôvodu sa posilňuje funkcia konsolidujúceho orgánu dohľadu, z čoho vyplýva aj nutnosť precíznejšie upraviť postavenie a pôsobnosť Národnej banky Slovenska.

Prepracované znenie § 44 až 49 terminologicky a vecne precizujú výkon dohľadu na konsolidovanom základe. Návrh generalizuje používanie pojmu konsolidovaného celku tak, aby ďalej nebolo nutné pojmovo rozlišovať jednotlivé druhy konsolidovaných celkov z hľadiska osoby, ktorá sa nachádza na jeho čele (banka, finančná inštitúcia, iná osoba) a z hľadiska skutočnosti, že konsolidovaný celok môže byť sám súčasťou širšieho konsolidovaného celku (subkonsolidovaná úroveň). Ruší sa používanie pojmu „ovládania“ v súvislosti s definovaním konsolidovaných celkov a vykonávaním dohľadu nad nimi. Tento sa nahrádza jednoznačnejším vyjadrením vzťahov medzi členmi konsolidovaných celkov, a to kontrolou a majetkovou účasťou.

K bodu 36

Ostatné zmeny v právnej úprave dohľadu nad finančnými konglomerátmi (deviata časť) vychádzajú hlavne z nutnosti harmonizácie textu s navrhovanými úpravami v ôsmej časti. Predovšetkým ide o používanie pojmu „ovládania“ len na účel identifikácie finančných konglomerátov, na rozdiel od doterajšej úpravy, podľa ktorej sa pojem „ovládania“ využíva aj pre účel identifikácie konsolidovaných celkov. Z tohto dôvodu sa definícia presúva z ôsmej časti do deviatej a tomu sa text upravuje aj legislatívne.

K bodu 37

Odôvodnenie súvisí s bodom 36.

K bodom 38 a 39

Odôvodnenie je rovnaké ako k bodu 11.

K bodu 40

Odôvodnenie je rovnaké ako k bodu 36.

K bodu 41

Rozšírenie a precizovanie pravidiel obozretného podnikania bánk si vyžaduje aj doplnenie ustanovení § 50 ods. 1 upravujúcich opatrenia na nápravu, ktoré v rámci svojich právomocí môže uložiť Národná banka Slovenska. Navrhovaná úprava súvisí s transpozíciou článku 136 smernice 2006/48/ES, podľa ktorého orgán dohľadu uloží opatrenia na nápravu s cieľom zabezpečiť v bankách udržiavanie dostatočnej výšky vlastných zdrojov a správne postupy riadenia banky a riadenia rizík.

K bodu 42

Odôvodnenie je rovnaké ako k bodu 4.

K bodom 43 až 46

Odôvodnenie je rovnaké ako k bodu 41.

K bodu 47

Odôvodnenie je rovnaké ako k bodu 11.

K bodu 48

Na základe rozšírenia znenia uvedeného v § 50 ods. 11 sa Národnej banke Slovenska v prípade zistených nedostatkov v činnosti banky alebo pobočky zahraničnej banky umožňuje uložiť banke alebo pobočke zahraničnej banky predkladať osobitné výkazy, hlásenia a správy, ktoré sú nutné na preverenie, či zistené nedostatky sú odstránené.

K bodu 49

Odôvodnenie je rovnaké ako k bodu 4.

K bodu 50

Odôvodnenie je rovnaké ako k bodu 11.

K bodu 51

Odôvodnenie je rovnaké ako k bodu 11.

K bodu 52

Legislatívno-technická úprava. Ide o zosúladenie lehôt uvedených v § 63 ods. 1 písm. c).

K bodom 53 a 54

Doplnením nových ustanovení § 85a 85b sa zavádza nový zvýhodnený produkt pre mladých, tzv. hypotekárny úver pre mladých, ktorý je podporený poskytovaním tzv. štátneho príspevku pre mladých zo štátneho rozpočtu na hypotekárne úvery, ktorým sa zníži výška úrokovej sadzby určená v zmluve o hypotekárnom úvere. Navrhuje sa, aby bolo poskytnutie tohto štátneho príspevku podmienené podporou hypotekárnej banky v dĺžke piatich rokov od poskytnutia hypotekárneho úveru vo forme zníženia úrokovej sadzby určenej v zmluve o hypotekárnom úvere v rovnakej výške, ako ju zníži štát, najviac však do výšky 1%, odloženia splátky istiny hypotekárneho úveru a umožnenia mimoriadnej splátky bez poplatku.

Navrhuje sa, aby takáto podpora bola určená mladým ľuďom vo veku od 18 do 35 rokov veku, pričom sa navrhuje, že ak by boli poberateľmi hypotekárneho úveru manželia, musí túto podmienku veku spĺňať ku dňu uzatvorenia zmluvy o hypotekárnom úvere každá z týchto osôb. Zároveň musí táto osoba (osoby) spĺňať aj ďalšiu podmienku, ktorou je maximálny hrubý príjem.

Úpravou sa zároveň garantuje, že podmienky poskytnutia hypotekárneho úveru, t.j. štátna podpora a podpora zo strany hypotekárnej banky platia po dobu piatich rokov od poskytnutia a začatia úročenia hypotekárneho úveru.

Navrhovanou úpravou sa ustanovujú dôvody zániku štátneho príspevku pre mladých, v rámci ktorých sa bližšie špecifikuje blízka osoba, na ktorú môže byť prevedený záväzok z hypotekárneho úveru so štátnym príspevkom bez toho, aby tento štátny príspevok zanikol. Navrhuje, aby zodpovednosť za pravdivosť údajov o dovŕšení veku a požadovanom príjme neniesla hypotekárna banka.

K bodu 55

Návrhom sa rieši vzťah medzi zákonom č. 266/2005 Z. z. o finančných službách na diaľku a § 89 zákona o bankách.

Doterajšia úprava § 89 ods. 4 sa dopĺňa o ďalšiu z činností bánk a pobočiek zahraničných bánk, pri ktorých klient nie je povinný preukazovať svoju totožnosť, a to pri využívaní bankou alebo pobočkou zahraničnej banky poskytovaných finančných službách na diaľku.

K bodu 56

Navrhovanou úpravou sa zosúlaďuje text s ostatnými právnymi predpismi, predovšetkým so zákonom o Policajnom zbore. Je to legislatívno-technická úprava.

K bodu 57

Legislatívno-technická úprava v snahe predísť výkladovým problémom s § 92 ods. 1.

K bodu 58

Upresňujúca úprava § 92 ods. 4 na základe pripomienky Inštitútu pre aproximáciu práva.

K bodu 59

Nové znenie rozširuje okruh osôb, ktorým môžu byť poskytnuté údaje tvoriace predmet bankového tajomstva na základe predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska, a to v súvislosti so zánikom spoločnosti bez likvidácie, t. j. zlúčením alebo splynutím (zánik bez likvidácie ďalej len “premena spoločnosti”). Proces premeny spoločnosti vyžaduje uskutočniť celý rad krokov, ktoré sú kogentne regulované všeobecne záväznými právnymi predpismi a to najmä

Obchodným zákonníkom, zákonom o bankách, zákonom o cenných papieroch a zákonom o ochrane hospodárskej súťaže a pod.

Samotné právne účinky premeny spoločnosti nastávajú až konštitutívnym zápisom v obchodnom registri. Po vykonaní tohto zápisu v závislosti od druhu premeny spoločnosť zaniká alebo vzniká nová spoločnosť, pričom nástupnícka spoločnosť preberá na seba všetky práva a povinnosti zanikajúcej spoločnosti. Ku dňu zápisu premeny spoločnosti majú byť vykonané právne kroky premeny spoločnosti aj všetky organizačné a technické predpoklady fungovania nástupníckej spoločnosti.

Úpravou sprístupnenia informácií tvoriacich predmet bankového tajomstva osobe, s ktorou má dôjsť k premene spoločnosti je docieliť, aby aj banky ako nástupnícke spoločnosti mohli byť ku dňu právnych účinkov premeny pripravené vykonávať svoje činnosti aj po technickej stránke a to najmä s požiadavkou na jednotnosť informačného systému. Pri doterajšej právnej úprave nie je možné uvedenú požiadavku zabezpečiť. V súvislosti s premenou spoločnosti sa vyžaduje proces migrácie dát z informačného systému zanikajúcej banky do systému nástupníckej banky a s tým súvisí aj problematika nastavenia parametrov informačných systémov, čo vzhľadom na súčasnú právnu úpravu nie je možné realizovať.

K bodu 60

Odôvodnenie je rovnaké ako k bodu 4.

K bodu 61

Uvedená požiadavka na zmenu doby dĺžky uchovávania videozáznamov a audiozáznamov sa navrhuje najmä z dôvodu predchádzania, minimalizovania a následného odhaľovania trestnej činnosti, ako aj na účely súdneho konania, konania o priestupkoch atď.

K bodu 62

V súvislosti s možnosťou bánk používať na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pokrytia kreditného rizika prístup interných ratingov, ktorý je predmetom schválenia Národnou bankou Slovenska, je potrebné zo strany orgánu dohľadu posúdiť aj nevyhnutnosť zberu tých osobných údajov klientov, ktoré by inak mohli byť predmetom ochrany osobných údajov podľa osobitného zákona. Týmto ale Národná banka Slovenska na seba nepreberá zodpovednosť za posúdenie toho, či sa na daný zbieraný údaj o klientovi nevzťahuje ochrana podľa osobitného zákona, ktorú inak má Úrad pre ochranu osobných údajov.

K bodu 63

Vzhľadom na veľký rozsah zmien v pravidlách obozretného podnikania Európska komisia umožňuje orgánom dohľadu ustanoviť prechodné obdobia na postupné zavádzanie metodológie súvisiacej s prísnejším režimom.

K bodu 64

Legislatívno-technická úprava na základe pripomienky Inštitútu pre aproximáciu práva.

K bodu 65

Nahrádza sa doterajšia transpozičná príloha.

K ustanoveniam článku II

K bodu 1

Legislatívno – technická úprava v súvislosti s vytvorením integrovaného dohľadu nad finančným trhom podľa zákona č. 747/2004 Z. z., na základe ktorého sekundárnu legislatívu pre oblasť finančného trhu vydáva Národná banka Slovenska.

K bodu 2

V súlade s čl. 4 smernice 2006/48/ES sa upravuje definícia kontroly.

K bodu 3

V súvislosti s povolením na poskytovanie investičných služieb pre obchodníkov s cennými papiermi sa v súlade s čl. 7 a 8 smernice 2006/49/ES zavádza alternatívne splnenie požiadavky minimálnej výšky základného imania. Obchodníci s cennými papiermi, ktorí budú poskytovať investičné služby podľa § 6 ods. 2 písm. a), b) alebo d) a nebudú pri poskytovaní investičných služieb oprávnení nakladať s peňažnými prostriedkami alebo investičnými nástrojmi klienta sa budú môcť rozhodnúť, či ich minimálna výška základného imania bude 2 500 000 Sk alebo si túto povinnosť splnia poistením pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú pri vykonávaní činnosti alebo kombináciou počiatočného kapitálu a poistenia v pomere schválenom Národnou bankou Slovenska na ich žiadosť. Požiadavka na minimálnu výšku základného imania bude však rozdielna, ak obchodník s cennými papiermi bude vykonávať aj sprostredkovanie v poisťovníctve v súlade so zákonom č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia. V takomto prípade sa budú na obchodníka vzťahovať len dodatočné požiadavky na základné imanie 25 000 EUR alebo na poistenie vo výške 500 000 EUR na každú poistnú udalosť a v súhrne 750 000 EUR ročne pre všetky poistné udalosti alebo ich kombinácia v pomere schválenom Národnou bankou Slovenska na žiadosť obchodníka s cennými papiermi.

K bodu 4

V súlade so smernicou 2006/49/ES sa upravujú požiadavky na kapitálovú primeranosť obchodníka s cennými papiermi na základe, ktorých bude obchodník s cennými papiermi povinný nepretržite vypočítavať a monitorovať hodnotu svojich vlastných zdrojov. Úprava kapitálovej primeranosti obchodníka s cennými papiermi je s určitými výnimkami uvedenými smernici 2006/49/ES rovnaká ako v prípade bánk, čo návrh zákona aj zohľadňuje.

V prípade, ak dôjde k zlúčeniu dvoch alebo viacerých obchodníkov s cennými papiermi, vlastné zdroje obchodníka s cennými papiermi ktorý vznikol zlúčením, nemusia dosahovať úroveň základného imania podľa § 54 počas lehoty určenej v rozhodnutí o udelení predchádzajúceho súhlasu podľa § 70 ods. 1 písm. e). Počas tejto lehoty, vlastné zdroje tohto obchodníka s cennými papiermi nesmú klesnúť pod súčet vlastných zdrojov zlučovaných obchodníkov s cennými papiermi v čase zlúčenia. Obchodník s cennými papiermi bude povinný nepretržite dodržiavať minimálne požiadavky na vlastné zdroje.

V súvislosti s požiadavkou udržiavať výšku vlastných zdrojov obchodníka s cennými papiermi Národná banka Slovenska bude môcť upraviť túto požiadavku v prípade významnej zmeny v obchodnej činnosti obchodníka s cennými papiermi za posledný rok. Zároveň sa Národná banka Slovenska sa splnomocňuje na vydanie opatrenia, ktoré bližšie ustanoví položky týkajúce sa vlastných zdrojov. Medzi ďalšie kompetencie Národnej banky bude patriť aj vydávanie predchádzajúcich súhlasov v súvislosti s požiadavkami na vlastné zdroje.

K bodu 5

K § 74a

Obchodníkom s cennými papiermi, ktorí sú súčasťou konsolidovaného celku alebo finančnej holdingovej spoločnosti sa ustanovujú povinnosti v súlade so smernicou 2006/48/ES. Zároveň sa splnomocňuje Národná banka Slovenska na vydanie opatrenia, ktorým sa predovšetkým ustanoví rozsah a spôsob dodržiavania povinností materského obchodníka s cennými papiermi v členskom štáte na konsolidovanom základe, ako aj metódy konsolidácie údajov na tento účel; rozsah a spôsob dodržiavania povinností obchodníka s cennými papiermi kontrolovaného materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v členskom štáte alebo v ktorej má materská finančná holdingová spoločnosť v členskom štáte majetkovú účasť na konsolidovanom základe tejto finančnej holdingovej spoločnosti, ako aj metódy konsolidácie údajov na tento účel.

K § 74b

Upravujú sa definície majetkovej angažovanosti ako aj veľkej majetkovej angažovanosti. Súčasne sa upravujú aj limity týchto angažovaností, ktoré je obchodník s cennými papiermi dodržiavať. Súčet veľkých majetkových angažovaností obchodníka s cennými papiermi nesmie prekročiť 800 % jeho vlastných zdrojov. V prípade prekročenia je obchodník s cennými papiermi túto skutočnosť oznámiť Národnej banke Slovenska. Podrobnosti o spôsobe výpočtu majetkovej angažovanosti ustanoví opatrením Národná banka Slovenska.

K § 74c

Za účelom implementácie čl. 34 smernice 2006/49 sa v rámci ustanovení o organizácii a riadení obchodníka s cennými papiermi ukladá nová povinnosť, vypracovať a dodržiavať stratégiu a systém priebežného hodnotenia a udržiavania výšky, druhov a rozloženia ekonomického kapitálu, ktorý považuje daný obchodník za primeraný na krytie rizík, ktorým je alebo môže byť vystavený.

K bodu 6

V súlade s čl. 11 smernice 2006/49/ES sa ukladá obchodníkovi s cennými papiermi nová povinnosť vedenia a riadenia obchodnej knihy v rovnakom rozsahu ako babky.. Požiadavky na riadenie obchodnej knihy a povinnosť ich dodržiavať je obchodník s cennými papiermi povinný ustanoviť vo svojom vnútornom predpise.

K bodom 7 až 9

Legislatívno – technická úprava.

K bodu 10

K § 114

V tomto paragrafe sú definované pojmy a všeobecné zásady týkajúce sa ponúk na prevzatie. V súlade s článkom 2 ods. 1 písm. a) smernice o ponukách na prevzatie sa ponukou na prevzatie rozumie verejný návrh na uzavretie zmluvy, ktorej predmetom je kúpa všetkých akcií cieľovej spoločnosti alebo ich časti alebo výmena týchto akcií alebo ich časti za iné cenné papiere, ktorý je adresovaný akcionárom tejto spoločnosti a je vyhlásený na základe povinnosti ustanovenej týmto zákonom alebo dobrovoľne, ak má za cieľ nadobudnutie kontrolného podielu v cieľovej spoločnosti alebo ak môže mať za následok získanie kontroly nad cieľovou spoločnosťou. Ponuku na prevzatie možno urobiť iba na cenné papiere, s ktorými je spojené hlasovacie právo, t.j. na akcie, dočasné listy a iné majetkové cenné papiere s ktorými je spojené hlasovacie právo obchodované na regulovanom trhu (čl. 2 ods. 1 písm. e) smernice o ponukách na prevzatie. V súlade s čl. 3 ods. 1 písm. e) smernice o ponukách na prevzatie, ktorý upravuje všeobecné zásady ponúk na prevzatie, navrhovateľ môže ponuku na prevzatie vyhlásiť vtedy, ak disponuje dostatočnými peňažnými prostriedkami na vyplatenie. Navrhovateľ, ktorý nie je obchodníkom s cennými papiermi, je povinný poveriť obstaraním nadobudnutia akcií na základe ponuky na prevzatie obchodníka s cennými papiermi alebo zahraničného obchodníka s cennými papiermi. Tým sa zabezpečí, že ponuka na prevzatie bude realizovaná prostredníctvom organizátora regulovaného trhu a bude transparentná. Definujú sa osoby konajúce v zhode.

K § 115

V súlade s článkom 6 smernice o ponukách na prevzatie fyzická alebo právnická osoba, ktorá prijala rozhodnutie o tom, že uskutoční ponuku na prevzatie alebo ktorej vznikla povinnosť uskutočniť ponuku na prevzatie, čiže rozhodnutie o tom, že sa verejne zaviaže kúpiť určité akcie alebo ktorej vznikla povinnosť uskutočniť ponuku na prevzatie podľa § 118g, čiže povinnosť zaviazať sa na kúpu všetkých akcií spoločnosti, bezodkladne oznámi túto skutočnosť predstavenstvu cieľovej spoločnosti a Národnej banke Slovenska dennej tlači s celoštátnou pôsobnosťou alebo s dostatočným rozšírením v Slovenskej republike a v tých členských štátoch, na regulovaných trhoch, ktorých boli majetkové cenné papiere cieľovej spoločnosti prijaté na obchodovanie.

Predstavenstvo cieľovej spoločnosti informuje o ponuke na prevzatie dozornú radu a zástupcov zamestnancov, resp. zamestnancov.

K § 116

Návrh ponuky na prevzatie podlieha schváleniu Národnej banky Slovenska. Do 10 pracovných dní odo dňa tohto zverejnenia oznámenia je navrhovateľ povinný predložiť Národnej banke Slovenska písomný návrh ponuky na prevzatie, ktorý obsahuje údaje uvedené v odseku 2. Okrem základných formálnych náležitostí musí návrh ponuky na prevzatie obsahovať:

lehotu platnosti ponuky na prevzatie, ktorá musí byť v rozmedzí od 30 do 70 kalendárnych dní,

určenie počtu akcií, ktoré sa navrhovateľ zaviaže nadobudnúť, namiesto presného určenia počtu sa môže uviesť minimálny alebo maximálny počet,

určenie ceny, za ktorú sa navrhovateľ zaväzuje akcie nadobúdať,

zdroje a spôsob financovania, aby bolo zrejmé, že navrhovateľ bude schopný plniť záväzky, ktoré mu môžu z ponuky na prevzatie vyplynúť,

spôsob, akým možno prijať ponuku na prevzatie, vrátane postupu a spôsobu uzatvorenia zmluvy o kúpe akcií alebo zmluvy o výmene akcií za iné cenné papiere, spôsobu, podmienok a postupu pri platení kúpnej ceny alebo realizácii výmeny cenných papierov,

zámery navrhovateľa týkajúce sa budúcej činnosti spoločnosti, jej zamestnancov a členov jej orgánov,

právo štátu, ktorým sa budú riadiť zmluvy uzatvorené v súvislosti s ponukou na prevzatie medzi navrhovateľom a akcionármi cieľovej spoločnosti a ktoré súdy sú príslušné na riešenie sporov z ponuky na prevzatie.

Ponuka na prevzatie nesmie byť zverejnená pred schválením Národnou bankou Slovenska.

K § 117

Národná banka Slovenska do 10 pracovných dní od doručenia návrhu ponuky na prevzatie ponuku, ktorá nie je v súlade so zákonom, zakáže alebo do 5 pracovných dní uloží navrhovateľovi doplniť údaje. Ponuku na prevzatie možno vyhlásiť až po schválení Národnou bankou Slovenska. Zamietnutím návrhu na ponuku na prevzatie nezaniká povinnosť vykonať povinnú ponuku na prevzatie podľa § 118g.

K § 118

V súlade s článkom 6 ods. 2 smernice o ponukách na prevzatie schválenú ponuku na prevzatie navrhovateľ doručí predstavenstvu cieľovej spoločnosti a následne zverejní v dennej tlači s celoštátnou pôsobnosťou alebo s dostatočným rozšírením v Slovenskej republike a v tých členských štátoch, na regulovaných trhoch, ktorých boli majetkové cenné papiere cieľovej spoločnosti prijaté na obchodovanie.

Predstavenstvo cieľovej spoločnosti a navrhovateľ informujú o schválení ponuky na prevzatie zástupcov zamestnancov, resp. zamestnancov. Po vyhlásení ponuky na prevzatie je navrhovateľ povinný najmenej raz týždenne stav jeho podielu v cieľovej spoločnosti a údaje o vývoji ponuky, najmä počet a menovitú hodnotu akcií ponúknutých v rámci ponuky.

K bodu 11

K § 118a

Ide o národnú úpravu v súlade s článkom 13 smernice o ponukách na prevzatie, ktorý dáva členským štátom možnosť vlastnej úpravy vo veci odvolania a zmien ponúk na prevzatie. Ponuku na prevzatie možno odvolať len za dvoch predpokladov. Ak je v nej výslovne uvedená možnosť odvolania a ak ešte nebola prijatá prvým záujemcom. V ostatných prípadoch možno ponuku na prevzatie odvolať, len ak bola uskutočnená konkurenčná ponuka na prevzatie podľa § 118e.

Zákon umožňuje zmeniť obsah ponuky na prevzatie a to aj opakovane, ak je to v nej výslovne uvedené v prípade, že je táto zmena pre záujemcov výhodnejšia a vzťahuje sa aj na akcionárov, ktorí prijali ponuku na prevzatie pred zmenou.

Odvolanie a zmena ponuky podlieha schváleniu Národnej banky Slovenska a po schválení sa musia zverejniť. Ak navrhovateľ alebo osoba konajúca v zhode s navrhovateľom po uverejnení ponuky na prevzatie a pred uplynutím lehoty jej platnosti nadobudne akcie cieľovej spoločnosti za cenu vyššiu, ako je ponúkaná v schválenej ponuke na prevzatie, navrhovateľ je povinný zvýšiť ponúkanú cenu tak, aby nebola nižšia ako najvyššia cena, ktorú zaplatil za nadobudnutie akcií cieľovej spoločnosti.

K § 118b

Ide o národnú úpravu v súlade s článkom 13 smernice o ponukách na prevzatie, ktorý dáva členským štátom možnosť vlastnej úpravy vo veci zverejnenia výsledkov ponúk na prevzatie. Ak bol pri čiastočnej ponuke na prevzatie prekročený určený počet akcií, uzatvorená zmluva sa mení v počte akcií, ktorých sa týka. Osoby, ktoré ponuku na prevzatie prijali, sa uspokoja pomerne v závislosti od celkového počtu akcií, ktoré sú predmetom prijatých ponúk na prevzatie. Navrhovateľ je povinný týmto osobám oznámiť pomerné uspokojenie a jeho výšku do jedného mesiaca od uplynutia lehoty platnosti ponuky na prevzatie. Ak navrhovateľ pri čiastočnej ponuke na prevzatie neoznámi osobám, ktoré ju prijali, výšku pomerného uspokojenia v mesačnej lehote platí, že zmluva bola uzatvorená v plnom rozsahu prijatých ponúk na prevzatie. Po splnení oznamovacích povinností voči osobám, ktoré prijali ponuku na prevzatie alebo po uplynutí mesačnej lehoty navrhovateľ zverejní súhrnné oznámenie o výsledkoch ponuky na prevzatie a zašle ho cieľovej spoločnosti.

K § 118c

Ten kto uzavrel zmluvu v dôsledku prijatia ponuky, môže odstúpiť len do uplynutia lehoty platnosti ponuky na prevzatie, ak pravidlá organizátora regulovaného trhu neurčujú inak. Odvolanie prijatia ponuky sa musí podať písomnou formou. V prípade čiastočnej ponuky na prevzatie môže ten, kto ponuku na prevzatie prijal, odstúpiť do desiatich dní od doručenia oznámenia pomerného uspokojenia a jeho výšky.

K § 118d

V súlade s článkom 9 smernice o ponukách na prevzatie, ak je zverejnená ponuka na prevzatie, orgány cieľovej spoločnosti nesmú prijímať žiadne opatrenia a úkony, s výnimkou rokovania o výhodnejších podmienkach ponuky na prevzatie a vyvolania konkurenčnej ponuky na prevzatie, ktoré sú spôsobilé zabrániť akcionárom cieľovej spoločnosti v možnosti prijať so znalosťou veci slobodné rozhodnutie o ponuke na prevzatie;

Orgánom cieľovej spoločnosti sa zakazuje rozhodnúť v čase platnosti ponuky na prevzatie najmä o zvýšení základného imania, o vydaní dlhopisov spojených s prednostným právom na upísanie akcií, o kúpe vlastných akcií, prípadne uskutočňovať právne úkony, v dôsledku ktorých sa podstatne zmenia majetkové pomery cieľovej spoločnosti.

Zámer týchto ustanovení je ochrana investora, ktorý chce majetkovo vstúpiť do spoločnosti. Predstavenstvu cieľovej spoločnosti sa znemožňuje vyvíjať činnosti smerujúce k tomu, aby zabránilo alebo obmedzovalo vstup takejto osoby do spoločnosti.

Orgány cieľovej spoločnosti sú povinné v lehote 5 pracovných dní odo dňa doručenia ponuky na prevzatie vypracovať spoločné stanovisko k ponuke na prevzatie (najmä či je v súlade so záujmami akcionárov, zamestnancov a veriteľov spoločnosti, k dôsledkom, ktoré prinesie realizácia ponuky na prevzatie vo vzťahu k záujmom cieľovej spoločnosti, záujmom jej akcionárov, veriteľov a osobitne zamestnancov a k strategickým plánom navrhovateľa týkajúcim sa cieľovej spoločnosti a ich predpokladanému dopadu na zamestnanosť a lokalizáciu výkonu podnikateľských činností cieľovej spoločnosti). So stanoviskom by mali byť oboznámení zástupcovia zamestnancov, resp. zamestnanci a musí byť zaslané Národnej banke Slovenska a musí sa zverejniť.

K § 118e

Ide o národnú úpravu v súlade s článkom 13 smernice o ponukách na prevzatie, ktorý dáva členským štátom možnosť vlastnej úpravy vo veci konkurenčných ponúk na prevzatie. Tento paragraf upravuje režim, ak sú akcie jednej spoločnosti predmetom viacerých ponúk na prevzatie. Takéto ponuky sa nazývajú konkurenčnými ponukami. Aby nedochádzalo k rôznym manipuláciám, znemožňuje sa vykonávať konkurenčnú ponuku osobám konajúcim v zhode s navrhovateľom.

Keďže vyhlásením konkurenčnej ponuky na prevzatie sa menia celkové podmienky, navrhovateľ pôvodnej ponuky môže predĺžiť jej lehotu alebo ju ponuku odvolať. Takisto majitelia akcií, ktorí prijali pôvodnú ponuku na prevzatie môžu do uplynutia lehoty jej platnosti, v prípade vyhlásenia konkurenčnej ponuky na prevzatie, prijatie ponuky na prevzatie odvolať a nemôžu byť za to sankcionovaní.

K § 118f

V súlade s článkom 4 smernice o ponukách na prevzatie, návrh ponuky na prevzatie schválený podľa tohto zákona platí v každom členskom štáte, v ktorom sú akcie cieľovej spoločnosti prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu. Ďalšie schválenie orgánom dohľadu tohto členského štátu sa nevyžaduje.

K § 118g

V súlade s článkom 5 smernice o ponukách na prevzatie v záujme ochrany minoritných akcionárov zákon ustanovuje každej osobe alebo osobám konajúcim v zhode, ktoré dosiahnu alebo presiahnu 33 % podiel na hlasovacích právach spojených s akciami jednej akciovej spoločnosti (okrem prípadov uvedených v odseku 3 tohto paragrafu), povinnosť uskutočniť ponuku na prevzatie celej akciovej spoločnosti. Ak k nadobudnutiu alebo prekročeniu kontrolného podielu zakladajúceho povinnosť uskutočniť ponuku na prevzatie došlo konaním v zhode, majú túto povinnosť všetky osoby konajúce v zhode; povinnosť je splnená, ak ponuku na prevzatie vyhlási ktorákoľvek z nich.

V súlade s článkom 5 ods. 5 smernice o ponukách na prevzatie môže navrhovateľ ponúknuť ako protiplnenie hotovosť. cenné papiere alebo kombináciu obidvoch.

Pri povinnej ponuke na prevzatie sa pri určovaní nákupnej ceny akcií vychádza zo znaleckého posudku, pričom cena nesmie byť nižšia ako navrhovateľ alebo osoba konajúca v zhode s ním zaplatila za akcie cieľovej spoločnosti za posledných dvanásť mesiacov pred vznikom povinnosti vyhlásiť povinnú ponuku na prevzatie. Povinnú ponuku na prevzatie nie je možné odvolať.

Do zverejnenia ponuky na prevzatie nesmie osoba povinná uskutočniť povinnú ponuku na prevzatie vykonávať hlasovacie práva spojené s akciami, ktoré presahujú 33 % kontrolný podiel.

K § 118h

V súlade s článkom 11 smernice o ponukách na prevzatie môže valné zhromaždenie cieľovej spoločnosti rozhodnúť o tom, že od zverejnenia ponuky na prevzatie do uplynutia lehoty platnosti ponuky na prevzatie sú voči navrhovateľovi pre prevody v rámci ponuky na prevzatie neúčinné akékoľvek obmedzenia prevoditeľnosti týkajúce sa akcií cieľovej spoločnosti a pri rozhodovaní valného zhromaždenia cieľovej spoločnosti o opatreniach a úkonoch podľa § 118d ods. 1 sa na účely určenia počtu hlasovacích práv na tomto valnom zhromaždení stávajú neúčinnými akékoľvek obmedzenia hlasovacích práv. Toto rozhodnutie nemôže valné zhromaždenie odvolať v čase od uverejnenia oznámenia do uplynutia lehoty platnosti ponuky na prevzatie.

Ak navrhovateľ po zverejnení výsledkov ponuky na prevzatie, poprípade po oznámení pomerného uspokojenia u čiastočnej ponuky na prevzatie, vlastní akcie cieľovej spoločnosti, s ktorými je spojených najmenej 75 % všetkých hlasovacích práv spojených s akciami tejto spoločnosti, stávajú sa na valnom zhromaždení, ktoré navrhovateľ zvolá za účelom zmeny stanov cieľovej spoločnosti alebo voľby a odvolania členov orgánov cieľovej spoločnosti po uverejnení výsledkov ponuky na prevzatie, poprípade po uplynutí zákon nej lehoty na oznámenie pomerného uspokojenia u čiastočnej ponuky na prevzatie, neúčinnými všetky

obmedzenia prevoditeľnosti akcií podľa § 173f ods. 5,

obmedzenia hlasovacích práv podľa § 173f ods. 6,

osobitné práva spojené s akciami cieľovej spoločnosti vyplývajúce z jej stanov, ktoré spočívajú v práve voliť alebo odvolávať členov orgánov cieľovej spoločnosti.

Majitelia akcií, ktorí utrpeli straty v dôsledku zrušenia práv majú nárok na primeranú náhradu.

K § 118i

V súlade s článkom 15 smernice o ponukách na prevzatie navrhovateľ, ktorý po prijatí ponuky získal akcie, ktorých súhrnná menovitá hodnota predstavuje najmenej 95 % základného

imania cieľovej spoločnosti, s ktorým sú spojené hlasovacie práva a zároveň v tejto ponuke nadobudol alebo sa zmluvne zaviazal nadobudnúť najmenej 95 % podiel na hlasovacích právach v cieľovej spoločnosti, na ktoré sa vzťahovala ponuka na prevzatie, môže požadovať od majiteľov zostávajúcich akcií, aby mu predali svoje akcie. Toto neplatí, ak ponuka na prevzatie bola čiastočná alebo podmienená. Právo výkupu môže navrhovateľ uplatniť v lehote 3 mesiacov od uplynutia lehoty platnosti ponuky na prevzatie. Po uplynutí tejto lehoty mu toto právo zaniká. Navrhovateľ môže ponúknuť ako protiplnenie hotovosť. cenné papiere alebo kombináciu obidvoch.

Ak menšinový akcionár návrh na odkúpenie akcií neprijme, môže sa navrhovateľ svojho práva domáhať na súde. Rovnako menšinový akcionár môže požiadať súd o preskúmanie primeranosti ponúkaného plnenia.

Účelom inštitútu práva výkupu (squeeze-out) je reagovať na prípady kedy v akciovej spoločnosti dôjde k takej zmene pomerov, pri ktorej sa pôvodne rozptýlená akcionárska štruktúra zmení v koncentrovanú. Sústredením podstatnej časti podielov v rukách majoritného akcionára dochádza k strate funkčnosti vnútorných mechanizmov akciovej spoločnosti. Nutnosť zvolávania valného zhromaždenia, informačné povinnosti a iné požiadavky kladené zákonom na akciové spoločnosti, sa pre efektívne fungovanie spoločnosti stávajú nefunkčnou záťažou, ktorá môže v konečnom dôsledku viesť k stratám týkajúcich sa všetkých akcionárov bez rozdielu.

Situácia, ktorá môže nastať sa nezlučuje so zmyslom existencie akciovej spoločnosti, ani s oprávnenými očakávaniami všetkých investorov. Z týchto dôvodov umožňuje väčšina právnych poriadkov väčšiny členských štátov EÚ reštrukturalizáciu spoločnosti z „verejnej“ na „súkromnú“ formou inštitútu práva výkupu, ako opatrenie z ktorého majú prospech majoritní aj minoritní akcionári. Aj keď bol inštitút práva výkupu v niektorých týchto štátoch pri jeho zavedení rozporovaný z hľadiska súladu s ústavnými princípmi, vždy súdy dospeli k záveru, že tento inštitút nie je v rozpore s ústavami daných štátov (napr. rozhodnutie nemeckého ústavného súdu z 7.8.1962, sp. Zn. 1 BvL 16/60 vo veci Feldmuehle).

Rovnako treba poukázať na skutočnosť, že doteraz nebol Európskym súdnym dvorom spochybnený čl. 15 smernice č.2004/25/ES, ktorý členským štátom ukladá povinnosť zaviesť inštitút práva výkupu z hľadiska možného rozporu s Protokolom č. 1 k Európskemu dohovoru o ľudských právach, ktorý obsahuje obdobnú dikciu ako článok 20 ústavy SR.

Záujem investora investujúceho do akciovej spoločnosti je maximalizovanie výnosu zo svojej investície prostredníctvom majetkovej účasti a nielen samotná účasť v spoločnosti. Možnosť minoritného investora ovplyvniť výnos z investície v prípade, kedy je spoločnosť ovládaná majoritným akcionárom disponujúcim 95 % podielom na hlasovacích právach, je iba teoretická. Záujem na efektívnejšom fungovaní spoločnosti možno všeobecne považovať za dôležitejší ako záujem minoritných akcionárov zotrvávať v spoločnosti bez možnosti reálne ovplyvniť chod spoločnosti a s malou nádejou na efektívne zhodnotenie účasti v budúcnosti. Minoritný akcionár môže získanú kompenzáciu za svoje akcie obratom investovať na kapitálovom trhu do spoločností, ktorých akcionárska štruktúra nebude takto koncentrovaná.

Je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že môže dochádzať k tomu, že minoritní akcionári (držiaci symbolické podiely v spoločnosti, ktoré predstavujú niekoľko kusov akcií z emisií o desiatkach či stovkách tisíc kusov) využívajú práva minoritných akcionárov za účelom získania výhod, ktoré sú v zjavnom nepomere voči ich účasti na kapitálovej spoločnosti, spôsobom ohrozujúcimi zámery majoritného akcionára i spoločnosť samotnú. Väčšinou ide o situácie kedy záujmy minoritných akcionárov nespočívajú v dlhodobom vlastnení akcií a činnosti spoločnosti ale skôr vo vyvíjaní tlaku na majoritného akcionára. Majoritný akcionár, ktorý vložil prostriedky do spoločnosti v takom rozsahu, že jej prípadný hospodársky neúspech by znamenal kvantitatívne významný zásah do jeho majetkových práv má naopak enormný záujem na bezproblémovom a efektívnom fungovaní spoločnosti.

Neexistencia právneho rámca v SR v tejto oblasti viedla k využívaniu netradičných riešení, ako je napríklad zmena právnej formy z akciovej spoločnosti na družstvo a s tým vznikajúcou povinnosťou doplatiť rozdiel medzi hodnotou stanoveného členského vkladu v družstve a výškou splateného členského vkladu. V prípade neuhradenia doplatku hodnoty členského vkladu zanikne členstvo v družstve vylúčením a členovi družstva vznikne nárok na vyplatenie vyrovnávacieho podielu. Podstatnej časti doterajších menšinových akcionárov (už členom družstva) tak zmenou právnej formy vznikne povinnosť, pod následkom vylúčenia z družstva doplatiť sumu, ktorú však zrejme nebudú schopní uhradiť. V praxi tak nastane situácia, že sa podstatne zníži počet členov družstva ako dôsledok vylúčenia členov družstva za neuhradenie peňažnej sumy do výšky stanoveného členského vkladu. Zámer sledovaný zmenou právnej formy, ktorý nastáva v tomto prípade je obdobný ako dôsledky, ktoré nastávajú v prípade uplatnenia inštitútu squeeze-out podľa smernice o ponukách na prevzatie, pričom však tento proces nie je primerane regulovaný a dohliadaný a nie je garantované primerané odškodnenie minoritných akcionárov

K § 118j

V súlade s článkom 16 smernice o ponukách na prevzatie podobne ako v § 118i platí, že, ak navrhovateľ, ktorý po prijatí ponuky získal akcie, ktorých súhrnná menovitá hodnota predstavuje najmenej 95 % základného imania cieľovej spoločnosti, s ktorým sú spojené hlasovacie práva a zároveň v tejto ponuke nadobudol alebo sa zmluvne zaviazal nadobudnúť najmenej 95 % podiel na hlasovacích právach v cieľovej spoločnosti, na ktoré sa vzťahovala ponuka na prevzatie, môže si menšinový akcionár v lehote 3 mesiacov od uplynutia lehoty platnosti ponuky na prevzatie uplatniť právo na odkúpenie, t.j. požiadať navrhovateľa, aby od neho odkúpil jeho akcie. Navrhovateľ je povinný odkúpiť tieto akcie za primeranú cenu. Navrhovateľ môže ponúknuť ako protiplnenie hotovosť, cenné papiere alebo kombináciu obidvoch.

Ak navrhovateľ návrh na odkúpenie akcií neprijme, môže sa menšinový akcionár svojho práva domáhať na súde. Rovnako navrhovateľ môže požiadať súd o preskúmanie primeranosti požadovaného plnenia.

K § 118k

Národná banka môže v prípade potreby vydať všeobecne záväzný právny predpis, ktorý podrobnejšie definuje náležitosti návrhu ponuky na prevzatie a o podmienky, za ktorých sa ponuka na prevzatie uskutočňuje.

K § 118l

Pokiaľ ide o otázky obchodného práva, rozhodné právo sa vždy riadi sídlom cieľovej spoločnosti, a to aj v prípade, ak akcie cieľovej spoločnosti nie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v členskom štáte sídla spoločnosti a, ak v tomto prípade vykonáva nad obchodno-právnymi vecami dohľad vždy orgán dohľadu štátu sídla cieľovej spoločnosti.

V otázkach súvisiacich s konaním o ponuke na prevzatie sa rozhodné právo určí ako právo štátu, v ktorom sa nachádza orgán dohľadu – to môže byť pri zhode štátu sídla cieľovej spoločnosti a štátu prijatia jej cenných papierov na obchodovanie na regulovanom trhu buď jeden a ten istý orgán pre všetky záležitosti, alebo orgán dohľadu iného štátu, ako je orgán dohľadu, ktorý vykonáva dohľad v obchodno-právnych veciach. Príslušnosť orgánu dohľadu je riešená v samostatnom paragrafe (§ 135c ods. 2 až 6).

K bodu 12

Obdobne ako v prípade dohľadu nad bankami sa upravujú postupy výmeny informácií na účely dohľadu nad obchodníkmi s cennými papiermi.

K bodu 13

V súlade s článkom 4 smernice o ponukách na prevzatie upravuje § 135c spoluprácu Národnej banky Slovenska s príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov a stanovuje prípady, v ktorých nad ponukou na prevzatie vykonáva dohľad Národná banka Slovenska a v ktorých vykonáva dohľad príslušný orgán dohľadu iného členského štátu.

K bodom 9 až 13

Legislatívno – technická úprava v súvislosti so zákonom č. 747/2004 Z. z. na základe ktorého sekundárnu legislatívu pre oblasť finančného trhu vydáva Národná banka Slovenska.

K bodu 14

V súlade so smernicou 2006/48/ES a 2006/49/ES sa upravuje definícia dohľadu na konsolidovanom základe ako aj definícia konsolidovaného celku. Zároveň sa ustanovujú povinnosti Národnej banke Slovenska pri vykonávaní dohľadu na konsolidovanom základe. Za týmto účelom sa v súlade s čl. 4 smernice č. 2006/48/ES v nadväznosti na čl. 2 smernice č. 2006/49/ES dopĺňajú definície pojmov materského obchodníka s cennými papiermi v členskom štáte, materskej finančnej holdingovej spoločnosti, materského obchodníka s cennými papiermi v EÚ, materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ.

K bodom 15 až 19

Legislatívno – technická úprava.

K bodu 20

Z hľadiska legislatívno - technických úprav sa presúvajú definície ovládania a regulovanej osoby z pôvodného § 138 do §143b.

K bodu 21

Rozšírenie a precizovanie pravidiel obozretného podnikania obchodníkov s cennými papiermi si vyžaduje aj doplnenie ustanovení § 144 upravujúcich opatrenia na nápravu, ktoré v rámci svojich právomocí môže uložiť Národná banka Slovenska.

K bodu 22

Ide o úpravu sankčných ustanovení, ktoré sa rozširujú aj na navrhovateľa ponuky na prevzatie v prípade porušenia povinností vyplývajúcich z tohto zákona.

K bodu 23 až 27

Legislatívno – technické úpravy vyvolané novou úpravou výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje.

K bodu 28

Úprava vyvolaná novou úpravou ponúk na prevzatie.

K bodu 29

Úprava prechodného obdobia do 31.12.2010 vo vzťahu k obchodníkovi s cennými papiermi, ktorý poskytuje investičné služby a investičné činnosti len vo vzťahu k opciám, futures, swapom a iným derivátovým nástrojom vzťahujúcim sa na komodity a k derivátovým nástrojom pre presun úverového rizika. Súčasne sa upravuje prechodné obdobie aj vo vzťahu k obchodníkovi s cennými papiermi ktorého celkové pozície v obchodnej knihe nepresahujú 50 miliónov EUR, a ktorého priemerný počet zamestnancov v priebehu finančného roku neprekročí 100, môže nahradiť do 31.12.2011 požiadavku na vlastné zdroje nižšou hodnotou.

Obchodník s cennými papiermi, na ktorého sa vzťahuje možnosť prekročenia limitov majetkovej angažovanosti nemusí do výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje do 31.12.2010 zohľadniť prekročenia týchto limitov len ak sú splnené určité podmienky.

Národná banka Slovenska môže na účel výpočtu minimálnej požiadavky na vlastné zdroje na operačné riziko použitím štandardizovaného prístupu pre operačné riziko uznať pre obchodnú líniu „obchodovanie na finančných trhoch“ percentuálnu hodnotu 15%, ak príslušný ukazovateľ pre túto obchodnú líniu predstavuje najmenej 50% z celkových ukazovateľov pre všetky obchodné línie vypočítaných v súlade s § 74 ods. 9 až 11 a osobitným predpisom, a to s použitím najviac do 31. decembra 2012.

K bodu 30

Zrušujú sa vyhlášky Ministerstva financií SR č. 558/2002 Z. z., č. 559/2002 Z. z. a č. 631/2002 Z. z. z dôvodu ich nahradenia Opatreniami Národnej banky Slovenska.

K bodom 31 a 32

Legislatívno – technická úprava transpozičnej prílohy v nadväznosti na novú úpravu primeranosti vlastných zdrojov obchodníka s cennými papiermi.

K ustanoveniam článku III

Navrhuje sa zrušiť vyhláška MF SR č. 64/2005 Z. z. o predkladaní výkazov, hlásení a iných správ poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne vzhľadom na to, že Národná banka Slovenska vypracovala podľa § 34 ods. 7 zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve opatrenie, na základe ktorého sa majú predkladať aj údaje z účtovnej evidencie a štatistickej evidencie v rozsahu, ktorý postačuje aj z hľadiska pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky.

K ustanoveniam článku IV

V zákone č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení sa navrhujú úpravy súvisiace s oprávnením Národnej banky Slovenska uznávať ratingové agentúry podľa § 32 zákona o bankách a viesť zoznam uznaných ratingových agentúr podľa § 6 ods. 16 zákona o bankách.

K ustanoveniam článku V

Zákon č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa navrhuje upraviť v nadväznosti na vytvorenie integrovaného dohľadu nad finančným trhom podľa zákona č. 747/2004 Z. z. a prechod kompetencií z Úradu pre finančný trh na Národnú banku Slovenska.

K ustanoveniam článku VI

Navrhuje sa vydať úplné znenie zákona o bankách a úplné znenie zákona o cenných papieroch.

K ustanoveniam článku VII

Účinnosť sa navrhuje od 1. januára 2007.

Vyhlášky MF SR podľa § 174a (čl. II) je možné vzhľadom na prechodné ustanovenia podľa § 173f (čl. II) zrušiť až k 1. januáru 2008.

Zrušenie vyhlášky MF SR č. 64/2005 Z. z. (čl. III) sa navrhuje k 30. decembru 2006 z toho dôvodu, že opatrenie Národnej banky Slovenska vypracované podľa § 34 ods. 7 zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve má nadobudnúť účinnosť 30. decembra 2006.

Bratislava 28. septembra 2006

Róbert F i c o

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján P o č i a t e k

minister financií Slovenskej republiky

Ivan Š r a m k o

guvernér Národnej banky Slovenska

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov

13

B. Osobitná časť

K Čl. I :

K § 1:Ustanovenie § 1 upravuje predmet zákona, ktorým je dohľad nad finančným trhom v oblasti bankovníctva, kapitálového trhu, poisťovníctva, dôchodkového poistenia a dôchodkového sporenia.

Inštitucionálnym pilierom tohto dohľadu je v súlade so schválenou Koncepciu integrovaného dohľadu nad finančným trhom Národná banka Slovenska. Acquis communautaire ES/EÚ však v zásade neobsahuje požiadavky na inštitucionálnu podobu (na organizáciu) dohľadu nad finančným trhom a okrem niektorých čiastkových požiadaviek neobsahuje ani procesné postupy (konanie) pri dohľade nad finančným trhom. Z acquis communautaire v oblasti dohľadu nad finančným trhom vyplýva predovšetkým to, že inštitúcia vykonávajúca dohľad nad finančným trhom musí byť nezávislá (NBS má nezávislosť pri výkone svojej pôsobnosti garantovanú v čl.◊56 Ústavy SR), že rozhodnutia o žiadostiach o udelení alebo neudelení povolenia na výkon regulovanej činnosti v oblasti finančného trhu (napríklad o udelení alebo neudelení bankového povolenia) musia byť vydané do 12◊mesiacov od doručenia úplnej žiadosti, že rozhodnutia inštitúcia vykonávajúcej dohľad nad finančným trhom musia byť súdne preskúmateľné a taktiež vyžadujú povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach zistených pri výkone dohľadu nad finančným trhom.

Zároveň sa v ustanovení § 1 vymedzuje základný rozsah pôsobnosti Národnej banky Slovenska pri výkone tohto dohľadu. Podľa návrhu zákona bude plniť úlohy dohľadu nad finančným trhom v rozsahu pôsobnosti zverenej jej týmto zákonom, ako aj osobitnými hmotnoprávnymi predpismi.

Rozširuje sa pôsobnosť Národnej banky Slovenska ako orgánu dohľadu nad bezpečným fungovaním bankového systému o pôsobnosť doterajšieho Úradu pre finančný trh v oblasti kapitálového trhu, komerčného poisťovníctva a dôchodkového sporenia. Národná banka Slovenska bude teda vykonávať aj dohľad nad ostatnými subjektmi finančného trhu (dohliadanými subjektmi), ktoré sú regulované hmotnoprávnymi zákonmi v oblasti finančného trhu ◊zákon č.◊566/2001◊Z.◊z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, zákon č.◊530/1990◊Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov, zákon č.◊429/2002 Z.◊z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov, zákon č.◊594/2003 Z.◊z. o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č.◊95/2002◊Z.◊z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č.◊381/2001◊Z.◊z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č.◊43/2004◊Z.◊z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č.◊..../2004◊Z.◊z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov◊. Zároveň Národná banka Slovenska bude v rámci dohľadu nad finančným trhom vykonávať dohľad aj nad inými osobami, nad inými účelovými združeniami majetku (majetkovými fondmi) a nad skupinami osôb a účelových združení majetku (majetkových fondov), ktorým osobitné zákony v oblasti bankovníctva, kapitálového trhu, poisťovníctva alebo dôchodkového sporenia ukladajú povinnosti. Inými osobami sa napríklad rozumejú audítori, hypotekárni správcovia a ich zástupcovia. Skupinami osôb a účelových združení majetku (majetkových fondov) sa rozumejú napríklad skupiny hospodársky spojených osôb v rozsahu vymedzenom.

Navrhuje sa, aby Národná banka Slovenska spolupracovala s Ministerstvom financií Slovenskej republiky a Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pri príprave návrhov zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti finančného trhu.

Národná banka bude pravidelne predkladať Národnej rade SR ročné správy o stave finančného trhu a vykonávať ďalšie činnosti a oprávnenia v súvislosti s výkonom dohľadu nad finančným trhom.

K § 2: V §◊2 predloženého návrhu sa ustanovuje, že Národná banka Slovenska dohľad nad dohliadanými subjektmi vykonáva ako na individuálnom základe, na konsolidovanom základe a tiež doplnkový dohľad nad finančnými konglomerátmi, pričom tieto dohľady nie sú totožné a žiaden z týchto dohľadov nenahrádza ostatné (iba sa navzájom dopĺňajú). Zákon tiež jednoznačne upravuje, že problémy medzi dohliadanými subjektmi a ich klientmi nepodliehajú dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska. Takéto spory majú byť riešené súdmi alebo inými príslušnými subjektmi napríklad rozhodcovskými súdmi. Môže ísť napríklad o spory súvisiace s nedodržaním zmluvne dohodnutých podmienok.

Upravujú sa aj základné práva a povinnosti Národnej banky Slovenska a osôb poverených výkonom dohľadu a taktiež povinnosti dohliadaných subjektov.

Kľúčovou súčasťou dohľadu nad finančným trhom je dohľad nad dohliadanými subjektmi, ktorý sa člení na tri oblasti, a to jednak dohľad na mieste, jednak dohľad na diaľku a jednak osobitné procesné konanie vo veciach zverených Národnej banke Slovenska, v ktorom sa rozhoduje o právach alebo povinnostiach dohliadaných subjektov alebo iných osôb. V rámci dohľadu nad finančným trhom bude vykonávať dohľad na mieste a dohľad na diaľku, ako aj procesné konania (vrátane vydávania rozhodnutí) v prvom stupni bude uskutočňovať organizačný útvar Národnej banky Slovenska určený organizačným poriadkom Národnej banky Slovenska (ďalej len „útvar dohľadu nad finančným trhom“), ak navrhnutý zákon alebo iný osobitný zákon neobsahuje osobitnú úpravu pre niektoré špecifické prípady. Útvar dohľadu nad finančným trhom bude patriť do riadiacej pôsobnosti viceguvernéra Národnej banky Slovenska určeného organizačným poriadkom Národnej banky Slovenska, pričom činnosť tohto útvaru pri výkone dohľadu bude riadiť a zodpovedať za ňu vedúci útvaru dohľadu nad finančným trhom určený organizačným poriadkom Národnej banky Slovenska (zrejme vrchný riaditeľ útvaru) a počas neprítomnosti tohto vedúceho to bude robiť ním poverený zástupca vedúceho útvaru dohľadu nad finančným trhom. Vzhľadom na medzinárodné štandardy sa tiež ustanovuje, že útvar dohľadu nad finančným trhom bude pri výkone dohľadu nad finančným trhom konať a rozhodovať nezávisle a samostatne, pričom bude pri konaní a rozhodovaní na prvom stupni viazaný rozhodnutiami vydanými bankovou radou v druhom stupni a taktiež bude viazaný rozhodnutiami súdu vydanými pri preskúmavaní zákonnosti právoplatných rozhodnutí Národnej banky Slovenska.

V rámci §◊2 predloženého návrhu sa tiež vymedzuje definícia dohľadu na mieste a dohľadu na diaľku, ktorá je obsahovo prakticky rovnaká ako vymedzenie v doterajších právnych predpisoch pre oblasť bankového dohľadu a pre dohľad nad finančným trhom v oblasti kapitálového trhu, poisťovníctva a dôchodkového sporenia.

K § 3: Navrhovaným ustanovením sa zabezpečuje súčinnosť orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, iných orgánov verejnej moci a ďalších osôb, ktorých činnosť súvisí s dohliadanými subjektmi, ak je požadovaná Národnou bankou Slovenska na účely výkonu dohľadu.

Na druhej strane bude Národná banka Slovenska oprávnená poskytovať informácie zahraničným orgánom dohľadu, audítorom, audítorským spoločnostiam, Slovenskej komore audítorov a iným orgánom verejnej moci a osobám, ktorých činnosť súvisí s dohľadom nad dohliadanými subjektmi, ako aj upozorniť ich na také nedostatky zistené pri vykonávaní dohľadu nad dohliadanými subjektmi, na ktorých riešenie alebo odborné posudzovanie sú príslušné. Zároveň sa stanovujú všeobecné podmienky použitia týchto poskytnutých informácií a zaobchádzania s nimi.

K § 4:

Ustanovenie upravuje postup orgánov dohľadu iných štátov pri vykonávaní dohľadu na území Slovenska nad činnosťou dohliadaných subjektov so sídlom v inom štáte a pôsobiacich v Slovenskej republike a taktiež postup Národnej banky Slovenska pri výkone dohľadu nad dohliadanými subjektmi so sídlom v Slovenskej republike, ktoré pôsobia na území iného štátu, pričom sa rozlišuje či ide o členský štát alebo o štát iný ako členský. Navrhnutá úprava je potrebná na reálne umožnenie praktického postupu pri cezhraničnom vykonávaní dohľadu napríklad podľa článku◊29 bodu◊1 európskej bankovej smernice (teda smernice 2000/12/ES).

K § 5:

Národná banka Slovenska je povinná pri výkone dohľadu uplatňovať metodiku dohľadu ustanovenú týmto zákonom, ak osobitné zákony v oblasti finančného trhu neustanovujú odlišné pravidlá kontrolnej činnosti.

Cieľom dohľadu je zistiť súlad skutočného stavu kontrolovaných záležitostí so stavom (režimom) ustanoveným v právnych predpisoch, prípadne tiež v interných normatívnych aktoch, príčiny nesúladu tohto stavu, ako aj zodpovednosť príslušných právnych subjektov.

Národná banka Slovenska vykonáva dohľad prostredníctvom svojich zamestnancov, ktorí musia mať na takúto činnosť osobitné písomné poverenie Národnej banky Slovenska. Taxatívnym spôsobom sa ustanovujú obsahové náležitosti poverenia.

K § 6:

Zmyslom úpravy inštitútu zaujatosti je zamedziť, aby sa pri dohľade vylúčili osobné, subjektívne záujmy osôb vykonávajúcich dohľad, a tak utvoriť predpoklady na objektívny výkon kontroly. Námietku zaujatosti (predpojatosti) možno uplatniť v ktoromkoľvek štádiu kontrolnej akcie (úlohy), ako aj pred jej vykonaním.

Podnet na rozhodnutie o zaujatosti môže vzísť od osoby vykonávajúcej dohľad alebo od dohliadaného subjektu. Pritom postačuje len pochybnosť o nezaujatosti, nevyžaduje sa istota neobjektivity.

Postup pri rozhodovaní o vylúčení z výkonu dohľadu je v právomoci nadriadeného zamestnanca, proti ktorému bola vznesená námietka zaujatosti, respektíve v právomoci bankovej rady.

Osoba, proti ktorej bola vznesená námietka zaujatosti, môže vykonať iba také úkony, ktoré neznesú odklad; doposiaľ vykonané úkony touto osobou sú právne relevantné.

K § 7:

Jednou zo základných podmienok pre objektívny výkon dohľadu je aj presné vymedzenie oprávnení a povinností kontrolných orgánov, teda zamestnancov Národnej banky Slovenska oprávnených na výkon dohľadu.

Predložený návrh zákona zakotvuje právo osôb poverených výkonom dohľadu vstupovať do budov, na pozemky a do iných priestorov dohliadaných subjektov. Výslovne sa v návrhu vyjadruje nedotknuteľnosť obydlia tak, ako to zakotvuje čl. 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Osoby poverené výkonom dohľadu sú oprávnené vyžadovať od dohliadaného subjektu, aby im v určenej lehote poskytoval doklady a iné písomnosti, vyjadrenia a informácie vrátane technických nosičov údajov potrebných na výkon dohľadu. Osoby poverené výkonom dohľadu môžu vykonať aj ďalšie potrebné opatrenia na zabezpečenie účinného a objektívneho výkonu dohľadu.

Predložený návrh zákona jednoznačne vyjadruje aj povinnosti orgánov dohľadu primerane k ich oprávneniam vrátane oznamovacej povinnosti orgánom činným v trestnom konaní, ak sa dohľadom zistí podozrenie z trestnej činnosti.

K § 8:

Úspešnosť činnosti dohľadu je okrem iného podmienená aj zodpovedným prístupom dohliadaného subjektu voči orgánom dohľadu. Preto sa navrhuje, aby dohliadaný subjekt poskytoval orgánom dohľadu súčinnosť nevyhnutnú na riadny výkon dohľadu a plnil aj niektoré ďalšie povinnosti. Porušenie týchto povinností zakladá administratívnu zodpovednosť dohliadaného subjektu za správny delikt.

K § 9:Písomný dokument, ktorý vypracúva orgán dohľadu sa označuje názvom protokol o vykonanom dohľade na mieste, pričom sa ustanovujú jeho obsahové náležitosti.

Tento dokument o vykonaní dohľadu na mieste sa vzhľadom na jeho význam uchováva na ustanovený čas, a to desať rokov.

K § 10:

Vzhľadom na osobitosť konkrétnej kontrolnej úlohy je orgán dohľadu oprávnený k nej prizvať odborníkov z radov zamestnancov štátnych orgánov a ďalších právnických osôb, ako aj iné fyzické osoby; účasť týchto osôb na kontrole je podmienená ich súhlasom.

Prizvané osoby účasťou na kontrolnej úlohe nesmú byť ukrátené na svojich právach vyplývajúcich z pracovného pomeru alebo obdobného pracovnoprávneho vzťahu.

K § 11:

V tretej časti návrhu zákona je upravený procesný postup (konanie) vo veciach zverených Národnej banky Slovenska pri dohľade nad finančným trhom. Úprava tohto procesného postupu (konania) pred Národnou bankou Slovenska vychádza z doterajších osobitných úpravy procesného postupu (konania) pre jednotlivé oblasti finančného trhu, a to jednak z úpravy procesného postupu (konania) pred Národnou bankou Slovenska v oblasti bankovníctva, ktorú obsahuje zákon o bankách (zákon č.◊483/2001◊Z.◊z. v znení neskorších predpisov), ako aj z úpravy procesného postupu (konania) pred Úradom pre finančný trh v oblasti kapitálového trhu, poisťovníctva a dôchodkového sporenia, ktorú obsahuje doterajší zákon o dohľade nad finančným trhom (zákon č.◊96/2002◊Z.◊z. v znení neskorších predpisov). Doterajšie osobitné úpravy procesného postupu (konania) pre jednotlivé oblasti finančného trhu (zákon č.◊483/2001◊Z.◊z. a zákon č.◊96/2002◊Z.◊z.) prakticky v nijakých procesných inštitútoch nie sú úplne zhodné so ustanoveniami zákona o správnom konaní. Keďže doterajšie úpravy procesného postupu (konania) v oblasti finančného trhu sú efektívne, aj návrh nového zákona o dohľade nad finančným trhom vychádza z doterajších úprav procesného postupu (konania) v oblasti finančného trhu, pričom však prihliada aj na nové prvky v novelách zákona o správnom konaní a v novelách Občianskeho súdneho poriadku. Návrh nového zákona o dohľade nad finančným trhom (rovnako ako doterajšie úpravy v oblasti finančného trhu) vychádza z toho, že na konanie pred Národnou bankou Slovenska sa nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Dôvodom na túto úpravu je to, že Národná banka Slovenska je osobitným neštátnym orgánom verejnej správy a že pri konaní pred Národnou bankou Slovenska ide o špecifické konanie, na ktoré by bez osobitných odchýlok bola neaplikovateľná väčšina ustanovení zákona o správnom konaní. V súlade s požiadavkami európskych smerníc v oblasti finančného trhu budú všetky rozhodnutia Národnej banky Slovenska preskúmateľné súdom (Najvyšším súdom SR), a to podľa § 244 a § 247 Občianskeho súdneho poriadku ako rozhodnutia právnickej osoby v oblasti verejnej správy (rozhodnutia právnickej osoby, ktorej zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb).

K § 12:Ustanovujú sa dve najdôležitejšie zásady, ktoré platia v procesných predpisoch. Ide o zásadu zákonnosti, podľa ktorej tak postup Národnej banky Slovenska v konaní ako aj jej rozhodnutie musí byť v súlade s naším právnym poriadkom vrátane medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, a o zásadu materiálnej pravdy, podľa ktorej rozhodnutie musí zodpovedať zistenému skutkovému stavu veci. Popritom sa Národnej banke Slovenska ukladá postupovať v konaní čo najúčelnejšie, aby nevznikali zbytočné trovy tak Národnej banke Slovenska, ako ani účastníkom konania.

K § 13:

Vymedzujú sa dôvody, pre ktoré je zamestnanec Národnej banky Slovenska alebo člen jej bankovej rady vylúčený z konania. V prvom prípade ide o všeobecne používané dôvody vo všetkých procesných predpisoch vyplývajúce zo vzťahu zamestnanca Národnej banky Slovenska, respektíve člena bankovej rady k veci alebo účastníkom konania, prípadne ich zástupcom. V druhom prípade sa zamedzuje zúčastniť sa na konaní tým osobám, ktoré sa v tej istej veci zúčastnili konania na inom stupni. V prípade zistenia dôvodov na vylúčenie z konania sa ukladá povinnosť tak dotknutému zamestnancovi (členovi bankovej rady), ako aj účastníkovi konania povinnosť oznámiť túto skutočnosť svojmu nadriadenému (bankovej rade). Má sa tým zamedziť spochybneniu rozhodnutia Národnej banky Slovenska ako aj konania, ktoré mu predchádzalo. O takomto vylúčení zamestnanca Národnej banky Slovenska z konania sa vydáva rozhodnutie.

V prípade, ak zaujatosť namietne účastník konania, je tento povinný túto skutočnosť písomne oznámiť Národnej banke Slovenska. O námietke zaujatosti sa rozhodne do desiatich pracovných dní od jej podania.

K § 14:Odsek 1 vymedzuje pojem účastníka konania. Spravidla pôjde o dohliadaný subjekt, ktorého právach alebo povinnostiach sa má konať, alebo o osobu oprávnenú podať si žiadosť o udelenie povolenia, licencie, súhlasu alebo predchádzajúceho súhlasu podľa hmotnoprávnych predpisov v oblasti finančného trhu◊ v konaní o uložení pokuty, inej sankcie alebo opatrenia na nápravu je účastníkom konania dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má uložiť pokuta, iná sankcia alebo opatrenie na nápravu.

Podobne, ako je to v iných konaniach, účastník konania má právo dať sa zastúpiť osobou, ktorá je spôsobilá na právne úkony.

K § 15:Konanie sa môže začať buď na návrh účastníka konania alebo sa konanie môže začať z podnetu Národnej banky Slovenska.

V prípade konaní začatých na návrh účastníka konania pôjde o prípady, keď sa účastník konania bude domáhať svojho práva vyplývajúceho najmä z hmotnoprávnych predpisov v oblasti finančného trhu, konania ex offo budú napríklad sankčné konania.

V odseku 2 sa určuje moment začatia konania, čo má význam najmä pre plynutie lehôt.

V odseku 3 sa ustanovujú náležitosti žiadosti. V odseku 4 sa ustanovuje postup v prípade, ak doručená žiadosť neobsahuje všetky ustanovené náležitosti a v odseku 5 sa ustanovuje povinnosť pre účastníka konania vyjadriť sa k dôvodom konania začatého na podnet Národnej banky Slovenska.

K § 16:

Konanie pred Národnou bankou Slovenska je zásadne neverejné. Vychádza to z povahy vecí, o ktorých môže Národná banka Slovenska rozhodovať a tiež z požiadaviek európskych smerníc na zachovávanie mlčanlivosti o informáciách zistených pri dohľade. Ústne pojednávanie je fakultatívne, čo znamená, že sama Národná banka Slovenska určí, či je potrebné na spoľahlivé zistenie skutkového stavu veci.

Zápisnicu Národná banka Slovenska vyhotovuje o každom procesnom úkone. Odsek 3 ustanovuje jej základné (nevyhnutné) náležitosti.

Účastníci sú oprávnení nazerať do spisov. Národná banka Slovenska je však povinná urobiť opatrenia, aby nazretím do spisov nedošlo napríklad k porušeniu právnych predpisov na úseku ochrany utajovaných skutočností, prípadne k ohrozeniu obchodného tajomstva, listového tajomstva a tajomstva dopravovaných správ, a aby bola zaručená ochrana osobných údajov.

K § 17:

Ustanovuje sa spôsob doručovania písomností. Národná banka Slovenska doručuje v konaní písomnosti sama alebo prostredníctvom poštového podniku (tzv. pošty) a povinnosť doručovať najdôležitejšie písomnosti do vlastných rúk. Pôjde najmä o rozhodnutia a ďalšie písomnosti, s ktorými právo spája nejaké dôsledky (oznámenie o začatí konania, predvolanie na ústne pojednávanie alebo podanie svedeckej výpovede, upovedomenie účastníkov konania o podanom rozklade a pod.).

Písomnosti určené právnickým osobám sa doručujú na miesto podľa organizačných predpisov tejto právnickej osoby, respektíve priamo štatutárnym orgánom. Osobitne (obdobne ako v Občianskom súdnom poriadku) sa upravuje doručovanie písomností advokátom, komerčným právnikom, notárom a exekútorom.

V odseku 3 sa upravuje náhradné doručenie písomnosti a v odseku 4 nevyvrátiteľná právna domnienka doručenia písomnosti v prípade odmietnutia prevzatia tejto písomnosti.

Účastníkovi konania, ktorý má zástupcu na celé konanie, sa písomnosti okrem písomností, ktoré mu ukladajú niečo vykonať (napríklad dostaviť sa na podanie svedeckej výpovede), nedoručujú, ale doručujú sa iba jeho zástupcovi.

Upravuje sa aj doručovanie verejnou vyhláškou, ktoré sa použije v prípade, ak Národná banka Slovenska nedokáže identifikovať účastníka konania, alebo mu pobyt účastníka konania ani po zisťovaní na príslušnom orgáne nie je známy.

K § 18:

Národná banka Slovenska môže určiť lehotu na vykonanie procesného úkonu iba v prípade, ak ju neurčuje zákon. Počítanie lehôt vychádza z obdobných ustanovení iných procesných predpisov. Na zachovanie lehoty postačuje, aby v posledný deň jej uplynutia bola písomnosť odovzdaná na pošte.

Na to, aby Národná banka Slovenska mohla odpustiť zmeškanie lehoty, musia byť zároveň splnené tieto podmienky:

◊existencia závažných dôvodov,

◊účastník konania do 15 dní od pominutia príčiny zmeškania lehoty požiada o jej odpustenie,

◊účastník konania do 15 dní od pominutia príčiny zmeškania lehoty urobí úkon, ktorý zmeškal.

K § 19:

Predpokladom na spojenie vecí je okrem účelnosti konania tiež to, že veci skutkovo súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov konania. Spojenie vecí na spoločné konanie a rozhodnutie umožní Národnej banke Slovenska (ak sú splnené zákonné podmienky), získať úplnejší pohľad na predmet konania vo všetkých súvislostiach.

K § 20:Národná banka Slovenska môže prerušiť konanie predovšetkým vtedy, ak účastník konania bol vyzvaný na odstránenie nedostatkov alebo doplnenie svojej žiadosti, alebo ak Ministerstvo financií SR bolo vyzvané na zaujatie stanoviska k veci. V prvom prípade bude Národná banka Slovenska pokračovať v konaní, keď účastník konania odstránil nedostatky v žiadosti alebo ju doplnil o požadované skutočnosti, ak tak urobil v lehote určenej Národnou bankou Slovenska, inak konanie zastaví ◊§ 21 ods. 1 písm. a) tohto zákona◊. V druhom prípade bude Národná banka Slovenska pokračovať v konaní po predložení stanoviska zo strany Ministerstva financií SR.

Konanie začaté na návrh účastníka konania môže Národná banka Slovenska prerušiť aj na základe písomnej žiadosti tohto účastníka.

Počas prerušenia konania neplynú podľa tohto zákona ani podľa osobitných zákonov v oblasti finančného trhu.

K § 21:Ustanovujú sa dôvody na zastavenie konania. V odseku 2 sa určujú prípady, kedy nie je proti rozhodnutiu o zastavení konania prípustný rozklad a kedy sa zastavenie konania iba vyznačí v spise (ide o prípady, keď neexistuje osoba, ktorá by mohla podať opravný prostriedok, respektíve keď nebola zaplatená úhrada za konanie).

K § 22:Ustanovenie o trovách konania vychádza zo zásady, že tak Národná banka Slovenska ako aj účastníci konania si znášajú vlastné náklady sami.

K § 23:Dôkazné prostriedky, ktoré môže Národná banka Slovenska použiť v konaní, sú limitované iba ich účelnosťou a zákonnosťou. Najdôležitejšie dôkazné prostriedky sú vymenované v odseku 2, a to z dôvodu, že zákon obsahuje ich čiastočnú reguláciu.

Dôkazná povinnosť je nielen na strane Národnej banky Slovenska, ale podľa odseku 3 aj na strane účastníkov konania. Nesplnenie si tejto povinnosti môže mať za následok dlhšie zisťovanie skutkového stavu, čo je u návrhových konaní v neprospech účastníka konania.

V odseku 5 sa ustanovuje (podobne ako v iných procesných predpisoch) povinnosť svedkov vypovedať pred Národnou bankou Slovenska. Takisto sa ustanovuje všeobecná povinnosť predložiť listinu, ktorá je potrebná na zistenie skutkového stavu veci. Znalecký posudok sa na dokazovanie použije v prípade potreby odborného posúdenia veci.

Odsekom 6 sa ukladá postupovať pri dokazovaní tak, aby bola zachovaná ochrana utajovaných skutočností a rôzne druhy tajomstiev, respektíve tak, aby nedošlo k neoprávnenému sprístupneniu utajovaných skutočností, obchodného tajomstva, bankového tajomstva a daňového tajomstva a aby sa zachovávala povinnosť mlčanlivosti výslovne uložená alebo uznaná podľa osobitných zákonov

Odsek 10 upravuje viazanosť Národnej banky Slovenska rozhodnutiami iných orgánov. V prípade, že iný orgán nerozhodol vo veci, ktorá súvisí s rozhodovaním Národnej banky Slovenska, a ani nezačala o nej konanie, Národná banka Slovenska si okrem taxatívne vymedzených vecí môže urobiť úsudok sama.

Odsek 11 upravuje správne uváženie (zásada hodnotenia dôkazov podľa voľnej úvahy) pri rozhodovaní Národnej banky Slovenska, ako aj limity pre toto správne uváženie (povinnosť starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, ako aj povinnosť zamedziť neodôvodneným rozdielom v rozhodovaní o skutkovo a právne zhodných prípadoch).

K § 24:Upravuje sa inštitút predbežného opatrenia na základe praktických skúseností pri aplikácii právnych predpisov v oblasti finančného trhu. Predbežné opatrenia majú za cieľ zabezpečiť priebeh a účel konania pred jeho začatím alebo počas neho. Vydávajú sa vo forme rozhodnutia a len v nevyhnutnom rozsahu, ak existuje odôvodnená obava, že účel konania by mohol byť zmarený alebo ohrozený. Ide o rozhodnutie, ktoré má charakter zabezpečujúceho opatrenia, a preto odvolanie proti nemu nemá už zo zákona odkladný účinok.

Predbežné opatrenie má len dočasnú platnosť a zanikne najneskôr právoplatnosťou rozhodnutia vo veci.

K § 25:Navrhovanou úpravou §◊25 sa určuje postup pred vydaním rozhodnutia pri konaniach vo veciach zverených Národnej banke Slovenska tak, aby sa zabezpečil plynulejší a rýchlejší priebeh tohto konania pri zachovaní práv účastníkov konania.

K § 26:Ustanovujú sa náležitosti rozhodnutia. Tieto náležitosti sú obdobné ako v iných procesných predpisoch.

Taxatívne sa určuje, v ktorých prípadoch sa rozhodnutia zverejňujú vo Vestníku Národnej banky Slovenska alebo na internetovej stránke Národnej banky Slovenska, prípadne aj v periodickej tlači a iných hromadných informačných prostriedkoch.

K § 27:Právoplatnosť rozhodnutia sa viaže na nemožnosť podať proti nemu riadny opravný prostriedok. V prípade, že rozhodnutie bude mať odkladný účinok, právoplatnosť rozhodnutia sa bude kryť s jeho vykonateľnosťou. V ostatných prípadoch bude vykonateľnosť rozhodnutia predbiehať jeho právoplatnosť.

K § 28:Lehota na vydanie rozhodnutia v prvom stupni je do troch mesiacov, najdlhšia však do 12 mesiacov. Proti rozhodnutiu Národnej banky Slovenska v prvom stupni možno podať rozklad. Lehota na jeho podanie je 15 dní od doručenia rozhodnutia.

K § 29:Stanovuje sa postup Národnej banky Slovenska, po podaní rozkladu proti prvostupňovému rozhodnutiu.

K § 30:Banková rada Národnej banky Slovenska má právo – pokiaľ sa nezačalo konanie v prvom stupni a ak nápravu veci nemožno dosiahnuť inak – určiť na konanie a rozhodovanie na prvom stupni iný odborný organizačný útvar Národnej banky Slovenska, ktorý spĺňa požiadavky odbornosti a ďalšie podmienky ako v prípade nekonajúceho útvaru dohľadu nad finančným trhom.

K § 31:O rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhoduje najvyšší kolektívny orgán Národnej banky Slovenska, teda Banková rada Národnej banky Slovenska.

Banková rada má pri rozhodovaní o rozklade viacero možností. Ak je prvostupňové rozhodnutie v poriadku, potvrdí ho a podaný rozklad zamietne. V prípade, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom, banková rada takéto prvostupňové rozhodnutie zmení alebo zruší. Pokiaľ je potrebné nové dokazovanie a nie je účelné, aby ho vykonala banková rada, tak banková rada prvostupňové rozhodnutie zruší a vec vráti na nové prvostupňové konanie, pričom je útvar dohľadu nad finančným trhom viazaný rozhodnutím a právnym názorom bankovej rady.

Rozhodnutie bankovej rady o rozklade (riadnom opravnom prostriedku) je definitívne.

K § 32:Právoplatné rozhodnutie Národnej banky Slovenska podlieha súdnemu preskúmaniu, ktoré sa riadi piatou časťou Občianskeho súdneho poriadku. Na preskúmavanie právoplatných rozhodnutí Národnej banky Slovenska je príslušný Najvyšší súd SR na základe ustanovenia §◊246 ods.◊2 písm.◊a) Občianskeho súdneho poriadku, keďže preskúmavanie týchto rozhodnutí potenciálne má zásadný vplyv na stabilitu a dôveryhodnosť finančného trhu a tým aj celého vnútorného finančného trhu a vôbec hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré tvorí súčasť vnútorného finančného trhu Európskej únie.

K § 33:Výkon rozhodnutia Národnej banky Slovenska bude zabezpečovať Národná banka Slovenska, pričom môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, prípadne návrh na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom. Podmienkou na výkon rozhodnutia je vykonateľnosť rozhodnutia a nesplnenie si povinnosti účastníka konania v lehote určenej v rozhodnutí.

K § 34:V navrhovanej štvrtej časti v § 34 sa ustanovuje, čo sú dohliadané subjekty povinné plniť na účely výkonu dohľadu na diaľku (informačná povinnosť dohliadaných subjektov), pričom sa ustanovuje, že Národná banka Slovenska opatrením ustanoví štruktúru výkazov, hlásení, správ a iných informácií, ktoré sú dohliadané subjekty povinné vypracúvať a predkladať Národnej banke, ako aj ďalšie podrobnosti o ich predkladaní. Čo sa rozumie dohľadom na diaľku ustanovuje § 2 ods. 12.

K § 35: Navrhuje sa, aby Národná banka Slovenska viedla zoznamy dohliadaných subjektov pôsobiacich na finančnom trhu (napríklad bánk, obchodníkov s cennými papiermi, správcovských spoločností, poisťovní). Ďalej bude viesť zoznamy správcov a zástupcov správcov vykonávajúcich nútenú správu nad dohliadanými subjektmi a tiež ďalších osôb, ak tak ustanoví osobitný zákon.

Národná banka Slovenska bude mať povinnosť bezodplatne umožniť nahliadnuť do zoznamov a urobiť si z nich výpisy.

K § 36:Účelom tohto ustanovenia je vymedzenie skutočností, ktoré bude Národná banka Slovenska uverejňovať na svojej internetovej stránke alebo vo Vestníku Národnej banky Slovenska.

K § 37:

Sankčné ustanovenie o poriadkových pokutách má napomôcť vynútiť si plnenie povinností, ktoré sú zákonom uložené fyzickým osobám a právnickým osobám v oblasti dohľadu nad finančným trhom. Pritom sa umožňuje uloženie pokuty dohliadanej osobe za porušenie povinnosti poskytnúť súčinnosť pri výkone dohľadu na mieste a za porušenie povinností v konaní pred Národnou bankou Slovenska. Ustanovujú sa tiež pravidlá, ktorými sa má Národná banka Slovenska riadiť pri určení výšky pokuty. Subjektívna lehota a objektívna lehota vychádza zo zaužívaných pravidiel, pričom uplynutie niektorej z týchto lehôt má za následok nemožnosť uloženia poriadkovej pokuty.

K § 38:Ustanovenie definuje príjmy Národnej banky Slovenska v súvislosti s dohľadom nad finančným trhom, pričom tieto príjmy majú slúžiť len na zabezpečenie výkonu dohľadu Národnej banky Slovenska podľa zákona o dohľade nad finančným trhom a osobitných hmotnoprávnych zákonov v oblasti finančného trhu.

K § 39:

Mechanizmus určovania a výšky ročných príspevkov účastníkov finančného trhu (podobne ako je to v doterajšom zákone č.◊96/2002◊Z.◊z. a v zákone NR SR č.◊118/1996◊Z.◊z. o ochrane vkladov) vychádza z toho, že výšku ročných príspevkov bude určovať Národná banka Slovenska v rámci rozpätia, ktoré je v navrhnutom zákone uvedené pre jednotlivých účastníkov finančného trhu. Príspevok bude rozložený na štyri rovnaké splátky. Určuje sa tiež penále, ak si prispievateľ nesplní včas svoju povinnosť zaplatiť ročný príspevok, prípadne splátky ročného príspevku.

K § 40:V ustanovení sa vymedzujú druhy úkonov a konaní, za ktoré bude Národná banka Slovenska od dohliadaných subjektov vyberať poplatky. Výšku poplatkov za jednotlivé úkony alebo konania ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vydaným po dohode s Ministerstvo financií SR.

K § 41:Ustanovuje sa spôsob platenia poplatkov. Poplatky budú splatné ihneď pri podaní žiadosti vo veci. Nezaplatenie poplatkov bude mať za následok zastavenie konania vo veci ◊§◊21 ods.◊1 písm.◊h)◊.

K § 42:Ide o transpozičné ustanovenie, ktoré – spoločne s prílohou k návrhu zákona – obsahuje odkazy na príslušné právne relevantné ustanovenia smerníc Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

K § 43:

Ustanovenie obsahuje prechodné ustanovenia k úpravám obsiahnutým v predloženom návrhu zákona, teda prechodné ustanovenia k úpravám, ktorých účinnosť sa navrhuje od 1.◊1.◊2006.

Prechodné ustanovenia upravujú konkurenciu starej právnej úpravy o dohľade nad finančným trhom vykonávanom Úradom pre finančný trh, a novej právnej úpravy o dohľade nad finančným trhom vykonávanom Národnou bankou Slovenska. Pritom sa predovšetkým zrušuje doterajší Úrad pre finančný trh a jeho orgány a zároveň pôsobnosť doterajšieho Úradu pre finančný trh podľa všeobecne záväzných právnych predpisov prechádza na Národnú banku Slovenska. Ďalej sa prechodné ustanovenia týkajú doterajších konaní, doterajšieho výkonu dohľadu, ako aj prechodu majetku z Úradu pre finančný trh na Národnú banku Slovenska, prechodu majetku z Úradu pre finančný trh na Národnú banku Slovenska, ako aj prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov z Úradu pre finančný trh na Národnú banku Slovenska (vrátane prechodu zamestnancov Úradu pre finančný trh do Národnej banky Slovenska).

K § 44:Navrhnuté derogačné ustanovenie zrušuje doterajšiu právnu úpravu o dohľade nad finančným trhom, podľa ktorej tento dohľad vykonával doterajší Úrad pre finančný trh.

K čl. II až XVI:V článkoch◊II až◊XVI sa navrhujú úpravy hmotnoprávnej legislatívy, ktorá súvisí s navrhovaným novým zákonom o dohľade nad finančným trhom, predovšetkým úpravy osobitných zákonov, ktoré vytvárajú hmotnoprávny rámec na pôsobenie dohliadaných subjektov na finančnom trhu. Ide o novelizáciu zákona č.◊483/2001◊Z.◊z. o bankách, zákona NR SR č.◊566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, zákona č.◊566/2001◊Z.◊z. o cenných papieroch a investičných službách, zákona č.◊594/2003 Z.◊z. o kolektívnom investovaní, zákona č.◊429/2002 Z.◊z. o burze cenných papierov, zákona č.◊530/1990◊Zb. o dlhopisoch, zákona č.◊95/2002◊Z.◊z. o poisťovníctve, zákona č.◊381/2001◊Z.◊z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, zákona č.◊281/2001◊Z.◊z. o zájazdoch a podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr (v znení zákona č.◊95/2002◊Z.◊z.), zákona č.◊211/2000◊Z.◊z. o slobodnom prístupe k informáciám, zákona č.◊43/2004◊Z.◊z. o starobnom dôchodkovom sporení, zákona č.◊..../2004◊Z.◊z. o doplnkovom dôchodkovom sporení, Devízového zákona (zákona NR SR č. ◊202/1995◊Z.◊z.), zákona č.◊510/2002◊Z.◊z. o platobnom styku a zákona NR SR č.◊118/1996◊Z.◊z. o ochrane vkladov.

Základnou zmenou v novelách osobitných zákonov, ktoré vytvárajú hmotnoprávny rámec na pôsobenie dohliadaných subjektov na finančnom trhu, je zmena orgánu dohľadu z Úradu pre finančný trh na Národnú banku Slovenska a zároveň prechod pôsobnosti na Národnú banku Slovenska na vydávanie vykonávacích predpisov k týmto zákonom. V prechodných ustanoveniach noviel týchto osobitných zákonov sa navrhuje, aby doterajšie vykonávanie predpisy k osobitným zákonom boli zo zákona zrušené odo dňa účinnosti nových vykonávacích predpisov vydaných Národnou bankou Slovenska k predmetným osobitným zákonom. Zároveň sa v prechodných ustanoveniach noviel týchto osobitných zákonov navrhuje, aby konania začaté na Úrade pre finančný trh dokončila Národná banka Slovenska. Okrem toho sa navrhujú niektoré úpravy, ktorých potreba vyplýva zo Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, prípadne z európskych smerníc v oblasti finančného trhu.

K čl. XVII:V súlade s časovým harmonogramom vyplývajúcim z Implementačného plánu integrácie dohľadu nad finančným trhom sa nadobudnutie účinnosti zákona navrhuje od 1.◊januára 2006.

Bratislava 14. júla 2004

Mikuláš D z u r i n d a, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ivan M i k l o š, v.r.

podpredseda vlády

a minister financií Slovenskej republiky

Marián J u s k o, v.r.

guvernér Národnej banky Slovenska

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov

6

DôVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Cieľom predloženého návrhu zákona o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov je vytvoriť legislatívny rámec integrovaného dohľadu nad finančným trhom v súlade s Koncepciou integrovaného dohľadu nad finančným trhom, ktorú schválila vláda SR svojim uznesením č. 302 zo dňa 27. marca 2002 a Implementačným plánom integrácie dohľadu nad finančným trhom, ktorý vláda SR prerokovala a schválila dňa 21. augusta 2003 uznesením č. 775/2003.

Zmena v legislatívnej oblasti a organizačnotechnické zabezpečenie integrácie dohľadu budú zrealizované tak, aby sa výkon integrovaného dohľadu vykonával v rámci Národnej banky Slovenska od 1. januára 2006.

V Implementačnom pláne integrácie dohľadu nad finančným trhom bol dohodnutý obsah implementačného plánu prípravy integrovaného dohľadu pozostávajúci z týchto častí: Organizácia integrovaného dohľadu nad finančným trhom, financovanie výkonu integrovaného dohľadu, legislatívne predpoklady integrácie dohľadu, organizačnotechnické predpoklady integrácie dohľadu, časový harmonogram činností.

V zmysle Implementačného plánu integrácie dohľadu nad finančným trhom boli zriadené nasledovné štyri expertné komisie, a to:

expertná komisia pre prípravu legislatívy, zloženej zo zástupcov MF SR, NBS a ÚFT,

expertná komisia pre zosúladenie informačných systémov, zloženej zo zástupcov NBS a ÚFT,

expertná komisia pre prechod majetku po ÚFT, zloženej zo zástupcov NBS a ÚFT,

expertná komisia pre prechod pracovnoprávnych vzťahov ÚFT, zloženej zo zástupcov NBS a ÚFT.

V súlade s časovým harmonogramom bola do Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2004 zaradená novela zákona č.◊96/2002◊Z.◊z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V rámci prác na legislatívnej úprave o integrácii dohľadu nad finančným trhom sa však ukázalo, že novela zákona č.◊96/2002◊Z.◊z. by sa dotýkala prakticky všetkých ustanovení tohto zákona, a preto bol pripravený návrh nového zákona o dohľade nad finančným trhom.

Predložený návrh zákona z vecného hľadiska vychádza zo schválenej Koncepcie integrovaného dohľadu nad finančným trhom a zo schváleného Implementačného plánu integrácie dohľadu nad finančným trhom.

Integrovaný dohľad nad finančným trhom bude vykonávať Národná banka Slovenska, čím sa významne rozšíri jej doterajšia pôsobnosť. Súčasťou integrovaného dohľadu nad finančným trhom bude:

a)bankový dohľad, ktorý v súčasnosti vykonáva Národná banka Slovenska,

b)dohľad nad kapitálovým trhom a poisťovníctvom, ktorý v súčasnosti vykonáva Úrad pre finančný trh,

c)dohľad nad subjektmi kapitalizačného piliera povinného dôchodkového poistenia (teda starobného dôchodkového sporenia) a nad subjektmi doplnkového dôchodkového sporenia, ktoré vzniknú transformáciou súčasných dôchodkových doplnkových poisťovní; dohľad nad týmito inštitúciami bude v období do integrácie dohľadu nad finančným trhom vykonávať Úrad pre finančný trh;

d)regulácia finančného trhu; pre oblasť bankového dohľadu je v súčasnosti NBS oprávnená vydávať vyhlášky a opatrenia◊ pre oblasť kapitálového trhu a poisťovníctva vydáva vykonávacie predpisy Ministerstvo financií SR, pre oblasť dôchodkového sporenia vydáva vykonávacie predpisy Ministerstvo financií SR a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR s tým, že Úrad pre finančný trh spolupracuje na príprave návrhov týchto vykonávacích predpisov pre oblasť kapitálového trhu, poisťovníctva a dôchodkového sporenia.

Aj v podmienkach integrovaného dohľadu nad finančným trhom sa naďalej predpokladá zachovanie rozhodovacieho procesu v dvoch stupňoch, pričom v prvostupňovom konaní bude na rozhodovanie príslušný útvar dohľadu nad finančným trhom (útvar zodpovedný za riadenie výkonu dohľadu), zatiaľ čo v druhostupňovom konaní bude na rozhodovanie príslušná Banková rada NBS. Prvostupňovým orgánom teda bude útvar dohľadu nad finančným trhom a druhostupňovým (odvolacím, rozkladovým) orgánom bude Banková rada NBS.

Národnej banke Slovenska popri súčasných právomociach pribudnú aj právomoci v oblasti dohľadu a regulácie všetkých oblastí finančného trhu, a to najmä:

a)právomoc a povinnosť odvolacieho orgánu pri podaní opravného prostriedku účastníkom konania proti rozhodnutiu orgánu príslušnému konať v prvom stupni konania,

b)právomoc schvaľovať sekundárnu legislatívu a vydávať metodické usmernenia pre oblasť finančného trhu.

V prípade zabezpečenia financovania dohľadu sa navrhuje viaczdrojové financovanie v nasledovnej štruktúre, a to jednak z vlastných zdrojov NBS a jednak z prijatých príspevkov dohliadaných osôb.

Predloženým návrhom zákona sa v rozsahu súvisiacom s obsahom tohto návrhu navrhujú aj zmeny hmotnoprávnej legislatívy, teda úpravy zákonov, ktoré vytvárajú právny rámec na pôsobenie dohliadaných subjektov na finančnom trhu.

Predložený návrh zákona o dohľade nad finančným trhom nebude mať žiadny dopad na štátny rozpočet ani na ostatné rozpočty, ktoré tvoria súčasť verejného rozpočtu, žiadny finančný, ekonomický a environmentálny vplyv ani žiadny vplyv na zamestnanosť a na tvorbu pracovných miest a rovnako nepredpokladá žiadne negatívne dopady na boj proti kriminalite a terorizmu. Predložený návrh zákona vzhľadom na predmet jeho úpravy netreba prerokovať v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Pritom je predložený návrh zákona tiež v súlade so Zmluvou o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii (oznámenie č.◊185/2004◊Z.◊z.).

DOLOŽKA

o finančných a ekonomických vplyvoch, environmentálnych vplyvoch

a vplyvoch na zamestnanosť

návrhu zákona o dohľade nad finančným trhom

a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1. Odhad dopadov na verejné financie

Prijatie predloženého návrhu zákona o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa nepredpokladá žiadny vplyv na výdavky štátneho rozpočtu, na rozpočty obcí ani na rozpočty vyšších územných celkov (samosprávnych krajov).

2. Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na obyvateľov ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Odhad dopadov na životné prostredie

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na životné prostredie.

4. Odhad dopadov na zamestnanosť

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na nezamestnanosť ani na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.

DOLOŽKA ZLUČlTEĽNOSTI

návrhu zákona o dohľade nad finančným trhom a zmene a doplnení niektorých zákonov s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

◊Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky

◊Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o dohľade nad finančným trhom a zmene a doplnení niektorých zákonov.

◊Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a k Európskej únii:

a)Problematika návrhu zákona patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v článku◊70 Európskej dohody o pridružení – finančné služby, bankové právo. Táto problematika je upravená aj v čl.84 a 86 Európskej dohody o pridružení.

Z hľadiska Národného programu pre prijatie acquis communautaire predkladaný návrh zákona patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva – Kapitola 4 – Slobodný pohyb kapitálu a Kapitola 3 – Slobodné poskytovanie služieb a taktiež je prioritou podľa Partnerstva pre vstup.

Návrh zákona patrí medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie – Biela kniha –kapitola 1 – Voľný pohyb kapitálu a kapitola 13 – Finančné služby.

Problematika návrhu zákona je obsiahnutá v screeningovej kapitole 4 – Voľný pohyb kapitálu a v kapitole 3 – Slobodné poskytovanie služieb.

Návrh zákona je prioritou podľa Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2004.

b)Kapitola 3 – Slobodné poskytovanie služieb bola predbežne uzatvorená v máji 2001 a kapitola 4 – Slobodný pohyb kapitálu bola predbežne uzatvorená v júni 2001. Z negociačnej pozície vyplýva pre SR povinnosť zosúladiť právnu úpravu v oblasti dohľadu nad finančným trhom s acquis communautaire. Slovenská republika akceptuje acquis v oblasti dohľadu nad finančným trhom a je pripravená na jeho implementáciu v plnom rozsahu k dátumu vstupu SR do EÚ.

◊Problematika návrhu zákona:

a)je čiastočne upravená v práve Európskych spoločenstiev:

–v článkoch 49 až 60 Zmluvy o založení o ES,

–v smernici Rady 1973/239/EHS z 24.◊júla 1973 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych opatrení vzťahujúcich sa na začatie a vykonávanie podnikania v oblasti priameho poistenia iného ako životné poistenie (OJ L 228 zo 16.08.1973),

–v smernici Rady 1985/611/EHS z 20.12.1985 o koordinácii právnych a správnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na podniky kolektívneho investovania v obchodovateľných cenných papieroch (UCITS) ( OJ L 375 z 31.12.1995 ),

–v smernici Rady 1992/49/EHS z 18.júna 1992 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych opatrení týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia, ako aj zmien a doplnkov smerníc 73/239/EHS a 88/357/EHS (tretia smernica o neživotnom poistení) (OJ L 228 z 11.08.1992),

–v smernici Rady 1991/308/ES z 10. júna 1991 o predchádzaní zneužívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí ( OJ L 166 z 28.6.1991),

–v smernici Rady 1993/22/EHS z 10.mája 1993 o investičných službách v oblasti cenných papierov ( OJ L 141 z 11.6.1993 ),

–v smernici Rady 1993/6/EHS z 15. marca 1993 o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií ( OJ L 141 z 11.6 1993 ),

–v Smernici Európskeho parlamentu a Rady 1995/26/ES z 29. júna 1995, ktorá mení a dopĺňa smernice 77/780/EHS a 89/646/EHS v oblasti úverových inštitúcií, smernice 73/239/EHS a 92/49/EHS v oblasti neživotného poistenia, smernice 79/267/EHS a 92/96/EHS v oblasti životného poistenia, smernicu 93/22/EHS v oblasti investičných spoločností a smernicu 85/611/EHS v oblasti podnikov (spoločností) pre spoločné investovanie do prevoditeľných cenných papierov (ďalej ako UCITS), s ohľadom na upevnenie primeraného dozoru (OJ L 168 z 18.7. 1995),

–v Smernici Európskeho parlamentu a Rady 1995/26/ES z 29. júna 1995, ktorá mení a dopĺňa smernice 77/780/EHS a 89/646/EHS v oblasti úverových inštitúcií, smernice 73/239/EHS a 92/49/EHS v oblasti neživotného poistenia, smernice 79/267/EHS a 92/96/EHS v oblasti životného poistenia, smernicu 93/22/EHS v oblasti investičných spoločností a smernicu 85/611/EHS v oblasti podnikov (spoločností) pre spoločné investovanie do prevoditeľných cenných papierov (ďalej ako UCITS), s ohľadom na upevnenie primeraného dozoru (OJ L 168 z 18.7. 1995),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 1998/78/ES z 27.októbra 1998 o doplnkovom dozore poisťovacích spoločností v skupine poisťovní (OJ L 330 z 05.12.1998),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES z 20. marca 2000 o zakladaní a podnikaní úverových inštitúcií ( OJ L 126 z 26.5. 2000),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/64/ES zo 7. novembra 2000, ktorá mení a dopĺňa smernice rady 85/611/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS a 93/22/EHS pokiaľ ide o výmenu informácií s tretími krajinami (OJ L 290 z 17.11.2000),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/64/ES zo 7. novembra 2000, ktorá mení a dopĺňa smernice rady 85/611/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS a 93/22/EHS pokiaľ ide o výmenu informácií s tretími krajinami (OJ L 290 z 17.11.2000),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/107/ES z 21. januára 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica rady 85/611/EHS o koordinácii zákonov, iných predpisov a administratívnych opatrení súvisiacich so subjektmi kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (UCITS) s úmyslom regulovať správcovské spoločnosti a zjednodušené prospekty ( OJ L 41 z 13. 2. 2002 ),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/83/ES zo dňa 5.novembra 2002 týkajúca sa životného poistenia (OJ L 345, 19/12/2002),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16.decembra 2002 o doplňujúcom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými firmami vo finančnom konglomeráte, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS a 93/22/EHS a smernice 98/78/ES a 2000/12/ES Európskeho parlamentu a Rady ( OJ L 35 z 11.2. 2003),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES z 28. januára 2003 o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (zneužívanie trhu) ( OJ L 96 z 12. 4. 2003),

Ustanovenia článkov 49 až 60 Zmluvy o založení ES vytvárajú esenciálne princípy voľného pohybu služieb, kapitálu a platieb.

Smernica 1973/239/EHS sa týka oblasti poistenia a v článku 12 upravuje náležitosti rozhodnutí kompetentných orgánov ako aj možnosť preskúmania týchto rozhodnutí súdnymi orgánmi.

Smernica 1992/49/EHS v článku 1 definuje kompetentné orgány, čl. 16 upravuje povinnosť mlčanlivosti pre zamestnancov kompetentných orgánov, ktorú musia pri plnení svojich úloh dodržiavať. Podľa čl. 56 členské štáty zabezpečia možnosť obrátiť sa na súdne orgány v prípade rozhodnutí, týkajúcich sa poisťovní.

Smernica 1998/78/ES v článku 7 upravuje povinnosť mlčanlivosti pre zamestnancov kompetentných orgánov, ktorú musia pri plnení svojich úloh dodržiavať.

Smernica 2002/83/ES v článkoch 9, 16 a 67 upravuje oblasť dohľadu nad finančným trhom.

V smernici 1985/611/EHS je upravená oblasť dohľadu v článkoch 49 až 51. Smernice č. 1995/26/ES ( čl. 4), 2000/64/ES (čl. 1 a 2) a 2001/107/ES ( čl. 1) sú novelami smernice č. 1985/611/EHS a v uvedených článkoch novelizujú ustanovenia oblasti dohľadu nad finančným trhom.

Smernica 1993/22/EHS sa dotýka investičných spoločností. Od členských štátov požaduje zriadiť kompetentné orgány, ktoré budú udeľovať a odoberať povolenia investičným spoločnostiam a vykonávať dozor nad ich činnosťou. Oblasť dohľadu je upravená v článkoch 1(9), 3(5) a 22, 23, 25 a 26.

Smernica 1993/6/ES vo svojom článku 7(3) a 9 upravuje oblasť dohľadu nad finančným trhom.

Smernica 2002/87/ES definuje minimálne normy týkajúce sa doplňujúceho dohľadu nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte. V článku 2 ods. 16 a 17 smernice sú definované kompetentné orgány.

Smernica 2003/6/ES má zabrániť manipulácii s trhom, keďže hladké fungovanie trhov s cennými papiermi a dôvera verejnosti v trhy sú nevyhnutnou podmienkou hospodárskeho rastu a blahobytu. Oblasť dohľadu nad finančným trhom je upravená v článkoch 1(7) a 12, 13 a 15.

Smernica 1991/308/ES je základom na vytvorenie právneho rámca zákazu legalizácie výnosov z trestnej činnosti a zákazu využitia finančného systému na účely prania špinavých peňazí. Vzťahuje sa na úverové inštitúcie , finančné inštitúcie a poisťovne. Oblasť dohľadu nad finančným trhom je upravená v článkoch 1 a 10.

Smernica 2000/12/ES upravuje požiadavky na zakladanie a podnikanie úverových inštitúcií a oblasť dohľadu nad finančným trhom je upravená v článkoch 1(4), 10, 30 a 33.

Smernica 2001/34/EHS sa vzťahuje na cenné papiere, ktoré sú predmetom žiadosti o prijatie alebo ktoré boli prijaté na trh kótovaných cenných papierov burzy a na emitentov týchto cenných papierov. Oblasť dohľadu nad finančným trhom je upravená v článkoch 105 a 107.

Zrevidované preklady uvedených smerníc sa nachádzajú v databáze Centrálnej prekladateľskej jednotky Úradu vlády SR Inštitútu pre aproximáciu práva. V elektronickej podobe je možné si ich vyhľadať na internetovej stránke www. aprox.government.gov.sk.

d)nie je upravená v práve Európskej únie

◊Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Návrh zákona je úplne zlučiteľný s uvedenými článkami predmetných smerníc.

◊Gestor:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky a Národná banka Slovenska.

◊Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Na príprave návrhu zákona sa nezúčastnili experti.

zobraziť dôvodovú správu