Zákon o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov 747/2004 účinný od 01.12.2011 do 09.06.2013

§ 1
Predmet a rozsah úpravy

(1)
Tento zákon upravuje všeobecné pravidlá postupu pri dohľade nad finančným trhom v oblasti bankovníctva, kapitálového trhu, poisťovníctva a dôchodkového sporenia, ktorý vykonáva Národná banka Slovenska. Cieľom dohľadu nad finančným trhom je prispievať k stabilite finančného trhu ako celku, ako aj k bezpečnému a zdravému fungovaniu finančného trhu v záujme udržiavania dôveryhodnosti finančného trhu, ochrany klientov a rešpektovania pravidiel hospodárskej súťaže.
(2)
Dohľad nad finančným trhom vykonáva Národná banka Slovenska podľa tohto zákona a osobitných predpisov.1)
(3)
Národná banka Slovenska v rámci dohľadu nad finančným trhom
a)
vykonáva dohľad nad dohliadanými subjektmi finančného trhu, a to nad bankami, pobočkami zahraničných bánk, obchodníkmi s cennými papiermi, pobočkami zahraničných obchodníkov s cennými papiermi, burzami cenných papierov, centrálnymi depozitármi cenných papierov, správcovskými spoločnosťami, pobočkami zahraničných správcovských spoločností, podielovými fondmi, zahraničnými subjektmi kolektívneho investovania, poisťovňami, zaisťovňami, pobočkami zahraničných poisťovní, pobočkami zahraničných zaisťovní, pobočkami poisťovní z iného členského štátu, pobočkami zaisťovní z iného členského štátu, dôchodkovými správcovskými spoločnosťami, dôchodkovými fondmi, doplnkovými dôchodkovými poisťovňami, doplnkovými dôchodkovými spoločnosťami, doplnkovými dôchodkovými fondmi, platobnými inštitúciami, pobočkami zahraničných platobných inštitúcií, ratingovými agentúrami, inštitúciami elektronických peňazí, pobočkami zahraničných inštitúcií elektronických peňazí, samostatnými finančnými agentmi, finančnými poradcami, Fondom ochrany vkladov, Garančným fondom investícií, Slovenskou kanceláriou poisťovateľov, konsolidovanými celkami, subkonsolidovanými celkami, finančnými holdingovými inštitúciami, zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami, finančnými konglomerátmi a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom alebo osobitným zákonom1) aj nad inými osobami, nad inými účelovými združeniami majetku a nad skupinami osôb a účelových združení majetku, ktorým osobitné zákony v oblasti bankovníctva, kapitálového trhu, poisťovníctva alebo dôchodkového sporenia ukladajú povinnosti (ďalej len „dohliadaný subjekt“); Národná banka Slovenska pri dohľade nad dohliadanými subjektmi
1.
ustanovuje pravidlá obozretného podnikania, pravidlá bezpečnej prevádzky a ďalšie požiadavky na podnikanie dohliadaných subjektov,
2.
dohliada na dodržiavanie ustanovení tohto zákona, osobitných zákonov1) a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na dohliadané subjekty alebo na ich činnosti, ako aj na dodržiavanie ustanovení právne záväzných aktov Európskej únie, ktoré sa vzťahujú na dohliadané subjekty alebo na ich činnosti, ak to ustanovujú tieto právne záväzné akty,
3.
vedie konania, udeľuje povolenia, licencie, súhlasy a predchádzajúce súhlasy, ukladá sankcie a opatrenia na nápravu, vydáva iné rozhodnutia, stanoviská, metodické usmernenia a odporúčania podľa tohto zákona a osobitných zákonov a dohliada na plnenie svojich rozhodnutí vrátane dodržiavania podmienok určených v týchto rozhodnutiach,
4.
vykonáva dohľad na mieste a dohľad na diaľku nad dohliadanými subjektmi,
b)
vykonáva dohľad nad Exportno-importnou bankou Slovenskej republiky v rozsahu podľa osobitného predpisu;1a) pri vykonávaní tohto dohľadu sa postupuje podľa tohto zákona,
c)
vydáva všeobecne záväzné právne predpisy na vykonanie tohto zákona a osobitných zákonov1) v oblasti finančného trhu, ak to ustanovujú tieto zákony,
d)
spolupracuje s Ministerstvom financií Slovenskej republiky2) (ďalej len „ministerstvo“) a Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky2) pri príprave návrhov zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti finančného trhu,
e)
spolupracuje a vymieňa si informácie v rozsahu potrebnom na plnenie jej úloh a za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi,1b) a to s účastníkmi Európskeho systému finančného dohľadu,1b) so zahraničnými orgánmi dohľadu v oblasti finančného trhu (ďalej len „zahraničný orgán dohľadu“), s ďalšími orgánmi verejnej moci v Slovenskej republike a v iných štátoch a s inými osobami, ktoré majú informácie o dohliadaných subjektoch alebo ktorých činnosť súvisí s dohliadanými subjektmi,
f)
predkladá Národnej rade Slovenskej republiky3) a vláde Slovenskej republiky
1.
priebežné polročné správy o stave a vývoji finančného trhu do troch mesiacov po skončení prvého polroka príslušného kalendárneho roka a zverejňuje tieto správy,
2.
ročné správy o stave a vývoji finančného trhu do šiestich mesiacov po skončení príslušného kalendárneho roka a zverejňuje tieto správy,
g)
vykonáva ďalšie činnosti a oprávnenia v oblasti finančného trhu podľa tohto zákona a osobitných predpisov.1b)

§ 3
Súčinnosť pri výkone dohľadu

(1)
Štátne orgány, orgány územnej samosprávy a iné orgány verejnej moci vrátane Notárskej komory Slovenskej republiky7) a Slovenskej komory audítorov,8) notári,7) audítori,8) audítorské spoločnosti,8) centrálny depozitár cenných papierov,9) členovia centrálneho depozitára cenných papierov,9) burza cenných papierov10) a iné osoby,11) ktorých činnosť súvisí s dohliadanými subjektmi, sú povinné poskytovať Národnej banke Slovenska ňou požadovanú súčinnosť na účely výkonu dohľadu podľa tohto zákona a osobitných zákonov. Pritom sú povinní bezplatne sprístupniť a poskytovať Národnej banke Slovenska ňou požadované vyjadrenia, vysvetlenia a iné informácie a podklady, ktoré získali pri svojej činnosti, vrátane informácií z nimi vedených evidencií a registrov. Dožiadaný orgán alebo dožiadaná osoba má právo odoprieť sprístupnenie a poskytnutie požadovaných informácií len vtedy, ak by tým došlo k porušeniu povinnosti mlčanlivosti, prípadne k sprístupneniu alebo poskytnutiu informácií v rozpore so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
(2)
Právnické osoby a fyzické osoby, na ktoré sa nevzťahuje odsek 1 a ktoré majú doklady alebo informácie súvisiace s dohliadanými subjektmi alebo s ich činnosťou, sú povinné sprístupniť a poskytnúť ich Národnej banke Slovenska na jej žiadosť písomne alebo ústne do zápisnice; ak na žiadosť Národnej banky Slovenska poskytnú informácie ústne do zápisnice, na vyhotovenie a náležitosti zápisnice sa obdobne vzťahuje § 17 ods. 3 a 4.
(3)
Národná banka Slovenska pri spolupráci v rámci výkonu dohľadu nad dohliadanými subjektmi je oprávnená sprístupniť a poskytovať informácie účastníkom Európskeho systému finančného dohľadu,1b) iným zahraničným orgánom dohľadu, audítorom,8) audítorským spoločnostiam8) a Slovenskej komore audítorov8) a tiež ďalším orgánom verejnej moci a osobám,11) ktorých činnosť súvisí s dohľadom nad dohliadanými subjektmi, ako aj upozorniť ich na také nedostatky zistené pri vykonávaní dohľadu nad dohliadanými subjektmi, na ktorých riešenie alebo odborné posudzovanie sú príslušné. Ak sa na takéto sprístupnenie a poskytovanie informácií vyžaduje zbavenie povinnosti mlčanlivosti podľa osobitného zákona,5) za toto zbavenie povinnosti mlčanlivosti sa považuje aj bankovou radou schválená písomná dohoda o vzájomnej spolupráci a poskytovaní informácií medzi Národnou bankou Slovenska a príslušným orgánom alebo osobou.
(4)
Informácie sprístupnené alebo poskytnuté Národnou bankou Slovenska podľa odseku 3 možno použiť len na účely vykonávania dohľadu nad dohliadanými subjektmi, na účely kontroly kvality audítorských služieb a na plnenie iných zákonom ustanovených úloh12) orgánov a osôb uvedených v odseku 3. Orgány a osoby uvedené v odseku 3, ktorým Národná banka Slovenska sprístupnila alebo poskytla informácie, sú povinné tieto informácie utajovať, chrániť pred neoprávneným prístupom, vyzradením, zneužitím, pozmenením, poškodením, zničením, stratou, odcudzením a zachovávať o nich mlčanlivosť.13) Tieto informácie si orgány a osoby uvedené v odseku 3 môžu poskytnúť navzájom výlučne na ten istý účel alebo konanie, na ktoré boli sprístupnené alebo poskytnuté Národnou bankou Slovenska; inak si ich môžu sprístupniť, poskytnúť alebo zverejniť len s predchádzajúcim písomným súhlasom Národnej banky Slovenska. Ak je podľa osobitného predpisu14) požadovaná informácia súvisiaca s dohľadom nad dohliadanými subjektmi alebo ich činnosťou, povinná osoba ju nesprístupní a neposkytne.15)
(5)
Informácie, ktoré získa Národná banka Slovenska, osoby poverené výkonom dohľadu alebo prizvané osoby od zahraničných orgánov dohľadu, sa môžu využiť len na účely výkonu dohľadu nad dohliadanými subjektmi, na plnenie iných zákonom ustanovených úloh Národnej banky Slovenska a na účely súdnych konaní o preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí alebo postupu Národnej banky Slovenska alebo na účely trestného stíhania. Tieto informácie môže Národná banka Slovenska sprístupniť alebo poskytnúť iným orgánom alebo osobám, alebo zverejniť len so súhlasom zahraničného orgánu dohľadu, ktorý tieto informácie poskytol.
(6)
Podrobnosti o poskytovaní súčinnosti podľa odsekov 1 až 5 možno upraviť písomnou dohodou o vzájomnej spolupráci a poskytovaní informácií medzi Národnou bankou Slovenska a príslušným orgánom alebo osobou, ak za Národnú banku Slovenska takúto dohodu schváli banková rada; takúto dohodu so zahraničným orgánom dohľadu môže Národná banka Slovenska uzavrieť len na základe vzájomnosti.

§ 4
Medzinárodná spolupráca pri výkone dohľadu

(1)
Zahraničný orgán dohľadu z členského štátu Európskej únie alebo iného štátu Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len „členský štát“) môže na území Slovenskej republiky vykonávať dohľad nad činnosťou dohliadaného subjektu, ktorý je pobočkou alebo dcérskou spoločnosťou zahraničnej osoby, pričom táto zahraničná osoba podlieha dohľadu príslušného zahraničného orgánu dohľadu. Zahraničný orgán dohľadu z iného štátu ako členského štátu môže vykonávať dohľad na území Slovenskej republiky nad činnosťou dohliadaného subjektu, ktorý je pobočkou alebo dcérskou spoločnosťou zahraničnej osoby, len na základe dohody uzavretej medzi Národnou bankou Slovenska a príslušným zahraničným orgánom dohľadu; takúto dohodu môže Národná banka Slovenska uzavrieť len na základe vzájomnosti. Vykonanie dohľadu na mieste na území Slovenskej republiky je zahraničný orgán dohľadu povinný vopred oznámiť Národnej banke Slovenska. Poverené osoby zahraničného orgánu dohľadu majú pri vykonávaní dohľadu na mieste na území Slovenskej republiky rovnaké oprávnenia, povinnosti a zodpovednosť ako osoby poverené výkonom dohľadu na mieste na základe poverenia Národnej banky Slovenska; nemajú však povinnosť vyhotoviť protokol o vykonanom dohľade na mieste ani povinnosť určiť a oznámiť dohliadanému subjektu lehoty na prijatie a splnenie opatrení na odstránenie nedostatkov zistených pri vykonanom dohľade na mieste.
(2)
Národná banka Slovenska môže na území iného členského štátu vykonávať dohľad nad činnosťou dohliadaného subjektu vrátane jeho pobočiek a nad dcérskou spoločnosťou dohliadaného subjektu, ak ide o dohliadaný subjekt so sídlom na území Slovenskej republiky a ak takýto dohľad umožňujú právne predpisy platné v príslušnom členskom štáte. Národná banka Slovenska môže na území iného štátu ako členského štátu vykonávať dohľad nad činnosťou dohliadaného subjektu vrátane jeho pobočiek a nad dcérskou spoločnosťou dohliadaného subjektu, ak ide o dohliadaný subjekt so sídlom na území Slovenskej republiky a ak takýto dohľad umožňujú právne predpisy platné v príslušnom štáte a dohoda uzavretá medzi Národnou bankou Slovenska a zahraničným orgánom dohľadu z príslušného štátu.
(3)
Národná banka Slovenska je účastníkom Európskeho systému finančného dohľadu.1b) Národná banka Slovenska môže byť členom medzinárodných organizácií v oblasti dohľadu nad finančným trhom a zabezpečovať plnenie úloh vyplývajúcich z členstva v týchto organizáciách. Národná banka Slovenska zabezpečuje plnenie úloh, ktoré pre národné orgány dohľadu vyplývajú právne záväzných aktov Európskej únie alebo z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, a z členstva Slovenskej republiky v medzinárodných organizáciách v oblasti finančného trhu.

§ 6

Dohľad na mieste môže vykonávať osoba poverená výkonom dohľadu, ktorá má písomné poverenie Národnej banky Slovenska na výkon dohľadu na mieste. Písomné poverenie na výkon dohľadu na mieste obsahuje označenie dohliadaného subjektu, mená, priezviská a funkcie osôb poverených výkonom dohľadu, predmet dohľadu, plánovanú dobu trvania dohľadu, ak je určená, odtlačok okrúhlej úradnej pečiatky Národnej banky Slovenska so štátnym znakom a meno, priezvisko, funkciu a podpis oprávneného vedúceho zamestnanca útvaru dohľadu nad finančným trhom, ktorý v mene Národnej banky Slovenska udelil toto poverenie, ak osobitný zákon20) neustanovuje inak; toto poverenie možno dodatočne zmeniť.

§ 7

(1)
Osoba poverená výkonom dohľadu je vylúčená z výkonu dohľadu na mieste, ak so zreteľom na jej vzťah k predmetu dohľadu, dohliadanému subjektu alebo jeho zamestnancom možno mať pochybnosti o jej nezaujatosti.
(2)
Dohliadaný subjekt, ktorý sa dozvie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že osoba poverená výkonom dohľadu má byť vylúčená z výkonu dohľadu na mieste, je povinný tieto skutočnosti bezodkladne písomne oznámiť Národnej banke Slovenska. V oznámení o námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu námietka zaujatosti smeruje, dôvod, pre ktorý má byť osoba poverená výkonom dohľadu vylúčená z výkonu dohľadu na mieste, kedy sa dohliadaný subjekt dozvedel o tomto dôvode a akými dôkazmi môže byť tento dôvod preukázaný; spolu s oznámením o námietke zaujatosti je dohliadaný subjekt povinný predložiť dôkazy, ktoré má k dispozícii. Na opakované oznámenie tých istých skutočností a dôvodov sa neprihliada a nerozhoduje sa o nich, ak sa už o nich rozhodlo.
(3)
Osoba poverená výkonom dohľadu, ktorá sa dozvie o skutočnostiach nasvedčujúcich jej vylúčeniu z výkonu dohľadu na mieste, je povinná bezodkladne písomne oznámiť tieto skutočnosti nadriadenému, ktorý udelil poverenie na výkon dohľadu na mieste, vrátane oznámenia dôvodov a predloženia dôkazov, na ktorých základe má byť táto osoba vylúčená z výkonu dohľadu na mieste. Člen bankovej rady, vedúci zamestnanec útvaru dohľadu nad finančným trhom tieto skutočnosti písomne oznámi bankovej rade vrátane oznámenia dôvodov a predloženia dôkazov, na ktorých základe má byť vylúčený z výkonu dohľadu na mieste.
(4)
Podanie námietky zaujatosti z dôvodov uvedených v odseku 1 nebráni pokračovaniu dohľadu na mieste; osoba poverená výkonom dohľadu na mieste, proti ktorej smeruje námietka zaujatosti podaná dohliadaným subjektom z dôvodov uvedených v odseku 1, do rozhodnutia o tejto námietke zaujatosti nesmie vyhotoviť ani podieľať sa na vyhotovení protokolu o vykonanom dohľade na mieste, ani čiastkového protokolu. Osoba poverená výkonom dohľadu, proti ktorej smeruje námietka zaujatosti podaná dohliadaným subjektom, je povinná bezodkladne písomne sa vyjadriť k obsahu podanej námietky zaujatosti a toto písomné vyjadrenie predložiť tomu, kto je príslušný rozhodnúť o podanej námietke zaujatosti.
(5)
O námietke zaujatosti sa rozhodne do desiatich pracovných dní od jej podania. O tom, či osoba poverená výkonom dohľadu je vylúčená z výkonu dohľadu na mieste, rozhoduje jej nadriadený; ak sa námietka zaujatosti týka viacerých osôb poverených výkonom dohľadu, rozhodne o vylúčení z výkonu dohľadu na mieste ich spoločný nadriadený. O vylúčení vedúceho zamestnanca útvaru dohľadu nad finančným trhom alebo člena bankovej rady z dohľadu na mieste rozhodne banková rada; na hlasovaní bankovej rady o vylúčení člena bankovej rady sa nezúčastňuje ten člen bankovej rady, o ktorom sa hlasuje. Na toto rozhodovanie sa nevzťahujú ustanovenia o konaní pred Národnou bankou Slovenska podľa tohto zákona a osobitných zákonov, ani všeobecné predpisy o správnom konaní.21) Proti rozhodnutiu o vylúčení z výkonu dohľadu na mieste alebo zamietnutí námietky zaujatosti nemožno podať opravný prostriedok.
(6)
Ak sa rozhodlo, že osoba poverená výkonom dohľadu je vylúčená z výkonu dohľadu na mieste, príslušný vedúci zamestnanec útvaru dohľadu nad finančným trhom prijme opatrenia na zabezpečenie riadneho pokračovania a dokončenia dohľadu na mieste. V prípade rozhodnutia o vylúčení vedúceho zamestnanca útvaru dohľadu nad finančným trhom a súčasne jeho zástupcov určí banková rada osobu, ktorá bude zodpovedať za riadne pokračovanie a dokončenie výkonu dohľadu na mieste vrátane vyhotovenia protokolu o vykonanom dohľade na mieste.

§ 8

(1)
Dohľad na mieste sa začína dňom, keď sa osoba poverená výkonom dohľadu alebo skupina osôb poverených výkonom dohľadu preukázala dohliadanému subjektu písomným poverením Národnej banky Slovenska na výkon dohľadu na mieste u tohto dohliadaného subjektu; poverením na výkon dohľadu sa možno dohliadanému subjektu preukázať aj doručením rovnopisu tohto poverenia dohliadanému subjektu prostredníctvom poštového podniku; rovnako sa dohliadanému subjektu preukazuje aj zmena poverenia. Od začatia dohľadu na mieste je Národná banka Slovenska, osoba poverená výkonom dohľadu a prizvaná osoba oprávnená vyžadovať od dohliadaného subjektu a jeho zamestnancov súčinnosť a plnenie povinností na účely výkonu dohľadu na mieste vrátane predloženia dokladov, podkladov, informácií na technických nosičoch a iných informácií, písomností a vecí, ako aj ich doručenie v ňou určenej lehote do Národnej banky Slovenska.
(2)
Osoby poverené výkonom dohľadu sú pri výkone dohľadu na mieste oprávnené
a)
vstupovať a po bezvýslednej výzve na umožnenie vstupu si vymôcť vstup na pozemky, do budov, miestností, zariadení a do iných priestorov dohliadaného subjektu vrátane jeho dopravných prostriedkov; nedotknuteľnosť obydlia nesmie byť výkonom tohto oprávnenia porušená,22)
b)
vyžadovať od dohliadaného subjektu a jeho zamestnancov, aby im v určenej lehote poskytovali
1.
doklady vrátane ich originálov, výkazy, dokumentáciu a iné písomnosti a informácie vrátane informácií na technických nosičoch údajov, úradne osvedčené preklady preverovaných písomností a informácií a aby im umožnili prístup k iným veciam dohliadaných subjektov,
2.
vysvetlenia, vyjadrenia a iné ústne a písomné informácie k predmetu dohľadu a k zisteným nedostatkom,
c)
prevziať a premiestniť aj mimo priestorov dohliadaného subjektu originály dokladov, podklady, informácie na technických nosičoch údajov a iné informácie, písomnosti a veci; po bezvýslednej výzve na poskytnutie dokladov, podkladov, informácií na technických nosičoch údajov a iných potrebných informácií, písomnosti a veci si k nim vymôcť prístup prekonaním odporu alebo vytvorenej prekážky, a to aj s pomocou prizvanej osoby spôsobilej na zabezpečenie prekonania odporu alebo vytvorenej prekážky,
d)
vyžadovať súčinnosť a plnenie povinností dohliadaného subjektu a jeho zamestnancov; súčinnosť však nemožno vyžadovať, ak by tým bol ohrozený život alebo zdravie osôb alebo ak by bola porušená zákonom ustanovená povinnosť mlčanlivosti, ak osoby poskytujúce súčinnosť neboli oprávneným orgánom zbavené tejto povinnosti,
e)
vykonávať iné opatrenia potrebné na zabezpečenie účinného a plynulého výkonu dohľadu,
f)
vykonávať ďalšie oprávnenia podľa tohto zákona a osobitných zákonov.
(3)
Osoby poverené výkonom dohľadu sú pri výkone dohľadu na mieste povinné
a)
preukázať sa dohliadanému subjektu najneskôr pri začatí svojej účasti na výkone dohľadu na mieste písomným poverením Národnej banky Slovenska na výkon tohto dohľadu spolu s dokladom totožnosti,
b)
vydať dohliadanému subjektu písomné potvrdenie o prevzatí originálov dokladov a iných písomností a vecí premiestňovaných mimo priestorov dohliadaného subjektu a zabezpečiť ich ochranu pred stratou, zničením, poškodením a zneužitím; ak prevzaté doklady a iné veci už nie sú potrebné na ďalší výkon dohľadu nad dohliadaným subjektom, na konanie ani iný postup podľa tohto zákona alebo osobitného zákona, sú povinné bezodkladne ich vrátiť tomu, od koho boli prevzaté,
c)
vyhotoviť písomný protokol o vykonanom dohľade na mieste, doručiť dohliadanému subjektu jedno vyhotovenie tohto protokolu, určiť primeranú lehotu, najmenej tri pracovné dni, dohliadanému subjektu na predloženie písomných námietok proti údajom uvedeným v tomto protokole, bezodkladne preveriť opodstatnenosť písomných námietok predložených dohliadaným subjektom a doručiť dohliadanému subjektu písomné oznámenie o výsledku preverenia predložených písomných námietok; to rovnako platí o písomnom priebežnom protokole alebo čiastkovom protokole, ak bol takýto protokol vyhotovený o určitom konkrétnom zistení v záujme zabezpečenia účinného a plynulého výkonu dohľadu,
d)
ak je to potrebné, určiť a písomne oznámiť dohliadanému subjektu lehoty, v ktorých je dohliadaný subjekt povinný prijať a splniť svoje opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri dohľade na mieste a príčin ich vzniku a predložiť Národnej banke Slovenska písomné správy o prijatých opatreniach a o splnení prijatých opatrení; ak protokol o vykonanom dohľade na mieste obsahuje aj odporúčania na zlepšenie činnosti dohliadaného subjektu, osoby poverené výkonom dohľadu môžu určiť a písomne oznámiť dohliadanému subjektu aj lehotu, v ktorej je dohliadaný subjekt povinný predložiť Národnej banke Slovenska písomný plán opatrení prijatých k odporúčaniam na zlepšenie činnosti dohliadaného subjektu a písomné správy o splnení týchto opatrení,
e)
rešpektovať práva dohliadaného subjektu podľa tohto zákona a osobitných zákonov,
f)
zabezpečiť ochranu informácií a podkladov získaných pri dohľade na mieste tak, aby nedošlo k neoprávnenému sprístupneniu utajovaných skutočností, obchodného tajomstva, bankového tajomstva, daňového tajomstva a iných informácií utajovaných alebo chránených povinnosťou mlčanlivosti výslovne uloženou alebo uznanou podľa osobitných zákonov;23) porušením tejto povinnosti nie je poskytnutie takýchto informácií a podkladov na výkon úloh a oprávnení Národnej banky Slovenska podľa tohto zákona a osobitných zákonov, ak je to na ich výkon potrebné,
g)
plniť ďalšie povinnosti ustanovené týmto zákonom a osobitnými zákonmi.

§ 9

(1)
Dohliadaný subjekt a jeho zamestnanci, ktorých sa dotýka výkon dohľadu na mieste, majú právo písomne sa vyjadriť k nedostatkom zisteným pri výkone dohľadu na mieste, ktoré im v priebehu dohľadu na mieste oznámili osoby poverené výkonom dohľadu. Dohliadaný subjekt má právo v určenej lehote predložiť písomné námietky proti údajom uvedeným v protokole o vykonanom dohľade na mieste, ako aj písomné námietky proti údajom uvedeným v priebežnom protokole alebo čiastkovom protokole, ak bol takýto protokol vyhotovený.
(2)
Dohliadaný subjekt je povinný vytvárať vhodné materiálne a technické podmienky na výkon dohľadu na mieste bezodkladne, najneskôr však v lehote podľa § 8 ods. 3 písm. d), prijať a splniť svoje opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri dohľade na mieste a príčin ich vzniku, ako aj po prijatí týchto opatrení a tiež po splnení týchto opatrení o tom bezodkladne predložiť písomné správy Národnej banke Slovenska.
(3)
Dohliadaný subjekt, členovia jeho orgánov, jeho zamestnanci a ďalšie osoby, ktorých činnosť súvisí s dohliadaným subjektom, sú pri výkone dohľadu na mieste povinní tiež
a)
umožniť vykonávanie oprávnení, ktoré pri výkone dohľadu na mieste patria Národnej banke Slovenska, osobám povereným výkonom dohľadu a prizvaným osobám,
b)
poskytovať osobám povereným výkonom dohľadu a prizvaným osobám nimi požadovanú súčinnosť na účely výkonu dohľadu na mieste, najmä doklady, iné písomnosti, ústne a písomné informácie a ústne a písomné vyjadrenia k predmetu dohľadu a k zisteným nedostatkom,
c)
na požiadanie osôb poverených výkonom dohľadu sa zúčastniť na prerokovaní protokolu o vykonanom dohľade na mieste, priebežného protokolu, čiastkového protokolu alebo písomných námietok dohliadaného subjektu proti údajom uvedeným v takýchto protokoloch; odopretie účasti na prerokovaní protokolu a prednesené dôvody odopretia tejto účasti sa zaznamenajú v protokole,
d)
plniť si ďalšie povinnosti ustanovené týmto zákonom a osobitnými zákonmi.

§ 10

(1)
Protokol o vykonanom dohľade na mieste obsahuje
a)
identifikačné údaje dohliadaného subjektu, a to v prípade právnickej osoby jej obchodné meno, adresu sídla a identifikačné číslo, ak je pridelené, a v prípade fyzickej osoby vrátane fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom jej meno, priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia, alebo identifikačné číslo, ak je pridelené, a adresu trvalého pobytu alebo adresu miesta podnikania, ak je miesto podnikania odlišné od trvalého pobytu,
b)
mená, priezviská a funkcie osôb, ktoré sa zúčastnili na vykonanom dohľade,
c)
miesto, deň začatia a dobu trvania výkonu dohľadu na mieste,
d)
predmet vykonaného dohľadu na mieste a dohliadané obdobie, ak bolo určené,
e)
opis skutkového stavu a nedostatkov zistených pri vykonanom dohľade vrátane uvedenia písomných podkladov a iných skutočností, ktoré tieto zistenia preukazujú, a právnych predpisov, ktorých porušenie bolo zistené, a to aj o nedostatkoch zistených počas výkonu dohľadu na mieste nad rámec poverenia na výkon dohľadu; protokol o vykonanom dohľade na mieste môže obsahovať aj odporúčania na zlepšenie činnosti dohliadaného subjektu, ak vyplynuli z vykonaného dohľadu,
f)
lehotu určenú pre dohliadaný subjekt na predloženie písomných námietok proti údajom uvedeným v tomto protokole,
g)
miesto a deň vyhotovenia tohto protokolu a mená, priezviská, funkcie a podpisy osôb zodpovedných za vyhotovený protokol.
(2)
Súčasťou protokolu o vykonanom dohľade na mieste uloženého v Národnej banke Slovenska je doklad o doručení tohto protokolu dohliadanému subjektu, ako aj prípadné písomné námietky dohliadaného subjektu proti údajom uvedeným v tomto protokole, rovnopis písomného oznámenia dohliadanému subjektu o výsledku preverenia predložených písomných námietok dohliadaného subjektu a doklad o doručení tohto oznámenia dohliadanému subjektu.
(3)
Dohliadaný subjekt má právo nazrieť do protokolu o vykonanom dohľade na mieste uloženého v Národnej banke Slovenska a urobiť si z neho na svoje náklady výpisy; iným osobám nemožno sprístupniť ani poskytnúť tento protokol okrem jeho sprístupnenia alebo poskytnutia podľa § 2 ods. 6 a alebo na účely súvisiace s výkonom dohľadu nad dohliadaným subjektom. Dohliadaný subjekt má právo, aby mu Národná banka Slovenska na jeho požiadanie a za úhradu vecných nákladov vyhotovila kópiu protokolu o vykonanom dohľade na mieste uloženého v Národnej banke Slovenska.
(4)
Odseky 1 až 3 sa primerane vzťahujú aj na priebežný protokol a čiastkový protokol. Čiastkový protokol obsahuje opis skutkového stavu, zistených nedostatkov a iných zistení len o časti predmetu dohľadu na mieste, ak je to potrebné na účely osobitného postupu o tejto časti predmetu dohľadu, alebo osobitného riešenia zistených nedostatkov a iných zistení o tejto časti predmetu dohľadu na mieste. Priebežný protokol obsahuje opis dôležitých skutočností a zistení o skutkovom stave predmetu dohľadu na mieste počas výkonu dohľadu na mieste alebo o priebehu výkonu dohľadu na mieste, ktoré nemožno doložiť písomnými dokladmi ani inými písomnosťami a ktoré majú význam pre vykonávaný dohľad na mieste, vrátane opisu dôležitých skutočností a zistení o sťažovaní výkonu dohľadu na mieste; priebežný protokol sa spravidla vyhotovuje priamo na mieste výkonu dohľadu.
(5)
Dohľad na mieste je skončený doručením písomného oznámenia dohliadanému subjektu o výsledku preverenia jeho písomných námietok proti údajom uvedeným v protokole o vykonanom dohľade na mieste, ak dohliadaný subjekt predložil takéto námietky; inak je výkon dohľadu na mieste skončený márnym uplynutím lehoty určenej pre dohliadaný subjekt na predloženie písomných námietok proti údajom uvedeným v protokole o vykonanom dohľade na mieste.
(6)
Nedostatky v činnosti dohliadaného subjektu, uvedené v protokole o vykonanom dohľade na mieste, sa podľa osobitných predpisov23a) považujú za zistené odo dňa skončenia tohto dohľadu na mieste.
(7)
Protokol o vykonanom dohľade na mieste, priebežný protokol a čiastkový protokol sa uchovávajú v Národnej banke Slovenska desať rokov po skončení dohľadu na mieste.

§ 14

(1)
Zamestnanec Národnej banky Slovenska alebo člen bankovej rady je vylúčený z konania, ak so zreteľom na jeho vzťah k veci, k účastníkovi konania alebo jeho zástupcovi, alebo zamestnancovi možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.
(2)
Z konania vo veci podľa tohto zákona je vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní iného stupňa; to sa nevzťahuje na členov bankovej rady v konaniach nasledujúcich v tej istej veci po konaní bankovej rady podľa § 31 alebo po konaní bankovej rady v prvom stupni o uložení poriadkovej pokuty.
(3)
Účastník konania, ktorý sa dozvie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že zamestnanec Národnej banky Slovenska alebo člen bankovej rady má byť vylúčený z konania, je povinný tieto skutočnosti bezodkladne písomne oznámiť Národnej banke Slovenska. V oznámení o námietke zaujatosti musí byť označený zamestnanec Národnej banky Slovenska alebo člen bankovej rady, proti ktorému námietka zaujatosti smeruje, dôvod, pre ktorý má byť tento zamestnanec alebo člen bankovej rady vylúčený z konania, kedy sa účastník konania dozvedel o tomto dôvode a akými dôkazmi môže byť tento dôvod preukázaný; spolu s oznámením o námietke zaujatosti je účastník konania povinný predložiť dôkazy, ktoré má k dispozícii. Na opakované oznámenie tých istých skutočností a dôvodov sa neprihliada, ak sa už o nich rozhodlo.
(4)
Zamestnanec Národnej banky Slovenska, ktorý sa dozvie o skutočnostiach nasvedčujúcich jeho vylúčeniu z konania, je povinný bezodkladne písomne oznámiť tieto skutočnosti svojmu nadriadenému vrátane oznámenia dôvodov a predloženia dôkazov, na ktorých základe má byť vylúčený z konania. Člen bankovej rady, vedúci zamestnanec útvaru dohľadu nad finančným trhom tieto skutočnosti písomne oznámi bankovej rade vrátane oznámenia dôvodov a predloženia dôkazov, na ktorých základe má byť vylúčený z konania.
(5)
Podanie námietky z dôvodov uvedených v odseku 1 alebo odseku 2 nebráni pokračovaniu konania a vykonávaniu dokazovania alebo iných úkonov v konaní; pred rozhodnutím o námietke zaujatosti podanej proti zamestnancovi Národnej banky Slovenska alebo členovi bankovej rady, ktorý sa zúčastňuje na konaní, však nemožno vydať rozhodnutie vo veci samej alebo iné rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Zamestnanec Národnej banky Slovenska alebo člen bankovej rady, proti ktorému smeruje námietka zaujatosti podaná účastníkom konania, je povinný bezodkladne písomne sa vyjadriť k obsahu podanej námietky zaujatosti a toto písomné vyjadrenie predložiť tomu, kto je príslušný rozhodnúť o podanej námietke zaujatosti.
(6)
O námietke zaujatosti sa rozhodne do desiatich pracovných dní od jej podania. O tom, či je zamestnanec Národnej banky Slovenska vylúčený z konania, rozhoduje jeho nadriadený; ak sa námietka zaujatosti týka viacerých zamestnancov, rozhodne o vylúčení z konania ich spoločný nadriadený. O vylúčení vedúceho zamestnanca útvaru dohľadu nad finančným trhom alebo člena bankovej rady z konania rozhodne banková rada; na hlasovaní bankovej rady o vylúčení člena bankovej rady sa nezúčastňuje ten člen bankovej rady, o ktorom sa hlasuje.
(7)
Ak sa rozhodlo, že zamestnanec Národnej banky Slovenska alebo člen bankovej rady je vylúčený z konania, príslušný vedúci zamestnanec alebo banková rada prijme opatrenia na zabezpečenie riadneho pokračovania a dokončenia konania. V prípade rozhodnutia o vylúčení vedúceho zamestnanca útvaru dohľadu nad finančným trhom a súčasne jeho zástupcov určí banková rada osobu, ktorá bude zodpovedať za riadne pokračovanie a dokončenie prvostupňového konania vrátane vydania prvostupňového rozhodnutia.
(8)
O vylúčení zamestnanca Národnej banky Slovenska z konania alebo o zamietnutí námietky zaujatosti sa vydáva rozhodnutie. Proti rozhodnutiu o vylúčení z konania alebo o zamietnutí námietky zaujatosti nemožno podať opravný prostriedok.

§ 15

(1)
Účastníkom konania je dohliadaný subjekt, o ktorého právach alebo povinnostiach podľa tohto zákona a osobitných zákonov sa má konať, alebo osoba oprávnená podať žiadosť o udelenie povolenia, licencie, schválenia, súhlasu alebo predchádzajúceho súhlasu podľa osobitného zákona, alebo žiadosť o vydanie iného rozhodnutia podľa osobitného zákona;26a) v konaní o uložení pokuty, inej sankcie alebo opatrenia na nápravu podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov je účastníkom konania dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má uložiť pokuta, iná sankcia alebo opatrenie na nápravu.
(2)
Za právnickú osobu koná štatutárny orgán, prípadne jej zamestnanec alebo člen, ktorý sa preukáže písomným poverením štatutárneho orgánu, že je oprávnený za túto právnickú osobu konať.
(3)
Účastník konania sa môže nechať v konaní zastupovať. V tej istej veci môže mať účastník konania súčasne len jedného zástupcu, ktorému udelí plnomocenstvo písomne alebo ústne do zápisnice, a to na celé konanie alebo len na určité úkony v konaní. Plnomocenstvo na zastupovanie právnickej osoby musí byť udelené osobou, ktorá je oprávnená konať v jej mene.

§ 16

(1)
Konanie sa začína na základe žiadosti účastníka konania alebo z podnetu Národnej banky Slovenska.
(2)
Konanie je začaté dňom doručenia písomnej žiadosti účastníka konania Národnej banke Slovenska. Ak sa konanie začína z podnetu Národnej banky Slovenska, konanie je začaté dňom, keď Národná banka Slovenska urobila voči účastníkovi konania prvý úkon, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak; o tomto prvom úkone Národná banka Slovenska bezodkladne informuje všetkých jej známych účastníkov konania.
(3)
Žiadosť musí obsahovať najmä tieto náležitosti:
a)
označenie osoby, ktorá žiadosť podáva (ďalej len „žiadateľ“), v rozsahu údajov ustanovených osobitným zákonom,27)
b)
označenie toho, čo sa ňou požaduje,
c)
pravdivé opísanie všetkých rozhodujúcich skutočností,
d)
označenie všetkých dôkazov, ktorých sa žiadateľ dovoláva,
e)
označenie ďalších účastníkov konania v rozsahu údajov ustanovených osobitným zákonom27) a aj bez ich súhlasu, ak o nich žiadateľ vie,
f)
označenie zástupcov účastníkov konania v rozsahu údajov ustanovených osobitným zákonom27) a aj bez ich súhlasu, ak ich účastníci konania majú a žiadateľ o nich vie,
g)
označenie iných osôb v rozsahu údajov ustanovených osobitným zákonom27) a aj bez súhlasu dotknutých iných osôb, ak musia byť na základe osobitného zákona uvedené v žiadosti o udelenie požadovaného povolenia, licencie, schválenia, súhlasu alebo predchádzajúceho súhlasu,
h)
vyhlásenie o úplnosti, správnosti, pravdivosti, pravosti a aktuálnosti podanej žiadosti vrátane jej príloh, pričom žiadateľ zodpovedá za pravdivosť tohto vyhlásenia,
i)
dátum a miesto vyhotovenia žiadosti a úradne osvedčený podpis žiadateľa alebo jeho štatutárneho orgánu,
j)
prílohy vymedzené v odseku 4,
k)
ďalšie náležitosti ustanovené na základe osobitného zákona.
(4)
Prílohou k žiadosti musia byť listiny potrebné na rozhodnutie Národnej banky Slovenska v konaní, predovšetkým výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je žiadateľ zapísaný, a listiny, ktoré hodnoverne preukazujú a dokladujú splnenie predpokladov a podmienok, ktoré musia byť splnené na udelenie žiadosťou požadovaného povolenia, licencie, schválenia, súhlasu alebo predchádzajúceho súhlasu podľa osobitného zákona; ak žiadateľ tieto listiny alebo niektoré z nich odovzdal Národnej banke Slovenska už pred podaním žiadosti a ak sú už odovzdané listiny naďalej v celom rozsahu aktuálne, naďalej spĺňajú zákonom ustanovené požiadavky a sú uschované v Národnej banke Slovenska, žiadateľ ich môže v žiadosti nahradiť zoznamom už odovzdaných listín s uvedením dátumu odovzdania jednotlivých listín Národnej banke Slovenska.
(5)
Žiadosť vrátane jej príloh sa predkladá v štátnom jazyku; ak je však niektorá príloha vyhotovená v inom ako štátnom jazyku, spolu s príslušnou prílohou sa musí predložiť aj jej úradne osvedčený preklad do štátneho jazyka. Ak doručená žiadosť neobsahuje všetky ustanovené náležitosti, Národná banka Slovenska vyzve žiadateľa, aby odstránil nedostatky žiadosti alebo doplnil žiadosť a určí mu na to lehotu, spravidla nie dlhšiu ako 30 kalendárnych dní, pričom žiadateľa v tejto výzve poučí o následkoch nesplnenia výzvy na odstránenie nedostatkov alebo doplnenie žiadosti; rovnako sa postupuje, ak doručená žiadosť obsahuje zoznam už odovzdaných listín podľa odseku 4, ktoré nie sú uschované v Národnej banke Slovenska, alebo ktoré podľa zistenia Národnej banky Slovenska nie sú v celom rozsahu aktuálne alebo nespĺňajú všetky zákonom ustanovené požiadavky. Na neskoršie odstránenie nedostatkov alebo doplnenie žiadosti sa v konaní a pri rozhodovaní prihliada len vtedy, ak žiadateľ preukáže, že bez svojho zapríčinenia objektívne nemohol odstrániť nedostatky žiadosti a doplniť žiadosť v lehote určenej Národnou bankou Slovenska.
(6)
Ak zákon neustanovuje inak, účastník konania je na základe výzvy Národnej banky Slovenska povinný vyjadriť sa v ňou určenej lehote k dôvodom konania začatého na podnet Národnej banky Slovenska. Ak zákon neustanovuje inak, lehota na vyjadrenie nesmie byť kratšia ako päť pracovných dní odo dňa doručenia výzvy; to neplatí pri vydaní predbežného opatrenia alebo poriadkového opatrenia, pri zavedení nútenej správy nad dohliadaným subjektom podľa osobitného zákona,28) pri ponuke na prevzatie podľa osobitného zákona,29) ani pred vydaním rozhodnutia o námietke zaujatosti alebo rozhodnutia v konaní, v ktorom sú podkladom pre rozhodnutie len listiny predložené účastníkom konania.

§ 17

(1)
Konanie pred Národnou bankou Slovenska je neverejné.
(2)
Ak je to potrebné pre rozhodnutie vo veci, Národná banka Slovenska vykoná ústne pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov konania a iné osoby, ktorých účasť je potrebná. Národná banka Slovenska z ústneho pojednávania vyhotoví zápisnicu o ústnom pojednávaní.
(3)
Zo zápisnice o ústnom pojednávaní musí byť zrejmé najmä to, kto, kde a kedy viedol pojednávanie, jeho predmet, ktoré osoby sa na ňom zúčastnili, priebeh pojednávania, aké návrhy boli na ňom podané, prípadne aké opatrenia boli na pojednávaní prijaté.
(4)
Zápisnicu o ústnom pojednávaní podpisujú po oboznámení sa s jej obsahom osoby, ktoré sa na pojednávaní zúčastnili, a zamestnanec Národnej banky Slovenska, ktorý pojednávanie viedol. Odopretie podpisu a prednesené dôvody odopretia a námietky proti obsahu zápisnice o ústnom pojednávaní sa zaznamenajú v zápisnici.
(5)
Ustanovenia odsekov 2 až 4 sa obdobne použijú aj na miestnu obhliadku; na miestnu obhliadku Národná banka Slovenska predvolá najmä účastníkov konania a osobu, ktorá je oprávnená nakladať s predmetom miestnej obhliadky.
(6)
Úradný záznam zachytáva dôležité skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie vo veci a o ktorých sa nevyhotovuje zápisnica, napríklad obsah dôležitých telefonických rozhovorov účastníkov konania so zamestnancom Národnej banky Slovenska, ktorý uskutočňuje konanie. Úradný záznam podpíše zamestnanec Národnej banky Slovenska, ktorý ho vyhotovil; na ďalšie náležitosti a obsah úradného záznamu sa primerane vzťahujú ustanovenia odseku 3.
(7)
Účastníci konania a ich zástupcovia majú právo nazerať do spisu o konaní s výnimkou zápisnice o hlasovaní bankovej rady a urobiť si z neho na svoje náklady výpisy; iným osobám nemožno sprístupniť ani poskytnúť spis okrem jeho sprístupnenia alebo poskytnutia podľa § 2 ods. 6 a alebo na účely súvisiace s výkonom dohľadu nad dohliadaným subjektom. Účastník konania a jeho zástupca majú právo, aby im Národná banka Slovenska na ich požiadanie a za úhradu vecných nákladov vyhotovila kópiu zápisnice alebo inej listiny zo spisu.
(8)
Národná banka Slovenska je povinná urobiť opatrenia, aby nazretím do spisov nedošlo k neoprávnenému sprístupneniu utajovaných skutočností, obchodného tajomstva, bankového tajomstva, daňového tajomstva a iných informácií utajovaných alebo chránených povinnosťou mlčanlivosti výslovne uloženou alebo uznanou podľa osobitných zákonov;23) pritom sa rovnako použije ustanovenie § 3 ods. 6.

§ 18

(1)
Národná banka Slovenska doručuje v konaní písomnosti sama alebo prostredníctvom poštového podniku, ak tento zákon alebo osobitný zákon1) neustanovuje inak. Písomnosť možno doručiť adresátovi v jeho sídle, mieste podnikania, byte, na pracovisku alebo kdekoľvek bude adresát zastihnutý. Do vlastných rúk treba doručiť rozhodnutia Národnej banky Slovenska vo veci, písomnosti, o ktorých to ustanovuje osobitný zákon,1) a iné dôležité písomnosti určené Národnou bankou Slovenska.
(2)
Písomnosti, ktorých adresátom je právnická osoba, sa doručujú zamestnancom oprávneným za právnickú osobu prijímať písomnosti alebo tomu, kto je oprávnený za právnickú osobu konať; ak takýchto osôb niet, písomnosť sa doručuje ktorémukoľvek jej zamestnancovi, ktorý písomnosť prijme. Ak pri doručovaní písomnosti samotnou Národnou bankou Slovenska nemožno doručiť túto písomnosť, písomnosť sa pre túto právnickú osobu uloží v Národnej banke Slovenska s účinkami doručenia odo dňa uloženia; o tomto doručení a uložení písomnosti sa vyhotoví úradný záznam. Ustanovenia tohto odseku obdobne platia na doručovanie písomností fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom, ak sa písomnosť doručuje na adresu jej miesta podnikania.
(3)
Ak nebol adresát, ktorému sa má písomnosť doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, poštový doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí o náhradnom doručení písomnosti. Ak je aj náhradné doručenie bezvýsledné, uloží poštový doručovateľ písomnosť na dodávacej pošte a adresáta vhodným spôsobom vyzve, aby si písomnosť vyzdvihol počas odbernej lehoty. Ak si adresát písomnosť do troch pracovných dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa adresát o jej uložení nedozvedel. Za miesto doručenia, v ktorom sa zdržuje adresát, ktorým je právnická osoba, sa považuje adresa jej sídla; za miesto doručenia, v ktorom sa zdržuje adresát, ktorým je podnikajúca fyzická osoba, sa považuje adresa jej miesta podnikania.
(4)
Ak adresát odoprel písomnosť prijať,30) je doručená dňom, keď sa jej prijatie odoprelo; na to musí doručovateľ adresáta upozorniť. Za odopretie prijatia písomnosti sa považuje odmietnutie prevziať doručovanú písomnosť, trvanie na otvorení doručovanej písomnosti pred jej prevzatím alebo odmietnutie potvrdiť prevzatie doručovanej písomnosti.
(5)
Ak písomnosť nemožno adresátovi doručiť na adresu na doručovanie písomností, ktorú v konaní písomne oznámil Národnej banke Slovenska, táto písomnosť sa považuje za doručenú po troch dňoch od vrátenia nedoručenej písomnosti do Národnej banky Slovenska, a to aj vtedy, ak sa o tom adresát nedozvie.
(6)
Ak Národnej banke Slovenska nebola oznámená adresa podľa odseku 5 a písomnosť adresovanú právnickej osobe nemožno doručiť na adresu jej sídla uvedenú v zozname vedenom Národnou bankou Slovenska podľa zákona, prípadne v obchodnom registri alebo inom verejne prístupnom úradnom registri, v ktorom je zapísaná,31) písomnosť sa považuje za doručenú po troch dňoch od vrátenia nedoručenej písomnosti do Národnej banky Slovenska, a to aj vtedy, ak sa o tom adresát nedozvie.
(7)
Ak Národnej banke Slovenska nebola oznámená adresa podľa odseku 5 a písomnosť adresovanú fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom, nemožno doručiť na adresu jej miesta podnikania uvedenú v zozname vedenom Národnou bankou Slovenska podľa zákona, prípadne v obchodnom registri, živnostenskom registri alebo inom verejne prístupnom úradnom registri, v ktorom je zapísaná,32) písomnosť sa považuje za doručenú po troch dňoch od vrátenia nedoručenej písomnosti do Národnej banky Slovenska, a to aj vtedy, ak sa o tom adresát nedozvie.
(8)
Ak si adresát vyhradí doručovanie zásielok do poštového priečinku, dodávacia pošta oznámi adresátovi príchod zasielanej písomnosti, možnosť prevzatia a odbernú lehotu na predpísanom tlačive, ktoré vloží do poštového priečinku. Ak si adresát na základe dohody preberá zásielky na dodávacej pošte a nemá pridelený priečinok, dodávacia pošta príchod zasielanej písomnosti neoznamuje. V obidvoch prípadoch sa dátum dodania zasielanej písomnosti na dodávaciu poštu považuje za dátum jej uloženia. Ak si adresát nevyzdvihne zasielanú písomnosť do troch pracovných dní odo dňa uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň jej doručenia, aj keď sa adresát o jej uložení nedozvedel.
(9)
Odseky 5 až 8 sa nepoužijú na doručovanie rozhodnutia o zavedení nútenej správy nad dohliadaným subjektom podľa osobitného zákona.28)
(10)
Účastník konania, ktorý má sídlo alebo trvalý pobyt v zahraničí, je povinný určiť si svojho zástupcu na doručovanie písomností na území Slovenskej republiky a písomne oznámiť Národnej banke Slovenska jeho meno, priezvisko a adresu na doručovanie. Ak sa konanie začalo na žiadosť takéhoto účastníka konania, účastník konania je povinný určiť si zástupcu na doručovanie písomností v žiadosti; v iných prípadoch je povinný určiť si takéhoto zástupcu vo svojom prvom písomnom podaní pre Národnú banku Slovenska. Ak si takýto účastník konania neurčí zástupcu na doručovanie písomností, písomnosti sa preňho budú ukladať v Národnej banke Slovenska s účinkami doručenia.
(11)
Ak má účastník konania zástupcu na celé konanie alebo zástupcu na doručovanie písomností, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomuto zástupcovi; popri zástupcovi na celé konanie sa však písomnosť doručuje aj účastníkovi konania, ak účastník konania má v konaní niečo vykonať osobne. Ustanovenia odsekov 1 až 8 sa vzťahujú aj na doručovanie písomností zástupcovi.
(12)
Písomnosti určené advokátovi sa môžu doručovať tiež jeho advokátskym koncipientom alebo inému zamestnancovi advokáta, ktorého poveril prijímaním zásielok; to obdobne platí aj na doručovanie písomností určených notárovi alebo súdnemu exekútorovi.
(13)
Národná banka Slovenska doručí písomnosť verejnou vyhláškou, ak tak ustanovuje osobitný zákon, alebo ak Národnej banke Slovenska nie sú známi účastníci konania alebo ich pobyt, alebo sídlo. Doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná tak, že sa písomnosť počas 15 dní vyvesí na verejne prístupnej úradnej tabuli alebo zverejní na internetovej stránke Národnej banky Slovenska. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia.
(14)
Účastník konania a jeho zástupca sú povinní bezodkladne písomne oznámiť Národnej banke Slovenska zmenu svojej adresy na doručovanie písomností alebo inú dôležitú skutočnosť potrebnú na riadne doručovanie písomností.
(15)
Údaje uvedené na doručenke alebo inom potvrdení o doručovaní písomnosti sa považujú za pravdivé, ak sa nepreukáže opak.

§ 19

(1)
Ak je to potrebné, Národná banka Slovenska určí na vykonanie úkonu lehotu, ak ju neustanovuje zákon. Lehotu určenú Národnou bankou Slovenska môže Národná banka Slovenska predĺžiť; predĺžiť však nemožno lehotu určenú Národnou bankou Slovenska na zaplatenie splatného poplatku ustanoveného za úkon alebo konanie Národnej banky Slovenska, ktoré sa vykonávajú na základe žiadosti.
(2)
Do lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak taký deň v mesiaci nie je, lehota sa končí uplynutím posledného dňa príslušného mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo iný deň pracovného pokoja,33) je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
(3)
Ak tento zákon alebo osobitný zákon1) neustanovuje inak, lehota je zachovaná, ak sa podanie najneskôr v posledný deň lehoty doručí do Národnej banky Slovenska alebo podá na poštovú prepravu. V pochybnostiach sa považuje lehota za zachovanú, ak sa nepreukáže opak.
(4)
Lehota ustanovená osobitným zákonom25) pre zánik zodpovednosti, pre začatie konania alebo pre uloženie opatrení na nápravu, pokuty alebo inej sankcie dohliadanému subjektu vo veci trvajúceho nedostatku začne plynúť posledným dňom trvania príslušného nedostatku, ak osobitný zákon25) neustanovuje inak; to sa nevzťahuje na lehotu, ktorá podľa osobitného zákona25) začína plynúť až odo dňa zistenia nedostatku.

§ 21

(1)
Národná banka Slovenska môže prerušiť konanie, ak
a)
účastník konania bol vyzvaný na odstránenie nedostatkov alebo doplnenie svojej žiadosti, alebo ak účastník konania bol vyzvaný na zaplatenie poplatku za úkon alebo konanie, ktoré podliehajú poplatku, alebo na predloženie dokladu o riadnom zaplatení príslušného poplatku; takáto výzva obsahuje poučenie, že ak účastník konania neuposlúchne výzvu v určenej lehote, konanie bude zastavené.
b)
Národná banka Slovenska dala príslušnému orgánu podnet na začatie konania o predbežnej otázke, alebo ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie Národnej banky Slovenska, alebo bol daný podnet na takéto konanie,
c)
Národná banka Slovenska uložila ustanovenému znalcovi vypracovanie znaleckého posudku k veci,
d)
Národná banka Slovenska požiadala iný orgán verejnej moci alebo inú osobu o odborné vyjadrenie alebo poskytnutie podkladov k veci,
e)
ministerstvo bolo vyzvané na zaujatie stanoviska k veci,34)
f)
účastník konania písomne navrhol prerušenie konania, ktoré sa začalo na základe žiadosti tohto účastníka konania; v takomto prípade Národná banka Slovenska môže prerušiť konanie spravidla najdlhšie na 30 kalendárnych dní.
(2)
Ak ministerstvo bolo vyzvané na zaujatie stanoviska k veci,34) ministerstvo predloží svoje písomné stanovisko Národnej banke Slovenska do 30 kalendárnych dní a v osobitne zložitých veciach do 60 kalendárnych dní odo dňa, keď mu bola doručená výzva Národnej banky Slovenska na zaujatie stanoviska.
(3)
Proti rozhodnutiu o prerušení konania nemožno podať opravný prostriedok.
(4)
Ak pominú dôvody prerušenia konania, Národná banka Slovenska bezodkladne v konaní pokračuje.
(5)
Ak je konanie prerušené, neplynú procesné lehoty na konanie a rozhodnutie podľa tohto zákona a osobitných zákonov.35)

§ 25

(1)
Národná banka Slovenska môže v rámci konania vydať predbežné opatrenie, ktorým v rozsahu nevyhnutne potrebnom na zabezpečenie účelu konania
a)
uloží účastníkovi konania, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel,
b)
nariadi zabezpečenie vecí, ktoré sú potrebné na vykonanie dôkazov.
(2)
Ak bolo predbežné opatrenie vydané z podnetu Národnej banky Slovenska, tak jeho doručenie účastníkovi konania sa považuje za prvý úkon v konaní a týmto doručením je začaté konanie vo veci, v ktorej bolo vydané toto predbežné opatrenie; týmto doručením je tiež voči príslušnému účastníkovi konania splnená informačná povinnosť Národnej banky Slovenska podľa § 16 ods. 2.
(3)
Národná banka Slovenska predbežné opatrenie zruší, len čo pominie dôvod, pre ktorý bolo vydané, alebo, ak sa zmenia pomery tak, že predbežné opatrenie už nie je potrebné alebo účelné; inak predbežné opatrenie zaniká uplynutím času, ak bolo vydané na určitý čas, alebo dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci.
(4)
Rozklad proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení nemá odkladný účinok.

§ 26

Ak tento zákon alebo osobitný zákon1) neustanovuje inak, Národná banka Slovenska je pred vydaním rozhodnutia vo veci povinná vyzvať účastníkov konania, aby sa oboznámili so spisovým podkladom ku konaniu a aby sa k nemu písomne vyjadrili v lehote určenej Národnou bankou Slovenska; ak tento zákon alebo osobitný zákon1) neustanovuje inak, táto lehota nemôže byť kratšia ako päť pracovných dní odo dňa doručenia výzvy. To neplatí pri vydaní predbežného opatrenia alebo poriadkového opatrenia, pri zavedení nútenej správy nad dohliadaným subjektom podľa osobitného zákona,28) pri ponuke na prevzatie podľa osobitného zákona,29) ani pred vydaním rozhodnutia o námietke zaujatosti, rozhodnutia o zastavení konania alebo rozhodnutia v konaní, ktoré sa začalo na žiadosť účastníka konania, ak podkladom pre rozhodnutie v tomto konaní sú len listiny predložené účastníkom konania. Ak sa účastník konania oboznámi so spisovým podkladom ku konaniu, Národná banka Slovenska o tom vyhotoví zápisnicu.

§ 27

(1)
Rozhodnutie Národnej banky Slovenska musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o rozklade.
(2)
Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa rozhodnutie vo veci viaže na splnenie podmienok, vo výroku rozhodnutia sa uvedú aj tieto podmienky; splnenie týchto podmienok sa preukazuje Národnej banke Slovenska v lehote určenej Národnou bankou Slovenska. Ak splnenie týchto podmienok nie je preukázané v určenej lehote, Národná banka Slovenska rozhodnutie zruší, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Vo výroku rozhodnutia sa neukladajú povinnosti, ktoré ukladá priamo zákon.
(3)
V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutkové zistenia boli podkladom na rozhodnutie, z ktorých dôkazov a akých úvah pri hodnotení dôkazov vychádza rozhodnutie a podľa akých ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov sa posudzoval zistený skutkový stav. Odôvodnenie netreba, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
(4)
V poučení o rozklade sa uvedie, či je rozhodnutie konečné alebo či možno proti nemu podať rozklad, možnosť vzdania sa rozkladu, v akej lehote a komu možno podať rozklad.
(5)
V písomnom vyhotovení rozhodnutia Národnej banky Slovenska sa uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, identifikačné údaje účastníka konania a jeho zástupcu, ak ho účastník konania má, a to v prípade právnickej osoby jej obchodné meno alebo iný názov, adresa sídla a jej identifikačné číslo, ak je pridelené, a v prípade fyzickej osoby vrátane fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom jej meno, priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia, alebo identifikačné číslo, ak je pridelené, a adresa trvalého pobytu alebo adresa miesta podnikania, ak je miesto podnikania odlišné od trvalého pobytu. Rozhodnutie musí obsahovať odtlačok okrúhlej úradnej pečiatky Národnej banky Slovenska so štátnym znakom a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Vo výroku prvostupňového rozhodnutia Národnej banky Slovenska, ktoré vydal útvar dohľadu nad finančným trhom, sa výslovne uvedie, že rozhodnutie vydal útvar dohľadu nad finančným trhom; vo výroku druhostupňového rozhodnutia sa výslovne uvedie, že rozhodnutie vydala banková rada. Oprávnenou osobou na podpisovanie druhostupňových rozhodnutí je guvernér alebo ním poverený39) viceguvernér, alebo iný člen bankovej rady, ktorý nepodpisoval prvostupňové rozhodnutie v tej istej veci. Podrobnosti o oprávnených osobách na podpisovanie prvostupňových rozhodnutí a druhostupňových rozhodnutí môže určiť banková rada.
(6)
Národná banka Slovenska kedykoľvek aj bez návrhu opraví chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia a bezodkladne o tom informuje účastníkov konania.
(7)
Výrok právoplatného rozhodnutia o odobratí povolenia udeleného pre dohliadaný subjekt podľa osobitného zákona,1) oznámenie o zániku povolenia udeleného dohliadanému subjektu podľa osobitného zákona,1) výrok vykonateľného rozhodnutia o zavedení nútenej správy nad dohliadaným subjektom podľa osobitného zákona1) a výrok vykonateľného rozhodnutia o obmedzení alebo pozastavení výkonu činností alebo niektorej činnosti dohliadaného subjektu podľa osobitného zákona1) zverejní Národná banka Slovenska vo Vestníku Národnej banky Slovenska40) (ďalej len „vestník“) alebo na internetovej stránke Národnej banky Slovenska, prípadne aj v periodickej tlači a iných hromadných informačných prostriedkoch. Národná banka Slovenska môže zverejniť aj výrok iného svojho vykonateľného rozhodnutia alebo odôvodnenie rozhodnutia, alebo jeho časti, ak to považuje za účelné z hľadiska informovanosti klientov dohliadaného subjektu, z hľadiska vykonateľnosti rozhodnutia alebo z hľadiska efektívnosti dohľadu nad dohliadaným subjektom.

§ 33

(1)
Zákonnosť právoplatných rozhodnutí Národnej banky Slovenska vydaných podľa tohto zákona je preskúmateľná súdom podľa osobitného zákona;42) na preskúmavanie rozhodnutí preskúmavanie jej rozhodnutí alebo postupu je príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky.
(2)
Počas súdneho konania podľa osobitného zákona42) o preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia alebo postupu Národnej banky Slovenska vo veci dohľadu, ktorá je predmetom preskúmavania súdom, neplynú lehoty ustanovené pre zánik zodpovednosti, pre začatie konania alebo pre uloženie opatrení na nápravu, pokuty alebo iných sankcií podľa osobitných zákonov.42a)

§ 35

(1)
Na účely dohľadu na diaľku a na štatistické účely pri dohľade nad finančným trhom sú dohliadané subjekty povinné bezplatne a včas vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska zrozumiteľné a prehľadné výkazy, hlásenia, správy a iné informácie, podklady a doklady o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov a ich akcionárov alebo iných spoločníkov, najmä ekonomickej a finančnej situácie, majetkových pomerov, obchodov alebo inej činnosti dohliadaných subjektov, ako aj organizácie, riadenia, štruktúry, kontroly alebo ovládania dohliadaných subjektov vrátane podielov na dohliadaných subjektoch a ich majiteľov, a to na požiadanie Národnej banky Slovenska a tiež podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa odseku 2. Údaje uvedené v predkladaných výkazoch, hláseniach, správach a iných informáciách, podkladoch a dokladoch musia byť úplné, aktuálne, správne, pravdivé a preukázateľné. Ak predložené výkazy, hlásenia, správy a iné informácie a doklady neobsahujú požadované údaje, nezodpovedajú ustanovenej metodike alebo ak vzniknú dôvodné pochybnosti o ich úplnosti, aktuálnosti, správnosti, pravdivosti, preukaznosti alebo pravosti, dohliadané subjekty sú povinné na vyžiadanie Národnej banky Slovenska predložiť podklady a podať vysvetlenie v lehote určenej Národnou bankou Slovenska. Dohliadané subjekty sú rovnako povinné predkladať Národnej banke Slovenska aj účtovnú závierku a konsolidovanú účtovnú závierku.
(2)
Opatreniami, ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasujú v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, sa ustanoví štruktúra výkazov, hlásení, správ a iných informácií, ktoré sú dohliadané subjekty povinné vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska, rozsah, obsah, členenie, termíny, forma, podoba, spôsob, postup a miesto predkladania takýchto výkazov, hlásení, správ a iných informácií vrátane metodiky na ich vypracúvanie, ako aj spôsob a termíny predkladania účtovnej závierky a konsolidovanej účtovnej závierky dohliadaných subjektov do Národnej banky Slovenska.

§ 36

(1)
Národná banka Slovenska v rámci dohľadu nad finančným trhom vedie aktuálne zoznamy a registre (ďalej len „zoznam“)
a)
dohliadaných subjektov, ktorým bolo udelené povolenie podľa osobitných zákonov,1)
b)
správcov na výkon nútenej správy a zástupcov správcov na výkon nútenej správy nad dohliadanými subjektmi podľa osobitných zákonov,28)
c)
hypotekárnych správcov pre hypotekárne banky a zástupcov hypotekárnych správcov pre hypotekárne banky,43)
d)
ďalších osôb, ak tak ustanoví osobitný predpis.43a)
(2)
Zoznamy podľa odseku 1 obsahujú označenie osôb v týchto zoznamoch najviac v rozsahu údajov ustanovených osobitným zákonom;27) zoznamy dohliadaných subjektov obsahujú pri jednotlivých dohliadaných subjektoch aj rozsah povolených činností podľa udeleného povolenia alebo licencie a tiež podmienky na výkon povolených činností a obmedzenia rozsahu alebo spôsobu výkonu povolených činností, ktoré sú určené udeleným povolením alebo licenciou.
(3)
Národná banka Slovenska je povinná v jej úradných hodinách bezodplatne umožniť nahliadnuť do zoznamov podľa odseku 1 a urobiť si z nich výpisy každému, kto o to požiada.
(4)
Národná banka Slovenska v rámci dohľadu nad finančným trhom vedie podľa osobitného predpisu43a) register veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery a podregister iných veriteľov poskytujúcich iné ako spotrebiteľské úvery.

§ 38
Poriadkové opatrenia

(1)
Národná banka Slovenska môže uložiť poriadkovú pokutu tomu, kto bez závažného dôvodu sťažuje
a)
výkon dohľadu na mieste alebo dohľadu na diaľku najmä tým, že neposkytne Národnej banke Slovenska alebo osobám povereným výkonom dohľadu požadované doklady, podklady, informácie na technických nosičoch alebo iné informácie, písomnosti alebo veci súvisiace s dohliadanými subjektmi, prípadne inú súčinnosť požadovanú na účely výkonu dohľadu na mieste alebo dohľadu na diaľku,
b)
postup v konaní pred Národnou bankou Slovenska najmä tým, že sa bez závažného dôvodu nedostaví na predvolanie do Národnej banky Slovenska, bezdôvodne odmietne svedeckú výpoveď, poskytne neúplnú alebo nepravdivú výpoveď, nepredloží písomné vyjadrenie, nepredloží listinu, neumožní vykonanie obhliadky alebo nevykoná iný úkon v konaní požadovaný v predvolaní alebo vo výzve Národnej banky Slovenska.
(2)
Národná banka Slovenska pri rozhodovaní o výške poriadkovej pokuty prihliada najmä na závažnosť a čas trvania protiprávneho konania, na rozsah jeho následkov, na prípadné opakované porušenie povinností alebo na porušenie viacerých povinností. Poriadkovú pokutu možno uložiť až do 5 000 eur, ak ide o fyzickú osobu, a až do 50 000 eur, ak ide o právnickú osobu, a to aj opakovane.
(3)
Na konanie o uložení poriadkovej pokuty sa primerane vzťahujú ustanovenia § 12 až 34. Konanie o uložení poriadkovej pokuty sa môže začať doručením rozhodnutia o uložení poriadkovej pokuty, pričom doručenie rozhodnutia sankcionovanej osobe sa považuje za prvý úkon v konaní voči tejto osobe a týmto doručením je tiež voči príslušnej osobe splnená informačná povinnosť Národnej banky Slovenska podľa § 16 ods. 2. Konanie o uložení poriadkovej pokuty možno začať najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa, keď Národná banka Slovenska zistila porušenie povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti, za ktoré sa poriadková pokuta ukladá.
(4)
Poriadková pokuta je splatná do 30 kalendárnych dní odo dňa, keď rozhodnutie o jej uložení nadobudlo právoplatnosť.
(5)
Výnosy z poriadkových pokút sú príjmom Národnej banky Slovenska.
(6)
Uložením poriadkovej pokuty nie je dotknutá zodpovednosť podľa osobitných predpisov. Ak skutok, ktorý je sťažovaním výkonu dohľadu podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b), je zároveň nedostatkom, na ktorý sa vzťahuje ukladanie opatrenia na nápravu, pokuty alebo inej sankcie podľa osobitného zákona,25) za tento nedostatok sa neukladá poriadková pokuta podľa odsekov 1 až 5, ak zaň bolo uložené opatrenie na nápravu, pokuta alebo iná sankcia podľa osobitného zákona.25)

§ 40
Ročné príspevky

(1)
Ročné príspevky je Národnej banke Slovenska povinný uhrádzať dohliadaný subjekt, ktorý nadobudol oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného zákona25) (ďalej len „prispievateľ“).
(2)
Ročný príspevok na príslušný kalendárny rok určuje banková rada vopred na celý rok najneskôr do 20. decembra predchádzajúceho roka, a to pre všetkých prispievateľov za rovnakých podmienok v rámci sadzieb pre ročné príspevky prispievateľov, ktoré sú ustanovené v odsekoch 3 a 4. Národná banka Slovenska môže pre všetkých prispievateľov za rovnakých podmienok určiť, že ročný príspevok sa primerane zníži alebo sa nebude platiť; to rovnako platí o odpustení nezaplateného dlhu alebo nezaplatenej časti dlhu z ročného príspevku. Ak základom sadzby pre ročné príspevky sú aktíva prispievateľa, pre výpočet ročného príspevku je rozhodujúci objem aktív prispievateľa vykázaných v jeho účtovnej závierke zostavenej podľa účtovných pravidiel a účtovných štandardov49) k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka a overenej audítorom podľa osobitného zákona49) (ďalej len „objem aktív“), ak tento zákon v § 40 neustanovuje inak; ak prispievateľ môže podľa osobitného zákona25) popri činnostiach podliehajúcich dohľadu uskutočňovať aj obchodné činnosti nepodliehajúce dohľadu49aa) a ak prispievateľ vedie a vykazuje v účtovníctve a účtovnej závierke oddelene analytickú evidenciu o aktívach slúžiacich výlučne na uskutočňovanie obchodných činností podliehajúcich dohľadu a o aktívach slúžiacich na činnosť riadiacich, kontrolných a dozorných orgánov a systémov prispievateľa vrátane systému riadenia rizík a útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu a oddelene o ostatných aktívach prispievateľa, na účely ročných príspevkov sa do objemu aktív zahŕňajú len aktíva slúžiace výlučne na uskutočňovanie obchodných činností podliehajúcich dohľadu a aktíva slúžiace na činnosť riadiacich, kontrolných a dozorných orgánov a systémov prispievateľa vrátane systému riadenia rizík a útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu. Ak však prispievateľ spravuje majetok iných osôb, ktorý prispievateľ čo len čiastočne využíva na uskutočňovanie činností podliehajúcich dohľadu nad prispievateľom, na účely ročných príspevkov sa do objemu aktív tohto prispievateľa zahŕňa aj majetok iných osôb spravovaný prispievateľom. Celkový objem aktív, ktorý je rozhodujúci pre výpočet výšky ročného príspevku prispievateľa, je každý prispievateľ povinný písomne oznámiť Národnej banke Slovenska bez zbytočného odkladu po skončení kalendárneho roka, ak tento zákon neustanovuje inak; na vyžiadanie Národnej banky Slovenska a v lehote ňou určenej je prispievateľ povinný Národnej banke Slovenska predložiť a podať ňou požadované informácie, účtovnú závierku a iné podklady, doklady a vysvetlenia na účely preverenia správnosti oznámeného objemu aktív v rámci výkonu dohľadu.
(3)
Sadzby ročných príspevkov pre prispievateľov, ktorí sú právnickou osobou alebo pobočkou zahraničnej právnickej osoby, sa môžu určiť osobitne pre jednotlivé druhy prispievateľov ako dohliadané subjekty podľa osobitných zákonov,1) a to pri sadzbe pre ročné príspevky, ktorej základom sú aktíva prispievateľa, v rozpätí od 0,001 promile do 0,1 percenta z objemu aktív prispievateľa, ak zákon v § 40 neustanovuje inak; celková výška ročného príspevku je však najmenej 1 000 eur, ak zákon v § 40 neustanovuje inak. Výška ročného príspevku pre samostatných finančných agentov a finančných poradcov, ktorí sú právnickou osobou, môže byť najmenej 50 eur a najviac 1 000 eur, pre organizačné zložky zahraničných správcovských spoločností, pobočky zahraničných investičných spoločností, pobočky zahraničných správcovských spoločností alebo pre zahraničné správcovské spoločnosti a pre zahraničné investičné spoločnosti, ktoré pôsobia na území Slovenskej republiky bez zriadenia pobočky, môže byť najmenej 500 eur a najviac 10 000 eur, pre burzy cenných papierov môže byť najviac 10 000 eur a pre centrálnych depozitárov cenných papierov môže byť najviac 10 000 eur, ak zákon v § 40 neustanovuje inak.
(4)
Sadzby ročných príspevkov pre prispievateľov, ktoré sú fyzickou osobou, sa môžu určiť osobitne pre jednotlivé druhy prispievateľov ako dohliadaných subjektov podľa osobitných zákonov,1) a to pri sadzbe pre ročné príspevky ustanovenej pevnou sumou v rozpätí od 50 eur a najviac 1 000 eur, ak zákon v § 40 neustanovuje inak; výška ročného príspevku pre samostatných finančných agentov a finančných poradcov, ktorí sú fyzickou osobou, môže byť najmenej 50 eur a najviac 200 eur, ak zákon v § 40 neustanovuje inak.
(5)
Na rozhodovanie bankovej rady o určení ročného príspevku sa nevzťahujú ustanovenia o konaní pred Národnou bankou Slovenska podľa tohto zákona a osobitných zákonov, ani všeobecné predpisy o správnom konaní.21) Rozhodnutie Národnej banky Slovenska o určení ročného príspevku nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť dňom jeho zverejnenia vo vestníku vydávanom Národnou bankou Slovenska;40) proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok a toto rozhodnutie nie je preskúmateľné súdom.49a)
(6)
Ročný príspevok sa uhrádza v štyroch rovnakých splátkach vždy do 20. dňa prvého mesiaca kalendárneho štvrťroka. Ak ročný príspevok neprevyšuje sumu 300 eur, uhrádza sa jednou splátkou do 20. dňa prvého mesiaca kalendárneho roka. Uhradená splátka ročného príspevku za obdobie, v ktorom prispievateľovi zaniklo povolenie na činnosť podľa osobitného zákona alebo takéto povolenie bolo odobraté, sa nevracia.
(7)
Prispievateľovi vzniká povinnosť uhrádzať ročný príspevok od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca po mesiaci, v ktorom prispievateľ nadobudol oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného zákona.25) Ak základom sadzby pre ročné príspevky sú aktíva prispievateľa, pre výpočet ročného príspevku je rozhodujúci objem aktív zistených podľa odseku 2 a vykázaných v účtovníctve49) k poslednému dňu štvrtého kalendárneho mesiaca po mesiaci, v ktorom prispievateľ nadobudol oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného zákona;25) objem týchto aktív je prispievateľ povinný písomne oznámiť Národnej banke Slovenska najneskôr do 20. dňa piateho kalendárneho mesiaca po mesiaci, v ktorom prispievateľ nadobudol oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného zákona.25) Prispievateľ, ktorému vznikla povinnosť uhrádzať ročný príspevok počas kalendárneho roka, je povinný prvý raz uhradiť splátku pomernej časti ročného príspevku do 20. dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom mu táto povinnosť vznikla; ak však pomerná časť ročného príspevku neprevyšuje 300 eur alebo ak prispievateľovi vznikla povinnosť uhrádzať ročný príspevok v kalendárnom mesiaci štvrtého štvrťroka, pomerná časť ročného príspevku sa uhrádza jednou splátkou do 20. dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom prispievateľovi vznikla povinnosť uhrádzať ročný príspevok.
(8)
Ak ročný príspevok alebo splátky ročného príspevku neboli zaplatené riadne a včas, prispievateľ je povinný zaplatiť úroky z omeškania vo výške podľa osobitného predpisu50) z dlžnej sumy ročného príspevku za každý deň omeškania. Úroky z omeškania vypočíta a dlžnému prispievateľovi vyrubí Národná banka Slovenska; úroky z omeškania sa nevyrubia, ak neprevyšujú 5 eur. Splátka ročného príspevku, jeho časť alebo preplatok príspevku sa nevráti, ak suma, ktorá sa má vrátiť, neprevyšuje 5 eur.
(9)
Ak ročný príspevok, splátky ročných príspevkov alebo úroky z omeškania, alebo splátky ročného príspevku neboli zaplatené riadne a včas, Národná banka Slovenska je na základe svojich evidencií oprávnená aj bez upovedomenia prispievateľa vyhotoviť výkaz nedoplatkov prispievateľa o nezaplatenej sume ročného príspevku alebo splátky ročného príspevku; tento výkaz nedoplatkov prispievateľa je aj bez zaslania prispievateľovi vykonateľný dňom jeho vyhotovenia Národnou bankou Slovenska. Národná banka Slovenska je tiež oprávnená podať návrh na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom podľa osobitného predpisu,51) pričom exekučným titulom51a) a podkladom na vykonanie exekúcie je rozhodnutie o určení ročného príspevku a výkaz nedoplatkov prispievateľa alebo vyrubenie úrokov z omeškania prispievateľovi.
(10)
Ročné príspevky, splátky ročných príspevkov a úroky z omeškania sú príjmom Národnej banky Slovenska a platia sa prevodom alebo vkladom peňažných prostriedkov na určený účet Národnej banky Slovenska, a to v eurách, ak osobitný zákon neustanoví inak.
(11)
Opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska po dohode s ministerstvom a ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, sa môžu ustanoviť kritériá na určovanie ročných príspevkov pre jednotlivé druhy dohliadaných subjektov, podrobnosti o sadzbách ročných príspevkov alebo rozpätiach pre určovanie ročných príspevkov a ďalšie podrobnosti o ročných príspevkoch a o ich zaokrúhľovaní a platení.

§ 41

(1)
Poplatky sa uhrádzajú Národnej banke Slovenska, ak sa podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov1) vykonávajú úkony alebo konanie Národnej banky Slovenska pri dohľade nad dohliadanými subjektmi (ďalej len „úkony“) na základe
a)
žiadosti o
1.
udelenie povolenia alebo licencie,
2.
rozšírenie alebo inú zmenu udeleného povolenia alebo licencie,
3.
udelenie súhlasu alebo predchádzajúceho súhlasu,
4.
zmenu udeleného súhlasu alebo predchádzajúceho súhlasu,
5.
schválenie úkonu, prospektu alebo iného dokumentu,
b)
rozkladu proti prvostupňovému rozhodnutiu o žiadosti podľa písmena a),
c)
žiadosti o vydanie duplikátu povolenia, duplikátu licencie, duplikátu schválenia, duplikátu súhlasu, duplikátu predchádzajúceho súhlasu alebo duplikátu iného rozhodnutia Národnej banky Slovenska,
d)
inej žiadosti podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.1)
(2)
Poplatky za jednotlivé druhy úkonov sa ustanovujú predovšetkým v závislosti od rozsahu, náročnosti a zložitosti príslušných druhov úkonov. Poplatky sa ustanovujú pevnou sumou alebo percentuálnou sadzbou zo základu poplatku. Pri poplatkoch ustanovených percentuálnou sadzbou sa základ poplatkov zaokrúhľuje na celé desiatky nahor a poplatky sa zaokrúhľujú na celé jednotky nadol.
(3)
Opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska po dohode s ministerstvom a ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, sa ustanoví výška alebo sadzby poplatkov za jednotlivé druhy úkonov a môžu sa ustanoviť podrobnosti o poplatkoch a o ich vyčísľovaní, zaokrúhľovaní a platení.

§ 42

(1)
Poplatok je povinná zaplatiť osoba, ktorá podala žiadosť, alebo iný podnet uvedený v § 41 ods. 1 (ďalej len „poplatkový podnet“) smerujúci k vykonaniu úkonu podliehajúceho poplatku (ďalej len „poplatník").
(2)
Povinnosť zaplatiť poplatok vzniká podaním poplatkového podnetu, ktorý smeruje k vykonaniu úkonu podliehajúceho poplatku. Poplatník je povinný zaplatiť poplatok najneskôr do piatich pracovných dní odo dňa podania poplatkového podnetu. Každý poplatok sa platí osobitne. Poplatník je po zaplatení poplatku povinný bezodkladne predložiť Národnej banke Slovenska doklad o zaplatení poplatku, najneskôr však pred uplytnutím lehoty na rozhodnutie o podanom poplatkovom podnete.
(3)
Právoplatným rozhodnutím Národnej banky Slovenska o zastavení konania z dôvodu nezaplatenia čo len časti ustanoveného poplatku povinnosť zaplatiť poplatok v celom rozsahu zaniká.
(4)
Národná banka Slovenska môže v odôvodnených prípadoch, ktoré sa musia uplatňovať voči každému poplatníkovi za rovnakých podmienok, primerane znížiť alebo odpustiť poplatky. Ak nerozhodne Národná banka Slovenska inak, priznané zníženie alebo odpustenie poplatkov sa vzťahuje na celé konanie okrem poplatkov zaplatených pred vykonateľnosťou rozhodnutia o priznaní zníženia alebo odpustenia poplatku; poplatky zaplatené pred vykonateľnosťou rozhodnutia o priznaní zníženia alebo odpustenia poplatkov sa nevracajú. Priznané zníženie alebo odpustenie poplatkov Národná banka Slovenska môže odňať kedykoľvek počas konania, prípadne aj so spätnou účinnosťou, ak sa pred právoplatným skončením konania zistí, že pomery poplatníka neodôvodňujú alebo neodôvodňovali priznanie zníženia alebo odpustenia poplatkov.
(5)
Ak Národná banka Slovenska zistí, že poplatok zaplatil ten, kto ho nebol povinný zaplatiť, že zaplatený poplatok neobsahuje ustanovené identifikačné údaje, ktoré sú potrebné na identifikovanie účelu poplatku alebo jeho platiteľa, že poplatník zaplatil vyšší poplatok alebo že poplatník zaplatil len časť poplatku a konanie bolo právoplatne zastavené pre nezaplatenie zostávajúcej časti poplatku, Národná banka Slovenska zaplatený poplatok alebo jeho príslušnú časť vráti do 30 kalendárnych dní od zistenia, že sa má poplatok alebo jeho časť vrátiť.
(6)
Poplatok, jeho časť alebo preplatok poplatku sa nevráti, ak suma, ktorá sa má vrátiť, neprevyšuje 5 eur.
(7)
Poplatky sú príjmom Národnej banky Slovenska a platia sa prevodom peňažných prostriedkov alebo vkladom peňažných prostriedkov na určený účet Národnej banky Slovenska, a to v eurách, ak osobitný zákon neustanoví inak.

§ 43

(1)
Na zodpovednosť za škody spôsobené Národnou bankou Slovenska pri výkone verejnej moci v rámci dohľadu nad finančným trhom sa vzťahuje osobitný zákon.52)
(2)
Pri výkone dohľadu zvereného Národnej banke Slovenska týmto zákonom alebo osobitnými zákonmi25) na jej žiadosť poskytujú útvary Policajného zboru ochranu zamestnancom Národnej banky Slovenska, členom bankovej rady, prizvaným osobám a ďalším osobám v prípadoch podľa osobitného predpisu.52a)
(3)
Ustanovenie § 17 ods. 6 o úradnom zázname sa primerane vzťahuje aj na dohľad na mieste a na dohľad na diaľku; ustanovenie § 18 o doručovaní písomností sa primerane vzťahuje aj na doručovanie písomností pri dohľade na mieste a pri dohľade na diaľku; ustanovenie § 27 ods. 6 o oprave zrejmých nesprávností sa primerane vzťahuje aj na opravu zrejmých nesprávností v písomnostiach vyhotovených pri dohľade na mieste a pri dohľade na diaľku.

§ 44

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe.

Príloha k zákonu č. 747/2004 Z. z.


Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie


1. Smernica Rady 73/239/EHS z 24. júla 1973 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení vzťahujúcich sa na začatie a vykonávanie priameho poistenia s výnimkou životného poistenia (Ú. v. ES L 228, 16. 08. 1973) v znení smernice Rady 76/580/EHS z 29. júna 1976 (Ú. v. ES L 189, 13. 07. 1976), smernice Rady 84/641/EHS z 10. decembra 1984 (Ú. v. ES L 339, 27. 12. 1984), smernice Rady 87/343/EHS z 22. júna 1987 (Ú. v. ES L 185, 4. 07. 1987), smernice Rady 87/344/EHS z 22. júna 1987 (Ú. v. ES L 185, 4. 07. 1987), smernice Rady 88/357/EHS z 22. júna 1988 (Ú. v. ES L 172, 4. 07. 1988), smernice Rady 90/618/EHS z 8. novembra 1990 (Ú. v. ES L 330, 29. 11. 1990), smernice Rady 92/49/EHS z 18. júna 1992 (Ú. v. ES L 228, 11. 08. 1992), smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/26/ES z 29. júna 1995 (Ú. v. ES L 168, 18. 07. 1995), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/26/ES zo 16. mája 2000 (Ú. v. ES L 181, 20. 07. 2000), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/13/ES z 5. marca 2002 (Ú. v. ES L 077, 20. 03. 2002), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 (Ú. v. EÚ L 035, 11. 02. 2003),
 2. Smernica Rady 91/308/EHS z 10. júna 1991 o predchádzaní zneužívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí (Ú. v. ES L 166, 28. 06. 1991) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/97/ES zo 4. decembra 2001 (Ú. v. ES L 344, 28. 12. 2001),
 3. Smernica Rady 85/611/EHS z 20. decembra 1985 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (UCITS) (Ú. v. ES L 375, 31. 12. 1995) v znení smernice Rady 88/220/EHS z 22. marca 1988 (Ú. v. ES L 100, 19. 04. 1988), smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/26/ES z 29. júna 1995 (Ú. v. ES L 168, 18. 07. 1995), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/64/ES zo 7. novembra 2000 (Ú. v. ES L 290, 17. 11. 2000), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/107/ES z 21. januára 2002 (Ú. v. ES L 041, 13. 02. 2002), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/108/ES z 21. januára 2002 (Ú. v. ES L 041, 13. 02. 2002),
4. Smernica Rady 92/49/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia a o zmene a doplnení smerníc 73/239/EHS a 88/357/EHS (tretia smernica o neživotnom poistení) (Ú. v. ES L 228, 11. 08. 1992) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/26/ES z 29. júna 1995 (Ú. v. ES L 168, 18. 07. 1995), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/64/ES zo 7. novembra 2000 (Ú. v. ES L 290, 17. 11. 2000), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 (Ú. v. EÚ L 035, 11. 02. 2003),
 5. Smernica Rady 93/6/EHS z 15. marca 1993 o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií (Ú. v. ES L 141, 11. 06. 1993) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/31/ES z 22. júna 1998 (Ú. v. ES L 204, 21. 07. 1998), smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/33/ES z 22. júna 1998 (Ú. v. ES L 204, 21. 07. 1998), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 (Ú. v. EÚ L 035, 11. 02. 2003),
 6. Smernica Rady 93/22/EHS z 10. mája 1993 o investičných službách v oblasti cenných papierov (Ú. v. ES L 141, 11. 06. 1993) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/26/ES z 29. júna 1995 (Ú. v. ES L 168, 18. 07. 1995), smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/9/ES z 3. marca 1997 (Ú. v. ES L084, 26. 03. 1997), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/64/ES zo 7. novembra 2000 (Ú. v. ES L 290, 17. 11. 2000), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 (Ú. v. EÚ L 035, 11. 02. 2003),
7. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES z 27. októbra 1998 o doplnkovom dohľade nad poisťovňami v skupine poisťovní (Ú. v. ES L 330, 5. 12. 1998) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 (Ú. v. EÚ L 035, 11. 02. 2003),
 8. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES z 20. marca 2000 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (Ú. v. ES L 126, 26. 05. 2000) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/28/ES z 18. septembra 2000 (Ú. v. ES L 275, 27. 10. 2000), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 (Ú. v. EÚ L 035, 11. 02. 2003), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 (Ú. v. EÚ L 35, 11. 02. 2003), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 (Ú. v. EÚ L 145, 30. 04. 2004), smernice Komisie 2004/69/ES z 27. apríla 2004 (Ú. v. EÚ L 125, 28. 04. 2004),
9. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/34/ES z 28. mája 2001 o prijímaní cenných papierov na kótovaný trh a o informáciách, ktoré sa majú poskytovať o týchto cenných papieroch (Ú. v. ES L 184, 6. 07. 2001) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES z 28. januára 2003 (Ú. v. EÚ L 096, 12. 04. 2003), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES zo 4. novembra 2003 (Ú. v. EÚ L 345, 31. 12. 2003),
10. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/83/ES z 5. novembra 2002 o životnom poistení (Ú. v. ES L 345, 19. 12. 2002),
11. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplňujúcom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS, 93/22/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES a 2000/12/ES (Ú. v. EÚ L 035, 11. 02. 2003),
12. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES z 28. januára 2003 o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (zneužívanie trhu) (Ú. v. EÚ L 096, 12. 04. 2003).