Zákon o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov 747/2004 účinný od 01.01.2015 do 20.03.2016

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

41

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len 'návrh zákona'), ktorý je predložený do legislatívneho procesu vypracovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky v spolupráci s Národnou bankou Slovenska na základe Koncepcie ochrany spotrebiteľov na finančnom trhu schválenej vládou Slovenskej republiky dňa 8. 1. 2014 a Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2014.

Podstatou predloženého návrhu zákona je návrh legislatívnych zmien na zabezpečenie realizácie vládou schválenej Koncepcie ochrany spotrebiteľov na finančnom trhu z 8. 1. 2014, a to s cieľom zabezpečiť zvýšenie ochrany finančných spotrebiteľov (spotrebiteľov na finančnom trhu) rozšírením pôsobnosti Národnej banky Slovenska pri dohľade nad finančným trhom o dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov a zdokonalením zákonnej regulácie verejnoprávnych vzťahov v obla sti ochrany finančných spotrebiteľov pri navrhnutom dohľade Národnej banky Slovenska nad ponúkaním a poskytovaním finančných služieb pre finančných spotrebiteľov zo strany dohliadaných subjektov finančného trhu, teda finančných inštitúcií pôsobiacich na území Slovenskej republiky a podliehajúcich dohľadu Národnej banky Slovenska. Zároveň predložený návrh zákona obsahuje návrh legislatívnych zmien regulujúcich financovanie súvisiace s rozšírením pôsobnosti Národnej banky Slovenska o dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov. Pritom navrhnuté rozšírenie dohľadu nad finančným trhom o dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov sa týka verejnoprávnych vzťahov pri dohľade nad finančným trhom (teda nezasahuje sa do rozhodovania sporov zo súkromnoprávnych vzťahov medzi subjektmi finančné ho trhu a ich klientmi vrá tane finančných spotrebiteľov), čo je zrejmé aj z explicitného vymedzenia predmetu dohľadu (v § 2 ods. 3 zákona o dohľade nad finančným trhom) tak, že predmetom tohto dohľadu nie je rozhodovanie sporov medzi dohliadanými subjektmi finančného trhu a ich klientmi (finančnými spotrebiteľmi alebo inými klientmi), ktoré patrí do pôsobnosti súdov alebo iných orgánov (naprí klad rozhodcovských súdov).

Prijatím návrhu zákona sa dosiahne vykonávanie dohľadu nad dodržiavaním ustanovení v šeobecne záväzných právnych predpisov pri ponúkaní a poskytovaní finančných služieb pre finančných spotrebiteľov (spotrebiteľov na finančnom trhu), zabezpečenie konania a rozhodovania, v sú vislosti s novou pôsobnosťou, právomocami a kompetenciami Národnej banky Slovenska v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, zavedenie postupov ukladania sankcií, opatrení na odstránenie zistených nedostatkov, vykoná vanie dohľadu nad plnením rozhodnutí vydaných Národnou bankou Slovenska, vydávanie metodických usmernení, odporúčaní a stanovísk v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, vykonávanie ďalších činností a oprávnení v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov.

Financovanie sú visiace s rozšírením pôsobnosti Národnej banky Slovenska sa navrhuje z ročných príspevkov dohliadaných subjektov a formou prirážky k ročným príspevkom (teda osobitnými prí spevkami) dohliadaných subjektov vo výške stanovenej a zisťovanej zo základne, ktorou je výška ročné ho príspevku príslušných dohliadaných subjektov, a to za každé právoplatné rozhodnutie vydané v konaní týkajúcom sa ochrany finančných spotrebiteľov, ktorým sa rozhodlo, že dohliadaný subjekt porušil práva finančných spotrebiteľov alebo že porušil svoje povinnosti v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov. Financovanie dohľadu pri ochrane finančných spotrebiteľov Národnou bankou Slovenska je navrhované bez zdrojov zo štátneho rozpočtu a iných verejných rozpočtov.

Súčasťou predloženého návrhu zákona popri novele zákona o dohľade nad finančným trhom (zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov) sú – ako článkyII ažVIII – aj sprievodné novely ďalších súvisiacich zákonov z oblasti finančného trhu, a to zákona NR SR č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame, zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa, zákona č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode, z ákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, z ákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských ú veroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Tieto sprievodné novely súvisia s navrhnutým rozšírením pôsobnosti Národnej banky Slovenska pri dohľade nad finančným trhom o dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, keďže v novelizovaných zákonoch sa v rozsahu ich predmetu mení pôsobnosť orgánu dohľadu (dozoru, kontroly) nad ponúkaním a poskytovaním služieb pre finančných spotrebiteľov tak, že túto pôsobnosť v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov a s tým súvisiace úlohy bude vykonávať Národná banka Slovenska (kým doteraz ho vykonávala Slovenská obchodná inš pekcia). Popritom predložený návrh zákona, vzhľadom na legislatívnu ekonomiku a efektívnosť (a aj na základe pripomienkovania), obsahuje čiastkové úpravy (spresnenia a doplnenia) novelizovaných zákonov, ktorými sa zabezpečuje zohľadnenie a harmonizácia so súvisiacou aktuálnou legislatívou, respektíve ktorých cieľom je eliminovanie, úprava a náprava takých legislatívnych či čiastkových vecných nepresností alebo nezrovnalostí v doterajšom znení novelizovaných zákonov, ktoré boli dôvodom komplikácií v praxi pri interpretácii a aplikácii upravovaných a spres ňovaných ustanovení v novelizovaných zákonoch.

Prijatie navrhovaného zákona nebude mať vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, podnikateľské prostredie, pričom bude mať možné pozitívne vplyvy na štátny rozpoč et a sociálne vplyvy.

Návrh zákona sa nepredkladá do vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a taktiež s právom Európskej únie.

Nadobudnutie účinnosti predloženého návrhu zákona sa navrhuje od 1. januára 2015.

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺ ňa zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne* Žiadne *Negatívne*1. Vplyvy na rozpočet verejnej sprá vy

x 2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regula čného zaťaženia? x3, Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

- sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosťx 4. Vplyvy na životné prostredie x 5. Vplyvy na informatizáciu spoloč nosti x * Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môž e mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevaž uje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.

A.3. Poznámky

Náklady súvisiace s rozšírením pôsobnosti Národnej banky Slovenska budú hradené z ročných príspevkov dohliadaných subjektov a z prirážky k ročnému príspevku dohliadaného subjektu za každé právoplatné rozhodnutie, ktorým Národná banka Slovenska rozhodla, že dohliadaný subjekt porušil prá va finančného spotrebiteľa alebo porušil povinnosti v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov. Z uvedeného dôvodu financovanie výkonu ochrany finančného spotrebiteľ a bude zabezpečené bez výdavkov zo štátneho rozpočtu.

V súvislosti s navrhovanými zmenami zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančný m trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, dôjde k rozšíreniu právomocí a kompetencií N árodnej banky Slovenska o oblasť výkonu ochrany finančného spotrebiteľa v Národnej banke Slovenska. V z mysle uvedenej novely bude môcť Národná banka Slovenska ukladať dohliadaným subjektom aj sankcie v súvislosti s výkonom ochrany práv finančných spotrebiteľov. Výnosy z právoplatných sankcií za nedostatky zistené pri výkone ochrany finančného spotrebiteľa b udú príjmom štátneho rozpočtu. V tejto súvislosti možno oč akávať aj zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu v dôsledku ulo žených pokút. Z uvedeného dôvodu má návrh pozitívny vplyv na št átny rozpočet. Nie je však možné ani približne predpokladať sumu zvýšeni a príjmov do štátneho rozpočtu, keďže uvedené bude z ávisieť od počtu právoplatne stanovených pokút, čo v súčasnosti nie je mož né určiť.

A.4. Alternatívne riešenia

Bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Bezpredmetné

Sociá lne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť prílež itostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť

Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

bez vplyvuKvantifikujte:

bez vplyvu- Rast alebo pokles prí jmov/výdavkov na priemerného obyvateľa- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností

- Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva.Návrhom sa zavádza výkon dohľadu v oblasti ochrany spotrebiteľ a na finančnom trhu, ktorý doteraz, s výnimkou oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov zabezpečovaného SOI, nebol vykonávaný žiadnym subjektom. Tým dochádza k zvýšeniu ochrany spotrebiteľa, ktorá je zameraná na všetky skupiny klientov na finančnom trhu pri poskytovaní finanč ných služieb. V súvislosti s vyššie uvedeným sa roz širujú právomoc a kompetencia Národnej banky Slovenska tak, aby bola zabezpečená vyššia ochrana finanč ného spotrebiteľa. V praxi to bude znamenať, že finanční spotrebitelia budú chrá není pred porušovaním a nedodržiavaním právnych predpisov zo strany poskytovateľov finančných služieb, čo má za cieľ priniesť pre klientov bezproblémové a právom chránené využívanie finančných služ ieb.

4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

bez vplyvu4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.

Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?

Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?

Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?

bez vplyvu

DOLOŽKA ZLUÈITE¼ NOSTI

návrhu zákona, ktorý m sa mení a dopĺňa zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s právom Európskej únie

___________________________________________________________________________

1.Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh z ákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančn ým trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorý m sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

3.Problematika návrhu zá kona:

a)je upravená v práve Európskej únie:

Primárne právo:

-čl. 3 ods. 1 písm. c), č l. 26 ods. 2, čl. 56 až 66, čl. 114 a 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Sekundárne právo (prijaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - po 30. novembri 2009):

1.legislatívne akty:

-nariadenie Rady (EÚ ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštit úciami (Ú. v. EÚ L 287, 29. 10. 2013),

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciá lnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/8 7/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27. 6. 2013) v platnom znení,

-nariadenie Euró pskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27. 6. 2013) v platnom znení,

-nariadenie Euró pskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27. 7. 2012) v platnom znení,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičný ch fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č . 1095/2010 (Ú. v. EÚ L 174, 1. 7. 2011) v platnom znení,

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 z 24. novembra 2010 o makroprudenciálnom dohľ ade Európskej únie nad finančným systémom a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká (Ú. v. EÚ L 331, 15. 12. 2010),

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15. 12. 2010),

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a d ôchodkové poistenie zamestnancov), a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15. 12. 2010),

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15. 12. 2010) v platnom znení,

2.nelegislatívne akty:

-rozhodnutie Európskej centrálnej banky z 2. júla 2014 o poskytovaní údajov z oblasti dohľadu, ktoré dohliadané subjekty vykazujú prísluš ným vnútroštátnym orgánom podľa vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 680/2014, Európskej centrálnej banke (ECB/2014/29) (2014/477/EÚ) (Ú. v. EÚ L 214, 19. 7. 2014),

-nariadenie Euró pskej centrálnej banky (EÚ) č. 468/2014 zo 16. apríla 2014 o rámci pre spoluprácu v rámci jednotného mechanizmu dohľadu medzi Európskou centrálnou bankou, príslušnými vnútrošt átnymi orgánmi a určenými vnútroštátnymi orgánmi (nariadenie o rámci JMD) (ECB/2014/17) (Ú. v. EÚ L 141, 14. 5. 2014),

-vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 680/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa stanovujú vykonávacie technické predpisy, pokiaľ ide o vykazovanie inštitúciami na účely dohľadu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (Ú. v. EÚ L 191, 28. 6. 2014).

Sekundárne právo (prijaté pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - do 30. novembra 2009):

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/34/ES z 28. mája 2001 o prijímaní cenných papierov na kótovanie na burze cenných papierov a o informáciách, ktoré sa o týchto cenných papieroch musia zverejňovať (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 4) v platnom znení,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovň ami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte, ktorou sa menia a dopĺ ňajú smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS a 93/22/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES a 2000/12/ES (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 6/zv. 4),

-smernica Eur ópskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES z 28. januára 2003 o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (zneužívanie trhu) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.6/zv. 4) v platnom znení,

-smernica Eur ópskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Euró pskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS ( Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 7) v platnom znení,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 ('smernica o nekalých obchodných praktikách') (Ú. v. EÚ L 149, 11. 6. 2005),

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (Ú. v. EÚ L 309, 25. 11. 2005) v platnom znení,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektí vneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 302, 17. 11. 2009) v platnom znení,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. ES L 335, 17. 12. 2009) v platnom znení,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č . 924/2009 zo 16. septembra 2009 o cezhraničných platbách v Spoločenstve, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 2560/2001 (Ú. v. EÚ L 266, 9. 10. 2009) v platnom znení.

b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

-rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-475/12 UPC DTH Sàrl proti Nemzeti Média-és Hírközlési Ható ság Elnökhelyettese, [zatiaľ neuverejnený].

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice 2009/138/ES bola stanovená do 31. 3. 2015.

b)Lehota na predloženie ná vrhu právneho prepisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgá nov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov: bezpredmetné.

c)Európska komisia vedie proti Slovenskej republike konanie o porušení zmluvy č. 2013/2201 v súvislosti s transpozíciou smernice európskeho parlamentu a Rady 2005/26/ES a konanie o porušení zmluvy 2014/0215 v súvislosti s transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ.

d)Smernica 2009/138/ES bude prebratá do zákona o poisťovníctve.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

Úplný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financi í Slovenskej republiky, Národná banka Slovenska.

Osobitná čas ť

K čl. I

Èlánkom I predlož eného návrhu zákona sa novelizuje zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finan čným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon o dohľade') primárne za účelom rozšírenia pôsobnosti Ná rodnej banky Slovenska o dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, ako aj rieš enie financovania súvisiaceho s navrhnutým rozšírením pôsobnosti Národnej banky Slovenska o dohľ ad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov. Popritom článok I predložené ho návrhu zákona obsahuje aj čiastkové úpravy ustanovení zákona o dohľade na základe poznatkov z praxe a na základe medzirezortného pripomienkovania a tiež čiastkové úpravy, ktorými sa zabezpečuje zohľadnenie a harmonizácia ustanovení zákona o dohľade so súvisiacou aktuálnou legislatívou.

K bodu 1

Navrhnutou úpravou § 1 ods. 1 zákona o dohľade sa explicitne a jednoznačne zohľadňuje, že cieľom dohľ adu nad finančným trhom je prispievať k stabilite finančného trhu ako celku a tiež k bezpečnému a zdravému fungovaniu finančného trhu aj v záujme ochrany finančných spotrebiteľov (a iných klientov na finančnom trhu), čím sa zohľadňuje navrhnuté rozší renie dohľadu nad finančným trhom o dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov v zmysle Koncepcie ochrany spotrebiteľov na finančnom trhu schválenej vládou Slovenskej republiky dňa 8. 1. 2014.

K bodu 2

Navrhnutým doplnením a spresnením § 1 ods. 2 zákona o dohľade (vrátane novelizácie poznámky pod čiarou k odkazu 1) sa pôsobnosť Národnej banky Slovenska pri dohľade nad finančný m trhom výslovne rozširuje o dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov [pričom navrhnutá zákonná úprava použ íva terminológiu o oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, keďže rovnaká terminológia o oblasti (nie o úseku) ochrany spotrebiteľov sa používa aj v celom zákone o ochrane spotrebiteľa (zá kone č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov)]. Národná banka Slovenska bude v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov vykonávať dohľad nad dodrž iavaním zákonnej (právnej) regulácie verejnoprávnych vzťahov v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, a to vrátane dodržiavania špecifickej právnej regulácie pre oblasť finančného trhu vrátane právnej regulácie o finančných službách a tiež vrátane dodržiavania všeobecnej právnej regulácie o ochrane spotrebiteľov vo vzťahu k subjektom finančného trhu a finančným službám. Pri vykonávaní pôsobnosti, právomocí a činností Národnej banky Slovenska v rámci dohľadu v oblasti finanč ných spotrebiteľov sa predpokladá využívanie najlepších osvedčených postupov (best practices) podľa medzinárodnej aj vnútroštátnej praxe v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov (spotrebiteľov na finančnom trhu), a to aj na základe spolupráce a výmeny informácií so Slovenskou obchodnou inšpekciou (ako vnútroštátnym orgánom dohľadu v oblasti ochrany spotrebiteľov) a so zahraničnými č i nadnárodnými orgánmi dohľadu v oblasti finančného trhu vrátane ochrany finančných spotrebiteľov (spotrebiteľov na finančnom trhu) pri ponúkaní , poskytovaní a užívaní finančných služieb.

K bodu 3

Navrhuje sa vyprecizovať ustanovenie § 1 ods. 3 písmena a) zákona o dohľade (zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov) v záujme zosúladenia tohto ustanovenia s navrhnutým znením § 23 ods. 1 druhej vety zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého Národná banka Slovenska má od 1. 1. 2015 vykonávať dohľad nad dodržiavaním povinností v oblasti ochrany spotrebiteľov pri ponúkaní a poskytovaní spotrebiteľských úveroch zo strany bankových subjektov ako osobitnej skupiny veriteľov (poskytovateľ ov spotrebiteľských úverov) vymedzenej v § 23 ods. 1 druhej vete zákona o spotrebiteľských úveroch. Pritom Koncepcia ochrany spotrebiteľov na finančnom trhu (ktorú schválila vláda SR dňa 8. 1. 2014) predpoklad á, že vymedzenie veriteľov (poskytovateľov spotrebiteľských úverov), ktorí podl iehajú dohľadu Národnej banky Slovenska sa má v budúcnosti rozšíriť na všetkých veriteľov (poskytovateľov spotrebiteľských úverov) v rámci ď alšej novelizácie zákona o spotrebiteľských úveroch (zákona č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov).

K bodu 4

V rámci navrhnutého rozšírenia pôsobnosti Národnej banky Slovenska o dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov sa navrhuje aj doplnenie a spresnenie znenia § 1 ods. 3 písm. c) zákona o dohľade vrátane doplnenia definície finanč ného spotrebiteľa ako spotrebiteľa na finančnom trhu, pričom sa tiež zdô razňuje, že navrhnutá pôsobnosť Ná rodnej banky Slovenska v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov v zmysle Koncepcie ochrany spotrebiteľov na finančnom trhu schválenej vládou Slovenskej republiky dňa 8. 1. 2014 sa vzťahuje na všetk ých finančných spotrebiteľov (spotrebiteľov na finan čnom trhu), s ktorými pri ponúkaní finančnej služby alebo pri uzatváraní alebo plnen í spotrebiteľskej zmluvy o poskytnutí finančnej služby konajú dohliadané subjekty finančného trhu alebo osoby konajúce v mene alebo na účet dohliadaných subjektov finančného trhu.

K bodu 5

Navrhnutým doplnením § 1 ods. 3 o nové písmeno d) sa do zákona o dohľade zakomponováva aj pôsobnosť Národnej banky Slovenska vykoná vať úlohy, oprávnenia a činnosti v spolupráci s Európskou centrálnou bankou v rámci európskeho jednotného mechanizmu dohľadu, ktorý vzniká a začne fungovať (od 4. 11. 2014) na základe osobitných právnych predpisov (osobitných právne záväzných aktov Európskej ú nie), predovšetkým nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013 (Ú. v. EÚ L 287, 29. 10. 2013), nariadenia Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 468/2014 (ECB/2014/17) zo 16. apr íla 2014 (Ú. v. EÚ L 141, 14. 5. 2014) a rozhodnutia Európskej centrálnej banky ECB/2014/29 (2014/477/EÚ) z 2. júla 2014 (Ú. v. EÚ L 214, 19. 7. 2014).

K bodom 6 a 7

Navrhuje sa čiastková legislatívna úprava ustanovení § 1 ods. 3 novooznačeného písmena h) [doterajšieho písmena g)] a § 3 odseku 3 zákona o dohľade v záujme zohľadnenia skutočnosti, že Národná banka Slovenska (ako národný/vnútroštátny orgán dohľadu nad finančným trhom v Slovenskej republike) musí spolupracovať a vymieňať si informácie aj s Európskou centrálnou bankou (ECB) v rámci európskeho jednotného mechanizmu dohľadu , čo vyžaduje napríklad aj rozhodnutie ECB/2014/29 (2014/477/EÚ) z 2. júla 2014 (Ú. v. E Ú L 214, 19. 7. 2014).

K bodu 8

Na základe poznatkov z praxe sa navrhuje doplniť do § 3 novým odsekom 6 tak, aby Národná banka Slovenska mohla prostredn íctvom záujmového združenia dohliadaných subjektov pôsobiacich v určitej oblasti finančného trhu požiadať o podanie vyjadrenia, vysvetlenia a informácie od jednotlivých dohliadaných subjektov pôsobiacich v prísluš nej oblasti finančného trhu (napríklad aby prostredníctvom záujmového združenia bánk a pobočiek zahraničných bá nk bola oprávnená zabezpečovať a uskutočň ovať zber podkladov a informácií od jednotlivých bánk a pobočiek zahraničných bá nk).

K bodu 9

Navrhnutým doplnením § 5 ods. 1 o nové písmeno c) sa Národnej banke Slovenska ukladá zabezpečiť vykonávanie dohľadu nad finančným trhom tak, aby príslušný osobitný organizačný útvar Národnej banky Slovenska (útvar dohľadu nad finančným trhom) mohol riadne plniť aj jeho zákonom vymedzenú pôsobnosť, činnosti a úlohy pri dohľade v oblasti ochrany finančných spotrebiteľ ov. Touto úpravou sa zohľadňuje rozšírenie pôsobnosti a kompetencií Národnej banky Slovenska o dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov.

K bodu 10

Navrhnutou úpravou § 5 ods. 2 sa špecifikuje oprávnenie príslušného vedúceho zamestnanca útvaru dohľadu Národnej banky Slovenska nad finančný m trhom na udeľovanie a podpisovanie písomných poverení na výkon dohľadu na mieste, na rozhodovanie o postupe útvaru dohľadu pri uskutočňovaní konaní vo veciach dohľadu nad finančným trhom vrátane ochrany finančných spotrebiteľov. Touto úpravou sa zohľadňuje rozšírenie kompetencií Národnej banky Slovenska o dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov.

K bodu 11

Navrhnutým doplnením § 8 ods. 1 o novú druhú vetu sa upravuje začatie dohľadu na mieste v nadväznosti na zavedenie novej metódy výkonu dohľadu na mieste, keď osoba poverená výkonom dohľadu na mieste vystupuje voči dohliadanému subjektu finančného trhu (ako poskytovateľovi finančnej služby) pod utajenou identitou, teda neodkrýva svoju identitu poverenej osoby. Preto sa ustanovuje, ž e takto vykonávaný dohľad na mieste sa začína prvým úkonom poverenej osoby voči dohliadanému subjektu finančného trhu. Spravidla pôjde o situácie, keď osoba poverená (zamestnanec Ná rodnej banky Slovenska poverený) výkonom dohľadu na mieste vystupuje ako bežný klient (spotrebiteľ), ktorý má záujem o poskytnutie finančnej služby. Účelom takto vykonávaného dohľadu na mieste je preveriť, či si dohliadaný subjekt finančného trhu (ako poskytovateľ finančnej služby) plní voči klientom všetky povinnosti ustanovené osobitnými predpismi a či nie sú poškodzovan é práva finančných spotrebiteľov. Po preverení postupu dohliadaného subjektu sa poveren á osoba preukáže poverením na výkon dohľadu na mieste a preukazom zamestnanca Národnej banky Slovenska a ďalej postupuje vo výkone dohľadu na mieste. Ide o tzv. metódu mystery shoppingu, teda kontrolného nákupu finančnej slu žby. Pritom úprava v navrhnutých ustanoveniach § 8 ods. 1, § 8 ods. 2 písm. f), § 8 ods. 3 písm. a), § 11 ods. 2 a § 35i o vykonávaní dohľadu na mieste aj nepriamo alebo pod utajenou identitou (ktorý je potrebn ý a slúži na vykonávanie dohľadu na mieste formou kontrolného zaobstarávania finančných služieb aj nepriamo alebo pod utajenou identitou) je obsahovo taká, ako už existujúca zákonná úprava o oprávnení Slovenskej obchodnej inšpekcie a Puncového úradu SR vykonávať kontrolné nákupy aj nepriamo alebo pod utajenou identitou podľa ustanovení § 4 ods. 3 písm. g) a § 5 ods. 6 písm. i) zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa (zákona č. 128/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov) a § 38 ods. 2 písm. d) zákona o puncovníctve a skúšaní drahých kovov (puncového zákona č. 94/2013 Z. z.).

Zároveň sa v § 8 ods. 1 navrhuje vykonať legislatívnotechnickú úpravu prvej vety, podľa ktorej v novelizovanom ustanovení § 8 ods. 1 prvej vety zostane znenie upravené do jednotného čísla. Touto úpravou sa znenie § 8 ods. 1 prvej vety harmonizuje tak s legislatívnymi pravidlami (podľa ktorých ustanovenia s gramatickým tvarom v jednotnom čísle treba interpretovať a aplikovať podľ a okolností v jednotnom aj v množnom čísle), ako aj s inými súvisiacimi ustanoveniami (napríklad s § 6) zákona o dohľade.

K bodu 12

Navrhnutým doplnením § 8 ods. 2 o nové písmená e) a f) sa ustanovujú nové kompetencie Národnej banky Slovenska pri vykonávaní doh ľadu na mieste aj na účely ochrany finančných spotrebiteľov tak, že osoby poverené vykonaním dohľadu na mieste sú oprávnené zhotoviť obrazové, zvukové a obrazovo-zvukové záznamy s cieľom využiť ich ako dôkazný prostriedok, ale taktiež s ú oprávnené vykonávať kontrolné zaobstarávanie finančných služieb s cieľom naplniť účel ochrany finančných spotrebi teľov tak, aby bolo možné preveriť priamo na mieste, či si dohliadaný subjekt finanč ného trhu ako poskytovateľ finančnej služby splnil všetky povinnosti voči spotrebiteľovi.

K bodu 13

Navrhnutým doplnením a spresnením § 8 ods. 3 písm. a) sa ustanovuje povinnosť osoby poverenej výkonom dohľadu na mieste preukázať sa dohliadanému subjektu preukazom zamestnanca Národnej banky Slovenska pri začatí výkonu dohľadu, okrem prípadu, ak sa dohľad na mieste začína nepriamo alebo pod utajenou identitou. Povinnosť preukázať sa dokladom totožnosti sa nahrádza povinnosťou preukázať sa preukazom zamestnanca Národnej banky Slovenska, a to z dôvodu vyššej ochrany osôb poverených výkonom dohľadu na mieste tak, aby dohliadaný subjekt nepoznal adresu ich bydliska, prípadne ich iné osobné údaje (napríklad rodné číslo). Osoba vykonávajúca dohľad na mieste pod utajenou identitou vykoná na začiatku dohľ adu všetky úkony potrebné na preverenie plnenia povinností dohliadaného subjektu pri ponúkaní a poskytovaní finančnej služby finančným spotrebiteľom alebo iný m klientom, najmä preverí plnenie zákonných predzmluvných povinností voči finanč nému spotrebiteľovi alebo inému klientovi, a až následne sa preukáže preukazom zamestnanca Národnej banky Slovenska a poverením na výkon dohľadu na mieste.

K bodu 14

Na základe poznatkov z praxe sa navrhuje doplniť § 8 ods. 3 písm. d) tak, aby opatrenia na nápravu a lehoty na splnenie opatrení na nápravu, ktoré si navrhol dohliadaný subjekt (na základe zistení z dohľadu na mieste), bolo možné z objektívnych dôvodov určiť alebo zmeniť aj po skončení dohľadu na mieste, napríklad v prí padoch, ak objektívne dôvody pre takýto postup vzniknú až po skončení príslušného dohľadu na mieste.

K bodu 15

Navrhnutým doplnením a spresnením § 11 ods. 2 sa pre prizvané osoby upravujú zákonné pravidlá ich účasti a preukazovania totožnosti na výkone dohľadu na mieste, a to obdobne ako sa úpravou § 8 ods. 3 písm. a) novelizujú zákonné pravidlá pre osoby poverené výkonom dohľadu na mieste (viď bod 13 tejto osobitnej časti d ôvodovej správy).

K bodu 16

Navrhnutou úpravou znenia § 16 odseku 4 sa spresňujú zákonné pravidlá pre predkladanie a výnimky z predkladania takých dokladov (listín), ktoré musia tvoriť prílohy žiadateľovej žiadosti (návrhu na začatie konania), pretože sú potrebné na rozhodnutie Národnej banky Slovenska v rámci konania o žiadateľovej žiadosti, napríklad o žiadateľovej žiadosti o udelenie žiadosťou požadovaného povolenia, licencie, schválenia, súhlasu alebo predchádzajúceho súhlasu podľa osobitných predpisov v oblasti finančného trhu.

K bodu 17

Navrhnutou úpravou znenia § 16 odseku 5 druhej vety zákona o dohľade sa spresňujú zákonné pravidlá pre predkladanie a výnimky z predkladania slovenský ch prekladov (teda prekladov do štátneho jazyka) k cudzojazyčným originálom takej technickej dokumentácie a tiež takých iných dokladov (listín), ktoré musia tvoriť prílohy žiadateľovej ž iadosti (návrhu na začatie konania), pričom sú v origináli vyhotovené v českom jazyku alebo v jazyku bežne používanom v oblasti medzinárodný ch financií (čiže najmä v anglickom jazyku).

K bodom 18 až 20

Cieľom navrhnutých doplnení § 18 ods. 2, 3 a 7 zákona o dohľade je zjednodušenie doručovania písomností a uplatňovanie právnej fikcie doručenia písomností adresovaných a doručovaných takým fyzický m osobám, proti ktorým už aj v súčasnosti mož no viesť konania podľa predpisov v oblasti finančného trhu, keďže sú prepojené (previazané) s dohliadanými subjektmi finančného trhu buď prostredníctvom ich obchodov, úkonov alebo iných č inností súvisiacich s dohliadanými subjektmi a osobitne prostredníctvom ich funkcií vykonávaných pre dohliadané subjekty, predovšetkým funkcií v orgánoch dohliadaných subjektov, funkcie prokuristov dohliadaný ch subjektov alebo funkcií vrcholných vedúcich zamestnancov dohliadaných subjektov finanč ného trhu. Tieto doplnenia ustanovení § 18 ods. 2, 3 a 7 zákona o dohľade sa navrhujú na základe poznatkov Národnej banky Slovenska z praxe o obštrukciách pri doručovaní písomností (najmä rozhodnutí o ukladaní sankcií) predovšetkým takým fyzickým osobám, ktoré pôsobia alebo pôsobili (pred uplynutím premlčanej lehoty na ich sankcionovanie) vo funkcii š tatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho, riadiaceho, dozorného, kontrolného alebo in ého orgánu dohliadaného subjektu finančného trhu, vo funkcii prokuristu alebo vo funkcii vrcholného vedúceho zamestnanca dohliadaného subjektu finančn ého trhu.

K bodu 21

Na základe poznatkov z praxe sa navrhuje čiastkové legislatívno-technické spresnenie § 19 ods. 4 v záujme zjednodušenia interpretácie a aplikácie predmetného ustanovenia, čím sa zároveň zdokonaľujú legislatívne predpoklady na zabezpečenie efektívneho a účinného výkonu dohľadu nad finančným trhom vrátane efektívneho a účinného vykonávania navrhnutej zákon nej úpravy o dohľade v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov.

K bodu 22

Na základe poznatkov z praxe sa navrhuje spresniť § 21 ods. 1 písm. a) zákona o dohľade tak, aby konanie začaté na základe podania účastníka konania (žiadateľovej žiadosti) bolo možné prerušiť vždy, keď účastník konania bol vyzvaný na odstránenie nedostatkov zistených poč as konania na strane účastníka konania, napríklad, ak účastník bol vyzvaný na preukázanie splnenia materiálno-technických predpokladov a podmienok, ktoré musia byť splnené na udelenie povolenia, licencie, schválenia, súhlasu alebo predchádzajúceho súhlasu v oblasti finančného trhu, o udelenie ktorého požiadal práve dotyčný účastník konania.

K bodu 23

Navrhnutou úpravou znenia § 22 ods. 1 písm. h) zákona o dohľade sa zmierňujú zákonné pravidlá pre zastavenie konania vo veciach dohľadu z dôvodu nezaplatenia poplatku ustanoveného za úkon alebo konanie začaté na zá klade podania účastníka konania (napríklad konanie o žiadateľovej žiadosti o udelenie povolenia alebo licencie v oblasti finančného trhu). Podľa doterajšieho znenia § 22 ods. 1 písm. h) sa konanie vo veciach dohľadu z dôvodu nezaplatenia ustanoveného poplatku zastaví vtedy, ak celý príslušný poplatok nebol zaplatený najnesk ôr do konca lehoty ustanovenej na zaplatenie poplatku (lehoty podľa § 41 ods. 2 zákona o dohľade). Podľa navrhnutej úpravy § 22 ods. 1 písm. h) sa konanie vo veciach doh ľadu z dôvodu nezaplatenia ustanoveného poplatku zastaví, ak celý príslušný poplatok nebol zaplatený najnesk ôr do dňa vydania rozhodnutia o zastavení konania, čí m sa na základe poznatkov z praxe vytvára zákonný priestor na to, aby sa pri rozhodovaní o zastavení konaní vo veciach dohľadu zoh ľadňovali aj oneskorene (s omeškaním) zaplatené poplatky za konanie vo veciach dohľadu nad finančným trhom.

K bodu 24

Na základe poznatkov z praxe sa navrhuje č iastkové spresnenie § 24 ods. 3 zákona o dohľade v záujme zjednodušenia interpretácie a aplikácie predmetného ustanovenia, pričom toto legislatívne spresnenie zákona o dohľade je inšpirované ustanovením § 34 ods. 3 správneho poriadku (zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov). Navrhnutou úpravou § 24 ods. 3 zákona o dohľade sa zároveň zdokonaľujú legislatívne predpoklady na zabezpečenie efektívneho a účinného výkonu dohľadu nad finančným trhom vrátane efektívneho a účinného vykonávania navrhnutej zákonnej úpravy o dohľade v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov.

K bodu 25

Na základe poznatkov z praxe sa navrhuje č iastkové doplnenie ustanovenia § 34 zákona o dohľade v záujme zabezpečenie efektívneho a účinného výkonu rozhodnutí ukladajúcich nepeňažné plnenie sankcionovaným subjektom finančného trhu, čím sa zároveň zdokonaľujú legislatívne predpoklady na zabezpečenie efektívneho a účinného výkonu dohľadu nad f inančným trhom vrátane efektívneho a účinného vykoná vania navrhnutej zákonnej úpravy o dohľade v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov.

K bodu 26

Navrhuje sa do zákona o dohľade vložiť novú piatu časť (obsahujúcu nové § 35a až § 35k), pričom v rá mci tejto novej časti sa ustanovujú špecifické všeobecné zákonné pravidlá pre dohľad pri ochrane finančných spotrebiteľov. Pritom navrhnutá zákonn á úprava sa týka verejnoprávnych vzťahov v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov (teda nezasahuje sa do rozhodovania sporov zo súkromnoprávnych vzť ahov medzi subjektmi finančného trhu a finančnými spotrebiteľmi alebo inými klientmi), keďže naďalej pre celý dohľad nad finančným trhom vrátane dohľadu v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov plat í výslovné vymedzenie predmetu dohľadu (v § 2 ods. 3 zákona o dohľade) tak, že predmetom tohto doh ľadu nie je rozhodovanie sporov medzi dohliadanými subjektmi finančného trhu a ich klientmi (finančnými spotrebiteľmi alebo inými klientmi), ktoré patrí do pôsobnosti súdov alebo iných orgánov (napríklad rozhodcovských súdov).

K bodu 26 – k § 35a

Vymedzuje sa pôsobnosť Národnej banky Slovenska pri dohľade v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov. Zároveň sa ustanovuje, že Národná banka Slovenska v rámci svojej pôsobnosti v oblasti ochrany finančn ých spotrebiteľov vykonáva svoje činnosti a oprávnenia podľa zákona o dohľade (zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov) a osobitných predpisov v oblasti finančného trhu vrátane predpisov reguluj úcich verejnoprávne vzťahy v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov pri ponúkaní, poskytovaní a užívaní finančných služieb.

K bodu 26 – k § 35b

Navrhuje sa zaviesť blokové konanie ako zjednodušenú formu zaplatenia sankcie, za drobné a zrejmé nedostatky poskytovateľa finančnej služby (dohliadaného subjektu finančného trhu) pri dodržiavaní povinností v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov. Ak je dohliadaný subjekt ochotný pokutu zaplatiť, bloky na ukladanie pok út vydáva Národná banka Slovenska. V blokovom konaní bude možné u kladať blokovú pokutu do výšky 2 500 eur. Zaplatením pokuty sa blokové konanie skončí a nemožno proti nemu podať opravný prostriedok. V tejto súvislosti možno zároveň ilustračne poukázať na skutočnosť, že napríklad bloková pokuta (aj pre fyzické osoby – predavačov) do výšky 2 000 eur je ustanovená podľa ustanovení § 29 ods. 3 zákona o potravinách (zákona NR SR č. 152/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov).

K bodu 26 – k § 35c

Navrhuje sa zaviesť rozkazné konanie ako skrátenú a zjednodušenú formu sankčného konania, v ktorom sa budú prejednávať drobné a zrejmé nedostatky poskytovateľa finančnej služby (dohliadaného subjektu finančného trhu) pri dodržiavaní povinností v oblasti ochrany finančných spotrebiteľ ov. Národná banka Slovenska vydá rozkaz o uložení sankcie bez toho, aby dohliadanému subjektu zasielala osobitné oznámenie o začatí konania. Podnetom na takéto konanie a rozhodnutie môže byť podnet finančného spotrebiteľa, prípadne výsledok dohľadu na mieste. Rozkazom o uložení sankcie bude možné ukladať len dva druhy sankcií (pokutu do výšky 5 000 eur a opatrenie na odstránenie a nápravu zistené ho nedostatku), a to aj súčasne. Rozkazom o uložení sankcie sa rieš ia (napríklad aj podľa už existujúcich dopravný ch predpisov) predovšetkým drobné delikty, ak je dôkazná situácia zrejmá a právne posúdenie veci nesporné. Ak dohliadaný subjekt s vydaným rozhodnutím (rozkazom o uložení sankcie) nebude súhlasiť, tak bude mať možnosť podať proti nemu odpor a uplatniť v rámci riadneho konania všetky svoje procesné práva vrátane práva predkladať svoje vyjadrenia (tvrdenia) a navrhovať a predkladať dôkazy. Ak dohliadaný subjekt nepodá odpor, tak vydaný rozkaz o uložení sankcie nadobudne účinky právoplatného rozhodnutia.

K bodu 26 – k § 35d

Navrhuje sa ustanoviť špecifické oprávnenie osoby poverenej výkonom dohľadu na mieste vo veciach ochrany finančných spotrebiteľov, konkrétne sa navrhuje ustanoviť oprávnenie dohliadajúcej osoby uložiť dohliadanému subjektu bezprostredné (okamžité) vykonanie opatrení na odstránenie zisteného nedostatku v záujme efektívnej ochrany finančných spotrebiteľov. Toto oprávnenie je špecifické z hľadiska všeobecných oprávnení pri výkone dohľadu na mieste, ktoré sú vymedzené v ustanoveniach § 8 ods. 2 zákona o dohľade. Navrhnutým ustanovením týchto špecifických oprávnení sa vytvára zákonný priestor na efektívne a operatívne napĺňanie cieľa ochrany finanč ných spotrebiteľov v oblasti verejnoprávnych vzťahov, ktorým je ochrana práv a právom chr ánených záujmov finančných spotrebiteľov pri ponúkaní, posky tovaní a užívaní finančných služieb, ak sú ohrozené alebo poškodené konaním poskytovateľa finančnej služby (dohliadaného subjektu finančného trhu). Keďže pri uložení takého opatrenia ide o bezprostredné zásahy do vykonávania podnikateľskej činnosti dohliadaného subjektu v záujme ochrany finančn ých spotrebiteľov, tak pre postihnutý dohliadaný subjekt sa vytvára zákonný priestor na obranu jeho zá ujmov vo forme možnosti podať námietku proti uloženému opatreniu. Navrhnutá zákonná úprava na ochranu finančných spotrebiteľov je obdobná ako už existujúca zákonná úprava o štátnom dozore pri ochrane spotrebiteľov.

K bodu 26 – k § 35e

Navrhuje sa ustanoviť ďalšie špecifické právomoci Národnej banky Slovenska pri dohľade v oblasti ochrany finančný ch spotrebiteľov, a to konkrétne oprávnenie zak ázať poskytovateľovi finančnej služby (dohliadan ému subjektu finančného trhu) použitie nekalej obchodnej praktiky (ktorá ešte nebola vykonaná, ale jej vykonanie bezprostredne hrozí), ako aj oprávnenie zakázať použitie neprijateľnej podmienky v neprospech finančných spotrebiteľov v zmluvách o poskytnutí finančnej služby. Navrhnutým ustanovením týchto špecifických právomocí Národnej banky Slovenska sa vytvára zákonný priestor na efektívne a operatívne zabezpečovanie cieľa ochrany finančných spotrebiteľov v oblasti verejnoprávnych vz ťahov, ktorým je ochrana práv a právom chránených záujmov finančných spotrebiteľov pri ponúkaní, poskytovaní a užívaní finančných služieb, ak sú ohrozené alebo poškodené konaním poskytovateľa finančnej služby (dohliadan ého subjektu finančného trhu). Účelom navrhnutej zákonnej úpravy je najmä úsilie predchádzať poškodzovaniu práv finančných spotrebiteľov pri zistení hroziaceho po škodzovania a tiež pri zistení už vzniknutého poškodenia finančných spotrebiteľov, ktoré ohrozuje aj ďalších finančných spotrebiteľov, ale taktiež úsilie o ďalšiu prevenciu vážneho porušovania povinností pri ponúkaní (marketingu), poskytovaní alebo užívaní finančných služieb. Uvedené právomoci vykoná Národná banka Slovenska formou rozhodnutia o predbežnom opatrení alebo formou sankčného rozhodnutia. Navrhnutá zákonná úprava na ochranu finančný ch spotrebiteľov je inšpirovaná už existujúcou zákonnou úpravou o št átnom dozore pri ochrane spotrebiteľov. Zároveň sa novým § 35e odsekom 2 zákona o dohľade navrhuje explicitne ustanoviť, že Národná banka Slovenska pri dohľade v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov (teda v rámci verejnoprávnych vzťahov) je príslušná posudzovať nekalé obchodné praktiky poskytovateľov finančných služieb (dohliadaných subjektov finančného trhu) a že rovnako je príslušná posudzovať neprijateľné podmienky v zmluvách o poskytnutí finančnej služby, pričom v súvislosti s nekalými obchodnými praktikami a neprijateľnými zmluvnými podmienkami ide výlu čne o posudzovanie predbežnej otázky (čím sa zabezpečuje rešpektovanie súdnej judikatúry) v rámci rozhodovania v režime zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade. Prejudiciálnym posúdením nebude nijako dotknutá pôsobnosť a právomoc iných orgánov, ktoré budú oprávnené rovnako posudzovať nekalé obchodné praktiky alebo neprijateľné zmluvné podmienky na iný zákonom stanovený účel (napríklad Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľský ch zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich). Logicky výkladom ratione legis je vylúčený akýkoľvek dosah a presahovanie posúdenia nekalosti praktiky alebo neprijateľ nosti zmluvnej podmienky na súkromnoprávny rozmer právnych vzťahov. V tomto zmysle je aj v novom § 35e odseku 2 zá kona o dohľade zabezpečené rešpektovanie pôsobnosti súdov alebo iných orgánov (napríklad rozhodcovských súdov) na rozhodovanie sporov zo súkromnoprávnych vzťahov medzi dohliadanými subjektmi a finan čnými spotrebiteľmi alebo inými klientmi dohliadaných subjektov, keďže naďalej pre celý dohľad nad finančným trhom vrá tane dohľadu v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov platí výslovné vymedzenie predmetu dohľadu (v § 2 ods. 3 zákona o dohľade) tak, že predmetom tohto dohľadu nie je rozhodovanie sporov medzi dohliadanými subjektmi finančného trhu a ich klientmi (finan čnými spotrebiteľmi alebo inými klientmi), ktoré patr í do pôsobnosti súdov alebo iných orgánov (naprí klad rozhodcovských súdov). Pre objasnenie je potrebné doplniť, že ani zákaz nekalej obchodnej praktiky alebo neprijateľ nej zmluvnej podmienky vydaný zo strany Národnej banky Slovenska (rovnako tak jeho nevydanie) nemôže ani nebude predstavovať prekážku rozhodovania týchto ot ázok súdmi Slovenskej republiky podľa predpisov procesného práva, či už v režime pre judiciálneho alebo meritórneho rozhodovania.

K bodu 26 – k § 35f

Navrhuje sa ustanoviť osobitné sankcie, ktoré bude Národná banka Slovenska príslu šná ukladať za nedostatky v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, pričom medzi tieto druhy sankcií majú s cieľom ochrany finančných spotrebiteľov patriť opatrenia na odstránenie a nápravu zistený ch nedostatkov, pokuty do výšky 700 000 eur (a za opakované alebo závažné nedostatky pokuty až do vý šky dvojnásobku uvedenej základnej sadzby, teda až do výšky 1 400 000 eur), zákaz použ ívať nekalú obchodnú praktiku, zákaz používať neprijateľnú podmienku v zmluvách o poskytnutí finančnej služby, zákaz poskytovať finančnú služ bu a zákaz sprostredkúvať finančnú službu, na ktorú sa vzťahuje zistený nedostatok (až do odstránenia tohto nedostatku), povinnosť uverejniť opravu neúplnej, nesprávnej alebo nepravdivej informácie, odobratie povolenia alebo iného udeleného oprávnenia na vykoná vanie činnosti v oblasti finančného trhu, zrušenie registrácie na vykonávanie činnosti v oblasti finančného trhu a výmaz z príslušného registra osôb oprávnených vykonávať činnosť v oblasti finančného trhu, ako aj iné sankcie ustanovené osobitnými predpismi v oblasti finančného trhu s cieľom ochrany finančných spotrebiteľov. Tieto sankcie pre poskytovateľov finančných služieb (pre dohliadané subjekty finančného trhu) za ich nedostatky v oblasti ochrany finančn ých spotrebiteľov sú špecifické tak z hľadiska základných sankcií pre jednotlivé druhy dohliadaných subjektov finančného trhu podľa zákonnej úpravy regulujúcej podnikanie jednotlivých druhov dohliadaných subjektov finančného trhu v jednotlivých oblastiach finančného trhu [osobitne v oblasti bankovníctva, poisťovníctva, trhu cenných papierov (kapitálového trhu) a dôchodkového sporenia], ako aj z hľadiska základných sankcií, ktoré sú príslušné ukladať orgány štátneho dozoru v oblasti ochrany spotrebiteľov podľa osobitných predpisov v oblasti ochrany spotrebiteľov, napríklad Slovenská obchodná inšpekcia podľa zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa (zákona č. 128/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov), zákona o ochrane spotrebiteľa (zákona č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov). Navrhnutá zákonná úprava na ochranu finančných spotrebiteľov je inšpirovaná už existujúcou zákonnou úpravou o š tátnom dozore pri ochrane spotrebiteľov. Navrhovaná právna úprava nevylučuje súbeh ukladania jednotlivých sankcií, pokiaľ ich uloženie bude ich povahou zlučiteľné. Osobitne je súbeh predpokladaný pri predbežnom zákaze používania neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo nekalej obchodnej praktiky a následnej sankcie vo veci samej, ktorá môž e byť pochopiteľne odlišná. Najprísnejšou sankciou bude zrušenie povolenia, zruš enie registrácie alebo výmaz z príslušného registra osôb. V odseku 2 sa počíta, ako už bolo naznačené, aj s recidívou protiprávneho konania v posledných 12 mesiacoch, pričom sa vymedzuje priorita postihu za závažné protiprávne konanie ustanovené v § 35g ods. 1.

K bodu 26 – k § 35g

Navrhuje sa ustanoviť osobi tnú zákonnú úpravu o ukladaní najdôraznejších sankcií za závažné nedostatky v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov tak, že v dôsledku uloženia týchto najdôraznejších sankcií zaniknú oprávnenia na vykonávanie činnosti v oblasti finančného trhu, pričom medzi tieto najdôraznejšie sankcie s cieľom ochrany finančných spotrebiteľov pred najzávažnejšími nedostatkami má patriť odobratie povolenia alebo iného udeleného oprávnenia Národnou bankou Slovenska na vykoná vanie činnosti v oblasti finančného trhu alebo vydanie rozhodnutia Národnej banky Slovenska, ktorým rozhodne o zrušení registrácie a výmaze z príslušného registra osôb oprá vnených vykonávať činnosť v oblasti finančného trhu alebo o ponechaní pôvodného stavu. Pritom sa však zohľadňuje, že Národná banka Slovenska vykonáva právomoci v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov aj vo vzťahu k takým zahraničným subjektom finančného trhu (zahraničným finančným inštitúciám ako poskytovateľom finančných služieb) podnikajúcim na území Slovenska v oblasti f inančných služieb, ktorým Národná banka Slovenska povolenie ani iné podnikateľské oprávnenie neudelila, pričom tieto zahraničné subjekty finančného trhu (zahraničné finančné inštitúcie) vykonávajú na území Slovenskej republiky činnosť na základe princípu jednej licencie pre viaceré druhy finančných inštitúcií (subjektov finančného trhu) a tiež práva slobodného poskytovania služieb v rámci Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru. Preto Národná banka Slovenska ako orgán ochrany finančných spotrebiteľov oznámi príslušnému zahraničnému domovskému orgánu dohľadu zistené závažné nedostatky v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov zistené v prípade zahraničného subjektu (finančnej inštitúcie) podnikajúceho na území Slovenska v oblasti finančných služieb.

K bodu 26 – k § 35h

Navrhuje sa ustanoviť spoločné zákonné pravidlá pre ukladanie sankcií poskytovateľom finančných služ ieb (dohliadaným subjektom finančného trhu) za nedostatky v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, ktoré sú obsahovo harmonizované s už existujú cimi zákonnými pravidlami pre ukladanie sankcií dohliadaným subjektom za nedostatky zistené pri výkone dohľadu podľa zákonných úprav pre jednotlivé vecné oblasti (sektory) finančného trhu [napríklad s ustanoveniami § 50 ods. 8 až 10 zákona o bankách (zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 132/2013 Z. z.), § 144 ods. 13 až 15 zákona o cenný ch papieroch a investičných službách (zá kona č. 566/2001 Z. z. v znení zákona č. 132/2013 Z. z.), § 67 ods. 10 a zákona o poisťovníctve (zákona č. 8/2008 Z. z. v znení zákona č. 132/2013 Z. z.), § 19 ods. 4 a § 10 ods. 5 a 6 zákona o dohľade nad finančným trhom (zákona č. 747/2004 Z. z. v znení zá kona č. 132/2013 Z. z. a neskorších predpisov), § 62 ods. 3 až 5, § 78 ods. 4 až 6 a § 86 ods. 4 až 6 zákona o platobných službách (zákona č. 492/2009 Z. z. v znení zákona č. 206/2013 Z. z.), § 39 ods. 2 a 6 zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve (zákona č. 186/2009 Z. z. v znení zákona č. 132/2013 Z. z.), § 202 ods. 6, 8 a 9 zákona o kolektívnom investovaní (zá kona č. 203/2011 Z. z. v znení zákona č. 206/2013 Z. z.), § 71 ods. 4 a 6 zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení (zákona č. 650/2004 Z. z. v znení zákona č. 318/2013 Z. z.), § 24a ods. 3, 5, 6 a 8 Devízového zákona (zákona NR SR č. 202/1995 Z. z. v znení zákona č. 140/2014 Z. z.) a § 115 ods. 6 a 8 zákona o starobnom dôchodkovom sporení (zákona č. 43/2004 Z. z. v znení zákona č. 183/2014 Z. z.)]. Navrhovanou legislatívnou úpravou sa zároveň prispieva k zdokonaleniu legislatívnych predpokladov na zabezpečenie efektívneho a účinného výkonu dohľadu v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov v súvislosti s ukladaním opatrení na nápravu, pokú t alebo iných sankcií za nedostatky zistené v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov. Navrhovaná legislatívna úprava je inšpirovaná aj právnymi nástrojmi dohľadu podľa delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 946/2012 z 12. júla. 2012 (Ú. v. EÚ L 282, 16. 10. 2012), ktoré upravuje procesné pravidlá týkajúce sa pokút ukladaných ratingovým agentúram, ale taktiež je inšpirovaná aktuálnou judikatúrou o administratívnom sankcionovaní [napríklad v rozsudku NS SR sp. zn. 8Sžo/9/2012 z 21. 2. 2013 o preskúmavaní plynutia premlčacej lehoty na uloženie administratívnej sankcie] a zákonnou úpravou podľa § 69 ods. 2 a ods. 3 písm. a) a § 85 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. (daňového poriadku) v znení neskorších predpisov a podľa § 87 ods. 3 písm. a) a ods. 4 zákona č. 300/2005 Z. z.

K bodu 26 – k § 35i

Navrhuje sa ustanoviť zákonné pravidlá o zmluvách o poskytnutí finančných služieb uzavretých v rámci kontrolného zaobstarávania finančných služieb, čo má patriť medzi významné nástroje slúžiace na výkon dohľadu v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov. Ak v rámci kontrolného zaobstarania finančnej služby bola uzavretá zmluva o poskytnutí finančnej služby, táto zmluva sa ruší doručením oznámenia Národnej banky Slovenska pr íslušnému dohliadanému subjektu o tom, že ide o kontrolné zaobstaranie finančnej služby. Zároveň sa navrhuje ustanoviť zákonné pravidl á pre vrátanie (uhradenie) celých finančných plnení (či už peňažných alebo iných majetkov ých plnení), ktoré boli uhradené dohliadanému subjektu alebo dohliadaným subjektom v súvislosti so zmluvou o poskytnutí finančnej služby uzavretou v rámci kontrolného zaobstarania finanč nej služby pri výkone dohľadu v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov. Pritom sa tiež navrhuje ustanoviť, že vrátením (uhradením) celých finančných plnení, ktoré boli uhradené v súvislosti so zmluvou o poskytnutí finančnej služby, nie je dotknuté ustanovenie § 2 ods. 12 zákona o dohľade, v zmysle ktorého ostatné náklady súvisiace so zmluvou o poskytnutí finančnej služby sa rozčleňujú tak, že dohliadaný subjekt znáša náklady vzniknuté dohliadanému subjektu a Národná banka Slovenska znáša náklady vzniknuté Národnej banke Slovenska. Okrem toho sa navrhuje explicitne, jasne a jednoznačne ustanoviť, že informácie a podklady získané v súvislosti s kontrolným zaobstaraním finančnej služby možno použiť na účely výkonu dohľadu nad finančným trhom vrátane ochrany finančných spotrebiteľov, na čo nemá (nebude mať) žiadny vplyv ani zrušenie a neplatnosť zmluvy o poskytnutí finanč nej služby uzavretých v rámci kontrolného zaobstarávania finančných služieb, čím sa zároveň navrhovanou legislatívnou úpravou eliminujú potenciálne interpretačné a aplikačn é komplikácie a prispieva sa k zdokonaleniu legislatívnych predpokladov na zabezpeč enie efektívneho a účinného výkonu dohľadu v oblasti ochrany finančných spotrebiteľ ov.

K bodu 26 – k § 35j

Navrhuje sa ustanoviť základné pravidlá o spôsoboch predkladania podaní a o obsahu podaní (náležitostiach podaní) finančných spotrebiteľov a iných klientov dohliadaných subjektov finančného trhu a tiež podaní spotrebiteľských združení súvisiacich s ponúkaním alebo poskytovan ím finančných služieb alebo s inými obchodmi dohliadaných subjektov finančného trhu (poskytovateľov finančných služieb). Takéto podanie by malo obsahovať najmä označenie predkladateľa podania, označenie veci, ktorej sa podanie týka, označenie dotknutého dohliadaného subjektu, uvedenie toho, čo predkladateľ chce svojím podaním dosiahnuť (čo predkladateľ sleduje alebo požaduje svojím podaním), pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností a podpis predkladateľa; podanie však môže obsahovať taktiež ozna čenie ďalších dotknutých osôb aj bez ich súhlasu, teda môže obsahovať aj osobn é údaje ďalších dotknutých osôb aj bez ich súhlasu, ak o nich predkladateľ vie. K podaniu by sa mali prikladať podklady a doklady (listiny), ktoré má predkladateľ k dispozí cii a ktoré sa týkajú predmetu podania. Pre prípad, že predkladané podanie nebude mať náležitosti potrebné na jeho vybavenie, tak sa Národnej banke Slovenska ukladá úloha požiadať predkladateľa o doplnenie (doloženie, opravu, zaslanie) chýbajúcich, chybných alebo neúplných informácií, podkladov a dokladov (listín), pričom zároveň sa Národnej banke Slovenska ukladá úloha poučiť predkladateľa o tom, čo a ako treba doplniť, doložiť, opraviť a zaslať (ako a aké nedostatky podania treba odstrániť). Zároveň sa Národnej banke Slovenska ukladá povinnosť vybavovať podania súvisiace s ponúkaní m alebo poskytovaním finančných služieb alebo s inými obchodmi dohliadaných subjektov finančného trhu (poskytovateľov finančných služieb) tak, aby pri ich vybavovaní nedošlo k neoprávnenému sprístupneniu utajovaných skutočností, osobných ú dajov, bankového tajomstva, daňového tajomstva ani iných informácií utajovaných alebo chr ánených zákonnou povinnosťou mlčanlivosti.

K bodu 26 – k § 35k

Navrhuje sa ustanoviť, že na verejnoprávne vzťahy pri ochrane finančných spotrebiteľov sa použije nielen š pecifická zákonná úprava o ochrane finančných spotrebiteľov podľa ustanovení § 35a až § 35j zákona o dohľade, ale s cieľom presadenia hodnôt ochrany spotrebiteľa subsidiárne sa použije aj zákonná úprava o dohľade nad dohliadanými subjektmi finančné ho trhu, teda použijú sa aj všeobecné základné pravidlá a nástroje pre dohľad nad dohliadanými subjektmi finančného trhu, pre vykonávanie dohľadu na mieste a dohľadu na diaľku nad dohliadanými subjektmi finanč ného trhu a pre konania pred Národnou bankou Slovenska vo veciach dohľadu nad finančným trhom, respektíve vo veciach dohliadaných subjektov finančné ho trhu. Uvedené znamená, že výkon ochrany finančných spotrebiteľov sa bude uskutočň ovať prostredníctvom nástrojov dohľadu na mieste, nástrojov dohľadu na diaľ ku a nástrojov na uskutočňovanie konaní vo veciach dohľadu, pričom však tieto nástroje sa budú využívať na vykonávanie dohľadu nad dodržiavaním zákonnej (právnej) regulácie v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov vrátane právnej regulácie o finančných službách.

V súvislosti s uvedeným pripadne Národnej banke Slovenska aj možnosť vydať stanovisko vo veciach neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách alebo nekalých obchodných praktík vychádzajúce z praxe a zistení Ná rodnej banky Slovenska a reagujúce na konkrétne prípady. Stanovisko bude mať v intenciách kompetencie Národnej banky Slovenska v ýhradne odporúčací a verejnoprávny charakter, bez akýchkoľvek presahov do sféry súkromného práva. Národná banka Slovenska v súvislosti so zverejnením stanoviska zachová anonymitu identifikačný ch údajov týkajúcich sa spotrebiteľa.

K bodu 27

Navrhnutou úpravou ustanovenia § 36 ods. 4 zákona o dohľade sa toto ustanovenie spresňuje a zovšeobecňuje sa na všetky registre v oblasti finančného trhu vedené Národnou bankou Slovenska. Doterajšie znenie § 36 ods. 4 sa totiž vzťahovalo len na registre vedené podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (zákona č. 129/2010 Z. z. v znení neskorší ch predpisov), hoci Národná banka Slovenska už doteraz vedie aj iné registre v oblasti finančného trhu, napríklad už doteraz vedie registre podľa zá kona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve (zákona č. 186/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov).

K bodu 28

Navrhnutým doplnením § 37 ods. 1 písm. d) zákona o dohľade sa pravidlá o zverejňovaní právoplatných rozhodnutí Ná rodnej banky Slovenska vo veciach dohľadu nad finančným trhom rozširujú aj o pravidlá zverejňovania právoplatných rozhodnutí Národnej banky Slovenska vo veciach ochrany finančných spotrebite ľov s výnimkou rozhodnutí (blokov) o uložení pokú t v blokovom konaní. Cieľom tejto úpravy je vytvoriť zá konný priestor pre prístup verejnosti k rozhodovacej praxi (rozhodnutiam) Národnej banky Slovenska v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov berúc do úvahy aj skutočnosť, že v tejto oblasti zatiaľ neexistuje ustálená rozhodovacia prax, ktorá by ovplyvňovala právnu teóriu v oblasti spotre biteľského práva a ktorá by napomáhala finančným spotrebiteľ om (spotrebiteľov na finančnom trhu) lepšie sa orientovať v obsahu a vo výkone spotrebiteľských prá v a aj v obsahu povinností poskytovateľov finančných služieb (dohliadaných subjektov finančného t rhu). Rozhodnutia (bloky) o uložení pokút v blokovom konaní sa navrhuje nezverejňovať, pretože pô jde o sankčné rozhodnutia za drobné zrejmé nedostatky dohliadaných subjektov, ktorými neboli zásadne poškodené práva finančných spotrebiteľov.

K bodu 29

Navrhnutým doplnením § 39 o nové písmeno c) sa do zákona o dohľ ade zakomponováva, že Národnej banke Slovenska (medzi výnosy z hospodárenia) patria aj navrhované nové prirážky k ročným príspevkom (nové osobitné príspevky) dohliadaných subjektov finančného trhu (ako poskytovateľov finančných služieb), ktoré slúžia na čiastočnú úhradu nákladov Národnej banky Slovenska na výkon ochrany finančných spotrebiteľov, pričom podrobnejšiu zákonnú úprava o navrhovan ých nových prirážkach k ročným príspevkom (o nových osobitn ých príspevkoch) obsahuje – v súlade so systematikou zákona o dohľade – navrhovaný nový § 40a (ku ktorému obsahuje zdôvodnenie bod 34 tejto dôvodovej správy).

K bodu 30

Na základe poznatkov z praxe sa navrhuje č iastkové legislatívno-technické vyprecizovanie ustanovenia § 40 ods. 1 v záujme zjednoduš enia interpretácie a aplikácie tohto ustanovenia.

K bodu 31

V záujme zjednodušenia v ýpočtu ročných príspevkov dohliadaných subjektov a zostavovania rozpočtu Národnej banky Slovenska sa navrhuje upraviť § 40 ods. 2 zákona o dohľade tak, aby sa o jeden rok spätne posunul kalendárny rok, za ktorý objem akt ív vykázaných v ročnej účtovnej závierke dohliadaných subjektov tvorí základňu pre výpočet ročného príspevku na bežný kalendárny rok. Napríklad podľa doterajšej úpravy by základňu pre vý počet ročného príspevku dohliadaných subjektov na rok 2015 tvoril objem aktív vykázaný ch v ich účtovnej závierke zostavenej ku koncu roka 2014, kým podľa navrhnutej novelizácie § 40 ods. 2 by základňu pre výpočet ročného príspevku dohliadaných subjektov na rok 2015 tvoril objem aktív vykázaných v ich účtovnej závierke zostavenej už ku koncu roka 2013.

K bodu 32

Navrhuje sa vyprecizovať ustanovenie § 40 ods. 6 tretej vety a terminologicky ho harmonizovať s ďalšími ustanoveniami § 40 zákona o dohľ ade tak, aby sa v celom § 40 používala jednotná terminológia o oprávnení na vykonávanie činnosti v oblasti finančného trhu, keďže dosiaľ sa v rámci § 40 iba v odseku 6 tretej vete používala terminológia o povolení (nie o oprávnení) na vykonávanie činnosti v oblasti finančného trhu. Zároveň sa na základe poznatkov z praxe navrhuje vyprecizovať § 40 ods. 6 tretiu vetu z hľadiska zá niku povinnosti uhrádzať ročný príspevok a splátky ročného prí spevku.

K bodom 33 a 34

Navrhnutými legislatívno-technickými úpravami ustanovení § 40 ods. 8 a zároveň § 40 ods. 9 druhej vety zákona o dohľade sa eliminuje duplicitná úprava v týchto ustanoveniach s ustanovením § 40 ods. 9 prvej vety, čím sa zároveň ustanovenia § 40 ods. 8 a § 40 ods. 9 druhej vety harmonizujú s podrobnou precíznou úpravou v § 40 ods. 9 prvej vete zákona o dohľade nad finančným trhom.

K bodu 35

Navrhnutými novými ustanoveniami § 40a zákona o dohľade sa navrhuje zavedenie platenia a ustanovenie pravidiel plateni a nových prirážok k ročným príspevkom (nových osobitných prí spevkov) dohliadaných subjektov finančného trhu (ako poskytovateľov finančných služieb), ktoré [podľa navrhnutého § 39 nového písmena c)] majú slúžiť na čiastočnú úhradu nákladov Národnej banky Slovenska na výkon ochrany finančných spotrebiteľov. Navrhované osobitné príspevky (prirážky k ročným príspevkom) sa majú (budú) platiť popri ročných príspevkoch dohliadaných subjektov finančného trhu (pričom pravidlá platenia ročných príspevkov upravujú ustanovenia § 40 zákona dohľade). Ustanoveniami nového § 40a odseku 1 sa navrhuje uloži ť dohliadaným subjektom finančného trhu (ako poskytovateľom finančných služieb) povinnosť platiť osobitný príspevok (prirážku k ročnému príspevku tohto dohliadaného subjektu) za každé právoplatné rozhodnutie Národnej banky Slovenska vydané v konaní vedenom proti tomuto dohliadanému subjektu za nedostatky v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, ktorým sa rozhodlo, že tento dohliadaný subjekt porušil právo finančného spotrebiteľa alebo že porušil povinnosť v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov. Ide o právoplatné sankčné rozhodnutia v oblasti ochrany finančný ch spotrebiteľov, ktorými dohliadanému subjektu (ako poskytovateľovi finančných služieb) bolo uložené opatrenie na odstránenie a nápravu zisteného nedostatku, pokuta, zákaz alebo iná sankcia za nedostatok (protiprávny delikt) v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov. Z okruhu sankčných rozhodnutí v oblasti ochrany finančný ch spotrebiteľov, za ktoré dohliadané subjekty (poskytovatelia finančných služieb) majú povinne platiť osobitné príspevky (prirážky k ročným príspevkom), sa navrhuje výslovne vylúčiť rozhodnutia o predbežných opatreniach (keďže nejde o meritórne rozhodnutia vo veciach ochrany finančných spotrebiteľov), ako aj rozhodnutia vydané v tzv. skrátených konaniach či zjednodušených konaniach, teda rozhodnutia vydané v rozkaznom konaní a tiež pokuty uložené v blokovom konaní. Dôvodom navrhnutého vylúčenia týchto druhov rozhodnutí v tzv. skr átených konaniach je predovšetkým skutočnosť, že spravidla ide o administrat ívne menej náročné konania, pri ktorých by Národnej banke Slovenska nemali vzniknúť významné náklady v súvislosti s ich vedením. Ustanoveniami nového § 40a odseku 2 sa navrhuje ustanoviť výšku každého osobitného príspevku dohliadaného subjektu (priráž ky k ročnému príspevku) ako peňažnú sumu, ktorá sa rovná (bude rovnať) vý ške 1% z ročného príspevku určeného pre príslušný dohliadaný subjekt (poskytovateľa finančných služieb) podľa ustanovení § 40 zákona o dohľade, a to za každé také právoplatné rozhodnutie, ktorým bol dohliadaný subjekt sankcionovaný za nedostatok (protiprávny delikt) v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v kalendárnom roku bezprostredne predchádzajúcom kalendárnemu roku, na ktorý sa platí osobitný príspevok (prirážka k ročnému príspevku). V rámci nového § 40a odseku 2 sa zá roveň navrhuje ustanovi ť minimálnu výšku osobitného príspevku (prirážky k príspevku) za každé právoplatn é rozhodnutie, ktorým bol dohliadaný subjekt sankcionovaný za nedostatok (protiprávny delikt) v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, ale taktiež sa navrhuje ustanoviť celkovú maximálnu výšku osobitných príspevkov (prirážok k ročnému príspevku) v jednom kalendárnom roku ako peňažnú sumu, ktorá sa rovná výške 5% z ročného príspevku určeného pre prí slušný dohliadaný subjekt (poskytovateľa finančných služieb) podľa ustanovení § 40 zákona o dohľade. Takto navrhnutá maximálna v ýška osobitných príspevkov (prirážok k ročnému príspevku) znamená, že ak v jednom kalendárnom roku bolo proti dohliadanému subjektu vydaných viac ako päť právoplatných rozhodnutí, ktorým bol dohliadaný subjekt sankcionovaný za nedostatky (protiprávne delikty) v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, tak tento dohliadaný subjekt v príslušnom kalendárnom roku celkovo zaplatí osobitné príspevky (prirážky k ročnému príspevku) v celkovej výške, ktorá sa rovná výške 5% z ročného príspevku určeného pre tento dohliadaný sub jekt na príslušný kalendárny rok. Okrem toho sa v rámci nového § 40a odseku 3 navrhuje ustanoviť, že osobitné príspevky (prirážky k ročným príspevkom) sa uhrádzajú zároveň s ročným príspevkom na príslušný kalendárny rok a že na osobitné príspevky (prirážky k ročnému príspevku) sa subsidiárne použijú aj zákonné pravidlá o ročných príspevkoch podľa § 40 zákona o dohľade vtedy, ak pre osobitné príspevky (prirážky k ročným príspevkom) nie sú v § 40a zákona o dohľade zakotvené špecifické zákonné pravidlá (napríklad na splatnosť a na omeškanie so zaplatením osobitného príspevku sa vzťahujú rovnaké zákonné pravidlá ako na splatnosť a na omeškanie so zaplatením ročného prí spevku). Účelom navrhnutej úpravy o osobitných príspevkoch (prirážkach k ročným príspevkom) je zabezpečiť čiastočné financovanie výkonu ochrany finančný ch spotrebiteľov zo strany dohliadaných subjektov finančného trhu (ako poskytovateľov finančných služieb), ktoré v ostatnom období (ostatnom kalendárnom roku) boli postihnuté za nedostatok (protiprávny delikt) v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, v dôsledku čoho vznikajú Národnej banke Slovenska osobitné ná klady na vykonávanie dohľadu nad dohliadanými subjektmi, predovšetkým na uskutočnenie sankčných konaní proti t ýmto dohliadaným subjektom. Nový inštitút prirážok k ročným príspevkom (osobitných príspevkov) dohliadaných subjektov finančného trhu (ako poskytovateľov finančných služieb), sa tiež navrhuje čiastočne ako preventívny nástroj, ktorý má slúžiť na zabezpeč enie disciplíny všetkých dohliadaných subjektov finančného trhu (ako poskytovateľov finančných služieb) pri dodržiavaní ich povinností v oblasti ochrany finančných spotrebite ľov.

K bodu 36

Navrhnuté prechodné ustanovenia v novom § 45d, ktoré súvisia s úpra vami podľa navrhnutej novelizácie zákona o dohľ ade (zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), sú analogické ako dosiaľ štandardne použí vané prechodné ustanovenia v zákonoch v oblasti finančného trhu. Pritom navrhnutým § 45d odsekom 1 sa ustanovuje, že od účinnosti navrhnutej novelizácie zákona o dohľade (teda od 1. 1. 2015) sa novelizovanými ustanoveniami zákona o dohľade spravujú aj prá vne vzťahy upravené zákonom o dohľade (teda verejnoprávne vzťahy súvisiace s dohľadom nad finančným trhom a regulované zákonom o dohľade), ktoré vznikli ešte pred účinnosťou navrhnutej novelizácie zákona o dohľ ade (teda pred 1. 1. 2015), ak sa v novom § 45d odsekoch 2 až 4 zákona o dohľade neustanovuje inak; pritom však vznik týchto právnych vzťahov, ako aj právne účinky úkonov, ktoré nastali ešte pred účinnosťou navrhnutej novelizácie zákona o dohľade (teda pred 1. 1. 2015), sa však posudzujú (budú posudzovať) podľa právnych predpisov účinných až do navrhnutej novelizácie zákona o dohľade (teda až do 31. 12. 2014). Zároveň v § 45d nových odsekoch 2 až 4 zákona o dohľade sa sleduje zámer, aby konania a kontroly (dohľad, dozor), ktoré začala Slovenská obchodná inšpekcia e šte pred účinnosťou navrhnutej novelizácie zákona o dohľade (teda pred 1. 1. 2015), taktiež dokončila Slovenská obchodná inšpekcia podľa pr ávnych predpisov účinných až do navrhnutej novelizácie zákona o dohľade (teda až do 31. 12. 2014). Keďže Národnej banke Slovenska majú byť podľa navrhnutej zá konnej úpravy zverené nové kompetencie, pôsobnosť a právomoci na vykonávanie dohľadu v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov od účinnosti navrhnutej zákonnej úpravy (teda od 1. 1. 2015), tak Národná banka Slovenska bude vykonávať nové kompetencie, pôsobnosť a právomoci na výkon dohľadu v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov (vrátane dohľadu nad dodržiavaním právnej regulácie v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov zo strany dohliadaných subjektov finančného trhu) vo vzťahu k skutočnostiam, ktoré nastali od účinnosti navrhnutej novelizácie (teda od 1. 1. 2015).

K bodom 37 a 38

Navrhuje sa aktualizovať a spresniť zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie, ktorý tvor í prílohu k zákonu o dohľade (zákonu č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Pritom navrhnutá aktualizácia a spresnenie zoznamu preberaných právne záväzných aktov Európskej únie nemá obsahovo žiadny vplyv na už uskutočnené prebratie právne závä zných aktov Európskej únie, ktorého podstatou v rámci zákona o dohľade bolo a naď alej bezo zmeny zostáva ustanovenie (určenie) Národnej banky Slovenska za prísluš ný vnútroštátny orgán dohľadu v zmysle prebratých právne zá väzných aktov Európskej únie uvedených v prílohe k zákonu o dohľade.

K bodu 39

Navrhnutým legislatívnym spresnením ustanovení zákona o dohľade, ktorým sa v celom zákone slová 'internetová stránka' vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami 'webové sídlo' v príslušnom tvare, sa zohľadňuje aktuálna právna regulácia v oblasti informač ných systémov, ktorá už nepoužíva pojem 'internetová stránka' , ale aktuálnejší pojem 'webové sídlo'. Zároveň navrhnutým legislatívnym spresnením ustanovení zákona o dohľade, ktorým sa v celom zá kone (okrem už neaktuálnych prechodných ustanovení) slová 'osobitný zákon25)' vo všetkých gramatických tvaroch nahrádzajú slovami 'osobitný predpis25)' v príslušnom tvare, vrátane spresnenia poznámky pod čiarou k odkazu 25 sa zohľadňuje právna regulácia pre dohliadané subjekty finančného trhu existujúca aj podľa iných relevantných právne záväzných aktoch ako sú zákony, teda podľa nariadení Európskej únie v oblasti finančného trhu (ktoré podľa čl.7 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky majú dokonca prednosť pred zákonmi SR), medzi ktoré patrí aj nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č.575/2013 z 26.júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č.648/2012 (Ú.v.EÚ L176, 27.6.2013) v platnom znení, ktorého citácia sa navrhuje doplniť do relevantnej poznámky pod čiarou k odkazu 25.

K čl. II

ÈlánokII predložené ho návrhu zákona obsahuje návrh novely zákona NRSR č.566/1992Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon o NBS'), ktorá primá rne súvisí s navrhnutou novelizáciou zákona o dohľade (zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), ktorou sa navrhuje rozšírenie pôsobnosti Národnej banky Slovenska o dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov. Popritom článok I predloženého návrhu zá kona obsahuje aj čiastkové úpravy ustanovení zákona o dohľade na základe poznatkov z praxe a na základe medzirezortného pripomienkovania a tiež čiastkové úpravy, ktorými sa zabezpečuje zohľadnenie a harmonizácia ustanovení zákona o dohľade so súvisiacou aktuá lnou legislatívou.

K bodu 1

Navrhuje sa vykonať čiastkové legislatívne spresnenia ustanovení zákona o NBS, ktoré v celom texte tohto zákona (okrem § 17f ods. 7) spočívajú v nahradení názvu Eur ópskeho spoločenstva názvom Európskej únie, a to v záujme zohľadnenie právnych dôsledkov nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy od 1.12.2009 (vyhl ásenej v Slovenskej republike oznámením č. 486/2009 Z. z.), medzi ktoré patrí vznik právnej subjektivity Európskej únie vrátane jej medziná rodnoprávnej subjektivity. Európska únia od 1.12.2009 (čiže od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy) v celom rozsahu nahradila Európske spoločenstvo a stala sa jeho právnym nástupcom, pričom Európske spoločenstvo od 1.12.2009 zaniklo a bolo nahradené inkorporovaním do Európskej únie. Z ároveň sa inštitúcie Európskeho spoločenstva stali inštitúciami Európskej únie, právo Európskeho spoločenstva (acquis communautaire) bolo inkorporované do práva Euró pskej únie a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva (pôvodne do 31. 10. 1993 Zmluva o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva) bola od 1.12.2009 výrazne upravená a premenovaná na Zmluvu o fungovaní Európskej únie. Navrhnuté čiastkové legislatívne úpravy ustanovení zákona o NBS, ktoré spočívajú v nahradení ná zvu Európskeho spoločenstva názvom Európskej únie, sa nevzťahujú na doterajšie ustanovenie § 17f ods. 7 zákona o NBS, keďž e v tomto ustanovení sú zároveň popri sebe použité názvy Európskeho spoločenstva aj Európskej únie. Preto z ustanovenia § 17f ods. 7 zákona o NBS je potrebné samostatným bodom (bodom 7) vypustiť slová 'Európske spoločenstvo a'.

K bodu 2

Navrhnutým legislatívnym spresnením § 1 ods. 3 sa zohľadňuje skutočnosť, že Národná banka Slovenska (ktorá je národným/vnútroštátnym orgánom dohľadu nad finančným trhom v Slovenskej republike a zároveň aj účastníkom Európskeho systému finančného dohľ adu) vedie konania a vydáva rozhodnutia podľa právnej regulácie pre dohliadané subjekty finančného trhu existujú cej aj vo forme iných relevantných právne záväzných aktoch ako sú zákony, teda vo forme nariadení Európskej ú nie v oblasti finančného trhu (ktoré podľa čl.7 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky majú dokonca prednosť pred zá konmi Slovenskej republiky), medzi ktoré konkrétne patrí nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č.575/2013 z 26.júna 2013 o prudenciá lnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č.648/2012 (Ú.v.EÚ L176, 27.6.2013) v platnom znení.

K bodu 3

Navrhnutou úpravou § 2 ods. 3 sa explicitne a jednoznačne zohľadňuje, že cieľom výkonu pôsobnosti Ná rodnej banky Slovenska v oblasti finančného trhu je prispievať k stabilite finančného trhu ako celku a tiež k bezpečnému a zdravému fungovaniu finančného trhu aj v záujme ochrany finanč ných spotrebiteľov (a iných klientov na finančnom trhu), čím sa zohľadňuje navrhnuté rozšírenie pôsobnosti Národnej banky Slovenska o dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, ktoré je primárnou podstatou navrhnutej novelizácie zákona o dohľade v rá mci článku I navrhnutého zákona v zmysle Koncepcie ochrany spotrebiteľov na finančnom trhu, ktorá bola schválená vládou Slovenskej republiky dňa 8. 1. 2014.

Zároveň sa v nadv äznosti na navrhnuté rozšírenie pôsobnosti Národnej banky Slovenska o dohľad v oblasti ochrany finančn ých spotrebiteľov, ktoré je primárnou podstatou navrhnutej novelizácie zákona o dohľade v rámci článku I navrhnutého zákona, navrhuje tiež aktualizácia a doplnenie novelizovanej poznámky pod čiarou k odkazu 1b patriacej k ustanoveniam § 2 ods. 3 zákona o NBS tak, aby sa zabezpečila jej harmonizá cia so súvisiacou aktuálnou legislatívou aj doplnenie zohľadňujúce navrhnuté rozšírenie pôsobnosti Národnej banky Slovenska v oblasti ochrany finanč ných spotrebiteľov, ktoré je primárnou podstatou navrhnutej novelizácie zákona o dohľade v rámci článku I navrhnutého zákona. Prito m do okruhu aktualizovaných a dopĺňaných predpisov [pri novelizácii poznámky pod č iarou k odkazu 1b], s ktorými súvisí aj navrhnuté rozšírenie pôsobnosti Národnej banky Slovenska v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, patrí predovšetkým zákon o ochrane spotrebiteľa (zákon č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov) a zákon o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžič kách pre spotrebiteľov (zákon č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov) a zákon o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku (zákon č.266/2005Z.z. v znení neskorších predpisov).

K bodu 4 až 6

Novelizáciou ustanovení § 7 ods. 1 a 3 zá kona o NBS sa navrhuje upraviť celkový počet členov Bankovej rady Národnej banky Slovenska (a to úpravou poč tu členov Bankovej rady Národnej banky Slovenska vymenúvaných a odvolávaných vládou SR) v záujme toho, aby na úrovni členov Bankovej rady Národnej banky Slovenska bola zabezpečená gescia nad jednotlivými oblasťami mimoriadne rozsiahlych pôsobností a úloh Národnej banky Slovenska. Zároveň novelizáciou ustanovenia § 7 ods. 4 zákona o NBS sa navrhuje upraviť dĺžku jedného funkčného obdobia členov Bankovej rady Národnej banky Slovenska, prič om sa zohľadňuje postupne rozširovaný mimoriadny rozsah pôsobností a úloh Národnej banky Slovenska. V tejto súvislosti možno poukázať aj na reguláciu o bankových radách iný ch národných centrálnych bánk, napríklad Banková rada È eskej národnej banky (ÈNB) má sedem členov a tvorí ju guvernér, dvaja viceguvernéri a š tyria ďalší členovia Bankovej rady ÈNB (podľa § 6 ods. 1 českého zákona č. 6/1993 Sb. o Èeskej národnej banke). Súčasne prechodné ustanovenia v novom § 49ad ods. 1 a 2 zákona o NBS riešia aj vzťah novelizovaných ustanovení §7 o členoch Bankovej rady Národnej banky Slovenska a pravidlách členstva v Bankovej rade Národnej banky Slovenska k osobám vymenovaným za členov Bankovej rady Národnej banky Slovenska pred dátumom účinnosti navrhnutého zákona.

K bodu 7

Cieľom navrhnutého legislatívneho vyprecizovania ustanovenia § 8 ods. 1 na základe medzirezortného pripomienkovania je zabezpečenie jeho harmonizá cie s ustanoveniami § 9 ods. 1 zákona o NBS.

K bodom 8 a 9

Navrhnutou úpravou § 15 ods. 1 a navrhnutým novým § 16a zákona o NBS sa pôvodné ustanovenie § 15 ods. 1 tretej vety z hľ adiska systematiky presúva do nového § 16a, pričom zároveň na základe pozna tkov z praxe sa toto ustanovenie vyprecizováva a dopĺňa sa o ochranu pojmov minca, bankovka a mena, čo sú kľúčové prvky peňažnej meny a sústavy zákonných platidiel existujúcej na území v Slovenskej republiky. Navrhnutá úprava je inšpirovaná aj obdobnými zákonnými úpravami, najmä českou zákonnou úpravou podľa § 16a zákona o Èeskej národnej banke (českého zákona č. 6/1993 Sb. v znení neskorších predpisov) a slovenskými zákonnými úpravami o ochrane pojmov v oblasti finančného systému, napríklad ochrana pojmov ' banka' a 'sporiteľňa' podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona o bankách (zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov), pojmov 'poisťovňa' a 'zaisťovň a' podľa § 4 ods. 2 a § 6 ods. 2 zákona o poisťovníctve (zákona č. 8/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov) a pojmov 'finančný agent' a 'finančný poradca' podľa § 6 ods. 3 a § 10 ods. 3 zákona o finančnom sprostredkovaní a finanč nom poradenstve (zákona č. 8/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov).

K bodu 10

Navrhuje sa vykonať čiastkovú legislatívnu spresnenie ustanovenia § 17f ods. 7 zákona o NBS v záujme zohľadnenie právnych dôsledkov nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy od 1.12.2009 (vyhlásenej v Slovenskej republike oznámením č. 486/2009 Z. z.), medzi ktoré patrí vznik právnej subjektivity Európskej únie a nahradenie Európskeho spoločenstva Európskou úniou. Pritom navrhnutú čiastkovú legislatívnu úpravu ustanovenia § 17f ods. 7 zákona o NBS je potrebné vykonať vypustením slov 'Európske spoločenstvo a', pretože v doterajšom znení § 17f ods. 7 zákona o NBS s ú zároveň popri sebe použité názvy Európskeho spoločenstva aj Európskej únie.

K bodu 11

Navrhnutým legislatívnym spresnením ustanovenia § 17h ods. 1 z ákona o NBS sa zohľadňuje aktuálna právna regulácia v oblasti informačných systémov, ktorá už nepoužíva pojem 'internetová stránka', ale aktuá lnejší pojem 'webové sídlo'.

K bodu 12

Navrhuje sa legislatívno-technické doplnenie nadpisu pod označenie § 40 o bankovom tajomstve, ktoré je z legislatívneho hľadiska analogické ako existujúce označenie § 41 nadpisom o služobnom tajomstve.

K bodu 13

Navrhuje sa čiastkové legislatívne vyprecizovanie § 41 zákona o NBS v záujme zohľadnenia skutočnosti, že Národná banka Slovenska (ako národný/vnútroštátny orgán dohľadu nad finančným trhom v Slovenskej republike) musí spolupracovať a vymieňať si informácie aj s Euró pskou centrálnou bankou (ECB) v rámci jednotného mechanizmu dohľadu, čo vyžaduje napríklad aj rozhodnutie ECB/2014/29 (2014/477/EÚ) z 2. júla 2014 (Ú. v. EÚ L 214, 19. 7. 2014).

K bodu 14

Navrhnutým doplnením ustanovenia § 43 zákona o NBS sa vytvárajú predpoklady na to, aby Ná rodná banka Slovenska aj z pracovnoprávneho hľadiska mohla efektívne a plnohodnotne zabezpečovať plnenie úloh v rámci osobitného systému dohľadu (tzv. SSM/JMD – Single Supervisory Mechanism/Jednotný mechanizmus dohľadu), ktorý pozostáva z Európskej centrálnej banky (ďalej len 'ECB') a príslušných vnútroštátnych orgánov dohľadu (vrá tane Národnej banky Slovenska) zúčastnených členských štátov (vrátane Slovenskej republiky) a ktorý bude fungovať podľa osobitných právne záväzných aktov Európskej únie, predovšetkým podľa nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októ bra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštit úciami (Ú. v. EÚ L 287, 29. 10. 2013), a podľa nariadenia Európskej centrálnej banky (E Ú) č. 468/2014 (ECB/2014/17) zo 16. apríla 2014 o rámci pre spoluprácu v rámci jednotné ho mechanizmu dohľadu medzi Európskou centrálnou bankou, príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a určenými vnútroštátnymi orgánmi (nariadenie o rámci JMD) (Ú. v. EÚ L 141, 14. 5. 2014). Zapojenie Národnej banky Slovenska do tohto osobitného systému dohľadu má značný dopad na jednotlivé procesy a úlohy, ktoré Národná banka Slovenska musí pri výkone dohľadu nad bankovými subjektmi plniť v rámci intenzívnej spoluprá ce ECB a s národnými orgánmi dohľadu. Pritom zamestnanci Národnej banky Slovenska, ako centrálnej banky Eurosysté mu, budú súčasťou medzinárodných dohliadacích tímov, ktoré budú vykonávať dohľad, pričom bez navrhnutej úpravy by nebolo možné zabezpečiť efektívne plnenie úloh Národnej banky Slovenska v rámci tohto osobitné ho systému dohľadu. Zároveň sa legislatívno-technicky precizuje § 43 prvá veta. Navrhnut é doplnenie § 43 zá kona o NBS bolo vopred kladne predrokované aj s Ministerstvom práve, sociálnych vecí a rodiny SR.

K bodu 15

Navrhnutou úpravou ustanovenia § 45 ods. 1 zákona o NBS sa zabezpečuje harmonizácia ustanovení tohto zákona s obdobnými ustanoveniami ď alších zákonov v oblasti finančného trhu [napríklad s ustanoveniami § 50 ods. 1 zákona o bankách (zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 132/2013 Z. z.), § 144 ods. 1 zákona o cenný ch papieroch a investičných službách (zákona č. 566/2001 Z. z. v znení zákona č. 132/2013 Z. z.), § 67 ods. 1 zákona o poisťovníctve (zákona č. 8/2008 Z. z. v znení zákona č. 132/2013 Z. z.)]. Pritom navrhovanou legislatívnou úpravou sa prispieva k zdokonaleniu legislatívnych predpokladov na zabezpečenie efektívneho a úč inného výkonu dohľadu v oblasti finančného trhu (vrátane ukladania opatrení na ná pravu, pokút alebo iných sankcií za nedostatky zistené v oblasti finančného trhu), čo patrí medzi principiálne požiadavky podľa európskych právnych noriem, ktoré sa týkajú finančných inštitúcií a dohľadu v jednotlivých oblastiach (sektoroch) finančného trhu. Zároveň sa navrhuje legislatívno-technické vypustenie časti ustanovenia § 45 ods. 1 zákona o NBS (vypustenie časti ustanovenia so slovami 'v platnej menovej jednotke'), ktoré sa stalo obsolentným od zavedenia eura v Slovenskej republike.

K bodu 16

Navrhnutým legislatívnym vyprecizovaním a spresnením ustanovení § 45 ods. 2 zákona o NBS sa zabezpečuje ich harmonizácia s obdobnými ustanoveniami ďalších zákonov v oblasti finančného trhu [napríklad s ustanoveniami §24a ods. 5 a § 40 Devízového zákona (zákona NR SR č. 202/1995 Z. z. v znení zákona č. 140/2014 Z. z.), § 50 ods. 10 zákona o bankách (zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 132/2013 Z. z.), § 144 ods. 15 zákona o cenných papieroch a investičných službách (z ákona č. 566/2001 Z. z. v znení zákona č. 132/2013 Z. z.), §19 ods.4, §10 ods.5 a 6 zákona o dohľade nad finančným trhom (zákona č. 747/2004 Z. z. v znení zákona č. 132/2013 Z. z. a neskorších predpisov), § 62 ods. 5, § 78 ods. 6 a § 86 ods. 6 zákona o platobných službách (zákona č. 492/2009 Z. z. v znení z ákona č. 206/2013 Z. z.), § 67 ods. 10 zákona o poisťovníctve (zákona č. 8/2008 Z. z. v znení zákona č. 132/2013 Z. z.), § 39 ods. 2 zákona o finanč nom sprostredkovaní a finančnom poradenstve (zákona č. 186/2009 Z. z. v znení zá kona č. 132/2013 Z. z.), § 202 ods. 6 zákona o kolektívnom investovaní (zákona č. 203/2011 Z. z. v znení zá kona č. 206/2013 Z. z.), §71 ods. 4 zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení (zákona č. 650/2004 Z. z. v znení zá kona č. 318/2013 Z. z.) a §115 ods. 6 zákona o starobnom dôchodk ovom sporení (zákona č. 43/2004 Z. z. v znení zákona č. 183/2014 Z. z.)]. Pritom navrhovanou legislatívnou úpravou sa prispieva k zdokonaleniu legislatívnych predpokladov na zabezpečenie efektívneho a účinného výkonu dohľ adu v oblasti finančného trhu (vrátane ukladania opatrení na nápravu, pokút alebo iných sankcií za nedostatky zistené v oblasti finančného trhu), čo patrí medzi principiálne požiadavky podľa európskych právnych noriem, ktoré sa týkajú finančný ch inštitúcií a dohľadu v jednotlivých oblastiach (sektoroch) finan čného trhu.

K bodu 17

Navrhnutým doplnením prechodných ustanovení v novom § 49ad zákona o NBS sa zabezpečuje harmonizácia prechodných ustanovení tohto zákona s obdobnými prechodnými ustanoveniami ďalších zákonov v oblasti finančn ého trhu [napríklad s ustanoveniami §43f Devízového zákona (zákona NR SR č. 202/1995 Z. z. v znení zákona č. 140/2014 Z. z.), § 122s ods. 1 až 3 zákona o bankách (zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 132/2013 Z. z.), § 173r ods. 1 až 3 zákona o cenných papieroch a investič ných službách (zákona č. 566/2001 Z. z. v znení zákona č. 132/2013 Z. z.), § 99b zákona o poisťovníctve (zákona č. 8/2008 Z. z. v znení zákona č. 132/2013 Z. z.), §45c zákona o dohľade nad finan čným trhom (zákona č. 747/2004 Z. z. v znení z ákona č. 132/2013 Z. z.)], § 42a ods. 5 a 6 zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve (zákona č. 186/2009 Z. z. v znení zákona č. 132/2013 Z. z.), § 220a ods. 11 a 12 zákona o kolektívnom investovaní (zá kona č. 203/2011 Z. z. v znení zákona č. 206/2013 Z. z.) a § 101e zákona o platobných službách (z ákona č. 492/2009 Z. z. v znení zákona č. 206/2013 Z. z.), §87n ods. 3 zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení (z ákona č. 650/2004 Z. z. v znení zákona č. 318/2013 Z. z.) a §123ao ods. 2 zákona o starobnom dôchodkovom sporení (zákona č . 43/2004 Z. z. v znení zákona č. 183/2014 Z. z.)]. Navr hovanou legislatívnou úpravou sa zároveň prispieva k harmonizácii a zdokonaleniu legislatívnych predpokladov na zabezpečenie efektívneho a účinného výkonu dohľadu v oblasti finančné ho trhu (vrátane ukladania opatrení na nápravu, pokút alebo iných sankcií z a nedostatky zistené v oblasti finančného trhu), čo patrí medzi principiálne pož iadavky podľa európskych právnych noriem, ktoré sa týkajú finančných inštitúcií a dohľadu v jednotlivých oblastiach (sektoroch) finančného trhu.

K čl. III

ÈlánokIII predložené ho návrhu zákona obsahuje návrh novely zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorý ch zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon o reklame'), ktorá primárne súvisí s navrhnutou novelizáciou zákona o dohľade (zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), ktorou sa navrhuje rozšírenie pôsobnosti N árodnej banky Slovenska o dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov.

K bodom 1 a 2

Navrhuje sa čiastkové legislatívne vyprecizovanie § 1 zákona o reklame (vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 1), ktorým sa zohľadň ujú ďalšie úpravy zákona o reklame v nadväznosti na navrhnuté rozšírenie pôsobnosti Národnej banky Slovenska (ako orgánu verejnej správy) o dohľad v oblasti ochrany finanč ných spotrebiteľov, ktoré je primárnou podstatou navrhnutej novelizácie zákona o dohľade v rámci článku I navrhnutého zákona.

K bodom 3 a 4

Navrhnutým doplnením § 10 zákona o reklame o nové písmeno e) sa navrhuje ustanoviť, že do pôsobnosti Národnej banky Slovenska patrí (bude patriť) aj dozor (dohľad) nad reklamou finančných služieb pre finančných spotrebiteľov, čím sa zohľadňuje navrhnuté rozšírenie pôsobnosti Národnej banky Slovenska o dohľad v oblasti ochrany finan čných spotrebiteľov, ktoré je primárnou podstatou navrhnutej novelizácie zákona o dohľade v rámci článku I navrhnutého zákona v zmysle Koncepcie ochrany spotrebiteľov na finanč nom trhu schválenej vládou Slovenskej republiky dňa 8. 1. 2014. Zároveň sa v rámci navrhnutého doplnenia § 7 záko na o elektronickom obchode ustanovuje, že na postup Národnej banky Slovenska pri dozore (dohľade) nad reklamou finančných služieb pre finančných spotrebiteľov sa vzťahujú ustanovenia zákona o dohľade (zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorší ch predpisov), ktoré jednotne upravujú postup pri dohľade nad finančným trhom vrátane postupu pri dohľade v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov. Okrem toho sa taktiež navrhuje vykonať v § 10 nadväzné legislatí vno-technické preznačenie doterajšieho písm ena e) na písmeno f) a taktiež sa vykonáva čiastková legislatívno-technická úprava tohto preznačeného ustanovenia.

K bodu 5

Navrhnutým doplnením § 11 ods. 6 sa ustanovuje lehota splatnosti pokuty uloženej za porušenie zákona o reklame, čo je v záujme zabezpečenia transparentnosti, jednoznačnosti a presnosti sankčných ustanovení zákona o reklame.

K bodu 6

Navrhnutým doplnením § 11 ods. 7 sa ustanovuje, že na sankčné konania pred Národnou bankou Slovenska vo veciach dozoru (dohľadu) nad reklamou finančných služieb pre finančných spotrebiteľov sa vzťahujú ustanovenia zákona o dohľade (zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), ktor é jednotne upravujú všetky konania vo veciach dohľadu nad finančným trhom vrátane všetkých konaní vo veciach dohľadu v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov.

K bodu 7

Navrhnutými prechodnými ustanoveniami v novom § 11b zákona o reklame sa sleduje zámer, aby konania a kontroly (dozor), ktoré začala Slovenská obchodná inšpekcia ešte pred účinnosťou navrhnute j novelizácie zákona o reklame (teda pred 1. 1. 2015), taktiež dokončila Slovenská obchodná inšpekcia podľa právnych predpisov účinných až do navrhnutej novelizácie zákona o reklame (teda až do 31. 12. 2014).

K čl. IV

ÈlánokIV predložené ho návrhu zákona obsahuje návrh novely zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vn útorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší ch predpisov (ďalej len 'zákon o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa '), ktorá primárne súvisí s navrhnutou novelizá ciou zákona o dohľade (zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), ktorou sa navrhuje rozšírenie pôsobnosti Národnej banky Slovenska o dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov v zmysle Koncepcie ochrany spotrebiteľov na finančnom trhu schválenej vládou Slovenskej republiky dňa 8. 1. 2014.

V zákone o štátnej kontrole vnútorné ho trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa sa navrhuje úprava ustanovení § 2 písmen i) a j) zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu tak, aby zamedzilo pozit ívnym aj negatívnym kompetenčným nezrovnalostiam medzi pôsobnosťou Národnej banky Slovenska pri dohľ ade v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov podľa navrhnutej novelizácie zákona o dohľade nad finančným trhom a medzi pôsobnosťou Slovenskej obchodnej inšpekcie pri štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľov podľa § 2 písm. i) a j) v spojení s § 4 ods. 1 a ďalšími ustanoveniami zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa, ktorý vymedzuje a upravuje pôsobnosť a právomoci (kompetencie) Slovenskej obchodnej inšpekcie pri štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľov.

K čl. V

ÈlánokV predložené ho návrhu zákona obsahuje návrh novely zákona č.22/2004Z.z. o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona č.128/2002Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zá kon o elektronickom obchode'), ktorá primárne súvisí s navrhnutou novelizáciou zákona o dohľade (zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), ktorou sa navrhuje rozšírenie pôsobnosti Národnej banky Slovenska o dohľ ad v oblasti ochrany finan čných spotrebiteľov.

K bodu 1

Navrhnutým doplnením § 7 zákona o elektronickom obchode sa navrhuje ustanoviť, že do pôsobnosti Národnej banky Slovenska patrí aj dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov súvisiacej so službami informačnej spoločnosti, čím sa zohľadňuje navrhnuté rozšírenie pôsobnosti Národnej banky Slovenska o dohľad v oblasti ochrany finančný ch spotrebiteľov, ktoré je primárnou podstatou navrhnutej novelizácie zákona o dohľade v rámci článku I navrhnutého zákona v zmysle Koncepcie ochrany spotrebiteľov na finančnom trhu schválenej vládou Slovenskej republiky dňa 8. 1. 2014. Zároveň sa navrhnutým doplnením § 7 zákona o elektronickom obchode ustanovuje, že na postup Národnej banky Slovenska pri dohľade v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov súvisiacej so službami informačnej spoločnosti, sa vzťahujú ustanovenia zá kona o dohľade (z ákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), ktoré jednotne upravujú postup pri dohľade nad finančným trhom vrátane postupu pri dohľade v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov.

K bodu 2

Navrhnutými prechodnými ustanoveniami v novom § 8a zákona o elektronickom obchode sa sleduje zámer, aby konania a kontroly (dohľad), ktoré začala Slovenská obchodná inšpekcia ešte pred účinnosťou navrhnutej novelizácie zákona o elektronickom obchode (teda pred 1. 1. 2015), taktiež dokončila Slovenská obchodná inšpekcia podľa právnych predpisov účinných až do navrhnutej novelizácie zákona o elektronickom obchode (teda až do 31. 12. 2014).

K bodom 3 a 4

Navrhuje sa vykonať čiastkové legislatívne spresnenia ustanovení § 9 a nadpisu prí lohy k zákona o elektronickom obchode v záujme zohľadnenie právnych dôsledkov nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy od 1.12.2009 (vyhlásenej v SR oznámením č. 486/2009 Z. z.), medzi ktoré patrí vznik právnej subjektivity Európskej únie a nahradenie Európskeho spoločenstva Európskou úniou. Podstata navrhnutých čiastkových legislatívnych spresnení zákona o elektronickom obchode spočíva v nahradení názvu Európskeho spoločenstva názvom Európskej únie

K čl. VI

ÈlánokVI predložené ho návrhu zákona obsahuje návrh novely zákona č.266/2005Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku'), ktorá primárne súvisí s navrhnutou noveliz áciou zákona o dohľade (zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), ktorou sa navrhuje rozšírenie pôsobnosti Národnej banky Slovenska o dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov.

K bodu 1

Na základe poznatkov z praxe sa navrhnut ým doplnením a aktualizáciou § 2 písm. b) bodu 5 ustanovuje, že zákonné pravidlá podľa zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku sa vzťahujú aj na služby (finančné služby) ponúkané alebo poskytované dôchodkovými správcovskými spoločnosťami prostrední ctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie. V dôsledku toho sa zároveň o dôchodkové sprá vcovské spoločnosti rozširuje okruh subjektov finančného trhu (finan čných inštitúcií), na ktoré sa pri ponúkaní alebo poskytovaní finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie vzťahujú povinnosti podľa zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku.

K bodu 2

V nadväznosti na navrhnuté rozšírenie pôsobnosti Národnej banky Slovenska o dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, ktoré je primárnou podstatou navrhnutej novelizácie zákona o dohľade v rámci článku I navrhnutého zákona, sa navrhuje aktualizácia a doplnenie poznámky pod čiarou k odkazu 25 patriacej k ustanoveniam § 9 zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku tak, aby sa zabezpečila ich harmonizácia so súvisiacou aktuálnou legislatívou aj doplnenie zohľadňujúce navrhnuté rozšírenie pôsobnosti Národnej banky Slovenska v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, ktoré je primárnou podstatou navrhnutej novelizácie zá kona o dohľade v rámci článku I navrhnutého zákona. Pritom do okruhu aktualizovaných a dopĺňaných predpisov [pri novelizácii poznámky pod čiarou k odkazu 25], s ktorými súvisí aj navrhnuté rozšírenie pôsobnosti Národnej banky Slovenska v oblasti ochrany finančn ých spotrebiteľov, patrí predovšetkým zákon o dohľade nad finančným trhom (zákon č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), zákon o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (zákon č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov) a zákon o elektronickom obchode (zákon č. 22/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

K bodu 3

Navrhuje sa vykonať čiastkové legislatívne spresnenie ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku v záujme zohľadnenie právnych dôsledkov nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy od 1.12.2009 (vyhlásenej v Slovenskej republike oznámením č. 486/2009 Z. z.), medzi ktoré patrí vznik právnej subjektivity Európskej únie a nahradenie Európskeho spoločenstva Európskou úniou. Podstata navrhnutého čiastkového legislatívneho spresnenia zákona o ochrane spotrebiteľ a pri finančných službách na diaľku spočíva v nahradení názvu Európskeho spoločenstva názvom Európskej únie

K bodu 4

Navrhnutými prechodnými ustanoveniami v novom § 15a zákona o ochrane spotrebiteľa pri finanč ných službách na diaľku sa sleduje zámer, aby konania a kontroly (štátnu kontrolu, dohľad), ktoré začala Slovenská obchodná inš pekcia ešte pred účinnosťou navrhnutej noveliz ácie zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku (teda pred 1. 1. 2015), taktiež dokončila Slovenská obchodná inšpekcia podľa právnych predpisov účinných až do navrhnutej novelizácie zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku (teda až do 31. 12. 2014).

K bodu 5

Navrhuje sa vykonať čiastkové legislatívne spresnenie nadpisu prílohy k zákonu o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku v záujme zohľadnenie právnych dôsledkov nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy od 1.12.2009 (vyhlásenej v Slovenskej republike oznámením č. 486/2009 Z. z.), medzi ktoré patrí vznik právnej subjektivity Európskej únie a nahradenie Európskeho spoločenstva Európskou úniou. Podstata navrhnutého čiastkového legislatívneho spresnenia zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančný ch službách na diaľku spočíva v nahradení názvu Európskeho spoločenstva názvom Európskej únie

K čl. VII

ÈlánokVII predložené ho návrhu zákona obsahuje návrh novely zákona č.250/2007Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon o ochrane spotrebiteľa'), ktorá primárne súvisí s navrhnutou novelizáciou zákona o dohľade (zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), ktorou sa navrhuje rozšírenie pôsobnosti Národnej banky Slovenska o dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľ ov.

K bodom 1 a 2

Navrhuje sa vykonať legislatí vne vyprecizovanie ustanovení § 2 písm. i) a s) a § 3 ods. 1 a súbežne aj § 6 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa tak ,aby sa adekvá tne zohľadnilo navrhnuté rozšírenie pôsobnosti N árodnej banky Slovenska (ako orgánu verejnej správy) o dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, ktoré je primárnou podstatou navrhnutej novelizácie zákona o dohľade v rámci čl ánku I navrhnutého zákona v zmysle Koncepcie ochrany spotrebiteľov na finančnom trhu schválenej vládou Slovenskej republiky dňa 8. 1. 2014. Zároveň sa vyprecizovaním ustanovení § 2 písm. i) a s) a § 3 ods. 1 a súbežne aj § 6 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa zohľadňuje skutočnosť, že Národná banka Slovenska je nezá vislá národná centrálna banka na Slovensku a zároveň je aj účastníkom Eurosystému, Európskeho systému centrálnych bánk a Európskeho systému finančného dohľadu [predovšetkým podľa ustanovení č l. 56 Ústavy Slovenskej republiky, Zmluvy o fungovaní Európskej ú nie v platnom znení (Ú. v. EÚ C 326, 26. 10. 2012), Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky v platnom znení (Ú. v. EÚ C 326, 26. 10. 2012), nariadení EÚ č. 1092/2010 až č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktoré sa týkajú Európskeho systému finančného dohľadu, ako aj podľa zákona o Národnej banke Slovenska (zákona NRSR č .566/1992Zb. v znení neskorších predpisov) a zákona o dohľade nad finančným trhom (zákona č.747/2007Z. z. v znení neskorších predpisov)]. Národná banka Slovenska v dôsledku ústavných a euroúnijných pravidiel pre jej nezávislosť nevykonáva a nemôže vykonávať štátnu správu (teda ani štátny dozor) a taktiež nepatrí ani nemôže patriť medzi orgány štátneho dozoru. Aj preto sa navrhuje vykonať čiastkové vyprecizovanie ustanovení § 2 písm. i) a s), § 3 ods. 1 a § 6 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa (so zavedením legislatívnej skratky 'dozor' aj pre dohľad a tiež legislatívnej skratky 'orgán dozoru' aj pre orgány dohľadu). Týmito úpravami ustanovení § 2 písm. i) a s), § 3 ods. 1 a § 6 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa sa explicitne, jasne a jednoznačne zabezpečí (vrátane eliminácie potenciálnych interpretačných a aplikačných komplikácií ), že medzi orgány verejnej správy vykonávajú ce pôsobnosť v oblasti ochrany spotrebiteľov môžu patri ť aj orgány dohľadu podľa osobitných predpisov a že pôsobnosť v oblasti ochrany spotrebiteľov možno vykonávať aj v rámci dohľadu podľa osobitných predpisov. Pritom sa úpravami ustanovení § 2 písm. i) a s), § 3 ods. 1 a § 6 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa vytvára relevantný zákonný priestor na to, aby pôsobnosť Národnej banky Slovenska ako orgánu dohľadu nad finančný m trhom, pri ktorom sa postupuje podľa pravidiel ustanovených zákonom o dohľade (zákona č.747/2007Z. z. v znení neskorších predpisov), bola rozš írená aj o dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov.

K bodom 3 a 4

Navrhuje sa vykonať čiastkové legislatívno-technické spresnenia ustanovení § 3 ods. 3, § 4 ods. 2 písm. c) a § 26a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorými sa v týchto ustanoveniach aktualizujú a dopĺňajú odkazy. Dôvodom je skutočnosť, že v rá mci novelizácií zákona o ochrane spotrebiteľa bol do § 2 písm. i) doplnený nový odkaz 1 a nová poznámka pod čiarou k odkazu 1, ktoré sú však obsahovo úplne totožné s odkazom 9 a poznámkou pod čiarou k odkazu 9, keďže úplne zhodne odkazujú na ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. V dôsledku toho sa navrhuje, aby číselným poradím neskorší odkaz 9 a poznámka pod čiarou k odkazu 9 boli nahradené odkazom 1 a poznámkou pod čiarou k odkazu 1 so súčasným vypustením (zruš ením) odkazu 9 a poznámky pod čiarou k odkazu 9 zo zákona o ochrane spotrebiteľa.

K bodu 5

Navrhuje sa vykonať legislatí vne vyprecizovanie § 6 ods. 5, ktoré sa vykonáva súbežne s legislatívnym vyprecizovaním ustanovení § 2 pí sm. i) a s) a § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom sa na toto vyprecizovanie v celom rozsahu vzťahuje dôvodová správa k predchádzajúcim bodom 1 a 2 tohto člá nku.

K bodom 6 a 7

Navrhujú sa vykonať legislatívno-technické úpravy spočívajúce v zlúčení doterajších ustanoven í § 19 ods. 1 písmen b) a c) do jedného ustanovenia § 19 ods. 1 písmena b) zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože zlučované doterajšie ustanovenia sa v značnej miere prekrývajú, čo je zrejm é aj z obsahu poznámok pod čiarou k odkazom 8 a 22d.

K bodom 8 až 11

Navrhnutými legislatívnymi doplneniami § 20 o nový odsek 15, § 21 o nový odsek 6, § 23 o nový odsek 5 a § 24 o nový odsek 9 zákona o ochrane spotrebiteľa sa zakotvuje, že § 20 odseky 7 a 14, § 21 odseky 2 až 5, § 23 odseky 1 a 4 ani § 24 odseky 1 až 8 zákona o ochrane spotrebiteľ a sa nevzťahujú na postup Národnej banky Slovenska pri dohľade v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov. Týmito úpravami zákona o ochrane spotrebiteľa sa eliminujú potenciálne interpretačné a aplikačné komplikácie, keďže postup Národnej banky Slovenska pri dohľade v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov je regulovaný ustanoveniami a vykonáva sa spôsobom a v rozsahu podľa ustanovení zákona o dohľade (zákona č.747/2007Z. z. v znení neskorších predpisov).

K bodu 12

Navrhnutými prechodnými ustanoveniami v novom § 29d zákona o ochrane spotrebiteľa sa sleduje zámer, aby konania a kontroly (štátnu kontrolu, štátny dozor, dohľad), ktoré začala Slovenská obchodná inšpekcia ešte pred úč innosťou navrhnutej novelizácie zákona o ochrane spotrebiteľa (teda pred 1. 1. 2015), taktiež dokončila Slovenská obchodná inšpekcia podľa právnych predpisov účinných až do navrhnutej novelizácie zákona o ochrane spotrebiteľa (teda až do 31. 12. 2014).

K čl. VIII

ÈlánokVIII predložené ho návrhu zákona obsahuje návrh novely zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon o spotrebiteľských ú veroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov'), ktorá primárne súvisí s navrhnutou novelizáciou zákona o dohľade (zákona č. 747/2004 Z. z. v znení nesk orších predpisov), ktorou sa navrhuje rozšírenie pôsobnosti Národnej banky Slovenska o dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov.

K bodom 1 až 4

V zákone o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov sa navrhuje úprava ustanovení § 20 ods. 22 a § 23 ods. 1 až 3 a doplnenie nového § 25d tak, aby sa zamedzilo pozitívnym aj negatívnym kompetenčným konfliktom medzi pôsobnosťou Národnej banky Slovenska a pôsobnosťou Slovenskej obchodnej inšpekcie pri dohľade (dozore, kontrole) v oblasti spotrebiteľských úverov a iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľ ov v súvislosti s rozšírením pôsobnosti Národnej banky Slovenska (ako orgánu verejnej správy) o dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, ktoré je primárnou podstatou navrhnutej novelizácie zákona o dohľade v rámci článku I navrhnutého zákona v zmysle Koncepcie ochrany spotrebiteľov na finančnom trhu schválenej vládou Slovenskej republiky dňa 8. 1. 2014. Zároveň sa navrhnutým doplnením druhej vety do § 23 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov ustanovuje, že na postup Národnej banky Slovenska pri dohľade nad bankami a pobočkami zahraničných bánk (ako veriteľ mi) v súvislosti s ponúkaním a poskytovaním spotrebiteľských úverov a iných úverov a pôžičiek pre spotrebite ľov, sa vzťahujú ustanovenia zákona o dohľade (zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), ktoré jednotne upravujú postup pri dohľade nad finan čným trhom vrátane postupu pri dohľade v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov. Pritom v rámci vý konu tohto dohľadu bude Národná banka Slovenska v zmysle zákona o dohľade spolupracovať aj so Slovenskou obchodnou inšpekciou ako vnútroštátnym orgánom dohľadu nad väčšinou veriteľov pri ponúkaní a poskytovaní spotrebiteľských úverov a iných úverov a pôžičiek pre spotrebite ľov.

K bodu 5

Navrhuje sa čiastkové legislatívne vyprecizovanie § 23 ods. 3 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebite ľov, ktorým sa zohľadňuje navrhnuté rozšírenie pôsobnosti Národnej banky Slovenska (ako orgánu verejnej moci) o dohľad v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, ktoré je primá rnou podstatou navrhnutej novelizácie zákona o dohľade v rámci článku I navrhnu tého zákona.

K bodu 6

Navrhnutými prechodnými ustanoveniami v novom § 25e zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľ ov sa sleduje zámer, aby konania a kontroly (štátne kontrola), ktoré začala Slovenská obchodná inšpekcia ešte pred účinnosťou navrhnutej novelizácie zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (teda pred 1. 1. 2015), taktiež dokončila Slovenská obchodná inšpekcia podľa právnych predpisov účinných až do navrhnutej novelizácie zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôži čkách pre spotrebiteľov (teda až do 31. 12. 2014). To znamená, že Národná banka Slovenska bude vykoná vať dohľad nad dodržiavaním zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a p ôžičkách pre spotrebiteľov a viesť konania podľa osobitných predpisov v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov vo veciach, ktoré vznikli až po nadobudnutí účinnosti navrhnutej novelizácie zákona o spotrebiteľských úveroch od 1. januára 2015.

K čl. IX

ÈlánkomIX predložené ho návrhu zákona sa v súlade s legislatívnymi pravidlami navrhuje splnomocňovacie ustanovenie pre predsedu Národnej rady Slovenskej republiky na to, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (vz hľadom na rozsah navrhovaných úprav a doterajšie viaceré novelizácie) vyhlásil úplné znenie zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľ ade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a tiež úpln é znenie zákona NR SR č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.

K čl. X

Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa nadobudnutie účinnosti predloženého návrhu zákona navrhuje od 1. januára 2015.

Schválené vlá dou Slovenskej republiky dňa 24. septembra 2014.

Robert F i c o, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Peter K a ž i m í r, v. r.

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

Jozef M a k ú c h, v. r.

guvernér

Národnej banky Slovenska

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona vychádza z Programového vyhlásenia vlá dy SR na roky 2012 – 2016, podľa ktorého sa vláda SR zaviazala 'vytvoriť podmienky na zefektívnenie vymáhania pohľadávok štátu s cieľom ich jednotné ho a centrálneho vymáhania'.

Všeobecné pravidlá správy a nakladania s pohľadávkami štátu upravuje zákon NR SR č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. Ide o také pohľadávky štátu, ktoré spravujú štátne rozpočtové organizácie, štátne príspevkov é organizácie, štátne fondy, verejnoprávne inštitúcie alebo iné právnické osoby, ak spravujú majetok štátu. Tieto pohľadávky štá tu vznikajú najmä zo zmluvných vzťahov, zo správneho konania, zo služobného, pracovného alebo obdobného pomeru, z náhrady škody, bezdôvodného obohatenia a pod.

Podľa platnej právnej úpravy každý správca uplatň uje a vymáha pohľadávky štátu samostatne, t.j. každý správca majetku štátu pri vymáhaní pohľadávok štátu uplatňuje vlastné postupy a zároveň vystupuje v jednotlivých konaniach samostatne. Tento systém vymáhania pohľadávok štátu spôsobuje nejednotnosť ich uplatňovania a zároveň má za následok roztrieš tenosť veriteľského postavenia štátu v konaniach, ako je napr. konkurzné konanie, reštrukturalizá cia, likvidácia.

Prax preukázala nevyhnutnosť efektívnejšieho vymáhania pohľadávok štátu jednotným a koordinovaným postupom. Návrh zákona preto upravuje nakladanie s pohľadávkami vo vlastníctve Slovenskej republiky vykonávané správcami majetku štátu a konsolidáciu pohľadávok štátu právnickou osobou so 100% majetkovou účasťou štátu.

Predpokladá sa, že účinnosťou predloženého návrhu zákona sa zvýši miera úspešnosti uplatňovania a vymáhania pohľadávok vo vlastníctve Slovenskej republiky aktívnou činnosťou správcov, a tiež zjednotením postupov pri uplatňovaní a vymáhaní pohľadávok štátu prostredníctvom prevodu práva ich uplatnenia a vymáhania právnickou osobou so 100% majetkovou účasťou štátu. Jednotným postupom uplatňovania pohľadávok štátu sa zvýši efektívnosť vymáhania pohľadávok štátu a posilní postavenie štátu ako veriteľa v konaniach, ktorých predmetom je vymoženie pohľadávky štátu.

Návrh zákona rozlišuje dva základné druhy pohľadávok štátu:

1.Verejné pohľadávky štátu, teda tie, ktoré vznikli z rozhodnutí štátnych orgá nov v správnom, resp. obdobnom konaní. Ich spoločným znakom je, že ide o pohľadávky s exekučným titulom.

2.Súkromné pohľadávky štátu, teda tie, ktoré vznikli na základe záväzkového vzťahu, služobného alebo pracovného pomeru, náhrady škody a pod. Ich spoločným znakom je, že ide o pohľadávky bez exekučného titulu.

Správca pohľadávky štátu je povinný vykonať všetky úkony na jej úspešné vymož enie. Ak napriek všetkému úsiliu nebude verejná pohľadávka štátu do jedného roka od jej splatnosti vymožená alebo nebude dohodnutý splátkový kalendár, ktorý dlžník aj plní, správca tejto pohľadávky štátu bude povinný dohodnú ť sa s právnickou osobou so 100% majetkovou účasťou štátu na vymožení tejto pohľadávky.

Navrhuje sa tiež, aby správca súkromnej pohľadávky štátu, po vykonaní všetkých úkonov na vymoženie pohľadávky vrátane získania exekučného titulu, mal možnosť po dvoch rokoch od splatnosti pohľadávky a jej neúspešnom vymáhaní uzavrieť zmluvu na vymoženie tejto pohľadávky.

Právnická osoba so 100% majetkovou účasťou štátu bude vymáhať pohľadávky štátu na základe osobitnej zmluvy, ktorou sa zaviaže, že za odplatu vymôže pohľadávku štátu uskutočnením právnych úkonov v mene správcu. Výš ka odplaty sa bude odvíjať od dosiahnutého výsledku, t.j. percentom z vymoženej sumy.

Ak dlžník pohľadávku štátu dobrovoľne nezaplatí, právnická osoba so 100% majetkovou účasťou štátu bude vymáhať pohľadávku štátu v exekučnom konaní. Ak nebude existovať exekučný titul, tento subjekt bude oprávnený uplatňovať poh ľadávky pred súdmi a inými orgánmi (na zabezpečenie exekučného titulu).

Dopady návrhu zákona na rozpočet verejnej sprá vy, na podnikateľské prostredie, na sociálne prostredie, vplyv na životné prostredie a vplyv na informatiz áciu spoločnosti sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavo u Slovenskej republiky, s právnym poriadkom Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a právnymi predpismi Európskej únie.

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2015.

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne*Negatívne*1. Vplyvy na rozpočet verejnej sprá vy

X X2. Vplyvy na podnikateľské prostredie

– dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

X 3, Sociálne vplyvy

- vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

- sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť

- vplyvy na zamestnanosť

X

4. Vplyvy na životné prostredie X5. Vplyvy na informatizáciu spoloč nostiX

A.3. Poznámky

1. Predpokladá sa, že návrh zákona o pohľadávkach štátu bude mať pozitívny vplyv na príjmy štátneho rozpočtu z titulu vyššej efektí vnosti vymáhania pohľadávok štátu. Špecializovaný subjekt so 100% majetkovou účasťou štátu bude vymáhať všetky postúpené pohľadávky štátu, ako aj konsolidovať pohľadávky štá tu pre správcov. Špecializovaný subjekt je už existujúcou právnickou osobou, t.j. jeho vznik nezakladá žiadne finančné nároky na štátny rozpočet.

Vplyv na štátny rozpočet nie je možné exaktne kvantifikovať. Zavádza sa nový model vymáhania a konsolidácie pohľadávok štátu, ktorý by mal zabezpečiť ich efektívnejšie vymáhanie, a teda aj vy ššie príjmy do štátneho rozpočtu, a to najmä z predpokladaného zvýšenia príjmov správcov v ďalších rozpočtových rokoch z pohľadávok štátu vymožených špecializovaný m subjektom, ako aj z titulu dividend od tohto subjektu.

Pohľadávky štátu postupované podľa § 22 navrhovaného zákona vznikli pred 31. decembrom 2013. Očakáva sa, že bonita a výťažnosť týchto pohľadávok štátu, vzhľadom na ich vek a stav, nepresiahne 1% z ich nominálnej hodnoty.

Konsolidácia pohľadávok štátu je postupný proces, ktorý má za cieľ zaviesť poriadok a prehľadnosť do systému správy a vymáhania pohľadávok štátu, pričom prvotným cieľom je zvýšenie pr íjmov štátneho rozpočtu. Vzhľadom na skutočnosť, že konsolidovať sa majú až pohľadávky štátu staršie ako jeden rok, ktoré neboli schopní správcovia vymôcť, vymáhanie týchto pohľadá vok štátu aj za cenu ich nižšej výťažnosti nebude mať negatívny vplyv na príjmovú stránku štátneho rozpočtu. Pozitívny vplyv budú mať jednak nepredpokladané príjmy jednotlivých správcov v ďalších rozpočtových rokoch z vymoženia pohľadávok štátu subjektu so 100% majetkovou účasťou štátu, jednak prípadné dividendy z výsledkov hospodárenia subjektu so 100% majetkovou účasťou štátu.

Výťažnosť pohľadávok štátu postupovaných vybranými subjektmi verejnej správy na subjekt so 100% majetkovou účasťou štátu v roku 2005 bola pri celkovej nominálnej hodnote pohľadávok štá tu po lehote splatnosti vo výške 1210,3 mil. eur bol výnos 4,19 mil. eur, čo znamená úspešnosť vo výške 0,347% z nominálnej hodnoty pohľadávok štátu. Suma výnosov z vymoženia týchto pohľadá vok bola v rokoch 2008-2011 nasledovná:

V roku 2008 22 143 000 eur.

V roku 2009 19 461 000 eur.

V roku 2010 11 604 000 eur.

V roku 2011 20 253 000 eur.

V roku 2012 16 128 000 eur.

V roku 2013 16 103 000 eur.

Dividendy za roky 2008 - 2013 dosiahli výšku 43 989 000 eur.

2. Odmena subjektu so 100% majetkovou účasťou štátu za konsolidáciu pohľadávok štátu pre správcov bude vo výške 20% zo skutočne vymožených prostriedkov. Pri určení výšky odmeny boli brané do úvahy najmä tieto skutočnosti:

a) špecializovaný subjekt nebude vykonávať žiadnu inú činnosť, takže odmena bude slúžiť len na financovanie potrieb subjektu na jeho činnosť priamo súvisiacu s plnením úloh, uložených zákonom,

b) bonita a výťažnosť pohľadávok štátu vzhľadom na ich doterajšiu nevymoženosť pravdepodobne nepresiahne 1% z ich nominálnej hodnoty. Výnos z týchto pohľadávok štátu častokrát nepokryje ani n áklady na ich vymáhanie, pričom vymáhanie každej pohľadávky štátu je nutné uzavrieť,

c) náklady na vymáhanie pohľadávok a ich konsolidáciu nebudú osobitne účtované, budú súčasťou odmeny za správu a konsolidáciu pohľadávok štátu,

d) za vymáhanie pohľadávok sa na trhu bežne účtujú odmeny vo výške 15-20%, pričom náklady na vymoženie nie sú započítané v odmene,

e) v prípade kladného hospodárskeho výsledku štát dostane celý zisk po zdanení vo forme dividend, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu.

3. Návrh zákona má zefektívniť uplatňovanie a vymáhanie pohľadávok štátu, a to aj prostredníctvom zverejňovania dlžníkov v centrálnom registri pohľadávok štátu po lehote splatnosti. Navrhovaná úprava predpokladá vytvorenie nového registra pohľadávok štátu po lehote splatnosti, v ktorom sa budú zverejňovať zákonom určené údaje. Náklady na vytvorenie registra pohľadávok štátu spolu s hardv érovým vybavením, operačnými a databázovými systémami sa predpokladajú na úrovni 100 000,00 EUR bez DPH a náklady na prevádzku a údržbu systému na jeden rok predstavujú cca 10% z obstará vacej ceny, teda 10 000,00 EUR bez DPH. Z dlhodobého hľadiska by existencia registra mala zabezpečiť zvýšenie príjmov z vymoženia pohľadávok štátu, t.j. z dlhodobého hľadiska sa očakáva pozití vny dopad na štátny rozpočet.

Predkladaný návrh zákona nebude mať dopad na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov, na životné prostredie, na zamestnanosť ani na podnikateľské prostredie.

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu právneho predpisu: návrh zákona o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie:

-primárnom

čl. 107 až 109 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

-sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺň a Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1.legislatívne akty

2.nelegislatívne akty

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Euró pskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementá ciu nariadenia alebo rozhodnutia:

bezpredmetné

b) lehota určená na predloženie návrhu prá vneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných prá vnych predpisov:

bezpredmetné

c)informácia o konaní zač atom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie:

proti SR nebolo začaté konanie o porušení zmluvy podľa člá nku 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberan é smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia:

bezpredmetné.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

úplný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

bezpredmetné.

Dôvodová správa

Osobitná časť

Èl. I:

K § 1

Ustanovuje sa rozsah pôsobnosti zákona. Predmetom zákona sú prá va a povinnosti správcov pohľadávok štátu, spôsoby nakladania s pohľadávkami štátu, vrátane ich uplatňovania a vymáhania, ako aj ich konsolidácia centralizáciou ich uplatňovania a vymáhania prostrední ctvom právnickej osoby so 100% majetkovou účasťou štátu. Navrhovaný zákon bude mať charakter všeobecného právneho predpisu o pohľadávkach štátu. Preto sa zákon nebude vzťahovať na správu š pecifických pohľadávok štátu, ktoré vznikli na základe alebo z medzinárodných zmlúv, stabilizačných mechanizmov a čiastočne aj pohľadávok štátu z programov financovaných z fondov Európskej ú nie. Tento zákon sa taktiež nebude používať na nakladanie a vymáhanie pohľadávok štátu, ktoré upravujú osobitné predpisy. Keďže pohľadávky štátu sú súčasťou majetku štá tu, ide o lex specialis k všeobecnej úprave správy majetku štátu.

K § 2

Definujú sa základné pojmy na účely tohto zákona, ako napríklad pohľadávka štátu, splatná pohľadávka štátu alebo dá tum splatnosti. Za pohľadávku štátu sa považuje peňažné plnenie, ktorého dlžník je známy, resp. je možné určiť, kto je dlžníkom, pričom hodnotu tohto plnenia je možné určiť. Naprí klad škoda spôsobená správcovi bude pohľadávkou štátu len v prípade, ak bude známy subjekt, ktorý škodu spôsobil, t.j. subjekt, voči ktorému je možné pohľadávku uplatniť. Zároveň musí byť známa výška škody, napr. bude určená dohodou, uznaná dlžníkom, vyčíslená v rámci opravy, prípadne znaleckým posudkom, alebo určená rozhodnutím súdu.

Na účely tohto zákona sa pohľadávky štátu rozdeľujú na súkromné a verejné pohľadávky štátu. Cieľom zákona nie je snaha o všeobecnú definíciu pohľadávky štátu, splatnosti a iný ch pojmov používaných v našom právnom poriadku. Ide len o vymedzenie pojmov na účely tohto zákona, ktorými sa označujú niektoré inštitúty používané v texte návrhu zákona v rámci procesu naklad ania s pohľadávkami štátu. Navrhovaný zákon má byť lex specialis voči Občianskemu zákonníku, t.j. na pojmy neupravené v návrhu zákona (napr. dlžník) sa bude vzťahovať Občiansky zákonní k. Na strane druhej je návrh zákona všeobecný právny predpis na úseku správy pohľadávok vo vlastníctve štátu. Osobitné právne predpisy môžu upravovať správu pohľadávok štátu odlišný m spôsobom.

K § 3

Definuje sa správca pohľadávky štátu, ktorým je správca majetku štátu podľa všeobecných predpisov na úseku správy majetku štátu. Postavenie správcu pohľadávky štátu priznáva zákon aj právnickým osobám zriadeným zákonom, z ktorých činnosti vznikajú pohľadávky štátu, napr. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosť ou alebo Rada pre vysielanie a retransmisiu, ako aj štátnym orgánom bez právnej subjektivity, o ktorých tak ustanoví osobitný predpis. Typickým príkladom je okresný úrad v sídle kraja, ktorý spravuje pohľadá vky štátu v rámci dočasnej správy.

Upravuje sa príslušnosť na správu pohľadávok štátu. Ak správcu nie je možné určiť na základe zákonom ustanovených skutočností, je na spr ávu pohľadávky štátu príslušný ústredný orgán štátnej správy, do pôsobnosti ktorého patrí táto pohľadávka, prípadne správca, ktorého určí tento orgán. Ak nie je možné ur čiť správcu ani týmto spôsobom, určí ho Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

K § 4

Definujú sa povinnosti správcu pri nakladaní s pohľadávkami štátu. Správca je povinný uplatniť pohľadávku štátu voči dlžníkovi riadne a v čas, teda vyčísliť sumu pohľadávky štátu a oznámiť dlžníkovi, že takúto pohľadávku štátu voči nemu eviduje. Nedodržanie tejto zákonnej povinnosti však nemá vplyv na jej ďalšie vym áhanie napríklad súdnou cestou. Dlžník nemôže namietať, že správca neuplatnil pohľadávku štátu riadne a včas, a preto nie je povinný zaplatiť. Ak dlžník pohľadávku štátu do dň a splatnosti neuhradí, je správca povinný vykonať ďalšie opatrenia na vymoženie pohľadávky štátu, napr. evidovať splatnú a nezaplatenú pohľadávku štátu vo svojej evidencii splatných pohľadá vok štátu, písomne dlžníka vyzvať na úhradu splatnej pohľadávky štátu, v ktorej dlžníka upozorní na ďalší postup pri vymáhaní pohľadávky (vyúčtovanie úrokov alebo poplatkov z ome škania, uplatnenie na súde, podanie návrhu na nútený výkon rozhodnutia, konsolidácia pohľadávky štátu), a tiež zverejniť dlžníka na centrálnom registri pohľadávok štátu.

Zákon ustanovuje obsah evidencie pohľadávok štátu, ktoré je správca povinný viesť, a to evidovať minimálne meno a priezvisko dlžníka, ak je ním fyzická osoba, názov dlžníka, ak je ním právnick á osoba, dlžnú sumu a dátum splatnosti pohľadávky štátu. Je na zvážení konkrétneho správcu, o aké údaje predmetnú evidenciu rozšíri. Je možné rozšíriť evidenciu aj o podrobnú systematizáciu podľa rôznych kritérií, napríklad triedenie pohľadávok štátu do lehoty splatnosti a po lehote splatnosti, podľa spôsobu ich zabezpečenia, delenie pohľadávok štátu na tuzemské a zahrani čné, na úročené a neúročené pohľadávky štátu a podobne.

Správcovia sú oprávnení a zároveň povinní uplatňovať pohľadávky štátu v rámci súdnych konaní, vymáhať ich v exekučnom konaní alebo v rámci výkonu rozhodnutia podľa sprá vneho poriadku, prípadne zabezpečiť ich vymáhanie prostredníctvom dražieb podľa osobitného predpisu, a to až do momentu postúpenia pohľadávky štátu na jej konsolidáciu. Zároveň je správca povinný prihlasovať pohľadávku štátu do konkurzného konania, reštrukturalizácie, likvidácie a dedičského konania, ak ešte nepostúpil pohľadávku štátu na konsolidáciu.

K § 5

Z dôvodu komplexného prehľadu o nezaplatených pohľadávkach štátu sa zriaďuje centrálny register splatných pohľadávok štátu. Obsahom registra s ú údaje dlžníkov, teda fyzických a právnických osôb, voči ktorým správca eviduje pohľadávku štátu. V centrálnom registri pohľadávok štátu sa zverejňuje meno a priezvisko fy zickej osoby, jej trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, názov a sídlo právnickej osoby, sumu istiny, dátum splatnosti a právny titul vzniku pohľadávky štátu (napr. zmluva, spôsobená škoda, bezdôvodné obohatenie, rozhodnutie súdu, rozhodnutie v správnom konaní, atď.). Údaje v registri sa aktualizujú do 30 dní odo dňa, keď sa správca o zmene niektorej skutočnosti dozvedel (napr. zánik pohľadávky štá tu jej zaplatením, zmena obchodného mena dlžníka). Predmetom aktualizácie nie je nárast príslušenstva pohľadávky štátu (napr. úroky z omeškania, penále).

Vznikom registra sa informácie o neuhradených splatných pohľadávkach štátu sústredia na jednom mieste. Dlžník bude mať možnosť zistiť, že správca voči nemu eviduje pohľadávku štátu, ktorá sa jej nezaplatením zväčšuje. Zavedením monitorovania pohľadávok štátu bude existovať verejná informácia o tom, ako vznikla pohľadávka štátu a ako dlho je už neuhradená. Zverejnením dlžní kov sa tiež vytvorí tlak na dobrovoľné uhradenie pohľadávky štátu zo strany dlžníka.

Obsah registra je informatívny, preto by so zverejnením údajov nemali byť spojované právne následky.

Centrálny register bude viesť ministerstvo financií. Prihlásenie správcov do registra bude zabezpečené prostredníctvom prístupových práv, ktoré správca dostane pred prvým prihlásením sa do registra na zá klade jeho žiadosti. Údaje do registra zverejňuje a zároveň aktualizuje každý správca samostatne.

K § 6

Definuje sa inštitút prevodu správy pohľadávky štátu, ktorý sa uskutočňuje zmluvou o prevode správy. Správu pohľadávky štátu je možné previesť len z dôvodu účelnosti prevodu správy pohľadávky štátu. Určujú sa obligatórne náležitosti zmluvy o prevode správy pohľadávky štátu. Ak sa prevedie správa pohľadávky štá tu, nadobúdateľ správy bude povinný o tejto skutočnosti informovať dlžníka a zároveň mu oznámiť aj nové údaje potrebné na zaplatenie pohľadávky štátu.

K § 7 až 12

Upravujú sa jednotlivé spôsoby nakladania s pohľadávkami štátu. Využitie jednotlivých spôsobov je upravené iba ako možnosť správcu majetku štá tu, nie jeho povinnosť. Správca nie je povinný tieto postupy vo vzťahu k dlžníkovi využiť. Je vo výlučnej právomoci správcu rozhodnúť sa, či tieto spôsoby nakladania s pohľadávkou štátu uplatn í.

Dohodu o splátkach a dohodu o odklade platenia je správca oprávnený uzavrieť len na písomnú žiadosť dlžníka. Zároveň musia byť splnené podmienky na takýto úkon podľa predpisov v oblasti štátnej pomoci. Predpokladom uzatvorenia predmetných dohôd je uznanie dlhu alebo existencia exekučného titulu. Zároveň musí ísť o dlžníka v takej nepriaznivej ekonomickej alebo sociálnej situácii, že nemôže zaplatiť celý dlh naraz. Zhoršenie ekonomických alebo sociálnych pomerov je potrebné chápať ako prechodný stav dlžníka, ktorý v č ase posúdenia splnenia podmienok na uzavretie dohody existuje a trvá minimálne po dobu trvania dohody. Pojem zhoršené nepriaznivé ekonomické pomery sa spája s dlžníkom, ktorý má postavenie prá vnickej osoby alebo fyzickej osoby - podnikateľa (napr. živnostník), zhoršené nepriaznivé sociálne pomery sa vzťahujú na dlžníka, ktorým je fyzická osoba (nepodnikateľ).

Dohoda o odklade platenia sa uzatvára najviac na jeden rok odo dňa splatnosti pohľadávky štátu. Dohodu o splátkach pri verejných pohľadávkach štátu je správca oprávnený uzatvoriť maximálne na tri roky odo dňa splatnosti, ak osobitný predpis neustanovuje dlhšiu lehotu vykonateľnosti rozhodnutia. Aj pri ostatných pohľadávkach štátu by nemala byť dohoda uzatvorená na taký čas, ktorý by spôsobil nemožnosť uplatnenia alebo vymoženia pohľadávky štátu v dôsledku premlčania alebo preklúzie práva na jej uplatnenie, resp. vymáhanie.

Dohodu o započítaní bude môcť správca uzatvoriť s dlžníkom, ak sú súčasne splnené všetky podmienky ustanovené zákonom. S pohľadávkou dlžníka voči správcovi bude možné započí tať len súkromnú pohľadávku štátu voči tomuto dlžníkovi, pričom pohľadávka dlžníka nesmie byť premlčaná. Ak je to dohodnuté v koncesnej zmluve, pohľadávku štátu, ktorá vznikla z koncesnej zmluvy, možno započítať jednostranným právnym úkonom podľa § 580 a 581 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že projekty verejno - súkromného partnerstva sú realizované na zá klade synalagmatických zmlúv (zmlúv s obojstranným plnením) uzavretých na mimoriadne dlhé obdobie, počas ktorých dochádza k pomerne komplikovaným a rôznorodým finančným tokom, je potrebné umožniť zmluvným stranám flexibilne nakladať so svojimi pohľadávkami a záväzkami. Nutnosť dosiahnuť vzájomnú dohodu nie je v takom prípade vždy vhodná, naopak môže brániť efektívnej realizácii zmluvn ých oprávnení verejného subjektu.

Rozhodnutie o odpustení dlhu je správca oprávnený vydať len na písomnú žiadosť dlžníka, a to len fyzickej osoby, ktorá nie je podnikateľom. Správca nie je oprávnený odpustiť dlh, ktorý vznikol fyzickej osobe pri výkone podnikateľskej činnosti (napr. výkon živnosti). Predpokladom vydania rozhodnutia o odpustení dlhu je preukázanie nepriaznivej sociálnej situácie dlžníka.

Rozhodnutie o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu je inštitút, ktorý môže správca použiť z vlastnej iniciatívy (nie na požiadanie dlžníka), ak sú splnené zákonom ustanovené predpoklady pri rešpektovaní predpisov v oblasti štátnej pomoci. Správca môže trvale upustiť od vymáhania pohľadávky štátu, ak sa pohľadávka premlčala. Správca môže trvalo upustiť od vymáha nia pohľadávky štátu, ak je zo všetkých okolností zrejmé, že ďalšie vymáhanie by bolo

a) neúspešné, pretože napríklad

·konkurz na majetok dlžníka bol zastavený pre nedostatok majetku,

·exekúcia bola zastavená, pretože neexistuje majetok, ktorý sa ňou dá postihnúť,

·dlžník zanikol bez právneho nástupcu,

·vymáhanie je spojené s nadmernými ťažkosťami, pričom je zrejmé, že ďalšie vymá hanie nebude viesť k uspokojeniu pohľadávky štátu,

b) nehospodárne, pretože napríklad

·náklady na vymoženie pohľadávky štátu sú neprimerane vysoké v porovnaní so samotnou sumou pohľadávky štátu,

·je pravdepodobné, že výťažok, ktorý by sa pri jej vymáhaní dosiahol, nepostačí ani na krytie n ákladov spojených s vymáhaním pohľadávky štátu,

· zrejmé, že majetok dlžníka nepostačí ani na čiastočné uspokojenie pohľadávky štátu.

Zákon upravuje obligatórne náležitosti rozhodnutia o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu, napr. označenie dlžníka, dôvod vzniku pohľadávky štátu, suma pohľadávky štátu a dô vody upustenia od vymáhania tejto pohľadávky štátu. Tie isté náležitosti musí mať aj rozhodnutie o odpustení dlhu.

K § 13

Taxatívne sa ustanovujú dôvody zániku pohľadávky štátu. V danom prípade nejde o úpravu zániku záväzkov nad rámec predpisov občianskeho prá va, ale o moment zániku pohľadávky štátu v rámci jej správy pre správcu ako veriteľa. Jedným z následkov zániku pohľadávky štátu je jej odpísanie z účtovnej evidencie, prí padne z osobitnej evidencie splatných pohľadávok a registra splatných pohľadávok štátu. Zánikom pohľadávky štátu správcovi zaniká povinnosť ju vymáhať, účtovať o nej, atď. Zánik záv äzku dlžníka sa riadi všeobecnými predpismi občianskeho alebo obchodného práva, preto nie je predmetom tohto návrhu zákona.

K § 14

Upravuje sa konsolidácia pohľadávok štátu prostredníctvom právnickej osoby so 100% majetkovou účasťou štátu, ktorej zakladateľom je Ministerstvo financií Slovenskej republiky a ktorej predmetom činnosti je konsolidácia pohľadávok verejného sektora. Konsolidáciou, teda centralizáciou uplatňovania a vymáhania splatných pohľadávok štátu sa vytvorí priestor na zefektívnenie vymož iteľnosti pohľadávok štátu v rámci jednotlivých krokov spojených s ich uplatňovaním, vymáhaním a platením. Vymáhanie pohľadávok štátu jedným špecializovaným subjektom bude n a jednej strane viesť k zníženiu nákladov na ich vymoženie a na strane druhej k zvýšeniu príjmov z ich vymoženia. Subjektom, ktorý bude vykonávať konsolidáciu pohľadávok štátu bude právnická osoba so 100% majetkovou účasťou štátu. Takýmto subjektom môže byť napr. Slovenská konsolidačná, a.s., na ktorú sa podľa platného právneho stavu už dnes postupujú vybrané pohľadávky štátu alebo pohľadávky vo vlastníctve iných subjektov verejného sektora za účelom ich vymá hania.

Hlavnou úlohou tejto právnickej osoby bude konsolidácia pohľadávky štátu na základe zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu. Na základe tejto zmluvy bude právnická osoba uplat ňovať pohľadávku štátu voči dlžníkom, pred súdmi a inými orgánmi, vymáhať ich v exekučnom konaní, v konkurznom a reštrukturalizačnom konaní, v dedičskom konaní, prípadne v rá mci likvidácie dlžníka. Právnická osoba bude pohľadávky štátu uplatňovať a vymáhať vo vlastnom mene a na svoj účet, t.j. bude znášať náklady za uplatňovanie a vymáhanie pohľadávok š tátu a zároveň bude oprávnená prijať na svoj účet plnenie, ktorým sa plní dlh voči správcovi.

Osobitne sa vymedzujú pohľadávky štátu, ktorých uplatňovaním a vymáhaním nemusí správca poveriť špecializovaný subjekt. Ide o pohľadávky štátu, ktorý ch charakter nevyhnutne nevyžaduje postúpenie práva ich uplatňovania a vymáhania. Na právnickú osobu so 100% majetkovou účasťou štátu sa napríklad nemusí postupovať právo uplatnenia a vymáhania pohľ adávok štátu, kde už prebieha exekučné konanie, výkon rozhodnutia podľa správneho poriadku, výkon rozhodnutia podľa Občianskeho súdneho poriadku, prípadne dobrovoľná dražba podľa osobitné ho predpisu. Predmetom konsolidácie nemusia byť ani pohľadávky štátu, ktorých splatnosť je odložená dohodou o splátkach alebo dohodou o odklade platenia.

Zároveň sa upravujú povinnosti právnickej osoby pri konsolidácii pohľadávky štátu.

K § 15

Definuje sa obsah zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu. Na základe zmluvy bude poverená osoba vymáhať pohľadávku štátu podľa pokynov sprá vcu a v súlade s jeho záujmami.

Zmluvou o vymáhaní pohľadávky štátu postupuje správca právo na uplatňovanie pohľadávky štátu, právo na zabezpečenie jej exekučného titulu a právo na jej vymáhanie na právnickú osobu so 100% majetkovou účasťou štátu. Správca nepostupuje na právnickú osobu pohľadávku štátu ako majetkové právo, ale len právo na jej uplatňovanie, zabezpečenie exekučného titulu a právo jej vymáhania. Poverená osoba je na základe zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu tieto práva vo svojom mene a na vlastný účet uplatňovať a zároveň je oprávnená prijať plnenie v mene správcu a následne mu predmetné plnenie odovzdať, znížené o zákonom ustanovenú odmenu.

Dlžník sa zbaví dlhu, ak ho uhradí správcovi alebo právnickej osobe so 100% majetkovou účasťou štátu. Prípadné spory medzi správcom a právnickou osobou o vyplatení odmeny pre právnickú osobu alebo z postúpenia samotného plnenia na správcu nemajú vplyv na osobu dlžníka. Jeho dlh zaniká vyplatením dlžnej sumy hociktorému z kompetentných subjektov.

K § 16

Upravuje sa postup pri uzatvorení zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu. Návrh zákona rozlišuje medzi verejnými pohľadávkami štátu a súkromným i pohľadávkami štátu z hľadiska spôsobu postúpenia práva ich uplatňovania a vymáhania.

Pri verejnej pohľadávke štátu ide o obligatórne postúpenie práva jej uplatňovania a vymáhania, pri súkromnej pohľadávke štátu ide o fakultatívne právo. Zmluvu o vymáhaní verejnej pohľadávky štátu je správca povinný uzatvoriť do troch mesiacov po uplynutí jedného roka od splatnosti pohľadávky štátu, ak správca pohľadávku štátu do jedného roka nevymôže. Právo uplatnenia a vymá hania súkromnej pohľadávky štátu môže správca previesť po dvoch rokoch neúspešného vymáhania splatnej pohľadávky štátu. Správca sa však svojich zákonných povinností nemôže vzdať sk ôr, než uplynie lehota ustanovená zákonom, t.j. pri verejných pohľadávkach štátu najskôr po uplynutí jednoročnej lehoty a pri súkromných pohľadávkach štátu najskôr po uplynutí dvojroč nej lehoty. Dovtedy je správca povinný riadne pohľadávku štátu uplatňovať a vymáhať.

O uzatvorenie zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu je správca povinný požiadať do troch mesiacov od márneho uplynutia lehôt, napriek všetkým krokom na vymoženie pohľadávky štátu. Trojmesačná lehota má správcovi umožniť previesť právo uplatňovania a vymáhania naraz k viacerým pohľadávkam štátu, ktoré spĺňajú zákonné kritériá.

Právo uplatnenia a vymáhania pohľadávky štátu, ktorá je právom na opakujúce sa plnenie, je správca oprávnený previesť, ak prvýkrát nárok správcu na plnenie spĺňa zákonom ustanovené kritéri á (verejná pohľadávka štátu - jeden rok po splatnosti, súkromná pohľadávka štátu - dva roky po lehote splatnosti). Spoločne s týmto právom je správca oprávnený previesť aj právo uplatň ovania a vymáhania ďalších opakujúcich sa plnení, ktoré vznikli z toho istého titulu, a to aj v prípade, že ešte nespĺňajú zákonom ustanovené kritériá.

Povinnosť správcu uplatňovať pohľadávky štátu v súdnych konaniach, vymáhať ich v exekučnom konaní alebo v rámci výkonu rozhodnutia podľa správneho poriadku ostáva zachovaná až do momentu uzatvorenia zmluvy.

Pri pohľadávkach štátu, ktorých dlžníkmi sú subjekty, voči ktorým bolo začaté konkurzné, reštrukturalizačné konanie alebo likvidácia, je správca povinný previesť právo ich uplatnenia a vym áhania čo najskôr. Preto sa navrhuje najviac 15 dňová lehota od začatia príslušného konania. Účelom tohto ustanovenia je previesť právo uplatnenia a vymáhania tak, aby špecializovaná právnická osoba sama prihlásila pohľadávku štátu v lehote ustanovenej osobitným zákonom na prihlásenie pohľadávky štátu v príslušnom konaní. Ak správca zo všetkých okolností vie, resp. sa oprávnene m ôže domnievať, že v lehote ustanovenej osobitným zákonom na prihlásenie pohľadávky štátu v príslušnom konaní nestihne uzatvoriť zmluvu o vymáhaní pohľadávky štátu, je pohľadávku št átu povinný do príslušného konania prihlásiť sám. Po uzatvorení zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu do príslušného konania vstupuje špecializovaný subjekt.

Ak dlžník zomrel, správca požiada o uzavretie zmluvy o vymáhaní bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa túto skutočnosť dozvedel.

K § 17

Upravuje sa postúpenie práva uplatňovania a vymáhania pohľadávok štátu, ktoré sa stali splatné z dôvodu nesplnenia podmienok dohodnutých v dohode o spl átkach alebo nezaplatenia dlhu po uplynutí dohody o odklade platenia. Ak sa takéto pohľadávky štátu stanú splatné, správca nie je povinný vyzývať dlžníka na úhradu, pretože dlžník má vedomos ť o tom, že jeho pohľadávka sa stala splatná tým, že nesplnil podmienky dohodnuté v dohode o splátkach alebo nezaplatil dlh po uplynutí dohody o odklade platenia.

K § 18

Zmluva o vymáhaní pohľadávky štátu zaniká pripísaním vymoženej pohľadávky štátu na účet správcu, splnením dlhu správcovi, výpove ďou zo strany správcu alebo doručením záverečnej správy od právnickej osoby so 100% majetkovou účasťou štátu. Ak sa podarí vymôcť pohľadávku štátu v plnej sume, pripísaním tejto sumy zanik á aj právo na vymáhanie a uplatňovanie pohľadávky štátu. V ostatných prípadoch (ak sa vymôže len časť pohľadávky, resp. sa pohľadávka nevymôže) poverená právnická osoba zašle sprá vcovi záverečnú správu, v ktorej uvedie, akým spôsobom vymáhala pohľadávku štátu, aké úkony pri vymáhaní pohľadávky štátu vykonala, z akého dôvodu sa pohľadávku štá tu nepodarilo vymôcť, a tiež sumu nevymoženej pohľadávky štátu.

Účelom záverečnej správy je informovanie správcu o dôvodoch nevymoženia pohľadávky štátu, resp. jej časti. Správcovi po doručení záverečnej správy vzniká povinnosť trvale upustiť od vym áhania pohľadávky štátu, pretože pohľadávku štátu sa nepodarilo vymôcť, a tak na jej ďalšie vymáhanie nie je dôvod.

Zákon ustanovuje odmenu pre špecializovaný subjekt, ktorý bude vykonávať konsolidáciu pohľadávok štátu. Odmena bude tvoriť 20% z vymoženej sumy. Špecializovaný subjekt bude poskytovať svoje služ by komplexne, preto sú v odmene zahrnuté nielen náklady na chod subjektu, ale aj krytie nevyhnutných nákladov na vymáhanie všetkých, aj nebonitných pohľadávok štátu. Výhodnosť financovania špecializované ho subjektu cez odmenu podielom z vymoženej sumy je daná tým, že zabezpečuje zainteresovanosť tohto subjektu na výsledkoch konsolidácie, a zároveň, že v prípade kladného hospodárskeho vý sledku sa tento stane príjmom štátneho rozpočtu vo forme dividend.

Odmena pre špecializovaný subjekt sa započítava do plnenia pohľadávky štátu, t.j. správca nebude povinný napr. trvale upustiť od vymáhania tej časti vymoženej pohľadávky štátu, ktorá pripadla poverenej osobe ako odmena.

K § 19

Zákon upravuje riešenie prípadných sporov v rámci konsolidácie. Účelom predmetného ustanovenia je riešenie sporov mimosúdnou cestou. Spory bude riešiť minister financií na návrh ním ustanovenej komisie. Nie je žiaduce, aby spor rozhodoval súd, a to najmä vzhľadom na charakter účastníkov sporu (štát a štátom založená právnická osoba), ako aj nutnos ť rýchleho rozhodnutia sporu, aby sa zabránilo premlčaniu, resp. preklúzii práva na vymoženie pohľadávok štátu.

Obsahom sporu nie sú práva a povinnosti zúčastnených strán pri uplatňovaní a vymáhaní pohľadávky štátu upravených týmto zákonom, pretože tie budú predmetom vládneho auditu plnenia tý chto povinností.

K § 20

Upravuje sa výkon vládneho auditu nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona, ktorý bude vykonávať Ministerstvo financií Slovenskej republiky a jednotlivé spr ávy finančnej kontroly. Uložením pokuty nezanikajú povinnosti, za porušenie ktorých bola pokuta uložená.

K § 21

Na účely nakladania s pohľadávkami štátu sa navrhuje oprávnenie pre správcov, právnickú osobu so 100% majetkovou účasťou štá tu a ministerstvo financií spracovávať a zverejňovať osobné údaje fyzických osôb v rozsahu ustanovenom zákonom.

Zároveň sa ustanovujú výnimky zo zverejňovania, konsolidácie a postúpenia pohľadávok štátu podľa tohto zákona, pretože majú špecifický charakter, ako sú napr. pohľadávky štátu, ktoré s úvisia s utajovanými skutočnosťami, pohľadávky štátu zo zdravotného a sociálneho poistenia, ktoré majú osobitný režim správy, alebo pohľadávky štátu voči odsúdeným.

Ustanovujú sa výnimky z negatívneho vymedzenia predmetu zákona pre špecifické druhy pohľadávok štátu, ktoré vznikli z realizácie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie financovaný ch z fondov Európskej únie a prostriedkov štátneho rozpočtu, z dôvodu zabezpečenia osobitného prístupu k správe pohľadávok štátu na základe požiadaviek právne záväzných aktov Európskej ú nie v správe poskytovateľa, z právoplatného rozhodnutia v správe príslušnej správy finančnej kontroly a z právoplatného rozhodnutia v správe Pôdohospodárskej platobnej agentúry.

K § 22

Upravuje sa povinnosť správcov postúpiť na špecializovanú prá vnickú osobu splatné pohľadávky štátu, ktoré vznikli do 31.12.2013. Pohľadávky, ktoré vznikli pred 31.12.2013, budú k navrhovanému dátumu účinnosti zákona minimálne skoro rok nevymožené . Nie je opodstatnené, aby správca naďalej vymáhal pohľadávky, ktoré sa mu rok a viac nepodarilo vymôcť. Na postúpenie týchto pohľadávok štátu sa použije režim postúpenia pohľadávok podľa Ob čianskeho zákonníka.

Správca je povinný postúpiť na špecializovanú právnickú osobu splatnú pohľadávku štátu, ktorá vznikla do 31.12.2013, ak zanikli dôvody na nevykonanie konsolidácie napr. zastavením exekúcie, vý konu rozhodnutia alebo ukončením dlhodobého zmluvného vzťahu, z ktorého pohľadávka štátu vznikla. Správca je povinný postúpiť takúto pohľadávku štátu aj z dôvodu porušenia dohody o splá tkach alebo márnym uplynutím dohody o odklade platenia.

Taxatívne sa definujú pohľadávky štátu, ktoré sa nemusia postú piť, ale správca je ich oprávnený uplatňovať a vymáhať sám. Ide o pohľadávky štátu, ktorých charakter umožňuje takýto postup.

K § 23

Vzhľadom na nevyhnutný čas na zriadenie a plnú funkcionalitu registra sa upravujú lehoty vzniku povinnosti ministerstva financií zriadiť centrálny register splatný ch pohľadávok štátu a povinnosti správcov zverejniť v ňom zákonom ustanovené údaje.

K § 24

Upravujú sa prechodné ustanovenia k pohľadávkam štátu vzniknutým do účinnosti zákona.

K Èl. II:

Z dôvodu komplexnej právnej úpravy nakladania s pohľadávkami št átu v osobitnom zákone, ktorý ustanovuje za vymáhajúci subjekt pohľadávok štátu aj právnickú osobu so 100% majetkovou účasťou štátu sa slovo 'vymáhať' nahrádza slovami 'vyúčtovať a uplatňovať'. Touto zmenou sa umožňuje vymáhať pohľadávky štátu v správe Obvodných banských úradov aj právnickej osobe so 100% majetkovou účasťou štátu.

K Èl. III:

Z dôvodu komplexnej právnej úpravy nakladania s pohľadávkami št átu v osobitnom zákone, osobitná úprava nakladania s pohľadávkami štátu podľa § 88b zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov je neopodstatnená.

K Èl. IV:

Z dôvodu komplexnej právnej úpravy nakladania s pohľadávkami štátu v osobitnom zákone sa zo zákona o správe majetku štátu vypúšťajú ustanovenia vzťahujúce sa na pohľadávky štátu a nakladanie s nimi. Predchádza sa tak duplicitnej právnej úprave.

K Èl. V až XII:

Z dôvodu komplexnej právnej úpravy nakladania s pohľadávkami štátu v osobitnom zákone, ktorý umožní vymáhať pohľadávky štátu aj právnickej osobe so 100% majetkovou účasťou štá tu sa slovo 'vymáha' nahrádza slovom 'spravuje'. Touto zmenou sa umožňuje vymáhať pokuty aj právnickej osobe so 100% majetkovou účasťou štátu.

Èl. XIII:

Účinnosť právneho predpisu sa navrhuje 1. januára 2015.

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 24. septembra 2014.

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Kažimír, v. r.

podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov

13

B. Osobitná časť

K Čl. I :

K § 1:Ustanovenie § 1 upravuje predmet zákona, ktorým je dohľad nad finančným trhom v oblasti bankovníctva, kapitálového trhu, poisťovníctva, dôchodkového poistenia a dôchodkového sporenia.

Inštitucionálnym pilierom tohto dohľadu je v súlade so schválenou Koncepciu integrovaného dohľadu nad finančným trhom Národná banka Slovenska. Acquis communautaire ES/EÚ však v zásade neobsahuje požiadavky na inštitucionálnu podobu (na organizáciu) dohľadu nad finančným trhom a okrem niektorých čiastkových požiadaviek neobsahuje ani procesné postupy (konanie) pri dohľade nad finančným trhom. Z acquis communautaire v oblasti dohľadu nad finančným trhom vyplýva predovšetkým to, že inštitúcia vykonávajúca dohľad nad finančným trhom musí byť nezávislá (NBS má nezávislosť pri výkone svojej pôsobnosti garantovanú v čl.◊56 Ústavy SR), že rozhodnutia o žiadostiach o udelení alebo neudelení povolenia na výkon regulovanej činnosti v oblasti finančného trhu (napríklad o udelení alebo neudelení bankového povolenia) musia byť vydané do 12◊mesiacov od doručenia úplnej žiadosti, že rozhodnutia inštitúcia vykonávajúcej dohľad nad finančným trhom musia byť súdne preskúmateľné a taktiež vyžadujú povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach zistených pri výkone dohľadu nad finančným trhom.

Zároveň sa v ustanovení § 1 vymedzuje základný rozsah pôsobnosti Národnej banky Slovenska pri výkone tohto dohľadu. Podľa návrhu zákona bude plniť úlohy dohľadu nad finančným trhom v rozsahu pôsobnosti zverenej jej týmto zákonom, ako aj osobitnými hmotnoprávnymi predpismi.

Rozširuje sa pôsobnosť Národnej banky Slovenska ako orgánu dohľadu nad bezpečným fungovaním bankového systému o pôsobnosť doterajšieho Úradu pre finančný trh v oblasti kapitálového trhu, komerčného poisťovníctva a dôchodkového sporenia. Národná banka Slovenska bude teda vykonávať aj dohľad nad ostatnými subjektmi finančného trhu (dohliadanými subjektmi), ktoré sú regulované hmotnoprávnymi zákonmi v oblasti finančného trhu ◊zákon č.◊566/2001◊Z.◊z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, zákon č.◊530/1990◊Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov, zákon č.◊429/2002 Z.◊z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov, zákon č.◊594/2003 Z.◊z. o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č.◊95/2002◊Z.◊z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č.◊381/2001◊Z.◊z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č.◊43/2004◊Z.◊z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č.◊..../2004◊Z.◊z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov◊. Zároveň Národná banka Slovenska bude v rámci dohľadu nad finančným trhom vykonávať dohľad aj nad inými osobami, nad inými účelovými združeniami majetku (majetkovými fondmi) a nad skupinami osôb a účelových združení majetku (majetkových fondov), ktorým osobitné zákony v oblasti bankovníctva, kapitálového trhu, poisťovníctva alebo dôchodkového sporenia ukladajú povinnosti. Inými osobami sa napríklad rozumejú audítori, hypotekárni správcovia a ich zástupcovia. Skupinami osôb a účelových združení majetku (majetkových fondov) sa rozumejú napríklad skupiny hospodársky spojených osôb v rozsahu vymedzenom.

Navrhuje sa, aby Národná banka Slovenska spolupracovala s Ministerstvom financií Slovenskej republiky a Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pri príprave návrhov zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti finančného trhu.

Národná banka bude pravidelne predkladať Národnej rade SR ročné správy o stave finančného trhu a vykonávať ďalšie činnosti a oprávnenia v súvislosti s výkonom dohľadu nad finančným trhom.

K § 2: V §◊2 predloženého návrhu sa ustanovuje, že Národná banka Slovenska dohľad nad dohliadanými subjektmi vykonáva ako na individuálnom základe, na konsolidovanom základe a tiež doplnkový dohľad nad finančnými konglomerátmi, pričom tieto dohľady nie sú totožné a žiaden z týchto dohľadov nenahrádza ostatné (iba sa navzájom dopĺňajú). Zákon tiež jednoznačne upravuje, že problémy medzi dohliadanými subjektmi a ich klientmi nepodliehajú dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska. Takéto spory majú byť riešené súdmi alebo inými príslušnými subjektmi napríklad rozhodcovskými súdmi. Môže ísť napríklad o spory súvisiace s nedodržaním zmluvne dohodnutých podmienok.

Upravujú sa aj základné práva a povinnosti Národnej banky Slovenska a osôb poverených výkonom dohľadu a taktiež povinnosti dohliadaných subjektov.

Kľúčovou súčasťou dohľadu nad finančným trhom je dohľad nad dohliadanými subjektmi, ktorý sa člení na tri oblasti, a to jednak dohľad na mieste, jednak dohľad na diaľku a jednak osobitné procesné konanie vo veciach zverených Národnej banke Slovenska, v ktorom sa rozhoduje o právach alebo povinnostiach dohliadaných subjektov alebo iných osôb. V rámci dohľadu nad finančným trhom bude vykonávať dohľad na mieste a dohľad na diaľku, ako aj procesné konania (vrátane vydávania rozhodnutí) v prvom stupni bude uskutočňovať organizačný útvar Národnej banky Slovenska určený organizačným poriadkom Národnej banky Slovenska (ďalej len „útvar dohľadu nad finančným trhom“), ak navrhnutý zákon alebo iný osobitný zákon neobsahuje osobitnú úpravu pre niektoré špecifické prípady. Útvar dohľadu nad finančným trhom bude patriť do riadiacej pôsobnosti viceguvernéra Národnej banky Slovenska určeného organizačným poriadkom Národnej banky Slovenska, pričom činnosť tohto útvaru pri výkone dohľadu bude riadiť a zodpovedať za ňu vedúci útvaru dohľadu nad finančným trhom určený organizačným poriadkom Národnej banky Slovenska (zrejme vrchný riaditeľ útvaru) a počas neprítomnosti tohto vedúceho to bude robiť ním poverený zástupca vedúceho útvaru dohľadu nad finančným trhom. Vzhľadom na medzinárodné štandardy sa tiež ustanovuje, že útvar dohľadu nad finančným trhom bude pri výkone dohľadu nad finančným trhom konať a rozhodovať nezávisle a samostatne, pričom bude pri konaní a rozhodovaní na prvom stupni viazaný rozhodnutiami vydanými bankovou radou v druhom stupni a taktiež bude viazaný rozhodnutiami súdu vydanými pri preskúmavaní zákonnosti právoplatných rozhodnutí Národnej banky Slovenska.

V rámci §◊2 predloženého návrhu sa tiež vymedzuje definícia dohľadu na mieste a dohľadu na diaľku, ktorá je obsahovo prakticky rovnaká ako vymedzenie v doterajších právnych predpisoch pre oblasť bankového dohľadu a pre dohľad nad finančným trhom v oblasti kapitálového trhu, poisťovníctva a dôchodkového sporenia.

K § 3: Navrhovaným ustanovením sa zabezpečuje súčinnosť orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, iných orgánov verejnej moci a ďalších osôb, ktorých činnosť súvisí s dohliadanými subjektmi, ak je požadovaná Národnou bankou Slovenska na účely výkonu dohľadu.

Na druhej strane bude Národná banka Slovenska oprávnená poskytovať informácie zahraničným orgánom dohľadu, audítorom, audítorským spoločnostiam, Slovenskej komore audítorov a iným orgánom verejnej moci a osobám, ktorých činnosť súvisí s dohľadom nad dohliadanými subjektmi, ako aj upozorniť ich na také nedostatky zistené pri vykonávaní dohľadu nad dohliadanými subjektmi, na ktorých riešenie alebo odborné posudzovanie sú príslušné. Zároveň sa stanovujú všeobecné podmienky použitia týchto poskytnutých informácií a zaobchádzania s nimi.

K § 4:

Ustanovenie upravuje postup orgánov dohľadu iných štátov pri vykonávaní dohľadu na území Slovenska nad činnosťou dohliadaných subjektov so sídlom v inom štáte a pôsobiacich v Slovenskej republike a taktiež postup Národnej banky Slovenska pri výkone dohľadu nad dohliadanými subjektmi so sídlom v Slovenskej republike, ktoré pôsobia na území iného štátu, pričom sa rozlišuje či ide o členský štát alebo o štát iný ako členský. Navrhnutá úprava je potrebná na reálne umožnenie praktického postupu pri cezhraničnom vykonávaní dohľadu napríklad podľa článku◊29 bodu◊1 európskej bankovej smernice (teda smernice 2000/12/ES).

K § 5:

Národná banka Slovenska je povinná pri výkone dohľadu uplatňovať metodiku dohľadu ustanovenú týmto zákonom, ak osobitné zákony v oblasti finančného trhu neustanovujú odlišné pravidlá kontrolnej činnosti.

Cieľom dohľadu je zistiť súlad skutočného stavu kontrolovaných záležitostí so stavom (režimom) ustanoveným v právnych predpisoch, prípadne tiež v interných normatívnych aktoch, príčiny nesúladu tohto stavu, ako aj zodpovednosť príslušných právnych subjektov.

Národná banka Slovenska vykonáva dohľad prostredníctvom svojich zamestnancov, ktorí musia mať na takúto činnosť osobitné písomné poverenie Národnej banky Slovenska. Taxatívnym spôsobom sa ustanovujú obsahové náležitosti poverenia.

K § 6:

Zmyslom úpravy inštitútu zaujatosti je zamedziť, aby sa pri dohľade vylúčili osobné, subjektívne záujmy osôb vykonávajúcich dohľad, a tak utvoriť predpoklady na objektívny výkon kontroly. Námietku zaujatosti (predpojatosti) možno uplatniť v ktoromkoľvek štádiu kontrolnej akcie (úlohy), ako aj pred jej vykonaním.

Podnet na rozhodnutie o zaujatosti môže vzísť od osoby vykonávajúcej dohľad alebo od dohliadaného subjektu. Pritom postačuje len pochybnosť o nezaujatosti, nevyžaduje sa istota neobjektivity.

Postup pri rozhodovaní o vylúčení z výkonu dohľadu je v právomoci nadriadeného zamestnanca, proti ktorému bola vznesená námietka zaujatosti, respektíve v právomoci bankovej rady.

Osoba, proti ktorej bola vznesená námietka zaujatosti, môže vykonať iba také úkony, ktoré neznesú odklad; doposiaľ vykonané úkony touto osobou sú právne relevantné.

K § 7:

Jednou zo základných podmienok pre objektívny výkon dohľadu je aj presné vymedzenie oprávnení a povinností kontrolných orgánov, teda zamestnancov Národnej banky Slovenska oprávnených na výkon dohľadu.

Predložený návrh zákona zakotvuje právo osôb poverených výkonom dohľadu vstupovať do budov, na pozemky a do iných priestorov dohliadaných subjektov. Výslovne sa v návrhu vyjadruje nedotknuteľnosť obydlia tak, ako to zakotvuje čl. 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Osoby poverené výkonom dohľadu sú oprávnené vyžadovať od dohliadaného subjektu, aby im v určenej lehote poskytoval doklady a iné písomnosti, vyjadrenia a informácie vrátane technických nosičov údajov potrebných na výkon dohľadu. Osoby poverené výkonom dohľadu môžu vykonať aj ďalšie potrebné opatrenia na zabezpečenie účinného a objektívneho výkonu dohľadu.

Predložený návrh zákona jednoznačne vyjadruje aj povinnosti orgánov dohľadu primerane k ich oprávneniam vrátane oznamovacej povinnosti orgánom činným v trestnom konaní, ak sa dohľadom zistí podozrenie z trestnej činnosti.

K § 8:

Úspešnosť činnosti dohľadu je okrem iného podmienená aj zodpovedným prístupom dohliadaného subjektu voči orgánom dohľadu. Preto sa navrhuje, aby dohliadaný subjekt poskytoval orgánom dohľadu súčinnosť nevyhnutnú na riadny výkon dohľadu a plnil aj niektoré ďalšie povinnosti. Porušenie týchto povinností zakladá administratívnu zodpovednosť dohliadaného subjektu za správny delikt.

K § 9:Písomný dokument, ktorý vypracúva orgán dohľadu sa označuje názvom protokol o vykonanom dohľade na mieste, pričom sa ustanovujú jeho obsahové náležitosti.

Tento dokument o vykonaní dohľadu na mieste sa vzhľadom na jeho význam uchováva na ustanovený čas, a to desať rokov.

K § 10:

Vzhľadom na osobitosť konkrétnej kontrolnej úlohy je orgán dohľadu oprávnený k nej prizvať odborníkov z radov zamestnancov štátnych orgánov a ďalších právnických osôb, ako aj iné fyzické osoby; účasť týchto osôb na kontrole je podmienená ich súhlasom.

Prizvané osoby účasťou na kontrolnej úlohe nesmú byť ukrátené na svojich právach vyplývajúcich z pracovného pomeru alebo obdobného pracovnoprávneho vzťahu.

K § 11:

V tretej časti návrhu zákona je upravený procesný postup (konanie) vo veciach zverených Národnej banky Slovenska pri dohľade nad finančným trhom. Úprava tohto procesného postupu (konania) pred Národnou bankou Slovenska vychádza z doterajších osobitných úpravy procesného postupu (konania) pre jednotlivé oblasti finančného trhu, a to jednak z úpravy procesného postupu (konania) pred Národnou bankou Slovenska v oblasti bankovníctva, ktorú obsahuje zákon o bankách (zákon č.◊483/2001◊Z.◊z. v znení neskorších predpisov), ako aj z úpravy procesného postupu (konania) pred Úradom pre finančný trh v oblasti kapitálového trhu, poisťovníctva a dôchodkového sporenia, ktorú obsahuje doterajší zákon o dohľade nad finančným trhom (zákon č.◊96/2002◊Z.◊z. v znení neskorších predpisov). Doterajšie osobitné úpravy procesného postupu (konania) pre jednotlivé oblasti finančného trhu (zákon č.◊483/2001◊Z.◊z. a zákon č.◊96/2002◊Z.◊z.) prakticky v nijakých procesných inštitútoch nie sú úplne zhodné so ustanoveniami zákona o správnom konaní. Keďže doterajšie úpravy procesného postupu (konania) v oblasti finančného trhu sú efektívne, aj návrh nového zákona o dohľade nad finančným trhom vychádza z doterajších úprav procesného postupu (konania) v oblasti finančného trhu, pričom však prihliada aj na nové prvky v novelách zákona o správnom konaní a v novelách Občianskeho súdneho poriadku. Návrh nového zákona o dohľade nad finančným trhom (rovnako ako doterajšie úpravy v oblasti finančného trhu) vychádza z toho, že na konanie pred Národnou bankou Slovenska sa nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Dôvodom na túto úpravu je to, že Národná banka Slovenska je osobitným neštátnym orgánom verejnej správy a že pri konaní pred Národnou bankou Slovenska ide o špecifické konanie, na ktoré by bez osobitných odchýlok bola neaplikovateľná väčšina ustanovení zákona o správnom konaní. V súlade s požiadavkami európskych smerníc v oblasti finančného trhu budú všetky rozhodnutia Národnej banky Slovenska preskúmateľné súdom (Najvyšším súdom SR), a to podľa § 244 a § 247 Občianskeho súdneho poriadku ako rozhodnutia právnickej osoby v oblasti verejnej správy (rozhodnutia právnickej osoby, ktorej zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb).

K § 12:Ustanovujú sa dve najdôležitejšie zásady, ktoré platia v procesných predpisoch. Ide o zásadu zákonnosti, podľa ktorej tak postup Národnej banky Slovenska v konaní ako aj jej rozhodnutie musí byť v súlade s naším právnym poriadkom vrátane medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, a o zásadu materiálnej pravdy, podľa ktorej rozhodnutie musí zodpovedať zistenému skutkovému stavu veci. Popritom sa Národnej banke Slovenska ukladá postupovať v konaní čo najúčelnejšie, aby nevznikali zbytočné trovy tak Národnej banke Slovenska, ako ani účastníkom konania.

K § 13:

Vymedzujú sa dôvody, pre ktoré je zamestnanec Národnej banky Slovenska alebo člen jej bankovej rady vylúčený z konania. V prvom prípade ide o všeobecne používané dôvody vo všetkých procesných predpisoch vyplývajúce zo vzťahu zamestnanca Národnej banky Slovenska, respektíve člena bankovej rady k veci alebo účastníkom konania, prípadne ich zástupcom. V druhom prípade sa zamedzuje zúčastniť sa na konaní tým osobám, ktoré sa v tej istej veci zúčastnili konania na inom stupni. V prípade zistenia dôvodov na vylúčenie z konania sa ukladá povinnosť tak dotknutému zamestnancovi (členovi bankovej rady), ako aj účastníkovi konania povinnosť oznámiť túto skutočnosť svojmu nadriadenému (bankovej rade). Má sa tým zamedziť spochybneniu rozhodnutia Národnej banky Slovenska ako aj konania, ktoré mu predchádzalo. O takomto vylúčení zamestnanca Národnej banky Slovenska z konania sa vydáva rozhodnutie.

V prípade, ak zaujatosť namietne účastník konania, je tento povinný túto skutočnosť písomne oznámiť Národnej banke Slovenska. O námietke zaujatosti sa rozhodne do desiatich pracovných dní od jej podania.

K § 14:Odsek 1 vymedzuje pojem účastníka konania. Spravidla pôjde o dohliadaný subjekt, ktorého právach alebo povinnostiach sa má konať, alebo o osobu oprávnenú podať si žiadosť o udelenie povolenia, licencie, súhlasu alebo predchádzajúceho súhlasu podľa hmotnoprávnych predpisov v oblasti finančného trhu◊ v konaní o uložení pokuty, inej sankcie alebo opatrenia na nápravu je účastníkom konania dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má uložiť pokuta, iná sankcia alebo opatrenie na nápravu.

Podobne, ako je to v iných konaniach, účastník konania má právo dať sa zastúpiť osobou, ktorá je spôsobilá na právne úkony.

K § 15:Konanie sa môže začať buď na návrh účastníka konania alebo sa konanie môže začať z podnetu Národnej banky Slovenska.

V prípade konaní začatých na návrh účastníka konania pôjde o prípady, keď sa účastník konania bude domáhať svojho práva vyplývajúceho najmä z hmotnoprávnych predpisov v oblasti finančného trhu, konania ex offo budú napríklad sankčné konania.

V odseku 2 sa určuje moment začatia konania, čo má význam najmä pre plynutie lehôt.

V odseku 3 sa ustanovujú náležitosti žiadosti. V odseku 4 sa ustanovuje postup v prípade, ak doručená žiadosť neobsahuje všetky ustanovené náležitosti a v odseku 5 sa ustanovuje povinnosť pre účastníka konania vyjadriť sa k dôvodom konania začatého na podnet Národnej banky Slovenska.

K § 16:

Konanie pred Národnou bankou Slovenska je zásadne neverejné. Vychádza to z povahy vecí, o ktorých môže Národná banka Slovenska rozhodovať a tiež z požiadaviek európskych smerníc na zachovávanie mlčanlivosti o informáciách zistených pri dohľade. Ústne pojednávanie je fakultatívne, čo znamená, že sama Národná banka Slovenska určí, či je potrebné na spoľahlivé zistenie skutkového stavu veci.

Zápisnicu Národná banka Slovenska vyhotovuje o každom procesnom úkone. Odsek 3 ustanovuje jej základné (nevyhnutné) náležitosti.

Účastníci sú oprávnení nazerať do spisov. Národná banka Slovenska je však povinná urobiť opatrenia, aby nazretím do spisov nedošlo napríklad k porušeniu právnych predpisov na úseku ochrany utajovaných skutočností, prípadne k ohrozeniu obchodného tajomstva, listového tajomstva a tajomstva dopravovaných správ, a aby bola zaručená ochrana osobných údajov.

K § 17:

Ustanovuje sa spôsob doručovania písomností. Národná banka Slovenska doručuje v konaní písomnosti sama alebo prostredníctvom poštového podniku (tzv. pošty) a povinnosť doručovať najdôležitejšie písomnosti do vlastných rúk. Pôjde najmä o rozhodnutia a ďalšie písomnosti, s ktorými právo spája nejaké dôsledky (oznámenie o začatí konania, predvolanie na ústne pojednávanie alebo podanie svedeckej výpovede, upovedomenie účastníkov konania o podanom rozklade a pod.).

Písomnosti určené právnickým osobám sa doručujú na miesto podľa organizačných predpisov tejto právnickej osoby, respektíve priamo štatutárnym orgánom. Osobitne (obdobne ako v Občianskom súdnom poriadku) sa upravuje doručovanie písomností advokátom, komerčným právnikom, notárom a exekútorom.

V odseku 3 sa upravuje náhradné doručenie písomnosti a v odseku 4 nevyvrátiteľná právna domnienka doručenia písomnosti v prípade odmietnutia prevzatia tejto písomnosti.

Účastníkovi konania, ktorý má zástupcu na celé konanie, sa písomnosti okrem písomností, ktoré mu ukladajú niečo vykonať (napríklad dostaviť sa na podanie svedeckej výpovede), nedoručujú, ale doručujú sa iba jeho zástupcovi.

Upravuje sa aj doručovanie verejnou vyhláškou, ktoré sa použije v prípade, ak Národná banka Slovenska nedokáže identifikovať účastníka konania, alebo mu pobyt účastníka konania ani po zisťovaní na príslušnom orgáne nie je známy.

K § 18:

Národná banka Slovenska môže určiť lehotu na vykonanie procesného úkonu iba v prípade, ak ju neurčuje zákon. Počítanie lehôt vychádza z obdobných ustanovení iných procesných predpisov. Na zachovanie lehoty postačuje, aby v posledný deň jej uplynutia bola písomnosť odovzdaná na pošte.

Na to, aby Národná banka Slovenska mohla odpustiť zmeškanie lehoty, musia byť zároveň splnené tieto podmienky:

◊existencia závažných dôvodov,

◊účastník konania do 15 dní od pominutia príčiny zmeškania lehoty požiada o jej odpustenie,

◊účastník konania do 15 dní od pominutia príčiny zmeškania lehoty urobí úkon, ktorý zmeškal.

K § 19:

Predpokladom na spojenie vecí je okrem účelnosti konania tiež to, že veci skutkovo súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov konania. Spojenie vecí na spoločné konanie a rozhodnutie umožní Národnej banke Slovenska (ak sú splnené zákonné podmienky), získať úplnejší pohľad na predmet konania vo všetkých súvislostiach.

K § 20:Národná banka Slovenska môže prerušiť konanie predovšetkým vtedy, ak účastník konania bol vyzvaný na odstránenie nedostatkov alebo doplnenie svojej žiadosti, alebo ak Ministerstvo financií SR bolo vyzvané na zaujatie stanoviska k veci. V prvom prípade bude Národná banka Slovenska pokračovať v konaní, keď účastník konania odstránil nedostatky v žiadosti alebo ju doplnil o požadované skutočnosti, ak tak urobil v lehote určenej Národnou bankou Slovenska, inak konanie zastaví ◊§ 21 ods. 1 písm. a) tohto zákona◊. V druhom prípade bude Národná banka Slovenska pokračovať v konaní po predložení stanoviska zo strany Ministerstva financií SR.

Konanie začaté na návrh účastníka konania môže Národná banka Slovenska prerušiť aj na základe písomnej žiadosti tohto účastníka.

Počas prerušenia konania neplynú podľa tohto zákona ani podľa osobitných zákonov v oblasti finančného trhu.

K § 21:Ustanovujú sa dôvody na zastavenie konania. V odseku 2 sa určujú prípady, kedy nie je proti rozhodnutiu o zastavení konania prípustný rozklad a kedy sa zastavenie konania iba vyznačí v spise (ide o prípady, keď neexistuje osoba, ktorá by mohla podať opravný prostriedok, respektíve keď nebola zaplatená úhrada za konanie).

K § 22:Ustanovenie o trovách konania vychádza zo zásady, že tak Národná banka Slovenska ako aj účastníci konania si znášajú vlastné náklady sami.

K § 23:Dôkazné prostriedky, ktoré môže Národná banka Slovenska použiť v konaní, sú limitované iba ich účelnosťou a zákonnosťou. Najdôležitejšie dôkazné prostriedky sú vymenované v odseku 2, a to z dôvodu, že zákon obsahuje ich čiastočnú reguláciu.

Dôkazná povinnosť je nielen na strane Národnej banky Slovenska, ale podľa odseku 3 aj na strane účastníkov konania. Nesplnenie si tejto povinnosti môže mať za následok dlhšie zisťovanie skutkového stavu, čo je u návrhových konaní v neprospech účastníka konania.

V odseku 5 sa ustanovuje (podobne ako v iných procesných predpisoch) povinnosť svedkov vypovedať pred Národnou bankou Slovenska. Takisto sa ustanovuje všeobecná povinnosť predložiť listinu, ktorá je potrebná na zistenie skutkového stavu veci. Znalecký posudok sa na dokazovanie použije v prípade potreby odborného posúdenia veci.

Odsekom 6 sa ukladá postupovať pri dokazovaní tak, aby bola zachovaná ochrana utajovaných skutočností a rôzne druhy tajomstiev, respektíve tak, aby nedošlo k neoprávnenému sprístupneniu utajovaných skutočností, obchodného tajomstva, bankového tajomstva a daňového tajomstva a aby sa zachovávala povinnosť mlčanlivosti výslovne uložená alebo uznaná podľa osobitných zákonov

Odsek 10 upravuje viazanosť Národnej banky Slovenska rozhodnutiami iných orgánov. V prípade, že iný orgán nerozhodol vo veci, ktorá súvisí s rozhodovaním Národnej banky Slovenska, a ani nezačala o nej konanie, Národná banka Slovenska si okrem taxatívne vymedzených vecí môže urobiť úsudok sama.

Odsek 11 upravuje správne uváženie (zásada hodnotenia dôkazov podľa voľnej úvahy) pri rozhodovaní Národnej banky Slovenska, ako aj limity pre toto správne uváženie (povinnosť starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, ako aj povinnosť zamedziť neodôvodneným rozdielom v rozhodovaní o skutkovo a právne zhodných prípadoch).

K § 24:Upravuje sa inštitút predbežného opatrenia na základe praktických skúseností pri aplikácii právnych predpisov v oblasti finančného trhu. Predbežné opatrenia majú za cieľ zabezpečiť priebeh a účel konania pred jeho začatím alebo počas neho. Vydávajú sa vo forme rozhodnutia a len v nevyhnutnom rozsahu, ak existuje odôvodnená obava, že účel konania by mohol byť zmarený alebo ohrozený. Ide o rozhodnutie, ktoré má charakter zabezpečujúceho opatrenia, a preto odvolanie proti nemu nemá už zo zákona odkladný účinok.

Predbežné opatrenie má len dočasnú platnosť a zanikne najneskôr právoplatnosťou rozhodnutia vo veci.

K § 25:Navrhovanou úpravou §◊25 sa určuje postup pred vydaním rozhodnutia pri konaniach vo veciach zverených Národnej banke Slovenska tak, aby sa zabezpečil plynulejší a rýchlejší priebeh tohto konania pri zachovaní práv účastníkov konania.

K § 26:Ustanovujú sa náležitosti rozhodnutia. Tieto náležitosti sú obdobné ako v iných procesných predpisoch.

Taxatívne sa určuje, v ktorých prípadoch sa rozhodnutia zverejňujú vo Vestníku Národnej banky Slovenska alebo na internetovej stránke Národnej banky Slovenska, prípadne aj v periodickej tlači a iných hromadných informačných prostriedkoch.

K § 27:Právoplatnosť rozhodnutia sa viaže na nemožnosť podať proti nemu riadny opravný prostriedok. V prípade, že rozhodnutie bude mať odkladný účinok, právoplatnosť rozhodnutia sa bude kryť s jeho vykonateľnosťou. V ostatných prípadoch bude vykonateľnosť rozhodnutia predbiehať jeho právoplatnosť.

K § 28:Lehota na vydanie rozhodnutia v prvom stupni je do troch mesiacov, najdlhšia však do 12 mesiacov. Proti rozhodnutiu Národnej banky Slovenska v prvom stupni možno podať rozklad. Lehota na jeho podanie je 15 dní od doručenia rozhodnutia.

K § 29:Stanovuje sa postup Národnej banky Slovenska, po podaní rozkladu proti prvostupňovému rozhodnutiu.

K § 30:Banková rada Národnej banky Slovenska má právo – pokiaľ sa nezačalo konanie v prvom stupni a ak nápravu veci nemožno dosiahnuť inak – určiť na konanie a rozhodovanie na prvom stupni iný odborný organizačný útvar Národnej banky Slovenska, ktorý spĺňa požiadavky odbornosti a ďalšie podmienky ako v prípade nekonajúceho útvaru dohľadu nad finančným trhom.

K § 31:O rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhoduje najvyšší kolektívny orgán Národnej banky Slovenska, teda Banková rada Národnej banky Slovenska.

Banková rada má pri rozhodovaní o rozklade viacero možností. Ak je prvostupňové rozhodnutie v poriadku, potvrdí ho a podaný rozklad zamietne. V prípade, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom, banková rada takéto prvostupňové rozhodnutie zmení alebo zruší. Pokiaľ je potrebné nové dokazovanie a nie je účelné, aby ho vykonala banková rada, tak banková rada prvostupňové rozhodnutie zruší a vec vráti na nové prvostupňové konanie, pričom je útvar dohľadu nad finančným trhom viazaný rozhodnutím a právnym názorom bankovej rady.

Rozhodnutie bankovej rady o rozklade (riadnom opravnom prostriedku) je definitívne.

K § 32:Právoplatné rozhodnutie Národnej banky Slovenska podlieha súdnemu preskúmaniu, ktoré sa riadi piatou časťou Občianskeho súdneho poriadku. Na preskúmavanie právoplatných rozhodnutí Národnej banky Slovenska je príslušný Najvyšší súd SR na základe ustanovenia §◊246 ods.◊2 písm.◊a) Občianskeho súdneho poriadku, keďže preskúmavanie týchto rozhodnutí potenciálne má zásadný vplyv na stabilitu a dôveryhodnosť finančného trhu a tým aj celého vnútorného finančného trhu a vôbec hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré tvorí súčasť vnútorného finančného trhu Európskej únie.

K § 33:Výkon rozhodnutia Národnej banky Slovenska bude zabezpečovať Národná banka Slovenska, pričom môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, prípadne návrh na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom. Podmienkou na výkon rozhodnutia je vykonateľnosť rozhodnutia a nesplnenie si povinnosti účastníka konania v lehote určenej v rozhodnutí.

K § 34:V navrhovanej štvrtej časti v § 34 sa ustanovuje, čo sú dohliadané subjekty povinné plniť na účely výkonu dohľadu na diaľku (informačná povinnosť dohliadaných subjektov), pričom sa ustanovuje, že Národná banka Slovenska opatrením ustanoví štruktúru výkazov, hlásení, správ a iných informácií, ktoré sú dohliadané subjekty povinné vypracúvať a predkladať Národnej banke, ako aj ďalšie podrobnosti o ich predkladaní. Čo sa rozumie dohľadom na diaľku ustanovuje § 2 ods. 12.

K § 35: Navrhuje sa, aby Národná banka Slovenska viedla zoznamy dohliadaných subjektov pôsobiacich na finančnom trhu (napríklad bánk, obchodníkov s cennými papiermi, správcovských spoločností, poisťovní). Ďalej bude viesť zoznamy správcov a zástupcov správcov vykonávajúcich nútenú správu nad dohliadanými subjektmi a tiež ďalších osôb, ak tak ustanoví osobitný zákon.

Národná banka Slovenska bude mať povinnosť bezodplatne umožniť nahliadnuť do zoznamov a urobiť si z nich výpisy.

K § 36:Účelom tohto ustanovenia je vymedzenie skutočností, ktoré bude Národná banka Slovenska uverejňovať na svojej internetovej stránke alebo vo Vestníku Národnej banky Slovenska.

K § 37:

Sankčné ustanovenie o poriadkových pokutách má napomôcť vynútiť si plnenie povinností, ktoré sú zákonom uložené fyzickým osobám a právnickým osobám v oblasti dohľadu nad finančným trhom. Pritom sa umožňuje uloženie pokuty dohliadanej osobe za porušenie povinnosti poskytnúť súčinnosť pri výkone dohľadu na mieste a za porušenie povinností v konaní pred Národnou bankou Slovenska. Ustanovujú sa tiež pravidlá, ktorými sa má Národná banka Slovenska riadiť pri určení výšky pokuty. Subjektívna lehota a objektívna lehota vychádza zo zaužívaných pravidiel, pričom uplynutie niektorej z týchto lehôt má za následok nemožnosť uloženia poriadkovej pokuty.

K § 38:Ustanovenie definuje príjmy Národnej banky Slovenska v súvislosti s dohľadom nad finančným trhom, pričom tieto príjmy majú slúžiť len na zabezpečenie výkonu dohľadu Národnej banky Slovenska podľa zákona o dohľade nad finančným trhom a osobitných hmotnoprávnych zákonov v oblasti finančného trhu.

K § 39:

Mechanizmus určovania a výšky ročných príspevkov účastníkov finančného trhu (podobne ako je to v doterajšom zákone č.◊96/2002◊Z.◊z. a v zákone NR SR č.◊118/1996◊Z.◊z. o ochrane vkladov) vychádza z toho, že výšku ročných príspevkov bude určovať Národná banka Slovenska v rámci rozpätia, ktoré je v navrhnutom zákone uvedené pre jednotlivých účastníkov finančného trhu. Príspevok bude rozložený na štyri rovnaké splátky. Určuje sa tiež penále, ak si prispievateľ nesplní včas svoju povinnosť zaplatiť ročný príspevok, prípadne splátky ročného príspevku.

K § 40:V ustanovení sa vymedzujú druhy úkonov a konaní, za ktoré bude Národná banka Slovenska od dohliadaných subjektov vyberať poplatky. Výšku poplatkov za jednotlivé úkony alebo konania ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vydaným po dohode s Ministerstvo financií SR.

K § 41:Ustanovuje sa spôsob platenia poplatkov. Poplatky budú splatné ihneď pri podaní žiadosti vo veci. Nezaplatenie poplatkov bude mať za následok zastavenie konania vo veci ◊§◊21 ods.◊1 písm.◊h)◊.

K § 42:Ide o transpozičné ustanovenie, ktoré – spoločne s prílohou k návrhu zákona – obsahuje odkazy na príslušné právne relevantné ustanovenia smerníc Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

K § 43:

Ustanovenie obsahuje prechodné ustanovenia k úpravám obsiahnutým v predloženom návrhu zákona, teda prechodné ustanovenia k úpravám, ktorých účinnosť sa navrhuje od 1.◊1.◊2006.

Prechodné ustanovenia upravujú konkurenciu starej právnej úpravy o dohľade nad finančným trhom vykonávanom Úradom pre finančný trh, a novej právnej úpravy o dohľade nad finančným trhom vykonávanom Národnou bankou Slovenska. Pritom sa predovšetkým zrušuje doterajší Úrad pre finančný trh a jeho orgány a zároveň pôsobnosť doterajšieho Úradu pre finančný trh podľa všeobecne záväzných právnych predpisov prechádza na Národnú banku Slovenska. Ďalej sa prechodné ustanovenia týkajú doterajších konaní, doterajšieho výkonu dohľadu, ako aj prechodu majetku z Úradu pre finančný trh na Národnú banku Slovenska, prechodu majetku z Úradu pre finančný trh na Národnú banku Slovenska, ako aj prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov z Úradu pre finančný trh na Národnú banku Slovenska (vrátane prechodu zamestnancov Úradu pre finančný trh do Národnej banky Slovenska).

K § 44:Navrhnuté derogačné ustanovenie zrušuje doterajšiu právnu úpravu o dohľade nad finančným trhom, podľa ktorej tento dohľad vykonával doterajší Úrad pre finančný trh.

K čl. II až XVI:V článkoch◊II až◊XVI sa navrhujú úpravy hmotnoprávnej legislatívy, ktorá súvisí s navrhovaným novým zákonom o dohľade nad finančným trhom, predovšetkým úpravy osobitných zákonov, ktoré vytvárajú hmotnoprávny rámec na pôsobenie dohliadaných subjektov na finančnom trhu. Ide o novelizáciu zákona č.◊483/2001◊Z.◊z. o bankách, zákona NR SR č.◊566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, zákona č.◊566/2001◊Z.◊z. o cenných papieroch a investičných službách, zákona č.◊594/2003 Z.◊z. o kolektívnom investovaní, zákona č.◊429/2002 Z.◊z. o burze cenných papierov, zákona č.◊530/1990◊Zb. o dlhopisoch, zákona č.◊95/2002◊Z.◊z. o poisťovníctve, zákona č.◊381/2001◊Z.◊z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, zákona č.◊281/2001◊Z.◊z. o zájazdoch a podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr (v znení zákona č.◊95/2002◊Z.◊z.), zákona č.◊211/2000◊Z.◊z. o slobodnom prístupe k informáciám, zákona č.◊43/2004◊Z.◊z. o starobnom dôchodkovom sporení, zákona č.◊..../2004◊Z.◊z. o doplnkovom dôchodkovom sporení, Devízového zákona (zákona NR SR č. ◊202/1995◊Z.◊z.), zákona č.◊510/2002◊Z.◊z. o platobnom styku a zákona NR SR č.◊118/1996◊Z.◊z. o ochrane vkladov.

Základnou zmenou v novelách osobitných zákonov, ktoré vytvárajú hmotnoprávny rámec na pôsobenie dohliadaných subjektov na finančnom trhu, je zmena orgánu dohľadu z Úradu pre finančný trh na Národnú banku Slovenska a zároveň prechod pôsobnosti na Národnú banku Slovenska na vydávanie vykonávacích predpisov k týmto zákonom. V prechodných ustanoveniach noviel týchto osobitných zákonov sa navrhuje, aby doterajšie vykonávanie predpisy k osobitným zákonom boli zo zákona zrušené odo dňa účinnosti nových vykonávacích predpisov vydaných Národnou bankou Slovenska k predmetným osobitným zákonom. Zároveň sa v prechodných ustanoveniach noviel týchto osobitných zákonov navrhuje, aby konania začaté na Úrade pre finančný trh dokončila Národná banka Slovenska. Okrem toho sa navrhujú niektoré úpravy, ktorých potreba vyplýva zo Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, prípadne z európskych smerníc v oblasti finančného trhu.

K čl. XVII:V súlade s časovým harmonogramom vyplývajúcim z Implementačného plánu integrácie dohľadu nad finančným trhom sa nadobudnutie účinnosti zákona navrhuje od 1.◊januára 2006.

Bratislava 14. júla 2004

Mikuláš D z u r i n d a, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ivan M i k l o š, v.r.

podpredseda vlády

a minister financií Slovenskej republiky

Marián J u s k o, v.r.

guvernér Národnej banky Slovenska

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov

6

DôVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Cieľom predloženého návrhu zákona o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov je vytvoriť legislatívny rámec integrovaného dohľadu nad finančným trhom v súlade s Koncepciou integrovaného dohľadu nad finančným trhom, ktorú schválila vláda SR svojim uznesením č. 302 zo dňa 27. marca 2002 a Implementačným plánom integrácie dohľadu nad finančným trhom, ktorý vláda SR prerokovala a schválila dňa 21. augusta 2003 uznesením č. 775/2003.

Zmena v legislatívnej oblasti a organizačnotechnické zabezpečenie integrácie dohľadu budú zrealizované tak, aby sa výkon integrovaného dohľadu vykonával v rámci Národnej banky Slovenska od 1. januára 2006.

V Implementačnom pláne integrácie dohľadu nad finančným trhom bol dohodnutý obsah implementačného plánu prípravy integrovaného dohľadu pozostávajúci z týchto častí: Organizácia integrovaného dohľadu nad finančným trhom, financovanie výkonu integrovaného dohľadu, legislatívne predpoklady integrácie dohľadu, organizačnotechnické predpoklady integrácie dohľadu, časový harmonogram činností.

V zmysle Implementačného plánu integrácie dohľadu nad finančným trhom boli zriadené nasledovné štyri expertné komisie, a to:

expertná komisia pre prípravu legislatívy, zloženej zo zástupcov MF SR, NBS a ÚFT,

expertná komisia pre zosúladenie informačných systémov, zloženej zo zástupcov NBS a ÚFT,

expertná komisia pre prechod majetku po ÚFT, zloženej zo zástupcov NBS a ÚFT,

expertná komisia pre prechod pracovnoprávnych vzťahov ÚFT, zloženej zo zástupcov NBS a ÚFT.

V súlade s časovým harmonogramom bola do Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2004 zaradená novela zákona č.◊96/2002◊Z.◊z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V rámci prác na legislatívnej úprave o integrácii dohľadu nad finančným trhom sa však ukázalo, že novela zákona č.◊96/2002◊Z.◊z. by sa dotýkala prakticky všetkých ustanovení tohto zákona, a preto bol pripravený návrh nového zákona o dohľade nad finančným trhom.

Predložený návrh zákona z vecného hľadiska vychádza zo schválenej Koncepcie integrovaného dohľadu nad finančným trhom a zo schváleného Implementačného plánu integrácie dohľadu nad finančným trhom.

Integrovaný dohľad nad finančným trhom bude vykonávať Národná banka Slovenska, čím sa významne rozšíri jej doterajšia pôsobnosť. Súčasťou integrovaného dohľadu nad finančným trhom bude:

a)bankový dohľad, ktorý v súčasnosti vykonáva Národná banka Slovenska,

b)dohľad nad kapitálovým trhom a poisťovníctvom, ktorý v súčasnosti vykonáva Úrad pre finančný trh,

c)dohľad nad subjektmi kapitalizačného piliera povinného dôchodkového poistenia (teda starobného dôchodkového sporenia) a nad subjektmi doplnkového dôchodkového sporenia, ktoré vzniknú transformáciou súčasných dôchodkových doplnkových poisťovní; dohľad nad týmito inštitúciami bude v období do integrácie dohľadu nad finančným trhom vykonávať Úrad pre finančný trh;

d)regulácia finančného trhu; pre oblasť bankového dohľadu je v súčasnosti NBS oprávnená vydávať vyhlášky a opatrenia◊ pre oblasť kapitálového trhu a poisťovníctva vydáva vykonávacie predpisy Ministerstvo financií SR, pre oblasť dôchodkového sporenia vydáva vykonávacie predpisy Ministerstvo financií SR a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR s tým, že Úrad pre finančný trh spolupracuje na príprave návrhov týchto vykonávacích predpisov pre oblasť kapitálového trhu, poisťovníctva a dôchodkového sporenia.

Aj v podmienkach integrovaného dohľadu nad finančným trhom sa naďalej predpokladá zachovanie rozhodovacieho procesu v dvoch stupňoch, pričom v prvostupňovom konaní bude na rozhodovanie príslušný útvar dohľadu nad finančným trhom (útvar zodpovedný za riadenie výkonu dohľadu), zatiaľ čo v druhostupňovom konaní bude na rozhodovanie príslušná Banková rada NBS. Prvostupňovým orgánom teda bude útvar dohľadu nad finančným trhom a druhostupňovým (odvolacím, rozkladovým) orgánom bude Banková rada NBS.

Národnej banke Slovenska popri súčasných právomociach pribudnú aj právomoci v oblasti dohľadu a regulácie všetkých oblastí finančného trhu, a to najmä:

a)právomoc a povinnosť odvolacieho orgánu pri podaní opravného prostriedku účastníkom konania proti rozhodnutiu orgánu príslušnému konať v prvom stupni konania,

b)právomoc schvaľovať sekundárnu legislatívu a vydávať metodické usmernenia pre oblasť finančného trhu.

V prípade zabezpečenia financovania dohľadu sa navrhuje viaczdrojové financovanie v nasledovnej štruktúre, a to jednak z vlastných zdrojov NBS a jednak z prijatých príspevkov dohliadaných osôb.

Predloženým návrhom zákona sa v rozsahu súvisiacom s obsahom tohto návrhu navrhujú aj zmeny hmotnoprávnej legislatívy, teda úpravy zákonov, ktoré vytvárajú právny rámec na pôsobenie dohliadaných subjektov na finančnom trhu.

Predložený návrh zákona o dohľade nad finančným trhom nebude mať žiadny dopad na štátny rozpočet ani na ostatné rozpočty, ktoré tvoria súčasť verejného rozpočtu, žiadny finančný, ekonomický a environmentálny vplyv ani žiadny vplyv na zamestnanosť a na tvorbu pracovných miest a rovnako nepredpokladá žiadne negatívne dopady na boj proti kriminalite a terorizmu. Predložený návrh zákona vzhľadom na predmet jeho úpravy netreba prerokovať v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Pritom je predložený návrh zákona tiež v súlade so Zmluvou o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii (oznámenie č.◊185/2004◊Z.◊z.).

DOLOŽKA

o finančných a ekonomických vplyvoch, environmentálnych vplyvoch

a vplyvoch na zamestnanosť

návrhu zákona o dohľade nad finančným trhom

a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1. Odhad dopadov na verejné financie

Prijatie predloženého návrhu zákona o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa nepredpokladá žiadny vplyv na výdavky štátneho rozpočtu, na rozpočty obcí ani na rozpočty vyšších územných celkov (samosprávnych krajov).

2. Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na obyvateľov ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Odhad dopadov na životné prostredie

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na životné prostredie.

4. Odhad dopadov na zamestnanosť

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na nezamestnanosť ani na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.

DOLOŽKA ZLUČlTEĽNOSTI

návrhu zákona o dohľade nad finančným trhom a zmene a doplnení niektorých zákonov s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

◊Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky

◊Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o dohľade nad finančným trhom a zmene a doplnení niektorých zákonov.

◊Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a k Európskej únii:

a)Problematika návrhu zákona patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v článku◊70 Európskej dohody o pridružení – finančné služby, bankové právo. Táto problematika je upravená aj v čl.84 a 86 Európskej dohody o pridružení.

Z hľadiska Národného programu pre prijatie acquis communautaire predkladaný návrh zákona patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva – Kapitola 4 – Slobodný pohyb kapitálu a Kapitola 3 – Slobodné poskytovanie služieb a taktiež je prioritou podľa Partnerstva pre vstup.

Návrh zákona patrí medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie – Biela kniha –kapitola 1 – Voľný pohyb kapitálu a kapitola 13 – Finančné služby.

Problematika návrhu zákona je obsiahnutá v screeningovej kapitole 4 – Voľný pohyb kapitálu a v kapitole 3 – Slobodné poskytovanie služieb.

Návrh zákona je prioritou podľa Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2004.

b)Kapitola 3 – Slobodné poskytovanie služieb bola predbežne uzatvorená v máji 2001 a kapitola 4 – Slobodný pohyb kapitálu bola predbežne uzatvorená v júni 2001. Z negociačnej pozície vyplýva pre SR povinnosť zosúladiť právnu úpravu v oblasti dohľadu nad finančným trhom s acquis communautaire. Slovenská republika akceptuje acquis v oblasti dohľadu nad finančným trhom a je pripravená na jeho implementáciu v plnom rozsahu k dátumu vstupu SR do EÚ.

◊Problematika návrhu zákona:

a)je čiastočne upravená v práve Európskych spoločenstiev:

–v článkoch 49 až 60 Zmluvy o založení o ES,

–v smernici Rady 1973/239/EHS z 24.◊júla 1973 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych opatrení vzťahujúcich sa na začatie a vykonávanie podnikania v oblasti priameho poistenia iného ako životné poistenie (OJ L 228 zo 16.08.1973),

–v smernici Rady 1985/611/EHS z 20.12.1985 o koordinácii právnych a správnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na podniky kolektívneho investovania v obchodovateľných cenných papieroch (UCITS) ( OJ L 375 z 31.12.1995 ),

–v smernici Rady 1992/49/EHS z 18.júna 1992 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych opatrení týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia, ako aj zmien a doplnkov smerníc 73/239/EHS a 88/357/EHS (tretia smernica o neživotnom poistení) (OJ L 228 z 11.08.1992),

–v smernici Rady 1991/308/ES z 10. júna 1991 o predchádzaní zneužívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí ( OJ L 166 z 28.6.1991),

–v smernici Rady 1993/22/EHS z 10.mája 1993 o investičných službách v oblasti cenných papierov ( OJ L 141 z 11.6.1993 ),

–v smernici Rady 1993/6/EHS z 15. marca 1993 o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií ( OJ L 141 z 11.6 1993 ),

–v Smernici Európskeho parlamentu a Rady 1995/26/ES z 29. júna 1995, ktorá mení a dopĺňa smernice 77/780/EHS a 89/646/EHS v oblasti úverových inštitúcií, smernice 73/239/EHS a 92/49/EHS v oblasti neživotného poistenia, smernice 79/267/EHS a 92/96/EHS v oblasti životného poistenia, smernicu 93/22/EHS v oblasti investičných spoločností a smernicu 85/611/EHS v oblasti podnikov (spoločností) pre spoločné investovanie do prevoditeľných cenných papierov (ďalej ako UCITS), s ohľadom na upevnenie primeraného dozoru (OJ L 168 z 18.7. 1995),

–v Smernici Európskeho parlamentu a Rady 1995/26/ES z 29. júna 1995, ktorá mení a dopĺňa smernice 77/780/EHS a 89/646/EHS v oblasti úverových inštitúcií, smernice 73/239/EHS a 92/49/EHS v oblasti neživotného poistenia, smernice 79/267/EHS a 92/96/EHS v oblasti životného poistenia, smernicu 93/22/EHS v oblasti investičných spoločností a smernicu 85/611/EHS v oblasti podnikov (spoločností) pre spoločné investovanie do prevoditeľných cenných papierov (ďalej ako UCITS), s ohľadom na upevnenie primeraného dozoru (OJ L 168 z 18.7. 1995),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 1998/78/ES z 27.októbra 1998 o doplnkovom dozore poisťovacích spoločností v skupine poisťovní (OJ L 330 z 05.12.1998),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES z 20. marca 2000 o zakladaní a podnikaní úverových inštitúcií ( OJ L 126 z 26.5. 2000),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/64/ES zo 7. novembra 2000, ktorá mení a dopĺňa smernice rady 85/611/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS a 93/22/EHS pokiaľ ide o výmenu informácií s tretími krajinami (OJ L 290 z 17.11.2000),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/64/ES zo 7. novembra 2000, ktorá mení a dopĺňa smernice rady 85/611/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS a 93/22/EHS pokiaľ ide o výmenu informácií s tretími krajinami (OJ L 290 z 17.11.2000),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/107/ES z 21. januára 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica rady 85/611/EHS o koordinácii zákonov, iných predpisov a administratívnych opatrení súvisiacich so subjektmi kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (UCITS) s úmyslom regulovať správcovské spoločnosti a zjednodušené prospekty ( OJ L 41 z 13. 2. 2002 ),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/83/ES zo dňa 5.novembra 2002 týkajúca sa životného poistenia (OJ L 345, 19/12/2002),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16.decembra 2002 o doplňujúcom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými firmami vo finančnom konglomeráte, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS a 93/22/EHS a smernice 98/78/ES a 2000/12/ES Európskeho parlamentu a Rady ( OJ L 35 z 11.2. 2003),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES z 28. januára 2003 o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (zneužívanie trhu) ( OJ L 96 z 12. 4. 2003),

Ustanovenia článkov 49 až 60 Zmluvy o založení ES vytvárajú esenciálne princípy voľného pohybu služieb, kapitálu a platieb.

Smernica 1973/239/EHS sa týka oblasti poistenia a v článku 12 upravuje náležitosti rozhodnutí kompetentných orgánov ako aj možnosť preskúmania týchto rozhodnutí súdnymi orgánmi.

Smernica 1992/49/EHS v článku 1 definuje kompetentné orgány, čl. 16 upravuje povinnosť mlčanlivosti pre zamestnancov kompetentných orgánov, ktorú musia pri plnení svojich úloh dodržiavať. Podľa čl. 56 členské štáty zabezpečia možnosť obrátiť sa na súdne orgány v prípade rozhodnutí, týkajúcich sa poisťovní.

Smernica 1998/78/ES v článku 7 upravuje povinnosť mlčanlivosti pre zamestnancov kompetentných orgánov, ktorú musia pri plnení svojich úloh dodržiavať.

Smernica 2002/83/ES v článkoch 9, 16 a 67 upravuje oblasť dohľadu nad finančným trhom.

V smernici 1985/611/EHS je upravená oblasť dohľadu v článkoch 49 až 51. Smernice č. 1995/26/ES ( čl. 4), 2000/64/ES (čl. 1 a 2) a 2001/107/ES ( čl. 1) sú novelami smernice č. 1985/611/EHS a v uvedených článkoch novelizujú ustanovenia oblasti dohľadu nad finančným trhom.

Smernica 1993/22/EHS sa dotýka investičných spoločností. Od členských štátov požaduje zriadiť kompetentné orgány, ktoré budú udeľovať a odoberať povolenia investičným spoločnostiam a vykonávať dozor nad ich činnosťou. Oblasť dohľadu je upravená v článkoch 1(9), 3(5) a 22, 23, 25 a 26.

Smernica 1993/6/ES vo svojom článku 7(3) a 9 upravuje oblasť dohľadu nad finančným trhom.

Smernica 2002/87/ES definuje minimálne normy týkajúce sa doplňujúceho dohľadu nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte. V článku 2 ods. 16 a 17 smernice sú definované kompetentné orgány.

Smernica 2003/6/ES má zabrániť manipulácii s trhom, keďže hladké fungovanie trhov s cennými papiermi a dôvera verejnosti v trhy sú nevyhnutnou podmienkou hospodárskeho rastu a blahobytu. Oblasť dohľadu nad finančným trhom je upravená v článkoch 1(7) a 12, 13 a 15.

Smernica 1991/308/ES je základom na vytvorenie právneho rámca zákazu legalizácie výnosov z trestnej činnosti a zákazu využitia finančného systému na účely prania špinavých peňazí. Vzťahuje sa na úverové inštitúcie , finančné inštitúcie a poisťovne. Oblasť dohľadu nad finančným trhom je upravená v článkoch 1 a 10.

Smernica 2000/12/ES upravuje požiadavky na zakladanie a podnikanie úverových inštitúcií a oblasť dohľadu nad finančným trhom je upravená v článkoch 1(4), 10, 30 a 33.

Smernica 2001/34/EHS sa vzťahuje na cenné papiere, ktoré sú predmetom žiadosti o prijatie alebo ktoré boli prijaté na trh kótovaných cenných papierov burzy a na emitentov týchto cenných papierov. Oblasť dohľadu nad finančným trhom je upravená v článkoch 105 a 107.

Zrevidované preklady uvedených smerníc sa nachádzajú v databáze Centrálnej prekladateľskej jednotky Úradu vlády SR Inštitútu pre aproximáciu práva. V elektronickej podobe je možné si ich vyhľadať na internetovej stránke www. aprox.government.gov.sk.

d)nie je upravená v práve Európskej únie

◊Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Návrh zákona je úplne zlučiteľný s uvedenými článkami predmetných smerníc.

◊Gestor:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky a Národná banka Slovenska.

◊Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Na príprave návrhu zákona sa nezúčastnili experti.

zobraziť dôvodovú správu