Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 733/2004 účinný od 01.01.2005 do 12.08.2005

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov

12

Dôvodová správa

I. Všeobecná časť

Návrh novely zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o odpadoch“) sa predkladá do legislatívneho procesu na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004.

Dôvodom na vypracovanie a prijatie predkladaného návrhu zákona je zosúladenie existujúcej právnej úpravy odpadového hospodárstva s legislatívnymi požiadavkami Európskej únie.

Hlavným dôvodom novelizáce zákona o odpadoch je prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/96/ES z 27. januára 2003 o odpade z elektrických a elektronických zariadení v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/108/ES z 8. decembra 2003 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/95/ES z 27. januára 2003 o obmedzení používania niektorých nebezpečných látok v elektrických a elektronických elektrozariadeniach. Návrh novely zákona obsahuje ustanovenia vykonávajúce obsah a účel smerníc.

Podľa čl. 17 smernice 2002/96/ES a podľa čl. 9 smernice 2002/95/ES musia členské štáty uviesť do platnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia na dosiahnutie súladu s týmito smernicami najneskôr do 13. augusta 2004.

Doložka finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov

a vplyvov na zamestnanosť

Prvá časť: odhad dopadov na verejné financie

Nepredpokladá sa ekonomický dopad navrhovanej právnej úpravy na štátny rozpočet.

Pre „nový“ elektroodpad (elektrozariadenia uvedené na trh po 13.8.2005) sa ukladá financovanie celého systému (zber, spracovanie, zhodnotenie a ekologické zneškodnenie) výrobcom a to za svoje vlastné elektrozariadenia. Pre zaručené zabezpečenie financovania (prevencia zániku výrobca) sa výrobcom ukladá povinnosť predložiť pred uvedením výrobku na trh dostatočnú finančnú záruku k zabezpečeniu systému pre dané elektrozariadenie v danom množstve. Uvedená záruka môže mať niekoľko foriem : môže mať napr. podobu pripojenia sa ku kolektívnemu systému financovania, viazaného bankového účtu či zodpovedajúceho poistenia.

Pre „starý“ elektroodpad (elektrozariadenia uvedené na trh do 12.8.2005 vrátane) sa ukladá financovanie celého systému (zber, spracovanie, zhodnotenie a ekologické zneškodnenie) všetkým existujúcim výrobcom v kolektívnych finančných systémoch, do ktorých v prípade výskytu nákladov proporcionálne prispievajú všetci výrobcovia, ktorí sú na trhu.

Druhá časť: Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Vzhľadom na to, že v súčasnej dobe existuje na trhu veľké množstvo výrobcov, je takmer nemožné, aby si povinnosť spätného odberu a oddeleného zberu, ktorá im bude vyplývať zo smernice 2002/96/ES po jej transpozícii do slovenskej legislatívy, plnili sami. Bude treba vytvoriť logistický systém zapojujúci tak povinné osoby ako aj napríklad zberné miesta obcí a spracovateľov.

Úprava nakladania s elektroodpadom si vyžiada investície do doplnenia technologických častí výroby v tom zmysle, aby boli splnené požiadavky vyplývajúce zo zákona, t.j. predovšetkým dosiahnutie požadovaného materiálového využitia, označenie zariadení, vylúčenie obsahu ustanovených látok. Tieto investície sú z dlhodobého hľadiska rentabilné. Dá sa však predpokladať, že v súčasnej dobe, kedy je na trhu nedostatok elektroodpadu, by bola takáto investícia pre malé a stredné firmy finančne veľmi zaťažujúca, pretože by neboli schopné z predaja získaných materiálov pokryť náklady na prevádzku a splácanie úveru linky. Takúto investíciu si môžu dovoliť iba veľké spoločnosti, ktoré sú schopné dotovať prevádzku linky do doby, kým legislatívne vstúpi do platnosti povinnosť spätného odberu.

Rast nákladov výrobcov sa prejaví v cenách výrobkov. Rast cien bude závisieť na nákladoch zhodnotenia.

Tretia časť: Odhad dopadov na životné prostredie

Vplyv navrhovanej novely zákona na životné prostredie spočíva predovšetkým v zabránení vzniku elektroodpadu a ďalej opätovne použiť, recyklovať a inými spôsobmi zhodnotiť takéto odpady, aby sa znížilo množstvo odpadu ukladaného na skládky odpadov.

Štvrtá časť: Odhad dopadov na zamestnanosť

Z návrhu zákona nevyplýva nárast zamestnancov štátnej správy. Implementácia návrhu zákona naopak prinesie vytvorenie nových pracovných príležitostí vo viacerých odvetviach ekonomiky Slovenskej republiky.

Ministerstvo financií SR listom zo dňa 15.7.2004 (MF/2612/2004-81) zobralo na vedomie konštatovanie MŽP SR, že predkladaný návrh novely nepredpokladá ekonomický dopad na štátny rozpočet a nevyplýva z neho ani nárast počtu zamestnancov štátnej správy.

Doložka zlučiteľnosti návrhu novely zákona

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu novely zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európsky spoločenstvám a Európskej únii:

Oblasť odpadového hospodárstva je súčasťou Európskej dohody o pridružení, NPPA, Partnerstva pre vstup, screeningu, Bielej knihy a PLÚ vlády Slovenskej republiky.

4. Problematika návrhu novely zákona:

a)je upravená v práve ES,

Návrh novely zákona nie je v rozpore so smernicami Európskeho parlamentu a Rady 2002/95/ES a 2002/96/ES v znení smernice 2003/108/ES.

b) nie je upravená v práve EÚ.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu novely zákona s právom Európskej únie je: úplná

6. Gestor: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

7. Účasť expertov: bez účasti expertov

II. Osobitná časť

K bodu 1

Z pôsobnosti zákona sa vynímajú elektrické a elektronické elektrozariadenia (ďalej len „elektrozariadenia“) a odpady z nich, ktoré sú určené výhradne na účely ozbrojených síl, čo je v súlade so smernicou 2002/95/ES.

K bodu 2

Definuje sa, kedy zariadenie nie je zariadením na zber odpadov. Ide o miesta spätného odberu elektrozariadení, ktoré možno opätovne použiť.

K bodu 3 až 5

Dopĺňa sa nový súhlas na zber alebo spracovanie odpadu z elektrozariadení a stanovujú sa náležitosti, ktoré má obsahovať.

K bodu 6

Svetelné zdroje s obsahom ortuti patria medzi elektrozariadenia, požiadavka autorizácie vo vzťahu k ich spracovaniu je už zahrnutá v doterajšom § 8 ods. 3 písm. e).

K bodu 7

Odstraňuje sa zákaz zneškodniť odpad úpravou pôdnymi procesmi, nakoľko toto ustanovenie bolo nad rámec predpisov EÚ a tento režim je dostatočne upravený v iných predpisoch.

K bodu 8

Náklady na systém oddeleného zberu elektroodpadu z domácností hradí výrobca elektrozariadení.

K bodu 9

Ustanovuje sa povinnosť obce umožniť výrobcovi elektrozariadení zaviesť a prevádzkovať na jej území systém oddeleného zberu elektroodpadu z domácností.

K bodu 10 a 11

§ 45 a 47 sa nahrádzajú § 54i. Svetelné zdroje z obsahom ortuti patria medzi elektrické a elektronické zariadenia, preto nie je potrebné samostatne upravovať platby do Recyklačného fondu za takéto zariadenia.

K bodu 12

Ide o zosúladenie definície so smernicou 2000/53/ES, podľa ktorej spracovanie starých vozidiel pokrýva aj ich zhodnotenie ( R3, R4, R5, R6, R7, R8, R9, R12).

K bodu 13 a 14

Doterajšia povinnosť upravená v § 51 ods. 3 písm. c) sa presúva do písmena a) v podobe, ktorá zabezpečí jej efektívnejšie plnenie.

K bodu 15

Siedma časť zákona o odpadoch stanovuje povinnosti pri nakladaní s elektrickými a elektronickými elektrozariadeniami a s odpadom z elektrických a elektronických zariadení.

K § 54a

V súlade s čl. 3 smernice 2002/96/ES sú v tomto ustanovení definované základné pojmy. Niektoré nedefinuje s ohľadom na to, že sú právnym poriadkom SR už definované v súlade so smernicou. Jedná sa o pojmy „zhodnocovanie“ (§ 2 ods. 6 zákona o odpadoch), „zneškodňovanie“ (§ 2 ods. 7 zákona o odpadoch) a „nebezpečná látka“ (§ 3 ods. 3 zákona č. 163/2001 Z.z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v znení neskorších predpisov).

Kľúčovými pojmami z hľadiska rozsahu právnej úpravy sú „elektrické a elektronické zariadenia“ a „odpad z elektrických a elektronických zariadení“, resp. „elektroodpad“. K definícii elektrických a elektronických zariadení uviedla Európska komisia v odôvodnení svojho návrhu, že limity napätia sú prevzaté zo smernice Rady 73/23/EHS (o elektrických zariadeniach, ktoré majú byť použité v stanovených limitoch napätia) a ich zmyslom je vylúčiť z predmetu právnej úpravy veľké priemyselné elektrozariadenia.

Pri definovaní odpadu z elektrických a elektronických zariadení (elektroodpadu) smernica 2002/96/ES ustanovuje, že súčasťou pojmu sú aj komponenty (components), konštrukčné dielce (sub-assemblies) a spotrebné dielce (consumables) v prípade, že sú súčasťou elektrozariadenia v čase, keď sa ho držiteľ zbavuje (kedy sa stávajú odpadom). Smernice ES uvedené pojmy nedefinujú (napriek tomu, že ich v ďalšom texte používajú). Európska komisia uviedla ich definície a príklady aspoň v odôvodnení svojho návrhu:

a)„komponentmi“ sa rozumejú časti zariadení (napr. klávesnice, elektromotory, tranzistory, kondenzátory, usmerňovače),

b)"konštrukčnými dielcami“ sa rozumejú časti zariadení, ktoré nemusia byť napojené na elektrický okruh, bez nich by však pôvodné elektrozariadenie nemohlo slúžiť podľa predstáv výrobcu (napr. poličky v chladničke),

c)„spotrebnými dielcami" sa rozumejú vymeniteľné (resp. odstrániteľné) časti zariadení (napr. tonery, batérie).

Odsek 4 je transpozíciou čl. 3 písm. k) smernice 2002/96/ES.

Odsek 5 je transpozíciou čl. 3 písm. c) smernice 2002/96/ES.

Odsekmi 6 až 8 sa preberajú základné definície uvedené v smernici 2002/96/ES v čl. 3 písm. d), e) a h).

„Spracovateľ elektroodpadu“ je osoba, ktorá pre svoju činnosť potrebuje autorizáciu, nakoľko nakladá s nebezpečných odpadom, preto je potrebné bližšie vymedziť túto osobu.

Obsah pojmu „výrobca“ („producer“) podľa smernice ES – ďalší kľúčový pojem predmetnej právnej úpravy, pretože práve na túto osobu je na základe zásady „znečisťovateľ platí“ vztiahnutá veľká väčšina povinností – do zákona o odpadoch je preberaný pod pojmom „výrobca“, no z vymedzenia pojmu je zrejmé, že sa nejedná iba o osobu, ktorá elektrozariadenie vyrába, ale aj o osobu, ktorá elektrozariadenie dováža do Slovenskej republiky a osobu, ktorá ďalej predáva pod svojou značkou elektrozariadenie vyrobené inými dodávateľmi. Slová „pod svojou značkou“ podľa Európskej komisie znamenajú, že za výrobcu sa taktiež nepovažuje pôvodný výrobca, ak jej výrobky uvádza na trh iná firma pod vlastnou značkou.

Podľa odôvodnenia návrhu Európskej komisie sa v zmysle tejto definície za výrobcu nepovažuje dodávateľ ani výrobca jednotlivých komponentov, konštrukčných či spotrebných dielcov.

Odsek 11 je transpozíciou čl. 3 písm. j) smernice 2002/96/ES.

Nad rámec smernice ES je definované „uvedenie elektrického a elektronického elektrozariadenia na trh“. Pojem je definovaný obdobne ako „uvedenie obalu na trh“ podľa § 2 písm. d) zákona č. 477/2001 Z.z., o obalech a o změně některých zákonů v Českej republike.

Odsek 13 je transpozíciou čl. 3 písm. m) smernice 2002/96/ES.

Odseky 14 a 15 definujú nad rámec smernice pojmy „spätný odber“ a oddelený zber“ pre jednoznačnejšie charakterizovanie týchto činností.

K § 54b

Odsek 1 písm. a) ustanovuje všeobecné požiadavky na konštrukciu zariadení v nadväznosti na čl. 4 smernice 2002/96/ES.

Odsek 1 písm. b) a c) vychádzajú z čl. 10 ods. 3 smernice 2002/96/ES. Ten požaduje, aby všetky elektrozariadenia uvedené na trh po 13. auguste 2005 označil výrobca symbolom stanoveným vo vykonávacom právnom predpise. Vo výnimočných prípadoch (pričom týmto výnimočným prípadom môže byť podľa smernice iba nutnosť daná veľkosťou alebo funkciou elektrozariadenia) symbolom sa označí obal, návod na použitie a záručný list (vzhľadom na spojku „a“ sa požaduje označenie všetkých troch médií symbolom).

Odsek 1 písm. d) zakazuje uvádzať na trh niektoré elektrozariadenia. Od 1. júla 2006 sa v nových elektrických a elektronických elektrozariadeniach uvedených na trh zakazuje použitie olova, ortuti, kadmia, šesťmocného chrómu, PBB a PBDE, s výnimkou použitia uvedeného vo všeobecne záväznom právnom predpise. Táto výnimka sa ďalej nevzťahuje ani na náhradné diely určené na opravu alebo na opätovné použitie elektrozariadenia uvedeného na trh pred 1. júlom 2006.

Odsek 1 písm. e) preberá čl. 5 smernice 2002/96/ES. Pre výrobcu elektrozariadenia je tak ustanovená povinnosť zabezpečiť spätný odber a oddelený zber elektroodpadu z domácností s výnimkou historického elektroodpadu, ktorý nie je elektroodpadom z domácností). Túto povinnosť môže výrobca zabezpečiť individuálne alebo kolektívne (prostredníctvom združenia výrobcov).

Odsek 1 písm. f) ustanovuje povinnosť vzájomne prepojiť systém nakladania s elektroodpadom so systémom spätného odberu a oddeleného zberu.

Odsek 1 písm. g) a h) kladie dôraz na opätovné použitie elektrozariadení ako celku.

Odsek 1 písm. i) je v nadväznosti na čl. 7 smernice 2002/96/ES výrobcovi uložené zhodnotiť elektroodpad v stanovenej miere (nariadenie vlády Slovenskej republiky). Európska komisia v odôvodnení k článku 7 dodáva, že limity boli stanovené na základe skúseností dotknutých subjektov a na základe pilotných projektov. V dôsledku toho takto nastavené limity nemajú vyvolať zvláštne nové náklady.

Odsek 1 písm. j) ukladá výrobcovi v súlade s čl. 11 ods. 1 smernice 2002/96/ES povinnosť poskytnúť spracovateľom príslušné informácie o spracovaní, opätovnom použití, zneškodnení a recyklácii ku každej kategórii elektroodpadu.

Odsek 1 písm. k) ustanovuje nové povinnosti výrobcu o informovaní spotrebiteľov kupujúcich elektrické a elektronické elektrozariadenia. Povinnosť poskytnúť uvedené informácie preberá článok 10 smernice 2002/96/ES, pričom informácia o miestach určených na odovzdávanie elektroodpadu by mala byť dostatočne konkrétna.

Odsek 1 písm. l) až o) upravuje povinnosť výrobcu elektrozariadení požiadať o zápis do Registra výrobcov elektrozariadení.

Odsek 1 písm. p) upravuje rozsah povinnosti výrobcu elektrozariadení viesť evidenciu.

Odsek 1 písm. r) ukladá výrobcovi v súlade s čl. 11 ods. 1 smernice 2002/96/ES povinnosť do jedného roku po uvedení elektrozariadenia na trh poskytnúť spracovateľom príslušné informácie o opätovnom použití a spracovaní ku každej kategórii nového elektrického alebo elektronického zariadenia.

Odsek 2 upresňuje požiadavku na uvádzanie množstva v evidencii a v ohláseniach ministerstvu.

Odsek 3 je vykonaním čl. 6 ods. 5 smernice, ktorý sa zaoberá predovšetkým otázkou spracovania mimo územia Európskeho spoločenstva, a to z hľadiska započítania takéhoto spracovania do limitov stanovených článkom 7 smernice (nariadenie vlády Slovenskej republiky). Podľa smernice možno takéto spracovanie započítať iba v prípade preukázania, že opätovné použitie alebo recyklácia sa uskutočnilo za podmienok porovnateľných s podmienkami stanovenými týmto zákonom.

K § 54c

Toto ustanovenie upravuje povinnosti distribútora a oprávnenie spotrebiteľa. Posledný predajca, ktorý na základe dohody s výrobcom elektrozariadení uskutočňuje spätný odber, je povinný odobrať elektroodpad od posledného držiteľa bezplatne kus za kus. Takýto elektroodpad sa odovzdá buď spracovateľovi alebo sa môže opätovne použiť.

K § 54d

V ustanovení sú upravené všeobecné povinnosti spracovateľa elektroodpadu (čl. 7 ods. 3 smernice 2002/96/ES). Povinnosti uvedené v písmenách a) až l) sú obdobou povinností spracovateľa starých vozidiel (§ 52).

K § 54eZodpovedá čl. 8 smernice.

Toto ustanovenie upravuje v nadväznosti na čl. 8 smernice 2002/96/ES nakladanie s elektroodpadom pochádzajúcim z domácností (zber, spracovanie, zhodnotenie a ekologické zneškodnenie) vrátane financovania celého systému. Nakladanie s ostatným elektroodpadom upravujú nasledujúce ustanovenia (§ 54f a 54g ).

Ustanovenie rozlišuje medzi elektrozariadeniami uvedenými na trh po 13. auguste 2005 (odsek 1) a elektrozariadeniami uvedenými na trh pred 13. augustom 2005 (odsek 2).

Pre „nový“ elektroodpad ukladá povinnosť zabezpečiť celý systém nakladania (zber, spracovanie, zhodnotenie a ekologické zneškodnenie) výrobcovi, a to vo vzťahu k elektrozariadeniam pochádzajúcim z jeho výroby, predaja a dovozu.

Pre historický elektroodpad sa ukladá výrobcom povinnosť vytvoriť systém, do ktorého proporcionálne prispievajú všetky právnické osoby a fyzické osoby – podnikatelia existujúci na trhu v okamihu vzniku zodpovedajúcich nákladov.

Odsek 3 preberá ustanovenie čl. 8 bod 3 smernice, ktorý umožňuje uvádzať pri predaji elektrozariadenia výšku recyklačného poplatku.

Povinnosť zabezpečiť na vlastné náklady nakladanie s odovzdaným elektroodpadom sa podľa odseku 4 vzťahuje aj na výrobcov, ktorý uvádzajú na trh elektrozariadenia prostriedkami elektronickej komunikácie.

Odsek 5 upravuje vzájomný vzťah právnej úpravy elektroodpadu z domácností a komunálneho odpadu.

K § 54 f

Toto ustanovenie upravuje v nadväznosti na čl. 9 smernice 2002/96/ES ES v znení smernice 2003/108/ES nakladanie s elektroodpadom nepochádzajúcim z domácností (zber, spracovanie, zhodnotenie a ekologické zneškodnenie) vrátane financovania celého systému.

Ustanovenie rozlišuje medzi elektrozariadeniami uvedenými na trh po 13. auguste 2005 (odsek 1) a elektrozariadeniami uvedenými na trh pred 13. augustom 2005 (odsek 2) a odpadmi z nich pochádzajúcimi.

Nakladanie s historickým elektroodpadom nepochádzajúcim z domácností bude zabezpečené buď výrobcom elektrozariadení alebo jeho držiteľom.

K § 54 g

V odseku 1 sa ustanovuje povinnosť zabezpečiť nakladanie s elektroodpadom zo svetelných zdrojov. Svetelné zdroje majú osobitné postavenie vzhľadom na to, že sa nedá zistiť kedy boli vyrobené, preto sa nedelia na tzv. nový a historický odpad.

Povinnosť zabezpečiť na vlastné náklady nakladanie s odovzdaným elektroodpadom zo svetelných zdrojov sa podľa odseku 2 vzťahuje aj na výrobcov elektrozariadení, ktorý uvádzajú na trh svetelné zdroje prostriedkami diaľkovej komunikácie.

K § 54 h

Pre zaručené zabezpečenie nakladania s elektroodpadom (prevencia zániku zodpovednej osoby) sa výrobcovi elektrozariadenia vrátane výrobcu svetelných zdrojov ukladá povinnosť predložiť pri uvedení elektrozariadenia na trh dostatočnú finančnú záruku k zabezpečeniu systému nakladania s týmto elektrozariadením Uvedená záruka môže mať podľa smernice niekoľko foriem: a) pripojenie sa ku kolektívnemu systému financovania, b) poistenie recyklácie, c) viazaný bankový účet. Návrh zákona ustanovuje povinnosť poskytnutia záruky podľa b) a c) v prípade, že sa výrobca rozhodne financovať systém na individuálnom základe. V prípade, že sa výrobca rozhodne zúčastniť sa na kolektívnom systéme financovania za podmienok stanovených vykonávacím predpisom, záruka je poskytnutá pristúpením k takémuto systému.

Odsek 2 ustanovuje, že účasť výrobcu elektrozariadení na kolektívnom systéme ho nezbavuje zodpovednosti za plnenie ustanovených limitov.

Odsek 3 umožňuje výrobcovi elektrozariadení nad rámec smernice uzatvoriť zmluvu so samosprávnymi orgánmi o zabezpečení oddeleného zberu elektroodpadu.

K § 54i

Nahrádzajú sa § 45 a 47. Ustanovuje sa povinnosť výrobcu elektrozariadenia platiť za tie elektrozariadenia do Recyklačného fondu, pre elektroodpad z ktorých nezabezpečil zhodnotenie, opätovné použitie a recykláciu.

K bodu 16

Ide o legislatívno- technickú úpravu.

K bodu 17 a 18

Vypúšťa sa sektor svetelných zdrojov s obsahom ortuti v súlade s predchádzajúcimi ustanoveniami.

K bodu 19

Upravuje sa počet členov správnej rady Recyklačného fondu z dôvodu zrušenia sektora svetelných zdrojov s obsahom ortuti.

K bodu 20

Ide o legislatívno- technickú úpravu.

K bodu 21

Sektor svetelných zdrojov s obsahom ortuti sa stáva súčasťou sektora elektrických a elektronických zariadení.

K bodu 22 a 30

Slovenská obchodná inšpekcia sa dopĺňa medzi orgány štátnej správy odpadového hospodárstva a zároveň sa vymedzujú jej kompetencie a oprávnenia jej pracovníkov pri výkone štátneho dozoru.

K bodom 23 a 24

Ustanovuje sa nová pôsobnosť ministerstva.

K bodu 25

Ide o legislatívno – technickú úpravu.

K bodu 26

Dôvodom doplnenia nových písmen do § 68 ods. 3 je potreba vydania všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý ustanoví podrobnosti o nakladaní s elektrozariadeniami a s elektroodpadom, o spracovaní a skladovaní elektroodpadu, o označovaní elektrozariadenia uvádzaného na trh grafickým symbolom, o ohlasovacej povinosti výrobcu elektrozariadení a spracovateľa elektroodpadu o náležitostiach žiadosti o zápis do Registra výrobcov elektrozariadení, obsahu a spôsobe vedenia Registra výrobcov elektrozariadení a o vzore potvrdenia o zápise do Registra výrobcov elektrozariadení, zoznam zariadení, na ktoré sa vzťahuje siedma časť zákona a prípady povoleného použitia olova, ortuti, kadmia, PBB, PBD a šesťmocného chrómu. Taktiež je potrebné vydať všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ustanoví podrobnosti o výške sadzby a o spôsobe výpočtu záruky.

K bodu 27

Jedná sa o transpozíciu článku 12 smernice 2002/96/ES, čím sa zakladá nová pôsobnosť ministerstva.

K bodu 28

Ide o upresnenie názvu tlačiva pre evidenciu prepravy nebezpečných odpadov.

K bodu 29

Nová kompetencia obvodného úradu životného prostredia nadväzuje na úpravu povinnosti držiteľa starého vozidla v § 51 ods. 3 písm. a).

K bodu 31 až 33

Správne delikty sa ustanovujú z dôvodu zabezpečenia plnenia smernice ES.

K bodu 34

Ide o legislatívno – technickú úpravu.

K bodu 35

Dopĺňajú sa nové prechodné ustanovenia.

K bodu 36

Transpozičná príloha sa dopĺňa o smernice, ktoré sa preberajú týmto zákonom.

K bodu 37

Mení sa text kódu R 12 nakoľko lepšie vystihuje originál v angličtine.

K bodu 38

Do zákona sa dopĺňa nová príloha, ktorou sa určujú kategórie elektrozariadení, na ktoré sa vzťahuje siedma časť zákona.

K čl. II

Tento bod ustanovuje že elektroodpad z domácností, ktorý je komunálnym odpadom sa nespoplatňuje miestnym poplatkom.

K čl. III

Článok obsahuje splnomocnenie pre vydanie úplného znenia zákona č. 223/2001 Z.z.

K čl. IV

Ako najbližší možný termín účinnosti navrhovaného zákona bol stanovený 1. január 2005, podľa čl. 17 ods. 1 smernice 2002/96/ES a čl. 9 ods. 1 smernice 2002/95/ES bolo potrebné vykonať ich prebratie do 13. augusta 2004.

Do 13. augusta 2005 sa odkladá účinnosť ustanovení o nakladaní s elektroodpadom, o spätnom odbere, o oddelenom zbere a o kontrole plnenia zodpovedajúcich povinností.

Do 1. júla 2006 sa odkladá účinnosť ustanovenia o požiadavke, aby elektrozariadenia pri uvádzaní na trh neobsahovali neobsahovali určité prvky a látky.

Do 31.decembra 2008 sa odkladá účinnosť ustanovení o plnení záväzných limitov.

V Bratislave dňa 25. augusta 2004

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

László Miklós v. r.

minister životného prostredia

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu