Zákon o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky 71/2013 účinný od 17.06.2020 do 08.12.2020

Vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. 92/2020 Z. z.

1

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. 92/2020 Z. z. (ďalej len „návrh zákona“).

Návrh zákona bol vypracovaný ako iniciatívny materiál.

Cieľom návrhu zákona je zmiernenie negatívnych dopadov obmedzení súvisiacich s opatreniami proti pandémii choroby COVID-19 na podnikateľské subjekty v Slovenskej republike.

Návrhom zákona sa ustanovuje zákonný rámec pre poskytovanie podpory podnikateľom vykonávajúcim podnikateľskú činnosť alebo poskytujúcim služby zákazníkom na základe nájomnej zmluvy, ktorým bola v dôsledku prijatých mimoriadnych opatrení podstatne obmedzená možnosť predaja tovaru alebo poskytovania služieb, a tým znížená schopnosť tvoriť zisk a platiť nájomné. Návrhom zákona sa ustanovuje mechanizmus, ktorý má zabezpečiť poskytovanie dotácií transparentným a efektívnym spôsobom, a to tak, aby sa dotácia dostala k adresátovi podpory v čo najkratšom čase.

V článku II návrhu zákona sa s cieľom udržania prevádzky podnikov dopĺňa § 17 ods. 11 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. 92/2020 Z. z.

Návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, služby verejnej správy pre občana, vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, ani žiadne sociálne vplyvy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Dátum účinnosti návrhu zákona sa z dôvodu potreby jeho čo najskoršej účinnosti navrhuje dňom jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

2

Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Legislatívna úprava z dôvodu rozšírenia poskytovania dotácií o oblasť podpory na nájomné.

K bodu 2

Do zákona sa vkladá nové ustanovenie § 13c, ktoré predstavuje právny základ budúcej podpory formou dotácie pre fyzické osoby – podnikateľov a právnické osoby, ktoré vykonávajú svoju podnikateľskú činnosť (predávajú tovar alebo poskytujú služby aspoň sčasti aj konečným spotrebiteľom) v priestoroch, ktoré na tento účel užívajú na základe nájomnej zmluvy s prenajímateľom. Podpora sa týka podnikateľov, ktorí nemohli užívať prenajaté priestory na dohodnutý účel alebo užívanie týchto priestorov bolo podstatne obmedzené zákazom vstupu spotrebiteľov do vnútorných priestorov prevádzkarne v dôsledku opatrení orgánov verejného zdravotníctva v súvislosti so zamedzením následkov šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19. Dotáciu možno poskytnúť aj na tie predmety nájmu, ktorých užívanie na dohodnutý účel bolo znemožnené prerušením vyučovania na školách a školských zariadeniach. Dotknutý predmet nájmu môže okrem vnútorných priestorov zahŕňať aj súvisiace obslužné priestory, napr. parkoviská. Dotáciu možno poskytnúť taktiež na trhové miesta spĺňajúce vyššie uvedené podmienky.

Na účely poskytovania dotácie sa neprihliada na prípadné zmeny, ku ktorým došlo po 12. marci 2020. Ak teda bola po tomto dátume dohodnutá úprava výšky nájomného, takáto zmena nemá vplyv na výšku dotácie.

Predpokladaná výška prostriedkov, ktoré bude možné poskytnúť na dotácie na nájomné predstavuje 200 miliónov Eur. Táto suma nie je fixná a predstavuje odhad údajov, ktoré je možné získať z verejne dostupných zdrojov.

Žiadosť podáva prenajímateľ v mene nájomcu, avšak na vlastný účet. Príjemcom pomoci je teda nájomca. Výška nájomného je tak v prospech nájomcu znížená o sumu zľavy z nájomného na základe dohody s prenajímateľom a súčasne aj o sumu zodpovedajúcu dotácii pripísanej na účet prenajímateľa. Ak prenajímateľ v tejto súvislosti požiada nájomcu o súčinnosť, ten je povinný ju bezodkladne poskytnúť.

Navrhuje sa však zákonom limitovať výšku dotácie na sumu zodpovedajúcu časti nájomného zníženú na základe dohody medzi prenajímateľom a nájomcom. Predpokladom poskytnutia dotácie je uzatvorenie tejto dohody. Túto dohodu predstavuje žiadosť o poskytnutie dotácie podpísaná prenajímateľom a nájomcom súčasne. Súčasne platí, že výška dotácie nesmie presiahnuť sumu zodpovedajúcu 50 % nájomného za obdobie sťaženého užívania predmetu nájmu. Do sumy nájomného na tento účel nemožno zahrnúť vedľajšie plnenia obvykle spojené s nájmom (napr. platby za dodávku energií) a ak výška nájomného závisí od obratu, nemožno zahrnúť ani obratovú zložku. Ak súčasťou nájomného sú aj úhrady za služby spojené s nájmom, ktorých výška nie je oddelená od sumy nájomného, platí, že výška úhrady za plnenia obvykle spojené s nájmom je 5 % zo sumy nájomného a o predmetnú sumu sa nájomné poníži. Úhrady za služby spojené s nájmom, ktoré nie sú súčasťou nájomného, je nájomca povinný uhradiť, rovnako aj sumu, o ktorú bol nájom v prípade nemožnosti oddelenia od sumy nájomného znížený (5%).

Navrhuje sa ustanoviť osobitný mechanizmus poskytovania dotácie pre prípady, kedy je prenajímateľom správca majetku štátu. Výška dotácie je tu ustanovená zákonom na úrovni 50 % z pôvodnej výšky zmluvného nájomného, pričom nájomné sa zo zákona znižuje o polovicu. Vzhľadom na to, že obce (mestá) a vyššie územné celky ako právnické osoby sú autonómne od štátu, majú priestor v súlade s osobitnými zákonmi, ktoré upravujú nakladanie s majetkom

3

obcí alebo majetkom vyššieho územného celku, znížiť dohodnuté nájomné v nájomnej zmluve a tým poskytnúť zľavu z nájomného nájomcovi.

Žiadosť o dotáciu sa predkladá elektronicky prostredníctvom na to určeného formulára na webovom sídle Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. K žiadosti nie je potrebné prikladať dohodu o zľave z nájomného, keďže odoslanie elektronického formulára má rovnaké účinky ako táto dohoda, a to za predpokladu, že podpisy prenajímateľa a nájomcu sú autorizované podľa § 23 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.

Ustanovuje sa osobitná právna úprava plnenia podmienok podľa

§ 8a ods. 4 zákona

č. 523/2004 Z. z.

o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tie sú rozdelené na podmienky, pri ktorých priamo zo zákona platí domnienka ich splnenia a na tie, pri ktorých je potrebné preukázať ich splnenie vyhlásením. Ak požadovaná výška dotácie presahuje hodnotu 100 000 eur, povinnou náležitosťou žiadosti o dotáciu je označenie konečného užívateľa výhod.

Ministerstvo hospodárstva je povinné elektronicky zaslať prenajímateľovi aj nájomcovi oznámenie o schválení dotácie, na základe ktorého sa dotácia poskytuje.

Navrhuje sa možnosť uplatnenia dotačného mechanizmu aj na prípady, kedy nájomca už skôr zaplatil celé nájomné alebo jeho časť za obdobie obmedzeného užívania predmetu nájmu. V takomto prípade je možné požiadať o dotáciu na základe dohody medzi prenajímateľom a nájomcom o zľave z nájomného za ekvivalentné obdobie v budúcnosti.

Bez ohľadu na to, či sa nájomca s prenajímateľom dohodli na zľave z nájomného, priznáva sa nájomcovi právo zaplatiť zostávajúce nájomné za obdobie, počas ktorého bolo užívanie predmetu nájmu na dohodnutý účel podstatne obmedzené, alebo pomernú časť, ak nájomný vzťah netrval celé toto obdobie, najviac v 48 rovnako vysokých mesačných splátkach (ak nedošlo k dohode na inej lehote splatnosti). Ak nájomca nájomné už uhradil, môže si uplatniť právo na úhradu nájomného v splátkach na ekvivalentné obdobie v budúcnosti.

K Čl. II

(§ 17 ods. 11 zákona č. 62/2020 Z. z.)

Nosnou ideou dočasnej ochrany podnikateľov je udržanie prevádzky podniku, keďže bez udržania prevádzky podniku je dočasná ochrana bezpredmetnou. Neudržanie prevádzky podniku má sekundárne vplyvy na pracovné miesta a zamestnanosť aj v životaschopných podnikoch zasiahnutých efektami šírenia pandémie. Na účel udržania prevádzky podniku môžu tretie osoby mať právne povinnosti nepeňažnej povahy, ktorých nesplnenie môže viesť k ich nútenému vymáhaniu v exekúcii, ako aj k prípadnému vzniku nároku na náhradu škody. Nárok na náhradu škody, o to viac v situácii, kedy došlo k ukončeniu podnikania, je často skutkovo ťažko preukázateľný a adekvátnu príčinu škody bude spravidla náročné preukazovať. Okrem toho právna povinnosť zaťažuje často len povinného a nemá bezprostredný vzťah ku konaniu jeho štatutárnych orgánov v súlade s odbornou starostlivosťou. Po vzore právnych prostriedkov ochrany proti nekalej súťaži by preto mala existovať možnosť navrhnúť súdu, aby deklaroval nárok podnikateľa pod dočasnou ochranou (t. j. aktívna procesná legitimácia svedčí podnikateľovi len počas trvania dočasnej ochrany) na primerané zadosťučinenie v peniazoch pre prípad porušenia uloženej povinnosti. Primerané zadosťučinenie ako právna kategória by sa viac upínala ku konaniu toho, kto určitú povinnosť porušuje, ako k následku, ktorý tým

4

spôsobuje a do dokazovania nevnáša nevyhnutnosť riešenia príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a následkom.

Za zaplatenie primeraného zadosťučinenia by mali zodpovedať aj členovia štatutárneho orgánu povinného a ak súd rozhodne o priznaní primeraného zadosťučinenia, malo by to mať za následok diskvalifikáciu. Primárny účel tohto priameho nároku spočíva prirodzene v preventívnom pôsobení. Primerané zadosťučinenie v peniazoch stojí ako samostatný nárok popri nároku na náhradu škody.

K Čl. III

Účinnosť zákona sa navrhuje dňom vyhlásenia, čo je odôvodnené naliehavým všeobecným záujmom spočívajúcim predovšetkým v snahe zamedziť negatívnym ekonomickým následkom v čase pandémie ochorenia COVID-19.

V Bratislave 4. júna 2020

Igor Matovič

predseda vlády Slovenskej republiky

Richard Sulík

podpredseda vlády

a minister hospodárstva Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Zákon č. 181/2011 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky bol vypracovaný na základe § 8a a § 37d zákona č . 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2011. Nový návrh zákona, ktorý nahradí pôvodný zákon č. 181/2011 Z. z. je vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2012.

Dôvodom vypracovania predkladaného návrhu nového zá kona je nutnosť reagovať na problémy, ktoré vznikli v aplikačnej praxi a neboli pôvodným zákonom dostatočne pokryté, ďalej zjednodušenie, resp. zefektívnenie systému poskytovania dotácií a taktiež zavedenie nového druhu dotácie, a to dotá cie v oblasti výskumu, vývoja a inovácií.

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, ako správca rozpočtovej kapitoly, poskytuje dotá cie na podporu baníctva, odstránenie následkov banskej činnosti, tradície a histórie banských činností, na podporu rozvoja malé ho a stredného podnikania, na podporu využívania biomasy a slnečnej energie, na podporu ochrany spotrebiteľa, na podporu rozvoja priemyselnej v ýroby a služieb a nadobudnutím účinnosti predkladaného návrhu zákona , aj na podporu priemyselného výskumu, experimentálneho vývoja a inovácií.

V oblasti realizácie programov rozvoja malého a stredného podnikania dôjde ku skráteniu lehoty na predkladanie žiadostí o dotáciu z doterajších dvoch mesiacov na jeden mesiac, čo je podľa doterajších skú seností dostačujúcou lehotou pre žiadateľa na skompletizovanie a predloženie žiadosti, vrátane potrebných príloh žiadosti.

Za oblasť poskytovania dotácií obciam a vyšším územným celkom sa navrhuje, aby dotácie bolo možné poskytnúť aj na výstavbu, prestavbu, rekonš trukciu alebo preložku stavebného objektu. Aplikačná prax ukázala, že obce by uvítali okrem výstavby aj možnosť prestavby, rekonštrukcie alebo preložky stavebný ch objektov. Toto je častokrát finančne menej nákladné ako výstavba nového stavebného objektu a ušetrili by sa tým aj prostriedky štátneho rozpočtu. Aplikačná prax ďalej ukázala, že obce by uví tali aj možnosť odkúpiť alebo zrekonštruovať nevyužité nehnuteľnosti v zóne pre priemyselnú výrobu a pozemky pod nimi. Podporili by sa tým čiastočne aj nevyužité priemyselné areály a nové priemyselné areály by sa nebudovali len na tzv. zelených lúkach. Taktiež sa návrhom zákona upravuje aj výška dotácie, ku ktorej musí žiadateľ predložiť mandátnu zmluvu.

Dotácie na podporu priemyselného vý skumu, experimentálneho vývoja a inovácií sú vysoko motivujúci, v podmienkach Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, osvedčený a efektívny nástroj pre podnikateľský sektor, aby investoval prostriedky do rozvoja ľudského potenciálu zameraného na oblasti výskumu a vývoja a do podpory inovačné ho rozvoja zvyšujúceho jeho konkurenčnú schopnosť. Finančné prostriedky na tento dotačný titul, budú zabezpečené z rozpočtovej kapitoly ministerstva.

Návrh zákona je v súlade s Ús tavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Návrh zákona nezakladá zvýšené nároky na verejné financie. N ávrh zákona bude mať pozitívny sociálny vplyv a vplyv na informatizáciu spoločnosti. Nebude mať vplyv na životné prostredie a podnikateľské prostredie.

Materiál bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania a rokovania Hospodárskej a sociálnej rady SR a na rokovanie Legislatívnej rady vlády SR sa predkladá bez rozporu.

Osobitná časť

K § 1

Deklaruje sa, že na základe tohto zákona a v súlade s rozpočtovými pravidlami verejnej správy bude možné subjektom určeným zákonom poskytovať z rozpočtu Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky dotácie v podobe finančných prostriedkov.

K § 2

Vymedzuje sa účel poskytovania dotácií. Celkove ide o šesť odvetví alebo účelov, sú nimi baníctvo, malé a stredné podnikanie, energetika, ochrana spotrebiteľa, priemyselná výroba a služby, výskum, vývoj a inovácie.

K § 3

Ustanovuje sa poskytovanie dotácie v uhoľnom baníctve na deputátne nároky baníckych dôchodcov, vdov po baníkoch alebo baníckych dôchodcoch a jej vý ška. Organizácie, ktoré vykonávajú činnosti podľa § 3a zákona č. 51/1988 Zb. o ochrane a využití nerastn ého bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov, vyplácajú deputátne nároky oprávneným osobám, ktorým vznikol nárok do 16. januá ra 1992. Sú nimi napríklad Hornonitrianske bane a.s. Prievidza, Baňa dolina a.s. Veľký Krtíš a Baňa Èáry a.s. Èáry. Ustanovuje sa taktiež poskytovanie osobitného príspevku baníkom, na sociálne dopady útlmu banskej činnosti a likvidácie uhoľnej bane pre zamestnancov, ktorí skonč ia pracovný pomer z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce. Dotáciou podľa tohto ustanovenia bude možné kryť zabezpečenie a likvidá ciu starých banských diel a technických prác spojených s útlmom banskej činnosti a s odstraňovaním následkov po banskej činnosti. Uvedená problematika prešla z Ministerstva životného prostredia SR na Ministerstvo hospodárstva SR 1. júla 2007. V tomto období bolo finančné zabezpeč enie tejto problematiky zabezpečené vyhláškou Ministerstva financií SR č. 305/1993 Z. z. zo 17.decembra 1993 o spô sobe a rozsahu financovania geologických prác a zabezpečenia alebo likvidácie starých banských diel a ich následkov zo štátneho rozpočtu, ktorá vyplýva zo zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektor ých zákonov. V ďalšom návrh rieši problematiku poskytovania štátnej pomoci na uzatvorenie baní neschopných konkurencie podľ a Rozhodnutia Rady 2010/787/EÚ z 10. decembra 2010 o štátnej pomoci na uľahčenie zatvorenia uhoľných baní neschopných konkurencie. Finančné prostriedky, ktoré budú poskytnuté Združeniu baníckych spolkov a cechov Slovenska, budú zabezpečovať ich publikačnú činnosť, údržbu a rekonštrukciu banských pamiatok, náučných banských chodníkov a ďalší ch aktivít podporujúcich históriu baníctva. Ustanovuje sa časová frekvencia poskytovania tejto dotácie a spôsob.

K § 4

Dotácie na rozvoj malého a stredného podnikania ministerstvo poskytuje na programy schválené ministerstvom a vyhlásené v Obchodnom vestníku Slovenskej republiky združeniu prá vnických osôb s účasťou ministerstva, ktoré zabezpečuje administratívne činnosti na realizáciu uvedených programov, konkrétne pre Národnú agentúru pre rozvoj malého a stredného podnikania.

K § 5

Navrhuje sa podpora pre využívanie biomasy a slnečnej energie na výrobu tepla v domácnostiach. Ïalšie podmienky poskytnutia podpory sú rozpracované v programe podpory. Dotácie na slnečné kolektory sa vzťahujú na inštalovanú plochu kolektora. Pri inštalácii v rodinnom dome do 8 m² je výška dotácie najviac 200 eur za 1 m². Pri bytovom dome je dotácia najviac 100 eur za 1 m², avš ak maximálna dotácia je obmedzená na 3 m² na každý byt v bytovom dome. V prípade kotlov na biomasu sa navrhuje percento poskytovanej podpory na 30 % z kúpnej ceny nainštalovaného kotla a maximálna suma podpory na 1000 eur.

K § 6

Dotácie na ochranu spotrebiteľa sa môžu poskytnúť právnickým osobám – združeniam založeným na ochranu spotrebiteľa, ktorá nevykonáva žiadnu inú činnosť a bola založená najmenej jeden rok pred podaním žiadosti, a to na projekty, na predkladanie ktorých ministerstvo uverejní výzvu do 30. novembra kalendárneho roka. Dotácia môže byť najviac 80 % z hodnoty projektu. Ž iadateľ musí preukázať, že 10 percentami je schopný sa na realizácii projektu podieľať.

K § 7

Dotáciu na rozvoj priemyselnej výroby a služieb možno poskytnúť obci alebo vyššiemu územnému celku na plnenie mimoriadnych a naliehavých úloh, ktoré sú podmienkou na realizáciu veľk ých investorských celkov, napr. priemyselnej zóny a bez účasti obce alebo vyššieho územného celku by realizácia týchto veľkých investícií nebola možná , okrem toho, mimoriadne a naliehavé úlohy sú v zákone konkretizované. Ministerstvo poskytuje dotácie aj podľa zákona č . 193/2001 Z.z. o podpore na zriadenie priemyselných parkov a o doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov ďalej len 'citovan ý zákon'), ktorý má oveľa väčší rozsah zamerania ako je predkladaný návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Mechanizmus poskytovania dotáci í, ako aj podmienky ustanovené citovaným zákonom nie je totožný s predkladaným návrhom zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Podľa § 9 ods. 7 sa dotá cie pre MH Invest, s.r.o. poskytujú na základe investičnej zmluvy medzi tou ktorou spoločnosťou a Slovenskou republikou, ktorú schvaľuje vláda SR vždy uznesením vlády SR. Prostriedky na bežné vý davky MH Invest, s.r.o. sa poskytujú na základe Obchodného zákonníka. Dôvodom na poskytnutie dotácie je investičná zmluva medzi SR a investorom, ktorá vždy definuje aj záväzky štátu týkajúce sa investícií do regionálneho rozvoja. V tejto súvislosti sú prevádzkové prostriedky pre MH Invest, s.r.o. a pre SARIO kvantifikovan é aj v investičnej zmluve aj v Doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie, ktorú schvaľuje Vláda SR. Na základe uvedeného sú prevádzkov é prostriedky pre MH Invest, s.r.o. a SARIO započítavané do štátnej pomoci pre konkrétneho investora a v tejto súvislosti SARIO aj MH Invest, s.r.o. predmetné prostriedky aj vynakladá.

K § 8

Cieľom dotácií na výskum, vývoj a inovácie je podporiť fyzické a právnické osoby oprávnené na podnikanie na území Slovenskej republiky, ktoré majú potenciál zvyšovať svoju konkurencieschopnosť prostredníctvom riešenia projektov priemyselného výskumu, experimentá lneho vývoja a inovácií vlastných produktov, služieb alebo technológií. Dotácie na podporu priemyselného výskumu, experimentálneho vývoja a inovácií sú vysoko motivujúci nástroj pre podnikateľský sektor investovať prostriedky do rozširovania ľudského potenciálu zameraného na oblasti výskumu a vývoja a do podpory inovačného rozvoja cez financovanie výskumných, vývojových a inovačných činnost í. Je preto potrebné komplementárne uplatňovať dotácie pre podporu rozvoja činností s vysokou pridanou hodnotou na Slovensku.

K § 9

Ustanovuje sa spôsob uplatnenia ž iadostí, náležitosti žiadostí, predovšetkým na identifikáciu žiadateľa. Pre dotácie na výskum, vývoj, inovácie, ochranu spotrebiteľa a dotácie obciam a vyšším územným celkom sú v prílohe zákona uvedené vzory žiadostí, ktoré majú slúži ť na zjednodušenie administrácie pri vypĺňaní a spracovaní žiadostí a pre žiadateľa tiež na odstránenie pochybností o potrebných údajoch a ich rozsahu.

K § 10

Pre každú dotáciu osobitne sa ustanovujú prílohy, ktoré musí ž iadateľ obligatórne priložiť k žiadosti o dotáciu. Účelom príloh je získanie a overenie všetkých rozhodujúcich informácií a údajov, ktoré sú nevyhnutné na optimálne a spravodlivé rozhodnutie o poskytnutí dotácie. Hodnovernosť dokladov sa preukazuje doložením originálov alebo overených odpisov alebo čestným prehlásením. Najdôležitejšími preukazovanými informáciami sú vysporiadanie vzťahov so štátnym rozpočtom, doklady o zaplatení daní a poistného, čestné prehlásenie, že voči žiadateľovi nie je vedené exekučné konanie a pri dotáciách na výstavbu nehnuteľností obdobné doklady ako v stavebnom konaní. Oproti pôvodnej úprave sa znižuje suma, od ktorej je potrebné doložiť ako prílohu k žiadosti o poskytnutie dotácie mandátnu zmluvu s obchodnou spoločnosťou založ enou ministerstvom. Suma bola znížená z dôvodu, aby ministerstvo malo priamo dohľad nad priebehom výstavby priemyselnej zóny prostredníctvom obchodnej spoločnosti založenej ministerstvom. Táto obchodná spoločnosť založená ministerstvom bude podľa mandátnej zmluvy transparentne zabezpečovať celý proces napríklad verejného obstarávania pre obec alebo už reálnej výstavby stavebných objektov.

K § 11

Upravuje sa pôsobnosť ministerstva na poskytovanie dotácie. Keďže na dotáciu nie je právny nárok, na rozhodnutie nie je ustanovená žiadna lehota. Ak má žiadosť chyby alebo nedostatky, ktoré bránia rozhodnutiu o dotácii, ministerstvo vyzve ž iadateľa do 10 dní od doručenia žiadosti, aby nedostatky odstránil alebo žiadosť doplnil. Z ustanovenia nepriamo vyplýva, že ministerstvo musí o žiadosti začať konať do 10 dní od jej doručenia. Vý sledok posúdenia žiadosti o dotáciu ministerstvo oznamuje žiadateľovi, nie je však určená žiadna konkrétna forma, akú musí toto oznámenie mať. V prípade, ak ž iadateľ výzve na doplnenie žiadosti nevyhovie v určenej lehote, ministerstvo žiadosť zamietne. Samotné poskytnutie dotácie sa môž e uskutočniť až po podpísaní zmluvy o poskytnutí dotácie podľa § 51 Občianskeho zákonníka. Keďže ide o nepomenovanú zmluvu, jej existencia a prípustnosť je prejavom občianskoprávnej zásady zmluvnej voľnosti a ktorá vznikne na základe dohody jej účastníkov o podstatných náležitostiach, v ktorej okrem všeobecných požiadaviek, ktoré musí zmluva spĺňať, môžu byť obsiahnut é aj ďalšie náležitosti, ktoré sú nevyhnutné pre žiadateľa aj poskytovateľa na kontrolu plnenia záväzkov a účelu použitia finančných prostriedkov a na konkretizá ciu vzťahov medzi poskytovateľom a prijímateľom dotácie, ak o nich ktorákoľvek zo zmluvných strán prehlási, že je pre ňu podstatná.

K § 12

Ustanovujú sa konkrétne účely, dôvody a osoby, ktorým nie je možné dotáciu poskytnúť. Nemožnosť poskytnutia dotá cie vyplýva už z osobitného zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov, z ktorého vyplývajú obvyklé dôvody, ktoré by znamenali porušenie princípov práva. V zákone sú uvedené tiež dô vody, vzťahujúce sa výslovne na konkrétne dotácie podľa tohto zákona, ktoré znemožňujú poskytnutie dotácie. Základným predpisom, ktorý pri poskytovaní dotáci í je nevyhnutné rešpektovať, je zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov.

K § 13

Ustanovuje sa, že dotácie schválené do 1. apríla 2013 možno poskytnúť podľa doterajšieho právneho predpisu a že konania za čaté pred 1. aprílom 2013 sa dokončia podľa tohto zákona.

K § 14

Poskytovanie dotácií v pô sobnosti Ministerstva hospodárstva SR upravoval doteraz zá kon č. 181/2011 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ktorý sa schválením tohto zákona zrušuje.

K § 15

Navrhuje sa lehota nadobudnutia účinnosti tohto zákona podľa predpokladaného trvania legislatívneho procesu o návrhu zákona.

Bratislava 28. novembra 2012

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Tomáš Malatinský v. r.

minister hospodárstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu