Zákon o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky 71/2013 účinný od 08.12.2022 do 28.02.2023

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Predkladá sa návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon o energetike“), ktorým z nadmerných príjmov (ďalej len „odvod“). Návrhom zákona sa zabezpečuje implementácia nariadenia Rady (EÚ) 2022/1854 zo 6. októbra 2022 o núdzovom zásahu s cieľom riešiť vysoké ceny energie (Ú. v. EÚ L 261I , 7.10.2022).

Nariadenia Európskej Únie sú zo svojej povahy právnymi aktami, ktoré sa uplatňujú priamo, v prípade nariadenia (EÚ) 2022/1854 však ide o právny predpis, ktorý nie je bez vnútroštátnej právnej úpravy použiteľný. Nariadenie ponecháva členským štátom široký adaptačný priestor ako v otázkach hmotnoprávnych, tak aj v otázkach procesných, nakoľko nerieši, akým spôsobom sa nadmerné príjmy budú vyberať. Neupravuje ani tak zásadnú otázku, akou je uloženie povinnosti konkrétnym výrobcom strpieť odvedenie časti svojich výnosov. Je preto nevyhnutné, aby zákonná právna úprava určila pravidlá pre určenie a inkaso povinného peňažného plnenia, pre ktoré sa zvolilo označenie odvod z nadmerných príjmov.

Navrhovaný odvod z nadmerných príjmov bude z procesného hľadiska spravovaný ako daň podľa daňového poriadku.

Charakter povinného peňažného plnenia, pre ktoré sa na účely implementácie nariadenia zvolilo označenie odvod, vyplýva zo samotného nariadenia (EÚ) 2022/1854 a spôsobu jeho prijatia. Ide o nástroj pre reguláciu trhu s elektrickou energiou, ktorý má celoeurópsky charakter, aj keď v niektorých čiastkových parametroch sa členským štátom umožňuje zohľadniť individuálne vnútroštátne špecifiká. Materiálne ide o zákonné nastavenie hranice povolených trhových príjmov, kedy pri presiahnutí tejto hranice dochádza k odvodu do štátneho rozpočtu.

Zatiaľ čo príležitostné a krátkodobé cenové špičky možno považovať za normálnu vlastnosť trhu s elektrinou a pre niektorých investorov môžu byť užitočné na to, aby sa im vrátili investície do výroby elektriny, extrémny a trvalý nárast cien elektriny pozorovaný od februára 2022 sa výrazne líši od normálnej situácie na trhu s príležitostnými cenovými špičkami. Preto by sa strop príjmov na trhu nemal stanoviť pod primeranými očakávaniami účastníkov trhu, pokiaľ ide o priemernú úroveň cien elektrickej energie v hodinách, keď bol dopyt po elektrickej energii najvyšší, pred ruskou vojnou proti Ukrajine.

Súčasná energetická kríza nepriaznivo ovplyvnila všetky členské štáty Európskej únie. Prudký nárast cien energií výrazne prispel k celkovej inflácii v eurozóne a spomaľuje hospodársky rast v Európskej únii. Únia na tento vývoj reagovala okrem iného prijatím nariadenia, ktoré sa zaoberá vysokými cenami energií a ktorého súčasťou je aj otázka tzv. stropu trhových príjmov a rozdelenie nadmerných príjmov a príjmov z preťaženia medzi konečných spotrebiteľov elektriny, ktoré sa bude uplatňovať od 1. decembra 2022.

Dôvody potreby regulácie segmentu výroby elektriny vyplývajú z nariadenia (EÚ) 2022/1854 a jeho odôvodnenia, ako aj ďalších sprievodných materiálov, na ktoré možno v tejto súvislosti odkázať.

Návrhom zákona sa tiež zabezpečuje vykonávanie povinností ustanovených článkom 3m nariadenia Rady (EÚ) 2022/879 z 3. júna 2022, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 833/2014 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na konanie Ruska, ktorým destabilizuje situáciu na Ukrajine ((Ú. v. EÚ L 153, 3. 6.2022), týkajúcich sa uvalených sankcií na ruskú ropu dodanú do Slovenskej republiky ropovodom a ropné výrobky vyrobené z tejto ropy, alebo ich ďalší predaj do iných členských štátov alebo do tretích krajín. Návrhom zákona sa zavádza povinnosť označovania ruskej ropy dodanej do Slovenskej republiky ropovodom a ropných výrobkov

2

vyrobených z takejto ropy, ako aj povinnosť vedenia evidencie nakladania s takto označenými výrobkami.

Návrhom zákona sa súčasne precizujú a dopĺňajú niektoré ustanovenia zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov v oblasti uplatňovania cenovej regulácie v regulovaných činnostiach. Zavádza sa nový inštitút tzv. krízovej regulácie, ktorý sa zaraďuje do zákona o regulácii za mimoriadnu reguláciu. Upravuje sa postup a podmienky pre uplatnenie cenovej regulácie za regulované činnosti v tepelnej energetike určením limitu nárastu ceny, ktorý určí vláda nariadením. Návrh zákona taktiež rozširuje použitie ustanovení zákona č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších o poskytovanie dotácií na pokrytie rozdielu cien tepla.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom EÚ.

Navrhuje sa účinnosť zákona dňom vyhlásenia, a to z dôvodu hrozby vzniku značných hospodárskych škôd. Ustanovenia súvisiace so sankčným mechanizmom na ruskú ropu a ropné výrobky budú účinné v súlade s príslušnými ustanoveniami nariadenia (EÚ) 2022/879 od 5. februára 2023.

3

Dôvodová správa

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Cieľom uvedenej úpravy je poskytnutie ochrany cenovou reguláciou prostredníctvom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví aj nájomníkom obecných nájomných bytov, ktoré sú využívané na účel sociálneho bývania, ako aj nájomníkom bytov v rámci štátom podporovaného nájomného bývania.

K bodu 2

Legislatívno-technická oprava. Ustanovuje sa legislatívna skratka pre názov inštitúcie.

K bodom 3 a 4

Legislatívno-technické opravy. Dopĺňa sa chýbajúce slovo vo vete a vypúšťa sa nadbytočné slovo vo vete.

K bodu 5

Navrhuje sa začleniť úpravu odvodu z nadmerných príjmov do zákona o energetike v samostatnej tretej hlave v druhej časti, ktorá sa po novom člení na dve časti, pričom prvá bude obsahovať úpravu hmotnoprávnych otázok odvodu, zatiaľ čo druhá bude upravovať procesné a kompetenčné otázky.

§ 25a - Platiteľ odvodu

Subjekt odvodu, ktorý sa terminologicky označuje ako platiteľ (je priamo zaťažený odvodovou povinnosťou), je vymedzený odkazom na priamo uplatniteľné nariadenie EÚ. Kľúčový je najmä článok 6 ods. 2 a 3 nariadenia (EÚ) 2022/1854. Nariadenie sa vo všeobecnosti zameriava na výrobcov elektriny z vybraných zdrojov alebo na sprostredkovateľov, ktorí sa v mene takýchto výrobcov zúčastňujú na veľkoobchodných trhoch s elektrinou. Zámerom úpravy nie je zúžiť rozsah takto vymedzených subjektov a v tomto ohľade sa rešpektuje koncepcia zvolená v rámci priamo uplatniteľných právnych predpisov a jej výklad v celej EÚ. Pre posúdenie toho, komu skutočne vzniká odvodová povinnosť, je však rozhodujúce určiť, kto plní predmet odvodu. Iba tejto osobe vznikne odvodová povinnosť a s ňou spojené procesné povinnosti (najmä povinnosť podať žiadosť o odvod). Na základe tohto je platiteľ odvodu z nadmerných príjmov vymedzený ako tuzemská fyzická osoba alebo právnická osoba alebo zahraničná fyzická osoba, právnická osoba alebo subjekt, ktorá na území Slovenskej republiky vyrába elektrinu v zariadení na výrobu elektriny na základe povolenia vydaného podľa § 6 ods. 2 písm. a) alebo na základe splnenia oznamovacej povinnosti podľa § 6 ods. 6 zákona o energetike.

Vzhľadom na riziko obchádzania zmyslu európskeho nariadenia v prípade prepojených osôb sa navrhuje zahrnúť do súboru platiteľov odvodu aj osoby priamo alebo nepriamo prepojené s výrobcom elektriny, ktoré dodávajú elektrinu vyrobenú výrobcom na veľkoobchodný trh namiesto výrobcu. Táto norma je úpravou článku 6 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2022/1854.

4

§ 25b - Predmet odvodu

Predmet odvodu je opäť vymedzený odkazom na priamo uplatniteľné nariadenie. Ten používa pojmy "nadmerný príjem", "trhový príjem" alebo "strop trhového príjmu". Návrh zákona rešpektuje tieto definície s výnimkou toho, že v súlade s článkom 8 nariadenia (EÚ) 2022/1854 pridáva národné parametre pre strop trhových príjmov podľa rôznych typov technológií používaných na výrobu elektrickej energie (pozri článok 25f).

V záujme ďalšej použiteľnosti sa v texte vymedzuje pojem "trhový príjem z predaja elektrickej energie" odkazom na nariadenie (EÚ) 2022/1854. V tomto ohľade bude kľúčový najmä článok 2 nariadenia, ktorý obsahuje definície pojmov. V tomto prípade sa v bode 5 trhový príjem definuje ako: "realizovaný príjem, ktorý výrobca získa výmenou za predaj a dodávku elektriny v Únii, bez ohľadu na zmluvnú formu, ktorou sa takáto výmena uskutočňuje, a to vrátane zmlúv o nákupe elektriny a iných zaisťovacích operácií proti výkyvom na veľkoobchodnom trhu s elektrinou a s vylúčením akejkoľvek podpory poskytovanej členskými štátmi;". Pojem "predaj" použitý v definovanom pojme by sa preto mal chápať v širšom zmysle a mal by zahŕňať všetky možné typy dohôd, ktorých konečným výsledkom je trhový príjem peňažnej alebo nepeňažnej povahy. Zároveň sa definuje aj územný dopad úpravy, pre ktorý sú rozhodujúce trhové príjmy z predaja elektriny vyrobenej na území Slovenskej republiky a dodanej do sústavy.

Konkrétny spôsob, akým platiteľ určí výšku nadmerného príjmu za odvodové (alebo preddavkové) obdobie, určí vláda nariadením. Východiskovým bodom pre podzákonnú normotvorbu je samotné upravené nariadenie (EÚ) 2022/1854.

Na veľkoobchodných trhoch s elektrinou je k dispozícii množstvo produktov a možností. Základné rozdelenie produktov je založené na ich trvaní. Základným produktom je predaj elektrickej energie na základe ročnej stálej (alebo špičkovej) dodávky. Ak by daný platiteľ odvodu predával všetku ročne vyrobenú elektrinu tretej strane, stačilo by porovnať predajnú cenu s príslušným stropom (a pre niektorých platiteľov odvodu bude odvod takýto jednoduchý). Najmä pre veľkých platiteľov odvodu je však rozsah a forma obchodovania s elektrinou oveľa širšia. S elektrickou energiou sa obchoduje nielen na štvrťročnej, mesačnej, týždennej, dennej a hodinovej báze, ale aj na báze odstavenia výroby a nákupu na trhu (napr. v prípade záporných cien) a ďalej s celou škálou finančných zabezpečovacích nástrojov.

S cieľom zabrániť obchádzaniu upraveného opatrenia sa stanovuje, že na určenie toho, či určitý obchodovateľný príjem spadá do obdobia, na ktoré sa vzťahuje odvod, sa berie do úvahy nielen príjem získaný v danom období, ale aj príjem získaný mimo tohto obdobia (zvyčajne neskôr). Tým sa zabráni účelovému odkladaniu platieb. Základom tohto objasnenia je potreba prispôsobiť sa článku 6 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2022/1854.

§ 25c - Vylúčenie z predmetu odvodu

Nariadenie ako priamo uplatniteľný právny predpis EÚ dáva členským štátom možnosť vylúčiť z predmetu dane nadmerný príjem z predaja elektriny vyrobenej v určitých zariadeniach na výrobu elektriny. Konkrétne článok 7 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2022/1854 umožňuje vylúčiť nadmerný príjem z predaja elektriny vyrobenej v zariadeniach na výrobu elektriny s inštalovaným elektrickým výkonom 1 MW alebo menej. Keďže existuje veľký počet zariadení na výrobu elektrickej energie s inštalovaným elektrickým výkonom blízko hranice 1 MW, v záujme spravodlivosti pre prevádzkovateľov týchto zariadení bola zvolená prahová hodnota inštalovaného výkonu na úrovni 0,9 MW.

Z dôvodu právnej istoty a vzhľadom na "voľnejší jazyk" európskych právnych predpisov sa výslovne potvrdzuje, že predmetom odvodu nie je nadmerný príjem z predaja elektrickej energie vyrobenej v prečerpávacej vodnej elektrárni.

5

Podobne by sa malo zvážiť vylúčenie nadmerných príjmov z predaja elektriny vyrobenej z biometánu, keďže biometán sa v nariadení (EÚ) 2022/1854 považuje za zdroj energie nahrádzajúci zemný plyn z Ruska. Preto by sa mal vylúčiť z obmedzenia trhových príjmov výrobcov, aby sa neohrozila napríklad premena bioplynových staníc na zdroje biometánu na účely dodávok biometánu do plynárenskej siete a zníženie energetickej závislosti od tretích krajín v oblasti plynu.

Nariadenie (EÚ) 2022/1854 v článku 7 ods. 4 dáva členským štátom možnosť vyňať z obmedzenia "príjmy získané z predaja elektriny na trhu s regulačnou energiou a z kompenzácie za redispečing a protiobchod". V duchu minimálneho transpozičného pravidla je táto výnimka zahrnutá aj v tomto návrhu zákona. Táto výnimka je zavedená v § 25b ods. 3 aj v rámci definície trhových príjmov, kde sa do celkového súboru trhových príjmov z predaja elektriny vyrobenej v Slovenskej republike a dodanej do sústavy nezapočítava dodaná regulačná elektrina. Regulačná elektrina má veľmi špecifický štatút, aktivuje sa na poslednú chvíľu v reakcii na potreby systému a môže mať veľmi odlišné a navyše variabilné náklady v porovnaní s bežnou výrobou. Okrem toho by zahrnutie regulačnej elektriny alebo celého poskytovania služieb výkonovej rovnováhy do predmetu poplatku mohlo ohroziť bezpečnú prevádzku elektrizačnej sústavy a ovplyvniť cenu regulačnej rezervy.

Ďalej sa výnimka uplatňuje v odseku 2 výslovným vyňatím nadmerných príjmov za redispečing podľa nariadenia (EÚ) 2019/943 o vnútornom trhu s elektrinou a kompenzácie za redispečing elektriny. Príjmy z redispečingu výrobcov sú svojou povahou jednorazové alebo náhodné príjmy, ktoré nevyplývajú z obchodných rozhodnutí výrobcu elektriny, ale z potreby prevádzkovateľa prenosovej alebo distribučnej sústavy upraviť výrobu elektriny z bezpečnostných alebo iných prevádzkových dôvodov na strane prevádzkovateľa sústavy. Podľa článku 2 ods. 26 nariadenia o vnútornom trhu s elektrinou je redispečing obmedzenie distribúcie, ktoré aktivuje jeden alebo viacerí prevádzkovatelia prenosových sústav alebo prevádzkovatelia distribučných sústav prostredníctvom zmeny modelu výroby a/alebo zaťaženia s cieľom zmeniť fyzické toky v elektrizačnej sústave a zmierniť fyzické preťaženie alebo inak zabezpečiť bezpečnosť sústavy. Výška kompenzácie za redispečing je upravená v článku 13 nariadenia o vnútornom trhu s elektrinou.

Ide o kompenzáciu príjmu výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie v prípade, že výroba a dodávka elektriny do sústavy je obmedzená z dôvodu potreby dispečerského riadenia zo strany prevádzkovateľa prenosovej alebo distribučnej sústavy. V zásade nejde o predaj elektriny, ale o kompenzáciu za nerealizovanú výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie.

§ 25d - Osobitné ustanovenia o prepojených platiteľoch odvodu

Vzhľadom na to, že platiteľom odvodu z nadmerného príjmu nie je len výrobca elektriny, ale môže ním byť aj subjekt s ním priamo alebo nepriamo prepojený v zmysle § 25a ods. 2, ktorý ním vyrobenú elektrinu následne dodáva na veľkoobchodný trh, je potrebné vylúčiť z predmetu odvodu nadmerný príjem dosiahnutý platiteľom, ktorého predaj predchádza tejto dodávke, a to v rozsahu odvodovej povinnosti vzniknutej v súvislosti s touto elektrinou tomuto inému platiteľovi. V opačnom prípade by sa poplatok za tú istú elektrinu uplatnil viackrát, čo nie je žiaduce. Platí, že povinnosť platiť odvod vzniká len poslednému článku prepojených osôb, ktorý dodáva túto elektrinu na veľkoobchodný trh.

V súvislosti s uvedeným je platiteľ, ktorý je výrobcom elektriny dodávanej na veľkoobchodný trh s elektrinou iným subjektom, ktorý je s ním priamo alebo nepriamo prepojený (čím získava postavenie platiteľa podľa § 25a ods. 2 a vzniká mu v tomto rozsahu odvodová povinnosť), povinný ručiť za to, že odvod z nadmerných príjmov zaplatí primárny dlžník. Dôvodom je potreba vyhnúť sa neželaným špekuláciám alebo ťažkostiam spojeným so zapojením subjektov nachádzajúcich sa mimo jurisdikcie vnútroštátnych orgánov. Platí, že k

6

aktivácii ručiteľa správcom odvodu dôjde len vtedy, ak nedoplatok na odvode (alebo zálohu) nemožno vymôcť od primárneho dlžníka. To sa uskutočňuje prostredníctvom výzvy ručiteľovi, proti ktorej možno podať riadne odvolanie. Ručiteľovi na rozdiel od primárneho dlžníka nevznikajú úroky z omeškania.

Pre úplnosť možno uviesť, že pre ostatných platiteľov, na ktorých sa nevzťahujú ustanovenia § 25d, sa všeobecne uplatňuje daňová uznateľnosť odvodu z nadmerných príjmov na účely dane z príjmov. Odvod z nadmerného príjmu tak zníži základ dane z príjmu daňovníka, ktorý vstupuje do základu dane z neočakávaných ziskov.

§ 25e - Výška odvodu

Nariadenie (EÚ) 2022/1854 dáva členským štátom možnosť vybrať si, či vyberú celú sumu nadmerných príjmov alebo len časť z 90 %. S cieľom zachovať stimuly pre trh a zabezpečiť dostupnosť výrobcov elektriny v situáciách vysokého dopytu bola zvolená druhá možnosť..

§ 25f - Strop trhového príjmu

Členské štáty môžu zaviesť opatrenia, ktoré ďalej obmedzujú trhové príjmy výrobcov (viď článok 8 nariadenia (EÚ) 2022/1854). V tejto súvislosti sa predpokladá, že bude možné rozlišovať medzi technológiami používanými na výrobu elektriny. Všeobecným usmernením je tu zoznam jednotlivých zdrojov uvedený v článku 7 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2022/1854, ktorý je prispôsobený terminológii domáceho právneho systému.

Pri prispôsobovaní sa článku 8 nariadenia (EÚ) 2022/1854, ktorý umožňuje vnútroštátne riešenia, sa musia dodržiavať prahové hodnoty uvedené v odseku 4. Všetky odchýlky (alebo ich absencia) od spoločného štandardu musia teda okrem všeobecného súladu s právom Únie spĺňať tieto požiadavky: i) proporcionalita a nediskriminácia, ii) zabránenie ohrozeniu investičných signálov, iii) zabezpečenie pokrytia investícií a prevádzkových nákladov, iv) nenarušenie fungovania veľkoobchodného trhu s elektrinou.

Vzhľadom na vyše uvedené požiadavky nariadenia (EÚ) 2022/1854 a ktoré sú v súlade aj s domácimi záujmami, sa navrhuje dať vláde Slovenskej republiky možnosť stanoviť nariadením stropy trhového príjmu.

Podľa článku 7 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2022/1854 sa predmet odvodu nevzťahuje na obmedzenie v dôsledku štátnych a verejných opatrení. Z tohto bodu vyplynulo, že strop trhového príjmu získaného z predaja 1 MWh elektriny vyrobenej pre výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov, ktorí si uplatňujú podporu formou doplatku a zároveň

-neuplatňujú podporu formou povinného výkupu podľa zákona č. 309/2009 Z. z., sa vypočíta ako rozdiel medzi cenou elektriny za jednotku množstva elektriny schválenou alebo určenou ÚRSO a doplatkom určeným podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z. z. s pripočítaním nákladov na odchýlku vo výške, ktorú určí vláda nariadením, a

-uplatňujú podporu formou povinného výkupu podľa zákona č. 309/2009 Z. z., sa vypočíta ako rozdiel medzi cenou elektriny za jednotku množstva elektriny schválenou alebo určenou ÚRSO a doplatkom určeným podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z. z.

§ 25g – Odvodové obdobie

Odvodové obdobie je rozdelené na jednotlivé kalendárne mesiace, a to od decembra 2022 do decembra 2024.

Je potrebné poznamenať, že suma odvodu z nadmerných príjmov zaplatená za december 2022 musí byť daňovo uznateľným výdavkom na účely stanovenia zdaniteľného príjmu (základu dane) na účely dane z príjmov za rok 2022.

7

Vzhľadom na to, že uplatniteľnosť článkov 6, 7 a 8 nariadenia (EÚ) 2022/1854 je v súčasnosti časovo obmedzená do 30. júna 2023, z dôvodu právnej istoty sa navrhuje výslovné ustanovenie, ktoré by potvrdilo možnosť podobného uplatňovania jeho noriem aj po tomto dátume. To by malo byť dostatočnou oporou na to, aby sa počas celého druhého odvodového obdobia vychádzalo z rovnakého normatívneho textu, ktorý je daný kombináciou textu nariadenia a textu zákona vrátane vykonávacích právnych predpisov.

§ 25h - Rozpočtové určenie odvodu

Nariadenie (EÚ) 2022/1854 predpokladá účelovú viazanosť takto získaných príjmov. Táto otázka sa bude riešiť prostredníctvom štátneho rozpočtu, pričom konkrétne použitie týchto príjmov musí byť v súlade s článkom 17 nariadenia (EÚ) 2022/1854.

Vzhľadom na skutočnosť, že podľa § 18 ods. 5 písm. b) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov sú organizačné zložky štátu povinné viazať prostriedky štátneho rozpočtu, ak neplnia rozpočtované príjmy, navrhuje sa ustanoviť obdobnú výnimku z tohto pravidla pre odvod z nadmerných príjmov.

§ 25i - Stanovenie rozhodného inštalovaného elektrického výkonu

S cieľom zabrániť účelovému znižovaniu inštalovaného elektrického výkonu jednotlivých zariadení na výrobu elektriny, aby bola splnená podmienka vyňatia z predmetu odvodu podľa § 25c ods. 1 písm. a), sa navrhuje na účely odvodu z nadmerných príjmov zafixovať stav k určitému referenčnému dátumu v minulosti. Týmto dátumom je dátum nadobudnutia účinnosti Nariadenia (EÚ) 2022/1854, ktorým je v súlade s článkom 22 ods. 1 uvedeného nariadenia dátum nasledujúci po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie, t. j. 8. október 2022. V prípade nových zariadení na výrobu elektriny je príslušným dátumom dátum ich uvedenia do prevádzky.

Uvedené však neznamená, že výroba elektriny v elektrárni s inštalovaným elektrickým výkonom vyšším ako 0,9 MW je vylúčená z predmetu odvodu (keďže vylúčenie elektrární s inštalovaným elektrickým výkonom vyšším ako 1 MW neumožňuje nariadenie (EÚ) 2022/1854, a obmedzenie na 0,9 MW vyplýva z článku 25c ods. 1 písm. a)).

§ 25j - Všeobecné ustanovenia

Správou odvodu je poverený daňový úrad, ktorý je podľa daňového poriadku príslušný na správu dane z príjmov platiteľa odvodu z nadmerných príjmov, keďže ide o orgán, ktorý je z procesného hľadiska najkompetentnejší.

S ohľadom na to, že ide o úplne novú agendu s veľkým prienikom do energetiky, s ktorou nemajú možnosť získať orgány skúsenosti, navrhuje sa, aby Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky a Úrad pre reguláciu sieťových odvetví poskytovali správcovi odvodu všetku potrebnú súčinnosť v súvislosti so správou odvodu a poskytovali správcovi odvodu všetky informácie potrebné na riadny výkon správy odvodu.

Správa odvodu sa bude vykonávať podľa všeobecného režimu daňových predpisov, ktorý umožňuje uplatnenie všeobecných ustanovení týkajúcich sa možnosti efektívneho získavania informácií od platiteľov a tretích strán (čo je aj požiadavka nariadenia o vysokých cenách energie). Zdrojom vstupných údajov bude daňové priznanie platiteľa.

Skutočnosť, že dané povinné peňažné plnenie sa bude spravovať podľa daňových predpisov, ako aj daňovej terminológie používanej v zákone, neznamená, že predmetné peňažné plnenie tým nadobúda hmotnoprávny charakter dane. Povaha predmetnej povinnej platby v hotovosti vyplýva zo samotného Nariadenia (EÚ) 2022/1854 a spôsobom ich prijímania. Ide teda o nástroj regulácie trhu s elektrinou, ktorý má celoeurópsky charakter, hoci vo svojich čiastkových parametroch umožňuje členským štátom zohľadniť vnútroštátne

8

špecifiká. Z materiálneho hľadiska ide o zákonné stanovenie limitu povolených trhových príjmov, nad ktorý sa odvádza odvod do štátneho rozpočtu.

Vzhľadom na špecifické odborné zameranie odvodu sa navrhuje, aby vo vzťahu k odvodu z nadmerných príjmov rozhodovalo Ministerstvo hospodárstva SR ako druhostupňový orgán vo veciach, o ktorých rozhoduje Finančné riaditeľstvo SR podľa daňového poriadku a osobitných predpisov.

Z dôvodu, že Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky bude monitorovať a podávať Komisii správy v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) 2022/1854 sa stanovuje, že Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky bude ministerstvu poskytovať všetky relevantné informácie, pričom rozsah informácií ustanoví Vláda Slovenskej republiky nariadením.

§ 25k - Hlásenie o vyúčtovaní odvodu

Tvrdenie o celkovej výške odvodu sa podáva prostredníctvom hlásenia o vyúčtovaní odvodu z nadmerného príjmu, ktoré je obdobou daňového priznania v zmysle § 15 daňového poriadku. V zúčtovaní platiteľ uvedie všetky údaje sumarizujúce celé odvodové obdobie v duchu úpravy a obsahu daného tlačivom, ktorého náležitosti určí Finančné riaditeľstvo SR v spolupráci s Ministerstvom hospodárstva SR a Úradom pre reguláciu sieťových odvetví.

Na základe predloženého výkazu správca odvodu určí odvod z nadmerných príjmov v súlade s daňovým poriadkom. Platiteľ má 3 mesiace po skončení druhého odvodového obdobia na spracovanie výkazu za druhé odvodové obdobie. V prípade prvého odvodového obdobia, ktoré svojou dĺžkou a rozsahom zodpovedá obdobiu platenia preddavkov, je lehota na spracovanie a predloženie vyúčtovania rovnaká ako na spracovanie a predloženie správy o preddavku na odvod z nadmerných príjmov, t. j. 25 dní po skončení tohto mesačného odvodového obdobia.

Ak je výška odvodu nižšia ako súčet zaplatených preddavkov, tento rozdiel sa považuje za preplatok na odvode, na ktorý sa primerane použijú ustanovenia Daňového poriadku o daňovom preplatku.

K bodu 6

Oprava znenia ustanovenia, ktorá súvisí so zmenou periodicity predkladania plánu rozvoja distribučnej sústavy z jedného na dva roky.

K bodu 7

Ukladá sa povinnosť úradu určiť podmienky prevádzkovania a prístupu k elektronickému systému podľa § 37 ods. 10 a 12 v rozsahu nevyhnutnom na zabezpečenie činností agregátora, prevádzkovateľa zariadenia na uskladňovanie elektriny, energetického spoločenstva a aktívneho odberateľa tak, aby organizátor krátkodobého trhu s elektrinou tieto činnosti zabezpečil k 1. júlu 2024.

K bodu 8

V odseku 1 sa ustanovuje povinnosť pre výrobcov ropných výrobkov patriacich pod položku kombinovanej nomenklatúry KN 2710 vyrobených z ruskej ropy, označovať takého výrobky pre ich jasnú identifikáciu v rámci obchodných vzťahov a viesť systém hmotnostnej bilancie obsahujúci údaje o množstve a pôvode spracovaných rôp. Navrhuje sa, aby sa spôsob označovania takýchto výrobkov a systém hmotnostnej bilancie upravil vykonávacím predpisom ministerstva hospodárstva.

V odseku 2 sa zavádza povinnosť pre dotknuté subjekty oznamovať Ministerstvu hospodárstva SR údaje o ropných výrobkoch prepravených do Českej republiky o dovezenej

9

rope na územie Slovenskej republiky z dôvodu potreby podávania správ s týmito údajmi Európskej komisii.

V odseku 3 sa ustanovuje povinnosť viesť evidenciu nakladania s označenými ropnými výrobkami a ropou pre subjekty, ktoré takého výrobky vyrábajú, dovážajú, vyvážajú, predávajú, nakupujú alebo prepravujú (prepravou sa myslí dovoz/vývoz v rámci EÚ) v rámci slovenského trhu. Určuje sa taktiež výnimka pre subjekty, ktoré označené ropné výrobky použijú na vlastnú spotrebu.

V odseku 4 sa ustanovuje, že s ropou a ropnými výrobkami podliehajúcimi sankciám je možné nakladať len v súlade s článkom 3m ods. 8 nariadenia. Teda sa zakazuje presun alebo preprava takejto ropy do iných členských štátov alebo do tretích krajín alebo jej predaj nákupcom v iných členských štátoch alebo tretích krajinách. Zakazuje sa presun alebo preprava týchto ropných výrobkov do iných členských štátov alebo do tretích krajín alebo ich predaj nákupcom v iných členských štátoch alebo tretích krajinách, s výnimkou Českej republiky, do 5. decembra 2023.

K bodom 9 a 10

Na základe novoustanovenej právomoci na výkon kontroly je nevyhnutné ustanoviť aj sankciu za porušenie povinností označovania ropných výrobkov, oznamovania údajov ministerstvu, vedenie evidencie a nakladania s ropou a ropnými výrobkami v súlade s nariadením.

Ustanovuje sa právomoc Inšpekcie uložiť pokutu vo výške od 5 000 eur do 1 000 000 eur alebo do výšky trojnásobku hodnoty tovaru (ak je hodnota tovaru vyššia ako 1 000 000 eur) s ktorým bolo naložené v rozpore s nariadením a návrhom zákona pre prípad nesplnenia stanovených povinností. Hodnota tovaru sa určí podľa hodnoty uvedenej v sprievodnej dokumentácii tovaru.

K bodu 11

Rozširuje sa pôsobnosť Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky pri vydávaní všeobecne záväzných právnych predpisov aj o oprávnenie vykonať ustanovenie § 87a ods. 1 návrhu zákona.

K bodu 12

Ustanovuje sa počiatočný dátum pre prvé splnenie oznamovacej povinnosti súvisiacej s ropou a ropnými výrobkami, na ktoré sa vzťahujú sankcie. Následne sa vyžaduje splniť túto povinnosť vždy po troch nasledujúcich mesiacoch.

K čl. II

K bodu 1

Novela zákona o dani z príjmov ustanovuje, že odvod z preplatku sa zahŕňa do základu dane daňovníka.

K bodu 2

Ustanovuje sa , že odvod z nadmerných príjmov je daňovým výdavkom.

10

K čl. III

Ide o technickú zmenu zákona, ktorá spája Daňový poriadok s ustanoveniami zákona týkajúcimi sa odvodu, pretože ustanovuje, že ak tak ustanovuje osobitný predpis (zákon, ktorý vymedzuje odvod z nadmerných príjmov), použijú sa na odvod z nadmerných príjmov primerane ustanovenia Daňového poriadku.

K čl. IV

K bodu 1

Cieľom uvedenej úpravy je poskytnutie ochrany cenovou reguláciou prostredníctvom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví aj nájomníkom obecných nájomných bytov, ktoré sú využívané na účel sociálneho bývania, ako aj nájomníkom bytov v rámci štátom podporovaného nájomného bývania.

K bodu 2

Doplnenie nákladov na systémové služby za účelom vytvorenia priestoru na stlmenie nárastu tarify za systémové služby.

K bodu 3

Doplnenie poznámky pod čiarou pre vylúčenie výkladu o možnej dualite cien schválených/určených úradom v štandardnom cenovom konaní a cien z VHZ.

K bodu 4

Doplnenie práva úradu prerušiť konanie o cenovej regulácii z dôvodu ohrozenia odberateľov a hrozby značných hospodárskych škôd štátu vplyvom neúmerne vysokých cien a súvisiacich opatrení prijatých vo všeobecnom hospodárskom záujme v rámci doplnených ustanovení zákona týkajúcich sa krízovej regulácie (§ 16a).

K bodu 5

Zavádza sa nový inštitút tzv. krízovej regulácie, ktorý sa zaraďuje do zákona o regulácii za mimoriadnu reguláciu. Úrad môže regulovať činnosti podľa § 11 zákona o regulácii iba štandardným spôsobom, mimoriadnou reguláciou môže regulovať iné tovary, činnosti alebo ceny. Vláda má mať kompetenciu mimoriadne - krízovo regulovať činnosti, tovary, ceny podľa § 11 zákona o regulácii. Navrhované ustanovenia vychádzajú z platnej právnej úpravy všeobecného hospodárskeho záujmu a platnej právnej úpravy stavu núdze v energetike.

K bodu 6

Navrhuje sa doplnenie § 29 zákona o prípad, kedy obchodnú verejnú súťaž regulovaný subjekt, ktorý vykonáva regulovanú činnosť v elektroenergetike alebo plynárenstve a je súčasťou vertikálne integrovaného podniku nie je povinný vyhlásiť.

11

K bodu 7

Upravuje sa postup a podmienky pre uplatnenie cenovej regulácie za regulované činnosti v tepelnej energetike určením limitu nárastu ceny, ktorý určí vláda nariadením. Nastavuje sa kontinuita cien pre všetky regulované činnosti, nie iba pre oblasť tepelnej energetiky.

Úrad vydá cenové rozhodnutia na prvý rok regulačného obdobia do 180 dní od podania cenových návrhov podľa § 14 ods. 5 pričom ceny z rozhodnutí sa budú uplatňovať od 1. januára 2023.

K čl. V

K bodom 1 a 2

Legislatívna úprava z dôvodu rozšírenia poskytovania dotácií o dotácie na pokrytie rozdielu cien tepla nariadením vlády postupom podľa § 45j zákona č. 250/2012 Z. z.

Dotáciu možno poskytnúť osobe, ktorá podniká v tepelnej energetike a ktorej Úrad pre reguláciu sieťových odvetví schválil alebo určil cenu tepla cenovým rozhodnutím na rok 2023, ak sa na ňu nevzťahujú sankcie. Na poskytovanie dotácie sa použijú primerane ustanovenia zákona o dotácii na pokrytie dodatočných nákladov v dôsledku zvýšenia cien plynu a elektriny

K čl. VI

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť čo najskôr, t. j. dňom jeho vyhlásenia, vzhľadom na požiadavku článku 22 nariadenia (EÚ) 2022/1854. Ustanovenia súvisiace so sankčným mechanizmom na ruskú ropu a ropné výrobky budú účinné v súlade s príslušnými ustanoveniami nariadenia (EÚ) 2022/879 od 5. februára 2023.

V Bratislave 28. novembra 2022

Eduard Heger

predseda vlády Slovenskej republiky

Karel Hirman

minister hospodárstva Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Zákon č. 181/2011 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky bol vypracovaný na základe § 8a a § 37d zákona č . 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2011. Nový návrh zákona, ktorý nahradí pôvodný zákon č. 181/2011 Z. z. je vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2012.

Dôvodom vypracovania predkladaného návrhu nového zá kona je nutnosť reagovať na problémy, ktoré vznikli v aplikačnej praxi a neboli pôvodným zákonom dostatočne pokryté, ďalej zjednodušenie, resp. zefektívnenie systému poskytovania dotácií a taktiež zavedenie nového druhu dotácie, a to dotá cie v oblasti výskumu, vývoja a inovácií.

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, ako správca rozpočtovej kapitoly, poskytuje dotá cie na podporu baníctva, odstránenie následkov banskej činnosti, tradície a histórie banských činností, na podporu rozvoja malé ho a stredného podnikania, na podporu využívania biomasy a slnečnej energie, na podporu ochrany spotrebiteľa, na podporu rozvoja priemyselnej v ýroby a služieb a nadobudnutím účinnosti predkladaného návrhu zákona , aj na podporu priemyselného výskumu, experimentálneho vývoja a inovácií.

V oblasti realizácie programov rozvoja malého a stredného podnikania dôjde ku skráteniu lehoty na predkladanie žiadostí o dotáciu z doterajších dvoch mesiacov na jeden mesiac, čo je podľa doterajších skú seností dostačujúcou lehotou pre žiadateľa na skompletizovanie a predloženie žiadosti, vrátane potrebných príloh žiadosti.

Za oblasť poskytovania dotácií obciam a vyšším územným celkom sa navrhuje, aby dotácie bolo možné poskytnúť aj na výstavbu, prestavbu, rekonš trukciu alebo preložku stavebného objektu. Aplikačná prax ukázala, že obce by uvítali okrem výstavby aj možnosť prestavby, rekonštrukcie alebo preložky stavebný ch objektov. Toto je častokrát finančne menej nákladné ako výstavba nového stavebného objektu a ušetrili by sa tým aj prostriedky štátneho rozpočtu. Aplikačná prax ďalej ukázala, že obce by uví tali aj možnosť odkúpiť alebo zrekonštruovať nevyužité nehnuteľnosti v zóne pre priemyselnú výrobu a pozemky pod nimi. Podporili by sa tým čiastočne aj nevyužité priemyselné areály a nové priemyselné areály by sa nebudovali len na tzv. zelených lúkach. Taktiež sa návrhom zákona upravuje aj výška dotácie, ku ktorej musí žiadateľ predložiť mandátnu zmluvu.

Dotácie na podporu priemyselného vý skumu, experimentálneho vývoja a inovácií sú vysoko motivujúci, v podmienkach Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, osvedčený a efektívny nástroj pre podnikateľský sektor, aby investoval prostriedky do rozvoja ľudského potenciálu zameraného na oblasti výskumu a vývoja a do podpory inovačné ho rozvoja zvyšujúceho jeho konkurenčnú schopnosť. Finančné prostriedky na tento dotačný titul, budú zabezpečené z rozpočtovej kapitoly ministerstva.

Návrh zákona je v súlade s Ús tavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Návrh zákona nezakladá zvýšené nároky na verejné financie. N ávrh zákona bude mať pozitívny sociálny vplyv a vplyv na informatizáciu spoločnosti. Nebude mať vplyv na životné prostredie a podnikateľské prostredie.

Materiál bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania a rokovania Hospodárskej a sociálnej rady SR a na rokovanie Legislatívnej rady vlády SR sa predkladá bez rozporu.

Osobitná časť

K § 1

Deklaruje sa, že na základe tohto zákona a v súlade s rozpočtovými pravidlami verejnej správy bude možné subjektom určeným zákonom poskytovať z rozpočtu Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky dotácie v podobe finančných prostriedkov.

K § 2

Vymedzuje sa účel poskytovania dotácií. Celkove ide o šesť odvetví alebo účelov, sú nimi baníctvo, malé a stredné podnikanie, energetika, ochrana spotrebiteľa, priemyselná výroba a služby, výskum, vývoj a inovácie.

K § 3

Ustanovuje sa poskytovanie dotácie v uhoľnom baníctve na deputátne nároky baníckych dôchodcov, vdov po baníkoch alebo baníckych dôchodcoch a jej vý ška. Organizácie, ktoré vykonávajú činnosti podľa § 3a zákona č. 51/1988 Zb. o ochrane a využití nerastn ého bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov, vyplácajú deputátne nároky oprávneným osobám, ktorým vznikol nárok do 16. januá ra 1992. Sú nimi napríklad Hornonitrianske bane a.s. Prievidza, Baňa dolina a.s. Veľký Krtíš a Baňa Èáry a.s. Èáry. Ustanovuje sa taktiež poskytovanie osobitného príspevku baníkom, na sociálne dopady útlmu banskej činnosti a likvidácie uhoľnej bane pre zamestnancov, ktorí skonč ia pracovný pomer z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce. Dotáciou podľa tohto ustanovenia bude možné kryť zabezpečenie a likvidá ciu starých banských diel a technických prác spojených s útlmom banskej činnosti a s odstraňovaním následkov po banskej činnosti. Uvedená problematika prešla z Ministerstva životného prostredia SR na Ministerstvo hospodárstva SR 1. júla 2007. V tomto období bolo finančné zabezpeč enie tejto problematiky zabezpečené vyhláškou Ministerstva financií SR č. 305/1993 Z. z. zo 17.decembra 1993 o spô sobe a rozsahu financovania geologických prác a zabezpečenia alebo likvidácie starých banských diel a ich následkov zo štátneho rozpočtu, ktorá vyplýva zo zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektor ých zákonov. V ďalšom návrh rieši problematiku poskytovania štátnej pomoci na uzatvorenie baní neschopných konkurencie podľ a Rozhodnutia Rady 2010/787/EÚ z 10. decembra 2010 o štátnej pomoci na uľahčenie zatvorenia uhoľných baní neschopných konkurencie. Finančné prostriedky, ktoré budú poskytnuté Združeniu baníckych spolkov a cechov Slovenska, budú zabezpečovať ich publikačnú činnosť, údržbu a rekonštrukciu banských pamiatok, náučných banských chodníkov a ďalší ch aktivít podporujúcich históriu baníctva. Ustanovuje sa časová frekvencia poskytovania tejto dotácie a spôsob.

K § 4

Dotácie na rozvoj malého a stredného podnikania ministerstvo poskytuje na programy schválené ministerstvom a vyhlásené v Obchodnom vestníku Slovenskej republiky združeniu prá vnických osôb s účasťou ministerstva, ktoré zabezpečuje administratívne činnosti na realizáciu uvedených programov, konkrétne pre Národnú agentúru pre rozvoj malého a stredného podnikania.

K § 5

Navrhuje sa podpora pre využívanie biomasy a slnečnej energie na výrobu tepla v domácnostiach. Ïalšie podmienky poskytnutia podpory sú rozpracované v programe podpory. Dotácie na slnečné kolektory sa vzťahujú na inštalovanú plochu kolektora. Pri inštalácii v rodinnom dome do 8 m² je výška dotácie najviac 200 eur za 1 m². Pri bytovom dome je dotácia najviac 100 eur za 1 m², avš ak maximálna dotácia je obmedzená na 3 m² na každý byt v bytovom dome. V prípade kotlov na biomasu sa navrhuje percento poskytovanej podpory na 30 % z kúpnej ceny nainštalovaného kotla a maximálna suma podpory na 1000 eur.

K § 6

Dotácie na ochranu spotrebiteľa sa môžu poskytnúť právnickým osobám – združeniam založeným na ochranu spotrebiteľa, ktorá nevykonáva žiadnu inú činnosť a bola založená najmenej jeden rok pred podaním žiadosti, a to na projekty, na predkladanie ktorých ministerstvo uverejní výzvu do 30. novembra kalendárneho roka. Dotácia môže byť najviac 80 % z hodnoty projektu. Ž iadateľ musí preukázať, že 10 percentami je schopný sa na realizácii projektu podieľať.

K § 7

Dotáciu na rozvoj priemyselnej výroby a služieb možno poskytnúť obci alebo vyššiemu územnému celku na plnenie mimoriadnych a naliehavých úloh, ktoré sú podmienkou na realizáciu veľk ých investorských celkov, napr. priemyselnej zóny a bez účasti obce alebo vyššieho územného celku by realizácia týchto veľkých investícií nebola možná , okrem toho, mimoriadne a naliehavé úlohy sú v zákone konkretizované. Ministerstvo poskytuje dotácie aj podľa zákona č . 193/2001 Z.z. o podpore na zriadenie priemyselných parkov a o doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov ďalej len 'citovan ý zákon'), ktorý má oveľa väčší rozsah zamerania ako je predkladaný návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Mechanizmus poskytovania dotáci í, ako aj podmienky ustanovené citovaným zákonom nie je totožný s predkladaným návrhom zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Podľa § 9 ods. 7 sa dotá cie pre MH Invest, s.r.o. poskytujú na základe investičnej zmluvy medzi tou ktorou spoločnosťou a Slovenskou republikou, ktorú schvaľuje vláda SR vždy uznesením vlády SR. Prostriedky na bežné vý davky MH Invest, s.r.o. sa poskytujú na základe Obchodného zákonníka. Dôvodom na poskytnutie dotácie je investičná zmluva medzi SR a investorom, ktorá vždy definuje aj záväzky štátu týkajúce sa investícií do regionálneho rozvoja. V tejto súvislosti sú prevádzkové prostriedky pre MH Invest, s.r.o. a pre SARIO kvantifikovan é aj v investičnej zmluve aj v Doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie, ktorú schvaľuje Vláda SR. Na základe uvedeného sú prevádzkov é prostriedky pre MH Invest, s.r.o. a SARIO započítavané do štátnej pomoci pre konkrétneho investora a v tejto súvislosti SARIO aj MH Invest, s.r.o. predmetné prostriedky aj vynakladá.

K § 8

Cieľom dotácií na výskum, vývoj a inovácie je podporiť fyzické a právnické osoby oprávnené na podnikanie na území Slovenskej republiky, ktoré majú potenciál zvyšovať svoju konkurencieschopnosť prostredníctvom riešenia projektov priemyselného výskumu, experimentá lneho vývoja a inovácií vlastných produktov, služieb alebo technológií. Dotácie na podporu priemyselného výskumu, experimentálneho vývoja a inovácií sú vysoko motivujúci nástroj pre podnikateľský sektor investovať prostriedky do rozširovania ľudského potenciálu zameraného na oblasti výskumu a vývoja a do podpory inovačného rozvoja cez financovanie výskumných, vývojových a inovačných činnost í. Je preto potrebné komplementárne uplatňovať dotácie pre podporu rozvoja činností s vysokou pridanou hodnotou na Slovensku.

K § 9

Ustanovuje sa spôsob uplatnenia ž iadostí, náležitosti žiadostí, predovšetkým na identifikáciu žiadateľa. Pre dotácie na výskum, vývoj, inovácie, ochranu spotrebiteľa a dotácie obciam a vyšším územným celkom sú v prílohe zákona uvedené vzory žiadostí, ktoré majú slúži ť na zjednodušenie administrácie pri vypĺňaní a spracovaní žiadostí a pre žiadateľa tiež na odstránenie pochybností o potrebných údajoch a ich rozsahu.

K § 10

Pre každú dotáciu osobitne sa ustanovujú prílohy, ktoré musí ž iadateľ obligatórne priložiť k žiadosti o dotáciu. Účelom príloh je získanie a overenie všetkých rozhodujúcich informácií a údajov, ktoré sú nevyhnutné na optimálne a spravodlivé rozhodnutie o poskytnutí dotácie. Hodnovernosť dokladov sa preukazuje doložením originálov alebo overených odpisov alebo čestným prehlásením. Najdôležitejšími preukazovanými informáciami sú vysporiadanie vzťahov so štátnym rozpočtom, doklady o zaplatení daní a poistného, čestné prehlásenie, že voči žiadateľovi nie je vedené exekučné konanie a pri dotáciách na výstavbu nehnuteľností obdobné doklady ako v stavebnom konaní. Oproti pôvodnej úprave sa znižuje suma, od ktorej je potrebné doložiť ako prílohu k žiadosti o poskytnutie dotácie mandátnu zmluvu s obchodnou spoločnosťou založ enou ministerstvom. Suma bola znížená z dôvodu, aby ministerstvo malo priamo dohľad nad priebehom výstavby priemyselnej zóny prostredníctvom obchodnej spoločnosti založenej ministerstvom. Táto obchodná spoločnosť založená ministerstvom bude podľa mandátnej zmluvy transparentne zabezpečovať celý proces napríklad verejného obstarávania pre obec alebo už reálnej výstavby stavebných objektov.

K § 11

Upravuje sa pôsobnosť ministerstva na poskytovanie dotácie. Keďže na dotáciu nie je právny nárok, na rozhodnutie nie je ustanovená žiadna lehota. Ak má žiadosť chyby alebo nedostatky, ktoré bránia rozhodnutiu o dotácii, ministerstvo vyzve ž iadateľa do 10 dní od doručenia žiadosti, aby nedostatky odstránil alebo žiadosť doplnil. Z ustanovenia nepriamo vyplýva, že ministerstvo musí o žiadosti začať konať do 10 dní od jej doručenia. Vý sledok posúdenia žiadosti o dotáciu ministerstvo oznamuje žiadateľovi, nie je však určená žiadna konkrétna forma, akú musí toto oznámenie mať. V prípade, ak ž iadateľ výzve na doplnenie žiadosti nevyhovie v určenej lehote, ministerstvo žiadosť zamietne. Samotné poskytnutie dotácie sa môž e uskutočniť až po podpísaní zmluvy o poskytnutí dotácie podľa § 51 Občianskeho zákonníka. Keďže ide o nepomenovanú zmluvu, jej existencia a prípustnosť je prejavom občianskoprávnej zásady zmluvnej voľnosti a ktorá vznikne na základe dohody jej účastníkov o podstatných náležitostiach, v ktorej okrem všeobecných požiadaviek, ktoré musí zmluva spĺňať, môžu byť obsiahnut é aj ďalšie náležitosti, ktoré sú nevyhnutné pre žiadateľa aj poskytovateľa na kontrolu plnenia záväzkov a účelu použitia finančných prostriedkov a na konkretizá ciu vzťahov medzi poskytovateľom a prijímateľom dotácie, ak o nich ktorákoľvek zo zmluvných strán prehlási, že je pre ňu podstatná.

K § 12

Ustanovujú sa konkrétne účely, dôvody a osoby, ktorým nie je možné dotáciu poskytnúť. Nemožnosť poskytnutia dotá cie vyplýva už z osobitného zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov, z ktorého vyplývajú obvyklé dôvody, ktoré by znamenali porušenie princípov práva. V zákone sú uvedené tiež dô vody, vzťahujúce sa výslovne na konkrétne dotácie podľa tohto zákona, ktoré znemožňujú poskytnutie dotácie. Základným predpisom, ktorý pri poskytovaní dotáci í je nevyhnutné rešpektovať, je zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov.

K § 13

Ustanovuje sa, že dotácie schválené do 1. apríla 2013 možno poskytnúť podľa doterajšieho právneho predpisu a že konania za čaté pred 1. aprílom 2013 sa dokončia podľa tohto zákona.

K § 14

Poskytovanie dotácií v pô sobnosti Ministerstva hospodárstva SR upravoval doteraz zá kon č. 181/2011 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ktorý sa schválením tohto zákona zrušuje.

K § 15

Navrhuje sa lehota nadobudnutia účinnosti tohto zákona podľa predpokladaného trvania legislatívneho procesu o návrhu zákona.

Bratislava 28. novembra 2012

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Tomáš Malatinský v. r.

minister hospodárstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu