Zákon Slovenskej národnej rady o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov 71/1992 účinný od 01.07.2023 do 24.07.2023

Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina ČEPČEKA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Všeobecná časť

Podľa súčasnej právnej úpravy o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Pokiaľ bol v takomto rozhodnutí nárok priznaný, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. V súčasnej právnej úprave tak absentuje lehota, do ktorej má byť uznesenie obsahujúce výšku náhrady trov konania vydané, po tom, ako bol už nárok súdnym rozhodnutím priznaný.

Podľa predchádzajúcej právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhodol súd spravidla na návrh v rozhodnutí, ktorým sa konanie končilo, pričom účastník, ktorému bol nárok na náhradu trov priznaný bol povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní odo dňa vyhlásenia takéhoto rozhodnutia. Ak bolo vyhlásené rozhodnutie, ktorým súd priznal nárok na náhradu trov konania, účastník konania následne v lehote zaslal vyčíslenie trov konania. Do vyhotovenia písomného znenia rozhodnutia súd mohol ustáliť presnú výšku náhrady, ktorá bola priznaná a účastníkovi bolo doručené rozhodnutie už s vymedzením výšky priznanej náhrady trov konania, pričom uplynutím lehoty na prípadne podanie opravného prostriedku účastník konania disponoval exekučným titulom nielen k nároku, ktorý bol predmetom súdneho konania, ale aj k nároku na náhradu trov konania, čo umožňovalo začať s vymáhaním oboch nárokov súčasne v rámci jedného vykonávacieho konania.

Okrem toho Občiansky súdny poriadok zakotvoval ustanovenie, podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní mohol súd rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Teda aj pre prípady považované za „zložité“ bola zakotvená zákonná lehota 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Nezakotvenie žiadnej lehoty pre vydanie uznesenia k náhrade trov konania vedie k tomu, že v praxi dochádza k situáciám, kedy bol síce účastníkovi súdneho konania nárok na náhradu trov konania priznaný súdnym rozhodnutím, ale ani po niekoľkých mesiacoch od vydania takéhoto rozhodnutia nie je výška nároku ustálená a nie je ju možné vymáhať. V praxi tak nastávajú situácie, kedy si účastník konania, ktorému bol priznaný nárok na náhradu trov konania musí v samostatnom vykonávacom konaní uplatňovať nárok, ktorý bol predmetom súdneho konania a až následne, s časovým odstupom, nárok na náhradu trov konania. To vedie jednak k zvýšenej administratívnej, časovej, ale aj finančnej záťaži účastníka konania, ale aj k zhoršeniu jeho situácie v prípadnom exekučnom konaní, keďže medzi časom si môžu nároky voči tomu istému dlžníkovi začať vymáhať aj ďalší veritelia a plynutím času sa tiež zvyšujú možnosti dlžníka účelovo sa zbavovať majetku.

Zakotvením lehoty na vydanie uznesenia k náhrade trov konania dôjde k posilneniu právnej istoty účastníkov konania a zvýšeniu kvality fungovania súdneho systému. Predpokladá sa, že ubudnú prípady, kedy vydanie uznesenia o náhrade trov konania trvá neprimerane dlho a zároveň bude určená objektívna hranica, od ktorej sa bude možné odraziť pri posúdení, či nedochádza k prieťahom v konaní.

Taktiež je potrebné zdôrazniť, že navrhovaná lehota je pomerne dlhá a aj vzhľadom na minulú prax by jej dodržiavanie nemalo súdy neprimerane zaťažovať ani im spôsobovať problém

Osobitná časť

K čl. I

Navrhuje sa zakotvenie lehoty na vydanie uznesenia k náhrade trov konania, a to v trvaní 60 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bol nárok na náhradu trov konania účastníkovi priznaný.

K čl. II

Účinnosť zmeny sa navrhuje od dňa 01.05.2023. Pri rozhodnutiach, ktorými bol nárok na náhradu trov konania priznaný a ktoré nadobudli právoplatnosť pred navrhovaným dňom účinnosti sa navrhuje začatie plynutia uvedenej lehoty odo dňa účinnosti tejto zmeny.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu:

Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Negatívne

Žiadne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu

regulačného zaťaženia?

x

3. Sociálne vplyvy

x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

x

– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

6. Vplyvy na služby verejnej správy pre občana

x

7. Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

x

A.3. Poznámky:

Predkladaný návrh zákona nemá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy, žiadny sociálny vplyv, ani vplyv na životné prostredie, informatizáciou spoločnosti a manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Predkladaný návrh zákona má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a služby verejnej správy pre občana, preto výsledný vplyv je pozitívny.

A.4. Alternatívne riešenia

Bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Bezpredmetné

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona:

Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Martin Čepček.

2. Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení zákon 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov.

3. Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a) v primárnom práve:

Nie je upravené.

b) v sekundárnom práve:

Nie je upravené.

c) v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:

Nie je obsiahnuté.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)uviesť lehotu na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení:

Návrhom zákona sa nepreberá nový právny akt Európskej únie.

b)uviesť informáciu o začatí postupu Európskej komisie alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy

Proti Slovenskej republike nezačalo žiaden postup Európskej komisie alebo konanie Súdneho dvora Európskej únie podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

c)uviesť informáciu o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania príp. potreby prijatia ďalších úprav

Návrhom zákona sa nepreberá nový právny akt Európskej únie.

5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

a)úplne