Zákon Slovenskej národnej rady o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov 71/1992 účinný od 01.01.2008 do 31.12.2008

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov

20

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

V nadväznosti na Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky a v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky 2007 sa predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

Základným cieľom predkladaného návrhu zákona je opätovné zriadenie siedmich okresných súdov, ktoré boli s účinnosťou od 1. januára 2005 v rámci tzv. optimalizácie súdnej sústavy zlúčené s inými okresnými súdmi a k uvedenému dátumu zanikli. Zriaďovanými súdmi sú:

-Okresný súd Malacky,

-Okresný súd Pezinok,

-Okresný súd Piešťany,

-Okresný súd Skalica,

-Okresný súd Bánovce nad Bebravou,

-Okresný súd Nové Mesto nad Váhom a

-Okresný súd Námestovo.

Uvedené okresné súdy sa stali súčasťou sústavy súdov Slovenskej republiky po prvýkrát 1. januára 1997 a boli zriadené zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 328/1996 Z. z., ktorým sa ustanovujú nové sídla a obvody súdov, a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na základe zmien v organizácii súdnej sústavy Slovenskej republiky vykonanej zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov došlo s účinnosťou od 1. januára 2005 k zlúčeniu desiatich okresných súdov, medzi nimi aj uvedených siedmich súdov, s iným okresnými súdmi, čím tieto súdy zanikli.

Základným cieľom a snahou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pri plnení Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky je vytvoriť všetky predpoklady a podmienky právnej aj faktickej povahy pre efektívne fungovanie súdnictva v Slovenskej republike, a to v záujme zabezpečenia realizácie ústavou garantovaného práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na súdnu a inú právnu ochranu, ako aj iných súvisiacich práv zaručených Ústavou Slovenskej republiky alebo inými dokumentmi upravujúcimi základné ľudské práva a slobody. Tento cieľ možno dosiahnuť vykonaním rôznorodých opatrení právnej, organizačnej alebo personálnej povahy. Jedným z týchto opatrní je aj obnovenie činnosti niektorých zaniknutých súdov v snahe, čo najviac uľahčiť komunikáciu so súdom všetkým občanom. Znovuzriadením niektorých okresných súdov je potrebné vnímať z tohto pohľadu v súvislosti s inými opatreniami zákonnej povahy, ktoré ministerstvo spravodlivosti súbežne pripravuje a postupne realizuje a zamýšľa vykonať, a to najmä v oblasti procesnoprávnej (novelizácia Občianskeho súdneho poriadku), organizačnej a riadiacej (pripravovaná novelizácia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a v neposlednom rade v oblasti personálnej (novelizácia tzv. statusových zákonov). Všetky tieto opatrenia a ich realizácia môžu vytvoriť základné podmienky pre zlepšenie prístupu k spravodlivosti a vymožiteľnosti práva v Slovenskej republike.

Požiadavka na opätovné obnovenie niektorých zo zrušených súdov zaznieva aj zo strany územnej samosprávy, takmer zo všetkých regiónov, kde tieto pôvodne zrušené súdy pôsobili. Pozitívne možno hodnotiť fakt, že jednotlivé mestá, kde by mali pôsobiť znovuzriadené okresné súdy sú ochotné aktívne sa zapojiť do vytvárania vhodných materiálno-technických podmienok pre ich riadne fungovanie, napríklad vo forme poskytnutia budov.

Na základe doteraz vykonaných analýz (zaťaženosť súdov podľa okresov, štruktúra a zloženie nápadu, dostupnosť a vzdialenosť, priemyselná vyspelosť regiónu a pod.) možno konštatovať, že optimálnym riešením sa javí znovuzriadenie týchto, k 1. januáru 2005 zrušených, okresných súdov:

◊Okresný súd Malacky

◊Okresný súd Pezinok

◊Okresný súd Piešťany

◊Okresný súd Skalica

◊Okresný súd Bánovce nad Bebravou

◊Okresný súd Nové Mesto nad Váhom

◊Okresný súd Námestovo

Pokiaľ ide o ostatné k 1. januáru 2005 zrušené okresné súdy, ich obnovenie už nie je potrebné alebo by bolo spojené s neprimeranými finančnými výdavkami. V tomto smere sa ako osobitná javí situácia územného obvodu okresu Revúca, ktorý sa zrušením Okresného súdu Revúca stal súčasťou obvodu Okresného súdu Rimavská Sobota. Podľa vyjadrení vedenia Okresného súdu Rimavská Sobota je účasť na súdnych pojednávaniach v prípade účastníkov alebo iných osôb zúčastnených na súdnom konaní (napríklad svedkov) s trvalým bydliskom v okrese Revúca problematická a nedostatočná. Uvedená skutočnosť je spôsobená slabou dostupnosťou Rimavskej Soboty z okresu Revúca z pohľadu možnosti využitia existujúcich dopravných spojení. V tejto súvislosti sa vhodným riešením javí byť presun územného obvodu okresu Revúca do obvodu Okresného súdu Rožňava, keďže dopravných možností z okresu Revúca do mesta Rožňava je neporovnateľne viac. V neprospech znovuzriadenia Okresného súdu v Revúcej totiž svedčia predovšetkým zrejmé neprekonateľné prekážky súvisiace s jeho personálnym obsadením potrebným počtom sudcov.

V tabuľke sa uvádza prehľad okresných súdov, ktorých zriadenie sa navrhuje, vrátane definovania ich obvodov s poukazom na existujúce súdy, odčlenením od ktorých vzniknú:

zriaďovaný súd (sídlo súdu)pôvodný/-é súd/-yúzemný obvodOS Malacky OS Bratislava IVokres Malacky OS PezinokOS Bratislava IIokres SenecOS Bratislava IIIokres PezinokOS Skalica OS Senica okres Skalica OS PiešťanyOS Trnava okres Piešťanyokres HlohovecOS Bánovce nad Bebravou OS Trenčínokres Bánovce nad Bebravou OS Topoľčany okres Partizánske OS Nové Mesto nad Váhom OS Trenčín okres Nové Mesto nad VáhomOS Senica okres Myjava OS Námestovo OS Dolný Kubínokres Námestovo S prihliadnutím na čl. 143 ods. 1 („Sústavu súdov tvoria Najvyšší súd Slovenskej republiky a ostatné súdy.“) a ods. 2 („Podrobnejšiu úpravu sústavy súdov, ich pôsobnosť, organizáciu a konanie pred nimi ustanoví zákon.“) možno konštatovať, že zriadenie nových súdov možno vykonať len právnym predpisom so silou zákona.

Zákonom, ktorý upravuje sústavu súdov Slovenskej republiky je zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, a preto z hľadiska legislatívneho riešenia zriadenia nových okresných súdov je potrebné vykonať novelizáciu uvedeného zákona. Takýto návrh zákona musí v prvom rade zaradiť zriaďované súdy sú sústavy súdov, ustanoviť obvody ich pôsobnosti a v nadväznosti na to upraviť náležitým spôsobom obvody krajských súdov. Nevyhnutným predpokladom pre dosiahnutie cieľa, ktorým je zriadenie nových okresných súdov je vytvorenie vhodných prechodných ustanovení, ktoré budú garanciou jednoznačného a právne nespochybniteľného priebehu zriaďovania súdov.

Zamýšľaný zámer si vyžaduje jednak začlenenie nových súdov do štruktúry okresných súdov, ustanovenie ich sídla a obvodu, ako aj úpravu obvodov súdov, ktorých rozdelením uvedené súdy vznikajú, a ďalej úpravu obvodov krajských súdov.

V súvislosti so zriadeným okresných súdov dochádza v niektorých prípadoch aj k zmene miestnej príslušnosti súdov so špecializovanou agendou. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje aj osobitné riešenie prechodu výkonu súdnictva medzi súdmi so špecializovanou agendou.

Základnou zásadou, ktorou sa ministerstvo spravodlivosti riadi pri znovuzriaďovaní nových súdov je požiadavka, aby tieto súdy nezačali vykonávať svoju ústavou predpokladanú činnosť, s tzv. čistým stolom, ale aby na ne bol zákonom prenesený výkon súdnictva, zo súdov, z ktorých obvodov sa vyčleňujú a to na základe vopred určeného kritéria, ktorým bude miestna príslušnosť novozriaďovaných súdov. Za splnenia uvedenej podmienky miestnej príslušnosti by sa prechod výkonu súdnictva mal týkať predovšetkým vecí právoplatne neskončených.

Pre naplnenie základného cieľa predkladaného návrhu zákona spočívajúceho v zriadení siedmych riadne fungujúcich súdov je potrebné naplnenie niekoľkých čiastkových cieľov:

1.zabezpečenie prechodu výkonu súdnictva

2.zabezpečenie personálneho obsadenia zriadených súdov sudcami, zamestnancami v štátnej službe a vo výkone prác vo verejnom záujme

3.zabezpečenie zriadených súdov po organizačno-riadiacej stránke (predseda súdu, rozvrh práce súdu)

4.zabezpečenie zriaďovaných súdov po materiálno-technickej stránke (budovy, technické vybavenie a pod.).

Zabezpečenie prechodu výkonu súdnictva

Ako už bolo naznačené vyššie, na zriaďované súdy bude z rozdeľovaných súdov zákonom prenesený výkon súdnictva vo veciach, v ktorých bude od 1. januára 2008 daná ich miestna príslušnosť.

Vzhľadom na to, že sa obnovuje činnosť okresných súdov, ktoré vznikli po prvýkrát k 1. januáru 1997, navrhuje sa, aby sa prechod výkonu súdnictva týkal len vecí, ktoré napadli dotknuté súdy až po 31. decembri 1996.

Ďalej vzhľadom na špecifiká procesnoprávnej úpravy obsiahnutej v zákonoch o konaní pred súdom (Občiansky súdny poriadok a Trestný poriadok) sa javí ako účelné zavedenie aj niektorých výnimiek z uplatňovanie zásady prechodu výkonu súdnictva.

Prvá výnimka zohľadňuje filozofiu Trestného poriadku, kde je vyslovená požiadavka na to, aby trestnoprávna vec bola dokončená sudcom alebo senátom, ktorému bola pôvodne pridelená (samozrejme s výnimkou takých inštitútov ako je vylúčenie sudcu pre zaujatosť a pod.).. Ďalej sa zohľadňuje požiadavka uvedená v § 277 ods. 5 posledná veta Trestného poriadku, v zmysle ktorého „Ak sa zmenilo zloženie senátu, musí sa hlavné pojednávanie vykonať znova; to neplatí, ak obžalovaný súhlasí so zmenou v zložení senátu.“. Vzhľadom na to, že prenesením výkonu súdnictva v trestnej veci, kde bolo začaté hlavné pojednávanie, možno s vysokou pravdepodobnosťou predpokladať zmenu v zložení trestného senátu, navrhuje sa, aby v týchto veciach nedochádzalo k prechodu výkonu súdnictva, keďže hlavné pojednávanie by muselo prebehnú znovu a s prihliadnutím na nutnosť opätovného naštudovania trestného spisu novými členmi senátu sa dá očakávať neúmerne predlžovanie trestného konania, čo z pohľadu účelu samotného trestného konania nie je žiaduce.

Druhá výnimka reaguje, resp. zohľadňuje prebiehajúce odvolacie konania, a to z pohľadu prípadného prechodu výkonu súdnictva. Navrhuje sa, aby v prípade, že ide o vec, ktorej by sa inak mal týkať prechod výkonu súdnictva, bol podaný riadny opravný prostriedok dokončil ten súd, kde pôvodne napadla. Z praktického hľadiska nie je žiaduce, aby nastala situácia, že prvé odvolanie vo veci bude podané prostredníctvom Okresného súdu Topoľčany, vec následne predložená na rozhodnutie o odvolaní Krajskému súdu v Nitre. Ak odvolací súd rozhodne po 1. januári 2008 v zmysle, že prvostupňové rozhodnutie zruší a vec vráti na opätovné prejedanie, reálne hrozí, že pri striktnej požiadavke na prechod výkonu súdnictva by sa vec vrátila na novozriadený Okresný súd Bánovce nad Bebravou, pričom ďalšie odvolanie vo veci by prejednával iný krajský súd, v tomto prípade Krajský súd v Trenčíne. Popísané dôsledky sa javia ako nežiaduce.

Osobitne je zákonom riešený problém súvisiaci s pôsobnosťou súdov so špecializovanou agendou v zmysle § 7 až 11 zákona č. 371/2004 Z. z., keďže so zmenou obvodu Krajského súdu v Trenčíne, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave (pozri úvod) dochádza k zmene miestne príslušného súdu so špecializovanou agendou pre veci majúce súvis s okresom Partizánske a okresnom Myjava. V týchto veciach sa navrhuje prechod výkonu súdnictva jedine v prípade agendy obchodného registra, kde je tento prechod odôvodnený samotnou povahou tejto agendy. V ostatných veciach (§ 7, § 9 až 11) sa navrhuje, aby už začaté konania dokončili súdy miestne príslušné podľa doterajších predpisov, pričom bude platiť, že na konanie začaté po 1. januári 2008 bude miestne príslušný nový súd so špecializovanou agendou. Otázka súdov so špecializovanou agendou je teda aktuálne v prípade presunu určitého územného obvodu z jedného obvodu krajského súdu do druhého.

Návrh zákona v jednom prípade rieši aj zmenu obvodu súdu bez zriadenia nového súdu. Ide o presun okresu Revúca z obvodu Okresného súdu Rimavská Sobota do obvodu Okresného súdu Rožňava. Aj tomto prípade dochádza k zmene krajského súdu pre okres Revúca (Krajský súd v Banskej Bystrici → Krajský súd v Košiciach). Uvedená zmena bude mať dopad okrem súdov so špecializovanou agendou, aj na pôsobnosť vojenských obvodových súdov. Preto sa navrhuje osobitný režim riešenia tejto situácie; k tomu pozri osobitnú časť dôvodovej správy.

Personálne zabezpečenie zriaďovaných súdov

Je nepochybné, že na to, aby zriaďované súdy mohli riadne a efektívne plniť úlohy vyplývajúce z Ústavy Slovenskej republiky, či iných všeobecne záväzných právnych predpisov, je potrebné, aby disponovali dostatočným počtom sudcov, súdnych úradníkov, asistentov alebo iných zamestnancov, či už v štátnej službe alebo vo výkone prác vo verejnom záujme. Predkladateľ návrhu zákona vychádza z toho, že nie je potrebné v rámci prechodných ustanovení predkladaného návrhu zákona riešiť predmetnú otázku, keďže na jej vyriešenie možno bez problémov využiť už existujúce právne inštitúty obsiahnuté v osobitných predpisoch – preloženie, ak ide o sudcu a trvalé preloženie, ak ide o zamestnancov v štátnej službe, resp. vo výkone prác vo verejnom záujme. Podľa čl. 148 ods. 1 s prihliadnutím na čl. 141a ods. 4 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky sudcu možno preložiť na iný súd len s jeho súhlasom, pričom o jeho preložení rozhoduje Súdna rada Slovenskej republiky (ďalej len „súdna rada“). Sudcovi, ktorý prejaví záujem o preloženie na niektorý zo zriaďovaných súdov nič nebráni v tom, aby ešte aj pred účinnosťou tohto zákona požiadal súdnu radu o preloženie, pričom samotná súdna rada môže rozhodnúť o jeho preložení ešte pre nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ale toto jej rozhodnutie musí byť viazané k dátumu účinnosti tohto zákona. Trvalé preloženie štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby do iného služobného úradu (nadobúdajúci súd) do toho istého odboru štátnej služby sa uskutoční podľa § 28 ods. 2 a § 29 ods. 5 písm. b) zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe“). Funkciu predsedu nadobúdajúceho súdu od účinnosti zákona, t.j. od 1. januára 2008 vykonávať poverený sudca. Tento je podľa § 10 ods. 5 tretej vety v spojení s § 7 ods.1 písm. b) piatym bodom zákona o štátnej službe vedúcim služobného úradu a na základe písomného súhlasu štátneho zamestnanca vydá, po dohode s vedúcim služobného úradu, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu (predseda odovzdávajúceho súdu),rozhodnutie o trvalom preložení štátneho zamestnanca. Štátny zamestnanec môže aj sám písomne požiadať o trvalé preloženie, prípadne môže svojím podpisom vyjadriť súhlas s ponukou trvalého preloženia zo strany už zriadeného nového služobného úradu. Svoj zámer byť trvale preložený do iného služobného úradu (nadobúdajúci súd) môže síce štátny zamestnanec oznámiť svojmu zamestnávateľovi (odovzdávajúci súd) pred zriadením nadobúdajúceho súdu, avšak trvalé preloženie do tohto nového služobného úradu sa zrealizuje až vtedy, keď vedúci služobného úradu, v ktorom bude štátny zamestnanec vykonávať štátnu službu (nadobúdajúci súd) vydá rozhodnutie o trvalom preložení štátneho zamestnanca

Osobitne je riešená otázka prísediacich sudcov z radov občanov (ďalej len „prísediaci“). Uvedená špeciálna právna úprava je odôvodnená samotnou povahou inštitútu prísediaceho a predpokladov voľby občana za prísediaceho; k tomu pozri osobitnú časť dôvodovej správy.

Z pohľadu určenia potrebného počtu sudcov a zamestnancov zriaďovaných súdov vychádza predkladateľ z nasledovného údajov:

súdsudcoviaostatní zamestnancištátna službavýkon prác vo verejnom záujmespoluOS Malacky 832537OS Pezinok1455560OS Piešťany 832537OS Skalica 520525OS Nové Mesto nad Váhom1040545OS Bánovce nad Bebravou 728533OS Námestovo 520525Spolu5722735262

Obsadenie zriaďovaných súdov si nevyžiada vytvorenie nových sudcovských miest. To platí aj pre štátnozamestnanecké miesta, či miesta pre zamestnancov vo výkone prác vo verejnom záujme.

Pri určovaní počtu sudcov sa vychádza z počtu sudcov na uvedených súdoch pred tzv. optimalizáciou (t.j. v roku 2004) a z nápadu vecí. V prípade Okresného súdu Pezinok, Okresného súdu Piešťany, Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom a Okresného súdu Bánovce nad Bebravou bude počet sudcov navýšený z dôvodu, že sa ich pôvodné obvody rozšírili aj o nové územné obvody, ktoré v roku 2004 do nich nespadali.

Pri určovaní potrebného počtu iných zamestnancov (štátna služba alebo výkon prác vo verejnom záujme) sa vychádza z príslušných interných riadiacich aktov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, v zmysle ktorých sa počet zamestnancov odvíja od počtu sudcov.

Organizačno-riadiace zabezpečenie zriaďovaných súdov

V súvislosti so zriadením súdu je potrebné zohľadniť skutočnosť, že takýto súd nebude mať od prvého dňa svojej existencie nebude disponovať rozvrhom práce, ktorý predstavuje najdôležitejší vnútroorganizačný a riadiaci akt súdu.

Právna úprava týkajúca sa všeobecných otázok organizácie a riadenia súdov (zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) neupravuje otázky tvorby rozvrhu práce z titulu zriadenia nového súdu. To isté platí aj pre. Z tohto dôvodu bude potrebné tento nedostatok preklenúť špeciálnou právnou úpravou v rámci prechodných ustanovení.

Materiálno-technické zabezpečenie zriaďovaných súdov

K uvedenej problematike pozri doložku vplyvov na verejné financie.

Čo sa týka prípadného prevodu správy majetku štátu z odovzdávajúcich sa súdov na nadobúdajúce súdy, návrh zákona túto otázku neupravuje, a to z dôvodu, že predkladateľ považuje súčasnú právnu úpravu zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov za dostatočnú, pričom táto právna úprava umožňuje realizovať prípadný prevod správy majetku štátu spôsobom, ktorý si nevyžaduje špeciálnu právnu úpravu v rámci prechodných ustanovení predkladaného návrhu zákona.

Problematika materiálno-technického zabezpečenia vzniku a následného fungovania znovuzriadených okresných súdov si vyžaduje predovšetkým úpravu v rámci rozpočtovej kapitoly Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v zákone o štátnom rozpočte na ten-ktorý príslušný kalendárny rok.

Nad rámec problematiky opätovného zriadenie určených okresných súdov sa ďalej navrhuje vykonanie niektorých zmien v oblasti úpravy obvodov odvolacích súdov v niektorých špecializovaných agendách. Ide o problematiku odvolacích súdov pre konkurzné a reštrukturalizačné konania podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu: zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b)nie je upravená v práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Vzhľadom na to, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev a Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6.

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov

a vplyvov na podnikateľské prostredie a na zamestnanosť

1.Návrh zákona zakladá nároky na verejné financie v nasledovnom rozsahu:

V príjmovej časti rozpočtu dopad na štátny rozpočet nie je, nakoľko príjmy novozriadených súdov sú v súčasnosti príjmami súdov, od ktorých budú odčlenené.

Vo výdavkovej často rozpočtu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky neplánuje zvyšovať v súvislosti so zriadením nových okresných súdov počet sudcov a iných zamestnaneckých miest. Z uvedeného dôvodu sa nepredpokladá dopad na zamestnanosť a nevyčísľuje sa dopad na štátny rozpočet v kategóriách výdavkov 610 – Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV, 620 – Poistné a príspevok do poisťovní.

Pri predpokladanej účinnosti návrhu zákona od 1. januára 2008 dopad na verejné financie vo výdavkovej časti rozpočtu predstavuje:

Rok 2007◊kategória 610 – Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV ...................................0 tis. Sk◊kategória 620 – Poistné a príspevok do poisťovní ................ .........................0 tis. Sk◊kategória 630 – Tovary a služby ..............................................................9 500 tis. Sk◊kategória 640 – Bežné transfery ......................................................................0 tis. Sk ◊kategória 700 – Kapitálové výdavky ...............................................................0 tis. Sk Výdavky spolu: .................................................................................................. 9 500 tis. Sk

Rok 2008◊kategória 610 – Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV ...................................0 tis. Sk◊kategória 620 – Poistné a príspevok do poisťovní ................ .........................0 tis. Sk◊kategória 630 – Tovary a služby ............................................................ 89 300 tis. Sk◊kategória 640 – Bežné transfery ...............................................................1 747 tis. Sk ◊kategória 700 – Kapitálové výdavky ......................................................48 800 tis. Sk Výdavky spolu: ...............................................................................................139 847 tis. Sk

Rok 2009◊kategória 610 – Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV ...................................0 tis. Sk◊kategória 620 – Poistné a príspevok do poisťovní ................ .........................0 tis. Sk◊kategória 630 – Tovary a služby ............................................................56 000 tis. Sk◊kategória 640 – Bežné transfery ......................................................................0 tis. Sk ◊kategória 700 – Kapitálové výdavky ...............................................................0 tis. Sk Výdavky spolu: .................................................................................................56 000 tis. Sk

Rok 2010◊kategória 610 – Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV ...................................0 tis. Sk◊kategória 620 – Poistné a príspevok do poisťovní ................ .........................0 tis. Sk◊kategória 630 – Tovary a služby ............................................................63 000 tis. Sk◊kategória 640 – Bežné transfery ......................................................................0 tis. Sk ◊kategória 700 – Kapitálové výdavky ...............................................................0 tis. Sk Výdavky spolu: ................................................................................................ 63 000 tis. Sk

Výdavky spolu◊kategória 610 – Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV ...................................0 tis. Sk◊kategória 620 – Poistné a príspevok do poisťovní ................ .........................0 tis. Sk◊kategória 630 – Tovary a služby ...........................................................217 800 tis. Sk◊kategória 640 – Bežné transfery .............................................................. 1 747 tis. Sk ◊kategória 700 – Kapitálové výdavky ......................................................48 800 tis. Sk Výdavky spolu: ...............................................................................................268 347 tis. Sk

V súvislosti s predpokladaným zriadeným siedmich okresných súdov pri predpokladanej účinnosti takejto zmeny od 1. januára 2008 sa obrátil minister spravodlivosti Slovenskej republiky dňa 15. júna 2007 listom na ministra financií Slovenskej republiky s požiadavkou na pridelenie rozpočtových prostriedkov potrebných na krytie výdavkov financovaných z bežných rozpočtových prostriedkov, keďže pre naplnenie základného cieľa, ktorým je zriadenie siedmich okresných súdov je potrebné ešte v roku 2007 realizovať v dotknutých justičných objektoch nevyhnutné práce (maľovanie, sprevádzkovanie počítačových sietí, sťahovanie archívov, kancelárskeho zariadenia a pod.).

Vo výdavkovej časti rozpočtu kapitola Generálna prokuratúra Slovenskej republiky sa v súvislosti so zriadením nových okresných prokuratúr neplánuje zvyšovať počet prokurátorov ani iných zamestnaneckých miest. Z uvedeného dôvodu sa nepredpokladá dopad na zamestnanosť a nevyčísľuje sa dopad na štátny rozpočet v kategóriách výdavkov 610 – Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV, 620 – Poistné a príspevok do poisťovní.

Pri predpokladanej účinnosti návrhu zákona od 1. januára 2008 dopad na verejné financie vo výdavkovej časti rozpočtu kapitoly Generálna prokuratúra Slovenskej republiky predstavuje:

Potreba rozpočtových prostriedkov na zriadenie nových okresných prokuratúr v rokoch 2007 – 2010

Okresná

prokuratúraRok 2007Rok 2008Rok 2009Rok 2010

Spolu r.

2007-2010Tovary a

službyKapitálové

výdavkySpoluTovary a

službyKapitálové výdavkySpoluTovary a

službyTovary a

službyMalacky

8211 7132 5344501 0851 5354805005 049Pezinok

8211 6302 4514501 0851 5354805004 966Nové Mesto nad Váhom---------Bánovce nad Bebravou1 1271 9283 0555001 1331 6335255505 763Piešťany

6511 6302 2813501 0851 4353704004 486Námestovo

4471 3921 8394001 0381 4384204504 147Skalica

4471 3921 8394001 0381 4384204504 147S p o l u

4 3149 68513 9992 5506 4649 0142 6952 85028 558

Vyčíslenie potreby rozpočtových prostriedkov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podľa jednotlivých kategórií výdavkov na roky 2007 – 2010

Rok 2007◊kategória 610 – Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV ...................................0 tis. Sk◊kategória 620 – Poistné a príspevok do poisťovní ................ .........................0 tis. Sk◊kategória 630 – Tovary a služby ..............................................................4 314 tis. Sk◊kategória 640 – Bežné transfery ......................................................................0 tis. Sk ◊kategória 700 – Kapitálové výdavky ........................................................9 685 tis. Sk Výdavky spolu: .................................................................................................13 999 tis. Sk

Rok 2008◊kategória 610 – Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV ...................................0 tis. Sk◊kategória 620 – Poistné a príspevok do poisťovní ................ .........................0 tis. Sk◊kategória 630 – Tovary a služby ..............................................................2 550 tis. Sk◊kategória 640 – Bežné transfery ......................................................................0 tis. Sk ◊kategória 700 – Kapitálové výdavky ........................................................6 464 tis. Sk Výdavky spolu: .................................................................................................. 9 014 tis. Sk

Rok 2009◊kategória 610 – Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV ...................................0 tis. Sk◊kategória 620 – Poistné a príspevok do poisťovní ................ .........................0 tis. Sk◊kategória 630 – Tovary a služby ..............................................................2 695 tis. Sk◊kategória 640 – Bežné transfery ......................................................................0 tis. Sk ◊kategória 700 – Kapitálové výdavky ...............................................................0 tis. Sk Výdavky spolu: .................................................................................................. 2 695 tis. Sk

Rok 2010◊kategória 610 – Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV ...................................0 tis. Sk◊kategória 620 – Poistné a príspevok do poisťovní ................ .........................0 tis. Sk◊kategória 630 – Tovary a služby ..............................................................2 850 tis. Sk◊kategória 640 – Bežné transfery ......................................................................0 tis. Sk ◊kategória 700 – Kapitálové výdavky ...............................................................0 tis. Sk Výdavky spolu: .................................................................................................. 2 850 tis. Sk

Výdavky spolu:◊kategória 610 – Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV ...................................0 tis. Sk◊kategória 620 – Poistné a príspevok do poisťovní ................ .........................0 tis. Sk◊kategória 630 – Tovary a služby .............................................................12 409 tis. Sk◊kategória 640 – Bežné transfery ......................................................................0 tis. Sk ◊kategória 700 – Kapitálové výdavky ......................................................16 149 tis. Sk Výdavky spolu: .................................................................................................28 558 tis. Sk

Podrobná špecifikácia predpokladaných výdavkov na znovuzriadenie okresných súdov v roku 2008 je uvedená v prílohe.

2.Návrh zákona nebude mať ekonomický dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie.

4.Návrh zákona nebude mať vplyv na zamestnanosť a nevyžiada si zvýšenie počtu zamestnancov a nebude mať vplyv ani na podnikateľské prostredie.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodom 1 až 11

Účelom týchto ustanovení je začleniť zriaďované okresné súdy (pozri všeobecnú časť dôvodovej správy) do sústavy súdov Slovenskej republiky. V nadväznosti na to, je potrebné upraviť obvody už existujúcich okresných súdov, ako aj zriaďovaných súdov. Do sústavy súdov Slovenskej republiky sa teda dopĺňajú:

◊Okresný súd Malacky so sídlom v meste Malacky s obvodom zahŕňajúcim územný obvod okresu Malacky (v súčasnosti v obvode Okresného súdu Bratislava IV)

◊Okresný súd Pezinok so sídlom v meste Pezinok s obvodom zahŕňajúcim územný obvod okresu Pezinok (v súčasnosti v obvode Okresného súdu Bratislava III) a okresu Senec (v súčasnosti v obvode Okresného súdu Bratislava II)

◊Okresný súd Piešťany so sídlom v meste Piešťany s obvodom zahŕňajúcim územný obvod okresu Piešťany a okresu Hlohovec ( oba v súčasnosti v obvode Okresného súdu Trnava).

◊Okresný súd Skalica so sídlom v meste Skalica s obvodom zahŕňajúcim územný obvod okresu Skalica (v súčasnosti v obvode Okresného súdu Senica).

◊Okresný súd Bánovce nad Bebravou so sídlom v meste Bánovce nad Bebravou s obvodom zahŕňajúcim územný obvod okresu Bánovce nad Bebravou (v súčasnosti v obvode Okresného súdu Trenčín) a okresu Partizánske (v súčasnosti v obvode Okresného súdu Topoľčany).

◊Okresný súd Nové Mesto nad Váhom so sídlom v meste Nové Mesto nad Váhom s obvodom zahŕňajúcim územný obvod okresu Nové Mesto nad Váhom (v súčasnosti v obvode Okresného súdu Trenčín) a okresu Myjava (v súčasnosti Okresného súdu Senica)

◊Okresný súd Námestovo so sídlom v meste Námestovo s obvodom zahŕňajúcim územný obvod okresu Námestovo (v súčasnosti v obvode Okresného súdu Dolný Kubín).

Predmetné novelizačné body teda predstavujú legislatívne vyjadrenie zriadenia nových súdov ich začlenením do sústavy súdov Slovenskej republiky.

K bodom 12 a 13

Uvedené ustanovenia majú za cieľ upraviť presun okresu Revúca z obvodu Okresného súdu Rimavská Sobota do obvodu Okresného súdu Rožňava. K presunu okresu Revúca do obvodu Okresného súdu Rožňava dochádza z dôvodu zabezpečenia väčšej dostupnosti, resp. prístupu k spravodlivosti pre obyvateľov okresu Revúca.

K bodom 14 až 17

Predmetné ustanovenia majú za cieľ upraviť v nadväznosti na zaradenie zriaďovaných súdov do sústavy súdov Slovenskej republiky obvody krajských súdov, resp. zaradiť tieto zriadené súdy do obvodu príslušného krajského súdu. Pre názornosť sa uvádza tabuľka poukazujúca na zaradenie nových okresných súdov, resp. územných obvodov dotknutých okresov do obvodov krajských súdov:

okresnovozriaďovaný okresný súdpôvodný krajský súdnový krajský súdMalacky OS Malacky KS BratislavaKS BratislavaPezinokOS PezinokKS Bratislava KS Bratislava SenecSkalica OS Skalica KS TrnavaKS TrnavaPiešťanyOS Piešťany KS TrnavaKS TrnavaHlohovec Bánovce nad BebravouOS Bánovce nad BebravouKS TrenčíneKS TrenčínPartizánskeKS Nitra KS Trenčín Nové Mesto nad VáhomOS Nové Mesto nad VáhomKS TrenčínKS Trenčín Myjava KS Trnava KS Trenčín Námestovo OS Námestovo KS Žilina KS Žilina

K bodu 18

Navrhuje sa nová právna úprava odvolacích súdoch v konkurznom konaní a vyrovnacom konaní (vyrovnacím konaním sa má namysli v tomto prípade reštrukturalizačné konanie podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Pri súčasnom nápade opravných prostriedkov v predmetnej agende sa javí osem odvolacích súdov ako nadbytočných. Z pohľadu početnosti nápadu v odvolacej agendy možno očakávať podobný trend aj do budúcnosti, a to aj po prípadnej novele zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na strane druhej tu je aj dôvod odborný – malá až nulová skúsenosť piatich krajských odvolacích súdov s konkurznou agendou, ďalej takmer nulová možnosť zjednocovania judikatúry v tejto agende. Z hľadiska riadiaceho, administratívneho a technického, musia byť na ôsmych krajských odvolacích súdoch vybudované administratívno-technické a personálne podmienky pre rozhodovanie predmetných odvolaní (teda minimálne dva senáty musia byť určené na predmetný nápad), aj keď je nápad odvolaní minimálny. V odbornej verejnosti je známa nejednotná judikatúra v konkurznej agende aj v súčasnosti z úrovne Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo viacerých problematikách. To vytvára právnu neistotu účastníkov konania i v postupoch prvostupňových súdov

Podľa predkladaného návrhu budú odvolacími súdmi vo veciach konkurzov a reštrukturalizácií len dva krajské súdy, a to Krajský súd v Košiciach a Krajský súd v Bratislave.

K bodu 19

V rámci prechodných ustanovení k zmenám účinným od 1. januára 2008 sa rieši hneď niekoľko zásadných okruhov otázok, ktoré je potrebné vyriešiť pre zabezpečenie riadneho chodu zriaďovaných súdov, či už v oblasti výkonu súdnictva alebo správy súdov, a to hneď od prvých dní ich existencie.

K § 18a (výkladové ustanovenie)

Ide o účelovú definíciu, ktorá sa vzťahuje len na ustanovenia účinné od 1. januára 2008, a teda len na účely zriadenia nových okresných súdov a samotná podstata tejto definície spočíva legislatívno-technickom riešení pomenúvania pôvodných súdov a novozriaďovaných súdov. Predmetné ustanovenie je potrebné vykladať v kontexte novelizačných bodov 1 až 17, a teda platí, že:

Nadobúdajúci súdOdovzdávajúci/-e súd/-y)OS Malacky OS Bratislava IVOS PezinokOS Bratislava IIOS Bratislava IIIOS Piešťany OS TrnavaOS Skalica OS Senica OS Bánovce nad Bebravou OS TrenčínOS Topoľčany OS Nové Mesto nad Váhom OS TrenčínOS Námestovo OS Dolný Kubín

K § 18b (prechod výkonu súdnictva vo všeobecnosti)

Toto ustanovenie rieši prechod výkonu súdnictva z odovzdávajúceho súdu na nadobúdajúci súd, a to pre tzv. všeobecnú agendu.

K § 18b ods. 1

Ustanovuje sa všeobecná zásada upravujúca prechod výkonu súdnictva medzi z odovzdávajúceho súdu na nadobúdajúci súd. Určujúcim kritériom pre posúdenie, či dochádza k prechodu výkonu súdnictva je miestna príslušnosť nadobúdajúceho súdu. Prechod výkonu súdnictva sa týka všetkých, právoplatne neskončených, vecí. Prechod výkonu súdnictva sa v zmysle odseku 2 nebude dotýkať právoplatne skončených vecí, kde tento mechanizmus nie je žiaduci.

Vychádzajúc zo všeobecnej časti dôvodovej správy, je zrejmé, že prechod výkonu súdnictva sa nemôže týkať vecí, ktoré napadli na súdy do 31. decembra 1996, keďže v tom čase dotknuté okresné súdy ešte neexistovali. Preto sa v § 18b ods. 1 navrhuje, aby sa prechod výkonu súdnictva netýkal vecí, ktoré došli na súd po 31. decembri 1996.

K § 18b ods. 2

Zavádza sa výnimka z uplatňovania zásady uvedenej v odseku 1. Uvedené sa týka tých vecí, v ktorých bolo podané odvolanie. Podľa navrhovanej právnej konštrukcie, ak bude do nadobudnutia účinnosti tohto zákona podaný riadny opravných prostriedok vo veci, v ktorej by inak malo s účinnosťou tohto zákona dôjsť k prechodu výkonu súdnictva, vec nebude predmetom prechodu výkonu súdnictva v zmysle zásady ustanovenej v odseku 1. Konanie dokončí po rozhodnutí odvolacieho súdu súd prvého stupňa príslušný podľa doterajších predpisov. Uvedené platí ako pre veci občianskoprávnej povahy, tak aj pre trestnoprávne veci.

V druhej vete sa vyjadruje požiadavka na to, aby sa prechod výkonu súdnictva netýkal právoplatne skončených vecí.

K § 18b ods. 3

Navrhovaná výnimka sa týka výlučne trestnoprávnych vecí, kde sa navrhuje vyňať z prechodu výkonu súdnictva všetky tie trestnoprávne veci, v ktorých bolo začaté hlavné pojednávanie. Ak by došlo k prechodu výkonu súdnictva aj v týchto veciach, je vysoko pravdepodobné, že dôjde aj k zmene v zložení senátu, čo v zmysle § 277 ods. 5 posledná veta Tr. por. má za následok nutnosť vykonať hlavné pojednávanie znova (spoliehať sa na prípadný súhlas obžalovaného s pokračovaním hlavného pojednávania napriek zmene v zložení senátu nie je namieste).

K § 18b ods. 4

Navrhované ustanovenie reaguje na požiadavku vyjadrenú v novelizačných bodoch 12 a 13, kde sa upravuje presun územného obvodu okresu Revúca z obvodu Okresného súd Rimavská Sobota do obvodu Okresného súdu Rožňava. Navrhuje sa, aby z titulu zmeny obvodu dvoch okresných súdov, ak súčasne nevzniká nový súd, nedochádzalo k prechodu výkonu súdnictva. To znamená, že veci, ktoré napadnú na Okresný súd Rimavská Sobota a majú súvis s okresom Revúca (napr. bydlisko odporcu je v okrese Revúca) dokončí okresný súd Rimavská Sobota.

Vychádzajúc z platného znenia zákona č. 371/2004 Z. z., v § 6 sa upravujú sídla a obvody vojenských súdov. Obvod vojenského obvodového súdu v Banskej Bystrici tvoria obvody Krajského súdu v Banskej Bystrici a Krajského súdu v Žiline. Okres Revúca v súčasnosti patrí do obvodu Okresného súdu Rimavská Sobota, ktorý ako taký patrí do obvodu Krajského súdu v Banskej Bystrici. Z uvedeného teda vyplýva aj pôsobnosť vojenských obvodových súdov vo vzťahu k okresu Revúca. Vzhľadom na to, že v predloženom návrhu zákona sa navrhuje presun okresu Revúca do obvodu Okresného súdu Rožňava, ktorý spadá do obvodu Krajského súdu v Košiciach, mení sa prihliadnutím na § 6 ods. 3 aj príslušnosť vojenských obvodových súdov vo vzťahu k okresu Revúca. V tejto súvislosti sa navrhuje, aby nedochádzalo k prechodu výkonu súdnictva ani v prípade vojenských obvodových súdov.

Ustanovenie odseku 4 má za cieľ jednoznačným spôsobom zamedziť prípadným pochybnostiam o tom, či z dôvodu zmeny obvodov dvoch okresných súdov má alebo nemá dochádzať k prechodu výkonu súdnictva.

K § 18c (prechod výkonu súdnictva v rámci špecializovanej agendy)

V nadväznosti na presun niektorých okresov (v súvislosti so zriadením nových súdov ako aj v prípade presunu okresu Revúca bez súčasného zriadenia okresného súdu; k tomu pozri prechádzajúce časti dôvodovej správy) z obvodu jedného krajského súdu do obvodu iného krajského súdu je potrebné vysporiadať sa aj z otázkami príslušnosti súdov so špecializovanou agendou, u ktorých je ich príslušnosť určovaná obvodom krajského súdu. Ide o tieto agendy, resp. špecializované súdy:

a)okresné súdy v sídle krajského súdu na účely trestného konania

b)registrové súdy

c)konkurzné a vyrovnacie súdy

d)zmenkové a šekové súdy

e)súd s priemyselnoprávnej ochrany

Pre utvorenie si komplexnej predstavy o dopadoch zriadenia nových súdov na príslušnosť súdov so špecializovanou agendou sa uvádza nasledovný prehľad:

Dopady zriadenia Okresného súdu Bánovce nad Bebravou

1.mení sa okresný súd v sídle krajského súdu na účely trestného konania; Okresný súd Nitra → Okresný súd Trenčín (k tomu pozri § 7 zákona č. 371/2004 Z. z., resp. právomoc takéhoto okresného súdu v zmysle Trestného poriadku),

2.pre podnikateľov so sídlom (bydliskom) v okrese Partizánske zapísaných do obchodného registra sa mení registrový súd; Okresný súd Nitra → Okresný súd Trenčín (k tomu pozri § 8 zákona č. 371/2004 Z. z.)

3.pre dlžníkov so sídlom alebo bydliskom v okrese Partizánske sa mení konkurzný súd; Okresný súd Nitra → Okresný súd Trenčín (týka sa agendy konkurzov, reštrukturalizácií, konania o oddlžení a konaní súvisiacich alebo vyvolaných konkurzným alebo reštrukturalizačným konaním – tzv. incidenčné spory zapisované do súdneho registra Cbi) (k tomu pozri § 9 zákona č. 371/2004 Z. z.)

4.mení sa zmenkový a šekový súd; Okresný súd Nitra → Okresný súd Trenčín (k tomu pozri § 10 zákona č. 371/2004 Z. z.)

5.mení sa súd s agendou priemyselnoprávnej ochrany; Okresný súd Bratislava I → Okresný súd Banská Bystrica (k tomu pozri § 11 zákona č. 371/2004 Z. z.)

Dopady zriadenia Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom

1.mení sa okresný súd v sídle krajského súdu na účely trestného konania; Okresný súd Trnava → Okresný súd Trenčín (k tomu pozri § 7 zákona č. 371/2004 Z. z., resp. právomoc takéhoto okresného súdu v zmysle Trestného poriadku),

2.pre podnikateľov so sídlom (bydliskom) v okrese Myjava zapísaných do obchodného registra sa mení registrový súd; Okresný súd Trnava → Okresný súd Trenčín (k tomu pozri § 8 zákona č. 371/2004 Z. z.)

3.pre dlžníkov so sídlom alebo bydliskom v okrese Myjava sa mení konkurzný súd; Okresný súd Trnava → Okresný súd Trenčín (týka sa agendy konkurzov, reštrukturalizácií, konania o oddlžení a konaní súvisiacich alebo vyvolaných konkurzným alebo reštrukturalizačným konaním – tzv. incidenčné spory zapisované do súdneho registra Cbi) (k tomu pozri § 9 zákona č. 371/2004 Z. z.)

4.mení sa zmenkový a šekový súd; Okresný súd Trnava → Okresný súd Trenčín (k tomu pozri § 10 zákona č. 371/2004 Z. z.)

5.mení sa súd s agendou priemyselnoprávnej ochrany; Okresný súd Bratislava I → Okresný súd Banská Bystrica (k tomu pozri § 11 zákona č. 371/2004 Z. z.)

Dopady presunu okresu Revúca do obvodu Okresného súdu Rožňava

1.mení sa okresný súd v sídle krajského súdu na účely trestného konania; Okresný súd Banská Bystrica → Okresný súd Košice I (k tomu pozri § 7 zákona č. 371/2004 Z. z., resp. právomoc takéhoto okresného súdu v zmysle Trestného poriadku),

2.pre podnikateľov so sídlom (bydliskom) v okrese Revúca zapísaných do obchodného registra sa mení registrový súd; Okresný súd Banská Bystrica → Okresný súd Košice I (k tomu pozri § 8 zákona č. 371/2004 Z. z.)

3.pre dlžníkov so sídlom alebo bydliskom v okrese Revúca sa mení konkurzný súd; Okresný súd Banská Bystrica → Okresný súd Košice I (týka sa agendy konkurzov, reštrukturalizácií, konania o oddlžení a konaní súvisiacich alebo vyvolaných konkurzným alebo reštrukturalizačným konaním – tzv. incidenčné spory zapisované do súdneho registra Cbi) (k tomu pozri § 9 zákona č. 371/2004 Z. z.)

4.mení sa zmenkový a šekový súd; Okresný súd Banská Bystrica → Okresný súd Košice I (k tomu pozri § 10 zákona č. 371/2004 Z. z.)

5.mení sa súd s agendou priemyselnoprávnej ochrany; Okresný súd Banská Bystrica → Okresný súd Košice I (k tomu pozri § 11 zákona č. 371/2004 Z. z.)

Z pohľadu právnej konštrukcie riešenia uvedených dopadov sa navrhuje nasledovné:

a)ak ide o okresné súdy v sídle krajského súdu na účely trestného konania, agendu konkurzov a vyrovnaní (reštrukturalizácií), zmenkovú a šekovú agendu a agendu priemyselnoprávnej ochrany, k prechodu výkonu súdnictva vo veciach, ktoré napadli na príslušné súdy do 31. decembra 2007 nedochádza a tieto veci budú dokončené súdmi príslušnými podľa doterajších predpisov,

b)ak ide o agendu obchodného registra, k prechodu výkonu súdnictva dochádza, a to vo všetkých aj právoplatne skončených veciach.

Z pohľadu súdnych agend uvedených v písmene a) nie je žiaduci zásah spočívajúci v prechodu výkonu súdnictva vo veciach, keď už bolo začaté súdne konanie. Jednak tieto agendy nepredstavujú čo do počtu až také množstvo ako všeobecné súdne agendy a ďalej uzákonenie prechodu výkonu súdnictva aj v týchto veciach sa nejaví ako účelné.

Iná situácia je v prípade agendy obchodného registra, ktorej povaha, tak ako ju upravuje zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, predurčuje riešenie vyššie popísaných dopadov prechodom výkonu súdnictva. Kritériá pre určovanie príslušnosti registrového súdu vychádzajú z dlhodobo zaužívanej praxe, ktorá zohľadňuje ako základné kritérium sídlo, prípadne bydlisko zapísanej osoby. Vytvorenie výnimky z tejto zásady predstavuje zásah do fungovanie agendy obchodného registra, ktorý nie je z pohľadu jednotného prístupu k obchodnému registru žiaduci. Uvedené platí o to viac, že ak by sa zvoli prístup spočívajú v zamedzení prechodu výkonu súdnictva, vznikali by situácie, kedy by podnikateľ mal sídlo v obvode jedného krajského súdu, pričom registrový súd by mal v obvode iného krajského súdu, prípadne jeho registrový spis by bol na viacerých registrových súdoch. Uplatnenie modelu, že časť spisovej agendy by sa nachádzala na jednom registrovom súde a časť v inom registrovom súde taktiež neprichádza do úvahy (podstata registrového spisu zapísanej osoby spočíva v tom, že tento súdny spis pozostáva z niekoľkých súdnych spisov vytváraných v rámci súdneho konania vo vzťahu k jednému registrovanému subjektu). Z uvedených dôvodov sa navrhuje, aby v rámci agendy obchodného registra došlo v prípadoch uvedených v navrhovanom § 18c ods. 2 k prechodu výkonu súdnictva, a to vo všetkých aj právoplatne skončených veciach týkajúcich sa zapísaných osôb, ktoré majú sídlo alebo bydlisko v okrese Partizánske, Myjava a Revúca.

V záujme jednoznačnej právnej úpravy sa navrhuje výslovné riešenie prípadných odvolacích konaní vo veciach obchodného registra. Pre prípad, že ku dňu účinnosti tohto návrhu zákona bude prebiehať vo veciach vymedzených v odseku 2 odvolacie konanie, navrhuje sa, aby toto odvolacie konanie dokončil odvolací súd miestne príslušný podľa doterajších predpisov. Právna úprava reaguje na nasledovný modelový príklad: na registrový súd, ktorý je Okresný súd Nitra podá navrhovateľ so sídlom v okrese Partizánske odvolanie vo veci odmietnutia vykonania zmeny údajov zapísaných v obchodnom registri, a to v decembri 2007. Registrový súd predloží vec odvolaciemu súdu, t.j. Krajskému súdu v Nitre, a to ešte pred 1. januárom 2008. Pre prípad vzniku prípadných sporov o výklad zákona, či je Krajský súd v Nitre aj po 1. januári 2008 príslušný na rozhodnutie o odvolaní v predmetnej veci, navrhuje sa výslovná právna úprava, ktorá deklaruje trvanie miestnej príslušnosti Krajského súdu v Nitre do skončenia rozpojednávanej veci.. Uvedené riešenie sa javí ako vyhovujúce najmä z praktických dôvodov.

K § 18d (prísediaci)

Predmetné ustanovenie rieši otázku prísediacich sudcov z radov občanov (ďalej len „prísediaci“) a ich prechodu z odovzdávajúcich súdov na nadobúdajúce súdy. Kritériom pre posúdenie tejto otázky je trvalý pobyt prísediaceho; návrh zákona zohľadňuje dikciu zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z uvedeného teda vyplýva, že prísediaci odovzdávajúceho súdu, ktorý majú trvalé bydlisko v obvode nadobúdajúceho súdu sa ku dňu účinnosti predloženého zákona stanú prísediacimi príslušného nadobúdajúceho súdu.

Návrh zákona zohľadňuje dikciu § 139 ods. 1 písm. e) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorého jedným z predpokladov na voľbu funkcie prísediaceho je súhlas s voľbou k určitému súdu. Z uvedeného dôvodu je podmienkou na to, aby nastal predpokladaný účinok spočívajúci v tom, že prísediaci sa stane prísediacim nadobúdajúceho súdu jeho súhlas. Pre vylúčenie prípadných sporov o to, v akej forme sa tento súhlas má udeliť, navrhuje sa písomná forma súhlasu. Ak teda neudelia písomný súhlas, zostanú prísediacimi odovzdávajúcich súdov. V prípade udelenia súhlasu sa zároveň výslovne upravuje zánik funkcie prísediaceho na odovzdávajúcom súde, keďže nie je žiaduce, aby jeden prísediaci bol prísediacim na dvoch súdoch súčasne.

K § 18e (rozvrh práce)

Z podhľadu riadneho a efektívneho fungovania súdu je kľúčovým dokumentom rozvrh práce súdu. Vzhľadom na to, že v čase vzniku nových okresných súdov nebudú tieto súdy disponovať rozvrhom práce, navrhuje sa riešiť tento stav formou dočasného a primeraného použitia rozvrhu práce odovzdávajúceho súdu, a to do času vydania riadneho rozvrhu práce nadobúdajúceho súdu predsedom tohto súdu alebo sudcom povereným riadením nadobúdajúceho súdu. V otázke prideľovania vecí samosudcom a senátom je potrebné uviesť, že využite náhodného prideľovania vecí samosudcom a senátom predpokladá existenciu rozvrhu práce v štandardnej podobe. Do vytvorenia rozvrhu práce sa preto navrhuje, aby sa veci prideľovali spôsobom, ktorý predvída samotný zákon o súdoch v súvislosti nemožnosťou prideľovať veci pomocou programových prostriedkov schválených ministerstvom.

K § 18f

Prechodné ustanovenia reagujú na navrhované zmeny v obvodoch odvolacích súdov vo veciach podľa § 8 (konkurz a vyrovnanie). Navrhuje sa, aby už začaté odvolacie konania dokončili súdy príslušné podľa doterajších predpisov. Uvedené riešenie sa v tomto prípade javí ako účelné, najmä z dôvodov praktických, ako aj organizačných.

K Čl. II

Vzhľadom na doteraz vykonané zmeny v zákone č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov sa navrhuje v súlade s § 43 ods. 2 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky splnomocniť predsedu Národnej rady Slovenskej republiky na vyhlásenie úplného znenia predmetného zákona v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

K Čl. III

Účinnosť sa navrhuje od 1. januára 2008.

Bratislava, 22. august 2007

Robert Fico, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Štefan Harabin, v.r.

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

25

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Činnosť registra trestov upravuje zákon č. 311/1999 Z. z. o registri trestov, ktorý bol prijatý Národnou radou Slovenskej republiky 3. novembra 1999 s účinnosťou od 1. januára 2000. Zákonom č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákonom č. 418/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/1999 Z. z., boli vykonané zmeny súvisiace s potrebou ochrany štátu, s novými inštitútmi trestného práva, so zriadením Národného bezpečnostného úradu, s novými kompetenciami obcí a najmä bola zavedená možnosť poskytnúť občanovi na jeho požiadanie odpis registra trestov. Zákonom č. 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov boli upravené vzťahy registra trestov k národnému členovi Eurojustu pri poskytovaní informácií z evidencie.

V právnom poriadku Slovenskej republiky však došlo aj k ďalším zmenám, ktoré priamo, či nepriamo významne ovplyvňujú činnosť registra trestov. V dvestotridsiatich platných všeobecne záväzných právnych predpisoch (vrátane medzinárodných zmlúv a vykonávacích predpisov) je zmienka o registri trestov. Množstvo právnych predpisov priamo, či nepriamo ustanovuje občanovi povinnosť (najčastejšie v súvislosti s preukazovaním bezúhonnosti a spoľahlivosti) predkladať výpis z registra trestov alebo odpis registra trestov.

Viaceré právne predpisy považujú výpis z registra trestov alebo odpis registra za výlučný doklad, ktorým sa preukazuje bezúhonnosť fyzickej osoby. Týmito dokladmi sa však preukazuje iba skutočnosť, či občan bol alebo nebol súdne trestaný, či voči nemu bolo alebo nebolo podmienečne zastavené trestné stíhanie, či ohľadne ním spáchaného skutku bol alebo nebol uzatvorený zmier a zastavené trestné stíhanie alebo či cudzozemský súd oznámil jeho odsúdenie. Bezúhonnosť alebo spoľahlivosť fyzickej osoby sa však posudzuje aj na základe iných podkladov. Treba mať na zreteli aj tú skutočnosť, že právny poriadok Slovenskej republiky definuje pojem bezúhonnosti len pre potreby príslušného zákona. Nepozná jednotnú definíciu tohto pojmu, v dôsledku čoho je obsahovo rozmanitý. Za bezúhonnú sa tak nepovažuje napríklad osoba vykonávajúca určitú právnickú profesiu, aj keď má odsúdenie dávno zahladené (tzv. princíp nulovej tolerancie), ale bezúhonným je napríklad ten, kto nebol odsúdený za trestný čin súvisiaci s výkonom určitého zamestnania, povolania alebo činnosti, hoci bol iným rozsudkom odsúdený za obzvlášť závažný zločin.

Občan môže žiadať vydanie výpisu z registra trestov a aj vydanie odpisu registra trestov bez uvedenia účelu napríklad iba preto, že si to bez zákonného oprávnenia a dôvodu praje subjekt, u ktorého sa občan uchádza o zamestnanie. Dochádza tak k tomu, že subjekt podnikajúci v súkromnej oblasti sa z odpisu registra dozvedá také skutočnosti o osobe uchádzača, o ktorých z dôvodov ochrany osobnosti nemá čo mať vedomosť. To sa týka aj cudzozemských podnikateľov v prípadoch, keď občan Slovenskej republiky sa uchádza o sezónnu prácu. Široký obsah odpisu registra trestov a neobmedzený prístup k jeho vydávaniu je spojený s ohrozením práva občana na ochranu jeho súkromia. Zároveň však možnosť vydávať odpis registra trestov priamo osobe, ktorá si o jeho vydanie požiada, je spojená s nebezpečenstvom uvádzania nesprávnych údajov v žiadosti, prípadne s pozmeňovaním údajov v obsahu odpisu registra trestov po jeho vydaní.

Register trestov je v dôsledku platnej právnej úpravy povinnosti občana preukazovať svoju bezúhonnosť výpisom z registra trestov alebo odpisom registra kapacitne preťažený, a to aj napriek investíciám do jeho technického zariadenia. Generálna prokuratúra ročne vydáva cca 635 000 výpisov z registra trestov, cca 294 000 odpisov registra trestov a spracúva vyše milióna dokumentov.

Technické vybavenie registra trestov od roku 1999 prešlo významným pokrokom. Vzťahy medzi registrom trestov a oprávnenými domácimi a aj zahraničnými subjektami sa často uskutočňujú elektronickou formou. V blízkej budúcnosti možno očakávať dobudovanie systému priameho elektronického prepojenia okresných prokuratúr, kde občan najčastejšie podáva žiadosť na register trestov.

Rozhodnutie Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 o výmene informácií z registrov trestov (Ú.v. Eú L 322, 9.12.2005) ustanovuje povinnosť všetkým členským štátom Európskej únie zriadiť ústredný orgán pre prijímanie a poskytovanie informácií o odsúdeniach a nadväzujúcich rozhodnutiach alebo opatreniach a vzájomne si tieto informácie poskytovať.

Významnou zmenou, ktorá sa priamo týka činnosti registra trestov, sú zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon a zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok. Týmito právnymi predpismi boli koncipované nové druhy trestov a ochranných opatrení, nové inštitúty hmotnoprávneho a procesného charakteru, ktoré sa v činnosti a v evidencii registra trestov môžu aplikovať iba, ak to ustanoví zákon. Významnou zmenou je nová kategorizácia trestných činov a posilnenie trestnej represie pri ukladaní trestu odňatia slobody páchateľovi zločinu, v dôsledku čoho sa fakticky predlžuje doba potrebná na zahladenie odsúdenia.

Zmyslom a účelom registra trestov bolo a aj je viesť evidenciu o osobách, ktoré boli právoplatne odsúdené súdmi, o nimi spáchaných trestných činoch, uložených sankciách a o priebehu ich výkonu. Po roku 2000 sa postupne súčasťou evidencie stali aj údaje o právoplatnom rozhodnutí cudzozemského súdu, ktoré bolo uznané rozhodnutím súdu Slovenskej republiky, údaje vyplývajúce z oznámenia cudzozemského súdu o právoplatnom odsúdení občana Slovenskej republiky alebo o právoplatnom odsúdení osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, údaje o podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo zmieri, o ktorých môže rozhodnúť nielen súd, ale aj prokurátor. Treba mať na zreteli, že podmienečné zastavenie trestného stíhania a uzatvorenie zmieru nemajú povahu odsudzujúcich rozhodnutí. Ich evidencia má význam len pre postup a rozhodovanie orgánov činných v trestnom konaní a súdov. Aktuálne sa požaduje rozšíriť prijímanie informácií a ich poskytovanie aj pre potreby iných členských štátov Európskej únie.

To sú skutočnosti, ktoré svojim rozsahom odôvodňujú potrebu novej právnej úpravy a nie len zmenu a doplnenie platného zákona.

Navrhuje sa, aby generálna prokuratúra plnila úlohy ústredného orgánu podľa čl. 1 až 3 rozhodnutia Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 pre iniciatívne zasielanie informácií z vlastnej evidencie príslušným ústredným orgánom iných členských štátov Európskej únie a aby prijímala a vybavovala žiadosti orgánov týchto štátov o také informácie.

Vzhľadom na zmysel poskytovania údajov z registra trestov sa navrhuje zásadná zmena postupov.

Na žiadosť občana a po splnení poplatkovej povinnosti sa vydá občanovi výpis z registra trestov. Pri podaní žiadosti občan nebude povinný uviesť účel, na ktorý výpis žiada. Možno dôvodne predpokladať, že občan bude žiadať o výpis z registra trestov najmä vtedy, ak mu zákon ustanovuje povinnosť takýto doklad predložiť na preukázanie bezúhonnosti a spoľahlivosti. Pre potreby iného ako trestného konania sa navrhuje, aby súdy, prokuratúra a orgány verejnej správy boli oprávnené vyžiadať na návrh účastníka alebo z úradnej moci výpis z registra trestov. Návrh zákona reaguje aj na uznesenie vlády SR č. 324 z 19. apríla 2006 k návrhu koncepcie vytvorenia siete jednotných kontaktných miest na Slovensku, podľa ktorého by sa postupne mali vytvoriť miesta, v ktorých budú sústredené všetky administratívne postupy spojené s podnikaním v oblasti služieb, čím sa zjednoduší a zefektívni prístup podnikateľov na trh v rámci Európskej únie. Občanovi sa umožní, aby mohol nahliadnuť do vlastnej evidencie registra trestov.

Štátu a jeho orgánom nemožno uprieť oprávnenie vykonať opatrenia na ochranu poriadku vo veciach verejných, v oblasti ochrany a bezpečnosti štátu a občanov. V záujme čistoty verejného života je aj to, aby zákonom určené funkcie alebo povolania mohli profesionálne vykonávať výlučne osoby, ktoré sú bezúhonné. Musí však ísť o skutočne spoločensky významné funkcie, s ktorých obsadením osobitný zákon spája splnenie podmienky bezúhonnosti. Preto sa navrhuje, aby iba zákonom určené subjekty a iba na zákonom ustanovený účel boli oprávnené žiadať o odpis registra trestov. Takouto úpravou sa zabráni možnému zneužívaniu osobných údajov obsiahnutých v odpise registra trestov, ich nekontrolovateľnému rozširovaniu a prípadnému pozmeňovaniu obsahu.

Podľa zákona č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) môže prevádzkovateľ bezpečnostnej služby a technickej služby zamestnávať len osoby bezúhonné a spoľahlivé. Spoločenským záujmom je, aby v tejto oblasti nepôsobili osoby, ktoré sa dopustili protiprávnej činnosti. Záujemca o toto zamestnanie je povinný predložiť odpis registra trestov pri podaní žiadosti o prijatie do zamestnania a zamestnanec je povinný za účelom posúdenia bezúhonnosti predložiť prevádzkovateľovi každé dva roky odpis registra trestov. Aktuálne je vydaných viac ako 75 000 preukazov odbornej spôsobilosti a v roku 2006 bolo v bezpečnostných službách zamestnaných 24 168 osôb. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a ani krajské riaditeľstvá Policajného zboru nie sú schopné vlastnými silami a prostriedkami zabezpečiť vyžadovanie odpisov registra trestov na uvedený účel. Preto sa navrhuje, aby odpis registra trestov mohol byť v týchto prípadoch vydaný aj oprávnenej osobe.

Predmetom návrhu je tiež úprava postupov v registri trestov, postupov žiadateľov, oprávnených a príslušných orgánov v celom procese evidencie údajov a poskytovania informácií o nich.

Obsahom návrhu v Čl. II až XXIII sú legislatívne zmeny všetkých tých zákonov, ktoré na účely preukázania bezúhonnosti požadujú predložiť odpis registra trestov v tom zmysle, aby túto povinnosť nemala fyzická osoba, ale orgán, ktorý odpis registra trestov potrebuje.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

Návrh zákona nebude mať ekonomický, environmentálny vplyv, ani negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Jeho aplikácia od 1. januára 2008 bude mať dopad na štátny rozpočet. Od roku 2008 vznikne potreba zvýšiť počet štátnych zamestnancov na generálnej prokuratúre o troch s určením výkonu služby v registri trestov a na krajských prokuratúrach (mimo Krajskej prokuratúry Bratislava) o sedem miest. Potreba bežných výdavkov sa na rok 2008 vyčísľuje na 3 941 274 Sk. Jednorazové kapitálové výdavky sa vyčísľujú na 400 000 Sk. Výdavky v roku 2008 budú činiť celkom 4 321 274 Sk. Bežné výdavky na rok 2009 3 779 395 Sk a na rok 2010 4 088 432 Sk. Zvýšené výdavky generálna prokuratúra uplatní v návrhu štátneho rozpočtu na roky 2008 až 2010.

Aplikácia nového zákona bude mať dopad aj na kapitolu „ministerstvo vnútra“ štátneho rozpočtu v súvislosti s poskytovaním služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti. Od roku 2008 vznikne potreba zvýšiť počet policajtov o deväť osôb so zaradením jedného na Prezídiu Policajného zboru a osem na krajských riaditeľstvách. Potreba bežných výdavkov na rok 2008 predstavuje 3 744 389 Sk a jednorazové kapitálové výdavky činia 315 000 Sk. Výdavky na rok 2008 sa tak celkom vyčísľujú na 4 059 389 Sk. Bežné výdavky na rok 2009 predstavujú 3 923 065 Sk. V roku 2010 by bežné výdavky predstavovali celkom 4 110 791 Sk a kapitálové 315 000 Sk. Výdavky na rok 2010 by tak činili celkom 4 425 791 Sk.

Dopad na verejné financie bol prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

Zmena povinnosti občana predkladať namiesto odpisu registra trestov výpis z registra nebude mať vplyv na príjem štátneho rozpočtu, pretože poplatková povinnosť vo výške 100,- Sk ostáva zachovaná. Príjem tak bude závislý iba od počtu podaných žiadostí o výpis z registra trestov.

Nový spôsob vyžadovania odpisu registra trestov orgánmi štátu a nová povinnosť matrík poskytovať informácie o úmrtí osôb starších ako 14 rokov sa bude uskutočňovať elektronickou formou a tak nebude mať vplyv na verejné financie. Poplatková povinnosť súvisiaca s vyžadovaním odpisu registra trestov ostane zachovaná neštátnym subjektom.

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Návrh zákona zakladá nároky na verejné financie. Tieto nároky súvisia s potrebou nových štátnozamestnaneckých miest v sídlach krajských prokuratúr a na Generálnej prokuratúre SR v registri trestov, ako aj na Ministerstve vnútra SR a krajských riaditeľstvách Policajného zboru. Ich potreba je zdôvodnená v bode 4.

Generálna prokuratúra SR

Rozpočtové dôsledky na rok 2008

Zvýšenie počtu funkčných miest štátnych zamestnancov o 10 osôb, z toho 3 na Generálnej prokuratúre SR a 7 na krajských prokuratúrach okrem Bratislavy zakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet na rok 2008. Zákon má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2008, potreba finančných prostriedkov vzhľadom na uznesenie vlády SR č. 856 z 11. októbra 2006 bola vyčíslená na 12 mesiacov roku 2008 v sume 4 341 274 Sk v nasledovnom členení:

A. Bežné výdavky

1)Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 10 štátnych zamestnancov

a) Tarifný plat

KP – 3. platová trieda (7 osôb x 10 070,- Sk x 12 mes.) 845 880 Sk

GP SR – 3. platová trieda (2 osoby x 10 070,- Sk x 12 mes.) 241 680 Sk

7. platová trieda (1 osoba x 15 740,- Sk x 12 mes.) 188 880 Sk

–––––––––––––––––––––

Spolu 1 276 440 Sk

b)Osobné príplatky (50% z tarifného platu) 638 220 Sk

Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV celkom 1 914 660 Sk

2)Poistné a príspevky do poistných fondov (34,95%

z objemu mzdových prostriedkov) 669 174 Sk

3)Tovary a služby

a) Prvotné vybavenie kancelárie (jednorazové výdavky)

(10 osôb x 45 000,- Sk) 450 000 Sk

b) Režijné výdavky na rok (10 x 85 000,- Sk) 850 000 Sk

Tovary a služby celkom 1 300 000 Sk

4) Bežné transfery (3% z objemu mzdových prostriedkov) 57 440 Sk

Bežné výdavky spolu 3 941 274 Sk

B. Kapitálové výdavky (jednorazové výdavky)

- Výpočtová technika (10 osôb x 40 000,- Sk) 400 000 Sk

Výdavky c e l k o m 4 341 274 Sk

Rozpočtové dôsledky na rok 2009A. Bežné výdavky

1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 10 štátnych zamestnancov

a) Tarifný plat (predpokladané zvýšenie tarifných platov o 4%)

KP – 3. platová trieda (7 osôb x 10 470,- Sk x 12 mes.) 879 480 Sk

GP SR – 3. platová trieda (2 osoby x 10 470,- Sk x 12 mes.) 251 280 Sk

7. platová trieda (1 osoba x 16 370,- Sk x 12 mes.) 196 440 Sk

–––––––––––––––––––––

Spolu 1 327 200 Sk

b)Osobné príplatky (60% z tarifného platu) 796 320 Sk

Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV celkom 2 123 520 Sk

2) Poistné a príspevky do poistných fondov (34,95%

z objemu mzdových prostriedkov) 742 170 Sk

3) Tovary a služby

režijné výdavky (10 x 85 000,- Sk) 850 000 Sk

4) Bežné transfery (3% z objemu mzdových prostriedkov) 63 705 Sk

Bežné výdavky spolu 3 779 395 Sk

Rozpočtové dôsledky na rok 2010A. Bežné výdavky

1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 10 štátnych zamestnancov

a) Tarifný plat (predpokladané zvýšenie tarifných platov o 4%)

KP – 3. platová trieda (7 osôb x 10 890,- Sk x 12 mes.) 914 760 Sk

GP SR – 3. platová trieda (2 osoby x 10 890,- Sk x 12 mes.) 261 360 Sk

7. platová trieda (1 osoba x 17 030,- Sk x 12 mes.) 204 360 Sk

–––––––––––––––––––––

Spolu 1 380 480 Sk

b) Osobné príplatky (70% z tarifného platu) 966 336 Sk

Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV celkom 2 346 816 Sk

2) Poistné a príspevky do poistných fondov (34,95%

z objemu mzdových prostriedkov)820 212 Sk

3) Tovary a služby

režijné výdavky (10 x 85 000,- Sk) 850 000 Sk

4) Bežné transfery (3% z objemu mzdových prostriedkov) 70 404 Sk

Bežné výdavky spolu 4 088 432 Sk

Ministerstvo vnútra SR

Rozpočtové dôsledky na rok 2008

A. Bežné výdavky

1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 9 policajtov

8. platová trieda (1 osoba x 25 883 Sk x 14 mesiacov)362 362 Sk

6. platová trieda (8 osôb x 20 906 Sk x 14 mesiacov) 2341 472 Sk

Spolu 2 703 834 Sk

2) Poistné a príspevok do poisťovní (32,2% z objemu

mzdových prostriedkov) 870 635 Sk

3) Tovary a služby

odevné (9 osôb x 5 000 Sk x 2) 90 000 Sk

stravné (9 osôb x 740 Sk x 12 mesiacov) 79 920 Sk

Spolu169 920 Sk

Bežné výdavky spolu 3 744 389 Sk

B. Kapitálové výdavky

Výpočtová technika (9 osôb x 35 000 Sk)315 000 Sk

Výdavky c e l k o m 4 059 389 Sk

Rozpočtové dôsledky na rok 2009

A. Bežné výdavky

1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 9 policajtov

(predpokladané zvýšenie o 5% v dôsledku valorizácie)

8. platová trieda (1 osoba x 27 177 Sk x 14 mesiacov)380 478 Sk

6. platová trieda (8 osôb x 21 951 Sk x 14 mesiacov) 2 458 512 Sk

Spolu 2 838 990 Sk

2) Poistné a príspevok do poisťovní (32,2% z objemu

mzdových prostriedkov) 914 155 Sk

3) Tovary a služby

odevné (9 osôb x 5 000 Sk x 2) 90 000 Sk

stravné (9 osôb x 740 Sk x 12 mesiacov) 79 920 Sk

Spolu169 920 Sk

Bežné výdavky spolu 3 923 065 Sk

B. Kapitálové výdavky 0 Sk

Výdavky c e l k o m 3 923 065 Sk

Rozpočtové dôsledky na rok 2010

A. Bežné výdavky

1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 9 policajtov

(predpokladané zvýšenie o 5% v dôsledku valorizácie)

8. platová trieda (1 osoba x 28 536 Sk x 14 mesiacov)399 504 Sk

6. platová trieda (8 osôb x 23 049 Sk x 14 mesiacov) 2 581 488 Sk

Spolu 2 980 992 Sk

2) Poistné a príspevok do poisťovní (32,2% z objemu

mzdových prostriedkov) 959 879 Sk

3) Tovary a služby

odevné (9 osôb x 5 000 Sk x 2) 90 000 Sk

stravné (9 osôb x 740 Sk x 12 mesiacov) 79 920 Sk

Spolu169 920 Sk

Bežné výdavky spolu 4 110 791 Sk

B. Kapitálové výdavky

Výpočtová technika (9 osôb x 35 000 Sk)315 000 Sk

Výdavky c e l k o m 4 425 791 Sk

2.Návrh zákona nebude mať ekonomický dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie.

4.Návrh zákona bude mať vplyv na zamestnanosť a vyžiada si zvýšenie počtu zamestnancov. Poskytovanie a prijímanie informácií v rámci členských štátov Európskej únie a aj vybavovanie žiadostí o odpis registra trestov, ktoré budú podávať oprávnené orgány, si vyžiada tri štátnozamestnanecké miesta na generálnej prokuratúre; dve na funkciách odborný referent a jedno vo funkcii radcu. Odborní referenti by mali byť zaradení na úseku spracovania žiadostí a radca by mal plniť úlohy systémového inžiniera.

Postupné dobudovanie siete priameho technického prepojenia registra trestov s krajskými a okresnými prokuratúrami a predpoklad, že občania budú žiadosti o výpis z registra trestov podávať na prokuratúrach v sídle krajských prokuratúr, si vyžaduje posilniť tieto prokuratúry o sedem štátnozamestnaneckých miest vo funkcii odborný referent. Nevznikne potreba obsadiť takéto miesto v rámci Krajskej prokuratúry Bratislava, pretože v Bratislave má občan možnosť priamo sa obrátiť na register trestov. Projekt priameho technického prepojenia je budovaný od roku 1997 a z časti boli náklady hradené z prostriedkov PHARE.

Povinnosť vyžadovať odpisy registra trestov Ministerstvom vnútra SR a krajskými riaditeľstvami Policajného zboru vo veciach súkromnej bezpečnosti vyžiada personálne posilnenie príslušných útvarov. Predpokladá sa obsadiť jedno funkčné miesto na Prezídiu Policajného zboru a po jednom mieste na krajských riaditeľstvách. Pôjde o novú agendu, v ktorej podľa platnej právnej úpravy odpisy registra trestov doteraz predkladali žiadatelia.

5.Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie v intenciách uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 324 z 19. apríla 2006 preto, že umožní vyžadovanie výpisu z registra trestov miestami, v ktorých budú sústredené všetky administratívne postupy spojené s podnikaním v oblasti služieb, čím sa zjednoduší a zefektívni prístup podnikateľov na trh v rámci Európskej únie.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ návrhu právneho predpisu:

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,

2.Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

3.Problematika návrhu zákona

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b)je upravená v práve Európskej únie:

v primárnom:

-Čl. 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, ktorý ustanovuje, že únia rešpektuje základné práva, ktoré zaručuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaný v Ríme 4. novembra 1950,

-Čl. 34 ods. 2 písm. c) Zmluvy o Európskej únii,

v sekundárnom:

-Rozhodnutie Rady 2002/187/SVV z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust na účely posilnenia boja proti závažnej trestnej činnosti v znení rozhodnutia Rady 2003/659/SVV z 18. júna 2003 (Ú.v. Eú L 245, 23.9.2003),

-Rozhodnutie Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 o výmene informácií z registra trestov (Ú.v. Eú L 322, 9.12.2005),

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú žiadne záväzky,

b)pre uvedenú oblasť neboli ustanovené žiadne prechodné obdobia vyplývajúce z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii,

c)lehota na implementáciu rozhodnutia Rady 2002/187/SVV z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust na účely posilnenia boja proti závažnej trestnej činnosti v znení rozhodnutia Rady 2003/659/SVV z 18. júna 2003 bola splnená prijatím zákona č. 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov s platnosťou od 9. 10. 2004,

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Úplná,

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,

7.Účasť expertov pri príprave návrhu zákona:

Účasť expertov nebola využitá.

Osobitná časť

Čl. I

K § 1

Vytvára sa zákonný predpoklad na získavanie, zhromažďovanie, spracúvanie a výmenu údajov, uchovávanie a uschovávanie dokumentácie a poskytovanie informácií o osobách, ktoré boli právoplatne odsúdené súdmi v trestnom konaní, o osobách, proti ktorým bolo súdom alebo prokurátorom podmienečne zastavené trestné stíhanie, o osobách, vo veciach ktorých bol schválený zmier a zastavené trestné stíhanie a o nadväzujúcich rozhodnutiach a opatreniach, ktoré súvisia s uvedenými rozhodnutiami súdov alebo prokurátorov.

Ak ide o občana Slovenskej republiky alebo o osobu, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, nie je z hľadiska evidencie rozhodujúce, či právoplatné odsúdenie vykonal súd Slovenskej republiky alebo súd iného štátu vrátane súdov iných členských štátov Európskej únie. Ak ide o cudzinca, predmetom evidencie bude iba odsudzujúce rozhodnutie súdu Slovenskej republiky. Právoplatné podmienečne zastavené trestné stíhanie a schválenie zmieru a zastavenie trestného stíhania prokurátorom prokuratúry Slovenskej republiky alebo súdom Slovenskej republiky nemajú povahu odsudzujúceho rozsudku. Ich evidencia je však potrebná pre orgány činné v trestnom konaní a súdy v prípadnom novom trestnom stíhaní tej istej osoby a aj pre orgány posudzujúce bezúhonnosť a spoľahlivosť.

Schválenie dohody o vine a treste má povahu odsudzujúceho rozsudku. Podmienečným zastavením trestného stíhania sa rozumie aj podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného.

Trestný poriadok pozná mimoriadne opravné prostriedky, ktorých prostredníctvom možno rušiť alebo meniť právoplatné rozhodnutia. K zmenám môže dôjsť aj v dôsledku práva prezidenta Slovenskej republiky udeliť milosť alebo vyhlásiť amnestiu, či v dôsledku upustenia od výkonu trestu, prerušenia, či podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Preto sú predmetom evidencie aj nadväzujúce rozhodnutia a opatrenia.

Vytvára sa zákonný predpoklad na to, aby register trestov mohol nakladať aj s inými skutočnosťami, ale iba vtedy, ak to ustanovuje zákon, medzinárodná zmluva alebo osobitný predpis, ktorým sa rozumie právny akt Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Dôvodne možno predpokladať využitie registra trestov v systéme opatrení boja proti medzinárodnému organizovanému zločinu, terorizmu a extrémizmu.

Tým sa definuje register trestov, ktorý vedie Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v súlade so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Register trestov nie je samostatným organizačným útvarom, ale iba osobitnou činnosťou generálnej prokuratúry podľa § 40 ods. 2 písm. d) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre.

Evidencia v registri trestov nie je samoúčelná. Jej zmyslom je použitie údajov a informácií predovšetkým v praxi orgánov činných v trestnom konaní a súdov, a tým aj v boji proti zločinnosti. Poskytovanie údajov a informácií sa týka nielen orgánov Slovenskej republiky, ale aj ústredných orgánov iných členských štátov Európskej únie a justičných orgánov iných štátov, ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo osobitný predpis. Z praxe vyplýva, že údaje a informácie z registra trestov sú potrebné aj v občianskoprávnom konaní a v správnom konaní. Osobitné orgány na základe zákonov pôsobia v oblasti ochrany a bezpečnosti štátu. Množstvo právnych predpisov ustanovuje povinnosť preukazovať bezúhonnosť alebo spoľahlivosť fyzickej osoby prostredníctvom údajov a informácií z registra trestov.

S ustanovením účelu poskytovania údajov a informácií z registra trestov súvisí aj potreba ustanoviť okruh subjektov, ktoré sú oprávnené údaje a informácie žiadať a ktorým ich možno poskytnúť. Osoba, ktorej sa údaje a informácie týkajú, bude oprávnená žiadať o výpis z registra trestov a bude oprávnená nahliadať do vlastnej evidencie v registri trestov. Nebude však oprávnená žiadať o vydanie odpisu registra trestov. Výpis z registra trestov budú môcť vyžadovať aj súdy, prokuratúra a orgány verejnej správy pre potreby iného ako trestného konania. Odpis registra trestov sa bude vydávať iba orgánom oprávneným podľa osobitného zákona. Tieto orgány sú uvedené v § 14. V prípade, ak tak ustanoví medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo osobitný predpis, budú údaje a informácie z registra trestov poskytnuté súdom a justičným orgánom iných štátov alebo príslušným ústredným orgánom iných členských štátov Európskej únie.

K § 2

Z rozhodnutia Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 o výmene informácií z registra trestov (Ú.v. Eú L 322, 9.12.2005) vyplýva požiadavka určiť ústredný orgán v Slovenskej republike. Generálna prokuratúra by mala plniť úlohu ústredného orgánu na prijímanie, získavanie a poskytovanie údajov a informácií o odsúdeniach a nadväzujúcich rozhodnutiach alebo opatreniach príslušným ústredným orgánom iných členských štátov Európskej únie. Generálna prokuratúra dlhodobo plní tieto úlohy nielen pre orgány Slovenskej republiky. V súčasnosti je register trestov technicky a aj personálne vybudovaný a zabezpečený tak, že plnenie nových úloh zvládne efektívnejšie, ako keby sa mal zriaďovať nový úrad.

Register trestov musí vykonávať svoju činnosť v súlade so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Vo svojej činnosti môže využívať informačno-komunikačné technológie a v rozsahu potrebnom na plnenie úloh môže získavať údaje z evidencie obyvateľov, evidencie občianskych preukazov, evidencie cestovných dokladov a z matriky. Reglementuje sa tak možné použitie technických prostriedkov a možné zdroje informácií. Rozhodujúce údaje a informácie však vyplývajú z rozhodnutí súdov a prokurátorov.

K § 3 až 8

V týchto ustanoveniach sa navrhuje úprava podkladov evidencie v registri trestov, náležitosti písomností, ktorými súd a prokuratúra oznamujú registru trestov údaje o trestných činoch a o konkrétnych osobách, ako aj povinnosti uvedených orgánov vo vzťahu k registru trestov. Povinnosti ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie a justičných orgánov iných štátov vyplývajú z medzinárodnej zmluvy alebo z osobitného predpisu.

Podkladom evidencie v registri trestov sú trestný list súdu a jeho oznámenie o priebehu alebo o zmenách výkonu trestu, správa súdu alebo prokuratúry o podmienečnom zastavení trestného stíhania a dodatočná správa o priebehu skúšobnej doby a správa súdu alebo prokuratúry o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania. Tieto písomnosti zasielajú do registra trestov súdy a prokuratúry, ktoré rozhodovali v prvom stupni a to aj vtedy, ak sa uskutočnilo konanie o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch alebo ak sa na obvineného alebo odsúdeného vzťahuje amnestia alebo mu bola udelená milosť.

Náležitosti uvedených písomností sa navrhuje upraviť tak, aby nemohlo dôjsť k zámene údajov o trestných činoch a o osobách.

Podkladom evidencie je aj informácia ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie o odsúdení občana Slovenskej republiky podľa rozhodnutia Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 o výmene informácií z registra trestov (Ú.v. Eú L 322, 9.12.2005), ako aj oznámenie súdu iného štátu o odsúdení občana Slovenskej republiky alebo o odsúdení osoby, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, ak to vyplýva z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Z dôvodov odstránenia akýchkoľvek pochybností o tom, aké podklady majú súdy a prokuratúra zasielať do registra trestov, sa v § 7 ods. 1 a 2 navrhuje ich taxatívne vymenovanie. V snahe zabezpečiť aktuálnosť evidencie sa navrhuje uložiť súdom a prokuratúre povinnosť zasielať tieto písomnosti bezodkladne. Pre prípad, že súd alebo prokuratúra nesplnia povinnosť oznámiť, či sa odsúdený alebo obvinený v skúšobnej dobe osvedčil, navrhuje sa, aby generálna prokuratúra vyžiadala od nich správu. Zmyslom tohto návrhu je chrániť osobu, ktorá splnila zákonom stanovené podmienky pre osvedčenie a z rôznych dôvodov nebolo o jej osvedčení rozhodnuté alebo oznámenie o osvedčení nebolo zaslané registru trestov. Takáto úprava je potrebná aj preto, že zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v § 92 ods. 2 spojil s vykonaním všetkých druhov trestov, okrem trestu odňatia slobody, účinok zahladenia.

Navrhuje sa tiež ustanoviť obciam, ktoré vedú matriku, povinnosť oznamovať registru trestov každú zmenu mena alebo zmenu priezviska trestno-právne zodpovednej osoby, ktorá bola vykonaná podľa § 6 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení zákona č. 13/2006 Z. z. a aj povinnosť oznámiť úmrtie takejto osoby. Ak sa takáto osoba v evidencii nenachádza, bude oznámenie vyradené. Ustanovenie tejto povinnosti obciam je opodstatnené konštitutívnym účinkom zápisu zmeny mena alebo priezviska do matriky.

K § 9

Údaje a informácie o fyzickej osobe sa majú v evidencii uchovávať sto rokov od jej narodenia. Vzhľadom na to, že výskyt zločinnosti osôb vyššieho veku je nízky, bude mať evidencia týkajúca sa tejto kategórie trestaných osôb iba malý význam. Z evidencie možno vyradiť také doklady súvisiace s právoplatnými rozhodnutiami súdov a prokurátorov, ktoré boli v neskoršom konaní zrušené a aj všetky doklady o informáciách, ktoré sa týkajú zomrelých osôb. Tieto doklady sa v registri trestov po vyradení buď uložia do úschovne dokumentácie alebo budú vyradené. Údaje z úschovne dokumentácie bude možno poskytnúť oprávneným osobám iba na ich písomnú žiadosť.

Uchovávanie a uschovávanie dokumentácie má význam najmä pre možné trestné stíhanie organizovanej trestnej činnosti s väčším počtom podozrivých, či obvinených, obnovy trestného konania, súdne rehabilitácie, ale aj pre spory o reštitúcie. Konečná likvidácia uvedených dokladov sa vykoná v režime zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 515/2003 Z. z.

K § 10 až 12

Podľa predloženého návrhu výpis z registra trestov má byť jediným dokladom, ktorý bude vydaný občanovi na jeho písomnú žiadosť a po zaplatení zákonom stanoveného poplatku.

Občan v žiadosti o vydanie výpisu z registra nebude povinný uvádzať účel, na ktorý o vydanie požiadal. Najčastejšie pôjde o prípady, kedy z rôznych dôvodov mu povinnosť predložiť výpis z registra trestov ukladá právny predpis, ale nemožno vylúčiť ani prípady, keď občan tak urobí z vlastnej iniciatívy a nie pre potrebu konania orgánov štátnej správy alebo samosprávy. V žiadosti občan bude povinný uviesť iba tie osobné údaje, ktoré identifikujú jeho osobu.

Občanovi sa umožní, aby mu vydanie výpisu z registra trestov sprostredkovala splnomocnená osoba.

Vzhľadom na význam dôsledkov súdnej beztrestnosti, ktorá sa preukazuje výpisom z registra trestov, výpis má mať povahu verejnej listiny a požívať jej trestnoprávnu ochranu v intenciách trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 Trestného zákona.

Návrh upravuje postup pri overovaní správnosti údajov uvedených v žiadosti o výpis z registra trestov rozdielne u občana Slovenskej republiky a u cudzinca. V konaní o vydanie výpisu z registra trestov možno použiť iba originály požadovaných dokladov. Správnosť údajov uvedených v žiadosti podanej na prokuratúre môžu overiť iba organizačnými poriadkami určení zamestnanci prokuratúry. Zužuje sa tak počet osôb, ktoré budú na prokuratúre oprávnené prijímať podania a overovať ich správnosť. Ak občan podá žiadosť o výpis z registra trestov na obci, ktorá vedie matriku alebo v cudzine na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky, správnosť údajov overia a za overenie zodpovedajú tieto úrady. Navrhovaná úprava je totožná so súčasným právnym stavom a vychádza z doteraz overenej praxe.

Správnosť údajov sa u občana Slovenskej republiky overuje z predloženého občianskeho preukazu a u cudzinca z rodného listu preloženého do štátneho jazyka a z predloženého cestovného dokladu. Náhradne možno použiť iný doklad preukazujúci totožnosť. Údaje o rodičoch žiadateľa majú iba pomocnú povahu a overujú sa iba v prípade pochybnosti o totožnosti žiadateľa.

V režime činnosti orgánov prokuratúry pri overovaní údajov a vyhľadaní osoby v evidencii možno použiť skenovanie identifikačného dokladu. Záznam, ktorý ostane v technickom zariadení, je chránený štandardným spôsobom. Žiadosti o výpis z registra trestov zaslané registru trestov elektronicky inou organizačnou zložkou prokuratúry sa zakladajú do osobitnej evidencie tej prokuratúry, na ktorej bola žiadosť podaná a po uplynutí troch rokov od podania sa z evidencie vyradia. Žiadosti o výpis z registra trestov zaslané inými oprávnenými subjektmi elektronicky, ostanú v evidencii tohto orgánu a podliehajú režimu, ktorý sa v ich činnosti uplatňuje.

Vo výpise z registra trestov sa uvedú nezahladené odsúdenia vrátane údajov o priebehu výkonu uložených trestov, ochranných opatrení a primeraných obmedzení, ak sa podľa rozhodnutia súdu alebo zo zákona nehľadí na páchateľa, ako keby nebol odsúdený.

Okrem osoby, ktorej sa odsúdenie týka, možno výpis z registra trestov vydať aj na žiadosť súdu alebo prokuratúry pre potrebu iného ako trestného konania napríklad pre potreby konania súdov v občianskoprávnych, obchodných, či správnych veciach, prokuratúre v agende prieskumu zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy a aj na žiadosť orgánu verejnej správy pre potrebu správneho konania, ak tak ustanoví osobitný zákon. V takomto prípade súčasťou žiadosti musí byť aj presné označenie orgánu, ktorý o výpis žiada a účel, na ktorý sa výpis požaduje. Overenie správnosti údajov vykoná sudca, prokurátor alebo vedúci orgánu verejnej správy. Na základe Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu má správny orgán, ktorý vydáva oprávnenie na podnikanie, zabezpečiť všetky postupy a formality nevyhnutné na rozhodnutie vrátane zabezpečenia výpisu z registra trestov. Návrh tak vytvára priestor na jej implementáciu v národnej legislatíve.

K § 13

Kým vo výpise z registra trestov sa uvedú len nevykonané a nezahladené odsúdenia, v odpise registra sa uvedú všetky údaje a informácie, ktoré sa o osobe v registri trestov vedú. Okrem rozhodnutí súdu, ktorými bola uznaná vina a uložený trest alebo schválená dohoda o vine a treste a s tým súvisiacich údajov, sa v odpise registra trestov uvedú aj údaje o právoplatnom rozhodnutí súdu alebo prokurátora o podmienečnom zastavení trestného stíhania, o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, o právoplatnom rozhodnutí súdu alebo prokurátora o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, ako aj údaje vyplývajúce z trestných listov o právoplatnom odsúdení občana Slovenskej republiky alebo osoby, ktorá má na jej území trvalý pobyt cudzozemským súdom, ktorého rozhodnutie bolo uznané súdom Slovenskej republiky.

Údaje, ktoré vyplynú z informácií ústredných orgánov iných štátov Európskej únie, sa uvedú v odpise registra trestov iba vtedy, ak ide o právoplatné odsúdenie súdom iného štátu Európskej únie.

Iné ako zákonom dovolené údaje nebudú v odpise registra trestov uvedené.

Občan nebude oprávnený sám požiadať o vydanie odpisu registra trestov. Navrhuje sa takéto oprávnenie priznať iba zákonom ustanoveným orgánom a na zákonom ustanovený účel. Návrh obsahuje taxatívne určené náležitosti žiadosti o vydanie odpisu registra trestov. Zákonom oprávnený orgán bude povinný vopred písomne oznámiť registru trestov meno a priezvisko osoby, ktorú určil na podanie žiadosti a prevzatie odpisu registra trestov. Táto určená osoba bude zodpovedať za správnosť údajov uvedených v žiadosti. Určený zamestnanec generálnej prokuratúry po podaní žiadosti overí oprávnenosť žiadateľa a zákonnosť účelu, na ktorý sa odpis registra trestov žiada. Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo vzhľadom na ich špecifické postavenie neuvedú účel, na ktorý odpis registra trestov žiadajú.

K § 14

Účelom, na ktorý sa žiada odpis registra trestov, sú potreby trestného konania, plnenie úloh pri ochrane a bezpečnosti štátu podľa osobitných predpisov a potreby preukazovania bezúhonnosti a spoľahlivosti, ak to ustanovuje osobitný zákon.

Základným právnym predpisom, ktorý ustanovuje pôsobnosť, práva a povinnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdov, je Trestný poriadok. Okrem nich však v trestnom konaní majú oprávnenia aj iné orgány štátu alebo ústavní činitelia. Prezident Slovenskej republiky podľa Čl. 102 ods. 1 písm. j) Ústavy Slovenskej republiky odpúšťa a zmierňuje tresty uložené súdmi v trestnom konaní a zahladzuje odsúdenie formou individuálnej milosti alebo amnestie. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky je oprávnený podať dovolanie, zaujať stanovisko k uplatneniu rozhodnutia o amnestii a k žiadosti o milosť, rozhodnúť o upustení od výkonu trestu odňatia slobody alebo jeho zvyšku v prípade, ak odsúdený má byť vydaný do cudziny alebo ak má byť vyhostený. Konkrétne povinnosti a oprávnenia mu tiež vyplývajú z medzinárodných zmlúv a osobitných predpisov.

Plnenie oprávnení prezidenta Slovenskej republiky zabezpečuje Kancelária prezidenta republiky. Úlohy ministra spravodlivosti zabezpečuje príslušný útvar ministerstva. Je tak dôvodné, aby mali oprávnenie na tento účel žiadať odpis registra trestov.

Na účely posilnenia boja proti závažnej trestnej činnosti bol zriadený osobitný orgán Európskej únie Eurojust. Národnému členovi Slovenskej republike v Eurojuste alebo osobe, ktorá ho zastupuje, náleží na plnenie úloh oprávnenie žiadať o odpis registra trestov.

Skupina orgánov štátu plní pri ochrane a bezpečnosti štátu úlohy podľa osobitných predpisov v špecifických podmienkach a špecifickými formami a metódami. Útvary Policajného zboru majú pôsobnosť napríklad v cudzineckej agende, pri previerke spoľahlivosti nositeľov strelných zbraní, či pri poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti. Národný bezpečnostný úrad okrem iného vykonáva bezpečnostné previerky fyzických osôb. Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo plnia úlohy na úseku ochrany bezpečnosti štátu a na tento účel je dôvodné im poskytovať aj informácie z registra trestov. Uvedené úlohy týmto orgánom vyplývajú z osobitných zákonov. Poskytovanie odpisu registra na služobné úlohy je iba jedným z prostriedkov umožňujúcich plnenie ich zákonom uložených úloh.

Je v záujme spoločnosti a tým aj štátu, aby niektoré zákonom určené funkcie vykonávali iba osoby bezúhonné a spoľahlivé. Týka sa to sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudcov všeobecných súdov, právnych čakateľov prokuratúry a prokurátorov, funkcií v štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície, Národného bezpečnostného úradu, funkcií v štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky, funkcií v štátnej službe colníkov, notárov, súdnych exekútorov a advokátov. Základným predpokladom na poskytnutie odpisu registra je ustanovenie osobitného zákona, ktorý upravuje status konkrétnej funkcie.

Návrh zákona rešpektuje tento právny stav. Umožňuje tiež vydať odpis registra na účely ustanovenia do funkcie člena Súdnej rady Slovenskej republiky subjektom, ktoré predkladajú návrh kandidátov prezidentovi Slovenskej republiky, Národnej rade Slovenskej republiky a vláde Slovenskej republiky.

Právna úprava prijímacieho alebo výberového konania, ako aj postup pri odvolaní z uvedených funkcií sú veľmi rozmanité. Preto sa navrhuje, aby o odpis registra mohli požiadať orgány, ktoré vykonávajú prijímacie alebo výberové konanie na niektorú z uvedených funkcií a orgány, ktoré navrhujú odvolanie z takejto funkcie.

Preukazovanie bezúhonnosti alebo spoľahlivosti sa doteraz uvedeným nevyčerpáva. Prezident Slovenskej republiky vymenúva do funkcií rôznych verejných činiteľov. Orgány verejnej správy objektívne potrebujú preverovať osoby, ktorých sa ich činnosť dotýka alebo ktoré majú ich činnosť vykonávať. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky koná o udelení štátneho občianstva a aj vo veciach poskytovania služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti, Národná banka Slovenska vykonáva ochranu bankového tajomstva a dohľad, sociálnoprávnu ochranu detí a sociálnu kuratelu vykonáva Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a určený orgán, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vydáva povolenie na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami, orgány územnej vojenskej správy rozhodujú o zaradení vojakov v zálohe do aktívnych záloh, služobný úrad Hasičského a záchranného zboru rozhoduje o vzniku a skončení služobného pomeru v tomto zbore a krajské riaditeľstvo Policajného zboru koná o udelení licencie na prevádzkovanie súkromnej bezpečnostnej služby. Ide o významné konania a funkcie, s ktorými je podľa platnej právnej úpravy spojená aj previerka bezúhonnosti a spoľahlivosti.

K § 15

Zložitý, ale dôvodný systém preukazovania bezúhonnosti a spoľahlivosti u osôb, ktoré majú záujem o zamestnanie v bezpečnostných službách, alebo v týchto službách pôsobia, si vyžaduje osobitnú úpravu vydávania odpisu registra trestov. Navrhuje sa, aby uchádzač o zamestnanie a zamestnanec na účely preukazovania a posudzovania bezúhonnosti a spoľahlivosti bol oprávnený požiadať register trestov o vydanie odpisu. Odpis registra trestov bude vydaný občanovi iba na tento účel a pre iné potreby nebude použiteľný.

K § 16

Občanovi nemožno uprieť oprávnenie mať informácie o záznamoch v registri trestov týkajúcich sa jeho osoby. Výpis z registra trestov poskytuje údaje a informácie o nezahladených odsúdeniach. Vyžadovanie odpisu registra trestov sa má uskutočňovať oprávneným subjektom pre potreby trestného konania, na plnenie úloh ochrany a bezpečnosti a pre potreby preukázania bezúhonnosti a spoľahlivosti. Navrhuje sa, aby občan mal právo bez uvedenia dôvodu nahliadnuť do jeho vlastnej evidencie. O nahliadnutie bude musieť občan písomne požiadať. Generálna prokuratúra nahliadnutie občanovi nemôže odmietnuť, oznámi mu iba dátum, čas a miesto, kde sa nahliadnutie vykoná. Určený zamestnanec registra trestov výkon nahliadnutia poznamená na žiadosti. Občanovi, ktorý bude mať záujem o funkciu alebo o zamestnanie s výkonom, ktorého je podľa osobitného zákona spojená podmienka bezúhonnosti a spoľahlivosti sa tak umožní, aby ešte pred podaním žiadosti sa oboznámil s aktuálnym stavom evidencie v registri trestov. Tým, že sa občanovi nevydá odpis registra trestov, nie sú dotknuté jeho práva v intenciách § 20 a § 21 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.

K § 17

Generálna prokuratúra bude oprávnená vyžiadať od príslušného ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie informáciu o odsúdení, ak o to požiada dotknutá osoba, ktorá má alebo mala na území Slovenskej republiky alebo na území iného členského štátu Európskej únie pobyt, alebo je alebo bola štátnym príslušníkom Slovenskej republiky alebo štátnym príslušníkom iného členského štátu Európskej únie. Oprávnenými orgánmi na vyžadovanie informácie o odsúdení je tiež súd alebo prokuratúra na účely iného, ako trestného konania, orgán verejnej správy a oprávnená osoba uvedená v § 14.

K § 18

V registri trestov sú sústredené informácie z celej doby jeho existencie. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky boli v súlade s medzinárodnou zmluvou prijaté aj informácie, ktoré boli v evidencii českého registra trestov. Údaje sa týkajú občanov Slovenskej republiky, ktorí boli odsúdení súdmi Českej republiky. Vytvára sa tak zákonný rámec na poskytovanie informácií aj o týchto odsúdeniach.

Generálna prokuratúra objektívne nebude schopná vybaviť všetky podania ku dňu účinnosti nového zákona. Preto sa ustanovuje, že žiadosti podané pred účinnosťou nového zákona budú vybavené v režime, ktorý vyplynie z nového zákona.

K § 19

Navrhuje sa upraviť poplatkové povinnosti súvisiace s vydaním údajov z registra trestov. Poplatkové povinnosti za overenie správnosti údajov uvedených v žiadosti o výpis z registra trestov bude mať každý, kto podá žiadosť na matričnom úrade alebo v cudzine na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky. Osobitný poplatok sa navrhuje za vydanie výpisu z registra trestov, za poskytnutie údajov z úschovne dokumentácie, za vydanie odpisu registra trestov neštátnym orgánom, t.j. Notárskej komore, Komore súdnych exekútorov, Slovenskej advokátskej komore, oprávnenej osobe uvedenej v § 15 a za vyžiadanie informácie o odsúdení z ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie fyzickou osobou. Štátne orgány Slovenskej republiky, ktoré požiadajú o odpis registra trestov alebo o výpis z registra trestov a o poskytnutie údajov z úschovne dokumentácie, budú od poplatkovej povinnosti oslobodené. Od poplatkových povinností sú oslobodené aj justičné orgány cudzích štátov a ústredné orgány iných štátov Európskej únie. Výmena informácii z registra trestov tu prebieha na základe vzájomnosti vyplývajúcej z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná alebo z rozhodnutí príslušných orgánov Európskej únie.

Návrh rieši aj používanie informačno-komunikačných technológií vo vzájomnom styku medzi registrom trestov a príslušnými orgánmi Slovenskej republiky alebo príslušnými cudzozemskými orgánmi.

Návrh ukladá generálnej prokuratúre zabezpečiť jednotné tlačivá na podávanie žiadosti a na odovzdávanie údajov.

K § 20

Navrhuje sa dňom účinnosti nového zákona zrušiť zákon č. 311/1999 Z. z. o registri trestov v znení zákona č. 48/2002 Z. z., zákona č. 418/2002 Z. z. a zákona č. 530/2004 Z. z..

K Čl. II až XXIII

So zreteľom na dôvody uvedené vo všeobecnej časti bolo potrebné navrhnúť zmeny v zákonoch, podľa ktorých sa doteraz bezúhonnosť preukazuje odpisom registra trestov a nejde o prípady ustanovené v § 14. Novelou príslušných zákonov sa teda preukázanie bezúhonnosti a prípadne aj spoľahlivosti prenáša z odpisu registra trestov na výpis z registra trestov. V tomto prípade ide o návrh novely zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov v čl. II (funkcia hlavného kontrolóra), návrh novely zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. v živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v čl. IV, návrh novely zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov v čl. VII, návrh novely zákona č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v čl. X, návrh novely zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v čl. XI, návrh novely zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v čl. XII, návrh novely zákona č. 344/2004 Z. z. o patentových zástupcoch a o zmene zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch a zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v čl. XIV, návrh novely zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v čl. XV, návrh novely zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov v čl. XVI, návrh novely zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v čl. XVII, návrh novely zákona č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v čl. XVIII.

Výpis z registra trestov je postačujúci vzhľadom na zákonom chránený záujem štátu premietnutý vo vyššie uvedených zákonoch. Navrhovanými novelami sa súčasne odstraňuje kontraproduktívnosť ich doterajšieho znenia k ustanoveniu § 93 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon o zahladení odsúdenia.

Ďalšiu skupinu navrhovaných noviel zákonov predstavujú zákony korešpondujúce s čl. I § 14 návrhu zákona. V týchto novelách sa premieta základný predpoklad vydávania odpisu registra trestov a to, že odpis sa zásadne vydáva orgánu ustanovenému zákonom a na účel taktiež ustanovený zákonom. Ide o čl. V, VI, VIII, IX a XIX až XXIII. Touto zmenou by sa malo zabrániť zneužívaniu odpisov registra trestov a získavaniu informácií o osobách v prípadoch, kedy takýto rozsah informácií nie je potrebný.

Osobitne bolo nutné upraviť podľa návrhu Národného bezpečnostného úradu návrh novely zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností v čl. XIII vo vzťahu k bezpečnostnej previerke I. stupňa, ku ktorej je postačujúci výpis z registra trestov.

Navrhované zmeny zákona sa premietli aj do zmeny zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov čl. III a týka sa najmä možnosti vyžiadať informácie o odsúdení z členského štátu Európskej únie.

K čl. XXIV

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2008. V čase od nadobudnutia platnosti zákona do jeho účinnosti bude nevyhnutné osvojiť si novú právnu úpravu a prijať organizačné a aj legislatívne zmeny noriem nižšej právnej sily v dôsledku zmien uvedených najmä v čl. II až XXIII.

V Bratislave, 18. apríla 2007

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Štefan Harabin, v. r.

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

Dobroslav Trnka, v. r.

generálny prokurátor

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu