Zákon Slovenskej národnej rady o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov 71/1992 účinný od 01.01.2006 do 30.06.2007

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť Ministerstvo financií Slovenskej republiky predkladá do legislatívneho procesu návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

Materiál sa predkladá ako iniciatívny návrh.

Cieľom predkladaného návrhu je predovšetkým zmena sadzobníka súdnych poplatkov, ktorá reaguje na aktuálnu situáciu v oblasti súdnictva. V nadväznosti na doterajšiu výšku poplatkov účastníci nie sú ochotní využívať alternatívne spôsoby riešenia súdnych sporov, ako napr. mediácia, mimosúdna dohoda a pod. Z pohľadu analýzy zaťaženosti súdov možno sledovať nárast právne neopodstatnených žalôb (návrhov). Platí to aj pre návrhy na začatie konania o náhrade škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom.

Navrhované zmeny súvisia aj s úpravou nového konkurzného práva, ktorú prinesie s účinnosťou od 1. januára 2006 zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Reštrukturalizácia podnikov a oddlžovanie fyzických osôb sú procesy, ktoré by mal štát každým spôsobom podporovať. Z toho dôvodu sa navrhuje, aby podanie návrhu na povolenie reštrukturalizácie a návrhu na povolenie oddlženia nebolo spoplatnené. Nespoplatnením podania návrhu na vyhlásenie konkurzu sa zachováva status qou. Zavádzajú sa nové poplatky: 1. poplatok za konkurzné konanie vedené podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii; 2. poplatok za podanie námietky v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní.

Zároveň sa vykonáva zosúladenie niektorých ustanovení s terminológiu v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Najaktuálnejšie zmeny v procesnej úprave súdneho konania vykonal zákon č. 341/2005 Z. z. s účinnosťou od 1. septembra 2005.

Zámerom viacerých ustanovení je odstrániť interpretačné a zároveň praktické nejasnosti, ktoré sa vyskytli v doterajšej súdnej praxi.

Vypustenie osobitného oprávnenia Ministerstva financií SR v spolupráci s Ministerstvom spravodlivosti SR urobiť opatrenia na zamedzenie tvrdosti podľa § 18 vychádza zo skúsenosti aplikačnej praxe.

Viaceré poznámky pod čiarou sa stali obsolétnymi. Napriek tomu že, v súlade s Legislatívnymi pravidlami vlády SR poznámky pod čiarou nie sú súčasťou právneho predpisu a majú len informatívnu hodnotu z dôvodu prehľadnosti sa navrhuje nahradiť odkazy na zrušené právne predpisy odkazmi na platné a účinné právne normy.

Navrhovaná úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, nebude mať vplyv na zamestnanosť, ani na tvorbu pracovných miest.

Návrh zákona je v súlade s ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodom 1 a 2 (poznámky a odkazy)

Zákon č. 335/1991 Zb. bol zrušený zákonom č. 757/2004 Z. z. s účinnosťou od 1. apríla 2005. Odkaz sa stal obsolétny. Napriek tomu že, v súlade s Legislatívnymi pravidlami vlády SR poznámky pod čiarou nie sú súčasťou právneho predpisu a majú len informatívnu hodnotu, je vhodné zosúladiť text právneho predpisu s platným právnym stavom.

K bodu 3 ( § 4 ods. 1)

Ide o reakciu na neúmerný nárast právne neopodstatnených žalôb o náhradu škody jednak podľa zákona č. 58/1969 Zb., ale aj podľa zákona č. 514/2003 Z. z. V žalobných návrhoch sú predmetom sporu istiny o hodnotách, rádovo prekračujúcich sumu niekoľko sto miliónov slovenských korún, pričom zriedkavosťou nie sú prípady, v ktorých je výška údajnej škody vyčíslená miliardami Sk, bez toho, aby nároky žalobcov mali akúkoľvek oporu v zákone. Oslobodenie od súdneho poplatku v súdnom konaní o náhradu škody má pre súdy v konečnom dôsledku za následok výrazný nárast sporovej agendy, keďže v štádiu predbežného prerokovania nároku v konaní pred ústredným orgánom štátnej správy, nárokom žiadateľov z dôvodu právnej neopodstatnenosti nie je možné vyhovieť. Pokiaľ sa preukáže nezákonné rozhodnutie orgánu štátu, prípadne jeho nesprávny úradný postup a štát bude z tohto titulu v súdnom konaní zaviazaný na náhradu škody, úspešným žalobcom bude v rámci náhrady trov konania vrátený aj zaplatený súdny poplatok.

V sadzobníku súdnych poplatok sa zároveň zavádza osobitná paušálna sadzba, ktorou sa navrhujú spoplatňovať žaloby o náhradu škody.

K bodu 4 (§ 4 ods. 2 písm. f)

Zosúladenie s terminológiu nového zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z. z.).

K bodu 5 (§ 4 ods. 2 písm. h)

Nová právna úprava v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov rozlišuje v rámci určenia rodičovstva určenia materstva a určenie otcovstva.

K bodu 6 (§ 4 ods. 2 písm. i)

Poškodený, ktorý si svoje nároky uplatňuje v trestnom konaní, nemusí platiť žiaden poplatok. Akonáhle je však odkázaný na uplatnenie svojich nárokov na občianskoprávne konanie, je podľa platnej právnej úpravy oslobodený len pokiaľ ide o škodu, ktorá mu vznikla v súvislosti s ublížením na zdraví (§ 4 ods. 2 písm. ch). V zmysle judikatúry (napr. rozsudok Krumpel a Krumpelová v. Slovensko z 5. júla 2005, ods. 30, 40) má poškodený právo uplatňovať si aj náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, t.j. aj v iných prípadoch ako je škoda na zdraví. Podľa platného slovenského právneho poriadku je táto konštrukcia možná len prostredníctvom ochrany osobnosti (§ 11 až 16 Občianskeho zákonníka). Podľa sadzobníka súdnych poplatkov sú prípadné nároky na náhradu nemajetkovej ujmy spoplatňované (položka 7 písm. d) ). Európsky súd pre ľudské práva by mohol v budúcnosti hodnotiť aplikáciu takejto úpravy ako porušenie práva na prístup k súdu. Navrhovaná úprava smeruje k odstránenie tohto rozporu.

K bodu 7 (§ 4 ods. 2 písm. l)

Reštrukturalizácia podnikov a oddlžovanie fyzických osôb sú procesy, ktoré by mal štát každým spôsobom podporovať. Z toho dôvodu sa navrhuje, aby podanie návrhu na povolenie reštrukturalizácie a návrhu na povolenie oddlženia nebolo spoplatnené. Nespoplatnením podania návrhu na vyhlásenie konkurzu sa zachováva status qou.

K bodu 8 (§ 4 ods. 2 písm. m) až r)

Množstvo terajších konkurzov je charakteristických v tom, že pred samotným vyhlásením konkurzu došlo k protiprávnym prevodom majetku z majetkovej podstaty dlžníka (tzv. tunelovaniu spoločnosti). V týchto prípadoch po tom neostáva správcovi nič iné ako takto prevedený majetok vymáhať späť. Nový zákon o konkurze a reštrukturalizácii mu v tomto smere ponúkol právny rámec ako postupovať, najmä zaviedol nové, resp. spresnil niektoré doterajšie skutkové podstaty odporovateľných právnych úkonov, ktoré vykazujú znaky tunelovania majetkovej podstaty dlžníka. Tu však treba poznamenať, že to samotné nestačí, nakoľko logickým následkom tunelovania spoločnosti je nemajetnosť dlžníka. To následne dostáva správcu do situácie, kedy nemá peňažné prostriedky na zaplatenie súdnych poplatkov, v dôsledku čoho nemôže iniciovať súdne vymáhanie majetku späť do konkurznej podstaty. Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby správca bol od platenia súdnych poplatkov oslobodený. Neznamená to však, že náklady štátu by v týchto prípadoch ako také neboli žiadnym spôsobom sanované. V ďalších ustanoveniach sa navrhuje platiť poplatok za konkurzné konanie, ktorého výpočtovým základom je výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu. To po tom v dôsledku znamená, že vymožením majetku späť do konkurznej podstaty, sa zvýši výpočtový základ poplatku za konkurzné konanie. Inými slovami povedané, ak správca vymôže majetok späť do konkurznej podstaty, štát vyberie z poplatku za konkurzné konanie viac. Reálna možnosť vymáhať majetok späť do konkurznej podstaty okrem toho pôsobí systémovo aj v rôznych iných smeroch. Pôsobí výchovne voči súkromnému sektoru v tom smere, že nielen deklaruje zákaz niektorých nezdravých praktík ale skutočne ich aj postihuje. Okrem toho pôsobí ex ante na súkromný sektor tým, že znižuje všeobecné riziko reálneho vymoženia peňažných záväzkov, s ktorým musí inak pri uzatváraní obchodu každý počítať.

Vylučovacie konanie je typické tým, že nie správca musí žalovať druhú stranu ale druhá strana musí brániť svoje vlastnícke alebo iné podobné právo k majetku zapísanému do súpisu. Ide o postup, ktorý na jednej strane výrazným spôsobom posilňuje právnu istotu v rozsah konkurznej podstaty a zefektívňuje konkurzné konania, ale na druhej strane núti vlastníka (majiteľa), ktorý majetok skutočne drží, svoju držbu zrazu aktívne brániť súdnou žalobou. Obdobne to platí v prípade popretia prihlásenej pohľadávky. Z toho dôvodu nie je spravodlivé ukladať navrhovateľovi popri tom aj poplatkovú povinnosť. K tomu treba poznamenať ešte toľko, že v konkurze je pomerne častá situácia, kedy sa neskôr ukáže, že v ňom bol len sporný majetok a že vlastne v ňom nie je žiaden majetok. V týchto prípadoch napriek tomu, že by navrhovateľ bol úspešný a súd by mu priznal náhradu trov, nemá reálnu možnosť si náhradu týchto trov vymôcť.

V záujme právnej istoty sa navrhuje rovnaký mechanizmus aj v konaniach o vylúčení majetku zo súpisu podstaty podľa zákona č.328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.

S oslobodením navrhovateľ v konaní o vylúčení veci z exekúcie podľa Exekučného poriadku je spojené aj vypustenie doterajšieho bodu 5 v Spoločných poznámkach k položkám 1 a 2 v sadzobníku súdnych poplatkov. Percentuálny súdny poplatok (napr. pri nehnuteľnostiach) mohol znemožniť tretím osobám uplatniť si svoje právo na vec.

K bodu 9 (§ 5 ods. 1)

Zavádzajú sa nové poplatky. Poplatok za konkurzné konanie vedené podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii a poplatok za podanie námietky v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní. Konkurzné konanie aj reštrukturalizačné konanie sú konania typicky s veľkým počtom účastníkov s rôznymi záujmami, z ktorých podstatná väčšina má samozrejme záujem na rýchlom postupe, ale niektorí z nich môžu mať aj opačný záujem. V týchto prípadoch sa potom námietka zaujatosti využíva ako proces obštrukcie, ktorý však nie je žiaduci. Z toho dôvodu sa navrhuje podávanie námietok zaujatosti spoplatniť formou „kaucie“, ktorá sa namietajúcemu vráti, ak námietku podal odôvodnene.

K bodu 10 (§ 5 ods. 3)

Ide o legislatívnotechnickú úpravu vo vzťahu k spoplatneniu námietok zaujatosti a oslobodenia správcu od platenia súdnych poplatkov.

K bodu 11 (odkaz 5)

Nahradenie zrušeného právneho predpisu v poznámke pod čiarou aktuálnym predpisom.

K bodu 12 (§ 8 ods. 1)

Ide o legislatívnotechnickú úpravu vo vzťahu k spoplatneniu námietok zaujatosti.

K bodu 13 (§ 8 ods. 3)

Zmena v prvej vete súvisí zo zmenami vykonanými v apelačnom systéme zákonom č. 341/2005 Z. z. účinnými od 1. septembra 2005. V druhej vete ide o legislatívnotechnickú úpravu vo vzťahu k zavedeniu poplatku za konkurzné konanie.

K bodu 14 (§ 10 ods. 3)

Ide o legislatívnotechnickú úpravu vo vzťahu k oslobodenia správcu od platenia súdnych poplatkov.

K bodu 15 (§ 10 ods. 5)

Ide o legislatívnotechnickú úpravu vo vzťahu k spoplatneniu námietok zaujatosti. Aby poplatok za uplatnenie námietky plnil svoj účel, viaže sa účinnosť jej uplatnenia na zaplatenie poplatku.

K bodu 16 (§ 11)

Poplatok za námietku zaujatosti by mal mať povahu kaucie, ktorá by sa mala poplatníkovi vrátiť, ak námietku podal odôvodnene. V sadzobníku súdnych poplatok sa zavádza osobitná paušálna sadzba.

K bodu 17 (§ 12 ods. 1)

Reakcia na novelu OSP vykonanú zákonom č. 341/2005 Z. z. Odvolací súd odstraňuje vady odvolania vrátane výzvy na zaplatenie súdneho poplatku.

K bodu 18 (§ 13 ods. 3)

Reakcia na problémy v aplikačnej praxi.

K bodu 19 (§ 18)

Aplikácia ustanovenia § 18 sa stala problematická najmä vzhľadom na jeho interpretačnú nejednotnosť a rozporuplnosť v praxi ako aj veľmi zriedkavé uplatnenie. Rovnako neexistuje jednotný názor na otázku, aký charakter majú mať opatrenia podľa ustanovenia § 18 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch. Nepresadil sa ani jednoznačný a zároveň spoločný záver pre opatrenia podľa § 18 písmena a) a to, že by sa mali vydávať plošne pre určitý okruh subjektov alebo poplatkových úkonov a nie v podobe udelenia individuálnej výnimky pre konkrétneho žiadateľa. Opatrenie Ministerstva financií SR z 1.apríla 1992 o vymedzení oprávnenia orgánov štátnej správy súdov na povoľovanie úľav zo súdnych poplatkov bolo vydané na základe § 18 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch. Ministerstvo financií SR po dohode s Ministerstvom spravodlivosti SR poverilo predsedu Krajského súdu a Mestského súdu v Bratislave, ako orgány štátnej správy súdov na povoľovanie úľav a vymedzilo rozsah ich oprávnenia. Opatrenie MF SR má povahu interného organizačného aktu, ktoré však nemá všeobecnú záväznosť a z tohto hľadiska nie je ani prameňom práva. Ustanovenie § 18 nie je ani špeciálnou delegáciou v podobe zákonného splnomocnenia na vydanie vykonávacieho predpisu (právneho aktu nižšej právnej sily). Obdobne sa ako problematické ukázalo v praxi aj posudzovanie jednotlivých konkrétnych prípadov, ktoré by bolo možné subsumovať pod dikciu ustanovenia § 18.

Ustanovenie § 18 predstavovalo osobitné oprávnenie priznané ministrovi financií SR v spolupráci s ministrom spravodlivosti SR. Vzhľadom na úpravu v § 138 OSP v nadväznosti na § 4 (oslobodenie od poplatku) a § 11 (vrátenie poplatku) zákona o súdnych poplatkoch malo ísť o veľmi ojedinelé a výnimočné prípady. V súvislosti s oslobodením od súdneho poplatku, stojí za úvahu analýza článku 46 odseku 1 Ústavy SR – právo domáhať sa ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Toto právo má každý, teda i ten, kto nemá finančné prostriedky na zaplatenie súdneho poplatku. Ústava SR (rovnako tak článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) negarantuje právo na bezplatné súdne konanie. Zákon však vedľa zakotvenia povinnosti zaplatiť súdny poplatok, ako podmienku postupu pri uplatňovaní práva v civilnom procese, súčasne upravuje okolnosti, na základe ktorých je možné túto podmienku prelomiť. Tie už nerozlišujú potencionálneho žiadateľa o túto výnimku podľa spôsobu a okolností, na základe ktorých vznikol problém, ktorý je predmetom konania a „nerozlišujú“ účastníka podľa povolania či zamestnania. Splnené musia byť dve kumulatívne podmienky uvedené v § 138 OSP. Rozhodnutie o tom, či sú splnené zákonné predpoklady na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, patrí výlučne do rozhodovacej sféry všeobecných súdov.

Intertemporálne ustanovenie spojené s rozšírením okruhu osobného oslobodenia v § 4. V odseku 1 sa zdôrazňuje, že ide o vrátenie poplatku za podanie návrhu v konaniach o vylúčení majetku zo súpisu, ktoré začali pred účinnosťou zákona a ktoré zároveň neboli do tohto dátumu právoplatne skončené

Odsek 2 sa v podobe generálnej klauzule vyporiadava s režimom spoplatňovania úkonov a konaní začatých pred účinnosťou návrhu zákona.

K bodu 20 (sadzobník)

Vzhľadom na navrhovaný rozsah zmien v I. časti sadzobníka súdnych poplatkov novelizácia sa z hľadiska legislatívnej techniky vykonáva v rámci jedného novelizačného bodu. V navrhovanej zmene výšok sadzieb sa premieta základný cieľ sledovaný predloženým návrhom zákona. Ide o reakciu na aktuálnu situáciu v oblasti súdnictva. V nadväznosti na doterajšiu výšku poplatkov účastníci nie sú ochotní využívať alternatívne spôsoby riešenia súdnych sporov, ako napr. mediácia, mimosúdna dohoda a pod. Z pohľadu analýzy zaťaženosti súdov možno sledovať nárast právne neopodstatnených žalôb (návrhov).

Poplatok za konkurzné konanie vedené podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii a poplatok za podanie námietky v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní nadväzuje na zmenu v § 5 ods. 1.

Návrh zákona sa vracia k paušálnemu poplatku za vznesenie námietky zaujatosti účastníkom konania.

V nadväznosti na vypustenie písmena c) v ustanovení § 4 odseku 1 zákona č. 71/1992 Zb. t.j. vylúčení vecí náhrady škody spôsobenej rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom z rozsahu vecného oslobodenia, sa zavádza osobitná paušálna sadzba, ktorou sa navrhujú spoplatňovať žaloby o náhradu škody.

K čI. II (Účinnosť)Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu a potrebnú legisvakanciu sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2006.

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 5.10.2005.

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ivan Mikloš v. r.

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu