Zákon o ochrane pred povodňami 7/2010 účinný od 01.01.2018 do 08.04.2020

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“), predkladá Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky na rokovanie Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky ako iniciatívny materiál. Hlavným dôvodom prípravy a následného predloženia návrhu zákona do legislatívneho procesu je potreba zapracovania početných požiadaviek na úpravu znenia zákona vyplývajúcich z aplikačnej praxe.

Predložený návrh zákona je štvrtou novelou zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zabezpečuje odstránenie legislatívnych nedostatkov a nepresností zákona o odpadoch ako aj riešenie aktuálnych problémov na trhu, ďalej zapracovanie požiadaviek, ktoré vyplynuli počas obdobia platnosti nového zákona o odpadoch z praxe a to nielen zo strany ministerstva a  štátnej správy, ale aj zo strany podnikateľských subjektov. Medzi hlavné zmeny, ktoré sa od aplikačnej novely očakávajú patrí: 

• − riešenie vyhradeného prúdu odpadu obaly/neobaly, vo väzbe na spresnenie definície výrobcu tak, aby nevznikali nedorozumenia v aplikácii týchto ustanovení,
• − zlepšenie kontroly organizácií zodpovednosti výrobcov (OZV) a výrobcov zo strany štátu,
• − zlepšenie autorizačného procesu OZV, spružnenie mechanizmu odnímania autorizácií ministerstvom v prípade neplnenia podmienok autorizácie a požiadaviek na funkčný systém OZV, 
• − riešenie problematiky koordinačných centier pre jednotlivé prúdy odpadov - jasné definovanie podmienok ich vzniku a zániku, lepšia kontrola ich fungovania,  
• − odstránenie administratívnej a ekonomickej záťaže zavedením zmien, týkajúcich sa ohlasovacích povinností povinných subjektov a zavedením spodného limitu pre obaly                 a neobaly,
• − ustanovenie možnosti obce výberu zavedenia množstvového zberu drobného stavebného odpadu (DSO) alebo možnosti ponechania paušálneho poplatku za DSO tak, ako to bolo podľa predchádzajúceho zákona o odpadoch.

Nakoľko problematika odpadového hospodárstva je široká, nakladanie s odpadmi a predovšetkým uplatňovanie rozšírenej zodpovednosti výrobcov prináša množstvo nových podnetov, Ministerstvo  životného prostredia Slovenskej republiky je pripravené na širšiu diskusiu k pripravovanej novele zákona o odpadoch s predpokladanou účinnosťou od 1. januára 2019. 

 Návrh zákona zároveň implementuje nové nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/852 zo 17. mája 2017  o ortuti a o zrušení nariadenia (ES) č. 1102/2008 (Ú. v. EÚ L 137, 24.5.2017), ktoré sa uplatňuje od 1. januára 2018 a odstraňuje nedostatočnú transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ zo 4. júla 2012 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ).

Predkladaný návrh zákona má pozitívny vplyv na životné prostredie, nemá vplyv na štátny rozpočet a zároveň nemá vplyv na informatizáciu, služby verejnej správy na občana a ani na procesy služieb vo verejnej správe. Návrh zákona má čiastočný vplyv na rozpočty obcí a negatívny aj pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Predkladaný návrh má pozitívny a zároveň aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a pozitívny sociálny vplyv.

Návrh zákona nebude predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania. 

Účinnosť návrhu zákona je naplánovaná na 1. december 2017. Dôvodom navrhovanej účinnosti zákona je v prvom rade zabezpečenie dostatočnej legisvakančnej lehoty pre všetky subjekty, ktorým budú z návrhu zákona vyplývať nové, prípadne upravené práva a povinnosti. Dôvodom navrhovanej účinnosti je aj prevod práv a povinností z Recyklačného fondu v likvidácii na Environmentálny fond, a tým aj jeho vplyv na rozpočet verejnej správy.  

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonmi,  a nálezmi Ústavného súdu, inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

II. OSOBITNÁ ČASŤ

K Čl. I

1. K bodu 1

Doplnenie odkazu na zákon č. 326/2005 z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov vyplynulo z potreby priamo rozčleniť kompetencie v rámci nakladania s takýmto materiálom. Podľa § 28 uvedeného zákona je obhospodarovateľ lesa povinný vykonávať preventívne opatrenia s cieľom predchádzať poškodeniu lesa a vykonávať ochranné a obranné opatrenia pred škodami spôsobovanými škodlivými činiteľmi.

1. K bodu 2

Doplnenie nového písmena j) vyplynulo z potreby vyňať zo zákona o odpadoch potraviny po uplynutí doby spotreby alebo doby minimálnej trvanlivosti, ktoré sú určené na kŕmne účely, keďže krmivá spadajú pod legislatívu v oblasti krmív a nie je možné na takéto potraviny podľa zákona o odpadoch vydať súhlas na odovzdanie do domácnosti za účelom skrmovania. Zároveň bolo potrebné vyňať zo zákona o odpadoch aj nakladanie s telami zvierať a  časťami, ktoré uhynuli iným spôsobom ako zabitím  pre ľudskú spotrebu vrátane zvierat usmrtených na účely eradikácie epizootických chorôb a ktoré sú zneškodňované podľa osobitného predpisu.

1. K bodu 3

Podľa odkazu v tomto písmene ide o výnimky pre spôsob odstraňovania vedľajších živočíšnych produktov uvedené v článku 19 ods. 1 písm. a) a e) nariadenia (ES) č. 1069/2009 v platnom znení. Jedným spôsobom je odstránenie zakopaním mŕtvych spoločenských zvierat a zvierat z čeľade koňovitých a druhým spôsobom je odstránenie vedľajších živočíšnych produktov okrem materiálu kategórie 1 uvedeného v článku 8 písm. a) bod i) nariadenia spálením alebo zakopaním na mieste v prípade výskytu povinne hlásenej choroby, ak by sa prepravou do najbližšieho zariadenia na spracovanie alebo odstránenie vedľajších živočíšnych produktov zvýšilo nebezpečenstvo šírenia zdravotných rizík alebo by sa v prípade výskytu nákazy veľkého rozsahu prekročili kapacity na odstránenie v takýchto závodoch. Uvedené spôsoby odstraňovania ustanovuje vyhláška MPRV SR č. 148/2012 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výnimkách pri zbere, preprave a odstraňovaní vedľajších živočíšnych produktov a o použití vedľajších živočíšnych produktov na osobitné kŕmne účely. Keďže iné predpisy ustanovujú spôsob odstraňovania týchto vedľajších živočíšnych produktov, nie je potrebné ustanoviť tieto povinnosti zákonom o odpadoch. Zodpovednosť konkrétneho orgánu  štátnej správy pri odstraňovaní a likvidácii  uhynutých zvierat, ktorých vlastník nie je  známy, bude upravená v právnom predpise pripravenom v gescii Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.  

1. K bodu 4   

Legislatívno-technická úprava z dôvodu vypustenia ustanovenia uvedeného v § 1 ods. 3 písm. c).  

K bodu 5  

V uvedenom ustanovení bolo potrebné spresniť, že text za bodkočiarkou sa vzťahuje na celé ustanovenie.

K bodu 6   

Uvedená definícia súvisí so zavedením nového súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. v) na skladovanie výkopovej zeminy. Čas, na ktorý sa bude súhlas udeľovať je max. 5 rokov, ale môže byť aj kratší, a to v závislosti od časového horizontu použitia výkopovej zeminy pri stavbách na mieste inom, než na akom bola vykopaná.  Podrobnosti o prevádzkovaní zariadenia na nakladanie s odpadom – výkopovou zeminou sa upravia vo vykonávacom predpise ministerstva. 

K bodu 7  

Zavedenie pojmu „dopravca odpadu“ je potrebné z dôvodu presného zadefinovania subjektov, na ktoré sa vzťahuje povinnosť registrácie podľa § 98. Dopravca odpadu je právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ vykonávajúca prepravu odpadu, t. j. premiestnenie odpadu z miesta nakládky na miesto vykládky, či už pre cudziu potrebu alebo pre vlastnú potrebu vlastnými alebo prenajatými dopravnými prostriedkami.

Predmetné ustanovenie sa vzťahuje iba na podnikateľské subjekty, nevzťahuje sa na obce, ktoré prepravujú, resp. zbierajú odpad vo svojom katastri za účelom plnenia povinností podľa zákona č. 79/2015 a nie ako svoj predmet podnikania.

K bodu 8 

Účelom mobilného zariadenia je, aby sa v ňom zhodnocovali resp. zneškodňovali odpady v mieste ich vzniku, pričom v praxi sa na mobilné zariadenie vozí odpad z celého okolia, čím zaniká podstata mobilného zariadenia. 

K bodu 9  

Uvedená definícia súvisí so zavedením nového súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. u) na prevádzkovanie prekládkovej stanice komunálneho odpadu.

Účelom prekládkovej stanice je dočasné uloženie komunálneho odpadu dovezeného v rámci zvozu zmesového komunálneho odpadu v malých množstvách na prekládkovú stanicu, kde bude následne preložený do veľkých vozidiel alebo kontajnerov, prostredníctvom ktorých bude tento odpad prepravený do ďalšieho zariadenia na nakladanie s odpadom.

Podrobnosti o prevádzkovaní zariadenia na prevádzkovanie prekládkovej stanice komunálneho odpadu sa upravia vo vykonávacom predpise ministerstva. 

K bodu 10  

Cieľom predmetnej úpravy je precizovanie textu v nadväznosti na smernicu Rady č. 1996/59/ES zo 16. septembra 1996 o zneškodňovaní polychlórovaných bifenylov a polychlórovaných terfenylov (PCB/PCT) v platnom znení, podľa ktorej má držiteľ polychlórovaných bifenylov vypracovať v programe držiteľa polychlórovaných bifenylov ciele a opatrenia na dekontamináciu alebo zneškodnenie zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly a použitých polychlórovaných bifenylov a tiež koncepčný zámer na konkrétny spôsob dekontaminácie alebo zneškodnenia. Podrobnosti sú upravené vo vyhláške Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 371/2015, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch.  

K bodu 11 

Účelom ustanovenia § 11 je zabezpečiť prevenciu pred neodborným nakladaním s polychlórovanými bifenylmi a zariadeniami, ktoré ich obsahujú, predovšetkým v prípadoch, keď polychlórované bifenyly a zariadenia, nie sú odpadom. Ak držiteľ, ktorý už vypracoval program, odovzdá všetky zariadenia obsahujúce polychlórované bifenyly na zneškodnenie alebo budú všetky zariadenia dekontaminované (nebudú obsahovať polychlórované bifenyly) nie je potrebné vypracovať nový program. Z uvedeného vyplýva, že program držiteľa polychlórovaných bifenylov plní svoj účel v prípade, že držba polychlórovaných bifenylov alebo zariadení, ktoré ich obsahujú, trvá dlhší čas a nie je možné v krátkom čase tieto zariadenia dekontaminovať a zabezpečiť zneškodnenie polychlórovaných bifenylov. 

Podľa súčasnej právnej úpravy je držiteľ zariadenia povinný vypracovať program držiteľa polychlórovaných bifenylov a to aj v prípadoch, keď bezodkladne po zistení, že má v držbe zariadenie obsahujúce polychlórované bifenyly, takéto zariadenie dekontaminuje a zabezpečí zneškodnenie polychlórovaných bifenylov. Navrhované ustanovenie odstráni administratívne zaťaženie držiteľov zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly a zároveň zvýši ich motiváciu v krátkom čase zabezpečiť dekontamináciu zariadenia a zneškodnenie polychlórovaných bifenylov. 

K bodu 12  

V prípade uskutočňovania jednoduchých stavieb fyzickou osobou, občanom svojpomocne sa zavádza fyzickej osobe možnosť nakladania s takto vznikajúcim odpadom v súlade so zákonom o odpadoch. Odpad, ktorý bude fyzickej osobe vznikať pri realizácii jednoduchých stavieb sa zaradí v súlade s Vyhláškou MŽP SR č. 365/2015 Z. z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov do skupiny 17.

K bodu 13 

Subjekty nakladajúce s odpadom, ktorý podlieha predmetnému ustanoveniu sa snažia tento zákaz obchádzať argumentáciou, že sa jedná len o prvú zmenu predmetného odpadu. A teda napríklad, ak sa predmetný odpad „spracuje“, po spracovaní nastane jeho prvá zmena, a následne sa tento odpad ešte podrví, tak toto podrvenie už nepovažujú za následnú zmenu. Tu je však nutné zdôrazniť, že takouto zmenou sa v žiadnom prípade nemenia vlastnosti odpadu. Preto, aby sa vyhlo akýmkoľvek špekuláciám zo strany subjektov, ktoré predmetný odpad „spracovávajú“, je potrebné slovo „každá“ vložiť do uvedeného ustanovenia.

K bodu 14

Vzhľadom na ciele odpadového hospodárstva, ktorými je Slovenská republika viazaná, je potrebné, aby sa zákaz skládkovania vzťahoval na všetok biologicky rozložiteľný odpad, nielen na komunálny biologicky rozložiteľný odpad.

Podľa pôvodného znenia § 12 ods. 6 fyzická osoba nemôže nakladať alebo inak zaobchádzať s komunálnym odpadom alebo drobným stavebným odpadom, nakladanie s ktorým zabezpečuje obec. Výnimku tvoria staré vozidlá, ktoré môže obyvateľ ako konečný používateľ odovzdať tomu, kto vykonáva zber starých vozidiel alebo priamo spracovateľovi starých vozidiel a odpadové pneumatiky, ktoré môže odovzdať distribútorovi pneumatík, prípadne zbernému dvoru alebo na mieste určenom obcou. Aplikačná prax preukázala, že ak si fyzická osoba – nepodnikateľ svojpomocne vykonáva stavebné práce pri jednoduchých stavbách, nemohol nakladať alebo inak zaobchádzať so vzniknutým odpadom. Preto bolo do § 12 ods. 6 doplnený aj odpad z týchto jednoduchých stavieb.

K bodu 15  

Dopravca odpadu, ktorý vykonáva prepravu odpadu pre cudziu potrebu, sa stáva držiteľom odpadu iba pre účely výkonu prepravy odpadu, t. j. jeho premiestnenia z miesta nakládky na miesto vykládky. Z tohto dôvodu sa na neho vzťahujú iba niektoré z povinností držiteľa odpadu. Ustanovenie sa po úprave nebude vzťahovať na dopravcov odpadu, ktorí vykonávajú prepravu odpadu pre vlastnú potrebu. Takýto dopravcovia okrem samotného výkonu prepravy nakladajú s odpadom aj ďalším spôsobom, napr. sú pôvodcom alebo zariadením na nakladanie s odpadom a vzťahujú sa na nich všetky povinnosti držiteľa odpadov.

K bodu 16

Nové ustanovenie vyplynulo z potreby odčleniť servisné, čistiace alebo udržiavacie práce z § 77 nakoľko nemusí ísť o stavebné odpady a odpady z demolácií, a to v praxi spôsobovalo problémy. Zákon nezakazuje dohodnúť v zmluve iné podmienky, ale pôvodca odpadov vznikajúcich pri servisných, čistiacich alebo udržiavacích prácach  je v zmysle zákona o odpadoch vždy zodpovednou osobou za nakladanie s týmto odpadom.

K bodu 17  

Je potrebné doplniť, že ak sa orgánu Policajného zboru nepodarí zistiť osobu zodpovednú za nezákonne umiestnený odpad (ak ide o trestný čin), obec alebo príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva musia zabezpečiť odstránenie nezákonne umiestneného odpadu, teda sú povinní zabezpečiť zhodnotenie alebo zneškodnenie tohto odpadu.

K bodu 18

Vyplývajúc z aplikačnej praxe bolo ustanovenie § 16 ods. 3 doplnené. Ide predovšetkým o jednoznačnosť v určení, s ktorou organizáciou zodpovednosti výrobcov pre obaly musí mať ten, kto vykonáva zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov uzatvorenú zmluvu podľa § 59 ods. 2 zákona o odpadoch.

K bodu 19  

Z praxe vyplynulo, že 15 pracovných dní nie je postačujúcich na splnenie uvedenej povinnosti. V aplikačnej praxi je problém získať relevantné doklady o zhodnotení vykúpených odpadov od subjektov vykonávajúcich výkup, preto sú v zákone špecifikované.

K bodu 20  

Legislatívno-technická úprava. 

K bodu 21  

V nadväznosti na ustanovenie odseku 9, kde sa vymedzujú povinnosti pri zbere kovového odpadu uvedeného v odseku 7 okrem výkupu kovového odpadu, je potrebné rozšíriť povinnosti uvedené v odseku 7 aj na zber kovového odpadu. 

K bodu 22  

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba vypustiť predmetné ustanovenie, nakoľko uvedená požiadavka bola v praxi ťažko vykonateľná. 

K bodu 23

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba vypustiť predmetné ustanovenie, nakoľko uvedená požiadavka bola v praxi ťažko vykonateľná.

K bodu 24  

Uvedená zmena súvisí so znížením administratívnej záťaže pre prevádzkovateľa zariadenia na zhodnocovanie odpadov alebo zneškodňovanie odpadov, ktorý si bude plniť evidenčné a ohlasovacie povinnosti podľa § 14 ods. 1 písm. g) tohto zákona ako držiteľ odpadu, a nie aj podľa § 17 ods. 1 písm. f). 

K bodu 25  

Doplnenie orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, ktorému sa ohlásenia podávajú. Nejedná sa o zavedenie novej ohlasovacej povinnosti, ale iba o precizovanie legislatívneho textu doplnením orgánu, ktorému je potrebné ohlásenia podávať.

K bodu 26  

V nadväznosti na návrh novely zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (§ 26 ods. 9) sa dopĺňa povinnosť prevádzkovateľa skládky odpadov.

K bodu 27  

K odseku 1:

Uvedenou zmenou sa upresňuje definícia ortuti a upravuje sa rozsah pôsobnosti zákona pre oblasť nakladania s ortuťou v súlade s novým nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/852 zo 17. mája 2017 o ortuti a o zrušení nariadenia (ES) č. 1102/2008 (ďalej len „nariadenie o ortuti“), ktoré sa uplatňuje  od 1. januára 2018. 

K odseku 2:

Ponecháva sa pôvodné znenie.

K odsekom 3 až 8:

Zosúladenie s novým nariadením o ortuti. 

Odpadová ortuť pochádzajúca z veľkých zdrojov uvedených v čl. 11 nariadenia o ortuti musí byť zneškodnená trvalým uložením v úložisku trvalého uskladnenia ortuti. Pred trvalým uložením musí byť odpadová ortuť spracovaná tak, aby bola v pevnom skupenstve, stabilná a nerozpustná vo vode. Keďže dostupná kapacita zariadení na konverziu a solidifikácie odpadovej ortuti je obmedzená, bolo potrebné umožniť dočasne skladovať aj odpadovú ortuť v kvapalnom skupenstve.

K bodu 28  

Precizovanie textu v nadväznosti na doplnenie úložiska trvalého uskladnenia ortuti v súlade s § 20.

K bodu 29

Ustanovenie upravené v zmysle nariadenia o ortuti, podľa ktorého sa ortuť môže dočasne uskladňovať najneskôr do konca roku 2022, následne musí byť zabezpečená jej úprava na pevné skupenstvo a trvalé uloženie.

K bodu 30  

Precizovanie textu a doplnenie orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, ktorému je potrebné podávať ohlásenie.

K bodu 31  

Precizovanie textu v nadväznosti na doplnenie úložiska trvalého uskladnenia ortuti, nakoľko vyskladnenie ortuti je možné len z úložiska dočasného uskladnenia ortuti.

K bodu 32  

Vzhľadom na doplnenie úložiska trvalého uskladnenia ortuti bolo nevyhnutné doplniť aj povinnosti prevádzkovateľa tohto úložiska, ktoré sú obdobné ako povinnosti prevádzkovateľa úložiska dočasného uskladnenia ortuti.

K bodu  33

Nadpis je doplnený v nadväznosti na doplnenie úložiska trvalého uskladnenia ortuti.

K bodu 34  

Precizovanie textu v nadväznosti na doplnenie úložiska trvalého uskladnenia ortuti. 

K bodu 35

V nadväznosti na implementáciu nariadenia je nevyhnutné doplniť povinnosť aj pre prevádzkovateľa úložiska trvalého uskladnenia ortuti.

K bodu  36

Povinnosť prevádzkovateľa úložiska dočasného uskladnenia ortuti platí aj pre prevádzkovateľa úložiska trvalého uskladnenia ortuti.

K bodu  37

V zmysle nariadenia o ortuti môže byť kvapalná ortuť uložená na úložisku dočasného uskladnenia ortuti len do 31. decembra 2022. Na Európsku komisiu nariadenie o ortuti delegovalo právomoc prijať delegovaný akt, ktorým posunie účinnosť zákazu ukladať kvapalnú ortuť do úložiska dočasného uskladnenia ortuti.

K bodu  38

Povinnosti prevádzkovateľa úložiska dočasného uskladnenia ortuti platia aj pre prevádzkovateľa úložiska trvalého uskladnenia ortuti.

K bodu  39

Ustanovenie upravené v zmysle nariadenia o ortuti, podľa ktorého sa ortuť môže dočasne uskladňovať najneskôr do konca roku 2022, následne musí byť zabezpečená jej úprava na pevné skupenstvo a trvalé uloženie.

K bodu  40

Precizovanie textu v nadväznosti na doplnenie zariadenia na úpravu ortuti a úložiska trvalého uskladnenia ortuti, nakoľko ortuť je možné vyskladniť z úložiska dočasného uskladnenia ortuti nielen do úložiska trvalého uskladnenia ortuti, ale aj do zariadenia na úpravu ortuti.

K bodu  41

Ustanovenie upravené tak, aby sa zabezpečil účinný systém vysledovania odpadovej ortuti v celom reťazci nakladania s ortuťou.

K bodu  42

Z aplikačnej praxe vyplynulo, že ak  prevádzkovateľ skládky odpadov ukladá účelovú finančnú rezervu na samostatný vinkulovaný účet v banke, nemôže účelovú finančnú rezervu preniesť na iný účet v inej banke, aj keby to bolo za výhodnejších podmienok. Z tohto dôvodu bol doplnené ustanovenie týkajúce sa disponovania s prostriedkami účelovej finančnej rezervy.

K bodu  43

Na získanie viazanej živnosti „Podnikanie v oblasti nakladania s nebezpečným odpadom„ musí podnikateľ (alebo jeho ustanovený zodpovedný zástupca) splniť osobitné podmienky na odbornú spôsobilosť podľa § 25 ods. 9 tohto zákona. Táto odborná spôsobilosť na podnikanie v oblasti nakladania s nebezpečným odpadom sa zosúlaďuje s odbornou spôsobilosťou na autorizované spracovateľské činnosti v § 95 ods. 2 písm. b). Požiadavky na vzdelanie a prax budú stanovené tak, aby, na rozdiel od súčasného stavu, odbornú spôsobilosť (t. j. následne viazanú živnosť) bolo možné získať pri vysokoškolskom vzdelaní akéhokoľvek zamerania (v kombinácii s rokmi praxe, ktorých počet sa líši v závislosti od zamerania vysokoškolského vzdelania).

K bodu 44 

Zosúladenie právnej terminológie.

K bodu 45

Pôvodný odsek 6 sa vypúšťa vzhľadom na to, že staré vozidlá sú nebezpečný odpad a je nepostačujúce, aby ich preprava bola sprevádzaná iba sprievodným listom nebezpečného odpadu. Je potrebné kontrolovať odosielateľa aj príjemcu vo vzťahu k nakladaniu so starými vozidlami. Dopĺňa sa nový odsek 6, ktorý vychádza z požiadavky smernice EP a R 2008/98/ES o odpade a o zrušení určitých smerníc.

K bodu  46

Uvedenie správneho oddielu, keďže odsek 1 sa vzťahuje na všetky vyhradené výrobky. 

K bodu  47

Zmena odkazu v ustanovení je z dôvodu prečíslovania odsekov v § 73. V texte dochádza k zosúladeniu s účtovnou terminológiou.

Za finančné náklady sa nepovažujú výdavky na vybudovanie alebo výstavbu akéhokoľvek zariadenia v zmysle definície zákona o odpadoch. Príprava na opätovné použitie je činnosťou zhodnocovania, na ktorú sa vyžaduje osobitný súhlas. 

K bodu 48

Ustanovenie upravené tak, aby bolo zrejmé, že v prípade batérií a akumulátorov môže byť plnenie vyhradených povinností zabezpečené aj treťou osobou. 

K bodu  49

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba vyňať z výnimky ustanovenej týmto odsekom prenosné batérie a akumulátory, nakoľko nie je možné zabezpečiť plnenie podmienok uvedených v písmene a) až d).

K bodu  50

Umožňuje sa výrobcom vyhradených výrobkov, aby mali možnosť vykonať kontrolu efektivity vynaložených prostriedkov v OZV kedykoľvek, na základe písomnej žiadosti.

K bodu  51

Precizuje sa text, kedy je potrebné doručiť výpoveď zo strany obce alebo výrobcu, aby bola ukončená k 31. decembru kalendárneho roka.

K bodu  52

Precizovanie legislatívneho textu.

K bodu 53

Zosúladenie s § 28 ods. 1, kde je uvedené, že zakladateľom môže byť výrobca vyhradeného výrobku so sídlom v niektorom z členských štátov.

K bodu  54

Každý výrobca musí mať zmluvu s OZV, či už ide o výrobcu – zakladateľa alebo výrobcu – prevádzkovateľa alebo ostatných výrobcov. Zmluva uzatvorená za nediskriminačných podmienok znamená aj to, že princíp rovnosti sa uplatňuje vo vzťahu ku každému vyhradenému prúdu odpadov (cenová politika).

K bodu  55

Pre zabezpečenie riadneho fungovania celého systému nakladania s vyhradenými prúdmi odpadov je dôležité uzatvorenie zmluvy s príslušným koordinačným centrom tak, aby toto koordinačné centrum mohlo adresne „na zmluvnom základe“ určovať/zabezpečovať plnenie povinností OZV, napr. súvisiacich s rozdelením zodpovednosti vo vzťahu k presahujúcemu množstvu [§ 31 ods. 11 písm. c)] atď.  Preto bolo potrebné doplniť lehotu na uzavretie tejto zmluvy. Ak ide o organizáciu zodpovednosti výrobcov, ktorá je nová, rozhodujúce je nadobudnutie účinnosti autorizácie na jej činnosť. Ak ide o novozaložené koordinačné centru, rozhodujúci je deň zápisu do Registra koordinačných centier.

K bodu  56

Uvedená zmena v termíne, kedy je OZV povinná zaslať ministerstvu zoznam obcí, bola požadovaná z aplikačnej praxe, aby bol zabezpečený transparentnejší systém. Do konca januára musí OZV vedieť, s ktorými obcami je vo zmluvnom vzťahu. Zároveň sa ustanovuje povinnosť zverejňovať tento zoznam obcí na webovom sídle OZV. 

K bodu  57

V zákone o odpadoch absentovala lehota, v rámci ktorej by mala OZV prípadný zisk použiť na zákonom presne vymedzený účel. Nakoľko v aplikačnej praxi boli nejasnosti týkajúce sa použitia prípadného zisku OZV, toto ustanovenia bolo doplnené tak, aby bolo jednoznačne jasné, že prípadný zisk sa nesmie použiť na odmeny členov orgánov OZV. Prípadný zisk musí OZV použiť len na plnenie povinností vyplývajúcich zo zákona o odpadoch. Cieľom uvedenej zmeny je zefektívniť nakladanie s finančnými prostriedkami výrobcov vyhradených výrobkov.

K bodu  58

V texte sa upresňuje, k čomu sa vzťahujú presahujúce množstvá, ktoré je OZV povinná oznámiť koordinačnému centru vo vzťahu k tomu vyhradenému prúdu odpadu, ktorý pochádza z vyhradeného výrobku uvádzaného na trh zmluvnými výrobcami OZV. Táto oznamovacia povinnosť sa vzťahuje na OZV pre obaly, OZV pre elektrozariadenia  a OZV pre batérie a akumulátory. Pre elektroodpad a použité batérie a akumulátory je potrebné, aby OZV oznamovala výlučne presahujúce množstvá vzťahujúce sa k cieľom ich zberu. A to z toho dôvodu, aby následne Slovenská republika mohla preukázať EK plnenie limitov z príslušných smerníc, pojednávajúcich o týchto odpadoch.   

V ustanovení sa zároveň upresňuje, dokedy je OZV povinná oznámiť presahujúce množstvá koordinačnému centru. Zároveň sa mení úprava možnosti/povinnosti OZV ponúknuť presahujúce množstvá ostatným členom koordinačného centra. Pre OZV pre obaly je ustanovená povinnosť ponúknuť presahujúce množstvá v prospech ostatných členov koordinačného centra pre prúd odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov, pričom títo členovia sú povinní ponúknuté množstvá prijať pri dodržaní nediskriminačných podmienok.

Ak ido o OZV pre elektrozariadenia a OZV pre batérie a akumulátory, zákon o odpadoch ponecháva možnosť ponúknuť presahujúce množstvá v prospech ostatných členov príslušného  koordinačného centra. 

K bodu 59

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba vyžiadať údaje preukazujúce spôsob plnenia povinností OZV bez podmienky začatia konania o zrušení autorizácie. V samotnej výzve bude stanovený termín na doručenie požadovaných údajov v závislosti od charakteru týchto údajov. 

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba zriadenia orgánu kontroly, ktorý dohliada nad dodržiavaním plnenia povinností, ktoré OZV vyplývajú zo zákona o odpadoch. Ak OZV má zriadený kontrolný orgán, nemusí zriadiť ďalší, len je potrebné zosúladiť jeho organizačnú štruktúru a kompetencie s touto zákonnou úpravou. Ak OZV nemá zriadený kontrolný orgán, je povinná si ho v zmysle tohto ustanovenia zriadiť. V záujme sprehľadnenia a transparentnosti plnenia povinností sa ustanovuje pre OZV pre obaly, aby vypracovala štvrťročnú správu o činnosti a zverejnila ju na svojom webovom sídle. 

K bodu  60

Uvedenou zmenou sa chce zamedziť možnosti nevyrovnanosti systému v súvislosti s povinnosťou OZV prevádzkovať funkčný a vyrovnaný systém združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu počas celej doby jej pôsobenia. 

K bodu 61

Precizovanie legislatívneho textu. Platnosť rozhodnutia sa mení na účinnosť. Pojem platnosť a pojem účinnosť sú obsahovo dva rozdielne pojmy, z uvedeného dôvodu bolo nevyhnutné vykonať toto precizovanie legislatívneho textu tak, aby bolo zrejmé, že povinnosť tohto ustanovenia sa vzťahuje k účinnosti rozhodnutia. 

K bodu  62

V súvislosti so zavedením dozorného orgánu organizácie zodpovednosti výrobcov je potrebné určiť jeho oprávnenia voči organizácie zodpovednosti výrobcov, v ktorej pôsobí a ktoré súvisia s kontrolou vymenovaných povinností. 

Cieľom tohto ustanovenia je zabezpečiť v prípade člena – zástupcu štátu, menovaného ministrom životného prostredia - odborný dohľad nad dodržiavaním povinností vyplývajúcich zo zákona o odpadoch. Najvyšší orgán OZV môže rozhodnúť, či doplní tento kontrolný orgán o členov podľa bodov 2 a 3.

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba doplniť, že jednou z náležitostí zmluvy medzi organizáciou zodpovednosti výrobcov a výrobcom vyhradeného výrobku musí byť úprava spôsobu a postupu vrátenia finančných prostriedkov zazmluvnenému výrobcovi vyhradeného výrobku pre prípad zrušenia tejto organizácie zodpovednosti výrobcov. Aby bolo vopred zrejmé a nedochádzalo k nejasnostiam ohľadom finančného vyrovnania.

K bodu  63

Ustanovuje sa, za akých podmienok a do akého termínu je výrobca vyhradeného výrobku, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálne povinný uzatvoriť zmluvu s koordinačným centrom. 

K bodu  64

S ohľadom na poznatky z praxe je potrebné spresniť, že uvedená povinnosť sa nevzťahuje na výrobcu obalov.

K bodu  65

V texte sa spresňuje, k čomu sa vzťahujú presahujúce množstvá, ktoré je individuálny výrobca povinný oznámiť koordinačnému centru vo vzťahu k tomu vyhradenému prúdu odpadu, ktorý pochádza z vyhradeného výrobku uvádzaného na trh týmto individuálnym výrobcom.

Pre elektroodpad a použité batérie a akumulátory je potrebné, aby výrobca elektrozariadení a batérií a akumulátorov oznamoval najmä (resp. výlučne) presahujúce množstvá vzťahujúce sa k cieľom ich zberu. A to z toho dôvodu, aby následne SR mohla preukázať EK plnenie limitov z príslušných smerníc, pojednávajúcich o týchto odpadoch. Výrobca elektrozariadení a výrobca batérií a akumulátorov môžu presahujúce množstvá ponúknuť ostatným členom príslušného KC. V ustanovení je doplnená lehota, do ktorej je povinný výrobca, ktorý si plní vyhradené povinnosti individuálne, oznámiť presahujúce množstvá koordinačnému centru.

K bodu 66

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba vyžiadať údaje, preukazujúce spôsob plnenia povinností individuálne bez podmienky začatia konania o zrušení autorizácie. 

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba doplniť ustanovenie v písmene n) aj pre osoby, ktoré nie sú držiteľmi odpadu ale zo zákona plnia iné povinnosti. Obdobná povinnosť vzťahujúca sa na držiteľov odpadu je už ustanovená v § 14 ods. 1 písm. k).

K bodu 67

Vypúšťa sa povinnosť zasielať potvrdenia o zápise do registra výrobcov vyhradených výrobkov. Výrobca po zaslaní žiadosti o zápis do registra, ak je v súlade s § 30 ods. 1, je do registra zapísaný. Registre sú verejne dostupné na webovej stránke ministerstva. 

K bodu  68

Vypúšťa sa povinnosť zasielať potvrdenia o zápise do registra výrobcov vyhradených výrobkov. Výrobca po zaslaní žiadosti o zápis do registra, ak je v súlade s § 30 ods. 1, je do registra zapísaný. Registre sú verejne dostupné na webovej stránke ministerstva. 

K bodu  69

Vzhľadom na zavedenie registrácie pre koordinačné centrá je nevyhnutné doplniť toto ustanovenie aj o podmienku, z ktorej vyplýva, že koordinačné centrum môže vykonávať činnosť len na základe registrácie udelenej ministerstvom.

K bodu  70

Odseky 4 a 5 v § 31 bolo potrebné upraviť z dôvodu výkladových nejasností.  

K bodu  71

Z aplikačnej praxe vyplynulo, že koordinačné centrá nesprávne chápu zavedenú legislatívnu skratku “klient“. Z tohto dôvodu bola legislatívna skratka vypustená. Každý výrobca vyhradeného výrobku, ktorý si plní vyhradené povinnosti individuálne, OZV a tretie osoby musia mať uzatvorenú zmluvu s príslušným KC a zároveň sú rovnocennými členmi KC.

K bodu  72

Je potrebné stanoviť lehotu dokedy je koordinačné centrum povinné predmetnú povinnosť splniť. Preto sa ustanovuje termín na prerozdelenie presahujúcich množstiev.

K bodu  73

Je nevyhnutné ustanoviť lehotu dokedy má koordinačné centrum zabezpečiť nápravu oznámeného stavu. Táto požiadavka vyplýva z poznatkov z praxe.

K bodu 74

Precizovanie legislatívneho textu z dôvodu rozšírenia možnosti ministerstva získavať požadované podklady aj v iných súvislostiach ako len pre potreby ohlasovacích povinností vo vzťahu k EÚ.

K bodu  75

K písmenu k):

OZV je povinná, v súlade s § 28 ods. 4 písm. f) a § 29 ods. 1 písm. c), uzatvoriť zmluvu s príslušným koordinačným centrom a následne plniť povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy. Na druhej strane však v súčasnom § 31 ods. 11 absentuje povinnosť koordinačného centra reagovať na podanú žiadosť, a  teda zmluvu aj reálne uzatvoriť. Do zákona sa dopĺňa, že táto zmluva musí byť uzavretá za nediskriminačných podmienok. To znamená, že nediskriminačné podmienky musia byť dodržané medzi koordinačným centrom a každým výrobcom vyhradeného výrobku, ktorý si plní vyhradené povinnosti individuálne a organizáciou zodpovednosti výrobcov, či sú jej zakladateľmi alebo nie. Súčasne je potrebné ustanoviť aj časový rámec dokedy je potrebné takúto zmluvu uzatvoriť. Takto sa dá zabezpečiť obojstranné riadne fungovanie oboch subjektov. Uvedený návrh má teda za cieľ odstrániť existujúce nedostatky vyplývajúce z praxe, keď príslušné koordinačné centrum dostatočne a včas nereaguje  na podané žiadosti o uzatvorenie zmluvy. 

K písmenu l):

Ustanovuje sa povinnosť vypracovanie štvrťročnej správy ako aj podrobnosti jej obsahu a predkladania.

K písmenu m):

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba doplniť ustanovenie v písmene m) aj pre osoby, ktoré nie sú držiteľmi odpadu, ale zo zákona plnia iné povinnosti. Obdobná povinnosť vzťahujúca sa na držiteľov odpadu je už ustanovená v § 14 ods. 1 písm. k). 

K písmenu n):

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba zriadenia orgánu kontroly, ktorý dohliada nad dodržiavaním plnenia povinností, ktoré koordinačnému centru vyplývajú zo zákona o odpadoch, a to aj v prípadoch, kedy takýto orgán nebol doposiaľ zriadený podľa osobitných predpisov.

K písmenu o):

Uvedená povinnosť sa zavádza v spojitosti s vytvorením dozornej rady koordinačného centra a jej oprávnenia na výkon kontrol v príslušnom koordinačnom centre.

K bodu 76

Z aplikačnej praxe vyplynulo, že KC obaly nie je schopné plniť v plnom rozsahu funkciu KC v zmysle ustanovení zákona. Ministerstvu túto skutočnosť oznámi a ministerstvo určí spôsob plnenia povinností. Zároveň, ak ustanovené povinnosti KC poruší opakovane, teda nebude môcť plniť povinnosti, je to dôvod na zrušenie KC.

K bodu  77

Zmena ustanovenia nadväzuje na zmenu lehoty v § 16 odsek 4.

K bodu  78

V súvislosti so zavedením dozorného orgánu koordinačného centra je potrebné určiť jeho oprávnenia voči koordinačnému centru, v ktorom pôsobí a ktoré súvisia s kontrolou vymenovaných povinností.  

K bodu 79

Odstránenie transpozičného deficitu z EU Pilot (2016) 8727.

K bodu 80

Podľa § 35 ods. 1 je výrobca povinný zabezpečiť nakladanie s elektroodpadom, ak pochádza z elektrozariadení z jeho výroby, predaja alebo cezhraničnej prepravy do Slovenskej republiky. T. z., že by nemalo dochádzať ku krížovému plneniu povinnosti výrobcu inými kategóriami, ktoré neuviedol na trh v Slovenskej republike. Súčasná definícia zberového podielu sa vzťahuje na zberový podiel z celkového množstva elektrozariadení, ktoré boli uvedené na trh a z celkového množstva zozbieraných elektroodpadov a dáva možnosť výrobcom zabezpečovať plnenie povinností inými druhmi elektroodpadu, ktoré majú výhodné ceny výstupných surovín a nezohľadňujú náklady na elektroodpad s elektrozariadení, ktoré výrobca uviedol na trh. Zberový podiel sa určuje pre každú kategóriu podľa prílohy č. 6 II. samostatne.

K bodu  81

Odstránenie transpozičného deficitu z EU Pilot (2016) 8727.

K bodu  82

V ustanoveniach § 34, v ktorom sú uvedené povinnosti výrobcov elektrozariadení, absentuje povinnosť, podľa ktorej je výrobca elektrozariadení povinný splniť svoj zberový podiel (definícia zberového podielu je pritom uvedená v § 32 ods. 29). Tento stav nie je v súlade napríklad  s povinnosťami výrobcov batérií a akumulátorov, kde je povinnosť rovnakého znenia zavedená v § 46 ods. 1 písm. c), § 47 ods. 1 písm. c) ale aj v § 48 ods. 2 písm. c).

To znamená, že pri výrobcoch elektrozariadení absentuje povinnosť, ktorá zaviaže takéhoto výrobcu zabezpečiť zber elektroodpadu minimálne v rozsahu jeho zberového podielu (§ 27 ods. 4 písm. j) sa vzťahuje len na výpočet zberového podielu – teda nie na jeho splnenie).

Navrhovanou úpravou sa odstráni táto nejednoznačnosť a nesúlad v zákone.

K bodu  83

Precizovanie legislatívneho textu. Odstránenie duplicity povinností v súvislosti s § 34 ods. 1 písm. g). 

K bodu 84

Oprava gramatickej chyby. 

K bodu  85

Precizovanie legislatívneho textu. Odstránenie duplicity povinností v súvislosti s § 34 ods. 1 písm. g). 

K bodu  86

Odstránenie transpozičného deficitu z EU Pilot (2016) 8727. Zároveň bolo ustanovenie prečíslované z dôvodu vypustenia písmena h) v § 34 ods. 1. Uvedené znenie je po EÚ Pilote odobrené Komisiou.

K bodu  87

Precizovanie legislatívneho textu.

K bodu  88

Zmenou ustanovenia sa znižuje administratívna záťaž spracovateľov elektroodpadu. Ruší sa podávanie ohlásení na ministerstvo, ostáva podávanie ohlásení na výrobcu a príslušnú OZV.

K bodu  89

Precizovanie legislatívneho textu.

K bodu  90

Pre zabezpečenie riadneho fungovania celého systému nakladania s vyhradenými prúdmi odpadov je dôležité uzatvorenie zmluvy s príslušným koordinačným centrom tak, aby toto koordinačné centrum mohlo adresne „na zmluvnom základe“ určovať/zabezpečovať plnenie povinností tretej osoby, napr. súvisiacich s rozdelením zodpovednosti vo vzťahu k presahujúcemu množstvu [§ 31 ods. 11 písm. c)] atď.  Preto bolo potrebné doplniť lehotu na uzavretie tejto zmluvy. Ak ide o tretiu osobu, ktorá je nová, rozhodujúce je nadobudnutie účinnosti autorizácie na jej činnosť. Ak ide o novozaložené koordinačné centru, rozhodujúci je deň zápisu do Registra koordinačných centier.

K bodu 91

Uvedená zmena v termíne, kedy je tretia osoba povinná zaslať ministerstvu zoznam obcí, bola požadovaná z aplikačnej praxe, aby bol zabezpečený transparentnejší systém. Do konca januára musí tretia osoba vedieť, s ktorými obcami je vo zmluvnom vzťahu. Zároveň sa ustanovuje povinnosť zverejňovať tento zoznam obcí na webovom sídle tretej osoby.

K bodu 92

V texte sa upresňuje, k čomu sa vzťahujú presahujúce množstvá, ktoré je tretia osoba povinná oznámiť koordinačnému centru vo vzťahu k tomu vyhradenému prúdu odpadu, ktorý pochádza z vyhradeného výrobku uvádzaného na trh zmluvnými výrobcami tretej osoby. Pre použité batérie a akumulátory je potrebné, aby tretia osoba oznamovala výlučne presahujúce množstvá vzťahujúce sa k cieľom ich zberu. 

V ustanovení sa zároveň upresňuje, dokedy je tretia osoba povinná oznámiť presahujúce množstvá koordinačnému centru. 

Zákon o odpadoch ponecháva možnosť ponúknuť presahujúce množstvá v prospech ostatných členov príslušného  koordinačného centra. 

K bodu  93

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba vyžiadať údaje preukazujúce spôsob plnenia povinností tretej osoby bez podmienky začatia konania o zrušení autorizácie. 

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba doplniť ustanovenie v písmene t) aj pre osoby, ktoré nie sú držiteľmi odpadu, ale zo zákona plnia iné povinnosti. Obdobná povinnosť vzťahujúca sa na držiteľov odpadu je už ustanovená v § 14 ods. 1 písm. k).

K bodu  94

Zosúladenie s § 27 ods. 6. Predmetné ustanovenie sa upravilo tak, aby bolo jednoznačné, že spôsob plnenia vyhradených povinností pre každý prúd odpadu je možný iba jednou organizáciou zodpovednosti výrobcov alebo treťou osobou.

K bodu  95

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba doplniť nové ustanovenie týkajúce sa prípravy na opätovné použitie batérií a akumulátorov tak, aby bolo zrejmé, že výsledkom prípravy na opätovné použitie batérií a akumulátorov je certifikovaný výrobok a subjekt, ktorý vykonal prípravu na opätovné použitie sa stáva výrobcom vyhradeného výrobku a musí si plniť všetky vyhradené povinnosti výrobcu. 

K bodu  96

Precizovanie legislatívneho textu. Z pôvodného znenia písmena c) nebolo jasné, že výrobcom obalov je dovozca, prípadne ten, kto uvádza na trh tovar v obaloch iným spôsobom ako podľa písmena a) a b).

K bodu 97

Precizovanie legislatívneho textu. Odstránenie rozporu s § 27 ods. 7, nakoľko uvedené ustanovenie sa netýka výrobcov obalov a neobalových výrobkov.

K bodu  98

Zníženie administratívnej záťaže pre podnikateľské subjekty (výrobcov obalov), ktoré uvádzajú na trh malé množstvá obalov. Zavádza sa spodný limit, pri ktorom nie je potrebné plniť určité vyhradené povinnosti.

K bodu  99

Precizovanie legislatívneho textu

K bodu  100

Dopĺňa sa ustanovenie, ktoré dopĺňa povinnú časť do zmluvy medzi OZV pre obaly a obcou.

K bodu  101

Ustanovuje sa, že OZV je oprávnená vykonávať v každej obci overenie funkčnosti a nákladovosti triedeného zberu. Máme za to, že touto zmenou má dochádzať k vyššej efektívnosti vynaložených prostriedkov výrobcov, ktoré vynakladajú prostredníctvom zmluvnej OZV za vykonávanie triedeného zberu oddelene zbieraných zložiek komunálnych odpadov. 

K bodu  102

Ustanovujú sa ďalšie dôvody na vypovedanie zmluvy OZV s obcou.

K bodu 103

Z dôvodu vypustenia ustanovení v § 64 ods. 2 písm. a) a b) a následným posunom písm. c) až j) na písm. a) až h) bolo potrebné upraviť aj ostatné ustanovenia zákona o odpadoch, ktoré odkazovali na § 64 ods. 2.

K bodu  104

Precizovanie legislatívneho textu.

K bodu  105

Zníženie administratívnej záťaže - príslušné ustanovenia sú duplicitné, keďže osoba oprávnená na zber starých vozidiel  je povinná viesť evidenciu a podávať ohlásenie podľa § 14. Pre staré vozidlá nie sú stanovené smernicou ciele zberu, iba záväzné limity pre rozsah opätovného použitia, zhodnocovania a recyklácie starých vozidiel. 

K bodu  106

Zber odpadových pneumatík sa uskutočňuje tromi spôsobmi, a to ako spätný zber prostredníctvom distribútorov, obcí, ak tak určia a zber, ktorý vykonávajú spracovatelia starých vozidiel preberaním starých vozidiel vrátane pneumatík, tvoriacich štandardnú súčasť výbavy vozidla. Podľa § 70 písm. g) zákona o odpadoch sú výrobcovia pneumatík povinní ohlasovať koordinačnému centru pre pneumatiky množstvo vyzbieraných odpadových pneumatík.

Aby koordinačné centrum pre pneumatiky získalo komplexnú informáciu o zozbieraných odpadových pneumatikách aj spracovateľmi starých vozidiel, bolo by žiadúce, aby spracovatelia starých vozidiel poskytli potrebné informácie aj koordinačnému centru pre prúd odpadových pneumatík.

Za štandardnú výbavu vozidla považujeme v zmysle § 69 ods. 6 zákona najviac 5 pneumatík (pneumatiky umiestnené na kolesách starého vozidla v počte 4 kusov a prípadne aj náhradná pneumatika).

Pokiaľ ide o odpadové pneumatiky mimo štandardnej výbavy vozidla, konečný používateľ ju môže v zmysle dikcie § 72 zákona odovzdať distribútorovi pneumatík alebo na zberný dvor alebo na iné miesto, ak tak obec určí.

K bodu  107

Oproti predchádzajúcej úprave sa z režimu šiesteho oddielu zákona vypustili pneumatiky, uvedené na trh v Slovenskej republike na kolesách motorových vozidiel a nemotorových vozidiel, nakoľko tieto pneumatiky sú neoddeliteľnou súčasťou týchto vozidiel. Pneumatiky ako súčasť vozidiel kategórie M1, N1 a trojkolesových motorových vozidiel okrem motorových trojkoliek podliehajú režimu piateho oddielu štvrtej časti zákona o odpadoch. Novou úpravou sa šiesty oddiel bude vzťahovať iba na pneumatiky, ktoré boli uvedené na trh Slovenskej republiky samostatne. 

K bodu  108

Definíciu výrobcu pneumatík treba chápať tak, že zahŕňa len tie subjekty, fyzické osoby - podnikateľov a právnické osoby, ktoré v rámci svojej podnikateľskej činnosti bez ohľadu na použitú techniku predaja, vrátane predaja na základe zmluvy uzatváranej na diaľku, uvádzajú pneumatiky na trh Slovenskej republiky samostatne (t.j. neumiestnené na vozidle). Zodpovedným za nakladanie so starým vozidlom vrátane všetkých jeho častí a materiálov, teda aj pneumatík je výrobca, ktorý uvádza na trh vozidlo vrátane pneumatík umiestnených na kolesách vozidla.

K bodu 109

Rozšírila sa definícia spätného zberu odpadových pneumatík, nakoľko spätný zber odpadových pneumatík sa môže vykonávať aj na zbernom dvore alebo na inom mieste určenom obcou, ak tak obec určí.

K bodu  110

Matematické precizovanie výpočtu trhového podielu výrobcu pneumatík.

K bodu  111

Návrh rozširuje povinnosť pre výrobcov pneumatík zabezpečiť spätný zber odpadových pneumatík najmenej na jednom mieste v každom okrese, a to buď prostredníctvom distribútorov pneumatík alebo obcí, ak obec určí, že spätný zber odpadových pneumatík sa bude vykonávať na  zbernom dvore alebo na inom mieste určenom obcou. Pre zabezpečenie riadneho fungovania celého systému spätného zberu odpadových pneumatík je dôležitá povinnosť mať uzatvorenú zmluvu s týmito subjektami, ak o to požiadajú.

K bodu  112

Precizovanie legislatívneho textu.

K bodu  113

Ide o zaužívaný inštitút na sprehľadnenia toku odpadových pneumatík, vďaka ktorému by malo byť možné určiť subjekty vyhýbajúce sa vyhradeným povinnostiam. Oddelené uvádzanie nákladov zároveň informuje konečných používateľov o tom, že náklady na spätný zber uhradili v cene výrobku.

K bodu  114

Distribútorom pneumatík ukladá nová povinnosť plniť si všetky svoje povinnosti na základe zmluvy s výrobcom pneumatík, ktorého keď o to požiada, výrobca pneumatík je povinný s ním túto zmluvu uzavrieť. To by malo zabezpečiť, že žiaden distribútor pneumatík nezostane nezazmluvnený. 

K bodu  115

Precizovanie textu. Slová „na predajných miestach“ sú nepresné vo vzťahu k definícii distribútora v § 69 ods. 9 zákona. Distribútorom je aj osoba, ktorá vykonáva len výmenu pneumatík bez ich predaja. 

K bodu  116

Oprava gramatickej chyby. Dochádza k zavedeniu povinnosti zabezpečiť zhodnotenie odpadových pneumatík do 31. januára nasledujúceho kalendárneho roka. To je potrebné za účelom zabrániť možnému umelému zvyšovaniu celkového množstva vyzbieraných pneumatík o množstvo odpadových pneumatík, vyzbieraných v predchádzajúcom roku a za účelom zabrániť špekulatívnemu vytváraniu rôznych „medziskladov“ vyzbieraných odpadových pneumatík za účelom ich neskoršieho predaja konkurenčným výrobcom k plneniu ich vyhradených povinností v inom období. Vzhľadom na nadväzujúce procesy (evidenčnej povinnosti do 28. februára) sa nastavila táto lehota do 31. januára kalendárneho roka vo vzťahu k odpadovým pneumatikám vyzbieraným v minulom roku.

K bodu  117

Ide o zaužívaný inštitút na sprehľadnenia toku odpadových pneumatík, vďaka ktorému by malo byť možné určiť subjekty vyhýbajúce sa vyhradeným povinnostiam. Oddelené uvádzanie nákladov zároveň informuje konečných používateľov o tom, že náklady na spätný zber uhradili v cene výrobku.

K bodu  118

Z aplikačnej praxe vyplynulo, že stanovením výrobkov, ktoré sa považujú za neobalový výrobok podľa kódov colného sadzobníka, dochádzalo zo strany výrobcov k obchádzaniu zákona. Ustanovením sa zavádza, že každý výrobok, ktorý po spotrebe bude končiť v komunálnom odpade a patrí do niektorého z materiálov uvedených v § 73 ods. 3, bude považovaný za neobalový výrobok. Zároveň sa ustanovuje, že knihy nebudú neobalovým výrobkom a vypúšťajú sa neobalové výrobky vyrobené z viacvrstvových kombinovaných materiálov na báze lepenky, keďže sa v praxi nevyskytujú.

K bodu  119

Z aplikačnej praxe vyplynulo, že stanovením výrobkov, ktoré sa považujú za neobalový výrobok podľa kódov colného sadzobníka, dochádzalo zo strany výrobcov k obchádzaniu zákona. Ustanovením sa zavádza, že každý výrobok, ktorý po spotrebe bude končiť v komunálnom odpade a patrí do niektorého z materiálov uvedených v § 73 ods. 3, bude považovaný za neobalový výrobok. Zároveň sa ustanovuje, že knihy nebudú neobalovým výrobkom a vypúšťajú sa neobalové výrobky vyrobené z viacvrstvových kombinovaných materiálov na báze lepenky, keďže sa v praxi nevyskytujú.

K bodu  120

Z aplikačnej praxe vyplynulo, že stanovením výrobkov, ktoré sa považujú za neobalový výrobok podľa kódov colného sadzobníka, dochádzalo zo strany výrobcov k obchádzaniu zákona. Ustanovením sa zavádza, že každý výrobok, ktorý po spotrebe bude končiť v komunálnom odpade a patrí do niektorého z materiálov uvedených v § 73 ods. 3, bude považovaný za neobalový výrobok. Zároveň sa ustanovuje, že knihy nebudú neobalovým výrobkom a vypúšťajú sa neobalové výrobky vyrobené z viacvrstvových kombinovaných materiálov na báze lepenky, keďže sa v praxi nevyskytujú. 

K bodu 121

Precizovanie ustanovenia, kto sa považuje za výrobcu neobalového výrobku. Táto zmena vyplynula z aplikačnej praxe, v niektorých prípadoch bolo ťažké určiť, kto je výrobcom neobalového výrobku. 

K bodu  122

Zavádza sa definícia trhový podiel výrobcu neobalového výrobku, ktorá je potrebná pre výpočet zberového podielu.

K bodu  123

Precizovanie legislatívneho textu. 

K bodu 124

Precizovanie legislatívneho textu súvisí s doplnením odseku 7.

K bodu  125

Vypúšťa sa ustanovenie definujúce VKM na báze lepenky. Toto ustanovenie je presunuté do § 80 medzi komunálne odpady, keďže na území obce takéto odpady vznikajú a nakladá sa s nimi.

K bodu  126

Zníženie administratívnej záťaže pre podnikateľské subjekty (výrobcov neobalových výrobkov), ktoré uvádzajú na trh malé množstvá výrobkov. Zavádza sa spodný limit, pri ktorom nie je potrebné plniť určité vyhradené povinnosti. 

K bodu  127

Uvedené ustanovenie bolo potrebné rozčleniť, nakoľko v praxi spôsobovalo problémy. Nakladanie s odpadom vzniknutým pri servisných, čistiacich a udržiavacích prácach je upravené v § 14 ods. 9 tohto zákona. 

K bodu  128

Z dôvodu bližšej špecifikácie a ujasnenia, kedy sa jedná o drobné stavebné odpady, bol doplnený odkaz na stavebný zákon. Uvedený odkaz sa nachádzal v predchádzajúcej právnej úprave pri povinnosti pôvodcu odpadov vypracovať program odpadového hospodárstva pre odpady z bežných udržiavacích prác zabezpečovaných fyzickou osobou v rozsahu do jedného m³ ročne od jednej fyzickej osoby. 

K bodu 129 

V praxi spôsobovalo obciam problémy, ak sa rozhodli pre spôsob kompostovania, ale nie všetci občania boli ochotní sa zapojiť do tohto systému. Kompostovanie je jednou z foriem triedeného zberu a občan je povinný sa zapojiť do systému zberu komunálnych odpadov v obci, ktorý obec upraví vo svojom všeobecne záväznom nariadení.

K bodu  130

Dochádza k zmene úhrady za zberné nádoby a kompostovacie zásobníky na triedený zber zložiek komunálnych odpadov, pri ktorých sa neuplatňuje rozšírená zodpovednosť výrobcov. Doposiaľ tieto náklady znášala obec. Úpravou sa táto povinnosť mení. Obec rozhodne, či náklady na zabezpečenie týchto zberných nádob a kompostovacích zásobníkov bude znášať sama alebo ich zahrnie do miestneho poplatku za KO a DSO alebo stanoví iný spôsob úhrady. 

K bodu  131

Precizovanie poznámky pod čiarou.

K bodu  132

V zmysle § 81 ods. 1 je obec zodpovedná aj za nakladanie s drobným stavebným odpadom. Obec určí, či zavedie množstevný zber alebo zber podľa potreby, najmenej však dvakrát do roka.  

K bodu  133

Vyhláška MŽP SR č. 371/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch ustanovila povinnosť obcí zabezpečiť kompostovacie zásobníky, avšak nezabezpečila aj povinnosť osvety občanov v prípade kompostovania a v tejto súvislosti je potrebné, aby obce zabezpečovali aj osvetu a informovanie občanov o kompostovaní. Obec je povinná zabezpečiť občanom aj zberné nádoby.

K bodu 134

Zmena ustanovenia súvisí s požiadavkou z aplikačnej praxe v súvislosti so spoplatnením drobného stavebného odpadu aj iným spôsobom ako je množstvový zber.

K bodu  135

Výnimka z povinnosti mať uzatvorenú zmluvu s obcou sa rozširuje aj pre zberné miesta elektroodpadu. Ten, kto bude vykonávať spätný zber použitých batérií a akumulátorov a elektroodpadu alebo zber prostredníctvom zberného miesta použitých batérií a akumulátorov a elektroodpadu, nemusí mať uzatvorenú zmluvu s obcou. 

K bodu  136

Povinnosť stanovená v § 81 ods. 13 v druhej vete je definovaná v ustanovení § 16 ods. 3 a 4, uvedeným sa odstránila duplicita stanovenia rovnakej povinnosti.

K bodu  137

Nakoľko jednou z povinností obce je aj zabezpečenie zavedenia a vykonávania triedeného zberu pre zložku viacvrstvové kombinované materiály na báze lepenky, ustanovujú sa podrobnosti uzatvárania zmluvy medzi obcou a subjektom, ktorý vykonáva triedený zber tejto zložky na území obce. 

K bodu  138

Zmena ustanovenia súvisí s požiadavkou z aplikačnej praxe v súvislosti so spoplatnením drobného stavebného odpadu. Ide o možnosť obce vybrať si spôsob zberu drobného stavebného odpadu vznikajúceho na jej území.

K bodu  139

Precizovanie textu. Odoberať odpadové pneumatiky od fyzických osôb na zbernou dvore v rámci spätného zberu nie je povinnosťou prevádzkovateľa zberného dvora, ale systém je postavený na dobrovoľnosti, spätný zber odpadových pneumatík sa bude vykonávať na  zbernom dvore, ak tak obec určí.

K bodu  140

Pre jednoznačnejšie vymedzenie zákazov vyplynula z aplikačnej praxe potreba doplniť a upraviť predmetné ustanovenie. Je dôležité, aby v prípade cezhraničného pohybu odpadov, ktorý podlieha predchádzajúcemu písomnému oznámeniu a súhlasu, boli dodržiavané aj podmienky uvedené v písomnom súhlase príslušného kompetentného orgánu (t. j. v súhlase MŽP SR).

K bodu  141

Predmetné ustanovenie bolo potrebné doplniť do zákona o odpadoch hlavne z dôvodu množiacich sa nezákonných prepráv odpadu podliehajúcich všeobecným požiadavkám na informácie uvedeným v článku 18 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1013/2006 o preprave odpadu (ďalej len „nariadenie“). 

Nariadenie napr. v článku 2 bod 14, 15 ako aj v článku 18 bod 1 písm. a) uvádza slovné spojenia „osoba pod jurisdikciou krajiny určenia“, „osoba pod jurisdikciou tohto členského štátu“, resp. „osoba pod jurisdikciou krajiny odoslania“, zároveň však nikde v texte bližšie nešpecifikuje uvedené pojmy, a teda aj vysvetlenie kto je táto osoba, čo spôsobuje v praxi značné problémy. 

Pre jednoznačnejšie určenie zodpovednej osoby hlavne pri prepravách, ktoré podliehajú všeobecným požiadavkám na informácie podľa článku 18 nariadenia, MŽP SR pristúpilo k zavedeniu uvedeného pojmu.

K bodu  142

V predmetnom ustanovení bol uvedený nesprávny odkaz.

K bodu  143

V súčasnosti zákon umožňuje vzniesť námietky len ak sa oznamovateľ, príjemca alebo osoba oprávnená konať v mene oznamovateľa alebo príjemcu, ktorý sa podieľa na cezhraničnom pohybe odpadov, dopustil priestupku, t. j. ak sa jedná o fyzickú osobu. Nie vždy je nezákonná preprava klasifikovaná ako priestupok, preto je potrebné doplniť aj prípady, kedy vyššie uvedeným osobám, t. j. oznamovateľovi, príjemcovi alebo osobe oprávnenej konať v mene oznamovateľa alebo príjemcu, boli za porušenia pri cezhraničnom pohybe odpadov uložené sankcie, t, j, ak sa jedná o fyzickú osobu – podnikateľa, resp. právnickú osobu.

K bodu  144

V súčasnosti zákon umožňuje vzniesť námietky len ak sa oznamovateľ, príjemca alebo osoba oprávnená konať v mene oznamovateľa alebo príjemcu, ktorý sa podieľa na cezhraničnom pohybe odpadov, dopustil priestupku, t. j. ak sa jedná o fyzickú osobu. Nie vždy je nezákonná preprava klasifikovaná ako priestupok, preto je potrebné doplniť aj prípady, kedy vyššie uvedeným osobám, t. j. oznamovateľovi, príjemcovi alebo osobe oprávnenej konať v mene oznamovateľa alebo príjemcu, boli za porušenia pri cezhraničnom pohybe odpadov uložené sankcie, t. j. ak sa jedná o fyzickú osobu – podnikateľa, resp. právnickú osobu.

K bodu  145

V predmetnom ustanovení bol uvedený nesprávny odkaz.

K bodu  146

Predmetná požiadavka vyplynula z praxe, nakoľko vznikla potreba vo vzťahu k plneniu vyhradených povinností.

K bodu  147

Predmetná požiadavka vyplynula z praxe, nakoľko vznikla potreba vo vzťahu k plneniu vyhradených povinností. 

K bodu  148

Dopĺňa sa ďalšia možnosť na zrušenie autorizácie výrobcu v prípade nesplnenia povinností podľa § 27 ods. 4 písm. e) alebo g).

K bodu  149

Rozširujú sa dôvody na zrušenie autorizácie pre tretiu osobu, čím dôjde k zosúladeniu s dôvodom na zrušenie autorizácie uvedenými v § 94 ods. 2 písm. f). 

K bodu  150

Rozširujú sa dôvody na zrušenie autorizácie pre výrobcu, ktorý si plní vyhradené povinnosti individuálne, čím dôjde k zosúladeniu s dôvodom na zrušenie autorizácie uvedeným v § 94 ods. 2 písm. f).

K bodu  151

V prípade vypustenia písmena c) sa jedná o precizovanie legislatívneho textu. Ustanovenia uvedené v písmene f) sa stali duplicitnými vo vzťahu k zmenám navrhnutým v § 94 ods. 3 písm. f) a ods. 4 písm. h).  

K bodu  152

V súvislosti so zriadením inštitútu koordinačných centier je nevyhnuté v zákone upraviť podmienky registrácie koordinačného centra a podmienky jeho zrušenia. 

K bodu  153

Zmena v písmene a) nadväzuje na zmenu v § 95 ods. 6. Na výkon činnosti odborne spôsobilej osoby na autorizovanú spracovateľskú činnosť sa vyžaduje bezúhonnosť. Ministerstvo zruší osvedčenie na autorizovanú činnosť odborne spôsobilej osobe, ktorá prestala byť bezúhonnou. V § 95 ods. 6 bude doplnená nová povinnosť pre odborne spôsobilé osoby na autorizovanú spracovateľskú činnosť oznamovať ministerstvu bezodkladne zmenu údajov, na základe ktorých im bolo osvedčenie vydané, t. j. aj stratu bezúhonnosti. Nie je teda potrebné, aby odborne spôsobilé osoby, u ktorých nedošlo k zmene bezúhonnosti, o tomto informovali ministerstvo každé tri roky. V súčasnom znení predmetného ustanovenia navyše nie je definovaný začiatok lehoty „tri roky“.

Zmena v písmene b) vyplynula z potreby zosúladenia terminológie (konkrétne pojmu „stredoškolské vzdelanie“) v zákone o odpadoch so zákonom č. 245/2008 o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu  154  

Je potrebné doplniť povinnosti odborne spôsobilých osôb na autorizovanú spracovateľskú činnosť. Bola doplnená povinnosť nahlásiť zmenu údajov (napr. nová adresa trvalého bydliska, strata bezúhonnosti), na základe ktorých bolo vydané osvedčenie na autorizovanú činnosť. Podľa povahy nahlásenej zmeny potom ministerstvo osvedčenie zmení alebo zruší. 

Odborne spôsobilé osoby na autorizovanú spracovateľskú činnosť sú ďalej povinné zúčastniť sa na základe výzvy ministerstva preškolenia alebo úspešne absolvovať novú skúšku (ak dôjde k zásadným zmenám stavu techniky alebo predpisov v odpadovom hospodárstve). V praxi to znamená, že môžu nastať dve možnosti. V prvom prípade ministerstvo vyzve odborne spôsobilé osoby, aby sa zúčastnili preškolenia. Odborne spôsobilú osobu, ktorá sa preškolenia nezúčastní, ministerstvo vyzve, aby sa zúčastnila skúšky. Ak sa odborne spôsobilá osoba nedostaví ani na skúšku (alebo ju neabsolvuje úspešne), ministerstvo jej zruší osvedčenie. Alebo ministerstvo zvolí druhú možnosť a vyzve všetky odborne spôsobilé osoby na absolvovanie skúšky. V tejto povinnosti nedochádza k zmene, iba sa dopĺňajú slová „úspešne absolvovať“ (nové overenie, t.j. skúšku). Odborne spôsobilá osoba musí nové overenie odbornej spôsobilosti úspešne absolvovať a nielen sa ho zúčastniť, v opačnom prípade ministerstvo odborne spôsobilej osobe zruší osvedčenie na autorizovanú spracovateľskú činnosť.

K bodu  155

Zavádza sa nová možnosť zmeny osvedčenia na autorizovanú činnosť v prípade, že nastanú skutočnosti, pre ktoré odborne spôsobilá osoba na autorizovanú spracovateľskú činnosť nemôže predmetnú činnosť riadne vykonávať pre všetky autorizované spracovateľské činnosti, na ktoré má udelené osvedčenie (napr. úspešne neabsolvuje nové overenie odbornej spôsobilosti podľa § 95 ods. 6 pre niektorú z autorizovaných spracovateľských činností).

K bodu  156

Zmena nadväzuje na zmenu v § 95 ods. 6. Ak dôjde k zásadným zmenám stavu techniky alebo všeobecne záväzných právnych predpisov v odpadovom hospodárstve, odborne spôsobilá osoba na autorizovanú spracovateľskú činnosť má povinnosť zúčastniť sa na základe výzvy ministerstva preškolenia alebo úspešne absolvovať nové overenie odbornej spôsobilosti, a nielen sa ho zúčastniť. V opačnom prípade mu ministerstvo osvedčenie na autorizovanú činnosť zruší.

K bodu  157

Zmena nadväzuje na zavedenie novej povinnosti pre odborne spôsobilé osoby na autorizovanú spracovateľskú činnosť v § 95 ods. 6, ktorou je oznamovať ministerstvu bezodkladne zmenu údajov, na základe ktorých bolo vydané osvedčenie na autorizovanú činnosť. Ministerstvo môže zrušiť osvedčenie na autorizovanú činnosť odborne spôsobilej osobe, ktorá si túto povinnosť nesplní.

K bodu  158

Precizovanie legislatívneho textu. Jedná sa o odstránenie nepresnosti, ktorá sa stala v procese tvorby zákona č. 79/2015 Z. z. 

K bodu  159

Precizovanie textu v nadväznosti na doplnenie úložiska trvalého uskladnenia ortuti v súlade s § 20.

K bodu  160

Precizovanie textu v nadväznosti na doplnenie úložiska trvalého uskladnenia ortuti v súlade s § 20. Na základe tohto doplnenia bolo potrebné rozšírenie súhlasu na uzavretie úložiska dočasného uskladnenia ortuti aj o súhlas na uzavretie úložiska trvalého uskladnenia ortuti alebo jeho časti a monitorovanie uzavretého úložiska.

K bodu  161

Zavedenie predmetného nového súhlasu v písmene u) je potrebné z hľadiska existujúcej praxe. Pri  nakladaní s komunálnym odpadom je snaha znižovania nákladov na dopravu, ktoré sa dosiahnu prekladaním komunálneho odpadu na prekládkových staniciach z menších vozidiel (2 - 3 tonových) do veľkých (20 - 24 tonových) a následná doprava do spaľovní resp. na skládku odpadov.

Zavedenie predmetného nového súhlasu v písmene v) je potrebné z hľadiska existujúcej praxe, keď pri výstavbe veľkých stavebných celkov vznikajú veľké objemy výkopovej zeminy (státisíce ton), ktorá sa má v budúcnosti použiť pri výstavbe ciest, cestných obchvatov a pod. a do času tejto výstavby je potrebné mať túto výkopovú zeminu uloženú, skladovanú.

K bodu  162

Zmena nadväzuje na zmenu v § 97 odsek 1. Jedná sa o doplnenie náležitostí novo zavedených súhlasov v súlade so smernicou EP a Rady 2008/98/ES o odpade a o zrušení určitých smerníc.

K bodu  163

Zmena nadväzuje na zmenu v § 97 odsek 1. Jedná sa o doplnenie náležitostí novo zavedených súhlasov v súlade so smernicou EP a Rady 2008/98/ES o odpade a o zrušení určitých smerníc. V prípade súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. f) na nakladanie s nebezpečnými odpadmi sa ustanovuje konkrétne v prípade prepravy nebezpečných odpadov výnimka z povinnosti uvádzania technických požiadaviek a bezpečnostných opatrení v súhlase, nakoľko sa nejedná o prevádzku zariadenia.

K bodu  164

Potreba doplnenia lehoty dokedy je prevádzkovateľ skládky povinný ukončiť rekultiváciu skládky vznikla z viacerých podnetov z praxe, kde dochádza k posúvaniu/predlžovaniu termínov a uzatvárania a rekultivácie skládok odpadov. 

Zosúladenie so zákonom č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu  165

Precizovanie legislatívneho textu.

K bodu  166

Pôvodné ustanovenie § 97 ods. 11 sa vypúšťa nakoľko z hľadiska praxe sa neosvedčilo, keď posúdenie splnenia podmienok pre vedľajší produkt sa ponechalo na pôvodcovi a nie na orgáne štátnej správy. Z praxe vyplýva, že u veľkých pôvodcov sa tak skladujú veľké objemy odpadov, ktoré si pôvodca prehlásil za vedľajší produkt.

Zároveň sa navrhuje nový odsek 11 z dôvodu precizovanie textu v nadväznosti na doplnenie úložiska trvalého uskladnenia ortuti v súlade s § 20.

K bodu  167

Precizovanie textu v nadväznosti na doplnenie úložiska trvalého uskladnenia ortuti v súlade s § 20.

K bodu  168

V nadväznosti na zavedenie nového súhlasu na uzavretie úložiska trvalého uskladnenia ortuti podľa § 97 ods. 1 písm. r) bolo potrebné doplniť nové ustanovenie týkajúce sa tohto súhlasu. 

K bodu  169

Bolo potrebné v prípade súhlasu podľa § 97 ods. 6 ustanoviť, že uvedený súhlas sa nepredlžuje z dôvodu dodržania lehoty na začatie, uzavretie a rekultiváciu skládky odpadov. V rámci režimu udeľovania súhlasov je možné v súlade s § 97 ods. 17 platnosť súhlasu predĺžiť, a to aj opakovane, ak nedošlo k zmene skutočností, ktoré sú rozhodujúce na vydanie súhlasu. Súhlas na skladovanie výkopovej zeminy možno (tak ako aj ostatné súhlasy udeľované podľa § 97) v súlade s § 97 ods. 16 udeliť len na určitý čas, najviac na päť rokov. Táto doba na skladovanie výkopovej zeminy do doby jej následného využitia je dostatočná a nie je potrebné ju predlžovať, čím sa zabráni aj prípadnému zneužívaniu udeľovania týchto súhlasov.

K bodu  170

Zmena nadväzuje na zmenu v § 98 (vloženie nového odseku 4). Povinnosti súvisiace s výkonom prepravy odpadu budú upravené v novom samostatnom odseku.

K bodu  171

Členské štáty majú podľa článku 26 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES o odpade a o zrušení určitých smerníc povinnosť viesť register zariadení alebo podnikov, ktoré zbierajú alebo prepravujú odpad v rámci náplne svojej profesionálnej činnosti.

Smernica 75/442/EHS o odpadoch túto povinnosť ustanovovala v čl. 12 nasledovne: „Zariadenia alebo podniky, ktoré vykonávajú zber alebo prepravu odpadu na obchodnom základe (na základe podnikania - neoficiálny preklad) alebo ktoré zariaďujú zneškodňovanie či zhodnocovanie odpadu v mene tretej osoby (obchodníci či sprostredkovatelia), musia príslušné orgány registrovať, pokiaľ nepodliehajú povoľovaciemu konaniu."

V Rozsudku Súdneho dvora vo veci C-270/03 sa v tejto súvislosti uvádza, že pojem preprava odpadu na základe podnikania použitý v článku 12 smernice 75/442/EHS o odpadoch sa vzťahuje nielen na toho, kto vykonáva prepravu odpadu vyprodukovaného tretími osobami v rámci výkonu profesie dopravcu, ale aj na toho, kto síce nevykonáva profesiu dopravcu, ale prepravuje v rámci svojej vlastnej podnikateľskej činnosti odpady, ktoré sám vyprodukoval. Požiadavka, aby bola preprava vykonaná „na obchodnom základe (na základe podnikania – neoficiálny preklad)“, napovedá, že ak aj článok 12 nestanovuje, že musí ísť o výhradnú činnosť alebo o hlavnú činnosť dotknutých podnikov, činnosť prepravy odpadu musí predstavovať bežnú a pravidelnú činnosť týchto podnikov. V rozsudku sa ďalej uvádza, že článok 12 smernice podriaďuje registračnej povinnosti zariadenia alebo podniky, ktoré v rámci svojej činnosti zabezpečujú bežným a pravidelným spôsobom prepravu odpadu, či už je to odpad vyprodukovaný tretími osobami, alebo nimi samými. Zo žiadneho z ustanovení nevyplýva, že na túto povinnosť by sa mohla vzťahovať výnimka založená na povahe alebo kvantite odpadu.

Uvedená povinnosť registrácie pri preprave odpadov je v Slovenskej republike ustanovená v § 98 zákona o odpadoch. Z doterajšej praxe vyplynula potreba jednoznačne definovať podmienky registrácie subjektov, ktoré vykonávajú prepravu odpadu. Z tohto dôvodu sa povinnosti týchto subjektov vyčleňujú do nového samostatného odseku.

Registrácii podliehajú dopravcovia odpadu, ktorí vykonávajú prepravu odpadu pre cudziu potrebu v rámci svojej profesionálnej činnosti, t. j. v rámci predmetu podnikateľskej činnosti charakteru „preprava tovaru“ alebo „nákladná doprava“, a to na základe predloženia oprávnenia podľa osobitného predpisu, ako je napr. povolenie podľa zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov.

Ďalej registrácii podliehajú dopravcovia odpadu, ktorí vykonávajú prepravu odpadu pre vlastnú potrebu (vlastnými alebo prenajatými vozidlami) v rámci svojej profesionálnej činnosti, t. j. v rámci predmetu podnikateľskej činnosti „nakladanie s nebezpečným odpadom“ alebo „nakladanie s iným ako nebezpečným odpadom“, pričom túto skutočnosť preukáže predložením výpisu z obchodného alebo živnostenského registra.

Povinnosť registrácie sa nevzťahuje na dopravcov odpadu, ktorým bol udelený súhlas podľa § 97 ods. 1 alebo autorizácia podľa § 89 ods. 1.

K bodu  172

Za účelom zjednodušenia procesu registrácie podľa § 98 zákona bude vo vykonávacom predpise k zákonu uvedený vzor žiadosti o registráciu, ktorý budú môcť žiadatelia vyplniť a zaslať na príslušný okresný úrad, čo malo za následok preformulovanie tohto ustanovenia.

K bodu  173

Zmena nadväzuje na zmenu v § 98, nakoľko sa vložil nový odsek 4. 

K bodu  174

Zavádza sa povinnosť registrovaným osobám oznámiť zmenu údajov, na základe ktorých bola zaregistrovaná. V závislosti od oznámenej zmeny, orgán štátnej správy odpadového hospodárstva vykoná zmenu alebo, v odôvodnených prípadoch, aj výmaz v zozname registrovaných osôb a bude tak zabezpečená aktuálnosť zoznamu.

K bodu  175

Navrhovanou zmenou sa dosiahne zníženie administratívnej záťaže jednak pre fyzické osoby ako aj pre orgán štátnej správy odpadového hospodárstva. Navrhovaná zmena sa týka stavieb uskutočňovaných pre fyzickú osobu.

K bodu  176

Ide o duplicitu so súhlasom na terénne úpravy. Uvedená požiadavka je aj od banského úradu, nakoľko ide o duplicitu t. j. vydávania vyjadrenia aj súhlasu v tej istej veci.

K bodu  177

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba uplatniť inštitút vyjadrenia ako záväzné stanovisko pre všetky prípady uvedené v odseku 1. 

K bodu  178

Zmena vyplynula z potreby zosúladenia terminológie (konkrétne pojmu „stredoškolské vzdelanie“) v zákone o odpadoch so zákonom č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu  179

Osvedčenie o odbornej posudkovej spôsobilosti sa vydáva najviac na tri oblasti. Je potrebné túto skutočnosť v zákone jasne stanoviť.

K bodu  180

Osoby oprávnené na vydávanie odborných posudkov musia za účelom získania predĺženia osvedčenia o odbornej posudkovej spôsobilosti úspešne absolvovať nové preskúšanie. Z tohto dôvodu je potrebné doplniť podmienku úspešného absolvovania.

K bodu  181

Osoby oprávnené na vydávanie odborných posudkov sú povinné zúčastniť sa na základe výzvy ministerstva preškolenia alebo úspešne absolvovať novú skúšku (ak dôjde k zásadným zmenám stavu techniky alebo predpisov v odpadovom hospodárstve). V praxi to znamená, že môžu nastať dve možnosti. V prvom prípade ministerstvo vyzve osoby oprávnené na vydávanie odborných posudkov, aby sa zúčastnili preškolenia. Osobu oprávnenú na vydávanie odborných posudkov, ktorá sa preškolenia nezúčastní, ministerstvo vyzve, aby sa zúčastnila skúšky. Ak sa táto osoba nedostaví ani na skúšku (alebo ju neabsolvuje úspešne), ministerstvo jej zruší osvedčenie. Alebo ministerstvo zvolí druhú možnosť a vyzve všetky osoby oprávnené na vydávanie odborných posudkov na absolvovanie skúšky.

V tejto povinnosti nedochádza k zmene, iba sa dopĺňajú slová „úspešne absolvovať“ (nové overenie, t. j. skúšku). Osoba oprávnená na vydávanie odborných posudkov má povinnosť nové overenie odbornej posudkovej spôsobilosti úspešne absolvovať a nielen sa ho zúčastniť. Z tohto dôvodu je potrebné doplniť podmienku úspešného absolvovania.

K bodu  182

Zmena nadväzuje na zmenu v § 98. Súčasťou informačného systému odpadového hospodárstva je register osôb registrovaných podľa § 98, a to vo všetkých prípadoch, nielen podľa odsekov 1 a 2.

K bodu  183

Podľa článku 18 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1013/2006 o preprave odpadu (ďalej len “nariadenie“) členský štát môže v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi vyžadovať na účely kontroly, uplatňovania, plánovania a štatistiky informácie, ako je to uvedené v článku 18 ods. 1, o preprave, na ktorú sa vzťahuje tento článok. 

Nakoľko v rámci informačného systému odpadového hospodárstva za účelom kontroly, uplatňovania, plánovania a štatistiky bude povinnosť ohlasovať údaje aj podľa čl. 18 nariadenia, je potrebné do § 103 ods. 5 bod 6 doplniť aj osoby, ktoré organizujú prepravu v súlade s uvedeným ustanovením, t. j. v súlade s čl. 18 nariadenia.

K bodu  184

Uvedené ustanovenie bolo upravené v súlade s terminológiou používanou v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 o preprave odpadu.

K bodu  185

Slovenská inšpekcia životného prostredia a Colné orgány sú kontrolné orgány v oblasti cezhraničného pohybu odpadov. Z uvedeného dôvodu bude táto kompetencia doplnená do § 106 a § 111 zákona o odpadoch.

K bodu  186

Zmena nadväzuje na zmenu v § 95 ods. 6 a na zmenu v § 96 (vloženie nového odseku 3). Zároveň sa odčleňujú povinnosti súvisiace s odbornou spôsobilosťou na autorizovanú spracovateľskú činnosť od povinností súvisiacich s odbornou posudkovou spôsobilosťou presunutím ustanovení, ktoré sa týkajú odbornej posudkovej spôsobilosti, do § 105 ods. 2 písm. o) zákona. Bola odstránená duplicita povinnosti zabezpečovať odbornú prípravu osôb oprávnených na vydávanie odborných posudkov (povinnosť bude už len v § 105 ods. 2 písm. o) zákona).

K bodu  187

Odčleňujú sa povinnosti súvisiace s odbornou spôsobilosťou na autorizovanú spracovateľskú činnosť od povinností súvisiacich s odbornou posudkovou spôsobilosťou presunutím ustanovení, ktoré sa týkajú odbornej posudkovej spôsobilosti, z § 105 ods. 2 písm. k) zákona. Boli doplnené odkazy na konkrétne ustanovenia zákona.

K bodu  188

Zosúladenie s terminológiou podľa § 79.

K bodu  189

Oprava správneho gramatického tvaru.

K bodu  190

Uvedenie úplného znenia odkazu.

K bodu  191

K písmenu ag):

Uvedená zmena bola potrebná v súvislosti so zavedením novej povinnosti pre OZV plniť ciele zberu pre odpady z obalov a odpady z neobalových výrobkov, ktoré tvoria súčasť komunálneho odpadu.

K písmenu ah):

Vzhľadom na prijatie nových ustanovení (§ 94a a § 94b) je nevyhnuté v tejto veci určiť ministerstvu kompetencie s tým spojené.

K písmenu ai):

Odstránenie transpozičného deficitu z EU Pilot (2016) 8727.

K bodu  192

Text sa vypúšťa v nadväznosti na vypustenie § 71 ods. 1 písm. f).

K bodu  193

Precizovanie textu v nadväznosti na doplnenie úložiska trvalého uskladnenia ortuti v súlade s § 20 až 23.

K bodu  194

Text sa vypúšťa v nadväznosti na skutočnosť, že zákon č. 90/2017, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vypustil § 125 ods. 7. 

K bodu  195

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1013/2006 o preprave odpadu v prílohe II, časť 3, bod 14 umožňuje, v prípade cezhraničných pohybov odpadu podliehajúcich predchádzajúcemu písomnému oznámeniu a súhlasu, vyžiadať akékoľvek ďalšie informácie týkajúce sa posúdenia oznámenia. Nakoľko MŽP SR upraví doplňujúce podrobnosti o náležitostiach vo vykonávacom predpise je potrebné doplniť uvedené splnomocňovacie ustanovenie do § 105 ods. 3.

K bodu  196

Podrobnosti o vedení  dokumentácie o vozidlách umiestnených na určenom parkovisku nie je potrebné ustanoviť vyhláškou. Povinnosť vedenia evidencie o vozidlách prevzatých a odovzdaných na určené parkovisko ustanovenú v § 66 ods. 3 písm. b) si vedie každý prevádzkovateľ určeného parkoviska individuálne.

K bodu  197

Uvedená zmena súvisí s vypustením ustanovenia § 17 ods. 1 písm. f) a následným prečíslovaním nasledujúcich ustanovení.

K bodu  198

Vo vykonávacom predpise sa ustanovia podrobnosti o obsahu žiadostí o registráciu podľa § 98 ods. 1 až 4, napr. prostredníctvom vzoru žiadosti.

K bodu  199

Z praxe vyplynula potreba zaviesť informačné kampane aj v prípade predchádzania vzniku odpadov, z uvedeného dôvodu bola zavedená nová povinnosť obcí v § 81 ods. 7 písm. j). Nakoľko MŽP SR upraví podrobnosti k informačným kampaniam vo vykonávacom predpise je potrebné doplniť uvedené splnomocňovacie ustanovenie do § 105 ods. 3.

K bodu  200

Zmena nadväzuje na zmenu v § 105. Nakoľko z kompetencií ministerstva v § 105 ods. 2 písm. h) bola vypustená kompetencia „monitoruje cezhraničnú prepravu podozrivého elektrozariadenia, vyzýva na predloženie dokladov podľa § 88 ods. 2“, bolo potrebné predmetnú kompetenciu doplniť medzi kompetencie inšpekcie. 

K bodu  201

Vypustenie predmetného ustanovenia je potrebné z dôvodu, že uvedená povinnosť bola už v minulosti vypustená aj z kompetencií ministerstva. Udeľovanie súhlasov na prepravu nebezpečných odpadov presahujúcu územný obvod okresného úradu a súhlasov na prepravu nebezpečných odpadov presahujúcu územie kraja je v kompetencii okresných úradov v sídle kraja.

K bodu  202

Dopĺňaná sa povinnosť viesť evidenciu „Ohlásení o vzniku odpadu a nakladaní s ním pre  mobilné zariadenia na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadov“. Požiadavka vyplynula z potreby evidovania Ohlásení okresnými úradmi v sídle kraja, keďže vydávajú podľa § 107 písm. p) súhlas na vydanie prevádzkového poriadku mobilného zariadenia. Predmetné ohlásenia sa nebudú zasielať duplicitne aj na okresné úrady.

K bodu  203

Uvedená zmena súvisí s vypustením ustanovenia § 17 ods. 1 písm. f) a následným prečíslovaním ustanovení.

K bodu  204  

Zmena nadväzuje na vypustenie ustanovenia § 97 odsek 11.

K bodu  205

Do kompetencie okresného úradu v sídle kraja sa vkladajú tri súhlasy pričom dva sú nové a súhlas na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu sa len presúva z kompetencií okresného úradu. Dôvodom presunu súhlasu „na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu“ z prvostupňových orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva (okresné úrady) na druhostupňový orgán štátnej správy odpadového hospodárstva (okresné úrady v sídle kraja) je hlavne administratívna záťaž prvostupňových orgánov.

K bodu  206

Precizovanie legislatívneho textu.  

K bodu  207

Zrušenie evidenčných a ohlasovacích povinností podľa  § 17 ods. 1 písm. f) a doplnenie povinností vedenia evidencie okresnému úradu, nakoľko je tým orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva, ktorý vedie evidenciu týkajúcu sa aj skládky odpadov a úložiska dočasného a trvalého uskladnenia ortuti. 

K bodu  208

Zmena nadväzuje na zmenu v § 105. Nakoľko z kompetencií ministerstva v § 105 ods. 2 písm. h) bola vypustená kompetencia „monitoruje cezhraničnú prepravu podozrivého elektrozariadenia, vyzýva na predloženie dokladov podľa § 88 ods. 2“ bolo potrebné predmetnú kompetenciu doplniť medzi kompetencie orgánom štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva.

K bodu 209

Doplnenie kompetencie orgánu štátneho dozoru.

K bodu 210

Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydávanie osvedčení o odbornej posudkovej spôsobilosti a na vydávanie osvedčení o odbornej spôsobilosti na autorizovanú spracovateľskú činnosť, ako ani na konanie vedúce k vydávaniu týchto osvedčení (napr. podávanie žiadostí o skúšku, výzvy na doplnenie žiadostí) a ani na prípadnú zmenu a zrušenie týchto osvedčení. V prípade vydávania osvedčení a ich následných zmien, predĺženia alebo zrušenia sa teda nejedná o rozhodnutia v zmysle správneho poriadku a predpisy o správnom konaní sa na takéto konanie nevzťahujú. Túto skutočnosť je potrebné nanovo jasne definovať.

K bodu 211  

Predmetné ustanovenie sa dopĺňa o ďalšie konania, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní. 

K bodu 212

Uvedená zmena súvisí s vypustením ustanovenia § 17 ods. 1 písm. f) a následným prečíslovaním ustanovení.

K bodu 213 

Dôvodom zmeny predmetného ustanovenia je zosúladenie s ustanoveniami uvedenými v § 97. Predmetné ustanovenie priznáva obci postavenie účastníka konania vo vymenovaných prípadoch. Text, ktorý bol uvedený za vymenovanými ustanoveniami bol vypustený, nakoľko bol nadbytočný, pretože nebol úplne súladný s týmito vymenovanými ustanoveniami a do určitej miery znamenal obmedzenie prípadov, kedy sa obci priznáva účastníctvo konania.  

K bodu 214  

Z aplikačnej praxe vyplynula nevyhnutnosť upraviť znenie priestupkov – doplnili sa nové priestupky a niektoré znenia už existujúcich priestupkov boli upravené, tak aby bolo možné postihnúť fyzické osoby, ktoré sa dopustili porušenia povinností ustanovené zákonom o odpadoch.  

K bodom 215 až 219

Z aplikačnej praxe vyplynula nevyhnutnosť upraviť znenie správnych deliktov – doplnili sa nové správne delikty a niektoré správne delikty boli upravené v súvislosti s doplnením nových zákonných povinností ako aj zmenami, ktoré si vyžiadali.

Napríklad z dôvodu vypustenia ustanovení v § 64 ods. 2 písm. a) a b) a následným posunom písm. c) až j) na písm. a) až h) bolo potrebné upraviť aj ostatné ustanovenia zákona o odpadoch, ktoré odkazovali na § 64 ods. 2.

K bodom 220  

Vypúšťa sa legislatívna skratka „minister“, nakoľko už bola zavedená v § 28 ods. 12 písm. c).

K bodu  221

K odseku 4:

Z dôvodu hospodárnosti priebehu likvidácie Recyklačného fondu v likvidácii, sa prevádzajú podľa §135b ods. 2 na Environmentálny fond najmä práva a povinností zo zmlúv a súdnych sporov, ktorých ukončenie sa predpokladá najskôr v roku 2025. Navrhovanou úpravou sa dosiahne maximálna efektívnosť a hospodárnosť likvidácie Recyklačného fondu v likvidácii. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že takouto navrhovanou úpravou nedôjde k oslabeniu postavenia veriteľov Recyklačného fondu (v súčasnosti Recyklačný fond v likvidácii nevystupuje v zmluvných vzťahoch podľa tohto odseku v postavení dlžníka). Zároveň je potrebné uviesť, že najmä zmluvné vzťahy podľa § 135b ods. 2 písm. b) sa môžu plnohodnotne rozvíjať, pričom možno robiť vo vzťahu k nim aj iné úkony, než tie ktoré smerujú k likvidácii. 

K odseku 5:

Efektívnosť následného využitia disponibilných prostriedkov Recyklačného fondu v likvidácii, ktoré sa aj tak stanú výmazom Recyklačného fondu v likvidácii z obchodného registra zdrojom Environmentálneho fondu. Zároveň prioritné určenie využitia týchto prostriedkov pre oblasť odpadového hospodárstva.

K odseku 6:

Za účelom dopĺňania, resp. zmeny informácií podľa § 135 ods. 27, čo je možné len prostredníctvom Informačného systému Recyklačného fondu, bolo nevyhnutné upraviť prechod práv a povinností zo zmluvných vzťahov týkajúcich sa Informačného systému Recyklačného fondu, ktorých účastníkom je Recyklačný fond v likvidácii.

K odseku 7:

Najmä z dôvodu prechodu určených práv a povinností a prevodu finančných prostriedkov Recyklačného fondu v likvidácii na Environmentálny fond sa ustanovuje povinnosť pre Environmentálny fond poskytnúť maximálnu súčinnosť Recyklačnému fondu v likvidácii v súvislosti s touto zmenou.

K bodu 222  

V prečíslovanom odseku 8 (pôvodný odsek 4) sa precizuje doterajšie znenie s ohľadom na zákonné vymedzenie príjmov a výdavkov Environmentálneho fondu podľa zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.  

K bodu 223  

K odsekom 1 a 2:

V uvedenom ustanovení sa ustanovujú lehoty dokedy je potrebné požiadať o udelenie nových súhlasov. Zároveň sa ustanovuje lehota od kedy je okresný úrad v sídle kraja príslušný pre udelenie súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. s).

K odseku 3: 

Z dôvodu zavedenia novej povinnosti registrácie pre koordinačné centrá bolo potrebné ustanoviť prechodné obdobie na registráciu. 

K odseku 4:

Ďalej sa stanovuje prechodné obdobie na registráciu dopravcov odpadu, ktorí sú povinní sa zaregistrovať podľa nového ustanovenia v § 98 ods. 4. Prechodné obdobie sa stanovuje pre všetkých dopravcov odpadu, aj pre takých, ktorí začali vykonávať prepravu odpadu pred účinnosťou tohto zákona a neboli zaregistrovaní podľa doterajších platných predpisov.

K odseku 5:

Súhlasy vydané podľa § 97 ods. 1 písm. n) na odovzdávanie odpadov vhodných na využitie v domácnosti pre bývalé potraviny za účelom skrmovania strácajú k 1. 1. 2018 platnosť, keďže fyzické osoby a právnické osoby, ktoré krmivo vyrábajú, spracúvajú alebo uvádzajú na trh musia byť registrované podľa zákona č. 271/2005 Z. z. o výrobe, uvádzaní na trh a používaní krmív v znení neskorších predpisov, teda nie je možné bez registrácie potraviny poskytovať ako krmivo nasledujúcemu držiteľovi. Oblasť krmív a výživy zvierat je harmonizovaná európskou legislatívou, ktorá je nadradená národnej legislatíve. 

Každé krmivo, bez ohľadu na to, z akej pôvodnej suroviny bolo vyrobené (to sa vzťahuje aj na bývalé potraviny na kŕmne účely a vedľajšie produkty z výroby potravín), musí spĺňať platné všeobecne záväzné krmivárske predpisy EÚ.

K odseku 6:

Ustanovuje sa, že ten kto prevádzkuje prekládkovú stanicu komunálneho odpadu podľa doterajších predpisov na základe súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. d) zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, prípadne podľa § 7 ods. 1 písm. d) zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je povinný požiadať o vydanie príslušného súhlasu vyžadovaného na túto činnosť podľa tohto zákona do 30. júna 2018, inak sa jeho činnosť považuje za činnosť v rozpore s týmto zákonom. Po uplynutí tejto lehoty uvedené súhlasy strácajú platnosť.

K odseku 7:

Z dôvodu prechodu práv a povinností zo zmlúv podľa § 135b ods. 2 písm. a) môže dôjsť k zmene, resp. doplneniu informácií podľa § 135 ods. 27. Preto za účelom komplexnosti týchto informácií  prechádzajú tieto do správy Environmentálneho fondu.

K odsekom 8 a 9:

V nadväznosti na nové povinnosti organizácie zodpovednosti výrobcov a koordinačného centra je potrebné ustanoviť prechodné obdobie na zosúladenie s príslušnými ustanoveniami zákona.

K odseku 10

V § 59 ods. 11 sa dopĺňajú pre organizáciu zodpovednosti výrobcov ďalšie zákonné dôvody pre vypovedania zmluvy s obcou. Organizácia zodpovednosti výrobcov je oprávnená vypovedať zmluvný vzťah s obcou aj z dôvodu účinnosti tohto zákona.

K odseku 11

Prechodne sa upravujú podmienky dočasného uskladnenia ortuti.

K bodu 224   

Zmena pojmu „hlásenia“ na „ohlásenie“ je požiadavkou, ktorá vyplynula  zo zasadnutia Stálej pracovnej komisie Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky pre správne právo v legislatívnom procese prípravy vyhlášky MŽP SR č. 366/2015 Z. z. o evidenčnej povinnosti a ohlasovacej povinnosti.

225. K bodu 225   

V prílohe č. 1 bola poznámka (****) upresnená v súlade so smernicou EP a R 2008/98/ES o odpade a o zrušení určitých smerníc.

225. K bodu 226   

V prílohe č. 2 bola poznámka (***) upresnená v súlade so smernicou EP a R 2008/98/ES o odpade a o zrušení určitých smerníc.

K čl. II

Zmena nadväzuje na navrhovanú zmenu v § 25 ods. 9 tohto zákona.

K čl. III

K bodu 1

Precizovanie textu v nadväznosti na doplnenie súhlasu na prevádzkovanie úložiska trvalého uskladnenia ortuti a súhlasu na uzavretie úložiska trvalého uskladnenia ortuti v súlade s § 97 ods. 1 písm. q) a r).

K bodom 2 a 3

Uvedená zmena a doplnenie súvisí s novými súhlasmi, ktoré sa vkladajú do § 97 ods. 1 zákona č. 79/2015 Z. z.

K ČI. IV

Zmena v nadväznosti na možnosť zavedenia množstvového zberu drobného stavebného odpadu v obci. Ak obec nemá zavedený množstvový zber drobného stavebného odpadu, náklady na činnosti nakladania s drobným stavebným odpadom sú hradené z miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

Ak obec nemá zavedený množstvový zber drobného stavebného odpadu, náklady na činnosti nakladania s drobným stavebným odpadom sú hradené z miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady a zároveň sa zahrnú do nákladov, z ktorých obec ustanoví sadzbu poplatku za množstvový zber pre všetkých poplatníkov. Ak obec zavedie množstvový zber drobného stavebného odpadu, náklady sú hradené z poplatku, ale len z činností nakladania s drobným stavebným odpadom, z ktorých obec ustanoví samostatnú sadzbu poplatku za drobný stavebný odpad a platiť poplatok s takto ustanovenou sadzbou poplatku budú len tí poplatníci, ktorí na území obce vytvoria drobný stavebný odpad. 

K Čl. V 

Z dôvodu prechodu práv a povinností a prevodu finančných prostriedkov Recyklačného fondu v likvidácii na Environmentálny fond bolo potrebné upraviť aj súvisiace ustanovenia zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde.

K Čl. VI

Z dôvodu nadbytočnosti boli vypustené body 9 a 10, nakoľko dotknutým orgánom v konaní je orgán štátnej správy odpadového hospodárstva, ktorý vydáva tieto vyjadrenia priamo v konaní v dokumentácii. 

Zároveň bol doplnený nový bod 9, týkajúci sa vedľajšieho produktu. V súčasnosti prevádzkovatelia v rámci konaní o integrovanom povolení predkladajú všetky podklady, potrebné pre takéto posúdenie. Následne príslušný inšpektorát v podmienkach integrovaného povolenia určí podmienky, ktoré jednoznačne určujú pravidlá, kedy sa látka alebo vec považuje za vedľajší produkt, a nie za odpad. V minulosti prišlo k rozdielnym výkladom zo strany orgánu štátnej správy a prevádzkovateľa. Prakticky však inšpekcia postupuje ako je vyššie uvedené spôsobom, ktorý by aplikoval aj okresný úrad v sídle kraja. Doplnenie je teda potrebné z dôvodu určenia jednoznačne príslušného orgánu štátnej správy, ktorým je pre prevádzky IPKZ inšpekcia.

K Čl. VII

Navrhuje sa účinnosť predmetného návrhu zákona 1. december 2017. 1. decembra 2017 nadobudnú účinnosť ustanovenia týkajúce sa prevodu všetkých práv a záväzkov z Recyklačného fondu v likvidácii na Environmentálny fond. 1. januára 2018 nadobudnú účinnosť všetky ostatné novelizačné body okrem zákazu uskladňovania ortuti v úložisku dočasného uskladnenia ortuti, ktorý nadobudne účinnosť 1. januára 2023.

V Bratislave     16. augusta 2017      

                                                                                              Robert Fico, v. r.

                                                                                              predseda vlády

                                                                                              Slovenskej republiky

                                                                                              László Sólymos, v. r. 

                                                                                              minister životného prostredia

                                                                                              Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o ochrane pred povodňami

46

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Dôvodom na predloženie návrhu zákona o ochrane pred povodňami je povinnosť Slovenskej republiky transponovať Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES zo dňa 23. októbra 2007 o hodnotení a manažmente povodňových rizík. Smernica 2007/60/ES nadobudla účinnosť 26. novembra 2007 a Slovenská republika je povinná dať do súladu právne predpisy so smernicou do 26. novembra 2009.

Pri transpozícii smernice 2007/60/ES o hodnotení a manažmente povodňových rizík sa vychádzalo zo zákona č. 666/2004 Z. z. o ochrane pred povodňami, pričom sa prihliadalo aj na praktické skúsenosti z jeho uplatňovania v období od nadobudnutia jeho účinnosti.

Návrh zákona popri spresnení pravidiel na vykonávanie zabezpečovacích a záchranných prác počas povodňových situácií kladie dôraz na plánovanie a realizáciu preventívnych opatrení v oblastiach, v ktorých existuje alebo možno očakávať povodňové riziko ohrozujúce ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a hospodársku činnosť. Plánovanie preventívnych opatrení bude prebiehať v troch fázach:

1.predbežným hodnotením povodňového rizika na celom území Slovenskej republiky sa určia oblasti, v ktorých existuje povodňové riziko, alebo v ktorých možno v budúcnosti očakávať výskyt povodňového rizika;

2.v oblastiach určených v predbežnom hodnotení povodňového rizika sa vyhotovením máp povodňového ohrozenia určí rozsah možných záplav povodňami rôznej pravdepodobnosti výskytu a na mapách povodňového rizika sa zobrazia možné následky záplav povodňami;

3.vypracujú sa plány manažmentu povodňových rizík, v ktorých budú navrhnuté konkrétne preventívne opatrenia lokalizované v strategicky vhodných miestach v povodiach, ktorých cieľom bude zmiernenie hrozby povodní a zníženie ich nepriaznivých dôsledkov, vrátane hodnotenia ich ochranných účinkov, ekonomickej efektívnosti a stanovenia poradia realizácie podľa naliehavosti.

Predbežné hodnotenie povodňového rizika bude na celom území Slovenska dokončené v roku 2011, mapy povodňového ohrozenia a mapy povodňového rizika budú dokončené v roku 2013 a plány manažmentu povodňových rizík do konca roku 2015. Plány manažmentu povodňových rizík budú vyhotovované podľa jednotlivých povodí a budú úzko koordinované v rámci medzinárodných správnych povodí Dunaja a Visly s ostatnými štátmi.

Závery predbežného hodnotenia povodňového rizika, mapy povodňového ohrozenia, mapy povodňového rizika a prvé plány manažmentu povodňového rizika budú prehodnocované a v prípade potreby aktualizované v pravidelnom cykle každých šesť rokov. Plány manažmentu povodňových rizík budú vypracované v úzkej koordinácii s aktualizovanými plánmi manažmentu povodí, ktoré sa vykonávajú na základe zákona o vodách. Týmto sa vytvorí komplexný a úzko koordinovaný systém manažmentu povodí, zabezpečujúci ochranu vôd, racionálne využívanie vodných zdrojov a ochranu pred povodňami.

Pre realizáciu účinných opatrení na ochranu pred povodňami je mimoriadne dôležité zosúladenie plánov manažmentu povodňových rizík s územnými plánmi. Z toho dôvodu navrhovaný zákon ustanovuje povinnosti pri využívaní máp povodňového ohrozenia a máp povodňového rizika pri prehodnocovaní a aktualizáciách územných plánov. Návrh zákona spresňuje postup určovania inundačných území, vrátane ustanovenia podmienok na ich využívanie. Tým sa v budúcnosti dosiahne zníženie povodňových škôd na majetku štátu, samospráv, podnikateľských subjektov a občanov.

Dôležitou súčasťou ochrany pred povodňami je prevencia. Návrh zákona ustanovuje povinnosť vykonávať povodňové prehliadky najmenej raz za dva roky podľa plánov povodňových zabezpečovacích prác a vždy bezprostredne po skončení povodne v povodňou postihnutých vodných tokoch a zaplavených územiach. Povodňovými prehliadkami sa zisťujú nedostatky, ktoré by mohli spôsobiť alebo zvýšiť povodňové riziko. Pri povodňových prehliadkach sa zároveň zisťuje, či stavby umiestnené na vodnom toku, križujúce vodný tok alebo situované v inundačnom území majú stavebné povolenie alebo kolaudačné rozhodnutie.

Návrh zákona podrobne ustanovuje plánovanie a vykonávanie povodňových zabezpečovacích prác, ktorých cieľom je predchádzanie ohrozeniu obyvateľstva a povodňových škôd a povodňových záchranných prác, ktoré sa vykonávajú na ochranu obyvateľstva a majetku v čase bezprostredného ohrozenia povodňami. Vykonávanie povodňových záchranných prác bude úzko previazané so systémom civilnej ochrany obyvateľstva a s integrovaným záchranným systémom. Vykonávanie povodňových záchranných prac je v návrhu zákona upravené tak, aby nedochádzalo k bezdôvodnému zneužívaniu záchranných zložiek, ale na druhej strane aby zabezpečovalo ich nasadenie vo všetkých prípadoch, kedy povodeň môže ohroziť životy a zdravie obyvateľstva, životné prostredie a kultúrne dedičstvo alebo spôsobiť škody na majetku a obmedziť hospodársku činnosť.

Návrh zákona bude mať vplyv na verejné financie, najmä na vyhotovovanie a aktualizácie predbežného hodnotenia povodňového rizika, máp povodňového ohrozenia, máp povodňového rizika a plánov manažmentu povodňových rizík. Odhad dopadov na verejné financie návrhu zákona je vyčíslený v Doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť. Výdavky do roku 2015 (dokončenie prvých plánov manažmentu povodňových rizík) sú odhadované na 24,810 mil. eur, z toho na predbežné hodnotenie povodňového rizika sú odhadované vo výške 0,660 mil. eur, mapy povodňového ohrozenia 19,250 mil. eur, mapy povodňového rizika 1,600 mil. eur a plány manažmentu povodňových rizík 3,300 mil. eur. Najvyššie výdavky sa odhadujú v období rokov 2011 – 2013. V návrhu zákona sa predpokladá, že výdavky na tieto činnosti budú hradené z rozpočtovej kapitoly MŽP SR alebo z vlastných zdrojov správcu vodohospodársky významných vodných tokov. Na financovanie možno použiť prostriedky z pomoci a podpory poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva a prostriedky Environmentálneho fondu.

Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na úroveň ochrany zdravia, životného prostredia, kultúrneho dedičstva a hospodársku činnosť.

Návrh zákona nemá priamy vplyv na zamestnanosť, ale v budúcnosti môže znížením miery povodňových rizík a škôd spôsobovaných povodňami prispieť k stabilite ekonomických procesov. Realizácia preventívnych opatrení na ochranu pred povodňami, ktoré budú zahrnuté v plánoch manažmentu povodňových rizík, pravdepodobne vyvolá zvýšenú potrebu pracovných miest. Počet pracovných miest bude závisieť od disponibilných finančných prostriedkov, ktoré bude možné vyčleniť na tento účel a nie od návrhu zákona o ochrane pred povodňami.

V prvej časti návrhu zákona sa vymedzujú základné pojmy a ustanovenia o ochrane pred povodňami. Podľa smernice 2007/60/ES je doplnený predmet úpravy zákona o hodnotenie manažmentu povodňových rizík, spresnená definícia pojmu povodeň a zavedený je nový pojem povodňové riziko.

Druhá časť návrhu zákona – Opatrenia na ochranu pred povodňami – rozdeľuje jednotlivé druhy opatrení na ochranu pred povodňami a určuje obdobie ich vykonávania.

Do tejto časti návrhu zákona je transponovaná smernice 2007/60/ES takto:

§ 5 Predbežné hodnotenie povodňového rizika,

§ 6 Mapa povodňového ohrozenia,

§ 7 Mapa povodňového rizika,

§ 8 Plán manažmentu povodňového rizika,

§ 9 Koordinácia plánu manažmentu povodňového rizika s plánom manažmentu povodia.

V tejto časti návrhu zákona sa upravujú aj povodňové plány, podmienky na stupne povodňovej aktivity a mimoriadna situácia, povodňová prehliadka, predpovedná povodňová služba, hlásna povodňová služba a varovanie obyvateľstva, hliadková služba, povodňové zabezpečovacie a záchranné práce a predkladanie správ, vyhodnocovanie výdavkov a povodňových škôd.

Tretia časť ustanovuje územia ovplyvnené povodňou. V návrhu zákona je upravené v § 20 Inundačné územie a v § 21 územie s retenčným potenciálom. Inundačné územie už nie je rozdelené na aktívnu a pasívnu zónu, ale návrh rozsahu inundačného územia je vymedzený záplavovou čiarou povodne, ktorá sa môže opakovať raz za 100, 50, 10, 5 rokov.

Štvrtá časť – Riadenie a organizácia ochrany pred povodňami ustanovuje úlohy a povinnosti orgánov ochrany pred povodňami, ktorými sú Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, krajské úrady životného prostredia, obvodné úrady životného prostredia. Ochranu pred povodňami riadia a zabezpečujú aj obce. Vláda, orgány ochrany pred povodňami a obce zriaďujú povodňové komisie ako svoj poradný a výkonný orgán, ktorými sú Ústredná povodňová komisia, krajská povodňová komisia, obvodná povodňová komisia a povodňové komisie obcí.

V piatej časti – Úlohy ostatných orgánov pri ochrane pred povodňami – sa ustanovujú úlohy a povinnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, obvodného úradu v sídle kraja, krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru, vyššieho územného celku, regionálnej správy ciest, obvodného úradu a okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru.

V šiestej časti návrhu zákona – Povinnosti osôb – sa ustanovujú úlohy a povinnosti správcu vodohospodársky významných vodných tokov a správcu drobného vodného toku, vlastníkov, správcov a užívateľov stavieb, objektov alebo zariadení, ktoré sú umiestnené na vodnom toku, križujú vodný tok alebo v inundačnom území, hasičských jednotiek, Policajného zboru, Ozbrojených síl Slovenskej republiky a osôb.

V siedmej časti návrhu zákona – Výdavky na ochranu pred povodňami – sa ustanovuje spôsob úhrady výdavkov na preventívne opatrenia, výdavkov počas povodne a po povodni, náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva a užívacieho práva, osobnú pomoc, škodu na majetku a za vecný prostriedok počas povodňovej situácie a za prostriedky na výkon povodňových zabezpečovacích prác a povodňových záchranných prác.

ôsma časť – Zodpovednosť za porušenie povinností- ustanovuje správne delikty, priestupky a výšku pokút.

Deviata časť –Záverečné ustanovenia- obsahuje spoločné ustanovenia, prechodné ustanovenia, splnomocňovacieho ustanovenia a zrušovacie ustanovenia.

Návrh zákona zrušuje platný zákon č. 666/2004 Z. z. o ochrane pred povodňami a vykonávacie predpisy, ktoré vykonávajú tento zákon.

Príloha k návrhu zákona obsahuje zoznam preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1. Vplyvy na verejné financie:

Vplyvy návrhu zákona na verejné financie sú analyzované na obdobie rokov 2010 až 2012, čo je zhodné obdobie s obdobím, na ktoré sú vypracované východiská rozpočtu verejnej správy Slovenskej republiky.

Návrh zákona zakladá zvýšené nároky na verejné financie, najmä z dôvodu povinnosti implementovať Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES o hodnotení a manažmente povodňových rizík vyhotovovaním, prehodnocovaním a aktualizovaním predbežného hodnotenia povodňového rizika, máp povodňového ohrozenia, máp povodňového rizika a plánov manažmentu povodňových rizík. V ostatných oblastiach ochrany pred povodňami, ktorými sú najmä výdavky na realizáciu preventívnych opatrení, vykonávanie povodňových zabezpečovacích prác a povodňových záchranných prác, sa v porovnaní so súčasným stavom nepredpokladajú žiadne zmeny v oblasti verejných financií. Návrh zákona neustanovuje povinnosť prispievať na úhradu povodňových škôd z verejných zdrojov.

Návrh zákona umožňuje zabezpečenie financovania výdavkov z viacerých zdrojov, ktorých prehľad je uvedený v nasledujúcej tabuľke.

Odhad výdavkov a zabezpečenie zdrojov financovania [tis. €]

Prehľad výdavkov2009201020112012Predbežné hodnotenie povodňového rizika04002600Vyhotovenie máp povodňového ohrozenia01 9004 8507 700Vyhotovenie máp povodňového rizika080160800Prvé plány manažmentu povodňových rizík000300Výdavky na implementáciu smernice 2007/60/ES spolu02 3805 2708 800Povodňové zabezpečovacie práce

(odhad podľa priemerných výdavkov

v rokoch 1996 – 2008)01 9181 9181 918Povodňové záchranné práce

(odhad podľa priemerných výdavkov

v rokoch 1996 – 2008)02 1592 1592 159Približný odhad výdavkov na povodňové práce spolu04 0784 0784 078Preventívne opatrenia1 00060 00060 00060 000Výdavky spolu1 00066 45869 34872 878Zdroje financovania2009201020112012Kapitola MŽP SR1 000759759759Všeobecná pokladničná správa03 3193 3193 319Environmentálny fond024 43425 09326 958Vlastné zdroje správcu vodohospodársky významných vodných tokov012 21712 54713 479Kohézny fond (Operačný program

Životné prostredie)021 87023 48524 108Štátny rozpočet

(spolufinancovanie Operačného programu Životné prostredie)03 8594 1444 254Zdroje financovania spolu1 00066 45869 34872 878

A. Výdavky na implementáciu Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES o hodnotení a manažmente povodňových rizík

Transpozícia Smernice 2007/60/ES do návrhu zákona a implementácia jej požiadaviek do praxe vyvoláva nové požiadavky na verejné financie, ktoré sa doteraz pri ochrane pred povodňami v Slovenskej republike nevyskytovali. Ide o výdavky na vyhotovenie, prehodnocovanie a aktualizáciu:

◊ predbežného hodnotenia povodňového rizika

◊ máp povodňového ohrozenia

◊ máp povodňového rizika

◊ plánov manažmentu povodňových rizík.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES o hodnotení a manažmente povodňových rizík ustanovuje vypracovať prvé dokumenty (predbežné hodnotenie povodňového rizika, mapy povodňového ohrozenia, mapy povodňového rizika a prvé plány manažmentu povodňových rizík) do konca roku 2015. Tieto dokumenty sa budú prehodnocovať a aktualizovať v nasledujúcich 6-ročných cykloch, pričom prvý cyklus aktualizácií bude dokončený v roku 2021. Z toho dôvodu je odhad výdavkov vypracovaný na obdobie rokov 2010 až 2021.

Prehľad odhadovaných výdavkov na implementáciu smernice 2007/60/ES

(roky 2010 – 2021):

Na vyhotovenie prvého predbežného hodnotenia povodňového rizika660 000,- €Na prehodnotenie predbežného hodnotenia povodňového rizika250 000,- € Na prvé vyhotovenie máp povodňového ohrozenia19 250 000,- €Na prehodnotenie máp povodňového ohrozenia9 700 000,- € Na prvé vyhotovenie máp povodňového rizika1 600 000,- €Na prehodnotenie máp povodňového rizika350 000,- € Na vyhotovenie prvých plánov manažmentu povodňového rizika3 300 000,- €Na prehodnotenie plánov manažmentu povodňového rizika850 000,- €

Prehľad odhadovaných výdavkov v jednotlivých rokoch [tis. €]

Rok201020112012201320142015SpoluPrehodnotenie

a aktualizáciaPredbežné hodnotenie

povodňového rizika4002600000660250Mapy povodňového

ohrozenia1 9004 8507 7004 8000019 2509 700Mapy povodňového

rizika80160800560001 600350Plány manažmentu

povodňových rizík003006501 3501 0003 300850Spolu2 3805 2708 8006 0101 3501 00024 81011 150

Postup výpočtu a odôvodnenie odhadu výdavkov

1. Predbežné hodnotenie povodňového rizika

Predbežné hodnotenie povodňového rizika sa vykonáva na celom území Slovenskej republiky v čiastkových povodiach, ktoré vymedzujú správne územie povodia Dunaja a správne územie povodia Visly, čo predstavuje plochu 49 043 km2. Predbežné hodnotenie povodňového rizika bude založené na informáciách, ktoré sú dostupné alebo ich možno ľahko získať, preto pôjde najmä o získavanie, vyhodnocovanie a ďalšie syntetické spracovávanie dostupných informácií a materiálov o priebehu povodní na hodnotenom území v minulosti a výsledkov štúdií a výskumných projektov. Pri odhade postavenom na základe praktických skúseností by mal 1 odborník na ochranu pred povodňami dokázať za 1 rok primerane spoľahlivo vyhodnotiť predbežné povodňové riziko na území približne 2 500 km2, bude musieť na prvom predbežnom hodnotení povodňového rizika pravdepodobne pracovať:

pracovníkov.

Priemerné výdavky na prácu 1 odborníka sú približne 33 193,92 €/rok. Na základe toho možno odhadnúť výdavky na prvé predbežné hodnotenie povodňového rizika:

.

Odhad výdavkov je rozvrhnutý na roky 2010 a 2011 s tým, že najneskôr do 22. decembra 2011 musí byť ukončené predbežné hodnotenie povodňového rizika na celom území Slovenska. Vzhľadom na závažnosť predbežného hodnotenia povodňového rizika v systéme manažmentu povodňových rizík sa dá očakávať, že v roku 2010 správcovia vodných tokov skoncentrujú pracovné kapacity a dokončia približne 60 % a v roku 2011 zvyšných 40 % prác:

rok 2010:400 000,- €rok 2011:260 000,- €spolu:660 000,- €

Prehodnotenie a aktualizácia prvého predbežného hodnotenia povodňového rizika bude o niečo jednoduchšia úloha. Jej cieľom bude doplnenie údajov o povodniach (správ o priebehu a následkoch povodní), ktoré sa vyskytli v období od dokončenia prvého hodnotenia povodňového rizika, preštudovanie výsledkov prípadových štúdií a výskumných prác a formulácia záverov o význame povodňových rizík na hodnotenom území v nasledujúcom období. Po prijatí predpokladu, že výdavky na prehodnotenie a aktualizáciu predbežného hodnotenia povodňového rizika sa pravdepodobne budú pohybovať v rozpätí 35 až 40 % výdavkov na prvé hodnotenie, čo je 231 000,- € až 264 000,- €, je:

odhad výdavkov 250 000,- €.

2. Mapy povodňového ohrozeniaPri odhade výdavkov na vyhotovenie prvých máp povodňového ohrozenia a máp povodňového rizika sa vychádzalo z materiálu SVP, š. p., Žilina „Prieskum o tokoch v intravilánoch miest a obcí Slovenskej republiky z hľadiska protipovodňovej ochrany“ (aktualizácia v roku 2008). Podľa tohto materiálu má správca vodohospodársky významných vodných tokov v správe v intravilánoch miest a obcí, kde bude ťažisko ležať

◊ 384,28 km upravených vodných tokov (približne 5 % celkovej dĺžky upravených tokov na Slovensku, ktorá je 8 202,5 km),

◊ 4 264,17 km neupravených a kapacitne nevyhovujúcich vodných tokov (približne 14 % celkovej dĺžky neupravených tokov na Slovensku, ktorá je 30 014,5 km).

Vo výpočte dĺžky úsekov vodných tokov, pri ktorých bude treba vyhotoviť mapy povodňového ohrozenia a mapy povodňového rizika sa ďalej zohľadnilo to, že:

◊správca vodohospodársky významných vodných tokov spravuje približne 67 % vodných tokov a zvyšných 33 % je v správe lesného hospodárstva, vojenských lesov, obcí, ostatných správcov a neurčených správcov; časť týchto vodných tokov je mimo intravilánov a preto je dĺžka úsekov vodných tokov pre vyhotovenie povodňových máp zväčšená o + 30 %,

◊neistota v odhade dĺžky úsekov vodných tokov, pri ktorých existujú alebo je pravdepodobný výskyt povodňových rizík, môže byť na základe hrubého odhadu približne + 20 % (určenie skutočnej dĺžky bude predmetom predbežného hodnotenia povodňového rizika, ktoré bude dokončené v roku 2011).

Odhadnutá dĺžka vodných tokov, pri ktorých bude nevyhnutné vyhotoviť mapy povodňového ohrozenia a mapy povodňového rizika je:

čo je približne 18,2 % dĺžky z 38 217 km vodných tokov na Slovensku.

Vážnym problémom je odhad plochy na vyhotovenie digitálnych modelov terénu s vyššou presnosťou, na ktorých sa budú vyhotovovať mapy povodňového ohrozenia (maximálna dovolená odchýlka určovania výšok by mala byť menšia ako ± 0,15 až ± 0,30 m). Podkladové mapy musia pokrývať väčšie územia ako sú plochy ohrozené záplavami počas povodní. Jeden náletový pás pri leteckej fotogrametrii sníma šírku približne 2 000 m. Vzhľadom na prirodzené trasy vodných tokov (zakrivenie dolín v horských oblastiach Slovenska a meandrovanie neupravených vodných tokov v údoliach a na nížinách) sa na základe skúseností z doterajšej praxe predpokladalo, že na vyhotovenie digitálnych modelov terénu bude treba priemerne 2,5 náletových pásov. Pri leteckej fotogrametrii sa náletové pásy obvykle prekrývajú asi na 30 % snímaného povrchu terénu premietnutého na rovinu a efektívne využiteľné snímkovanie prebieha približne na 70 % celkovej šírky náletového pásu. Na základe týchto skutočností možno odhadnúť približnú plochu výsledných digitálnych modelov terénu, ktoré bude potrebné zabezpečiť na vyhotovenie máp povodňového ohrozenia:

,

čo je približne 50 % územia Slovenskej republiky.

Cena vyhotovenia digitálneho modelu terénu (letecká fotogrametria, podporné pozemné merania, vyhodnotenie a spracovanie meraní a zhotovenie výsledného digitálneho modelu terénu) sa pohybuje v závislosti od členitosti terénu od 150 po 450 €/km2. Cena digitálneho modelu terénu v členitom horskom teréne je vyššia v porovnaní s cenou digitálneho zobrazenia rovinatého územia. V horských oblastiach však možno prijať aj nižšiu presnosť určovania výšok v modelovom zobrazení terénu bez vážnejšej ujmy na výpovednej hodnote výsledného produktu, ktorým je mapa povodňového ohrozenia. Naopak, na rovinatých územiach môže byť nepresnosť v určení výšky terénu príčinou nesprávneho stanovenia priebehu záplavovej čiary na mape. Takáto nepresnosť sa následne prenesie cez mapy povodňového rizika do záverov hodnotenia miery povodňového rizika, ktoré zobrazuje mapa povodňového rizika. Potom by mohli byť povodňami reálne ohrozené objekty zobrazované na bezpečných miestach až za záplavovými čiarami, alebo naopak, bezpečné objekty by mohla mapa povodňového rizika nesprávne umiestniť do ohrozenej zóny. Za nepresnosťami určenia priebehu záplavových čiar vždy treba vidieť výdavky na preventívne ochranné protipovodňové opatrenia, ktorých výška určite mnohokrát prevýši výdavky na získanie primerane presných digitálnych modelov terénu. Požiadavky na výškovú presnosť digitálnych modelov terénu sa v praxi budú pohybovať v pomerne širokom rozpätí a v dôsledku toho sa v jednotlivých oblastiach Slovenska tiež budú významne líšiť výdavky na ich zabezpečenie. Pri priemernej cene digitálneho modelu terénu 300,- €/km2 možno približne odhadnúť výdavky:

.

Na vyhotovenie máp povodňového ohrozenia sú potrebné matematické modely prúdenia vody, v ktorých sú priečne profily vodných tokov základnými vstupnými údajmi. Správcovia vodných tokov majú údaje o priečnych profiloch viacerých úsekov vodných tokov, ktoré boli zamerané v rámci ich úprav, alebo pri odstraňovaní poškodení, ktoré spôsobili povodne. Tieto údaje o priečnych profiloch však nie sú priestorovo a ani časovo homogénne (tvar koryta každého vodného toku sa nepretržite mení v dôsledku pôsobenia hydromorfologických činiteľov). Z toho dôvodu bude nevyhnutné vykonať nové zameranie priečnych profilov vodných tokov na úsekoch, pre ktoré sa budú vyhotovovať mapy povodňového ohrozenia a mapy povodňového rizika. Podľa výsledkov predbežného hodnotenia povodňového rizika to budú úseky vodných tokov, pri ktorých existuje potenciálne povodňového riziko, alebo výskyt takéhoto rizika je pravdepodobný. Pri predpoklade, že priemerná vzdialenosť priečnych profilov bude približne 50 m (na veľkých vodných tokoch stačí väčšia vzdialenosť profilov, ale na dostatočne spoľahlivé modelovanie povodňových hladín v menších tokoch sú zvyčajne potrebné menšie vzdialenosti medzi priečnymi profilmi), čo predstavuje približne 20 priečnych profilov na úseku toku dlhom 1 km, bude potrebné zamerať približne:

priečnych profilov.

Pri priemernej produktivite práce 10 priečnych profilov za 1 deň (zameranie a vyhodnotenie merania) si meranie priečnych profilov vyžiada približne 13 945 dní. Pri priemernom počte 250 pracovných dní v roku by teoreticky bolo treba na meranie priečnych profilov:

rokov.

Tento čas umožňuje odhadnúť finančné nároky na geodetické zameranie priečnych profilov vodných tokov, ktoré sú potrebné na určenie priebehov hladín vody počas povodní.

Na geodetické merania priečnych profilov vodných tokov sú nevyhnutní najmenej dvaja pracovníci (autorizovaný geodet a pomocný technický pracovník s výdavkami cca 60 %). Z tejto skutočnosti možno odhadnúť, že výdavky na geodetické meranie priečnych profilov vodných tokov pravdepodobne budú

.

Výdavky na vyhotovenie mapy povodňového ohrozenia a mapy povodňového rizika zobrazujúce územie pozdĺž 1 km dlhého úseku vodného toku sú odhadnuté na základe skúseností na Slovensku (prípadové štúdie s individuálnou kalkuláciou ceny) a použili sa tiež informácie z Českej republiky, Nemecka a Rakúska. Výdavky sa pohybujú v rozpätí 1 100 až 1 400 €/km dĺžky vodného toku bez DPH, pričom výška výdavkov závisí najmä od hydraulickej zložitosti modelovania hladín počas povodní. Vo výdavkoch tvorí približne:

◊40 % zozbieranie a analýza údajov, drobné domerania v teréne, zostavenie matematických modelov prúdenia vody v tokoch,

◊20 % kalibrácia a verifikácia matematických modelov a výpočty priebehov hladín pre prietoky stanovené v návrhu zákona o ochrane pred povodňami

◊25 % konštrukcia máp povodňového ohrozenia,

◊15 % vyhotovenie máp povodňového rizika.

Priemerné výdavky na vyhotovenie mapy povodňového ohrozenia a mapy povodňového rizika zobrazujúcej územie pri úseku vodného toku dĺžky 1 km možno odhadnúť (vrátane DPH):

,

čo bude pri predpokladanej celkovej dĺžke mapovaných vodných tokov 6 972,68 km znamenať výdavky:

.

Z uvedenej sumy pripadá 85 % na vyhotovovanie máp povodňového ohrozenia:

a zvyšných 15 % na vyhotovovanie máp povodňového rizika:

.

Celkové výdavky na vyhotovenie máp povodňového ohrozenia sú súčtom výdavkov na digitálne modely terénu, priečne profily vodných tokov a na samotné vyhotovenie máp:

.

Výdavky sú rozvrhnuté na roky 2010 až 2013 s tým, že najneskôr do 22. decembra 2013 musia byť vyhotovené všetky mapy povodňového ohrozenia. Proces vyhotovovania máp povodňového ohrozenia je veľmi náročný a cieľom je rozvrhnúť ho na najdlhšie možné obdobie. Mapy povodňového ohrozenia možno začať vyhotovovať už pred ukončením prvého predbežného hodnotenia povodňového rizika, nakoľko už teraz sú známe mnohé oblasti Slovenska, v ktorých existuje významné povodňové riziko. Navyše, skorší začiatok prác by mohol v niektorých špecifických prípadoch umožniť využitie článku 13 ods. 2 smernice 2007/60/ES, na základe ktorého možno pre ciele manažmentu povodňových rizík použiť aj mapy povodňového ohrozenia a mapy povodňového rizika dokončené do 21. decembra 2010, pokiaľ obsahujú všetky náležitosti ustanovené zákonom.

rok 2010:1 900 000,- €rok 2011:4 850 000,- €rok 20127 700 000,- €rok 20134 800 000,- €spolu:19 250 000,- €

Odhaduje sa, že na prehodnotenie a aktualizáciu máp povodňového ohrozenia bude treba približne 50 % výdavkov v porovnaní s výdavkami na vyhotovenie prvých máp:

odhad výdavkov: .

3. Mapy povodňového rizikaMapy povodňového rizika sa budú vyhotovovať na podkladoch a na základe údajov, ktoré budú zostavené počas prác na mapách povodňového rizika. Na mapách povodňového rizika budú zobrazené informácie, ktoré sú vymenované v návrhu zákona. Odhaduje sa, že výdavky na práce pri vyhotovovaní máp povodňového rizika budú tvoriť približne 15 % výdavkov na vyhotovovanie máp povodňového rizika. Do výdavkov na vyhotovovanie máp povodňového rizika sa nezahŕňajú výdavky na meranie priečnych profilov vodných tokov, na vyhotovenie digitálneho modelu terénu a na modelovanie priebehu povodňových hladín. Pri predpokladanej dĺžke vodných tokov zobrazovaných na mapách 6 972,68 km a priemerných výdavkoch na 1 km dĺžky vodného toku vo výške 15 % z 1 487,50 € sú odhadnuté výdavky:

Predpokladá sa, že harmonogram výdavkov práce na vyhotovovaní máp povodňového rizika bude rozvrhnutý na obdobie od roku 2010 do 22. decembra 2013:

rok 2010:80 000,- €rok 2011:160 000,- €rok 2012800 000,- €rok 2013560 000,- €spolu:1 600 000,- €

Pri prehodnocovaní a aktualizácii máp povodňového rizika bude nevyhnutné zozbierať aktuálne informácie o objektoch a zariadeniach, ktoré sú uvedené v § 7 ods. 2 návrhu zákona. K aktualizácii mapy povodňového rizika sa bude musieť pristúpiť vo všetkých oblastiach, kde pri aktualizácii mapy povodňového ohrozenia došlo k zmene priebehu záplavovej čiary. Odhaduje sa, že na prehodnotenie a aktualizáciu máp povodňového rizika bude treba približne 20 % výdavkov v porovnaní s výdavkami na vyhotovenie prvých máp:

odhad výdavkov: .

4. Plány manažmentu povodňového rizika

Plány manažmentu povodňového rizika budú obsahovať okrem množstva údajov a úloh najmä návrhy preventívnych opatrení, ktoré budú rozmiestnené na strategicky vhodných miestach v povodiach, aby sa ich účinkami zmiernilo, alebo úplne eliminovalo povodňové riziko v ohrozených oblastiach. Objekty sústavy preventívnych opatrení na ochranu pred povodňami môžu byť niekedy pomerne hodne vzdialené od oblastí, ktoré chránia (napr. vodohospodárske nádrže, poldre, záchytné priekopy a pod.) a preto bude nevyhnutné pri vypracovávaní plánov manažmentu brať do úvahy odtokové podmienky v celých povodiach. Účinky jednotlivých preventívnych opatrení na ochranu pred povodňami bude nevyhnutné modelovať, pretože na základe článku 7 ods. 4 Smernice 2007/60/ES o hodnotení a manažmente povodňových rizík bude nevyhnutné overiť, či nezvyšujú povodňové riziká v smere alebo proti smeru vodného toku. V prípade, keď navrhované preventívne opatrenie chráni ohrozenú oblasť, ale pritom zvyšuje povodňové riziká v niektorej inej oblasti povodia, bude nevyhnutné v pláne manažmentu povodňových rizík navrhnúť kompenzačné opatrenia na ich elimináciu.

Vyhotovovanie plánov manažmentu povodňového rizika bude interdisciplinárna tímová práca. Pri predpoklade, že tím 4 odborníkov by mohol počas 1 roku vypracovať plán manažmentu povodňového rizika v povodí s plochou približne 2 000 km2, na jedného pracovníka pripadá plocha.

/ 1 pracovník počas 1 roku.

Pri predpokladaných nákladoch na 1 odborníka ročne vo výške 33 193,92 € vychádzajú na vypracovanie plánov manažmentu povodňových rizík na celom území Slovenska výdavky:

Tento odhad výdavkov je vztiahnutý na 1 rok pri sústredení všetkých potrebných pracovných kapacít. Prvé plány manažmentu povodňového rizika bude možné vyhotovovať súčasne s vyhotovovaním máp povodňového ohrozenia a máp povodňového rizika, čo umožňuje vhodné rozdelenie práce na dlhší čas. Výdavky sú rozvrhnuté na roky 2012 až 2015 s tým, že najneskôr do 22. decembra 2015 musia byť vyhotovené všetky plány manažmentu povodňového rizika a zahrnuté do plánov manažmentu povodí a do Vodného plánu Slovenska:

rok 2012:300 000,- €rok 2013:650 000,- €rok 20141 350 000,- €rok 20151 000 000,- €spolu:3 300 000,- €

Cieľom prehodnotenia a aktualizácie prvých plánov manažmentu povodňových rizík bude vyhodnotenie postupu ich realizácie, prípadne prehodnotenie prijatých a navrhnutie nových opatrení v povodí na zmiernenie povodňového rizika (príloha smernice 2007/60/ES a §8 ods.5 návrhu zákona). Možno predpokladať, že výdavky na prehodnotenie a aktualizáciu plánov manažmentu povodňového rizika môžu tvoriť približne 25 % výdavkov, ktoré bude treba na vyhotovenie prvých plánov:

odhad výdavkov: .

B. Výdavky na povodňové zabezpečovacie práce, povodňové záchranné práce a výdavky na činnosť orgánov štátnej správy ochrany pred povodňami a povodňových komisií v čase povodňovej aktivity

Výdavky na povodňové zabezpečovacie práce, povodňové záchranné práce a výdavky na činnosť orgánov ochrany pred povodňami a povodňových komisií v čase povodňovej aktivity nemožno predvídať. Závisia od výskytu, veľkosti a času trvania povodní v konkrétnej oblasti. Vytvorenie prehľadu o približnej výške nákladov umožňujú údaje spracované z obdobia od roku 1996 do konca roku 2008 (obdobie 13 rokov), čo možno považovať za dostatočne dlhé a tým tiež reprezentatívne obdobie, počas ktorého sa čiastočne mohla prejaviť aj variabilita meteorologických a hydrologických podmienok na území Slovenskej republiky, ktorá môže súvisieť aj s klimatickou zmenou:

a) výdavky na povodňové zabezpečovacie práce

◊ priemerne 1,918 mil. € ročne,

◊ najvyššie výdavky 6 419 638 € boli v roku 2006,

◊ najnižšie výdavky 139 315 € boli v roku 2003;

b) výdavky na povodňové záchranné práce

◊ priemerne 2,159 mil. € ročne,

◊ najvyššie výdavky 5 986 457 € boli v roku 2006,

◊ najnižšie výdavky 188 774 € boli v roku 2003.

Prehľad výdavkov na povodňové zabezpečovacie práce a povodňové záchranné práce [tis. €]

RokPovodňové zabezpečovacie prácePovodňové záchranné práceSpolu199614067081019971 4013 5624 96319981 2873 9425 22919992 1612 2444 40520001 8442952 13920011 0661 8952 96120021 6641 9273 591200313918932820043 4171 2364 65320052 6742 2364 91020066 4205 98612 406200721230351520082 5153 5876 102Spolu24 94028 07253 012Priemer1 9182 1594 078Maximum6 4205 98612 406Minimum139189328

Návrh zákona vychádza z predpokladu, že finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu na činnosť orgánov ochrany pred povodňami a povodňových komisií, správcov vodných tokov, Hasičského a záchranného zboru a ostatných subjektov podieľajúcich sa na ochrane pred povodňami vo forme úhrady výdavkov vynaložených na vykonávanie povodňových zabezpečovacích prác a povodňových záchranných prác budú vyčleňované podľa možností štátneho rozpočtu z vytvorenej rezervy štátneho rozpočtu v kapitole Všeobecná pokladničná správa, rovnako ako to bolo doteraz. Tieto výdavky budú vyhodnotené v správach o priebehu povodní a o ich následkoch, ktoré predkladá vláde Slovenskej republiky Ministerstvo životného prostredia SR v spolupráci s Ministerstvom vnútra SR. Vzhľadom na časovú a priestorovú rozmanitosť a náhodnosť výskytu povodní na území Slovenskej republiky sa tento spôsob uhrádzania výdavkov javí ako pomerne vyhovujúci. Určité problémy by mohli vzniknúť, ak sa na Slovensku vyskytne nadpriemerne veľa povodní. Na jednej strane dlhodobé prognózy ohlasujú príchod suchšieho obdobia, čo by malo zmenšiť početnosť výskytu povodní vo väčších povodiach, ale na druhej strane globálne otepľovanie Zeme a narastanie energie v atmosfére môže v našich zemepisných šírkach spôsobovať častejšie lokálne povodne zapríčinené najmä prívalovými dažďami, ktoré síce majú krátky čas trvania, ale značnú intenzitu.

C. Výdavky na preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami

Návrh zákona obsahuje tri základné skupiny preventívnych opatrení na ochranu pred povodňami:

1. Preventívne opatrenia v povodiach a vo vodných tokoch, ako sú opatrenia spomaľujúce odtok vody z povodia do vodných tokov, zvyšujúce retenčnú schopnosť povodia alebo podporujúce prirodzenú akumuláciu vody v lokalitách na to vhodných a ktoré chránia územie pred zaplavením povrchovým odtokom, (najmä úpravy v lesoch, úpravy na poľnohospodárskej pôde a úpravy na urbanizovaných územiach), opatrenia, ktoré zmenšujú maximálny prietok povodne a stabilizujúce koryto vodného toku (úprava vodných tokov, výstavba, údržba, oprava a rekonštrukcia vodných stavieb a poldrov), opatrenia chrániace územie pred zaplavením vodou z vodného toku (najmä výstavba, údržba, oprava a rekonštrukcia ochranných hrádzí alebo protipovodňových línií pozdĺž vodných tokov), opatrenia chrániace územie pred zaplavením vnútornými vodami (výstavba, údržba, oprava a rekonštrukcia zariadení na prečerpávanie vnútorných vôd) a opatrenia, ktoré zabezpečujú prietokovú kapacitu koryta vodného toku (odstraňovanie nánosov z koryta vodného toku a porastov na brehu vodného toku). Výdavky na preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami bude uhrádzať štát prostredníctvom rozpočtovej kapitoly MŽP SR, správca vodohospodársky významných vodných tokov, správcovia drobných vodných tokov a vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností.

Výdavky na preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami v súlade s Programom protipovodňovej ochrany SR do roku 2010, Plánmi manažmentu povodí, resp. Vodným plánom Slovenska, vrátane vypracovania plánov manažmentu povodí a Vodného plánu Slovenska, ako aj výdavky na opatrenia vyplývajúce zo smernice Európskeho parlamentu a Rady o hodnotení a manažmente povodňových rizík, vrátane predbežného hodnotenia povodňového rizika, vyhotovenia máp povodňového ohrozenia a máp povodňového rizika a plánov manažmentu povodňových rizík je možné v programovom období 2007 – 2013 financovať prostredníctvom Operačného programu Životné prostredie, prioritná os 2 Ochrana pred povodňami, operačný cieľ 2.1 Preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami. Súčasťou preventívnych opatrení na ochranu pred povodňami je aj zdokonaľovanie systémov včasného predpovedania povodní a včasného varovania. V Slovenskej republike sa buduje povodňový varovný a predpovedný systém (POVAPSYS). Výdavky na jeho budovanie je možné financovať v programovom období 2007 – 2013 prostredníctvom Operačného programu Životné prostredie, prioritná os 2 Ochrana pred povodňami, operačný cieľ 2.2 vybudovanie protipovodňového varovného a predpovedného systému. Zdrojom financovania Operačného programu Životné prostredie, prioritná os 2 Ochrana pred povodňami je Kohézny fond EÚ a štátny rozpočet SR. Návrh zákona umožňuje využiť na financovanie výdavkov na preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami tiež prostriedky Environmentálneho fondu.

2. Vypracovávanie a aktualizácie povodňových plánov bude rovnako ako doposiaľ uhrádzať z vlastných prostriedkov každý, kto má povinnosť vypracovať povodňový plán zabezpečovacích prác alebo povodňový plán záchranných prác.

3. Vykonávanie povodňových prehliadok je dôležitou súčasťou preventívnych opatrení na ochranu pred povodňami. Povodňovými prehliadkami sa zisťuje, či sú na samotných vodných tokoch, stavbách, objektoch a zariadeniach umiestnených na vodných tokoch, v inundačných územiach alebo v územiach ohraničených záplavovou čiarou povodne so strednou pravdepodobnosťou vyskytujú nedostatky, ktoré by mohli spôsobiť alebo zvýšiť povodňové riziko. Výdavky spojené s vykonávaním povodňových prehliadok uhrádzajú účastníci povodňových prehliadok z vlastných prostriedkov. Povodňové prehliadky sa musia vykonať najmenej raz za dva roky podľa plánu povodňových zabezpečovacích prác správcu vodohospodársky významných vodných tokov alebo povodňového plánu povodňových zabezpečovacích prác správcu drobného vodného toku, bezprostredne po povodni v povodňou postihnutých vodných tokoch a zaplavených územiach. Návrh zákona vytvára priestor na vyvodzovanie zodpovednosti za porušenie povinností pri ochrane pred povodňami.

Ustanovenia návrhu zákona umožňujú ukladanie pokút za zistené nedostatky počas povodňových prehliadok, ktoré nebudú odstránené v určenom termíne. Pokuty budú ukladať obvodné úrady životného prostredia, krajské úrady životného prostredia a výnos týchto pokút bude príjmom štátneho rozpočtu a výnos pokút uložených obcou bude príjmom rozpočtu obce. Výnosy pokút možno odhadnúť len veľmi približne a s veľkou neistotou, ale predbežne sa dá odhadovať:

– výnos pokút uložených obcami:50 až 250 tis. eur/ročne

– výnos pokút uložených OÚŽP:100 až 500 tis. eur/ročne.

Možno reálne predpokladať, že skutočné výnosy pokút sa budú medzi jednotlivými rokmi značne líšiť a že budú mať všeobecný klesajúci trend s rastom uvedomovania si spoluzodpovednosti za ochranu pred povodňami medzi podnikateľmi a občanmi.

D. Odhad finančných dôsledkov na rozpočty obcí

Návrh zákona neukladá obciam ďalšie nové úlohy k úlohám, ktoré už vykonávajú v súčasnosti. V návrhu zákona sú len metodicky spresnené úlohy vykonávané obcami.

1. V rámci preneseného výkonu štátnej správy na úseku ochrany pred povodňami nepribúda žiadna nová úloha a rozsah práv a povinností obcí zostáva nezmenený.

2. V rámci preneseného výkonu štátnej správy na úseku územného plánovania a stavebného poriadku bude obec zabezpečovať vyznačenie všetkých záplavových čiar zobrazených na mapách povodňového ohrozenia do územného plánu obce alebo územného plánu zóny pri najbližšom preskúmavaní schváleného územného plánu podľa § 30 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). Obec dostane od správcu vodohospodársky významných vodných tokov súradnice záplavových čiar zobrazených na mapách povodňového ohrozenia v súradnicovom systéme štátnych mapových diel a pri najbližšom obstarávaní zmeny alebo doplnku územného plánu obce požiada o ich zakreslenie do mapových príloh územného plánu. Zakreslenie záplavových čiar do mapovej dokumentácie k územnému plánu neprinesie žiadne zvýšené výdavky na obstarávanie, preskúmavanie alebo aktualizácie územného plánu obce alebo územného plánu zóny, pretože pôjde len o vyznačenie jedného nového prvku s bezodplatne dodanými geodetickými parametrami.

3. V návrhu zákona sú ustanovené povinnosti obce, ktoré plní podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov a podľa zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov. V týchto oblastiach návrh zákona nemôže stanovovať obciam ďalšie úlohy, pretože by tak išlo o nepriamu novelizáciu uvedených zákonov, čo nie je prípustné.

4. Návrh zákona ustanovuje postavenie obce pri vyvodzovaní zodpovednosti za porušenie povinností pri ochrane pred povodňami. Obce môžu ukladaním pokút za porušenie povinností uložených zákonom právnickým osobám, fyzickým osobám – podnikateľom a fyzickým osobám jednak zvýšiť úroveň ochrany pred povodňami na svojom území a jednak zvýšiť príjmy obce, pretože výnos pokút uložených obcou je príjmom rozpočtu obce.

E. Odhad finančných dôsledkov na rozpočty vyšších územných celkov

Návrh zákona konkretizuje úlohy vyšších územných celkov a regionálnych správ ciest, ktoré im vyplývajú zo zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov. Podľa uvedeného zákona sú samosprávny kraj a správca jeho majetku povinní chrániť majetok vyššieho územného celku a teda aj zabezpečovať jeho ochranu pred poškodením počas povodní. Z majetku vyšších územných celkov majú spoločensky obzvlášť významné postavenie cestné komunikácie (cesty II. a III. triedy), pretože ich poškodenie povodňami má za následok zhoršenie, alebo dokonca znemožnenie prístupu do povodňami postihnutých oblastí, so všetkými negatívnymi dôsledkami pre miestne obyvateľstvo. Návrh zákona neukladá vyšším územným celkom nové povinnosti, ale iba ustanovuje metodické podrobnosti ochrany ich majetku, ktorý je v správe regionálnych správ ciest. Z toho dôvodu návrh zákona nemá žiadne dopady na rozpočty vyšších územných celkov.

F. Odhad dôsledkov na rozpočty Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní a Národného úradu práce

Návrh zákona nemá dopady na rozpočty Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní a Národného úradu práce.

G. Odhad finančných dôsledkov na rozpočty Fondu národného majetku SR a Slovenského pozemkového fondu

Návrh zákona nemá dopady na rozpočty Fondu národného majetku SR a Slovenského pozemkového fondu.

2. Vplyvy na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Druhá časť – Odhad dopadov na obyvateľstvo, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Cieľom návrhu zákona je zvýšiť bezpečnosť obyvateľstva, subjektov podnikateľskej sféry a iných právnických osôb pred povodňami. Tým sa v dlhšom časovom období postupne zvýši kvalita života najmä v oblastiach často postihovaných povodňami, v ktorých doteraz nie sú vybudované účinné preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami. Povodne sú prírodný jav, ktorému sa nikdy nebude dať zabrániť a ani nikdy nebude nemožné úplne eliminovať ich negatívne následky. Návrh zákona však účinne prispeje k zmierneniu škodlivých následkov, ktoré spôsobujú povodne na zdraví a majetku občanov, obcí, štátu, podnikateľskej sféry a iných právnických osôb a niekedy aj na životoch občanov.

Návrh zákona zvyšuje zodpovednosť za správanie sa osôb predovšetkým v oblasti preventívnych opatrení na ochranu pred povodňami. Skúsenosti z priebehu povodní v obciach predovšetkým v horských a podhorských oblastiach Slovenska dokazujú, že mnohokrát sú príčinou záplav intravilánov a vzniku povodňových škôd nelegálne stavby. Vykonávanie povodňových prehliadok pravidelne podľa povodňových plánov a tiež bezprostredne po povodni umožní prijať opatrenia na nápravu zistených nedostatkov, vrátane ukladania sankcií.

3. Vplyvy na životné prostredie:

Tretia časť – Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona zakazuje vykonávať protipovodňové opatrenia, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na životné prostredie. Naopak, cieľom zákona je vypracovanie a postupná realizácia plánov manažmentu povodňových rizík, ktoré budú chrániť životné prostredie pred nepriaznivými účinkami povodní.

Preventívne opatrenia na zvýšenie úrovne ochrany pred povodňami sú vo všeobecnosti zamerané na podporu zachovaných a obnovenie antropogénnou činnosťou poškodených funkcií krajiny, ktoré súvisia so zadržiavaním vody. Ich realizáciou sa zlepšia podmienky pri vodných tokoch. Súčasne sa zlepší celková ekologická situácia a vyrovnajú sa ekologické deficity z predchádzajúcich rokov. Synergický prístup k ochrane pred povodňami vyžaduje integrované konanie v oblasti vodného hospodárstva, územného plánovania, ochrany prírody, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva na lokálnej, regionálnej, národnej aj nadnárodnej úrovni. Predpokladané zníženie povodňových škôd spôsobovaných povodňami budú v budúcnosti zabezpečovať koordinované aktivity všetkých orgánov verejnej správy, ktoré majú v povodí na starosti ochranu pred povodňami a preventívne opatrenia na vodnom toku a v jeho povodí.

Návrh zákona ustanovením povinnosti vyhotovovať a pravidelne aktualizovať mapy povodňového ohrozenia a mapy povodňového rizika a využívať získané informácie o možnostiach ohrozenia jednotlivých oblastí povodňami a následkoch ich prípadných záplav vytvára vhodný priestor na úzke prepojenie medzi samotnou ochranou pred povodňami a územným plánovaním. Racionálne využitie tohto legislatívneho priestoru vytvára vhodné podmienky na zlepšovanie životného prostredia najmä priamo v intravilánoch obcí.

4. Vplyvy na zamestnanosť:

Štvrtá časť - Odhad dopadov na zamestnanosť

Z návrhu zákona nevyplývajú žiadne požiadavky na nové pracovné miesta alebo funkcie. Opatrenia na ochranu pred povodňami realizujú orgány štátnej správy, obce, správcovia vodných tokov a vlastníci alebo správcovia stavieb, objektov a zariadení na vodných tokoch a na inundačných územiach.

Realizácia preventívnych opatrení na ochranu pred povodňami, ktoré budú zahrnuté v plánoch manažmentu povodňových rizík pravdepodobne vyvolá zvýšenú potrebu pracovných miest. Počet nových pracovných miest bude závisieť od disponibilných finančných prostriedkov, ktoré bude možné vyčleniť na tento účel a nie od návrhu predmetného zákona. Prvé plány manažmentu povodňových rizík budú dokončené v roku 2015 a preto významnejšie oživenie investičných aktivít v oblasti budovania preventívnych opatrení na ochranu pred povodňami možno očakávať najmä po tomto termíne.

5. Vplyvy na podnikateľské prostredie:

Piata časť – Odhad na podnikateľské prostredie

Návrh zákona má za cieľ znížiť nepriaznivé dôsledky povodní na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a hospodársku činnosť. Podnikaniu sa dobre darí v pokojných podmienkach, keď zamestnanci a zamestnávatelia nemajú obavy o životy a zdravie svojich blízkych a ani o svoj majetok.

Už len dosiahnutie vyššej úrovne ochrany pred povodňami objektov, ktoré slúžia na podnikateľské aktivity a tiež komunikačnej infraštruktúry (dodávky energií, telekomunikácie, cesty, železnice a pod.) bude zlepšovať podmienky pre podnikateľské prostredie. Návrh zákona nezaťažuje podnikateľské prostredie zvýšenými výdavkami, okrem výdavkov na ochranu vlastného majetku podnikateľov v inundačných územiach vodných tokov.

Doložka zlučiteľnostiprávneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu: Vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu: Zákon o ochrane pred povodňami

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

– v primárnom práve v čl. 174 a 175 Zmluvy Európskeho spoločenstva v platnom znení, ktoré upravujú politiku Spoločenstva v oblasti životného prostredia vrátane ochrana zdravia ľudí,

– v sekundárnom práve:– Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 15/zv. 5)

– Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES z 23. októbra 2007 o hodnotení a manažmente povodňových rizík (Ú. v. EÚ L 288/27, 6. 11. 2007).

b) nie je upravená v práve Európskej únie

c) nie je upravená v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) lehota na prebratie smernice alebo rámcového rozhodnutia podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca,

– Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES z 23. októbra 2007 o hodnotení a manažmente povodňových rizík (Ú. v. EÚ L 288/27, 6. 11. 2007)

– 26. novembra 2009

b) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení,

– nie je

c) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia,

– Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 15/zv. 5):

– zákon č. 364 /2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu alebo návrhu legislatívneho zámeru s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:

– úplný.

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo životného prostredia SR

Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy

Osobitná časť

K § 1

Návrh zákona ustanovuje opatrenia na ochranu pred povodňami, povinnosti pri hodnotení a manažmente povodňových rizík s cieľom znížiť nepriaznivé dôsledky povodní na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a hospodársku činnosť, plánovanie, organizáciu a riadenie ochrany pred povodňami, povinnosti a práva orgánov štátnej správy, orgánov ochrany pred povodňami, vyšších územných celkov, obcí, osôb pri ochrane pred povodňami a zodpovednosť za porušenie povinností uložených týmto zákonom.

K § 2

Toto ustanovenie vymedzuje na účely návrhu zákona v odseku 1 pojem povodeň, v odseku 2 je charakterizované nebezpečenstvo povodne a v odseku 3 je definovaná povodňová situácia ako stav keď hrozí nebezpečenstvo povodne, alebo povodeň už vznikla.

V odseku 4 je definícia pojmu povodňové riziko, ktorá je prevzatá zo Smernice 2007/60/ES o hodnotení a manažmente povodňových rizík. Povodňové riziko je kombinácia pravdepodobnosti výskytu povodne a jej potenciálnych nepriaznivých dôsledkov na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a hospodársku činnosť.

V odseku 5 je vymedzený pojem povodňou ohrozené územie, čo je potrebné pre vykonávanie povodňovej hlásnej služby a pre prípravu povodňových plánov záchranných prác a na vykonávanie povodňových záchranných prác.

Odsek 6 vymedzuje pre účely tohto zákona pojem povodňová škoda, ktorú spôsobila povodeň štátu, vyššiemu územnému celku, obci, osobe, správcovi vodohospodársky významných vodných tokov a správcovi drobného vodného toku. Pre účely tohto zákona sa povodňová škoda na stavbe uznáva len v prípade, že v čase výskytu povodne táto stavba mala právoplatné povolenie alebo bola ohlásená stavebnému úradu podľa stavebných predpisov. Cieľom tohto ustanovenia je predchádzať možnosti úhrady povodňových škôd na majetku, ktorého vlastníci nekonali v súlade so zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

K § 3

Ochrana pred povodňami sú činnosti, ktoré sú zamerané na zníženie povodňového rizika na povodňami ohrozovanom území, na predchádzanie záplavám spôsobovanými povodňami a na zmierňovanie nepriaznivých následkov povodní na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a na hospodársku činnosť. Ochranu pred povodňami vykonávajú orgány ochrany pred povodňami, ostatné orgány štátnej správy, orgány samosprávy, povodňové komisie, správca vodohospodársky významných vodných tokov a správcovia drobných vodných tokov, vlastníci, správcovia a užívatelia stavieb, objektov alebo zariadení umiestnených na vodnom toku alebo v inundačnom území, iné osoby v rozsahu a v súlade s návrhom zákona.

Návrh zákona ukladá vykonávať opatrenia na ochranu pred povodňami v rámci integrovaného manažmentu povodí na celom ich území, nie len tam, kde sa najviac prejavujú ich následky. Ukladá povinnosť každému, kto zistí nebezpečenstvo povodne alebo povodeň neodkladne to oznámiť orgánu ochrany pred povodňami, povodňou ohrozenej obci, správcovi vodohospodársky významných vodných tokov alebo správcovi drobného vodného toku. Ak nemožno nebezpečenstvo povodne alebo povodeň ohlásiť uvedeným subjektom, nebezpečenstvo povodne, alebo povodeň sa ohlasuje na linku tiesňového volania integrovaného záchranného systému, Hasičského a záchranného zboru, alebo Policajného zboru.

K § 4

Opatrenia na ochranu pred povodňami sú vykonávané preventívne, v čase nebezpečenstva povodne, počas povodne a po povodni. Návrh zákona taxatívne vymedzuje jednotlivé druhy opatrení na ochranu pred povodňami a zahŕňa všetkých päť fáz cyklu manažmentu povodňových rizík: 1. ochrana, 2. pripravenosť, 3. reakcia na nebezpečenstvo, 4. odstraňovanie škôd a obnova, 5. poučenie.

V odseku 2 sú vymedzené preventívne opatrenia vykonávané na ochranu pred povodňami, ktorých vykonávanie (ochrana a pripravenosť) prispeje k zníženiu nepriaznivých dôsledkov povodní na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a hospodársku činnosť. Odsek 3 vymedzuje opatrenia vykonávané najmä počas povodňovej situácie (reakcia na nebezpečenstvo), pričom povodňová situácia je stav keď hrozí nebezpečenstvo povodne alebo povodeň už vznikla. Odsek 4 vymedzuje opatrenia vykonávané po povodni (odstraňovanie škôd, obnova a poučenie.).

K § 5

Do ustanovení § 5 návrhu zákona je zo Smernice 2007/60/ES transponovaná povinnosť vykonať, pravidelne prehodnocovať a v prípade potreby aktualizovať predbežné hodnotenie povodňového rizika. Predbežné hodnotenie povodňového rizika poskytuje hodnotenie pravdepodobnosti výskytu povodní a ich potenciálnych nepriaznivých dôsledkov na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a na hospodársku činnosť. Predbežné hodnotenie povodňového rizika je založené na informáciách, ktoré sú dostupné alebo ich možno ľahko získať, ako sú správy, záznamy, štúdie dlhodobého vývoja a územnoplánovacia dokumentácia. V predbežnom hodnotení povodňového rizika sa zohľadňuje vplyv klimatickej zmeny na výskyt povodní. V odseku 1 je uvedená definícia klimatickej zmeny, ktorá vychádza z definície prijatej v Rámcovom dohovore OSN o klimatickej zmene.

Odsek 2 návrhu zákona ustanovuje, že predbežné hodnotenie povodňového rizika sa vykonáva na celom území Slovenskej republiky. Ministerstvo zabezpečuje vypracovanie, prehodnocovanie a aktualizácie predbežného hodnotenia povodňového rizika prostredníctvom správcu vodohospodársky významných vodných tokov a ďalších právnických osôb, ktorých je zakladateľom alebo zriaďovateľom(ďalej len „poverená osoba“). Správca vodohospodársky významných vodných tokov a poverené osoby pri vypracovaní, prehodnocovaní a aktualizáciách predbežného hodnotenia povodňového rizika spolupracujú so správcami drobných vodných tokov, vyššími územnými celkami a obcami.

Správca vodohospodársky významných vodných tokov a správca drobného vodného toku v povodiach a v čiastkových povodiach vodných tokov vo svojej správe vypracuje do 22. júna 2011 a aktualizuje do 22. júna 2018 a potom každých šesť rokov opis povodní, ktoré sa vyskytli v minulosti a mali významné nepriaznivé vplyvy na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a na hospodársku činnosť a pri ktorých stále existuje pravdepodobnosť, že sa vyskytnú v budúcnosti, vrátane ich rozsahu a trás postupu a posúdenie nepriaznivých vplyvov, ktoré spôsobili a tiež opis významných povodní, ktoré sa vyskytli v minulosti, ak možno predpokladať výrazne nepriaznivé následky podobných udalostí v budúcnosti.

Ministerstvo na účely predbežného hodnotenia povodňového rizika zabezpečí výmenu relevantných informácií so susednými štátmi prostredníctvom komisií pre hraničné vody.

Správca vodohospodársky významných vodných tokov v spolupráci s poverenými osobami a ústavom určí predbežným hodnotením povodňového rizika a jeho aktualizáciami v správnych územiach povodia a v čiastkových povodiach geografické oblasti, v ktorých existuje potenciálne významné povodňové riziko, alebo v ktorých možno predpokladať, že je pravdepodobný jeho výskyt. Správca vodohospodársky významných vodných tokov v spolupráci s poverenými osobami a ústavom zabezpečí dokončenie prvého predbežného hodnotenia povodňového rizika do 22. decembra 2011, prehodnotenie a ak je to potrebné, aj aktualizáciu predbežného hodnotenia povodňového rizika do 22. decembra 2018 a potom každých šesť rokov.

K § 6

Do tohto ustanovenia je transponovaná zo Smernice 2007/60/ES povinnosť vyhotovovať mapy povodňového ohrozenia, ktoré sa vypracujú v najvhodnejšej mierke pre každú geografickú oblasť, v ktorej existuje potenciálne významné povodňové riziko, alebo v ktorej možno predpokladať, že je pravdepodobný výskyt povodňového rizika. Na mape povodňového ohrozenia sa zobrazujú možnosti zaplavenia územia povodňou s malou pravdepodobnosťou výskytu – povodeň, ktorá sa môže opakovať priemerne raz za 1000 rokov alebo menej často, alebo povodeň s výnimočne nebezpečným priebehom, povodňou so strednou pravdepodobnosťou výskytu – povodeň, ktorá sa môže opakovať priemerne raz za 100 a povodňami s veľkou pravdepodobnosťou výskytu – povodeň, ktorá sa môže opakovať priemerne raz za 50,10,5 rokov.

Mapa povodňového ohrozenia orientačne zobrazuje rozsah povodne znázornený záplavovou čiarou, hĺbku vody alebo hladinu vody a ak je to potrebné rýchlosť prúdenia vodného toku alebo príslušný prietok vody. Slovenský hydrometeorologický ústav(ďalej len „ústav“) vypracováva a aktualizuje odhad maximálneho prietoku povodne, ktorý je zobrazovaný na mape povodňového ohrozenia. V geografickej oblasti, v ktorej je potenciálna možnosť zaplavenia územia vystúpením hladiny podzemnej vody nad povrch terénu, sa mapa povodňového ohrozenia vyhotovuje len pre povodeň s malou pravdepodobnosťou výskytu. Ministerstvo môže uložiť ústavu povinnosť zabezpečiť vypracovanie mapy povodňového ohrozenia zaplavením územia v dôsledku vystúpenia hladiny podzemnej vody nad povrch terénu do 22. júna 2012 a potom každých šesť rokov.

Mapa povodňového ohrozenia územia pri štátnej hranici Slovenskej republiky sa pripravuje po predchádzajúcej výmene informácií so susedným štátom prostredníctvom komisie pre hraničné vody.

Správca vodohospodársky významných vodných tokov zabezpečí dokončenie máp povodňového ohrozenia do 22. decembra 2013 a ďalej prehodnocuje a ak je to potrebné, zabezpečuje aktualizáciu máp povodňového ohrozenia do 22. decembra 2019 a potom každých šesť rokov. Správca vodohospodársky významných vodných tokov poskytuje mapy povodňového ohrozenia Ministerstvu vnútra SR a územne príslušnému obvodnému úradu v sídle kraja, vyššiemu územnému celku, obvodnému úradu a obci do troch mesiacov po ich vypracovaní, prehodnotení a aktualizácii.

Obec zabezpečuje vyznačenie všetkých záplavových čiar zobrazených na mapách povodňového ohrozenia do územného plánu obce alebo územného plánu zóny pri najbližšom preskúmavaní schváleného územného plánu. Ak obec nemá spracovaný územný plán obce využíva mapy povodňového ohrozenia v činnosti stavebného úradu.

K § 7

Do tohto ustanovenia je transponovaná zo Smernice 2007/60/ES povinnosť vyhotovovať mapy povodňového rizika. Mapa povodňového rizika obsahuje údaje o potenciálne nepriaznivých dôsledkoch záplav spôsobených povodňami uvedenými v § 6 odsek 2, ktoré sú zobrazené na mapách povodňového ohrozenia. Podrobný zoznam údajov, ktoré zobrazuje mapa povodňového rizika, je uvedený v ods. 1 písm. a) až i).

Správca vodohospodársky významných vodných tokov alebo poverená osoba zabezpečuje vypracovanie, prehodnocovanie a v prípade potreby aktualizáciu mapy povodňového rizika. Podklady na tieto účely poskytujú orgány verejnej správy vo vzájomne dohodnutej forme, formáte a termíne bezplatne.

Mapa povodňového rizika územia pri štátnej hranici Slovenskej republiky sa pripravuje na základe výmeny informácií so susedným štátom prostredníctvom príslušnej komisie pre hraničné vody.

Správca vodohospodársky významných vodných tokov vypracuje mapy povodňového rizika v termíne do 22. decembra 2013, prehodnocuje a v prípade potreby zabezpečuje aktualizáciu mapy povodňového rizika v termíne do 22. decembra 2019 a potom každých šesť rokov. Správca vodohospodársky významných vodných tokov poskytuje mapy povodňového rizika ministerstvu vnútra, obvodnému úradu v sídle kraja, vyššiemu územnému celku, obvodnému úradu a obci do troch mesiacov po ich vypracovaní, prehodnotení a aktualizácii.

K § 8

Do tohto ustanovenia je transponovaná zo Smernice 2007/60/ES povinnosť vypracovať plány manažmentu povodňového rizika. Plán manažmentu povodňového rizika určuje vhodné ciele manažmentu povodňových rizík pre geografické oblasti čiastkového povodia, ktoré sa nachádzajú v správnom území povodia na území Slovenskej republiky, v ktorých existuje potenciálne významné povodňové riziko alebo v ktorých možno predpokladať, že je pravdepodobný jeho výskyt. Ciele plánu manažmentu povodňového rizika sú zamerané na zníženie potenciálnych nepriaznivých následkov záplav na hospodársku činnosť a na zníženie pravdepodobnosti záplav územia povodňami.

Plán manažmentu povodňového rizika obsahuje opatrenia na dosiahnutie cieľov manažmentu povodňových rizík. V pláne manažmentu povodňového rizika sa zohľadňujú náklady a prínosy navrhnutých opatrení, rozsah a trasy postupu povodní, územie s retenčným potenciálom ako prirodzené záplavové oblasti, environmentálne ciele, pôdne hospodárstvo a vodné hospodárstvo, územné plány, využívanie územia, ochranu prírody, plavebnú infraštruktúru a prístavnú infraštruktúru.

Plán manažmentu povodňového rizika sa s prihliadnutím na prírodné vlastnosti jednotlivých povodí alebo čiastkových povodí zaoberá všetkými časťami manažmentu povodňového rizika so zameraním na prevenciu, ochranu, pripravenosť, vrátane predpovedí povodní a systémov včasného varovania. Plán manažmentu povodňového rizika môže tiež zahŕňať podporu postupov trvalo udržateľného využitia pôdy, zlepšenie zadržiavania vody, rovnako ako aj riadené záplavy určitých oblastí pri povodni.

Plány manažmentu povodňového rizika sa vypracujú na základe máp povodňového ohrozenia a máp povodňového rizika pre čiastkové povodia, ktoré vymedzujú správne územie povodia Dunaja a správne územie povodia Visly. Plány manažmentu povodňového rizika v správnom území povodia Dunaja sú súčasťou súboru medzinárodných plánov manažmentu povodňového rizika koordinovaného na úrovni medzinárodného povodia Dunaja a plány manažmentu povodňového rizika v správnom území povodia Dunajca a Popradu sú súčasťou medzinárodného plánu manažmentu povodňového rizika koordinovaného na úrovni medzinárodného povodia Visly, ktorý je vzájomne koordinovaný s Poľskou republikou.

Plán manažmentu povodňového rizika obsahuje návrhy na realizáciu preventívnych opatrení, ktoré majú odhadnuté výdavky na prípravu, realizáciu, prevádzku, údržbu a opravy počas celého predpokladaného obdobia ich životnosti nižšie ako sú odhadnuté povodňové škody, ktoré by mohli spôsobiť povodne na dotknutom území bez realizácie preventívnych opatrení počas rovnakého obdobia. Opatrenia v pláne manažmentu povodňového rizika nezhoršia kvantitatívny stav podzemných vôd, nevytvoria nadmernou umelou akumuláciou podzemnej vody a vody v pôde podmienky na zrýchlenie povrchového odtoku alebo podpovrchového odtoku zo svahu, nepodporia vznik procesu vodnej erózie pôdy a ani neumožnia rozširovanie vodnej erózie pôdy.

V pláne manažmentu povodňového rizika sa opatrenie na ochranu pred povodňami, ktorého účinok môže zvyšovať povodňové riziká v čiastkovom povodí na území Slovenskej republiky, zosúladí s opatreniami na ochranu pred povodňami, ktoré kompenzujú jeho nepriaznivé účinky. Opatrenie na ochranu pred povodňami, ktorého účinok môže zvyšovať povodňové riziká za štátnou hranicou Slovenskej republiky odsúhlasuje komisia pre hraničné vody s dotknutým štátom. Opatrenia v pláne manažmentu povodňového rizika sa koordinujú s opatreniami v medzinárodnom pláne manažmentu povodňového rizika správneho územia povodia.

Vyhotovenie návrhov prvých plánov manažmentu povodňového rizika, ich prehodnocovanie a aktualizácie zabezpečuje ministerstvo prostredníctvom poverenej osoby a správcu vodohospodársky významných vodných tokov, v spolupráci s orgánmi ochrany pred povodňami, orgánmi územného plánovania, ostatnými dotknutými orgánmi štátnej správy, správcami drobných vodných tokov a s vlastníkmi, nájomcami a správcami poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy. Obec spolupracuje na vypracovaní, prehodnocovaní a aktualizácii plánu manažmentu povodňového rizika najmä pri navrhovaní preventívnych opatrení na ochranu pred povodňami v katastrálnom území obce.

Ministerstvo uverejní časový a vecný harmonogram prípravy návrhu prvých plánov manažmentu povodňového rizika do 22. decembra 2012 a časový a vecný harmonogram prehodnocovania a aktualizácie plánov manažmentu povodňového rizika do 22. decembra 2018 a potom každých šesť rokov. Ďalej ministerstvo sprístupňuje verejnosti na účely predkladania písomných pripomienok a námetov návrhy prvých plánov manažmentu povodňového rizika do 22. júna 2015 a návrhy aktualizovaných plánov manažmentu povodňového rizika do 22. júna 2021 a potom každých šesť rokov. Sprístupnenie návrhov prvých plánov manažmentu povodňového rizika verejnosti ministerstvo oznámi orgánom verejnej správy. Ministerstvo zabezpečí dokončenie návrhu prvých plánov manažmentu povodňového rizika do 22. decembra 2015 a dokončenie prehodnotenia a ak je to potrebné, dokončenie návrhov aktualizácie plánov manažmentu povodňového rizika do 22. decembra 2021 a potom každých šesť rokov.

Prvé plány manažmentu povodňového rizika pre správne územia povodí a pre čiastkové povodia na území Slovenskej republiky a ich aktualizácie schvaľuje ministerstvo.

Obec koordinuje povoľovanie stavieb a určovanie regulatív priestorového usporiadania a funkčného využívania územia v územnom pláne obce alebo v územnom pláne zóny s opatreniami na ochranu pred povodňami, ktoré sú uvedené v schválenom pláne manažmentu povodňového rizika.

K § 9

Toto ustanovenie sa zaoberá koordináciou plánov manažmentu povodňových rizík s plánmi manažmentu povodí a sprístupnením materiálov verejnosti. Ministerstvo sprístupní verejnosti spracované návrhy plánov manažmentu povodňových rizík na účely predloženia písomných pripomienok. Ministerstvo sprístupní verejnosti predbežné hodnotenie povodňového rizika, mapy povodňového ohrozenia, mapy povodňového rizika a schválené prvé plány manažmentu povodňového rizika a ich aktualizácie na svojej internetovej stránke.

K § 10

Návrh zákona nariaďuje stanoveným subjektom vypracovať povodňové plány. Povodňový plán je dokument organizačného a technického charakteru, ktorého obsah ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným predpisom. Povodňový plán tvorí povodňový plán zabezpečovacích prác a povodňový plán záchranných prác. Povodňový plán záchranných prác sa vypracováva v nadväznosti na povodňový plán zabezpečovacích prác.

Povodňový plán zabezpečovacích prác vypracováva správca vodohospodársky významných vodných tokov v členení podľa správnych území povodí a čiastkových povodí, správca drobného vodného toku, správca ropovodu, plynovodu, teplovodu alebo iného potrubného líniového vedenia križujúceho vodný tok, vlastník, správca a užívateľ stavby, objektu alebo zariadenia, ktoré je umiestnené na vodnom toku alebo v inundačnom území, zhotoviteľ stavby, ktorá zasahuje do vodného toku alebo na inundačné územie na celé obdobie výstavby, až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o užívaní stavby, obvodný úrad životného prostredia a krajský úrad životného prostredia.

Povodňový plán záchranných prác vypracováva obvodný úrad v sídle kraja, obvodný úrad a obec. Súčasťou povodňového plánu záchranných prác obce sú plány záchranných prác právnických osôb a fyzických osôb – podnikateľov, ktorých stavby, objekty alebo zariadenia na území obce môžu byť postihnuté povodňou a sú vypracovávané na základe všeobecne záväzného nariadenia obce.

Povodňové plány sa každý rok preskúmajú a podľa potreby aktualizujú tak, aby sa zmeny a doplnky mohli schváliť do konca kalendárneho roka. Zmeny podstatného významu sa zapracujú do povodňových plánov bezodkladne.

K § 11

Stupne povodňovej aktivity charakterizujú mieru nebezpečenstva povodne, ktorá je vyjadrená určenými vodnými stavmi alebo prietokmi vo vodných tokoch a na vodných stavbách. V povodňových plánoch sú stanovené tri stupne povodňovej aktivity, pričom III. stupeň povodňovej aktivity charakterizuje najväčšie ohrozenie povodňou. Vodné stavy a prietoky zodpovedajúce stupňom povodňovej aktivity schvaľuje ministerstvo na návrh správcu vodohospodársky významných vodných tokov alebo správcu drobného vodného toku po prerokovaní s obvodným úradom životného prostredia alebo krajským úradom životného prostredia a ústavom.

Návrh zákona charakterizuje situácie, kedy nastáva I. stupeň povodňovej aktivity ktorý je stanovený v odseku 3 a kedy zaniká je stanovené v odseku 8. II. stupeň povodňovej aktivity sa vyhlasuje podľa odseku 4 a odvoláva sa podľa odseku 9. III. stupeň povodňovej aktivity sa vyhlasuje podľa odseku 5 odvoláva sa podľa odseku 9.

II. stupeň povodňovej aktivity a III. stupeň povodňovej aktivity vyhlasuje a odvoláva na návrh správcu vodohospodársky významného vodného toku, správcu drobného vodného toku alebo z vlastného podnetu subjektov uvedených v odseku 11.

Obec alebo orgán ochrany pred povodňami, ktorý vyhlásil alebo odvolal stupeň povodňovej aktivity, bezodkladne o tom informuje podľa povodňového plánu orgány ochrany pred povodňami a orgány štátnej správy, Hasičský a záchranný zbor, osoby zaradené do ochrany pred povodňami, správcu vodohospodársky významných vodných tokov, dotknutých správcov drobných vodných tokov a ústav.

K § 12

Toto ustanovenie rieši mimoriadnu situáciu, ktorá sa vyhlasuje na návrh orgánu ochrany pred povodňami počas III. stupňa povodňovej aktivity, ak hrozí bezprostredné ohrozenie životov, zdravia, majetku, kultúrneho dedičstva alebo životného prostredia povodňou. Mimoriadna situácia sa vyhlasuje a odvoláva v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov podľa § 3b ods. 1, § 13 ods. 2, § 14 ods. 5 a § 15 ods. 1 písm. j)

K § 13

Návrh zákona ustanovuje povinnosť vykonávať povodňové prehliadky. Povodňovou prehliadkou sa zisťujú nedostatky na vodných tokoch, stavbách, objektoch a zariadeniach, ktoré sú umiestnené na vodných tokoch, v inundačných územiach alebo v územiach ohraničených záplavovou čiarou povodne so strednou pravdepodobnosťou výskytu, ktoré by mohli spôsobiť alebo zvýšiť povodňové riziko. Povodňová prehliadka sa musí vykonať najmenej raz za dva roky podľa plánu povodňových zabezpečovacích prác správcu vodohospodársky významných vodných tokov alebo povodňového plánu povodňových zabezpečovacích prác správcu drobného vodného toku a tiež bezprostredne po povodni v povodňou postihnutých vodných tokoch a zaplavených územiach.

Povodňovú prehliadku vykonáva krajský úrad životného prostredia alebo obvodný úrad životného prostredia v súčinnosti so správcom vodohospodársky významných vodných tokov alebo správcom drobného vodného toku, obcou a vlastníkmi, správcami a užívateľmi stavieb, objektov, alebo zariadení, ktoré sú umiestnené na vodnom toku, križujú vodný tok alebo sú v inundačnom území

Vykonanie povodňovej prehliadky je povinný umožniť vlastník, správca a užívateľ stavby, objektu alebo zariadenia, ktoré je umiestnené na vodnom toku, križuje vodný tok alebo je v inundačnom území a nehnuteľnosti v inundačnom území, v území ohraničenom záplavovou čiarou povodne so strednou pravdepodobnosťou výskytu alebo v území, ktoré je pravdepodobne ohrozené povodňami. Vlastník, správca alebo užívateľ stavby, ktorá je umiestnená na vodnom toku, križuje vodný tok alebo je v inundačnom území, je pri povodňovej prehliadke povinný na požiadanie predložiť k nahliadnutiu stavebné povolenie alebo kolaudačné rozhodnutie krajskému úradu životného prostredia, obvodnému úradu životného prostredia, správcovi vodohospodársky významných vodných tokov alebo správcovi drobného vodného toku keď je stavba umiestnená vo vodnom toku alebo križuje vodný tok. Keď je stavba umiestnená v inundačnom území, stavebné povolenie alebo kolaudačné rozhodnutie sa predkladá k nahliadnutiu krajskému úradu životného prostredia, obvodnému úradu životného prostredia alebo obci.

Povodňovou prehliadkou po povodni v povodňou postihnutých vodných tokoch a zaplavených územiach sa spresňuje rozsah povodňových škôd, vyhodnocuje účinnosť preventívnych opatrení na ochranu pred povodňami a opatrení vykonaných v čase povodňovej situácie a identifikujú lokality, v ktorých sa počas povodne vyskytli prekážky, ktoré obmedzovali plynulé prúdenie vody alebo stavby, objekty alebo zariadenia, ktoré spôsobili znečistenie vody.

Z povodňovej prehliadky sa vyhotovuje záznam, v ktorom sú uvedené zistené nedostatky a ďalšie okolnosti charakterizujúce priebeh a výsledky povodňovej prehliadky. Prílohou záznamu z povodňovej prehliadky je zoznam stavieb umiestnených vo vodnom toku, stavieb križujúcich vodný tok a stavieb v inundačnom území, na ktoré nebolo vydané stavebné povolenie alebo kolaudačné rozhodnutie alebo ktorých vlastník, správca alebo užívateľ pri povodňovej prehliadke nepredložil k nahliadnutiu stavebné povolenie alebo kolaudačné rozhodnutie.

Krajský úrad životného prostredia alebo obvodný úrad životného prostredia ukladá rozhodnutím povinnosť správcovi vodohospodársky významných vodných tokov, správcovi drobného vodného toku, vlastníkovi, správcovi a užívateľovi pozemku, stavby, objektu alebo zariadenia odstrániť v ním určenom termíne nedostatky, ktoré sa zistili pri povodňovej prehliadke. Krajský úrad životného prostredia alebo obvodný úrad životného prostredia oznamuje stavebnému úradu stavbu vo vodnom toku, stavbu križujúcu vodný tok alebo stavbu v inundačnom území, o ktorej sa pri povodňovej prehliadne zistilo, že nemá právoplatné stavebné povolenie alebo kolaudačné rozhodnutie. Na základe tohto oznámenia stavebný úrad zistí, že predmetná stavba bola postavená bez stavebného povolenia a podľa § 88a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov začne z vlastného podnetu konanie. Dodatočné povolenie stavby je možné len v prípade keď sa počas konania preukáže, že stavba nie je v rozpore s verejným záujmom. Ochrana pred povodňami je verejný záujem a preto sa bude musieť preukázať, že predmetná stavba nezhoršuje odtok povrchových vôd, chod ľadov alebo kvalitu vody.

K § 14

Toto ustanovenie ukladá povinnosť ústavu bezodkladne informovať o vzniku povodňovej situácie orgány ochrany pred povodňami, správcu vodohospodársky významných vodných tokov, zložky Hasičského a záchranného zboru a obvodný úrad.

Predpovedná povodňová služba poskytuje informácie o meteorologickej situácii a hydrologickej situácii, o nebezpečenstve povodne, o vzniku povodne a o ďalšom možnom vývoji meteorologických podmienok a hydrologických podmienok, ktoré ovplyvňujú priebeh povodne. V odseku 3 písmeno a) až d) je presný popis činností, ktoré v rámci predpovednej povodňovej služby zabezpečuje ústav.

Ústav po skončení povodne poskytuje meteorologické a hydrologické vyhodnotenie povodňovej situácie ministerstvu životného prostredia a ministerstvu vnútra a správcovi vodohospodársky významných vodných tokov.

Pri poskytovaní hydrologických informácií na hraničných vodných tokoch a pri poskytovaní medzištátnej pomoci pri ochrane pred povodňami postupujú orgány ochrany pred povodňami, ústav, správca vodohospodársky významných vodných tokov a ďalšie poverené osoby v súlade s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

K § 15

Toto ustanovenie ukladá povinnosť Hlásnej povodňovej službe prijímať a poskytovať informácie súvisiace s možným vznikom povodňovej situácie alebo vznikom mimoriadnej udalosti, na základe ktorých sa s využitím informačného systému civilnej ochrany zabezpečí včasné varovanie obyvateľstva, vyrozumenie orgánov ochrany pred povodňami, orgánov štátnej správy, zložiek Hasičského a záchranného zboru a obcí na povodňou ohrozenom území. Hlásnu povodňovú službu zabezpečujú podľa tohto zákona subjekty uvedené v odseku 2 tohto ustanovenia.

Varovanie obyvateľstva na povodňou ohrozenom území vykonáva varovacie a vyrozumievacie centrum civilnej ochrany alebo obec podľa osobitného predpisu (§ 3a a § 15 ods. 1 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov).

K § 16

Návrh zákona ustanovuje povinnosť zriadiť a vykonávať hliadkovú službu. Hliadková služba sleduje vývoj povodňovej situácie a zisťuje údaje potrebné na výkon hlásnej povodňovej služby, varovania obyvateľstva a na riadenie a koordináciu vykonávania povodňových zabezpečovacích prác a povodňových záchranných prác.

Správca vodohospodársky významných vodných tokov a správca drobného vodného toku po zistení I. stupňa povodňovej aktivity vysiela hliadky na úseky vodných tokov, na ktorých predpokladá zvýšený výskyt povodňového rizika. Na základe získaných informácií môže správca vodohospodársky významných vodných tokov alebo správca drobného vodného toku rozhodnúť o zriadení a vykonávaní hliadkovej služby už počas I. stupňa povodňovej aktivity. Správca vodohospodársky významných vodných tokov a správca drobných vodných tokov vysiela hliadkovú službu na povodňové úseky od vyhlásenia II. stupňa povodňovej aktivity podľa povodňových plánov zabezpečovacích prác.

Vlastník, správca a užívateľ stavby, objektu alebo zariadenia, ktoré je umiestnené na vodnom toku alebo v inundačnom území môže zriadiť a vykonávať hliadkovú službu podľa povodňového plánu zabezpečovacích prác spravidla od vyhlásenia II. stupňa povodňovej aktivity a od vyhlásenia III. stupňa povodňovej aktivity je povinný zriadiť a vykonávať hliadkovú službu.

Obec zriaďuje a vykonáva hliadkovú službu od vyhlásenia III. stupňa povodňovej aktivity. Regionálna správa ciest zriaďuje a vykonáva hliadkovú službu počas povodňovej situácie podľa vlastného plánu.

K § 17

Toto ustanovenie upravuje obsah povodňových zabezpečovacích prác, ustanovuje subjekty, ktoré ich vykonávajú a obdobie kedy sa vykonávajú. Povodňovými zabezpečovacími prácami sa predchádza vzniku povodňových škôd a vykonávajú sa na vodných tokoch, stavbách, objektoch alebo zariadeniach, ktoré sú umiestnené na vodných tokoch alebo v inundačných územiach a na povodňou ohrozených územiach s cieľom zabezpečovať plynulý odtok vody, chrániť stavby, objekty a zariadenia pred poškodením povodňou a zabezpečovať funkciu ochranných hrádzí a protipovodňových línií.

Obsah povodňových zabezpečovacích prác je podrobne špecifikovaný v odseku 2. Povodňové zabezpečovacie práce na základe povodňových plánov a na príkaz orgánov ochrany pred povodňami počas II. stupňa povodňovej aktivity a III. stupňa povodňovej aktivity vykonávajú subjekty uvedené v odseku 3 a 4 tohto ustanovenia.

Povodňové zabezpečovacie práce sa začínajú vykonávať od vyhlásenia II. stupňa povodňovej aktivity a sú skončené do času odvolania II. stupňa povodňovej aktivity.

K § 18

Toto ustanovenie podrobne špecifikuje v odseku 3 povodňové záchranné práce. Sú to opatrenia vykonávané na záchranu životov, zdravia a majetku, kultúrneho dedičstva a životného prostredia v čase nebezpečenstva povodne, počas povodne a po povodni v bezprostredne ohrozených alebo už zaplavených územiach.

Povodňové záchranné práce uvedené v odseku 2 a 3 tohto ustanovenia riadi obec, obvodný úrad alebo obvodný úrad v sídle kraja podľa osobitného predpisu (§ 3 ods. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov a § 2 písm. c) zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov).

Povodňové záchranné práce sa začínajú vykonávať od vyhlásenia III. stupňa povodňovej aktivity a sú ukončené do času odvolania II. stupňa povodňovej aktivity. Týmto ustanovením sa umožní racionálne zníženie výdavkov na vykonávanie povodňových záchranných prác. III. stupeň povodňovej sa vyhlasuje po splnení podmienok ustanovených v § 11 ods. 5. Všeobecne sú to podmienky, pri ktorých povodeň môže ohroziť alebo už ohrozuje životy a zdravie ľudí a ich majetok. Medzi povodňové záchranné práce patria aj výkony, ktoré síce priamo súvisia so ochranou životov, zdravia alebo majetku, ale vykonávajú sa až po ustúpení záplavy, napríklad dezinfekcia studní, žúmp, obytných priestorov, a odvoz a zneškodňovanie uhynutých zvierat a iných odpadov a tiež odstraňovanie naplavenín z domov a z iných objektov, z verejných priestranstiev a z komunikácií, zabezpečovanie poškodených stavieb proti zrúteniu alebo ich asanácia. Po dohode s Ministerstvom zdravotníctva SR bol oproti zákonu č. 666/2004 Z. z. spresnený rozsah opatrení na predchádzanie ochoreniam vykonávaných v rámci povodňových záchranných prác na povodňou zasiahnutom alebo ovplyvnenom území. III. stupeň povodňovej aktivity vyžaduje nasadenie veľkých síl a prostriedkov a tie už nie sú potrebné po ustúpení záplavy z územia zasiahnutého povodňou. Z toho dôvodu návrh zákona umožňuje odvolanie III. stupňa povodňovej aktivity keď pominú dôvody, na základe ktorých sa vyhlásil a časť povodňových záchranných prác možno dokončovať aj počas vyhlásenia II. stupňa povodňovej aktivity.

K § 19

Návrh zákona ustanovuje, ktoré subjekty a komu predkladajú priebežné správy o povodňovej situácii v čase od vyhlásenia do odvolania II. stupňa povodňovej aktivity, III. stupňa povodňovej aktivity a počas mimoriadnej situácie. Správca vodohospodársky významných vodných tokov vypracováva správu o vykonaných povodňových zabezpečovacích prácach a výdavkoch vynaložených na vykonávanie povodňových zabezpečovacích prác z vlastných podkladov a zo správ predložených podľa odseku 3 tohto ustanovenia a predkladá ju ministerstvu do 30 pracovných dní od času odvolania II. stupňa povodňovej aktivity.

Vykonávanie povodňových záchranných prác a výdavky na vykonávanie povodňových záchranných prác analyzuje a vyhodnocuje obec, obvodný úrad, obvodný úrad v sídle kraja a ministerstvo vnútra podľa osobitného predpisu (§ 13 ods. 1 písm. n), § 14 ods. 1 písm. o), § 15 ods. 1 písm. c) a m) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z.).

Štátne orgány, vyššie územné celky, obce, osoby vyhodnocujú povodňové škody podľa § 2 ods. 6 na majetku vo svojom vlastníctve, správe alebo užívaní. Spôsob kto, komu a kedy predkladá vyhodnotenie povodňových škôd rieši odsek 6 tohto ustanovenia. Správnosť vyhodnotenia povodňových škôd overujú verifikačné komisie, ktoré ustanovujú prednostovia obvodných úradov životného prostredia a prednostovia krajských úradov životného prostredia..

Vyhodnotenie povodňových záchranných prác v rozsahu potrebnom na vypracovanie súhrnnej správy o priebehu povodní, ich následkoch a vykonaných opatreniach predkladajú v určených termínoch subjekty uvedené v odseku 8 tohto ustanovenia. Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy predkladajú ministerstvu správu o následkoch spôsobených povodňami najneskôr do 30 pracovných dní po odvolaní II. stupňa povodňovej aktivity.

Odsek 10 ustanovenia vymedzuje ktoré subjekty a v akých termínoch sú povinné predkladať súhrnnú správu o priebehu povodní, ich následkoch a vykonaných opatreniach

Ministerstvo v spolupráci s Ministerstvom vnútra SR predkladá vláde SR Správu o priebehu a následkoch povodní na území Slovenskej republiky.

K § 20

Návrh zákona ustanovuje jednak rozsah inundačného územia, kto vypracováva návrh inundačného územia, kto vykonáva evidenciu, v prípade potreby navrhuje zmeny rozsahu inundačného územia. Aké stavby, objekty alebo zariadenia je zakázané umiestňovať v inundačnom území, ktoré pri ohradzovanom vodnom toku je územie medzi korytom vodného toku a trasou ochrannej hrádze alebo protipovodňovej línie alebo medzi korytom vodného toku a inou stavbou, ktorá je vopred určená na ochranu územia pred povodňami

Rozsah inundačného územia pri neohradzovanom vodnom toku sa vymedzuje záplavovou čiarou povodne podľa jednotlivých oblastí pre povodeň, ktorá sa môže opakovať priemerne raz za 100, 50, 10, 5 rokov.

Dodržiavanie podmienok pre umiestňovanie stavieb, objektov a zariadení alebo pre vykonávanie činnosti v inundačnom území je opatrenie, ktoré postupne povedie k zníženiu povodňových škôd. V inundačnom území je zakázané umiestňovať bytové a nebytové budovy, okrem ubytovacích zariadení na krátkodobé pobyty, stavby, objekty alebo zariadenia, ktoré môžu zhoršiť odtok povrchových vôd, chod ľadov alebo kvalitu vody, materiál a predmety, ktoré by mohla voda počas povodne odplaviť, stavby, objekty alebo zariadenia s nebezpečnými látkami alebo inými druhotnými surovinami, ktoré spadajú do skupiny zvlášť nebezpečných látok alebo tieto látky obsahujú, alebo pri spracovaní uvoľňujú, čerpacie stanice pohonných látok, odkaliská a skládky odpadu a zariadenia na spracovanie starých vozidiel.

V odseku 7 sú uvedené činnosti, ktorých vykonávanie v inundačnom území je zakázané. V inundačnom území možno povoliť, len preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami a umiestniť tam stavby uvedené v odseku 8 písmeno b) až h). Ak je na inundačnom území nevyhnutné vykonať terénne úpravy a opatrenia zamerané na ochranu prírody a krajiny, ktoré by mohli zhoršiť odtok povrchových vôd a chod ľadov, je potrebné súčasne realizovať opatrenia na kompenzáciu ich nepriaznivých účinkov.

Ak sa pri neohradzovanom vodnom toku v lokalite, v ktorej nie je určené inundačné územie, posudzuje žiadosť o povolenie stavby, objektu, zariadenia alebo činnosti zakázanej v inundačnom území, postupuje sa podľa osobitného predpisu (§ 46 Zákona č.364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

K § 21

Toto ustanovenie umožňuje orgánu ochrany pred povodňami alebo obciam rozhodnutím určiť územie s retenčným potenciálom ako záplavové územie pre potreby sploštenia povodňovej vlny. Pri určení územia s retenčným potenciálom ako záplavového územia pre potreby sploštenia povodňovej vlny sa postupuje rovnako ako pri určovaní inundačného územia, na ktorom je zakázané povoľovať stavby a činnosti podľa § 20 odsekov 6 a 7. Keď sa na území s retenčným potenciálom vybuduje polder, podmienky využívania územia v suchej nádrži upravuje manipulačný poriadok vodnej stavby.

Odsek 2 ustanovuje, že ak nemožno zriadiť vodnú stavbu na ochranu pred povodňami na cudzej nehnuteľnosti, možno vo verejnom záujme potrebnú nehnuteľnosť vyvlastniť alebo vlastnícke práva k nej obmedziť podľa § 108 až 116 zákona č. 50/1976 Zb. (stavebný zákon).

K § 22

Táto časť návrhu zákona rieši zásadné otázky v oblasti riadenia ochrany pred povodňami. Orgánmi ochrany pred povodňami sú ministerstvo, krajské úrady životného prostredia, obvodné úrady životného prostredia. Ochranu pred povodňami riadia a zabezpečujú aj obce

Vláda, orgány ochrany pred povodňami a obce zriaďujú povodňové komisie ako poradný a výkonný orgán, ktorým sú Ústredná povodňová komisia, krajská povodňová komisia, obvodná povodňová komisia, povodňové komisie obcí.

Ministerstvo na ochranu pred povodňami zriaďuje operačnú skupinu, ktorá vykonáva službu počas povodní a ostatné ústredné orgány štátnej správy môžu podľa potreby zriaďovať operačné skupiny. Činnosť operačnej skupiny upravuje pracovný poriadok. Operačné skupiny počas povodňovej situácie vedú povodňový denník.

K § 23

Návrh zákona v tomto ustanovení určuje úlohy ministerstva na úseku ochrany pred povodňami. Ministerstvo plní úlohy vyplývajúce z členstva Slovenskej republiky v Európskej únii v hodnotení a manažmente povodňových rizík a podáva správy o plnení úloh vyplývajúcich z právnych aktov Európskeho spoločenstva a Európskej únie v oblastiach predbežného hodnotenia a aktualizácií povodňového rizika, vyhotovovania a aktualizácií máp povodňového ohrozenia a máp povodňového rizika, vyhotovenia prvých plánov manažmentu povodňového rizika a ich aktualizácií a koordinácie v medzinárodnom správnom území povodia Dunaja a v medzinárodnom správnom území povodia Visly.

Úlohy ministerstva sú rozdelené do troch skupín:

1. úlohy v oblasti prevencie – písm. c),

2. úlohy počas povodňovej situácie – písm. d),

3. úlohy po povodni – písm. e).

Ministerstvo v spolupráci s Ministerstvom vnútra predkladá vláde správu o priebehu a následkoch povodní na území Slovenskej republiky, ktorej súčasťou je vyhodnotenie výdavkov na povodňové zabezpečovacie práce, povodňové záchranné práce a škôd spôsobených povodňami.

K § 24 a 25

Tieto ustanovenia návrhu zákona vymedzujú kompetencie Krajského úradu životného prostredia a obvodného úradu životného prostredia na úseku ochrany pred povodňami a činnosti, ktoré vykonávajú v oblasti prevencie, počas povodňovej situácie a po povodni.

K § 26

Ochranu pred povodňami riadia a zabezpečujú aj obce. Zabezpečujú vykonávanie opatrení na ochranu pred povodňami na území obce, spolupracujú vo veciach ochrany pred povodňami s obvodným úradom životného prostredia, s obvodným úradom, s okresným riaditeľstvom Hasičského a záchranného zboru, so správcom vodohospodársky významných vodných tokov a so správcami drobných vodných tokov v katastrálnom území obce.

Obec vykonáva v rámci preneseného výkonu pôsobnosti štátnej správy na úseku ochrany pred povodňami činnosti v oblasti prevencie, ktoré sú špecifikované v odseku 3 písmeno a). Počas povodňovej situácie vykonáva činnosti podľa odseku 3 písmeno b). Obec po povodni zabezpečuje obnovenie základných podmienok pre život ľudí a pre hospodársku činnosť na povodňou zaplavenom území, vyhodnocuje povodňové škody na majetku obce a na majetku osôb, ktoré vznikli v katastrálnom území obce a vypracováva súhrnnú správu o priebehu povodní, ich následkoch a vykonaných opatreniach, ktorú predkladá obvodnému úradu životného prostredia.

Obec pri ochrane pred povodňami v rámci preneseného výkonu pôsobnosti štátnej správy na úseku územného plánovania a stavebného poriadku tieto činnosti - poskytuje informácie z územnoplánovacej dokumentácie a prípadne ďalšie informácie, ktoré môžu prispieť k vypracovaniu, prehodnocovaniu a aktualizácii predbežného hodnotenia povodňového rizika a podklady potrebné na vyhotovenie, prehodnotenie a aktualizáciu mapy povodňového rizika. Ďalej obec v tejto oblasti koordinuje povoľovanie stavieb a určovanie regulatív priestorového usporiadania a funkčného využívania územia v územnom pláne obce alebo v územnom pláne zóny s opatreniami na ochranu pred povodňami, ktoré sú uvedené v schválenom pláne manažmentu povodňového rizika. Obec tiež zabezpečuje vyznačenie všetkých záplavových čiar zobrazených na mapách povodňového ohrozenia do územného plánu obce alebo územného plánu zóny pri najbližšom preskúmavaní schváleného územného plánu podľa osobitného predpisu (§ 30 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 416/2001 Z. z.). Ak obec nemá spracovaný územný plán, využíva mapy povodňového ohrozenia v činnosti stavebného úradu.

Obec okrem úloh podľa odsekov 3 a 4

1. vyhlasuje a odvoláva mimoriadnu situáciu podľa zákona č. 40/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva,

2. zabezpečuje v rámci svojich možností vybavenie obecného hasičského zboru potrebnými prostriedkami a výstrojom na výkon povodňových záchranných prác podľa zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi,

3. poskytuje obyvateľovi obce nevyhnutnú okamžitú pomoc v jeho náhlej núdzi spôsobenej povodňou podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení,

4. určuje rozsah inundačného územia a dokumentáciu určeného inundačného územia odovzdáva orgánom územného plánovania podľa vodného zákona.

K § 27

Toto ustanovenie rieši postavenie povodňovej komisie, ktorá koordinuje a kontroluje prípravu a plnenie úloh pri ochrane pred povodňami. Podrobná špecifikácia činností povodňovej komisie v oblasti prevencie je uvedená v odseku 3 písmeno a) tohto ustanovenia.

Činnosti povodňovej komisie počas povodňovej situácie určuje odsek 3 písmeno b).

Povodňová komisia po povodni prerokuje správu o priebehu povodní, ich následkoch a vykonaných opatreniach a navrhuje opatrenia na odstránenie nedostatkov, ktoré sa zistili počas povodňovej situácie pri vykonávaní povodňových zabezpečovacích prác a povodňových záchranných prác.

Ústrednú povodňovú komisiu zriaďuje vláda. Ministerstvo vypracováva štatút Ústrednej povodňovej komisie obsahujúci úlohy, zloženie a zásady rokovania, ktorý schvaľuje vláda. Ústredná povodňová komisia plnení úlohy podľa odseku 3 a odseku 7 tohto ustanovenia. Predseda Ústrednej povodňovej komisie je minister a podpredseda Ústrednej povodňovej komisie je minister vnútra Slovenskej republiky. Ostatných členov Ústrednej povodňovej komisie na návrh ministra schvaľuje vláda.

Postavenie Ústrednej povodňovej komisie, krajskej povodňovej komisie a obvodnej povodňovej komisie počas mimoriadnej situácie upravuje osobitný predpis.

V ustanovení tohto paragrafu odsek 8 až 11 rieši zriadenie krajskej povodňovej komisie, zloženie členov povodňovej komisie, zriadenie technického štábu povodňovej komisie.

V ustanovení tohto paragrafu odsek 12 až 15 rieši zriadenie obvodnej povodňovej komisie, zloženie členov povodňovej komisie, zriadenie technického štábu povodňovej komisie.

Návrhy krajskej povodňovej komisie alebo obvodnej povodňovej komisie a jej technického štábu na vykonanie opatrení potrebných na zabezpečenie ochrany pred povodňami vydáva príkazmi krajský úrad životného prostredia alebo obvodný úrad životného prostredia; tieto príkazy nie sú rozhodnutiami podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

Ak plnenie úloh obce na úseku ochrany pred povodňami počas povodňovej situácie zabezpečuje krízový štáb, obec nezriadi obecnú povodňovú komisiu. Úlohy obecnej povodňovej komisie určuje štatút obecnej povodňovej komisie, ktorý schvaľuje starosta obce.

K § 28

Ministerstvo vnútra na úseku ochrany pred povodňami v spolupráci s ministerstvom riadi a kontroluje prípravu a vykonávanie opatrení na úseku ochrany pred povodňami v oblasti povodňových záchranných prác. Ďalej Ministerstvo vnútra riadi prípravu a podieľa sa na riadení a vykonávaní povodňových záchranných prác prostredníctvom obvodných úradov v sídle kraja, obvodných úradov, zložiek Hasičského a záchranného zboru a jednotiek civilnej ochrany, metodicky riadi spracovanie, schvaľovanie a aktualizáciu povodňových plánov záchranných prác prostredníctvom obvodných úradov v sídle kraja a obvodných úradov.

Ministerstvo vnútra koordinuje zabezpečovanie organizačnej a odbornej prípravy záchranných zložiek ministerstva vnútra a ich materiálno-technického vybavenia na výkon povodňových záchranných prác, vypracúva zoznam vecných prostriedkov záchranných zložiek ministerstva vnútra na výkon povodňových záchranných prác, spracúva a predkladá ministerstvu správu o vykonávaní povodňových záchranných prác, o nákladoch na povodňové záchranné práce a o škodách spôsobených povodňami na majetku štátu v správe ministerstva vnútra, obvodných úradov v sídlach krajov a obvodných úradov a schvaľuje povodňový plán záchranných prác kraja.

K § 29

Ustanovuje ministerstvám a ostatným ústredným orgánom štátnej správy vyhodnocovať následky povodní na majetku štátu, ktorý spravujú alebo užívajú a na majetku právnických a fyzických osôb - podnikateľov ktorých sú zakladateľmi alebo zriaďovateľmi a predkladať správu o následkoch spôsobených povodňami ministerstvu najneskôr do 30 pracovných dní po odvolaní II. stupňa povodňovej aktivity.

Ministerstvo obrany SR vyhodnocuje výdavky vynaložené na vykonávanie povodňových záchranných prác ozbrojenými silami Slovenskej republiky. Ministerstvo zdravotníctva SR vyhodnocuje výdavky Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a regionálnych úradov verejného zdravotníctva vynaložené na ich činnosť súvisiacu so záplavami spôsobenými povodňou vykonanú podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K § 30

Toto ustanovenie ukladá povinnosti na úseku ochrany pred povodňami obvodnému úradu v sídle kraja. Obvodný úrad v sídle kraja spolupracuje vo veciach ochrany pred povodňami s krajským úradom životného prostredia a s vyšším územným celkom.

Obvodný úrad v sídle kraja schvaľuje povodňový plán záchranných prác okresu a spracúva povodňový plán záchranných prác kraja, ktorý predkladá na schválenie ministerstvu vnútra. Schválený povodňový plán záchranných prác kraja poskytuje krajskému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru a krajskému úradu životného prostredia.

Obvodný úrad v sídle kraja spolupracuje s krajským úradom životného prostredia a so vyšším územným celkom na zostavovaní povodňového plánu kraja, vyhlasuje a odvoláva na návrh krajského úradu životného prostredia mimoriadnu situáciu a riadi povodňové záchranné práce. Vypracúva priebežné správy počas mimoriadnej situácie a predkladá ich Ministerstvu vnútra, ministerstvu a krajskému úradu životného prostredia a vypracúva vyhodnotenie povodňových záchranných prác v rozsahu potrebnom na vypracovanie súhrnnej správy o priebehu povodní, ich následkoch a vykonaných opatreniach a predkladá krajskému úradu životného prostredia.

K § 31

Ustanovujú sa povinnosti na úseku ochrany pred povodňami Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru, ktorý vykonáva povodňové záchranné práce podľa § 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 129/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov a počas povodňovej situácie podľa povodňových plánov a podľa pokynov orgánov ochrany pred povodňami alebo obvodného úradu v sídle kraja.

Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru plní úlohu riadiaceho, koordinačného a informačného centra pri nasadení hasičských jednotiek a iných záchranných zložiek pri výkone povodňových záchranných prác vo viacerých okresoch súčasne alebo keď si to vyžaduje situácia. Ďalej vyhotovuje súpis technických prostriedkov a materiálnych prostriedkov hasičských jednotiek na vykonávanie povodňových záchranných prác na území kraja.

Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru riadi vykonávanie zásahov povodňových záchranných prác do času, kým riadenie neprevezme obvodný úrad v sídle kraja. Informuje bezodkladne krajský úrad životného prostredia, obvodný úrad v sídle kraja a Prezídium Hasičského a záchranného zboru o vzniku povodňovej situácie na území kraja. Spolupracuje s krajským úradom životného prostredia a s obvodným úradom v sídle kraja na organizovaní výcviku a odbornom školení o povodňových záchranných prácach zamestnancov obvodných úradov životného prostredia, obvodných úradov v sídle kraja, zamestnancov obcí a ďalších osôb zapojených do ochrany pred povodňami a na spracovaní dokumentácie ochrany pred povodňami.

K § 32

Ustanovujú sa povinnosti pre vyšší územný celok na úseku ochrany pred povodňami. Vyšší územný celok spolupracuje na vypracovaní prehodnocovaní a aktualizáciách predbežného hodnotenia povodňového rizika a častí plánov manažmentu povodňového rizika, ktoré sa týkajú jeho územia.

Vyšší územný celok využíva predbežné hodnotenie povodňového rizika, mapy povodňového ohrozenia, mapy povodňového rizika a informácie o určených inundačných územiach na určenie regulatív priestorového usporiadania a funkčného využívania územia v procesoch územného plánovania. Vyšší územný celok vytvára podmienky pre regionálnu správu ciest na plnenie jej úloh na úseku ochrany pred povodňami a schvaľuje plán hliadkovej služby regionálnej správy ciest.

Vyšší územný celok spolupracuje s organizáciami, ktoré poskytujú alebo sprostredkúvajú humanitnú, vecnú alebo finančnú pomoc obciam a občanom postihnutým povodňami. Ďalej vyhodnocuje povodňové škody na majetku vo svojom vlastníctve, správe alebo užívaní a vypracováva súhrnnú správu o priebehu povodní, ich následkoch a vykonaných opatreniach a správu predkladá krajskému úradu životného prostredia.

K § 33

Toto ustanovenie ukladá povinnosti regionálnym správam ciest na úseku ochrany pred povodňami v oblasti prevencie:

1. Vypracovať zoznam úsekov ciest vo svojej správe, ktoré môže zaplaviť povodeň, úsekov ciest, ktoré môže poškodiť odtok vody z povodia, mostov, priepustov a iných súčastí ciest, ktoré môžu zhoršiť odtok povrchových vôd alebo sa na nich môžu pri povodni zachytávať vodou priplavené predmety. Zoznam je zaraďovaný ako príloha k povodňového plánu povodňových zabezpečovacích prác správcu vodohospodársky významných vodných tokov alebo správcu drobného vodného toku.

2. Vypracovať plán hliadkovej služby počas povodňovej situácie na úsekoch ciest a na mostoch a priepustoch zahrnutých do zoznamov vypracovaných podľa § 33 ods. 2 písm. a) návrhu zákona

Regionálna správa ciest počas povodňovej situácie zriaďuje a vykonáva hliadkovú službu, ktorá podľa plánu hliadkovej služby sleduje a hodnotí vývoj povodňovej situácie. Regionálna správa ciest zabezpečuje odstraňovanie predmetov a ľadov zachytených na mostoch a priepustoch, ktoré priplavila voda a vykonáva v prípade ohrozenia povodňou opatrenia na ochranu ciest, ich súčastí a príslušenstva vo svojej správe. Keď nemôže vykonať potrebné opatrenia vlastnými silami a prostriedkami, požiada územne príslušný obvodný úrad o poskytnutie pomoci.

Po povodni regionálna správa ciest zabezpečuje obnovenie dopravy na cestách vo svojej správe do obcí, ktoré boli povodňou odrezané, postupne zabezpečuje zjazdnosť na cestách vo svojej správe, ktoré boli zasiahnuté povodňou, zabezpečuje opravu ciest, mostov a priepustov a ich súčastí a príslušenstva, ktoré poškodila povodeň. Regionálna správa ciest vyhodnocuje povodňové škody na majetku vo svojej správe a vyhodnotenie povodňových škôd predkladá do pracovných 20 dní od odvolania II. stupňa povodňovej aktivity vyššiemu územnému celku. Okrem toho vyhodnocuje účinnosť opatrení vykonaných na ochranu ciest, ich súčastí a príslušenstva počas povodne a ak zistí nedostatky, prijíma opatrenia na predchádzanie povodňovým škodám.

K § 34

Toto ustanovenie ukladá povinnosti obvodnému úradu na úseku ochrany pred povodňami. Obvodný úrad spolupracuje vo veciach ochrany pred povodňami s obvodným úradom životného prostredia. Obvodný úrad schvaľuje povodňový plán záchranných prác obce, spracúva povodňový plán záchranných prác okresu a schválený povodňový plán záchranných prác okresu poskytuje okresnému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru a obvodnému úradu životného prostredia.

Obvodný úrad vyhlasuje a odvoláva na návrh obvodného úradu životného prostredia mimoriadnu situáciu a riadi povodňové záchranné práce, vypracúva priebežné správy počas mimoriadnej situácie a vypracúva vyhodnotenie povodňových záchranných prác v rozsahu potrebnom na vypracovanie súhrnnej správy o priebehu povodní, ich následkoch a vykonaných opatreniach a predkladá obvodnému úradu životného prostredia.

K § 35

Toto ustanovenie návrhu zákona určuje povinnosti okresných riaditeľstiev Hasičského a záchranného zboru na úseku ochrany pred povodňami Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru vykonáva povodňové záchranné podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 129/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov a zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov počas povodňovej situácie podľa povodňových plánov a podľa pokynov orgánov ochrany pred povodňami alebo krízových štábov. Plní úlohu riadiaceho, koordinačného a informačného centra pri nasadení hasičských jednotiek a iných záchranných zložiek pri výkone povodňových záchranných prác vo viacerých obciach okresu súčasne alebo keď si to vyžaduje situácia. Vyhotovuje súpis technických prostriedkov a materiálnych prostriedkov hasičských jednotiek na vykonávanie povodňových záchranných prác na území okresu a riadi vykonávanie zásahov povodňových záchranných prác do času, kým riadenie neprevezme obec alebo obvodný úrad.

Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru spolupracuje s obvodným úradom životného prostredia a s obvodným úradom na organizovaní výcviku a odbornom školení o povodňových záchranných prácach zamestnancov obvodných úradov, zamestnancov obcí a ďalších osôb zapojených do ochrany pred povodňami a na spracovaní dokumentácie ochrany pred povodňami.

K § 36

Toto ustanovenie ukladá povinnosti správcom vodohospodársky významných vodných tokov a správcu drobného vodného toku pri zabezpečovaní ochrany pred povodňami. V oblasti prevencie vykonávajú činnosti uvedené v tomto ustanovení podľa ods. 1 písm. a), počas povodňovej situácie vykonáva činnosti podľa ods. 1 písm. b). a po povodni plní povinnosti uvedené v ods. 1 písm. c).

Na základe ustanovenia v ods. 2 je správca vodohospodársky významných vodných tokov a správca drobného vodného toku oprávnený požadovať spoluprácu osôb a vstupovať na nehnuteľnosti.

V ods. 3 sú podrobne uvedené povinnosti správcovi vodohospodársky významných vodných tokov, ktorý určuje vypracovaním, prehodnocovaním a aktualizáciami predbežného hodnotenia povodňového rizika geografické oblasti, v ktorých existuje potenciálne významné povodňové riziko, alebo v ktorých možno predpokladať, že je pravdepodobný jeho výskyt. Správca vodohospodársky významných vodných tokov zabezpečuje vypracovávanie, prehodnocuje a ak je to potrebné, zabezpečuje aktualizáciu máp povodňového ohrozenia a máp povodňového rizika. Poskytuje mapy povodňového ohrozenia a mapy povodňového rizika ministerstvu vnútra, obvodnému úradu v sídle kraja, obvodnému úradu, vyššiemu územnému celku a obci v termíne do troch mesiacov po ich vypracovaní, prehodnotení a aktualizácii a vypracováva návrh rozsahu inundačného územia pri neohrádzovanom vodnom toku.

Správca vodohospodársky významných vodných tokov koordinuje povodňové zabezpečovacie práce správcov drobných vodných tokov, vlastníkov, správcov a užívateľov stavieb, objektov alebo zariadení umiestnených na vodnom toku alebo v inundačnom území a poskytuje im na požiadanie odbornú technickú pomoc a podľa svojich možností aj vecné prostriedky. Ďalej sústreďuje priebežné správy o povodňovej situácii od správcov drobných vodných tokov a vlastníkov, správcov a užívateľov stavieb, objektov alebo zariadení umiestnených na vodnom toku alebo v inundačnom území a spracováva odborné stanoviská k povodňovým plánom v povodí.

Povinnosti správcov drobných vodných tokov sú uvedené v ods. 4. Správca drobného vodného toku predkladá správcovi vodohospodársky významných vodných tokov dostupné alebo ľahko získateľné informácie potrebné na identifikovanie existencie alebo pravdepodobnosti výskytu významného povodňového rizika v čiastkovom povodí spravovaného úseku drobného vodného toku. Ďalej správca drobného vodného toku spolupracuje so správcom vodohospodársky významných vodných tokov pri zabezpečovaní vyhotovenia návrhu plánu manažmentu povodňového rizika, prehodnotenia a aktualizácii. Správca drobného vodného toku predkladá plán povodňových zabezpečovacích prác správcovi vodohospodársky významných vodných tokov v rámci čiastkového povodia, do ktorého drobný vodný tok patrí.

K § 37

Toto ustanovenie ukladá povinnosti vlastníkov, správcov a užívateľov stavieb, objektov alebo zariadení, ktoré sú umiestnené na vodnom toku, križujú vodný tok alebo sú v inundačnom území. Vlastník, správca a užívateľ je povinný vykonať opatrenia na zamedzenie alebo zmiernenie nebezpečenstva povodne alebo škodlivých následkov povodne na ochranu života, zdravia, majetku, životného prostredia, kultúrneho dedičstva a hospodárskej činnosti pred povodňami.

Vlastníci, správcovia a užívatelia stavieb, objektov alebo zariadení, ktoré sú umiestnené na vodnom toku, križujú vodný tok alebo sú v inundačnom území sú v oblasti prevencie povinní vypracovávať a aktualizovať povodňové plány zabezpečovacích prác, zabezpečiť podľa povodňových plánov pracovné sily a vecné prostriedky na výkon povodňových zabezpečovacích prác, umožniť vykonanie povodňovej prehliadky a zúčastniť sa na jej vykonaní, predložiť pri povodňovej prehliadke na požiadanie k nahliadnutiu stavebné povolenie alebo kolaudačné rozhodnutie a prijať opatrenia na predchádzanie zhoršeniu odtoku povrchových vôd, chodu ľadov alebo kvality vody.

Počas povodňovej situácie sú povinní zabezpečovať pracovnú pohotovosť svojich zamestnancov, preverovať ich pripravenosť a zabezpečovať dostupnosť vecných prostriedkov na ochranu pred povodňami, zúčastňovať sa na hlásnej povodňovej službe a varovaní obyvateľstva, vykonávať povodňové zabezpečovacie práce podľa povodňového plánu, odstraňovať predmety, ktoré môžu zhoršiť odtok povrchových vôd, chod ľadov alebo kvalitu vody.

Vlastníci, správcovia a užívatelia vodných stavieb sú okrem toho povinní zabezpečovať dokumentovanie priebehu povodňovej situácie na vodnej stavbe a na príkaz orgánu ochrany pred povodňami vykonať mimoriadnu manipuláciu na vodnej stavbe.

Po povodni sú vlastníci, správcovia a užívatelia stavieb, objektov alebo zariadení, ktoré sú umiestnené na vodnom toku, križujú vodný tok alebo sú v inundačnom území povinní odstrániť následky spôsobené povodňou, vyhodnotiť povodňové škody na majetku vo svojom vlastníctve, správe alebo užívaní a umožniť ich verifikáciu, vypracovať súhrnnú správu o priebehu povodní, ich následkoch a vykonaných opatreniach a predložiť ju obci a upraviť kritické miesta, ktoré by mohli nepriaznivo ovplyvniť priebeh ďalšej povodne.

Právnická osoba a fyzická osoba – podnikateľ, ktorej stavba, objekt alebo zariadenie na území obce môže byť postihnuté povodňou, vypracuje povodňový plán záchranných prác na základe všeobecne záväzného nariadenia obce.

Na rozostavaných stavbách alebo na ich ucelených častiach na vodných tokoch alebo v inundačných územiach a v záplavových územiach plní primerane úlohy vlastníka, správcu a užívateľa stavby pri ochrane pred povodňami stavebník a dodávateľ stavebnej časti alebo technologickej časti stavby, a to každý na úseku svojej činnosti.

Vlastník, správca a užívateľ môže umiestniť plávajúce zariadenie na vodnom toku len so súhlasom správcu vodohospodársky významných vodných tokov alebo správcu drobného vodného toku a je povinný vykonať preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami podľa jeho pokynov.

Vlastník, správca a užívateľ plavidla, zariadenia, ktoré slúži na plavbu alebo vlastník, správca a užívateľ plávajúceho zariadenia zabezpečuje jeho ochranu a koná tak, aby nezhoršoval odtok vody vo vodnom toku, chod ľadov alebo kvalitu vody, odstraňuje zachytené priplavené predmety; riadi sa pokynmi orgánov štátnej správy, orgánov ochrany pred povodňami a správcu vodohospodársky významného vodného toku alebo drobného vodného toku a Štátnej plavebnej správy.

K § 38

Toto ustanovenie určuje, že Hasičské jednotky vykonávajú povodňové záchranné práce a povodňové zabezpečovacie práce podľa § 35 zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení zákona č. 438/2002 Z. z. v čase povodňovej situácie podľa pokynov orgánov ochrany pred povodňami alebo krízových štábov a podľa povodňových plánov. Počas povodňovej situácie poskytujú v rámci svojich možností pomoc správcovi vodohospodársky významných vodných tokov, správcom drobných vodných tokov, vlastníkom, správcom a užívateľom stavieb, objektov alebo zariadení, ktoré sú umiestnené na vodnom toku, v inundačnom území a na povodňou ohrozenom území, ak je ich bezpečnosť ohrozená povodňou a ak o to požiadajú z dôvodu nedostatku vlastných síl a prostriedkov.

Na vykonávanie povodňových záchranných prác hasičské jednotky zabezpečujú a udržiavajú v stave pohotovosti technické prostriedky a materiálne prostriedky podľa nebezpečenstva vzniku povodne na území vo svojej pôsobnosti.

K § 39

Ustanovenie umožňuje orgánom ochrany pred povodňami, obvodným úradom v sídle kraja, obvodným úradom alebo obciam vyžadovať pri ochrane pred povodňami pomoc Policajného zboru na plnenie úloh, ktoré pre Policajný zbor vyplývajú zo zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov

K § 40

Návrh zákona ustanovuje, že orgán ochrany pred povodňami a obvodný úrad v sídle kraja, obvodný úrad a obec môžu pri povodni vyžadovať pomoc ozbrojených síl Slovenskej republiky podľa § 4 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

K § 41

Ustanovenie ukladá povinnosti osobám pri zabezpečovaní ochrany pred povodňami. Na zabezpečenie ochrany pred povodňami sú osoby povinné riadiť sa príkazmi obcí, orgánov ochrany pred povodňami obvodných úradov alebo obvodných úradov v sídle kraja a sú povinní umožniť vstup na svoje nehnuteľnosti pri povodňovej prehliadke, počas III. stupňa povodňovej aktivity a mimoriadnej situácie. Osoby sú povinné poskytnúť osobnú pomoc a vecné prostriedky na ochranu života, zdravia, majetku, životného prostredia, kultúrneho dedičstva a hospodárskej činnosti pred povodňami.

V tomto ustanovení je aj povinnosť zamestnávateľov pri poskytovaní pracovného voľna zamestnancom v súvislosti s ochranou pred povodňami. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno v potrebnom rozsahu na plnenie povinností súvisiacich so zabezpečovaním ochrany pred povodňami podľa osobitného predpisu.

K § 42

Toto ustanovenie rieši výdavky na preventívne opatrenia a určuje, že výdavky na vyhotovenie, prehodnocovanie a aktualizácie predbežného hodnotenia povodňového rizika, máp povodňového ohrozenia, máp povodňového rizika sa hradia z rozpočtovej kapitoly ministerstva alebo z vlastných zdrojov správcu vodohospodársky významných vodných tokov. Na spolufinancovanie možno použiť prostriedky z pomoci a podpory poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva podľa zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva a prostriedky Environmentálneho fondu podľa zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde.

Výdavky na výstavbu, údržbu, rekonštrukciu alebo opravy preventívnych opatrení, ktoré spomaľujú odtok vody z povodia do vodných tokov, zmenšujú maximálny prietok povodne, chránia územie pred zaplavením vodou z vodného toku alebo pred zaplavením vnútornými vodami, uhrádza štát prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva, správca vodohospodársky významných vodných tokov, správcovia drobných vodných tokov a vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností. Na spolufinancovanie možno použiť prostriedky z pomoci a podpory poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva a prostriedky Environmentálneho fondu podľa osobitných predpisov. Ministerstvo môže navrhnúť a správca vodohospodársky významných vodných tokov alebo správca drobného vodného toku vodných tokov navrhuje orgánom územnej samosprávy, osobám účasť na spolufinancovaní preventívnych opatrení zabezpečujúcich ochranu ich majetku pred povodňami.

Výdavky na ochranu pred povodňami pre nové stavby, objekty alebo zariadenia, ktoré sú povolené v inundačnom území podľa § 20 ods. 10, uhrádza stavebník.

Výdavky na vyhotovovanie a aktualizácie povodňových plánov uhrádza z vlastných prostriedkov každý, kto má povinnosť vypracovať povodňový plán zabezpečovacích prác alebo povodňový plán záchranných prác. Výdavky spojené s vykonávaním povodňových prehliadok uhrádzajú účastníci povodňových prehliadok z vlastných prostriedkov.

Po schválení prvého plánu manažmentu povodňového rizika a po jeho aktualizácii možno financovať výstavbu nových preventívnych opatrení, ktoré spomaľujú odtok vody z povodia do vodných tokov, zmenšujú maximálny prietok povodne, chránia územie pred zaplavením vodou z vodného toku alebo pred zaplavením vnútornými vodami, len ak sú zahrnuté v pláne manažmentu povodňového rizika.

K § 43

Predmetom tohto ustanovenia je uhrádzanie výdavkov, ktoré vznikli počas povodne a po povodni. Výdavky, ktoré vznikli pri vykonávaní povodňových zabezpečovacích prác a povodňových záchranných prác počas II. stupňa povodňovej aktivity a III. stupňa povodňovej aktivity sa uhrádzajú z na to vytvorenej rezervy štátneho rozpočtu v kapitole Všeobecná pokladničná správa. Do výdavkov na vykonávanie povodňových zabezpečovacích prác a povodňových záchranných prác sa zahŕňajú len výdavky, ktoré vznikli do času odvolania II. stupňa povodňovej aktivity. Výdavkami na povodňové zabezpečovacie práce správcu vodohospodársky významných vodných tokov, správcu drobného vodného toku a správcu vodnej stavby sú aj náklady za práce a služby, ktoré sa vykonávajú prostredníctvom tretích osôb počas II. stupňa povodňovej aktivity a III. stupňa povodňovej aktivity.

Výdavky na opatrenia na ochranu majetku, ktorý sa nachádza v inundačnom území a na povodňou ohrozenom území, ktorý majú osoby vo vlastníctve, správe alebo v užívaní, vykonávajú na vlastné náklady.

Výdavky vynaložené na povodňové zabezpečovacie práce vyhodnocuje ministerstvo podľa súhrnných správ o priebehu povodní, ich následkoch a vykonaných opatreniach. Do výdavkov na povodňové zabezpečovacie práce sa zahŕňajú aj náklady za práce a služby vykonané predpovednou povodňovou službou, náklady na činnosť orgánov ochrany pred povodňami a povodňových komisií. Obce tieto náklady zahŕňajú do nákladov na povodňové záchranné práce.

Výdavky vynaložené na povodňové záchranné práce vykonané záchrannými zložkami vyhodnocuje Ministerstvo vnútra. Výdavky vynaložené na povodňové záchranné práce vykonané ozbrojenými silami Slovenskej republiky vyhodnocuje Ministerstvo obrany SR. Výdavky na činnosť Úradu verejného zdravotníctva SR a regionálnych úradov verejného zdravotníctva súvisiacu so záplavami spôsobenými povodňou vyhodnocuje Ministerstvo zdravotníctva SR.

K § 44

Ustanovuje povinnosť poskytnúť náhradu za obmedzenie vlastníckeho alebo užívacieho práva, osobnú pomoc, škodu na majetku a za vecný prostriedok počas povodňovej situácie. Za obmedzenie vlastníckeho práva alebo užívacieho práva patrí osobe peňažná náhrada vo výške zodpovedajúcej miere obmedzenia jeho práva. Obmedzenie vlastníckeho práva alebo užívacieho práva počas povodňovej situácie nezakladá právne tituly na uznanie náhrady nad rámec povodňových škôd a škôd na nehnuteľnom majetku a hnuteľnom majetku osoby, ktoré vznikli v priamej súvislosti s vykonávaním povodňových záchranných prác, ktoré nariadila obec, orgán ochrany pred povodňami alebo krízový štáb. Peňažná náhrada za splnenú osobnú pomoc sa určuje dohodou.

Nárok na peňažnú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva alebo užívacieho práva, za splnenú osobnú pomoc, škodu na majetku podľa odseku 3 tohto ustanovenia alebo poskytnutý vecný prostriedok vzniká osobe len v priamej súvislosti s vykonávaním povodňových zabezpečovacích prác alebo povodňových záchranných prác. Uplatnený nárok na peňažnú náhradu posudzuje a ak sa nárok uzná, výšku peňažnej náhrady určuje:

– obec, ak nárok vznikol na základe príkazu obce,

– obvodný úrad životného prostredia, ak nárok vznikol na základe príkazu orgánu ochrany pred povodňami,

– obvodný úrad, ak nárok vznikol na základe príkazu krízového štábu.

K § 45

Ustanovením sa určuje povinnosť vytvoriť, udržiavať a obmieňať vecné prostriedky na povodňové zabezpečovacie práce ako súčasť opatrení na ochranu pred povodňami pre subjekty uvedené v odseku 1 tohto ustanovenia.

Vecné prostriedky na povodňové záchranné práce zabezpečujú, udržiavajú a obmieňajú na vlastné náklady právnické osoby a fyzické osoby – podnikatelia, ktorí budú vykonávať povodňové záchranné práce.

K § 46

Toto ustanovenie sa zaoberá správnymi deliktami. V ods. 1 sú taxatívne určené výšky pokuty, ktorú uloží obvodný úrad životného prostredia za porušenie povinnosti právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi. Pri určovaní výšky pokuty sa prihliada najmä na škodlivé následky porušenia povinnosti, dĺžku trvania protiprávneho stavu a na okolnosti, za ktorých k porušeniu povinnosti došlo.

Obvodný úrad životného prostredia pokutu uloží do jedného roka odo dňa, keď sa dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

Ak právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ opätovne poruší v čase dvoch rokov od právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty podľa tohto zákona povinnosť, za ktorú mu bola uložená, uloží sa mu ďalšia pokuta až do výšky dvojnásobku hornej hranice pokút uvedených v odseku 1 tohto ustanovenia. Pokuty uložené podľa tohto zákona sú príjmom štátneho rozpočtu.

K § 47

V tomto ustanovení je v ods. 1 písm. a) až l) a ods. 2 písm. a) až j) určené, ktoré porušenia ustanovení zákona sa považujú za priestupok na úseku ochrany pred povodňami. Ustanovenie určuje výšku pokuty ktorú uloží obec, za priestupok podľa ods. 1, alebo obvodný úrad životného prostredia za priestupok uvedený v ods. 2. Výnosy pokút uložených obvodným úradom životného prostredia sú príjmom štátneho rozpočtu a výnosy pokút uložených obcou sú príjmom rozpočtu obce.

K § 48

Ustanovuje sa, že na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na vydávanie príkazov na vykonanie opatrení potrebných na zabezpečenie ochrany pred povodňami podľa § 24 písm. d) šiesteho bodu, § 25 písm. d) šiesteho bodu a § 27 ods. 11 a 15.

K § 49

Prechodné ustanovenie určuje, že ak sa do 21. decembra 2010 zistí, že v geografickej oblasti existuje potenciálne významné povodňové riziko alebo možno predpokladať, že jeho výskyt je pravdepodobný, predbežné hodnotenie povodňového rizika sa nevykoná a do 22. decembra 2013 sa zabezpečí vyhotovenie mapy povodňového ohrozenia a mapy povodňového rizika a ak mapy povodňového ohrozenia a mapy povodňového rizika dokončené do 21. decembra 2010 poskytujú informácie ustanovené v tomto zákone, môže ministerstvo rozhodnúť o ich používaní.

Stavby, objekty a zariadenia, ktorých umiestnenie v inundačnom území je zakázané, ale ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona boli právoplatne povolené podľa § 55 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, zostávajú zachované. Vlastník, správca alebo užívateľ týchto stavieb, objektov a zariadení vykoná opatrenia na ich ochranu pred povodňami do jedného roka po určení inundačného územia orgánom štátnej vodnej správy. Opatrenia na ich ochranu pred povodňami schvaľuje obvodný úrad životného prostredia alebo obec po predchádzajúcom súhlase správcu vodohospodársky významných vodných tokov alebo správcu drobného vodného toku.

K § 50

Toto ustanovenie návrhu zákona splnomocňuje ministerstvo vydať po dohode s ministerstvom vnútra všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré ustanovia podrobnosti:

a) o obsahu povodňových plánov a postup ich schvaľovania (§ 10),

b) o vykonávaní predpovednej povodňovej služby (§ 14),

c) o predkladaní priebežných správ o povodňovej situácii a súhrnných správ o priebehu povodní, ich následkoch a vykonaných opatreniach (§ 19),

d) o vyhodnocovaní výdavkov na povodňové zabezpečovacie práce, povodňové záchranné práce a povodňových škôd (§ 43, 44).

Ďalej toto ustanovenie návrhu zákona splnomocňuje ministerstvo vydať všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré ustanovia podrobnosti:

a) o predbežnom hodnotení povodňového rizika, jeho prehodnocovaní a aktualizovaní (§ 5),

b) o vyhotovovaní máp povodňového ohrozenia a máp povodňového rizika, o uhrádzaní nákladov na ich vypracovanie, prehodnocovanie a aktualizáciu a o navrhovaní a zobrazovaní rozsahu inundačného územia na mapách (§ 6, 7 a § 20),

c) o obsahu, prehodnocovaní a aktualizácii plánov manažmentu povodňového rizika (§ 8).

K § 51

Ustanovenie určuje, ktoré právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie preberá do návrhu zákona. Tieto sú uvedené v prílohe.

K § 52

Navrhnuté zrušovacie ustanovenia súvisia s novou komplexnou úpravou návrhu zákona o ochrane pred povodňami a súvisiacich všeobecne záväzných predpisov.

K § 53

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje 1. decembra 2009

K prílohe

Prílohu tvorí zoznam preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Sú to

1.Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa ustanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 15/zv. 5) .

2.Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES z 23. októbra 2007 o hodnotení a manažmente povodňových rizík (Ú. v. EÚ L 288/27, 6. 11. 2007). V Bratislave dňa 9. septembra 2009

V Bratislave dňa 23. septembra 2009

Robert Fico v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Dušan Čaplovič v.r.

podpredseda vlády Slovenskej republiky

pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny

poverený riadením Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu