Zákon o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov 7/2005 účinný od 17.07.2022 do 30.11.2022

§ 1

Tento zákon upravuje riešenie úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne; zákon upravuje aj hroziaci úpadok, povinnosti súvisiace s hroziacim úpadkom dlžníka a oddlženie fyzickej osoby.

§ 3

(1)
Dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku.
(2)
Právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 90 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Predpokladá sa, že právnická osoba je platobne schopná, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno odôvodnene predpokladať, že v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku je možné pokračovať a rozdiel medzi výškou jej splatných peňažných záväzkov a peňažného majetku (ďalej len „medzera krytia“) je menej ako desatina výšky jej splatných peňažných záväzkov, alebo v dobe nie dlhšej ako 60 dní medzera krytia pod takúto hranicu klesne. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a), predpokladá sa, že je platobne neschopný.
(3)
Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu,1) má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti,1a) ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky.
(4)
Dlžník, ktorý sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku, nesmie plniť splatnú peňažnú pohľadávku vo väčšom rozsahu ako do výšky, aká by na veriteľa pripadala pri uspokojení veriteľov v prípade vyhlásenia konkurzu; to neplatí, ak
a)
úpadok dlžníka nastal počas verejnej preventívnej reštrukturalizácie,1aa) a
b)
ide o plnenie pohľadávky nevyhnutne potrebnej na zachovanie prevádzky podniku dlžníka voči nespriaznenej osobe.

§ 4
Hroziaci úpadok

(1)
Dlžník je v hroziacom úpadku, najmä ak mu hrozí platobná neschopnosť.
(2)
Dlžníkovi hrozí platobná neschopnosť, ak s prihliadnutím na všetky okolnosti možno dôvodne predpokladať, že v priebehu 12 kalendárnych mesiacov nastane jeho platobná neschopnosť.
(3)
Dlžník je povinný predchádzať úpadku. Ak dlžníkovi hrozí úpadok, je povinný prijať bez zbytočného odkladu vhodné a primerané opatrenia na jeho odvrátenie. Ak dlžníkovi hrozí platobná neschopnosť, môže riešiť hroziaci úpadok najmä preventívnym konaním podľa osobitného predpisu.1b)

§ 10a
Register úpadcov

(1)
Register úpadcov je informačný systém verejnej správy3a) sprístupnený na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), ktorého správcom a prevádzkovateľom je ministerstvo.
(2)
V registri úpadcov sa zverejňujú
a)
údaje o konaniach podľa tohto zákona v rozsahu
1.
označenie súdu,
2.
spisová značka konania,
3.
meno a priezvisko sudcu konajúceho vo veci,
4.
označenie navrhovateľa a dlžníka, ak ide o
4.1
fyzickú osobu, meno, priezvisko, dátum narodenia a bydlisko,
4.2
fyzickú osobu podnikateľa, obchodné meno, meno a priezvisko, ak sa líši od obchodného mena, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania,
4.3
právnickú osobu, obchodné meno, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a sídlo,
5.
označenie ustanoveného správcu alebo povereného správcu,
6.
adresa kancelárie ustanoveného správcu alebo adresa kancelárie povereného správcu,
7.
dátum začatia konkurzného konania, dátum začatia reštrukturalizačného konania alebo dátum poskytnutia ochrany pred veriteľmi,
8.
dátum vyhlásenia konkurzu, dátum povolenia reštrukturalizácie alebo dátum určenia splátkového kalendára,
9.
dátum zrušenia konkurzu alebo dátum skončenia reštrukturalizácie,
10.
informácia o tom, či ide o malý konkurz,
11.
údaje o uplatnených pohľadávkach v rozsahu obsahových náležitostí zoznamu pohľadávok,
12.
údaje o uplatnených pohľadávkach proti podstate v rozsahu obsahových náležitostí evidencie pohľadávok proti podstate,
13.
informácia o zostavení návrhu splátkového kalendára správcom,
14.
údaje o majetku dlžníka v rozsahu obsahových náležitostí súpisu majetku podstát,
15.
údaje o schôdzi veriteľov a údaje o zasadnutí veriteľského výboru pri konkurze podľa druhej časti tohto zákona v rozsahu miesto, čas a predmet rokovania schôdze veriteľov, meno a priezvisko veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno veriteľa, ak ide o právnickú osobu, informácia o tom, či veriteľ je členom veriteľského výboru, informácia o rozsahu hlasovacích práv veriteľa a zápisnica zo zasadnutia veriteľského výboru,
16.
údaje o schôdzi veriteľov pri konkurze podľa štvrtej časti tohto zákona v rozsahu miesto, čas a predmet rokovania schôdze veriteľov,
17.
rozvrh výťažku,
18.
dátum rozhodnutia o oddlžení, ak bol vyhlásený konkurz alebo určený splátkový kalendár podľa štvrtej časti tohto zákona,
19.
informácia o zavedení dozornej správy,
20.
informácie o lehotách pre účastníkov konania na vykonanie úkonov v konaniach podľa tohto zákona,
21.
informácia o tom, či ide o hlavné insolvenčné konanie, vedľajšie insolvenčné konanie alebo o územné insolvenčné konanie podľa osobitného predpisu,3b)
22.
informácia o možnosti podať opravný prostriedok podľa osobitného predpisu,3c)
23.
miera uspokojenia zabezpečených veriteľov a nezabezpečených veriteľov v konaniach vedených podľa druhej a tretej časti tohto zákona,
24.
miera uspokojenia veriteľov v konaniach vedených podľa štvrtej časti tohto zákona,
b)
zoznam úpadcov v konkurze a zoznam dlžníkov v reštrukturalizačnom konaní v rozsahu údajov podľa písmena a) štvrtého bodu,
c)
zoznam dlžníkov v konaniach vedených podľa štvrtej časti tohto zákona v rozsahu údajov podľa písmena a) štvrtého bodu,
d)
ďalšie informácie o konaniach podľa tohto zákona zverejnené v Obchodnom vestníku,
e)
informácie o službách obstarávaných správcom.
(3)
Údaje zverejnené v registri úpadcov majú štruktúrovanú podobu, ktorá umožňuje ich vyhľadávanie a automatizované spracovanie.
(4)
Ministerstvo zverejňuje na svojom webovom sídle štatistické údaje o konaniach podľa tohto zákona, a to najmä údaje o priemernej dĺžke týchto konaní, priemernej miere uspokojenia veriteľov a priemerných nákladoch týchto konaní.

§ 11
Návrh na vyhlásenie konkurzu

(1)
Návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva na príslušnom súde (ďalej len „súd“). Návrh na vyhlásenie konkurzu je oprávnený podať dlžník, veriteľ, v mene dlžníka likvidátor alebo iná osoba, ak to ustanovuje tento zákon. Dlžník je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok podľa tejto časti zákona, iba ak je právnickou osobou. Veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu podľa tejto časti zákona iba voči dlžníkovi, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou – podnikateľom.
(2)
Dlžník, ktorý je právnickou osobou, je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. Platí, že pre prípad porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas sa medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, dojednala zmluvná pokuta vo výške rovnakej ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť. Vzniku tohto nároku nebráni, ak je dlžník právnym nástupcom spoločnosti, ktorá bola zrušená bez likvidácie. Dohoda medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, ktorá vylučuje alebo obmedzuje vznik nároku na zmluvnú pokutu, je zakázaná; spoločenská zmluva ani stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť vznik nároku na jej zaplatenie. Spoločnosť sa nemôže nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vzdať alebo uzatvoriť ohľadom tohto nároku dohodu o urovnaní; nepripúšťa sa započítanie, ani iný spôsob vyrovnania. Vznik nároku na zmluvnú pokutu sa nedotýka oprávnenia požadovať náhradu škody presahujúcu zmluvnú pokutu.
(3)
Veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak môže odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť svojho dlžníka alebo ak sa predpokladá úpadok dlžníka z dôvodu, že došlo k zverejneniu oznámenia podľa osobitného predpisu3ca) v Obchodnom vestníku. Platobnú neschopnosť dlžníka možno odôvodnene predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 90 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie.
(4)
Ak súd konkurzné konanie začaté na základe návrhu veriteľa na vyhlásenie konkurzu zastaví z dôvodu osvedčenia platobnej schopnosti dlžníka, veriteľ zodpovedá dlžníkovi, ako aj iným osobám za škodu, ktorá im v súvislosti s účinkami začatia konkurzného konania vznikla, ibaže preukáže, že pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu postupoval s odbornou starostlivosťou. Táto zodpovednosť sa rovnako vzťahuje aj na štatutárny orgán alebo člena štatutárneho orgánu, ktorý rozhodol v mene veriteľa o podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu.

§ 11a
Zodpovednosť za škodu spôsobenú nepodaním návrhu na vyhlásenie konkurzu

(1)
Osoba povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka podľa § 11 ods. 2 zodpovedá za škodu spôsobenú veriteľom dlžníka porušením povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas.
(2)
Na účel uplatnenia zodpovednosti podľa odseku 1 sa predpokladá, že návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný včas aj vtedy, ak konkurz na majetok dlžníka nebol pre nedostatok majetku vyhlásený, bol z takéhoto dôvodu zrušený, ak exekúcia alebo obdobné vykonávacie konanie vedené voči dlžníkovi bolo z takéhoto dôvodu ukončené, alebo ak štatutárny orgán dlžníka poruší povinnosť zverejniť vyhlásenie podľa osobitného predpisu.3d)
(3)
Ak sa nepreukáže iná výška škody, predpokladá sa, že veriteľovi vznikla škoda v rozsahu, v akom pohľadávka veriteľa nebola uspokojená po zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku dlžníka, zrušení konkurzu vyhláseného na majetok dlžníka pre nedostatok majetku alebo ukončení exekúcie alebo obdobného vykonávacieho konania vedeného voči dlžníkovi pre nedostatok majetku.
(4)
Nároky veriteľa podľa odseku 1 sa premlčia najskôr uplynutím jedného roka od zastavenia konkurzného konania pre nedostatok majetku dlžníka, od zrušenia konkurzu vyhláseného na majetok dlžníka pre nedostatok majetku alebo od ukončenia exekúcie alebo obdobného vykonávacieho konania vedeného voči dlžníkovi pre nedostatok majetku.
(5)
Osoba povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas v mene dlžníka podľa § 11 ods. 2 sa zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že sú tu skutočnosti podľa § 74a ods. 5.
(6)
Právoplatný rozsudok súdu, ktorým sa uložila povinnosť nahradiť škodu v dôsledku porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas, je rozhodnutím o vylúčení.14b)

§ 12
Náležitosti návrhu

(1)
Návrh na vyhlásenie konkurzu musí obsahovať všeobecné náležitosti návrhu podľa osobitného predpisu.4) Návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu, ktorý musí byť autorizovaný navrhovateľom, inak sa naň neprihliada.
(2)
Ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva veriteľ, v návrhu je povinný uviesť skutočnosti, z ktorých možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka, ako aj označiť svoju pohľadávku 90 dní po lehote splatnosti a označiť ďalšieho veriteľa s pohľadávkou 90 dní po lehote splatnosti. K návrhu je veriteľ povinný pripojiť listiny, ktoré dokladajú jeho pohľadávku označenú v návrhu. Navrhovateľ pohľadávku doloží
a)
písomným uznaním dlžníka s úradne overeným podpisom dlžníka,
b)
vykonateľným rozhodnutím alebo iným podkladom, na základe ktorého možno nariadiť výkon rozhodnutia alebo vykonať exekúciu,
c)
potvrdením audítora, správcu alebo súdneho znalca, že navrhovateľ pohľadávku účtuje v účtovníctve v súlade s účtovnými predpismi, a v prípade, že ide o pohľadávku nadobudnutú prevodom alebo prechodom, aj potvrdením audítora, správcu alebo súdneho znalca, že pohľadávka účtovaná v účtovníctve navrhovateľa má doložený dôvod vzniku, ak podáva návrh voči právnickej osobe,
d)
potvrdením Ministerstva financií Slovenskej republiky o existencii pohľadávky štátu z príspevku poskytnutého dlžníkovi z prostriedkov Európskej únie,4a) schváleného a účtovaného certifikačným orgánom,4b) alebo
e)
písomným vyhlásením s úradne osvedčenými podpismi najmenej piatich zamestnancov alebo bývalých zamestnancov dlžníka, ktorí nie sú jeho spriaznenými osobami, o nesplnení ich pohľadávky na mzde, odstupnom alebo odchodnom 30 dní po lehote splatnosti; navrhovateľom v tomto prípade môže byť len zamestnanec alebo bývalý zamestnanec dlžníka, ktorý nie je osobou spriaznenou s dlžníkom, a ktorý je zastúpený odborovou organizáciou, aj keď nie je jej členom.
(3)
Ak ide o návrh veriteľa na vyhlásenie konkurzu dlžníka, ktorého úpadok sa predpokladá podľa § 11 ods. 3, navrhovateľ nie je povinný dokladať svoju pohľadávku spôsobom podľa odseku 2 písm. a) až e).
(4)
Ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva veriteľ, ktorý nemá na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo alebo organizačnú zložku podniku, v návrhu je povinný uviesť aj zástupcu na doručovanie písomností, ktorý ma bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky; k návrhu je povinný pripojiť aj listiny preukazujúce, že zástupca poverenie na doručovanie písomností prijal.
(5)
Ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva dlžník, k návrhu je povinný pripojiť zoznam svojho majetku, zoznam svojich záväzkov a zoznam svojich spriaznených osôb. Ak dlžník účtuje podľa osobitného predpisu,1) k návrhu je povinný pripojiť aj poslednú riadnu individuálnu účtovnú závierku spolu s mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou, ak bola vyhotovená neskôr ako posledná riadna individuálna účtovná závierka; ak bola individuálna účtovná závierka predmetom overovania audítorom, k návrhu je povinný pripojiť aj správu audítora.
(6)
Ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva likvidátor ustanovený súdom zo zoznamu správcov, namiesto pripojenia zoznamu majetku, zoznamu záväzkov a poslednej riadnej individuálnej účtovnej závierky spolu s mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou, ak bola vyhotovená neskôr ako posledná riadna individuálna účtovná závierka, možno odkázať na písomnosti uložené v zbierke listín alebo v registri účtovných závierok podľa osobitného predpisu.
(7)
Ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva likvidátor ustanovený súdom zo zoznamu správcov, k návrhu na vyhlásenie konkurzu pripojí správu o majetnosti spoločnosti alebo nemajetnosti spoločnosti tak, ako by išlo o záverečnú správu predbežného správcu podľa osobitného predpisu. Za podanie správy má likvidátor nárok na odmenu rovnako ako predbežný správca.

§ 16
Prerušenie a zastavenie konkurzného konania

(1)
Ak sa počas konkurzného konania začne konanie o riešení krízovej situácie na finančnom trhu8a) alebo ak súd začne reštrukturalizačné konanie, ktoré sa týka toho istého dlžníka, alebo konanie o povolení verejnej preventívnej reštrukturalizácie, prebiehajúce konkurzné konanie sa do zastavenia konania o riešení krízovej situácie na finančnom trhu alebo reštrukturalizačného konania alebo do povolenia reštrukturalizácie, alebo do zastavenia verejnej preventívnej reštrukturalizácie alebo povolenia verejnej preventívnej reštrukturalizácie, prerušuje; ak súd v reštrukturalizačnom konaní reštrukturalizáciu dlžníka povolí alebo v konaní o verejnej preventívnej reštrukturalizácii povolí verejnú preventívnu reštrukturalizáciu, prerušené konkurzné konanie bezodkladne uznesením zastaví. To isté platí, ak už prebieha reštrukturalizačné konanie alebo konanie o verejnej preventívnej reštrukturalizácii a súd ohľadom toho istého dlžníka začne konkurzné konanie. Počas prerušenia konkurzného konania z dôvodu prebiehajúceho konania o riešení krízovej situácie na finančnom trhu alebo reštrukturalizačného konania, alebo konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii účinky podľa § 14 ods. 5 nepôsobia.
(2)
Do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu súd preruší konkurzné konanie na návrh dlžníka, ak dlžník preukáže, že ním poverený správca pripravuje reštrukturalizačný posudok. Súd pokračuje v prerušenom konkurznom konaní po uplynutí 60 dní od prerušenia konkurzného konania. Na opakovaný návrh dlžníka súd neprihliada.
(3)
Do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu súd preruší konkurzné konanie na návrh dlžníka alebo Rady pre riešenie krízových situácií podľa osobitného predpisu,8a) ak sa preukáže, že vo vzťahu k dlžníkovi sa pripravuje konanie o riešení krízovej situácie na finančnom trhu.8a) Súd pokračuje v prerušenom konkurznom konaní po uplynutí 60 dní od prerušenia konkurzného konania. Dlžník alebo Rada pre riešenie krízových situácií je oprávnená počas prerušenia konania navrhnúť, aby súd o prerušení konania rozhodol opakovane, ak osvedčí, že dôvody, pre ktoré bolo konanie prerušené, trvajú.
(4)
Ak počas konkurzného konania podľa tejto časti zákona začatého na návrh veriteľa voči fyzickej osobe – podnikateľovi dlžník podá do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok alebo určenie splátkového kalendára podľa štvrtej časti tohto zákona, do rozhodnutia o takomto návrhu sa konkurzné konanie podľa tejto časti zákona prerušuje. Ak súd návrhu dlžníka podľa štvrtej časti zákona nevyhovie, súd v prerušenom konkurznom konaní podľa tejto časti pokračuje; inak sa konkurzné konanie podľa tejto časti zastavuje. Na opakovaný návrh dlžníka podľa štvrtej časti zákona súd neprihliada.

§ 19
Vyhlásenie konkurzu na návrh veriteľa

(1)
Ak sa konkurzné konanie začalo na návrh veriteľa,
a)
súd do 5 dní od začatia konkurzného konania
1.
odošle dlžníkovi do vlastných rúk rovnopis návrhu spolu s uznesením, ktoré obsahuje najmä
1a.
výzvu, aby sa do 20 dní od jeho doručenia vyjadril k návrhu a osvedčil svoju platobnú schopnosť; najmä aby predložil
1aa.
zoznam všetkých svojich peňažných záväzkov, s ktorých plnením bol v deň začatia konkurzného konania 90 dní v omeškaní,
1ab.
zoznam všetkých svojich bankových účtov s prehľadom zostatkov v deň začatia konkurzného konania,
1ac.
informáciu o stave hotovosti v deň začatia konkurzného konania a v deň predloženia tejto informácie súdu,
1ad.
zoznam pohľadávok, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že budú uhradené najneskôr do 90 dní od začatia konkurzného konania,
1b.
poučenie, že inak súd vyhlási na jeho majetok konkurz,
1c.
poučenie o trestnoprávnych následkoch neplnenia si povinnosti v konkurze,
2.
určí termín pojednávania, na ktoré predvolá dlžníka a o ktorom upovedomí veriteľov označených v návrhu; predvolanie, ako aj upovedomenie súd doručí zverejnením v Obchodnom vestníku; dlžníkovi predvolanie doručí aj iným spôsobom; termín pojednávania súd určí tak, aby sa konalo najneskôr do 70 dní od začatia konkurzného konania,
3.
vyzve dlžníka na vyjadrenie, či súhlasí, aby súd rozhodol vo veci vyhlásenia konkurzu bez pojednávania; ak tak dlžník urobí, súd zruší termín pojednávania a rozhodne bez pojednávania; rovnako postupuje aj vtedy, ak sa má za to, že dlžník svoju platobnú schopnosť neosvedčil,
b)
súd rozhodne vo veci vyhlásenia konkurzu do 7 dní od vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, alebo do 7 dní, odkedy dlžník súhlasil, aby sa rozhodlo bez pojednávania,
c)
súd rozhodne o vyhlásení konkurzu vtedy, ak dlžník neosvedčil svoju platobnú schopnosť, inak rozhodne o zastavení konkurzného konania; pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu súd neprihliada na záväzky, pri ktorých dlžník osvedčil ich spornosť; ak sa dlžník v lehote podľa odseku 1 písm. a) bodu 1 nevyjadril, má sa za to, že svoju platobnú schopnosť neosvedčil,
d)
a súd má pred rozhodnutím o vyhlásení konkurzu pochybnosti o dlžníkovej majetnosti, bez zbytočného odkladu po tom, čo zistí, že tu nie sú dôvody na iné rozhodnutie ako vyhlásenie konkurzu, ustanoví dlžníkovi predbežného správcu; o návrhu v tomto prípade rozhodne v lehote podľa § 20 ods. 1.
(2)
Proti rozhodnutiu, ktorým sa konkurzné konanie končí, je účastník konkurzného konania oprávnený podať odvolanie. Proti rozhodnutiu o vyhlásení konkurzu je oprávnený podať odvolanie dlžník. Ak bol konkurz vyhlásený ako hlavné insolvenčné konanie, odvolanie je oprávnený podať ktorýkoľvek veriteľ dlžníka.3c) Ak bol konkurz vyhlásený ako vedľajšie insolvenčné konanie, odvolanie je oprávnený podať správca v hlavnom insolvenčnom konaní.3e)
(3)
Odvolací súd rozhodne o odvolaní bez nariadenia pojednávania do 45 dní od predloženia veci. Pre odvolací súd je rozhodujúci stav v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ak odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie, súd prvého stupňa postupuje odo dňa vrátenia veci, ako by konkurzné konanie začalo.
(4)
Ak v konkurznom konaní, ktoré sa začalo na základe návrhu veriteľa na vyhlásenie konkurzu podľa tejto hlavy, súd zistí, že veriteľ doložil pohľadávku spôsobom podľa § 12 ods. 2 a okrem prípadných pochybností o dlžníkovej majetnosti sú splnené aj ostatné predpoklady na vyhlásenie konkurzu a zároveň, že sú splnené predpoklady podľa § 106c ods. 1 písm. b), c), f), g) a h) a nie je zložený preddavok na úhradu nákladov konkurzu podľa § 20 ods. 2, súd vyhlási na majetok dlžníka malý konkurz podľa desiatej hlavy prvého oddielu. Predbežného správcu v takom prípade neustanovuje. Zložený preddavok súd poukáže správcovi ustanovenému podľa § 106c a tento preddavok slúži ako záloha na činnosť správcu v malom konkurze.

§ 21
Predbežný správca

(1)
Predbežný správca zisťuje, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu; predbežný správca je pritom povinný vychádzať aj z hodnoty majetku, o ktorý bol majetok dlžníka ukrátený v dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť a z hodnoty pohľadávky zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka. Predbežnému správcovi patria pri zisťovaní majetku dlžníka rovnaké oprávnenia ako správcovi v konkurze; ustanovenia § 74 a 75 sa použijú primerane. Súd môže v súvislosti so zisťovaním majetnosti dlžníka ukladať predbežnému správcovi pokyny, ktorými je predbežný správca viazaný. Predbežný správca je povinný o svojich zisteniach priebežne informovať súd a najneskôr do 45 dní od ustanovenia podať súdu záverečnú správu o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka. Ak dlžník neposkytne predbežnému správcovi potrebnú súčinnosť, súd môže lehotu na podanie záverečnej správy o 15 dní predĺžiť.
(2)
Ak zoznam záväzkov dlžníka, zoznam spriaznených osôb a zoznam majetku dlžníka nebol súčasťou návrhu na vyhlásenie konkurzu, dlžník je povinný najneskôr do 15 dní od ustanovenia predbežného správcu zostaviť a odovzdať tieto zoznamy predbežnému správcovi. Zoznam majetku, zoznam spriaznených osôb a zoznam záväzkov je dlžník povinný podpísať a výslovne v nich uviesť, že všetky uvedené údaje sú pravdivé a úplné; podpis dlžníka musí byť úradne osvedčený.
(3)
Predbežný správca má nárok na odmenu a úhradu preukázaných výdavkov alebo paušálnu náhradu výdavkov. Ak predbežný správca doručil súdu návrh na určenie odmeny a výdavkov predbežného správcu alebo paušálnej náhrady výdavkov v lehote na podanie záverečnej správy o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka, o odmene a výdavkoch predbežného správcu alebo o paušálnej náhrade výdavkov predbežného správcu rozhodne súd v uznesení, ktorým zastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku alebo vyhlásil konkurz, inak rozhodne súd o odmene a výdavkoch predbežného správcu alebo o paušálnej náhrade výdavkov predbežného správcu samostatným uznesením do 30 dní od zastavenia konkurzného konania alebo vyhlásenia konkurzu. Odmena a výdavky predbežného správcu sa uhrádzajú z preddavku zaplateného na účet súdu. Nevyplatená časť preddavku slúži ako záloha na činnosť správcu v konkurze; ak sa konkurzné konanie skončilo, nevyplatená časť preddavku sa vráti zložiteľovi preddavku. Ak preddavok nepostačuje na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu, alebo ak bolo konkurzné konanie začaté bez zaplatenia preddavku podľa § 13 ods. 3, neuhradená časť odmeny a výdavkov sa v konkurze považuje za pohľadávku proti podstate. Rovnako zložiteľ preddavku môže preddavok zaplatený na účet súdu uplatniť v konkurze ako pohľadávku proti podstate. Uznesenie o výške odmeny a výdavkoch predbežného správcu súd doručí predbežnému správcovi a zložiteľovi preddavku. Proti uzneseniu je oprávnený podať odvolanie predbežný správca, zložiteľ preddavku alebo ten, kto má odmenu a výdavky predbežného správcu platiť.
(4)
Predbežný správca vykonáva funkciu do zániku účinkov začatia konkurzného konania. Ak je konkurzné konanie z dôvodu prebiehajúceho reštrukturalizačného konania prerušené, predbežný správca nekoná.
(5)
Na odvolanie a ustanovenie predbežného správcu a dohľad súdu nad činnosťou predbežného správcu sa použijú ustanovenia o odvolaní a ustanovení správcu a dohľade súdu nad správcom počas konkurzu.

§ 22
Uznesenie o vyhlásení konkurzu

(1)
V uznesení o vyhlásení konkurzu súd ustanoví správcu a vyzve veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili svoje pohľadávky; v uznesení tiež poučí veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok odkazom na príslušné ustanovenia tohto zákona. Ak súd v konkurznom konaní už ustanovil predbežného správcu, do funkcie správcu ustanoví predbežného správcu.
(2)
Uznesenie o vyhlásení konkurzu súd doručí účastníkom konkurzného konania, správcovi, príslušnému registrovému súdu, príslušnému daňovému orgánu, colnému riaditeľstvu a ďalším súdu známym orgánom, ktoré vedú s dlžníkom konanie, ktoré sa v dôsledku vyhlásenia konkurzu prerušuje; uznesenie tiež bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku.

§ 25
Vstup do konania

(1)
Ak počas konkurzného konania dôjde k prevodu alebo prechodu pohľadávky, ktorá veriteľovi zakladá postavenie účastníka konkurzného konania, takýto veriteľ alebo nadobúdateľ pohľadávky oznámi správcovi túto skutočnosť. K oznámeniu je potrebné doložiť listiny, ktoré osvedčujú dôvod vstupu nadobúdateľa pohľadávky do konkurzného konania, a označiť pôvodne prihlásenú pohľadávku podľa údajov zo zoznamu pohľadávok v registri úpadcov.
(2)
Ak nie sú splnené predpoklady pre vstup do konania, oznámenie podľa odseku 1 s prílohami a svojim stanoviskom predloží správca najneskôr do troch dní na rozhodnutie súdu. Súd rozhodne do desiatich dní o vstupe do konania uznesením.
(3)
Ak sú splnené predpoklady na vstup do konania, správca bez zbytočného odkladu vyznačí zmenu v zozname pohľadávok v registri úpadcov.

§ 26
Potvrdenie nadobudnutia pohľadávky


Ak počas konkurzného konania dôjde k prevodu alebo prechodu pohľadávky, ktorá veriteľovi zakladá postavenie účastníka konkurzného konania, na iného účastníka konkurzného konania, ustanovenie § 25 sa použije primerane.

§ 27
Zánik postavenia účastníka

(1)
Postavenie účastníka veriteľovi zanikne v rozsahu ním prihlásenej pohľadávky alebo jej dotknutej časti
a)
dňom zápisu nadobúdateľa pohľadávky v zozname pohľadávok v registri úpadcov podľa § 25,
b)
dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o určení popretej pohľadávky v rozsahu, v akom účastník nebol úspešný,
c)
dňom márneho uplynutia lehoty na podanie žaloby o určenie pohľadávky alebo dňom zastavenia konania o určení popretej pohľadávky z dôvodu, že veriteľ popretej pohľadávky nezaplatil preddavok na trovy konania, v rozsahu popretia pohľadávky,
d)
dňom, keď sa vznik pohľadávky, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky alebo budúcej pohľadávky, stal nemožný,
e)
dňom, keď v základnej prihlasovacej lehote podľa § 28 ods. 2 navrhovateľ neprihlási svoju pohľadávku,
f)
dňom späťvzatia prihlášky; späťvzatie je účinné dňom doručenia správcovi,
g)
dňom zániku pohľadávky alebo
h)
dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým súd určil neúčinnosť prihlásenej pohľadávky alebo jej časti z dôvodu, že prihlásená pohľadávka alebo jej časť vznikli na základe odporovateľného právneho úkonu, a to v rozsahu takejto neúčinnosti.
(2)
Veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu písomne informovať správcu o každej skutočnosti, ktorá môže zakladať zánik jeho účastníctva. Správca podľa takejto skutočnosti upraví zoznam pohľadávok v registri úpadcov.
(3)
V prípade pochybností súd na návrh správcu alebo bez návrhu určí uznesením, ktoré doručí správcovi a tomu, o koho právach sa rozhodlo, či veriteľ je účastníkom alebo nie je a v akom rozsahu. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré je oprávnený podať správca alebo ten, o koho právach sa rozhodlo.

§ 28
Prihlasovanie pohľadávok

(1)
Pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou.
(2)
Prihláška sa podáva u správcu elektronicky prostredníctvom na to určeného elektronického formulára do elektronickej schránky správcu a musí byť autorizovaná. Ak ide o zahraničného veriteľa podľa osobitného predpisu,8ac) prihláška sa podáva u správcu elektronicky prostredníctvom na to určeného formulára podľa osobitného predpisu.8ad) Prihláška musí byť správcovi doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Ak návrh podáva zástupca dlžníka, k návrhu musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie dlžníka pri prihlasovaní pohľadávky v konkurze, ktoré musí byť autorizované dlžníkom, inak sa naň neprihliada.
(3)
Ak veriteľ doručí prihlášku neskôr, na prihlášku sa prihliada, veriteľ však nemôže vykonávať hlasovacie právo a ďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou. Právo na pomerné uspokojenie veriteľa tým nie je dotknuté; môže byť však uspokojený len z výťažku zaradeného do rozvrhu zo všeobecnej podstaty, ktorého zámer zostaviť bol oznámený v Obchodnom vestníku po doručení prihlášky. Zapísanie takejto pohľadávky do zoznamu pohľadávok správca zverejní v registri úpadcov s uvedením okolnosti, že prihláška bola podaná po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty.
(4)
Ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, a to v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, inak sa na zabezpečovacie právo neprihliada.
(5)
Prihláškou možno uplatniť aj budúcu pohľadávku alebo pohľadávku, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky (ďalej len „podmienená pohľadávka“); práva spojené s podmienenou pohľadávkou je však podmienený veriteľ oprávnený uplatňovať, až keď správcovi preukáže vznik podmienenej pohľadávky.
(6)
Doručenie prihlášky správcovi má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde.
(7)
V konkurze uplatňuje svoju pohľadávku prihláškou aj veriteľ, ktorý má pohľadávku voči inej osobe ako úpadcovi, ak je zabezpečená zabezpečovacím právom vzťahujúcim sa k majetku úpadcu. Takýto veriteľ môže byť v konkurze uspokojený iba z výťažku získaného speňažením majetku, ktorý zabezpečuje jeho pohľadávku, pričom hlasovacie práva na schôdzi veriteľov môže vykonávať iba v rozsahu, v akom jeho pohľadávka bude pravdepodobne uspokojená z majetku, ktorým je zabezpečená.
(8)
Ak si takýto veriteľ svoju zabezpečenú pohľadávku v základnej prihlasovacej lehote neprihlási, na jeho zabezpečovacie právo sa v konkurze neprihliada, má však proti dotknutej podstate právo na vydanie toho, o čo sa dotknutá podstata v dôsledku toho obohatila, pričom takéto právo môže uplatniť proti dotknutej podstate ako pohľadávku proti podstate, ktorá sa však uspokojí až po uspokojení všetkých ostatných pohľadávok proti tejto podstate.

§ 29
Náležitosti prihlášky

(1)
Prihláška musí byť podaná spôsobom podľa § 28 ods. 2 a musí obsahovať základné náležitosti prihlášky, inak sa na prihlášku neprihliada. Základnými náležitosťami prihlášky sú:
a)
meno, priezvisko a bydlisko veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno, meno a priezvisko, ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania veriteľa, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a sídlo veriteľa, ak ide o právnickú osobu,
b)
meno, priezvisko a bydlisko úpadcu, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno, meno a priezvisko, ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania úpadcu, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a sídlo úpadcu, ak ide o právnickú osobu,
c)
právny dôvod vzniku pohľadávky,
d)
poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty,
e)
celková suma pohľadávky.
(2)
Pre každú zabezpečenú pohľadávku musí byť podaná samostatná prihláška s uvedením zabezpečenej sumy, druhu, poradia, predmetu a právneho dôvodu vzniku zabezpečovacieho práva.
(3)
V prihláške podmienenej pohľadávky musí byť uvedená aj skutočnosť, na základe ktorej má pohľadávka vzniknúť alebo podmienka, od ktorej závisí vznik pohľadávky.
(4)
Celková suma pohľadávky sa v prihláške rozdelí na istinu a príslušenstvo, pričom príslušenstvo sa v prihláške rozdelí podľa právneho dôvodu vzniku.
(5)
Pohľadávka sa uplatňuje v eurách. Ak sa pohľadávka neuplatní v eurách, sumu pohľadávky určí správca prepočtom podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného v deň vyhlásenia konkurzu Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska. Ak je pohľadávka uplatnená v mene, ktorej referenčný výmenný kurz Európska centrálna banka ani Národná banka Slovenska neurčuje a nevyhlasuje, sumu pohľadávky určí správca s odbornou starostlivosťou.
(6)
K prihláške sa pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Veriteľ, ktorý je účtovnou jednotkou, v prihláške uvedie vyhlásenie, či o pohľadávke účtuje v účtovníctve, v akom rozsahu, prípadne dôvody, prečo o pohľadávke v účtovníctve neúčtuje.
(7)
K prihláške nepeňažnej pohľadávky musí byť pripojený znalecký posudok určujúci hodnotu nepeňažnej pohľadávky, inak sa na prihlášku neprihliada.
(8)
Veriteľ, ktorý nemá na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo alebo organizačnú zložku podniku, je povinný ustanoviť si zástupcu na doručovanie s bydliskom alebo sídlom na území Slovenskej republiky a ustanovenie zástupcu písomne oznámiť správcovi, inak sa mu budú písomnosti doručovať len zverejnením v Obchodnom vestníku.
(9)
Ten, kto by s poukazom na výhradu vlastníctva mohol inak žiadať vylúčenie veci zo súpisu, môže svoje práva v konkurze uplatniť prihláškou rovnako, ako by uplatňoval zabezpečovacie právo. Takýto veriteľ prihláškou poveruje správcu na súpis a speňaženie veci s výhradou vlastníctva. Na postavenie takéhoto veriteľa sa použijú primerane ustanovenia upravujúce postavenie zabezpečeného veriteľa.
(10)
Odsek 9 sa použije rovnako aj pre uplatňovanie práv veriteľom, ktorý dlžníkovi prenajal vec za dohodnuté nájomné na dobu určitú, s cieľom prevodu prenajatej veci do vlastníctva dlžníka.

§ 31
Zoznam pohľadávok

(1)
Prihlásené pohľadávky správca priebežne zapisuje do zoznamu pohľadávok v registri úpadcov. To platí primerane aj o zmenách v zozname pohľadávok v registri úpadcov, ktoré je správca povinný v zozname pohľadávok v registri úpadcov uskutočniť bez zbytočného odkladu.
(2)
Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou sa v konkurze vychádza zo zoznamu pohľadávok v registri úpadcov.
(3)
Najneskôr päť dní pred konaním prvej schôdze veriteľov správca oznámi súdu, že prihlásené pohľadávky boli zapísané do zoznamu pohľadávok v registri úpadcov.

§ 32
Popretie a zistenie pohľadávky

(1)
Každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb v rozsahu, v akom ich možno považovať za vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom rozsahu, len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere, ktorá odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade konania o určení popretej pohľadávky úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových poradcov.
(2)
Prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.
(3)
Pohľadávku možno poprieť
a)
do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok,
b)
do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v registri úpadcov, ak ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky.
(4)
Z dôvodu vysokého počtu prihlášok alebo iného vážneho dôvodu súd môže aj opakovane na návrh správcu alebo bez návrhu predĺžiť správcovi lehotu na popretie pohľadávok, vždy najviac o 30 dní.
(5)
Ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.
(6)
Popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.
(7)
Popretie pohľadávky veriteľom je účinné, ak
a)
bolo podané na predpísanom tlačive a
b)
na účet správcu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky bol zložený preddavok na trovy konania vo výške podľa odseku 19 s uvedením čísla pohľadávky zo zoznamu pohľadávok ako variabilného symbolu.
(8)
Úpadca je oprávnený prihlásenú pohľadávku namietnuť v lehote určenej pre veriteľov na popieranie pohľadávok. Námietka sa zapíše do zoznamu pohľadávok, ale nemá pre zistenie pohľadávky význam.
(9)
Veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.
(10)
Ak veriteľ pohľadávky popretej čo do poradia nepodal žalobu, platí najnižšie uznané poradie.
(11)
Podmienkou podania návrhu na určenie popretej pohľadávky, ak ide o popretie pohľadávky iba veriteľom, je riadne a včasné zloženie preddavku na trovy konania vo výške podľa odseku 19. Ak navrhovateľ zloženie preddavku nepreukáže, súd konanie zastaví.
(12)
Za právne zastupovanie v konaní podľa odseku 9 patrí úspešnej strane, ktorá je právne zastúpená, náhrada tarifnej odmeny podľa osobitného predpisu8b) ako pri zastupovaní v exekúcii. Základom na určenie odmeny je suma prihlásenej pohľadávky a ak ide o popretie pohľadávky len čo do výšky, suma, v akej je pohľadávka sporná. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania o určení popretej pohľadávky, ak bolo konanie zastavené preto, že konkurz bol zrušený pre nedostatok majetku.
(13)
Ak bola popretá pohľadávka veriteľa, o ktorej rozhodovať patrí do právomoci iného orgánu ako súdu, je súd príslušný aj na konanie o určení tejto pohľadávky; to platí aj vtedy, ak iný orgán ako súd takéto rozhodnutie nevydal.
(14)
V žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.
(15)
Rozhodnutie o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania.
(16)
Uplynutím lehoty na popretie pohľadávky sa pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú.
(17)
Pohľadávku popretú len správcom a pohľadávku popretú veriteľom so súhlasom tohto veriteľa môže správca písomne uznať, ak o jej určení ešte nerozhodol súd. Uznaním sa popretá pohľadávka v uznanom rozsahu považuje za zistenú.
(18)
Pohľadávka určená právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci sa v určenom rozsahu považuje za zistenú.
(19)
Výška preddavku na trovy konania o určenie popretej pohľadávky sú dve percentá zo sumy spornej pohľadávky a ak ide o popretie pohľadávky len čo do výšky, dve percentá zo sumy, v ktorej bola popretá, a to najmenej 350 eur a najviac 10 000 eur.
(20)
Povinnosť zložiť preddavok podľa odseku 7 písm. b) a odseku 11 nemá subjekt verejnej správy podľa osobitného predpisu.8c)
(21)
Na účel zloženia preddavkov podľa odsekov 7 a 11 správca najneskôr do uplynutia základnej prihlasovacej lehoty zverejní v Obchodnom vestníku číslo účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, na ktorý možno zložiť preddavok. Preddavok podľa odseku 7 možno zložiť len do uplynutia lehoty na popretie pohľadávky, pričom pre každé popretie pohľadávky, ktorá bola uplatnená samostatnou prihláškou, musí byť zložený samostatný preddavok. Z preddavkov podľa odsekov 7 a 11 sa hradia trovy konania podľa rozhodnutia súdu; v rozhodnutí súd určí, ktoré trovy sa hradia z preddavku a nespotrebovanú časť preddavku správca vráti zložiteľovi.

§ 33

Na účely zistenia stanovísk veriteľov prihlásených pohľadávok, voľby a odvolávania členov veriteľského výboru a výmeny správcu sa počas konkurzu zvolávajú schôdze veriteľov. Na účely výkonu svojich práv v konkurze si veritelia zistených pohľadávok volia na schôdzi veriteľov veriteľský výbor.

§ 34
Zvolanie schôdze veriteľov

(1)
Prvú schôdzu veriteľov zvoláva správca do 55 dní od vyhlásenia konkurzu tak, aby sa konala nie skôr ako 30 dní a nie neskôr ako 45 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok podľa § 32 ods. 3 písm. a).
(2)
Ďalšiu schôdzu veriteľov zvoláva správca z vlastného podnetu alebo na žiadosť súdu, veriteľského výboru alebo jedného alebo viacerých veriteľov, ktorých hlasovacie práva predstavujú viac ako 10 % všetkých hlasovacích práv. V žiadosti o zvolanie schôdze veriteľov musí byť vymedzený predmet rokovania schôdze veriteľov, inak sa na žiadosť neprihliada. Ak správca zvoláva schôdzu veriteľov na žiadosť, schôdzu veriteľov zvolá tak, aby sa konala nie skôr ako 20 dní a nie neskôr ako 30 dní od doručenia žiadosti.
(3)
Ak správca napriek zákonnej povinnosti schôdzu veriteľov nezvolá alebo ak sa správca na riadne zvolanej schôdzi veriteľov nezúčastní, schôdzu veriteľov namiesto správcu zvolá súd. Porušenie povinnosti správcu zvolať schôdzu veriteľov je závažným porušením jeho povinností.
(4)
Schôdza veriteľov sa zvoláva uverejnením oznámenia v Obchodnom vestníku; lehota medzi zvolaním a konaním schôdze veriteľov nesmie byť kratšia ako 15 dní. Oznámenie o zvolaní schôdze veriteľov musí obsahovať miesto, čas a predmet rokovania schôdze veriteľov.
(5)
Správca môže požiadať súd alebo veriteľský výbor o súhlas s uskutočnením schôdze veriteľov prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie, ktoré umožňujú vyhotovenie obrazovo-zvukového záznamu; na tento účel správca zašle prístupové údaje súdu a prihláseným veriteľom. Oznámenie o zvolaní schôdze veriteľov musí v takomto prípade obsahovať čas, predmet rokovania a termín, dokedy majú veritelia, ktorí v prihláške pohľadávky neuviedli adresu elektronickej pošty, požiadať správcu o prístupové údaje potrebné pre účasť na schôdzi veriteľov.
(6)
Trovy zvolania a konania schôdze veriteľov sú pohľadávkou proti podstate. Ak bola schôdza veriteľov zvolaná z podnetu veriteľa, trovy zvolania a konania schôdze veriteľov je povinný zaplatiť veriteľ, ktorý požiadal o jej zvolanie, ak schôdza veriteľov nerozhodne inak.

§ 35
Schôdza veriteľov

(1)
Ak schôdzu veriteľov zvolal správca, schôdzi veriteľov predsedá správca. Ak schôdzu veriteľov zvolal súd, schôdzi veriteľov predsedá sudca alebo ním poverený vyšší súdny úradník.
(2)
Právo zúčastniť sa na schôdzi veriteľov má každý veriteľ prihlásenej pohľadávky. Predseda schôdze môže povoliť účasť na schôdzi veriteľov aj úpadcovi, štatutárnemu orgánu alebo členovi štatutárneho orgánu úpadcu alebo zákonnému zástupcovi úpadcu. Na požiadanie predsedu schôdze sú tieto osoby povinné sa na schôdzi veriteľov zúčastniť a odpovedať na otázky predsedu schôdze.
(3)
Schôdza veriteľov je uznášaniaschopná, ak je prítomný aspoň jeden veriteľ oprávnený na schôdzi veriteľov hlasovať. Schôdza veriteľov sa uznáša nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných veriteľov. Ak ide o voľbu alebo odvolanie člena veriteľského výboru, schôdza veriteľov sa uznáša nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných nezabezpečených veriteľov.
(4)
Ak súd nerozhodol inak, právo hlasovať na schôdzi veriteľov má veriteľ, ktorého pohľadávka je v čase konania schôdze veriteľov zistená čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti; na každé jedno euro zistenej sumy pohľadávky má veriteľ jeden hlas. Veriteľ pohľadávky spojenej so záväzkom podriadenosti podľa osobitného zákona1a) (ďalej len „podriadený veriteľ“), ani veriteľ, ktorý sa v konkurze uspokojuje v poradí ako podriadený veriteľ, nemá právo hlasovať na schôdzi veriteľov ani právo byť volený do veriteľského výboru. Podmienený veriteľ môže na schôdzi veriteľov hlasovať len vtedy, ak vznik ním prihlásenej a zistenej podmienenej pohľadávky závisí od splnenia záväzku podmieneným veriteľom za úpadcu a veriteľ oprávnený požadovať splnenie záväzku od podmieneného veriteľa na schôdzi veriteľov v rozsahu podmienenej pohľadávky svoje hlasovacie právo neuplatní alebo si svoju pohľadávku v rozsahu podmienenej pohľadávky v konkurze neprihlási. Toto právo podmienenému veriteľovi zanikne, ak sa vznik ním prihlásenej podmienenej pohľadávky stane nemožným; o tom je podmienený veriteľ povinný informovať správcu, len čo sa o tejto skutočnosti dozvie, inak zodpovedá iným veriteľom za škodu, ktorá im v dôsledku toho vznikla. Ak je podmienených veriteľov, ktorí sú povinní plniť za úpadcu tomu istému veriteľovi pre tú istú pohľadávku, viac, môžu vykonávať hlasovacie práva spojené s ich prihlásenými podmienenými pohľadávkami, len ak si zvolia spoločného zástupcu; tieto hlasovacie práva pritom môžu vykonávať len v rozsahu, v akom sú povinní plniť za úpadcu.
(5)
Predmetom hlasovania schôdze veriteľov môže byť len záležitosť uvedená v oznámení o jej zvolaní. O inej záležitosti môže schôdza veriteľov hlasovať len za prítomnosti a so súhlasom všetkých veriteľov oprávnených na schôdzi veriteľov hlasovať.
(6)
O priebehu schôdze veriteľov predseda schôdze spíše zápisnicu; ak sa schôdza veriteľov uskutočnila prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie, ktoré umožňujú vyhotovenie obrazovo-zvukového záznamu, správca vyhotoví obrazovo-zvukový záznam, ktorý uchová na nosiči dát, a po skončení schôdze veriteľov ho pripojí k správcovskému spisu alebo v správcovskom spise urobí poznámku, kde je tento obrazovo-zvukový záznam uložený. Zápisnica obsahuje zoznam prítomných veriteľov, opis priebehu schôdze veriteľov, znenia uznesení prijatých schôdzou veriteľov spolu s výsledkami hlasovania, námietky uplatnené proti týmto uzneseniam z dôvodu ich rozporu so zákonom a podpis predsedu schôdze veriteľov. Odpis zápisnice predseda schôdze veriteľov najneskôr nasledujúci pracovný deň po konaní schôdze veriteľov doručí súdu alebo správcovi; odpis zápisnice je predseda schôdze veriteľov povinný podpísať.
(7)
Správca je povinný zabezpečiť, aby veritelia prihlásených pohľadávok mohli do zápisnice alebo odpisu zápisnice zo schôdze veriteľov v jeho kancelárii nahliadať; za úhradu vecných nákladov je povinný im vydať aj podpísaný odpis zápisnice alebo kópiu obrazovo-zvukového záznamu schôdze veriteľov. Zápisnica alebo odpis zápisnice a obrazovo-zvukový záznam schôdze veriteľov tvorí súčasť správcovského spisu.
(8)
Každý veriteľ oprávnený na schôdzi veriteľov hlasovať sa môže do piatich dní od skončenia schôdze veriteľov domáhať, aby súd zrušil uznesenie schôdze veriteľov, ak uplatnil na schôdzi veriteľov do zápisnice odôvodnenú námietku rozporu prijatého uznesenia so zákonom; uznesenie možno napadnúť len dôvodmi uvedenými v námietke. Ak je uznesenie schôdze veriteľov v rozpore so zákonom, súd uznesenie schôdze veriteľov do siedmich dní od doručenia návrhu zruší, inak návrh na jeho zrušenie v rovnakej lehote zamietne. Do rozhodnutia vo veci môže súd aj bez návrhu účinky uznesenia schôdze veriteľov pozastaviť. Ak sa schôdza veriteľov uskutočnila prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie, ktoré umožňujú vyhotovenie obrazovo-zvukového záznamu, na ktorej bol prítomný súd, môže súd o námietke rozhodnúť bezprostredne; rozhodnutie o námietke sa nevyhotovuje písomne.

§ 37
Veriteľský výbor

(1)
Veriteľský výbor má troch členov alebo piatich členov. Ak § 131 ods. 3 neustanovuje inak, prví členovia veriteľského výboru sa volia na prvej schôdzi veriteľov. Návrhy na prvých členov veriteľského výboru predkladá predseda schôdze spomedzi prítomných veriteľov oprávnených na schôdzi veriteľov hlasovať postupne od veriteľa s najvyšším počtom hlasov, až kým nie sú zvolení piati členovia veriteľského výboru. Ak po skončení hlasovania sú zvolení len štyria členovia veriteľského výboru, štvrtý zvolený člen veriteľského výboru sa nepovažuje za zvoleného a veriteľský výbor je len trojčlenný. Ak po skončení hlasovania nie sú zvolení ani traja členovia veriteľského výboru, členmi veriteľského výboru sú tí traja veritelia, ktorí získali najvyšší počet hlasov. Ak po skončení hlasovania nie sú zvolení ani títo veritelia, pôsobnosť veriteľského výboru až do zvolenia veriteľského výboru vykonáva súd. O voľbe prvých členov veriteľského výboru sa v tom prípade hlasuje až na nasledujúcej schôdzi veriteľov; na ich voľbu sa toto ustanovenie použije rovnako.
(2)
Členstvo vo veriteľskom výbore veriteľovi zanikne zánikom jeho postavenia účastníka konkurzného konania. Členstvo vo veriteľskom výbore veriteľovi zanikne tiež jeho písomným odstúpením adresovaným predsedovi veriteľského výboru alebo správcovi alebo jeho odvolaním schôdzou veriteľov; odstúpenie alebo odvolanie člena veriteľského výboru je účinné, až keď schôdza veriteľov zvolí na jeho miesto nového člena veriteľského výboru. Na voľbu nových členov veriteľského výboru sa ustanovenie odseku 1 použije primerane.
(3)
Člen veriteľského výboru je povinný konať v spoločnom záujme všetkých veriteľov. Za výkon funkcie má člen veriteľského výboru nárok na úhradu trov, ktoré preukázateľne vynaložil pri výkone funkcie; tieto trovy sú pohľadávkou proti všeobecnej podstate vo výške schválenej veriteľským výborom.
(4)
Správca je povinný každých 90 dní predložiť veriteľskému výboru písomnú správu o svojej činnosti. Na požiadanie je správca povinný bezodkladne informovať veriteľský výbor o každej záležitosti týkajúcej sa konkurzu. Správca môže odmietnuť poskytnúť vyžiadané informácie, len ak ide o zjavne neodôvodnenú žiadosť, poskytnutie informácií je spojené s vynaložením neprimerane vysokých nákladov alebo majetok všeobecnej podstaty nepostačuje na úhradu nákladov spojených s poskytnutím informácií.
(5)
Písomnosti určené veriteľskému výboru sa doručujú na adresu predsedu veriteľského výboru. Ak sa písomnosť nepodarí predsedovi veriteľského výboru doručiť, možno písomnosť doručiť na adresu ktoréhokoľvek člena veriteľského výboru.

§ 38
Zasadnutie veriteľského výboru

(1)
Prvé zasadnutie veriteľského výboru zvoláva správca tak, aby sa konalo do 15 dní od jeho zvolenia. Ďalšie zasadnutie veriteľského výboru zvoláva podľa potreby člen veriteľského výboru alebo správca. Činnosť veriteľského výboru riadi predseda, ktorého spomedzi seba volia členovia veriteľského výboru. Člen veriteľského výboru si môže písomným plnomocenstvom zvoliť zástupcu.
(2)
Veriteľský výbor je uznášaniaschopný za prítomnosti väčšiny jeho členov. Každý člen veriteľského výboru má jeden hlas. Na prijatie uznesenia veriteľského výboru je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných členov veriteľského výboru. V prípade rovnosti hlasov sa hlasy členov veriteľského výboru prepočítajú podľa ich hlasovacích práv, ktoré sa počítajú na schôdzi veriteľov pri voľbe a odvolávaní členov veriteľského výboru.
(3)
Za uznesenie veriteľského výboru možno hlasovať aj písomne zaslaním svojho hlasovania predsedovi veriteľského výboru alebo správcovi. Na účely uznášaniaschopnosti sa hlasujúci členovia veriteľského výboru považujú za prítomných.
(4)
Ak veriteľský výbor požiada správcu o účasť na zasadnutí veriteľského výboru, správca je povinný sa na zasadnutí veriteľského výboru zúčastniť. Správca je oprávnený zúčastniť sa na každom zasadnutí veriteľského výboru, ak si veriteľský výbor z dôležitých dôvodov nevyhradí zasadnutie bez jeho účasti; o dôvodoch tejto výhrady predseda veriteľského výboru bezodkladne informuje súd. Ak veriteľský výbor do 30 dní od zasadnutia bez účasti správcu z dôvodu výhrady nepožiada súd o odvolanie správcu alebo o zvolanie schôdze veriteľov na účel výmeny správcu, predseda veriteľského výboru oboznámi správcu o predmete rokovania veriteľského výboru a dôvodoch vyhradenia si zasadnutia bez jeho účasti.
(5)
Úpadca, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu úpadcu alebo zákonný zástupca úpadcu je povinný sa na písomnú žiadosť veriteľského výboru alebo správcu zúčastniť na zasadnutí veriteľského výboru a odpovedať na otázky členov veriteľského výboru a správcu.
(6)
O priebehu zasadnutia veriteľského výboru sa spíše zápisnica. Zápisnica obsahuje zoznam prítomných členov veriteľského výboru, opis priebehu zasadnutia veriteľského výboru a znenia uznesení prijatých veriteľským výborom spolu s výsledkami hlasovania. Zápisnicu vyhotovuje a podpisuje predseda veriteľského výboru. Odpis zápisnice predseda veriteľského výboru najneskôr do piatich dní od skončenia zasadnutia veriteľského výboru doručí súdu a správcovi. Ak si veriteľský výbor zo závažných dôvodov vyhradil zasadnutie bez prítomnosti správcu, odpis zápisnice sa správcovi doručuje až v prípade oboznámenia správcu s predmetom rokovania veriteľského výboru. Správca najneskôr nasledujúci pracovný deň po doručení zápisnice zabezpečí jej zverejnenie v Obchodnom vestníku. Zápisnica tvorí súčasť správcovského spisu.
(7)
Každý veriteľ zistenej pohľadávky sa môže do troch dní od zverejnenia uznesenia veriteľského výboru v Obchodnom vestníku domáhať, aby súd zrušil uznesenie veriteľského výboru z dôvodu jeho rozporu so spoločným záujmom veriteľov. Ak je napadnuté uznesenie veriteľského výboru v rozpore so spoločným záujmom veriteľov, súd napadnuté uznesenie veriteľského výboru do siedmich dní od doručenia návrhu zruší, inak návrh v rovnakej lehote zamietne. Do rozhodnutia vo veci môže súd aj bez návrhu účinky uznesenia veriteľského výboru pozastaviť.

§ 41
Dohľad súdu


Súd počas konkurzného konania vykonáva dohľad nad činnosťou správcu. Súd je pri výkone dohľadu oprávnený požadovať od správcu vysvetlenia alebo správy o priebehu konkurzného konania, ktoré je správca povinný súdu v určenej lehote poskytnúť. Ak dochádza k prieťahom alebo porušovaniu povinností ustanovených týmto zákonom, môže súd uložiť správcovi vykonanie potrebných opatrení na odstránenie nedostatkov. Nesplnenie povinnosti uloženej súdom je závažným porušením povinnosti správcu.

§ 42
Odvolanie a výmena správcu

(1)
Súd aj bez návrhu odvolá správcu, ak opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo osobitným predpisom9) alebo mu vo výkone funkcie bráni zákonná prekážka; zákonnou prekážkou sa rozumie aj vylúčenie správcu podľa osobitného predpisu.9) Pred odvolaním správcu počas konkurzu súd vypočuje členov veriteľského výboru a aspoň troch zabezpečených veriteľov s najvyšším počtom hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich zistených zabezpečených pohľadávok.
(2)
Návrh na odvolanie správcu je oprávnený podať veriteľský výbor alebo zabezpečený veriteľ zistenej zabezpečenej pohľadávky. Z dôvodov ustanovených osobitným predpisom9) je oprávnený podať návrh na svoje odvolanie aj správca; ak súd dôvody správcu uzná, bezodkladne správcu z funkcie odvolá.
(3)
V uznesení o odvolaní správcu súd môže odvolanému správcovi určiť rozsah činnosti a s tým súvisiace oprávnenia, ktoré bude odvolaný správca vykonávať až do ustanovenia nového správcu.
(4)
Uznesenie o odvolaní správcu súd doručí dlžníkovi (úpadcovi) a odvolanému správcovi; uznesenie tiež bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku.
(5)
Ak súd odvolá správcu počas konkurzu mimo schôdze veriteľov, bezodkladne zvolá schôdzu veriteľov na účely schválenia návrhu na nového správcu; ustanovenia § 36 ods. 2 a 3 sa použijú primerane. Ak schôdza veriteľov návrh na nového správcu neschváli, súd ustanoví správcu bez návrhu schôdze veriteľov.
(6)
Odvolaný správca je povinný do 30 dní od ustanovenia nového správcu predložiť veriteľskému výboru a novému správcovi podrobnú správu o svojej činnosti; novému správcovi je tiež povinný poskytnúť všetku potrebnú súčinnosť tak, aby sa nový správca mohol riadne ujať výkonu svojej funkcie.
(7)
Ak správca zomrie, súd správcu bez zbytočného odkladu odvolá a ustanoví správcu postupom podľa § 40 ods. 1; pri vykonávaní funkcie správcu vo viacerých konkurzných konaniach súd ustanoví totožného správcu do všetkých týchto konaní. Uznesenie o odvolaní a ustanovení správcu bez zbytočného odkladu zverení v Obchodnom vestníku. Ustanovenia odsekov 1 až 6 sa nepoužijú.

§ 74a

(1)
Správca vyzve osoby, pri ktorých má za to, že im vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu podľa § 11 ods. 2, vrátane osôb určených veriteľským výborom, aby túto povinnosť v prospech všeobecnej podstaty splnili, alebo preukázali, že im nevznikla, alebo osvedčili, že sa jej zbavili.
(2)
Ak vyzvaná osoba v určenej lehote, nie kratšej ako 15 dní, povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v prospech všeobecnej podstaty nesplní alebo nepreukáže, že jej táto povinnosť nevznikla alebo neosvedčí, že sa jej zbavila, správca uplatní nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobou na súde, ktorý vyhlásil konkurz. Vo veci koná a rozhoduje samosudca, ktorý koná a rozhoduje v konkurznej veci úpadcu; vo veci samej rozhodne rozsudkom.
(4)
Súd uloží povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, ak žalovaný nepreukáže, že mu táto povinnosť nevznikla. Túto zmluvnú pokutu nemožno znížiť.
(5)
Povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu sa zbaví ten, kto osvedčí, že
a)
konal s odbornou starostlivosťou, najmä ak pre nedostatok súčinnosti tých, s ktorými koná spoločne, nemohol túto povinnosť splniť, pričom bez zbytočného odkladu, ako sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o úpadku, uložil do zbierky listín oznámenie, že dlžník je v úpadku,
b)
ako člen štatutárneho orgánu bol ustanovený počas úpadku za účelom jeho prekonania a návrh na vyhlásenie konkurzu podal bez zbytočného odkladu po tom, ako pri konaní s odbornou starostlivosťou zistil, že prijaté opatrenia nebudú viesť k jeho prekonaniu,
c)
v lehote podľa § 11 ods. 2 poveril správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku a podal návrh na povolenie reštrukturalizácie, na základe ktorého súd povolil reštrukturalizáciu.
(6)
Právoplatný rozsudok súdu, ktorým sa rozhodlo o uložení povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, je rozhodnutím o vylúčení.14b)

§ 85
Informovanie príslušného orgánu a nahliadanie do správcovského spisu

(1)
Správca je povinný v pravidelných lehotách určených príslušným orgánom predkladať príslušnému orgánu správu o postupe speňažovania a plánovaných úkonoch speňažovania. Ak je príslušným orgánom zabezpečený veriteľ, správca je povinný zabezpečenému veriteľovi predložiť správu o plánovaných úkonoch speňažovania pred každým právnym úkonom smerujúcim k speňaženiu majetku jeho oddelenej podstaty.
(2)
Správca je povinný konkurznému súdu, príslušnému orgánu a súdu, ktorý vedie konanie vyvolané alebo súvisiace s konkurzom, do 30 dní po uplynutí piatich rokov od vyhlásenia konkurzu a následne v pravidelných ročných intervaloch zaslať správu (ďalej len „reštančná správa“), v ktorej uvedie
a)
priemerné mesačné náklady na správu a speňažovanie majetku úpadcu,
b)
priemerné mesačné príjmy zo správy majetku podliehajúceho konkurzu,
c)
označenie majetku, ktorý nebol ešte speňažený, a opis okolností, ktoré bránia jeho speňaženiu.
(3)
Ak ide o dlžníka, ktorý je zapísaný v obchodnom registri, správca reštančnú správu bez zbytočného odkladu po jej vyhotovení založí do zbierky listín.
(4)
Účastníci konkurzného konania a ich zástupcovia majú právo počas konkurzu nahliadať do správcovského spisu; za úhradu vecných nákladov sú tiež oprávnení požadovať, aby im správca vydal podpísaný výpis zo správcovského spisu. Nahliadanie do správcovského spisu je správca povinný zabezpečiť v bežných pracovných hodinách každý pracovný deň vo svojej kancelárii umiestnenej v územnom obvode krajského súdu, v ktorého obvode sídli príslušný konkurzný súd; o tom správca bezodkladne po ustanovení do funkcie zverejní v Obchodnom vestníku oznam.

§ 91
Speňažovanie

(1)
Speňažovaním sa rozumie prevedenie všetkého majetku, ktorý podlieha konkurzu, na peňažné prostriedky v eurách na účel uspokojenia veriteľov. Za speňažovanie sa považuje aj zabezpečenie peňažnej hotovosti úpadcu, prijímanie plnení z úpadcových peňažných pohľadávok a odplatný prevod úpadcovho podniku alebo jeho časti.
(2)
Účelom speňažovania majetku podliehajúceho konkurzu je získať čo najvyšší výťažok, v čo najkratšom čase, s vynaložením čo najnižších nákladov. Pri speňažovaní majetku podliehajúceho konkurzu správca postupuje spôsobom, ktorý s odbornou starostlivosťou vyberie tak, aby čo najlepšie splnil účel speňažovania a dodržal pravidlá speňažovania ustanovené týmto zákonom.
(3)
Správca bezodkladne speňaží majetok, ktorý je bezprostredne ohrozený skazou, zničením alebo iným podstatným znehodnotením; pokyn príslušného orgánu ani rozhodnutie súdu sa nevyžaduje.
(4)
O speňažovaní majetku podliehajúceho konkurzu správca vedie prehľadnú evidenciu; evidenciu vedie osobitne pre všeobecnú podstatu a osobitne pre každú oddelenú podstatu. Po speňažení každej súpisovej zložky majetku správca priradí výťažok zo speňaženia tej súpisovej zložke majetku, ktorá bola predmetom speňaženia. Ak správca spoločne speňaží viaceré súpisové zložky majetku a jednotlivé výťažky nie je možné určiť, spoločný výťažok správca pomerne rozpočíta medzi dotknuté súpisové zložky majetku podľa ich vzájomnej hodnoty, pričom vychádza z hodnoty uvedenej v súpise.
(5)
Výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu správca uloží na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky; úroky vyplatené bankou alebo pobočkou zahraničnej banky za zostatok na účte sa považujú za výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu.

§ 92
Spôsob speňažovania majetku

(1)
Správca môže na účely speňaženia majetku
a)
vyhlásiť verejnú obchodnú súťaž,
b)
poveriť predajom majetku dražobníka,8)
c)
poveriť predajom majetku obchodníka s cennými papiermi,
d)
zorganizovať dražbu, ponukové konanie alebo iný súťažný proces smerujúci k predaju majetku,
e)
predať majetok iným vhodným spôsobom.
(2)
Pri speňažení podniku správca prevedie na kupujúceho zmluvou všetky veci, práva a iné majetkové hodnoty patriace k podniku. Zo záväzkov súvisiacich s podnikom na kupujúceho prechádzajú len záväzkové vzťahy schválené kupujúcim pri jeho prevode a nepeňažné záväzky z pracovnoprávnych vzťahov uvedených v zmluve. Na zmluvu, ktorou správca speňaží úpadcov podnik, sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.18) Na speňaženie časti úpadcovho podniku sa toto ustanovenie použije primerane.
(3)
Podnik, časť podniku alebo podstatnú časť majetku patriaceho k podniku, na ktorého prevádzkovanie sa vyžaduje povolenie alebo licencia podľa osobitného predpisu, môže správca previesť na účely ďalšieho prevádzkovania len na osobu, ktorá má príslušné povolenie alebo licenciu. To platí primerane aj na nájom podniku, časti podniku alebo podstatnej časti majetku patriaceho k podniku úpadcu.
(4)
Ak predaj určitého majetku upravujú osobitné predpisy,19) správca speňaží majetok prostredníctvom oprávnenej osoby podľa osobitného predpisu.19)
(5)
Na speňažovanie bytov a speňažovanie nebytových priestorov sa použijú ustanovenia osobitného predpisu.20)
(6)
Na dražbu organizovanú správcom sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu;8) oznámenia súvisiace s dražbou správca zverejňuje v Obchodnom vestníku.

§ 95
Nezabezpečení veritelia

(1)
Nezabezpečené pohľadávky sa v zistenom rozsahu uspokoja z výťažku speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu, ktorý zvýšil po odpočítaní pohľadávok proti všeobecnej podstate. Ak nie je možné uspokojiť nezabezpečené pohľadávky v celom rozsahu, uspokoja sa pomerne podľa ich vzájomnej výšky.
(2)
Pohľadávky spojené so záväzkom podriadenosti podľa osobitného predpisu1a) (ďalej len „podriadené pohľadávky“) sa v zistenom rozsahu uspokoja z výťažku zo speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu, ktorý vo všeobecnej podstate zvýšil po úplnom uspokojení iných nezabezpečených pohľadávok. Ak nie je možné uspokojiť podriadené pohľadávky v celom rozsahu, uspokoja sa pomerne podľa ich vzájomnej výšky.
(3)
Tak isto ako podriadená pohľadávka sa uspokojí tiež zmluvná pokuta a pohľadávka, ktorá patrí alebo patrila veriteľovi, ktorý je alebo kedykoľvek od vzniku pohľadávky bol spriaznený s úpadcom (ďalej len „spriaznené pohľadávky“); na prípadné zabezpečenie týchto pohľadávok zabezpečovacím právom sa v konkurze neprihliada. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na pohľadávky zo zmlúv o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, ktoré sú zabezpečené alebo inak kryté dohodami o výmene kolaterálu podľa osobitného predpisu.21a)
(4)
Ustanovenie odseku 3 sa nepoužije na uspokojenie veriteľa, ktorý nie je spriaznený s úpadcom a v čase nadobudnutia spriaznenej pohľadávky nevedel a ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol vedieť, že nadobúda spriaznenú pohľadávku. Predpokladá sa, že veriteľ pohľadávky z dlhopisu alebo iného finančného nástroja na základe obchodu na regulovanom trhu, mnohostrannom obchodnom systéme alebo obdobnom zahraničnom organizovanom trhu, o spriaznenosti pohľadávky nevedel.
(5)
Nezabezpečené pohľadávky z nového úveru sa z výťažku zo speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu v zistenom rozsahu uspokoja pred uspokojením pohľadávok podľa odseku 1. Ak niet odlišnej dohody medzi viacerými veriteľmi pohľadávok z nového úveru, pohľadávky sa uspokoja pomerne; na odlišnú dohodu sa prihliada len vtedy, ak je uložená v zbierke listín dlžníka. Na účely uloženia odlišnej dohody v zbierke listín je dlžník povinný poskytnúť veriteľom súčinnosť.

§ 106
Malý konkurz

(1)
Malý konkurz je konkurz vyhlásený podľa tohto oddielu.
(2)
Konkurzné konanie smerujúce k vyhláseniu malého konkurzu sa začína doručením návrhu dlžníka na vyhlásenie malého konkurzu na príslušný súd a končí zrušením malého konkurzu alebo iným ukončením konkurzného konania. Konkurzné konanie smerujúce k vyhláseniu malého konkurzu a malý konkurz, bez ohľadu či bol vyhlásený na návrh dlžníka alebo z dôvodu podľa § 19 ods. 4, sa vedie podľa ustanovení prvého oddielu tejto hlavy.
(3)
Návrh na vyhlásenie malého konkurzu podáva dlžník vrátane osôb oprávnených ho podať v mene dlžníka prostredníctvom na to určeného formulára. Ustanovenie § 12 ods. 1 a 5 prvá veta sa použije primerane. Dlžník je povinný pripojiť k návrhu na vyhlásenie malého konkurzu účtovné závierky vyhotovené počas uplynulých piatich kalendárnych rokov, ak ich mal povinnosť vyhotoviť.
(4)
Navrhovateľ je povinný pred podaním návrhu na vyhlásenie malého konkurzu zaplatiť na účet súdu preddavok na úhradu nákladov malého konkurzu.

§ 108
Poverenie správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku

(1)
Ak je dlžník v úpadku, môže poveriť správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku (ďalej len „posudok“) na účely zistenia, či sú splnené predpoklady na jeho reštrukturalizáciu. Tým nie je dotknutá povinnosť dlžníka včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu.
(2)
Ak sa jeden veriteľ alebo viacerí veritelia dohodli s dlžníkom na poskytnutí potrebnej súčinnosti, môžu poveriť správcu vypracovaním posudku aj sami.
(3)
Poveriť vypracovaním posudku možno len osobu zapísanú do zoznamu správcov.

§ 109
Príprava posudku

(1)
Správca pri príprave posudku zisťuje finančnú situáciu a obchodnú situáciu dlžníka a podľa týchto zistení vo vypracovanom posudku odporučí alebo neodporučí reštrukturalizáciu dlžníka. Ak správca reštrukturalizáciu dlžníka odporučí, v posudku navrhne aj možný spôsob jej uskutočnenia.
(2)
Posudok je správca povinný vypracovať nestranne a s odbornou starostlivosťou. Tí, ktorí správcu prípravou posudku poverili, sú povinní poskytnúť správcovi potrebnú súčinnosť, najmä všetky dokumenty, informácie a vysvetlenia potrebné na riadne vypracovanie posudku.
(3)
Správca môže odporučiť reštrukturalizáciu dlžníka, ak
a)
dlžník je právnickou osobou,
b)
dlžník vykonáva podnikateľskú činnosť,
c)
je dlžník v úpadku,
d)
účtovné závierky dlžníka poskytujú verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii dlžníka,
e)
od skončenia ostatnej reštrukturalizácie dlžníka alebo jeho právneho predchodcu alebo od skončenia verejnej preventívnej reštrukturalizácie inak, ako potvrdením verejného preventívneho reštrukturalizačného plánu podľa osobitného predpisu,22d) uplynuli aspoň dva roky,
f)
možno odôvodnene predpokladať zachovanie aspoň podstatnej časti prevádzky podniku dlžníka a
g)
v prípade povolenia reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu.
(4)
Ak správca neodporučí reštrukturalizáciu, i keď v čase vypracovania posudku na to boli splnené predpoklady, zodpovedá tomu, pre koho posudok vypracoval, za škodu, ktorú mu tým spôsobí, ibaže preukáže, že reštrukturalizáciu neodporučil v dôsledku nedostatku súčinnosti dlžníka.
(5)
Ak správca odporučí reštrukturalizáciu, i keď v čase vypracovania posudku na to neboli splnené predpoklady, zodpovedá veriteľom dlžníka za škodu, ktorú im tým spôsobí, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.

§ 110
Náležitosti posudku

(1)
Posudok obsahuje
a)
presné označenie dlžníka,
b)
podrobnú charakteristiku podnikateľskej činnosti dlžníka,
c)
zistenie, či je dlžník v úpadku a kedy úpadok nastal spolu s odôvodnením, prečo úpadok nastal,
d)
podrobný opis opatrení prijatých dlžníkom na predídenie úpadku,
e)
podrobný opis finančnej situácie a obchodnej situácie dlžníka,
f)
podrobné zhodnotenie právnych úkonov dlžníka, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať ich odporovateľnosť,
g)
podrobné zhodnotenie právnych úkonov dlžníka so spriaznenými osobami, ktoré mohli viesť k úpadku, uskutočnených počas hroziaceho úpadku alebo v úpadku, najmä vo vzťahu k predpisom obchodného práva upravujúcim zákaz konkurencie, zákaz vrátenia vkladov, zákaz vrátenia plnení nahradzujúcich vlastné zdroje, transakcie s konfliktom záujmov, zákaz vyplácania zisku a rozdeľovania iných vlastných zdrojov,
h)
označenie osôb, ktoré ručia za záväzky dlžníka, alebo svojím majetkom záväzky dlžníka zabezpečujú a opis tohto majetku,
i)
odporučenie alebo neodporučenie reštrukturalizácie dlžníka spolu s podrobným odôvodnením, prečo sa reštrukturalizácia odporučila alebo neodporučila,
j)
deň vyhotovenia posudku.
(2)
Posudok, v ktorom správca odporučil reštrukturalizáciu, musí obsahovať tiež
a)
zhodnotenie veriteľov dlžníka z hľadiska ich práv a ekonomických záujmov,
b)
podrobný rozbor predpokladov, za ktorých možno zachovať prevádzku podniku dlžníka alebo jej podstatnú časť, podrobný rozbor opatrení potrebných na splnenie týchto predpokladov a okolnosti odôvodňujúce reálnosť splnenia týchto opatrení,
c)
podrobný rozbor možných metód reštrukturalizácie a podmienok uskutočniteľnosti jednej alebo viacerých metód reštrukturalizácie spolu s odôvodnením, prečo v prípade povolenia reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu,
d)
vymedzenie právnych úkonov dlžníka, ktoré majú po povolení reštrukturalizácie dlžníka podliehať súhlasu správcu,
e)
údaj o výške čistého zisku a iných vlastných zdrojov dlžníka, rozdelených jeho členom v posledných dvoch rokoch,
f)
vyjadrenie audítora alebo súdneho znalca, či účtovná závierka dlžníka, pripojená k návrhu na povolenie reštrukturalizácie, poskytuje verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii dlžníka.
(3)
Posudok môže v prílohe obsahovať návrh reštrukturalizačného plánu a záväzné vyjadrenia dlžníka a jedného alebo viacerých veriteľov dlžníka k návrhu reštrukturalizačného plánu.
(4)
Prílohu posudku tvorí zmluva, ktorá upravuje odmeňovanie správcu za vypracovanie posudku a za ďalšiu súčinnosť v súvislosti s reštrukturalizáciou.

§ 111
Návrh na povolenie reštrukturalizácie

(1)
Návrh na povolenie reštrukturalizácie sa podáva na príslušnom súde. Návrh na povolenie reštrukturalizácie je oprávnený podať dlžník alebo veriteľ.
(2)
Dlžník je oprávnený podať návrh na povolenie reštrukturalizácie, ak poveril správcu vypracovaním posudku a správca vo vypracovanom posudku nie staršom ako 30 dní jeho reštrukturalizáciu odporučil.
(3)
Veriteľ je oprávnený podať návrh na povolenie reštrukturalizácie, ak poveril správcu vypracovaním posudku a správca vo vypracovanom posudku nie staršom ako 30 dní reštrukturalizáciu dlžníka odporučil a dlžník s podaním tohto návrhu súhlasil.
(4)
Ak vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii, počas ktorej nastal úpadok dlžníka, nedôjde k potvrdeniu verejného preventívneho reštrukturalizačného plánu súdom podľa osobitného predpisu,22e) návrh na povolenie reštrukturalizácie možno podať najskôr po uplynutí dvoch rokov od skončenia verejnej preventívnej reštrukturalizácie.

§ 112
Náležitosti návrhu

(1)
Návrh na povolenie reštrukturalizácie musí obsahovať všeobecné náležitosti návrhu podľa osobitného predpisu.4) Návrh na povolenie reštrukturalizácie sa podáva elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu, ktorý musí byť autorizovaný navrhovateľom, inak sa naň neprihliada.
(2)
Navrhovateľ je povinný k návrhu na povolenie reštrukturalizácie pripojiť
a)
posudok správcu,
b)
zoznam majetku dlžníka,
c)
zoznam záväzkov dlžníka,
d)
zoznam osôb spriaznených s dlžníkom,
e)
zoznam právnych úkonov dlžníka so spriaznenými osobami, uskutočnených v posledných dvoch rokoch, týkajúcich sa majetku dlžníka v hodnote
1.
vyššej ako 10 % hodnoty základného imania dlžníka,
2.
vyššej ako 5 % najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť, ak dlžník nevytvára základné imanie,
f)
poslednú riadnu individuálnu účtovnú závierku dlžníka spolu s mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou, ak bola vyhotovená neskôr ako posledná riadna individuálna účtovná závierka; ak bola individuálna účtovná závierka predmetom overovania audítorom, k návrhu je povinný pripojiť aj správu audítora.
(3)
Ak návrh na povolenie reštrukturalizácie podáva veriteľ, k návrhu je povinný pripojiť aj úradne osvedčené vyhlásenie dlžníka, že je v úpadku a že súhlasí s podaním návrhu na povolenie reštrukturalizácie.

§ 121
Prihlasovanie pohľadávok


Prihláška sa podáva u správcu elektronicky prostredníctvom na to určeného elektronického formulára a musí byť autorizovaná; to neplatí, ak ide o zahraničného veriteľa podľa osobitného predpisu.8ac) Prihláška musí byť správcovi doručená do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie, inak sa na ňu neprihliada. Ustanovenie § 28 ods. 6 sa použije primerane.

§ 122
Náležitosti prihlášky

(1)
Ustanovenia § 29 ods. 1 až 6 a 8 sa použijú primerane. Ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, inak sa pohľadávka v reštrukturalizácii považuje za nezabezpečenú pohľadávku.
(2)
Ustanovenia § 30 a 31 sa použijú rovnako.
(3)
Na požiadanie správca vydá veriteľovi potvrdenie, že jeho pohľadávka bola zapísaná do zoznamu pohľadávok.
(4)
Ak sú pochybnosti, správca môže kedykoľvek počas reštrukturalizácie predložiť prihlášku súdu, aby rozhodol, či sa na prihlášku prihliada.

§ 123
Zoznam pohľadávok

(1)
Prihlásené pohľadávky spolu s údajmi uvedenými v prihláške správca priebežne zapisuje do zoznamu pohľadávok v registri úpadcov tak, aby zoznam pohľadávok zostavil do 10 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok.
(2)
Správca v rovnakom čase, ako vyhotoví zoznam pohľadávok, vyzve dlžníka, aby sa v ním určenej lehote nie kratšej ako päť pracovných dní a nie dlhšej ako desať pracovných dní vyjadril k zapísaným pohľadávkam.
(3)
Po uplynutí lehoty na popieranie pohľadávok správca najneskôr do troch dní od uplynutia tejto lehoty doručí jeden rovnopis zoznamu pohľadávok s vyznačením popretých pohľadávok na súd; pre posúdenie, v akom rozsahu sú prihlásené pohľadávky popreté, sú údaje zapísané do zoznamu pohľadávok doručeného súdu rozhodujúce.
(4)
Ak počas reštrukturalizácie dôjde k zmene údajov zapisovaných do zoznamu pohľadávok, správca bezodkladne po tom, čo sa o zmene týchto údajov dozvie, zapíše ich zmenu do zoznamu pohľadávok; zmenu zoznamu pohľadávok tiež bezodkladne písomne oznámi súdu.
(5)
Zoznam pohľadávok tvorí súčasť správcovského spisu.

§ 126
Schôdza veriteľov

(1)
Na účely zistenia stanovísk veriteľov prihlásených pohľadávok a voľby veriteľského výboru správca do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie zvolá schôdzu veriteľov tak, aby sa konala nie skôr ako 30 dní a nie neskôr ako 45 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok. Schôdzu veriteľov správca zvolá uverejnením oznámenia v Obchodnom vestníku, v ktorom uvedie miesto, čas a predmet rokovania schôdze veriteľov. Správca môže požiadať súd o súhlas s uskutočnením schôdze veriteľov prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie, ktoré umožňujú vyhotovenie obrazovo-zvukového záznamu; na tento účel správca zašle prístupové údaje súdu a prihláseným veriteľom. Oznámenie o zvolaní schôdze veriteľov musí v takomto prípade obsahovať čas, predmet rokovania a termín, dokedy majú veritelia, ktorí v prihláške pohľadávky neuviedli adresu elektronickej pošty, požiadať správcu o prístupové údaje potrebné pre účasť na schôdzi veriteľov. Schôdzi veriteľov predsedá správca pod dohľadom sudcu alebo ním povereného vyššieho súdneho úradníka. Trovy zvolania a konania schôdze veriteľov platí dlžník.
(2)
Právo zúčastniť sa na schôdzi veriteľov má každý veriteľ prihlásenej pohľadávky. Dlžník, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka alebo zákonný zástupca dlžníka je povinný sa na schôdzi veriteľov zúčastniť a odpovedať na otázky správcu.
(3)
Schôdza veriteľov je uznášaniaschopná, ak sú prítomní aspoň traja veritelia oprávnení hlasovať. Schôdza veriteľov sa uznáša nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných veriteľov. Právo hlasovať na schôdzi veriteľov má veriteľ, ktorého pohľadávka je v čase konania schôdze veriteľov zistená čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti; na každé jedno euro zistenej sumy pohľadávky má veriteľ jeden hlas. Podriadený veriteľ ani veriteľ, ktorý by sa v konkurze uspokojoval v poradí ako podriadený veriteľ, nemá právo hlasovať na schôdzi veriteľov, ani právo byť volený do veriteľského výboru. Podmienený veriteľ môže na schôdzi veriteľov hlasovať len vtedy, ak vznik ním prihlásenej a zistenej podmienenej pohľadávky závisí od splnenia záväzku podmieneným veriteľom za dlžníka a veriteľ oprávnený požadovať splnenie záväzku od podmieneného veriteľa na schôdzi veriteľov v rozsahu podmienenej pohľadávky svoje hlasovacie právo neuplatní alebo si svoju pohľadávku v rozsahu podmienenej pohľadávky v reštrukturalizácii neprihlási. Toto právo podmienenému veriteľovi zanikne, ak sa vznik ním prihlásenej podmienenej pohľadávky stane nemožným; o tom je podmienený veriteľ povinný informovať správcu, len čo sa o tejto skutočnosti dozvie, inak zodpovedá iným veriteľom za škodu, ktorá im v dôsledku toho vznikla. Ak je podmienených veriteľov, ktorí sú povinní plniť za dlžníka tomu istému veriteľovi pre tú istú pohľadávku, viac, môžu vykonávať hlasovacie práva spojené s ich prihlásenými podmienenými pohľadávkami, len ak si zvolia spoločného zástupcu; tieto hlasovacie práva pritom môžu vykonávať len v rozsahu, v akom sú povinní plniť za dlžníka. Ak to navrhne veriteľ, ktorého hlasy predstavujú aspoň 10 % zo všetkých hlasov prítomných veriteľov, predmetom schôdze veriteľov je vždy aj hlasovanie, aby súd vyhlásil konkurz. Ak sa na tom schôdza veriteľov uznesie, správca požiada súd o vyhlásenie konkurzu.
(4)
O priebehu schôdze veriteľov správca spíše zápisnicu; ak sa schôdza veriteľov uskutočnila prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie prostriedkami, ktoré umožňujú vyhotovenie obrazovo-zvukového záznamu, správca vyhotoví obrazovo-zvukový záznam, ktorý uchová na nosiči dát, a po skončení schôdze veriteľov ho pripojí k správcovskému spisu alebo v správcovskom spise urobí poznámku, kde je tento obrazovo-zvukový záznam uložený. Zápisnica obsahuje zoznam prítomných veriteľov, opis priebehu schôdze veriteľov, uznesenia prijaté schôdzou veriteľov spolu s výsledkami hlasovania a podpis správcu. Odpis zápisnice správca priamo na schôdzi veriteľov doručí súdu; odpis zápisnice je správca povinný podpísať.
(5)
Správca je povinný zabezpečiť, aby veritelia prihlásených pohľadávok mohli v jeho kancelárii do zápisnice zo schôdze veriteľov nahliadať; za úhradu vecných nákladov je povinný im vydať aj podpísaný odpis zápisnice a obrazovo-zvukový záznam schôdze veriteľov. Zápisnica tvorí súčasť správcovského spisu.

§ 129
Dohľad správcu

(1)
Správca počas reštrukturalizácie vykonáva nad podnikaním dlžníka dohľad. Pri výkone dohľadu patria správcovi rovnaké oprávnenia ako správcovi počas konkurzu pri zisťovaní majetku podliehajúceho konkurzu; ustanovenia § 74 a 75 sa použijú primerane. Dohľad nad dlžníkom je správca povinný vykonávať s odbornou starostlivosťou tak, aby dlžník neznížil hodnotu svojho majetku alebo nezmaril úspešné skončenie reštrukturalizácie. Ak dlžník závažne alebo opakovane poruší povinnosti ustanovené týmto zákonom, správca bezodkladne požiada súd o vyhlásenie konkurzu.
(2)
Správca je povinný počas reštrukturalizácie s odbornou starostlivosťou sledovať vývoj finančnej situácie a obchodnej situácie dlžníka. Ak sa finančná situácia alebo obchodná situácia dlžníka zmení tak, že nemožno odôvodnene predpokladať úspešné skončenie reštrukturalizácie, správca bezodkladne požiada súd o vyhlásenie konkurzu.
(3)
Ak správca požiada súd o vyhlásenie konkurzu podľa odseku 1 alebo 2, súd najneskôr do 15 dní od doručenia žiadosti jedným uznesením zastaví reštrukturalizačné konanie, začne konkurzné konanie a vyhlási na majetok dlžníka konkurz. Ustanovenie § 131 ods. 3 platí rovnako.

§ 131
Dohľad súdu

(1)
Súd počas reštrukturalizácie dohliada nad činnosťou dlžníka, správcu a veriteľských orgánov. Súd je oprávnený požadovať od správcu vysvetlenia alebo správy o priebehu reštrukturalizácie, ktoré je správca povinný súdu v určenej lehote poskytnúť.
(2)
Súd bez návrhu jedným uznesením zastaví reštrukturalizačné konanie, začne konkurzné konanie a vyhlási na majetok dlžníka konkurz, ak zistí, že
a)
správca opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom,
b)
správca nesplnil svoju povinnosť požiadať súd o vyhlásenie konkurzu,
c)
správca riadne nezvolal schôdzu veriteľov,
d)
schôdza veriteľov nebola uznášaniaschopná alebo nezvolila veriteľský výbor alebo na návrh veriteľa oprávneného hlasovať sa uzniesla, aby súd vyhlásil konkurz,
e)
záverečný návrh plánu nebol predkladateľom plánu predložený na predbežné schválenie veriteľskému výboru v zákonnej lehote,
f)
veriteľský výbor predložený návrh plánu v zákonnej lehote neschválil alebo predložený návrh plánu zamietol,
g)
správca riadne nezvolal schôdzu, ktorá má rozhodnúť o schválení plánu,
h)
za prijatie plánu na schôdzi, ktorá má rozhodnúť o schválení plánu, nehlasovala nadpolovičná väčšina skupín alebo prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok,
i)
predkladateľ plánu v zákonnej lehote nepodal na súd návrh na potvrdenie plánu súdom,
j)
dlžník je v omeškaní s úhradou paušálnej odmeny správcu alebo náhrady nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.
(3)
V uznesení podľa odseku 2 súd ustanoví do funkcie správcu toho istého správcu, ktorý vykonával funkciu v reštrukturalizácii. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania a funkcia veriteľského výboru a funkcia správcu nezaniká. Uznesenie súd doručí dlžníkovi a správcovi, ktorého v uznesení ustanovil.
(4)
Ak správca počas reštrukturalizácie zomrie, zanikne alebo mu vo výkone funkcie bráni zákonná prekážka, súd jedným uznesením odvolá doterajšieho správcu a ustanoví nového správcu na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom. Uznesenie o odvolaní doterajšieho správcu a ustanovení nového správcu súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; uznesenie tiež doručí správcovi, ktorého v uznesení ustanovil.
(5)
Správca sa počas reštrukturalizácie môže vzdať svojej funkcie v príslušnom konaní z iných dôvodov, pre ktoré ho môže súd i bez návrhu odvolať; v takom prípade súd správcu bezodkladne odvolá a ustanoví správcu na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom. Uznesenie o odvolaní doterajšieho správcu a ustanovení nového správcu súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; uznesenie tiež doručí správcovi, ktorého v uznesení ustanovil.
(6)
Ustanovenie odseku 5 sa primerane použije aj na vzdanie sa funkcie správcu počas dozornej správy.

§ 155a

(1)
Dlžník alebo preberajúca osoba nemôže po skončení reštrukturalizácie medzi svojich členov rozdeliť zisk alebo iné vlastné zdroje skôr, ako dôjde k uspokojeniu pohľadávok veriteľov skupiny pre nezabezpečené pohľadávky do výšky ich zistených pohľadávok podľa plánu alebo skôr, ako uplynú štyri roky od skončenia reštrukturalizácie.
(2)
Ustanovenie odseku 1 platí aj pre právnych nástupcov dlžníka alebo preberajúcej osoby.

§ 166c
Nedotknuté pohľadávky

(1)
Oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky:
a)
pohľadávka veriteľa – fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom s výnimkou dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol správcom písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté,
b)
pohľadávka z právnej pomoci poskytnutej dlžníkovi Centrom právnej pomoci v súvislosti s konaním o oddlžení,
c)
zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté,
d)
pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky,
e)
pohľadávka dieťaťa na výživné vrátane príslušenstva takejto pohľadávky,
f)
pracovnoprávne nároky zamestnancov dlžníka voči dlžníkovi,
g)
peňažný trest podľa Trestného zákona,
h)
nepeňažná pohľadávka.
(2)
Ak sa zabezpečená pohľadávka v konkurze neprihlási, zabezpečený veriteľ je oprávnený domáhať sa uspokojenia zabezpečenej pohľadávky iba z predmetu zabezpečovacieho práva, ibaže bolo oddlženie zrušené pre nepoctivý zámer dlžníka.
(3)
Oddlžením nedotknuté pohľadávky možno v konkurze uplatniť prihláškou.

§ 166d
Nepostihnuteľná hodnota obydlia dlžníka

(1)
Nepostihnuteľnou hodnotou obydlia dlžníka je hodnota alebo časť hodnoty jednej obývateľnej veci s príslušenstvom vrátane prípadného zastavaného a priľahlého pozemku, ktorú dlžník označil v zozname majetku ako svoje obydlie.
(2)
Ak je obydlie dlžníka v podielovom spoluvlastníctve, nepostihnuteľnou hodnotou obydlia dlžníka je hodnota alebo časť hodnoty spoluvlastníckeho podielu dlžníka k jeho obydliu; jej výška sa pomerne neznižuje. V prípade bezpodielového spoluvlastníctva má každý z bezpodielových spoluvlastníkov právo na nepostihnuteľnú hodnotu obydlia.
(3)
Ak je obydlie dlžníka zaťažené zabezpečovacím právom, zabezpečovacie právo má prednosť pred nepostihnuteľnou hodnotou obydlia dlžníka.
(4)
Výšku nepostihnuteľnej hodnoty obydlia dlžníka ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

§ 166e
Rozhodnutie o oddlžení

(1)
O oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide.
(2)
Oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.
(3)
Pohľadávka, ktorá sa v dôsledku oddlženia stala voči dlžníkovi nevymáhateľná, je aj naďalej vymáhateľná voči ručiteľovi alebo inej osobe, ktorá pohľadávku voči dlžníkovi zabezpečuje.
(4)
Na nevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi súd prihliadne aj bez námietky dlžníka. Orgán verejnej moci je povinný hľadieť na dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľná (§ 166b), ako by na neho hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky.
(5)
Ak došlo k oddlženiu, konkurz vyhlásený na majetok dlžníka nie je prekážkou prevádzkovania živnosti podľa osobitného predpisu.25aa)

§ 166g
Poctivý zámer

(1)
Dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, pokračoval vo výkone podnikateľskej činnosti alebo inej obdobnej činnosti alebo začal podnikať, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil.
(2)
Dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak
a)
v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada,
b)
v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na drobných veriteľov sa neprihliada,
c)
v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu,
d)
bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo vyžadovať,
e)
zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh,
f)
v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť,
g)
zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom,
h)
zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa,
i)
bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár,
j)
bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa,
k)
bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba Centrum právnej pomoci alebo poverená osoba podľa osobitného predpisu,8aa)
l)
dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase podania návrhu centrum hlavných záujmov.
(3)
Súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo má iné osobitné životné skúsenosti.
(4)
Súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá mu sťažila uplatnenie v spoločnosti.
(5)
Poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma.
(6)
V poučení uznesenia o vyhlásení konkurzu alebo v poučení uznesenia o určení splátkového kalendára súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú poctivý zámer a zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer.

§ 166j
Správca

(1)
Správcu ustanovuje súd na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom. Ak je však vyhlásený konkurz alebo sa vedie konanie o určení splátkového kalendára ohľadom manžela dlžníka a táto okolnosť vyplýva z návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo návrhu na určenie splátkového kalendára, súd druhému z manželov ustanoví totožného správcu. Správcu súd odvolá, ak opakovane alebo závažne porušil svoje povinnosti alebo mu vo výkone funkcie bráni zákonná prekážka. Ustanovenie § 42 ods. 7 sa použije rovnako.
(2)
Opakovaným porušením povinnosti správcu sa rozumie, ak správca napriek písomnému upozorneniu súdom naďalej porušuje povinnosť, na ktorej porušenie bol upozornený.
(3)
V uznesení o odvolaní správcu súd zároveň ustanoví nového správcu. Uznesenie súd doručí odvolanému správcovi aj novému správcovi. Proti uzneseniu o odvolaní správcu z dôvodu opakovaného alebo závažného porušenia povinnosti je odvolaný správca oprávnený podať odvolanie.
(4)
Súd je oprávnený požadovať od správcu vysvetlenia alebo správy o priebehu konania, ktoré je správca povinný súdu v určenej lehote poskytnúť.
(5)
V konkurze má správca nárok na paušálnu odmenu, odmenu z výťažku a náhradu nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania. Tieto nároky sa uhrádzajú z preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu a z výťažku zo speňaženia majetku tvoriaceho konkurznú podstatu.
(6)
V konaní o určení splátkového kalendára má správca nárok na paušálnu odmenu a paušálnu náhradu výdavkov spojených s vedením konania. Tieto nároky sa uhrádzajú z preddavku zloženého dlžníkom a sú splatné v deň skončenia konania.

§ 180
Zmluva o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát

(1)
Zmluva o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát je zmluva podľa slovenského alebo zahraničného práva uzatvorená medzi osobami podľa odseku 5 vo vzťahu k jednému alebo viacerým derivátovým obchodom, obchodom o prevode cenných papierov so spätným prevodom, obchodom s finančnými nástrojmi, pôžičkám cenných papierov, obchodom s devízovými hodnotami, obchodom so zabezpečovacími právami k finančným nástrojom, obchodom s komoditami alebo emisnými kvótami alebo iným obdobným obchodom alebo upravujúca také obchody bez ohľadu na povahu podkladového aktíva a bez ohľadu na to, či sú tieto obchody vyrovnané v hotovosti alebo fyzickým dodaním, a ktorá upravuje výpočet výšky jediného čistého záväzku vo vzťahu k skutočným alebo odhadovaným stratám alebo skutočným alebo odhadovaným ziskom, vzniknutým v súvislosti s ukončením alebo zrušením jedného alebo viacerých obchodov uzavretých v súvislosti s takou zmluvou alebo podľa takej zmluvy.
(2)
Záverečným vyrovnaním ziskov a strát je výpočet, v súlade s podmienkami zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, výšky jediného čistého záväzku vo vzťahu k skutočným alebo odhadovaným stratám alebo skutočným alebo odhadovaným ziskom, vzniknutým v súvislosti s ukončením alebo zrušením jedného alebo viacerých obchodov uzavretých v súvislosti s takou zmluvou o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát alebo podľa takej zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát. Spôsob výpočtu výšky takého jediného čistého záväzku si zmluvné strany dohodnú v zmluve o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, pričom výpočet sa uskutočňuje s ohľadom na skutočné alebo odhadované straty, prípadne skutočné alebo odhadované zisky zmluvných strán týkajúce sa akýchkoľvek platieb alebo plnení, ktoré by boli uhradené alebo uskutočnené, ak by nedošlo k udalosti, ktorá spôsobila ukončenie alebo zrušenie jedného alebo viacerých takých obchodov, vrátane akýchkoľvek nákladov alebo výnosov vzniknutých v súvislosti s takým ukončením alebo zrušením; výpočet môže vychádzať z kotácií úrokových sadzieb, výmenných kurzov alebo cien získaných od iných účastníkov príslušných finančných trhov v súvislosti s takými ukončenými alebo zrušenými obchodmi.
(3)
Konania podľa tohto zákona alebo preventívne konania podľa osobitného predpisu1b) nemajú žiadne účinky na záverečné vyrovnanie ziskov a strát podľa zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát. Ak zmluvné strany uzatvorili obchody podľa zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát alebo v súvislosti s ňou a dôjde k ukončeniu alebo zrušeniu obchodov, ktoré podliehajú záverečnému vyrovnaniu ziskov a strát podľa tejto zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, vo vzťahu k týmto obchodom bude splatný iba jediný čistý záväzok, ktorého výška sa určí spôsobom stanoveným v zmluve o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát. Ak pohľadávku vo vzťahu k takému čistému záväzku podľa zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát má úpadca voči druhej strane zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, správca takú pohľadávku uplatní voči druhej strane iba vo výške určenej pri záverečnom vyrovnaní ziskov a strát. Ak pohľadávku vo vzťahu k takému čistému záväzku podľa zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát má druhá strana zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, môže takú pohľadávku uplatniť iba prihláškou vo výške určenej pri záverečnom vyrovnaní ziskov a strát.
(4)
Odstúpenie od zmluvy, ktorej súčasťou je zmluva o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, sa nedotýka ustanovení o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, ktoré sú jej súčasťou. Ak zmluvné strany uzatvorili obchody podľa zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát alebo v súvislosti s ňou a dôjde k odstúpeniu od takej zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, vo vzťahu k obchodom, ktoré podliehajú záverečnému vyrovnaniu ziskov a strát podľa takej zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, bude splatný iba jediný čistý záväzok, ktorého výška sa určí spôsobom stanoveným v takej zmluve o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát. Ak pohľadávku vo vzťahu k takému čistému záväzku podľa takej zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát má úpadca voči druhej strane takej zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, správca takú pohľadávku uplatní voči druhej strane iba vo výške určenej pri záverečnom vyrovnaní ziskov a strát. Ak pohľadávku vo vzťahu k takému čistému záväzku podľa takej zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát má druhá strana takej zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, môže takú pohľadávku uplatniť iba vo výške určenej pri záverečnom vyrovnaní ziskov a strát. Výpočet jediného čistého záväzku môže zohľadňovať zmluvne určenú hodnotu predmetu zabezpečovacieho práva vzťahujúceho sa na peňažné prostriedky, pohľadávku z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, štátne dlhopisy, prevoditeľné cenné papiere7) alebo pohľadávky z úverov, ktorý poskytla jedna zmluvná strana druhej zmluvnej strane na účely zabezpečenia alebo iného krytia pohľadávok zo zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát.
(5)
Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú, ak zmluvu o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát uzatvorili
a)
orgány verejnej moci členského štátu Európskej únie alebo iných štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore,
b)
Národná banka Slovenska alebo centrálna banka iného štátu, Európska centrálna banka, Medzinárodný menový fond, Európska investičná banka, Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj a Banka pre medzinárodné zúčtovanie,
c)
banka, pobočka zahraničnej banky, zahraničná banka, obchodník s cennými papiermi, zahraničný obchodník s cennými papiermi, poisťovňa, zahraničná poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu, správcovská spoločnosť, zahraničná správcovská spoločnosť, inštitúcia elektronických peňazí, zahraničná inštitúcia elektronických peňazí, subjekt kolektívneho investovania a zahraničný subjekt kolektívneho investovania,
d)
iná osoba ako osoba podľa písmena c) podliehajúca obozretnému dohľadu, ktorá v rámci svojho podnikania vykonáva ako hlavný predmet podnikania niektorú z činností, ktoré môže podľa osobitného predpisu vykonávať banka alebo pobočka zahraničnej banky, ako aj osoba so sídlom v zahraničí s obdobným predmetom činnosti,
e)
iná osoba ako osoba podľa písmena c) podliehajúca obozretnému dohľadu, ktorej hlavným predmetom podnikania je nadobúdanie podielov na majetku podľa osobitného predpisu, ako aj osoba so sídlom v zahraničí s obdobným predmetom činnosti,
f)
centrálny depozitár cenných papierov, prevádzkovateľ platobného systému, zúčtovací agent, clearingový ústav, spoločný zástupca majiteľov dlhopisov alebo iných dlhových cenných papierov, ako aj osoba so sídlom v zahraničí s obdobným predmetom činnosti vrátane osoby, ktorej predmetom činnosti je zúčtovanie a vyrovnanie obchodov s finančnými nástrojmi alebo výkon činností ústrednej protistrany, aj keď nie je zahraničným centrálnym depozitárom,
g)
iná osoba ako osoba uvedená v písmenách a) až f), ak druhou zmluvnou stranou je niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) a f).

§ 197

(1)
V konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje jediný sudca; ak bolo vedené konanie podľa osobitného predpisu,1b) v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje sudca, ktorý bol zákonným sudcom v konaní podľa osobitného predpisu. Pojednávanie súd nariaďuje len vtedy, ak to pokladá za potrebné.
(2)
Obnova konania v konaní podľa tohto zákona nie je prípustná.
(3)
Odpustenie zmeškania lehoty v konaní podľa tohto zákona nie je prípustné.
(4)
Odklad vykonateľnosti v konaní podľa tohto zákona nie je prípustný.
(5)
Ak tento zákon neustanovuje inak, v konaní podľa tohto zákona nie je prípustné ani prerušenie konania.
(6)
V uznesení o vyhlásení konkurzu alebo povolení reštrukturalizácie súd poučí účastníkov o ich práve uplatniť námietku zaujatosti. Účastník môže uplatniť námietku zaujatosti najneskôr do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Na neskôr doručené námietky súd neprihliada.
(7)
V uznesení o vyhlásení konkurzu, v uznesení o povolení reštrukturalizácie alebo v uznesení o poskytnutí ochrany pred veriteľmi súd vo výroku určí medzinárodnú právomoc súdu podľa osobitného predpisu3b) a uloží správcovi povinnosti podľa osobitného predpisu.26)
(8)
V konaní podľa tohto zákona môže súd výnimočne vykonať dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli, ak je to nevyhnutne potrebné na zistenie skutkového stavu veci.
(9)
Príslušnosť súdu na konkurzné konanie a na reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi, ktorý je právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri, sa určuje podľa okolností, ktoré tu boli ku dňu, ktorý predchádza o šesť mesiacov deň podania návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo povolenie reštrukturalizácie.
(10)
Na konanie v sporoch o náhradu škody podľa § 11a je príslušný súd, ktorý vyhlásil konkurz na majetok dlžníka, v ktorého mene mala byť porušená povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas, alebo súd, ktorý by bol príslušným na vyhlásenie konkurzu, ak by takýto návrh bol podaný.
(11)
Ak je stranou konania vyvolaného konkurzom alebo reštrukturalizáciou správca alebo ak ide o konanie podľa § 74a ods. 2 alebo § 166f, nevyžaduje sa zastúpenie advokátom.

§ 204
Splnomocňovacie ustanovenia

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví
a)
podrobnosti o náležitostiach zoznamu majetku, zoznamu záväzkov, iných zoznamoch, prehľadoch a prílohách podľa tohto zákona vrátane toho, čo sa rozumie majetkom väčšej hodnoty, nehnuteľnosťou väčšej hodnoty, nehnuteľnosťou menšej hodnoty a kto sa považuje za drobného veriteľa,
b)
výšku preddavku na úhradu odmeny predbežného správcu,
c)
výšku preddavku na úhradu nákladov konkurzu a výšku nákladov rozhodujúcu na posúdenie, či možno konkurzné konanie zastaviť pre nedostatok majetku,
d)
podrobnosti o výške, druhu a spôsobe určenia odmeny a úhrade výdavkov predbežného správcu vrátane paušálnych náhrad za výdavky predbežného správcu,
e)
podrobnosti o výške, druhu a spôsobe určenia odmeny správcu a paušálnych náhrad za nevyhnutné výdavky spojené s vedením konania v konkurze podľa druhej časti zákona a podrobnosti o výške, druhu, splatnosti a spôsobe určenia odmeny správcu v reštrukturalizácii,
f)
podrobnosti o výške, druhu a spôsobe určenia odmeny správcu v konkurze podľa štvrtej časti zákona a v konaní o určení splátkového kalendára vrátane paušálnych náhrad za nevyhnutné výdavky spojené s vedením konania,
g)
vzory tlačív pre podávanie prihlášok a vzory iných predpísaných tlačív podľa tohto zákona,
h)
ďalšie podrobnosti o obsahových náležitostiach a vedení zoznamu pohľadávok a oznamovaní údajov zapisovaných do zoznamu pohľadávok súdu,
i)
ďalšie podrobnosti o obsahových náležitostiach súpisu ako aj šetrení v súvislosti s preskúmavaním majetkových pomerov dlžníka,
j)
ďalšie podrobnosti o obsahových náležitostiach evidencie o pohľadávkach proti podstate a ich priraďovaní a rozpočítavaní medzi súpisové zložky majetku,
k)
ďalšie podrobnosti o obsahových náležitostiach evidencie o pohľadávkach z prevádzkovania podniku a ich priraďovaní a rozpočítavaní medzi súpisové zložky majetku,
l)
ďalšie podrobnosti o obsahových náležitostiach rozvrhu výťažku,
m)
ďalšie podrobnosti o zvolávaní, konaní a vedení schôdze veriteľov a zasadnutia veriteľského výboru,
n)
podrobnú úpravu formálnych náležitostí plánu,
o)
niektoré podrobnosti o zorganizovaní dražby, ponukového konania alebo iného súťažného procesu pri speňažovaní majetku počas konkurzu,
p)
podrobnosti o vedení registra úpadcov,
r)
podrobnosti o medzere krytia a spôsobe určenia platobnej neschopnosti, predlženia, hroziaceho úpadku a hroziacej platobnej neschopnosti.

1)
Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
1a)
§ 408a Obchodného zákonníka.
1aa)
§ 7 až 49 zákona č. 111/2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
1b)
Zákon č. 111/2022 Z. z.
1c)
§ 171 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.§ 25a zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.§ 52 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
2)
§ 9 ods. 3 a § 42 ods. 2 Zákonníka práce.
3)
§ 116 Občianskeho zákonníka.
3a)
§ 2 písm. b) zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 570/2009 Z. z.
3b)
Čl. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 141, 5. 6. 2015) v platnom znení.
3c)
Čl. 5 nariadenia (EÚ) č. 2015/848 v platnom znení.
3ca)
Napríklad § 61n ods. 6 Exekučného poriadku, § 309f Civilného mimosporového poriadku.
3d)
§ 16 zákona č. 111/2022 Z. z.
3e)
Čl. 39 nariadenia (EÚ) č. 2015/848 v platnom znení.
4)
§ 127 Civilného sporového poriadku.
4a)
§ 2 písm. e) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 323/2007 Z. z.
4b)
§ 9 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva.
5)
§ 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
6)
§ 2 ods. 5 a 8 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 554/2004 Z. z.
7)
§ 3 písm. f) zákona č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní.
8)
Zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.
8a)
Zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
8aa)
§ 14 ods. 2 zákona 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 87/2015 Z. z.
8ab)
§ 15 zákona č. 374/2014 Z. z.
8ac)
Čl. 2 ods. 12 nariadenia (EÚ) č. 2015/848 v platnom znení.
8ad)
Čl. 55 nariadenia (EÚ) č. 2015/848 v platnom znení.
8b)
Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.
8c)
§ 3 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z.
9)
Zákon č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
9a)
§ 31 ods. 2 písm. c) zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 644/2006 Z. z.
9aa)
§ 2 ods. 1 písm. f) zákona č. 111/2022 Z. z.
9b)
§ 8 písm. o) zákona č. 566/2001 Z. z. v znení zákona č. 336/2005 Z. z.
10)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
11)
§ 156 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z.
11a)
§ 234 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
12)
§ 56 ods. 6 Obchodného zákonníka.
13)
Zákon č. 107/2004 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov. Zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 104/2004 Z. z. o spotrebnej dani z vína v znení neskorších predpisov. Zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení zákona 667/2004 Z. z.
14)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.
14a)
§ 71 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
14b)
§ 13a ods. 1 Obchodného zákonníka.
15)
Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
16)
§ 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
17)
Zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 515/2003 Z. z.
18)
§ 476 a nasl. Obchodného zákonníka.
19)
Napríklad zákon č. 179/1998 Z. z. o obchodovaní s vojenským materiálom a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.
20)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
21)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
21a)
Napríklad čl. 11 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27. 7. 2012) v platnom znení, čl. 3 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/2251 zo 4. októbra 2016, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy pre postupy zmierňovania rizika pre zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré centrálna protistrana nezúčtovala (Ú. v. EÚ L 340, 15. 12. 2016) v platnom znení.
21aa)
§ 67 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
21b)
§ 460 až 487 Občianskeho zákonníka.
22a)
Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.
22b)
§ 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
22c)
§ 59 ods. 1 Trestného zákona v znení zákona č. 224/2010 Z. z.
22d)
§ 15 zákona č. 111/2022 Z. z.
22e)
§ 12 zákona č. 111/2022 Z. z.
23)
Obchodný zákonník.
24)
Zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov.
25)
§ 502 Obchodného zákonníka.
25a)
Zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
25aa)
§ 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení zákona č. 112/2018 Z. z.
25b)
Zákon č. 98/2014 Z. z. o krátkodobom nájme bytu v znení zákona č. 125/2016 Z. z.
25c)
Zákon č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
25ca)
§ 5 písm. ag) a § 27f zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 264/2017 Z. z.
25cb)
§ 27f zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 264/2017 Z. z.
25d)
§ 32 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
25e)
§ 22 zákona č. 527/2002 Z. z.
26)
Nariadenie Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 01; Ú. v. ES L 160, 30. 6. 2004) v platnom znení. Nariadenie (EÚ) č. 2015/848 v platnom znení.
26a)
Čl. 36 nariadenia (EÚ) č. 2015/848 v platnom znení.
26b)
Čl. 2 ods. 11 a čl. 36 ods. 11 nariadenia (EÚ) č. 2015/848 v platnom znení.
27)
Zákon č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
28)
§ 45 ods. 3 písm. b) a § 46 písm. b) zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
28a)
§ 1 a § 99 až 111 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
28b)
§ 63 až 79b zákona č. 492/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
28c)
Zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
28d)
§ 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 90/2016 Z. z.
29)
§ 54 ods. 1 písm. a) zákona č. 492/2009 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.
30)
Zákon č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
31)
§ 51 zákona č. 492/2009 Z. z.§ 107a zákona č. 566/2001 Z. z. v znení zákona č. 510/2002 Z. z.
32a)
§ 3 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
32b)
§ 11 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.
32c)
§ 13 ods. 4 písm. g) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.
32d)
§ 2 písm. aj) zákona č. 371/2014 Z. z. v znení zákona č. 373/2018 Z. z.
32e)
§ 9 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.
32f)
§ 2 písm. ai) zákona č. 371/2014 Z. z. v znení zákona č. 373/2018 Z. z.
32fa)
Čl. 63 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 v platnom znení.
32g)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27. 6. 2013) v platnom znení. Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 241/2014 zo 7. januára 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy týkajúce sa požiadaviek na vlastné zdroje inštitúcií (Ú. v. EÚ L 74, 14. 3. 2014) v platnom znení.
32h)
Čl. 4 ods. 1 bod 119 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 v platnom znení.
33)
§ 82 ods. 3 až 6 a ods. 10 až 14 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 454/2021 Z. z.
33a)
Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.
33aa)
§ 1 ods. 6 zákona č. 90/2016 Z. z. v znení zákona č. 279/2017 Z. z.
33b)
§ 67 až 82 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
33c)
§ 68 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
33d)
§ 55 a § 82 ods. 3 až 6 a ods. 10 až 13 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
33e)
§ 28 ods. 1 písm. g) a ods. 2 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
33f)
§ 3 ods. 6 zákona č. 530/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
33g)
§ 70 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 279/2017 Z. z.
33h)
§ 5 Obchodného zákonníka.§ 28 Zákonníka práce v znení zákona č. 348/2007 Z. z.
33i)
§ 478 Obchodného zákonníka.§ 42a a 42bObčianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
33j)
§ 2 ods. 1 písm. t) zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 91/2016 Z. z.
34)
§ 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Príloha k zákonu č. 7/2005 Z. z.


ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE



1.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES z 19. mája 1998 o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov (Ú. v. ES L 166, 11. 6. 1998; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 3).

2.
Smernica 2001/24/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 4. apríla 2001 o reorganizácii a likvidácii úverových inštitúcií (Ú. v. ES L 125, 5. 5. 2001; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 4).

3.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/47/ES zo 6. júna 2002 o dohodách o finančných zárukách (Ú. v. ES L 168, 27. 6. 2002; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 10/zv. 3).

4.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/44/ES zo 6. mája 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 98/26/ES o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov a smernica 2002/47/ES o dohodách o finančných zárukách, pokiaľ ide o prepojené systémy a úverové pohľadávky (Ú. v. EÚ L 146, 10. 6. 2009).

5.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 335, 17. 12. 2009).

6.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2399 z 12. decembra 2017, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o postavenie nezabezpečených dlhových nástrojov v hierarchii konkurzného konania (Ú. v. EÚ L 345, 27. 12. 2017).

7.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/879 z 20. mája 2019, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o kapacitu úverových inštitúcií a investičných spoločností na absorpciu strát a rekapitalizáciu, a smernica 98/26/ES (Ú. v. EÚ L 150, 7. 6. 2019).

8.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2162 z 27. novembra 2019 o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa menia smernice 2009/65/ES a 2014/59/EÚ (Ú. v. EÚ L 328, 18. 12. 2019).

8.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1023 z 20. júna 2019 o rámcoch preventívnej reštrukturalizácie, o oddlžení a diskvalifikácii a o opatreniach na zvýšenie účinnosti reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní a o zmene smernice (EÚ) 2017/1132 (Smernica o reštrukturalizácii a insolvencii) (Ú. v. EÚ L 172, 26. 6. 2019).