Zákon o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov 7/2005 účinný od 13.12.2008 do 31.12.2008

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

29

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Cieľom ustanovenia je zosúladenie podmienok na vydávanie pokladničných poukážok vrátane štátnych pokladničných poukážok, ktoré majú charakter dlhových cenných papierov s podmienkami na vydávanie dlhopisov, najmä pokiaľ ide o ich náležitosti a emisné podmienky.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava s cieľom upresniť, ktoré ustanovenia zákona o cenných papieroch sa vzťahujú na prospekt cenných papierov, ak sa neuskutočňuje verejná ponuka investičných certifikátov .

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s implementáciu smernice MiFID do zákona o cenných papieroch, kedy sa termín cenné papiere nahradili termínom finančné nástroje.

K bodu 4

Aktualizácia poznámky pod čiarou v nadväznosti na platné znenie zákona o poisťovníctve.

K bodu 5

Uvedeným ustanovením sa transponuje príslušné ustanovenie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/44/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/49/EHS a smernice 2002/83/ES, 2004/39/ES, 2005/68/ES a 2006/48/ES v súvislosti s procesnými pravidlami a kritériami hodnotenia obozretného posudzovania nadobudnutí a zvýšení podielov vo finančnom sektore (ďalej len „smernica o akvizíciách“). Pri výpočte podielov na hlasovacích právach sa pritom vychádza zo smernice o transparentnosti (smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu (ďalej len „smernica o transparentnosti“). Podľa smernice o transparentnosti sa hlasovacie práva vypočítajú na základe všetkých akcií, s ktorými sú hlasovacie práva spojené, a to aj ak je ich výkon pozastavený. Ďalej môže ísť aj o tzv. oddelené držanie akcií a hlasovacích práv (kedy akciu vlastní jedna osoba a hlasovacie práva k tejto akcii vlastní iná osoba). Podrobne ustanovuje režim pre výpočet, resp. započítanie hlasovacích práv v prípade materských a dcérskych spoločností. Tieto skutočnosti upravuje

§ 41 a 42 zákona o burze cenných papierov.

K bodu 6

Pri určení toho, či sa jedná o kvalifikovanú účasť treba zvážiť za určitých podmienok aj možnosť nižšieho podielu (ako 10%), v prípade, že v dôsledku štruktúry vlastníkov je možné vykonávať vplyv porovnateľný s podielom 10% aj s nižším podielom - napr. pri rozdrobenej akcionárskej štruktúre, kde aj podiely okolo 5% môžu byť významné. Ďalším prípadom je možnosť uplatnenia vplyvu na riadení na základe iných skutočností (napr. personálne prepojenie).

K bodu 7

Legislatívno-technická úprava s cieľom presnejšieho vymedzenia kritérií pre veľkú obchodnú spoločnosť podľa smernice MiFID.

K bodom 8 a 9

Aplikačná prax poukázala na nevhodnosť posudzovania kategórie profesionálnych klientov odkazom na podmienky podľa § 120 ods. 8 (kvalifikovaný investor). Preto je potrebné kritériá pre profesionálneho klienta zadefinovať osobitne v súlade so smernicou MiFID vrátane pojmu „významný obchod“. Ide však o definíciu významného obchodu s finančnými nástrojmi, pričom zákon obsahuje aj definíciu tohto obchodu s cennými papiermi (§ 120 ods. 8).

K bodu 10

Legislatívno-technická úprava - aktualizácia poznámky pod čiarou vyvolaná zmenou platných zákonov.

K bodu 11

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s transponovaním smernice MiFID. Pred implementovaním uvedenej smernice bolo iba jediné ustanovenie, ktoré ustanovovalo požiadavky pre obchodníka s cennými papiermi voči klientom, platná právna úprava obsahuje tieto skutočnosti v niekoľkých paragrafoch a preto nie je účelné priamo sa odvolávať na túto skutočnosť.

K bodu 12

Ide o nadväznosť na úpravu, podľa ktorej banka (vrátane pobočky zahraničnej banky), ktorá vykonáva investičné služby (má povolenie na ich výkon), má už iba bankové povolenie, ktoré zahŕňa v sebe aj poskytovanie investičných služieb. V nadväznosti na uvedené sa vypustený text stal prekonaným.

Obchodník s cennými papiermi alebo pobočka zahraničného obchodníka s cennými papiermi môže vykonávať obchody s devízovými hodnotami na vlastný účet alebo na cudzí účet v rámci poskytovania vedľajšej služby len v tom prípade, ak takýmto spôsobom získané devízové hodnoty (napr. peňažné prostriedky v cudzej mene) použije na účel poskytovania investičných služieb podľa § 6 ods. 1 zákona o cenných papieroch. Vzhľadom ne uvedené sa navrhuje umožniť vykonávanie bezhotovostných obchodov s peňažnými prostriedkami v cudzej mene prostredníctvom explicitnej právnej úpravy v § 54 ods. 7 zákona o cenných papieroch.

V súlade s § 6 Devízového zákona sa devízová licencia neudeľuje obchodníkom s cennými papiermi ani pobočkám zahraničných obchodníkov s cennými papiermi, nakoľko títo síce vykonávajú činnosti podľa Devízového zákona, ale v rozsahu podľa osobitného zákona, t.j. zákona o cenných papieroch. Oprávnenie na vykonávanie bezhotovostných obchodov s peňažnými prostriedkami v cudzej mene by sa teda malo obchodníkovi s cennými papiermi a pobočke zahraničného obchodníka s cennými papiermi priznať zo zákona o cenných papieroch. Toto oprávnenie by však nemalo byť univerzálne pre všetkých obchodníkov s cennými papiermi a pobočky zahraničných obchodníkov s cennými papiermi, ale len tie subjekty, ktoré, primerane podľa § 6 ods. 6 písm. c) a d) Devízového zákona preukážu zavedenie systému riskmanažmentu a vypracované príslušné postupy v podobe vnútornej smernice. Z hľadiska právnej čistoty sa nezavádza odkaz na uvedené ustanovenia Devízového zákona, ale príslušné podmienky, ktorých splnenie musí subjekt preukázať, sa formulujú priamo v zákone o cenných papieroch. O splnení týchto podmienok Národná banka Slovenska vydá obchodníkovi s cennými papiermi alebo pobočke zahraničného obchodníka s cennými papiermi oznámenie, na základe ktorého bude možné praktické začatie výkonu činností.

K bodom 13 až 15

Ide o presnejšie vyjadrenie kritérií pre členenie obchodníkov cenných papierov do skupín podľa požiadaviek na vlastné zdroje v súlade s čl. 5 smernice Capital Requirement Directive 2006/49/ES.

K bodu 16

Legislatívno-technická úprava (oprava chybného označenia „finančný konsolidovaný celok“ na označenie „konsolidovaný celok“, a to v súlade so znením zákona o cenných papieroch ( resp. zákona č. 644/2006 Z. z.).

K bodu 17

Ide o zosúladenie terminológie s platným znením zákona, nakoľko pôvodný obsah pojmu „vnútorná kontrola“ je obsiahnutý v § 71a až 71c ako funkcia dodržiavania (compliance), riadenie rizík a vnútorný audit.

K bodu 18

Vypustenie z dôvodu duplicity s § 16 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 19

Úpravy vyvolané potrebou zosúladenia s požiadavkami na odbornú spôsobilosť ustanovenú v § 55 ods. 2 písm. d) zákona o cenných papieroch.

K bodu 20

Legislatívno-technická úprava vyvolaná potrebou aktualizácie platného znenia zákona o dohľade nad finančným trhom.

K bodu 21

Ide o zosúladenie podmienok na odbornú spôsobilosť s pravidlami ustanovenými pre banky, ako sa aj zohľadňuje skutočnosť, že banky aj obchodníci s cennými papiermi pôsobia na kapitálovom trhu.

K bodu 22

Legislatívno-technická úprava (oprava chybného označenia „finančný konsolidovaný celok“ na označenie „konsolidovaný celok“, a to v súlade so znením zákona o cenných papieroch ( resp. zákona č. 644/2006 Z. z.).

K bodu 23

Ide o legislatívno-technickú úpravu na účely upresnenia a jednoznačnosti textu zákona.

K bodu 24

Ide o aktualizáciu poznámky pod čiarou k odkazu 54 vzhľadom na aktuálny stav legislatívy tak, aby táto poznámka pod čiarou zohľadňovala aktuálne ustanovenia zákona o dohľade nad finančným trhom (zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), ktoré sa uplatňujú pri postupe podľa § 59 odseku 2 podľa zákona o cenných papieroch a investičných službách (kde je zavedený odkaz 54).

K bodu 25

Takéto doplnenie vzhľadom na požiadavky aplikačnej praxe sa javí ako vhodné najmä z dôvodu odstránenia výkladových problémov, či oprávnenie na postupovanie pokynov sprostredkovateľmi investičných služieb sa vzťahuje na všetky zahraničné banky, obchodníkov a správcovské spoločnosti pôsobiace v Slovenskej republike nielen prostredníctvom pobočiek ale aj na základe tzv. európskeho pasu bez založenia pobočky.

K bodu 26

V nadväznosti na aplikačnú prax sa upravuje situácia, kedy žiadosť o povolenie na výkon sprostredkovateľa investičných služieb môže podať aj osoba, ktorá v čase podania žiadosti Národnej banke Slovenska na výkon tejto činnosti nemá ešte k dispozícii výpis z obchodného registra. Obdobnú úpravu obsahuje zákon o poisťovníctve.

K bodu 27

Nakoľko žiadosť je možné podávať nielen písomne, ale aj elektronicky, nejde o „konanie“ podľa zákona o dohľade nad finančným trhom (§ 16 zákona č. 747/2004 Z. z.).

Vypustenie ďalšieho textu sa týka upresnenia implementácie smernice MiFID – do registra viazaných agentov, ktorý vedie Národná banka Slovenska sa nemôžu zapisovať osoby z hostiteľských členských štátov pri poskytovaní investičných služieb slovenským obchodníkom s cennými papiermi v inom členskom štáte bez zriadenia pobočky a to z toho dôvodu, že podľa režimu ustanoveného smernicou MiFID sa takáto osoba (viazaný agent) bude zapisovať do registra, ktorý vedie príslušný orgán v štáte, v ktorom je „usadená“.

K bodu 28

Legislatívno-technická úprava vykonaná na účely upresnenia a jednoznačnosti textu zákona.

K bodu 29

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s nahradením pojmu „údaj“ pojmom „informácia“.

K bodu 30

Obchodník s cennými papiermi, ktorý sa rozhodol podnikať v inom členskom štáte na základe jednotného pasu, môže začať poskytovať služby od dátumu, kedy bolo oznámenie jeho domovského orgánu dohľadu zaslané príslušnému orgánu dohľadu hostiteľského členského štátu. Pôvodné zákonom ustanovené počítanie lehoty od dátumu doručenia sa mení na uvedený dátum odoslania v súlade s Odporúčaním Európskej komisie – The passport under MiFID, Recommendation for the implementation of the Directive 2004/39/EC, May 2007. odporúčanie č. 1.

K bodu 31

Legislatívno-technická úprava vykonaná na účely upresnenia a jednoznačnosti textu zákona.

K bodu 32

Úprava vyvolaná zmenou úpravy pre režim podnikania na základe jednotného pasu pre prípad, kedy je Slovenska republika hostiteľským členským štátom a ide teda o zahraničného obchodníka s cennými papiermi.

K bodu 33

Úprava nadväzujúca na vykonanie predchádzajúcich úprav - predmetné ustanovenie sa stalo nadbytočným, nakoľko nie je potrebné, aby Národná banka Slovenska informovala zahraničného obchodníka s cennými papiermi o doručení oznámenia, keďže oprávnenie na začatie výkonu činnosti na území Slovenská republika je viazané na moment odoslania predmetného oznámenia a nie jeho doručenia.

K bodu 34 až 36

Smernica MiFID v čl. 32 používa termín „communicate“ a dokumenty vypracované na medzinárodnej úrovni používajú slová „forward“, resp. „dispatch“, čo lepšie vystihuje v slovenskom preklade slovo „odoslať“ ako slovo „odovzdať“.

Upresňuje s a identifikácia orgánu dohľadu vykonávajúceho notifikáciu podľa smernice MiFID – nie v každom členskom štáte je notifikačným orgánom orgán dohľadu.

K bodu 37

Úprava vyvolaná, resp. nadväzujúca na úpravu podľa predchádzajúcich bodov (údaje sa nahradili informáciami).

K bodu 38

Úprava vykonaná v nadväznosti na predchádzajúcu novo navrhovanú úpravu – súhlasné vyjadrenie dáva zahraničnému obchodníkovi s cennými papiermi príslušný orgán domovského členského štátu, ktorý ho postupuje Národnej banke Slovenska a tá ho postupuje zahraničnému obchodníkovi s cennými papiermi alebo uplynie lehota dvoch mesiacov po tom, ako príslušný orgán domovského členského štátu zahraničného obchodníka s cennými papiermi zaslal oznámenie Národnej banke Slovenska.

K bodu 39

V nadväznosti na zmenu právnej úpravy podľa predchádzajúcich sa ustanovenie § 67 ods. 2 stáva obsolentným. Úpravu už obsahuje novo navrhovaný § 67 ods. 1.

K bodu 40

V zmysle smernice o akvizíciách sa vyžaduje od každej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, aby vopred informovala Národnú banku Slovenska o zámere nadobudnúť kvalifikovanú účasť alebo ju zvýšiť na obchodníkovi s cennými papiermi.

V súlade s príslušným ustanovením smernice o akvizíciách sa novo upravuje, že predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska sa vyžaduje pri zvýšení podielu na základnom imaní alebo hlasovacích právach podľa nových prahových hodnôt (tresholdov - 20%, 30% alebo 50%) a zároveň sa spresňuje situácia, kedy sú držané cenné papiere ako výsledok upisovania alebo umiestňovania cenných papierov, alebo ak dôjde k situácii, kedy nebude tieto cenné papiere alebo hlasovacie práva vlastniť v lehote do jedného roka po ich nadobudnutí.

K bodu 41

V zmysle požiadaviek smernice na predchádzanie prania špinavých peňazí a financovania terorizmu pri zvyšovaní účasti na obchodníkovi s cennými papiermi, banke, poisťovni a zaisťovni sa požaduje, aby bol preukázaný aj prehľadný a dôveryhodný pôvod finančných prostriedkov použitých na vykonanie tohto úkonu v súlade so zákonom č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 42

Ďalšou podmienkou pre nadobudnutie kvalifikovanej účasti je povinnosť preukázať, že nadobudnutie alebo prekročenie podielu žiadateľa na uvedených finančných inštitúciách negatívne neovplyvní schopnosť obchodníka s cennými papiermi plniť si všetky povinnosti uložené zákonom.

K bodu 43

Úprava vyvolaná novelizáciou § 70 ods. 1.

K bodu 44

Týmito ustanoveniami sa podrobnejšie upravuje konanie a lehoty Národnej banky Slovenska v konaní o udelení predchádzajúceho súhlasu pri nadobúdaní kvalifikovanej účasti na obchodníkovi s cennými papiermi v súlade so smernicou o akvizíciách.

K bodu 45

Legislatívno-technická úprava (oprava chybného označenia „finančný konsolidovaný celok“ na označenie „konsolidovaný celok“, a to v súlade so znením zákona o cenných papieroch (resp. zákona č. 644/2006 Z. z.).

K bodom 46 a 47

V súlade so smernicou o akvizíciách sa upravuje povinnosť Národnej banky Slovenska prekonzultovať s príslušnými orgánmi dohľadu z iných členských štátov nadobúdanie podielov na obchodníkovi s cennými papiermi, ak je nadobúdateľom právnická osoba z iného členského štátu. Ukladá sa povinnosť Národnej banke Slovenska prerokovať s príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu udelenie predchádzajúceho súhlasu, ak ide o majetkové prepojenie s finančnými inštitúciami členských štátov EÚ. Všetky tieto informácie sú dôležité pre príslušné orgány dohľadu pre kontrolu pri vykonávaní činností finančnými inštitúciami.

Vzhľadom na skutočnosť, že v rámci Slovenskej republiky pôsobí integrovaný dohľad nad všetkými subjektami finančného trhu , ktorý vykonáva Národná banka Slovenska, nie je potrebné ustanovovať osobitnú konzultáciu medzi orgánmi v rámci jedného členského štátu ako ustanovuje smernica o akvizíciách.

K bodu 48

Oprava chybného vnútorného odkazu.

K bodu 49

Zosúladenie pojmov v texte zákona, ktorý ustanovuje a definuje manipuláciu s trhom, nie manipuláciu kurzov cenných papierov.

K bodu 50

Ide o upresnenie textu v nadväznosti na skutočnosť, že ide o ustanovenia, ktoré sa týkajú vykonávania tzv. testu primeranosti.

K bodu 51

Úprava vyvolaná novo upraveným § 54 ods. 14.

K bodu 52

Zosúladenie s § 19 a 19a zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Návrh zmeny sa opiera o § 19 ods. 2 v spojení s § 19 ods. 1 písm. d) zákona o účtovníctve; obchodník s cennými papiermi a pobočka zahraničného obchodníka s cennými papiermi má možnosť voľby pri zostavovaní individuálnej účtovnej závierky podľa § 17a zákona o účtovníctve postupovať aj podľa príslušného Nariadenia v oblasti účtovníctva, a preto je nutné v zákone o cenných papieroch zohľadniť skutočnosť, že audítora má v takom prípade schvaľovať Valné zhromaždenie na odporúčanie Výboru pre audit.

K bodu 53

Ide o odstránenie duplicity. Uvedená povinnosť týkajúca sa prepočítavania hodnôt majetku obchodníkov s cennými papiermi vyplýva už z § 75 ods. 5.

K bodu 54

V nadväznosti na novelizáciu § 76 ods. 2 je potrebné aktualizovať poznámku pod čiarou.

K bodu 55

Pre účely efektívneho dohľadu nad finančným trhom je v jednotlivých prípadoch potrebné ustanoviť možnosť získavania podkladov o konkrétnych skutočnostiach z audítorskej dokumentácie v súvislosti so závažnými zisteniami pri výkone auditu. Taktiež ide o zosúladenie s platnými predpismi v oblasti dohľadu nad finančným trhom pre ostatné subjekty trhu.

K bodu 56

Ide o zosúladenie so zákonom o bankách, ktorý ustanovuje 4-mesačnú lehotu pre predloženie výročnej správy o hospodárení Ministerstvu financií SR a Národnej banke Slovenska. Ustanovenie sa rozširuje aj o list odporúčaní audítora.

K bodu 57

Ustanovenie sa rozširuje aj o list odporúčaní audítora. Tento môže byť tiež odovzdaný neskôr podobne ako správa audítora, ak ročná správa nie je odovzdaná v predpísanej lehote.

K bodu 58

Ide o legislatívno-technickú úpravu vyvolanú potrebou zosúladenia vnútorných odkazov v nadväznosti na vypustenie odseku 2 v § 67.

K bodu 59

V súlade so smernicou o akvizíciách sa vyžaduje od každej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá chce znížiť svoju kvalifikovanú účasť na základnom imaní alebo na hlasovacích právach obchodníka s cennými papiermi, aby túto skutočnosť oznámila vopred Národnej banke Slovenska.

Zároveň sa týmto subjektom ukladá povinnosť informovať Národnú banku Slovenska, ak dôjde k zníženiu alebo zvýšeniu na základnom imaní, ak takýto podiel klesne pod hranicu stanovenú v zákone.

K bodu 60

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti na percentuálnu úpravu limitov uvedených v smernici o akvizíciách z 33% na 30%.

K bodu 61

Ide o legislatívno-technickú úpravu vyvolanú potrebou zosúladenia vnútorných odkazov v nadväznosti na vypustenie odseku 2 v § 67.

K bodu 62

Legislatívno-technická úprava vyplývajúca z vypustenia ods. 5 z § 76 a následného prečíslovania odsekov 6 až 8.

K bodu 63

Oprava chybného vnútorného odkazu.

K bodu 64

Oprava vyvolaná úpravou znenia odseku 5 v znení zákona č. 70/2008 Z. z. (zákon o štátnej pokladnici, ktorý v čl. VI novelizuje zákon o cenných papieroch).

K bodu 65

Doterajšia báza výpočtu ročných príspevkov sa rozširuje o novú bázu založenú na počte klientov. V nadväznosti na zavedenie eura v Slovenskej republike od 1. januára 2009 sa sumy príspevkov uvádzajú prepočítané uvedené sumy v eurách a sú zaokrúhlené v prospech obchodníkov s cennými papiermi na celé desiatky eur.

K bodu 66

Oprava chybného vnútorného odkazu.

K bodu 67

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na skutočnosť, že držiteľské účty sa nevedú iba pre členov.

K bodu 68

Oprava chybného vnútorného odkazu (§ 73 ods. 3 a 4) a doplnenie ustanovení (§ 71b ods. 1, 2 , 4 a 5 ) s cieľom explicitne uzákoniť, že centrálny depozitár cenných papierov je povinný zaviesť a uplatňovať porovnateľný systém riadenia rizík ako obchodníci s cennými papiermi. Táto úprava je potrebná preto, lebo inak by od zavedenia eura (od 1. 1. 2009) bolo podstatne skomplikované a limitované pôsobenie slovenských finančných inštitúcií pri vykonávaní obchodov s Eurosystémom a vykonávaní peňažných prevodov cez európsky platobný systém TARGET 2 (ktoré slúži aj pre klientov finančných inštitúcií), keďže na zábezpeky pri týchto činnostiach by neboli uznávané a využiteľné cenné papiere vedené u slovenského centrálneho depozitára cenných papierov.

K bodu 69

V zmysle platného ustanovenia § 105a ods. 3 zákona o cenných papieroch môže centrálny depozitár zriadiť držiteľský účet len pre centrálneho depozitára, zahraničnú právnickú osobu s obdobným predmetom činnosti, obchodníka s cennými papiermi, zahraničného obchodníka s cennými papiermi, banku alebo zahraničnú banku s oprávnením na výkon vedľajšej služby držiteľská správa. Z predmetného ustanovenia vyplýva, že predpokladom, resp. podmienkou zriadenia držiteľského účtu je, že všetky uvedené subjekty musia mať povolenie na výkon vedľajšej služby držiteľská správa. Držiteľská správa je explicitne v takomto znení ustanovená pre územie SR a nie je v takomto zadefinovaní všeobecne súčasťou právnych noriem v zahraničí, z čoho je zrejmé, že nie je možné, aby držiteľský účet bol zriadený pre zahraničnú právnickú osobu s obdobným predmetom činnosti, zahraničného obchodníka s cennými papiermi alebo zahraničnú banku s oprávnením na výkon vedľajšej služby držiteľská správa.

K bodu 70

Tieto úpravy zohľadňujú jednak zavedenie inštitútu reštrukturalizácie zákonom o konkurze a reštrukturalizácii (zákonom č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov) a zároveň súvzťažnosť inštitútu reštrukturalizácie k účastníkom systému zúčtovania a vyrovnania obchodov s finančnými nástrojmi podľa novelizovaného § 179 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení zákona č. 270/2008 Z. . Pritom v prípade vybraných dohliadaných subjektov finančného trhu (najmä slovenských finančných inštitúcií a pobočiek zahraničných finančných inštitúcií) ide o reštrukturalizáciu uskutočňovanú v rámci nútenej správy dohliadaných subjektov finančného trhu vykonávanej podľa osobitných predpisov v oblasti finančného trhu [viď napríklad § 176 ods. 3 a 5 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v spojení s § 147 až § 155 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, § 109 a § 110 zákona č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 53 až § 62 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 21c ods. 6 zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 70 až § 78 zákona č. 8/2008 Z .z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 118 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 74 zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov].

K bodu 71

Ide o legislatívnu úpravu § 107a ods. 6 (vrátane doplnenia príslušného odkazu a poznámky pod čiarou k odkazu 90a).

K bodu 72

Oprava chybného vnútorného odkazu.

K bodu 73

Súčasné znenie § 118i Právo výkupu - je možné vykladať aj ako uloženie povinnosti dať znalecký posudok k dispozícií každému, kto o to požiada bez možnosti vrátenia tohto posudku. Oprávnená osoba také množstvo znaleckých posudkov nikdy nemá k dispozícií.

K bodu 74

Oprava chybného vnútorného odkazu.

K bodu 75

Úprava nadväzujúca na úpravu podľa bodu 9, kde sa zaviedla definícia významného obchodu s finančnými nástrojmi, ale v tejto časti zákona je potrebné mať definíciu významného obchodu s cennými papiermi.

K bodu 76

Upresnenie textu, aby presnejšie zodpovedal smernici č. 2003/71/ES o prospekte.

K bodu 77

Legislatívno-technická úprava (spresnenie textu).

K bodu 78

Legislatívno-technická úprava, definícia prevoditeľných cenných papierov je obsiahnutá v zákone o cenných papieroch (§ 8 písm. m).

K bodu 79

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s aktualizáciou poznámkou pod čiarou v nadväznosti na nadobudnutie účinnosti nového zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu.

K bodu 80

Oprava chybne uvedených ustanovení zákona (neaktualizovaných po novele zákonom č. 336/2005 Z. z.). Prospekty investícií sa neriadia smernicou 2003/71/ES. Doplnenie chýbajúcich ustanovení o konaní pri schvaľovaní prospektov investícií.

K bodu 81

Zákon o cenných papieroch ustanovuje povinnosti rôznym osobám, pričom Národná banka Slovenska nemá možnosť reálne vynútiť plnenie uvedených povinností. Sú to najmä osoby podľa ustanovenia § 118d, t.j. členovia predstavenstva cieľovej spoločnosti, dozornej rady cieľovej spoločnosti a členovia výkonných orgánov cieľovej spoločnosti, § 132c, t.j. osoby konajúce v mene emitenta, § 132d, t.j. osoba s riadiacou zodpovednosťou u emitenta a osoba s ňou spriaznená, § 132e ods.4, t.j. osoba, ktorá vypracúva investičné odporúčanie alebo rozširuje investičné odporúčania pri výkone svojho povolania alebo podnikateľskej činnosti, § 133, t.j. zamestnanec centrálneho depozitára, člen dozornej rady centrálneho depozitára a pod.

K bodu 82

Ide o legislatívne spresnenie § 135 ods. 2 vrátane doplnenia relevantného odkazu a poznámky pod čiarou k odkazu 108aa, ktorá explicitne obsahuje súvisiace ustanovenia zákona o dohľade nad finančným trhom (zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), ktoré treba rešpektovať pri postupe podľa § 135 zákona o cenných papieroch a investičných službách (zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov). Táto legislatívna úprava zároveň prispieva k zvýšeniu transparentnosti ustanovení zákona o cenných papieroch a investičných službách z hľadiska súvisiacich relevantných ustanovení zákona o dohľade nad finančným trhom (zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

K bodu 83

Legislatívno-technická úprava (spresnenie textu).

K bodu 84

Ide o rozšírenie oprávnenosti Národnej banky Slovenska uložiť pokutu aj za porušenie povinností orgánov cieľovej spoločnosti pri ponukách na prevzatie, za porušenia pri vedení zoznamov osôb s prístupom k dôverným informáciám a porušení zásad predchádzania konfliktu záujmov zamestnancami centrálneho depozitára a verejnými činiteľmi v nadväznosti na ich pracovné pomery a účasť v riadiacich a dozorných orgánoch obchodníkov s cennými papiermi a centrálnom depozitári.

K bodu 85

Legislatívno-technická úprava vyvolaná vypustením pojmu „subkonsolidovaný celok“ zákonom č. 644/2006 Z. z.

K bodu 86

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 87

Registrácia pozastavenia práva nakladať s akciami 5 dní pred konaním valného zhromaždenia je neaplikovateľná v prípade obchodníkov s cennými papiermi, ktorí majú iba jedného akcionára, preto zákon udeľuje výnimku pre tieto spoločnosti z uvedenej povinnosti.

K bodu 88

Úprava v odseku 3 súvisí s predchádzajúcou navrhovanou úpravou v prípade jednoakcionárskych spoločností. Nakoľko sa nedáva príkaz na registráciu pozastavenia práva nakladať, odovzdáva sa Národnej banke Slovenska výpis z registra emitenta nie starší ako 5 pracovných dní.

K bodu 89

Aktualizácia poznámky pod čiarou.

K bodu 90

Vypustenie chybného textu - ukončenie nútenej správy nad obchodníkom s cennými papiermi môže byť ukončené vyhlásením konkurzu na tohto obchodníka, ale nie na vyhlásením konkurzu na centrálny depozitár cenných papierov.

K bodu 91

Doplnenie ustanovenia o skutočnosť, že rozhodnutím emitenta o skončení obchodovania s cennými papiermi sa rozumie neplnenie jeho povinností podľa Nariadenia Komisie č. 809/2004/ES o informačných požiadavkách na prospekt (predpísaný formát prospektu, odkaz na prospekt, uverejnenie prospektu a šírenie reklamy).

K bodu 92

Oprava chybného vnútorného odkazu.

K bodu 93

Mení sa režim vykonania prepočtu v registri záložných práv k cenným papierom vedeným Centrálnym depozitárom cenných papierov SR, a.s. nebudú vykonávať zmluvné strany záložných zmlúv, ale centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s. Zmena bola vyvolaná požiadavkami dotknutých subjektov. Predmetné ustanovenie doteraz nebolo v praxi aplikované, pretože ide o úpravu v súvislosti s prechodom na euro od 1. januára 2009. Z tohto dôvodu zmenou tohto ustanovenia sa nespôsobí retroaktivita.

K bodu 94

Úprava prechodných ustanovení v nadväznosti na bod 1 a na nový režim konaní pri nadobúdaní kvalifikovaných účastí.

K bodu 95

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením meny euro v Slovenskej republike – cudzia mena sa zavedením eura stáva inou menou. Zároveň ide o opravu označenia meny euro podľa zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 96

Doplnenie transpozičnej prílohy o smernicu o akvizíciách, resp. doplnenie smernice MiFID o uvedenú smernicu.

K čl. II

K bodu 1

Navrhovaná úprava vychádza zo skutočnosti, resp. úpravy iných krajín, ktoré sú členmi Európskej menovej únie, kde majú štandardne menovitú hodnotu dlhopisu najmenej jedno euro a celý jeho násobok.

K bodu 2

Ide o aktualizáciu poznámky pod čiarou. Zákonom č. 209/2007 Z. z. bola vedľajšia služba podľa § 6 ods. 3 písm. d) zrušená.

K bodu 3

Doplnenie prechodného ustanovenia v nadväznosti na pokladničné poukážky vydané pred účinnosťou tejto novely zákona.

K čl. III

K bodu 1

Ide o implementáciu smernice 2005/60/ES o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. Prehľadný a dôveryhodný pôvod musí byť v súlade s osobitným zákonom, ktorý implementuje uvedenú smernicu.

K bodu 2

Ide o legislatívno-technickú úpravu v § 7 ods. 4 písm. c), a to opravu chybného odkazu vzniknutého po prijatí zákona č. 644/2006 Z. z.

K bodu 3

Uvedeným ustanovením sa transponuje príslušné ustanovenie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/44/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/49/EHS a smernice 2002/83/ES, 2004/39/ES, 2005/68/ES a 2006/48/ES v súvislosti s procesnými pravidlami a kritériami hodnotenia obozretného posudzovania nadobudnutí a zvýšení podielov vo finančnom sektore (ďalej len „smernica o akvizíciách“). Pri výpočte podielov na hlasovacích právach sa pritom vychádza zo smernice o transparentnosti (smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu (ďalej len „smernica o transparentnosti“). Podľa smernice o transparentnosti sa hlasovacie práva vypočítajú na základe všetkých akcií, s ktorými sú hlasovacie práva spojené, a to aj ak je ich výkon pozastavený. Ďalej môže ísť aj o tzv. oddelené držanie akcií a hlasovacích práv (kedy akciu vlastní jedna osoba a hlasovacie práva k tejto akcii vlastní iná osoba). Podrobne ustanovuje režim pre výpočet, resp. započítanie hlasovacích práv v prípade materských a dcérskych spoločností. Tieto skutočnosti upravuje § 41 a 42 zákona o burze cenných papierov.

K bodu 4

Ide o zosúladenie s ostatnými právnymi predpismi, upravujúcimi podnikanie v oblasti finančného trhu, pokiaľ ide o predloženie dokladu, ktorým sa preukazuje dôveryhodnosť osôb a ktorým je výpis z registra trestov (napr. so zákonom č. 566/2001 Z. z., § 8 písm. b) ods. 1, § 55 ods. 4 písm. e) a pod.).

K bodu 5

Pri určení toho, či sa jedná o kvalifikovanú účasť treba zvážiť za určitých podmienok aj možnosť nižšieho podielu (ako 10%), v prípade, že v dôsledku štruktúry vlastníkov je možné vykonávať vplyv aj s nižším podielom, ktorý je porovnateľný s podielom 10% - napr. pri rozdrobenej akcionárskej štruktúre, kde aj podiely okolo 5% môžu byť významné. Ďalším prípadom je možnosť uplatnenia vplyvu na riadení na základe iných skutočností (napr. personálne prepojenie).

K bodu 6

Ide o legislatívno-technickú úpravu (oprava chybného označenia „finančný konsolidovaný celok“ na označenie „konsolidovaný celok“, a to v súlade so platným znením zákona o bankách v znení zákona č. 644/2006 Z. z.).

K bodu 7

Ide o legislatívno-technickú úpravu, a to opravu chybného odkazu vzniknutého po prijatí zákona č. 644/2006 Z. z.

K bodu 8

Doplnením § 25 ods. 3 zákona o bankách sa prispieva k skvalitneniu podnikového riadenia, správy, kontroly a zodpovednosti a vnútornej firemnej etiky (corporate governance) v bankách a zároveň sa zabezpečuje vytvorenie porovnateľnej právnej regulácie podmienok pre obchody na medzibankovom peňažnom a devízovom trhu s právnou reguláciou podmienok pre obchody s cennými papiermi, derivátmi alebo inými finančnými nástrojmi, ktoré sa vzťahujú na obchodovanie na regulovaných trhoch cenných papierov.

K bodu 9

V zmysle smernice o akvizíciách sa vyžaduje od každej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, aby vopred informovala Národnú banku Slovenska o zámere nadobudnúť kvalifikovanú účasť alebo ju zvýšiť na obchodníkovi s cennými papiermi.

V súlade s príslušným ustanovením smernice o akvizíciách sa novo upravuje, že predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska sa vyžaduje pri zvýšení podielu na základnom imaní alebo hlasovacích právach podľa nových prahových hodnôt (tresholdov - 20%, 30% alebo 50%) a zároveň sa spresňuje situácia, kedy sú držané cenné papiere ako výsledok upisovania alebo umiestňovania cenných papierov, alebo ak dôjde k situácii, kedy nebude tieto cenné papiere alebo hlasovacie práva vlastniť v lehote do jedného roka po ich nadobudnutí.

K bodu 10

Navrhuje sa vypustiť ustanovenia § 28 ods. 1 písm. e) a g) z dôvodu prebratia čl. 5 bod 2 smernice o akvizíciách do § 28 ods. 1, ktorý zahŕňa aj také prekročenie na základnom imaní osoby banky, ktorým sa banka stane dcérskou spoločnosťou, na čo sa vyžaduje predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska, čím sa ustanovenie § 28 ods. 1 písm. e) stalo nadbytočným. Písm. g) sa vypúšťa z dôvodu nesúladu so smernicou o akvizíciách 2007/44/ES.

K bodom 11

Ďalšou podmienkou pre nadobudnutie kvalifikovanej účasti je povinnosť preukázať, že nadobudnutie alebo prekročenie podielu žiadateľa na uvedených finančných inštitúciách negatívne neovplyvní schopnosť banky plniť si všetky povinnosti uložené zákonom.

K bodu 12

Viď odôvodnenie k bodu 1.

K bodu 13

Podľa platného znenia § 28 ods. 4 sa postupuje pri udelení predchádzajúceho súhlasu do jedného roka, ak z rozhodnutia nevyplýva iná lehota. Avšak pre režim pri udeľovaní predchádzajúceho súhlasu v prípade kvalifikovaných účastí smernica o akvizíciách neustanovuje maximálnu lehotu a ponecháva túto možnosť, resp. na rozhodnutí príslušného orgánu, ktorým je v prípade Slovenskej republiky Národná banka Slovenska. Preto v súlade so smernicou sa ponecháva toto určenie lehoty na rozhodnutie Národnej banky Slovenska.

K bodu 14

Ide o úpravu vyvolanú novelizáciou § 28 ods. 1 a o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s bodom 9.

K bodu 15

V súlade so smernicou o akvizíciách sa vyžaduje od každej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá chce znížiť svoju kvalifikovanú účasť na základnom imaní alebo na hlasovacích právach, aby túto skutočnosť oznámila vopred Národnej banke Slovenska.

Zároveň sa ukladá povinnosť informovať Národnú banku Slovenska, ak dôjde k zníženiu alebo zvýšeniu na základnom imaní, ak takýto podiel klesne pod hranicu stanovenú v zákone.

K bodu 16

Legislatívno-technická úprava (oprava chybného označenia „finančný konsolidovaný celok“ na označenie „konsolidovaný celok“, a to v súlade so znením zákona o cenných papieroch ( resp. zákona č. 644/2006 Z. z.).

K bodom 17 a 18

V súlade so smernicou o akvizíciách sa upravuje povinnosť Národnej banky Slovenska prerokovať s príslušnými orgánmi dohľadu z iných členských štátov nadobúdanie podielov na banke, ak je nadobúdateľom právnická osoba z iného členského štátu. Ukladá sa povinnosť Národnej banke Slovenska prerokovať s príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu udelenie predchádzajúceho súhlasu, ak ide o majetkové prepojenie s finančnými inštitúciami členských štátov EÚ. Všetky tieto informácie sú dôležité pre príslušné orgány dohľadu pre kontrolu pri vykonávaní činností finančnými inštitúciami.

Vzhľadom na skutočnosť, že v rámci SR pôsobí integrovaný dohľad nad všetkými subjektami finančného trhu , ktorý vykonáva Národná banka Slovenska, nie je potrebné ustanovovať osobitnú konzultáciu medzi orgánmi v rámci jedného členského štátu ako ustanovuje smernica o akvizíciách.

K bodu 19

Ide o bezpredmetnú definíciu pojmu na účely zákona o bankách vzhľadom na to, že pojem „subjekt verejného sektora“ sa v ostatnom texte zákona o bankách nevyskytuje.

K bodom 20 a 21

Ide o zosúladenie s príslušnými ustanoveniami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií.

K bodu 22

Návrh súvisí s vypustením označenia „subjekt verejného sektora“ z § 31 ods. 2 písm. d). Táto pripomienka je teda úzko viazaná na takúto úpravu a na jestvujúce označenie triedy pohľadávok ako „expozícií voči iným orgánom verejnej moci a právnickým osobám okrem podnikateľov“.

K bodu 23

Pojem obchodná línia používa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií a navrhnutou úpravou sa zabezpečuje terminologické zosúladenie s touto smernicou. Zároveň sa odstraňuje dvojaké označovanie pojmu „obchodnej línie“ (obchodná línia / obchodný útvar).

K bodu 24

Zosúladenie textu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (ktorú už zohľadňuje § 216 ods. 2 opatrenia NBS č. 4/2007).

K bodu 25

Navrhuje sa formulačne (bez zmeny vecnej a právnej podstaty) spresniť ustanovenie § 38 ods. 1 tak, aby formulačne precíznejšie odzrkadľovalo systém poskytovania údajov do registra bankových úverov a záruk. Tým sa pre tretie osoby stane transparentnejším systém poskytovania údajov do registra bankových úverov a záruk, ktorý existuje už od samotného vzniku registra bankových úverov a záruk. Údaje do registra bankových úverov a záruk poskytujú banky a pobočky zahraničných bánk pôsobiace na území SR, technicky tento register vedie (prevádzkuje) Národná banka Slovenska a údaje z tohto registra sa poskytujú (sprístupňujú) Národnej banke Slovenska, pobočkám zahraničných bánk a bankám na ich činnosť.

K bodu 26

Navrhovanou úpravou sa zákon o bankách zosúladí s § 19 a 19a zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Návrh zmeny sa opiera o § 19 ods. 2 v spojení s § 19 ods. 1 písm. d) zákona o účtovníctve; banka a pobočka zahraničnej banky je povinná zostavovať individuálnu účtovnú závierku podľa § 17a ods. 1 zákona o účtovníctve, a preto je nutné v zákone o bankách zohľadniť skutočnosť, že audítora má schvaľovať Valné zhromaždenie na odporúčanie Výboru pre audit, ktorý má banka a pobočka zahraničnej banky povinnosť mať zriadený podľa § 19a ods. 1 zákona o účtovníctve.

K bodu 27

Úprava súvisí so zmenou v zákone č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve.

K bodu 28

Úpravou sa zavádza aktuálna poznámka pod čiarou.

K bodu 29

Navrhuje sa v poznámke pod čiarou k odkazu 50 doplniť aj odkaz na § 35 ods. 2 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, aby aj exekútor mohol osvedčiť zhodu kópie poverenia na vykonanie exekúcie s jeho originálom tak, ako je to upravené v § 35 ods. 2 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z.

K bodom 30 a 31

Ide o legislatívno-technickú zmenu súvisiacu s doplnením nového odseku 5 v § 92 a následným prečíslovaním existujúcich odsekov, na ktoré sa v dotknutých ustanoveniach odvoláva.

K bodu 32

Navrhuje sa spresniť znenie § 89 ods. 3 zákona o bankách tak, aby bolo jednoznačné, že aj na správcov bytových domov podľa ustanovení zákona NR SR č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov sa vzťahuje ustanovenie § 89 ods. 3 zákona o bankách, teda aby správcovia bytových domov pri bankových obchodoch s hodnotou najmenej 15 000 eur nemuseli banke alebo pobočke zahraničnej banky odovzdávať písomný súhlas vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na použitie ich prostriedkov na vykonávaný bankový obchod a na vykonanie bankového obchodu na ich účet (čo komplikuje správu bytových domov). V takom prípade by postačovalo záväzné písomné vyhlásenie správcu bytového domu, že bankové obchody vykonáva výlučne na svoj vlastný účet alebo na účet svojich klientov a že na vykonanie bankových obchodov používa výlučne vlastné prostriedky alebo prostriedky svojich klientov (teda vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome), ktoré má zverené a spravuje pre svojich klientov podľa ustanovení zákona NR SR č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

K bodu 33

Aktualizácia poznámok pod čiarou s súvislosti s nadobudnutím účinnosti nového zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu.

K bodu 34

Navrhovanou novelou § 89 ods. 5 sa zabezpečí súlad zákona o bankách s novým zákonom č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu.

K bodu 35

Navrhuje sa spresniť znenie § 91 ods. 1 tak, aby písomný súhlas alebo pokyn dotknutého klienta na poskytnutie informácii a dokladov, ktoré sú predmetom bankového tajomstva, nemohol byť zneužitý aj na iné účely ako účely uvedené v príslušnom písomnom súhlase alebo pokyne klienta.

K bodu 36

Úpravou § 91 ods. 2 sa navrhuje spresniť definícia klienta. Trinásta časť zákona o bankách v sebe zahŕňa aj riešenie ďalších problémov týkajúcich sa klienta a nielen bankové tajomstvo a spoločný register bankových informácií. Ide napríklad o ochranu osobných údajov alebo rozhodcovský súd.

K bodu 37

Ide o legislatívno-technickú úpravu § 92 ods. 3 v nadväznosti na zmeny v právnom poriadku SR (od zlúčenia Komory komerčných právnikov SR so Slovenskou advokátskou komorou sa bývalí komerční právnici stali advokátmi).

K bodu 38

Ide o legislatívne spresnenie § 92 ods. 4 za účelom zohľadnenia obsahu a zabezpečenie vzájomnej previazanosti ustanovenia § 92 ods. 4 s ustanoveniami § 91 ods. 1 až 7.

K bodu 39

Doplnenie predmetného ustanovenia nového odseku 6 do § 92 je dôležité z hľadiska možnosti banky poskytnúť informácie podliehajúce bankovému tajomstvu znalcovi oceňujúcemu záloh, nakoľko tieto informácie sú nevyhnutné pre náležité ocenenie zálohu v prípade, že záložné právo predmetného veriteľa zostáva viaznuť na speňažovanom zálohu ako jeho závada, ktorá sa prejaví na jeho cene.

K bodu 40

Ide o legislatívne spresnenie na základe poznatkov z aplikačnej praxe.

K bodu 41

Ide o legislatívno-technickú zmenu súvisiacu s doplnením nového odseku 6 v § 92 a následným prečíslovaním existujúcich odsekov, na ktoré sa v dotknutých ustanoveniach odvoláva.

K bodu 42

Navrhuje sa úprava prechodných ustanovení účinných od 1. januára 2009.

K bodu 43

Ide o opravu označenia meny euro podľa zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 44

Doplnenie transpozičnej prílohy o preberanú smernicu o akvizíciách (2007/44/ES).

K čl. IV

K bodu 1

Uvedeným ustanovením sa transponuje príslušné ustanovenie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/44/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/49/EHS a smernice 2002/83/ES, 2004/39/ES, 2005/68/ES a 2006/48/ES v súvislosti s procesnými pravidlami a kritériami hodnotenia obozretného posudzovania nadobudnutí a zvýšení podielov vo finančnom sektore (ďalej len „smernica o akvizíciách“). Pri výpočte podielov na hlasovacích právach sa pritom vychádza zo smernice o transparentnosti (smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu (ďalej len „smernica o transparentnosti“). Podľa smernice o transparentnosti sa hlasovacie práva vypočítajú na základe všetkých akcií, s ktorými sú hlasovacie práva spojené, a to aj ak je ich výkon pozastavený. Ďalej môže ísť aj o tzv. oddelené držanie akcií a hlasovacích práv (kedy akciu vlastní jedna osoba a hlasovacie práva k tejto akcii vlastní iná osoba). Podrobne ustanovuje režim pre výpočet, resp. započítanie hlasovacích práv v prípade materských a dcérskych spoločností. Tieto skutočnosti upravuje 41 a 42 zákona o burze cenných papierov.

K bodu 2

Pri určení toho, či sa jedná o kvalifikovanú účasť treba zvážiť za určitých podmienok aj možnosť nižšieho podielu (ako 10%), v prípade, že v dôsledku štruktúry vlastníkov je možné vykonávať vplyv porovnateľný s podielom 10% aj s nižším podielom - napr. pri rozdrobenej akcionárskej štruktúre, kde aj podiely okolo 5% môžu byť významné. Ďalším prípadom je možnosť uplatnenia vplyvu na riadení na základe iných skutočností (napr. personálne prepojenie).

K bodu 3

Obdobne ako pri znižovaní svojej kvalifikovanej účasti sa vyžaduje od každej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, aby vopred informovala Národnú banku Slovenska aj v prípade zvýšenia kvalifikovanej účasti na burze cenných papierov. Predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska sa vyžaduje pri zvýšení podielu na základnom imaní alebo hlasovacích právach podľa nových tresholdov (20%, 30% alebo 50%) a zároveň sa spresňuje situácia, kedy sú držané cenné papiere ako výsledok upisovania alebo umiestňovania cenných papierov, alebo ak dôjde k situácii, kedy nebude tieto cenné papiere alebo hlasovacie práva vlastniť v lehote do jedného roka po ich nadobudnutí.

K bodu 4

Ďalšou podmienkou pre nadobudnutie kvalifikovanej účasti je povinnosť preukázať, že nadobudnutie alebo prekročenie podielu žiadateľa na uvedených finančných inštitúciách negatívne neovplyvní o schopnosť burzy plniť si všetky povinnosti uložené zákonom.

K bodu 5

Úprava vykonaná v nadväznosti na novo navrhovanú úpravu vo veci udelenia predchádzajúceho súhlasu na nadobudnutie kvalifikovanej účasti na burze – špecifikovanie osôb, ktoré podávajú žiadosť o udelenie tohto predchádzajúceho súhlasu.

K bodu 6

Týmito ustanoveniami sa podrobnejšie upravujú lehoty Národnej banky Slovenska v konaní o udelení predchádzajúceho súhlasu pri nadobúdaní kvalifikovanej účasti na burze cenných papierov. Zároveň sa upravuje povinnosť Národnej banky Slovenska prerokovať s príslušnými orgánmi dohľadu z iných členských štátov nadobúdanie podielov na burze cenných papierov, ak je nadobúdateľom právnická osoba z iného členského štátu. Ukladá sa povinnosť Národnej banke Slovenska prerokovať s príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu udelenie predchádzajúceho súhlasu, ak ide o majetkové prepojenie s finančnými inštitúciami členských štátov EÚ. Všetky tieto informácie sú dôležité pre príslušné orgány dohľadu pre kontrolu pri vykonávaní činností finančnými inštitúciami.

K bodu 7

Aktualizácia poznámok pod čiarou v súvislosti s nadobudnutím účinnosti nového zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu.

K bodu 8

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so skutočnosťou, že predmetné ustanovenia zákona už neobsahuje iba informačné povinnosti burzy (ako uvádzal nadpis), ale aj informačné povinnosti iných osôb (ktoré sa rozhodli zrušiť alebo znížiť kvalifikované podiely) v nadväznosti na nový odsek 6 § 15.

K bodu 9

Od každej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá chce znížiť svoju kvalifikovanú účasť na základnom imaní alebo na hlasovacích právach burzy sa vyžaduje, aby túto skutočnosť oznámila vopred Národnej banke Slovenska.

Zároveň sa týmto subjektom ukladá povinnosť informovať Národnú banku Slovenska, ak dôjde k zníženiu alebo zvýšeniu na základnom imaní, ak takýto podiel klesne pod hranicu stanovenú v zákone.

K bodu 10

Vzhľadom na skutočnosť, že pravidlá mnohostranného obchodného systému môžu byť samostatným dokumentom a nie súčasťou burzových pravidiel, bolo potrebné zabezpečiť, aby ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na povinnosti súvisiace s burzovými pravidlami, rovnako platili aj pre tieto pravidlá.

K bodu 11

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na vypustenie odseku 5 v § 29, ktorá vyvolala zmenu tohto vnútorného odkazu.

K bodu 12

Počnúc dňom 1. augusta 2005 a po zavedení jednotného európskeho pasu sa prospekt cenného papiera schvaľuje už len jedenkrát.

K bodu 13

Oprava zrejmej chyby pri písaní.

K bodu 14

Vypustenie odseku 5 z § 29 z dôvodu nadbytočnosti.

K bodu 15

Zosúladenie s platným znením smernice o transparentnosti – uvedená povinnosť sa má vzťahovať nie na emitentov všetkých cenných papierov, ale iba na emitentov akcií.

K bodu 16

Úprava znenia, resp. zosúladenie so smernicou o transparentnosti – slovo dlhových je nadbytočné..

K bodu 17

Napriek skutočnosti, že v rámci Slovenskej republiky neexistujú v právnom poriadku a ani v praxi tzv. schôdze majiteľov dlhopisov (obdoba valného zhromaždenia akcionárov), a teda ustanovenia smernice transparentnosti vo veci povinnosti vo veci poskytovania informácií majiteľom cenných papierov o konaní valných zhromaždení sa na nich nevzťahujú, je potrebné doplniť ustanovenia o povinnosti týkajúcich sa zverejňovania informácií o výplate úrokov, výkonu práv konverzie, výmeny, upisovania alebo zrušenia a splatenia dlhopisov.

K bodu 18

Oprava chybného vnútorného odkazu.

K bodu 19

Povinnú ponuku na prevzatie je možné uskutočniť iba na regulovanom trhu burzy. V prípade vylúčenia nie je možné túto ponuku uskutočniť bez toho, aby emitent opätovne požiadal o schválenie prospektu Národnou bankou Slovenska a následne o prijatie na regulovaný trh. Uvedený postup je časovo náročný a neefektívny, pokiaľ by mal slúžiť iba na uskutočnenie povinnej ponuky na prevzatie. Uvedené doplnenie má umožniť realizáciu povinnej ponuky na prevzatie v čo najkratšom čase po jej vzniku.

K bodu 20

Úprava odkazu k poznámke pod čiarou súvisiaca s povinnosťou emitenta zverejňovať všetky regulované informácie a dôverné informácie nadväzuje na platné znenie, ktoré obsahuje odkaz na ustanovenia zákona o cenných papieroch, kde sa vymedzuje pojem dôverných informácií, ale vhodnejší je odkaz na spôsob zverejňovania týchto informácií.

K bodu 21

Ide o spresnenie textu podľa smernice – okrem akcionára sú povinnými osobami aj iné osoby (napr. pri oddelenom držaní cenných papierov).

K bodu 22

Doplnenie chýbajúceho splnomocňovacieho ustanovenia.

K bodu 23

Je potrebné rozšíriť okruh osôb, nad ktorými vykonáva Národná banka Slovenska dohľad o ďalšie osoby, ktorým tento zákon ukladá povinnosti (napr. akcionári, ktorí majú informačné povinnosti v súvislosti so zmenami v držaní podielov na hlasovacích právach).

K bodu 24

Doplnenie prechodného ustanovenia v nadväznosti na nový režim konaní pri nadobúdaní kvalifikovaných účastí.

K bodu 25

Legislatívno-technická úprava, resp. oprava označenia meny euro podľa zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 26

Doplnenie transpozičnej prílohy o smernicu o akvizíciách, resp. doplnenie smernice MiFID o uvedenú smernicu.

K čl. V

K bodu 1 až 4

Navrhnuté úpravy § 21 ods. 2 písm. e), § 21d ods. 2 a 3 a § 75 písm. h) sú potrebné jednak vzhľadom na ustanovenia smernice 2000/46/ES (podľa ktorej vydavatelia podľa § 21d sú vlastne zjednodušenou obdobou inštitúcií elektronických peňazí), ďalej na to, aby bolo možné objektívne posudzovať odborných, finančných a organizačno-technických predpokladov na udelenie povolenia podľa § 21d (napríklad priehľadný, dôveryhodný a zákonný pôvod finančných zdrojov žiadateľa), ako aj preto, aby Národná banka mohla na zákonnom podklade náležite postupovať a konať vo veciach týkajúcich sa vydavateľov podľa § 21d zákona o platobnom styku. Na udelenie povolenia podľa § 21d však okrem splnenia ustanovení § 21d a § 21d ods. 2 a 3 nemusia byť splnené požiadavky, podmienky a obmedzenia podľa iných ustanovená zákona o platobnom styku, napríklad podľa § 21b a § 21c. Zároveň sú potrebné úpravy § 21b ods. 8, § 21c ods. 3, § 27 a § 36 ods. 4 preto, lebo ustanovenia § 75 sa od 1. 1. 2009 už nebudú členiť na odseky 1 a 2, ale len na písmená a) až h).

K čl. VI

K bodom 1 a 2

Ide o zosúladenie predmetných investičných služieb podľa vymedzenia investičných služieb ustanovené zákonom o cenných papieroch, konkrétne riadenia portfólia a investičného poradenstva.

K bodu 3

Obchodník s cennými papiermi, ktorý poskytuje investičné služby v rámci konsolidovaného celku, nepotrebuje na ich výkon podľa zákona o cenných papieroch povolenie (§ 54 ods. 3 písm. b). Tento režim sa zavádza aj pre správcovskú spoločnosť, ktorá poskytuje investičné služby (§ 3 ods. 3 zákona o kolektívnom investovaní).

K bodu 4

Legislatívno-technická úprava - ide o zosúladenie, resp. zjednotenie terminológie so zákonom o cenných papieroch a zákonom o bankách.

K bodu 5

Ide o zosúladenie terminológie používanej v zákone - zákon nepozná pojem „zmiešaná finančná inštitúcia“.

K bodu 6

Správcovská spoločnosť môže vykonávať okrem vytvárania a spravovania podielových fondov aj ďalšie (non-core) činnosti, ktoré sú uvedené v § 3 ods. 3 zákona, avšak nie v plnom rozsahu ako obchodník s cennými papiermi. Zákon súčasne v § 3 ods. 5 ustanovuje, že na vykonávanie činnosti správcovskej spoločnosti podľa odsekov 2 a 3 sa nevyžaduje povolenie na poskytovanie investičných služieb podľa osobitného zákona. Na správcovskú spoločnosť by nemali byť kladené rovnaké požiadavky, ako na obchodníka s cennými papiermi.

K bodu 7

Ide o zosúladenie s čl. 5a ods. 1 písm. c) Smernice UCITS.

K bodu 8

Doplnenie chýbajúcich požiadaviek na odbornú spôsobilosť pri členoch predstavenstva, členoch dozornej rady, prokuristoch a vedúcich zamestnancov v priamej riadiacej pôsobnosti.

K bodu 9

Legislatívno-technická úprava vyvolaná potrebou aktualizácie poznámky pod čiarou (odkaz na platný zákon o dohľade nad finančným trhom) .

K bodu 10

Doplnenie povinnosti správcovskej spoločnosti pri zmene povolenia na vykonávanie investičných služieb.

K bodu 11

Obdobne ako pri znižovaní svojej kvalifikovanej účasti na základnom imaní správcovskej spoločnosti alebo na hlasovacích právach v nej sa v zmysle smernice o akvizíciách vyžaduje od každej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, aby vopred informovala Národnú banku Slovenska aj v prípade zvýšenia kvalifikovanej účasti na týchto subjektoch.

V súlade s príslušným ustanovením smernice o akvizíciách sa novo upravuje, že predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska sa vyžaduje pri zvýšení podielu na základnom imaní alebo hlasovacích právach podľa nových tresholdov (20%, 30% alebo 50%) a zároveň sa spresňuje situácia, kedy sú držané cenné papiere ako výsledok upisovania alebo umiestňovania cenných papierov, alebo ak dôjde k situácii, kedy nebude tieto cenné papiere alebo hlasovacie práva vlastniť v lehote do jedného roka po ich nadobudnutí.

K bodu 12

Ďalšou podmienkou pre nadobudnutie kvalifikovanej účasti je povinnosť preukázať, že nadobudnutie alebo prekročenie podielu žiadateľa na správcovskej spoločnosti negatívne neovplyvní jeho schopnosť plniť si všetky povinnosti uložené zákonom.

K bodu 13

Úprava vykonaná v nadväznosti na novo navrhovanú úpravu vo veci udelenia predchádzajúceho súhlasu na nadobudnutie kvalifikovanej účasti na správcovskej spoločnosti.

K bodom 14 a 15

Týmito ustanoveniami sa podrobnejšie upravujú lehoty Národnej banky Slovenska v konaní o udelení predchádzajúceho súhlasu pri nadobúdaní kvalifikovanej účasti na správcovskej spoločnosti vyplývajúce zo smernice o akvizíciách.

K bodu 16

K odseku 8 - V súlade so smernicou o akvizíciách sa upravuje povinnosť Národnej banky Slovenska prerokovať s príslušnými orgánmi dohľadu z iných členských štátov nadobúdanie podielov na správcovskej spoločnosti, ak je nadobúdateľom právnická osoba z iného členského štátu. Ukladá sa povinnosť Národnej banke Slovenska prerokovať s príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu udelenie predchádzajúceho súhlasu, ak ide o majetkové prepojenie s finančnými inštitúciami členských štátov EÚ. Všetky tieto informácie sú dôležité pre príslušné orgány dohľadu pre kontrolu pri vykonávaní činností finančnými inštitúciami.

K odseku 9 - Skracuje sa lehota na predloženie odpisu z notárskej zápisnice zo zasadnutia príslušného orgánu správcovskej spoločnosti o prijatí rozhodnutí, ku ktorým sa vyžaduje predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska z pôvodných 15 dní na 10 dní a to v záujme zefektívnenia, nakoľko v praxi sa povinnosť vyhotovenia notárskej zápisnice ukazovala ako nadbytočná a postačovala len zápisnica zo zasadnutia príslušného orgánu správcovskej spoločnosti. Zároveň ide o zjednotenie tejto povinnosti pri rôznych finančných inštitúciách, napr. dôchodkových správcovských spoločnostiach a doplnkových dôchodkových spoločnostiach.

K bodu 17

V súlade so smernicou o akvizíciách sa upravuje povinnosť Národnej banky Slovenska prekonzultovať s príslušnými orgánmi dohľadu z iných členských štátov nadobúdanie podielov na správcovskej spoločnosti, ak je nadobúdateľom právnická osoba z iného členského štátu. Ukladá sa povinnosť Národnej banke Slovenska prekonzultovať s príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu udelenie predchádzajúceho súhlasu, ak ide o majetkové prepojenie s finančnými inštitúciami členských štátov EÚ. Všetky tieto informácie sú dôležité pre príslušné orgány dohľadu pre kontrolu pri vykonávaní činností finančnými inštitúciami.

K bodu 18

Rozšírenie povinnosti oznamovať Národnej banke Slovenska okrem stavu o zistených nedostatkoch a ich nápravu aj plán kontrolnej činnosti na kalendárny rok.

K bodu 19

Ide o zosúladenie s § 19 a 19a zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Návrh zmeny sa opiera o § 19 ods. 2 v spojení s § 19 ods. 1 písm. d) zákona o účtovníctve - je nutné zohľadniť skutočnosť, že audítora má v takom prípade schvaľovať Valné zhromaždenie na odporúčanie Výboru pre audit.

Z dôvodu komplexného analyzovania správ audítora v subjektoch finančného trhu bolo potrebné stanoviť lehotu na odmietnutie audítora pevným termínom, (31. júl), čím sa tento termín zosúladil s platnou legislatívou pri ostatných subjektoch finančného trhu ako banky, pobočky zahraničných bánk, obchodníci s cennými papiermi atď.

Ustanoveniami odsekov 6 a 7 sa zabezpečuje základný predpoklad auditu, aby audit vykonávala osoba nezávislá tak, ako bola definovaná v Zákone o audítoroch a Slovenskej komore audítorov.

K bodu 20

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 21

Legislatívno-technická úprava vyvolaná potrebou aktualizácie odkazu na príslušné ustanovenia zákona o cenných papieroch, v ktorom dochádza k zmene definície významného vplyvu, na ktorý sa zákon v tomto ustanovení odkazuje.

K bodu 22

Legislatívno-technická úprava vyvolaná vypustením pojmu „subkonsolidovaný“ celok zákonom č. 644/2006 Z. z..

K bodu 23

Nakoľko ide o správcovskú spoločnosť, ktorá vykonáva investičné služby, zosúlaďuje sa terminológia používaná v súvislosti s vlastnými zdrojmi v zákone o cenných papieroch.

K bodu 24

Pôvodná úprava spôsobuje problémy v aplikačnej praxi, nakoľko poisťovne nie sú ochotné uvedeným spôsobom poistiť nehnuteľnosti v majetku špeciálneho podielového fondu nehnuteľností. Štandardný spôsob poistenia v takýchto prípadoch, ktorý sa bežne využíva aj pri poskytovaní hypotekárnych úverov je poistenie nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje zmena tak, aby sa za odbornú starostlivosť považovalo poistenie nehnuteľnosti za štandardných podmienok.

K bodu 25

Odplata audítora za overenie účtovnej závierky podielového fondu je položkou, ktorá sa vzťahuje výlučne na existenciu podielového fondu a keďže jej vykonanie je zákonnou povinnosťou, ktorej cieľom je ochrana investorov, je prirodzené, aby bola uhrádzaná z majetku v podielovom fonde.

K bodu 26

V súlade so smernicou o akvizíciách sa vyžaduje od každej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá chce znížiť svoju kvalifikovanú účasť na základnom imaní alebo na hlasovacích právach správcovskej spoločnosti, aby túto skutočnosť oznámila vopred Národnej banke Slovenska.

Zároveň sa týmto subjektom ukladá povinnosť informovať Národnú banku Slovenska, ak dôjde k zníženiu alebo zvýšeniu na základnom imaní, ak takýto podiel klesne pod hranicu stanovenú v zákone.

K bodu 27

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti na percentuálnu úpravu limitov uvedených v smernici o akvizíciách z 33% na 30%.

K bodu 28

Ide o prijatie rovnakého postupu pri outsourcingu, ako je v prípade obchodníkov s cennými papiermi – zmluva musí mať písomnú formu a jej návrh musí byť predložený na posúdenie Národnej banke Slovenska.

K bodu 29

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 30

Legislatívno-technická úprava vyvolaná potrebou upresnenia textu.

K bodu 31

Oprava požiadaviek na odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť jednotlivých osôb v súlade s ustanoveniami § 36.

K bodu 32

Ide o ustanovenie novej, nižšej sumy na účely predpísania minimálnej hodnoty majetku v otvorenom podielovom fonde.

K bodu 33

Správcovská spoločnosť bude oprávnená prezentovať a uvádzať údaje o čistej hodnote majetku v podielovom fonde aj v iných menách ako sú SK a euro, napríklad ak pôsobí aj na území iného členského štátu na základe európskeho pasu, čo umožní lepšiu informovanosť o podielových fondov správcovskej spoločnosti v inej menovej oblasti, prípadne aj vtedy, ak investičná stratégia podielového fondu upravuje v štatúte stanovuje odlišnú referenčnú menu. Uvedený návrh je v súlade s poslednými legislatívnymi zmenami v členských krajinách EÚ (napríklad Rakúsko, Francúzsko a pod.).

K bodu 34

Aktualizácia poznámok pod čiarou s súvislosti s nadobudnutím účinnosti nového zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu.

K bodu 35

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 36

Legislatívno-technická úprava – pravidlá obozretného podnikania majú byť v súlade s právnymi predpismi EÚ.

K bodu 37

Legislatívno-technické úpravy súvisiace so zmenou vymedzenia predmetných investičných služieb podľa vymedzenia investičných služieb ustanovené zákonom o cenných papieroch.

K bodu 38

Legislatívno-technická úprava vyvolaná potrebou používania jednotnej terminológie.

K bodu 39

Doplnenie chýbajúcej náležitosti rozhodnutia o udelení predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska pri prevode správy otvoreného podielového fondu alebo zahraničného otvoreného podielového fondu na inú správcovskú spoločnosť.

K bodu 40

Legislatívno-technická úprava vyvolaná potrebou používania jednotnej terminológie.

K bodu 41

Doplnenie chýbajúcej náležitosti rozhodnutia, ktorým sa povoľuje zlúčenie otvorených podielových fondov.

K bodu 42

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 43

Doplnenie povinnosti na predloženie odpisu z notárskej zápisnice zo zasadnutia príslušného orgánu správcovskej spoločnosti o prijatí rozhodnutí, ku ktorým sa vyžaduje predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska a to v súlade s § 10 ods. 9.

K bodu 44

Úprava vyvolaná doplnením dňa zlúčenia otvorených podielových fondov do rozhodnutí, ktorým sa povoľuje zlúčenie otvorených podielových fondov.

K bodu 45

Ide o ustanovenie vo veci platenia poplatku podielnikom v prípade zlučovania fondov – spravodlivé vo vzťahu k podielnikom je, aby za obdobie do dňa zlúčenia fondov neplatili poplatok za vyplatenie podielového listu.

K bodu 46

Zjednocuje sa systém poskytovania povinných informácií so systémom poskytovania informácií pri iných subjektoch – dokumenty sa predkladajú v štátnom jazyku alebo v jazyku tzv. medzinárodných financií, čím sa umožní predkladanie notifikácií elektronickou formou bez nutnosti úradne overeného prekladu do štátneho jazyka.

K bodu 47

Legislatívno-technická úprava vyvolaná potrebou prepočítania slovenských korún na eurá.

K bodu 48

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 49

Doplnenie povinnosti na predloženie odpisu z notárskej zápisnice zo zasadnutia príslušného orgánu správcovskej spoločnosti o prijatí rozhodnutí, ku ktorým sa vyžaduje predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska a to v súlade s § 10 ods. 9.

K bodu 50

Navrhovaná úprava sleduje spresnenie platného znenia (žiadosť o povolenie).

K bodu 51

Navrhovaná úprava sleduje spresnenie všeobecného vymedzenia predmetu činnosti realitnej spoločnosti v nadväznosti na zoznam živností ako aj spresnenie činností a služieb, ktoré sú nevyhnutne spojené s prenájmom nehnuteľnosti, bez ktorých nie je ekonomicky možné nehnuteľnosť prenajať.

K bodu 52

Návrh na rozšírenie o bod b) v odseku 3 tohto ustanovenia o možnosť zosúladiť znenie stanov realitnej spoločnosti do šiestich mesiacov je iniciovaný praxou, kedy tento nesúlad spôsoboval problém v prípade, ak správcovská spoločnosť chcela nadobudnúť podiel v už existujúcej spoločnosti, ktorej stanovy takéto ustanovenia neobsahovali, ich zmena však spôsobovala predĺženie celého predajného procesu. V prípade realizovania takéhoto prevodu akcií do majetku v špeciálnom podielovom fonde nehnuteľností by úprava stanov z dôvodu väčšiny hlasovacích práv bola výlučne v réžii správcovskej spoločnosti, čo by celý predajný proces značne zjednodušilo.

K bodu 53

Zosúladenie s režimom pre otvorené podielové fondy podľa § 57 ods. 1 písm. g).

K bodu 54

V nadväznosti na novo navrhovanú úpravu § 74 ods. 1 písm. h) sa dopĺňa, že podmienky na udelenie predchádzajúceho súhlasu pre vedenie samostatnej evidencie depozitárom alebo správcovskou spoločnosťou sa spravuje podľa ustanovení pre otvorené podielové fondy.

K bodu 55

Oprava chybného vnútorného odkazu.

K bodu 56

Doplnenie povinnosti na predloženie odpisu z notárskej zápisnice zo zasadnutia príslušného orgánu správcovskej spoločnosti o prijatí rozhodnutí, ku ktorým sa vyžaduje predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska a to v súlade s § 10 ods. 9.

K bodu 57

Ustanovenia § 75 zákona sa vzťahujú na zahraničné správcovské spoločnosti.

K bodu 58

Oprava chybného vnútorného odkazu.

K bodu 59

V prípade zlučovania podielových fondov je vhodné, aby depozitár viedol určitú dobu účty zaniknutých podielových fondov.

K bodu 60

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 61

V záujem zvyšovania ochrany spotrebiteľa (podielnika) zákon ustanovuje výrazným spôsobom upozorniť spotrebiteľa, že podmienky zmluvného vzťahu sa môžu počas jeho trvania meniť.

K bodu 62

Zosúladenie so zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov .Úprava sleduje zámer, aby sa na správcovské spoločnosti vzťahoval len termín predkladania 22 dní, správcovské spoločnosti pri zostavení priebežnej účtovnej závierky postupujú podľa IAS 34 Finančné vykazovanie v priebehu účtovného roka, kde je stanovený rozsah účtovnej závierky, vrátane poznámok.

K bodom 63 a 64

Legislatívno-technické úpravy.

K bodu 65

Doplnenie chýbajúceho splnomocňovacieho ustanovenia pre Národnú banku Slovenska.

K bodu 66

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 67

Keďže nie je ustanovené obsahové vymedzenie správy o činnosti zamestnanca povereného výkonom vnútornej kontroly, Národnej banke Slovenska sú predkladané správy v rôznych formách a s rôznymi rozsahmi údajov, pričom v niektorých prípadoch nezobrazujú potrebné informácie, preto považujeme za vhodné a pre dohľad prínosné ustanoviť obsahovú formu pre tieto správy. Taktiež navrhujeme bližšie špecifikovať, čo je chápané ako účinný systém vnútornej kontroly v spoločnostiach, jeho význam, atď., keďže v praxi sa stretávame s tým, že tejto oblasti činnosti správcovskej spoločnosti nie je venovaná dostačujúca pozornosť.

K bodu 68

Prechodné ustanovenie ( §125d) má slúžiť na riešenie praktickej situácie ku dňu zavedenia eura a doplnenie §125e znamená doplnenie prechodného ustanovenia v nadväznosti na nový režim konaní pri nadobúdaní kvalifikovaných účasti.

K bodu 69

Legislatívno-technická úprava, resp. oprava označenia meny euro podľa zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K čl. VII

K bodu 1

Aktualizácia poznámky pod čiarou v nadväznosti na platné znenie zákona o poisťovníctve.

K bodu 2

Ide o spresnenie poznámky pod čiarou k odkazu 11 vzhľadom na zmeny legislatívy tak, aby v tejto poznámke bol zohľadnený nový zákon č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a aj zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ale zároveň tiež skutočnosť, že ešte stále prebiehajú konkurzy podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.

K bodu 3

Ide o legislatívno-technické spresnenie § 7 ods. 5 vzhľadom na obsah ostatných ustanovení § 7, keďže v ustanoveniach § 7 nejde o rozhodovanie o vylúčení z konania, ale o rozhodovanie o vylúčení z výkonu dohľadu na mieste.

K bodu 4

Doplnením § 14 ods. 2 zákona o dohľade nad finančným trhom sa prispieva k efektívnemu riešeniu postupu a situácií pri uplatňovaní poriadkových opatrení (poriadkových pokút) na úrovni Bankovej rady NBS voči osobám, ktoré bez závažného dôvodu sťažujú postupu v konaniach pred Bankovou radou NBS vo veciach dohľadu nad finančným trhom zvereného Národnej banke Slovenska.

K bodu 5

Úpravou § 16 ods. 6 sa spresňuje postup pri začatí konania a pred vydaním rozhodnutia pri konaniach vo veciach zverených Národnej banke Slovenska tak, aby sa zabezpečil plynulejší a rýchlejší postup pri uplatňovaní poriadkových opatrení voči osobám, ktoré bez závažného dôvodu sťažujú výkon dohľadu (vrátane sťažovania postupu v konaní), ako aj plynulejší a rýchlejší priebeh konaní pri časovo limitovanom rozhodovaní o námietkach zaujatosti, na ktoré zákon stanovuje krátke lehoty na rozhodnutie.

K bodu 6

Ide o legislatívno-technické doplnenie nadpisu pod označenie § 38, ktorým sa sprehľadňuje systematika zákona v jeho piatej časti o ďalších činnostiach a oprávneniach NBS pri výkone dohľadu nad finančným trhom.

K bodu 7

Doplnením § 38 ods. 3 sa spresňuje postup pri konaní o uložení poriadkovej pokuty tak, aby sa zabezpečil plynulejší a rýchlejší postup pri uplatňovaní poriadkových opatrení voči osobám, ktoré bez závažného dôvodu sťažujú výkon dohľadu nad finančným trhom (vrátane sťažovania postupu v konaní vo veciach dohľadu nad finančným trhom).

K bodu 8

Navrhnutou novelizáciou § 40 ods. 5 sa zohľadňuje súvisiaca aktuálna legislatíva a poznatky z aplikačnej praxe jednak vzhľadom na aktuálne znenie § 248 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku (ktoré malo v minulosti diametrálne odlišný obsah), ako aj vzhľadom na špecifiká určených ročných príspevkov (poplatkov) dohliadaných subjektov finančného trhu. Tieto skutočnosti boli podkladom pre navrhnuté doplnenie ustanovení § 40 ods. 5 vrátane explicitnej úpravy právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutí Národnej banky Slovenska o určení ročných príspevkov dohliadaných subjektov finančného trhu.

K bodu 9

Navrhnutou novelizáciou § 40 ods. 9 sa zohľadňuje súvisiaca aktuálna legislatíva a poznatky z aplikačnej praxe, a to jednak vzhľadom na obmedzený rozsah súdneho výkonu rozhodnutí podľa aktuálneho stavu ustanovení § 251 až § 351 Občianskeho súdneho poriadku (ktoré v minulosti umožňovali a teraz už neumožňujú súdny výkon rozhodnutí o určení ročného príspevku dohliadaných subjektov finančného trhu), ako aj vzhľadom na právne inštitúty a terminológiu pri exekúciách podľa aktuálnych ustanovení Exekučného poriadku, teda zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov).

K bodu 10

Navrhnutým doplnením § 43 o nový odsek 2 sa pri výkone dohľadu zvereného Národnej banke Slovenska zabezpečí, aby útvary Policajného zboru mohli poskytovať ochranu zamestnancom NBS, členom bankovej rady, prizvaným osobám a ďalším osobám (súdnym exekútorom) v prípadoch vymedzených v § 73 zákona NR SR č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, teda zabezpečí sa im ochrana za rovnakých podmienok ako pre iné orgány verejnej moci.

K čl. VIII

K bodu 1

Uvedeným ustanovením sa transponuje príslušné ustanovenie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/44/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/49/EHS a smernice 2002/83/ES, 2004/39/ES, 2005/68/ES a 2006/48/ES v súvislosti s procesnými pravidlami a kritériami hodnotenia obozretného posudzovania nadobudnutí a zvýšení podielov vo finančnom sektore (ďalej len „smernica o akvizíciách“). Pri výpočte podielov na hlasovacích právach sa pritom vychádza zo smernice o transparentnosti (smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu (ďalej len „smernica o transparentnosti“). Podľa smernice o transparentnosti sa hlasovacie práva vypočítajú na základe všetkých akcií, s ktorými sú hlasovacie práva spojené, a to aj ak je ich výkon pozastavený. Ďalej môže ísť aj o tzv. oddelené držanie akcií a hlasovacích práv (kedy akciu vlastní jedna osoba a hlasovacie práva k tejto akcii vlastní iná osoba). Podrobne ustanovuje režim pre výpočet, resp. započítanie hlasovacích práv v prípade materských a dcérskych spoločností. Tieto skutočnosti upravuje

§ 41 a 42 zákona o burze cenných papierov.

K bodu 2

Pri určení toho, či sa jedná o kvalifikovanú účasť treba zvážiť za určitých podmienok aj možnosť nižšieho podielu (ako 10%), v prípade, že v dôsledku štruktúry vlastníkov je možné vykonávať vplyv porovnateľný s podielom 10% aj s nižším podielom - napr. pri rozdrobenej akcionárskej štruktúre, kde aj podiely okolo 5% môžu byť významné. Ďalším prípadom je možnosť uplatnenia vplyvu na riadení na základe iných skutočností (napr. personálne prepojenie).

K bodu 3

Druhá veta sa vypúšťa z dôvodu duplicity s § 6 ods. 7 zákona, v ktorom sa rovnako upravuje problematika udeľovania povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti pre poisťovňu.

K bodu 4

Spôsob preukazovania splnenia podmienok na vykonávanie zaisťovacej činnosti sa vzťahuje nielen na povolenie pre zaisťovňu, ale aj pre poisťovňu, ktorá chce vykonávať zaisťovaciu činnosť a spĺňa uvedené podmienky, a preto z dôvodu jednoznačnosti je potrebné upraviť aj splnomocňujúce ustanovenie na vydanie opatrenia Národnej banky Slovenska.

K bodu 5

Pobočky poisťovní z iných členských štátov, ktoré nemajú v oficiálnom názve uvedené, že ide o poisťovne, boli v praxi ťažko rozlíšiteľné. Preto sa navrhuje, aby vo svojom názve jasne uvádzali, že ide o pobočku poisťovne z iného členského štátu, a to v mieste sídla a pri písomnom styku.

K bodu 6

Ide o zosúladenie znenia s § 32 ods. 1, kde je stanovená povinnosť umiestňovať prostriedky technických rezerv aj pre Slovenskú kanceláriu poisťovateľov a rovnako by sa na ňu mali vzťahovať aj ustanovenie o limitoch umiestnenia.

K bodu 7

Ide o gramatickú úpravu.

K bodu 8

Ide o legislatívno-technickú úpravu, z dôvodu uvedenia nesprávneho odkazu.

K bodu 9

Ide o formulačné upresnenie, aké podrobnosti upraví opatrením Národná banka Slovenska.

K bodu 10

Účelom doplnenia ustanovenia § 37 ods. 1 písm. a) je explicitne doplniť a transparentne zdokonaliť pravidlá obozretného podnikania a posilniť zásadu obozretného riadenia poisťovní a pobočiek zahraničných poisťovní v záujme celkovej ochrany ich klientov. Cieľom tejto úpravy je prispieť k zamedzeniu uzatvárania nápadne nevýhodných zmlúv, v dôsledku ktorých by poisťovne a pobočky zahraničných poisťovní napríklad neboli schopné splniť svoje záväzky vyplývajúce z poistných zmlúv, v ktorých je obsiahnutý nárok klienta na podiel na zisku.

K bodu 11

Rozširuje sa okruh osôb, ktoré môžu byť členmi predstavenstva alebo dozorného orgánu alebo prokuristami poisťovne alebo zaisťovne tým, že sa týmto osobám umožní byť členmi predstavenstva alebo dozorného orgánu alebo prokuristami poisťovne alebo zaisťovne, aj keď právnická osoba, v ktorej vykonávajú funkcie podľa § 39 písm. c) má kontrolu nad poisťovňou alebo zaisťovňou zadefinovanú podľa § 3 písm. f).

K bodu 12

Zosúladenie s § 19 a 19a zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Návrh zmeny sa opiera o § 19 ods. 2 v spojení s § 19 ods. 1 písm. d) zákona o účtovníctve; poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne má možnosť voľby pri zostavovaní individuálnej účtovnej závierky podľa § 17a zákona o účtovníctve postupovať aj podľa príslušného Nariadenia v oblasti účtovníctva, a preto je nutné v zákone o poisťovníctve zohľadniť skutočnosť, že audítora má v takom prípade schvaľovať Valné zhromaždenie na odporúčanie Výboru pre audit.

K bodu 13

Týmto ustanovením sa podrobnejšie upravujú podmienky hradenia nákladov za vykonanie mimoriadneho auditu.

K bodu 14

Dopĺňa sa ustanovenie na základe ktorého sa niektoré zákonom ustanovené osoby nemôžu stať audítormi poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne.

K bodu 15

Pre účely efektívneho dohľadu nad finančným trhom je potrebné ustanoviť možnosť získavania informácií uvádzaných audítorom v liste odporúčaní audítora vedeniu spoločnosti.

K bodom 16 a 17

V súlade so smernicou o akvizíciách sa vyžaduje od každej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá chce znížiť svoju kvalifikovanú účasť na základnom imaní alebo na hlasovacích právach poisťovne alebo zaisťovne, aby túto skutočnosť oznámila vopred Národnej banke Slovenska.

Zároveň sa týmto subjektom ukladá povinnosť informovať Národnú banku Slovenska, ak dôjde k zníženiu alebo zvýšeniu na základnom imaní, ak takýto podiel klesne pod hranicu stanovenú v zákone.

K bodu 18 a 19

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti na percentuálnu úpravu limitov uvedených v smernici o akvizíciách z 33% na 30%.

K bodu 20

Obdobne ako pri znižovaní svojej kvalifikovanej účasti na základnom imaní poisťovne alebo zaisťovne alebo na hlasovacích právach v nich sa v zmysle smernice o akvizíciách vyžaduje od každej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, aby vopred informovala Národnú banku Slovenska aj v prípade zvýšenia kvalifikovanej účasti na týchto subjektoch.

V súlade s príslušným ustanovením smernice o akvizíciách sa novo upravuje, že predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska sa vyžaduje pri zvýšení podielu na základnom imaní alebo hlasovacích právach podľa nových tresholdov (20%, 30% alebo 50%) a zároveň sa spresňuje situácia, kedy sú držané cenné papiere ako výsledok upisovania alebo umiestňovania cenných papierov, alebo ak dôjde k situácii, kedy nebude tieto cenné papiere alebo hlasovacie práva vlastniť v lehote do jedného roka po ich nadobudnutí.

K bodu 21

Aj rozdelenie poisťovne alebo zaisťovne by malo byť predmetom predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska.

K bodu 22

Na základe smernice sa rozširujú kritériá, ktoré musia byť splnené pri posudzovaní žiadosti na vydanie predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska pri nadobúdaní kvalifikovanej účasti na poisťovni alebo zaisťovni z dôvodu posúdenia vhodnosti nadobúdateľa a finančnej transparentnosti navrhovaného nadobudnutia.

K bodu 23

Ďalšou podmienkou pre nadobudnutie kvalifikovanej účasti je povinnosť preukázať, že nadobudnutie alebo prekročenie podielu žiadateľa na uvedených finančných inštitúciách negatívne neovplyvní jeho schopnosť plniť si všetky povinnosti uložené zákonom.

K bodu 24

Ustanovenie stanovuje, ktoré osoby podávajú žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska v prípade, že sa tieto osoby rozhodli nadobudnúť podiel na základnom imaní poisťovne alebo zaisťovne alebo na hlasovacích právach v poisťovni alebo zaisťovni. Zároveň stanovuje, ktorá osoba podáva žiadosť v prípade, že sa poisťovňa alebo zaisťovňa má stať dcérskou spoločnosťou.

K bodom 25 a 26

Týmito ustanoveniami sa podrobnejšie upravujú lehoty Národnej banky Slovenska v konaní o udelení predchádzajúceho súhlasu pri nadobúdaní kvalifikovanej účasti na poisťovni alebo zaisťovni vyplývajúce zo smernice o akvizíciách.

K bodu 27

V súlade so smernicou o akvizíciách sa upravuje povinnosť Národnej banky Slovenska prerokovať s príslušnými orgánmi dohľadu z iných členských štátov nadobúdanie podielov na poisťovni alebo zaisťovni, ak je nadobúdateľom právnická osoba z iného členského štátu. Ukladá sa povinnosť Národnej banke Slovenska prerokovať s príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu udelenie predchádzajúceho súhlasu, ak ide o majetkové prepojenie s finančnými inštitúciami členských štátov EÚ. Všetky tieto informácie sú dôležité pre príslušné orgány dohľadu pre kontrolu pri vykonávaní činností finančnými inštitúciami.

K bodom 28 a 29

Ide o zosúladenie povinností aktuára v životnom a v neživotnom poistení.

K bodu 30

Ide o legislatívne spresnenie § 48 ods. 2 vrátane doplnenia relevantného odkazu a poznámky pod čiarou k odkazu 53a, ktorá explicitne obsahuje súvisiace ustanovenia zákona o dohľade nad finančným trhom (zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), ktoré treba rešpektovať pri postupe podľa § 48 zákona o poisťovníctve (zákona č. 8/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov). Táto legislatívna úprava zároveň prispieva k zvýšeniu transparentnosti ustanovení zákona o poisťovníctve z hľadiska súvisiacich relevantných ustanovení zákona o dohľade nad finančným trhom (zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

K bodu 31

Ide o zosúladenie platného znenia so zákonom č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom.

K bodu 32

Legislatívno-technická úprava. Platné znenie zákona o poisťovníctve používa pojem poisťovacia holdingová spoločnosť a z tohto dôvodu je potrebné dodržať používanú terminológiu.

K bodom 33

Ide o legislatívnu úpravu poznámky pod čiarou k odkazu 58 tak, aby transparentne zohľadňovala relevantnú aktuálnu legislatívu, napríklad aj nový zákon č. 297/2008 Z .z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. septembra 2008.

K bodu 34

Navrhuje sa spresniť dikciu úvodných viet v § 67 ods. 1 a 5 zákona o poisťovníctve tak, aby bola transparentne vyjadrená ich súvzťažnosť k právnej úprave dohľadu nad finančným trhom v oblasti poisťovníctva. Touto úpravou sa podporí naplnenie cieľa dohľadu nad finančným trhom, ktorým je prispievať k stabilite finančného trhu ako celku (vrátane poisťovníctva), ako aj k bezpečnému a zdravému fungovaniu finančného trhu v záujme udržiavania dôveryhodnosti finančného trhu, ochrany klientov a rešpektovania pravidiel hospodárskej súťaže. Spresnená dikcia § 67 ods. 1 a 5 zároveň explicitne zohľadňuje všetky vzájomné súvislosti medzi ustanovením § 67 ods. 1 a ods. 5 a ďalšími ustanoveniami o dohľade vykonávanom podľa zákona o poisťovníctve (napríklad § 48 ods. 1, § 67 ods. 1, § 49 ods. 2 a § 52 zákona o poisťovníctve).

K bodu 35

Legislatívno-technická úprava, nakoľko v odseku 1 chýba zmienka o vydaní rozhodnutia Národnej banky Slovenska, na ktoré sa odvoláva v ďalších ustanoveniach.

K bodu 36

Ide o legislatívno-technickú úpravu, z dôvodu uvedenia nesprávneho odkazu.

K bodu 37

Podľa § 18 ods. 6 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov sú sumy hodnôt uvádzaných na výpisoch z účtov vyhotovovaných finančnými inštitúciami predmetom duálneho zobrazovania, pričom duálnemu zobrazovaniu podlieha minimálne počiatočný stav a konečný stav príslušnej hodnoty uvedený na výpise z účtu za vykazované obdobie. Keďže táto formulácia by sa netýkala poisťovní je potrebné ustanoviť obdobnú povinnosť aj v životnom poistení, ktoré slúži na investovanie finančných prostriedkov poistených. Obdobné zaokrúhľovanie podielov je aj pri kolektívnom investovaní a starobnom dôchodkovom sporení.

K bodu 38

Doplnenie prechodného ustanovenia v nadväznosti na nový režim konaní pri nadobúdaní kvalifikovaných účastí.

K bodu 39

Doplnenie transpozičnej prílohy o znenie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/44/ES, ktorá sa touto novelou zákona transponuje.

K čl. IX

Účinnosť všetkých ustanovení zákona s výnimkou ustanovenia čl. VIII § 97 zákona sa navrhuje dňom 1. januára 2009, nakoľko novela okrem ustanovení, ktoré transponujú smernicu o akvizíciách, kde je ustanovený termín transpozície na 21. marca 2009, obsahuje aj ustanovenia, ktoré si vyžadujú najskoršiu možnú účinnosť.

Čl. VIII bodu 37 (§ 97) má navrhovanú účinnosť až od roku 2010 a to v nadväznosti na potrebu vytvorenia dostatočnej časovej rezervy na vykonanie potrebných zmien.

V Bratislave 1. októbra 2008

Robert Fico v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján Počiatek v.r.

minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) vypracovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2008.

Cieľom navrhovaného zákona je implementovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/44/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/49/EHS a smernice 2002/83/ES, 2005/68/ES a 2006/48/ES v súvislosti s procesnými pravidlami a kritériami hodnotenia obozretného posudzovania nadobudnutí a zvýšení podielov vo finančnom sektore (ďalej len „smernica o akvizíciách“).

Cieľom smernice o akvizíciách je ustanovenie jednotného rámca harmonizovaných procesných pravidiel a kritérií pre obozretné posudzovanie nadobudnutia (ale aj zbavenia sa) stanovených podielov na základnom imaní alebo hlasovacích právach inštitúcií finančného trhu. Vzhľadom na čoraz väčšiu konsolidáciu finančných trhov a jeho subjektov dochádza k situácii, kedy majú konsolidované celky svoje časti vo viacerých členských štátoch. Preto bolo potrebné a účelné ustanoviť režim pre nadobudnutie kvalifikovanej účasti tak, že takéto nadobudnutie podlieha schváleniu orgánmi dohľadu vo viacerých členských štátoch. Dôležitou súčasťou tohto procesu je aj stanovenie časového rámca, v akom by sa posúdenie nadobudnutia (alebo prevodu na inú osobu) podielu orgánom dohľadu malo vykonať.

Smernica o akvizíciách sa dotýka všetkých sektorov finančného trhu, tzn. bankovníctva, kapitálového trhu, poisťovníctva, kolektívneho investovania a burzy cenných papierov. Vzhľadom na uvedené jednotlivé články návrhu zákona obsahujú novely príslušných právnych predpisov upravujúcich relevantnú oblasť finančného trhu. Okrem transpozície smernice o akvizíciách návrh zákona obsahuje aj ustanovenia, ktoré vyplývajú z potreby riešenia podnetov z aplikačnej praxe k predpisom z oblasti finančného trhu.

Prijatie navrhovaného zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, životné prostredie, rozpočty vyšších územných celkov, rozpočty obcí a nebude mať dopad na zamestnanosť, ani na tvorbu pracovných miest a organizačné zabezpečenie.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona je súčasťou postupov Slovenskej republiky v rámci zapájania sa do Lisabonského procesu prostredníctvom pridružovania k jednotlivým stratégiám a politikám EÚ.

Návrh zákona bol prerokovaný vládou Slovenskej republiky dňa 1.10.2008 s pripomienkami, ktoré sú zapracované v predkladanom materiáli.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1

Dôvodová správa

I. Všeobecná časť

Obsahom predloženého návrhu zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov je nová právna úprava úpadku, ktorá zohľadňuje osobitosti slovenského právneho, ekonomického a podnikateľského prostredia a rieši problematické otázky v tejto oblasti. Zásady a princípy pre vypracovanie tohto návrhu zákona vychádzajú z legislatívnemu zámeru zákona o úpadku, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky uznesením č. 714 zo dňa 16. júla 2003.

Súčasná slovenská legislatíva upravujúca usporiadanie majetkových pomerov dlžníka v úpadku je značne nevyhovujúca. Stav nespokojnosti s existujúcimi koncepčnými riešeniami, štruktúrou, zrozumiteľnosťou a koherentnosťou súčasnej legislatívy vyvolal potrebu jej novej úpravy. Novelizácia doterajšieho zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov by vzhľadom na zmenu v celkovej koncepcii insolvenčného systému nebola vhodnou metódou novej právnej úpravy. Predkladateľ preto pristúpil k vypracovaniu a predloženiu nového samostatného zákona o konkurze a reštrukturalizácií.

Jednotlivé jurisdikcie sveta je možné podľa vplyvu legislatívy na systém riešenia úpadku rozdeliť do viacerých kategórií, od výrazne pro-dlžníckych až po výrazne pro- veriteľské právne úpravy. Napriek tomu, že samotné rozdelenie insolvenčných systémov na pro-veriteľské a pro-dlžnícke je v mnohých ohľadoch rozporuplné a ťažko rozlíšiteľné (napr. mnohé opatrenia, ktoré sa na prvý pohľad javia byť na prospech veriteľa, sú v skutočnosti na prospech dlžníka), základný pro-veriteľský smer sa javí ako žiadúci pre podporu optimálneho rozvoja podnikateľského prostredia. Pro-veriteľský smer umožňuje veriteľom účinne sa chrániť pred dôsledkami úpadku dlžníka a potláča zásahy zákona do komerčného postavneia strán pred úpadkom na rozumnú mieru. Predvídateľnosťou a zvýšenou mierou právnej istoty stimuluje obeh kapitálu a zlacňuje cenu peňazí.

Tento smer je v súčasnosti reprezentovaný najmä Veľkou Britániou a krajinami, ktoré do istej miery vychádzali z anglo-saských právnych konceptov, Nemeckom, Holandskom, Švédskom a Japonskom. Na opačnej strane stoja krajiny stanovujúce pro-dlžnícky orientované systémy franko-hispánskeho smeru, najmä Francúzsko, Španielsko, Portugalsko, Grécko, Belgicko a väčšina latinsko- amerických krajín. Tretia veľká skupina krajín sa sformovala okolo zlatej strednej cesty, napr. USA, či Rakúsko. Z uvedeného hrubého náčrtu vyplýva, že klasické rozdelenie právnych systémov na tzv. „anglo-americké“ a „civilistické“ je z hľadiska insolvenčných systémov irelevantné.

Práve rakúska úprava je veľmi podobná súčasnej slovenskej úprave, ktorá sa v praxi zjavne neosvedčila. Postavenie veriteľov v prípade úpadku dlžníka je v Slovenskej republike veľmi slabé. Berúc do úvahy samotnú dĺžku konkurzného konania (3- 7 rokov), vymáhanie pohľadávok prostredníctvom konkurzu je značne neefektívne. Rozsah uspokojenia pohľadávok nezabezpečených veriteľov je veľmi obmedzený, zabezpečeným veriteľom sa málokedy podarilo cez konkurz uspokojiť viac než 5 až 10% zo svojej pohľadávky voči úpadcovi. Aktívna účasť veriteľov v priebehu konkurzu a počet reálnych prípadov úspešného vyrovnania sú zanedbateľné. Z uvedených dôvodov zvyčajne veritelia pristupovali ku konkurzu najmä za účelom oficiálneho odpísania nevymožiteľných pohľadávok.

Navrhovaná právna úprava riešenia insolvencie sa pridŕža pro-veriteľsky orientovaného smeru, aj keď, samozrejme, dlžník neostáva bez akejkoľvek ochrany. Zároveň sa ustanovuje možnosť vykonania reštrukturalizácie. Reforma sa snaží stimulovať podnikateľov, aby siahli po reštrukturalizácií ako preferovanej forme riešenia situácie podniku v ťažkostiach, a to najmä odstránením niektorých koncepčných obmedzení, ktoré boli doteraz uplatňované pri úprave vyrovnania.

Medzi ciele novej právnej úpravy patrí zamedzenie straty hodnoty majetku úpadcu v období bezprostredne pred začatím konania a počas konania; zabezpečenie zrýchlenia konania a prijatie opatrení, ktoré stimulujú dotknuté strany urýchlene konať a v konaní postupovať pro-aktívne; naznačenie východísk pre neformálne reštrukturalizácie, ktoré by predstavovali alternatívy formálneho konania pred súdom; zvýšenie štandardov zodpovednosti všetkých strán zúčastnených v konaní, najmä však správcov; zabezpečenie konzistencie cieľov reformy konkurzného práva s právom zabezpečenia záväzkov a koherentnosti celej právnej úpravy; odstránenie alebo prinajmenšom zúženie priestoru pre korupciu a odstránenie doterajšej absencie medzinárodného práva súkromného a procesného v oblasti konkurzu.

Účelom návrhu zákona o konkurze a reštrukturalizácií je umožniť kolektívne uspokojenie veriteľov dlžníka, ktorý je v úpadku, a to speňažením jeho majetku alebo vyriešením jeho majetkových pomerov iným spôsobom prijateľným pre veriteľov, v každom prípade však tak, aby bola miera uspokojenia veriteľov pokiaľ možno čo najväčšia.

Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet. Prijatie návrhu nebude mať ekonomický vplyv, environmentálny vplyv. Môže mať vplyv na zamestnanosť, ktorý nie je možné odhadnúť.

Návrh zákona je potrebné prerokovať v Rade hospodárskej a sociálnej dohody.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná ako aj s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTInávrhu zákona o konkurze a reštrukturalizáciis právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie1.Navrhovateľ zákona : vláda Slovenskej republiky2.Názov návrhu zákona : zákon o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii :a)návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení, odporúčané v prílohe Prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integrácie do vnútorného trhu Únie (Biela kniha), screeningu. Problematika je obsiahnutá ako krátkodobá priorita v rámci ekonomických kritérií v Partnerstve pre vstup a taktiež v Národnom programe pre prijatie acquis communataire. Materiál sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2004, b)nevyplývajú zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky ku kapitole č. 5 ani č. 24.4.Problematika návrhu zákona :a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:- v Nariadení Rady (ES) č. 1346/2000 o konkurznom konaní - v Smernici č. 98/26/ES Európskeho parlamentu a Rady z 19.mája 1998 o konečnom zúčtovaní v platobných zúčtovacích systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov, uvedená smernica je primárne transponovaná v zákone č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov- v Smernici č. 2001/17/ES Európskeho parlamentu a Rady z 19. marca 2001 o reorganizácii a likvidácii poisťovacích spoločností- v Smernici č. 2001/24/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 4. apríla 2001 o reorganizácii a likvidácii úverových ústavov, - v Smernici č. 2002/47/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 6. júna 2002 o dohodách o finančných zárukách.Uvedené smernice sa dotýkajú problematiky navrhovaného zákona iba okrajovo, vo väčšej miere by už mali byť transponované do právnych predpisov v oblasti finančného a bankového práva. Dané oblasti nie sú vo vecnej gescií predkladateľa. V súvislosti s návrhom zákona o konkurze a reštrukturalizácií sa preto predkladateľ zaoberal iba ich časťami týkajúcimi sa konkurznej problematiky. b) c) d) nie je upravená v práve Európskej únie5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie : Upravovaná problematika je v úplnom súlade s právom Európskych spoločenstiev.6.Gestor (spolupracujúce rezorty) : Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republikyMinisterstvo financií Slovenskej republikyNárodná banka Slovenska7.Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie :Bez účasti expertov.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov

a vplyvov na zamestnanosť

1.Návrh zákona nezakladá nároky na verejné financie.

2.Návrh zákona je v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky.

3.Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.

4.Návrh zákona môže ovplyvniť zamestnanosť, je problematické odhadnúť, či priaznivo alebo nepriaznivo. V prípade úspešnej reštrukturalizácie dlžníka je možné, že si vyžiada zvýšenie počtu pracovníkov.

II. Osobitná časť

K § 1

Účel zákona

Účelom návrhu zákona je usporiadať majetkové pomery dlžníka v prípade jeho úpadku a to formou reštrukturalizácie jeho podniku alebo generálnou exekúciou jeho majetku. Spoločným znakom týchto foriem usporiadania majetkových pomerov dlžníka je uspokojenie veriteľov dlžníka v čo najvyššej miere a podľa možností v čo najkratšom čase. Rozdeľujúcim znakom týchto foriem usporiadania majetkových pomerov dlžníka je hľadisko zachovania podniku dlžníka. V prípade reštrukturalizácie je zachovanie podniku dlžníka základným predpokladom úspechu reštrukturalizácie. Naproti tomu v konkurze spravidla pôjde o rýchle ukončenie prevádzkovania podniku dlžníka a následný rozpredaj majetku dlžníka za účelom kolektívneho uspokojenia veriteľov dlžníka. I keď konkurz – tak ako je upravený návrhom zákona – predpokladá rýchlu likvidáciu podniku dlžníka, ponúka aj riešenie na zachovanie tohto podniku, avšak len v prípadoch, ak to prinesie pre veriteľov vyššiu mieru ich uspokojenia ako v prípade konkurzu s čisto likvidačným charakterom.

K § 2

Vylúčenie použitia zákona

S pôsobnosti zákona je vylúčený štát ako aj štátne rozpočtové organizácie, štátne fondy, NBS, Garančný fond investícii a fond ochrany vkladov. Z pôsobnosti zákona sú vylúčené tiež všetky tie právnické prípadne aj fyzické osoby, za ktorej všetky záväzky ručí alebo inak zodpovedá štát. Ak štát poskytne generálnu záruku za všetky záväzky určitej osoby, nie je dôvod, aby sa jej majetkové pomery riešili konkurzom prípadne reštrukturalizáciou, nakoľko veritelia tejto osoby sa môžu – ak dlžník neplní riadne a včas – domáhať splnenia svojich záväzkov priamo od štátu a nie je potrebné ich uspokojovať kolektívne, resp. prostredníctvom plánu.

K § 3

Úpadok

Všeobecne sa definujú pojmy platobná neschopnosť a predĺženie. V prípade platobnej neschopnosti sa tento pojem definuje v súlade s doterajšiu právnou úpravou. Čiastočná úprava nastala len v presnejšom vymedzení počtu veriteľov, ktorý je jedným z predpokladov preto, aby sa majetkové pomery dlžníka riešili inak ako bežnou exekúciou. Čo sa týka predlženia, doterajšia právna úprava tento pojem používala, avšak bližšie tento pojem nedefinovala. Návrh zákona definuje predĺženie ako stav kedy splatné záväzky dlžníka presahujú majetok dlžníka. Aby nedochádzalo k pochybnostiam ako zistiť hodnotu záväzkov a majetku na účely posúdenia predĺženia, návrh zákona presne vymedzuje spôsob tohto zisťovania a to, čisto ich účtovnou hodnotou. Nakoľko predlženie a jeho účtovné vyjadrenie je možné zistiť len pri osobách, ktoré majú povinnosť viesť účtovníctvo, zákon obmedzuje posudzovanie úpadku dlžníka vo vzťahu k jeho predlženiu len na osoby, ktoré účtujú podľa zákona o účtovníctve.

K § 4

Povinnosť predchádzania úpadku

Všeobecne sa upravuje povinnosť predchádzať úpadku. V odseku 2 sa presnejšie vymedzuje povinnosť dlžníka účtujúce podľa osobitného predpisu – spravidla podnikateľa – starostlivo sledovať vývoj svojej finančnej situácie ako aj pohyb svojho majetku a záväzkov tak, aby mohol včas prijať opatrenia, či už na predídenie úpadku, navrhnutia neformálnej reštrukturalizácie alebo včasného podania návrhu na formálnu reštrukturalizáciu – a ak nie sú dané možnosti ani na jedno z týchto riešení – aby mohol riadne a včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu tak, ako mu to ukladá zákon.

Najúčinnejším spôsobom riešenia úpadku – tak, aby podnik dlžníka zostal zachovaný, aby akcionári dlžníka neprišli o svoje vklady do imania dlžníka a aby veritelia boli uspokojený v čo najvyššej miere spravidla úplne – je neformálna reštrukturalizácia. Ide o riešenie, ktoré nestresuje podnik formálnym postupom ani negatívnou publicitou – ale naopak – v prípade úspešnej neformálnej reštrukturalizácie prezentuje podnik ako podnik, ktorému veritelia dôverujú. Nakoľko neformálna reštrukturalizácia je neformálny spôsob riešenia problémov podniku, zákon ako taký nemôže upravovať neformálnu reštrukturalizáciu. Nakoľko však ide o najúčinnejší a najvhodnejší spôsob riešenia úpadku, resp. hroziaceho úpadku, návrh zákon aspoň vo všeobecnosti tento spôsob riešenia úpadku resp. hroziaceho úpadku, označuje.

K § 5

Všeobecne sa deklaruje povinnosť súdu, správcu, veriteľských orgánov postupovať pri riešení úpadku dlžníka tak, aby dosiahli pre veriteľov čo najvyššiu mieru ich uspokojenie. Zároveň sa všeobecne upravuje povinnosť dlžníka poskytovať pri riešení svojho úpadku všetku súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo požadovať.

K § 6

Vyslovuje sa zásada rovnosti jednotlivých veriteľov.

K § 7

Konanie s odbornou starostlivosťou

Definuje sa pojem odborná starostlivosť nakoľko návrh zákona tento pojem používa často. Cieľom vymedzenia tohto pojmu je ponúknuť základné pravidlo ako tento pojem v spojení s jednotlivými ustanoveniami návrhu zákona vykladať.

K § 8

Zabezpečovacie právo

Vymedzuje sa pojem zabezpečovacie právo. I keď ide o pojem bežný, aby v budúcnosti nedochádzalo k zamieňaniu tohto pojmu napr. s ručením, presne sa určuje, ktoré zabezpečovacie prostriedky sa zabezpečovacím právom rozumejú. Rovnako sa vymedzuje pojem zabezpečená pohľadávka z rovnakého dôvodu, t.j. aby napr. nedošlo k stotožneniu pohľadávky zabezpečenej ručením a pohľadávky zabezpečenej záložným právom.

K § 9

Spriaznená osoba

Definuje sa pojem spriaznená osoba. Význam definovania tohto pojmu je v tom, aby pri posudzovaní určitých úkonov bolo možné rozlišovať úkony urobené s osobami, ktoré nemajú žiaden vzťah k veci, a osobami, pri ktorých z dôvodu definovaných väzieb, možno predpokladať – a teda i prezumovať – zainteresovanosť vo vzťahu k posudzovanej veci.

K § 10

Bežné právne úkony

Definujú sa bežné právne úkony. Nakoľko prvé účinky spojené s reštrukturalizáciou ako aj konkurzom sú spojené už so začatím konania a jedným z týchto účinkov je povinnosť dlžníka obmedziť výkon činnosti len na bežné právne úkony, návrh zákona ma za cieľ ponúknuť základné posudzovanie tohto pojmu. V prvých dvoch odsekoch sa tieto pojmy definujú všeobecne; v odseku 3 sa negatívne vymedzuje čo sa za bežný právny úkon nepovažuje – ide však len o vymedzenie príkladmé a teda nie úplné.

K § 11

Návrh na vyhlásenie konkurzu

Podanie návrh na vyhlásenie konkurzu je prvým krokom k zahájeniu prísne formálneho spôsobu likvidácie dlžníka, ktorý je v úpadku, s cieľom dosiahnuť pre jeho veriteľov čo najvyššiu možnú mieru ich uspokojenia. Aktívne legitimovaný na podanie návrhu je dlžník, resp. osoba konajúca menom dlžníka, ako aj veriteľ, voči ktorému je dlžník 30 dní v omeškaní s plnením peňažného záväzku, za predpokladu že možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka. Návrh zákona príkladmo upravuje, kedy je nepochybné predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka a to v prípade judikovaných pohľadávok.

I keď aktívne legitimovaný na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu je aj veriteľ, návrh na vyhlásenie konkurzu by mal v prvom rade podať dlžník. Dlžník má najlepšie informácie o svojej finančnej situácii, resp. o stave svojho majetku a záväzkov ako aj budúcom vývoji jeho postavenia na trhu – a preto by mal vedieť najlepšie zhodnotiť kedy je potrebné začať formálne konkurzné konanie tak, aby veritelia mohli byť uspokojený v čo najvyššej miere. Včasné podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu garantuje zachovanie majetku dlžníka pre uspokojenie jeho veriteľov ako aj predídenie vzniku ďalších záväzkov, ktoré budú znižovať mieru uspokojenie všetkých veriteľov dlžníka. Z tohto dôvodu zákon upravuje povinnosť dlžníka ako aj osôb konajúcich menom dlžníka včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Včasnosť podania tohto návrhu zákon vymedzuje 30 dňovou lehotou od kedy sa dlžník dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Význam tejto povinnosti je zdôraznený zodpovednosťou dlžníka ako aj osôb konajúcich menom dlžníka za neskoré podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Návrh zákona tiež konštruuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o výške škody, ktorá veriteľom vznikla, ak návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný včas. Aj keď sa táto zodpovednosť vzťahuje aj na dlžníka, pre veriteľov bude rozhodujúce vymáhať túto škodu spravidla na štatutárnych orgánoch, nakoľko dlžník po zrušení konkurzu nebude mať už žiaden majetok, z ktorého by túto škodu mohol nahradiť. Aby nedochádzalo ku zneužívaniu podávania návrhov na vyhlásenie konkurzu zo strany veriteľa (napr. ako prostriedok konkurenčného boja) upravuje sa tiež zodpovednosť veriteľa za podanie neodôvodnených návrhov. Aby sa títo veritelia neskrývali za spoločnosti, ktorých ručenie za ich záväzky je limitované, rozširuje sa táto zodpovednosť aj na osoby konajúce za veriteľa pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu.

K § 12

Náležitosti návrhu

Upravujú sa náležitosti návrhu na vyhlásenie konkurzu. Okrem náležitosti podľa Občianskeho súdneho poriadku sa v návrhu musia vždy uviesť skutočnosti, ktoré oprávňujú navrhovateľa podať návrh, t.j. ktoré mu zakladajú aktívnu legitimáciu. V prípade veriteľského návrhu podstatnou náležitosťou návrhu okrem označenia pohľadávky – ktorá mu zakladá aktívnu legitimáciu – je aj označenie skutočností, ktoré odôvodňujú platobnú neschopnosť dlžníka. Všetky skutočnosti uvedené v návrhu musia byť doložené listinami, ktoré ich osvedčujú; pri pohľadávke veriteľa musia tieto listiny pohľadávku preukazovať. Za takéto listiny zákon označuje písomné uznanie pohľadávky alebo exekučný titul. K návrhu dlžníka je tiež potrebné pripojiť aj zoznam záväzkov a zoznam majetku (podrobnosti týchto zoznamov bude upravovať vykonávací predpis, ktorý vydá MS SR) ako aj zoznam spriaznených osôb. Zmysel prikladania zoznamu spriaznených osôb je v tom, aby správca neskôr v prípade vyhlásenia konkurzu mal uľahčenú úlohu pri posudzovaní tých právny úkonov, ktoré dlžník urobil so svojimi spriaznenými osobami (t.j. aby im mohol odporovať). Ak čo i len jedna s uvedených náležitostí návrhu nebude splnená, súd návrh vždy odmietne.

K § 13

Preddavok

Upravuje sa povinnosť navrhovateľa zložiť na účet súdu preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu. Túto povinnosť za určitých podmienok nemá likvidátor. Odmenu a výdavky predbežného správcu v tom prípade hradia štatutárne orgány dlžníka.

K § 14

Začatie konkurzného konania

Nakoľko už zo samotným začatím konkurzného konania sú spojené prvé účinky, je potrebné viazať začatie konkurzného konania nie na podanie návrhu ale na vydanie uznesenia súdu o začatí konkurzného konania potom, čo súd preskúmal formálne náležitosti návrhu a zistil, že sú všetky zákonom ustanovené predpoklady splnené. Význam formálneho začatia konkurzného konania je najmä v prípade veriteľského návrhu, kedy súd ma už z návrhu za preukázané, že veriteľ má voči dlžníkovi pohľadávku 30 dní po lehote splatnosti a že listiny pripojené k návrhu veriteľa osvedčujú platobnú neschopnosť dlžníka.

Po začatí konkurzného konania je dlžník povinný obmedziť výkon svojej činnosti len na bežné právne úkony. Ak dlžník túto povinnosť nedodrží, t.j. urobí právny úkony iný ako bežný právny úkon, správca môže takémuto právnemu úkonu bez ďalšieho v konkurze odporovať. Sankcia prípadnej odporovateľnosti právnym úkonom prichádza do úvahy len ak súd vyhlási na majetok dlžníka konkurz. Ak súd zastaví konkurzné konanie pre osvedčenie platobnej schopnosti dlžníka, právne úkony, ktoré dlžníka urobil počas konkurzného konania i keď nešlo o bežné právne úkony, sú platné a nie je možné ich spochybňovať. Okrem obmedzenia činnosti dlžníka zákon viaže vznik prvých účinkov konkurzného konania zo samotným začatím konkurzného konania. Uvedené vychádza z konceptu zachovania rovnosti medzi jednotlivými veriteľmi a zo snahy zabrániť individuálnym výkonom práv veriteľom na poslednú chvíľu tesne pred vyhlásením konkurzu.

K § 15

Späťvzatie návrhu

Právo disponovať konaním je jedným zo základných práv účastníka konania a umožňuje sa aj navrhovateľovi v konkurznom konaní, obmedzené je však časovo do vyhlásenia konkurzu. Vzhľadom na to, že navrhovateľov môže byť viac napr. aj z dôvodu pristúpenia do konania, bude potrebné získať pri späťvzatí návrhu aj ich súhlas.

K § 16

Prerušenie konania

Vzhľadom na to, že prioritou je zachovanie a reštrukturalizácia dlžníka, súd preruší konkurzné konanie, ak sú splnené podmienky na začatie reštrukturalizačného konania. V prípade, že reštrukturalizačné konanie súd nepovolí, odpadne prekážka, pre ktorú bolo konkurzné konanie prerušené. Účinky povolenia reštrukturalizácie sa prejavia v povinnosti súdu zastaviť konkurzné konanie.

Druhým prípadom prerušenia konkurzného konania je, ak dlžník preukáže, že poveril správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku. Ak na základe tohto posudku a za splnenia ostatných podmienok reštrukturalizáciu dlžníka súd povolí, zároveň podľa odseku 1 konkurzné konanie zastaví, inak v prerušenom konaní po 30 dňoch pokračuje. Na opätovný pokus dlžníka o prerušenie konkurzného konania z dôvodu poverenia správcu vypracovať reštrukturalizačný posudok súd už neprihliada.

K § 17

Zastavenie konkurzného konania pre zaplatenie pohľadávky

Súd zastaví konkurzné konanie, ak dlžník v čase do vyhlásenia konkurzu preukáže, že splatné pohľadávky svojich veriteľov zaplatil.

K § 18

Vyhlásenie konkurzu na základe návrhu dlžníka

Ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva dlžník, rozumie sa tým, že je v úpadku, čo podloží zoznamom svojho majetku a zoznamom svojich záväzkov, prípadne poslednou účtovnou závierkou a správou audítora podľa § 17. Súd následne v lehote piatich dní vyhlási na majetok dlžníka konkurz. V prípade, že súd má pochybnosti o majetnosti dlžníka, v dôsledku čoho by musel zastaviť konkurzné konanie, ustanoví mu predbežného správcu.

K § 19

Vyhlásenie konkurzu na základe návrhu veriteľa

Ak začatie konkurzného konania navrhuje veriteľ, súd zašle rovnopis návrhu aj s prílohami dlžníkovi, bez možnosti náhradného doručenia. Dlžník môže osvedčiť v lehote 10 dní svoju platobnú schopnosť. Ak v tejto lehote dlžník dostatočne neosvedčí svoju platobnú schopnosť, môže mu súd určiť dodatočnú 10-dňovú lehotu na predloženie ďalších dôkazov. Ak sa na základe týchto dôkazov osvedčí platobná schopnosť dlžníka, súd konkurzné konanie uznesením zastaví. Toto uznesenie sa doručuje všetkým účastníkom konkurzného konania a zverejňuje sa v Obchodnom vestníku. Zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku zanikajú obmedzenia dlžníka účinkami začatia konkurzného konania.

Proti tomuto uzneseniu o zastavení konania sa môže odvolať len veriteľ, ktorý je účastníkom konkurzného konania. Toto odvolanie nemá odkladný účinok. Odvolací súd môže potvrdiť rozhodnutie o zastavení konania alebo vyhlásiť konkurz na majetok dlžníka.

Ak dlžník neosvedčí svoju platobnú schopnosť, prípadne nedoplní relevantnými dôkazmi svoju platobnú schopnosť ani v dodatočnej lehote, súd do piatich dní vyhlási konkurz alebo ustanoví predbežného správcu, ak má pochybnosť o majetnosti dlžníka.

Zákon podľa § 26 umožňuje ešte zastaviť konanie, ak dlžník do vyhlásenia konkurzu zaplatí všetky splatné pohľadávky veriteľov, ktorí sú účastníkmi konkurzného konania.

K § 20

Zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku

Ak predbežný správca ustanovený súdom na zistenie majetnosti dlžníka informuje súd, že majetok dlžníka nebude postačovať ani na úhradu nákladov konania, súd konanie uznesením zastaví pre nedostatok majetku. Uznesenie sa doručí všetkým účastníkom konania a zverejní v Obchodnom vestníku. Na rozdiel od uznesenia o zastavení konkurzného konania z dôvodu osvedčenia dlžníkovej platobnej neschopnosti, odvolanie voči uzneseniu o zastavení konania pre nedostatok majetku môže podať i veriteľ dlžníka, ktorý nemusí byť účastníkom konkurzného konania. Obmedzenia vyplývajúce z účinkov začatia konkurzného konania zanikajú až právoplatnosťou uznesenia o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku. Dlžník, zapísaný v obchodnom registri, bude po oznámení zastavenia konania pre nedostatok majetku príslušnému súdu vymazaný z obchodného registra.

Ak do tridsiatich dní súd nezistí nemajetnosť dlžníka, vyhlási konkurz.

K § 21

Predbežný správca

Predbežný správca je povinný aj podľa pokynov súdu zistiť majetnosť dlžníka pre účely ďalšieho postupu v konkurznom konaní. Vychádza pritom nielen z hodnoty majetku dlžníka, ale aj z hodnoty majetku, o ktorý sa zmenšil majetok dlžníka takými právnymi úkonmi, ktoré sú s veľkou pravdepodobnosťou odporovateľnými právnymi úkonmi a ktoré ukracujú veriteľov dlžníka. Ustanovenia o oprávneniach správcu pri zisťovaní majetku v konkurze sa vzťahujú aj na činnosť predbežného správcu, pričom dlžník je povinný poskytnúť mu potrebnú súčinnosť.

Odsek 3 upravuje nárok predbežného správcu na odmenu a úhradu preukázaných výdavkov, ktoré sa uhrádzajú z preddavku, ktorý bol zložený na účet súdu pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu. Zákon rieši aj prípady, keď nárok na odmenu a náhradu výdavkov správcu bude prevyšovať sumu preddavku a keď nebude postačovať, môže byť uplatnená v konkurze ako pohľadávka proti podstate.

K § 22

Uznesenie o vyhlásení konkurzu

Súd pri vydaní uznesenia o vyhlásení konkurzu zároveň ustanoví správcu. Ak už bol ustanovený predbežný správca, ustanoví túto osobu za správcu. Veritelia môžu správcu na prvej schôdzi veriteľov vymeniť, na ďalšej schôdzi už len zo zákonom stanovených dôvodov. Uznesenie o vyhlásení konkurzu sa doručuje účastníkom konkurzného konania a správcovi a zverejňuje sa v Obchodnom vestníku. Odvolanie môže podať len dlžník, ak nebol navrhovateľom. Toto odvolanie nemá odkladný účinok Na rozhodnutie o odvolaní má súd 30-dňovú lehotu a rozhoduje podľa stavu v čase rozhodovania súdu prvého stupňa.

K § 23

Začatie konkurzu

Vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka začína konkurz. Okamih začatia konkurzného konania je spojený so zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Týmto okamihom začína v konkurznom konaní nová fáza označovaná v zákone tiež ako konkurz. Od tohto okamihu sa dlžník stáva úpadcom a v zákone je ďalej označovaný ako úpadca.

K § 24

Účastníci konkurzného konania

Vymedzujú sa účastníci konkurzného konania. Účastníkmi konkurzného konania do vyhlásenia konkurzu je vždy dlžník a veriteľ, ktorý podal návrh na vyhlásenie konkurzu, ak ho nepodal dlžník a veritelia, ktorí preukázali, že sú podľa tohto zákona oprávnení podať návrh na vyhlásenie konkurzu a ktorí teda na základe rozhodnutia súdu pristúpili do konania. Po vyhlásení konkurzu sa rozširuje okruh účastníkov konkurzného konania, na všetkých veriteľov, ktorí riadne podali prihlášku svojej pohľadávky voči dlžníkovi. Osoby, ktorých práv a povinností sa konkurzné konanie dotýka ako napríklad záložca, ktorý nie je totožný s osobou úpadcu, majú obmedzené postavenie účastníka konkurzného konania.

K § 25

Vstup do konania

Zákon rozlišuje vstup do konania osoby, ktorá nie je účastníkom konkurzného konania a na ktorú veriteľ dlžníka svoju pohľadávku alebo jej časť previedol alebo na ktorého pohľadávka, uplatňovaná v konkurze, prešla. Nejde o zámenu účastníkov, keď jedna osoba z konania vystupuje a na jeho miesto nastupuje iná osoba. Postavenie účastníka konkurzného konania zaniká, ak na nového nadobúdateľa alebo na viac nadobúdateľov prešli alebo boli prevedené všetky pohľadávky pôvodného účastníka konania. Súd rozhoduje v 10 dňovej lehote po predložení všetkých zákonom požadovaných dokumentov.

K § 26

Potvrdenie nadobudnutia pohľadávky

Ide o prípad prechodu alebo prevodu pohľadávky alebo jej časti na inú osobu, ktorá už účastníkom konkurzného konania je. Nejde o zmenu účastníka konania, keď po začatí konania nastane skutočnosť prevodu alebo prechodu pohľadávky, keď nadobúdateľ vstupuje do konania na miesto doterajšieho účastníka konania. Súd rozhoduje v 10 dňovej lehote po predložení všetkých zákonom požadovaných dokumentov.

K § 27

Zánik postavenia účastníka

Postavenie účastníka v konkurznom konaní zaniká zánikom celej ním uplatňovanej pohľadávky, prechodom takejto pohľadávky na inú osobu alebo prevodom pohľadávky.

Ak dôjde k zániku, prechodu alebo prevodu časti pohľadávky, zaniká jeho právo uplatňovať si práva spojené s touto pohľadávkou v pôvodnom rozsahu.

K § 28

Prihlasovanie pohľadávok

Na rozdiel od platnej úpravy upúšťa od mechanizmu preskúmavania pohľadávok na prieskumnom pojednávaní. Aj z toho dôvodu zákon stanovuje lehotu na prihlásenie pohľadávok veriteľov.

Veritelia si po vyhlásení konkurzu do 45 dní prihlasujú svoje pohľadávky. Predbežne si podávajú prihlášky aj veritelia, ktorí na základe zabezpečovacích inštitútov a garančných inštitúcií budú povinné plniť záväzky za úpadcu. Oddelene sa uspokojujú veritelia, ktorých pohľadávky sú zabezpečené zabezpečovacím právom. Na rozdiel od platnej právnej úpravy sa pohľadávky neprihlasujú len na súde, ale paralelne aj u správcu. Účelom je odbremenenie súdov od administratívnych úloh spojených s prihlasovaním pohľadávok na súde.

K § 29

Náležitosti prihlášky

Veritelia si budú prihlasovať svoje pohľadávky vyplnením zákonom požadovaných údajov na predpísaných tlačivách schválených ministerstvom spravodlivosti, čo by malo prispieť k rýchlejšiemu preskúmavaniu prihlásených pohľadávok a zamedzí sa tým aj predlžovaniu konania upozorňovaním na doplnenie nedostatkov prihlášok. Správca ani súd už nebudú povinní upozorňovať na nedostatky prihlášky.

V odsekoch 2 až 10 sú podrobné obsahové náležitosti prihlášok.

K § 30

Zoznam pohľadávok

Správca je povinný priebežne zostavovať zoznam prihlásených pohľadávok tak, aby vyhotovil konečný zoznam pohľadávok do 40 dní od vyhlásenia konkurzu, pričom túto lehotu môže súd predĺžiť vo výnimočných prípadoch predĺžiť. Úpadca na výzvu správcu poskytne v určenej lehote vyjadrenie k zoznamu pohľadávok. Správca zabezpečí zverejnenie informácie, kde a kedy možno do zoznamu nahliadať.

K § 31

Popretie a zistenie pohľadávky

Po dôkladnom preskúmaní pohľadávok správcom, s prihliadnutím na vyjadrenie úpadcu je správca povinný spornú pohľadávku poprieť do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok tak, že uvedie dôvod a rozsah popretia do zoznamu pohľadávok. Správca môže popretú pohľadávku písomne uznať v určenej lehote a takáto pohľadávka sa považuje za zistenú, čo taktiež zapíše do zoznamu pohľadávok.

Na rozdiel od platnej úpravy môže podľa navrhovaného zákona popierať pohľadávky len správca. Každý veriteľ má však prístup do správcovho spisu a môže sa obracať na správcu s podnetmi na popretie aj správcom nepopretých pohľadávok. Ak však podá podnet na popretie pohľadávky oddelený veriteľ, aby poprel zabezpečenú pohľadávku iného oddeleného veriteľa, správca je povinný zabezpečenú pohľadávku poprieť. Spôsob vybavenia podnetu zapíše správca do zoznamu pohľadávok a písomne o vybavení podnetu informuje veriteľa. Právo obracať sa na správcu s podnetmi na zapretie pohľadávky má aj úpadca.

Veriteľ popretej pohľadávky sa môže obrátiť v 90 dňovej lehote od vyhlásenia konkurzu na súd a domáhať sa určenia výšky, právneho dôvodu, poradia a ďalších zákonom ustanovených skutočností.

Zistenie pohľadávky je napríklad relevantné pre umožnenia účasti veriteľa zistenej pohľadávky na schôdzi veriteľov a výkonu hlasovacieho práva na takejto schôdzi.

K § 32

Zodpovednosť veriteľa za správnosť prihlášky

Zákon na rozdiel od platnej úpravy sa zavádza osobitná zodpovednosť veriteľov za správnosť podanej prihlášky v prípadoch, ak ide o zjavne neodôvodnenú prihlášku, čo zákon podrobne upravuje. Veriteľ sa však zbaví zodpovednosti ak preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou. Súd uloží na návrh správcu veriteľovi pokutu, ktorá je príjmom dotknutej podstaty.

K § 33

Veriteľské orgány

Veriteľskými orgánmi sú schôdze veriteľov a veriteľský výbor, ktorý volia nezabezpečení veritelia.

K § 34

Pokiaľ ide o schôdzu veriteľov, zákon rozlišuje medzi tzv. prvou schôdzou a ďalšími schôdzami. Účelom prvej schôdze je voľba veriteľského výboru a na rozdiel od reštrukturalizácie je v konkurze predmetom prvej schôdze aj tzv. "potvrdenie" správcu v jeho funkcii zo strany veriteľov, prípadne jeho výmena. Prvú schôdzu zvoláva správca uverejnením oznámenia v Obchodnom vestníku do 30 dní od vyhlásenia konkurzu tak, aby sa konala najskôr na 61. deň a najneskôr 65. deň od vyhlásenia konkurzu, v tomto čase už budú pohľadávky zistené, prípadne popreté.

Zákon upravuje, kto môže žiadať o zvolanie ďalšej schôdze a čo všetko musí byť v žiadosti vymedzené a ako a uhrádzajú trovy zvolania a konania schôdze veriteľov.

Rieši sa aj prípad, ak správca napriek svojej povinnosti nezvolal schôdzu veriteľov, v takomto prípade ju zvolá súd.

K § 35

Schôdza veriteľov

Na schôdzi veriteľov majú právo hlasovať a zúčastniť sa veritelia, ktorých pohľadávky sú v čase konania schôdze zistené a veritelia s podmienenými pohľadávkami, ktorí si uplatňujú pohľadávku za veriteľov úpadcu, v rozsahu, v ktorej si takýto veritelia neuplatňujú svoje pohľadávky.

Na schôdzi veriteľov sa na základe povolenia prípadne žiadosti predsedajúceho zúčastňuje aj úpadca, prípadne jeho štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, ktorí sú povinní odpovedať na položené otázky.

Predmet schôdze sa môže týkať len záležitosti uvedenej v oznámení o zvolaní schôdze veriteľov, prípadne aj o inej záležitosti, ale len so súhlasom všetkých veriteľov oprávnených na schôdzi hlasovať.

Zápisnica obsahuje informácie o priebehu schôdze, ako aj znenia prijatých uznesení a zapisujú sa do nej aj odôvodnené námietky veriteľov o rozpore uznesenia so spoločným záujmom veriteľov. Zápisnica s takýmito odôvodnenými námietkami bude dôležitá ako podklad pre prípadné zrušenie uznesenia schôdze, ak súd rozhodne, že uznesenie je v rozpore so spoločným záujmom veriteľov.

Súd rozhodujúci o spornej otázke môže do rozhodnutia vo veci pozastaviť účinnosť napadnutého uznesenia a tým zabrániť prípadnej škode hroziacej z vykonania napadnutého uznesenia.

K § 36

Hlasovanie schôdze veriteľov o výmene správcu

Účelom tohto ustanovenia je umožniť veriteľom rozhodnúť o tom, kto bude správcom. Uvedené bude obzvlášť dôležité v prípadoch, ak veritelia nebudú spokojní so správcom ustanoveným súdom v uznesení o vyhlásení konkurzu. V takom prípade môžu hneď na prvej schôdzi odvolať súdom ustanoveného správcu a zvoliť vlastného správcu. Ak nebude zvolený nový správca, neprihliada sa na ani na hlasovanie o odvolaní doterajšieho správcu. Okamih potvrdenia ustanoveného správcu alebo zvolenia nového správca veriteľmi je dôležitý najmä pre oprávnenie správcu speňažovať majetok patriaci do podstát, pretože speňažovať môže správca len po tom, ako mali veritelia na prvej schôdzi možnosť na jeho výmenu.

Vymeniť správcu na ďalšej schôdzi veriteľov je možné len v zákone uvedených dôvodov, pričom súd je oprávnený odmietnuť odvolanie správcu.

K § 37

Veriteľský výbor

Veriteľský výbor môže mať troch alebo piatich členov a je kreovaný voľbou na prvej schôdzi veriteľov alebo na následných schôdzach veriteľov. Zákon upravuje postup pri odvolávaní a voľbe členov veriteľského výboru, pričom špecifické subjekty sú zo zákona členmi veriteľského výboru, ak je úpadcom banka alebo obchodník s cennými papiermi. Veritelia majú na každú jednu slovenskú korunu jeden hlas a predsedajúci postupne navrhuje za kandidátov do veriteľského výboru veriteľov s najvyšším počtom hlasov o ktorých veritelia hlasujú. Na schválenie kandidáta je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných nezabezpečených veriteľov. V prípade, ak už nemožno predložiť návrh na ďalšieho člena veriteľského výboru a neboli nadpolovičnou väčšinou schválení traja kandidáti, členmi sa stanú tí členovia, ktorí bez ohľadu na potrebné kvórum, získali pri hlasovaní najvyšší počet hlasov.

Veriteľský výbor predovšetkým vykonáva dohľad nad činnosťou správcu a spolupracuje s ním pri predaji majetku úpadcu. Naopak, správca by mal byť povinný aktívne plniť voči veriteľskému výboru informačné povinnosti a poskytovať mu vysvetlenia v otázkach špecifikovaných veriteľským výborom. S istými výnimkami však správca nebude pri výkone svojich právomocí viazaný pokynmi veriteľského výboru, za predpokladu, že dospeje k záveru, že tieto nie sú v záujme všetkých veriteľov. Jeho zodpovednosť voči veriteľom (obzvlášť voči zabezpečeným veriteľom) však vyplýva z prísne nastavených kritérií na výkon jeho právomocí uvedených v zákone. Niektoré špecifické úkony správcu však budú podliehať schváleniu veriteľským výborom (napríklad závažné transakcie týkajúce sa speňažovania podstaty, výdavky správcu mimo bežných výdavkov a podobne).

V prípade nefunkčnosti veriteľského výboru alebo ak veriteľský výbor nebol vytvorený, plní úlohu veriteľského výboru súd.

K § 38

Zasadnutie veriteľského výboru

Upravuje sa čas prvého zasadnutia veriteľského výboru, ďalšie zasadnutia zvoláva člen veriteľského výboru alebo správca podľa potreby. Člen veriteľského výboru môže byť zastúpený osobou, ktorej udelí písomne plnomocenstvo. Vo veriteľskom výbore má každý člen jeden hlas, len v prípade rovnosti hlasov sa prihliada na výšku ich nezabezpečených pohľadávok. Hlasovať možno aj bez účasti na zasadnutí veriteľského výboru, a to písomnou formou.

Správca je oprávnený zúčastňovať sa zasadnutí veriteľského výboru a na žiadosť výboru aj povinný. Povinnosť zúčastniť sa na zasadnutí na požiadanie veriteľského výboru majú okrem správcu aj úpadca, prípadne zákonný zástupca úpadcu, štatutárny orgán úpadcu alebo člen jeho štatutárneho orgánu.

Upravuje sa obsah zápisnice o priebehu zasadnutia a spôsob jej zverejnenia.

K § 39

Súd ako veriteľský výbor

Súd vykonáva dočasne pôsobnosť veriteľského výboru v troch situáciách, keď prvá schôdza nie je uznášaniaschopná a preto ani nemohla zvoliť veriteľský výbor, ďalej keď prvá schôdza veriteľov síce uznášaniaschopná je, ale nepodarilo sa zvoliť veriteľský výbor, a nakoniec, ak sa počas konkurzu zníži počet členov veriteľského výboru pod hranicu vyžadovanú zákonom. Súd prestáva vykonávať v tomto prípade pôsobnosť veriteľského výboru, ak bude veriteľský výbor doplnený o taký počet členov veriteľského výboru, aby bol splnený minimálny počet členov veriteľského výboru, ktorý vyžaduje zákon.

K § 40

Správca

Na osobu správcu kladie samostatný zákon o správcoch osobitné požiadavky. Prioritnou zostáva vôľa veriteľov na správcovi, na ktorom sa spôsobom upraveným v tomto zákone dohodnú. Súd, ak mu zákon neukladá ustanovenie správcu na základe návrhu schôdze veriteľov, vyberá správcu pomocou technických prostriedkov umožňujúcich náhodný výber.

K § 41

Dohľad súdu

Upravuje sa dohľad súdu nad správcom.

K § 42

Odvolanie a výmena správcu

Súd môže aj bez návrhu odvolať správcu, ak sú na to závažné dôvody, pričom vždy vypočuje členov veriteľského výboru a minimálne troch najväčších oddelených veriteľov. Súd má povinnosť správcu odvolať, ak závažne porušuje svoje povinnosti, alebo výkonu funkcie bráni zákonná prekážka. Ak súd odvolá správcu mimo schôdze veriteľov, zvolá bezodkladne túto schôdzu, aby schválila nového správcu. Ak sa tak nestane, súd vyberie náhodným výberom pomocou technických prostriedkov nového správcu a ustanoví ho do funkcie.

K § 43

Odmena správcu

Všeobecne sa upravuje nárok správcu na odmenu. Podrobnosti o odmene správcu upraví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá MS SR.

K § 44

Jedným z najdôležitejších účinkov vyhlásenia konkurzu je to, že právo disponovať s majetkom úpadcu prechádza v plnom rozsahu na správcu. Uvedený účinok je typickým pre konkurzné konanie, na rozdiel od reštrukturalizácie, kedy je úpadca aj naďalej oprávnený disponovať so svojím majetkom, ale pod dohľadom súdu.

K § 45

Vypovedanie alebo odstúpenie od zmluvy

V odseku 1 až 3 zákon upravuje režim odstupovania od vzájomných zmlúv, ktoré ešte neboli splnené úpadcom alebo druhou zmluvnou stranou alebo boli splnené len čiastočne. V odseku 4 sa upravujú zmluvy dlhodobejšieho charakteru, ktoré môže správca vypovedať v zákonom určených lehotách, keďže rôzne zákony upravujú iba minimálnu dĺžku trvania výpovedných lehôt a umožňujú stranám, aby si ich zmluvne predĺžili. Keďže pracovnoprávne vzťahy úpadcu rieši v iných ustanoveniach, zákon ustanovuje, že sa nepoužije úprava tohto odseku. Nároky, ktoré vznikli poskytnutím plnenia počas konkurzu si veritelia uplatňujú ako nároky proti podstate. Iné nároky si veritelia môžu v konkurze uplatniť len prihláškou.

K § 46

Splatnosť záväzkov

Pohľadávky a záväzky úpadcu sa v konkurze považujú za splatné. Splatnosť pohľadávok podliehajúcich konkurzu umožňuje správcovi ihneď pristúpiť k ich vymáhaniu, čo má pozitívny účinok na rýchlosť konkurzného konania.

K § 47

Súdne a iné konania

Okruh prerušených i neprerušených konaní v dôsledku vyhlásenia konkurzu zostáva zachovaný podľa doterajšej platnej úpravy.

K § 48

Výkon rozhodnutia a exekúcia

V súlade s platnou právnou úpravou počas konkurzného konania nemožno viesť ani začať exekúciu na majetok úpadcu. Výťažok získaný v týchto konaniach, ktorý nebol vydaný oprávnenému, sa stáva súčasťou príslušnej podstaty, pričom oddelenému veriteľovi sa vyplatí suma zodpovedajúca jeho zabezpečenej pohľadávke už v tomto štádiu konkurzného konania.

K § 49

Zákon vstupuje do exekučného konania, ktoré je v štádiu pred schválením príklepu nehnuteľnosti vydražiteľovi a upravuje ďalší postup a následky schválenia, prípadne neschváleniu príklepu. Táto úprava je zhodná s doteraz platným znením.

K § 50

Zabezpečovacie práva

Dispozičné práva úpadcu sú obmedzené aj účinkom vyhlásenia konkurzu, ktorým je nemožnosť nadobudnúť zabezpečovacie právo na majetok úpadcu. Výnimkou je len už zriadené záložné právo na majetok, ktorý nadobudne záložca v budúcnosti. Zákon vylučuje, aby zálohom mohol byť výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu.

Postavenie veriteľa, ktorý má svoju pohľadávku zabezpečenú zabezpečovacím prevodom práva má v konkurze postavenie oddeleného veriteľa ako záložný veriteľ.

Záložný veriteľ nemôže začať výkon záložného práva spôsobom určeným v zmluve prípadne v osobitných zákonoch, oddelený veriteľ sa uspokojuje iba spôsobom určeným v tomto zákone.

K § 51

Dobrovoľné dražby

Upravuje sa účinok na dobrovoľné dražby ktoré prebiehali v čase vyhlásenia konkurzu.

K § 52

Zánik jednostranných právnych úkonov

Rovnako ako podľa doterajšej právnej úpravy zanikajú úpadcove príkazy, poverenia, plnomocenstvá a prokúry s tým, že týmto osobám zákon ukladá vykonať ešte úkony, ktoré neznesú odklad, bez ktorých by mohol úpadca utrpieť ujmu.

Úpadcove návrhy na uzavretie zmluvy vyhlásením konkurzu zanikajú a návrhy na uzavretie zmluvy s úpadcom môže prijať za dlžníka len správca.

K § 53

Zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov

Úprava zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov zostáva oproti doterajšiemu zneniu zachovaná, rieši sa aj prípad dohody manželov o rozšírení a zúžení zákonného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a prípad uzavretia manželstva s úpadcom počas konkurzu.

K § 54

Započítanie pohľadávok

Započítanie je na rozdiel od platnej právnej úpravy možné, až na výnimky uvedené v odsekoch 1 a 2.

K § 55

Postúpenie pohľadávok

V konkurze sa neuplatňuje zákaz postúpenia pohľadávky, ak by to odporovalo dohode s dlžníkom, ktorým môže byť úpadca ale aj veriteľ úpadcu.

K § 56

Pracovnoprávne vzťahy

V pracovnoprávnych vzťahoch koná za úpadcu správca, pričom zákon rozširuje okruh výpovedných dôvodov aj na prípad vyhlásenia konkurzu.

K § 57

Odporovanie

Všeobecne

Navrhovaná právna úprava popri sprecizovaní existujúcej úpravy týkajúcej sa možnosti odporovať právnym úkonom ukracujúcim veriteľa zavádza aj dve nové skutkové podstaty odporovateľnosti. Ide o tzv. "zvýhodňujúce právne úkony" a "právne úkony za nižšiu protihodnotu pre prípad úpadku". Tak ako doposiaľ, spoločným znakom všetkých skutkových podstát odporovateľnosti je neúčinnosť napadnutého právneho úkonu voči konkurzným veriteľom. Osobou oprávnenou uplatňovať odporovanie právneho úkonu voči povinnej osobe je správca alebo veriteľ.

To, že inak odporovateľný právny úkon je uskutočnený na základe vykonateľného rozsudku neznamená, že daný úkon nemôže byť napadnutý ako odporovateľný právny úkon, ak sú inak splnené predpoklady odporovateľnosti.

Právo odporovať právnemu úkonu podľa tohto zákona je možné iba v stanovenej šesťmesačnej lehote od vyhlásenia konkurzu.

Základným predpokladom na úspešné uplatnenie odporovateľného právneho úkonu je skutočnosť, že daný právny úkon sa uskutočnil v istej relevantnej dobe. V zákone sa táto doba počíta spätne od začatia konkurzného konania. Jej dĺžka závisí od jednotlivých skutkových podstát a od toho, či ide o právny úkon so spriaznenou osobou.

K § 58

Odporovanie právnym úkonom bez primeraného protiplnenia

Príkladmi právnych úkonov bez primeraného plnenia sú také transakcie ako napríklad darovanie, bezodplatný prevod alebo prevod, ak hodnota protiplnenia je podstatne nižšia než hodnota plnenia dlžníka alebo prevzatie ručiteľského záväzku dlžníkom bez adekvátnej protihodnoty od osoby, za ktorej záväzky dlžník ručí.

K § 59

Odporovanie zvýhodňujúcemu právnemu úkonu

Cieľom tohto paragrafu je zabrániť zvýhodneniu postavenia jedného veriteľa voči iným veriteľom v čase, keď dlžník už je objektívne v úpadku, ale takýto úpadok nebol ešte formálne deklarovaný. Typickým príkladom takéhoto zvýhodnenia je zriadenie záložného práva dlžníkom v prospech veriteľa v čase, keď dlžník už bol v úpadku. Inými slovami, takáto nová skutková podstata by mala (okrem iného) nahradiť existujúce pravidlo zákazu zriadenia práva na oddelené uspokojenie v dobe dvoch mesiacov pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. Toto dvojmesačné pravidlo má totiž vo svojej podstate rovnaký cieľ (t.j. zabrániť zvýhodňovaniu niektorých veriteľov v čase tesne pred konkurzom, keď sa predpokladá dlžníkov úpadok), ale kvôli svojmu absolútnemu účinku má negatívny dopad na veriteľov, ktorí by v dobrej viere tesne pred konkurzom úverom zabezpečeným na majetok dlžníka chceli financovať dlžníka práve v záujme jeho záchrany.

K § 60

Odporovanie ukracujúcemu právnemu úkonu

Na rozdiel od dvoch vyššie navrhovaných skutkových podstát, môže oprávnená osoba pri odporovateľných právnych úkonov "ukrátenia veriteľa" odporovať takýmto úkonom bez ohľadu na to, či bol dlžník v čase uskutočnenia danej transakcie v úpadku (alebo sa v dôsledku transakcie dostal do úpadku). Účelom tohto typu odporovateľnosti je chrániť veriteľov pred akýmikoľvek úkonmi dlžníka, ktoré objektívne "ukracujú" jeho veriteľov, a to aj v mimoúpadkových situáciách dlžníka.

K § 61

Odporovanie právnemu úkonu urobenému po zrušení konkurzu

Na čas po zrušení konkurzu do opätovného vyhlásenia konkurzu v lehote šiestich mesiacov sa vzťahuje sprísnená ochrana veriteľov ohľadne právnych úkonov dlžníka, ktorými ukracuje svojich veriteľov. V tomto prípade sa nedokazuje vedomosť druhej strany o úmysle dlžníka ukrátiť, zvýhodniť niektorého veriteľa.

K § 62

Uplatnenie odporovacieho práva

Špecifikuje sa, proti komu možno odporovať právnemu úkonu.

V odseku 2 sa upravuje okruh osôb, ktoré neboli v právnom vzťahu priamo s úpadcom, ale o okolnostiach odporovateľnosti tohto predchádzajúceho úkonu vedeli, prípadne majetok alebo právo k cudziemu majetku nadobudli bezplatne, alebo sú spriaznenými osobami s úpadcom, alebo osobou, ktorá ušlý majetok úpadcu nadobudla. Všetky predchádzajúce právne úkony musia byť neúčinné, aby sa mohlo úspešne odporovať voči takýmto tretím osobám.

Odsek 3 upravuje situáciu ak ušlý majetok sa prechodom práv nachádza u dedičov alebo univerzálnych právnych nástupcov osoby proti ktorej možno odporovať právnemu úkonu.

K § 63

Následky neúčinných právnych úkonov

Zákon podrobne špecifikuje účinky úspešného uplatnia niektorých z troch vyššieuvedených skutkových podstát v závislosti od povahy konkrétneho napadnutého právneho úkonu a v závislosti od osoby voči ktorej sa takáto neúčinnosť uplatňuje. Možnosť uplatniť "neúčinnosť úkonov" existuje vo vzťahu k akejkoľvek osobe (bez ohľadu na to, či ide o osobu, s ktorou dlžník priamo uzatvoril relevantnú transakciu). Avšak toto pravidlo sa neaplikuje vo vzťahu ku tretej osobe, ktorá získala "úžitok" z pôvodného napadnutého úkonu dobromyselné, pričom pri spriaznených osobách sa predpokladá, že nie sú dobromyslené. Uvedené by malo umožniť v prípade kolobehu "úžitku" z odporovaného právneho úkonu medzi spriaznenými osobami postihnutie ktorúkoľvek osoby z tohto reťazca.

Následné ustanovenia rozlišujú medzi následkami uplatnenia odporovania právneho úkonu proti pôvodnej povinnej osobe a proti tretej osobe. Ak bola pôvodná povinná osoba zrušená s likvidáciu, zákon predpokladá možnosť uplatniť "neúčinnosť úkonov" aj voči osobám, ktoré prijali likvidačný zostatok z takto zrušenej spoločnosti, a to v rozsahu takto prijatého úžitku.

K § 64

Vrátenie vzájomného plnenia

Upravuje sa vrátenie vzájomných plnení medzi účastníkmi neúčinných právnych úkonov.

K § 65

Vydanie obohatenia z podstaty

Účelom tohto paragrafu je vymedziť osud nárokov pôvodnej povinnej osoby alebo inej osoby voči dlžníkovi a ich vzájomné nároky potom, ak splnili nároky vyplývajúce z odporovateľného právneho úkonu.

K § 66

Náhrada škody na majetku

Ak ide o osobu voči ktorej právnemu úkonu ktorým sa zriadilo právo k cudziemu majetku nemožno odporovať, ten kto toto právo zriadil, je povinný poskytnúť do príslušnej podstaty náhradu škody, ktorá tým na majetku vznikla.

K § 67

Majetok podliehajúci konkurzu

Vymedzuje sa majetok podliehajúci konkurzu. Ide o jednak o majetok dlžníka ako aj majetok tretích osôb, ktorý zabezpečuje záväzky dlžníka.

K § 68

Vymedzuje sa všeobecná podstata. Z majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu sa uspokojujú nezabezpečené pohľadávky veriteľov.

K § 69 a 70

Oddelená podstata oddeleného veriteľa

Vymedzuje sa oddelená podstata. Majetok, ku ktorému sa viaže zabezpečovacie právo, tvorí v konkurze oddelenú podstatu, z ktorej sa uspokojuje pohľadávka zabezpečená týmto zabezpečovacím právom.

Podľa platného zákona všetok majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu. Nový zákon prijal čiastočne odlišnú koncepciu, na základe ktorej sa majetok podliehajúci konkurzu zaraďuje buď do všeobecnej podstaty alebo do oddelenej podstaty. Navyše podľa nového zákona bude v danom konkurze toľko oddelených podstát, koľko bude zabezpečených pohľadávok; inými slovami, pre každú zabezpečenú pohľadávku sa vytvorí samostatná oddelená podstata. Na vysvetlenie vyššie uvedeného uvádzame nasledovný príklad.

Do konkurzu sú prihlásené pohľadávky X, Y, Z a W. Majetok podliehajúci konkurzu je nasledovný: 1) osobný automobil v hodnote 200, 2) nákladný automobil v hodnote 300, a 3) pozemok v hodnote 400 a 4) inventár v hodnote 100. Inými slovami, celková hodnota majetku, ktorý podlieha konkurzu, je 1000. Pohľadávka X je zabezpečená záložným právom, ktoré sa vzťahuje tak na osobné auto, ako aj na nákladné auto, pričom toto záložné právo je podľa výpisu z notárskeho registra v poradí rozhodujúcom na jeho uspokojenie ako prvé (a to tak na osobnom automobile ako aj na nákladnom automobile). Na osobnom automobile je okrem uvedeného záložného práva zriadené aj záložné právo v druhom poradí, a to na zabezpečenie pohľadávky Y. Okrem týchto dvoch záložných práv nie je na osobnom automobile žiadne iné záložné právo. Pokiaľ ide o nákladný automobil, okrem už spomenutého záložného práva v prvom poradí na zabezpečenie pohľadávky X je na tomto majetku zriadené záložné právo v druhom poradí, a to na zabezpečenie pohľadávky Z. Na pozemku nie je zriadené žiadne záložné právo. Na inventári je len jedno záložné právo, a to na zabezpečenie pohľadávky W.

Uvedená situácia sa premietne do režimu podľa nového zákona nasledovným spôsobom:

Do oddelenej podstaty na uspokojenie pohľadávky X bude patriť tak nákladný automobil ako aj osobný automobil, nakoľko na obidvoch je záložné právo na zabezpečenie pohľadávky X prvé v poradí. Inventár bude patriť do inej oddelenej podstaty na uspokojenie pohľadávky W. Nezaťažená nehnuteľnosť bude patriť do všeobecnej podstaty.

Pri speňažovaní majetku oddelenej podstaty správca predá nákladný automobil za jeho trhovú cenu, t.j. v hodnote 300. V prípade, ak by bola výška pohľadávky X 160, správca bude postupovať tak, že z výťažku z predaja nákladného automobilu v hodnote 300 uspokojí pohľadávku X vo výške 160. Po uspokojení tejto pohľadávky sa majetok pôvodne tvoriaci oddelenú podstatu na uspokojenie pohľadávky X presunie do ďalších oddelených podstát alebo do všeobecnej podstaty a to nasledovne:

-osobné auto sa "presunie" do oddelenej podstaty na uspokojenie pohľadávky Y (pôjde o ďalšiu oddelenú podstatu pre záložné právo zriadené ako druhé v poradí)

-peňažné prostriedky získané predajom nákladného auta v rozsahu, v ktorom neboli použité na uspokojenie pohľadávky X pripadnú do ďalšej oddelenej podstaty pre uspokojenie pohľadávky Z. Z týchto peňažných prostriedkov sa následne uspokojí pohľadávka Z, a prípadný prebytok sa "presunie" do všeobecnej podstaty.

Správca bude rovnako postupovať pri predaji osobného automobilu teraz už patriaceho do oddelenej podstaty na uspokojenie pohľadávky Y. Z výťažku predaja sa uspokojí pohľadávka Y, a prípadný prebytok sa presunie do všeobecnej podstaty. Ak by naopak na osobnom automobile ešte existovalo záložné právo v ďalšom poradí, prípadný prebytok by sa nepresunul do všeobecnej podstaty ale do oddelenej podstaty príslušného oddeleného veriteľa na uspokojenie jeho zabezpečenej pohľadávky.

Pokiaľ ide o oddelenú podstatu v prvom poradí pre uspokojenie pohľadávky W, z výťažku predaja inventára sa uspokojí pohľadávka W a prebytok sa "presunie" do všeobecnej podstaty.

Nový zákon tiež umožňuje, aby do príslušnej podstaty patril nielen majetok patriaci úpadcovi, ale aj majetok patriaci iným osobám, ak je na ňom zriadené právo na oddelené uspokojenie na zabezpečenie konkurznej pohľadávky (napríklad ak na zabezpečenie pohľadávky banky z hypotekárneho úveru poskytnutému úpadcovi osoba A zriadila na vlastnej nehnuteľnosti záložné právo zabezpečujúce pohľadávku banky voči úpadcovi z hypotekárneho úveru). Situácia sa však môže skomplikovať, ak je na takomto majetku okrem vyššieuvedeného záložného práva aj záložné právo zabezpečujúce inú ako konkurznú pohľadávku (napríklad ak je na vyššieuvedenej nehnuteľnosti aj záložné právo zabezpečujúce pohľadávku ktorú má veriteľ voči osobe A). Navyše nie je vylúčené, že na úpadcovom majetku patriacom do príslušnej podstaty je okrem záložného práva zabezpečujúceho konkurznú pohľadávku súčasne aj iné záložné právo zabezpečujúce inú ako konkurznú pohľadávku. Zákon poskytuje mechanizmus aj na riešenie všetkých vyššieuvedených situácií.

K § 71

Oddelená podstata pri zabezpečovacom práve vzťahujúcom sa na podnik

V prípade, ak sa záložné právo na zabezpečenie konkurznej pohľadávky vzťahuje na podnik ako celok, takýto založený podnik tvorí osobitný typ oddelenej podstaty. V takom prípade sa veriteľ takto zabezpečenej pohľadávky (ak spĺňa predpoklady uvedené v zákone) môže domáhať od správcu aby pri speňažovaní predal tento podnik ako celok (namiesto tohto aby predával jednotlivé aktíva patriace do takéhoto podniku). Podrobná úprava práv a povinností správcu pri predaji podniku tvoriaceho oddelenú podstatu je uvedená v časti speňažovanie.

K § 72

Majetok nepodliehajúci konkurzu

Majetkom nepodliehajúcim konkurzu je majetok, ktorý nie je postihnuteľný výkonom rozhodnutia ani exekúciou a majetok, ktorý je vo vlastníctve štátu a ktorý nemôže byť vo vlastníctve inej právnickej alebo fyzickej osoby.

K § 73

Zisťovanie majetku

Na rozdiel od platnej úpravy, zákon precizuje oprávnenia správcu v súvislosti zo zistením a zabezpečením majetku patriaceho do podstát ako aj povinnosti dlžníka a iných osôb s tým súvisiace.

Podkladom pre zisťovanie majetku podliehajúceho konkurzu je zoznam majetku a záväzkov, ktoré zostavil, prípadne doplnil úpadca ako aj vlastné šetrenie správcom za súčinnosti tretích osôb vrátane členov veriteľského výboru.

K § 74

Súčinnosť úpadcu

Zákon ukladá povinnosť úpadcovi spolupracovať so správcom, pričom sankciou môže byť pokuta uložená súdom, prípadne súd môže nariadiť predvedenie úpadcu, prípadne osôb konajúcich za úpadcu.

Ak ani na výzvu súdu úpadca nereaguje, môže mu súd uložiť pokutu až do výšky 10 miliónov slovenských korún, prípadne percentuálne určenú sumu z výšky obratu úpadcu.

K § 75

Súčinnosť tretích osôb

V záujme zabezpečenia dosiahnutia účelu konkurzného konania upravuje zákon súčinnosť iných osôb a podmienky poskytovania takejto súčinnosti.

K § 76

Súpis majetku podstát

Majetok podliehajúci konkurzu zapíše správca do súpisu, ktorý sa zverejňuje v Obchodnom vestníku. Zaradenie daného majetku do súpisu podstát treba chápať aj v súvislosti s možnosťou správcu takýto majetok speňažovať (ak sú splnené iné podmienky uvedené v tomto zákone).

Zákon ďalej uvádza povinnosti, ktoré je správca povinný splniť v súvislosti so súpisom majetku podstát, ako napríklad povinnosť neustále tento súpis dopĺňať, aktualizovať a v súpise zaraďovať jednotlivý majetok do tej podstaty, do ktorej patrí.

K § 77

Náležitosti súpisu

Zákon precizuje úpravu obsahové náležitosti súpisu majetku podstát.

Majetok by mal byť v súpise evidovaný tak, aby bolo nepochybné o aký majetok ide, a to v tej podstate, do ktorej patrí. Dôležitou náležitosťou každého súpisu je uvedenie hodnoty majetku do súpisu zaradeného, a to zvlášť pre každú jednotlivú položku (uvedené je dôležité pre výpočet pomernej čiastky kúpnej ceny v prípadoch, ak správca predá jednou zmluvou viacero položiek majetku). Zákon určuje požiadavky na základe ktorých správca určí hodnotu dotknutého majetku, pričom správca môže majetok opätovne oceniť ak počas konkurzu zistí, že cena majetku nezodpovedá stavu v súpise, ihneď o tom informuje príslušného veriteľa, prípadne veriteľský výbor. Zákon predpokladá, že podrobnosti ohľadom obsahových a formálnych náležitostí súpisov môže upraviť ministerstvo vykonávajúcim predpisom.

K § 78

Vylučovacia žaloba

V prípade, ak sú pochybnosti o tom, či daný majetok patrí alebo nepatrí do podstaty, správca by mal v zásade takýto majetok do súpisu zaradiť s tým, že v súpise uvedie poznámku vysvetľujúcu dôvod takejto pochybnosti a uvedie aj osobu, v prospech ktorej tento zápis svedčí. Následne zákon upravuje mechanizmus a postup, na základe ktorého sa dotknuté osoby môžu domáhať vylúčenia takéhoto majetku zo súpisu podstaty.

V snahe ochrany osoby, ktorej majetok môže byť vylúčený z podstaty, správca má najprv povinnosť vyzvať ju, aby sa v 30 dňovej lehote vyjadrila k zápisu majetku do súpisu a predložila dôkazy, pre ktoré má byť majetok vylúčený. Ak správca dôvody a dôkazy neuzná, táto osoba má právo obrátiť sa v ďalšej 30 dňovej lehote na súd. Po tejto lehote je možné domáhať sa vylúčenia majetku z podstaty, len ak majetok nesprávnym postupom nezapísal správca s poznámkou alebo zapísal poznámku v prospech inej osoby, a to až do rozvrhu výťažku.

K § 79

Majetok tretích osôb zabezpečujúci záväzky úpadcu

Predmetom tohto ustanovenia je úprava postupu správcu v prípadoch, keď je do súpisu zaradená vec tretej osoby, na ktorej je zriadené právo na oddelené uspokojenie (napr. záložné právo) zabezpečujúce uspokojenie konkurznej pohľadávky.

Keďže pre tretiu osobu by mohlo byť výhodnejšie uspokojiť pohľadávku úpadcu než speňaženie jej majetku v konkurze, zákon ukladá správcovi, aby túto osobu vyzval v 30 dňovej lehote na splnenie zabezpečenej pohľadávky.

K § 80

Majetok tretích osôb nadobudnutý na základe odporovateľných právnych úkonov

V záujme ochrany majetku tretích osôb, ktorým správca mieni odporovať, na to, aby takýto majetok mohol byť zaradený do súpisu, je potrebné buď uznanie odporovateľnosti touto treťou osobou alebo rozhodnutie súdu o neúčinnosti odporovaného právneho úkonu.

K § 81

Vylúčenie majetku zo súpisu

Zákon upravuje postup správcu v súvislosti s vylúčením majetku zo súpisu. a situácie, v ktorých môže správca takýto majetok vylúčiť. Zákon takisto upravuje práva jednotlivých konkurzných veriteľov za splnenia podmienok ustanovených v zákone domáhať sa, aby správca vylučovaný majetok previedol do ich vlastníctva a následky takéhoto prevodu na ich konkurzné pohľadávky.

K § 82

Príslušný orgán

Zákon ustanovuje, ktorá osoba, súd, prípadne orgán veriteľov je oprávnený ukladať správcovi pokyny a odporúčania pri jeho postupe v zákonom stanovených situáciách.

Pri kvalifikovaných predajoch zo všeobecnej podstaty je príslušným orgánom veriteľský výbor.

K § 83

Oprávnenia príslušného orgánu

Zákon taxatívne vymedzuje situácie, ktoré oprávňujú príslušný orgán ukladať správcovi záväzný pokyn, prípadne postup pri úkonoch, ktorý vyžadujú záväzný pokyn príslušného orgánu navrhne správca, ku ktorému sa vyžaduje súhlas príslušného orgánu.

Čo sa týka odporúčaní príslušného orgánu, tieto môže správca odmietnuť, ale príslušný orgán má právo sa obrátiť na súd, aby vydal uznesením pokyn správcovi, ako má postupovať.

Aj pokyny príslušného orgánu môže správca odmietnuť, ak by boli v rozpore s oprávnenými záujmami dotknutých veriteľov alebo základnými pravidlami speňažovania. V takomto prípade najprv vyzve príslušný orgán o zmenu pokynu a ak príslušný orgán tak neučiní, obráti sa správca na súd.

K § 84

Žiadosť správcu o uloženie pokynu

Ak príslušný orgán neuloží správcovi záväzný postup ako postupovať v taxatívne uvedených prípadoch, správca navrhne spôsob speňaženia, zdôvodní ho, odhadne očakávaný výsledok tohto spôsobu speňaženia v porovnaní s inými spôsobmi speňaženia, prípadne navrhne alternatívne spôsoby speňaženia a požiada príslušný orgán o vydanie pokynu. Bez takéhoto pokynu nemôže správca urobiť žiaden právny úkon. Ak je príslušný orgán pasívny a môžu tým byť poškodené oprávnené záujmy dotknutých veriteľov, čo bude v konečnom dôsledku väčšina prípadov, správca sa obráti na súd.

K § 85

Informovanie príslušného orgánu

Správcovi zákon ukladá povinnosť informovať príslušný orgán o plánovaných úkonoch speňažovania a predkladať správy o postupe speňažovania. Intervaly na podávanie informácií určuje tento kompetentný orgán.

Osobitný postup existuje v prípade speňažovania majetku oddelenej podstaty. Konkurz bude mať totiž na práva oddelených veriteľov taký účinok, že oddelený veriteľ nebude ďalej oprávnený vykonávať svoje práva. Ich výkon bude v kompetencii správcu. Keďže veriteľ v dôsledku vyhlásenia konkurzu stratí možnosť individuálne vykonať svoje právo, zákon ustanovuje mechanizmus ochrany takéhoto veriteľa (povinnosť správcu priamo oznamovať veriteľovi zamýšľaný predaj, možnosť veriteľa požadovať v stanovenej lehote alternatívny spôsob predaja (v porovnaní s tým, čo navrhuje správca), ak bude výťažok takéhoto predaja vyšší než výťažok zo spôsobu predaja navrhovaného správcom podstaty a pod.).

K § 86

Účelom správy majetku je zachovanie hodnoty majetku tak, aby mohol byť čo najlepšie speňažený. V zásade je však potrebné pripustiť, že z dôvodov istej "zotrvačnosti" bude podnik úpadcu de facto prevádzkovaný, avšak len v medziach oprávnenia správcu pri správe majetku (nedá sa totiž predpokladať že okamihom vyhlásenia konkurzu "vypne správca všetky vypínače" s následkom okamžitého zastavenia akejkoľvek výrobnej činnosti inak spadajúcej "pod prevádzku podniku"). Inými slovami, okrem výnimočných prípadov, tento druh "zotrvačnej správy" je obmedzený len na potreby speňaženia majetku a prevádzka v tomto "zotrvačnom" režime nemôže byť stotožnená s bežným výkonom podnikateľskej činnosti.

Správca má teda povinnosť využívať všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane uplatnenia odporovacieho práva.

Po prvej schôdzi veriteľov, na ktorej mohli veritelia vymeniť súdom ustanoveného správcu, sa rozširujú oprávnenia správcu aj na ďalšie právne úkony, ktoré nezmenšia majetok podliehajúci konkurzu. Nevylučuje sa ani možnosť prenechania majetku do nájmu za prísne stanovených podmienok s jednomesačnou výpovednou lehotou, prípadne pokračovanie v podnikateľskej činnosti úpadcu, ak sa tým zvýši hodnota majetku, z ktorého sa uspokoja veritelia úpadcu alebo sa touto činnosťou zamedzí zmenšeniu hodnoty majetku podliehajúcemu konkurzu.

K § 87

Pohľadávky proti podstate

V súvislosti so správou majetku správcom po vyhlásení konkurzu vznikajú prirodzene nevyhnutné výdavky a tým aj ďalšie pohľadávky veriteľov. V ďalšom štádiu konkurzu vznikajú výdavky vynaložením prostriedkov na speňaženie majetku, výdavky na odmenu správcovi, dane, clá a platby na poistné sociálneho zabezpečenia a pod.

Tieto pohľadávky sú pohľadávkami proti podstate a nesmú presiahnuť 10% z hodnoty výťažku určeného na uspokojenie nezabezpečených veriteľov alebo oddeleného veriteľa. Pre dôsledné plnenie týchto povinností zákon zavádza mechanizmus, na základe ktorého môže byť správca zodpovedný za to, ak počas konkurzu neodôvodnene naakumuloval pohľadávky proti podstate presahujúce zákonom stanovený limit. Ide o osobitný typ zodpovednosti správcu. V záujme zabránenia neodvodného a netransparentného "akumulovania" pohľadávok proti podstate na úkor konkurzných veriteľov zákon stanovuje limit na celkovú výšku pohľadávok proti všeobecnej podstate ako aj limit na celkovú výšku pohľadávok proti oddelenej podstate. Správca zodpovedá konkurzným veriteľom za prekročenie tohto limitu, ibaže preukáže že všetky náklady boli vynaložené účelne, hospodárne a v nevyhnutnej miere.

Ustanovujú sa podmienky na vedenie evidencie správcom. Podrobné vedenie evidencie je v záujme zabezpečenia spravodlivého uspokojovania pohľadávok proti podstate. Ide o snahu o vylúčenie tzv. krížových dotácií niekedy sa vyskytujúcich v konkurzoch podľa platných predpisov. Ide o to, že v týchto konkurzoch sa pohľadávky proti podstate niekedy neoprávnene uspokojujú z výťažku z predaja veci na ktorú sa vzťahuje právo na oddelené uspokojenie, a to aj napriek tomu, že takáto pohľadávka proti podstate vôbec nesúvisí so správou alebo speňažovaním založeného majetku. Výsledkom je potom krátenie uspokojenia oddeleného veriteľa, nakoľko z peňažných prostriedkov pripadajúcich na jeho uspokojenie sa "krížovo" uspokojujú aj náklady vynaložené v súvislosti s iným majetkom ako tým, na ktorý sa vzťahuje právo na oddelené uspokojenie.

Pokiaľ ide o pohľadávky proti podstate a keďže nie vždy sa dá presne rozlíšiť na aký majetok (a tým pádom na akú podstatu) sa tá-ktorá pohľadávka proti podstate vzťahuje, zákon pre takéto prípady zavádza mechanizmus pre pomerné rozdelenie týchto pohľadávok medzi dotknuté podstaty. Inými slovami, výdavok v hodnote 10 vynaložený správcom na celý majetok bez možnosti špecifikovania presne na ktorú položku majetku sa vzťahuje, sa pomerne prerozdelí medzi viaceré položky majetku. Ak je však náklad "priraditeľný" ku konkrétnemu majetku, správca priradí tento náklad do príslušnej podstaty bez toho, aby bolo treba použiť pomerný výpočet.

K § 88

Prevádzkovanie podniku po vyhlásení konkurzu

Prevádzkovanie podniku je osobitným spôsobom správy majetku podliehajúceho konkurzu.

Pokiaľ ide o otázku zachovania prevádzky podniku (tak ako je riešená v platnom zákone), v novej právnej úprave nie je prioritou "zachovanie prevádzky", ale naopak čo najrýchlejší predaj majetku podstaty a oddelených podstát s čo najvyšším výťažkom predaja. Povinnosti správcu sú preto naformulované tak, aby odzrkadli tento posun v prioritách. Opačné riešenie (t.j. snaha a zachovanie prevádzky podniku za každú cenu) by bolo v ostrom protiklade so všeobecne likvidačným charakterom konkurzu ako takého. Ak totiž bude v konkrétnom prípade existovať záujem na zachovaní prevádzky podniku, uvedené sa bude môcť riešiť prostredníctvom "neformálnej" alebo "formálnej" reštrukturalizácie. Ak však reštrukturalizácia nebola úspešná (alebo ak sa neuskutočnila vôbec pre nezáujem strán o takéto riešenie), nie je žiaden dôvod, aby sa v konkurze "prednostne" zachovávala prevádzka podniku. Výnimkou bude prípad, ak predajom podniku ako celku dosiahne správca podstatne vyšší výnos ako by dosiahol iným spôsobom predaja. V tejto súvislosti by však mal správca zvažovať aj ochranu oddelených veriteľov, ktorých oddelená podstata tvorí súčasť takéhoto podniku (a najmä ich záujem na jej čo najrýchlejšom speňažení).

Keďže oddelený veriteľ si môže zabezpečiť svoju pohľadávku inou pohľadávkou úpadcu, napr. na účet úpadcu, ktorý vedie banka, tento majetok síce tvorí oddelenú podstatu, ale pri prevádzke podniku správca musí vykonávať platby za poskytovanie služieb, v dôsledku čoho by mohol byť takýto oddelený veriteľ ukrátený. Správca teda zaradí do oddelenej podstaty fiktívnu pohľadávku, ktorá bude plniť kompenzačnú funkciu a ktorá bude uspokojená ako pohľadávka z prevádzky podniku po ukončení prevádzky podniku.

Otázka prevádzkovania podniku by teda mala závisieť od rozhodnutia správcu podľa konkrétnych okolností (ale bez toho, aby zákon predpisoval povinnosť zachovania prevádzky podniku).

K § 89

Upravuje sa zákaz uzatvárania zmlúv so spriaznenými osobami. Prelomiť tento zákaz môže len kompetentný orgán.

K § 90

Upravujú sa archivačné povinnosti správcu. ide o ustanovenie prebraté z doterajšej úpravy.

K § 91 a 92

Speňažovanie

Pri speňažovaní majetku podstaty je správca viazaný podrobnými pravidlami ohľadom jeho postupu pri speňažovaní (pozri ustanovenia o oprávneniach kompetentného orgánu). V zásade však platí, že správca musí vždy predať aktíva v záujme čo najväčšieho výťažku z ich predaja (bez ohľadu na konkrétnu formu predaja – či prostredníctvom dražby, verejnej obchodnej súťaže alebo priamym predajom). Zákon by takisto nemal uprednostňovať predaj podniku ako celku alebo iné predajné metódy (predaj "časti podniku" a podobne). Vždy bude totiž závisieť od daných okolností a od konkrétneho rozhodnutia správcu, ktoré však správca musí uskutočniť vždy v záujme maximalizovania výnosu pre veriteľov. Niektoré špecifické úkony správcu pri speňažovaní však podliehajú schváleniu veriteľským výborom alebo dotknutým oddeleným veriteľom (pozri nasledovný paragraf).

Základné pravidlo pri speňažovaní majetku podstaty je, že správca ustanovený pri vyhlásení konkurzu v zásade nemôže tento majetok speňažovať (s výnimkou niektorých úkonov uvedených v zákone). Pokiaľ však ide o prevádzku podniku, tento správca je naopak povinný bez zbytočného odkladu vyhodnotiť dôvody pre prevádzku podniku, a ak existujú, v rozsahu odôvodnenom týmito dôvodmi prevádzkovať podnik.

Na rozdiel od správcu ustanoveného súdom pri vyhlásení konkurzu je správca po konaní prvej schôdze veriteľov naopak povinný speňažovať majetok čo najrýchlejšie po tom ako bol zvolený buď nový správca alebo pôvodný správca nebol na prvej schôdzi vymenený.

K § 93

Vecné práva k majetku pri jeho odplatnom prevode

Upravuje sa vzťah predkupných práv v konkurze, pričom zákon ochraňuje len zákonné predkupné práva a predkupné práva zriadené ako vecné právo.

Záložné práva oddelených veriteľov zanikajú speňažením zálohu s výnimkou prípadov uvedených v zákone. Keďže zavedením legislatívnej skratky pojmu prednostné zabezpečovacie právo (§ 69) je takýmto právom len právo veriteľa, ktorý si uplatňuje v konkurze svoju pohľadávku voči úpadcovi, pričom tým istým predmetom záložného práva môžu byť zabezpečené pohľadávky veriteľov, ktorých dlžníkom nie je úpadca, ale napr. záložca, ktorý nie je v konkurze, zákon rozlišuje záložné práva ktoré zanikajú a ktoré nezanikajú.

Vzhľadom na to, že zákon poskytuje ochranu práv tretích osôb, ktorých správca vyzýva v 30 dňovej lehote na predloženie dôkazov na vylúčenie majetku zo súpisu a možnosťou v ďalšej 30 dňovej lehote obrátiť sa aj na súd, cieľom úpravy v odseku 3 je zvýšiť záujem osôb o kúpu majetku podliehajúceho konkurzu, a odstrániť pochybnosti ohľadne vlastníctva týchto vecí, čo sa v konečnom dôsledku premietne aj do možnosti získania väčšieho výťažku na uspokojenie úpadcových veriteľov.

K § 94

Uspokojenie oddelených veriteľov

Upravuje sa postup uspokojenia oddelených veriteľov z výťažku speňaženia oddelenej podstaty po odpočítaní pohľadávok proti tejto podstate. Ak tento výťažok nepostačuje, uspokojí sa v zostávajúcej časti ako nezabezpečená pohľadávka. Časový okamih speňažovania majetku tvoriaceho oddelenú podstatu, príprava rozvrhu výťažku a možnosti uplatnenia námietok bližšie upravuje § 97 (Uspokojenie oddeleného veriteľa).

K § 95

Nezabezpečení veritelia

Nezabezpečení veritelia sa uspokojujú z výťažku speňaženia všeobecnej podstaty po odpočítaní pohľadávok proti tejto podstate. Ak tento výťažok nepostačuje, uspokoja sa nezabezpečené pohľadávky pomerným spôsobom. Časový okamih speňažovania majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu, príprava čiastkového rozvrhu výťažku a možnosti uplatnenia námietok bližšie upravuje § 98 (Čiastkový rozvrh pre nezabezpečených veriteľov).

K § 96

Všeobecné náležitosti rozvrhu

Zákon stanovuje náležitosti rozvrhu výťažku zo speňaženia príslušných podstát.

K § 97

Uspokojenie oddeleného veriteľa

Správca bude povinný vydať oddelenému veriteľovi výťažok z predaja daného majetku ihneď po jeho predaji. Z výťažku predaja sa však prednostne uhradia pohľadávky proti tejto oddelenej podstate.

Každému oddelenému veriteľovi správca predkladá pri každom podstatnejšom speňažení oddelenej podstaty rozvrh. Oddelený veriteľ môže tento rozvrh schváliť a správca mu vyplatí sumu zodpovedajúcu výške jeho zabezpečenej pohľadávky, alebo si uplatní voči rozvrhu odôvodnené námietky, ktoré buď správca uzná alebo v opačnom prípade sa veriteľ môže obrátiť na súd. Pri pasivite veriteľa v súvislosti so schvaľovaním rozvrhu nahrádza jeho vôľu súd.

K § 98

Čiastkový rozvrh pre nezabezpečených veriteľov

Z hľadiska efektívnosti a rýchlosti celého konania a ochrany záujmov veriteľov je nevyhnutné zachovať možnosť vydávania "čiastkových rozvrhov", ba čo viac, tieto podporovať tak ekonomicky (viazaním uvoľnenia odmeny správcu, resp. jej časti na rozvrh v prospech veriteľov), ako aj zákonne stanovením povinnosti distribuovať získané peňažné prostriedky bez zbytočného odkladu po tom, ako nastane situácia umožňujúca realizovať čiastkový rozvrh. Vzhľadom k tomu, že zoznam veriteľov by mal byť známy a konečný v relatívne skorej fáze konkurzu, takáto situácia nastane vždy, ak dôjde k speňaženiu významnejšej časti všeobecnej podstaty.

Po čiastočnom speňažení správca podstaty vypracuje čiastkový rozvrh, zverejní ho a doručí členom veriteľského výboru. Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy však čiastkový rozvrh nebude podliehať schváleniu súdom, ale veriteľským výborom.

Iba ak bude veriteľský výbor nečinný, po uplynutí zákonných lehôt, predloží správca čiastkový rozvrh na schválenie súdu. V prípade vznesenia námietok veriteľského výboru bude mať správca podstaty možnosť vyhovieť námietkam a korigovať čiastkový rozvrh. V prípade nesúhlasu správcu podstaty s námietkami rozhodne o námietkach súd. Veriteľský výbor bude povinný vzniesť námietku, o vznesenie ktorej ho požiadal ktorýkoľvek veriteľ dotknutý čiastkovým rozvrhom.

Vyššieuvedeným dochádza k presunu zodpovednosti spojenej s prípravou tohto dokumentu zo súdov na správcu podstaty. Schvaľovanie dokumentu sa v nadväznosti na to presunie zo súdu na veriteľský výbor (s výnimkou prípadov jeho nečinnosti). V právomoci súdu zostane len rozhodovanie o schválení tohto dokumentu pre prípad nečinnosti veriteľského výboru a rozhodovanie o námietkach voči dokumentu, ktorým správca nevyhovel.

K § 99

Uspokojenie popretých a podmienených pohľadávok

Zákon upravuje mechanizmus pri vydávaní výťažku veriteľom popretých a podmienených pohľadávok.

K § 100

Vylúčenie niektorých pohľadávok z uspokojenia

Uvedené ustanovenie je v zásade zhodné s platnou právnou úpravou.

K § 101

Konečný rozvrh pre nezabezpečených veriteľov

Konečný rozvrh sa vyhotovuje po úplnom speňažení majetku zapísaného do súpisu a ukončení všetkých sporov vyvolaných konkurzom. Na schvaľovanie konečného rozvrhu sa primerane použijú ustanovenia o schvaľovaní čiastkového rozvrhu pre nezabezpečených veriteľov.

K § 102 až 105

Zrušenie konkurzu

V tomto ustanovení sa rozlišuje prípad, keď súd zruší konkurz aj bez podania návrhu a prípady zrušenia konkurzu na návrh oprávnených osôb.

V súlade s doterajšou úpravou, zrušením konkurzu zanikajú účinky, vyhlásenia konkurzu. Jednotliví veritelia majú možnosť na základe zoznamu pohľadávok viesť po zrušení konkurzu voči úpadcovi exekúciu alebo nútený výkon rozhodnutia, ak tento zákon neustanovuje inak (zákon ustanovuje inak napr. v súvislosti s oddlžením úpadcu).

K § 106

Malý konkurz

Účelom malých konkurzov je predovšetkým zrýchlenie a zefektívnenie konkurzného konania v situáciách, keď to dané okolnosti prípadu umožňujú (to znamená ide o tzv. malých úpadcov). Zákon vymedzuje kritériá, kedy daný konkurz spĺňa kritériá na to, aby bol považovaný za malý konkurz.

O tom, že konkurz je malý, môže rozhodnúť súd priamo v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo kedykoľvek v priebehu konkurzného konania.

K § 107

Obsah malého konkurzu

Predmetom tohto paragrafu je vymedzenie odchýlok, ktoré odlišujú malý konkurz od riadneho konkurzu. V prvom rade sa môžu upraviť jednotlivé lehoty stanovené týmto zákonom odlišne ako sú uvedené v zákone. V malom konkurze sa takisto predpokladá, že namiesto konštituovania veriteľského výboru bude záujmy veriteľov zastupovať len jedna nimi zvolená osoba. Podľa daných okolností môže súd v malom konkurze prijať aj iné opatrenia, ktoré sa mu budú javiť ako účelné v záujme čo najrýchlejšieho a najúspornejšieho vedenia konkurzného konania.

K § 108

Poverenie správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku

Upravuje sa, kto je oprávnený poveriť správcu vypracovaním posudku a kto môže posudok vypracovať. Poveriť správcu môže aj veriteľ alebo skupina veriteľov, ale len za predpokladu, že sa tak dohodli s dlžníkom.

§ 109

Príprava posudku

Upravuje sa postup pri príprave posudku ako aj zodpovednosť správcu za vypracovanie posudku. Vymedzujú sa tiež podmienky, za ktorých môže správca reštrukturalizáciu dlžníka odporučiť.

K § 110

Náležitosti posudku

Reštrukturalizačného posudok je výsledkom dôkladného posúdenia situácie dlžníka odborníkom s vyjadrením záveru, či dlžník spĺňa predpoklady na povolenie reštrukturalizácie. Hlavným cieľom povinnosti navrhovateľa zabezpečiť v súvislosti s jeho návrhom na reštrukturalizáciu vyhotovenie reštrukturalizačného plánu je predovšetkým odbremeniť súd od rozhodovania vo veciach ekonomickej povahy. Podľa novej právnej úpravy by úloha súdu mala byť podstatne uľahčená, nakoľko ekonomický aspekt rozhodnutia bude pre súd záväzne vyplývať z odborného posudku RS. Naopak, súd nemôže povoliť reštrukturalizáciu, ak návrh neobsahuje priaznivý odborný posudok o úspešnosti reštrukturalizácie.

K § 111 a 112

Ustanovenie všeobecným spôsobom vymedzuje osoby oprávnené podať návrh na povolenie reštrukturalizácie.

Zákon upravuje aj základne náležitosti návrhu

Podľa existujúcej úpravy vyrovnania je dlžník povinný v návrhu na vyrovnanie uviesť, aj aké vyrovnanie ponúka. Uvedené je v praxi len ťažko realizovateľné, lebo stanovuje vysoké nároky na dlžníka hneď na začiatku konania. Treba si totiž uvedomiť, že vypracovanie plánu ponúkaného riešenia je jednou z najťažších a technicky najnáročnejších úkonov v procese reštrukturalizácie. Navyše, nová právna úprava bude chápať koncepciu sanácie dlžníka v oveľa širšom zábere ako len samotné vyrovnanie (v reštrukturalizácii sa môže dohodnúť v podstate akékoľvek riešenie – ako napríklad odloženie splatnosti pohľadávok, odpustenie veriteľmi časti ich pohľadávok, "kapitalizácia" pohľadávok, čiastočná likvidácia aktív dlžníka, založenie novej spoločnosti, ktorá prevezme podnik dlžníka a ktorá bude postupne splácať reštrukturalizované pohľadávky). Keďže vypracovanie takýchto riešení je vo svojej podstate technicky veľmi náročné, pôjde o ďalší dôvod na to, aby sa spracovanie návrhu reštrukturalizačného plánu (ďalej len "RP" alebo "plán") odložilo až do fázy po povolení reštrukturalizácie. Návrh plánu preto nie je podľa nového zákona povinnou náležitosťou návrhu na povolenie reštrukturalizácie. Rovnako dôležitým argumentom v prospech takéhoto riešenia je snaha o zabezpečenie čo najväčšej interakcie medzi dlžníkom, veriteľmi a správcom pri príprave RP. Šanca na schválenie RP veriteľmi bude totiž oveľa vyššia v prípade, ak sa na jeho príprave veritelia aktívne podieľali (napríklad prostredníctvom veriteľského výboru).

K § 113

Začatie reštrukturalizačného konania

Ak návrh spĺňa všetky náležitosti pri jeho podaní, súd do 15 dní vydá rozhodnutie o začatí reštrukturalizačného konania a vydá uznesenie, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Týmto okamihom začína konkurzné konania a vznikajú účinky reštrukturalizačného konania, ktoré trvajú až do zastavenia reštrukturalizačného konania, resp. skončenia reštrukturalizácie.

K § 114

Účinky začatia reštrukturalizačného konania

V záujem dosiahnutia účelu reštrukturalizácie a ochrany práv veriteľov je správca, ktorý vypracoval reštrukturalizačný posudok povinný dohliadať nad tým, ako dlžník disponuje so svojím majetkom v období po podaní návrhu a do povolenia reštrukturalizácie.

Správca teda plní dve základné úlohy, ktorými sú jednak zistenie dlžníkovho majetku a jednak jeho zabezpečenie a zhodnotenie prostredníctvom schvaľovania úkonov dlžníka mimo bežnej obchodnej činnosti.

Začatie reštrukturalizácie má ďalej účinky voči právam veriteľov. Uvedené je nevyhnutným predpokladom na zabezpečenie účelu reštrukturalizácie, ktorým je pri zachovaní maximálneho uspokojenia veriteľov aj zachovanie prevádzky podniku úpadcu alebo jeho časti, čo by bolo veľmi obtiažne, ak by jednotlivý veritelia mohli individuálne uplatňovať svoje práva alebo ukončiť obchodné zmluvy, ktoré môžu byť kritické pre chod podniku.

K § 115

Späťvzatie návrhu

Ustanovenie sa týka dispozičného práva navrhovateľa vziať späť svoj návrh.

K § 116

Povolenie reštrukturalizácie

Súd je povinný do 30 dní od začatia reštrukturalizačného konania alebo od predloženia posledného posudku reštrukturalizáciu buď povoliť, alebo zastaviť. V prípade ak uplynulo viac ako 60 dní odo dňa vypracovania posudku na základe , ktorého ide povoliť reštrukturalizáciu, súd je povinný vypočuť si správcu.

V uznesení o povolení reštrukturalizácie súd vyzve veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky, potvrdí ako reštrukturalizačného správcu osobu, ktorá vypracovala odborný posudok ohľadom uskutočniteľnosti reštrukturalizácie. Úpadca bude aj naďalej oprávnený prevádzkovať podnik (čo je nepochybne z pohľadu dlžníka jednou z najväčších výhod reštrukturalizácie v porovnaní s konkurzom), avšak obmedzenie na jeho strane pri prevádzkovaní podniku vyplývajúce už z účinkov návrhu zostávajú zachované. Súd môže tieto obmedzenia v uznesení o povolení reštrukturalizácie rozšíriť. Súd určí taktiež rozsah ďalších právnych úkonov, ktoré budú podliehať súhlasu správcu.

Súd rozhoduje uznesením o zastavení reštrukturalizácie, proti ktorému je odvolanie prípustné. Po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia (či už z dôvodu márneho uplynutia lehoty na odvolanie alebo v dôsledku rozhodnutia odvolacieho súdu) ho súd zverejní v obchodnom vestníku a zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania.

V záujem zabezpečenia publicity, účinky povolenia reštrukturalizácie nastávajú zverejnením uznesenia súdu v obchodnom vestníku.

K § 117

Návrh dlžníka na vyhlásenie konkurzu

Súd zastaví konanie o povolenie reštrukturalizácie uznesením, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku, ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu.

K § 118

Povolením reštrukturalizácie začína reštrukturalizácia. Rovnako ako v konkurznom konaní, povolením reštrukturalizácie začína nová fáza reštrukturalizačného konania. Povolením reštrukturalizácie nie sú dotknuté účinky začatia reštrukturalizácie; zákon však dopĺňa tieto účinky tak, že exekučné konania, ktoré boli začatím reštrukturalizácie prerušené sa zastavujú.

K § 119

Účastníci reštrukturalizačného konania

Upravuje sa okruh účastníkov reštrukturalizačného konania obdobne ako v konkurznom konaní. Na rozdiel od konkurzného konania však budú účastníkmi konania za zákonom stanovených podmienok aj spoločníci, akcionári alebo členovia dlžníka.

K § 120

Upravuje sa, ktoré pohľadávky je treba uplatniť prihláškou, a ktoré pohľadávky možno uplatňovať počas reštrukturalizácie bežným spôsobom priamo od dlžníka.

K § 121 až 125

Spôsob prihlasovania pohľadávok, je rovnaké ako v konkurze s drobnými odlišnosťami. Lehota na prihlasovanie pohľadávok je oproti konkurz o 15 dní kratšia. Rovnako náležitosti zoznamu pohľadávok sú rovnaké ako v konkurze. Takisto popieranie pohľadávok zodpovedá popieraniu pohľadávok v konkurze. Odlišné je však to, že žaloba na určenie pohľadávok sa podáva proti dlžníkovi a nie správcovi. Pri zodpovednosti veriteľa za prihlásenie pohľadávky je od konkurzu odlišné to, že nárok zo zodpovednosti za nesprávne prihlásenie pohľadávky uplatňuje dlžník s tým, že pokuta je jeho príjmom.

K § 126

Schôdza veriteľov

Účelom schôdze veriteľov je voľba veriteľského výboru, ktorý má v reštrukturalizácii veľmi silné právomoci. Z toho dôvodu je žiadúce, aby sa výbor konštituoval čo najskôr po povolení reštrukturalizácie. Zásadne sa na schôdzi môže zúčastniť a hlasovať na nej len ten veriteľ, ktorého pohľadávke je zistená. Zvolať schôdzu môže za podmienok uvedených v zákone má správca , ktorý jej aj predsedá.

K § 127 a 128

Zákon upravuje postup pri voľbe členov veriteľského výboru. Veriteľský výbor má v reštrukturalizácii veľmi výrazné právomoci. Návrhy na jednotlivých členov predkladá správca, z tých veriteľov, ktorí sú oprávnení na schôdzi hlasovať a majú najväčší počet hlasov. V prípade, ak nebude veriteľský výbor riadne ustanovený alebo funkčný (napríklad v dôsledku pasivity veriteľov), správca podá návrh na vyhlásenie konkurzu. V prípade, že reštrukturalizáciu súd povolil na základe návrhu veriteľa, členom veriteľského výboru musí byť aj tento veriteľ.

Paragraf upravuje aj otázky súvisiace zo zánikom členstva vo veriteľskom výbore.

K § 129

Správca je povinný v reštrukturalizácii vykonávať dohľad nad podnikaním dlžníka. Na zabezpečenie plnenia týchto úloh zákon priznáva správcovi rovnaké oprávnenia ako má správca podstaty voči úpadcovi pri zisťovaní a zabezpečovaní majetku podstát.

Počas reštrukturalizácie je správca povinný postupovať s odbornou starostlivosťou, čo mimo iného zahŕňa aj povinnosť neustále vyhodnocovať reálnosť dosiahnutia účelu reštrukturalizácie a ako aj všetkých informácií, ktoré môžu byť v tomto smere relevantné. Ak teda správca zistí, že účel reštrukturalizácie nemožno splniť alebo napríklad že posudok bol vyhotovený na základe nesprávnych informácií, je povinný v zdujeme ochrany práv veriteľov podať návrh na zastavenie reštrukturalizácie a vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu.

K § 130

Právne úkony dlžníka

V uznesení o povolení reštrukturalizácie súd určí rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré po povolení reštrukturalizácie podliehajú súhlasu správcu. Rozsah právnych úkonov bude môcť veriteľský výbor rozšíriť svojim uznesením. Úpadca bude aj naďalej oprávnený prevádzkovať podnik (čo je nepochybne z pohľadu dlžníka jednou z najväčších výhod reštrukturalizácie v porovnaní s konkurzom), avšak obmedzenie na jeho strane pri prevádzkovaní podniku vyplývajúce už z účinkov návrhu zostávajú zachované.

K § 131

Dohľad súdu

Súd je v reštrukturalizácii povinný dohliadať nad riadnym chodom reštrukturalizácie a rozhodovať ohľadom sporných záujmov dotknutých účastníkov. Ak súd zistí, že nie sú splnené predpoklady na pokračovanie v reštrukturalizácii je povinný reštrukturalizačné konanie zastaviť.

K § 132

Reštrukturalizačný plán

Reštrukturalizačný plán (RP) je vyvrcholením a naplnením spoločného úsilia účastníkov reštrukturalizácie. Príprava a schvaľovanie RP je to, čo podstatne odlišuje reštrukturalizáciu od konkurzu. Je to dokument, ktorého cieľom je vyriešiť úpadok dlžníka inak ako nezvrátiteľnou likvidáciou vyplývajúcou z konkurzného konania. Je prejavom tzv. "rescue culture" ktorá sa vo väčšom alebo menšom rozsahu uplatňuje v moderných zákonoch upravujúcich úpadok.

K § 133

Upravuje sa kto je oprávnený plán vypracovať a následne ho predložiť príslušným orgánom na schválenie.

K § 134

Predkladateľ plánu je povinný vypracovať RP tak, aby zabezpečoval najvyššiu možnú mieru uspokojenia veriteľov do uplynutia zákonom stanovenej lehoty od povolenia reštrukturalizácie. Napriek tomu, že RP bude primárne vypracovaný dlžníkom, zákon zabezpečuje, aby bol tento pripravovaný v úzkej spolupráci s veriteľmi (angažovanie veriteľov je predovšetkým prostredníctvom veriteľského výboru). Rozsah angažovanosti veriteľov na príprave RP je určujúcim kritériom pre následné schválenie navrhovaného plánu.

K § 135 a 136

Pokiaľ ide o formu RP, tento bude obsahovať "opisnú časť" a "záväznú časť". Prvá bude opisovať danú situáciu, už uskutočnené kroky na jej riešenie, ako aj kroky, ktoré bude treba uskutočniť v záujme realizácie RP. Inými slovami, pôjde o "vysvetľujúci manuál", ktorý všeobecným spôsobom vysvetľuje stav, ktorý existuje a stav, ktorý sa má dosiahnuť. Druhá časť bude v právnom jazyku komplexne upravovať hmotnoprávne vzťahy medzi zúčastnenými osobami tak, ako budú účinné v prípade schválenia plánu. Pôjde o akúsi "superzmluvu", ktorá bude v prípade jej schválenia novým spôsobom regulovať vzťahy medzi úpadcom a jeho veriteľmi (prípadne ďalšími osobami). Okrem iného bude mať aj taký účinok, že za presne stanovených podmienok bude právne zaväzovať aj tých účastníkov, ktorý nehlasovali za jej prijatie. Okrem toho môže reštrukturalizačný plán obsahovať niektoré ďalšie náležitosti - napríklad dôsledky, ktoré nastanú v prípade porušenia plánu, špecifikáciu "úverového limitu", ustanovenia o dozornej správe a podobne.

K § 137 až 142

Na účely hlasovania o RP musia byť veritelia zaradení do jednotlivých skupín, pričom bude musieť minimálne existovať skupina zabezpečených veriteľov a skupina nezabezpečených veriteľov. Veritelia s rovnakými právami a súčasne s rovnakým ekonomickým záujmom môžu byť ďalej zoskupení do rovnakých skupín. To znamená, že namiesto jednej skupiny pozostávajúcej zo všetkých zabezpečených veriteľov (t.j. veriteľov s rovnakými právami) budú napríklad existovať dve skupiny. Jednou z nich by bola skupina zabezpečených veriteľov, ktorých zabezpečené pohľadávky vznikli na základe financovania dlžníka (napríklad banky), druhou skupinou by bola skupina zabezpečených veriteľov, ktorých zabezpečené pohľadávky vznikli z bežného obchodného styku dlžníka (napríklad prepravcovia tovaru majúci zákonné zádržné právo alebo záložní veritelia nefinančných pohľadávok). Rovnako skupina nezabezpečených veriteľov by sa mohla rozštiepiť podľa podobných kritérií napríklad na skupinu nezabezpečených veriteľov – banky a skupinu nezabezpečených veriteľov, ktorých pohľadávky nepresiahnu istý limit (tzv. malí veritelia). Kritéria pre určenie všetkých skupín musia byť presne stanovené v RP, pričom zákon predpokladá aj mechanizmus ochrany veriteľa namietajúceho zaradenie do nesprávnej skupiny (pozri paragraf "Ochrana s plánom nesúhlasiacich reštrukturalizačných veriteľov a dotknutých akcionárov").

Pre hlasovanie v každej skupine platí princíp „rovnakého zaobchádzania“ s právami veriteľov a akcionárov patriacimi do rovnakej skupiny, podľa ktorého ponúkané riešenie sa musí aplikovať rovnako na všetky práva v danej skupine. Zabezpečená pohľadávka sa v zistenom rozsahu uspokojí z majetku zabezpečujúceho zabezpečujúcu pohľadávku a ak ju nie je možné uspokojiť uspokojí sa ako nezabezpečená pohľadávka.

K § 143

Lehota na predloženie plánu

Upravuje sa lehota dokedy je predkladateľ plánu povinný predložiť návrh plánu na schválenie veriteľskému výboru.

K § 144

Schválenie plánu veriteľským výborom

Po vypracovaní plánu predkladateľom musí predkladateľ zabezpečiť, aby bol plán odsúhlasený veriteľským výborom .

Ak veriteľský výbor schváli plán, oznámenie o vypracovaní a odsúhlasení plánu sa zverejní. Spolu s oznámením sa zverejní aj spôsob akým sa každý záujemca bude môcť zoznámiť s obsahom RP. Súčasne so zverejnením RP zvolá správca schôdzu na prediskutovanie a hlasovanie o RP ("schvaľovacia schôdza"), pričom takáto schôdza sa musí uskutočniť do zákonom stanovenej lehoty od zverejnenia RP.

V prípade, že úpadca nepredloží v zákonom stanovenej lehote návrh RP, veriteľský výbor požiada súd o vyhlásenie konkurzu. Ak veriteľský výbor neschváli návrh RP alebo ak RP zamietne, súd na návrh zastaví reštrukturalizáciu a taktiež vyhlási konkurz.

K § 145

Zmena plánu na návrh účastníka plánu

Zákon taktiež povoľuje zmenu plánu na návrh účastníka plánu, ktoré sa týkajú buď opravy nezrozumiteľných alebo nesprávnych pojmov, chyby v písaní a počítaní, bez zmeny obsahu navrhovaného plánu alebo napríklad zmien v zaradení jednotlivých pohľadávok do príslušnej skupiny.

K § 146 a 147

Schvaľovacia schôdza

Správca zvolá schôdzu tak, aby sa uskutočnila do zákonom stanovenej lehoty od zverejnenia RP. Schvaľovacia schôdza je rozdelená na dve časti. Najprv predsedajúci otvorí rozpravu v ktorej predkľadateľ plánu odpovie na všetky žiadosti, ktoré boli zapísané do zoznamu žiadostí a bezprostredne po nej bude nasledovať hlasovanie.

Okrem hlasovania priamo na schvalovacej schôdzi bude existovať aj možnosť písomného hlasovania. Takisto nie je vylúčená kombinácia obidvoch spôsobov (čo bude reálne napríklad v prípadoch konkurzov s tisíckami veriteľov).

K § 148

Väčšina potrebná na prijatie plánu

Každá skupina (pozri § "Skupiny") hlasuje o schválení RP samostatne. S výnimkou podľa nasledujúceho paragrafu so schválením RP musia potom súhlasiť všetky skupiny. Zákon rozlišuje podľa toho či ide o skupinu zabezpečených veriteľov alebo nezabezpečených veriteľov čo sa považuje za súhlas skupiny.

K § 149 a 150

Listina prítomných a zápisnica zo schvaľovacej schôdze

Zákon detailne špecifikuje náležitosti dokumentov ktoré je potrebné vyhotoviť v súvislosti s každou schvaľovacou schôdzou.

K § 151 až 153

Potvrdenie plánu súdom

Plán podáva predkladateľ na súde, ktorý povolil reštrukturalizáciu v zákonom stanovenej lehote od skončenia schvaľovacej schôdze. Rozhodnutie o potvrdení predloženého plánu súdom prijatého na schvaľovacej schôdzi obsahuje zároveň rozhodnutie o skončení reštrukturalizácie. Proti týmto uzneseniam nie je prípustný opravný prostriedok. Ochrana veriteľov však bude zabezpečená napríklad prostredníctvom možnosti podania žaloby v dôsledku porušenia princípu "rovnakého zaobchádzania alebo žaloby v dôsledku zaradenia do nesprávnej skupiny

Okamihom zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu nastávajú účinky zamýšľané v "záväznej časti" schváleného RP (k tomu pozri paragraf "účinky súdom potvrdeného plánu"). Týmto okamihom takisto zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konaniae (to znamená obmedzenia na strane dlžníka a jeho veriteľov). Ak však na základe RP bude ustanovený dozorujúci správca, budú naďalej existovať obmedzenia vyplývajúce z oprávnení takéhoto dozorujúceho správcu

Zákon upravuje aj osobitné ustanovenia zabraňujúce obštrukčným konaniam, podľa ktorých sa súhlas nesúhlasiacej skupiny nahradí rozhodnutím súdu, ak sú splnené isté podmienky. Podmienky sú nastavené tak, že pri ich splnení sa predpokladá, že postavenie účastníkov plánu nemôže byť plánom zhoršené .

K § 154

Zamietnutie plánu

Súd by mal hodnotiť RP len z formálneho hľadiska, nie z hľadiska jeho ekonomickej uskutočniteľnosti. Zákon vymedzuje dôvody na základe ktorých by mal súd zamietnuť potvrdenie RP. Jedným z nich je napríklad kolúzne konanie medzi zúčastnenými stranami pri príprave RP. Ochrana veriteľov však bude zabezpečená prostredníctvom možnosti podania žaloby v dôsledku porušenia princípu "rovnakého zaobchádzania" alebo žaloby v dôsledku zaradenia do nesprávnej skupiny. Po právoplatnosti rozhodnutia súdu o zamietnutí potvrdenia RP vydá súd rozhodnutie o zastavení reštrukturalizácie a o vyhlásení konkurzu.

K § 155

Účinky súdom potvrdeného plánu

Z hľadiska hmotného práva je hlavným účinkom potvrdeného reštrukturalizačného plánu to, že nadobudnutím účinnosti RP sa jeho ustanovenia stanú záväznými pre všetkých účastníkom plánu. Ako už bolo uvedené vyššie, RP je koncepčne konštruovaný ako „superzmluva“, ktorá obsahuje právne úkony každej dotknutej strany nevyhnutné na dosiahnutie účelu RP, pričom takéto právne úkony sa budú považovať za urobené vo forme, ktorú pre ne právne predpisy inak vyžadujú. To znamená, že ak napríklad právne predpisy vyžadujú na účinné uzatvorenie zakladateľskej zmluvy akciovej spoločnosti právny úkon vo forme notárskej zápisnice, na osobu viazanú RP sa bude na základe potvrdeného RP pozerať, ako keby takýto právny úkon v danej forme vykonala, a to bez ohľadu na to, že zákon inak vyžaduje osobitnú formu alebo postup pri takomto právnom úkone.

K § 156

Skončenie reštrukturalizácie

Zákon viaže zánik hmotnoprávnych účinkov na zverejnenie uznesenia o skončení reštrukturalizácie v príslušnom registri.

K § 157

Ochrana s plánom nesúhlasiacich účastníkov plánu

Zákon obsahuje ustanovenia ohľadom ochrany práv tých účastníkov plánu, ktorí tvrdia, že schválený RP porušil princíp "rovnakého zaobchádzania" s právami veriteľov a akcionárov zaradených do rovnakej skupiny. V takomto prípade sa môže dotknutý účastník plánu domáhať na súde určenia, že ustanovenia „záväznej časti“ RP sú voči nemu neúčinné. Uvedené však bude platiť len pre veriteľov alebo akcionárov, ktorí do zápisnice z RP Schôdze namietali porušenie tohoto princípu. Zákon obsahuje prepadnú lehotu pre podanie takejto žaloby na súde. Do okamihu rozhodnutia súdu, ktorý rozhodne o žalobe veriteľa alebo akcionára bude potvrdený RP rovnako záväzný aj pre takéhoto dotknutého účastníka plánu . V prípade rozhodnutia súdu o porušení princípu "rovnakého zaobchádzania" RP prestane byť vo vzťahu k nim účinný. To znamená, že veriteľ sa môže napríklad domáhať sa výkonu svojho práva, prípadne podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak sú splnené ďalšie podmienky. Účinky RP voči ostatným veriteľom však zostanú zachované.

Okrem vyššieuvedenej ochrany zákon ďalej obsahuje aj ochranu práv veriteľov, ktorí tvrdia, že boli zaradení do nesprávnej skupiny . Aj v takomto prípade sa bude môcť dotknutý veriteľ domáhať na súde určenia, že ustanovenia „operatívnej časti“ RP sú voči nemu neúčinné. Veriteľ však bude oprávnený domáhať sa takejto ochrany len v prípade, ak mu nebolo umožnené hlasovať v skupine do ktorej podľa jeho názoru patril, o tejto skutočnosti vzniesol námietku do zápisnice z RP Schôdze. Navyše musí dotknutý veriteľ dostatočne preukázať súdu (pričom bude rozhodujúce hodnotenie súdu o „dostatočnosti“ takéhoto dôkazu), že je na základe schváleného RP v horšom postavení, než v akom by bol, keby RP nebol prijatý. Do okamihu rozhodnutia súdu o žalobe takéhoto veriteľa, bude potvrdený RP pre neho rovnako záväzný ako pre iných veriteľov. V prípade potvrdzujúceho rozhodnutia súdu o zaradení veriteľa do nesprávnej skupiny však RP prestane byť vo vzťahu ku takémuto veriteľovi účinný.

K § 158

Plnenie na popretú pohľadávku

Podľa platnej právnej úpravy vyrovnania je dlžník povinný zložiť do súdnej úschovy peňažnú čiastku, ktorá na základe prijatého vyrovnania pripadá na popretú pohľadávku, a to do 15 dní po schválení vyrovnania veriteľmi. V praxi môže byť zabezpečenie tejto povinnosti obtiažne. Preto nový zákon riešiť túto problematiku iným spôsobom. Dlžník už nebude povinný skladať príslušnú sumu do súdnej úschovy v zákonom ustanovenej lehote. Naopak, poskytnutie plnenia veriteľovi na základe RP bude závisieť od toho, či sa v "incidenčnom konaní" preukáže, že pohľadávka veriteľa (alebo jej časť) bola popretá správcom oprávnene alebo neoprávnene.

Po skončení reštrukturalizácie sa na dlžníka hľadí ako na každého iného "fungujúceho" podnikateľa, ale v rozsahu práv a povinností z RP (a eventuálne s obmedzeniami vyplývajúcimi z dozorujúcej správy, ak bola zavedená v RP). Uvedené sa náležite aplikuje aj na vzťah dlžníka k jeho veriteľom, takže po skončení reštrukturalizácie už nebude voči nim chránený v rozsahu a spôsobom, aký mu počas doby reštrukturalizácie poskytoval zákon. Preto ak dlžník neplní to, čo má plniť podľa RP, veriteľ bude oprávnený iniciovať výkon svojho práva.

K § 159 až 161

S prípadným omeškaním dlžníka ohľadom plnenia RP alebo vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka alebo preberajúcej osoby bude súvisieť otázka tzv. "reštitúcie" pôvodného nároku veriteľa. Uvedené by malo fungovať tak, že v prípade omeškania na strane dlžníka s plnením jeho záväzku podľa RP zákon upravuje lehotu na plnenie v ktorej bude dlžník a preberajúca spoločnosť povinný spoločne a nerozdielne splniť pohľadávku. Ide o pôvodnú lehotu splatnosti pohľadávky najskôr však do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o neúčinnosti plánu. Ak dlžník ani následne nesplní, stratí vo vzťahu ku takémuto veriteľovi výhody poskytnuté voči veriteľovi na základe RP. Uvedené bude relevantné, ak sa napríklad v RP dohodlo odloženie splatnosti a čiastočné odpustenie pohľadávok zo strany veriteľa dlžníkovi. V takom prípade sa pri omeškaní "reštituuje" veriteľovi pohľadávka vo svojej pôvodnej výške. Takýto princíp však nebude platiť absolútne. Výnimka sa bude týkať situácie, ak súčasťou RP nebude v porovnaní s predchádzajúcim príkladom len jednoduchá reštrukturalizácia existujúcich pohľadávok, ale aj vznik, zmena alebo zánik práv absolútnej povahy. Pôjde napríklad o situáciu, ak sa na základe RP dohodne, že časť veriteľových pohľadávok sa "kapitalizuje" (t.j. veriteľ nadobudne výmenou za časť svojich pohľadávok majetkový podiel (napr. vo forme akcií) v dlžníkovi (alebo v osobe preberajúcej záväzky dlžníka). V uvedenom prípade by bolo totiž nespravodlivé, aby v prípade dlžníkovho omeškania nastala "reštitúcia" pôvodnej veriteľovej pohľadávky v celej výške. V tejto súvislosti totiž veriteľ akceptoval riziko z konverzie časti jeho pohľadávky na majetkovú účasť v dlžníkovi (riziko vyplývajúce z toho, že konverziou táto časť pohľadávky absolútne zanikne (bez možnosti jej "reštitúcie"). Preto, pamätajúc práve na takéto situácie je obligatórnou náležitosťou RP určenie pomeru, v akom sa pôvodná veriteľova pohľadávka použije napríklad na konverziu na akcie (alebo v súvislosti s iným vznikom, zmenou alebo zánikom majetkového práva absolútnej povahy) a v akom bude podliehať inému režimu podľa RP. Otázka "reštitúcie pri omeškaní" sa bude preto vždy posudzovať podľa povahy riešenia danej pohľadávky podľa RP a len v rozsahu, aký pripadá na takéto riešenie umožňujúce "reštitúciu".

Pre ilustráciu uvádzame príklad. Pôvodná pohľadávka veriteľa bola 100. V RP sa dohodlo, že z týchto 100 sa 20 použije na konverziu na akcie (do 3 mesiacov od končenia reštrukturalizácie), a zo zvyšných 80 sa veriteľ vzdal 30 a súčasne sa odložila doba splatnosti (o 2 roky). Výsledkom je, že v prípade splnenia RP by veriteľ získal zo svojich pôvodných 100 akcie vo výške 20 a splatenie pohľadávky vo výške 50. Ak dlžník po dvoch rokoch nesplnil 50, po dodatočnej lehote na plnenie zanikne len časť výhody v rozsahu 30 a následne sa reštituuje pôvodná pohľadávka do výšky 80. Daný veriteľ si môže potom uplatniť týchto 80 napríklad v exekučnom konaní proti dlžníkovi. Z dôvodov uvedených vyššie však časť pohľadávky v rozsahu 20 zostáva nedotknutá, a veriteľ je oprávnený a povinný naďalej držať tomu zodpovedajúce akcie.

Uvedený režim platí len vo vzťahu ku konkrétnemu veriteľovi, voči ktorému je dlžník v omeškaní s plnením RP. Ak RP neobsahuje iné ustanovenie, uvedený účinok nastane vo vzťahu ku všetkým veriteľom naraz až okamihom vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka (pretože ak sú voči dlžníkovi splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu, nič nebráni veriteľovi podať takýto návrh). Tento účinok je upravený v paragrafe "Účinky neplnenia plánu voči všetkým reštrukturalizačným veriteľom a akcionárom".

K § 162 až 165

Súčasťou RP môže byť ustanovenie tzv. dozorného správcu. Úlohou takéhoto správcu bude monitorovať správanie dlžníka a plnenie RP v dobe po skončení reštrukturalizácie vo vzťahu ku špecifikovaným záväzkom z RP. Ak tak bude uvedené v RP, dozorný správca môže byť navyše oprávnený udeľovať súhlas s niektorými v RP špecifikovanými úkonmi dlžníka. Jednotlivé obmedzenia budú zverejnené. V rámci monitoringu je správca povinný v pravidelných intervaloch informovať veriteľov (napríklad prostredníctvom veriteľského výboru) o úspešnosti/neúspešnosti plnenia schváleného plánu. V prípade, ak zistí porušenie plnenia RP alebo skutočnosti nasvedčujúce tomu, že uskutočnenie RP nie je reálne, bude povinný oznámiť danú skutočnosť veriteľom (napríklad prostredníctvom veriteľského výboru) a súdu.

Dozornú správu bude vykonávať dozorný správca, tak ako to bolo určené v záväznej časti plánu, ktorý je zapísaný do záznamu správcov a s výkonom tejto funkcie súhlasí,.

Funkcia dozorujúceho správcu (a tým aj účinky na právne úkony dlžníka s tým spojené) bude ukončená po splnení plánu alebo (ii) vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka alebo osobou, ktorá prebrala na základe RP záväzky dlžníka.

K § 166

Upravuje sa možnosť oddlženia dlžníka, ktorý je fyzickou osobou. Právo na oddlženie ma každý dlžník, pri ktorom konkurzné konanie skončilo konečným rozvrhom.

K § 167

Upravujú sa náležitosti návrhu a ako aj rozhodovanie súdu o tomto návrhu.

K § 168

Upravuje sa skúšobné obdobie, počas ktorého je dlžník povinný odvádzať správcovi časť svojho príjmu na uspokojenie svojich pohľadávok.

K § 169

Upravuje sa zásada, že pohľadávky veriteľov dlžníka, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené, sa počas skúšobného obdobia môžu uspokojovať iba spôsobom a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

K § 170

Upravuje sa pôsobnosť správcu schvaľovať právne úkony správcu.

K § 171

Upravuje sa účinky úspešného skončenia skúšobného obdobia a rozhodovanie súdu o oddlžení dlžníka.

K § 172

Odkazuje sa na Nariadenie Rady ES č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní.

K § 173 až 175

Upravuje sa uznávanie cudzích úpadkových konaní. Upravuje sa tiež právomoc slovenského súdu, ktorá je daná vždy, ak má dlžník na území SR majetok.

K § 176 až 195

Osobitne sa upravuje, kto je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu na finančnú inštitúciu. Finančné inštitúcie sa tiež vyňaté z možnosti ich reštrukturalizácie podľa tohto zákona. Úlohu reštrukturalizácie pri týchto osobách plní nútená správa. Osobitne sa tiež upravuje cezhraničný úpadok týchto inštitúcii podľa jednotlivých smerníc EU.

§ 180 zavádza do slovenského právneho poriadku pojem záverečného vyrovnania ziskov a strát (close-out netting) a pojem zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát (close-out netting agreement). Tento koncept, používaný v obchodných vzťahoch (predovšetkým, v derivátových obchodoch), ktorých jednou zo zmluvných strán sú domáce alebo zahraničné banky alebo iné regulované subjekty, v prípade ukončenia alebo zrušenia určitého typu obchodov v dôsledku výskytu určitej, vopred dohodnutej, okolnosti (napríklad podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na jednu zo zmluvných strán zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát), zahŕňa odhad (vychádzajúci napr. z kotácií získaných od iných účastníkov príslušného trhu) hodnoty obchodu, nahrádzajúceho ukončený alebo zrušený obchod a pripočítanie alebo odpočítanie (teda vyrovnanie) výsledných trhových hodnôt. Tento koncept je odlišný od započítania pohľadávok, nakoľko v derivátových obchodoch s opakovaným plnením neexistujú medzi stranami pred príslušným dátumom splatnosti derivátového obchodu pohľadávky v právnom zmysle slova. Keďže tento koncept má dopad na výšku pohľadávky úpadcu voči druhej zmluvnej strane zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát alebo pohľadávky druhej zmluvnej strany voči úpadcovi, je potrebné ho zaviesť do právneho poriadku pre zvýšenie právnej istoty v týchto obchodných vzťahoch a osobitne upraviť pre prípad vyhlásenia konkurzu a povolenia reštrukturalizácie. Zmluva o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát môže byť buď súčasťou zmluvy o takom obchode alebo obchodoch, alebo môže byť uzavretá samostatne vo vzťahu k takému obchodu alebo obchodom. Cieľom navrhovaného ustanovenia je zabezpečiť, aby sumy zodpovedajúce ziskom a stratám zmluvných strán boli po vyhlásení konkurzu splatné iba v rozsahu jediného záväzku, ktorého výška je vypočítaná s ohľadom na také zisky a straty v súlade s podmienkami zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov, ktoré si zmluvné strany vopred dohodli pre taký prípad. Podľa výsledku takého výpočtu má potom pohľadávku vo vzťahu k takému jedinému záväzku buď úpadca voči druhej zmluvnej strane alebo druhá zmluvná strana voči úpadcovi, ktorá pohľadávka je potom uplatňovaná po vyhlásení konkurzu. Cieľom navrhovaného ustanovenia je zaviesť osobitné ustanovenie o odstúpení od zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát z dôvodu potrebnej ochrany ustanovení o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát pred účinkami vyplývajúcimi z odstúpenia od takej zmluvy. Ide o ten istý princíp, aký je zakotvený napríklad v § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa odstúpenie od zmluvy jednou zo strán nedotýka zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva a riešenia sporov medzi zmluvnými stranami.

K § 196 až 203

Upravuje sa podporné použitie Občianskeho súdneho poriadku v konaniach upravených týmto zákonom. Zároveň sa upravujú odlišnosti vo vzťahu k OSP.

K § 205

Splnomocňuje sa MS SR na vydanie všeobecne záväzných právnych predpisov.

K § 206

Upravujú sa prechodné ustanovenia v zákone. Konania začaté podľa doterajších predpisov sa dokončia podľa doterajších predpisov.

K čl. II až IV

Ide o úpravu vyvolanú potrebou upraviť cezhraničnú reštrukturalizáciu finančných inštitúcii.

K čl. V

Navrhuje sa účinnosť zákona.

Bratislava, 19.augusta 2004

Mikuláš Dzurinda, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Daniel Lipšic, v.r.

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu