Zákon o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov 7/2005 účinný od 01.01.2025

§ 1

Tento zákon upravuje
a)
riešenie úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne,
b)
hroziaci úpadok a povinnosti súvisiace s hroziacim úpadkom dlžníka,
c)
oddlženie fyzickej osoby a
d)
register predinsolvenčných, likvidačných a insolvenčných konaní (ďalej len „insolvenčný register“).

§ 12
Náležitosti návrhu

(1)
Návrh na vyhlásenie konkurzu musí obsahovať všeobecné náležitosti návrhu podľa osobitného predpisu.4) Návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva elektronicky prostredníctvom na to určeného elektronického formulára do elektronickej schránky súdu, ktorý musí byť autorizovaný navrhovateľom, inak sa naň neprihliada.
(2)
Ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva veriteľ, v návrhu je povinný uviesť skutočnosti, z ktorých možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka, ako aj označiť svoju pohľadávku 90 dní po lehote splatnosti a označiť ďalšieho veriteľa s pohľadávkou 90 dní po lehote splatnosti. K návrhu je veriteľ povinný pripojiť listiny, ktoré dokladajú jeho pohľadávku označenú v návrhu. Navrhovateľ pohľadávku doloží
a)
písomným uznaním dlžníka s úradne overeným podpisom dlžníka,
b)
vykonateľným rozhodnutím alebo iným podkladom, na základe ktorého možno nariadiť výkon rozhodnutia alebo vykonať exekúciu,
c)
potvrdením audítora, správcu alebo súdneho znalca, že navrhovateľ pohľadávku účtuje v účtovníctve v súlade s účtovnými predpismi, a v prípade, že ide o pohľadávku nadobudnutú prevodom alebo prechodom, aj potvrdením audítora, správcu alebo súdneho znalca, že pohľadávka účtovaná v účtovníctve navrhovateľa má doložený dôvod vzniku, ak podáva návrh voči právnickej osobe,
d)
potvrdením Ministerstva financií Slovenskej republiky o existencii pohľadávky štátu z príspevku poskytnutého dlžníkovi z prostriedkov Európskej únie,4a) schváleného a účtovaného certifikačným orgánom,4b) alebo
e)
písomným vyhlásením s úradne osvedčenými podpismi najmenej piatich zamestnancov alebo bývalých zamestnancov dlžníka, ktorí nie sú jeho spriaznenými osobami, o nesplnení ich pohľadávky na mzde, odstupnom alebo odchodnom 30 dní po lehote splatnosti; navrhovateľom v tomto prípade môže byť len zamestnanec alebo bývalý zamestnanec dlžníka, ktorý nie je osobou spriaznenou s dlžníkom, a ktorý je zastúpený odborovou organizáciou, aj keď nie je jej členom.
(3)
Ak ide o návrh veriteľa na vyhlásenie konkurzu dlžníka, ktorého úpadok sa predpokladá podľa § 11 ods. 3, navrhovateľ nie je povinný dokladať svoju pohľadávku spôsobom podľa odseku 2 písm. a) až e).
(4)
Ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva veriteľ, ktorý nemá na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo alebo organizačnú zložku podniku, v návrhu je povinný uviesť aj zástupcu na doručovanie písomností, ktorý ma bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky; k návrhu je povinný pripojiť aj listiny preukazujúce, že zástupca poverenie na doručovanie písomností prijal.
(5)
Ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva dlžník, k návrhu je povinný pripojiť zoznam svojho majetku, zoznam svojich záväzkov a zoznam svojich spriaznených osôb. Ak dlžník účtuje podľa osobitného predpisu,1) k návrhu je povinný pripojiť aj poslednú riadnu individuálnu účtovnú závierku spolu s mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou, ak bola vyhotovená neskôr ako posledná riadna individuálna účtovná závierka; ak bola individuálna účtovná závierka predmetom overovania audítorom, k návrhu je povinný pripojiť aj správu audítora.
(6)
Ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva likvidátor ustanovený súdom zo zoznamu správcov, namiesto pripojenia zoznamu majetku, zoznamu záväzkov a poslednej riadnej individuálnej účtovnej závierky spolu s mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou, ak bola vyhotovená neskôr ako posledná riadna individuálna účtovná závierka, možno odkázať na písomnosti uložené v zbierke listín alebo v registri účtovných závierok podľa osobitného predpisu.
(7)
Ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva likvidátor ustanovený súdom zo zoznamu správcov, k návrhu na vyhlásenie konkurzu pripojí správu o majetnosti spoločnosti alebo nemajetnosti spoločnosti tak, ako by išlo o záverečnú správu predbežného správcu podľa osobitného predpisu. Za podanie správy má likvidátor nárok na odmenu rovnako ako predbežný správca.

§ 14
Začatie konkurzného konania

(1)
Ak súd zistí, že návrh na vyhlásenie konkurzu spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu rozhodne o začatí konkurzného konania. Inak v rovnakej lehote uznesením poučí navrhovateľa o nedostatkoch návrhu a vyzve ho, aby tieto nedostatky v lehote 10 dní odstránil. Ak tak navrhovateľ neurobí, súd návrh odmietne najneskôr do 15 dní po tom, čo uplynula lehota na odstránenie nedostatkov. Inak v rovnakej lehote rozhodne o začatí konkurzného konania. Voči uzneseniu o odmietnutí návrhu odvolanie nie je prípustné. Uznesenie o odmietnutí návrhu súd doručí navrhovateľovi a dlžníkovi; uznesenie o odmietnutí návrhu súd nezverejňuje v insolvenčnom registri.
(2)
Súd návrh veriteľa na vyhlásenie konkurzu pred začatím konkurzného konania dlžníkovi nedoručuje ani dlžníka nevyzýva, aby sa k návrhu na vyhlásenie konkurzu vyjadril.
(3)
Konkurzné konanie sa začína zverejnením uznesenia o začatí konkurzného konania.
(4)
Začatie konkurzného konania bráni tomu, aby sa na majetok toho istého dlžníka začalo iné konkurzné konanie. Ak počas konkurzného konania dôjde súdu ďalší návrh na vyhlásenie konkurzu týkajúci sa toho istého dlžníka, súd o ňom rozhodne, ako by šlo o návrh na pristúpenie do konkurzného konania.
(5)
Začatie konkurzného konania má tieto účinky:
a)
dlžník je povinný obmedziť výkon činnosti len na bežné právne úkony; ak dlžník poruší túto povinnosť, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá, právnemu úkonu však možno v konkurze odporovať,
b)
na majetok patriaci dlžníkovi nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú,
c)
na majetok patriaci dlžníkovi nemožno pre záväzok dlžníka zabezpečený zabezpečovacím právom začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva; tento účinok sa nevzťahuje na výkon zabezpečovacieho práva vzťahujúceho sa na peňažné prostriedky, pohľadávky z účtu v banke5) alebo v pobočke zahraničnej banky,6) štátne dlhopisy, prevoditeľné cenné papiere7) alebo na pokračovanie vo výkone zabezpečovacieho práva dobrovoľnou dražbou podľa osobitného predpisu,8)
d)
konanie o zrušení spoločnosti bez likvidácie sa prerušuje,
e)
nemožno rozhodnúť o premene, cezhraničnej premene alebo cezhraničnej zmene právnej formy podľa osobitného predpisu8aa) a rozhodnutie o premene, cezhraničnej premene alebo cezhraničnej zmene právnej formy dlžníka zapísať do obchodného registra.
(6)
Ak tento zákon neustanovuje inak, účinky začatia konkurzného konania zanikajú vyhlásením konkurzu alebo zverejnením uznesenia, ktorým sa konkurzné konanie končí.

§ 17
Zastavenie konkurzného konania pre zaplatenie pohľadávky

(1)
Ak dlžník do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu preukáže, že zanikli všetky splatné pohľadávky veriteľov, ktorí sú účastníkmi konkurzného konania, súd konkurzné konanie bezodkladne uznesením zastaví.
(2)
Konkurzné konanie podľa odseku 1 možno zastaviť len do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu.

§ 19
Vyhlásenie konkurzu na návrh veriteľa

(1)
Ak sa konkurzné konanie začalo na návrh veriteľa,
a)
súd do 5 dní od začatia konkurzného konania
1.
odošle dlžníkovi do vlastných rúk rovnopis návrhu spolu s uznesením, ktoré obsahuje najmä
1a.
výzvu, aby sa do 20 dní od jeho doručenia vyjadril k návrhu a osvedčil svoju platobnú schopnosť; najmä aby predložil
1aa.
zoznam všetkých svojich peňažných záväzkov, s ktorých plnením bol v deň začatia konkurzného konania 90 dní v omeškaní,
1ab.
zoznam všetkých svojich bankových účtov s prehľadom zostatkov v deň začatia konkurzného konania,
1ac.
informáciu o stave hotovosti v deň začatia konkurzného konania a v deň predloženia tejto informácie súdu,
1ad.
zoznam pohľadávok, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že budú uhradené najneskôr do 90 dní od začatia konkurzného konania,
1b.
poučenie, že inak súd vyhlási na jeho majetok konkurz,
1c.
poučenie o trestnoprávnych následkoch neplnenia si povinnosti v konkurze,
2.
určí termín pojednávania tak, aby sa konalo najneskôr do 70 dní od začatia konkurzného konania, a na pojednávanie predvolá dlžníka spolu s doručením návrhu podľa písm. a) prvého bodu, a súčasne o termíne pojednávania upovedomí veriteľov označených v návrhu zverejnením oznámenia o termíne pojednávania v insolvenčnom registri,
3.
vyzve dlžníka na vyjadrenie, či súhlasí, aby súd rozhodol vo veci vyhlásenia konkurzu bez pojednávania; ak tak dlžník urobí, súd zruší termín pojednávania a rozhodne bez pojednávania; rovnako postupuje aj vtedy, ak sa má za to, že dlžník svoju platobnú schopnosť neosvedčil,
b)
súd rozhodne vo veci vyhlásenia konkurzu do 7 dní od vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, alebo do 7 dní, odkedy dlžník súhlasil, aby sa rozhodlo bez pojednávania,
c)
súd rozhodne o vyhlásení konkurzu vtedy, ak dlžník neosvedčil svoju platobnú schopnosť, inak rozhodne o zastavení konkurzného konania; pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu súd neprihliada na záväzky, pri ktorých dlžník osvedčil ich spornosť; ak sa dlžník v lehote podľa odseku 1 písm. a) bodu 1 nevyjadril, má sa za to, že svoju platobnú schopnosť neosvedčil,
d)
a súd má pred rozhodnutím o vyhlásení konkurzu pochybnosti o dlžníkovej majetnosti, bez zbytočného odkladu po tom, čo zistí, že tu nie sú dôvody na iné rozhodnutie ako vyhlásenie konkurzu, ustanoví dlžníkovi predbežného správcu; o návrhu v tomto prípade rozhodne v lehote podľa § 20 ods. 1.
(2)
Proti rozhodnutiu, ktorým sa konkurzné konanie končí, je účastník konkurzného konania oprávnený podať odvolanie. Proti rozhodnutiu o vyhlásení konkurzu je oprávnený podať odvolanie dlžník. Ak bol konkurz vyhlásený ako hlavné insolvenčné konanie, odvolanie je oprávnený podať ktorýkoľvek veriteľ dlžníka.3c) Ak bol konkurz vyhlásený ako vedľajšie insolvenčné konanie, odvolanie je oprávnený podať správca v hlavnom insolvenčnom konaní.3e)
(3)
Odvolací súd rozhodne o odvolaní bez nariadenia pojednávania do 45 dní od predloženia veci. Pre odvolací súd je rozhodujúci stav v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ak odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie, súd prvého stupňa postupuje odo dňa vrátenia veci, ako by konkurzné konanie začalo.
(4)
Ak v konkurznom konaní, ktoré sa začalo na základe návrhu veriteľa na vyhlásenie konkurzu podľa tejto hlavy, súd zistí, že veriteľ doložil pohľadávku spôsobom podľa § 12 ods. 2 a okrem prípadných pochybností o dlžníkovej majetnosti sú splnené aj ostatné predpoklady na vyhlásenie konkurzu a zároveň, že sú splnené predpoklady podľa § 106c ods. 1 písm. b), c), f), g) a h) a nie je zložený preddavok na úhradu nákladov konkurzu podľa § 20 ods. 2, súd vyhlási na majetok dlžníka malý konkurz podľa desiatej hlavy prvého oddielu. Predbežného správcu v takom prípade neustanovuje. Zložený preddavok súd poukáže správcovi ustanovenému podľa § 106c a tento preddavok slúži ako záloha na činnosť správcu v malom konkurze.

§ 20
Zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku

(1)
Ak súd v konkurznom konaní po tom, čo ustanovil dlžníkovi predbežného správcu, zistí, že majetok dlžníka nebude postačovať ani na úhradu nákladov konkurzu, konkurzné konanie pre nedostatok majetku zastaví. Inak na majetok dlžníka najneskôr do 10 dní od podania záverečnej správy predbežného správcu vyhlási konkurz.
(2)
Súd vyhlási na majetok dlžníka konkurz po tom, čo ustanovil dlžníkovi predbežného správcu aj vtedy, ak účastník konkurzného konania zloží na účet súdu preddavok na úhradu nákladov konkurzu vyhlasovaného podľa tejto hlavy. Z preddavku na úhradu nákladov konkurzu vyhlasovaného podľa tejto hlavy sa platí odmena správcu ustanoveného v konkurze. Preddavok na úhradu nákladov konkurzu vyhlasovaného podľa tejto hlavy môže veriteľ v konkurze uplatniť ako pohľadávku proti podstate.
(3)
Proti uzneseniu o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku je oprávnený podať odvolanie každý veriteľ dlžníka. Podanie odvolania veriteľom, ktorý nie je účastníkom konkurzného konania, sa považuje za pristúpenie do konkurzného konania.
(4)
Ak odvolací súd zistí, že súd prvého stupňa rozhodol o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku nesprávne, rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení tak, že vyhlási na majetok dlžníka konkurz. Inak rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí. Odvolací súd vyhlási konkurz na majetok dlžníka aj vtedy, ak veriteľ, ktorý podal odvolanie, zloží na účet súdu preddavok na úhradu nákladov konkurzu vyhlasovaného podľa tejto hlavy.
(5)
Ak súd zastaví konkurzné konanie pre nedostatok majetku, účinky začatia konkurzného konania zanikajú až zverejnením oznamu o nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku. Súd zverejní oznam o nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia v insolvenčnom registri bezodkladne po tom, čo uznesenie nadobudne právoplatnosť.

§ 21
Predbežný správca

(1)
Predbežný správca zisťuje, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu; predbežný správca je pritom povinný vychádzať aj z hodnoty majetku, o ktorý bol majetok dlžníka ukrátený v dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť a z hodnoty pohľadávky zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka. Predbežnému správcovi patria pri zisťovaní majetku dlžníka rovnaké oprávnenia ako správcovi v konkurze; ustanovenia § 74 a 75 sa použijú primerane. Súd môže v súvislosti so zisťovaním majetnosti dlžníka ukladať predbežnému správcovi pokyny, ktorými je predbežný správca viazaný. Predbežný správca je povinný o svojich zisteniach priebežne informovať súd a najneskôr do 45 dní od ustanovenia podať súdu záverečnú správu o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka. Ak dlžník neposkytne predbežnému správcovi potrebnú súčinnosť, súd môže lehotu na podanie záverečnej správy o 15 dní predĺžiť.
(2)
Ak zoznam záväzkov dlžníka, zoznam spriaznených osôb a zoznam majetku dlžníka nebol súčasťou návrhu na vyhlásenie konkurzu, dlžník je povinný najneskôr do 15 dní od ustanovenia predbežného správcu zostaviť a odovzdať tieto zoznamy predbežnému správcovi. Zoznam majetku, zoznam spriaznených osôb a zoznam záväzkov je dlžník povinný podpísať a výslovne v nich uviesť, že všetky uvedené údaje sú pravdivé a úplné; podpis dlžníka musí byť úradne osvedčený.
(3)
Predbežný správca má nárok na odmenu a úhradu preukázaných výdavkov alebo paušálnu náhradu výdavkov. Ak predbežný správca doručil súdu návrh na určenie odmeny a výdavkov predbežného správcu alebo paušálnej náhrady výdavkov v lehote na podanie záverečnej správy o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka, o odmene a výdavkoch predbežného správcu alebo o paušálnej náhrade výdavkov predbežného správcu rozhodne súd v uznesení, ktorým zastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku alebo vyhlásil konkurz, inak rozhodne súd o odmene a výdavkoch predbežného správcu alebo o paušálnej náhrade výdavkov predbežného správcu samostatným uznesením do 30 dní od zastavenia konkurzného konania alebo vyhlásenia konkurzu. Odmena a výdavky predbežného správcu sa uhrádzajú z preddavku zaplateného na účet súdu. Nevyplatená časť preddavku slúži ako záloha na činnosť správcu v konkurze; ak sa konkurzné konanie skončilo, nevyplatená časť preddavku sa vráti zložiteľovi preddavku. Ak preddavok nepostačuje na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu, alebo ak bolo konkurzné konanie začaté bez zaplatenia preddavku podľa § 13 ods. 3, neuhradená časť odmeny a výdavkov sa v konkurze považuje za pohľadávku proti podstate. Rovnako zložiteľ preddavku môže preddavok zaplatený na účet súdu uplatniť v konkurze ako pohľadávku proti podstate. Proti uzneseniu o výške odmeny a výdavkoch predbežného správcu je oprávnený podať odvolanie predbežný správca, zložiteľ preddavku alebo ten, kto má odmenu a výdavky predbežného správcu platiť.
(4)
Predbežný správca vykonáva funkciu do zániku účinkov začatia konkurzného konania. Ak je konkurzné konanie z dôvodu prebiehajúceho reštrukturalizačného konania prerušené, predbežný správca nekoná.
(5)
Na odvolanie a ustanovenie predbežného správcu a dohľad súdu nad činnosťou predbežného správcu sa použijú ustanovenia o odvolaní a ustanovení správcu a dohľade súdu nad správcom počas konkurzu.

§ 22
Uznesenie o vyhlásení konkurzu


V uznesení o vyhlásení konkurzu súd ustanoví správcu a vyzve veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili svoje pohľadávky. Ak súd v konkurznom konaní už ustanovil predbežného správcu, do funkcie správcu ustanoví predbežného správcu.

§ 23
Začatie konkurzu

(1)
Vyhlásením konkurzu sa začína konkurz a dlžník sa stáva úpadcom.
(2)
Vyhlásenie konkurzu bráni tomu, aby na úpadcu začalo alebo prebiehalo reštrukturalizačné konanie. Ak počas konkurzu dôjde na súd návrh na povolenie reštrukturalizácie úpadcu, súd návrh na povolenie reštrukturalizácie uznesením odmietne.

§ 25
Vstup do konania

(1)
Ak počas konkurzného konania dôjde k prevodu alebo prechodu pohľadávky, ktorá veriteľovi zakladá postavenie účastníka konkurzného konania, takýto veriteľ alebo nadobúdateľ pohľadávky oznámi správcovi túto skutočnosť. K oznámeniu je potrebné doložiť listiny, ktoré osvedčujú dôvod vstupu nadobúdateľa pohľadávky do konkurzného konania, a označiť pôvodne prihlásenú pohľadávku podľa údajov zo zoznamu pohľadávok.
(2)
Ak nie sú splnené predpoklady pre vstup do konania, oznámenie podľa odseku 1 s prílohami a svojim stanoviskom predloží správca najneskôr do troch dní na rozhodnutie súdu. Súd rozhodne do desiatich dní o vstupe do konania uznesením.
(3)
Ak sú splnené predpoklady na vstup do konania, správca bez zbytočného odkladu vyznačí zmenu v zozname pohľadávok.

§ 27
Zánik postavenia účastníka

(1)
Postavenie účastníka veriteľovi v rozsahu ním prihlásenej pohľadávky alebo jej dotknutej časti zaniká zaevidovaním zmeny účastníka v zozname pohľadávok.
(2)
Správca zaeviduje zmenu účastníka v zozname pohľadávok, ak
a)
sú splnené predpoklady pre vstup do konania podľa § 25 alebo § 26,
b)
účastník nebol úspešný v konaní o určení popretej pohľadávky,
c)
uplynula lehota na podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky alebo súd zastavil konanie o určení popretej pohľadávky z dôvodu, že veriteľ popretej pohľadávky nezaplatil preddavok na trovy konania, v rozsahu popretia pohľadávky,
d)
sa vznik budúcej pohľadávky alebo pohľadávky, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky, stal nemožným,
e)
prihláška navrhovateľa alebo veriteľa, ktorý pristúpil do konkurzného konania podľa § 24 ods. 2, nebola podaná v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu,
f)
došlo k späťvzatiu prihlášky u správcu,
g)
došlo k zániku pohľadávky, alebo
h)
súd určil neúčinnosť prihlásenej pohľadávky alebo jej časti z dôvodu, že prihlásená pohľadávka alebo jej časť vznikli na základe odporovateľného právneho úkonu, a to v rozsahu takejto neúčinnosti.
(3)
Veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu informovať správcu o každej skutočnosti, ktorá zakladá zánik jeho účastníctva.
(4)
Ak tento zákon neustanovuje inak, správca na základe skutočnosti podľa odseku 2 bezodkladne vyznačí zmenu účastníka v zozname pohľadávok. Ak nastanú pochybnosti o tom, či veriteľ má byť vedený v zozname pohľadávok alebo v akom rozsahu, rozhodne súd aj bez návrhu.
(5)
Proti uzneseniu súdu podľa odseku 4 druhej vety je prípustné odvolanie, ktoré môže podať správca alebo ten, o koho právach sa rozhodlo.

§ 28
Prihlasovanie pohľadávok

(1)
Pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou.
(2)
Prihláška sa podáva u správcu v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Ak ide o zahraničného veriteľa podľa osobitného predpisu,8ac) prihláška sa podáva u správcu elektronickými prostriedkami prostredníctvom na to určeného formulára podľa osobitného predpisu.8ad) Ak prihlášku podáva zástupca veriteľa, plnomocenstvo vyhotovené v listinnej podobe sa doručuje elektronicky tak, že sa prevedie do elektronickej podoby a pripojí sa k prihláške; ustanovenia osobitného predpisu o zaručenej konverzii8ae) sa nepoužijú. Ak plnomocenstvo vyhotovené v elektronickej podobe alebo plnomocenstvo podľa predchádzajúcej vety nie je pripojené k prihláške, na prihlášku sa neprihliada.
(3)
Ak veriteľ doručí prihlášku neskôr, na prihlášku sa prihliada, veriteľ však nemôže vykonávať hlasovacie právo a ďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou. Právo na pomerné uspokojenie veriteľa tým nie je dotknuté; môže byť však uspokojený len z výťažku zaradeného do rozvrhu zo všeobecnej podstaty, ktorého zámer zostaviť bol oznámený v insolvenčnom registri po doručení prihlášky. Zapísanie takejto pohľadávky do zoznamu pohľadávok správca vykoná s poznámkou, že prihláška bola podaná po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty.
(4)
Ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, a to v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, inak sa na zabezpečovacie právo neprihliada.
(5)
Prihláškou možno uplatniť aj budúcu pohľadávku alebo pohľadávku, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky (ďalej len „podmienená pohľadávka“); práva spojené s podmienenou pohľadávkou je však podmienený veriteľ oprávnený uplatňovať, až keď správcovi preukáže vznik podmienenej pohľadávky.
(6)
Podanie prihlášky spôsobom ustanoveným týmto zákonom má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde.
(7)
V konkurze uplatňuje svoju pohľadávku prihláškou aj veriteľ, ktorý má pohľadávku voči inej osobe ako úpadcovi, ak je zabezpečená zabezpečovacím právom vzťahujúcim sa k majetku úpadcu. Takýto veriteľ môže byť v konkurze uspokojený iba z výťažku získaného speňažením majetku, ktorý zabezpečuje jeho pohľadávku, pričom hlasovacie práva na schôdzi veriteľov môže vykonávať iba v rozsahu, v akom jeho pohľadávka bude pravdepodobne uspokojená z majetku, ktorým je zabezpečená.
(8)
Ak si takýto veriteľ svoju zabezpečenú pohľadávku v základnej prihlasovacej lehote neprihlási, na jeho zabezpečovacie právo sa v konkurze neprihliada, má však proti dotknutej podstate právo na vydanie toho, o čo sa dotknutá podstata v dôsledku toho obohatila, pričom takéto právo môže uplatniť proti dotknutej podstate ako pohľadávku proti podstate, ktorá sa však uspokojí až po uspokojení všetkých ostatných pohľadávok proti tejto podstate.

§ 29
Náležitosti prihlášky

(1)
Prihláška musí byť podaná spôsobom podľa § 28 ods. 2 a musí obsahovať základné náležitosti prihlášky, inak sa na prihlášku neprihliada. Základnými náležitosťami prihlášky sú:
a)
meno, priezvisko a bydlisko veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno, meno a priezvisko, ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania veriteľa, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a sídlo veriteľa, ak ide o právnickú osobu,
b)
meno, priezvisko a bydlisko úpadcu, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno, meno a priezvisko, ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania úpadcu, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a sídlo úpadcu, ak ide o právnickú osobu,
c)
právny dôvod vzniku pohľadávky,
d)
poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty,
e)
celková suma pohľadávky.
(2)
Pre každú zabezpečenú pohľadávku musí byť podaná samostatná prihláška s uvedením zabezpečenej sumy, druhu, poradia, predmetu a právneho dôvodu vzniku zabezpečovacieho práva.
(3)
V prihláške podmienenej pohľadávky musí byť uvedená aj skutočnosť, na základe ktorej má pohľadávka vzniknúť alebo podmienka, od ktorej závisí vznik pohľadávky.
(4)
Celková suma pohľadávky sa v prihláške rozdelí na istinu a príslušenstvo, pričom príslušenstvo sa v prihláške rozdelí podľa právneho dôvodu vzniku.
(5)
Pohľadávka sa uplatňuje v eurách. Ak sa pohľadávka neuplatní v eurách, sumu pohľadávky určí správca prepočtom podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného v deň vyhlásenia konkurzu Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska. Ak je pohľadávka uplatnená v mene, ktorej referenčný výmenný kurz Európska centrálna banka ani Národná banka Slovenska neurčuje a nevyhlasuje, sumu pohľadávky určí správca s odbornou starostlivosťou.
(6)
K prihláške sa pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Veriteľ, ktorý je účtovnou jednotkou, v prihláške uvedie vyhlásenie, či o pohľadávke účtuje v účtovníctve, v akom rozsahu, prípadne dôvody, prečo o pohľadávke v účtovníctve neúčtuje.
(7)
K prihláške nepeňažnej pohľadávky musí byť pripojený znalecký posudok určujúci hodnotu nepeňažnej pohľadávky, inak sa na prihlášku neprihliada.
(8)
Veriteľ, ktorý nemá na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo alebo organizačnú zložku podniku, je povinný ustanoviť si zástupcu na doručovanie s bydliskom alebo sídlom na území Slovenskej republiky a ustanovenie zástupcu písomne oznámiť správcovi, inak sa mu budú písomnosti doručovať len zverejnením v insolvenčnom registri.
(9)
Ten, kto by s poukazom na výhradu vlastníctva mohol inak žiadať vylúčenie veci zo súpisu, môže svoje práva v konkurze uplatniť prihláškou rovnako, ako by uplatňoval zabezpečovacie právo. Takýto veriteľ prihláškou poveruje správcu na súpis a speňaženie veci s výhradou vlastníctva. Na postavenie takéhoto veriteľa sa použijú primerane ustanovenia upravujúce postavenie zabezpečeného veriteľa.
(10)
Odsek 9 sa použije rovnako aj pre uplatňovanie práv veriteľom, ktorý dlžníkovi prenajal vec za dohodnuté nájomné na dobu určitú, s cieľom prevodu prenajatej veci do vlastníctva dlžníka.

§ 30
Nedostatky prihlášky

(1)
Správca bez zbytočného odkladu po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty predloží súdu spolu so svojím stanoviskom zoznam podaní, pri ktorých má za to, že sa na ne neprihliada ako na prihlášky, pričom súd bez zbytočného odkladu uznesením určí, či sa na tieto podania prihliada ako na prihlášku.
(2)
Podanie, ktorým bola uplatnená pohľadávka, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou, nemožno opraviť ani doplniť.

§ 31
Zoznam pohľadávok

(1)
Zoznam pohľadávok vedie správca v insolvenčnom registri automatizovaným spôsobom; v zozname pohľadávok priebežne eviduje všetky prihlásené pohľadávky a každú zmenu stavu pohľadávky, a to bezodkladne po tom, ako sa o zmene dozvie.
(2)
Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou sa v konkurze vychádza zo zoznamu pohľadávok.

§ 32
Popretie a zistenie pohľadávky

(1)
Každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb v rozsahu, v akom ich možno považovať za vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom rozsahu, len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere, ktorá odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade konania o určení popretej pohľadávky úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových poradcov.
(2)
Prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky u správcu, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.
(3)
Pohľadávku možno poprieť
a)
do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok,
b)
do 30 dní od zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok, ak ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky.
(4)
Z dôvodu vysokého počtu prihlášok alebo iného vážneho dôvodu súd môže aj opakovane na návrh správcu alebo bez návrhu predĺžiť správcovi lehotu na popretie pohľadávok, vždy najviac o 30 dní.
(5)
Ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.
(6)
Popretie pohľadávky správca zaeviduje bez zbytočného odkladu do zoznamu pohľadávok, ak
a)
bolo podané u správcu spôsobom ustanoveným týmto zákonom, a
b)
na účet správcu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky bol zložený preddavok na trovy konania vo výške podľa odseku 18 s uvedením čísla pohľadávky zo zoznamu pohľadávok ako variabilného symbolu.
(7)
Úpadca je oprávnený prihlásenú pohľadávku namietnuť u správcu v lehote určenej pre veriteľov na popieranie pohľadávok podľa odseku 3 alebo odseku 4; správca túto skutočnosť bezodkladne zaeviduje v zozname pohľadávok. Námietka nemá pre zistenie pohľadávky význam.
(8)
Veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od zverejnenia popretia pohľadávky v zozname pohľadávok, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.
(9)
Ak veriteľ pohľadávky popretej čo do poradia nepodal žalobu, platí najnižšie uznané poradie.
(10)
Podmienkou podania žaloby na určenie popretej pohľadávky, ak ide o popretie pohľadávky iba veriteľom, je riadne a včasné zloženie preddavku na trovy konania vo výške podľa odseku 18. Ak navrhovateľ zloženie preddavku nepreukáže, súd konanie zastaví.
(11)
Za právne zastupovanie v konaní podľa odseku 8 patrí úspešnej strane, ktorá je právne zastúpená, náhrada tarifnej odmeny podľa osobitného predpisu8b) ako pri zastupovaní v exekúcii. Základom na určenie odmeny je suma prihlásenej pohľadávky a ak ide o popretie pohľadávky len čo do výšky, suma, v akej je pohľadávka sporná. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania o určení popretej pohľadávky, ak bolo konanie zastavené preto, že konkurz bol zrušený pre nedostatok majetku.
(12)
Ak bola popretá pohľadávka veriteľa, o ktorej rozhodovať patrí do právomoci iného orgánu ako súdu, je súd príslušný aj na konanie o určení tejto pohľadávky; to platí aj vtedy, ak iný orgán ako súd takéto rozhodnutie nevydal.
(13)
V žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.
(14)
Rozhodnutie o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania.
(15)
Uplynutím lehoty na popretie pohľadávky sa pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú.
(16)
Pohľadávku popretú len správcom a pohľadávku popretú veriteľom so súhlasom tohto veriteľa môže správca písomne uznať, ak o jej určení ešte nerozhodol súd. Uznaním sa popretá pohľadávka v uznanom rozsahu považuje za zistenú.
(17)
Pohľadávka určená právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci sa v určenom rozsahu považuje za zistenú.
(18)
Výška preddavku na trovy konania o určenie popretej pohľadávky sú dve percentá zo sumy spornej pohľadávky a ak ide o popretie pohľadávky len čo do výšky, dve percentá zo sumy, v ktorej bola popretá, a to najmenej 350 eur a najviac 10 000 eur.
(19)
Povinnosť zložiť preddavok podľa odseku 6 písm. b) a odseku 10 nemá subjekt verejnej správy podľa osobitného predpisu.8c)
(20)
Na účel zloženia preddavkov podľa odsekov 6 a 10 správca najneskôr do uplynutia základnej prihlasovacej lehoty zverejní v insolvenčnom registri číslo účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, na ktorý možno zložiť preddavok. Preddavok podľa odseku 6 možno zložiť len do uplynutia lehoty na popretie pohľadávky, pričom pre každé popretie pohľadávky, ktorá bola uplatnená samostatnou prihláškou, musí byť zložený samostatný preddavok. Z preddavkov podľa odsekov 6 a 10 sa hradia trovy konania podľa rozhodnutia súdu; v rozhodnutí súd určí, ktoré trovy sa hradia z preddavku a nespotrebovanú časť preddavku správca vráti zložiteľovi.

§ 32a
Priznanie hlasovacích práv

(1)
Správca na podnet popretého veriteľa bez zbytočného odkladu požiada súd o vydanie uznesenia vo veci priznania hlasovacích práv, ak ide o
a)
pohľadávku popretú veriteľom bez ohľadu na to, či bola zároveň popretá aj správcom,
b)
pohľadávku priznanú rozhodnutím alebo iným podkladom, na základe ktorého by inak bolo možné nariadiť výkon rozhodnutia alebo vykonať exekúciu,
c)
pohľadávku, v ktorej bolo uplatnené zabezpečovacie právo registrované v registri záložných práv alebo v osobitnom registri, alebo zapísané v katastri nehnuteľností.
(2)
Na účely rozhodnutia súdu vo veci priznania hlasovacích práv správca predloží súdu svoje stanovisko, či pohľadávka je a v akom rozsahu evidovaná v účtovníctve úpadcu, či je a v akom rozsahu namietaná úpadcom a či ju uznáva alebo ju poprel a v akom rozsahu a z akého dôvodu.
(3)
Súd bez zbytočného odkladu rozhodne, či a v akom rozsahu veriteľovi prizná hlasovacie práva a ďalšie práva spojené s popretou pohľadávkou.
(4)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 3 je oprávnený podať odvolanie veriteľ, o ktorého právach spojených s popretou pohľadávkou súd rozhodoval.
(5)
Správca bezodkladne po zverejnení uznesenia súdu o priznaní hlasovacích práv a oznámenia o nadobudnutí jeho právoplatnosti zaeviduje túto skutočnosť v zozname pohľadávok.

§ 33

Na účely zistenia stanovísk veriteľov prihlásených pohľadávok, voľby a odvolávania členov veriteľského výboru a výmeny správcu sa počas konkurzu zvolávajú schôdze veriteľov prostredníctvom insolvenčného registra. Na účely výkonu svojich práv v konkurze si veritelia zistených pohľadávok volia na schôdzi veriteľov veriteľský výbor.

§ 34
Zvolanie schôdze veriteľov

(1)
Prvú schôdzu veriteľov zvoláva správca do 55 dní od vyhlásenia konkurzu tak, aby sa konala nie skôr ako 30 dní a nie neskôr ako 45 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok podľa § 32 ods. 3 písm. a).
(2)
Ďalšiu schôdzu veriteľov zvoláva správca z vlastného podnetu alebo na žiadosť súdu, veriteľského výboru alebo jedného alebo viacerých veriteľov, ktorých hlasovacie práva predstavujú viac ako 10 % všetkých hlasovacích práv. V žiadosti o zvolanie schôdze veriteľov musí byť vymedzený predmet rokovania schôdze veriteľov, inak sa na žiadosť neprihliada. Ak správca zvoláva schôdzu veriteľov na žiadosť, schôdzu veriteľov zvolá tak, aby sa konala nie skôr ako 20 dní a nie neskôr ako 30 dní od doručenia žiadosti.
(3)
Ak správca napriek zákonnej povinnosti schôdzu veriteľov nezvolá alebo ak sa správca na riadne zvolanej schôdzi veriteľov nezúčastní, schôdzu veriteľov namiesto správcu zvolá súd. Porušenie povinnosti správcu zvolať schôdzu veriteľov je závažným porušením jeho povinností.
(4)
Lehota medzi zvolaním a konaním schôdze veriteľov nesmie byť kratšia ako 15 dní. Oznámenie o zvolaní schôdze veriteľov musí obsahovať miesto, čas a predmet rokovania schôdze veriteľov.
(5)
Správca môže požiadať súd alebo veriteľský výbor o súhlas s uskutočnením schôdze veriteľov prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie, ktoré umožňujú vyhotovenie obrazovo-zvukového záznamu; na tento účel správca zašle prístupové údaje súdu a prihláseným veriteľom. Oznámenie o zvolaní schôdze veriteľov v takomto prípade obsahuje aj termín, dokedy môžu veritelia požiadať správcu o prístupové údaje potrebné na účasť na schôdzi veriteľov.
(6)
Trovy zvolania a konania schôdze veriteľov sú pohľadávkou proti podstate. Ak bola schôdza veriteľov zvolaná z podnetu veriteľa, trovy zvolania a konania schôdze veriteľov je povinný zaplatiť veriteľ, ktorý požiadal o jej zvolanie, ak schôdza veriteľov nerozhodne inak.

§ 35
Schôdza veriteľov

(1)
Ak schôdzu veriteľov zvolal správca, schôdzi veriteľov predsedá správca. Ak schôdzu veriteľov zvolal súd, schôdzi veriteľov predsedá sudca alebo ním poverený vyšší súdny úradník.
(2)
Právo zúčastniť sa na schôdzi veriteľov má každý veriteľ prihlásenej pohľadávky. Predseda schôdze môže povoliť účasť na schôdzi veriteľov aj úpadcovi, štatutárnemu orgánu alebo členovi štatutárneho orgánu úpadcu alebo zákonnému zástupcovi úpadcu. Na požiadanie predsedu schôdze sú tieto osoby povinné sa na schôdzi veriteľov zúčastniť a odpovedať na otázky predsedu schôdze.
(3)
Schôdza veriteľov je uznášaniaschopná, ak je prítomný aspoň jeden veriteľ oprávnený na schôdzi veriteľov hlasovať. Schôdza veriteľov sa uznáša nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných veriteľov.
(4)
Ak súd nerozhodol inak, právo hlasovať na schôdzi veriteľov má veriteľ, ktorého pohľadávka je v čase konania schôdze veriteľov zistená čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti; na každé jedno euro zistenej sumy pohľadávky má veriteľ jeden hlas. Veriteľ pohľadávky spojenej so záväzkom podriadenosti podľa osobitného zákona1a) (ďalej len „podriadený veriteľ“), ani veriteľ, ktorý sa v konkurze uspokojuje v poradí ako podriadený veriteľ, nemá právo hlasovať na schôdzi veriteľov ani právo byť volený do veriteľského výboru. Podmienený veriteľ môže na schôdzi veriteľov hlasovať len vtedy, ak vznik ním prihlásenej a zistenej podmienenej pohľadávky závisí od splnenia záväzku podmieneným veriteľom za úpadcu a veriteľ oprávnený požadovať splnenie záväzku od podmieneného veriteľa na schôdzi veriteľov v rozsahu podmienenej pohľadávky svoje hlasovacie právo neuplatní alebo si svoju pohľadávku v rozsahu podmienenej pohľadávky v konkurze neprihlási. Toto právo podmienenému veriteľovi zanikne, ak sa vznik ním prihlásenej podmienenej pohľadávky stane nemožným; o tom je podmienený veriteľ povinný informovať správcu, len čo sa o tejto skutočnosti dozvie, inak zodpovedá iným veriteľom za škodu, ktorá im v dôsledku toho vznikla. Ak je podmienených veriteľov, ktorí sú povinní plniť za úpadcu tomu istému veriteľovi pre tú istú pohľadávku, viac, môžu vykonávať hlasovacie práva spojené s ich prihlásenými podmienenými pohľadávkami, len ak si zvolia spoločného zástupcu; tieto hlasovacie práva pritom môžu vykonávať len v rozsahu, v akom sú povinní plniť za úpadcu.
(5)
Predmetom hlasovania schôdze veriteľov môže byť len záležitosť uvedená v oznámení o jej zvolaní. O inej záležitosti môže schôdza veriteľov hlasovať len za prítomnosti a so súhlasom všetkých veriteľov oprávnených na schôdzi veriteľov hlasovať.
(6)
O priebehu schôdze veriteľov predseda schôdze spíše zápisnicu; ak sa schôdza veriteľov uskutočnila prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie, ktoré umožňujú vyhotovenie audiovizuálneho záznamu, správca vyhotoví audiovizuálny záznam, ktorý uchová a informáciu o pripojení audiovizuálneho záznamu k správcovskému spisu alebo o tom, kde je tento audiovizuálny záznam uložený, správca zverejní v insolvenčnom registri; audiovizuálny záznam sa v insolvenčnom registri nezverejňuje. Zápisnica obsahuje zoznam prítomných veriteľov, opis priebehu schôdze veriteľov, znenia uznesení prijatých schôdzou veriteľov spolu s výsledkami hlasovania, námietky uplatnené proti týmto uzneseniam z dôvodu ich rozporu so zákonom a podpis predsedu schôdze veriteľov. Zápisnicu je predseda schôdze veriteľov povinný najneskôr nasledujúci pracovný deň po konaní schôdze veriteľov predložiť správcovi; správca zápisnicu zaeviduje v insolvenčnom registri.
(7)
Správca sprístupní na požiadanie každému veriteľovi prihlásenej pohľadávky za úhradu vecných nákladov kópiu audiovizuálneho záznamu schôdze veriteľov.
(8)
Každý veriteľ oprávnený na schôdzi veriteľov hlasovať sa môže do piatich dní od skončenia schôdze veriteľov domáhať, aby súd zrušil uznesenie schôdze veriteľov, ak uplatnil na schôdzi veriteľov do zápisnice odôvodnenú námietku rozporu prijatého uznesenia so zákonom; uznesenie možno napadnúť len dôvodmi uvedenými v námietke. Ak je uznesenie schôdze veriteľov v rozpore so zákonom, súd uznesenie schôdze veriteľov do siedmich dní od doručenia návrhu zruší, inak návrh na jeho zrušenie v rovnakej lehote zamietne. Do rozhodnutia vo veci môže súd aj bez návrhu účinky uznesenia schôdze veriteľov pozastaviť. Ak sa schôdza veriteľov uskutočnila prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie, ktoré umožňujú vyhotovenie audiovizuálneho záznamu, na ktorej bol prítomný súd, môže súd o námietke rozhodnúť bezprostredne; rozhodnutie o námietke sa nevyhotovuje písomne.

§ 36
Hlasovanie schôdze veriteľov o výmene správcu

(1)
Do pôsobnosti schôdze veriteľov patrí rozhodovanie o výmene správcu. O výmene správcu sa rozhoduje vždy na prvej schôdzi veriteľov. Ďalšia schôdza veriteľov môže rozhodnúť o výmene správcu, len ak
a)
správca opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom,
b)
hlasovacie práva všetkých veriteľov sa od poslednej schôdze veriteľov zmenili tak, že počet hlasov všetkých veriteľov sa zvýšil aspoň o 30 % alebo znížil aspoň o 30 % alebo vznikli podmienené pohľadávky, pri ktorých nebolo možné uplatniť hlasovacie právo na poslednej schôdzi veriteľov a ktoré predstavujú aspoň 30 % všetkých hlasovacích práv alebo
c)
výmenu správcu schváli trojštvrtinová väčšina hlasov všetkých veriteľov.
(2)
Na rokovaní schôdze veriteľov o výmene správcu má prítomný veriteľ oprávnený na schôdzi veriteľov hlasovať právo navrhnúť do funkcie nového správcu jednu osobu zo zoznamu správcov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) podľa osobitného predpisu9) (ďalej len „zoznam správcov“). O návrhoch na nového správcu schôdza veriteľov hlasuje postupne od návrhu veriteľa s najvyšším počtom hlasov, až kým návrh na nového správcu nie je schválený.
(3)
Ak sa schôdza veriteľov uznesie na výmene správcu, súd bezodkladne po doručení zápisnice zo schôdze veriteľov jedným uznesením odvolá doterajšieho správcu a ustanoví do funkcie správcu schváleného schôdzou veriteľov.
(4)
Súd návrh schôdze veriteľov na výmenu správcu uznesením odmietne, ak správcovi bráni vo výkone funkcie zákonná prekážka alebo neboli dôvody, aby schôdza veriteľov mohla o výmene správcu hlasovať. Proti uzneseniu o odmietnutí návrhu schôdze veriteľov na výmenu správcu je oprávnený podať odvolanie veriteľ, ktorý hlasoval za správcu schváleného schôdzou veriteľov.
(5)
Ak sa schôdza veriteľov uznesie na výmene správcu, doterajší správca môže do ustanovenia nového správcu alebo odmietnutia hlasovania schôdze veriteľov súdom vykonávať len úkony, ktoré nepripúšťajú odklad; schôdza veriteľov môže uznesením určiť presný rozsah týchto úkonov.

§ 38
Zasadnutie veriteľského výboru

(1)
Prvé zasadnutie veriteľského výboru zvoláva správca tak, aby sa konalo do 15 dní od jeho zvolenia. Ďalšie zasadnutie veriteľského výboru zvoláva podľa potreby člen veriteľského výboru alebo správca. Činnosť veriteľského výboru riadi predseda, ktorého spomedzi seba volia členovia veriteľského výboru. Člen veriteľského výboru si môže písomným plnomocenstvom zvoliť zástupcu.
(2)
Veriteľský výbor je uznášaniaschopný za prítomnosti väčšiny jeho členov. Každý člen veriteľského výboru má jeden hlas. Na prijatie uznesenia veriteľského výboru je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných členov veriteľského výboru. V prípade rovnosti hlasov sa hlasy členov veriteľského výboru prepočítajú podľa ich hlasovacích práv, ktoré sa počítajú na schôdzi veriteľov pri voľbe a odvolávaní členov veriteľského výboru.
(3)
Za uznesenie veriteľského výboru možno hlasovať aj zaslaním svojho hlasovania predsedovi veriteľského výboru alebo správcovi. Na účely uznášaniaschopnosti sa hlasujúci členovia veriteľského výboru považujú za prítomných.
(4)
Ak veriteľský výbor požiada správcu o účasť na zasadnutí veriteľského výboru, správca je povinný sa na zasadnutí veriteľského výboru zúčastniť. Správca je oprávnený zúčastniť sa na každom zasadnutí veriteľského výboru, ak si veriteľský výbor z dôležitých dôvodov nevyhradí zasadnutie bez jeho účasti; o dôvodoch tejto výhrady predseda veriteľského výboru bezodkladne informuje súd. Ak veriteľský výbor do 30 dní od zasadnutia bez účasti správcu z dôvodu výhrady nepožiada súd o odvolanie správcu alebo o zvolanie schôdze veriteľov na účel výmeny správcu, predseda veriteľského výboru oboznámi správcu o predmete rokovania veriteľského výboru a dôvodoch vyhradenia si zasadnutia bez jeho účasti.
(5)
Úpadca, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu úpadcu alebo zákonný zástupca úpadcu je povinný sa na písomnú žiadosť veriteľského výboru alebo správcu zúčastniť na zasadnutí veriteľského výboru a odpovedať na otázky členov veriteľského výboru a správcu.
(6)
O priebehu zasadnutia veriteľského výboru sa spíše zápisnica. Zápisnica obsahuje zoznam prítomných členov veriteľského výboru, opis priebehu zasadnutia veriteľského výboru a znenia uznesení prijatých veriteľským výborom spolu s výsledkami hlasovania. Zápisnicu vyhotovuje a podpisuje predseda veriteľského výboru. Zápisnicu predseda veriteľského výboru najneskôr do piatich dní od skončenia zasadnutia veriteľského výboru predloží správcovi; správca zápisnicu zaeviduje v insolvenčnom registri. Ak si veriteľský výbor zo závažných dôvodov vyhradil zasadnutie bez prítomnosti správcu, zápisnicu správca zaeviduje v insolvenčnom registri až po oboznámení sa s predmetom rokovania veriteľského výboru.
(7)
Každý veriteľ zistenej pohľadávky sa môže do troch dní od zverejnenia zápisnice zo zasadnutia veriteľského výboru v insolvenčnom registri domáhať, aby súd zrušil uznesenie veriteľského výboru z dôvodu jeho rozporu so spoločným záujmom veriteľov. Ak je napadnuté uznesenie veriteľského výboru v rozpore so spoločným záujmom veriteľov, súd napadnuté uznesenie veriteľského výboru do siedmich dní od doručenia návrhu zruší, inak návrh v rovnakej lehote zamietne. Do rozhodnutia vo veci môže súd aj bez návrhu účinky uznesenia veriteľského výboru pozastaviť.

§ 40
Ustanovenie správcu

(1)
Správcu v konkurznom konaní ustanovuje súd uznesením; za správcu môže ustanoviť len osobu zapísanú do zoznamu správcov. Súd ustanoví správcu na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom; to neplatí, ak ide o ustanovenie správcu na návrh schôdze veriteľov.
(2)
Správca počas konkurzu vykonáva správu majetku podliehajúceho konkurzu, speňažuje majetok podliehajúci konkurzu a z výťažku zo speňaženia tohto majetku v súlade s týmto zákonom uspokojuje veriteľov úpadcu a vykonáva aj ďalšie práva a povinnosti v priebehu konkurzu v súlade s týmto zákonom.

§ 42
Odvolanie a výmena správcu

(1)
Súd aj bez návrhu odvolá správcu, ak opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo osobitným predpisom9) alebo mu vo výkone funkcie bráni zákonná prekážka; zákonnou prekážkou sa rozumie aj vylúčenie správcu podľa osobitného predpisu.9) Pred odvolaním správcu počas konkurzu súd vypočuje členov veriteľského výboru a aspoň troch zabezpečených veriteľov s najvyšším počtom hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich zistených zabezpečených pohľadávok.
(2)
Návrh na odvolanie správcu je oprávnený podať veriteľský výbor alebo zabezpečený veriteľ zistenej zabezpečenej pohľadávky. Z dôvodov ustanovených osobitným predpisom9) je oprávnený podať návrh na svoje odvolanie aj správca; ak súd dôvody správcu uzná, bezodkladne správcu z funkcie odvolá.
(3)
V uznesení o odvolaní správcu súd môže odvolanému správcovi určiť rozsah činnosti a s tým súvisiace oprávnenia, ktoré bude odvolaný správca vykonávať až do ustanovenia nového správcu.
(4)
Ak súd odvolá správcu počas konkurzu mimo schôdze veriteľov, bezodkladne zvolá schôdzu veriteľov na účely schválenia návrhu na nového správcu; ustanovenia § 36 ods. 2 až 4 sa použijú primerane. Ak schôdza veriteľov návrh na nového správcu neschváli, súd ustanoví správcu bez návrhu schôdze veriteľov.
(5)
Odvolaný správca je povinný do 30 dní od ustanovenia nového správcu predložiť veriteľskému výboru a novému správcovi podrobnú správu o svojej činnosti; novému správcovi je tiež povinný poskytnúť všetku potrebnú súčinnosť tak, aby sa nový správca mohol riadne ujať výkonu svojej funkcie.
(6)
Ak správca zomrie, súd správcu bez zbytočného odkladu odvolá a ustanoví správcu postupom podľa § 40 ods. 1; pri vykonávaní funkcie správcu vo viacerých konkurzných konaniach súd ustanoví totožného správcu do všetkých týchto konaní. Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa nepoužijú.

§ 43
Odmena správcu

(1)
Správca má za výkon funkcie do konania prvej schôdze veriteľov nárok na paušálnu odmenu, ktorej výšku určí súd po zverejnení zápisnice z prvej schôdze veriteľov. Za výkon funkcie po konaní prvej schôdze veriteľov má správca nárok na odmenu určenú ako percento z výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu určeného na uspokojenie veriteľov prihlásených pohľadávok.
(2)
Paušálna odmena správcu sa uspokojuje prednostne pred inými pohľadávkami proti podstate.

§ 74
Súčinnosť úpadcu

(1)
Úpadca je povinný poskytnúť správcovi ním požadovanú súčinnosť, najmä všetky správcom požadované vysvetlenia vo forme a lehote určenej správcom. Na tento účel je úpadca povinný sa aj opakovane dostaviť na požiadanie do kancelárie správcu. V žiadosti o poskytnutie súčinnosti správca vždy poučí úpadcu o trestnoprávnych následkoch nesplnenia jeho povinnosti.
(2)
Povinnosť poskytnúť súčinnosť podľa tohto zákona rovnako ako úpadca má aj štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu úpadcu, prokurista úpadcu, odborný zástupca zodpovedný za podnikanie úpadcu, likvidátor úpadcu, nútený správca úpadcu a zákonný zástupca úpadcu; ak je úpadcom právnická osoba bez štatutárneho orgánu, povinnosť poskytnúť súčinnosť správcovi rovnako ako úpadca má aj osoba, ktorá vykonávala funkciu štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu naposledy.
(3)
Ak úpadca alebo osoby uvedené v odseku 2 neposkytnú správcovi súčinnosť požadovanú podľa tohto zákona, súd ich na návrh správcu vyzve, aby správcovi požadovanú súčinnosť do siedmich dní od doručenia výzvy poskytli s poučením o možnosti ich predvedenia alebo uloženia pokuty.
(4)
Ak úpadca alebo osoby uvedené v odseku 2 ani na výzvu súdu súčinnosť správcovi neposkytnú, súd môže na návrh správcu nariadiť ich predvedenie na súd, aby podali vysvetlenie; na podaní vysvetlenia sa môže zúčastniť správca, člen veriteľského výboru alebo zabezpečený veriteľ zistenej zabezpečenej pohľadávky.
(5)
Ak osoba uvedená v odseku 2 ani na výzvu súdu neposkytne správcovi súčinnosť požadovanú podľa tohto zákona, súd jej môže uznesením uložiť na návrh správcu pokutu do 165 000 eur. Proti uzneseniu o uložení pokuty je oprávnený podať odvolanie do 30 dní od doručenia ten, komu bola pokuta uložená. Výnos pokuty je príjmom všeobecnej podstaty; nárok na zaplatenie pokuty uplatní správca. Právoplatné uznesenie o uložení pokuty je exekučným titulom. Ak ide o pokutu uloženú mimo konkurzu, výnos pokuty je príjmom štátneho rozpočtu.
(6)
Právoplatné rozhodnutie súdu o uložení pokuty osobe uvedenej v odseku 2 je rozhodnutím o vylúčení.14b)

§ 75
Súčinnosť tretích osôb

(1)
Súdy, iné štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej moci, notári a súdni exekútori sú povinní oznámiť správcovi na písomnú žiadosť údaje potrebné na výkon jeho činnosti podľa tohto zákona; tým nie je dotknutá povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa osobitného predpisu.15) Súdny exekútor je povinný poskytnúť správcovi aj súčinnosť týkajúcu sa účtov dlžníka v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, ich stavov a zmien.
(2)
Policajný zbor poskytuje správcovi ochranu podľa osobitného predpisu.16)
(3)
Štátne a iné orgány a právnické osoby, ktoré z úradnej moci alebo vzhľadom na predmet svojej činnosti vedú evidenciu osôb a ich majetku, sú povinné oznámiť správcovi na písomnú žiadosť údaje potrebné na výkon jeho činností podľa tohto zákona; túto povinnosť má najmä orgán poverený evidenciou nehnuteľností, orgán, ktorý vedie evidenciu motorových vozidiel, a centrálny depozitár cenných papierov.
(4)
Ten, kto má u seba záznamy alebo dokumenty týkajúce sa majetku podliehajúceho konkurzu alebo majetok podliehajúci konkurzu, je povinný to oznámiť správcovi, len čo sa dozvie o vyhlásení konkurzu. Tretia osoba je povinná umožniť správcovi tieto záznamy, dokumenty alebo majetok prehliadnuť a na písomnú žiadosť tieto záznamy, dokumenty alebo majetok správcovi vydať alebo urobiť iné opatrenie požadované správcom na zabezpečenie týchto záznamov, dokumentov alebo majetku; tým nie je dotknutá povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa osobitného predpisu.15)
(5)
Osoby, ktoré majú listiny a iné veci, ktoré môžu byť dôkazným prostriedkom pri zistení alebo zabezpečení majetku podliehajúceho konkurzu, sú povinné správcovi na písomnú žiadosť tieto listiny prípadne ich kópie alebo veci vydať alebo zapožičať; tým nie je dotknutá povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa osobitného predpisu.15)
(6)
Banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné oznámiť správcovi na písomnú žiadosť čísla účtov úpadcu, stavy účtov úpadcu a ich zmeny, informácie o úschove cenných papierov a vkladných knižiek.
(7)
Poskytovateľ univerzálnej poštovej služby je povinný oznámiť správcovi na písomnú žiadosť údaje potrebné na výkon jeho činností podľa tohto zákona, najmä skutočnosť, či úpadca má poštové priečinky, údaje o počte tam došlých zásielok a o ich odosielateľoch, úhrn súm dochádzajúcich úpadcovi poštou alebo do jeho poštového priečinka, alebo umožniť správcovi tieto údaje získať a správnosť údajov na mieste preveriť. Túto povinnosť majú aj objednávatelia prepravy alebo osoby, ktoré vykonávajú prepravu.
(8)
Osoby poskytujúce telekomunikačné služby sú povinné oznámiť správcovi na jeho písomnú žiadosť údaje o úpadcových telefónnych, ďalekopisných a telefaxových staniciach, ktoré nie sú uvedené vo verejne dostupných zoznamoch.
(9)
Poisťovne sú povinné oznámiť správcovi na písomnú žiadosť výplaty poistných plnení.
(10)
Vydavatelia tlače sú povinní oznámiť správcovi na písomnú žiadosť meno podávateľa inzerátu týkajúceho sa nakladania s majetkom úpadcu uverejneného pod značkou.
(11)
Dopravcovia sú povinní oznámiť správcovi na písomnú žiadosť príjemcu prepravovaného úpadcovho nákladu, ako aj údaje o prepravovanom tovare.
(12)
Súčinnosť podľa tohto zákona sú tretie osoby povinné poskytnúť správcovi bezodkladne a bezodplatne; to neplatí, ak ide o súčinnosť podľa odseku 1 druhej vety. Ak tretia osoba súčinnosť podľa tohto zákona neposkytne, súd jej môže uznesením uložiť na návrh správcu pokutu do 3 300 eur. Uznesenie o uložení pokuty súd doručí správcovi a tomu, komu bola pokuta uložená; uznesenie sa nezverejňuje v insolvenčnom registri. Proti uzneseniu o uložení pokuty je oprávnený podať odvolanie do 30 dní od doručenia ten, komu bola pokuta uložená. Výnos pokuty je príjmom všeobecnej podstaty; nárok na zaplatenie pokuty uplatní správca. Právoplatné uznesenie o uložení pokuty je exekučným titulom. Ak ide o pokutu uloženú mimo konkurzu, výnos pokuty je príjmom štátneho rozpočtu.

§ 76
Súpis majetku podstát

(1)
Súpis majetku podstát (ďalej len „súpis“) oprávňuje správcu speňažiť spísaný majetok. Súpis vyhotovuje správca podľa zoznamu majetku úpadcu, informácií od úpadcu a iných osôb, ako aj vlastných zistení a šetrení. Súpis správca vyhotovuje osobitne pre všeobecnú podstatu a osobitne pre každú oddelenú podstatu; pre posúdenie, či majetok tvorí oddelenú podstatu, sú rozhodujúce údaje uvedené v prihláške zabezpečenej pohľadávky až do márneho uplynutia lehoty na podanie návrhu na určenie pohľadávky, späťvzatia návrhu na určenie pohľadávky alebo rozhodnutia súdu o určení pohľadávky. Len čo je majetok zapísaný do súpisu, iná osoba ako správca nesmie majetok previesť, dlhodobo prenajať, zriadiť na ňom právo k cudzej veci alebo inak zmenšiť jeho hodnotu alebo likviditu.
(2)
Súpis je správca povinný vyhotoviť v insolvenčnom registri do 60 dní od vyhlásenia konkurzu. V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd na návrh správcu lehotu na vyhotovenie súpisu aj opakovane predĺžiť. Vyhotovený súpis je správca povinný pravidelne aktualizovať, vrátane zaevidovania každej zmeny v súpise.

§ 77
Náležitosti súpisu

(1)
Do súpisu sa zapisuje majetok podliehajúci konkurzu. Každá právne samostatne existujúca vec, právo alebo iná majetková hodnota sa do súpisu zapisuje ako samostatná položka majetku (ďalej len „súpisová zložka majetku“); to nie je potrebné, ak ide o majetok nepatrnej hodnoty. Jednotlivé súpisové zložky majetku sa musia do súpisu zapísať tak, aby ich nebolo možné zameniť. V súpise sa vždy uvedie deň a dôvod zapísania majetku, ako aj deň a dôvod vylúčenia majetku zo súpisu.
(2)
Ak sa na majetok zapisovaný do súpisu vzťahuje zabezpečovacie právo, pri položke majetku sa v súpise uvedie podrobný opis zabezpečovacieho práva, podrobný opis a výška zabezpečenej pohľadávky zabezpečenej týmto zabezpečovacím právom, odkaz na príslušný zápis v zozname pohľadávok a označenie zabezpečeného veriteľa zabezpečenej pohľadávky. Ak sa na majetok zapisovaný do súpisu vzťahuje viac zabezpečovacích práv, uvedú sa pri položke majetku zapisované údaje ohľadom každého zabezpečovacieho práva spolu s uvedením ich poradia.
(3)
Pri jednotlivých súpisových zložkách majetku správca uvedie hodnotu zapisovaného majetku určenú vlastným odhadom v eurách. Pri stanovení hodnoty majetku správca vychádza z účtovnej hodnoty majetku po zohľadnení skutočného stavu majetku a trhovej hodnoty rovnakého alebo porovnateľného majetku. Peňažné prostriedky v hotovosti alebo na účte správca ocení ich menovitou hodnotou.
(4)
Veriteľský výbor alebo zabezpečený veriteľ môže požadovať, aby správca dal stanoviť hodnotu majetku znaleckým posudkom. Správca to môže odmietnuť, len ak majetok dotknutej podstaty pravdepodobne nebude postačovať na úhradu trov znaleckého posudku, alebo ak z dôvodu popretia zabezpečenej pohľadávky je sporné, či majetok bude tvoriť dotknutú oddelenú podstatu; to neplatí, ak veriteľ zloží správcovi preddavok na úhradu trov znaleckého posudku. Trovy znaleckého posudku vyžiadaného veriteľským výborom sú pohľadávkou proti všeobecnej podstate. Trovy znaleckého posudku vyžiadaného zabezpečeným veriteľom sú pohľadávkou proti jeho oddelenej podstate.
(5)
Ak súbor majetku tvorí súčasť viacerých oddelených podstát alebo súčasť všeobecnej podstaty a jednej alebo viacerých oddelených podstát, okrem stanovenia hodnoty jednotlivých súpisových zložiek majetku, správca stanoví hodnotu alebo zabezpečí stanovenie hodnoty celého súboru majetku.
(6)
Ak sa počas konkurzu zistí, že hodnota majetku zapísaného do súpisu nezodpovedá hodnote uvedenej v súpise, správca môže opätovne stanoviť hodnotu zapísaného majetku.

§ 78
Vylučovacia žaloba

(1)
Do súpisu správca zapisuje aj majetok, ktorého zahrnutie do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je sporné. Ak je sporné, či majetok patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie majetku do súpisu. Pri spornom zápise správca v súpise poznamená dôvody sporného zápisu a uvedie osobu, v ktorej prospech pochybnosti sporného zápisu svedčia. Ak správca ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemôže zistiť osobu, v prospech ktorej pochybnosti sporného zápisu svedčia, poznámku o spornom zápise zo súpisu vymaže po uplynutí 30 dní od zverejnenia sporného zápisu. Iné poznámky o spornom zápise správca vymaže zo súpisu, len čo s odbornou starostlivosťou zistí, že zahrnutie majetku do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je nesporné.
(2)
Správca bezodkladne po zverejnení sporného zápisu písomne vyzve osobu, v prospech ktorej do súpisu zapísal poznámku, aby do 30 dní od doručenia výzvy uviedla dôvody a predložila dôkazy, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučujú. Ak správca na základe uvedených dôvodov a predložených dôkazov s odbornou starostlivosťou zistí, že vyzvaná osoba má právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu, majetok zapísaný do súpisu bezodkladne po súhlase príslušného orgánu zo súpisu vylúči; inak navrhne súdu, aby takejto osobe uložil podať žalobu voči správcovi.
(3)
Ten, koho majetok bol zapísaný do súpisu s poznámkou v prospech iného alebo nikoho alebo bez poznámky, si môže uplatniť u správcu, že sa vec nemala do súpisu zahrnúť, najneskôr však do rozvrhnutia výťažku zo speňaženia dotknutého majetku. Správca bezodkladne zapíše poznámku v prospech osoby, ktorá si toto právo uplatnila.
(4)
Súd uloží osobe uvedenej v návrhu správcu, aby v lehote určenej súdom nie kratšej ako 30 dní podala žalobu proti správcovi. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že zahrnutie veci do súpisu je nesporné. O následku zmeškania tejto lehoty súd vyzvanú osobu poučí. Ak je to potrebné, súd na návrh správcu vydá uznesenie osvedčujúce, že vyzvanej osobe márne uplynula lehota na podanie tejto žaloby.
(5)
Ak súd rozhodne o vylúčení majetku zo súpisu, správca majetok zapísaný do súpisu bezodkladne zo súpisu vylúči. Trovy konania o vylúčení majetku zo súpisu sú podľa rozhodnutia súdu pohľadávkou proti dotknutej podstate.
(6)
Majetok zapísaný do súpisu možno speňažiť za podmienok ustanovených týmto zákonom, iba ak nie je zapísaný do súpisu s poznámkou, nevedie sa na súde konanie o jeho vylúčení zo súpisu a nie je zapísaný do súpisu v inom konkurze.
(7)
Majetok zapísaný do súpisu možno speňažiť vždy počas konkurzu, ak je bezprostredne ohrozený skazou, zničením alebo iným podstatným znehodnotením.
(8)
Právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu možno uplatniť len spôsobom ustanoveným týmto zákonom. Ak bol majetok speňažený, má osoba s právom vylučujúcim zapísanie majetku do súpisu právo na vydanie výťažku zo speňaženia tohto majetku.
(9)
Pri zápise majetku do súpisu v rôznych konkurzných konaniach správca, ktorý zverejnil zápis majetku do súpisu neskôr, majetok zo súpisu bezodkladne vylúči; pri zverejnení zápisu majetku v ten istý čas, rozhoduje čas vyhlásenia konkurzu.
(10)
Ak je do súpisu zapísaný majetok, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností alebo v inej evidencii majetku v prospech inej osoby ako úpadcu, správca bezodkladne oznámi orgánu povinnému viesť takúto evidenciu majetku, že majetok je zapísaný do súpisu. Príslušný orgán túto skutočnosť bezodkladne vyznačí v poznámke alebo iným vhodným spôsobom.

§ 81
Vylúčenie majetku zo súpisu

(1)
Ak majetok zapísaný do súpisu nie je možné speňažiť alebo náklady na jeho speňaženie by pravdepodobne prevýšili možný výťažok z jeho speňaženia, správca môže majetok po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu zo súpisu vylúčiť. Správca môže vylúčiť majetok zo súpisu po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu aj vtedy, ak vymáhanie majetku je zjavne neúčelné alebo náklady na jeho vymoženie a následné speňaženie by pravdepodobne prevýšili možný výťažok z jeho speňaženia.
(2)
Majetok vylúčený podľa odseku 1 správca na požiadanie prevedie na ktoréhokoľvek veriteľa prihlásenej pohľadávky. Ak o prevod majetku požiada viac veriteľov, správca prevedie majetok na toho veriteľa, ktorý ponúkne najlepšie podmienky.
(3)
Ak sa na majetok vylúčený podľa odseku 1 vzťahuje zabezpečovacie právo zabezpečujúce zistenú zabezpečenú pohľadávku, správca na požiadanie prevedie majetok na toho zabezpečeného veriteľa, ktorého zabezpečená pohľadávka je zabezpečená týmto zabezpečovacím právom; ak sa na majetok vzťahuje viac zabezpečovacích práv, rozhoduje ich poradie v poradí rozhodujúcom na ich uspokojenie. Ak zabezpečení veritelia nepožiadajú o prevod majetku, správca na požiadanie prevedie majetok na ktoréhokoľvek veriteľa prihlásenej pohľadávky; ak ich o prevod majetku požiada viac, správca prevedie majetok na toho veriteľa, ktorý ponúkne najlepšie podmienky.
(4)
Prevod majetku vylúčeného zo súpisu na veriteľa sa nezapočítava do uspokojenia jeho pohľadávky. Majetok vylúčený zo súpisu, o ktorý do 60 dní od zaevidovania tejto skutočnosti v insolvenčnom registri neprejavil záujem žiaden z veriteľov, prestáva podliehať konkurzu; ak ide o konkurz vyhlásený podľa § 107a, na nakladenie s týmto majetkom sa až do zrušenia konkurzu použije § 44 ods. 1.

§ 83
Oprávnenia príslušného orgánu

(1)
Príslušný orgán je oprávnený uložiť správcovi záväzný pokyn, ako postupovať, ak ide o
a)
speňaženie majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu; veriteľský výbor môže určiť, kedy sa záväzný pokyn nevyžaduje,
b)
speňaženie majetku tvoriaceho oddelenú podstatu,
c)
spoločné speňaženie majetku tvoriaceho viaceré oddelené podstaty alebo všeobecnú podstatu a jednu alebo viaceré oddelené podstaty,
d)
odplatný prevod podniku alebo jeho časti,
e)
speňaženie majetku odplatným prevodom na osobu spriaznenú so správcom, osobu spriaznenú s úpadcom, veriteľa prihlásenej pohľadávky alebo osobu spriaznenú s veriteľom prihlásenej pohľadávky,
f)
prenechanie celého majetku úpadcu alebo jeho podstatnej časti do nájmu; to neplatí, ak sa prevádzkuje podnik úpadcu a majetok, ktorý sa prenecháva do nájmu, slúžil pred vyhlásením konkurzu na prevádzkovanie rovnakej alebo podobnej podnikateľskej činnosti,
g)
prenechanie majetku úpadcu do nájmu osoby spriaznenej so správcom, osoby spriaznenej s úpadcom, veriteľa prihlásenej pohľadávky alebo osoby spriaznenej s veriteľom prihlásenej pohľadávky,
h)
uzatvorenie zmluvy o dočasnom poskytnutí peňažných prostriedkov v súvislosti s prevádzkovaním podniku úpadcu,
i)
uzatvorenie zmluvy v súvislosti s prevádzkovaním úpadcovho podniku, ktorou sa správca zaviaže plniť pokračujúce plnenie počas viac ako jedného mesiaca alebo poskytnúť plnenie s hodnotou vyššou ako 3 % obratu úpadcu za predchádzajúce účtovné obdobie,
j)
pokračovanie v prevádzkovaní podniku, ak je úpadcom inštitúcia podľa § 176 ods. 1 alebo ods. 5, na ktorú sa vzťahuje šiesta časť tohto zákona,
k)
zriadenie záložného práva na majetok úpadcu.
(2)
V iných veciach nie je príslušný orgán oprávnený uložiť správcovi záväzný pokyn, môže však správcovi odporučiť, ako postupovať. Ak správca odporučený postup príslušného orgánu odmietne, príslušný orgán môže požiadať súd, aby vydal uznesenie, ako postupovať; uznesením súdu je správca viazaný. Súd pri vydaní uznesenia zohľadní oprávnené záujmy dotknutých veriteľov a ich vyjadrenia a vyjadrenia príslušného orgánu.
(3)
Ak príslušný orgán uloží správcovi pokyn, ktorý je v rozpore s oprávnenými záujmami dotknutých veriteľov alebo pravidlami speňažovania ustanovenými týmto zákonom, správca splnenie pokynu odmietne a vyzve príslušný orgán, aby v určenej lehote pokyn v súlade s vytknutými vadami upravil. Ak príslušný orgán vytknuté vady neodstráni alebo sa v určenej lehote nevyjadrí, správca požiada súd, aby vydal uznesenie, ako postupovať; uznesením súdu je správca viazaný. Súd pri vydávaní uznesenia zohľadní oprávnené záujmy dotknutých veriteľov a ich vyjadrenia a vyjadrenia príslušného orgánu.
(4)
Ak je členom príslušného orgánu súd, správca alebo ostatní členovia príslušného orgánu predložia pokyn alebo odporučený postup na schválenie súdu až po tom, čo sa ostatní členovia príslušného orgánu k pokynu alebo odporučenému postupu vyjadrili. Súd predložený pokyn alebo odporučený postup uznesením schváli alebo uznesením rozhodne, ako postupovať; uznesením súdu je správca viazaný. Súd pri vydaní uznesenia zohľadní oprávnené záujmy dotknutých veriteľov a ich vyjadrenia a vyjadrenia ostatných členov príslušného orgánu.

§ 84
Žiadosť správcu o uloženie pokynu

(1)
Správca je povinný vo veciach, v ktorých je príslušný orgán oprávnený uložiť správcovi záväzný pokyn, požiadať príslušný orgán o uloženie pokynu, ako postupovať pred tým, ako urobí prvý právny úkon v tejto veci. V týchto veciach môže správca urobiť prvé právne úkony, až keď príslušný orgán uloží správcovi pokyn, ako postupovať alebo až keď súd rozhodne, ako postupovať.
(2)
Ak príslušný orgán neuložil správcovi v primeranej lehote určenej správcom pokyn požadovaný správcom alebo členovia príslušného orgánu sa k požadovanému pokynu podľa § 83 ods. 4 v primeranej lehote určenej správcom nevyjadria a oprávnené záujmy dotknutých veriteľov tým môžu byť poškodené, správca požiada súd, aby vydal uznesenie, ako postupovať; uznesením súdu je správca viazaný. Súd pri vydaní uznesenia zohľadní oprávnené záujmy dotknutých veriteľov a ich vyjadrenia, ako aj vyjadrenia príslušného orgánu.
(3)
Žiadosť správcu o uloženie pokynu ohľadom speňaženia majetku musí obsahovať navrhovaný spôsob speňaženia a jeho zdôvodnenie, porovnanie očakávaných výsledkov navrhnutého spôsobu speňaženia s očakávanými výsledkami iných možných spôsobov speňaženia a alternatívne návrhy speňaženia majetku.

§ 85
Informovanie príslušného orgánu a nahliadanie do správcovského spisu

(1)
Správca je povinný v pravidelných lehotách určených príslušným orgánom zverejniť správu o postupe speňažovania a plánovaných úkonoch speňažovania vrátane správy o plánovaných úkonoch speňažovania majetku z oddelenej podstaty.
(2)
Správca je povinný do 30 dní po uplynutí piatich rokov od vyhlásenia konkurzu a následne v pravidelných ročných intervaloch zverejňovať správu (ďalej len „reštančná správa“), v ktorej uvedie
a)
priemerné mesačné náklady na správu a speňažovanie majetku úpadcu,
b)
priemerné mesačné príjmy zo správy majetku podliehajúceho konkurzu,
c)
označenie majetku, ktorý nebol ešte speňažený, a opis okolností, ktoré bránia jeho speňaženiu.

§ 87
Pohľadávky proti podstate

(1)
Pohľadávky proti podstate sú pohľadávky proti všeobecnej podstate a pohľadávky proti oddelenej podstate.
(2)
Pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí:
a)
náklady speňaženia všeobecnej podstaty, rozvrhu, odmena správcu a odmena a výdavky predbežného správcu,
b)
právo na vrátenie preddavku na úhradu nákladov konkurzu,
c)
náhrada nevyhnutných výdavkov správcu spojených s vedením konkurzného konania,
d)
výživné pre deti, na ktoré nárok vznikol po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený,
e)
náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty a pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, vrátane pohľadávok zo zmlúv uzavretých správcom, ak nie sú uvedené v horšom poradí,
f)
odmena likvidátora a zodpovedného zástupcu a náhrada nutných výdavkov za ich činnosť po vyhlásení konkurzu,
g)
mzda zamestnanca a ďalšie nároky zamestnanca z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (ďalej len „pracovnoprávne nároky“), ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty,
h)
pracovnoprávne nároky zamestnanca, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu,
i)
pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu,
j)
pracovnoprávne nároky, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, najviac vo výške štvornásobku životného minima mesačne za každý kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu, vrátane kalendárneho mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca, v ktorom bol pracovnoprávny vzťah ukončený, pričom toto uspokojenie sa znižuje o plnenia poskytnuté podľa písmen g) a h),
k)
pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia so správou a speňažovaním majetku,
l)
pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ak ide o dávku poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate,
m)
ostatné pohľadávky proti podstate, ktoré za pohľadávky proti podstate označuje tento zákon.
(3)
Pracovné nároky, ktoré nemôžu byť uspokojené podľa písmena j), si zamestnanec uplatňuje prihláškou. Správca je povinný na požiadanie oznámiť zamestnancovi ku dňu podania žiadosti, v akej výške uznáva pracovnoprávny nárok ako pohľadávku proti podstate a nespornú výšku pracovnoprávneho nároku, ktorú si zamestnanec môže uplatniť prihláškou.
(4)
Pohľadávky proti všeobecnej podstate uspokojuje správca priebežne; ak nemôže plne uspokojiť pohľadávky proti všeobecnej podstate toho istého poradia, uspokojí ich pomerne.
(5)
Pohľadávky proti oddelenej podstate sú náklady podľa odseku 2, ak súvisia s oddelenou podstatou, pričom tieto sa uspokojujú z oddelenej podstaty v tomto istom poradí ako pohľadávky proti všeobecnej podstate. Ak náklady súvisiace s oddelenou podstatou súvisia aj s inou podstatou, tieto sa rozpočítajú medzi dotknuté podstaty pomerným spôsobom podľa súpisovej hodnoty majetku, s ktorým súvisia; ak už došlo k speňaženiu majetku, pri rozpočítaní nákladov medzi dotknuté podstaty sa vychádza z výťažku získaného speňažením majetku.
(6)
Pohľadávky proti oddelenej podstate uspokojuje správca priebežne; ak nemôže plne uspokojiť pohľadávky proti oddelenej podstate toho istého poradia, uspokoja sa pomerne.
(7)
Pohľadávky proti podstate sa uplatňujú u správcu. Na požiadanie správca oznámi veriteľovi, či uznáva právny dôvod a výšku jeho pohľadávky proti podstate, vrátane poradia.
(8)
Ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate, bez zbytočného odkladu vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Ak veriteľ žalobu včas nepodá, na pohľadávku proti podstate sa v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal, v konkurze neprihliada. Ak sa už o právnom dôvode alebo výške pohľadávky proti podstate právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určení jej právneho dôvodu alebo výšky už nie je možné rozhodovať podľa tohto ustanovenia.
(9)
Správca zodpovedá veriteľom, ako aj iným osobám za škodu, ktorú im spôsobí neúčelne alebo nehospodárne vynaloženými nákladmi na správu alebo speňažovanie majetku alebo na prevádzkovanie podniku, ibaže preukáže, že postupoval s odbornou starostlivosťou.
(10)
Evidenciu o pohľadávkach proti podstate vedie správca v insolvenčnom registri a je povinný ju priebežne aktualizovať.

§ 92
Spôsob speňažovania majetku

(1)
Správca môže na účely speňaženia majetku
a)
vyhlásiť verejnú obchodnú súťaž,
b)
poveriť predajom majetku dražobníka,8)
c)
poveriť predajom majetku obchodníka s cennými papiermi,
d)
zorganizovať dražbu, ponukové konanie alebo iný súťažný proces smerujúci k predaju majetku,
e)
predať majetok iným vhodným spôsobom.
(2)
Pri speňažení podniku správca prevedie na kupujúceho zmluvou všetky veci, práva a iné majetkové hodnoty patriace k podniku. Zo záväzkov súvisiacich s podnikom na kupujúceho prechádzajú len záväzkové vzťahy schválené kupujúcim pri jeho prevode a nepeňažné záväzky z pracovnoprávnych vzťahov uvedených v zmluve. Na zmluvu, ktorou správca speňaží úpadcov podnik, sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.18) Na speňaženie časti úpadcovho podniku sa toto ustanovenie použije primerane.
(3)
Podnik, časť podniku alebo podstatnú časť majetku patriaceho k podniku, na ktorého prevádzkovanie sa vyžaduje povolenie alebo licencia podľa osobitného predpisu, môže správca previesť na účely ďalšieho prevádzkovania len na osobu, ktorá má príslušné povolenie alebo licenciu. To platí primerane aj na nájom podniku, časti podniku alebo podstatnej časti majetku patriaceho k podniku úpadcu.
(4)
Ak predaj určitého majetku upravujú osobitné predpisy,19) správca speňaží majetok prostredníctvom oprávnenej osoby podľa osobitného predpisu.19)
(5)
Na speňažovanie bytov a speňažovanie nebytových priestorov sa použijú ustanovenia osobitného predpisu.20)
(6)
Na dražbu organizovanú správcom sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu;8) oznámenia súvisiace s dražbou správca zverejňuje v insolvenčnom registri.

§ 96
Rozvrh

(1)
Prihlásené pohľadávky uspokojuje správca na základe rozvrhu. Nezabezpečené pohľadávky uspokojí na základe rozvrhu zo všeobecnej podstaty; zabezpečenú pohľadávku uspokojí na základe rozvrhu z oddelenej podstaty. V rozvrhu nie je možné priznať veriteľovi viac, ako si uplatnil v prihláške.
(2)
Pred zostavením rozvrhu správca zverejní oznam o zámere zostaviť rozvrh.
(3)
Veriteľský výbor, dotknutý zabezpečený veriteľ a každý, kto tvrdí, že je veriteľom pohľadávky proti podstate, je oprávnený do 30 dní od zverejnenia oznamu o zámere zostaviť rozvrh namietnuť u správcu poradie pohľadávky proti podstate; námietka musí byť odôvodnená, inak sa na ňu neprihliada.
(4)
Námietkou poradia pohľadávky proti podstate sa rozumie aj námietka, že pohľadávka proti podstate nie je zaradená do zoznamu alebo že nemá byť zaradená do zoznamu alebo že má byť zaradená do zoznamu v inom rozsahu, ako rozsahu určenom správcom.
(5)
Správca podľa ním zostaveného zoznamu pohľadávok proti podstate a uplatnených námietok do 45 dní od uplynutia lehoty na podanie námietok pripraví rozvrh, ktorý predloží na schválenie príslušnému orgánu. Ak príslušný orgán rozvrh v lehote určenej správcom neschváli, predloží ho správca bez zbytočného odkladu súdu, ktorý rozhodne o jeho schválení alebo ho vráti na prepracovanie a opätovné predloženie súdu na schválenie. Na základe schváleného rozvrhu nespornú časť výťažku správca bez zbytočného odkladu vydá veriteľovi; spornú časť výťažku správca uschová a vydá ju veriteľovi na základe právoplatného rozhodnutia súdu.
(6)
Poverený člen veriteľského výboru alebo veriteľ, ktorý podal námietku, sa môže do 60 dní od zverejnenia oznamu o zostavení zoznamu pohľadávok proti podstate domáhať, aby súd uznesením určil poradie pohľadávky proti podstate; v návrhu sa môže domáhať len toho, čo uviedol v námietke. Ak návrh v tejto lehote nepodá, na jeho námietku sa neprihliada. Voči uzneseniu, ktorým súd rozhodol o námietke, je prípustné odvolanie.
(7)
Náklady uspokojenia pohľadávky znáša veriteľ sám.

§ 101
Konečný rozvrh pre nezabezpečených veriteľov

(1)
Po úplnom speňažení majetku zapísaného do súpisu, ukončení všetkých sporov o určení pohľadávok a ukončení všetkých sporov, ktorými môže byť dotknutý majetok podliehajúci konkurzu, správca bezodkladne pripraví pre nezabezpečených veriteľov konečný rozvrh výťažku (ďalej len „konečný rozvrh výťažku“). Na ten účel správca zverejní v insolvenčnom registri návrh konečného rozvrhu výťažku a ním určenú lehotu nie kratšiu ako 15 dní a nie dlhšiu ako 30 dní na jeho schválenie.
(2)
Návrh konečného rozvrhu výťažku okrem rozvrhu zvyšného výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu obsahuje v prílohe všetky predchádzajúce rozvrhy výťažkov vrátane rozvrhov výťažkov oddelených podstát.

§ 102
Zrušenie konkurzu

(1)
Súd rozhodne aj bez návrhu o zrušení konkurzu pre nedostatok majetku, ak zistí, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate; v uznesení súd rozhodne aj o odmene a výdavkoch správcu, ktoré sa platia z majetku dlžníka, preddavku na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu alebo preddavku na úhradu nákladov konkurzu.
(2)
Súd rozhodne aj bez návrhu o zrušení konkurzu, ak zistí, že tu nie sú predpoklady na konkurz; o odmene a výdavkoch správcu rozhodne ako pri zrušení konkurzu pre nedostatok majetku.
(3)
Súd rozhodne na návrh správcu o zrušení konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku.
(4)
Proti uzneseniu o zrušení konkurzu je oprávnený podať odvolanie správca a veriteľ, ktorého zistená pohľadávka nebola čo i len sčasti uspokojená.
(5)
Právoplatnosť uznesenia o zrušení konkurzu súd oznámi v insolvenčnom registri. Zverejnením oznámenia zanikajú účinky konkurzu podľa § 44 ods. 1, 3, 5 a 6, § 46 až 51, § 53 až 56 a funkcia veriteľského výboru, ak bol ustanovený. Platnosť a účinnosť úkonov vykonaných počas konkurzu tým nie je dotknutá.
(6)
Ku dňu zrušenia konkurzu správca uzavrie účtovné knihy a zostaví individuálnu účtovnú závierku podľa osobitných predpisov.1) Správca tiež odovzdá úpadcovi, prípadne likvidátorovi všetky potrebné doklady, zostávajúci majetok a zaistí ďalšie činnosti súvisiace so zrušením konkurzu. Po vykonaní týchto činností súd odvolá správcu z funkcie.

§ 103

(1)
Konkurz sa zrušuje tiež uznesením, ktorým odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil alebo zmenil v časti o vyhlásení konkurzu. Zverejnením uznesenia zanikajú účinky konkurzu podľa § 28 ods. 4, § 44 ods. 1, 3, 5 a 6, § 46 až 51, § 53 až 56 a zaniká funkcia správcu a funkcia veriteľského výboru, ak bol ustanovený.
(2)
V uznesení podľa odseku 1 súd rozhodne o odmene správcu. Odmenu správcu podľa rozhodnutia súdu platí ten, kto podal návrh na vyhlásenie konkurzu.

§ 104
Smrť dlžníka

(1)
Ak dlžník počas konkurzu zomrie, súd pokračuje v konaní s osobami, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú dedičia.21b)
(2)
Správca je aj po smrti dlžníka oprávnený nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu; koná v mene a na účet dedičov.
(3)
Uznesenia súdu a iné písomnosti sa neznámym dedičom doručujú cez insolvenčný register.
(4)
Konanie o dedičstve po dlžníkovi nemôže byť skončené skôr ako konkurzné konanie. Pred právoplatným skončením konkurzného konania súd v konaní o dedičstve nemôže nariadiť likvidáciu dedičstva.
(5)
Majetok dlžníka, ktorý zostal po skončení konkurzného konania, sa prejedná ako dedičstvo.

§ 105

Na základe údajov zo zoznamu pohľadávok zverejnenom v insolvenčnom registri možno po zrušení konkurzu podať návrh na výkon rozhodnutia alebo exekúciu pre zistenú pohľadávku, ktorú úpadca v lehote určenej správcom výslovne nenamietol.

§ 106
Malý konkurz

(1)
Malý konkurz je konkurz vyhlásený podľa tohto oddielu.
(2)
Konkurzné konanie smerujúce k vyhláseniu malého konkurzu sa začína doručením návrhu dlžníka na vyhlásenie malého konkurzu na príslušný súd a končí zrušením malého konkurzu alebo iným ukončením konkurzného konania. Konkurzné konanie smerujúce k vyhláseniu malého konkurzu a malý konkurz, bez ohľadu či bol vyhlásený na návrh dlžníka alebo z dôvodu podľa § 19 ods. 4, sa vedie podľa ustanovení prvého oddielu tejto hlavy.
(3)
Návrh na vyhlásenie malého konkurzu podáva dlžník vrátane osôb oprávnených ho podať v mene dlžníka elektronicky prostredníctvom na to určeného elektronického formulára do elektronickej schránky súdu, ktorý musí byť autorizovaný navrhovateľom, inak sa naň neprihliada. Ustanovenie § 12 ods. 1 a 5 prvá veta sa použije primerane. Dlžník je povinný pripojiť k návrhu na vyhlásenie malého konkurzu účtovné závierky vyhotovené počas uplynulých piatich kalendárnych rokov, ak ich mal povinnosť vyhotoviť.
(4)
Navrhovateľ je povinný pred podaním návrhu na vyhlásenie malého konkurzu zaplatiť na účet súdu preddavok na úhradu nákladov malého konkurzu.

§ 106c
Vyhlásenie malého konkurzu

(1)
Súd do 15 dní od doručenia návrhu na vyhlásenie malého konkurzu vyhlási na majetok dlžníka malý konkurz, ustanoví správcu a vyzve veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky, ak zistí, že
a)
návrh na vyhlásenie malého konkurzu podal dlžník, ktorý je právnickou osobou,
b)
dlžník má ustanovený štatutárny orgán,
c)
štatutárny orgán dlžníka alebo členovia štatutárneho orgánu sú osoby, ktoré nepôsobia ako štatutárny orgán alebo členovia štatutárneho orgánu vo viac ako desiatich právnických osobách zapísaných v obchodnom registri,
d)
bol zložený preddavok na náklady malého konkurzu,
e)
dlžník neporušuje povinnosť podľa § 40 ods. 2 alebo ods. 4 Obchodného zákonníka,
f)
podľa posledných piatich účtovných závierok nemal dlžník záväzky v sume vyššej ako 1 000 000 eur,
g)
podľa posledných piatich účtovných závierok nemal dlžník majetok v hodnote vyššej ako 1 000 000 eur,
h)
vo vzťahu k dlžníkovi nepôsobia účinky začatia konkurzného konania alebo vyhlásenia konkurzu podľa prvej hlavy a
i)
návrh na vyhlásenie malého konkurzu je úplný a je autorizovaný osobou oprávnenou konať v mene dlžníka.
(2)
Ak nie sú splnené podmienky na vyhlásenie malého konkurzu, súd v lehote 15 dní od doručenia návrhu na vyhlásenie malého konkurzu takýto návrh podľa povahy odmietne alebo konanie zastaví.
(3)
Vyhlásením malého konkurzu sa začína malý konkurz; vo výroku uznesenia o vyhlásení malého konkurzu súd uvedie, že ide o malý konkurz. Vyhlásením malého konkurzu sa dlžník stáva úpadcom.

§ 112
Náležitosti návrhu

(1)
Návrh na povolenie reštrukturalizácie musí obsahovať všeobecné náležitosti návrhu podľa osobitného predpisu.4) Návrh na povolenie reštrukturalizácie sa podáva elektronicky prostredníctvom na to určeného elektronického formulára do elektronickej schránky súdu, ktorý musí byť autorizovaný navrhovateľom, inak sa naň neprihliada.
(2)
Navrhovateľ je povinný k návrhu na povolenie reštrukturalizácie pripojiť
a)
posudok správcu,
b)
zoznam majetku dlžníka,
c)
zoznam záväzkov dlžníka,
d)
zoznam osôb spriaznených s dlžníkom,
e)
zoznam právnych úkonov dlžníka so spriaznenými osobami, uskutočnených v posledných dvoch rokoch, týkajúcich sa majetku dlžníka v hodnote
1.
vyššej ako 10 % hodnoty základného imania dlžníka,
2.
vyššej ako 5 % najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť, ak dlžník nevytvára základné imanie,
f)
poslednú riadnu individuálnu účtovnú závierku dlžníka spolu s mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou, ak bola vyhotovená neskôr ako posledná riadna individuálna účtovná závierka; ak bola individuálna účtovná závierka predmetom overovania audítorom, k návrhu je povinný pripojiť aj správu audítora.
(3)
Ak návrh na povolenie reštrukturalizácie podáva veriteľ, k návrhu je povinný pripojiť aj úradne osvedčené vyhlásenie dlžníka, že je v úpadku a že súhlasí s podaním návrhu na povolenie reštrukturalizácie.

§ 113
Začatie reštrukturalizačného konania

(1)
Ak súd zistí, že návrh na povolenie reštrukturalizácie spĺňa zákonom predpísané náležitosti, najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu rozhodne o začatí reštrukturalizačného konania. Inak v rovnakej lehote uznesením poučí navrhovateľa o nedostatkoch návrhu a vyzve ho, aby tieto nedostatky v lehote 10 dní odstránil. Ak tak navrhovateľ neurobí, súd návrh odmietne najneskôr do 15 dní po tom, čo uplynula lehota na odstránenie nedostatkov. Inak v rovnakej lehote rozhodne o začatí reštrukturalizačného konania. Voči uzneseniu o odmietnutí návrhu odvolanie nie je prípustné. Uznesenie o odmietnutí návrhu súd doručí navrhovateľovi; uznesenie o odmietnutí návrhu sa nezverejňuje v insolvenčnom registri.
(2)
Súd nevyzýva navrhovateľa na opravu ani doplnenie neúplného alebo nesprávneho návrhu na povolenie reštrukturalizácie.
(3)
Zverejnením uznesenia o začatí reštrukturalizačného konania sa začína reštrukturalizačné konanie.
(4)
Začatie reštrukturalizačného konania bráni tomu, aby sa na toho istého dlžníka začalo iné reštrukturalizačné konanie. Ak počas reštrukturalizačného konania dôjde súdu ďalší návrh na povolenie reštrukturalizácie týkajúci sa toho istého dlžníka, súd návrh na povolenie reštrukturalizácie odmietne.

§ 114
Účinky začatia reštrukturalizačného konania

(1)
Začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky:
a)
dlžník je povinný obmedziť výkon svojej činnosti na bežné právne úkony; iné právne úkony dlžníka podliehajú súhlasu správcu, ktorý vypracoval posudok,
b)
pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú,
c)
pre zabezpečenú pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva na majetok patriaci dlžníkovi,
d)
druhá zmluvná strana nemôže vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť pre omeškania dlžníka s plnením, na ktoré druhej zmluvnej strane vznikol nárok pred začatím reštrukturalizačného konania; vypovedanie zmluvy alebo odstúpenie od zmluvy z tohto dôvodu je neúčinné,
e)
zmluvné dojednania umožňujúce druhej zmluvnej strane vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť z dôvodu reštrukturalizačného konania alebo konkurzného konania sú neúčinné,
f)
pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno voči dlžníkovi započítať,
g)
nemožno rozhodnúť o premene, cezhraničnej premene alebo cezhraničnej zmene právnej formy a rozhodnutie o premene, cezhraničnej premene alebo cezhraničnej zmene právnej formy dlžníka zapísať do obchodného registra.
(2)
Právne úkony dlžníka môže správca schváliť, len ak zhodnotia majetok dlžníka alebo ak sú potrebné na dosiahnutie účelu reštrukturalizácie. Dlžník je povinný na tento účel poskytnúť správcovi všetky informácie o schvaľovanom právnom úkone a inú s tým súvisiacu súčinnosť. Ak dlžník urobí právny úkon podliehajúci súhlasu správcu bez súhlasu správcu, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá, právnemu úkonu však možno v konkurze odporovať, ak bol na majetok dlžníka do dvoch rokov od začatia reštrukturalizačného konania vyhlásený konkurz.
(3)
Ak je druhá zmluvná strana povinná plniť zo zmluvy, ktorú uzatvorila s dlžníkom pred začatím reštrukturalizačného konania, vopred, môže svoje plnenie odoprieť až do času, keď sa jej poskytne alebo zabezpečí vzájomné plnenie.
(4)
Ak tento zákon neustanovuje inak, účinky začatia reštrukturalizačného konania zanikajú zverejnením oznámenia o nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zastavení reštrukturalizačného konania.

§ 116
Povolenie reštrukturalizácie

(1)
Ak sú splnené predpoklady, aby súd povolil reštrukturalizáciu, súd najneskôr do 30 dní od začatia reštrukturalizačného konania uznesením rozhodne o povolení reštrukturalizácie. Inak reštrukturalizačné konanie v rovnakej lehote uznesením zastaví.
(2)
Súd povolí reštrukturalizáciu, ak
a)
posudok spĺňa zákonom predpísané náležitosti,
b)
obsah posudku je jasný a zrozumiteľný,
c)
posudok vypracoval správca zapísaný do zoznamu správcov, ktorý má kanceláriu zriadenú v obvode odvolacieho konkurzného súdu, v ktorom sídli príslušný konkurzný súd,
d)
posudok v čase podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie nebol starší ako 30 dní od jeho vypracovania,
e)
správca poverený vypracovaním posudku reštrukturalizáciu dlžníka odporučil a zo záverov posudku je zrejmé, že na odporučenie reštrukturalizácie boli splnené predpoklady.
(3)
Ak v čase rozhodovania súdu o povolení reštrukturalizácie uplynulo od vypracovania posudku viac ako 60 dní, súd pred rozhodnutím o povolení reštrukturalizácie vypočuje správcu, či sa zásadne nezmenili pomery dlžníka, či sú závery posudku aktuálne a či možno predpokladať úspešnú reštrukturalizáciu.
(4)
V uznesení o povolení reštrukturalizácie súd ustanoví správcu na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom, vyzve veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili pohľadávky, a určí rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré majú počas reštrukturalizácie podliehať súhlasu správcu; v uznesení tiež poučí veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok, následkoch nedodržania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a následkoch nesprávneho prihlásenia pohľadávok. Správca v reštrukturalizácii má nárok na paušálnu odmenu a náhradu nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania. Tieto nároky uhrádza dlžník.
(5)
Proti uzneseniu o zastavení reštrukturalizačného konania je oprávnený podať odvolanie každý účastník reštrukturalizačného konania. Ak odvolací súd zistí, že súd prvého stupňa rozhodol o zastavení reštrukturalizačného konania nesprávne, rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení tak, že povolí reštrukturalizáciu; inak rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí. Odvolací súd rozhodne o odvolaní najneskôr do 30 dní od predloženia veci.

§ 117
Návrh dlžníka na vyhlásenie konkurzu

(1)
Dlžník môže počas reštrukturalizačného konania až do vydania uznesenia o povolení reštrukturalizácie požiadať súd, aby vyhlásil konkurz. Ak dlžník požiada súd o vyhlásenie konkurzu, súd jedným uznesením zastaví reštrukturalizačné konanie, začne konkurzné konanie a vyhlási na majetok dlžníka konkurz; zverejnením uznesenia zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania. V uznesení súd ustanoví správcu postupom podľa § 40 ods. 1.
(2)
Ak prebieha iné konkurzné konanie, súd prebiehajúce konkurzné konanie po rozhodnutí podľa odseku 1 uznesením zastaví.

§ 118
Začatie reštrukturalizácie

(1)
Povolením reštrukturalizácie sa začína reštrukturalizácia.
(2)
Ak tento zákon neustanovuje inak, reštrukturalizácia bráni tomu, aby sa na toho istého dlžníka začalo alebo prebiehalo konkurzné konanie; ak počas reštrukturalizácie dôjde na súd návrh na vyhlásenie konkurzu, súd návrh na vyhlásenie konkurzu uznesením odmietne.
(3)
Povolením reštrukturalizácie sa konania prerušené podľa § 114 ods. 1 písm. b) zastavujú. Ak v týchto konaniach už došlo k speňaženiu majetku, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok po odpočítaní trov konania sa vráti dlžníkovi.
(4)
Súdne a rozhodcovské konania o pohľadávkach, ktoré sa v reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou, sa povolením reštrukturalizácie prerušujú; tieto nároky možno uplatniť voči dlžníkovi len spôsobom podľa § 120 ods. 1 a § 124 ods. 4.

§ 121
Prihlasovanie pohľadávok


Prihláška sa podáva u správcu; to neplatí, ak ide o zahraničného veriteľa podľa osobitného predpisu.8ac) Prihláška musí byť správcovi doručená do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie, inak sa na ňu neprihliada. Ustanovenie § 28 ods. 6 sa použije primerane.

§ 122
Náležitosti prihlášky

(1)
Ustanovenia § 29 ods. 1 až 6 a 8 sa použijú primerane. Ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, inak sa pohľadávka v reštrukturalizácii považuje za nezabezpečenú pohľadávku.
(2)
Ustanovenia § 30 a 31 sa použijú rovnako.
(3)
Ak sú pochybnosti, správca môže kedykoľvek počas reštrukturalizácie predložiť prihlášku súdu, aby rozhodol, či sa na prihlášku prihliada.

§ 123
Zoznam pohľadávok

(1)
Zoznam pohľadávok vedie správca v insolvenčnom registri automatizovaným spôsobom. Prihlásené pohľadávky eviduje priebežne tak, aby pohľadávky prihlásené do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok boli v zozname pohľadávok zverejnené najneskôr do desiatich dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Správca v zozname pohľadávok priebežne eviduje tiež všetky zmeny stavu pohľadávok vrátane zmien údajov o nich.
(2)
Správca v rovnakom čase, ako vyhotoví zoznam pohľadávok, vyzve dlžníka, aby sa v ním určenej lehote nie kratšej ako päť pracovných dní a nie dlhšej ako desať pracovných dní vyjadril k zapísaným pohľadávkam.

§ 124
Popretie a zistenie pohľadávky

(1)
Každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb, v rozsahu, v akom ich možno považovať za vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom rozsahu len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere, ktorý odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade konania podľa odseku 4 úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových poradcov.
(2)
Prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok; ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej výšky.
(3)
Dlžník alebo veriteľ, ktorý doručil správcovi prihlášku, je oprávnený podať správcovi podnet, aby prihlásenú pohľadávku poprel. Správca je povinný každý podnet s odbornou starostlivosťou vyhodnotiť. Podnet na popretie pohľadávky a spôsob jeho vybavenia správca zapíše do zoznamu pohľadávok.
(4)
Veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.
(5)
Ak veriteľ popretej pohľadávky v zákonnej lehote žalobu na určenie popretej pohľadávky nepodá alebo návrh na určenie popretej pohľadávky vezme späť, na prihlásenú pohľadávku veriteľa sa v reštrukturalizácii v popretom rozsahu už neprihliada a v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom nemožno pohľadávku v popretom rozsahu voči dlžníkovi vymáhať.
(6)
Rozhodnutie súdu o určení popretej pohľadávky je účinné voči každému. Právoplatnosťou rozhodnutia súdu o určení pohľadávky sa popretá pohľadávka v rozsahu určenom súdom považuje za zistenú; vo zvyšnom rozsahu nemožno pohľadávku voči dlžníkovi vymáhať.
(7)
Kým neuplynula lehota na podanie žaloby na určenie pohľadávky alebo kým súd právoplatne nerozhodne o určení pohľadávky, dlžník môže popretú pohľadávku dodatočne voči jej veriteľovi písomne uznať; týmto uznaním sa popretá pohľadávka v uznanom rozsahu považuje za zistenú. Ak správca poprel pohľadávku z podnetu veriteľa, môže dlžník uznať popretú pohľadávku len so súhlasom tohto veriteľa.
(8)
Zistenie pohľadávky počas reštrukturalizácie sa zapisuje do zoznamu pohľadávok. Správca je povinný zapísať zistenie pohľadávky do zoznamu pohľadávok bezodkladne po tom, čo sa pohľadávka považuje za zistenú alebo čo pohľadávku dlžník uznal.
(9)
Ak súd počas konania o určení popretej pohľadávky vyhlási na majetok dlžníka konkurz, prebiehajúce konanie o určení popretej pohľadávky uznesením zastaví.

§ 125
Priznanie hlasovacích práv

(1)
Správca na podnet popretého veriteľa bez zbytočného odkladu požiada súd o vydanie uznesenia vo veci priznania hlasovacích práv, ak ide o
a)
pohľadávku priznanú rozhodnutím alebo iným podkladom, na základe ktorého by inak bolo možné nariadiť výkon rozhodnutia, alebo vykonať exekúciu, alebo
b)
pohľadávku, v ktorej bolo uplatnené zabezpečovacie právo registrované v registri záložných práv alebo osobitnom registri, alebo zapísané v katastri nehnuteľností.
(2)
Na účely rozhodnutia súdu vo veci priznania hlasovacích práv správca predloží súdu svoje stanovisko, či pohľadávka je a v akom rozsahu evidovaná v účtovníctve dlžníka, či je a v akom rozsahu a z akého dôvodu namietaná dlžníkom alebo inými osobami.
(3)
Súd bez zbytočného odkladu rozhodne, či a v akom rozsahu veriteľovi prizná hlasovacie práva a ďalšie práva spojené s popretou pohľadávkou.
(4)
Správca bezodkladne po zverejnení uznesenia súdu o priznaní hlasovacích práv a oznámenia o nadobudnutí jeho právoplatnosti zaeviduje túto skutočnosť v zozname pohľadávok.

§ 126
Schôdza veriteľov

(1)
Na účely zistenia stanovísk veriteľov prihlásených pohľadávok a voľby veriteľského výboru správca do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie zvolá schôdzu veriteľov prostredníctvom insolvenčného registra tak, aby sa konala nie skôr ako 30 dní a nie neskôr ako 45 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok. Oznámenie o schôdzi veriteľov obsahuje miesto, čas a predmet rokovania schôdze veriteľov. Správca môže požiadať súd o súhlas s uskutočnením schôdze veriteľov prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie, ktoré umožňujú vyhotovenie obrazovo-zvukového záznamu; na tento účel správca zašle prístupové údaje súdu a prihláseným veriteľom. Oznámenie o zvolaní schôdze veriteľov v takomto prípade obsahuje aj termín, dokedy môžu veritelia požiadať správcu o prístupové údaje potrebné na účasť na schôdzi veriteľov. Schôdzi veriteľov predsedá správca pod dohľadom sudcu alebo ním povereného vyššieho súdneho úradníka. Trovy zvolania a konania schôdze veriteľov platí dlžník.
(2)
Právo zúčastniť sa na schôdzi veriteľov má každý veriteľ prihlásenej pohľadávky. Dlžník, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka alebo zákonný zástupca dlžníka je povinný sa na schôdzi veriteľov zúčastniť a odpovedať na otázky správcu.
(3)
Schôdza veriteľov je uznášaniaschopná, ak sú prítomní aspoň traja veritelia oprávnení hlasovať. Schôdza veriteľov sa uznáša nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných veriteľov. Právo hlasovať na schôdzi veriteľov má veriteľ, ktorého pohľadávka je v čase konania schôdze veriteľov zistená čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti; na každé jedno euro zistenej sumy pohľadávky má veriteľ jeden hlas. Podriadený veriteľ ani veriteľ, ktorý by sa v konkurze uspokojoval v poradí ako podriadený veriteľ, nemá právo hlasovať na schôdzi veriteľov, ani právo byť volený do veriteľského výboru. Podmienený veriteľ môže na schôdzi veriteľov hlasovať len vtedy, ak vznik ním prihlásenej a zistenej podmienenej pohľadávky závisí od splnenia záväzku podmieneným veriteľom za dlžníka a veriteľ oprávnený požadovať splnenie záväzku od podmieneného veriteľa na schôdzi veriteľov v rozsahu podmienenej pohľadávky svoje hlasovacie právo neuplatní alebo si svoju pohľadávku v rozsahu podmienenej pohľadávky v reštrukturalizácii neprihlási. Toto právo podmienenému veriteľovi zanikne, ak sa vznik ním prihlásenej podmienenej pohľadávky stane nemožným; o tom je podmienený veriteľ povinný informovať správcu, len čo sa o tejto skutočnosti dozvie, inak zodpovedá iným veriteľom za škodu, ktorá im v dôsledku toho vznikla. Ak je podmienených veriteľov, ktorí sú povinní plniť za dlžníka tomu istému veriteľovi pre tú istú pohľadávku, viac, môžu vykonávať hlasovacie práva spojené s ich prihlásenými podmienenými pohľadávkami, len ak si zvolia spoločného zástupcu; tieto hlasovacie práva pritom môžu vykonávať len v rozsahu, v akom sú povinní plniť za dlžníka. Ak to navrhne veriteľ, ktorého hlasy predstavujú aspoň 10 % zo všetkých hlasov prítomných veriteľov, predmetom schôdze veriteľov je vždy aj hlasovanie, aby súd vyhlásil konkurz. Ak sa na tom schôdza veriteľov uznesie, správca požiada súd o vyhlásenie konkurzu.
(4)
O priebehu schôdze veriteľov správca spíše zápisnicu; ak sa schôdza veriteľov uskutočnila prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie, ktoré umožňujú vyhotovenie audiovizuálneho záznamu, správca vyhotoví audiovizuálny záznam, ktorý uchová a informáciu o pripojení audiovizuálneho záznamu k správcovskému spisu alebo o tom, kde je tento audiovizuálny záznam uložený, správca zverejní v insolvenčnom registri; audiovizuálny záznam sa v insolvenčnom registri nezverejňuje. Zápisnica obsahuje zoznam prítomných veriteľov, opis priebehu schôdze veriteľov, uznesenia prijaté schôdzou veriteľov spolu s výsledkami hlasovania a podpis správcu. Zápisnicu správca zaeviduje v insolvenčnom registri.
(5)
Ustanovenie § 35 ods. 7 o vydaní kópie audiovizuálneho záznamu platí rovnako.

§ 128
Zasadnutie veriteľského výboru

(1)
Prvé zasadnutie veriteľského výboru zvoláva správca tak, aby sa konalo do troch dní od jeho zvolenia. Ďalšie zasadnutie veriteľského výboru zvoláva podľa potreby člen veriteľského výboru alebo správca.
(2)
Veriteľský výbor je uznášaniaschopný, ak je prítomná väčšina jeho členov. Každý člen veriteľského výboru má jeden hlas. Na prijatie uznesenia veriteľského výboru je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov veriteľského výboru. V prípade rovnosti hlasov sa hlasy členov veriteľského výboru prepočítajú podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok.
(3)
Správca je oprávnený zúčastniť sa na každom zasadnutí veriteľského výboru. Ak veriteľský výbor požiada správcu o účasť na zasadnutí veriteľského výboru, správca je povinný sa na zasadnutí veriteľského výboru zúčastniť.
(4)
Dlžník, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka alebo zákonný zástupca dlžníka sú povinní sa na požiadanie veriteľského výboru alebo správcu zúčastniť na zasadnutí veriteľského výboru a odpovedať na otázky členov veriteľského výboru a správcu.
(5)
O priebehu zasadnutia veriteľského výboru sa spíše zápisnica. Zápisnica obsahuje opis priebehu zasadnutia veriteľského výboru a znenia prijatých uznesení veriteľským výborom spolu s hlasovaním jednotlivých členov veriteľského výboru. Ak bol návrh plánu schválený, je prílohou zápisnice. Zápisnicu vyhotovuje a podpisuje predseda veriteľského výboru a bezodkladne ju zasiela správcovi, ktorý je zaeviduje v insolvenčnom registri.

§ 130
Schvaľovanie právnych úkonov dlžníka

(1)
Právne úkony dlžníka počas reštrukturalizácie podliehajú súhlasu správcu v rozsahu určenom súdom v uznesení o povolení reštrukturalizácie. Súhlasu správcu počas reštrukturalizácie podliehajú tiež právne úkony dlžníka v pracovnoprávnych vzťahoch.
(2)
Rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré majú počas reštrukturalizácie podliehať súhlasu správcu, môže veriteľský výbor svojím uznesením rozšíriť.
(3)
O schvaľovaní právnych úkonov dlžníka je správca povinný rozhodovať bezodkladne. Dlžník je povinný na účely riadneho posúdenia právneho úkonu poskytnúť správcovi všetky informácie o schvaľovanom právnom úkone a inú s tým súvisiacu súčinnosť.
(4)
Ak dlžník urobí počas reštrukturalizácie právny úkon bez súhlasu správcu, i keď podliehal jeho súhlasu, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá; právnemu úkonu však možno v konkurze odporovať, ak bol na majetok dlžníka počas reštrukturalizácie alebo do jedného roka od skončenia reštrukturalizácie vyhlásený konkurz.

§ 131
Dohľad súdu

(1)
Súd počas reštrukturalizácie dohliada nad činnosťou dlžníka, správcu a veriteľských orgánov. Súd je oprávnený požadovať od správcu vysvetlenia alebo správy o priebehu reštrukturalizácie, ktoré je správca povinný súdu v určenej lehote poskytnúť.
(2)
Súd bez návrhu jedným uznesením zastaví reštrukturalizačné konanie, začne konkurzné konanie a vyhlási na majetok dlžníka konkurz, ak zistí, že
a)
správca opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom,
b)
správca nesplnil svoju povinnosť požiadať súd o vyhlásenie konkurzu,
c)
správca riadne nezvolal schôdzu veriteľov,
d)
schôdza veriteľov nebola uznášaniaschopná alebo nezvolila veriteľský výbor alebo na návrh veriteľa oprávneného hlasovať sa uzniesla, aby súd vyhlásil konkurz,
e)
záverečný návrh plánu nebol predkladateľom plánu predložený na predbežné schválenie veriteľskému výboru v zákonnej lehote,
f)
veriteľský výbor predložený návrh plánu v zákonnej lehote neschválil alebo predložený návrh plánu zamietol,
g)
správca riadne nezvolal schôdzu, ktorá má rozhodnúť o schválení plánu,
h)
za prijatie plánu na schôdzi, ktorá má rozhodnúť o schválení plánu, nehlasovala nadpolovičná väčšina skupín alebo prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok,
i)
predkladateľ plánu v zákonnej lehote nepodal na súd návrh na potvrdenie plánu súdom,
j)
dlžník je v omeškaní s úhradou paušálnej odmeny správcu alebo náhrady nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.
(3)
V uznesení podľa odseku 2 súd ustanoví do funkcie správcu toho istého správcu, ktorý vykonával funkciu v reštrukturalizácii. Zverejnením uznesenia v insolvenčnom registri zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania a funkcia veriteľského výboru a funkcia správcu nezaniká.
(4)
Ak správca počas reštrukturalizácie zomrie, zanikne alebo mu vo výkone funkcie bráni zákonná prekážka, súd jedným uznesením odvolá doterajšieho správcu a ustanoví nového správcu na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom.
(5)
Správca sa počas reštrukturalizácie môže vzdať svojej funkcie v príslušnom konaní z iných dôvodov, pre ktoré ho môže súd i bez návrhu odvolať; v takom prípade súd správcu bezodkladne odvolá a ustanoví správcu na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom.
(6)
Ustanovenie odseku 5 sa primerane použije aj na vzdanie sa funkcie správcu počas dozornej správy.

§ 143
Lehota na predloženie plánu


Záverečný návrh plánu sa musí predložiť na predbežné schválenie veriteľskému výboru do 120 dní od povolenia reštrukturalizácie. Na odôvodnenú žiadosť predkladateľa plánu môže veriteľský výbor túto lehotu o 60 dní predĺžiť. Predĺženie lehoty spolu s odôvodnením veriteľského výboru správca bezodkladne po doručení zápisnice zo zasadnutia veriteľského výboru zverejní v insolvenčnom registri. Ak predkladateľ plánu v zákonnej lehote návrh plánu veriteľskému výboru nepredloží, správca bezodkladne požiada súd o vyhlásenie konkurzu.

§ 145
Zmena plánu na návrh účastníka plánu

(1)
Každý účastník plánu má právo najneskôr siedmy deň pred konaním schvaľovacej schôdze požiadať predkladateľa plánu prostredníctvom správcu
a)
o podrobnejšie vysvetlenie ustanovení plánu,
b)
o opravu zjavnej chyby v písaní alebo počítaní alebo inej zrejmej nesprávnosti plánu,
c)
o zaradenie svojej pohľadávky do inej skupiny, ako bola zaradená predkladateľom plánu,
d)
o zaradenie svojho majetkového práva akcionára do inej skupiny, ako bolo zaradené predkladateľom plánu,
e)
o zaradenie svojej zabezpečenej pohľadávky do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky v inom rozsahu ako v rozsahu určenom predkladateľom plánu,
f)
o nižšie uspokojenie svojej pohľadávky oproti jej uspokojeniu navrhnutému v záväznej časti plánu v prospech inej skupiny pohľadávok vytvorenej v záväznej časti plánu.
(2)
Doručené žiadosti správca priebežne usporadúva do prehľadného zoznamu v insolvenčnom registri, v ktorom uvedie deň doručenia žiadosti, označenie žiadateľa a obsah žiadosti.
(3)
Predkladateľ plánu s odbornou starostlivosťou posúdi každú žiadosť podľa odseku 1 písm. b) až e) a v odôvodnených prípadoch upraví plán podľa žiadosti.
(4)
Ak žiadosť podľa odseku 1 písm. f) bola doručená neskôr ako siedmy deň pred konaním schvaľovacej schôdze avšak najneskôr v deň pred konaním schvaľovacej schôdze, správca o tejto žiadosti informuje predkladateľa plánu a veriteľov prítomných na schvaľovacej schôdzi veriteľov a predkladateľ plánu žiadosť do plánu zapracuje.

§ 146
Schvaľovacia schôdza

(1)
Schvaľovaciu schôdzu zvoláva správca do troch dní od doručenia žiadosti veriteľského výboru tak, aby sa konala najneskôr do 30 dní od doručenia žiadosti. Miesto a čas konania schvaľovacej schôdze správca určí tak, aby čo najmenej obmedzovali účastníkov plánu v možnosti zúčastniť sa na zasadnutí schvaľovacej schôdze.
(2)
Schvaľovacia schôdza sa zvoláva uverejnením oznámenia o zvolaní schvaľovacej schôdze; lehota medzi zvolaním a konaním schvaľovacej schôdze nesmie byť kratšia ako 15 dní. Oznámenie o zvolaní schvaľovacej schôdze obsahuje
a)
miesto a čas konania schvaľovacej schôdze,
b)
oznámenie o schválení plánu veriteľským výborom spolu s odporučením veriteľského výboru, aby účastníci plánu oprávnení o schválení plánu hlasovať za jeho prijatie hlasovali,
c)
informáciu, ako a kedy sa môžu účastníci plánu oboznámiť s obsahom plánu v kancelárii správcu.
(3)
Schvaľovacej schôdzi predsedá správca pod dohľadom sudcu alebo ním povereného vyššieho súdneho úradníka. Právo zúčastniť sa na schvaľovacej schôdzi má každý účastník plánu; akcionár dlžníka sa môže zúčastniť na schvaľovacej schôdzi, aj keď nie je účastníkom plánu. Účasť dlžníka alebo štatutárnych orgánov alebo členov štatutárneho orgánu dlžníka na schvaľovacej schôdzi je povinná.
(4)
Účastník plánu sa môže zúčastniť na schvaľovacej schôdzi aj prostredníctvom písomne splnomocneného zástupcu; pravosť podpisu účastníka plánu musí byť na plnomocenstve úradne osvedčená.
(5)
Schvaľovacia schôdza je uznášaniaschopná, ak je prítomný aspoň jeden účastník plánu. Právo hlasovať má každý účastník plánu zaradený do niektorej zo skupín. Právo hlasovať nemá účastník plánu zaradený do skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky v rozsahu takejto pohľadávky a veriteľ pohľadávky popretej čo do právneho dôvodu alebo vymáhateľnosti v rozsahu takejto pohľadávky, ak mu nebolo priznané hlasovacie právo. Na každé jedno euro zistenej sumy zistenej pohľadávky má účastník plánu jeden hlas. Podmienený veriteľ môže na schvaľovacej schôdzi hlasovať len vtedy, ak vznik ním prihlásenej a zistenej podmienenej pohľadávky závisí od splnenia záväzku podmieneným veriteľom za dlžníka a veriteľ oprávnený požadovať splnenie záväzku od podmieneného veriteľa na schvaľovacej schôdzi v rozsahu podmienenej pohľadávky svoje hlasovacie právo neuplatní alebo si svoju pohľadávku v rozsahu podmienenej pohľadávky v reštrukturalizácii neprihlási. Toto právo podmienenému veriteľovi zanikne, ak sa vznik ním prihlásenej podmienenej pohľadávky stane nemožným; o tom je podmienený veriteľ povinný informovať správcu, len čo sa o tejto skutočnosti dozvie, inak zodpovedá iným veriteľom za škodu, ktorá im v dôsledku toho vznikla. Ak je podmienených veriteľov, ktorí sú povinní plniť za dlžníka tomu istému veriteľovi pre tú istú pohľadávku, viac, môžu vykonávať hlasovacie práva spojené s ich prihlásenými podmienenými pohľadávkami, len ak si zvolia spoločného zástupcu; tieto hlasovacie práva pritom môžu vykonávať len v rozsahu, v akom sú povinní plniť za dlžníka. Na účely hlasovania akcionárov dlžníka zaradených do niektorej zo skupín sa počet ich hlasov určí podľa osobitného predpisu.23)
(6)
Na schvaľovacej schôdzi možno hlasovať osobne alebo prostredníctvom zástupcu. Ak bolo hlasovanie schvaľovacej schôdze o prijatí plánu odročené, za prijatie plánu možno hlasovať aj písomne. Písomné hlasovanie je platné, ak je doručené správcovi najneskôr deň pred hlasovaním o prijatí plánu, pravosť podpisu písomne hlasujúceho je úradne osvedčená a z obsahu písomného hlasovania je nepochybné, či hlasujúci hlasoval za prijatie plánu alebo proti prijatiu plánu. Výsledky písomného hlasovania spracuje správca do zápisnice o písomnom hlasovaní.

§ 147
Priebeh schvaľovacej schôdze

(1)
Pred hlasovaním o prijatí plánu na schvaľovacej schôdzi predsedajúci otvorí rozpravu. V rozprave predkladateľ plánu odpovie na všetky žiadosti zapísané do zoznamu žiadostí a vysvetlí každú opravu alebo zmenu urobenú v pláne po jeho schválení veriteľským výborom. Po zodpovedaní každej žiadosti má prítomný žiadateľ právo na vyjadrenie svojho stanoviska v rozsahu troch minút. Predsedajúci môže určiť žiadateľovi na jeho žiadosť väčší časový priestor na prednesenie jeho stanoviska. Rozprava zo schvaľovacej schôdze sa zaznamená.
(2)
Predkladateľ plánu môže najneskôr do skončenia rozpravy upraviť plán v prospech niektorej zo skupín veriteľov.
(3)
O prijatí plánu sa hlasuje hneď po skončení rozpravy. Ak z rozpravy vyplynie potreba urobiť v pláne zmeny, predsedajúci môže hlasovanie o prijatí plánu o 15 dní odročiť; v prípade pochybnosti môže navrhnúť, aby sa o odročení hlasovalo.
(4)
Ak sa hlasovanie o prijatí plánu odročilo, správca do dvoch dní zverejní deň a miesto pokračovania schvaľovacej schôdze, dôvody odročenia hlasovania o prijatí plánu a informáciu, kde a kedy možno nahliadnuť do plánu v znení zmien urobených podľa pripomienok schvaľovacej schôdze.
(5)
Ak ide o úpravu plánu podľa odseku 2, schôdza môže pokračovať v ten istý deň alebo v nasledujúci pracovný deň; ustanovenie odseku 4 sa v tomto prípade nepoužije.

§ 150
Zápisnica zo schvaľovacej schôdze

(1)
O priebehu schvaľovacej schôdze sa spíše zápisnica. Ak sa hlasovanie o prijatí plánu odročilo, zápisnica sa vyhotovuje osobitne pre každú časť schvaľovacej schôdze. Zápisnicu vyhotovuje a podpisuje predseda schôdze; zápisnicu je povinný vyhotoviť do piatich dní od skončenia schvaľovacej schôdze.
(2)
Zápisnica zo schvaľovacej schôdze obsahuje označenie dlžníka, predsedu schvaľovacej schôdze a prítomného sudcu alebo povereného vyššieho súdneho úradníka, miesto a čas konania schvaľovacej schôdze, podrobný opis priebehu schvaľovacej schôdze, výsledky hlasovania o pláne v každej skupine s uvedením spôsobu hlasovania, odôvodnené námietky veriteľa, prípadne akcionára dlžníka uplatnené na schvaľovacej schôdzi a ďalšie dôležité skutočnosti zo schvaľovacej schôdze.
(3)
Prílohu zápisnice tvorí
a)
listina prítomných,
b)
záznam rozpravy zo schvaľovacej schôdze,
c)
kópia plánu v znení schválenom veriteľským výborom,
d)
kópia plánu v znení pred hlasovaním schvaľovacej schôdze o prijatí plánu,
e)
kópia plánu v porovnanom znení podľa písmen c) a d) tak, aby zmeny boli v pláne prehľadne vyznačené s uvedením dôvodu každej zmeny v poznámke vecného odôvodnenia, a
f)
kópia plánu v znení schválenom schvaľovacou schôdzou.
(4)
Zápisnicu zo schvaľovacej schôdze správca zaeviduje v insolvenčnom registri do desiatich dní od skončenia schvaľovacej schôdze.

§ 151
Návrh na potvrdenie plánu súdom

(1)
Plán prijatý schvaľovacou schôdzou potvrdzuje súd uznesením na návrh predkladateľa plánu. Návrh na potvrdenie plánu je predkladateľ plánu povinný doručiť súdu do 10 dní od skončenia schvaľovacej schôdze.
(2)
Návrh na potvrdenie plánu možno za podmienok ustanovených v § 152 podať, aj keď plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou alebo odsúhlasený dlžníkom.
(3)
Ak predkladateľ plánu v zákonnej lehote návrh na potvrdenie plánu nepodá, správca bezodkladne požiada súd o vyhlásenie konkurzu.

§ 153
Potvrdenie plánu súdom


Ak nie sú dôvody na zamietnutie plánu, súd do 15 dní od doručenia návrhu na potvrdenie plánu predložený plán uznesením potvrdí; prílohu uznesenia tvorí plán potvrdený súdom. V uznesení o potvrdení plánu súd rozhodne aj o skončení reštrukturalizácie. Plán potvrdený súdom sa nezverejňuje; to sa nevzťahuje na ustanovenia o novom úvere.

§ 154
Zamietnutie plánu súdom

(1)
Súd uznesením zamietne plán, ak
a)
boli podstatným spôsobom porušené ustanovenia tohto zákona o náležitostiach plánu, postupe pri príprave plánu, hlasovaní o pláne alebo iné ustanovenia týkajúce sa plánu, ak to malo nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu,
b)
prijatie plánu bolo dosiahnuté podvodným konaním alebo poskytnutím osobitných výhod niektorému účastníkovi plánu,
c)
plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou; to neplatí, ak súd nahradil jej súhlas svojím rozhodnutím,
d)
ak podľa plánu nemá dôjsť k vydaniu akcií alebo iných majetkových účastí na dlžníkovi alebo na preberajúcej osobe za nové peňažné vklady, alebo výmenou pohľadávok veriteľov skupiny pre nezabezpečené pohľadávky s výnimkou veriteľov skupiny pre nezabezpečené pohľadávky vytvorenej podľa § 137 ods. 5, a to aspoň vo výške podľa § 110 ods. 2 písm. e),
e)
plán nie je spravodlivý vo vzťahu ku skupinám veriteľov tým, že predpokladá taký vznik, zmenu alebo zánik práva alebo záväzkov obsiahnutých v pláne, že veritelia skupín pre nezabezpečené pohľadávky budú uspokojení v dlhšej dobe ako zabezpečení veritelia bez toho, aby pre to existoval spravodlivý dôvod,
f)
plán je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov,
g)
miera uspokojenia ktorejkoľvek z nezabezpečených pohľadávok, s výnimkou pohľadávok zaradených do skupiny podľa § 137 ods. 5, je nižšia ako 50 % výšky dotknutej pohľadávky; to neplatí, ak dotknutý veriteľ písomne súhlasí s nižšou mierou uspokojenia,
h)
plnenia určené na uspokojenie ktorejkoľvek z nezabezpečených pohľadávok, s výnimkou pohľadávok zaradených do skupiny podľa § 137 ods. 5, majú byť podľa záväznej časti plánu poskytované počas obdobia dlhšieho ako päť rokov; to neplatí, ak dotknutý veriteľ písomne súhlasí s dlhšou lehotou splatnosti plnení určených na uspokojenie jeho pohľadávky.
(2)
Proti uzneseniu o zamietnutí plánu môže podať odvolanie predkladateľ plánu do 15 dní od jeho zverejnenia. O odvolaní rozhodne odvolací súd najneskôr do 30 dní od predloženia veci.
(3)
Len čo uznesenie o zamietnutí plánu nadobudne právoplatnosť, súd jedným uznesením zastaví reštrukturalizačné konanie, začne konkurzné konanie a vyhlási na majetok dlžníka konkurz. V uznesení súd ustanoví správcu postupom podľa § 40 ods. 1. Zverejnením uznesenia v insolvenčnom registri zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania, funkcia veriteľského výboru a funkcia správcu.

§ 155
Účinky súdom potvrdeného plánu

(1)
Ustanovenia plánu sa zverejnením uznesenia o potvrdení plánu stávajú účinnými voči všetkým účastníkom plánu; ustanovenia plánu o novom úvere sú účinné voči každému.
(2)
Zverejnením uznesenia o potvrdení plánu zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou.
(3)
Plán potvrdený súdom sa považuje za právny úkon urobený vo forme a spôsobom, ktorý je vyžadovaný osobitnými predpismi pre vznik, zmenu alebo zánik práv alebo záväzkov obsiahnutých v pláne. Ak je pre vznik, zmenu alebo zánik práva alebo záväzku obsiahnutého v pláne potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, právo alebo záväzok vznikne, zmení sa alebo zanikne až rozhodnutím príslušného orgánu; príslušný orgán nemôže odmietnuť vydať potrebné rozhodnutie len z dôvodu, že plán ako právny úkon nie je urobený vo forme alebo spôsobom vyžadovaným osobitným predpisom.
(4)
Plánom zostávajú nedotknuté práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb.
(5)
Ak je to potrebné na dosiahnutie vzniku, zmeny alebo zániku práva predpokladaného plánom, účastník plánu alebo dozorný správca sa môže domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle účastníka plánu bolo nahradené rozhodnutím súdu.
(6)
Plánom zostáva nedotknuté právo veriteľa v rozsahu zistenej pohľadávky domáhať sa jej uspokojenia z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku.
(7)
V prípade zrušenia rozhodnutia o schválení plánu sa obnovuje právo veriteľov domáhať sa svojich pôvodných pohľadávok.

§ 156
Skončenie reštrukturalizácie


Zverejnením uznesenia súdu o skončení reštrukturalizácie zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania a zastavujú sa konania prerušené podľa § 118 ods. 4. Ak zo záväznej časti plánu nevyplýva niečo iné, zaniká tiež funkcia veriteľského výboru a funkcia správcu.

§ 157
Ochrana účastníkov plánu nesúhlasiacich s plánom

(1)
Účastník plánu, ktorý hlasoval proti prijatiu plánu a uplatnil do zápisnice zo schvaľovacej schôdze odôvodnenú námietku proti prijatiu plánu, alebo účastník plánu, ktorý môže byť poskytovateľom štátnej pomoci, má právo sa do 15 dní od zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu v domáhať, aby súd určil neúčinnosť plánu voči nemu, ak
a)
pohľadávky zaradené do rovnakej skupiny ako jeho zistená pohľadávka sa majú podľa plánu uspokojiť v inej miere alebo iným spôsobom, čím sa veriteľom týchto pohľadávok poskytla oproti nemu výhoda,
b)
majetkové práva akcionárov zaradené do rovnakej skupiny ako jeho majetkové právo akcionára sa majú podľa plánu uspokojiť v inej miere alebo iným spôsobom, čím sa akcionárom týchto majetkových práv poskytla oproti nemu výhoda,
c)
predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú pohľadávku do skupiny, ako požiadal (§ 145), čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu; súd pritom vychádza z jeho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní,
d)
predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú zabezpečenú pohľadávku do skupiny pre zabezpečené pohľadávky v rozsahu, v akom požiadal (§ 145), čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu; súd pritom vychádza z jeho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní,
e)
splnením potvrdeného plánu dôjde k poskytnutiu neoprávnenej štátnej pomoci.
(2)
Právo domáhať sa neúčinnosti plánu podľa odseku 1 sa uplatňuje proti dlžníkovi a preberajúcej osobe. Tejto neúčinnosti sa možno domáhať len vo vzťahu k dotknutej pohľadávke alebo majetkovému právu akcionára.

§ 159a

(1)
Porušením povinnosti podľa § 155a sa stáva plán voči veriteľom skupiny pre dotknuté nezabezpečené pohľadávky neúčinným; rozdeleniu zisku alebo iných vlastných zdrojov možno v konkurze odporovať.
(2)
Veriteľ podľa § 155a ods. 1 je oprávnený domáhať sa na súde, ktorý potvrdil plán, aby určil, že došlo k porušeniu povinnosti podľa § 155a. Proti rozhodnutiu súdu je prípustné odvolanie. Zverejnením je rozhodnutie, ktorým sa určilo, že došlo k porušeniu povinnosti podľa § 155a účinné voči všetkým účastníkom plánu.

§ 163
Účinky dozornej správy

(1)
Účinky dozornej správy nastanú zverejnením oznámenia dozorného správcu o zavedení dozornej správy.
(2)
Oznámenie o zavedení dozornej správy obsahuje oznámenie o zavedení dozornej správy, osobu alebo osoby podliehajúce dozornej správe, meno, priezvisko a kanceláriu dozorného správcu a ďalšie skutočnosti, ktorých zverejnenie určuje záväzná časť plánu.
(3)
Ak niektoré právne úkony osoby podliehajúcej dozornej správe majú podľa záväznej časti plánu podliehať súhlasu dozorného správcu, oznámenie o zavedení dozornej správy obsahuje aj presné určenie rozsahu týchto právnych úkonov s poučením o možnosti odporovať tým právnym úkonom, ktoré osoba podliehajúca dozornej správe urobí bez súhlasu dozorného správcu. Ak osoba podliehajúca dozornej správe urobí právny úkon bez súhlasu dozorného správcu, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá, právnemu úkonu však možno v konkurze odporovať, ak pred úplným splnením plánu bol na majetok osoby podliehajúcej dozornej správe vyhlásený konkurz.

§ 164
Dozorný správca

(1)
Dozorný správca je povinný vykonávať dozornú správu s odbornou starostlivosťou. Dozorný správca je povinný pri výkone dozornej správy
a)
dohliadať na dodržiavanie plnenia plánu, pravidiel výkonu dozornej správy a činnosť osoby podliehajúcej dozornej správe,
b)
udeľovať súhlas s právnymi úkonmi osoby podliehajúcej dozornej správe v rozsahu a za podmienok určených v pláne,
c)
neustále vyhodnocovať všetky známe informácie o osobe podliehajúcej dozornej správe, o plnení plánu a o iných pre plnenie plánu podstatných skutočnostiach z hľadiska ich možného vplyvu na úspešné splnenie plánu a v prípade, že po vyhodnotení týchto informácií dôjde k záveru, že nemožno odôvodnene predpokladať riadne splnenie plánu, je povinný o tejto skutočnosti bezodkladne informovať osobu podliehajúcu dozornej správe a iné osoby určené v pláne,
d)
pravidelne vyhodnocovať, či veriteľom vznikol nárok podľa § 159b; túto skutočnosť bez zbytočného odkladu zverejní,
e)
plniť ďalšie povinnosti vyplývajúce mu zo záväznej časti plánu.
(2)
Ak plán neurčuje inak, dozorný správca je povinný v pravidelných mesačných intervaloch poskytovať súdu a veriteľskému výboru správy o plnení plánu a o vyhliadkach v súvislosti s plnením plánu v budúcnosti.
(3)
Dozorný správca je oprávnený zúčastňovať sa na rokovaní príslušných orgánov osoby podliehajúcej dozornej správe. Ak plán neurčuje inak, príslušné orgány osoby podliehajúcej dozornej správe sú povinné prerokovať s dozorným správcom každé zásadné rozhodnutie finančnej a majetkovej povahy.
(4)
Dozornému správcovi patria pri výkone jeho činnosti rovnaké oprávnenia ako správcovi pri zisťovaní majetku v konkurze; ustanovenia § 74 a 75 sa použijú primerane. Osoba podliehajúca dozornej správe je povinná poskytnúť dozornému správcovi súčinnosť zodpovedajúcu týmto jeho oprávneniam.

§ 165
Skončenie dozornej správy

(1)
Po úplnom splnení plánu dozorný správca bezodkladne zverejní oznam o ukončení dozornej správy. Zverejnením oznamu o ukončení dozornej správy zanikajú účinky dozornej správy a funkcia dozorného správcu.
(2)
Účinky dozornej správy a funkcia dozorného správcu zanikajú tiež vyhlásením konkurzu. V uznesení o vyhlásení konkurzu súd ustanoví do funkcie správcu dozorného správcu.

§ 166j
Správca

(1)
Správcu ustanovuje súd na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom. Ak je však vyhlásený konkurz alebo sa vedie konanie o určení splátkového kalendára ohľadom manžela dlžníka a táto okolnosť vyplýva z návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo návrhu na určenie splátkového kalendára, súd druhému z manželov ustanoví totožného správcu. Správcu súd odvolá, ak opakovane alebo závažne porušil svoje povinnosti alebo mu vo výkone funkcie bráni zákonná prekážka. Ustanovenie § 42 ods. 6 sa použije rovnako.
(2)
Opakovaným porušením povinnosti správcu sa rozumie, ak správca napriek písomnému upozorneniu súdom naďalej porušuje povinnosť, na ktorej porušenie bol upozornený.
(3)
V uznesení o odvolaní správcu súd zároveň ustanoví nového správcu. Proti uzneseniu o odvolaní správcu z dôvodu opakovaného alebo závažného porušenia povinnosti je odvolaný správca oprávnený podať odvolanie.
(4)
Súd je oprávnený požadovať od správcu vysvetlenia alebo správy o priebehu konania, ktoré je správca povinný súdu v určenej lehote poskytnúť.
(5)
V konkurze má správca nárok na paušálnu odmenu, odmenu z výťažku a náhradu nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania. Tieto nároky sa uhrádzajú z preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu a z výťažku zo speňaženia majetku tvoriaceho konkurznú podstatu.
(6)
V konaní o určení splátkového kalendára má správca nárok na paušálnu odmenu a paušálnu náhradu výdavkov spojených s vedením konania. Tieto nároky sa uhrádzajú z preddavku zloženého dlžníkom a sú splatné v deň skončenia konania.

§ 167
Návrh na vyhlásenie konkurzu

(1)
Návrh na vyhlásenie konkurzu podľa tejto časti zákona je oprávnený podať dlžník, ktorý je fyzickou osobou.
(2)
Návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva elektronicky do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára. Okrem všeobecných náležitostí návrhu podľa § 127 Civilného sporového poriadku návrh na vyhlásenie konkurzu obsahuje
a)
dlžníkov životopis spolu s opisom jeho aktuálnej životnej situácie,
b)
zoznam osôb spriaznených s dlžníkom,
c)
zoznam aktuálneho majetku a zoznam majetku väčšej hodnoty, ktorý vlastnil v posledných troch rokoch,
d)
zoznam veriteľov,
e)
vyhlásenie dlžníka o platobnej neschopnosti,
f)
doklad nie starší ako 30 dní preukazujúci vedenie exekučného konania alebo obdobného vykonávacieho konania podľa § 166 ods. 3.

§ 167a
Vyhlásenie konkurzu

(1)
Súd najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu vyhlási konkurz, ustanoví správcu a vyzve veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky, ak zistí, že
a)
návrh podala oprávnená osoba,
b)
návrh spĺňa zákonom ustanovené náležitosti,
c)
dlžník je v súlade s týmto zákonom riadne zastúpený,
d)
dlžník je platobne neschopný; súd vychádza z vyhlásenia dlžníka, ibaže existuje dôvodná pochybnosť o jeho pravdivosti,
e)
nebráni tomu v minulosti vyhlásený konkurz alebo určený splátkový kalendár,
f)
bol zložený preddavok na úhradu paušálnej odmeny správcu Centrom právnej pomoci; preddavok súd bez zbytočného odkladu po vyhlásení konkurzu poukáže na účet správcu alebo ho vráti zložiteľovi, ak súd konkurz nevyhlási.
(2)
Ak nie sú splnené podmienky podľa odseku 1, súd v rovnakej lehote návrh odmietne alebo konanie zastaví.
(3)
Vyhlásením konkurzu sa začína konkurz.

§ 167j
Súpis majetku konkurznej podstaty

(1)
Správca do 60 dní od vyhlásenia konkurzu vyhotoví súpis v insolvenčnom registri. Ak sa dozvie o novom majetku, súpis bez zbytočného odkladu doplní; to platí aj o každej zmene súpisu.
(2)
Kto tvrdí, že majetok nemal byť zapísaný do súpisu, má právo uplatniť u správcu námietku. Ak ktorýkoľvek veriteľ prihlásenej pohľadávky trvá na zapísaní majetku do súpisu, môže do 60 dní od zverejnenia námietky žiadať od správcu, aby vyzval toho, kto podal námietku, aby podal voči veriteľovi, ktorý trvá na zapísaní majetku do súpisu žalobu o vylúčenie majetku zo súpisu. Ak tak žiaden veriteľ prihlásenej pohľadávky neurobí, správca majetok zo súpisu vylúči.
(3)
Ustanovenia § 76 a 77 sa použijú primerane.

§ 167l
Prihlasovanie a popieranie pohľadávok

(1)
Veriteľ (§ 166a a 166c) má právo prihlásiť sa do konkurzu do času, kým správca nezverejní oznámenie o tom, že ide zostaviť rozvrh. Ustanovenia § 29 ods. 1, 2, 4 až 6, 8 až 10, § 30 a 31 sa použijú primerane. Zabezpečený veriteľ úveru na bývanie25c) je oprávnený sa prihlásiť, iba ak je už pohľadávka z úveru na bývanie v celom rozsahu splatná, alebo ak sa prihlásil zabezpečený veriteľ, ktorého zabezpečovacie právo je skoršie v poradí, o čom správca bez zbytočného odkladu zabezpečeného veriteľa úveru na bývanie písomne upovedomí.
(2)
Prihlásiť sa môže aj veriteľ, ktorý má pohľadávku voči inej osobe ako dlžníkovi, ak je zabezpečená zabezpečovacím právom vzťahujúcim sa k majetku dlžníka. Takýto veriteľ môže byť v konkurze uspokojený iba z výťažku získaného speňažením majetku, ktorý zabezpečuje jeho pohľadávku, pričom hlasovacie práva na schôdzi veriteľov môže vykonávať iba v rozsahu, v akom jeho pohľadávka bude pravdepodobne uspokojená z majetku, ktorým je zabezpečená.
(3)
Prihláška sa podáva v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Ak veriteľ doručí správcovi prihlášku neskôr, na prihlášku sa prihliada, veriteľ však nemôže vykonávať hlasovacie právo. Doručenie prihlášky správcovi má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde.
(4)
Správca písomne upovedomí každého veriteľa, ktorý je fyzickou osobou uvedenou v zozname veriteľov, ako aj dotknutého správcu bytového domu alebo spoločenstvo vlastníkov bytov, že bol vyhlásený konkurz. Správca upovedomenie doručuje na adresy uvedené v zozname veriteľov, ktorý zostavil dlžník.
(5)
Prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť len iný prihlásený veriteľ. Ustanovenia § 32 ods. 3, 5, 6, 8, 10, 12 až 15 a 17 sa použijú primerane.
(6)
K zisteniu popretej pohľadávky postačuje uznanie popierajúceho veriteľa, súhlas správcu sa nevyžaduje. Zistenie popretej pohľadávky je voči správcovi účinné až po tom, čo je takéto zistenie pohľadávky správcovi preukázané.

§ 167p
Speňaženie hnuteľných vecí

(1)
Hnuteľné veci podliehajúce konkurzu správca speňaží ako jeden alebo viac súborov majetku v ponukovom konaní. Na tento účel správca zverejní súbor majetku, ktorý ponúka na predaj a lehotu na predkladanie ponúk, ktorá nesmie byť kratšia ako desať kalendárnych dní od zverejnenia ponuky. Prihliada sa iba na tie ponuky, kde bola záloha na celú ponúknutú kúpnu cenu v plnom rozsahu zložená záujemcom na účet správcu. Rozhoduje vždy najvyššia ponúknutá kúpna cena. Ak viacerí záujemcovia ponúknu rovnaké plnenie, rozhodne žreb správcu. Vypratanie vecí je povinný zabezpečiť nadobúdateľ na svoje náklady.
(2)
Ak sa hnuteľné veci podliehajúce konkurzu nepodarí speňažiť ani v treťom ponukovom konaní, prestávajú podliehať konkurzu. Ak o takýto súbor hnuteľných vecí prejaví záujem veriteľ prihlásenej pohľadávky, správca ho prevedie tomu veriteľovi prihlásenej pohľadávky, ktorý ponúkne do desiatich dní od skončenia tretieho ponukového konania najvyššiu ponuku. Ak viacerí veritelia prihlásenej pohľadávky ponúknu rovnaké plnenie, rozhodne žreb správcu. Vypratanie vecí je povinný zabezpečiť veriteľ na svoje náklady.
(3)
Na písomný pokyn zástupcu veriteľov alebo dotknutého zabezpečeného veriteľa správca speňaží hnuteľné veci aj iným spôsobom. Ak je dotknutých zabezpečených veriteľov viac, písomný pokyn je oprávnený uložiť ten, ktorého zabezpečovacie právo je v poradí najskoršie.

§ 167u
Rozvrh výťažku

(1)
Správca bez zbytočného odkladu po speňažení konkurznej podstaty a ukončení všetkých sporov, ktorými môže byť rozvrh výťažku dotknutý, najskôr však 60 dní od vyhlásenia konkurzu, pripraví rozvrh výťažku. Zámer zostaviť rozvrh správca zverejní.
(2)
Z výťažku najprv odpočíta náklady konkurzu, potom prípadnú nepostihnuteľnú hodnotu obydlia, potom pomerne uhradí prihlásené pohľadávky detí dlžníka na výživné a zostatok pomerne rozdelí medzi všetkých prihlásených veriteľov podľa výšky ich zistených pohľadávok. Náklady uspokojenia nesie každý veriteľ sám.
(3)
Plnenia, pri ktorých sa správcovi nepodarí zistiť bankový účet alebo adresu veriteľa ani do troch mesiacov od zostavenia rozvrhu výťažku, pripadnú štátu. Tieto plnenia správca poukáže na účet súdu, ktorý vyhlásil konkurz.
(4)
Správca zodpovedá veriteľom za škodu, ktorú im spôsobí tým, že rozvrh výťažku bol realizovaný v rozpore s pravidlami ustanovenými týmto zákonom, ibaže preukáže, že postupoval s odbornou starostlivosťou.

§ 167v
Zrušenie konkurzu

(1)
Správca bez zbytočného odkladu, po splnení rozvrhu výťažku alebo po tom, čo zistí, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, zverejní oznámenie o ukončení konkurzu. Takéto oznámenie však správca neuskutoční skôr, ako uplynie základná prihlasovacia lehota, a ak niektorý z veriteľov uhradil zálohu na trovy šetrení podľa § 166i ods. 2, nie skôr, ako takéto šetrenia uskutočnil. Zverejnením oznámenia sa konkurz zrušuje.
(2)
Správca bez zbytočného odkladu zverejní oznámenie o ukončení konkurzu aj vtedy, ak zistí, že sa do 90 dní od vyhlásenia konkurzu neprihlásil žiadny veriteľ alebo postavenie všetkých veriteľov ako účastníkov konania zaniklo. Zverejnením oznámenia sa konkurz zrušuje.
(3)
Konkurz sa zrušuje tiež uznesením, ktorým súd zastaví konanie z dôvodu, že tu nie sú predpoklady pre vedenie konkurzu. V uznesení rozhodne aj o zrušení oddlženia. Premlčacia lehota pri pohľadávkach, ktoré mohli byť uplatnené v konkurze prihláškou, neuplynie skôr, ako tri roky od zastavenia konania. Voči tomuto rozhodnutiu je dlžník oprávnený podať odvolanie.
(4)
Zrušením konkurzu zaniká funkcia správcu a zástupcu veriteľov. Zanikajú tiež účinky podľa § 167b ods. 1, § 167c ods. 2 a 3 a § 167d. Platnosť a účinnosť úkonov vykonávaných počas konkurzu tým nie je dotknutá. Ak má správca majetok alebo dokumentáciu patriacu dlžníkovi, po zrušení konkurzu ich bez zbytočného odkladu vráti dlžníkovi, prípadne niektorému z dedičov dlžníka.
(5)
Ak bol konkurz zrušený, súd zastaví konanie o určenie popretej pohľadávky.

§ 168
Návrh na určenie splátkového kalendára

(1)
Návrh na určenie splátkového kalendára podľa tejto časti zákona je oprávnený podať dlžník, ktorý je fyzickou osobou.
(2)
Návrh na určenie splátkového kalendára sa podáva elektronicky do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára. Okrem všeobecných náležitostí návrhu podľa § 127 Civilného sporového poriadku a iných náležitostí ustanovených týmto zákonom návrh na určenie splátkového kalendára obsahuje
a)
dlžníkov životopis spolu s opisom jeho aktuálnej životnej situácie,
b)
zoznam osôb spriaznených s dlžníkom,
c)
zoznam aktuálneho majetku a zoznam majetku väčšej hodnoty, ktorý vlastnil v posledných troch rokoch,
d)
zoznam záväzkov,
e)
prehľad doterajších príjmov a výdavkov dlžníka za uplynulých päť rokov,
f)
prehľad očakávaných výdavkov a príjmov dlžníka v nasledujúcich piatich rokoch a
g)
posledných päť daňových priznaní25d) dlžníka, ak boli podané,
h)
vyhlásenie dlžníka o platobnej neschopnosti,
i)
doklad nie starší ako 30 dní preukazujúci, že voči dlžníkovi sa vedie exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
(3)
Dlžník v návrhu na určenie splátkového kalendára musí uviesť údaje o svojom zriadenom bankovom účte. Ak súčasťou zoznamu aktuálneho majetku dlžníka je dlžníkov byt alebo nebytový priestor, dlžník v návrhu musí uviesť identifikačné údaje správcu bytového domu, v ktorom sa dlžníkov byt alebo nebytový priestor nachádza alebo identifikačné údaje spoločenstva vlastníkov bytov.

§ 168a
Poskytnutie ochrany pred veriteľmi

(1)
Súd najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu na určenie splátkového kalendára poskytne dlžníkovi ochranu pred veriteľmi a ustanoví správcu, ak zistí, že
a)
návrh podala oprávnená osoba,
b)
návrh spĺňa zákonom ustanovené náležitosti,
c)
dlžník je v súlade s týmto zákonom riadne zastúpený,
d)
dlžník je platobne neschopný; súd vychádza z vyhlásenia dlžníka, ibaže existuje dôvodná pochybnosť o jeho pravdivosti,
e)
od posledného poskytnutia ochrany pred veriteľmi uplynuli aspoň tri roky,
f)
nebráni tomu v minulosti vyhlásený konkurz alebo určený splátkový kalendár.
(2)
Ak nie sú splnené podmienky podľa odseku 1, súd najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu na určenie splátkového kalendára, návrh odmietne alebo konanie zastaví.
(3)
V uznesení o poskytnutí ochrany pred veriteľmi súd uloží dlžníkovi, aby na účet správcu zložil preddavok na paušálnu odmenu a paušálnu náhradu nevyhnutných nákladov spojených s vedením konania. Ak tak dlžník neurobí ani do siedmych dní od výzvy správcu, správca to oznámi v insolvenčnom registri. Zverejnením oznámenia sa konanie končí.

§ 168b
Účinky ochrany pred veriteľmi

(1)
Poskytnutím ochrany pred veriteľmi sa odkladajú všetky exekúcie, ktoré sa vedú voči dlžníkovi ohľadom pohľadávok, ktoré môžu byť uspokojené iba splátkovým kalendárom (§ 166a) alebo pohľadávok vylúčených z uspokojenia (§ 166b). Ak súd určí splátkový kalendár, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu v exekučnom konaní rozhodlo o zastavení exekúcie.
(2)
Dlžník má právo po poskytnutí ochrany pred veriteľmi jedenkrát písomne žiadať dražobníka o odklad dražby svojho obydlia navrhnutej zabezpečeným veriteľom. Ak tak dlžník urobí, dražba sa môže uskutočniť až po uplynutí šiestich mesiacov od doručenia žiadosti. Na takúto dražbu sa použijú primerane ustanovenia o opakovanej dražbe.25e)
(3)
Účinky ochrany pred veriteľmi nastupujú zverejnením uznesenia o poskytnutí ochrany pred veriteľmi. Tieto účinky zanikajú skončením konania.

§ 168c
Zostavenie návrhu splátkového kalendára

(1)
Správca do 45 dní od zloženia preddavku na paušálnu odmenu a paušálnu náhradu nevyhnutných nákladov spojených s vedením konania preskúma pomery dlžníka a podľa toho zostaví návrh splátkového kalendára v insolvenčnom registri.
(2)
Pri zostavení návrhu splátkového kalendára sa prihliadne najmä na
a)
pomer záväzkov k hodnote majetku,
b)
dôvody, ktoré boli príčinou platobnej neschopnosti dlžníka,
c)
plnenie nedotknutých pohľadávok,
d)
úsilie, ktoré dlžník vynaložil v minulosti na uspokojenie veriteľov,
e)
príjmové možnosti dlžníka,
f)
zdravotné, rodinné a sociálne pomery, vek a vzdelanie dlžníka.
(3)
Horná hranica splátok nesmie presiahnuť predpokladaný príjem dlžníka znížený o nevyhnutné výdavky potrebné na zabezpečenie bývania a základných životných potrieb dlžníka a jeho vyživovaných osôb, na plnenie vyživovacej povinnosti dlžníkom a na plnenie oddlžením nedotknutých pohľadávok.
(4)
Uspokojenie nezabezpečených veriteľov v návrhu splátkového kalendára sa vyjadrí kvótou určenou celkovým percentom z pohľadávok, ktoré dlžník zaplatí každému nezabezpečenému veriteľovi počas nasledujúcich piatich rokov. Uspokojenie nesmie byť nižšie ako 30 % z nezabezpečenej pohľadávky. To platí aj pre uspokojenie veriteľa, ktorého pohľadávka je zabezpečená iba majetkom tretej osoby.
(5)
Návrh splátkového kalendára musí obsahovať aspoň o 10 % vyššie uspokojenie nezabezpečených veriteľov, ako by dosiahli v konkurze podľa tejto časti zákona. Ak žiaden z nezabezpečených veriteľov nepodal na súde námietku, má sa za to, že návrh splátkového kalendára takéto uspokojenie poskytuje.
(6)
Návrh splátkového kalendára musí byť zostavený tak, aby bol splniteľný vzhľadom na možnosti dlžníka, najmä s prihliadnutím na jeho budúce príjmy, nevyhnutné výdavky potrebné na zabezpečenie bývania a základných životných potrieb dlžníka a jeho vyživovaných osôb, na plnenie vyživovacej povinnosti dlžníkom a na plnenie oddlžením nedotknutých pohľadávok.
(7)
Ak pomery dlžníka neumožňujú zostaviť splátkový kalendár, správca to oznámi v insolvenčnom registri. Zverejnením oznámenia sa konanie končí. Ak pomery dlžníka neumožňujú zostaviť splátkový kalendár, správca odporučí dlžníkovi, aby podal návrh na vyhlásenie konkurzu.

§ 168d
Námietky veriteľov


Každý veriteľ, ktorý môže byť splátkovým kalendárom dotknutý, môže podať u správcu do 90 dní od zverejnenia návrhu splátkového kalendára námietku. K námietkam veriteľov sa správca vyjadrí. Ak je to vhodné, správca zabezpečí aj vyjadrenie dlžníka. Ak k tomu smerujú námietky veriteľov, správca môže upraviť návrh splátkového kalendára v prospech veriteľov.

§ 168e
Určenie splátkového kalendára

(1)
Súd určí splátkový kalendár po tom, ako sa správca vyjadril k námietkam veriteľov, ak nie sú dôvody na zastavenie konania. Pri určení splátkového kalendára súd vychádza z návrhu správcu, pravidiel pre zostavenie návrhu splátkového kalendára, pričom prihliadne aj na námietky veriteľov a na iné známe okolnosti. Na oneskorene podané námietky súd neprihliada.
(2)
Ak sú podané námietky, súd spravidla vypočuje správcu. Môže nariadiť aj pojednávanie, ak to považuje za potrebné. Ak nenariadi pojednávanie, súd rozhodne do 30 dní. Ak návrh nie je úplný, bezodkladne vyzve správcu, aby návrh doplnil alebo opravil, prípadne môže vrátiť návrh správcovi na prepracovanie.
(3)
Ak bolo nariadené pojednávanie, ten, kto podal námietku, má právo sa k návrhu splátkového kalendára na pojednávaní vyjadriť, ak sa pojednávania zúčastní. Neúčasť toho, kto podal námietku na pojednávaní, nie je dôvodom na odročenie pojednávania.
(4)
Ak súd zistí, že pomery dlžníka neumožňujú určiť splátkový kalendár, konanie zastaví. Súčasne v uznesení poučí dlžníka o možnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

§ 169
Účastníci konania

(1)
Účastníkom konania je dlžník (úpadca). V konkurze sú účastníkmi konania aj veritelia, ktorí si v konkurze spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. V konaní o určení splátkového kalendára sú účastníkmi konania aj veritelia, ktorí podali voči návrhu splátkového kalendára námietky.
(2)
Účastníkom konania sú aj ďalšie osoby, o ktorých právach alebo povinnostiach sa má konať a rozhodovať; tieto osoby sú účastníkmi konania len pre tú časť konania, v ktorom sa koná a rozhoduje o ich právach a povinnostiach.
(3)
Zmena v osobe veriteľa je v konkurze účinná po oznámení pôvodného veriteľa správcovi o zmene v osobe veriteľa. V konkurze podľa tejto časti zákona je postúpenie pohľadávky účinné iba vtedy, ak sa postúpi celá prihlásená pohľadávka. V pochybnostiach platí, že pôvodný veriteľ postúpil celú prihlásenú pohľadávku. O vstupe nového veriteľa do konania alebo o potvrdení prechodu pohľadávky súd nerozhoduje.
(4)
Ustanovenia § 27 ods. 2 písm. b), c), f) až h) a § 27 ods. 3 až 5 sa použijú primerane.

§ 171d
Zverejnenie zrušenia oddlženia


Rozhodnutie o zrušení oddlženia po nadobudnutí právoplatnosti súd bezodkladne zverejní.

§ 177
Oznamovanie vyhlásenia konkurzu

(1)
Vyhlásenie konkurzu na majetok prevádzkovateľa alebo účastníka platobného systému28) uvedeného v zozname Národnej banky Slovenska29) (ďalej len „platobný systém“) súd bezodkladne po vydaní uznesenia o vyhlásení konkurzu oznámi Národnej banke Slovenska; uznesenie tiež bezodkladne doručí Národnej banke Slovenska.
(2)
Vyhlásenie konkurzu na majetok banky, pobočky zahraničnej banky, inštitúcie elektronických peňazí alebo pobočky zahraničnej inštitúcie elektronických peňazí súd bezodkladne po vydaní uznesenia o vyhlásení konkurzu oznámi Národnej banke Slovenska; uznesenie tiež bezodkladne doručí Národnej banke Slovenska a Rade pre riešenie krízových situácií8a) a Fondu ochrany vkladov.
(3)
Vyhlásenie konkurzu na majetok účastníka systému vyrovnania obchodov s finančnými nástrojmi, systému zúčtovania a vyrovnania obchodov s pokladničnými poukážkami alebo systému zúčtovania a vyrovnania obchodov s podielovými listami30) (ďalej len „systém vyrovnania“) súd bezodkladne po vydaní uznesenia o vyhlásení konkurzu oznámi Centrálnemu depozitárovi cenných papierov; uznesenie tiež bezodkladne doručí Centrálnemu depozitárovi cenných papierov.
(4)
Vyhlásenie konkurzu na majetok obchodníka s cennými papiermi alebo pobočku zahraničného obchodníka s cennými papiermi súd bezodkladne po vydaní uznesenia o vyhlásení konkurzu oznámi Centrálnemu depozitárovi cenných papierov a príslušnému orgánu dohľadu; uznesenie tiež bezodkladne doručí Centrálnemu depozitárovi cenných papierov, príslušnému orgánu dohľadu, Rade pre riešenie krízových situácií8a) a Garančnému fondu investícií.
(5)
Vyhlásenie konkurzu na majetok poisťovne alebo zaisťovne súd bezodkladne po vydaní uznesenia o vyhlásení konkurzu oznámi príslušnému orgánu dohľadu; uznesenie tiež bezodkladne doručí príslušnému orgánu dohľadu.
(6)
Vyhlásenie konkurzu podľa odsekov 1 až 5 súd oznámi príslušným orgánom ešte pred zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu.

§ 179
Účinky vyhlásenia konkurzu na účastníkov platobného systému, systému vyrovnania a centrálne banky

(1)
Vyhlásením konkurzu alebo povolením reštrukturalizácie na majetok prevádzkovateľa alebo účastníka platobného systému alebo účastníka systému vyrovnania nie sú pri splnení podmienok ustanovených osobitným predpisom31) dotknuté
a)
práva použiť peňažné prostriedky z účtu účastníka platobného systému vedeného v tomto platobnom systéme na splnenie záväzkov účastníka platobného systému, ktoré vyplývajú z jeho účasti v platobnom systéme,
b)
práva použiť cenné papiere z účtu účastníka systému vyrovnania vedeného v centrálnom depozitári cenných papierov na splnenie záväzkov účastníka systému vyrovnania, ktoré vyplývajú z jeho účasti v systéme vyrovnania,
c)
povinnosti platobného systému alebo centrálneho depozitára cenných papierov spracovať a zúčtovať platobné príkazy účastníka platobného systému alebo systému vyrovnania ani platnosť a vymáhateľnosť jeho príkazov voči tretím osobám.
(2)
Práva prevádzkovateľa alebo účastníka platobného systému, prevádzkovateľa alebo účastníka systému vyrovnania na zábezpeku, ktorá im bola poskytnutá v súvislosti so systémom vyrovnania, platobným systémom alebo prepojeným systémom, ani práva Národnej banky Slovenska, centrálnych bánk členských štátov alebo Európskej centrálnej banky na zábezpeku, ktorá im bola poskytnutá, nie sú dotknuté vyhlásením konkurzu alebo povolením reštrukturalizácie na majetok
a)
účastníka systému vyrovnania alebo systému vyrovnania v prepojenom systéme,
b)
účastníka platobného systému alebo účastníka platobného systému v prepojenom systéme,
c)
protistrany k centrálnym bankám členských štátov alebo Európskej centrálnej banke, alebo
d)
akejkoľvek tretej strany, ktorá poskytla zábezpeku.
(3)
Ak sú splnené podmienky dohodnuté na uplatnenie a výkon nárokov, zábezpeka podľa odseku 2 môže byť využitá na uplatnenie a výkon nárokov z takej zábezpeky.
(4)
Zabezpečovacie právo vzťahujúce sa na peňažné prostriedky, pohľadávku z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, štátne dlhopisy, prevoditeľné cenné papiere7) alebo pohľadávky z úverov, ktoré vzniklo medzi osobami podľa § 180 ods. 5 v deň vyhlásenia konkurzu alebo povolenia reštrukturalizácie na majetok jednej z týchto osôb, avšak po zverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu alebo povolení reštrukturalizácie, sa považuje za platne vzniknuté, ak oprávnený zo zabezpečovacieho práva preukáže, že o vyhlásení konkurzu alebo povolení reštrukturalizácie nevedel alebo nemohol vedieť. Ustanovenie prvej vety sa rovnako vzťahuje na pohľadávku zabezpečenú takýmto zabezpečovacím právom.
(5)
Zabezpečovaciemu právu vzťahujúcemu sa na peňažné prostriedky, pohľadávku z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, štátne dlhopisy, prevoditeľné cenné papiere7) alebo pohľadávky z úverov, ktoré vzniklo medzi osobami podľa § 180 ods. 5 nemožno podľa tohto zákona odporovať len z toho dôvodu, že vzniklo neskôr, ako vznikol záväzok, ktorý zabezpečuje.
(6)
Ak zmluva o zabezpečovacom práve vzťahujúcom sa na peňažné prostriedky, pohľadávku z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, štátne dlhopisy, prevoditeľné cenné papiere7) alebo pohľadávky z úverov medzi osobami podľa § 180 ods. 5 umožňuje alebo požaduje výmenu, náhradu alebo doplnenie predmetu zabezpečovacieho práva, odseky 4 a 5 sa vzťahujú rovnako na výmenu, náhradu alebo doplnenie predmetu zabezpečovacieho práva po jeho vzniku.
(7)
Právo prevádzkovateľa platobného systému alebo prevádzkovateľa systému vyrovnania na zábezpeku, ktorú poskytuje inému prevádzkovateľovi platobného systému alebo prevádzkovateľovi systému vyrovnania v súvislosti s prepojeným systémom, nie je dotknuté vyhlásením konkurzu alebo povolením reštrukturalizácie na majetok prevádzkovateľa platobného systému alebo prevádzkovateľa systému vyrovnania, ktorý zábezpeku prijme.

§ 197a
Doručovanie písomností

(1)
Podanie alebo iná písomnosť účastníka konania alebo inej osoby v konkurznom konaní, reštrukturalizačnom konaní a v konaní o oddlžení, ktorá je predmetom zverejňovania v insolvenčnom registri, sa doručuje súdu alebo správcovi elektronicky prostredníctvom na to určeného elektronického formulára špecializovaného portálu;33k) to neplatí, ak tento zákon alebo osobitný predpis33l) ustanovuje inak. Ustanovenia osobitného predpisu33m) tým nie sú dotknuté. Na podania alebo iné písomnosti podané súdu alebo správcovi iným spôsobom sa neprihliada, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.33l)
(2)
Podanie alebo iná písomnosť účastníka konania podľa odseku 1 musia byť autorizované účastníkom konania alebo jeho zástupcom, inak sa na ne neprihliada.
(3)
Prílohy, ktoré je potrebné pripojiť k podaniu alebo k inej písomnosti účastníka konania podľa odseku 1, vrátane prílohy, pre ktorú sa vyžaduje úradné osvedčenie podpisu, musia byť podané v elektronickej podobe spolu s týmto podaním alebo s inou písomnosťou, inak sa na podanie alebo inú písomnosť podľa odseku 1 neprihliada. Ak je príloha vyhotovená v listinnej podobe, doručuje sa elektronicky tak, že sa prevedie do elektronickej podoby a pripojí sa k podaniu alebo k inej písomnosti; ustanovenia osobitného predpisu o zaručenej konverzii33n) sa nepoužijú.
(4)
Ak podanie alebo inú písomnosť podľa odseku 1 nemožno preukázateľne doručiť spôsobom podľa odsekov 1 a 2 z dôvodov, ktoré nenastali na strane podávajúcej osoby, lehota ustanovená pre doručenie podania alebo inej písomnosti podľa odseku 1 sa považuje za zachovanú, ak sa písomnosť doručí príslušnému orgánu najneskôr do troch pracovných dní po uplynutí lehoty podľa tohto zákona.

§ 198
Rozhodovanie súdu

(1)
Súd v konaní podľa tohto zákona rozhoduje uznesením. Proti uzneseniu vydanom v konkurznom konaní, v reštrukturalizačnom konaní alebo v konaní o oddlžení je odvolanie prípustné, len ak to ustanovuje tento zákon; ustanovenie § 197a pre podanie odvolania platí rovnako. Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v konaní podľa tohto zákona nie je prípustné.
(2)
V uznesení vydanom v konaní podľa tohto zákona sa uvedie, ktorý súd uznesenie vydal, označenie navrhovateľa, dlžníka (úpadcu) a správcu, ak je ustanovený, výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.
(3)
Vo výroku uznesenia sa vždy uvedie zákonný dôvod rozhodnutia, ak vyplýva z tohto zákona.
(4)
Rozhodnutie, ktorým súd priznal hlasovacie a ďalšie práva spojené s popretou pohľadávkou je predbežne vykonateľné.

§ 199
Doručovanie a zverejňovanie súdnych rozhodnutí a iných písomností

(1)
Ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutia a iné písomnosti súdu a správcu sa v konkurznom konaní, reštrukturalizačnom konaní a v konaní o oddlžení doručujú ich zverejnením v insolvenčnom registri; to platí rovnako aj pre písomnosti správcu, ktoré má podľa ustanovení tohto zákona predložiť, doručiť alebo zaslať súdu, a pre písomnosti, ktoré sa majú zverejniť podľa osobitného predpisu.33b)
(2)
Ak ide o doručenie rozhodnutia alebo inej písomnosti súdu alebo správcu v konkurznom konaní, reštrukturalizačnom konaní a v konaní o oddlžení, ktorým sa ukladá povinnosť alebo ktorým sa adresát vyzýva, takéto rozhodnutie alebo písomnosť sa doručí aj iným spôsobom ako zverejnením v insolvenčnom registri; tým nie je dotknuté doručovanie podľa odseku 1.
(3)
Rozhodnutie sa v konaní podľa tohto zákona doručí aj iným spôsobom ako zverejnením v insolvenčnom registri aj vtedy, ak tento zákon ustanovuje, aby sa písomnosť určitej osobe doručila, alebo ak je to potrebné pre vedenie konania; tým nie je dotknuté doručovanie podľa odseku 1.
(4)
Ak je prípadný začiatok plynutia lehoty na podanie odvolania alebo urobenie iného procesného úkonu spojený so zverejnením doručovanej písomnosti v insolvenčnom registri a listina sa doručuje aj iným spôsobom ako zverejnením v insolvenčnom registri, adresát písomnosti sa o tom poučí.
(5)
Ak je to účelné vzhľadom na počet účastníkov alebo povahu veci, súd môže popri zverejnení písomnosti v insolvenčnom registri zverejniť obsah písomnosti alebo niektoré údaje z nej aj prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov, tlače alebo služieb poskytovaných elektronickou formou.
(6)
Súd môže podľa okolnosti doručiť písomnosti aj prostredníctvom správcu.
(7)
Ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v insolvenčnom registri. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v insolvenčnom registri, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v insolvenčnom registri.

§ 201
Účinnosť rozhodnutí


Ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutia súdu vydané v konaniach podľa tohto zákona alebo súvisiacich konaniach sú záväzné pre všetkých účastníkov konania.

§ 203
Neodkladné opatrenie


Súd môže na návrh predbežného správcu alebo správcu alebo aj bez návrhu nariadiť neodkladné opatrenie, ak je to potrebné pre zistenie alebo zabezpečenie majetku dlžníka (úpadcu). O návrhu na neodkladné opatrenie súd rozhodne najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu. Neodkladným opatrením možno nariadiť najmä, aby osoba, ktorá má záznam, dokument alebo majetok dlžníka (úpadcu), tieto vydala správcovi alebo sa zdržala nakladania s nimi. Proti neodkladnému opatreniu je oprávnený podať odvolanie ten, komu sa neodkladným opatrením uložila povinnosť, a to do 30 dní, odkedy mu bolo uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia doručené inak ako zverejnením v insolvenčnom registri.

§ 204
Splnomocňovacie ustanovenia

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví
a)
podrobnosti o náležitostiach zoznamu majetku, zoznamu záväzkov, iných zoznamoch, prehľadoch a prílohách podľa tohto zákona vrátane toho, čo sa rozumie majetkom väčšej hodnoty, nehnuteľnosťou väčšej hodnoty, nehnuteľnosťou menšej hodnoty a kto sa považuje za drobného veriteľa,
b)
výšku preddavku na úhradu odmeny predbežného správcu,
c)
výšku preddavku na úhradu nákladov konkurzu a výšku nákladov rozhodujúcu na posúdenie, či možno konkurzné konanie zastaviť pre nedostatok majetku,
d)
podrobnosti o výške, druhu a spôsobe určenia odmeny a úhrade výdavkov predbežného správcu vrátane paušálnych náhrad za výdavky predbežného správcu,
e)
podrobnosti o výške, druhu a spôsobe určenia odmeny správcu a paušálnych náhrad za nevyhnutné výdavky spojené s vedením konania v konkurze podľa druhej časti zákona a podrobnosti o výške, druhu, splatnosti a spôsobe určenia odmeny správcu v reštrukturalizácii,
f)
podrobnosti o výške, druhu a spôsobe určenia odmeny správcu v konkurze podľa štvrtej časti zákona a v konaní o určení splátkového kalendára vrátane paušálnych náhrad za nevyhnutné výdavky spojené s vedením konania,
g)
podrobnosti o elektronických formulároch doručovaných súdu a správcovi prostredníctvom špecializovaného portálu,
h)
ďalšie podrobnosti o obsahových náležitostiach a vedení zoznamu pohľadávok,
i)
ďalšie podrobnosti o obsahových náležitostiach súpisu ako aj šetrení v súvislosti s preskúmavaním majetkových pomerov dlžníka,
j)
ďalšie podrobnosti o obsahových náležitostiach evidencie o pohľadávkach proti podstate a ich priraďovaní a rozpočítavaní medzi súpisové zložky majetku,
k)
ďalšie podrobnosti o obsahových náležitostiach evidencie o pohľadávkach z prevádzkovania podniku a ich priraďovaní a rozpočítavaní medzi súpisové zložky majetku,
l)
ďalšie podrobnosti o obsahových náležitostiach rozvrhu výťažku,
m)
ďalšie podrobnosti o zvolávaní, konaní a vedení schôdze veriteľov a zasadnutia veriteľského výboru,
n)
podrobnú úpravu formálnych náležitostí plánu,
o)
niektoré podrobnosti o zorganizovaní dražby, ponukového konania alebo iného súťažného procesu pri speňažovaní majetku počas konkurzu,
p)
podrobnosti o vedení insolvenčného registra a o rozsahu a obsahu údajov a udalostí zverejňovaných v insolvenčnom registri podľa § 203b,
r)
podrobnosti o medzere krytia a spôsobe určenia platobnej neschopnosti, predlženia, hroziaceho úpadku a hroziacej platobnej neschopnosti.

3b)
Čl. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 141, 5. 6. 2015) v platnom znení.

3c)
Čl. 5 nariadenia (EÚ) č. 2015/848 v platnom znení.

3ca)
Napríklad § 61n ods. 6 Exekučného poriadku, § 309f Civilného mimosporového poriadku.

3d)
§ 16 zákona č. 111/2022 Z. z.

3e)
Čl. 39 nariadenia (EÚ) č. 2015/848 v platnom znení.

4)
§ 127 Civilného sporového poriadku.

4a)
§ 2 písm. e) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 323/2007 Z. z.

4b)
§ 9 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva.

5)
§ 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

6)
§ 2 ods. 5 a 8 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 554/2004 Z. z.

7)
§ 3 písm. f) zákona č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní.

8)
Zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.

8a)
Zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

8aa)
Zákon č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

8ab)
§ 15 zákona č. 374/2014 Z. z.

8ac)
Čl. 2 ods. 12 nariadenia (EÚ) č. 2015/848 v platnom znení.

8ad)
Čl. 55 nariadenia (EÚ) č. 2015/848 v platnom znení.

8ae)
§ 35 až 39 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.

8b)
Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

8c)
§ 3 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z.

9)
Zákon č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

9a)
§ 31 ods. 2 písm. c) zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 644/2006 Z. z.

9aa)
§ 2 ods. 1 písm. f) zákona č. 111/2022 Z. z.

9b)
§ 8 písm. o) zákona č. 566/2001 Z. z. v znení zákona č. 336/2005 Z. z.

10)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

11)
§ 156 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z.

11a)
§ 234 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

12)
§ 56 ods. 6 Obchodného zákonníka.

13)
Zákon č. 107/2004 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov. Zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 104/2004 Z. z. o spotrebnej dani z vína v znení neskorších predpisov. Zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení zákona 667/2004 Z. z.

14)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.

14a)
§ 71 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.

14b)
§ 13a ods. 1 Obchodného zákonníka.

15)
Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.

16)
§ 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.

17)
Zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 515/2003 Z. z.

18)
§ 476 a nasl. Obchodného zákonníka.

19)
Napríklad zákon č. 179/1998 Z. z. o obchodovaní s vojenským materiálom a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.

20)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

21)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.

21a)
Napríklad čl. 11 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27. 7. 2012) v platnom znení, čl. 3 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/2251 zo 4. októbra 2016, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy pre postupy zmierňovania rizika pre zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré centrálna protistrana nezúčtovala (Ú. v. EÚ L 340, 15. 12. 2016) v platnom znení.

21aa)
§ 67 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

21b)
§ 460 až 487 Občianskeho zákonníka.

22a)
Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.

22b)
§ 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.

22c)
§ 59 ods. 1 Trestného zákona v znení zákona č. 224/2010 Z. z.

22d)
§ 15 zákona č. 111/2022 Z. z.

22e)
§ 12 zákona č. 111/2022 Z. z.

23)
Obchodný zákonník.

24)
Zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov.

25)
§ 502 Obchodného zákonníka.

25a)
Zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.

25aa)
§ 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení zákona č. 112/2018 Z. z.

25b)
Zákon č. 98/2014 Z. z. o krátkodobom nájme bytu v znení zákona č. 125/2016 Z. z.

25c)
Zákon č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

25ca)
§ 5 písm. ag) a § 27f zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 264/2017 Z. z.

25cb)
§ 27f zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 264/2017 Z. z.

25d)
§ 32 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

25e)
§ 22 zákona č. 527/2002 Z. z.

26)
Nariadenie (EÚ) č. 2015/848 v platnom znení.

26a)
Čl. 36 nariadenia (EÚ) č. 2015/848 v platnom znení.

26b)
Čl. 2 ods. 11 a čl. 36 ods. 11 nariadenia (EÚ) č. 2015/848 v platnom znení.

27)
Zákon č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

28)
§ 45 ods. 3 písm. b) a § 46 písm. b) zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

28a)
§ 1 a § 99 až 111 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

28b)
§ 63 až 79b zákona č. 492/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.

28c)
Zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

28d)
§ 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 90/2016 Z. z.

29)
§ 54 ods. 1 písm. a) zákona č. 492/2009 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.

30)
Zákon č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

31)
§ 51 zákona č. 492/2009 Z. z.§ 107a zákona č. 566/2001 Z. z. v znení zákona č. 510/2002 Z. z.

32a)
§ 3 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

32b)
§ 11 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.

32c)
§ 13 ods. 4 písm. g) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.

32d)
§ 2 písm. aj) zákona č. 371/2014 Z. z. v znení zákona č. 373/2018 Z. z.

32e)
§ 9 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.

32f)
§ 2 písm. ai) zákona č. 371/2014 Z. z. v znení zákona č. 373/2018 Z. z.

32fa)
Čl. 63 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 v platnom znení.

32g)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27. 6. 2013) v platnom znení. Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 241/2014 zo 7. januára 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy týkajúce sa požiadaviek na vlastné zdroje inštitúcií (Ú. v. EÚ L 74, 14. 3. 2014) v platnom znení.

32h)
Čl. 4 ods. 1 bod 119 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 v platnom znení.

33)
§ 82 ods. 3 až 6 a ods. 10 až 14 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 454/2021 Z. z.

33a)
Zákon č. 305/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov.

33aa)
§ 1 ods. 6 zákona č. 90/2016 Z. z. v znení zákona č. 279/2017 Z. z.

33b)
§ 67 až 82 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

33c)
§ 68 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

33d)
§ 55 a § 82 ods. 3 až 6 a ods. 10 až 13 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

33e)
§ 28 ods. 1 písm. g) a ods. 2 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

33f)
§ 3 ods. 6 zákona č. 530/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.

33g)
§ 70 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 279/2017 Z. z.

33h)
§ 5 Obchodného zákonníka.§ 28 Zákonníka práce v znení zákona č. 348/2007 Z. z.

33i)
§ 478 Obchodného zákonníka.§ 42a a 42b Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.

33j)
§ 2 ods. 1 písm. t) zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 91/2016 Z. z.

33k)
§ 5 ods. 3 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení zákona č. 273/2015 Z. z.

33l)
Napríklad zákon č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 111/2022 Z. z.

33m)
§ 25 ods. 7 zákona o e-Governmente.