Zákon o ochrane pred povodňami 666/2004 účinný od 01.01.2009 do 31.01.2010

Vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti starostlivosti o životné prostredie v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike

6

Dôvodová správaA. Všeobecná časťNávrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti starostlivosti o životné prostredie v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2008 v súvislosti s plánovaným zavedením eura ako zákonného platidla v Slovenskej republike.

Vláda Slovenskej republiky schválila dňa 21.decembra 2005 svojím uznesením č. 1040/2005 návrh Harmonogramu legislatívnych krokov zavedenia eura v Slovenskej republike a v bode B.1 uvedeného uznesenia zároveň uložila členom vlády Slovenskej republiky pripraviť návrhy právnych predpisov podľa schváleného harmonogramu. Z uvedeného materiálu taktiež vyplynula povinnosť novelizovať aj niektoré zákony v oblasti starostlivosti o životné prostredie, ktoré je potrebné adaptovať na pripravovanú zmenu meny Slovenskej republiky ešte pred jej zavedením.

Do medzirezortného pripomienkového konania bol predložený návrh, ktorý novelizoval iba štyri právne predpisy: zákon č. 17/2004 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov v znení zákona č. 587/2004 Z. z., zákon č. 469/2002 Z. z. o environmentálnom označovaní výrobkov v znení neskorších predpisov, zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach ( geologický zákon) a zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov. Ministerstvo životného prostredia SR po medzirezortnom pripomienkovom konaní rozhodlo, že z hľadiska právnej istoty občana a spotrebiteľa rozšíri návrh zákona o ďalšie právne predpisy MŽP SR, v ktorých prichádza do úvahy potreba prepočítania sumy v slovenských korunách na menu euro.

Predložený návrh zákona obsahuje prepočty súm zo slovenskej meny na menu euro úpravou znenia nasledujúcich zákonov: zákon č. 76/1998 Z. z. o ochrane ozónovej vrstvy Zeme a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní ( živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov, zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov, zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov, zákon č. 139/2002 Z. z. o rybárstve v znení neskorších predpisov, zákon č. 151/2002 Z. z. o používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov v znení neskorších predpisov, zákon č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, zákon č. 469/2002 Z. z. o environmentálnom označovaní výrobkov v znení neskorších predpisov, zákon č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov ( zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov, zákon č. 529/2002 Z. z. o obaloch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, zákon č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 17/2004 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov v znení zákona č. 587/2004 Z. z., zákon č. 205/2004 Z. z. o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov ( vodný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 666/2004 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení zákona č. 332/2007 Z. z., zákon č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 491/2005 Z. z. o environmentálnom overovaní a registrácii organizácií v schéme Európskeho spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 127/2006 Z. z. o perzistentných organických látkach a o zmene a doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) výlučne v spojitosti so zavedením eura v Slovenskej republike.

Doložka

finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

1.Odhad nákladov na verejné financie

Prijatie predloženého zákona nebude mať negatívny dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a na rozpočty vyšších územných celkov.

2.Odhad dopadov na obyvateľstvo a hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na obyvateľstvo a hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

3.Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie

4.Odhad dopadov na zamestnanosť

Návrh zákona nebude mať dopad na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky

5.Odhad dopadov na podnikateľské prostredie

Návrh zákona nebude mať negatívny dopad na podnikateľské prostredie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu:

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu:

Návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti starostlivosti o životné prostredie v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike.

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

–v primárnom práve:

–v čl. 4 ods. 2, čl. 8, čl. 101, čl. 102, čl. 105 až 124 a čl. 249 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení (Ú. v. EÚ C 321E, 29. 12. 2006),

–v Protokole (č. 18) o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky v platnom znení,

–v Protokole (č. 21) o kritériách konvergencie podľa článku 121 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

–v sekundárnom práve:

–v nariadení Rady (ES) č. 1103/97 zo 17. júna 1997 o určitých ustanoveniach týkajúcich sa zavedenia eura v platnom znení (Ú. v. ES L 162, 19. 6. 1997; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 10/zv. 01),

–v nariadení Rady (ES) č. 974/98 z 3. mája 1998 o zavedení eura v platnom znení (Ú. v. ES L 139, 11. 5. 1998; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 10/zv. 01),

b)je upravená v práve Európskej únie:

–v primárnom práve:

–v čl. 1 ods. 1 Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii a čl. 2 pripojeného aktu o podmienkach pristúpenia a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia (Ú. v. EÚ L 236, 23. 9. 2003; oznámenie č. 185/2004 Z. z.),

– v čl. 2 Zmluvy o založení Európskej únie v platnom znení (Ú. v. EÚ C 321E, 29. 12. 2006).

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (ES).

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)bezpredmetné,

b)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl.226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení: žiadne,

c)bezpredmetné.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

- úplný

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

B. Osobitná časť K čl. I

K bodom 1-3V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

K čl. II.

K bodu 1, 4 a 5Ide nielen o prepočet konverzným kurzom, ale aj o zaokrúhlenie na celé eurá nakoľko takto sa budú zaokrúhľovať poplatky podľa novelizačného bodu 2. Keďže poplatok za znečisťovanie ovzdušia môže byť podľa bodu 2 len v celých eurách aj oslobodenie od poplatku treba vyjadriť v celých eurách. Zaokrúhlenie oslobodenia od poplatku na 34 euro, čo je viac ako doterajších 1000 Sk zvýhodňuje prevádzkovateľov zdrojov. Najmenší poplatok, ktorý sa bude platiť bude potom 35 euro, čo je menej ako doterajších 1100 Sk napriek skutočnosti, že prevádzkovatelia sú oslobodení od poplatku v výške vyššej ako doterajších 1000 Sk. Tieto úpravy je potrebné urobiť vzhľadom na zaokrúhľovanie poplatkov na celé čísla doteraz na celých 100 Sk a od roku 2009 na celé euro. Uvedené rozdiely vznikli práve rozdielnou hodnotou medzi 100 Sk a 1 euro. Zaokrúhľovať poplatky na 3,31 euro však nie je možné a preto bolo potrebné okrem prepočtu konverzným kurzom urobiť aj tieto drobné úpravy zákona. Novelizačné body 4 a 5 neustanovujú žiadne konkrétne finančné položky, ktoré by bolo potrebné platiť, ale len hranice pre určenie platenia splátok konkrétneho poplatku, ktoré sú tiež vzhľadom na zaokrúhľovanie poplatkov určené v celých eurách.

Súčasne ide o zosúladenie povinností platenia poplatkov s účtovným obdobím –účtovný rok trvá od 1. januára do 31. decembra, pričom súčasné znenie zákona posúva toto obdobie o 15 dní ( v mesiaci, v štvrťroku a v kalendárnom roku).

K bodu 6Vracanie drobných preplatkov je neefektívne a náklady na ich vrátenie sú nielen pre Environmentálny fond, ale aj pre prevádzkovateľa zdroja často vyššie ako samotný preplatok preto bolo potrebné upraviť ustanovenie o nevrátení preplatku.

Pri poplatkoch sa prepočítavala suma uvedená v slovenskej korune na euro na štyri desatinné miesta v zmysle § 2 ods. 5 zákona č. 659/2007 Z. z.

K čl. III.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

K čl. IV.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

K čl. V.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

K čl. VI.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

K čl. VII

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

K čl. VIII.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

K čl. IX.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

K čl. X.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

K čl. XI.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

K čl. XII.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

K čl. XIII.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

Pri poplatkoch sa prepočítavala suma uvedená v slovenskej korune na euro na štyri desatinné miesta v zmysle § 2 ods. 5 zákona č. 659/2007 Z. z.

K čl. XIV.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

K čl. XV.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

Pri poplatkoch sa prepočítavala suma uvedená v slovenskej korune na euro na štyri desatinné miesta v zmysle § 2 ods. 5 zákona č. 659/2007 Z. z.

K čl. XVI.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

K čl. XVII.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

K čl. XVIII.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

K čl. XIX.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

K čl. XX.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

K čl. XXI.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

K čl. XXII.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

Súčasne sa dopĺňa prechodné ustanovenie v § 43a . Ministerstvo určuje prieskumné územia s dobou platnosti spravidla na štyri roky. Prieskumné územia vydané do 31. decembra 2008 majú stanovenú úhradu v slovenských korunách. Nakoľko platnosť týchto rozhodnutí uplynie po 1. januári 2009, je potrebné legislatívne upraviť možnosť a spôsob prepočtu úhrad za prieskumné územia na menu euro.“

K čl. XXIII.

Ustanovuje sa dátum nadobudnutia účinnosti zákona, ktorým je 1. január 2009, ktorý je plánovaný ako deň zavedenia eura v Slovenskej republike.

Bratislava 20. augusta 2008

Robert Fico v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ing. Ján Chrbet v.r.

minister životného prostredia

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o ochrane pred povodňami

18

dôvodová správa

Všeobecná časť

Odvetvie vodného hospodárstva patrí k základným odvetviam národného hospodárstva. Túto skutočnosť si uvedomuje každý štát bez ohľadu na jeho spoločenské zriadenie a preto v záujme hospodárskeho rozvoja a uspokojovania základných potrieb občanov upravuje oblasť vodného hospodárstva osobitnými právnymi predpismi.

Ochrana pred povodňami patrí medzi najstaršie vedomé činnosti človeka, ktorými sa snaží systémovými opatreniami predchádzať alebo v prípadoch, kedy vzniku povodne nemôže zabrániť, aspoň redukovať alebo regulovať negatívne dôsledky vplyvu vody ako živlu. Štát sa snažil tieto opatrenia upravovať vo svojich legislatívnych úpravách, ktoré následne motivujú ekonomické, technické, organizačné a administratívne opatrenia, zaručujúce spoločnosti právnu istotu, rast životnej úrovne, bezpečnosť a ochranu životov a všetkého majetku pred živelnými pohromami.

Človek, ako má právo na život, zdravé životné prostredie a podmienky, tak má mať právo aj na jeho ochranu, vrátane ochrany toho čo svojou činnosťou vytvára, teda majetok. Toto právo, ktoré deklaruje Ústava Slovenskej republiky, ktorá v poslednom období po vykonaní rozsiahlych zmien postupne dospieva k akceptácii nielen Európskeho spoločenstva štátov, ale je predmetom takéhoto posúdenia aj u ďalších štátov, je dominantným predmetom ochrany všetkých vyspelých štátov, vrátane ochrany pred povodňami. Je to základná požiadavka človeka na štát ako požiadavka založená na vyššom princípe odôvodňujúcom vznik nebezpečenstva povodne spravidla živelnými prírodnými udalosťami. Jej význam a docenenie by malo vyplývať z poznania skutočnosti, že štát, ktorý túto významnú úlohu ochrany pred povodňami prevzal na seba už v minulosti, postupne posúval úroveň života v danej spoločnosti zásadnou mierou dopredu.

Ak štát tieto protipovodňové opatrenia upravoval vo svojich legislatívnych úpravách, následne boli motivované ekonomické, technické, organizačné a administratívne opatrenia, ktoré zaručovali v spoločnosti právnu istotu, rast životnej úrovne, bezpečnosť a ochranu životov a všetkého majetku pred živelnými pohromami.

Toto právo na ochranu pred povodňami štát garantuje nielen samotnou legislatívnou normou, ale taktiež jej praktickým naplnením prostredníctvom ním poverených subjektov, na ktoré delegoval povinnosti pri zabezpečovaní tejto ochrany a zainteresovaním každého, nielen občana Slovenskej republiky, ktorý má vzťah na zapojenie do systému ochrany pred povodňami, vrátane prislúchajúceho materiálneho a ekonomického zabezpečenia. K tomu smeruje i zámer nových právnych úprav v oblasti vodného hospodárstva po prehodnotení dobrých i menej dobrých skúseností z organizácie, riadenia, praktického zabezpečovania tak prevenčných ako i operatívnych zásahov na ochranu pred povodňami.

Po prijatom zákone č. 184/2002 Z.z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon) je nanajvýš aktuálnou úlohou odvetvia vodného hospodárstva pripraviť návrh zákona o ochrane pred povodňami, čo vyplýva jednak z rozhodnutia vlády Slovenskej republiky a tiež z § 76 ods. 3 citovaného zákona.

Zákony a z nich odvodené vykonávacie predpisy charakterizujú vyspelosť štátu. Zákony motivujú ekonomické, technické, organizačné a administratívne opatrenia, ktoré zaručujú v štáte právnu istotu, rast životnej úrovne, bezpečnosť a ochranu životov a majetku ľudí pred živelnými pohromami.

Medzi tieto úlohy štátu možno zaradiť aj opatrenia na ochranu pred povodňami.

Na základe zákona NR SR č. 139/2003 Z.z.., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 312/2000 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je oblasť vodného hospodárstva a tým aj ochrany pred povodňami ustanovená do pôsobnosti Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Uznesením č. 557 z 2. júla 2003 mu uložila organizačne a administratívne zabezpečovať aj činnosť Ústrednej povodňovej komisie.

Návrh zákona o ochrane pred povodňami je systémovo začleňovaný ako súčasť a zároveň nevyhnutný predpoklad komplexnosti právnej úpravy zákona o vodách a v širšom kontexte je včlenený do ochrany životného prostredia, kde bezprostredne nadväzuje na uvádzané a Ústavou Slovenskej republiky deklarované práva. V navrhovanej zákonnej úprave sú tieto práva jej obsahovým naplňovaním a súčasne sú rozpracované do formy realizovania v praktickom živote. Tak, ako samotný zákon o vodách, ktorý bol spracovaný v intenciách smernice 2000/60/ES Európskeho parlamentu a rady z 23. októbra 2000 ustanovujúcej rámec pôsobnosti spoločenstva v oblasti vodnej politiky a ktorý obsahuje základné ustanovenia a zásady zabezpečujúce po jeho uvedení do účinnosti postupnú zlučiteľnosť práva Slovenskej republiky s predpismi Európskeho spoločenstva, tak i tento návrh zákona tieto požiadavky vo svojej úprave akceptuje a prenáša do praxe.

Doteraz sa na oblasť ochrany pred povodňami vzťahovali hlavne tieto právne predpisy:

٠zákon č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon) v znení neskorších predpisov,

٠zákon č. 135/1974 Zb. o štátnej správe vo vodnom hospodárstve,

٠nariadenie vlády SSR č. 32/1975 Zb. o ochrane pred povodňami,

٠vyhláška ministrov financií a pôdohospodárstva z 30. júla 1954 č. 191 o štátnej podpore pri živelných pohromách,

٠štatút Ústrednej povodňovej komisie č. 548 z 27. júla 1993,

٠pokyny Ústrednej povodňovej komisie č. 1314/ÚPK/1976 z 28. mája 1976 na vypracovanie povodňových plánov,

٠smernica Ústrednej povodňovej komisie č. ÚPK-444/340-12/1981 z 1. februára 1981 o udeľovaní čestných uznaní za odvahu, príkladnú obetavosť a pracovné úsilie pri plnení úloh v ochrane pred povodňami,

٠pokyny Ústrednej povodňovej komisie č. 1314/ÚPK/1997 z 2. júna 1986 pre vykonávanie predpovednej, hlásnej a varovnej povodňovej služby,

٠pokyny Ústrednej povodňovej komisie č. 291/ÚPK-140/1982 z 1. júla 1982 na poskytovanie informatívnych operatívnych správ po vyhlásení povodňových aktivít a nahlasovaní výskytu a rozsahu následkov spôsobených povodňovými prietokmi,

٠smernica MLVH SSR zo 6. októbra 1982 č. 7771/1578/1982-330 na tvorbu, použitie, financovanie a evidenciu vecných prostriedkov na ochranu pred povodňami,

٠smernica MLVH SSR zo 6. októbra 1982 č. 7770/157/1982-330 o financovaní nákladov na opatrenia na ochranu pred povodňami,

٠Úprava č. 15 Ministerstva financií SSR z 15. augusta 1978 č. 3/677/1978 o financovaní výdavkov na záchranné práce pri povodniach,

٠štatút MLVH SSR z 25. mája 1981 č. 4434/766/81-320 rezortného havarijného fondu,

٠Pracovný poriadok operačnej skupiny MLVH na ochranu pred povodňami v znení doplnku z 31. mája 1983 č. 819/1983-330,

٠Vzorový plán povodňových zabezpečovacích prác MLVH SSR pre stavby vykonávané investormi a dodávateľmi stavieb na vodných tokoch alebo v zátopových územiach z 10. júna 1983 č. 4438/949/1983-330,

٠smernica Ministerstva pôdohospodárstva SR z 21. novembra 2001 č. 313/2001-820 na určovanie, verifikáciu a financovanie nákladov a škôd, ktoré vznikli následkom povodní.

Nová právna úprava zákona o vodách vytvorila právne predpoklady spracovania osobitného právneho predpisu vo forme zákona o ochrane pred povodňami, bezprostredne nadväzujúceho na základnú všeobecnú časť úpravy, obsiahnutú v samotnom zákone č. 184/2002 Z. z. o vodách. Rozsiahlosť úpravy návrhu zákona o ochrane pred povodňami si vyžaduje rozpracovanie tejto osobitnej problematiky i v jednotlivých vykonávacích predpisoch k návrhu zákona o ochrane pred povodňami a to podľa príslušnej problematiky v jednotlivých ucelených celkoch.

Organizáciu ochrany pred povodňami na území Slovenskej republiky doteraz upravuje § 17 až 22 zákona SNR č. 135/1974 Zb. o štátnej správe vo vodnom hospodárstve v znení neskorších predpisov. Na základe tohto zákona bolo vydané nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 32/1975 Zb. o ochrane pred povodňami, ktoré ustanovuje konkrétne úlohy a povinnosti jednotlivých účastníkov ochrany pred povodňami. Obidva tieto všeobecne záväzné právne predpisy vychádzali zo skúseností z katastrofálnej povodne na Dunaji v roku 1965. V nasledujúcom období sa plne osvedčili, ale vzhľadom na časový odstup od ich vydania, ako aj politické, územnosprávne, kompetenčné a legislatívne zmeny, ktoré sa medzičasom uskutočnili, je nevyhnutné ich aktualizovať a zosúladiť aj s príslušnými legislatívnymi normami Európskej únie.

Návrh zákona nezakladá nové nároky na štátny rozpočet, na rozpočty orgánov územnej samosprávy a nemá priamy dopad na zamestnanosť. Predkladá sa s cieľom zvýšiť bezpečnosť obyvateľstva, subjektov podnikateľskej sféry a iných právnických osôb pred povodňami.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

a) odhad dopadov na verejné financie

Návrh zákona priamo nezakladá nové nároky na štátny rozpočet a na rozpočty orgánov územnej samosprávy. Ide o aktualizáciu a prerozdelenie povinností a kompetencií, ktoré boli doteraz upravené z časti už nahradenými staršími legislatívnymi normami. (Zákon č. 138/1973 Zb. o vodách, zákon č. 135/1974 Zb. o štátnej správe vo vodnom hospodárstve a nariadenie vlády č. 32/1975 Zb. o ochrane pred povodňami.)

Náklady na povodňové zabezpečovacie práce, povodňové záchranné práce a výdavky na činnosť orgánov štátnej správy ochrany pred povodňami a povodňových komisií v čase povodňovej aktivity nie je možné predvídať. Závisia od výskytu povodní na konkrétnom území v príslušnom roku. Napr. za roky 1998 – 2002 boli tieto náklady spolu 552,9 mil. Sk a ročne sa pohybovali v rozpätí od 64,3 mil. Sk (r. 2000) do 157,5 mil. Sk (r. 1998).

Dá sa očakávať, že finančné zdroje zo štátneho rozpočtu na činnosť orgánov štátnej správy ochrany pred povodňami a povodňových komisií, správcov vodných tokov a ostatných účastníkov ochrany pred povodňami vo forme úhrady nákladov na povodňové zabezpečovacie práce a povodňové záchranné práce budú pre kapitoly príslušných ministerstiev a krajských úradov vyčleňované podľa možností štátneho rozpočtu, ako to bolo doteraz, na základe správ o povodniach, ktoré predkladá vláde Slovenskej republiky Ústredná povodňová komisia.

Ochrana pred povodňami však integruje rad investične náročných preventívnych opatrení, ktoré sú nutným predpokladom minimalizácie potenciálnych rizík spojených s prechodom veľkých vôd. Základom pre budúcu ochrannú politiku a stratégiu pred povodňami je v súčasnosti „Program protipovodňovej ochrany v Slovenskej republike do roku 2010“, ktorý vláda Slovenskej republiky prijala uznesením č. 31/2000 zo dňa 19. januára 2000. Celková potreba finančných prostriedkov na realizáciu Programu protipovodňovej ochrany do roku 2010 sa po jeho aktualizácii uznesením vlády SR č. 25/2003 zvýšila na 20 990,0 mil. Sk. Z toho bolo doteraz realizované 1 692,8 mil. Sk. Program protipovodňovej ochrany nie je zdrojovo zabezpečený ani na ďalšie roky a pri súčasnom stave a predpoklade vývoja zdrojov, z ktorých je financovaný, nie sú vytvorené predpoklady jeho čiastkových plnení ani jeho plnenia ako celku.

b) odhad dopadov na obyvateľstvo, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Návrh zákona sa predkladá s cieľom zvýšiť bezpečnosť obyvateľstva, subjektov podnikateľskej sféry a iných právnických osôb pred povodňami. Tým sa zvýši kvalita života najmä v oblastiach často postihovaných povodňami. Povodniam ako prírodnému živlu sa nikdy nebude dať zabrániť, zákon však účinne prispeje k zmierneniu následkov, ktoré spôsobujú povodne na majetku občanov, obcí, štátu, podnikateľskej sféry a iných právnických osôb a niekedy aj na životoch občanov.

c) odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona neukladá vykonávať iné protipovodňové opatrenia, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na životné prostredie ako tie, ktoré sa vykonávajú aj v súčasnosti.

Opatrenia protipovodňovej ochrany sú vo všeobecnosti zamerané na obnoveniu funkcií, ktoré súvisia so zadržaním vody, čím sa zlepší životný priestor všeobecne a osobitne pre nížinný vodný tok. Súčasne sa zlepší celková ekologická situácia a vyrovnajú sa ekologické deficity z predchádzajúcich rokov. Komplexnosť problematiky ochrany pred povodňami vyžaduje integrované konanie v oblasti vodného hospodárstva, územného plánovania, ochrany prírody, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva na lokálnej, regionálnej, národnej aj nadnárodnej úrovni. Zníženie očakávaných škôd z povodní je pre budúcnosť dané syntézou aktivít všetkých orgánov v povodí, ktoré majú na starosti ochranu pred povodňami a preventívne opatrenia na vodnom toku a v jeho povodí.

d) odhad dopadov na zamestnanosť

Požiadavky na nové pracovné miesta alebo funkcie z návrhu zákona nevyplývajú. Opatrenia na ochranu pred povodňami realizujú orgány štátnej správy, obce, správcovia vodných tokov a vlastníci alebo správcovia objektov a zariadení na nich.

Pokiaľ ide o realizáciu preventívnych opatrení v rozsahu Programu protipovodňovej ochrany, dá sa predpokladať, že toto vyvolá zvýšenú potrebu pracovných miest, avšak ich rozsah bude závislý od rozsahu disponibilných finančných prostriedkov, ktoré sa na tento účel použijú a nie od návrhu predmetného zákona.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTIprávneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ právneho predpisu: Vláda Slovenskej republiky

2.Názov právneho predpisu: Zákon o ochrane pred povodňami

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) návrh zákona sa svojou problematikou nepatrí medzi priority podľa Európskej dohody o pridružení a ani medzi priority uvedené v Bielej knihe.

Problematika návrhu zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup, nie je prioritou podľa záverov screeningových rokovaní v roku 2001 a nie je prioritou podľa NPAA na rok 2001.

Návrh zákona bol navrhnutý do Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004.

b) Slovenská republika nemá v danej oblasti žiadne negociačné požiadavky.

4. Problematika návrhu zákona je v práve ES/EÚ upravená:

a)Smernica Európskeho Parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000 ustanovujúca rámec pôsobnosti spoločenstva v oblasti vodnej politiky.

Smernica má veľmi široký záber a ustanovuje rámec ochrany vnútrozemských povrchových vôd, braktických vôd, pobrežných vôd, podzemných vôd a zabezpečenia udržania ich kvality. Problematiku povodní upravuje iba okrajovo a všeobecným ustanoveniami ukladá povinnosť členským štátom zabezpečiť, aby vplyvom povodní nedochádzalo k zhoršovaniu kvality vody.

b)Preklad smernice Európskeho Parlamentu a Rady 2000/60/EC existuje a nachádza sa v Centrálnej prekladateľskej jednotke Úradu vlády SR

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: úplná

6.Gestor:

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

7.Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom ES/EÚ:

Bez účasti expertov

Osobitná časť

K § 1

Návrh zákona deklaruje právo na ochranu života a zdravia osôb a majetku pred povodňami. Ustanovuje pôsobnosť a úlohy orgánov štátnej správy, obcí, povodňových komisií a záchranných zložiek na úseku ochrany pred povodňami a práva a povinnosti právnických osôb, fyzických osôb oprávnených na podnikanie a ostatných fyzických osôb pri koordinácii činností súvisiacich s poskytovaním pomoci pri ochrane pred povodňami.

Návrh zákona osobitne upravuje povinnosti orgánov štátnej správy ochrany pred povodňami práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb na úseku ochrany pred povodňami.

Výkon povodňovej ochrany návrh zákona predpokladá aj prostredníctvom povodňových komisií, ktorých práva a povinnosti upravuje a určuje taktiež právne predpoklady ich vzniku.

Predmetom úpravy návrhu zákona je aj poskytovanie osobnej pomoci a vecných prostriedkov na ochranu pred povodňami a sankcie za porušovanie povinností vyplývajúcich z návrhu zákona.

K § 2

Toto ustanovenie vymedzuje základné pojmy a definície na účely návrhu zákona. Pojem povodeň definuje v odseku 3, pričom vychádza najmä z príčin, ktoré vedú k jej vzniku a vzniklého stavu. Samotnú povodeň charakterizuje v písmene a) až e).

Povodni predchádza vznik nebezpečenstva povodne. Za nebezpečenstvo povodne návrh zákona označuje situáciu charakterizovanú dlhotrvajúcimi výdatnými atmosferickými zrážkami, varovnou meteorologickou predpoveďou extrémnych zrážok, zvýšeným odtokom z topiaceho sa snehu a nebezpečným odchodom ľadov, rýchlym vzostupom hladiny vodného toku s predpokladom dosiahnutia stupňov povodňovej aktivity, vznikom mimoriadnej udalosti na vodnej stavbe v dôsledku poruchy alebo havárie.

Stav, kedy hrozí nebezpečenstvo vzniku povodne alebo povodeň už vznikla označuje návrh zákona ako povodňovú situáciu. Ide o situáciu charakterizovanú dosiahnutím jednotlivých stupňov povodňovej aktivity na vodných tokoch alebo na vodných stavbách.

Návrh zákona definuje aj ďalšie pojmy ako vnútorné vody, záplavová čiara, zátopové územie, chránené územie a ďalšie.

K § 3

Ochrana pred povodňami je charakterizovaná ako súbor technických a organizačných opatrení na predchádzanie vzniku povodne a na zmiernenie jej následkov. Súčasne upravuje, že tieto opatrenia prijímajú, zabezpečujú a realizujú orgány štátnej správy a obcí povodňové komisie, správca vodohospodársky významných vodných tokov a správcov drobných vodných tokov (ďalej len „správca vodných tokov“), právnické osoby, fyzické osoby oprávnené na podnikanie a ostatné fyzické osoby v rozsahu a v súlade s návrhom zákona.

Ochranu pred povodňami návrh zákona predpokladá ako systematickú prevenciu v období pred povodňami a ako opatrenia pri povodňových situáciách, ktoré budú realizované v súlade s povodňovými plánmi a pokynmi orgánov štátnej správy a obcí na úseku ochrany pred povodňami a príkazmi povodňových komisií. Zákon ukladá vykonávať opatrenia na ochranu pred povodňami v rámci integrovaného manažmentu povodí na celom ich území, nie len tam, kde sa najviac prejavujú ich následky.

Právo na poskytnutie primeranej pomoci zodpovedajúcej možnostiam ovládania povodne, ak je účinkami povodne ohrozený jeho život, zdravie alebo majetok návrh zákona priznáva každému, kto nie je schopný vykonať ochranu vlastnými silami a prostriedkami.

Ukladá povinnosť každému, kto zistí nebezpečenstvo povodne, neodkladne to oznámiť uvedeným orgánom.

K § 4

Taxatívne vymedzuje jednotlivé druhy opatrení na ochranu pred povodňami. Opatrenia na ochranu pred povodňami sú vykonávané preventívne, v čase nebezpečenstva povodne, počas povodne a po jej zániku.

K § 5

Povodňové plány sú základnými dokumentmi, podľa ktorých sa postupuje pri ochrane pred povodňami. Vyhotovujú sa na všetkých stupňoch orgánov štátnej správy ochrany pred povodňami. Ako dokumenty organizačného charakteru obsahujú podrobné určenie úloh a povinností orgánov štátnej správy ochrany pred povodňami, správcov vodných tokov, fyzických osôb a právnických osôb pri ochrane pred povodňami. Povodňové plány pozostávajú z plánov povodňových zabezpečovacích prác a plánov povodňových záchranných prác.

Plány povodňových zabezpečovacích prác vypracováva správca vodných tokov, správcovia alebo vlastníci a užívatelia vodných stavieb a zariadení pri vodných tokoch. Správca vodných tokov organizuje vypracovanie plánov povodňových zabezpečovacích prác podľa hydrologických povodí a území svojej pôsobnosti.

Plány povodňových záchranných prác sa vypracovávajú v nadväznosti na plány povodňových zabezpečovacích prác.

Návrh zákona stanovuje povinnosť vypracovávať povodňové plány aj fyzickým a právnickým osobám, ktorých objekty môžu byť postihnuté povodňou. Tieto plány tvoria súčasť povodňových plánov obce.

Povodňové plány stavieb zasahujúcich do vodného toku, jeho inundácie alebo vodných stavieb schvaľuje príslušný orgán štátnej správy ochrany pred povodňami na základe súhlasného stanoviska správcu vodného toku.

Z hľadiska použiteľnosti povodňových plánov je potrebné ich neustále aktualizovať. Povinnosť preskúmavania a doplňovania schválených povodňových plánov je určená ročne tak, aby sa zmeny a doplnky mohli schváliť do konca kalendárneho roka. Zmeny podstatného významu je potrebné zapracovať do povodňových plánov bezodkladne.

K § 6

Stupne povodňovej aktivity vyjadrujú mieru povodňového ohrozenia a v závislosti od neho sa pre jednotlivé stupne špecifikuje rozsah vykonávaných opatrení.

Vodné stavy alebo prietoky na vodných tokoch a vodných stavbách pri vzniku povodňových situácií sa určujú tromi stupňami povodňovej aktivity. Návrh zákona charakterizuje situácie, kedy nastáva stav bdelosti a kedy zaniká, kedy sa vyhlasuje stav pohotovosti a stav ohrozenia a kedy sa tieto odvolávajú.

K § 7

Povodňové prehliadky vykonávajú správcovia vodných tokov v spolupráci s orgánmi štátnej správy ochrany pred povodňami, vlastníkmi, správcami a užívateľmi vodných stavieb a iných objektov podľa povodňových plánov najmenej raz za rok. Týmito prehliadkami sa zisťujú nedostatky a chyby z hľadiska ochrany pred povodňami. Zisťuje sa najmä stav ochranných hrádzí, prevádzkyschopnosť objektov a zariadení na hrádzach, umiestnenie skládok dreva lesnými prevádzkami v inundácii tokov, skládky iných zariadení a materiálov z návodnej strany hrádze atď.

Zabezpečenie nápravy alebo odstránenia zistených nedostatky sa realizuje uložením povinnosti vlastníkom, správcom a užívateľom pozemkov, stavieb a zariadení na vodných tokoch a v inundačnom území formou rozhodnutia príslušného orgánu štátnej správy ochrany pred povodňami ako orgánu verejnej správy na úseku ochrany pred povodňami .

K § 8

Na účely včasného informovania orgánov štátnej správy ochrany pred povodňami a správcov vodných tokov o nebezpečenstve pred povodňami a jej možnom ďalšom vývoji je zriadená predpovedná povodňová služba. Túto povinnosť vykonáva odborná organizácia zabezpečujúca hydrologickú a meteorologickú službu – Slovenský hydrometeorologický ústav.

Hlásna a varovná povodňová služba má za povinnosť varovať obyvateľstvo pred nebezpečenstvom povodne v mieste nebezpečenstva povodne a v miestach nižšie ležiacich na vodnom toku, upozorňovať orgány štátnej správy ochrany pred povodňami a dotknuté právnické osoby na vývoj povodňovej situácie a odovzdávať im hlásenia potrebné na jej hodnotenie a pokyny na riadenie opatrení na ochranu pred povodňami. Túto službu organizuje a zabezpečuje ministerstvo prostredníctvom správcu vodných tokov, krajské úrady, obvodné úrady a obce.

Návrh zákona ukladá povinnosť právnickým osobám, ktoré zabezpečujú telekomunikačné služby prednostne zabezpečovať oznamovanie správ a hlásení predpovednej a hlásnej a varovnej povodňovej služby vo veciach ochrany pred povodňami.

Poskytovanie hydrologických informácií na hraničných vodných tokoch a medzištátna pomoc pri ochrane pred povodňami sa poskytuje v súlade s medzinárodnými dohodami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

K § 9

Hliadková služba poskytuje informácie ochrancom pred povodňami o stave ochranného systému, pohybe hladiny povodňového prietoku, hladiny vnútorných vôd a ďalších javov. Zisťuje údaje potrebné pre výkon hlásnej a varovnej povodňovej služby a na riadenie a koordináciu opatrení na ochranu pred povodňami. Hliadky vysiela správca vodného toku po vyhlásení II. stupňa povodňovej aktivity. Obce zriaďujú hliadkovú službu od II. stupňa povodňovej aktivity.

Hliadkovú službu zriaďujú v čase nebezpečenstva povodne a počas povodne správcovia vodných tokov, správcovia, vlastníci a užívatelia vodných stavieb a iných objektov na vodných tokoch a v ich bezprostrednej blízkosti, ak sú v dosahu ohrozenia.

K § 10

Definuje povodňové zabezpečovacie práce.

Povinnosti na vykonávanie zabezpečovacích prác sú uložené správcom vodných tokov a vlastníkom, správcom a užívateľom vodných stavieb a iných objektov na vodnom toku a stavebníkom na vodnom toku na základe povodňových plánov a na príkaz orgánov štátnej správy ochrany pred povodňami počas II. stupňa a III. stupňa povodňovej aktivity. Povodňové zabezpečovacie práce, ktoré by mohli nepriaznivo ovplyvniť povodňové prietoky, musia byť koordinované so správcom vodného toku.

K § 11

Povodňovými záchrannými prácami sú technické a organizačné opatrenia vykonávané v čase nebezpečenstva povodne a počas povodne v bezprostredne ohrozených alebo už zaplavených územiach. Majú charakter opatrení na záchranu životov, zdravia a majetku.

Povodňové záchranné práce zabezpečujú orgány štátnej správy ochrany pred povodňami podľa povodňového plánu záchranných prác prostredníctvom záchranných zložiek integrovaného záchranného systému, vytvoreného podľa zákona o integrovanom záchrannom systéme a prostredníctvom ďalších právnických osôb a fyzických osôb.

K § 12

Ustanovuje, že o priebehu povodňovej aktivity predkladajú správcovia vodných tokov a vlastníci, správcovia a užívatelia vodných stavieb od II. stupňa povodňovej aktivity príslušným orgánom štátnej správy ochrany pred povodňami priebežné informatívne správy o vzniku a vývoji povodňovej situácie a o vykonaných opatreniach v rámci povodňových zabezpečovacích prác. Od vyhlásenia III. stupňa povodňovej aktivity predkladajú orgány štátnej správy ochrany pred povodňami nižšieho stupňa priebežné informatívne správy orgánu štátnej správy ochrany pred povodňami vyššieho stupňa.

Súhrnné správy o priebehu povodne a o jej následkoch, o opatreniach vykonaných pri povodni, o zapojených pracovných silách a vecných prostriedkoch do výkonu opatrení na ochranu pred povodňami, o vynaložených nákladoch, o spôsobených škodách a o navrhovaných opatreniach predkladajú orgány štátnej správy ochrany pred povodňami, správca vodných tokov, vlastníci, správcovia a užívatelia vodných stavieb a dotknuté fyzické osoby a právnické osoby.

K § 13

Ustanovuje sa rozsah a členenie inundačného územia, ktoré evidujú správcovia vodných tokov. V tomto území, sledujú činnosti, hodnotia ich vplyv a navrhujú orgánom štátnej vodnej správy z nich vyplývajúce zmeny.

Počas povodní sú inundačné územia zaplavované vodou z koryta vodného toku. Najnepriaznivejšie účinky povodní sa prejavujú v aktívnej zóne inundačného územia, v bezprostrednej vzdialenosti od koryta vodného toku. V aktívnej zóne preteká rozhodujúca časť povodňového prietoku. Vzdialenejšia pasívna zóna nechráneného územia je charakterizovaná podstatne nižším podielom povodňového prietoku., v nej dochádza skôr k rozlievaniu vody z koryta alebo k jej vzdutiu. Potenciálnou zónou je územie, kde by pri mimoriadne vysokých prietokoch, prekračujúcich projektované parametre, mohlo dôjsť k zaplaveniu, alebo kde by k nemu došlo v dôsledku závažnej poruchy vodnej stavby.

Upravuje obmedzenia v inundačných územiach podľa jednotlivých zón. V aktívnej zóne zakazuje taxatívne vymenované činnosti a stavby, ktoré v tejto zóne nie je možné realizovať a uvádza aj konkrétne činnosti a stavby, ktoré v nej možno povoliť.

K § 14

Ustanovuje sa, že na zmiernenie účinkov povodní možno ako preventívne opatrenie určiť územia vhodné na transformáciu povodňovej vlny. Určené územia sú vo forme suchých nádrží pripravené akumulovať časť povodňovej vlny. Po zániku povodne môžu byť opätovne využívané k pôvodnému účelu.

K § 15

V tejto časti návrh zákona rieši zásadné otázky v oblasti riadenia ochrany pred povodňami. Riadenie ochrany pred povodňami zabezpečujú

٠Orgány štátnej správy ochrany pred povodňami - Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), krajské úrady životného prostredia, obvodné úrady životného prostredia a obce, ktoré na úseku ochrany pred povodňami vykonávajú činnosť mimo nebezpečenstva povodne a mimo povodne,

٠Povodňové komisie - Ústredná povodňová komisia, krajské povodňové komisie, obvodné povodňové komisie a povodňové komisie obcí. Tieto povodňové komisie, zriaďované vládou SR, príslušnými orgánmi verejnej správy vykonávajú svoju činnosť najmä v čase nebezpečenstva povodne a počas povodne. Týmto orgánom je v návrhu zákona daná právomoc v čase nebezpečenstva povodne a počas povodne robiť opatrenia a vydávať príkazy. V čase nebezpečenstva povodne a počas povodne je vždy príslušná povodňová komisia. Jej príkazy nie sú rozhodnutiami podľa správneho poriadku. Dá sa odvodzovať, že príkazy orgánov štátnej správy ochrany pred povodňami v dobe povodne platia iba v čase nebezpečenstva povodne a po dobu povodne a v území, kde má príslušnosť robiť opatrenia štátnej správy ochrany pred povodňami, ktorý príkaz vydal. Každý je povinný sa nimi riadiť (§ 24 a nasl. návrhu zákona). Pokiaľ budú príkazy vydané, je potrebné urobiť o nich podrobný záznam do povodňového denníka.

Orgány štátnej správy ochrany pred povodňami riadia a zabezpečujú ochranu pred povodňami v období prípravy na povodňové situácie, organizujú a kontrolujú činnosť účastníkov zapojených do ochrany pred povodňami počas povodne a v období bezprostredne po zániku povodne, kontrolujú plnenie opatrení na odstránenie následkov spôsobených povodňami.

Návrh zákona stanovuje povinnosť spolupráce ministerstva a ministerstva vnútra spolupracovať vo veciach ochrany pred povodňami. Povinnosť spolupráce a poskytnutia pomoci ostatných - orgánov verejnej správy, právnických osôb, fyzických osôb oprávnených na podnikanie a fyzických osôb s orgánmi štátnej správy ochrany pred povodňami je uložená v prípade, ak si to povodňová situácia vyžaduje alebo ak orgány štátnej správy ochrany pred povodňami nestačia vlastnými silami a prostriedkami zabezpečovať opatrenia na ochranu pred povodňami.

Ministerstvo a ministerstvo vnútra zriaďujú operačné skupiny na plnenie niektorých úloh na ochranu pred povodňami. Ostatné orgány zriaďujú tieto operačné skupiny len podľa potreby.

V tejto časti je taktiež ustanovené právo povodňovej komisie vyššieho stupňa prevziať na seba riadenie ochrany pred povodňami v rámci svojej pôsobnosti aj pôsobnosť povodňových komisií nižšieho stupňa, pokiaľ tieto svojimi vlastnými silami a prostriedkami nestačia na vykonávanie príslušných opatrení alebo si to vyžaduje povodňová situácia

K § 16

Ministerstvu, ako ústrednému orgánu štátnej správy na úseku ochrany pred povodňami, sú zverené zásadné koncepčné činnosti na úseku pred povodňami. Metodicky riadi prípravu opatrení na ochranu pred povodňami, osobitne riadi a kontroluje prípravu a vykonávanie povodňových zabezpečovacích prác, prípravu na ochranu pred povodňami, najmä spracovanie, predkladanie a postup schvaľovania a dopĺňania povodňových plánov.

Zabezpečuje prieskumné a dokumentačné práce veľkého rozsahu, najmä letecké pozorovanie a letecké snímkovanie počas povodňovej situácie. Predkladá Ústrednej povodňovej komisii správy o vykonávaní povodňových zabezpečovacích prác, o nákladoch na povodňové zabezpečovacie práce a následkoch povodne. Plní ďalšie úlohy podľa návrhu zákona, vrátane organizačného zabezpečenia činnosti Ústrednej povodňovej komisie.

Na vykonanie zákona o ochrane pred povodňami ministerstvo vydá všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré ustanovia podrobnosti o

-obsahu povodňových plánov o ich schvaľovaní a o aktualizácii upraví osobitný predpis, ktorý vydá ministerstvo (§ 5),

-vykonávaní predpovednej a hlásnej a varovnej povodňovej služby ustanoví všeobecný záväzný predpis, ktorý vydá ministerstvo v spolupráci s Ministerstvom vnútra SR (§ 8),

-predkladaní priebežných informatívnych správ počas povodní a súhrnných správ o priebehu a následkoch povodní a o vykonaných opatreniach. v spolupráci s Ministerstvom vnútra SR (§12),

-vyhodnocovaní a uhrádzaní povodňových zabezpečovacích prác, povodňových záchranných prác a nákladoch na činnosť orgánov štátnej správy ochrany pred povodňami, ktorý vydá ministerstvo v spolupráci s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky..

K § 17 až 19

Návrh zákona vymedzuje kompetencie ostatných orgánov štátnej správy a obcí na úseku ochrany pred povodňami ako orgánov štátnej správy ochrany pred povodňami na základe stanovenia ich právomoci, upravenej v návrhu zákona a miestnej príslušnosti.

K § 20 až 23

V čase nebezpečenstva povodne a počas povodne plnia určité úlohy povodňové komisie – Ústredná povodňová komisia, krajské povodňové komisie a obvodné povodňové komisie a povodňové komisie obcí. Jednotlivé komisie sú zriaďované v súlade s týmto návrhom zákona a platí podriadenosť komisie nižšieho stupňa komisii vyššieho územného stupňa.

Ústrednú povodňovú komisiu na úseku ochrany pred povodňami zriaďuje vláda Slovenskej republiky, ktorá schvaľuje aj štatút tejto komisie. Návrh zákona stanovuje, že predsedom Ústrednej povodňovej komisie je minister životného prostredia Slovenskej republiky a jej podpredsedom minister vnútra Slovenskej republiky. Kompetencia Ústrednej povodňovej komisie je vymedzená § 20. Ústredná povodňová komisia zriaďuje technický štáb, ako svoj odborný, poradný a výkonný orgán na plnenie svojich úloh.

Krajské a obvodné povodňové komisie a povodňové komisie obcí zriaďujú krajské, obvodné alebo miestne orgány verejnej správy pre svoju územnú pôsobnosť. Kompetencie krajských, obvodných a miestnych komisií návrh zákona vymedzuje v § 21, 22 a § 23. Pre krajské a obvodné komisie návrh zákona určuje menovite ich členov s tým, že v kompetencií prednostov krajských a obvodných úradov životného prostredia je vymenovanie ďalších členov zo zástupcov ďalších orgánov a organizácií. Do povodňových komisií obcí menujú jej členov starostovia.

V hlavnom meste Slovenskej republiky v Bratislave a v meste Košice povodňovú komisiu zriaďujú mestské časti.

K § 24

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky riadi a kontroluje prípravu a vykonávanie povodňových záchranných prác, v rámci toho najmä koordinuje organizačnú, odbornú a materiálno-technickú prípravu na výkon povodňových záchranných prác. Predkladá Ústrednej povodňovej komisii správy o vykonávaní povodňových záchranných prác, o nákladoch na povodňové záchranné práce a o škodách spôsobených povodňami. Schvaľuje povodňový plán záchranných prác pre územie Slovenskej republiky a v súčinnosti s ministerstvom metodicky usmerňuje odbornú prípravu orgánov štátnej správy ochrany pred povodňami a ostatných účastníkov ochrany pred povodňami.

K § 25

Ustanovuje ministerstvám a ústredným ústredným orgánom štátnej správy vyhodnocovať následky povodní na majetku štátu, ktorý spravujú a právnických a fyzických osôb v svojej pôsobnosti a predkladať o tom správy Ústrednej povodňovej komisii.

K § 26

Krajský úrad riadi a kontroluje prípravu a vykonávanie povodňových záchranných prác obvodných úradov v spolupráci krajským úradom životného prostredia. Vyhodnocuje náklady na záchranné práce a škody spôsobené povodňami.

K § 27

Ustanovujú sa kompetencie Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru, ktorý spracúva povodňový plán záchranných prác kraja a predkladá ho na schválenie ministerstvu vnútra, schvaľuje povodňové plány záchranných prác okresov, vyhotovuje súpis technických a materiálnych prostriedkov na vykonávanie povodňových záchranných prác na území kraja, organizuje a riadi vykonávanie povodňových záchranných prác v čase nebezpečenstva povodne a počas povodne, ak povodňová situácia alebo povodeň presahuje územie okresu, kým neprevezme riadenie krajská povodňová komisia a informuje bezodkladne krajskú povodňovú komisiu a ministerstvo vnútra o vzniku nebezpečenstva povodne alebo o vzniku povodne na území kraja.

K § 28

Vyššie územné celky spolupracujú s orgánmi štátnej správy ochrany pred povodňami na príprave a kontrole zabezpečenia ochrany pred povodňami a spolupracujú s organizáciami ktoré sa zúčastňujú na obnove územia postihnutého povodňami alebo poskytujú humanitnú pomoc.

K § 29

Obvodný úrad v spolupráci obvodným úradom životného prostredia riadi a kontroluje prípravu a vykonávanie povodňových záchranných prác. V ustanovení sú uvedené povinnosti ktoré bude plniť na tomto úseku.

K § 30

Ustanovujú sa kompetencie Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru, ktorý spracúva povodňový plán záchranných prác okresu a predkladá ho na schválenie krajskému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru, schvaľuje povodňový plán záchranných prác obce, vyhotovuje súpis technických a materiálnych prostriedkov na vykonávanie povodňových záchranných prác na území okresu, organizuje a riadi vykonávanie povodňových záchranných práce v čase nebezpečenstva povodne a počas povodne kým neprevezme riadenie obvodná povodňová komisia a informuje bezodkladne obvodnú povodňovú komisiu a Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru o vzniku nebezpečenstva povodne alebo o vzniku povodne na území okresu.

K § 31

Ustanovuje správcom vodných tokov povinnosti pri zabezpečovaní ochrany pred povodňami.

Navrhuje sa, aby správcovia vodných tokov boli oprávnení požadovať spoluprácu tretích osôb a uplatňovať za účelom ochrany pred povodňami právo vstupu na nehnuteľnosti.

Správca vodohospodársky významných vodných tokov má naviac povinnosť koordinovať výkon povodňových zabezpečovacích prác so správcami drobných vodných tokov a užívateľov a vlastníkov vodných stavieb ako celku. Je oprávnený od nich vyžadovať hlásenia o povodňovej situácii na spracovanie súhrnných správ príslušným orgánom štátnej správy ochrany pred povodňami.

K § 32

Ustanovuje povinnosti vlastníkov, správcov a užívateľov majetku pri vodných tokoch a pri vodných stavbách tak, aby svojim majetkom nepriaznivo neovplyvňovali odtokové pomery počas povodňovej situácie a vykonávali zabezpečovacie povodňové práce v zmysle spracovaných povodňových plánov, príkazov orgánov štátnej správy ochrany pred povodňami a usmernení správcov vodných tokov. Na rozostavaných stavbách plnia uvedené povinnosti stavebník a dodávateľ stavby.

K § 33

Ustanovuje povinnosť vlastníkom, správcom a užívateľom vodných stavieb, ktorí môžu ovplyvniť priebeh povodní. Návrhom zákona sú uložené povinnosti v oblasti spolupráce s orgánmi štátnej správy ochrany pred povodňami pri povodňových prehliadkach, preverujúcich stav a pripravenosť spravovaných objektov z hľadiska ochrany pred povodňami, ďalej v zabezpečení síl a prostriedkov pri vykonávaní povodňových zabezpečovacích prác (ich pohotovosť a dostupnosť), v účasti na hlásnej povodňovej službe, v dôslednom sledovaní všetkých nebezpečných javov (hromadenie splavenín, tvorba zápch a zátarás) na vodnej stavbe, dodržiavania schválených zásad manipulácie na vodných stavbách v čase povodňových situácií. Priebeh povodní dokumentujú vykonaním povodňových prehliadok na vodných stavbách, ktorými identifikujú rozsah a výšku škôd spôsobených povodňami, zhodnotia vykonané opatrenia, ich účinnosť a poskytnú o tom podklady orgánom štátnej správy ochrany pred povodňami pre správu o povodni. Sú tiež povinní odstraňovať vzniknuté škody a vykonať opatrenia pre prípad opakovania povodne. Osobitne sú v zákone uložené povinnosti vlastníkov, správcov a užívateľov vodných stavieb I. až III. kategórie, ktorí vykonávajú technicko-bezpečnostný dohľad, najmä povinnosť varovať orgány štátnej správy ochrany pred povodňami, správcov vodných tokov, hasičský a záchranný zbor a ohrozené subjekty poniže na vodnom toku, ak hrozí nebezpečenstvo vážneho poškodenia vodnej stavby a vzniku povodňovej vlny. Ďalej ustanovuje, že na rozostavaných vodných stavbách plní povinnosti vyplývajúce z ochrany pred povodňami stavebník a dodávateľ vodnej stavby.

K § 34

Ustanovuje, že na vodných tokoch sú povinní vlastníci, správcovia a užívatelia plavidiel a zariadení slúžiacich plavbe vykonávať svoju činnosť tak, aby nezhoršovali odtokové pomery a rešpektovať pokyny správcu vodného toku a orgánov štátnej správy ochrany pred povodňami. V inundačnom území vykonávajú povodňové zabezpečovacie práce alebo povodňové záchranné práce v zmysle schváleného povodňového plánu všetci tí, ktorí vlastnia v dosahu ohrozenia povodňou akýkoľvek hnuteľný a nehnuteľný majetok, pričom nesmie dôjsť k znečisteniu vôd nebezpečnými látkami.

K § 35

Ustanovuje sa výkon povodňových záchranných prác v čase povodňovej situácie hasičskými jednotkami podľa pokynov orgánov štátnej správy ochrany pred povodňami a podľa povodňových plánov.

K § 36

Umožňuje orgánom štátnej správy ochrany pred povodňami vyžadovať pri ochrane pred povodňami pomoc Policajného zboru.

K § 37

Umožňuje orgánom štátnej správy ochrany pred povodňami vyžadovať v prípade potreby aj pomoc ozbrojených síl Slovenskej republiky.

K § 38

Definuje, čo sú vecné prostriedky a osobná pomoc a ustanovuje povinnosti právnickým osobám, fyzickým osobám- podnikateľom a fyzickým osobám pri zabezpečovaní ochrany pred povodňami. Každý je povinný aktívne spolupracovať s tými, ktorí akokoľvek zabezpečujú opatrenia ochrany pred povodňami, umožniť vstup na svoje nehnuteľnosti, poskytnúť osobnú pomoc a vecné prostriedky povodňou postihnutých k ochrane životov, zdravia a majetku; súčasne sa ustanovujú výnimky z tejto povinnosti. Tá istá povinnosť vyplýva z návrhu zákona aj pre právnické osoby. Patria sem aj povinnosti zamestnávateľov pri poskytovaní pracovného voľna zamestnancom v súvislosti s povodňovou službou, otázky náhrady mzdy, ako aj nárokov na náhradu škody.

K § 39

Ustanovuje sa, že za obmedzenie vlastníckeho práva alebo užívacieho práva alebo za poskytnutie osobnej pomoci a vecných prostriedkov patrí poškodenému peňažná náhrada, ktorú poskytuje príslušný orgán štátnej správy ochrany pred povodňami, ktorý o obmedzení práva alebo uložení povinnosti rozhodol. Ďalej sa ustanovuje, kto zodpovedá za škodu spôsobenú právnickým osobám, fyzickým osobám oprávneným na podnikanie a fyzickým osobám pri plnení úloh podľa navrhovaného zákona ako sa uplatňuje nárok.

K § 40

Navrhuje sa, aby zo štátneho rozpočtu boli uhrádzané náklady na povodňové zabezpečovacie práce počas II. a III. stupňa povodňovej aktivity a na povodňové záchranné práce počas III. stupňa zo strany správcov vodných tokov a orgánov štátnej správy ochrany pred povodňami.

Každý, kto vykonáva opatrenia na ochranu vlastného majetku, vykonáva ich na vlastné náklady.

Ministerstvo spolu s ministerstvom vnútra predkladajú vláde Slovenskej republiky sumárne požiadavky na oba druhy povodňových prác (zabezpečovacích i záchranných).

K § 41

Ustanovuje sa, aby prostriedky na výkon povodňových zabezpečovacích a záchranných prác zabezpečili, udržiavali a obmieňali správcovia vodných tokov a vodných stavieb.

K § 42

Za porušenie taxatívne ustanovených povinností sa navrhuje uložiť v správnom konaní pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie.

K § 43

V tomto ustanovení je určené, ktoré porušenia ustanovení návrhu zákona sa považujú za priestupok a v akej výške je obec, ako orgán štátnej správy ochrany pred povodňami oprávnená uložiť pokutu každému, kto sa dopustil priestupku na úseku ochrany pred povodňami.

K § 44

Ustanovuje sa, že na rozhodovanie podľa predmetného zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento neustanovuje inak.

K § 45

Ustanovuje sa, aby stavby a zariadenia uvedené v § 15 ods. 5 písm. a) až g), ktoré už boli vybudované v aktívnej zóne a pasívnej zóne pred nadobudnutím účinnosti návrhu zákona v súlade s platnými právnymi predpismi zostali zachované za podmienky, že ich vlastníci, správcovia alebo užívatelia vykonajú protipovodňové opatrenia nariadené orgánom štátnej správy ochrany pred povodňami v súlade s povodňovým plánom.

K § 46

Navrhuje sa zrušiť zákon Slovenskej národnej rady č. 135/1974 Zb. o štátnej správe vo vodnom hospodárstve v znení neskorších predpisov a nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 32/1975 Zb. o ochrane pred povodňami, nakoľko ich obsah je predmetom úpravy tohto návrhu zákona.

K § 47

Navrhuje sa účinnosť zákona 1.decembra 2004.

V Bratislave 14. júla 2004

Mikuláš Dzurinda v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

László Miklós v.r.

minister životného prostredia

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu