Zákon o minimálnej mzde 663/2007 účinný od 01.01.2020 do 30.10.2020

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Erika TOMÁŠA a Roberta FICA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov

A. Všeobecná časť

Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

Cieľom predloženého návrhu zákona je zmeniť postup určovania minimálnej mzdy na príslušný kalendárny rok z dôvodu posilnenia záväzkov a zásad vyplývajúcich z medzinárodných dokumentov a Ústavy Slovenskej republiky.

Slovenská republika je v otázke minimálnej mzdy viazaná čl. 4 ods. 1 revidovanej Európskej sociálnej charty. Ide o záväzok „priznať pracovníkom právo na odmenu, ktorá zabezpečí im a ich rodinám dôstojnú životnú úroveň”. Otázka minimálnej mzdy je zmienená aj v zásade 6 Európskeho piliera sociálnych práv, ktorý môže byť podkladom na vytvorenie pravidiel európskej minimálnej mzdy. Podľa bodu 6 piliera „Pracovníci majú právo na spravodlivé mzdy, ktoré umožňujú dôstojnú životnú úroveň. Treba zaručiť primerané minimálne mzdy, ktoré vzhľadom na vnútroštátne hospodárske a sociálne podmienky zabezpečia uspokojenie potrieb pracovníkov a ich rodín, pri zachovaní prístupu k zamestnanosti a stimulov na hľadanie práce. Treba zamedziť chudobe pracujúcich.“. Obdobný záväzok vyplýva aj z čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa čl. 36 ods. 1 písm. a) „Zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Zákon im zabezpečuje najmä právo na odmenu za vykonanú prácu, dostatočnú na to, aby im umožnila dôstojnú životnú úroveň,”. Pre tieto účely v čl. 36 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ustanovuje, že „Každý zamestnanec má právo, aby jeho odmena za vykonanú prácu nebola nižšia ako minimálna mzda. Podrobnosti o úprave minimálnej mzdy ustanoví zákon.“.

Cieľom návrhu zmeny zákona je teda zohľadniť tieto zásady, ktoré zdôrazňujú potrebu primeranej výšky minimálnej mzdy a kontext dôstojnej životnej úrovne (osobitne pokiaľ ide o dodržiavanie čl. 4 ods. 1 revidovanej Európskej sociálnej charty), a tým posilniť postavenie minimálnej mzdy ako ústavného práva zamestnanca. Zároveň sa navrhuje aj posilnenie úlohy zástupcov zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov v rámci tohto procesu, pretože ich dohoda o sume mesačnej minimálnej mzdy bude záväzná. V neposlednom rade návrh zákona zabezpečuje aj predvídateľnosť sumy mesačnej minimálnej mzdy na nasledujúci kalendárny rok, ak k dohode zástupcov zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov nedôjde.

Navrhované znenie ponecháva zástupcom zamestnávateľov a zástupcom zamestnancov autonómiu, pokiaľ ide o rokovanie a dohodu o sume mesačnej minimálnej mzdy na nasledujúci kalendárny rok. Pokiaľ k dohode zástupcov zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov dôjde do 15. júla alebo na rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady SR do 31. augusta, mesačná minimálna mzda na nasledujúci kalendárny rok je určená ich dohodou.

2

Ak k takejto dohode zástupcov zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov nedôjde, použije sa vzorec predvídaný zákonom. Jeho základom bude priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnená Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa určuje suma mesačnej minimálnej mzdy. Mesačná minimálna mzda bude 60 % tejto sumy. Určenie takéhoto základu (priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa minimálna mzda určuje) pre určenie mesačnej minimálnej mzdy vychádza zo skutočnosti, že predmetná suma je v čase približného začatia rokovania zástupcov zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov už známa, keďže ju Štatistický úrad Slovenskej republiky zverejňuje v priebehu mesiaca marec. Z tohto hľadiska sa nemusí vychádzať z odhadov sumy, ktorá sa skutočne zistí až o dva roky.

V obidvoch prípadoch sa navrhuje, aby sa suma minimálnej mzdy určila celým číslom.

Navrhuje sa, aby sumu mesačnej minimálnej mzdy a sumu hodinovej minimálnej mzdy následne Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR zverejnilo oznámením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, aby si verejnosť túto sumu nemusela počítať sama (hoci údaje sú verejne dostupné), resp. hľadať informáciu o dohode zástupcov zamestnancov a zástupcov zamestnávateľov.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.

3

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Navrhuje sa vzhľadom na zmeny v ďalších bodoch doplniť predmet zákona, pretože predmetom zákona o minimálnej mzde nie je len poskytovanie minimálnej mzdy, ale aj určovanie minimálnej mzdy.

K bodu 2

Navrhuje sa upraviť, že minimálna mzda pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou (tzv. mesačná minimálna mzda) na príslušný kalendárny rok je suma, ktorá je určená postupom podľa § 7, t.j. dohodou zástupcov zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov alebo ak k ich dohode nedôjde, podľa § 8 na základe vzorca vymedzeného v tomto ustanovení.

K bodom 3 a 4

Navrhuje sa zo systematického hľadiska presunúť z § 2 ods. 5 pravidlo o zaokrúhlení sumy, ktorá sa zistila ako podiel mesačnej minimálnej mzdy a čísla 174.

K bodu 5

Legislatívno-technická zmena vo väzbe na zmenu určovania minimálnej mzdy.

K bodu 6

Navrhuje sa vypustiť predmetné ustanovenie vzhľadom na zmeny v spôsobe určovania minimálnej mzdy.

K bodu 7

Navrhuje sa v § 7 a § 8 vymedziť spôsob určovania minimálnej mzdy.

V § 7 sa navrhuje vymedziť, že tak ako podľa platného a účinného znenia zákona o minimálnej mzde o sume minimálnej mzdy rokujú zástupcovia zamestnávateľov a zástupcovia zamestnancov najneskôr od 1. apríla a do 15. júla. Do tohto dňa sa môžu dohodnúť na sume mesačnej minimálnej mzdy. Navrhuje sa, aby ich dohoda o určení sumy minimálnej mzdy bola záväzná pre určenie minimálnej mzdy na nasledujúci kalendárny rok.

Navrhuje sa, aby zástupcovia zamestnávateľov a zástupcovia zamestnancov predložili túto dohodu do 31. júla Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktoré oznámi v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, že sa minimálna mzda dohodla podľa § 7 a aká je suma mesačnej minimálnej mzdy a hodinovej minimálnej mzdy na príslušný kalendárny rok, aby túto informáciu mala aj verejnosť.

4

Ak nedôjde k bipartitnej dohode medzi zástupcami zamestnávateľov a zástupcami zamestnancov, stane sa otázka mesačnej minimálnej mzdy na nasledujúci kalendárny rok predmetom rokovania Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky do 31. augusta. Zástupcovia zamestnávateľov a zástupcovia zamestnancov sa za účasti zástupcov vlády Slovenskej republiky budú môcť dohodnúť na sume mesačnej minimálnej mzdy. Ak dôjde k dohode, navrhuje sa, aby Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky oznámilo v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, že sa minimálna mzda dohodla podľa § 7 a aká je suma mesačnej minimálnej mzdy a hodinovej minimálnej mzdy, aby túto informáciu mala aj verejnosť.

Navrhuje sa, aby sa suma mesačná minimálnej mzdy dohadovala zástupcami zamestnávateľov a zástupcami zamestnancov ako celé číslo (aj vzhľadom na to, že aj priemerná nominálna mesačná mzda sa zverejňuje ako celé číslo).

Navrhuje sa v § 8 upraviť postup, ak sa mesačná minimálna mzda neurčila dohodou zástupcov zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov. V tomto prípade sa mesačná minimálna mzda na nasledujúci kalendárny rok určí vzorcom. Jeho základom bude priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnená Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa určuje suma mesačnej minimálnej mzdy. Mesačná minimálna mzda bude 60 % tejto sumy, pričom sa navrhuje, aby suma mesačnej minimálnej mzdy bola celým číslom (aj vzhľadom na to, že aj priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnená Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok sa zverejňuje ako celé číslo).

Určenie takéhoto základu (priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa minimálna mzda určuje) pre určenie mesačnej minimálnej mzdy vychádza zo skutočnosti, že predmetná suma je v čase približného začatia rokovania zástupcov zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov už známa, keďže ju Štatistický úrad Slovenskej republiky zverejňuje v priebehu mesiaca marec. Z tohto hľadiska sa nemusí vychádzať z odhadov sumy, ktorá sa skutočne zistí až o dva roky.

K bodom 8 a 9

Z dôvodu nadbytočnosti sa navrhuje vypustiť doterajší odsek 1 v § 9.

V novom odseku 1 sa navrhuje, aby z dôvodu informovanosti verejnosti Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky zverejňovalo v Zbierke zákonov Slovenskej republiky oznámenie o sume mesačnej minimálnej mzdy (určenej postupom podľa § 7 alebo vzorcom podľa § 8) a o sume hodinovej minimálnej mzdy (ako 1/174 tejto sumy zaokrúhlenej na tri desatinné miesta). Osobitne v prípade postupu podľa § 8 ide o sumu, ktorú je možné určiť priamo zo zákona, keďže vyplýva z verejne dostupného údaja (sumu priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok zverejňuje Štatistický úrad Slovenskej republiky vždy v marci príslušného kalendárneho roka).

5

K bodu 10

Z dôvodu, že od nadobudnutia účinnosti novely zo znenia zákona o minimálnej mzde bude vypustené splnomocňovacie ustanovenie na vydanie nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa určuje suma minimálnej mzdy na príslušný kalendárny rok, navrhuje sa z dôvodu právnej istoty ustanoviť, že nariadenie vlády Slovenskej republiky vydané na základe platného a účinného znenia zákona na rok 2020 zostáva v platnosti a účinnosti do konca roka 2020.

K čl. II

Ustanovenie § 119 ods. 1 Zákonníka práce odkazuje vo vete „Mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda“ na minimálnu mzdu (sumu) ustanovenú osobitným predpisom, t.j. na nariadenie vlády Slovenskej republiky. Vzhľadom na zmenu spôsobu určovania minimálnej mzdy v zákone č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde sa navrhuje aj zmena v príslušnom ustanovení Zákonníka práce, t.j. ide o minimálnu mzdu ustanovenú podľa osobitného predpisu (§ 2 ods. 1 a § 7 a § 8 zákona o minimálnej mzde).

K čl. III.

Navrhuje sa účinnosť novely od 1. januára 2020. Prvýkrát sa minimálna mzda podľa nových pravidiel určí na rok 2021.

6

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Negatívne

Žiadne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu

regulačného zaťaženia?

x

x

3. Sociálne vplyvy

x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

x

– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

6. Vplyvy na služby verejnej správy pre občana

x

7. Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

x

A.3. Poznámky:

Z hľadiska vplyvov na rozpočet verejnej správy možno uviesť, že minimálna mzda ovplyvňuje doplatky zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a v štátnej službe, ak je funkčný plat zamestnanca pod úrovňou minimálnej mzdy. Dopad na rozpočet možno identifikovať ako najväčší v prvom kalendárnom roku, t.j. v tom, na ktorý sa prvýkrát aplikuje vzorec podľa návrhu zákona, keďže súčasný podiel mesačnej minimálnej mzdy a priemernej mesačnej mzdy je nižší ako je navrhovaný podiel v § 8 zákona. Vzhľadom na to, že v poslednom období rastie minimálna mzda rýchlejšie ako priemerná mzda, možno predpokladať, že neskoršie rasty minimálnej mzdy medzi kalendárnymi rokmi budú už nižšie a budú spojené s nárastom priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky.

7

Ako nepredvídateľnú premennú možno identifikovať možnú dohodu zástupcov zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov na sume mesačnej minimálne mzdy, ktorá môže byť aj nižšia alebo vyššia ako je vzorec predpokladaný v § 8 návrhu.

Z hľadiska nárastu minimálnej mzdy dochádza vždy k nárastu nákladov zamestnávateľov bez ohľadu na platné a účinné znenie zákona o minimálnej mzde alebo na navrhované znenie zákona o minimálnej mzde. V praxi od prijatia zákona o minimálnej mzde, táto vždy každoročne rástla /vo viacerých prípadoch viac ako rástla priemerná mesačná mzda/. Návrhom sa pre podnikateľské prostredie ale aj pre zamestnancov zabezpečí väčšia predvídateľnosť rastu mesačnej a hodinovej minimálnej mzdy. Už v marci príslušného roka bude známa hodnota mesačnej minimálnej mzdy na nasledujúci rok (pričom ale z odhadov na ďalšie kalendárne roky možnosť odvodiť aj rast v ďalších kalendárnych rokoch). Zároveň zástupcovia zamestnávateľov môžu v zmysle § 7 návrhu zákona vplývať na tento nárast.

Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy, pretože garantuje zamestnancom rast mesačnej minimálnej mzdy vo väzbe na rast priemernej mesačnej mzdy, t.j. aj rast životnej úrovne zamestnancov s najnižšími príjmami. Zároveň aplikáciou pravidiel podľa tohto zákona dôjde v príslušnom roku (ak sa zástupcovia zamestnávateľov a zástupcovia zamestnancov nedohodnú inak) k „dorovnaniu“ mesačnej minimálnej mzdy na úroveň podielu 60% priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa minimálna mzda určuje. Zvýšenie príjmov obyvateľstva zlepší ich životnú úroveň a umožní zvýšenie výdavkov na spotrebu.

Návrh zákona nemá žiadne vplyvy na životné prostredie, a ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona má pozitívne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, keďže zvyšuje príjmy aj rodinám a umožňuje zlepšiť ich sociálnu situáciu.

A.4. Alternatívne riešenia

Bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Bezpredmetné

8

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov

3.Predmet návrhu zákona

a)je upravený v primárnom práve Európskej únie

-čl. 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

b)je upravený v sekundárnom práve Európskej únie

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006),

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitná lehota účinnosti jeho ustanovení:

Lehotou na prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES bol 15. august 2008.

b)informácia o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy:

Proti Slovenskej republike nebolo začaté žiadne z uvedených konaní.

c)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav:

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES je prebratá v týchto právnych predpisoch:

-zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov,

-zákon č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov,

-zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov,

-zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a o organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

9

-zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,

-zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov,

-zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

-zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon),

-zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

-zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

a)úplne.

Vládny návrh zákona o minimálnej mzde

3

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona o minimálnej mzde (ďalej len 'návrh zákona') sa predkladá na základe Plánu legislatívnych ú loh vlády Slovenskej republiky na rok 2007.

Predkladaný návrh zákona vychádza z uplatňovania hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv zakotvených v článku 36 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého majú zamestnanci právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky, pričom zákon im zabezpečuje okrem iného právo na odmenu za vykonanú prácu, dostatočnú na to, aby im umožnila dô stojnú životnú úroveň.

Účelom predkladaného návrhu zákona je upraviť poskytovanie minimálnej mzdy, sp ôsob a postup pri úprave sumy minimálnej mzdy.

V návrhu zákona sa navrhuje určiť právny rámec na poskytovanie minimálnej mzdy zamestnancovi v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, spôsob vyjednávania o sume minimálnej mzdy, kritériá na ú pravu sumy minimálnej mzdy a mechanizmus jej úpravy.

Doterajšia právna úprava je diskriminačná voči niektorým skupinám zamestnancov (zamestnancom so zdravotným postihnutím a mladistvým zamestnancom), ktorí majú nárok na minimálnu mzdu so zníž enou sadzbou (50 % a 75 % z minimálnej mzdy). Je to o to naliehavejšie, že Slovenská republika prijala zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), ktorý v pracovnoprávnych vzťahoch zakazuje diskrimináciu z dôvodu zdravotného postihnutia a veku. Z tohto dôvodu návrh zákona také to ustanovenie neobsahuje.

V predloženom návrhu zákona sa navrhuje ustanoviť nov ý postup na úpravu sumy minimálnej mzdy, ktorý dáva väčší priestor sociálnym partnerom a vláde Slovenskej republiky prostredníctvom vyjednávania dospieť k vzá jomnej dohode o sume mesačnej minimálnej mzdy. Taktiež sa navrhuje ustanoviť mechanizmus výpočtu sumy mesačnej minimálnej mzdy pre prípad, že aj napriek viacerým rokovaniam sociálnych partnerov a zástupcov vlá dy Slovenskej republiky na rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky nedôjde k dohode o úprave sumy mesačnej minimálnej mzdy.

Navrhuje sa, aby suma minimálnej mzdy bola ustanovovaná každoročne nariadením vlády Slovenskej republiky, a to na obdobie od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie a s príslušnými medziná rodnými pracovnými normami – medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná na základe aplikácie čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky. Medzinárodné zmluvy, ktoré sa aplikujú vo vzť ahu k uvedenému návrhu zákona sú najmä:

1. Dohovor Medzinárodnej organizácie prá ce o zavedení metód určenia minimálnych miezd č. 26 z roku 1928 – oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 439/1990 Zb. a 12. bod oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 110/1997 Z. z. o potvrdení sukcesie Slovenskej republiky do záväzkov z príslušných mnohostranných zmluvných dokumentov Medzinárodnej organizácie práce, ktorých depozitárom je generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce. Pod ľa čl. 3 tohto dohovoru 'Každý členský štát, ktorý ratifikuje tento dohovor, má právo určiť povahu a formu metód určenia minim álnych miezd, ako aj spôsoby ich vykonávania. Avšak minimálne sadzby miezd, ktoré budú určené, budú záväzné pre zúčastnených zamestnávateľov a pracovníkov, takže ich oni nebudú môcť zn ížiť ani individuálnou dohodou ani – okrem všeobecného alebo osobitného povolenia príslušného úradu – kolektívnou zmluvou.'.

2. Dohovor Medzinárodnej organizácie prá ce o metódach určenia minimálnych miezd v poľnohospodárstve č. 99 z roku 1951 – oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 470/1990 Zb. a 34. bod oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 110/1997 Z. z. o potvrdení sukcesie Slovenskej republiky do záväzkov z príslušných mnohostranných zmluvných dokumentov Medzinárodnej organizácie práce, ktorých depozitárom je generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce.

3. Európska sociálna charta – oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 329/1998 Z. z. o Európskej sociálnej charte. V rámci zásady č. 4 zmluvné strany prijali za cieľ svojej vnútroštátnej a medzinárodnej politiky uskutočňovanej všetkými primeranými prostriedkami dosiahnutie priaznivých podmienok na zabezpečenie účinného výkonu aj to, že 'V šetci pracovníci majú právo na primeranú odmenu, ktorá im ako aj ich rodinám postačí na zabezpečenie dôstojnej životnej úrovne.' Podľa článku 4 'Na zabezpečenie účinného výkonu prá va na primeranú odmenu sa zmluvné strany zaväzujú: 1. priznať právo pracovníkom na odmenu, ktorá zabezpečí im a ich rodinám dôstojnú životnú úroveň, ... 3. priznať právo mužom a žená m na rovnakú odmenu za rovnakú prácu, ... Výkon týchto práv sa dosiahne slobodne uzavretými kolektívnymi zmluvami, právnym mechanizmom stanovenia miezd alebo inými prostriedkami primeranými vnútroštá tnym podmienkam.'.

4. Medzinárodný pakt o hospodá rskych, sociálnych a kultúrnych právach – vyhláška ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb. Podľa článku 7 tohto paktu 'Štáty, zmluvné strany paktu, uznávajú právo každého človeka na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky, ktoré zabezpečujú najmä: a) odmenu, ktorá poskytuje ako minimum všetk ých pracovníkom:

(i) spravodlivú mzdu a rovnakú odmenu za prá cu rovnakej hodnoty bez akéhokoľvek rozlišovania, pričom najmä ženám sú zaručené pracovné podmienky nie horšie než aké majú muži, s rovnakou odmenou za rovnakú prácu;

(ii) slušný život pre ne a ich rodiny v sú lade s ustanoveniami tohto paktu.'.

Dopad návrhu zákona na štátny rozpočet a na ostatné verejné rozpoč ty na roky 2008 až 2010, na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest a na hospodárenie podnikateľskej sféry je vyjadrený v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

Sekcia rozpočtovej politiky Ministerstva financií Slovenskej republiky listom zo dňa 10. septembra 2007 č. MF/22290/2007-411 oznámila, že nemá k návrhu zákona pripomienky a berie na vedomie že doložka finančných, ekonomických, environmentá lnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie bola upravená v zmysle záverov dohodnutých na rozporovom konaní.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o minimálnej mzde

5

Osobitná časť

K § 1

V tomto ustanovení predkladaný návrh zákona upravuje okruh zamestnancov na úč ely poskytovania minimálnej mzdy a jej účel. Sleduje sa tým zvýšenie jednoznačnosti rozsahu pôsobnosti návrhu zákona.

Návrh zákona sa nevzťahuje na poskytovanie odmien na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

K § 2

V porovnaní s doterajšou právnou úpravou návrh zákona neustanovuje sumu mesačnej a hodinovej minimálnej mzdy. Sumu mesačnej minimálnej mzdy a hodinovej minimálnej mzdy, najmä z legislatívneho a technického dôvodu, sa navrhuje ustanoviť každoročne nariadením vlády Slovenskej republiky. Na zabezpe čenie rovnakého výpočtu sumy hodinovej minimálnej mzdy sa navrhuje vypočítať ju ako 1/174 zo sumy mesačnej minimálnej mzdy. Potreba každoročnej úpravy sumy minimálnej mzdy vyplýva z vývoja národné ho hospodárstva Slovenskej republiky.

Ïalej sa navrhuje upraviť sumu minimálnej mzdy zamestnancovi s individuálne dohodnutým kratším týždenným pracovným časom podľa § 49 Zákonníka práce a zamestnancovi, ktorý neodpracoval v mesiaci všetky pracovné dni tak, aby suma minimálnej mzdy zodpovedala jeho odpracovanému času.

Zamestnancovi, ktorý má ustanovený týždenný pracovný čas kratší ako 40 hodín z dôvodu uvedeného v § 85 ods. 5 až 7 Zákonníka práce, sa navrhuje suma minimálnej mzdy za hodinu úmerne zvý šiť.

K § 3

Ak mzda zamestnanca za vykonanú prácu v príslušnom kalendárnom mesiaci, aj keď zamestnanec odpracoval úplný pracovný čas v mesiaci ustanovený zamestnávateľom, nedosahuje úroveň minimálnej mzdy, navrhuje sa určiť povinnosť zamestnávateľa doplatiť zamestnancovi sumu zodpovedajú cu rozdielu medzi príslušnou sumou minimálnej mzdy zodpovedajúcej odpracovanému času zamestnancom a zamestnancom dosiahnutou mzdou za príslušný mesiac, upravenou postupom podľa odseku 2.

Na účely zistenia výšky ná roku zamestnanca na doplatok sa zo zamestnancom dosiahnutej mzdy za príslušný mesiac odpočítavajú sumy mzdy za prácu nadčas, mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok, mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu a mzdovej kompenzácie za sťažený výkon práce; do počtu odpracovaných hodín sa nezahàňajú hodiny práce nadčas. Garantuje sa tým zamestnancovi zákonom ustanovený minimálny príjem za vykonanú prá cu zohľadňujúci subjektívne a organizačné vplyvy na pracovný výkon zamestnanca.

K § 4

Vzhľadom na to, že u domáckych zamestnancov nie je možné evidovať odpracovaný čas na účely minimálnej mzdy, nie je možné vychádzať u tejto kategórie zamestnancov z odpracovaných hodín. Z tohto dô vodu sa u týchto zamestnancov navrhuje, aby sa za odpracovanú hodinu považovala odvedená hodina práce podľa normy spotreby práce ustanovenej zamestnávateľom.

K § 5

V záujme dosiahnutia stavu, aby sociálni partneri v rámci kolektívneho vyjednávania o mzdách zohľadňovali výkonnosť zamestnancov odmeňovaných nízkymi mzdami, svoje ekonomické možnosti, potrebu udržať zamestnancov s nízkymi mzdami v zamestnaní a zlepšovať aj sociálnu situáciu ich rodín, návrh umožňuje v kolektívnej zmluve dohodnúť sumu minimá lnej mzdy nad úroveň ustanovenú nariadením vlády, ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy v príslušnom kalendárnom roku.

K § 6

Oproti súčasnému právnemu stavu sa navrhujú zaviesť kritéria na úpravu sumy minimálnej mzdy, na ktoré sa prihliada pri vyjednávaní, resp. navrhovaní sumy mesač nej mzdy. Toto sa nevzťahuje na úpravu sumy minimálnej mzdy vypočítanej mechanizmom podľa § 8.

Cieľom návrhu zákona je nabádať k tomu, aby sa pri dohodovaní minimálnej mzdy zoh ľadňovala tendencia vývoja ukazovateľov navrhnutých v tomto ustanovení, bez ambície merania váhy ich vplyvu na sumu novej minimálnej mzdy. Zámerom je teda zohľadňovať nielen záujmy zamestnancov a ich zamestná vateľov, ale aj ciele makroekonomickej politiky.

K § 7

Na účely návrhu zákona sa za sociálnych partnerov považujú zástupcovia zamestn ávateľov a zástupcovia zamestnancov.

Navrhovaným ustanovením sa mení systém z doterajšieho vyjednávania sociá lnych partnerov a zástupcov vlády Slovenskej republiky o koeficiente, ktorý bol doposiaľ rozhodujúci pre určenie výšky minimálnej mzdy, na vyjednávanie o sume mesačnej minimálnej mzdy na obdobie nasledujú ceho kalendárneho roka.

Oproti súčasnému právnemu stavu sa navrhuje zmeniť aj proces ustanovovania výšky minimálnej mzdy. Kladie sa dôraz na vyjednávanie sociálnych partnerov, prostredníctvom ktorého im návrh zákona dáva v äčší priestor dospieť k vzájomnej dohode na sume mesačnej minimálnej mzdy.

V prípade vzájomnej dohody sociálnych partnerov na sume mesačnej minimálnej mzdy v termíne ustanovenom týmto návrhom zákona, sa navrhuje akceptovať sumu minimálnej mzdy vo výške dohodnutej sociálnymi partnermi.

Ak sociálni partneri pri vyjednávaní nedospejú k vzájomnej dohode na sume mesač nej minimálnej mzdy v termíne ustanovenom týmto návrhom zákona, navrhuje sa, aby do tohto procesu vstúpila vláda Slovenskej republiky, ktorá v termíne určenom v návrhu zákona prostredníctvom Ministerstva prá ce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky predložila sociálnym partnerom vlastný návrh na úpravu sumy minimálnej mzdy.

Ak sociálni partneri nebudú súhlasiť s návrhom na úpravu sumy minimálnej mzdy predloženým Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, navrhuje sa sumu minimálnej mzdy vypočítať mechanizmom podľa § 8, a takto vypočítanú sumu minimálnej mzdy ustanoviť nariadením vlády.

Navrhnutým postupom sa sleduje posilnenie úlohy sociálneho dialógu pri úprave sumy minimálnej mzdy.

K § 8

Ustanovuje sa mechanizmus výpočtu sumy mesačnej minimálnej mzdy pre prípad, že napriek viacerým rokovaniam sociálnych partnerov na rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky najneskô r do 31. augusta kalendárneho roka nedôjde k dohode o úprave sumy mesačnej minimálnej mzdy. V takom prípade sa navrhuje, aby Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pripravilo návrh v sú lade s mechanizmom, ktorý sumu minimálnej mzdy určí ako súčin platnej mesačnej minimálnej mzdy a indexu medziročného rastu priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodá rstve Slovenskej republiky v percentách za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa navrhuje úprava sumy minimálnej mzdy. Týmto návrhom sa sleduje cieľ odvodzovať úpravu sumy mesačnej minim álnej mzdy vo väčšom rozsahu ako doteraz od vývoja priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky.

K § 9

Najmä z praktických dôvodov distribúcie miezd sa navrhuje sumu minimá lnej mzdy dohodnutej podľa § 7 alebo vypočítanej podľa § 8 zaokrúhľovať na celé desiatky slovenských korún.

Oproti súčasnej právnej úprave sa navrhuje sumu minimálnej mzdy ustanoviť nariadením vlády vždy na obdobie od 1. januára do 31. decembra kalendárneho roka. Návrh zákona zohľadňuje požiadavku sociá lnych partnerov, aby zvýšená suma minimálnej mzdy na nasledujúci kalendárny rok bola známa pred začiatkom kolektívneho vyjednávania o mzdách na príslušný kalendárny rok, najneskôr od 1. októbra kalend árneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa nariadením vlády ustanovuje nová suma minimálnej mzdy.

Navrhuje sa na obdobie od 1. januá ra do 31. decembra 2008 ponechať v platnosti sumu minimálnej mzdy ustanovenú nariadením vlády účinným od 1. októbra 2007.

K § 10

Týmto ustanovením sa navrhuje zrušiť zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov z dôvodu jeho nahradenia predloženým návrhom zá kona a zrušiť nariadenie vlády Slovenskej republiky č. .../2007 Z. z., ktorý m sa ustanovuje výška minimálnej mzdy z dôvodu zrušenia zákona na základe ktorého bolo vydané.

K § 11

Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. januára 2008.

Bratislava 26. septembra 2007

Robert Fico v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Viera Tomanová v.r.

ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

ktorým sa ustanovuje výška minimálnej mzdy z dôvodu zrušenia zákona na základe ktorého bolo vydané.

K § 11

Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. januára 2008.

Bratislava 26. septembra 2007

Robert Fico

predseda vlády

Slovenskej republiky

Viera Tomanová

ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu