Zákon o tepelnej energetike 657/2004 účinný od 01.08.2021 do 31.08.2022

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov

D Ô V O D O V Á S P R Á V A

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

Hlavným cieľom návrhu zákona je naplniť Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2020 – 2024, ktoré v časti s názvom „Energetika“ ako súčasti kapitoly s názvom „Zvýšenie konkurencieschopnosti – zlepšenie podnikateľského prostredia – zvýšenie životnej úrovne občanov“ uvádza:, že: „Zameriame sa na riešenia, ktoré povedú k transparentným a férovým trhovým pravidlám a cenám energií [...]. Zvýšením transparentnosti a zapojením verejnosti do tvorby trhových pravidiel a cenotvorby docieli vláda SR vyššiu mieru spoločenskej zodpovednosti podnikov a zlepšenie konkurencie na trhoch s energiami.“.

Správna terminológia určujúca zákonné pojmy jednotlivých teplárenských zariadení slúžiacich na výrobu a rozvod tepla, ako na pripojenie koncového odberateľa k verejnému rozvodu predstavuje základ pre správne nastavenie pravidiel cenovej regulácie v tepelnej energetike. V praxi sa totiž vyskytujú prípady vedúce k nežiaducemu navyšovaniu koncových cien tepla v dôsledku tzv. reťazenia dodávateľov v reťazci dodávky tepla od výroby až po koncový odber, ktoré je vyvolané aj absenciou vhodnej zákonnej úpravy v oblasti definícií zariadení na rozvod tepla, jej primárnej a sekundárnej časti. Len za predpokladu, že zákon jednoznačne vymedzí typy zariadení slúžiacich na výrobu, rozvod a spotrebu tepla môže Úrad pre reguláciu sieťových odvetví pristúpiť k nastaveniu pravidiel cenovej regulácie tak, aby k prípadom nežiaduceho reťazenia nedochádzalo alebo aby takéto reťazenie nemalo vplyv na stabilitu koncových cien tepla.

Z tohto dôvodu sa navrhujú zaradiť do zákona potrebné definície pojmov zariadenie na rozvod tepla, odovzdávacia stanica tepla a odberné tepelné zariadenie. Ide o pojmy zaužívané v praxi, v minulosti tvoriace integrálnu súčasť zákona ustanovujúceho podmienky výkonu regulovaných činností v teplárenstve (viď zákon č. 89/1987 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe tepla). Definície pojmov vzťahujúcich sa k jednotlivým prvkom sústavy a siete sú takisto súčasťou právnej úpravy vzťahujúcej sa na elektroenergetiku a plynárenstvo (zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmena a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Ďalej sa v Programovom vyhlásení vlády na roky 2020-2024 uvádza, že: „Vláda SR prijme opatrenia aj na odstránenie znevýhodnenia individuálneho vykurovania oproti centralizovanému zásobovaniu teplom, rešpektujúc pritom hľadisko ekonomicky udržateľnej prevádzky teplárenskej infraštruktúry.“.

Správne vymedzenie skutočností, ku ktorým sa má dotknutý orgán (v zmysle stavebného zákona) vyjadrovať v rámci záväzného stanoviska, ako aj legislatívne spresnenie niektorých ustanovení s cieľom ich jednoznačného výkladu a uplatňovaniu predstavujú základ pre odstránenie znevýhodnenia individuálneho vykurovania oproti centralizovanému zásobovaniu teplom, rešpektujúc pritom hľadisko ekonomicky udržateľnej prevádzky teplárenskej infraštruktúry. Takéto

spresnenia sú plne v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a rady č. 2012/27/EÚ z 25. 10. 2012 o energetickej efektívnosti, ako aj s najnovšou judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky v tejto oblasti (sp. zn. PL ÚS 6/2019-78), ktorý konštatoval, že dotknutý orgán sa v rámci záväzného stanoviska môže vyjadrovať výlučne k skutočnostiam podľa § 22 ods. 3 (nežiaduci zásah do sústavy tepelných zariadení) a § 36 ods. 7 (zásahy v ochrannom pásme) zákona č. 657/2004 Z. z. V praxi by sa malo týmto legislatívnym spresnením zamedziť tomu, aby sa dotknutý orgán vyjadroval k ďalším skutočnostiam nad rámec zákonných oprávnení a zneužíval tak svoje postavenie v územnom, resp. stavebnom konaní.

Predložený návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy, na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nevyvoláva sociálne vplyvy a nemá vplyv na podnikateľské prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodom 1 až 3

V bode 3 sa ustanovujú nové definície pojmov zariadenie na rozvod tepla, odovzdávacia stanica tepla a odberné tepelné zariadenie. V bode 1 a 2 sa v nadväznosti na tieto nové pojmy modifikujú existujúce pojmy sústava tepelných zariadení a tepelná prípojka.

K bodom 4 a 5

V nadväznosti na zavedenie nových definícií pojmov sa navrhuje rozšíriť náležitosti povolenia na podnikanie v tepelnej energetike o presnú špecifikáciu primárnej časti alebo sekundárnej časti, na ktorej sa má podnikať.

K bodu 6

Ide o odstránenie nedostatku nejednoznačnej platnej právnej úpravy 12 ods. 9 zákona č. 657/2004 Z. z., keďže platné znenie tohto zákona neuvádza, či má obec pri vydávaní záväzného stanoviska podľa odseku 8 postupovať podľa odsekov 2 až 7 rovnako alebo primerane. Právna úprava platná do prijatia novely zákona č. 657/2004 Z. z. z roku 2014 (zákon č. 100/2014 Z. z.) ustanovovala, že obec ma pri vydávaní záväzného stanoviska postupovať primerane a keďže tento postup obce je v súčasnosti nejasný, v praxi dochádza k rozdielnym výkladom zákona. Legislatívnym spresnením textu zákona sa jednoznačne uvedie, že v danej veci má príslušný orgán postupovať primerane, čo je nakoniec logické vzhľadom na to, že sústava tepelných zariadení s celkovým inštalovaným tepelným výkonom od 100 kW vrátane do 10 MW nie je identická so sústavou tepelných zariadení s celkovým inštalovaným tepelným výkonom nad 10 MW, a preto nie je objektívne možné uplatňovať tie isté ustanovenia zákona na oba typy týchto sústav rovnako.

Navrhovaná legislatívno-technická úprava je tiež plne v súlade s legislatívnymi pravidlami tvorby zákonov vydanými Národnou radou Slovenskej republiky. Podľa týchto pravidiel, ktoré sú v zmysle § 69 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky pre navrhovateľa zákona záväzné, totiž platí nasledovné: „Ak sa majú novoupravované právne vzťahy v celom rozsahu podrobiť už jestvujúcej právnej úprave, používa sa slovo „rovnako“. Ak sa majú na tieto vzťahy uplatňovať len niektoré časti jestvujúcej právnej úpravy, používa sa slovo „primerane“. Tieto pravidlá neboli v pozmeňujúcom návrhu k vládnemu návrhu novely zákona č. 657/2004 Z. z. v roku 2014 dodržané (zákon č. 100/2014 Z. z.), čo sa týmto návrhom zákona uvádza do súladu.

K bodu 7

Z § 12 zákona č. 657/2004 Z. z. sa najmä v záujme odberateľov a následne aj konečných spotrebiteľov vypúšťa problematická prvá veta z odseku 10 účinného od 1. mája 2014, ktorý bol do predmetného zákona doplnený jeho novelou z roku 2014 (zákonom č. 100/2014 Z. z.). Dodávateľ je v súčasnosti pri výstavbe sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území (t. j. na území, na ktorom sa dodávateľovi ukladá povinnosť distribúcie a dodávky tepla) v konaní podľa stavebného

zákona dotknutým orgánom podľa osobitného zákona č. 657/2004 Z. z. a jeho stanovisko je v zmysle tohto osobitného zákona č. 657/2004 Z. z. v spojení s dikciou § 140b stavebného zákona záväzné. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa stavebného zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. Dôvodová správa k zákonu č. 100/2014 Z. z. pritom k prijatiu predmetnej úpravy veľmi nejasne (bez náležitého odôvodnenia) uviedla, že odseky 10 a 11 sa dopĺňajú do § 12 z toho dôvodu, že „niektoré stavby môžu ovplyvniť sústavu tepelno-technických zariadení dodávateľa tepla.“.

V dôsledku uvedeného dochádza v praxi k situáciám, keď je výstavba novej sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území znemožnená výlučne na základe nesúhlasného záväzného stanoviska aktuálneho dodávateľa. Sústavou tepelných zariadení sa na účely zákona č. 657/2004 Z. z. rozumejú zariadenia na výrobu, rozvod alebo spotrebu tepla. Odberateľom a v konečnom dôsledku aj konečným spotrebiteľom tak nemusí byť umožnené zvoliť si pre nich čo najvýhodnejšiu dodávku tepla. Aplikačná prax ukazuje, že niektorí dodávatelia tepla využívajú predmetné ustanovenia na ochranu svojich súkromných a nie verejných záujmov, a teda sa pri vydávaní záväzného stanoviska nesprávajú ako dotknuté orgány v zmysle stavebného zákona, ale ako účastníci konania; pritom ako dotknuté orgány by sa dodávatelia tepla mali v záväznom stanovisku vyjadrovať len k veciam podľa ustanovenia § 22 a § 36 zákona č. 657/2004 Z. z., čo nakoniec konštatoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom aktuálnom náleze (sp. zn. PL ÚS 6/2019-78). Návrh zákona preto zosúlaďuje ustanovenia zákona č. 657/2004 Z. z. s uvedeným nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky, a to tak, že záväzné stanovisko dotknutému orgánu naďalej ponecháva, ale upravuje ho v novom odseku 11 v § 36 (bod 11 tohto návrhu zákona), čo zodpovedá systematike tohto zákona.

K bodom 8 a 9

V nadväznosti na zavedenie nových pojmov a modifikáciu existujúcich sa navrhuje úprava § 22 ods. 3 tak, aby sa vzťahovalo aj na tepelnú prípojku. Ďalej sa navrhuje doplnenie § 24 ods. 3 tak, aby sa toto ustanovenie vzťahovalo nielen na tepelnú prípojku, ale aj na odovzdávaciu stanicu tepla, ktorá je umiestnená v objekte spotreby tepla. Súčasne sa navrhuje, po vzore elektroenergetiky, zaviesť pravidlo, že vlastníkom tepelnej prípojky a odovzdávacej stanice tepla je ten, kto uhradil náklady na ich zriadenie, pričom platí, že dohodou dodávateľa s odberateľom možno otázku vlastníctva týchto zariadení usporiadať aj inak.

K bodu 10

Definícia pojmu odovzdávacia stanica tepla sa presúva do § 2, kde z hľadiska korektnej systematiky zákona patrí.

K bodu 11

V zmysle stavebného zákona je vlastník sietí a zariadení technického vybavenia územia alebo právnická osoba, o ktorej tak ustanovuje osobitný zákon dotknutým orgánom. Ust. § 22 ods. 3 a § 36 ods. 7 predpokladajú súhlas držiteľa povolenia na rozvod tepla so zásahom do sústavy tepelných zariadení a predchádzajúci súhlas s činnosťou v ochranných pásmach tepelných zariadení. Uvedené oprávnenia možno v konaniach podľa stavebného zákona charakterizovať ako vydávanie záväzných stanovísk dotknutých orgánov, a preto sa (z dôvodu právnej istoty) navrhuje uvedené pravidlo explicitne ustanoviť aj v zákone.

K Čl. II

Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa účinnosť predkladanej právnej úpravy navrhuje od 1. augusta 2021.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovatelia zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu zákona:

a)je upravený v primárnom práve Európskej únie, a to v čl. 194 (energetika) Zmluvy o fungovaní Európskej únie a v článku 17 (vlastnícke právo) Charty základných práv Európskej únie,

b)je upravený v sekundárnom práve Európskej únie, a to v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 83), najmä čl. 24 (diaľkové vykurovanie a chladenie vrátane podmienok odpojenia sa od sústavy CZT, a to aj v bytových domoch),

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 uplynie v zmysle jej článku 36 ods. 1 až 30. 6. 2021,

b)v danej oblasti nebol proti Slovenskej republike začatý postup Európskej komisie a ani konanie Súdneho dvora Európskej únie podľa článkov 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

c)smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 zatiaľ nebola prebratá do žiadnych vnútroštátnych právnych predpisov.

5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie

- úplne

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

x

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

x

– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

A.3. Poznámky

Predložený návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy, na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nevyvoláva sociálne vplyvy a nemá vplyv na podnikateľské prostredie.

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.

Vládny návrh zákona o tepelnej energetike a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov

11

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Zo zhodnotenia doterajšej aplikácie unifikovaného zákona o podnikaní v energetike upravenej v zákone č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) (ďalej len „zákon o energetike“), ktorý upravoval aj problematiku podnikania v tepelnej energetike, vyplynula potreba podrobnejšie a samostatne upraviť niektoré podmienky podnikania v tepelnej energetike, najmä práva a povinnosti účastníkov trhu s teplom, podmienky hospodárnosti prevádzky tepelných zariadení, obmedzujúce opatrenia súvisiace so stavom núdze v tepelnej energetike, ale aj práva a povinnosti osôb, ktorých právom chránené záujmy môžu byť výkonom práv a povinností účastníkov trhu s teplom dotknuté. Je tiež potrebné vytvoriť právny rámec na postupný prechod kompetencií v oblasti vecnej regulácie podnikania v tepelnej energetike i v oblasti cenovej regulácie ceny vyrobeného tepla, teplej úžitkovej vody a tepla dodávaného v teplej úžitkovej vode z Ministerstva hospodárstva SR a Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, teda z orgánov štátnej správy na orgány samosprávy, na obce a vyššie územné celky.

Vzhľadom na rozsah a zložitosť navrhovaných zmien v právnej úprave podnikania v tepelnej energetike sa navrhujú tieto zmeny riešiť v novom samostatnom zákone o tepelnej energetike, čím sa právna úprava podnikania v tepelnej energetike vyčleňuje z doterajšej unifikovanej právnej úpravy podnikania v energetike, ale na druhej strane sa podmienky podnikania v tepelnej energetike upravujú podrobnejšie, prehľadnejšie a z hľadiska zohľadnenia špecifických podmienok podnikania v tepelnej energetike aj viac jednoznačne a prehľadnejšie.

Prechod kompetencií v tepelnej energetike zo štátnych orgánov na orgány samosprávy sa navrhuje od 1. januára 2008 s tým, že odborné a metodické usmerňovanie výkonu týchto kompetencií orgánmi samosprávy bude naďalej v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva SR a Úradu pre reguláciu v sieťových odvetviach.

Prijatím navrhovaného zákona sa vytvárajú podmienky pre rozvoj trhu s teplom, a to najmä v dôsledku jednoznačne ustanovených práv a povinností jednotlivých účastníkov trhu s teplom.

V dôsledku navrhovaného sprísnenia podmienok vecnej regulácie podnikania v tepelnej energetike z hľadiska zvýšenia požiadaviek na dodržanie požiadaviek na trvale udržateľný rozvoj životného prostredia sa predpokladá, že navrhovaný zákon bude mať pozitívny ekologický a environmentálny dopad.

Navrhovaný zákon nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočet obcí a vyšších územných celkov, ani na ostatné verejné financie vrátane financií sociálnych a zdravotných poisťovní.

V dôsledku prijatia navrhovaného zákona sa nezvýši počet zamestnancov v štátnej správe, ani vo verejnej správe.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s jej právnym poriadkom a medzinárodnými záväzkami.

Navrhovaným zákonom nie sú transponované do práva Slovenskej republiky právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Doložka zlučiteľnostinávrhu zákonas právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: Vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: Zákon o tepelnej energetike a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej

únii:

a) návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva, uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení, Národného programu pre prijatie acquis communautaire, odporúčané v partnerstve pre vstup, odporúčané v prílohe Prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu únie, screeningu, medzi prioritné úlohy vlády Slovenskej republiky, patrí medzi úlohy vlády Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2004 mesiac marec,

b) nevyplývajú zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky ku kapitole č. 14.

4.Problematika návrhu právneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev: v primárnom práve v Zmluve o založení ES v znení Zmluvy z Nice (čl. 86, čl. 43),

b) nie je upravená v práve Európskej únie.

5.Stupeň zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

úplný

6.Gestor: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

Spolupracujúce rezorty: neboli

7.Účasť expertov pri príprave návrhu zákona: nebola

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvovna zamestnanosť

Predkladaný návrh zákona nebude mať dopad na verejné financie ani na štátny rozpočet, rozpočet štátnych fondov, rozpočty obcí a VÚC, na rozpočty Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní. Tiež nebude mať dopad na rozpočty Fondu národného majetku Slovenskej republiky a Slovenského pozemkového fondu.

Aj keď niektoré ustanovenia zákona určujú povinnosť pre obyvateľstvo niečo zriadiť (napr. inštalovať pomerové merače tepla) nebude mať táto povinnosť dopad na jeho životnú úroveň, naopak nastane zlepšenie kvality jeho života. Okrem toho väčšina nákladov spojených s predkladanou právnou úpravou bola už realizovaná podľa doterajšej právnej úpravy.

Návrh zákona bude mať pozitívny dopad na životné prostredie okrem iného aj tým, že uprednostňuje výrobu tepla z obnoviteľných zdrojov energie a lebo zo zdrojov na kombinovanú výrobu tepla a elektriny.

Návrh zákona nebude mať dopad na zamestnanosť.

Osobitná časťK § 1Vymedzuje sa v súlade s osnovou zákona a predmet úpravy zákona.

K § 2

V § 2 sa vymedzujú základné pojmy používané v tomto zákone.

K § 3 a 4

Vymedzujú požiadavky na osobu, odbornú spôsobilosť a zodpovednosť zodpovedného zástupcu, ktorým môže byť fyzická osoba, ktorá musí byť odborne spôsobilá, bezúhonná a ktorá nemôže byť členom dozorného alebo kontrolného orgánu ak túto funkciu vykonáva pre právnickú osobu. Ustanovením zodpovedného zástupcu však nie sú dotknuté práva a povinnosti fyzických osôb konajúcich v mene právnickej osoby.

K § 5 až 9

Upravujú sa podmienky na podnikanie v tepelnej energetike pre fyzické osoby a právnické osoby. Navrhuje sa, aby možnosť podnikať v tepelnej energetike bola daná len pre držiteľov povolenia, pričom podmienky na vydanie povolenia sa upravujú v zákone.

Ustanovuje sa tiež, že Úrad pre reguláciu v sieťových odvetviach je povinný vydať povolenie na podnikanie v tepelnej energetike ak žiadateľ o toto povolenie splní zákonom jednoznačne a transparentne ustanovené podmienky pre vydanie tohto povolenia. Upravujú sa tiež podmienky pre zjednodušený postup pre rozhodovanie úradu o zmene, zániku alebo zrušení povolenia a spôsob riešenia pri prevzatí zásobovacej povinnosti za držiteľa povolenia, ktorému povolenie zaniklo alebo bolo zrušené, v prípade ohrozenia alebo obmedzenia dodávok tepla na vymedzenom území, na ktorom mal povinnosť dodávateľ teplo doterajší držiteľ povolenia.

K § 10Upravujú sa všeobecné práva a povinnosti držiteľov povolení s tým, že ich osobitné práva a povinnosti pre jednotlivé činnosti v tepelnej energetike sú podrobne vymedzené v ustanoveniach upravujúcich práva a povinnosti účastníkov trhu s teplom v tretej a štvrtej časti zákona.

K § 11Navrhuje sa, aby fyzické osoby a právnické osoby, ktoré nie sú podnikateľmi a vyrábajú teplo alebo vykonávajú rozvod tepla, mohli toto vykonávať aj bez povolenia len na základe oznámenia tejto skutočnosti Úradu pre reguláciu v sieťových odvetviach.

K § 12 a 13Výstavbu sústavy tepelných zariadení, ktorá slúži na výrobu tepla, výrobu a rozvod tepla alebo na rozvod tepla s celkovým inštalovaným výkonom 5 MWt a viac, je možné uskutočniť len na základe osvedčenia, ktoré vydá ministerstvo. Týmto osvedčením ministerstvo potvrdzuje súlad navrhovanej výstavby s Energetickou politikou Slovenskej republiky. Energetická politika Slovenskej republiky je vládou Slovenskej republiky schválená strednodobá alebo dlhodobá koncepcia rozvoja energetiky Slovenska. Ustanovuje sa postup pri vydaní tohto osvedčenia a obsah rozhodnutia o osvedčení. Vydaním tohto osvedčenia nie sú dotknuté osobitné predpisy o stavebnom konaní, navrhuje sa ale, aby ministerstvo bolo neopomenuteľným účastníkom územného konania a dotknutým štátnym orgánom v stavebnom konaní, v ktorom sa rozhoduje o povolení výstavby sústavy tepelných zariadení. V prípade výstavby sústavy tepelných zariadení s celkovým inštalovaným výkonom do 5 MWt rozhoduje o vydaní takéhoto osvedčenia len obec, na území ktorej sa má výstavba takéhoto zariadenia uskutočniť.

K § 14

Vymedzujú sa účastníci trhu s teplom; sú nimi výrobca tepla, dodávateľ tepla, odberateľ tepla a konečný spotrebiteľ tepla. Sú to osoby, ktoré reálne na trhu s teplom vystupujú.

K § 15Ustanovujú sa osobitné práva a povinnosti pre účastníkov trhu s teplom, teda aj pri výrobe, rozvode a spotrebe tepla a osobitne aj pre držiteľa povolenia na výrobu tepla a elektriny kombinovanou výrobou tepla a elektriny, pričom podrobné pravidlá pre výrobu tepla a elektriny kombinovanou výrobou ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

K § 16Navrhuje sa, aby sa dodávateľ tepla, ktorý teplo rozpočítava konečnému spotrebiteľovi a pre odberateľa tepla, ktorý teplo rozpočítava konečnému spotrebiteľovi, pri dodávke tepla postupoval tak, aby zabezpečil kvalitnú dodávku tepla pre odberateľa aj pre konečného spotrebiteľa. Za tým účelom je povinný odberateľ tepla, ktorý rozpočítava teplo konečnému spotrebiteľovi ustanoviť odborne spôsobilého zodpovedného zástupcu. Aj odberateľ tepla, ktorý rozpočítava dodávky tepla konečnému spotrebiteľovi tepla, túto povinnosť zabezpečuje ustanovením zodpovedného zástupcu podľa § 3 a 4.

K § 17

Ustanovujú sa podmienky dodávky tepla v teplej úžitkovej vode a povinnosti pre odberateľa tepla, ktorý rozpočítava teplo konečným spotrebiteľom tepla a povinnosti pre konečných spotrebiteľov. Za účelom kontroly dodržiavania povinnosti sa konečnému spotrebiteľovi ukladá povinnosť umožniť odberateľovi tepla, ktorý rozpočítava teplo dodané v teplej úžitkovej vode prístup k určenému meradlu teplej úžitkovej vody v čase od 8.00 hod. do 20.00 hod. na nevyhnutne nutnú dobu bez predchádzajúceho oznámenia za podmienky, že sa na mieste umiestnenia meradla konečný spotrebiteľ nachádza.

K § 18

Ustanovujú sa povinnosti pre dodávateľa tepla, odberateľa tepla a pre konečného spotrebiteľa tepla vo vzťahu k meraniu tepla, pričom osobitne sa upravujú aj povinnosti pre dodávateľa tepla zo zdroja kombinovanej výroby tepla a elektriny. Ak dôjde k porušeniu povinností u konečného spotrebiteľa tepla, rozpočítavanie spotreby sa uskutoční podľa pravidiel, ktoré upraví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

K § 19

Navrhuje sa, aby sa dodávka tepla uskutočňovala na základe zmluvného vzťahu medzi dodávateľom tepla a odberateľom tepla. Vymedzuje sa obsah zmluvy na tieto účely a vymedzujú sa tiež práva a povinnosti dodávateľa tepla. V zásade dodávateľ tepla má povinnosť dodávať teplo každému, kto o dodávku písomne požiada, má vybudovanú tepelnú prípojku, ktorá spĺňa technické podmienky pripojenia určené dodávateľom tepla a podpísal zmluvu o dodávke a odbere tepla. Upravuje sa aj postup pre prípad, ak nastanú spory o uzavretí zmluvy alebo o zmene zmluvy ako aj podmienky a dôvody pre vypovedanie zmluvy zo strany dodávateľa aj odberateľa.

K § 20

Vymedzujú sa podmienky na ukončenie odberu tepla.

K § 21

Ustanovuje sa, kedy je držiteľ povolenia povinný na zabezpečenie zmluvne dohodnutých dodávok tepla odoberať teplo od držiteľa povolenia na výrobu tepla, ktorý teplo vyrába z obnoviteľných zdrojov energie alebo zo zariadení na kombinovanú výrobu tepla a elektriny.

K § 22

Vymedzuje sa, čo sa rozumie pod pojmom neoprávnený odber tepla a súčasne sa umožňuje, aby dodávateľ ukončil pri neoprávnenom odbere tepla dodávku tepla odberateľovi, ak ani po písomnej výzve neukončil neoprávnený odber tepla. Na náhradu škody spôsobenú dodávateľovi neoprávneným odberom tepla sa budú vzťahovať všeobecné predpisy o náhrade škody (Občiansky zákonník).

K § 23

Navrhuje sa pre dodávateľa možnosť zmeniť teplonosné médium alebo spôsob dodávky tepla, ak takúto zmenu oznámi odberateľovi tepla najmenej jeden rok pred jeho uskutočnením. V takom prípade dodávateľ tepla je povinný na svoje náklady upraviť odberné zariadenie tepla, pričom sa dáva možnosť aj inej dohody s odberateľom tepla.

K § 24

Vymedzuje sa pojem preložka verejného rozvodu tepla a vymedzujú sa aj podmienky preložky a zároveň sa ustanovuje, že kto zriaďuje, opravuje a udržiava tepelnú prípojku a kto uhrádza náklady s tým súvisiace.

K § 25Vymedzuje sa pojem hospodárnosť sústavy tepelných zariadení, ktorá úzko súvisí s problematikou výroby, rozvodu a dodávky tepla, súčasne sa ustanovujú povinnosti pre dodávateľa tepla a pre odberateľa tepla.

K § 26 až 28Upravujú podmienky na obmedzenie a prerušenie dodávky tepla. Súčasne sa vymedzujú povinnosti dodávateľa vo vzťahu k odberateľovi a rieši sa aj náhrada škody. Osobitne sa upravuje stav núdze v tepelnej energetike, pôsobnosť na vyhlasovanie a koordináciu opatrení a povinností v čase jeho vyhlásenia.

K § 29

Vymedzuje pôsobnosť ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy v oblasti tepelnej energetiky.

K § 30

Vymedzuje pôsobnosť úradu pre reguláciu v sieťových odvetviach v oblasti tepelnej energetiky.K § 31

Vymedzuje sa pôsobnosť obce v oblasti tepelnej energetiky. V tepelnej energetike obec bude vypracúvať v rámci spracovania koncepcie rozvoja obce aj koncepciu rozvoja tepelnej energetiky a bude rozhodovať o vydaní osvedčenia na výstavbu sústavy tepelných zariadení s celkovým inštalovaným výkonom do 5 MWt, ak uskutočnenie takejto výstavby bude v súlade s koncepciou rozvoja obce v tepelnej energetike. Takisto bude rozhodovať o vydaní potvrdenia o súlade požadovaného predmetu podnikania s koncepciou rozvoja obce v tepelnej energetike. Prenesením týchto oprávnení na obce sa vecná regulácia v oblasti tepelnej energetiky dostáva pod účinnejšiu kontrolu konečných spotrebiteľov občanov, ale aj ostatných odberateľov. Okrem toho obec podľa návrhu bude vydávať príkazy na vecné plnenie a na osobné úkony, v súvislosti s vyhlásením stavu núdze v tepelnej energetike. Navrhuje sa, aby náhrady a škody, ktoré vzniknú v dôsledku plnenia príkazu obec uspokojovala, pričom obec si vzniklé výdavky s tým spojené uplatní u osoby, ktorá stav núdze v tepelnej energetike spôsobila, a ak taká osoba nie je tak na Ministerstve financií Slovenskej republiky.

K § 32

Vymedzuje pôsobnosť vyššieho územného celku pri regulácii ceny tepla. Podľa návrhu sa vyšší územný celok stane cenovým orgánom (viď aj novelu zákona o cenách navrhnutú v čl. II). Podľa návrhu cenu tepla na území svojej pôsobnosti bude určovať vyšší územný celok na základe cenového predpisu, ktorý vydá Úrad pre reguláciu v sieťových odvetviach a na základe podkladov od dodávateľa spôsobom a v rozsahu podľa cenového predpisu vydaného úradom. Vyšší územný celok bude zároveň kontrolovať aj dodržiavanie ním určenej ceny tepla a v prípade nedodržania určenej ceny tepla bude navrhovať Úradu pre reguláciu sieťových odvetví príslušné sankčné opatrenia voči výrobcovi alebo dodávateľovi tepla, ktorý porušil cenové predpisy.

K § 33 a 34Vymedzuje sa pôsobnosť Štátnej energetickej inšpekcie. Štátna energetická inšpekcia je orgánom štátu, ktorý vykonáva dozor podľa tohto zákona. V teórii práva platí zásada, že každý zákon by mal obsahovať tzv. „hypotézu, dispozíciu a sankciu“. Bez kontrolných mechanizmov vykonávaných konkrétnymi osobami v tomto prípade Štátnou energetickou inšpekciou by nemohlo dôjsť k ukladaniu sankcií, ak dôjde k porušeniu tohto zákona.

Štátna energetická inšpekcia si môžu k výkonu dozoru prizvať fyzické osoby. Má sa na mysli, že tieto fyzické osoby budú spravidla súdnymi znalcami podľa osobitného právneho predpisu alebo tzv. notifikovanými osobami takisto podľa osobitného zákona (zákon č. 264/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Kontrolovaná osoba, či už sa jedná o fyzickú osobu alebo právnickú osobu, je povinná umožniť povereným zamestnancom Štátnej energetickej inšpekcie a prizvaným osobám vykonanie dozoru aj v priestoroch, o ktorých sa dozorné orgány domnievajú, že sa v nich vykonáva činnosť pri výrobe a dodávke tepla bez povolenia.

Kontrolovaná osoba má právo zoznámiť sa s obsahom protokolu, dostať rovnopis protokolu o výsledku kontroly a vyjadriť sa k jeho obsahu v určenej lehote. Postup pri výkone dozoru sa rieši odkazom na zákon o kontrole v štátnej správe.

K § 35

Vymedzujú sa práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb, ktorých právom chránené záujmy môžu byť dotknuté výkonom práv a povinností účastníkov trhu s teplom.

K § 36

Ustanovujú sa podmienky, za akých možno nariadiť vecné plnenie, pričom sa ustanovuje aj povinnosť uhradiť náhradu tomu, kto vecné plnenie poskytol, ak mu toto plnenie nemôže byť riadne alebo včas vrátené. Toto právo poskytovateľa uspokojí orgán, ktorý vecné plnenie nariadil, prípadne ten, kto škodu na poskytnutom vecnom prostriedku spôsobil.

K § 37

Za neplnenie povinností alebo za porušenie niektorých ustanovení tohto zákona Štátna energetická inšpekcia uloží fyzickej osobe alebo právnickej osobe pokutu. Na konanie o pokutách sa vzťahuje zákon o správnom konaní, pričom výška pokuty sa stanoví na základe posúdenia spoločenskej nebezpečnosti porušenia ustanovenia zákona, ako aj skutočnosti, či ide o opakované porušenie alebo nie a aký má celospoločenský dopad takéto porušenie.

K § 38Na zabezpečenie ochrany sústavy tepelných zariadení sa zriaďujú ochranné pásma a vymedzujú rovnakým spôsobom a v rovnakom rozsahu ako boli ustanovené v zákone č. 70/1998 Z. z. Podrobnosti o ochrannom pásme ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

K § 39

Na rozhodovanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, pričom zákon v niektorých ustanoveniach ustanovuje odchýlky (najmä z hľadiska lehôt).

K § 40

Prechodné ustanovenia zákona riešia platnosť licencií a predchádzajúcich súhlasov na výstavbu tepelnoenergetických zariadení (v tomto zákone vymedzené ako osvedčenia o súlade výstavby energetického zariadenia s energetickou politikou štátu alebo obce), ktoré boli vydané podľa doterajších predpisov tak, aby zostali v platnosti 2 roky od nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Prechodné ustanovenia riešia aj platnosť doteraz vydaných osvedčení o odbornej spôsobilosti ako aj postupné zavádzanie určených meradiel na odbernom mieste na teplo dodávané v teplej úžitkovej vode ako aj pre teplo dodávané odberateľovi alebo konečnému spotrebiteľovi, ktorému sa dodané teplo rozpočítava. Ustanovuje sa, aby z dôvodu zabezpečenia kontinuity v určovaní cien tepla, ceny tepla určené Úradom pre reguláciu v sieťových odvetviach zostali v platnosti až do účinnosti rozhodnutí o schválení alebo určení ceny tepla vydaného podľa tohto zákona obcou alebo vyšším územným celkom.

K § 41 V nadväznosti na zrušenie zákona č. 70/1998 Z. z. sa zrušuje aj vyhláška Ministerstva hospodárstva č. 15/1999 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe merania dodávok tepla, spôsob výpočtu škody vzniknutej dodávateľovi tepla neoprávneným odberom tepla a technické požiadavky na zabezpečenie hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení, dodávok tepla na vykurovanie a na prípravu teplej úžitkovej vody.

K Čl. II Navrhuje sa novelizovať zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov tak, aby tvorba cien v tepelnej energetike mohla v roku 2008 prejsť na vyššie územné celky.

K Čl. III

Účinnosť zákona sa navrhuje v nadväznosti na reálnosť legislatívneho procesu. Ustanovenie čl. I § 32 písm. d) a e) a čl. II, ktorým sa upravuje prechod kompetencií v určovaní regulovaných cien tepelnej energie na vyššie územné celky nadobudnú účinnosť 1. januára 2008 tak, aby vyššie územné celky mali vytvorený dostatočný časový priestor na prevzatie týchto kompetencií.

Bratislava 18. augusta 2004

Mikuláš D z u r i n d a

predseda vlády Slovenskej republiky

Pavol R u s k o

podpredseda vlády

a minister hospodárstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu