Zákon o tepelnej energetike 657/2004 účinný od 01.04.2007 do 31.08.2009

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike a ktorým sa dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov

8

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Základný legislatívny rámec v tepelnej energetike je v súčasnosti daný zákonom č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike a ktorým sa dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Okrem neho sú právne vzťahy medzi účastníkmi trhu s teplom upravené vykonávacími predpismi vydanými na základe zákona č. 657/2004 Z. z.

Vzhľadom na to, že v priebehu prípravy nového legislatívneho rámca energetiky došlo k prijatiu novej energetickej legislatívy EÚ, vzťahujúcej sa na vnútorný trh s elektrinou, plynom a teplom, bolo potrebné vykonať úpravu doteraz účinného zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike.

Návrh zákona reaguje aj na potreby aplikačnej praxe, z ktorej vyplynula nevyhnutnosť upresniť niektoré nedostatky platného zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike.

V zákone sa dopĺňajú a upresňujú niektoré definície dodávateľa, odberného miesta teplej úžitkovej vody, tepla v teplej úžitkovej vode, dopĺňajú sa podmienky a náležitosti žiadosti o podnikanie vo výrobe tepla, práva podnikateľa pri vstupe na cudzie pozemky a do cudzích budov, jeho práva na činnosť v ochrannom pásme. Dopĺňajú sa práva obce pri výstavbe tepelných zariadení, upravujú sa tiež povinnosti a právne vzťahy dodávateľa tepla, odberateľa a konečného spotrebiteľa.

Návrh zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov, nebude mať vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie. Návrh novely zákona má pozitívny dopad na životné prostredie a je v súlade s cieľmi štátnej environmentálnej politiky a v súlade s cieľom štátnej energetickej politiky.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou SR, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ (predkladateľ): Vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike a ktorým sa dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

-v primárnom práve:

v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva

-v sekundárnom práve:

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/8/ES o podpore kogenerácie založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 92/42/EHS do právneho poriadku Slovenskej republiky

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/32/ES z 5. apríla 2006 o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách, a ktorou sa zrušuje smernica Rady 93/76/EHS.

b)nie je upravená v práve Európskej únie

c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, najmä Aktu o podmienkach pristúpenia, nevyplývajú pre SR žiadne záväzky

b)podľa Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, najmä Aktu o podmienkach pristúpenia, nepožiadala SR o žiadne prechodné obdobia

c)lehota na prebratie smernice podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov: smernica 2004/8/ES najneskôr 21. februára 2006

d)proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení

e) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebrané spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia:

Zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike

Zákon č. 276/2001 o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: -

6.Gestor (spolupracujúce rezorty): Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

Osobitná časť

K bodu 1

Upresňuje sa pojem dodávateľ, ktorý okrem toho, že dodáva teplo odberateľovi, teplo aj rozpočítava, ak je priamo v pozícii dodávateľa a odberateľa. Pojem v sebe zahŕňa dodávateľa ako podnikateľský subjekt, ale aj dodávateľa, ktorý podnikateľským subjektom nie je, ale dodáva a rozpočítava teplo konečnému spotrebiteľovi. Subjekt, ktorý nie je podnikateľom, ale teplo vyrába a rozpočítava, musí plniť povinnosti dodávateľa uložené zákonom.

K bodu 2

V nadväznosti na § 17 dopĺňa sa a rozširuje pojem odberné miesto teplej úžitkovej vody pre jedného odberateľa. V ustanoveniach doterajšieho zákona tento pojem absentoval.

K bodu 3

V nadväznosti na § 17 absentovala definícia tepla v teplej úžitkovej vode. Ide o spotrebované teplo výrobcom teplej úžitkovej vody na jej prípravu. Spotrebiteľ neplatí v cene teplej úžitkovej vody za samotnú vodu, ale za množstvo tepla v teplej úžitkovej vode.

K bodu 4

Rozširuje sa okruh odborne spôsobilých osôb o absolventov stredného odborného vzdelania technického zamerania a v písmenách b), c), d) a e) § 4 ods. 2 aj o vzdelanie ekonomického charakteru. Túto úpravu si vyžiadala prax, nakoľko v praxi existujú držitelia osvedčenia o odbornej spôsobilosti, ktorí do pozícií zodpovedných zamestnancov nastúpili ešte za platnosti predchádzajúcich právnych úprav ako bol zákon č. 70/1998 Z. z., ktorý neviazal funkciu zodpovedného zástupcu len na absolventov úplného stredného technického a vyššieho technického zamerania.

K bodu 5

Ide o novú kompetenciu Ministerstva hospodárstva SR, ktorá vecne poveruje ministerstvo k vydaniu osvedčenia o odbornej spôsobilosti. Doterajšie znenie zákona túto kompetenciu ponechávalo otvorenú, i keď z vykonávacieho predpisu vydaného na základe § 4 ods. 6 sa dá usúdiť, že táto kompetencia je na Ministerstve hospodárstva SR. Ide iba o legislatívno-technické upresnenie kompetencie MH SR.

K bodu 6

Vypúšťa sa uvedenie obchodného mena pri fyzickej osobe, lebo táto povinnosť nevyplýva zo živnostenského zákona. Vzhľadom na vstup SR do EÚ je povinnosť trvalého pobytu na území SR nahradená povinnosťou trvalého pobytu buď na území Slovenskej republiky alebo v krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru.

K bodu 7

Doterajšia prax rozdelila živnostníkov tak, že niektorí ako voľnú živnosť vykonávali činnosti spojené s overovaním hospodárnosti sústavy tepelných zariadení. S ohľadom na požiadavky praxe je potrebné voľnú živnosť zo zákona odstrániť, preto dochádza k vypusteniu písmena b) z § 5 ods. 4. Uvedenú právnu úpravu si vyžiadal aj čl. II novely zákona, na základe ktorej už podnikanie v oblasti tepelnej energetiky sa nebude považovať za činnosť vykonávanú živnostenským spôsobom.

K bodu 8

Legislatívno-technicky sa upravuje pôvodné znenie zákona, s ohľadom na vstup SR do EÚ aj o zahraničnú právnickú osobu, ktorá ak chce podnikať v oblasti tepelnej energetiky na území Slovenskej republiky, musí mať sídlo alebo organizačnú jednotku buď na území Slovenskej republiky alebo v krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru.

K bodu 9

Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá chce podnikať v tepelnej energetike okrem povinných náležitostí žiadosti uvedených v § 5 ods. 3 až 5, dokladá aj doklad o vlastníckom vzťahu alebo o inom právnom vzťahu v sústave tepelných zariadení, na ktorých chce podnikať a záväzné stanovisko obce o súlade požadovaného rozsahu a miesta predmetu podnikania s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky.

K bodu 10

Ide o rozšírenie možnosti vstupu na cudzie pozemky z dôvodu zvýšenia bezpečnosti prevádzky sústav tepelných zariadení, pričom sa berie ohľad aj na úpravu § 36 ods. 2, kde sa ustanovuje ochranné pásmo vymedzené zvislými plochami.

K bodu 11

Úprava, ktorú si vyžiadala prax, nakoľko sa jedná spravidla o rozpočtové alebo príspevkové organizácie, ktoré síce vyrábajú teplo, ale nie za účelom podnikania, ale za účelom vykurovania svojich vlastných budov a bytov v nich vytvorených. Povinnosť oznámiť úradu sa nevzťahuje na objekty a zariadenia v pôsobnosti Ministerstva obrany SR, ozbrojených síl Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra SR, Policajného zboru SR, SIS a Zboru väzenskej a justičnej stráže. Tieto subjekty v rámci plnenia svojich prioritných úloh síce teplo vyrábajú, ale nie za účelom podnikania, čo znamená, že tieto subjekty neplnia ani oznamovaciu povinnosť vyplývajúcu pre iných z oznamovacej povinnosti.

K bodu 12

Ministerstvo hospodárstva SR podľa navrhovanej úpravy nebude účastníkom územného konania podľa stavebného zákona, ale podľa povahy veci bude vydávať k jednotlivým návrhom záväzné stanovisko podľa § 140 písm. b) stavebného zákona.

K bodu 13

Legislatívno-technicky sa použil variant nového znenia odsekov 5 a 6 § 12 tak, že výstavbu sústavy tepelných zariadení s celkovým inštalovaným tepelných výkonom do 10 MW možno uskutočniť len na základe záväzného stanoviska obce a nie potvrdenia obce o súlade pripravovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky. Nahradenie slova „potvrdenie“ za slová „záväzné stanovisko“ sa dáva do súladu so zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a so stavebným zákonom. K žiadosti podľa odseku 1 § 13 fyzická osoba alebo právnická osoba dokladá okrem záväzného stanoviska obce aj súhlas vlastníka nehnuteľností, ktoré majú byť výstavbou tepelných zariadení dotknuté spolu s dohodou o výške a spôsobe poskytnutia náhrady za obmedzenie výkonu vlastníckeho práva vlastníka nehnuteľností.

K bodu 14

K žiadosti o výstavbu tepelného zdroja do 10 MW žiadateľ dokladá okrem záväzného stanoviska obce aj súhlas vlastníka nehnuteľností, ktoré majú byť výstavbou tepelných zariadení dotknuté spolu s dohodou medzi žiadateľom a vlastníkom o výške a spôsobe poskytnutia náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva, tak ako to vyžaduje Občiansky zákonník a čl. 20 ods. 4 Ústavy SR.

K bodom 15 a 16

Ide o legislatívno-technickú úpravu s ohľadom na úpravu stavebného zákona, kde obec už nevydáva potvrdenia, ale záväzné stanoviská.

K bodu 17

Zosúlaďuje sa ustanovenie § 17 ods. 1 so základným pojmom podľa § 2 písm. i) a upravuje sa povinnosť merať množstvo dodanej teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, ak o to požiadajú všetci dotknutí odberatelia. Pôvodne uložená povinnosť zvyšovala cenu za teplo. Dodávateľ tepla je povinný merať množstvo spotrebovaného tepla na prípravu teplej úžitkovej vody v mieste jej prípravy. Súčasne je povinný merať množstvo dodanej teplej úžitkovej vody na odbernom mieste určeným meradlom. Ide spravidla o meradlo umiestnené na päte domu alebo umiestnené tam, kde sa dodávateľ a odberateľ dohodnú. Je ďalej povinný dodržiavať určenú teplotu teplej úžitkovej vody na odbernom mieste podľa osobitného predpisu, ktorým je vyhláška MH SR. Na vstupe do ohrievača teplej úžitkovej vody je dodávateľ povinný merať určeným meradlom množstvo dodanej studenej vody, a umožniť odberateľovi a zástupcovi konečného spotrebiteľa vykonávať kontrolu množstva dodanej studenej vody na prípravu teplej úžitkovej vody a množstvo dodaného tepla na prípravu teplej úžitkovej vody. Zákon ukladá dodávateľovi plniť tieto povinnosti aj s ohľadom na skutočnosť, že odberateľ a konečný spotrebiteľ prostredníctvom svojho zástupcu nemohli byť podľa doteraz platného zákona účastníkmi technického odpisovania dodávok vody na prípravu teplej úžitkovej vody a množstva dodaného tepla na jej prípravu.

Ak je dodávka teplej úžitkovej vody pre dodávateľa nehospodárna z dôvodu nízkej spotreby teplej úžitkovej vody na strane odberateľa, môžu sa dodávateľ na jednej strane a odberateľ a zástupca konečných spotrebiteľov na druhej strane dohodnúť na obmedzení dodávky teplej úžitkovej vody. Pod pojmom „nehospodárnosť“ sa rozumie skutočnosť, že u odberateľa alebo u konečného spotrebiteľa je taká nízka spotreba teplej úžitkovej vody v priebehu 24 hodinovej dodávky, že náklady spojené s výrobou teplej úžitkovej vody, náklady spojené s cirkuláciou teplej úžitkovej vody v potrubiach prevýšia zisk z odberu teplej úžitkovej vody.

Dodávateľ, ktorý rozpočítava množstvo tepla dodaného v teplej úžitkovej vode konečnému spotrebiteľovi, je povinný dodržiavať určenú teplotu teplej úžitkovej vody, zabezpečiť obstaranie, zapojenie, udržiavanie a overovanie určeného meradla a plniť ďalšie povinnosti, ktoré sú uvedené v § 17 ods. 3 písm. c) až f).

Konečný spotrebiteľ je povinný umožniť dodávateľovi, ktorý rozpočítava množstvo tepla dodaného v teplej úžitkovej vode alebo odberateľovi, ktorý rozpočítava množstvo tepla dodaného v teplej úžitkovej vode, vykonávanie jeho povinností tak, ako sú oni uvedené v § 17 ods. 4.

K bodu 18

V § 18 ods. 1 písm. a) sa dopĺňa povinnosť dodávateľa, ktorý rozpočítava množstvo dodaného tepla, merať množstvo tepla určeným meradlom na mieste, ktoré pre rozpočítavanie slúži ako odberné miesto. Dodávateľ je povinný merať množstvo dodaného tepla určeným meradlom, ktoré zodpovedá požiadavkám zákona o metrológii. Na každom odbernom mieste to znamená spravidla na päte domu. Súčasne je povinný zabezpečiť overovanie určeného meradla a v prípade výmeny určeného meradla, ktoré je vlastníctvom dodávateľa oznámiť termín výmeny odberateľovi. Dodávateľ je povinný vykonávať mesačné odpočty na určenom meradle a mesačnú bilanciu výroby tepla a dodávky tepla.

K bodu 19

Ide o legislatívno-technickú úpravu, nakoľko v praxi sú aj dodávatelia (napr. Istrochem, Biotika Lubča, atď.), ktorí priamo rozpočítavajú množstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi v tzv. podnikových bytoch alebo domoch, ktorých sú vlastníkmi.

Dodávateľ je povinný zabezpečiť obstaranie, zapojenie, udržiavanie a overovanie určených meradiel a pomerových rozdeľovačov tepla u konečného spotrebiteľa do 31. 12. 2008 na náklady vlastníka nehnuteľnosti. Táto povinnosť je však podmienená dohodou viac ako nadpolovičnej väčšiny konečných spotrebiteľov odoberajúcich teplo za odberným miestom. Ak sa nadpolovičná väčšina konečných spotrebiteľov tepla dohodne na inom spôsobe rozpočítavania množstva dodaného tepla, dodávateľovi alebo odberateľovi takáto povinnosť zo zákona nevyplýva. Takouto úpravou sa dosiahol súlad medzi týmto zákonom a zákonom č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.

K bodu 20

Vypustením odseku 4 z § 19 došlo k zosúladeniu tohto zákona s Občianskym zákonníkom, ktorý upravuje zmluvné vzťahy. Podľa úpravy zmluvného práva o dohode alebo nedohode na zmluvách rozhoduje nahradením vôle jedného z účastníkov súd. Postavenie ÚRSO-a nemôže byť nadradené orgánom nezávislého súdnictva, preto postavenie uvedeného úradu ako arbitra bolo potrebné zo zákona vypustiť.

K bodu 21

V novom ustanovení § 19 ods. 4 pôvodný odsek 5 sa skracuje lehota na objednanie dodávky tepla na nasledujúci kalendárny rok z 31. októbra bežného roka na 30. september bežného roka, s ohľadom na potrebu vypracovania cenových koeficientov pre dodávku tepla na nasledujúce zmluvné obdobie a na lehoty, ktoré vyplývajú pre výrobcu tepla smerom k regulačnému úradu a jeho lehoty na určenie cien tepla.

K bodom 22 a 23

Podmienky skončenia odberu tepla upresňujú doterajšie znenie § 20. Odber tepla skončí aj výpoveďou s výpovednou lehotou 6 mesiacov. Dĺžka výpovednej lehoty je závislá od vykurovacieho obdobia.

Skončiť odber tepla môže odberateľ aj dohodou s dodávateľom alebo výpoveďou, za podmienky, ak odberateľ uhradí dodávateľovi ekonomicky oprávnené náklady vyvolané odpojením odberateľa od sústavy tepelných zariadení dodávateľa. Spravidla pôjde u staršej sústavy, ktorá je bežná na Slovensku len o náklady spojené s vyregulovaním sústavy pre zostávajúcich odberateľov. Ak však pôjde o odpojenie sa odberateľa od relatívne novej sústavy (1 až 10 ročnej), náklady na odpojenie môžu predstavovať aj náklady na vybudovanie teplovodnej sústavy (prípojky) až k päte domu odberateľa. U starších sústav sú náklady spojené s výstavbou sústavy už amortizované.

K bodu 24

Povinnosť dodávateľa zabezpečiť overenie hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení po odberné miesta sa upravuje tak, že overenie hospodárnosti prevádzky zariadenia na výrobu tepla, ktoré využíva tuhé alebo kvapalné fosílne palivá, sa upravuje na lehoty upravené osobitným predpisom. V tomto prípade ide o zákon č. .../2006 Z. z. o pravidelnej kontrole kotlov a klimatizačných systémov a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

K bodu 25

Ukladá sa povinnosť zabezpečiť jedenkrát za rok, a to pred začiatkom nového vykurovacieho obdobia technickú prehliadku prevádzkovej časti sústavy tepelných zariadení a tepelných zariadení za odberným miestom (spravidla sústava za určeným meradlom, priamo v bytovom dome alebo inom dome) na účel zistenia prevádzkyschopnosti, funkčnosti a možného zvýšenia energetickej účinnosti týchto zariadení. O vykonanej prehliadke vydá fyzická osoba, ktorá je držiteľom osvedčenia písomné potvrdenie osvedčujúce skutočnosť, že bola vykonaná technická prehliadka prevádzkovanej sústavy tepelných zariadení po odbernom mieste.

K bodu 26

Ide o legislatívno-technickú úpravu, s ohľadom na úpravu § 4 ods. 4. Ide o novú kompetenciu Ministerstva hospodárstva SR.

K bodu 27

Ide o úpravu vzťahu tohto zákona k správnemu poriadku. Na konanie o vydaní rozhodnutia sa nevzťahuje zákon o správnom konaní.

K bodom 28 a 29

Zosúlaďuje sa znenie tohto zákona so znením stavebného zákona, pričom novo- vznikajúca obec odvetvovú dokumentáciu vypracuje do dvoch rokov odo dňa jej vzniku. Pri výstavbe tepelných zariadení nad 10 MW obec vydá záväzné stanovisko a ak rozvoj tepelného hospodárstva netvorí súčasť záväznej časti územno-plánovacej dokumentácie obce, obec vydá záväzné stanovisko o súlade navrhovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky. Ak vznikne nová obec, táto zabezpečí vypracovanie koncepcie do dvoch rokov odo dňa jej vzniku.

K bodom 30 a 31

Ide o legislatívno-technické úpravy vyžiadané praxou a o úpravy vyplývajúce z potreby zosúladenia pojmov.

K čl. II

Potrebu novelizovať živnostenský zákon si vyžiadala skutočnosť, že zákon č. 70/1998 Z. z. o energetike bol zákonom, ktorý upravoval práva a povinnosti aj v tepelnej energetike. Rozčlenením tohto zákona na dva samostatné zákony, u tepelnej energetiky nedošlo k vylúčeniu podnikania z pôsobnosti živnostenského zákona.

K čl. III

S ohľadom na legislatívnu náročnosť a postupnosť krokov navrhuje sa účinnosť od 1. marca 2007.

Bratislava 31. októbra 2006

Robert F i c o

predseda vlády Slovenskej republiky

Ľubomír J a h n á t e k

minister hospodárstva Slovenskej republiky

Robert F i c o v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ľubomír J a h n á t e k v. r.

minister hospodárstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o tepelnej energetike a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov

11

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Zo zhodnotenia doterajšej aplikácie unifikovaného zákona o podnikaní v energetike upravenej v zákone č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) (ďalej len „zákon o energetike“), ktorý upravoval aj problematiku podnikania v tepelnej energetike, vyplynula potreba podrobnejšie a samostatne upraviť niektoré podmienky podnikania v tepelnej energetike, najmä práva a povinnosti účastníkov trhu s teplom, podmienky hospodárnosti prevádzky tepelných zariadení, obmedzujúce opatrenia súvisiace so stavom núdze v tepelnej energetike, ale aj práva a povinnosti osôb, ktorých právom chránené záujmy môžu byť výkonom práv a povinností účastníkov trhu s teplom dotknuté. Je tiež potrebné vytvoriť právny rámec na postupný prechod kompetencií v oblasti vecnej regulácie podnikania v tepelnej energetike i v oblasti cenovej regulácie ceny vyrobeného tepla, teplej úžitkovej vody a tepla dodávaného v teplej úžitkovej vode z Ministerstva hospodárstva SR a Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, teda z orgánov štátnej správy na orgány samosprávy, na obce a vyššie územné celky.

Vzhľadom na rozsah a zložitosť navrhovaných zmien v právnej úprave podnikania v tepelnej energetike sa navrhujú tieto zmeny riešiť v novom samostatnom zákone o tepelnej energetike, čím sa právna úprava podnikania v tepelnej energetike vyčleňuje z doterajšej unifikovanej právnej úpravy podnikania v energetike, ale na druhej strane sa podmienky podnikania v tepelnej energetike upravujú podrobnejšie, prehľadnejšie a z hľadiska zohľadnenia špecifických podmienok podnikania v tepelnej energetike aj viac jednoznačne a prehľadnejšie.

Prechod kompetencií v tepelnej energetike zo štátnych orgánov na orgány samosprávy sa navrhuje od 1. januára 2008 s tým, že odborné a metodické usmerňovanie výkonu týchto kompetencií orgánmi samosprávy bude naďalej v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva SR a Úradu pre reguláciu v sieťových odvetviach.

Prijatím navrhovaného zákona sa vytvárajú podmienky pre rozvoj trhu s teplom, a to najmä v dôsledku jednoznačne ustanovených práv a povinností jednotlivých účastníkov trhu s teplom.

V dôsledku navrhovaného sprísnenia podmienok vecnej regulácie podnikania v tepelnej energetike z hľadiska zvýšenia požiadaviek na dodržanie požiadaviek na trvale udržateľný rozvoj životného prostredia sa predpokladá, že navrhovaný zákon bude mať pozitívny ekologický a environmentálny dopad.

Navrhovaný zákon nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočet obcí a vyšších územných celkov, ani na ostatné verejné financie vrátane financií sociálnych a zdravotných poisťovní.

V dôsledku prijatia navrhovaného zákona sa nezvýši počet zamestnancov v štátnej správe, ani vo verejnej správe.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s jej právnym poriadkom a medzinárodnými záväzkami.

Navrhovaným zákonom nie sú transponované do práva Slovenskej republiky právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Doložka zlučiteľnostinávrhu zákonas právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: Vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: Zákon o tepelnej energetike a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej

únii:

a) návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva, uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení, Národného programu pre prijatie acquis communautaire, odporúčané v partnerstve pre vstup, odporúčané v prílohe Prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu únie, screeningu, medzi prioritné úlohy vlády Slovenskej republiky, patrí medzi úlohy vlády Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2004 mesiac marec,

b) nevyplývajú zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky ku kapitole č. 14.

4.Problematika návrhu právneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev: v primárnom práve v Zmluve o založení ES v znení Zmluvy z Nice (čl. 86, čl. 43),

b) nie je upravená v práve Európskej únie.

5.Stupeň zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

úplný

6.Gestor: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

Spolupracujúce rezorty: neboli

7.Účasť expertov pri príprave návrhu zákona: nebola

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvovna zamestnanosť

Predkladaný návrh zákona nebude mať dopad na verejné financie ani na štátny rozpočet, rozpočet štátnych fondov, rozpočty obcí a VÚC, na rozpočty Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní. Tiež nebude mať dopad na rozpočty Fondu národného majetku Slovenskej republiky a Slovenského pozemkového fondu.

Aj keď niektoré ustanovenia zákona určujú povinnosť pre obyvateľstvo niečo zriadiť (napr. inštalovať pomerové merače tepla) nebude mať táto povinnosť dopad na jeho životnú úroveň, naopak nastane zlepšenie kvality jeho života. Okrem toho väčšina nákladov spojených s predkladanou právnou úpravou bola už realizovaná podľa doterajšej právnej úpravy.

Návrh zákona bude mať pozitívny dopad na životné prostredie okrem iného aj tým, že uprednostňuje výrobu tepla z obnoviteľných zdrojov energie a lebo zo zdrojov na kombinovanú výrobu tepla a elektriny.

Návrh zákona nebude mať dopad na zamestnanosť.

Osobitná časťK § 1Vymedzuje sa v súlade s osnovou zákona a predmet úpravy zákona.

K § 2

V § 2 sa vymedzujú základné pojmy používané v tomto zákone.

K § 3 a 4

Vymedzujú požiadavky na osobu, odbornú spôsobilosť a zodpovednosť zodpovedného zástupcu, ktorým môže byť fyzická osoba, ktorá musí byť odborne spôsobilá, bezúhonná a ktorá nemôže byť členom dozorného alebo kontrolného orgánu ak túto funkciu vykonáva pre právnickú osobu. Ustanovením zodpovedného zástupcu však nie sú dotknuté práva a povinnosti fyzických osôb konajúcich v mene právnickej osoby.

K § 5 až 9

Upravujú sa podmienky na podnikanie v tepelnej energetike pre fyzické osoby a právnické osoby. Navrhuje sa, aby možnosť podnikať v tepelnej energetike bola daná len pre držiteľov povolenia, pričom podmienky na vydanie povolenia sa upravujú v zákone.

Ustanovuje sa tiež, že Úrad pre reguláciu v sieťových odvetviach je povinný vydať povolenie na podnikanie v tepelnej energetike ak žiadateľ o toto povolenie splní zákonom jednoznačne a transparentne ustanovené podmienky pre vydanie tohto povolenia. Upravujú sa tiež podmienky pre zjednodušený postup pre rozhodovanie úradu o zmene, zániku alebo zrušení povolenia a spôsob riešenia pri prevzatí zásobovacej povinnosti za držiteľa povolenia, ktorému povolenie zaniklo alebo bolo zrušené, v prípade ohrozenia alebo obmedzenia dodávok tepla na vymedzenom území, na ktorom mal povinnosť dodávateľ teplo doterajší držiteľ povolenia.

K § 10Upravujú sa všeobecné práva a povinnosti držiteľov povolení s tým, že ich osobitné práva a povinnosti pre jednotlivé činnosti v tepelnej energetike sú podrobne vymedzené v ustanoveniach upravujúcich práva a povinnosti účastníkov trhu s teplom v tretej a štvrtej časti zákona.

K § 11Navrhuje sa, aby fyzické osoby a právnické osoby, ktoré nie sú podnikateľmi a vyrábajú teplo alebo vykonávajú rozvod tepla, mohli toto vykonávať aj bez povolenia len na základe oznámenia tejto skutočnosti Úradu pre reguláciu v sieťových odvetviach.

K § 12 a 13Výstavbu sústavy tepelných zariadení, ktorá slúži na výrobu tepla, výrobu a rozvod tepla alebo na rozvod tepla s celkovým inštalovaným výkonom 5 MWt a viac, je možné uskutočniť len na základe osvedčenia, ktoré vydá ministerstvo. Týmto osvedčením ministerstvo potvrdzuje súlad navrhovanej výstavby s Energetickou politikou Slovenskej republiky. Energetická politika Slovenskej republiky je vládou Slovenskej republiky schválená strednodobá alebo dlhodobá koncepcia rozvoja energetiky Slovenska. Ustanovuje sa postup pri vydaní tohto osvedčenia a obsah rozhodnutia o osvedčení. Vydaním tohto osvedčenia nie sú dotknuté osobitné predpisy o stavebnom konaní, navrhuje sa ale, aby ministerstvo bolo neopomenuteľným účastníkom územného konania a dotknutým štátnym orgánom v stavebnom konaní, v ktorom sa rozhoduje o povolení výstavby sústavy tepelných zariadení. V prípade výstavby sústavy tepelných zariadení s celkovým inštalovaným výkonom do 5 MWt rozhoduje o vydaní takéhoto osvedčenia len obec, na území ktorej sa má výstavba takéhoto zariadenia uskutočniť.

K § 14

Vymedzujú sa účastníci trhu s teplom; sú nimi výrobca tepla, dodávateľ tepla, odberateľ tepla a konečný spotrebiteľ tepla. Sú to osoby, ktoré reálne na trhu s teplom vystupujú.

K § 15Ustanovujú sa osobitné práva a povinnosti pre účastníkov trhu s teplom, teda aj pri výrobe, rozvode a spotrebe tepla a osobitne aj pre držiteľa povolenia na výrobu tepla a elektriny kombinovanou výrobou tepla a elektriny, pričom podrobné pravidlá pre výrobu tepla a elektriny kombinovanou výrobou ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

K § 16Navrhuje sa, aby sa dodávateľ tepla, ktorý teplo rozpočítava konečnému spotrebiteľovi a pre odberateľa tepla, ktorý teplo rozpočítava konečnému spotrebiteľovi, pri dodávke tepla postupoval tak, aby zabezpečil kvalitnú dodávku tepla pre odberateľa aj pre konečného spotrebiteľa. Za tým účelom je povinný odberateľ tepla, ktorý rozpočítava teplo konečnému spotrebiteľovi ustanoviť odborne spôsobilého zodpovedného zástupcu. Aj odberateľ tepla, ktorý rozpočítava dodávky tepla konečnému spotrebiteľovi tepla, túto povinnosť zabezpečuje ustanovením zodpovedného zástupcu podľa § 3 a 4.

K § 17

Ustanovujú sa podmienky dodávky tepla v teplej úžitkovej vode a povinnosti pre odberateľa tepla, ktorý rozpočítava teplo konečným spotrebiteľom tepla a povinnosti pre konečných spotrebiteľov. Za účelom kontroly dodržiavania povinnosti sa konečnému spotrebiteľovi ukladá povinnosť umožniť odberateľovi tepla, ktorý rozpočítava teplo dodané v teplej úžitkovej vode prístup k určenému meradlu teplej úžitkovej vody v čase od 8.00 hod. do 20.00 hod. na nevyhnutne nutnú dobu bez predchádzajúceho oznámenia za podmienky, že sa na mieste umiestnenia meradla konečný spotrebiteľ nachádza.

K § 18

Ustanovujú sa povinnosti pre dodávateľa tepla, odberateľa tepla a pre konečného spotrebiteľa tepla vo vzťahu k meraniu tepla, pričom osobitne sa upravujú aj povinnosti pre dodávateľa tepla zo zdroja kombinovanej výroby tepla a elektriny. Ak dôjde k porušeniu povinností u konečného spotrebiteľa tepla, rozpočítavanie spotreby sa uskutoční podľa pravidiel, ktoré upraví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

K § 19

Navrhuje sa, aby sa dodávka tepla uskutočňovala na základe zmluvného vzťahu medzi dodávateľom tepla a odberateľom tepla. Vymedzuje sa obsah zmluvy na tieto účely a vymedzujú sa tiež práva a povinnosti dodávateľa tepla. V zásade dodávateľ tepla má povinnosť dodávať teplo každému, kto o dodávku písomne požiada, má vybudovanú tepelnú prípojku, ktorá spĺňa technické podmienky pripojenia určené dodávateľom tepla a podpísal zmluvu o dodávke a odbere tepla. Upravuje sa aj postup pre prípad, ak nastanú spory o uzavretí zmluvy alebo o zmene zmluvy ako aj podmienky a dôvody pre vypovedanie zmluvy zo strany dodávateľa aj odberateľa.

K § 20

Vymedzujú sa podmienky na ukončenie odberu tepla.

K § 21

Ustanovuje sa, kedy je držiteľ povolenia povinný na zabezpečenie zmluvne dohodnutých dodávok tepla odoberať teplo od držiteľa povolenia na výrobu tepla, ktorý teplo vyrába z obnoviteľných zdrojov energie alebo zo zariadení na kombinovanú výrobu tepla a elektriny.

K § 22

Vymedzuje sa, čo sa rozumie pod pojmom neoprávnený odber tepla a súčasne sa umožňuje, aby dodávateľ ukončil pri neoprávnenom odbere tepla dodávku tepla odberateľovi, ak ani po písomnej výzve neukončil neoprávnený odber tepla. Na náhradu škody spôsobenú dodávateľovi neoprávneným odberom tepla sa budú vzťahovať všeobecné predpisy o náhrade škody (Občiansky zákonník).

K § 23

Navrhuje sa pre dodávateľa možnosť zmeniť teplonosné médium alebo spôsob dodávky tepla, ak takúto zmenu oznámi odberateľovi tepla najmenej jeden rok pred jeho uskutočnením. V takom prípade dodávateľ tepla je povinný na svoje náklady upraviť odberné zariadenie tepla, pričom sa dáva možnosť aj inej dohody s odberateľom tepla.

K § 24

Vymedzuje sa pojem preložka verejného rozvodu tepla a vymedzujú sa aj podmienky preložky a zároveň sa ustanovuje, že kto zriaďuje, opravuje a udržiava tepelnú prípojku a kto uhrádza náklady s tým súvisiace.

K § 25Vymedzuje sa pojem hospodárnosť sústavy tepelných zariadení, ktorá úzko súvisí s problematikou výroby, rozvodu a dodávky tepla, súčasne sa ustanovujú povinnosti pre dodávateľa tepla a pre odberateľa tepla.

K § 26 až 28Upravujú podmienky na obmedzenie a prerušenie dodávky tepla. Súčasne sa vymedzujú povinnosti dodávateľa vo vzťahu k odberateľovi a rieši sa aj náhrada škody. Osobitne sa upravuje stav núdze v tepelnej energetike, pôsobnosť na vyhlasovanie a koordináciu opatrení a povinností v čase jeho vyhlásenia.

K § 29

Vymedzuje pôsobnosť ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy v oblasti tepelnej energetiky.

K § 30

Vymedzuje pôsobnosť úradu pre reguláciu v sieťových odvetviach v oblasti tepelnej energetiky.K § 31

Vymedzuje sa pôsobnosť obce v oblasti tepelnej energetiky. V tepelnej energetike obec bude vypracúvať v rámci spracovania koncepcie rozvoja obce aj koncepciu rozvoja tepelnej energetiky a bude rozhodovať o vydaní osvedčenia na výstavbu sústavy tepelných zariadení s celkovým inštalovaným výkonom do 5 MWt, ak uskutočnenie takejto výstavby bude v súlade s koncepciou rozvoja obce v tepelnej energetike. Takisto bude rozhodovať o vydaní potvrdenia o súlade požadovaného predmetu podnikania s koncepciou rozvoja obce v tepelnej energetike. Prenesením týchto oprávnení na obce sa vecná regulácia v oblasti tepelnej energetiky dostáva pod účinnejšiu kontrolu konečných spotrebiteľov občanov, ale aj ostatných odberateľov. Okrem toho obec podľa návrhu bude vydávať príkazy na vecné plnenie a na osobné úkony, v súvislosti s vyhlásením stavu núdze v tepelnej energetike. Navrhuje sa, aby náhrady a škody, ktoré vzniknú v dôsledku plnenia príkazu obec uspokojovala, pričom obec si vzniklé výdavky s tým spojené uplatní u osoby, ktorá stav núdze v tepelnej energetike spôsobila, a ak taká osoba nie je tak na Ministerstve financií Slovenskej republiky.

K § 32

Vymedzuje pôsobnosť vyššieho územného celku pri regulácii ceny tepla. Podľa návrhu sa vyšší územný celok stane cenovým orgánom (viď aj novelu zákona o cenách navrhnutú v čl. II). Podľa návrhu cenu tepla na území svojej pôsobnosti bude určovať vyšší územný celok na základe cenového predpisu, ktorý vydá Úrad pre reguláciu v sieťových odvetviach a na základe podkladov od dodávateľa spôsobom a v rozsahu podľa cenového predpisu vydaného úradom. Vyšší územný celok bude zároveň kontrolovať aj dodržiavanie ním určenej ceny tepla a v prípade nedodržania určenej ceny tepla bude navrhovať Úradu pre reguláciu sieťových odvetví príslušné sankčné opatrenia voči výrobcovi alebo dodávateľovi tepla, ktorý porušil cenové predpisy.

K § 33 a 34Vymedzuje sa pôsobnosť Štátnej energetickej inšpekcie. Štátna energetická inšpekcia je orgánom štátu, ktorý vykonáva dozor podľa tohto zákona. V teórii práva platí zásada, že každý zákon by mal obsahovať tzv. „hypotézu, dispozíciu a sankciu“. Bez kontrolných mechanizmov vykonávaných konkrétnymi osobami v tomto prípade Štátnou energetickou inšpekciou by nemohlo dôjsť k ukladaniu sankcií, ak dôjde k porušeniu tohto zákona.

Štátna energetická inšpekcia si môžu k výkonu dozoru prizvať fyzické osoby. Má sa na mysli, že tieto fyzické osoby budú spravidla súdnymi znalcami podľa osobitného právneho predpisu alebo tzv. notifikovanými osobami takisto podľa osobitného zákona (zákon č. 264/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Kontrolovaná osoba, či už sa jedná o fyzickú osobu alebo právnickú osobu, je povinná umožniť povereným zamestnancom Štátnej energetickej inšpekcie a prizvaným osobám vykonanie dozoru aj v priestoroch, o ktorých sa dozorné orgány domnievajú, že sa v nich vykonáva činnosť pri výrobe a dodávke tepla bez povolenia.

Kontrolovaná osoba má právo zoznámiť sa s obsahom protokolu, dostať rovnopis protokolu o výsledku kontroly a vyjadriť sa k jeho obsahu v určenej lehote. Postup pri výkone dozoru sa rieši odkazom na zákon o kontrole v štátnej správe.

K § 35

Vymedzujú sa práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb, ktorých právom chránené záujmy môžu byť dotknuté výkonom práv a povinností účastníkov trhu s teplom.

K § 36

Ustanovujú sa podmienky, za akých možno nariadiť vecné plnenie, pričom sa ustanovuje aj povinnosť uhradiť náhradu tomu, kto vecné plnenie poskytol, ak mu toto plnenie nemôže byť riadne alebo včas vrátené. Toto právo poskytovateľa uspokojí orgán, ktorý vecné plnenie nariadil, prípadne ten, kto škodu na poskytnutom vecnom prostriedku spôsobil.

K § 37

Za neplnenie povinností alebo za porušenie niektorých ustanovení tohto zákona Štátna energetická inšpekcia uloží fyzickej osobe alebo právnickej osobe pokutu. Na konanie o pokutách sa vzťahuje zákon o správnom konaní, pričom výška pokuty sa stanoví na základe posúdenia spoločenskej nebezpečnosti porušenia ustanovenia zákona, ako aj skutočnosti, či ide o opakované porušenie alebo nie a aký má celospoločenský dopad takéto porušenie.

K § 38Na zabezpečenie ochrany sústavy tepelných zariadení sa zriaďujú ochranné pásma a vymedzujú rovnakým spôsobom a v rovnakom rozsahu ako boli ustanovené v zákone č. 70/1998 Z. z. Podrobnosti o ochrannom pásme ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

K § 39

Na rozhodovanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, pričom zákon v niektorých ustanoveniach ustanovuje odchýlky (najmä z hľadiska lehôt).

K § 40

Prechodné ustanovenia zákona riešia platnosť licencií a predchádzajúcich súhlasov na výstavbu tepelnoenergetických zariadení (v tomto zákone vymedzené ako osvedčenia o súlade výstavby energetického zariadenia s energetickou politikou štátu alebo obce), ktoré boli vydané podľa doterajších predpisov tak, aby zostali v platnosti 2 roky od nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Prechodné ustanovenia riešia aj platnosť doteraz vydaných osvedčení o odbornej spôsobilosti ako aj postupné zavádzanie určených meradiel na odbernom mieste na teplo dodávané v teplej úžitkovej vode ako aj pre teplo dodávané odberateľovi alebo konečnému spotrebiteľovi, ktorému sa dodané teplo rozpočítava. Ustanovuje sa, aby z dôvodu zabezpečenia kontinuity v určovaní cien tepla, ceny tepla určené Úradom pre reguláciu v sieťových odvetviach zostali v platnosti až do účinnosti rozhodnutí o schválení alebo určení ceny tepla vydaného podľa tohto zákona obcou alebo vyšším územným celkom.

K § 41 V nadväznosti na zrušenie zákona č. 70/1998 Z. z. sa zrušuje aj vyhláška Ministerstva hospodárstva č. 15/1999 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe merania dodávok tepla, spôsob výpočtu škody vzniknutej dodávateľovi tepla neoprávneným odberom tepla a technické požiadavky na zabezpečenie hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení, dodávok tepla na vykurovanie a na prípravu teplej úžitkovej vody.

K Čl. II Navrhuje sa novelizovať zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov tak, aby tvorba cien v tepelnej energetike mohla v roku 2008 prejsť na vyššie územné celky.

K Čl. III

Účinnosť zákona sa navrhuje v nadväznosti na reálnosť legislatívneho procesu. Ustanovenie čl. I § 32 písm. d) a e) a čl. II, ktorým sa upravuje prechod kompetencií v určovaní regulovaných cien tepelnej energie na vyššie územné celky nadobudnú účinnosť 1. januára 2008 tak, aby vyššie územné celky mali vytvorený dostatočný časový priestor na prevzatie týchto kompetencií.

Bratislava 18. augusta 2004

Mikuláš D z u r i n d a

predseda vlády Slovenskej republiky

Pavol R u s k o

podpredseda vlády

a minister hospodárstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu