Zákon o energetike a o zmene niektorých zákonov 656/2004 účinný od 01.09.2009 do 31.12.2009

Vládny návrh zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov

13

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol vypracovaný na základe uznesenia vlády č. 383/2007 k návrhu Stratégie vyššieho využitia obnoviteľných zdrojov energie v SR.

Cieľom predmetného návrhu je implementácia smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/8/ES o podpore kogenerácie založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou, ktorou sa súčasne mení a dopĺňa smernica 92/42/EHS. Návrh zákona implementuje aj smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2001/77/ES o podpore elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov na vnútornom trhu s elektrickou energiou, ktorá už bola transponovaná v existujúcich právnych predpisoch.

Implementácia smerníc vyžaduje, aby legislatívny rámec energetiky obsahoval nové pojmy, vzťahujúce sa na kombinovanú výrobou elektriny a tepla (KVET) a podporu obnoviteľných zdrojov energie (OZE) , uplatňovanie práv výrobcov elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou a z OZE, potvrdenia o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou a OZE, práva a povinnosti prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav ostatných účastníkov trhu s elektrinou.

Návrh zákona legislatívne upraví aj pôsobnosť štátnej správy, osobitne Ministerstva hospodárstva SR, Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a iných dotknutých štátnych orgánov.

Návrh zákona má za úlohu optimalizovať fungovanie trhu s elektrinou v oblasti KVET a OZE a podporiť decentralizovanú výrobu elektriny. Návrh zákona vytvára podmienky k ochrane životného prostredia a k rozvoju vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie.

Cieľom zákona je lepšie využitie primárnych energetických zdrojov pri zásobovaní energiou prostredníctvom vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny alebo mechanickej energie a tepla s následným znížením emisií skleníkových plynov, najmä oxidu uhličitého. Návrh zákona má pozitívny vplyv aj na životné prostredie, a to najmä tým, že sa ušetria primárne energetické zdroje (predovšetkým fosílne palivá), čím dôjde k menšiemu úniku emisií do ovzdušia.

Návrh tohto zákona má nesporne priaznivý dopad na podnikateľské prostredie, prostredníctvom podpory výstavby a rekonštrukcie zariadení na kombinovanú výrobu a podporí rozvoj inovácií v tejto oblasti využívaním inovatívnych technológií pri zásobovaní energiou, napr. ORC-cyklov, palivových článkov a Stirlingových motorov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

Prvá časť: Odhad dopadov na verejné financie

Schválenie predkladaného návrhu zákona nemá dopad na štátny rozpočet, nemá ani nepriaznivý dopad na rozpočty obcí, alebo rozpočty vyšších územných celkov.

Druhá časť: Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Schválenie predloženého návrhu zákona nebude znamenať zvýšenie finančného dopadu na odberateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

Tretia časť: Odhad dopadov na životné prostredie

Predkladaný návrh zákona bude mať pozitívny dopad na životné prostredie.

Štvrtá časť: Odhad dopadov na zamestnanosť

Predkladaný návrh zákona bude mať priaznivý dopad na tvorbu pracovných miest.

Piata časť: Vplyv na podnikateľské prostredie

Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Prekladateľ právneho predpisu: Vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

-v primárnom práve: v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva (čl. 100),

-v sekundárnom práve: v Smernici Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/8/ES o podpore kogenerácie založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 92/42/EHS (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ 12/zv.003) a Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2001/77/ES o podpore elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov na vnútornom trhu s elektrickou energiou (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ 12/zv.002).

b)nie je upravená v práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, najmä Aktu o podmienkach pristúpenia nevyplývajú pre SR žiadne záväzky,

b)podľa Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, najmä Aktu o podmienkach pristúpenia, nepožiadala SR o žiadne prechodné obdobia,

c)lehota na prebratie smernice podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov: smernica 2004/8/ES najneskôr 21. februára 2006,

d)proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 a 228 Zmluvy o založení ES v platnom znení,

e)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebrané spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia:

- Zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 555/2005 Z. z., zákona č. 238/2006 Z. z., zákona č. 107/2007 Z. z., zákona č. 112/2008 Z.z a zákona č. 283/2008 Z. z..

- Zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení zákona č. 99/2007 Z.z.,

- Zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 397/2002 Z. z., zákona č. 442/2002 Z. z., zákona č. 656/2004 Z. z., zákona č. 658/2004 Z. z., zákona č. 107/2007 Z.z., zákona č. 112/2008 Z.z a zákona č. 283/2008 Z. z..

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu alebo návrhu legislatívneho zámeru

s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:

- úplný

6. Gestor a spolupracujúce rezorty: Ministerstvo hospodárstva SR

Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Návrh vymedzuje predmet úpravy zákona. Navrhované znenie zákona upravuje podmienky a spôsob podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou elektriny a tepla a výroby biometánu. Návrhom zákona sa navrhuje tiež upraviť práva a povinnosti výrobcov elektriny z OZE a kombinovanou výrobou, výrobcov biometánu, ako aj ďalších účastníkov trhu s elektrinou.

K § 2

Ustanovenie vymedzuje všeobecné základné pojmy, jednotlivé druhy OZE a KVET, vrátane definície pojmov, ktoré sú upravené v smernici č. 2001/77/ES o podpore elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov na vnútornom trhu s elektrickou energiou. V súlade so smernicou č. 2004/8/ES o podpore kogenerácie založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou sa preberajú definície, ktoré sú kompatibilné s definíciami uvedenými v smernici. Biometán je definovaný v návrhu zákona ako upravený bioplyn, ktorý má technické parametre porovnateľné s technickými parametrami zemného plynu. Osobitne dôležitými pojmami sú kombinovaná výroba elektriny a tepla, vysoko účinná kombinovaná výroba, technológie kombinovanej výroby, výrobca elektriny a zariadenia výrobcu elektriny.

K § 3

Navrhuje sa ustanoviť spôsob podpory a podmienky podpory výroby elektriny z OZE a vysoko účinnou kombinovanou výrobou s dôrazom na zdroje s menším výkonom, ktorý je v súlade s princípom podpory decentralizovaných zdrojov. Výroba elektriny z OZE a vysoko účinnou kombinovanou výrobou je podporovaná za podmienok stanovených týmto zákonom. Podmienky určujú hranice výkonov, časovú lehotu a kritériá pre poskytnutie podpory. Výrobca elektriny z OZE a KVET bude mať nárok na prednostné pripojenie zariadenia na výrobu elektriny do regionálnej distribučnej sústavy, prednostný prístup do sústavy, prednostný prenos, distribúciu a dodávku elektriny bez ohľadu na výkon zariadenia.

Navrhuje sa, aby výrobca elektriny z OZE alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou mal právo na odber za cenu elektriny na straty a na doplatok, ktorý predstavuje rozdiel medzi cenou elektriny a cenou elektriny na straty za predpokladu, že pôjde o zariadenie výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 30 MW alebo o zariadenie s celkovým inštalovaným výkonom do 50 MW, pokiaľ je elektrina vyrábaná vysoko účinnou kombinovanou výrobou a energetický podiel obnoviteľných zdrojov energie v palive je vyšší ako 20 percent. Doplatok pre zariadenie výrobcu elektriny s inštalovaným výkonom nad 10 MW (v zariadení využívajúcom ako zdroj veternú energiu nad 15 MW) sa nevzťahuje na všetku vyrobenú elektrinu, len na zákonom určenú časť.

Podpora prevziať zodpovednosť za odchýlku prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy sa limituje pre zariadenie s celkovým inštalovaným výkonom do 4 MW. Pre zariadenia výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 1 MW sa právo na odber elektriny a prevzatie zodpovednosti za odchýlku navrhuje uplatniť po celú dobu životnosti zariadenia výrobcu elektriny. Právo na odber a doplatok sa navrhuje uplatňovať na zariadenia výrobcu elektriny po dobu 15 rokov od roku uvedenia zariadenia do prevádzky alebo od roku rekonštrukcie alebo modernizácie technologickej časti.

Pri zariadení výrobcu elektriny z bioplynu sa právo na doplatok navrhuje uplatniť, ak hmotnostný podiel biomasy použitej pri výrobe bioplynu dopestovanej na ornej pôde pre tento účel, neprekročí v ročnom vyhodnotení 40 percent z celkovej hmotnosti biomasy, použitej pri výrobe bioplynu. Cieľom je motivácia využívania inej ako ornej pôdy na pestovanie biomasy použitej pri výrobe bioplynu, resp. využívanie procesov kofermentácie.

Hmotnostný podiel biomasy použitej pri výrobe bioplynu dopestovanej na ornej pôde bol stanovený na základe požiadavok Ministerstva pôdohospodárstva SR.

Navrhuje sa podporovať výrobu elektriny spaľovaním biomasy doplatkom len vtedy, ak je vyrábaná v kombinovanej výrobe a ak biomasa spĺňa parametre kvality, čím je zabezpečené efektívne využívanie biomasy.

Zákonom navrhované riešenie podpory je v súlade s tým, že výroba elektriny z OZE a vysoko účinnou KVET má prispieť k šetreniu primárnej energie, obmedzovať straty v sieti, pričom účinné využívanie takto vyrobenej elektriny môže okrem toho pozitívne prispievať aj k bezpečnosti dodávky energie a k zvýšeniu konkurencieschopnosti v oblasti výroby a dodávky elektriny v rámci vnútorného trhu s energiou na celom území Európskej únie.

K § 4

Navrhuje sa upraviť práva a povinnosti výrobcu elektriny. Základnou podmienkou pre uplatnenie práva na odber a na doplatok je podľa návrhu zákona potvrdenie o pôvode vyrobenej elektriny, ktoré vydá Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Výrobca elektriny podľa znenia návrhu zákona je povinný: oznámiť úradu a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory s právom na odber elektriny a doplatok, vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k termínu 15. august na nasledujúci kalendárny rok. Pri zariadeniach uvádzaných do prevádzky po termíne 15. august je výrobca elektriny povinný informovať prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy o využití práva v lehote najneskôr 30 dní pred uvedením zariadenia do prevádzky.

Navrhuje sa, aby výrobca elektriny, ktorý vyrába elektrinu kombinovanou výrobou, bol povinný vykonávať mesačnú bilanciu výroby a dodávky elektriny, výroby a dodávky mechanickej energie, resp. výroby a dodávky tepla a predkladal sumárne ročné údaje, získané z mesačných bilancií úradu a ministerstvu každoročne v termíne do 25. januára za uplynulý kalendárny rok. Náležitosti mesačnej bilancie výroby a dodávky a spôsob predkladania sumárnych ročných údajov získaných z mesačných bilancií Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (URSO) a Ministerstvu hospodárstva SR ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá URSO.

Navrhuje sa, aby výrobca elektriny s právom podpory mal povinnosť predložiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie vydané na nasledujúci kalendárny rok, alebo potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou vydané za predchádzajúci kalendárny rok.

Výrobca elektriny s právom podpory, ktorý si uplatní právo na odber elektriny a vyrába elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie spoločne s elektrinou z neobnoviteľných zdrojov energie, je podľa návrhu zákona povinný zabezpečovať alebo samostatné meranie vyrobenej elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo predložiť prevádzkovateľovi sústavy výpočet vyrobeného množstva elektriny z obnoviteľných zdrojov.

Navrhuje sa, aby výrobca elektriny z OZE a vysokoúčinnou KVET mal právo na podporu podľa § 3 ods.1 písm. a) až c) vymedzené taxatívne stanovenými podmienkami.

Pri uplatnení práva na prednostné pripojenie zariadenia na výrobu elektriny do regionálnej distribučnej sústavy, prednostný prístup do sústavy, prednostný prenos, distribúciu a dodávku elektriny bez ohľadu na výkon zariadenia sú to technické podmienky prevádzkovateľa sústavy, vo vzťahu na bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky sústavy. Uplatnenie práva na odber sa navrhuje podmieniť uzavretím zmluvy o dodávke elektriny s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy. Právo na doplatok výrobca elektriny s právom podpory sa uplatňuje na základe účtovného dokladu vystaveného prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac, znížené o technologickú vlastnú spotrebu elektriny.

K § 5

Navrhuje sa, aby prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy mal v poplatkoch za distribúciu zohľadnené náklady vzniknuté vyplácaním doplatku a náklady vzniknuté povinným odberom. Navrhuje sa, aby prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy bol povinný na svojom vymedzenom území prednostne pripojiť do sústavy výrobcu elektriny z OZE alebo KVET, ak o pripojenie požiada a pokiaľ spĺňa technické podmienky a obchodné podmienky prevádzkovateľa sústavy.

Prevádzkovatelia regionálnych distribučných sústav sú podľa návrhu povinní odoberať všetku elektrinu vyrobenú z OZE a vysoko účinnou KVET, ponúknutú k výkupu a uzatvoriť s príslušným výrobcom elektriny zmluvu o dodávke elektriny na krytie strát vo svojej distribučnej sústave, ak o jej uzatvorenie výrobca elektriny požiadal. Podrobnosti spolupráce výrobcov elektriny a prevádzkovateľov sústav upravia prevádzkovatelia sústav vo svojich prevádzkových poriadkoch. Prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy je oprávnený využívať odobratú elektrinu iba na krytie strát. Ak okamžitý výkon odobranej elektriny presiahne množstvo potrebné na krytie strát v distribučnej sústave, navrhuje sa, aby prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy mal právo predať túto elektrinu tretej strane za trhovú cenu. Takýto predaj elektriny sa podľa návrhu nepovažuje za podnikanie v energetike a nevyžaduje povolenie na dodávku elektriny.

K § 6

URSO cenu elektriny vyrobenej z OZE a vysoko účinnou KVET stanoví podľa všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým je výnos. Navrhuje sa, aby cenu za elektrinu vyrobenú z OZE a vysoko účinnou KVET stanovil úrad tým spôsobom, že zohľadní druh obnoviteľného zdroja energie, použitú technológiu, termín uvedenia zariadenia na výrobu elektriny do prevádzky a veľkosť inštalovaného výkonu zariadenia.

Cena elektriny, ktorú si uplatňuje výrobca elektriny pre stanovenie doplatku pre účely § 3 ods. 1 písm. c) v rokoch nasledujúcich po roku uvedenia zariadenia na výrobu elektriny do prevádzky sa navrhuje určiť vo výške, ako bola stanovená pre rok, v ktorom výrobca zariadenie na výrobu elektriny uviedol do prevádzky.

Navrhuje sa, aby URSO mohol cenu elektriny zvýšiť koeficientom, ktorý bude zohľadňovať použitú technológiu. Koeficient zvýšenia ceny elektriny a spôsob jeho uplatnenia úradom ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

Pokiaľ bola výrobcovi elektriny v z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou poskytnutá podpora na obstaranie zariadenia z podporných programov, financovaných z prostriedkov štátneho rozpočtu alebo z fondov Európskej únie (fondy EÚ sa považujú za prostriedky štátneho rozpočtu), tak doplatok výrobcovi elektriny sa navrhuje znížiť o percento poskytnutej podpory.

K § 7

Potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie na žiadosť výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie má podľa návrhu zákona vydávať Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Potvrdenie o pôvode vydáva úrad na základe žiadosti za uplynulé alebo za nasledujúce obdobie. Navrhuje sa stanoviť pre URSO lehota pre vydanie potvrdenia do 30 dní po splnení podmienok výrobcu. Ustanovujú sa náležitosti žiadosti pre vydanie potvrdenia a náležitosti, ktoré má potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie obsahovať.

Nakoľko súčasťou výdavkov štátneho rozpočtu sú tiež prostriedky určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, medzi náležitosťami žiadosti sa navrhuje uvádzať zo strany žiadateľa výšku percentuálne vyjadrenej podpory zo štátneho rozpočtu (fondov EÚ) pri výstavbe zariadenia na výrobu elektriny, pre potreby Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.

Záruka pôvodu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, ktorá bola vydaná v členských štátoch Európskej únie na základe mechanizmu zaručujúceho presnosť a spoľahlivosť vydávania záruk pôvodu, platí ako potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie podľa tohto zákona aj v Slovenskej republike. Odmietnutie uznania záruk pôvodu elektriny z vysoko účinnej kombinovanej výroby iného členského štátu musí vychádzať z objektívnych, transparentných a nediskriminačných kritérií.

K § 8

Navrhované ustanovenie rieši obsah a náležitosti potvrdenia o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou. Potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou preukazuje, že elektrina, na ktorú sa potvrdenie vzťahuje, bola vyrobená vysoko účinnou kombinovanou výrobou.

Slovenská republika na základe harmonizovaných referenčných hodnôt účinnosti vyrábanej elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou je oprávnená vydávať potvrdenia o pôvode takto vyrobenej elektriny. Navrhuje sa, aby výrobca elektriny uvádzal v žiadosti o vydanie potvrdenia údaje, na základe ktorých bude možné jednoznačne určiť, či elektrinu vyrábal vo vysoko účinnej kombinovanej výrobe. Ustanovujú sa náležitosti, ktoré je potrebné predložiť pri vydávaní potvrdenia a náležitosti, ktoré má potvrdenie obsahovať.

Nakoľko súčasťou výdavkov štátneho rozpočtu sú tiež prostriedky určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, medzi náležitosťami žiadosti sa navrhuje uvádzať zo strany žiadateľa výšku percentuálne vyjadrenej podpory zo štátneho rozpočtu (fondov EÚ) pri výstavbe zariadenia na kombinovanú výrobu elektriny a tepla, pre potreby úradu.

Výrobca elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ktorému bolo vydané potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou je povinný oznámiť úradu technologickú zmenu zariadenia na kombinovanú výrobu do dvoch mesiacov odo dňa vykonania zmeny.

Pri uznaní záruk o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou vydaných v členských štátoch EÚ sa postupuje obdobne ako pri uznaní záruk pôvodu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie.

K § 9

Navrhuje sa určiť pravidlá zúčtovania a podmienky evidencie výroby elektriny z OZE a vysoko účinnou KVET v závislosti od jednotlivých časových úsekov.

Navrhované ustanovenie zákona upravuje pravidlá zúčtovania a evidencie elektriny, pričom základným časovým úsekom pre odber elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou je podľa návrhu zákona jedna hodina v štvrťhodinovom rozlíšení. Pri zariadeniach, ktoré nie sú vybavené priebehovým meraním, sa v zmluve o dodávke elektriny medzi prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy a výrobcom elektriny dohodne iný časový úsek.

Ako základný časový úsek pre vyhodnocovanie a zúčtovanie obligatórneho odberu elektriny sa navrhuje stanoviť jeden kalendárny mesiac, pokiaľ sa prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy nedohodne s výrobcom elektriny na dlhšom časovom úseku.

Navrhuje sa, aby namerané údaje o skutočnej výrobe elektriny z OZE a vysoko účinnou KVET, o vlastnej spotrebe a o zdrojoch energie využitých na výrobu elektriny odovzdával výrobca elektriny prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je pripojený, spôsobom uvedeným v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy.

Navrhuje sa stanoviť povinnosť URSO zverejniť každoročne do 30. júna vo vestníku a na internetovej stránke vyhodnotenie podielu výroby elektriny z OZE na hrubej domácej spotrebe elektriny za minulý kalendárny rok.

K § 10

Ustanovenie navrhuje upraviť práva a povinnosti výrobcu špecifického druhu OZE, biometánu, ktorý je zušľachteným druhom bioplynu. Výrobcovi biometánu sa navrhuje právo prednostnej distribúcie a mesačné vydávanie potvrdenia o množstve biometánu dodaného do distribučnej siete. Podmienky vydávania potvrdenia určí URSO vo všeobecne záväznom právnom predpise.

Navrhuje sa povinnosť výrobcovi biometánu, aby zabezpečil kvalitu biometánu dodávaného do distribučnej siete, zabezpečil meranie množstva a kvality biometánu, nahlasoval prevádzkovateľovi distribučnej siete uzatvorenie zmluvy o dodávke plynu s odberateľom a každú zmenu odberateľa.

K § 11

Navrhované ustanovenie upravuje práva a povinnosti prevádzkovateľa plynárenskej distribučnej siete vo vzťahu k výrobcovi biometánu, osobitne prednostný prístup pre výrobcu biometánu do distribučnej siete a distribúciu biometánu.

Navrhuje sa, aby prevádzkovateľ distribučnej siete umožnil na základe predloženia potvrdenia o pôvode biometánu prednostný prístup výrobcu biometánu do distribučnej siete a distribúciu biometánu, ak sú splnené technické podmienky a obchodné podmienky prístupu a pripojenia k distribučnej sieti a technické podmienky distribúcie plynu prevádzkovateľa distribučnej siete. Prevádzkovateľ distribučnej siete vydá podľa znenia návrhu výrobcovi biometánu na požiadanie potvrdenie o množstve biometánu distribuovaného distribučnou sieťou. Toto množstvo sa určí na základe skutočne dodaného biometánu do distribučnej siete a koeficientu závisiacom od podielu druhov biomasy použitej na jeho výrobu, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, vydaný Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Prevádzkovateľovi distribučnej siete sa stanovuje povinnosť oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví na základe vydaných potvrdení o množstve biometánu každoročne do 31. marca celkové množstvo distribuovaného biometánu za predchádzajúci kalendárny rok

K § 12

Navrhuje sa upraviť potvrdenie o pôvode biometánu. Potvrdenie o pôvode biometánu vydá úrad výrobcovi biometánu na základe žiadosti, ktoré sú upravené v uvedenom ustanovení zákona. K žiadosti o vydanie potvrdenia o pôvode biometánu sa navrhuje stanoviť, aby výrobca biometánu predložil certifikát vystavený akreditovaným laboratóriom, ktorý potvrdzuje, že zariadenie vyrába biometán zodpovedajúci kvalite zemného plynu.

Ak by žiadosť o vydanie potvrdenia o pôvode biometánu nebola úplná, navrhuje sa, aby úrad konanie prerušil a vyzval žiadateľa na doplnenie žiadosti v ním stanovenej lehote. V prípade, ak žiadosť v stanovenej lehote nebude žiadateľom doplnená, úrad potvrdenie nevydá.

K § 13

Ustanovením sa navrhuje určiť podmienky postupu výrobcu elektriny aj predsedu úradu v prípade, že úrad nevydá potvrdenie pre elektrinu z obnoviteľných zdrojov alebo potvrdenie o pôvode alebo potvrdenie o pôvode biometánu.

K § 14

Ustanovením sa navrhuje stanoviť pôsobnosť Ministerstva hospodárstva SR. Ministerstvo hospodárstva SR na základe požiadania Európskej komisie je povinné predkladať správu o výsledku posúdenia národných potenciálov pre vysoko účinnú KVET a analýzu zvýšenia podielu vysoko účinnej KVET na trhu s energiami,

Aby Ministerstvo hospodárstva SR mohlo žiadať pre účely vypracovania správy pre Európsku komisiu údaje od príslušných orgánov štátnej správy, ktoré vedú evidenciu o výrobcoch elektriny KVET a evidenciu o emisných hodnotách uvoľňovaných do ovzdušia, navrhuje sa týmto ustanovením stanoviť pre tieto orgány štátnej správy povinnosť spolupráce a vymedzenú informačná povinnosť.

K § 15 a § 16

Štátny dozor nad dodržiavaním tohto zákona vykonáva Štátna energetická inšpekcia. Porušenie ustanovení zákona je správnym deliktom, za ktoré je oprávnená ukladať pokuty. V ustanovení sa navrhuje špecifikovať jednotlivé druhy správnych deliktov a výšky pokút. Podľa navrhovaného ustanovenia pokuty možno ukladať do jedného roka odo dňa, keď inšpekcia zistila porušenie zákonom ustanovených povinností fyzickými osobami alebo právnickými osobami, najneskôr však do troch rokov od ich porušenia. Pri určení výšky pokuty inšpekcia prihliada na závažnosť, význam a dobu trvania protiprávneho konania a na rozsah spôsobených následkov.

K § 17

Navrhuje sa ustanoviť, že na vydanie potvrdenia o pôvode elektriny vyrobenej z OZE, potvrdenia o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou a potvrdenia o pôvode biometánu sa nevzťahuje správny poriadok, ale ustanovenia zákona.

Potvrdenie nemá charakter rozhodnutia, ale len charakter dobrozdania, na základe ktorého si žiadateľ môže uplatňovať právo podľa § 3 ods.1 zákona. Námietky proti nevydaniu potvrdenia môže podať iba žiadateľ, ostatné osoby sú z konania vylúčené.

K § 18

V prechodných ustanoveniach sa navrhuje upraviť postup pri stanovení cien elektriny pre zariadenia uvedené do prevádzky pred účinnosťou tohto zákona, lehoty pre prevádzkovateľov sústavy a siete ohľadne doplnenia prevádzkových poriadkov a povinnosť Ministerstva hospodárstva SR vypracovať pre Európsku komisiu prvú správu o výsledku posúdenia pokroku smerom k zvýšeniu podielu vysoko účinnej KVET.

K § 19

Ide o splnomocňovacie ustanovenie pre Ministerstvo hospodárstva SR a Úradu pre reguláciu sieťových odvetví na vydanie všeobecne záväzných právnych predpisov. Uvedené všeobecne záväzné predpisy majú vzťah k obsahu zákonom vymedzenej činnosti vykonávanej ministerstvom a úradom, resp. oprávneniami, ktorými priamo disponujú v rámci vykonávanej pôsobnosti.

K § 20

Ustanovenie deklaruje, že týmto zákonom sa do právneho poriadku Slovenskej republiky transponuje právny akt Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

K § 21

Návrh zákona obsahuje derogačnú klauzulu ohľadne § 9 a § 10 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 317/2007 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou.

K čl. II

K bodu 1

Návrhom sa rozširuje pôsobnosť URSO o vydávanie potvrdení o pôvode elektriny aj pre zariadenia KVET a biometán, pričom evidenciu týchto potvrdení vykonáva URSO.

K bodu 2

Ustanovenie nahrádza doterajšie znenie poznámky pod čiarou k odkazu 1j) tak, že sa odkazuje na navrhovaný zákon.

K bodu 3

Navrhovaným ustanovením sa rozširuje pôsobnosť URSO o uverejňovanie vyhodnotenia podielu výroby elektriny z OZE na za predchádzajúci kalendárny rok a prepočet predpokladanej výšky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie pre nasledujúci kalendárny rok.

K bodu 4

Návrhom sa dopĺňa nová právomoc pre predsedu URSO, ktorou je rozhodovanie o námietkach. Ak úrad potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou resp. potvrdenie o pôvode biometánu nevydá, výrobca elektriny a výrobca biometánu majú právo podať písomné námietky predsedovi úradu na základe § 13 ods. 1 návrhu zákona. Konanie o námietkach je osobitnou formou opravného prostriedku vo veciach vydávania potvrdení, keďže sa na tieto konania nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (správny poriadok).

K bodu 5

Z dôvodu zosúladenia zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 276/2001 Z. z.“) s čl. I návrhu zákona sa vypúšťa § 12 ods. 13 zákona č. 276/2001 Z. z. týkajúci sa tvorby výkupných cien za elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie.

K bodu 6

Pre regulované subjekty sa taktiež dopĺňa do zákona č. 276/2001 Z. z. povinnosť dodržiavať navrhovaný zákon, pričom kontrolu dodržiavania týchto nových povinností a ukladanie sankcií za ich porušenie vykonáva URSO.

K bodu 7

Z dôvodu efektívnejšieho vykonávania kontroly v sieťových odvetviach, ktorú vykonáva URSO, sa navrhuje doplniť, že v prípade kontroly sa postupuje „primerane“ podľa základných pravidiel kontrolnej činnosti ustanovených v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 10/1996 Z. z.“). Vzhľadom na to, že URSO kontroluje najmä regulované subjekty, ktoré sú súkromnými osobami a nie orgánmi štátnej správy, v praxi vznikajú mnohé aplikačné problémy, keďže zákon č. 10/1996 Z. z. sa primárne vzťahuje na vykonávanie kontroly v štátnej správe.

K čl. III

K bodu 1

Navrhuje sa vypustiť z definícií zákona o energetike pojem „kombinovaná výroba“, nakoľko kombinovaná výroba elektriny a tepla je novo definovaná v predkladanom návrhu zákona.

K bodu 2

Do pojmov vzťahujúcich sa na elektroenergetiku sa navrhujú doplniť nové pojmy, ktorými sú regionálna a miestna distribučná sústava a meranie elektriny na svorkách.

K bodom 3 až 5

Do kompetencií ministerstva sa navrhuje doplniť oprávnenie vydávať osvedčenie o odbornej spôsobilosti v energetike a definuje sa spôsob preukázania odbornej spôsobilosti v energetike.

Ministerstvo hospodárstva SR stanovuje podmienky praxe a vzdelania a spôsob vykonania skúšky pred odbornou komisiou zriadenou ministerstvom. Potreba úpravy tejto problematiky je s ohľadom na prax aktuálna, pretože Úrad pre reguláciu sieťových odvetví nemôže bez osvedčenia o odbornej spôsobilosti vydávať povolenia na podnikanie v energetike.

K bodu 6

S poukazom na bod 3 až 5 zo zmocňovacieho ustanovenia na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu vydávaného Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, vzťahujúceho sa na podrobnosti o požiadavkách o preukázaní technických predpokladov na podnikanie v energetike, navrhuje vypustiť pojem odborná spôsobilosť.

K bodu 7

Z dôvodu precizovania dikcie zákona v § 19 ods. 4 sa navrhuje doplniť, aby pre rozvrhovanie aktív a pasív, nákladov a výnosov, ktoré sa nedajú priamo priradiť k činnostiam podľa ods.1 až 3, sa použil pomer výnosov za činnosti podľa odsekov 1 až 3 ku iným činnostiam, ktoré vykonávajú v rámci podnikania.

K bodu 8

Navrhuje sa doplniť povinnosť výrobcu elektriny zabezpečiť meranie vyrobenej elektriny na svorkách zariadenia na výrobu elektriny a poskytovať Úradu pre reguláciu sieťových odvetví do 30. mája každoročne údaje za predchádzajúci rok, v prebiehajúcom roku a na nasledujúci rok o výrobe elektriny vo vlastnom zariadení na výrobu elektriny, vlastnej spotrebe vyrobenej elektriny a dodávke vlastnej vyrobenej elektriny.

K bodu 9

V súvislosti s podporou výroby elektriny z OZE a KVET sa navrhujú doplniť povinnosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy, vzťahujúce sa na prednostné pripojenie takého zariadenia do sústavy, za predpokladu, že sústava je technicky spôsobilá na pripojenie, ako aj úprava prevádzkového poriadku prevádzkovateľov sústavy.

K bodu 10

Navrhuje sa vypustiť zo znenia zákona o energetike úprava ohľadne kombinovanej výroby a obnoviteľných zdrojov energie, nakoľko tieto upravuje predkladaný návrh zákona.

K bodu 11

Navrhuje sa ustanoviť povinnosť výrobcu merať elektrinu na svorkách zariadenia na výrobu elektriny z dôvodu zabezpečenia výšky skutočného množstva vyrobenej elektriny. Údaje sú dôležité aj pri uplatnení tarify za systémové služby a tarify za prevádzkovanie systému.

K bodu 12

Jedná sa o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 13

Navrhuje sa do oprávnenia Štátnej energetickej inšpekcie podľa § 66 ods. 1 písm. e) zákona doplniť oprávnenie uložiť pokutu aj za nesplnenie povinností podľa § 35a, vzťahujúceho sa meranie elektriny na svorkách zariadenia na výrobu elektriny.

K bodu 14

Navrhuje sa vyňať z pôsobnosti zákona o energetike úpravu správneho konania týkajúcu sa preložky elektroenergetického rozvodného zariadenia. Dôvodom je precizovanie textu zákona z pohľadu aplikačnej praxe a nesprávny postup súdov, ktoré odstupujú spory ohľadne preložiek na riešenie ministerstvu. Tieto spory vo veci preložiek elektroenergetického rozvodného zariadenia sa týkajú majetkových otázok, vlastníckych práv, postupov katastra a územného plánovania v rámci miest a obcí: Pôsobnosť ministerstva podľa dikcie § 3 ods. 1 až 8 zákona o energetike sa vzťahuje na výkon štátnej správy v energetike.

K bodu 15

Navrhovaná dikcia prechodných ustanovení zákona sa týka úpravy vzťahov podľa bodu 11 a 14.

K čl. IV

K bodom 1 a 2

Navrhuje sa doplniť zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 99/2007 Z.z. tak, že sa upravujú podmienky skončenia odberu pri dodávke tepla, vyrobeného zo zariadenia z OZE.

Zároveň sa navrhujú stanoviť podmienky prednostnej dodávky tepla z OZE a povinnosť prednostne využiť dodávku tepla z OZE, pokiaľ to umožňujú technické podmienky a inštalovaný výkon zdrojov tepla.

K čl. V

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje upraviť tak, aby predpokladaná úprava podporného systému OZE a KVET nadobudla účinnosť 1. 1. 2010 a ostatné ustanovenia zákona 1. 8. 2009, podľa priebehu legislatívneho procesu.

Bratislava 18. marca 2009

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ľubomír Jahnátek, v. r.

minister hospodárstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mojmíra MAMOJKU a Ľubomíra PETRÁKA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike v znení neskorších predpisov

2

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Všeobecná časť:

Všestranné a komplexné zaistenie energetickej bezpečnosti a v rámci nej aj bezpečnosti elektroenergetickej, a to vo všetkých jej, a to aj veľmi praktických podobách si vyžaduje od subjektov realizujúcich všetky aktivity viažuce sa na túto oblasť, celý rad väčších ale aj relatívne malých aktivít a krokov, ktoré spolu vytvárajú komplex výroby a distribúcie najmä elektrickej energie.

Držiteľ povolenia v elektroenergetike musí pri výkone povolenej činnosti plniť všetky povinnosti vyplývajúce mu zo zákona vo väzbe na čo musí mať aj potrebné oprávnenia, ktorých využitie, samozrejme, že len v rozsahu nevyhnutnom na plnenie svojich povinností podmieňuje naozaj komplexné a profesionálne perfektné napĺňanie predmetu činnosti nositeľa povolenia v danej oblasti.

Návrh zákona upravuje a racionalizuje riešenie problémov, ktoré existujú pri budovaní energetických sietí.

Navrhovaná právna úprava rozširuje rozsah oprávnení, ktorý je upravený v platnom znení zákona o energetike.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Osobitná časť:

Čl. I

K 1. bodu

Navrhuje sa úprava práv držiteľov povolenia na podnikanie v energetike, ktoré sú spoločné pre všetkých držiteľov povolení. Ide o zdôraznenie faktu, že všetky oprávnenia držiteľa povolenia stoja na nutnosti vyvíjať aktivitu tvoriacu obsah jeho činnosti len vo verejnom záujme a v súvislosti so zabezpečením všetkých krokov napĺňajúcich komplexne energetickú bezpečnosť štátu a občanov, čomu zodpovedá aj rozsah oprávnení.

K 2. bodu

Návrh zjednodušuje postup držiteľa licencie pri výstavbe a prevádzkovaní vedení a zariadení elektroenergetickej prenosovej a distribučnej sústavy na cudzích pozemkoch.

K 3. bodu

Mení sa slovosled uvedených pojmov z dôvodu jednoznačnejšieho výkladu.

K 4. bodu

Za účelom operatívnejšieho a jednoduchšieho postupu ide o obdobnú úpravu ako pod 2. bodom, samozrejme, len v rozsahu a spôsobom nevyhnutným na výkon povolenej činnosť.

K 5. bodu

Návrh jasne definuje jednoduchší postup pri povoľovaní stavieb vedení a zariadení elektroenergetickej prenosovej a distribučnej sústavy na cudzích pozemkoch mimo zastavaného územia obce, samozrejme, len v nevyhnutnej miere a za jednorazovú náhradu. Ide o oprávnenie zodpovedajúce zákonnému vecnému bremenu spojenému s vlastníctvom dotknutej nehnuteľnosti. Pri povoľovaní zriaďovania vedenia a zariadenia elektroenergetickej sústavy rozhodne stavebný úrad o rozsahu a možnosti prevádzkovania takejto stavby.

K 6. bodu

Pôvodná intencia v zákone vyšpecifikovaných situácií zostáva nezmenená a definuje sa povinnosť oznámenia pred vstupom na cudziu nehnuteľnosť. Ustanovenie pamätá na situácie, kedy je potrebný zásah na ochranu života, zdravia, stav núdze a iné obdobné kritické stavy, kedy nemusí byť časový priestor na vykonanie oznámenia na vstup do cudzích objektov a zariadení.

K 7. bodu

Pôvodné znenie je vzhľadom k navrhovaným ustanoveniam § 10 ods. 1 nadbytočné.

K 8. bodu

Ustanovenie vymedzuje presnejšie prechod oprávnení a povinností držiteľa oprávnenia v prípade právneho nástupníctva ako aj povinnosť držiteľa oprávnenia poskytnúť vlastníkovi nehnuteľnosti jednorazovú náhradu, ale len za výmeru, ktorú nemôže užívať v dôsledku uplatnenia zákonného vecného bremena zo strany držiteľa oprávnenia. Základom pre určenie náhrady bude znalecký posudok. V konečnom dôsledku pôjde aj v týchto prípadoch o náhradu určenú dohodou, pričom výška náhrady nemôže byť nižšia ako výška náhrady určená znaleckým posudkom.

Čl. II

Vzhľadom k etapám legislatívneho procesu sa navrhuje účinnosť od 1. augusta 2009.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o energetike a o zmene niektorých zákonov

18

Dôvodová správa

Všeobecná časť:

Základný legislatívny rámec v energetike je v súčasnosti daný zákonom č. 70/1998 Z.z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1999 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Okrem neho sú právne vzťahy medzi účastníkmi trhu s elektrinou upravené vykonávacími predpismi vydanými na základe energetického zákona a zákonom č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, rozhodnutiami Úradu pre reguláciu sieťových odvetviach a predpismi, ktoré nemajú povahu všeobecne záväzných právnych predpisov.

Vzhľadom na prekonanosť a nedostatky existujúceho legislatívneho rámca, najmä z dôvodu liberalizácie v tomto odvetví a vstupom SR do EÚ, sa Ministerstvo hospodárstva SR rozhodlo pripraviť nový zákon o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Hlavnými nedostatkami súčasnej legislatívy sú tieto skutočnosti:

-neboli dostatočne riešené požiadavky smerníc EÚ, dotýkajúce sa otvorenia trhu s elektrickou energiou, alebo s plynom tz. slobodnej voľby dodávateľa týchto špecifických tovarov, rešpektujúc ich špecifické vlastnosti (najmä pri elektrickej energii – neskladovateľnosť),

-stanovený model trhu s elektrinou a s plynom nevyhovuje súčasnému stavu ( trh nie je otvorený a nie je zabezpečený transparentný prístup),

-chýbajú podrobnosti týkajúce sa poskytovania podporných služieb a odoberania systémových služieb, ktoré vedú ku komplikáciám pri uzatváraní obchodných vzťahov,

(tieto služby je potrebné poskytnúť, z dôvodu špecifického charakteru tovaru),

-jednotný nákupca elektriny (§ 18 Zákona o energetike) sa v praxi nevyužíva, po liberalizácii trhu nebude,

-model trhu s elektrinou a plynom nepočíta s viacerými účastníkmi a konkurenciou na strane výroby, resp. dodávok, (čo je zásadnou požiadavkou preto, aby sa mohla rozvinúť konkurencia a hospodárska súťaž),

-plošný presun kompetencií z ministerstva na ÚRSO neumožňuje pomocou bežných nástrojov (napr. povoľovanie výstavby nových energetických zdrojov) kontrolovať dodržiavanie energetickej politiky štátu, (ústredný orgán štátnej správy, u ktorého je v kompetencii formulovanie koncepcie energetickej politiky štátu nemôže byť bez kompetencií – bez nástrojov, ktoré toto umožnia),

-chýbajú zmocnenia prevádzkovateľa prenosovej sústavy ako systémového operátora po jeho právnom odčlenení od výroby, (túto potrebu vyvoláva aj prax, nakoľko dnes už energetika nie je organizovaná formou štátneho monopolného podniku, a nie je právna istota o tom, že dôjde aj k zaplateniu za poskytnuté služby),

-absencia legislatívnej úpravy spôsobov podpory obnoviteľných zdrojov energie, ( čo je základná požiadavka, resp. smerovanie energetickej politiky EÚ do budúcnosti),

-absencia legislatívnej úpravy spôsobu podpory kogenerácie, resp. združenej výroby elektriny a tepla (ide o možnosť efektívnejšieho využívania výrobných kapacít s cieľom znižovania nákladov),

Vzhľadom k tomu, že v priebehu prípravy návrhu zákona došlo k prijatiu nových smerníc pre trh s elektrinou a trh s plynom

-Smernica č. 2003/54/ES o spoločných pravidlách vnútorného trhu s elektrinou, ktorá ruší Smernicu 96/92/ES zo dňa 26. 06. 2003,

-Smernica č. 2003/55/ES o spoločných pravidlách vnútorného trhu s plynom, ktorou sa ruší Smernica č. 98/30/ES zo dňa 26. 06. 2003,

je cieľom predloženia návrhu zákona úplná implementácia nových smerníc. Ich implementácia je základnou požiadavkou preto, aby slovenská energetika bola konkurenčne schopná na trhu Európskych spoločenstiev.

Návrh nového zákona o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov:

-novo upravuje podmienky podnikania v súlade s citovanými smernicami, výkon štátnej správy, práva a povinnosti fyzických a právnických osôb pri podnikaní v energetike (ide o tie práva a povinnosti, ktoré sú špecifické, resp.vyplývajúce zo špecifickosti tohto odvetvia).

-zabezpečuje harmonizáciu slovenskej legislatívy v energetike s legislatívou Európskej únie, (zavedením tých inštitútov, ktoré sú potrebné na to, aby fungoval spoločný trh, napr. povinnosť oddeliť distribúciu elektriny alebo plynu od obchodovania s elektrinou alebo s plynom, s cieľom zabrániť vzniku krížových dotácii, alebo podmienok poškodzujúcich hospodársku súťaž).

-zavádza trhové prostredie vrátane vymedzenia príslušných inštitútov s cieľom dosiahnutia spoľahlivej a kvalitnej dodávky energie. (Ide o presnú definíciu administratívnych kapacít, potrebných na zabezpečenie dozoru nad trhom - URSO formou regulácie transparentným a nediskriminovaným voči niektorým subjektom).

-vytvára podmienky k ochrane životného prostredia a k rozvoju energetiky.

Súčasne platný legislatívny rámec v energetike vymedzený zákonom č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1999 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov parciálne reflektuje na Smernice č. 96/92/ES a 98/30/ES, vzťahujúce sa na vnútorný trh s elektrinou a plynom. Uvedené smernice mali veľký podiel na vytvorení vnútorného trhu, ako aj na postupnej liberalizácii trhu s energetickými komoditami a zabezpečovaní likvidity trhu.

Smernice č. 2003/54/ES a 2003/55/ES tvoria komplex modifikovaných spoločných pravidiel pre vnútorný trh s elektrinou a plynom, ktorý reaguje na možnosti zlepšenia fungovania vnútorného trhu a eliminuje nedostatky, na ktoré poukazujú skúsenosti z aplikácie smerníc 96/92/ES a 98/30/ES. Nespornou výhodou tvorby novej energetickej legislatívy je implementácia smerníc, ktoré značnej miere už optimalizujú fungovanie trhu s elektrinou a plynom. Hlavným cieľom smerníc č. 2003/54/ES a 2003/55/ES je úplná liberalizácia energetického trhu, vo forme urýchlenia liberalizácie a dokončenia tvorby vnútorného trhu v odvetviach elektriny a plynu.

Vzhľadom k tomu, že súčasne zavedený model s elektrinou a plynom, ktorý vychádza z doposiaľ platnej právnej úpravy v zákone č. 70/1998 Z .z. o energetike nepočíta s viacerými účastníkmi ani konkurenciou na strane výroby a dodávok, je nutné odstrániť nevyhovujúci stav a vytvoriť nový model trhu s energiou, ktorý bude plne otvorený, akceptujúci nevyhnutné štandardy transparenntnosti, nediskriminácie a princípy hospodárskej súťaže.

V našom legislatívnom rámci je potrebné nanovo upraviť spôsob fungovania trhu, subjekty trhu a vzťahy medzi účastníkmi trhu. Nový model fungovania trhu s elektrinou a plynom súvisí s nadväzujúcou právnou úpravou jednotlivých práv a povinností účastníkov trhu.

Významnú úlohu zohráva zabezpečenie stability navzájom prepojených sústav vo vnútornom trhu a právo pripojenia do sústavy na nediskriminačnom základe. Energetický trh v súčasnosti akcentuje reálne zabezpečenie rovnováhy ponuky a dopytu.

V porovnaní s doterajšou právnou úpravou sa mení i postavenie odberateľa na vnútornom trhu. Vytvára sa inštitút oprávneného odberateľa, ktorému sa v nadväznosti na postup liberalizácie trhu zakotvuje právo na výber dodávateľa energie. Je potrebné zároveň riešiť ochranu tých odberateľov, ktorí v určenom časovom priestore nemajú technicky ani právne možnosť voľby svojho dodávateľa elektriny alebo plynu.

Implementáciou smerníc č. 2003/54/ES a 2003/55/ES sa upravujú nielen vzťahy medzi účastníkmi trhu s energiou, ale je tiež potrebné zaviesť v upravenom legislatívnom rámci aj množstvo nových pojmov, ktoré z uvedených smerníc vychádzajú.

Z preberania smerníc vyplývajú nové kritériá a princípy, ktorými sa upravuje pôsobnosť štátnej správy v oblasti energetiky, osobitne vo vzťahu k Európskej komisii, ako aj novoupravené kompetencie regulačných orgánov voči subjektom, ktoré budú v energetike podnikať.

Taktiež je potrebné právne v súlade s určenými kritériami garantovať spoľahlivosť a bezpečnosť dodávok a v prípade krízy na trhu s elektrinou a plynom realizovať potrebné ochranné opatrenia.

Vzhľadom na tieto skutočnosti je nutné novým spôsobom upraviť podmienky podnikania v energetike, čím sa zabezpečuje v potrebnej miere aj jednotné postavenie subjektov, ktoré podnikajú na vnútornom trhu s energiou.

Navrhovaná právna úprava v súlade s Ústavou SR, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona nemá dopad na životné prostredie a je v súlade s cieľmi štátnej environmentálne politiky.

Návrh zákona bol prerokovaný v Rade hospodárskej a sociálnej dohody, ktorá na svojom zasadnutí dňa 26. marca.2004 s návrhom zákona súhlasila.

Návrh zákona bol prerokovaný v Legislatívnej rade vlády SR dňa 6. júla 2004.

Návrh zákona bol prerokovaný v Porade ekonomických ministrov dňa 16. augusta 2004.

Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev

1.Navrhovateľ zákona: Vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: Návrh zákona o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskejúnii:

a)

- problematika návrhu zákona je prioritou aproximácie práva podľa či. 70 Európskej dohody o pridružení,

- problematika návrhu zákona je prioritou aproximácie práva podľa aktualizovaného znenia NPAA,

- problematika návrhu zákona je prioritou podľa Partnerstva pre vstup,

- problematika návrhu zákona je prioritou aproximácie práva podľa screeningu

- návrh zákona je úlohou zahrnutou do Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2004

- návrh zákona nie je prioritou vyplývajúcou pre SR z Pravidelnej správy Európskej komisie o stave pripravenosti na členstvo v EU z 9. novembra 2002

b)

V negociačnej pozicii ku kapitole l4 - Energetika prevzala SR záväzok akceptácie acquis a pripravenosti na jeho implementáciu v plnom rozsahu k referenčnému dátumu vstupu do EU.

4.V práve Európskej únie je problematika upravená

-Smernicou 2003/54/ES Európskeho parlamentu a Komisie o spoločných pravidlách vnútorného trhu s elektrinou, ktorá ruší Smernicu 96/92/ES,

-Smernicou 2003/55/ES Európskeho parlamentu a Komisie o spoločných pravidlách vnútorného trhu s plynom, ktorá ruší Smernicu 98/30/ES,

-Smernica 2001/77/ES o podpore elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov na vnútornom trhu

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

úplná zlučiteľnosť

6.Gestor: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť:

1.Odhad dopadov na verejné financie:

Nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov.

2.Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Nebude mať dopad.

3.Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Nebude mať dopad.

4.Odhad dopadov na životné prostredie:

Nebude mať dopad.

5.Odhad dopadov na zamestnanosť:

Nebude mať dopad.

Osobitná časť:

K § 1

Vymedzuje sa predmet úpravy zákona, ktorým sa rieši stanovenie podmienok podnikania v energetike, odchýlne upraveného v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Návrh zákona neobsahuje už úpravu podnikania v teplárenstve, nakoľko táto oblasť podnikania sa navrhuje upraviť samostatným zákonom. Do obsahu zákona sa zavádza úprava práv a povinností účastníkov trhu v energetike, ako aj úprava práv a povinností fyzických osôb a právnických osôb, ktorých práva, chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť dotknuté účastníkmi trhu v energetike. Vzhľadom na stanovené aspekty liberalizácie vnútorného trhu s energiou je osobitným spôsobom potrebné riešiť výkon štátnej správy v energetike.

K § 2

Ustanovenie vymedzuje všeobecné základné pojmy a základné pojmy v elektroenergetike a plynárenstve, obsahuje i definície nových pojmov, ktoré sú upravené v preberaných smerniciach č. 2003/54/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a 2003/55/EC o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s plynom.

K § 3

Toto ustanovenie upravuje pôsobnosť štátnej správy v energetike, ktorú je podľa tohto zákona oprávnené zabezpečovať Ministerstvo hospodárstva SR, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a Štátna energetická inšpekcia. Navrhujú sa tiež možnosti uplatnenia mimoriadnych opatrení v zákonom stanovených prípadoch, ktoré je na základe svojich kompetencií ministerstvo oprávnené vykonávať. V rámci systému ochrany fungovania trhu s elektrinou a plynom je potrebné, aby ministerstvo tieto opatrenia ukladalo. Na uvedené opatrenia sa navrhuje uplatniť všeobecný predpis o správnom konaní s výnimkami podľa tohoto zákona. Okrem oprávnení sa na pôsobnosť ministerstva vzťahujú tiež i osobitné povinnosti, ktoré vyplývajú z preberaných smerníc EÚ.

K § 4

Upravuje sa predmet podnikania v energetike ako výkon jednotlivých činností, ktoré sú špecifickými oblasťami podnikania vo vzťahu k všeobecnej úprave, obsiahnutej v Obchodnom zákonníku, pričom návrh zákona tieto činnosti taxatívne vymedzuje. Jedná sa o podnikateľské činnosti, výkon ktorých, vzhľadom na potreby fungovania trhu v energetike je potrebné definovať. Návrh zákona taxatívne určuje aj konkrétne činnosti, výkon ktorých nie je podnikaním v energetike, nakoľko sa realizujú len pre vlastnú spotrebu výrobcu, prepravcu a distribútora elektriny, resp. výrobcu a distribútora plynu.

K § 5

Vzhľadom k tomu, že podnikanie v oblasti energetiky je špecifickou súčasťou podnikateľského prostredia, bolo potrebné nielen definovať predmet a druhy podnikateľských činností v energetike, ale taktiež ustanoviť zákonný predpoklad na vstup jednotlivých subjektov do podnikania v oblasti energetiky, ktorým je povolenie k výkonu podnikateľskej činnosti v energetike. Súčasne je potrebné vymedziť, na ktoré činnosti zákon takéto povolenie nevyžaduje.

K § 6

Zákon rozlišuje podmienky pre udelenia povolenia právnickým a fyzickým osobám. Splnenie taxatívne vymedzených podmienok je zákonným predpokladom pre vydanie povolenia Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Určuje sa ďalšia podmienka na výrobu elektriny z jadrového paliva a to súhlas Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky. Povinnosť preukázať technické predpoklady na vykonávanie podnikateľskej činnosti korešponduje s doterajšou právnou úpravou, pričom splnenie povinnosti podľa požadovaného druhu činnosti posudzuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Navrhuje sa ustanoviť výnimku pri preukázaní technických predpokladov na vykonávanie požadovanej činnosti, pri vydaní osvedčenia o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky podľa § 11 zákona. Bezúhonnosť žiadateľa sa kvalifikuje špecifickým spôsobom v súlade s potrebou výkonu podnikateľskej činnosti na základe podmienok, ustanovených v tomto zákone.

K § 7

Vymedzuje sa postup pri vydávaní povolenia, ktoré je oprávnením na podnikanie v oblasti energetiky. Pri zavedenom pojme žiadateľ sa nerozlišuje, či sa jedná o fyzickú osobu, alebo o právnickú. osobu. Náležitosti výroku rozhodnutia o vydaní povolenia sú upravené čiastočne odchylne od všeobecného predpisu o správnom konaní. Navrhuje sa, aby vydané povolenie na podnikanie v energetike podľa § 5 bolo zosúladené s predmetom podnikania v obchodnom registri. Zápis do obchodného registra je obligatórny, nielen pre právnické, ale i pre fyzické osoby, ktoré vstupujú do podnikateľského prostredia v energetike.

K § 8

Navrhuje sa, aby na odborné prevádzkovanie podnikateľskej činnosti v oblasti energetiky bol určený zodpovedný zástupca, ktorý má odbornú spôsobilosť na vykonávanie konkrétnej povolenej činnosti podľa tohto zákona. Návrh zákona preberá v uvedenom ustanovení koncepciu pôvodnej právnej úpravy. Cieľom je zabezpečiť odborný výkon podnikania v oblasti energetiky, ako aj predísť nebezpečiu ohrozenia dodávky energie, zhoršenia jej kvality alebo ohrozenia bezpečnosti prevádzky energetických zariadení.

K § 9

Navrhuje sa ustanoviť postup pri zmene vydaného povolenia na podnikanie v energetike. Žiadosť o zmenu povolenia je potrebné riadne odôvodniť, vrátane rozsahu požadovaných zmien. Zmeny v povolení sa navrhuje vykonať na základe žiadosti držiteľa povolenia, ako aj z podnetu orgánu vydávajúceho povolenie, ktorým je Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Vymedzujú sa podmienky pre stratu platnosti vydaného povolenia. Navrhuje sa tiež možnosť odňatia povolenia úradom z taxatívne uvedených dôvodov.

K § 10

V prvej časti zákona sa navrhuje úprava práv a povinností držiteľov povolenia na podnikanie v energetike, ktoré sú spoločné pre všetkých držiteľov povolení. Navrhuje sa určiť, aby jednotlivé oprávnenia držiteľov povolenia pri výkone podnikateľskej činnosti boli vykonávané vo verejnom záujme. Navrhovaná nová právna úprava v tomto prípade nadväzuje na rozsah oprávnení, ktorý je upravený v súčasne platnom zákone o energetike.

K § 11

Z dôvodu zabezpečenia regulácie výstavby nových energetických zariadení, ako aj zosúladenia s určenými kritériami realizácie schválenej koncepcie sa zavádza inštitút osvedčenia o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky. Navrhuje sa obligatórne vymedziť postup pri vydaní osvedčenia a podmienky pre jeho udeľovanie. Vzhľadom na potrebu aplikácie schválenej koncepcie energetickej politiky sa ako kompetentný orgán na vydanie osvedčenia navrhuje určiť ministerstvo. Osvedčenie vydávané ministerstvom je dokladom pre realizáciu územného a stavebného konania, týkajúceho sa výstavby nových energetických zariadení.

K § 12

Vybudovanie priameho vedenia umožňuje všetkým výrobcom elektriny zásobovanie vlastných areálov, prepojených podnikov i oprávnených odberateľov. Navrhuje sa, aby kompetentným orgánom na udelenie súhlasu s výstavbou priameho vedenia bol úrad, ktorý pri udeľovaní súhlasu zohľadňuje potreby realizácie jednotlivých kritérií schválenej koncepcie energetickej politiky. Ustanovuje sa podmienka budovať priame vedenie len po odmietnutí prístupu do sústavy, súčasne sa navrhuje taxatívne vymedziť tiež určenie ostatných podmienok na súhlas s výstavbou priameho vedenia.

K § 13

V prípade, že výrobcovi alebo oprávnenému odberateľovi bude odmietnutý prístup do prepravnej alebo distribučnej siete, má právo požiadať o súhlas s výstavbou priameho plynovodu na prepravu plynu, určeného pre vlastnú spotrebu. Súhlas na výstavbu priameho plynovodu sa viaže na splnenie taxatívne vymedzených zákonných predpokladov. Navrhuje sa obligatórnym spôsobom určiť postup pre vydanie súhlasu Úradom pre reguláciu sieťových odvetví.

K § 14

Navrhuje sa upraviť konanie držiteľov povolení v čase, kedy dôjde k náhlemu nedostatku energie na celom území SR, alebo na jeho časti, resp. nedostatok jednotlivých druhov energie hrozí. Definuje sa stav núdze aj postup kompetentného orgánu štátnej správy, ktorým je Ministerstvo. hospodárstva SR. Vzhľadom k tomu, že dodávka energie má strategický význam, je potrebné stanoviť postup ministerstva, ako aj oprávnenia na mimoriadne opatrenia a súvisiace povinnosti dotknutých subjektov.

K § 15

Navrhuje sa ustanoviť povinnosť výberového konania pre nové energetické zariadenia na získanie investora na výstavbu technológií, ktoré zabezpečia zvýšenie energetickej efektívnosti sústavy, zníženie spotreby elektriny a vybudovanie energetických zariadení za taxatívne ustanovených podmienok. Osobitným zákonným predpokladom pre vypísanie výberového konania je nedostatok jestvujúcich kapacít a nezabezpečenie bezpečnosti a spoľahlivosti dodávok z dlhodobého hľadiska u súčasných kapacít energetických zariadení. V nadväznosti na vypísanie výberového konania sa ustanovuje postup pri jeho zverejnení.

K § 16

Navrhuje sa definovať pojem všeobecný hospodársky záujem v energetike na základe aplikovania smerníc EÚ č. 2003/54/ES a 2003/55/ES a osobitného postupu, ustanoveného zákonom. Pre uplatňovanie všeobecného hospodárskeho záujmu je nevyhnutné, aby zo strany ministerstva boli ukladané taxatívne vymedzené povinnosti výrobcovi elektriny, prevádzkovateľovi sústavy a siete, prevádzkovateľovi zásobníka, dodávateľovi elektriny a plynu, osobitne v záujme ochrany domácnosti, ktorá je najzraniteľnejším účastníkom trhu.

K § 17

Keďže trh s elektrinou a plynom má špecifický charakter, je potrebné ho nielen regulovať, ale aj upraviť zásady, ktoré stanovujú pravidlá jeho organizovania. Taktiež je potrebné vymedziť technické podmienky prevádzkovania sústav a sietí, stanoviť podmienky prístupu do siete a pripojenia k sústave a sieti, ako konkrétne určiť obchodné podmienky pre prístup, pripojenie a prevádzkovanie sústavy a siete. Prevádzkovateľom sústavy alebo siete sa navrhuje povinnosť vypracovať technické podmienky podľa tohto zákona a obligatórne vymedzeného postupu, súčasne tiež určiť obchodné podmienky pre prístup, pripojenie a prevádzkovanie sústavy alebo siete. Rozsah technických podmienok, ako aj rozsah obchodných podmienok sa navrhuje vymedziť všeobecne záväzným právnym predpisom.

K § 18

Otvorením trhu s plynom a elektrinou sa realizuje zabezpečenie úplnej liberalizácie trhu s energiou. Definovanie predmetu trhu a účastníkov trhu s elektrinou a s plynom vychádza zo stanovených kritérií smerníc 2003/54/ES a 2003/55/ES. Prístup na trh sa vzťahuje na oprávnených odberateľov od účinnosti zákona na rozdiel od domácností, ktoré budú odberateľmi oprávnenými na výber dodávateľa od 1. 7. 2007. Regulovaný prístup na trh v súlade s kritériami implementovaných smerníc EÚ je vyjadrením konkrétnych možností otvorenia trhu a kompetencií regulačného orgánu podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov. Dohodnutý prístup na trh vychádza s vopred zverejnených zmluvných podmienok prístupu a obchodných podmienok využívania sústavy alebo siete.

K § 19

Ustanovuje opatrenia na zavedenie povinnosti viesť samostatnú evidenciu pre potreby účtovníctva. Cieľom takejto úpravy je vytvoriť predpoklady pre zabezpečenie objektívnych podkladov pre kalkulácie cien, taríf a tarifných podmienok činností v tých prípadoch, keď právnická osoba vykonáva viac činností a pri vzájomných vzťahoch sú vytvorené predpoklady na to, aby sa uplatnil personálny alebo vlastnícky vplyv na riadenie výsledkom ktorého je porušenie princípu nezávislého vzťahu pri obchodných podmienkach Uvedené má negatívny vplyv na hospodársku súťaž, odklon od nediskriminačných pravidiel a vytvorenie pravidiel pre možný vznik krížových dotácií.

Práve zavedenie povinnosti viesť osobitnú evidenciu nákladov, výnosov, zisku a straty a aktív má eliminovať túto možnosť. Dotýka sa to odvetví elektroenergetiky pre činnosti prenos a distribúciu elektriny a v plynárenstve pre prepravu a distribúciu a uskladnenie plynu. Rovnako bude povinné takúto evidenciu viesť aj za činnosti, ktoré sa netýkajú horeuvedených činností, v týchto prípadoch môže byť účtovníctvo podnikateľského subjektu konsolidované. V súvislosti s touto povinnosťou sa ukladá aj povinnosť zverejniť ročnú účtovnú uzávierku, vrátane prehľadu všetkých zmlúv, ktoré uzavrela právnická osoba s inou osobou, ktorá je s ňou prepojená a to personálne alebo majetkovo. Týmto sa stransparentňujú vzťahy a umožní sa verejná kontrola dodržiavania princípu nezávislého vzťahu.

Týmto ustanovením nebude dotknutá povinnosť právnických alebo fyzických osôb vyplývajúca zo zákona o účtovníctve.

Povinnosť postupovať v súlade s týmto ustanovením sa vzťahuje na subjekty (právnické osoby podnikajúce v elektroenergetike a v plynárenstve, ktoré predávajú elektrinu alebo plyn, resp. dodávajú tento špecifický druh tovaru pre ďalšie podnikateľské subjekty alebo pre domácnosti.

Uvedené ustanovenie definuje aj časový horizont, kedy budú povinné subjekty podnikajúce v elektroenergetických odvetviach uplatňovať tento postup voči oprávneným odberateľom a voči ostatným odberateľom (teda aj voči domácnostiam).

Nadobudnutím účinnosti zákona bude táto povinnosť platiť pre distribúciu elektriny a obchod z elektrinou, ako i pre distribúciu a prepravu plynu voči oprávneným odberateľom a od 1. 7. 2007 pre všetkých odberateľov.

K § 20

Ustanovenie upravuje podmienky ochrany domácností ako najzraniteľnejšieho účastníka trhu, pričom práva domácnosti sú v upravené v súlade s kritériami implementovaných smerníc EÚ. Oprávnenia domácností sú ustanovené v oblasti zmluvnej, spôsobov a foriem platby za dodávky energie a uplatnenia si nárokov na informácie v cenovej oblasti. Podstatným charakterom ochrany domácnosti je taxatívne vymedzenie obsahu zmluvy o dodávke, ktorú je oprávnená uzatvoriť domácnosť s dodávateľom elektriny alebo s dodávateľom plynu.

K § 21

Týmto ustanovením začína osobitná časť upravujúca podmienky podnikania v energetických odvetviach.. Ustanovenie upravuje práva a povinnosti výrobcu elektrickej energie. Napriek tomu, že výroba je plne liberalizovaná, je potrebné z dôvodov bezpečnosti zásobovania ako aj s ohľadom na dominantné postavenie jedného výrobcu v Slovenskej republike, aby v uvedenom minimálnom rozsahu boli práva a povinnosti výrobcu elektrickej energie ustanovené zákonom.

K § 22

Prenosová sústava musí mať bez ohľadu na vlastnícke vzťahy stanoveného prevádzkovateľa. Základnou úlohou prevádzkovateľa prenosovej sústavy je prenos elektriny v rámci regulovanej sústavy, vyrovnávanie salda, koordinácia a spolupráca s prenosovými sústavami susedných krajín, zabezpečovanie systémových služieb, zúčtovanie odchýlok a prideľovanie prenosových kapacít. Práva a povinnosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy je potrebné taxatívne vymedziť.

K § 23

Ustanovenie obsahuje základné požiadavky na oddelenie prenosovej sústavy v prípadoch, ak je jej prevádzkovateľ súčasťou vertikálne integrovaného podniku. Požiadavka nezávislosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy sa upravuje v súlade s implementovanými smernicami EÚ 2003/54/ES a 2003/55/ES.

Pre zabezpečenie efektívneho a nediskriminačného prístupu do siete je vhodné, aby prepravná sieť bola prevádzkovaná právne i organizačne nezávislým subjektom, ktorý by bol aj vo svojom rozhodovaní nezávislý od činností, netýkajúcich sa prenosu elektriny.

Tiež je vhodné, aby prevádzkovateľ prepravnej siete mal účinné rozhodovacie právomoci, ktoré sa týkajú majetku, potrebného na údržbu, prevádzku a rozvoj siete, pokiaľ spomínaný majetok vlastní a prevádzkuje vertikálne integrovaný podnik. Táto požiadavka však neznamená požiadavku na oddelenie vlastníctva majetku prevádzkovateľa prepravnej siete od vertikálne integrovaného podniku, ani k takejto požiadavke nesmeruje.

K § 24

Distribučná sústava musí mať bez ohľadu na vlastnícke vzťahy ustanoveného prevádzkovateľa. Základnou úlohou prevádzkovateľa distribučnej sústavy je rozvod elektrickej energie v rámci distribučnej sústavy, koordinácia resp. spolupráca so susednými sústavami a prevádzkovateľmi prenosovej sústavy.

Povinnosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy sú zamerané hlavne na poskytovanie transparentného nediskriminačného prístupu do sústavy a dodržiavanie akostných parametrov dodávanej elektriny a služieb. Práva a povinnosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy sa navrhujú v zákone vymedziť taxatívne.

K § 25

Upravujú sa základné požiadavky na oddelenie distribučnej sústavy v prípadoch, ak je jej prevádzkovateľ súčasťou vertikálne integrovaného podniku. Minimálne požiadavky sa nevzťahujú vo vymedzených prípadoch na malé distribučné spoločnosti. Ak prevádzkovateľ distribučnej siete je súčasťou vertikálne integrovaného podniku, musí byť nezávislý z hľadiska právnej subjektivity i z hľadiska organizácie a rozhodovania od iných činností, ktoré sa netýkajú distribúcie elektriny. Právne oddelenie však neznamená zmenu vlastníctva majetku, ani nebráni tomu, aby obdobné podmienky zamestnanosti boli uplatňované v celej skupine vertikálne integrovaných podnikov. Je potrebné ale zabezpečiť nediskriminačný charakter rozhodovacieho procesu, prostredníctvom organizačných opatrení, týkajúcich sa zabezpečenia nezávislosti od osôb, ktoré majú rozhodovacie právomoci v iných činnostiach, ako distribúcia elektrickej energie.

Navrhujú sa ustanoviť základné kritériá pre zabezpečenie nezávislosti prevádzkovateľa distribučnej siete.

K § 26

Navrhuje sa vymedziť povinnosti elektroenergetických dispečingov, ktoré zriaďuje prevádzkovateľ prenosovej sústavy a prevádzkovateľ distribučnej sústavy na riadenie sústavy na vymedzenom území. Návrh zákona vymedzuje povinnosti jednotlivých dispečingov, ktorých úlohou je zabezpečiť technickú rovnováhu medzi zdrojmi a spotrebou elektriny za účelom dosiahnutia spoľahlivej prevádzky konkrétnej sústavy.

K § 27

Ustanovuje sa, že dodávateľ elektriny má právo na prenos resp. distribúciu elektriny prenosovou a distribučnou sústavou a súčasne je povinný zabezpečiť za zákonom ustanovených podmienok dodávku elektriny všetkým odberateľom, ktorí ho požiadajú o dodávku elektriny na jemu vymedzenom území..

Významnou povinnosťou v zmysle uvedeného ustanovenia je povinnosť evidovať a poskytovať odberateľom elektriny konkrétne údaje o podiele jednotlivých druhov primárnych energetických zdrojov resp. paliva na vyrobenej a dodanej elektrickej energii v súlade so smernicou 2003/54/ES.

K § 28

V návrhu zákona sa zavádza pojem obchodníka s elektrinou, ktorý je novým prvkom na liberalizovanom trhu s elektrickou energiou. Práva a povinnosti obchodníka je potrebné vymedziť taxatívne. Navrhuje sa ustanoviť oznamovaciu povinnosť obchodníka s elektrinou voči Úradu pre reguláciu sieťových odvetví o začatí resp. ukončení výkonu činnosti.

K § 29

Definuje sa pojem oprávneného odberateľa ako nový, progresívny prvok liberalizovaného trhu. Ustanovenie vymedzuje taxatívnym spôsobom práva a povinnosti oprávnených odberateľov elektriny v súvislosti s jej dodávkou, vrátane určenia zodpovednosti za technické opatrenia, zabraňujúce ovplyvňovaniu kvality dodávky elektriny.

K § 30

Domácnosť je odberateľom, ktorý v prechodnej etape otvárania trhu musí byť osobitne chránený proti dominantnému správaniu sa dodávateľa, čo sa zvýrazňuje osobitne v tomto ustanovení. Zároveň sa určujú povinnosti domácností, z ktorých je potrebné zvýrazniť povinnosť udržiavať odberné elektrické zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave.

Zodpovedajúcimi technickými opatreniami na zabránenie možnosti ovplyvniť kvalitu dodávanej elektriny sa rozumejú technické opatrenia, ktoré domácnosti oznámi prevádzkovateľ distribučnej sústavy, ktorý vychádza z technického stravu sústavy a princípov operatívneho riadenia sústavy. Navrhuje sa upraviť povinnosti vlastníka alebo správcu nehnuteľnosti voči prevádzkovateľovi distribučnej sústavy a domácnostiam v súvislosti s dodávkou elektrickej energie.

K § 31

Ustanovenie zavádza pojem kombinovanej výroby elektriny a tepla. Kombinovaná výroba má z dôvodu vyššej účinnosti využitia primárnych energetických zdrojov stanovené právo na prednostné zabezpečenie prenosu alebo distribúcie elektriny v súlade s technickými podmienkami sústavy, čo sa nevzťahuje na medzištátne vedenia. Toto právo je v súlade s požiadavkami implementovanej smernice 2003/54/ES.

K § 32

Návrh definuje pojem výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Navrhuje sa stanoviť prednostné právo pre výrobcu na prenos, distribúciu a dodávku elektriny, ktorá je vyrobená z obnoviteľných zdrojov. Súčasne sa navrhuje upraviť právo na vydanie potvrdenia o pôvode vyrobenej elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Uvedené oprávnenia sú v súlade s požiadavkami smernice č. 2003/54/ES.

K § 33

Navrhuje sa zákonným spôsobom upraviť uprednostnenie elektriny, ktorá na výrobu využíva domáce uhlie, do výšky 15 % z celkového vyrobeného množstva elektriny, potrebnej na pokrytie spotreby elektriny na vymedzenom území. Dôvodom uprednostňovania elektriny zo zdrojov používajúcich domáce uhlie je predovšetkým zvýšenie bezpečnosti dodávky elektriny, ako aj ochrana využívania domácich zdrojov energie.

K § 34

Elektrickú prípojku môže realizovať len dodávateľ, alebo za ním určených podmienok aj iná oprávnená fyzická alebo právnická osoba. Upúšťa sa od doterajšej platnej úpravy, podľa ktorej zriadenie prípojky hradil odberateľ a prípojka sa previedla do vlastníctva rozvodného podniku. Podľa navrhovanej úpravy vlastníkom prípojky sa stáva ten, kto uhradil náklady na jej zriadenie. Predmetné ustanovenie definuje odberné elektrické zariadenie a spôsob jeho zriadenia resp. prevádzkovania. Vymedzujú sa tiež povinnosti spojené s jeho údržbou a prevádzkou. Súčasne sa navrhuje uloženie povinnosti pre vlastníkov nehnuteľnosti umožniť zriadenie elektrickej prípojky a vybudovanie odberného elektrického zariadenia.

K § 35

Meranie elektriny je jednou zo základných podmienok dodávky elektriny. V súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 142/2000 Zb. o metrológii sa z dôvodu presnosti merania navrhuje zaviesť pojem určené meradlo. Ustanovenie upravuje práva a povinnosti dodávateľa elektriny i odberateľa elektriny, súvisiace so zapojením určeného meradla, overovaním správnosti jeho merania, vrátane úhrady nákladov spojených s montážou a prevádzkou meracieho zariadenia. Zakazuje sa akýkoľvek neoprávnený zásah do určeného meradla.

K § 36

Ustanovenie definuje ochranné pásma, ktoré umožňujú spoľahlivú prevádzku energetického zariadenia a súčasne slúžia na ochranu bezpečnosti, zdravia a života osôb a majetku. Ochrana energetických zariadení je v záujme účastníkov trhu s elektrinou, ako aj iných fyzických a právnických osôb, nachádzajúcich sa v blízkosti energetických zariadení.

K § 37

Elektroenergetické zariadenia sú aj stavby líniového charakteru, preto vzhľadom k ich rozsahu môže dochádzať ku križovaniu alebo súbehu s líniovými stavbami iného určenia. Ustanovením sa sleduje zaistenie bezpečnosti všetkých stýkajúcich sa zariadení líniového charakteru.

K § 38

Predmetné ustanovenie definuje preložku elektroenergetického rozvodného zariadenia, určuje kto ju financuje, realizuje a ustanovuje jej vlastníka.K § 39

Navrhuje sa vymedziť pojem neoprávneného odberu elektriny. Keďže neoprávnený odber spôsobuje dotknutým subjektom škody, navrhuje sa splnomocniť ministerstvo, aby spôsob výpočtu škody, spôsobenej neoprávneným odberom elektriny upravilo všeobecne záväzným právnym predpisom.

K § 40Týmto ustanovením začína druhá hlava, ktorá v druhej časti zákona upravuje plynárenstvo.

Predmetné ustanovenie upravuje práva a povinnosti výrobcu plynu.

Novou dôležitou skutočnosťou v zákone je stanovenie povinnosti umožniť plynárenskému podniku alebo oprávnenému odberateľovi plynu prístup do ťažobnej plynárenskej siete v súlade s príslušnými ustanoveniami plynárenskej smernice Európskej únie.

Medzi základné práva výrobcu patrí právo uzatvoriť zmluvu o pripojení ťažobnej siete k prepravnej alebo distribučnej sieti. Medzi významné povinnosti výrobcu patrí povinnosť uzatvoriť zmluvu o dodávke plynu a umožniť prevádzkovateľovi prepravnej alebo distribučnej siete inštaláciu určeného meradla. Navrhuje sa riešiť tiež povinnosti výrobcu voči ministerstvu.

K § 41

Zavádza sa pojem prevádzkovateľa prepravnej siete a upravujú sa jeho práva a povinnosti.

Medzi základné práva prevádzkovateľa patrí právo nakupovať, uskladňovať a predávať plyn účastníkom trhu s plynom, ako aj odmietnuť prístup do siete za taxatívne vymedzených podmienok.

Dôležitým novým prvkom v súvislosti s fungovaním trhu s plynom je povinnosť umožniť prístup k akumulácii plynu a k podporným službám.. Ďalšími povinnosťami z hľadiska fungovania trhu je zabezpečovať vyváženosť prepravnej siete, ako aj zabezpečovať zúčtovanie odchýlok množstva plynu vstupujúceho do prepravnej siete a vystupujúceho z prepravnej siete. Za odchýlku je považovaný rozdiel medzi plynom dodaným do siete a skutočným odberom.

K § 42

Pre zabezpečenie efektívneho a nediskriminačného prístupu do siete je vhodné, aby prepravná sieť bola prevádzkovaná právne samostatným subjektom. Je tiež vhodné, aby prevádzkovateľ prepravnej siete mal účinné rozhodovacie právomoci, týkajúce sa majetku potrebného na údržbu, prevádzku a rozvoj siete, ak spomínaný majetok vlastní a prevádzkuje vertikálne integrovaný podnik.

Ak je prevádzkovateľ prepravnej siete súčasťou vertikálne integrovaného podniku, musí byť z hľadiska svojej právnej organizácie a rozhodovania nezávislý od iných činností, ktoré sa netýkajú prepravy plynu.

To neznamená požiadavku na oddelenie vlastníctva majetku prevádzkovateľa prepravnej siete od vertikálne integrovaného podniku, ani k takejto požiadavke nesmeruje.

Navrhujú sa ustanoviť základné kritériá pre zabezpečenie nezávislosti prevádzkovateľa prepravnej siete.

K § 43 a § 44

Návrh upravuje podobne ako pri prevádzkovateľovi prepravnej siete aj práva a povinnosti prevádzkovateľov distribučnej siete vrátane povinnosti prístupu k sieti, k akumulácii a k podporným službám, ako aj povinnosti zabezpečovať vyvažovanie siete.

Ak je prevádzkovateľ distribučnej siete súčasťou vertikálne integrovaného podniku, musí byť nezávislý z hľadiska svojej právnej formy, organizácie a rozhodovania od iných činností, ktoré sa netýkajú distribúcie plynu. Pre oddelenie činností pri distribučnej sieti sa stanovuje zákonná lehota do 30. 6. 2007. To neplatí pre integrované plynárenské podniky, ktoré poskytujú služby pre menej než 100 000 pripojených odberateľov.

Právne oddelenie však neznamená zmenu vlastníctva majetku, ani nebráni tomu, aby boli podobné alebo rovnaké podmienky zamestnanosti uplatňované v celej skupine vertikálne integrovaných podnikov. Je však potrebné zabezpečiť nediskriminačný charakter rozhodovacieho procesu pomocou organizačných opatrení týkajúcich sa nezávislosti osôb s rozhodovacími právomocami prevádzkovateľa prepravnej siete.

K § 45

Predmetné ustanovenie upravuje zriadenie ako aj úlohy plynárenského dispečingu, pričom ministerstvo určí držiteľa povolenia na distribúciu plynu povinného zabezpečiť úlohy dispečerského riadenia prepojených distribučných sietí prostredníctvom tohto dispečingu.

Plynárenský dispečing okrem iného spracúva na základe bilancií od účastníkov trhu ako i na základe vlastných analýz celkovú ročnú bilanciu prepojenej plynárenskej sústavy s výnimkou prepravnej siete a predkladá ju ministerstvu a úradu. Spracováva štatistiku oprávnených odberateľov, ktorí zmenili dodávateľa plynu.

Plynárenský dispečing má významnú úlohu v súvislosti so stavmi núdze a s opatreniami na ich riešenie, ako aj opatreniami pri činnostiach bezprostredne zamedzujúcich vznikom stavu núdze. Je oprávnený navrhovať ministerstvu vyhlásenie stavu núdze, pokiaľ sú splnené podmienky ustanovenia § 14 návrhu zákona. Vyhlasuje odberové stupne plynu v distribučnej časti a riadi prepojenú plynárenskú sústavu pri núdzových stavoch.

K § 46

Navrhovaná úprava definuje práva a povinnosti prevádzkovateľa zásobníka plynu Medzi osobitne dôležité oprávnenia prevádzkovateľa zásobníka patrí právo odmietnuť prístup do zásobníka z taxatívne vymedzených dôvodov a oprávnenie obmedziť alebo prerušiť uskladňovanie plynu po nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnom rozsahu.

Novou dôležitou skutočnosťou z hľadiska fungovania trhu a účinného prístupu do sietí je stanovenie povinnosti umožniť dohodnutý prístup k zásobníkom vrátane prístupu k podporným službám.

K § 47

Navrhovaná právna úprava zavádza pojem prevádzkovateľa kombinovanej siete. Zákon umožňuje prevádzkovať prepravnú sieť, distribučné siete a zásobníky alebo niektoré z týchto sietí prostredníctvom spoločného prevádzkovateľa týchto sietí. Prevádzkovateľ kombinovanej siete má rovnaké práva a povinnosti ako prevádzkovateľ prepravnej, distribučnej siete a prevádzkovateľ zásobníka, ale v priamej závislosti od kombinácie siete.

K § 48

Taxatívne sa vymedzujú práva dodávateľa plynu. Dôležitou je skutočnosť, že dodávateľ plynu má právo prístupu na základe transparentných a nediskriminačných podmienok do prepravnej siete, distribučných sietí, ťažobných plynovodných sietí a zásobníkov spôsobom stanoveným v zákone.

K § 49

Určujú sa práva a povinnosti oprávneného odberateľa plynu a koncového odberateľa plynu, ktorý nie je oprávneným odberateľom podľa príslušnej dikcie zákona. Ďalej sa navrhujú určiť povinnosti vlastníka dotknutej nehnuteľnosti, do ktorej sa zabezpečuje dodávka plynu.

Navrhuje sa tiež vymedziť právo oprávneného odberateľa slobodne si vybrať dodávateľa plynu, pričom za zmenu dodávateľa plynu nemôže byť oprávnený odberateľ spoplatnený. Práva domácností ako odberateľov sú stanovené v § 13. Tieto práva zohľadňujú minimálne práva, stanovené plynárenskou smernicou, týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.

K § 50

Ustanovením sa navrhuje upraviť výstavba, prevádzkovanie a kontrola odberných plynových zariadení, ktoré si stavia odberateľ na vlastné náklady.

K § 51

Ustanovením sa upravujú podmienky vybudovania a pripojenia odberného plynového zariadenia. Prevádzkovateľ distribučnej siete má právo kontroly odberného plynového zariadenia a určeného meradla.

K § 52

Návrh zákona ukladá prevádzkovateľovi prepravnej siete povinnosť zabezpečiť prístup do siete každému, kto spĺňa podmienky stanovené týmto zákonom transparentným a nediskriminačným spôsobom. Prístup iného dodávateľa do prepravnej siete je možné odmietnuť len z taxativne vymedzených dôvodov. Uvedené ustanovenie návrhu zákona sa týka osobitne dodávateľov, ktorí majú uzavreté zmluvy typu „take or pay“, teda zmluvy o dodávke plynu s pevne dohodnutým objemom dodávky a s povinnosťou zaplatiť bez ohľadu na odobraté množstvo plynu. Návrh zákona umožňuje požiadať regulátora – Úrad pre reguláciu sieťových odvetví - o povolenie dočasnej výnimky z povinnosti zabezpečiť prevádzkovateľovi prepravnej siete prístup iného dodávateľa do prepravnej siete. Táto žiadosť sa môže týkať aj prevádzkovateľa distribučnej siete a prevádzkovateľa zásobníka. Návrh zákona ustanovuje výpočet skutočností, na ktoré regulátor pri posudzovaní žiadosti dodávateľa plynu povinný prihliadať a náležitosti jeho rozhodnutia.

K § 53

Zavádza sa pojem nového významného plynárenského zariadenia a navrhujú sa stanoviť podmienky pre udelenie výnimky z povinnosti zabezpečiť prístup tretích strán do siete a zásobníka pre nové významné plynárenské zariadenia, alebo zrekonštruované plynárenské zariadenia.

K § 54

Ustanovenie upravuje povinnosti pri dodávke plynu a meraní plynu, vzťahujúce sa na dodávateľa a odberateľa plynu a prevádzkovateľa distribučnej siete.

K § 55

S odvolaním sa na osobitné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, bezpečnosti tlakových, zdvíhacích, elektrických a plynových zariadení a o odbornej spôsobilosti, ustanovenie určuje, ktoré činnosti na plynových zariadeniach smú vykonávať len odborne spôsobilé osoby.

K § 56

Ustanovenie upravuje zriaďovanie ochranných pásiem na ochranu plynárenských zariadení a priamych plynovodov a vymedzuje ich vzdialeností pre plynárenské zariadenia v závislosti od ich parametrov.

K § 57

Navrhovaná právna úprava definuje pojem bezpečnostných pásiem, ich účel a stanovuje vzdialenosti bezpečnostných pásiem od osi plynovodu alebo pôdorysu plynového zariadenia v závislosti od ich parametrov.

K § 58

Ustanovením sa definuje preložka plynárenského zariadenia. Náklady na preložku znáša ten kto ju vyvolal, pritom vlastníctvo k zariadeniu sa po vykonaní preložky nemení.

K § 59

Navrhovaná úprava taxatívne upravuje zákonné podmienky, kedy je odber plynu definovaný ako neoprávnený. Spôsob výpočtu škody vzniklej neoprávneným odberom plynu sa navrhuje upraviť podzákonnou normou..

K § 60

Vzhľadom k tomu, že zákon č. 70/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov upravuje aj oblasť skvapalnených plynných uhľovodíkov a niektoré práva k nehnuteľnostiam a obmedzenia ich užívania pri výstavbe potrubí na prepravu ropy a pohonných látok, ako aj z dôvodu komplexnosti a skvalitnenia koncepcie zákona, navrhuje sa osobitným spôsobom upraviť podnikanie v oblasti prevádzkovania potrubí pre prepravu pohonných látok alebo ropy (potrubie) a podnikanie so skvapalneným plynným uhľovodíkom.

Oprávnenie podnikať v oblasti prevádzkovania potrubí pre prepravu pohonných látok alebo ropy a so skvapalneným plynným uhľovodíkom (ďalej len „LPG“) vzniká právnickej alebo fyzickej osobe na základe povolenia, ktoré udeľuje úrad.

Podnikanie v oblasti prevádzkovania potrubí pre prepravu pohonných látok, ropy a LPG nie je predmetom štátnej regulácie, vykonávanej na základe zákona o regulácii v sieťových odvetviach.

K § 61

Ustanovenie upravuje spoločné práva a povinnosti prevádzkovateľa potrubia s tým, že na držiteľa povolenia sa vzťahuje úprava aj práv a povinností vymedzená v prvej časti návrhu zákona v ustanovení § 10.

K § 62

Ustanovenie upravuje práva a povinnosti osobitne držiteľa povolenia na prevádzku plynárenského zariadenia na plnenie tlakových nádob a držiteľa povolenia na prevádzkovanie zariadenia na rozvod skvapalneného plynného uhľovodíka, s tým, že na držiteľov povolenia sa vzťahuje rovnako úprava, vymedzená v prvej časti návrhu zákona.

K § 63

Definujú sa ochranné pásma potrubia na zabezpečenie plynulej prevádzky potrubia a na zaistenie bezpečnosti osôb a majetku , ktoré je vymedzené zvislými plochami vedenými vo vodorovnej vzdialenosti 300 m po oboch stranách od osi potrubia.

K § 64

Navrhuje sa negatívne vymedziť činnosti, ktoré nie je možné realizovať v ochrannom pásme potrubia realizovať a súčasne aj stanoviť obmedzenia v ochrannom pásme potrubia, ktoré sú určujúcimi kritériami v prípadnom stavebnom konaní.

K § 65

Upravuje sa štátny dozor nad dodržiavaním povinností fyzických a právnických osôb ustanovených v druhej časti zákona. Vymedzujú sa organizácia a úlohy Štátnej energetickej inšpekcie.

K § 66

Navrhuje sa určiť výšku pokút, ktorú môže Štátna energetická inšpekcia udeliť fyzickej osobe alebo právnickej osobe za porušenie ustanovení tohto zákona.

K § 67

Navrhuje sa vymedziť, že na konania vo veciach upravených v tomto zákone sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaním, ak zákon nestanovuje inak.

K § 68

Upravuje sa zákonným spôsobom povinnosť zachovávať dôvernosť informácií pri vykonávaní prenosu elektriny, distribúcie elektriny, prepravy plynu, distribúcie plynu a uskladňovania plynu.

K § 69

V prechodných ustanoveniach sa navrhujú riešiť otázky súvisiace s otváraním trhu, dobou platnosti povolení na podnikanie v energetických odvetviach, vydaných podľa doterajších právnych predpisov po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, ako aj časové vymedzenie povinností, ustanovených v druhej časti návrhu zákona.

K § 70

Ustanovenie obsahuje transpozičný odkaz na prílohu zákona.

K§ 71

V tomto ustanovení sa vymedzuje derogácia doteraz platnej právnej úpravy,

K čl. II.

Na základe zásadnej pripomienky zo strany MV SR, že okresné úrady boli zrušené a od 1.1.2004 nemá vo veci prešetrovania priestupkov na úseku energetiky kompetenciu žiaden správny orgán, je navrhnuté zrušenie § 41 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z hľadiska konania o priestupkoch vo veci poškodenia alebo zničenia zariadení na úseku energetiky teplárenstva a plynárenstva postačuje platné znenie ustanovenia § 50 zákona o priestupkoch a navrhované znenie dotknutých ustanovení tohoto zákona.

K čl. III.

Navrhuje sa upraviť § 3 odsek 2 písm. d) zákona 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

K čl. IV.

Súčasťou predloženého návrhu zákona je aj novela zákona o správnych poplatkoch, ktorá sa týka položiek 206 až 209 Sadzobníku správnych poplatkov.

Terajšie znenie týchto ustanovení by v prípade schválenia zákona o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov nezodpovedalo jeho terminológii. V návrhu sa tiež zohľadňujú zmenené ekonomické pomery od roku 1998 a pri navrhovaní výšky správnych poplatkov sa prihliadalo na náročnosť poplatkových úkonov a na prínos pre poplatníka z činnosti, na ktorú sa poplatok viaže.

K čl. V.

Navrhuje sa účinnosť zákona.

V Bratislave dňa 18. augusta 2004.

Mikuláš Dzurinda, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Pavol Rusko, v. r.

podpredseda vlády

a minister hospodárstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu