Zákon o energetike a o zmene niektorých zákonov 656/2004 účinný od 01.01.2006 do 30.06.2006

Vládny návrh zákona o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

11

12

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

I

Európske spoločenstvá od tzv. prvej ropnej krízy začiatkom sedemdesiatych rokov 20. storočia dlhodobo usilujú o racionalizáciu a úspornosť využívania prírodných zdrojov v smere ochrany životného prostredia i v smere racionalizácie investičných a prevádzkových nákladov užívania budov. V zmysle článku 174 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva ide najmä o úsporné a racionálne využívanie neobnoviteľných prírodných zdrojov - ropných produktov, zemného plynu a tuhých palív, ktoré sú základnými zdrojmi energie a zároveň hlavnými zdrojmi emisií oxidu uhličitého.

Európske spoločenstvá v smere racionalizácie spotreby energie a obmedzovania emisií oxidu uhličitého vykonali viaceré opatrenia aj v sektore stavebníctva. Napr., bola prijatá smernica Rady 89/106/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii zákonov, nariadení a administratívnych opatrení členských štátov súvisiacich so stavebnými výrobkami (do slovenského práva bola prevzatá zákonom č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch a novelou stavebného zákona č. 237/2000 Z. z.) a smernica Rady 93/76/EHS z 13. septembra 1993 na obmedzenie emisií oxidu uhličitého prostredníctvom zlepšenia energetickej účinnosti (SAVE), na základe ktorej boli prijaté programy zatepľovania panelových budov.

V roku 2000 Rada Európskej únie schválila Akčný plán spoločenstva o energetickej efektívnosti a požadovaných opatreniach v sektore stavebníctva. Jednou jeho zložkou je požiadavka zlepšiť energetickú hospodárnosť budov. Zistilo sa totiž, že sektor bytových budov a terciárny sektor (služby), ktorého hlavnú časť tvoria budovy, spotrebuje viac ako 40 % celkovej konečnej spotreby energie v Európskych spoločenstvách (v „starých“ členských štátoch), a to s narastajúcim trendom. Pritom rozhodujúcu časť tvorí spaľovanie neobnoviteľných prírodných zdrojov – ropy a jej produktov, zemného plynu a uhlia a jeho produktov. Toto množstvo spaľovaných prírodných zdrojov zároveň vytvára obrovské množstvo emisií oxidu uhličitého. Napr. na Slovensku v bytových budovách (t.j., v rodinných domoch, v bytových domoch a v ostatných budovách na bývanie) sa viac ako 70 % celkovej energie spotrebuje na vykurovanie a asi 20 % na prípravu teplej úžitkovej vody a len zostávajúcich asi 10 % pripadá na zabudované osvetlenie, varenie a používanie elektrospotrebičov. Aj na Slovensku rozhodujúcim zdrojom energie potrebnej na bytové budovy je spaľovanie neobnoviteľných prírodných zdrojov, a tým tvorba emisií oxidu uhličitého.

Jedným z aktuálnych opatrení na zlepšenie situácie je smernica Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2002/91/ES zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov.

Základným cieľom tejto smernice je zabezpečiť zlepšenie energetickej hospodárnosti budov zmenou tepelnej ochrany vo vzťahu k miestnym a klimatickým podmienkam a zabezpečenie požadovaných podmienok na vnútorné prostredie budov znížením potreby energie na vykurovanie, na prípravu teplej vody a na osvetlenie pri zohľadnení efektívnosti nákladov vynakladaných na výstavbu a prevádzku budov. Tento cieľ sa má zabezpečiť piatimi základnými celoplošnými opatreniami, a to

◊určením jednotnej metodiky výpočtu energetickej hospodárnosti budov,

◊určením minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť nových budov,

◊určením minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť tzv. veľkých existujúcich budov v rámci ich významnej obnovy,

◊zavedením povinnej energetickej certifikácie,

◊zavedením povinnej pravidelnej kontroly klimatizačných systémov a kotlov v budovách.

II

Hlavným obsahom navrhovaného zákona je prevzatie smernice Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2002/91/ES zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov rozpracovaním citovaných piatich základných opatrení do podmienok slovenského práva. Zákon ustanoví základný rámec pre zavedenie systému energetickej hospodárnosti budov, najmä kompetencie, práva a povinnosti a sankcie.

Určitou neobvyklosťou je fakt, že v súlade so smernicou podstatnú časť technickej a celú metodickú stránku realizácie zavedených opatrení energetickej hospodárnosti budov obsahujú technické normy. Európska komisia 9. januára 2004 udelila Európskej normalizačnej komisii (CEN) mandát M 343 na vypracovanie technických noriem, ktoré sú potrebné na uplatnenie smernice, z ktorých niektoré sú už vydané a ďalšie sú v rôznom štádiu rozpracovania. Z tohto dôvodu jednotná metodika výpočtu energetickej hospodárnosti budov, ani minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť nových i existujúcich budov nie sú ustanovené priamo v zákone, ale určia ich európske technické normy. Ich celkový počet má byť 57 a všetky budú (resp. viaceré už sú) zavedené do sústavy slovenských technických noriem.

Súbežne s prípravou navrhovaného zákona a jeho vykonávacej vyhlášky prebieha príprava zodpovedajúcich slovenských technických noriem v Slovenskom ústave technickej normalizácie v Bratislave. Obsah technických noriem nadväzujúcich na smernicu je v zásadných bodoch jednotný pre všetky členské štáty. V súlade so smernicou však pri ich preberaní môžu členské štáty prispôsobiť hodnoty a ukazovatele energetickej hospodárnosti budov reálnym národným klimatickým podmienkam, takže hodnotiaca škála pre jednotlivé kategórie budov bude zohľadňovať národné konštrukčné charakteristiky budov a miestne klimatické podmienky.

III

Z navrhovaného zákona vyplýva Slovenskej republike povinnosť v súlade so smernicou zabezpečiť realizáciu jednotnej metodiky výpočtu energetickej hospodárnosti budov a realizáciu minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť nových budov a veľkých existujúcich budov pri ich významnej obnove. Plnenie tejto úlohy vyžaduje

◊určiť tzv. nezávislých odborníkov, ktorí zabezpečia, že navrhnutá a naprojektovaná budova (resp. významná obnova existujúcej budovy) bude spĺňať minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov určené technickou normou,

◊určiť tzv. nezávislých odborníkov na energetickú certifikáciu budov,

◊určiť správny orgán na realizáciu štátneho dozoru nad energetickou hospodárnosťou budov a na ukladanie sankcií.

Navrhovaný zákon ustanovuje, že úlohy štátu bude plniť Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Orgánom štátneho dozoru sa však navrhuje poveriť Slovenskú energetickú inšpekciu, ktorá má inšpektorov odborne schopných posudzovať špecifické otázky energetickej certifikácie a schopných ukladať pokuty za správne delikty a prejednávať priestupky. Obdobnú činnosť Slovenská energetická inšpekcia vykonáva v oblasti energetiky a tepelnej energetiky.

V oblasti určenia oboch skupín tzv. nezávislých odborníkov sa navrhuje využiť existujúci právny stav a existujúce kompetencie Slovenskej komory stavebných inžinierov v tomto rozsahu:

Slovenská komora stavebných inžinierov by v súlade s § 21 a 22 zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení zákona č. 624/2004 Z. z. vymenúvala členov skúšobnej komisie, rozhodovalo o odvolaniach neúspešných uchádzačov a určovalo obsah a rozsah

1.autorizačnej skúšky na získanie autorizácie inžinierov v kategórii Autorizovaný stavebný inžinier pre konštrukcie pozemných stavieb a v kategórii Autorizovaný stavebný inžinier pre technické, energetické a technologické zariadenia stavieb; tieto kategórie autorizovaných stavebných inžinierov už teraz existujú (§ 5 ods. 3 a 5 zákona) a zaoberajú sa projektovaním aj energetických systémov budov, takže by išlo len o prehĺbenie ich činnosti,

2.skúšky odbornej spôsobilosti na energetickú certifikáciu budov; výsledok tejto skúšky by bol podkladom (popri požadovanom vzdelaní a odbornej praxi) na vydanie živnostenského oprávnenia alebo zamestnanie sa.

Toto riešenie nevyžaduje požiadavky na plán práce ministerstva ani na prostriedky zo štátneho rozpočtu, pretože organizačnú, personálnu, administratívnu a finančnú stránku vykonávania skúšok a činnosti skúšobnej komisie zabezpečí Slovenská komora stavebných inžinierov, ktorá svoje náklady pokryje (tak, ako doteraz) z úhrad za skúšku od uchádzačov. Nová kompetencia ministerstva zahŕňa určovanie obsahu autorizačnej skúšky, určovanie slovenských technických noriem vhodných na energetickú certifikáciu a objednávanie národných príloh preberaných európskych technických noriem. Tieto kompetencie nie sú natoľko rozsiahle, aby vyžadovali nové nároky na štátny rozpočet alebo na plán práce. Preto sa predpokladá, že sa vyfinancujú z kapitoly ministerstva a pokryjú prerozdelením existujúceho stavu zamestnancov ministerstva.

Samosprávnym krajom a obciam z tohto titulu nevzniknú nijaké náklady, pretože zákon s ich kompetenciami neráta.

Navrhovaný zákon však bude mať dopad na vlastníkov budov, či už ako stavebníkov (investorov) nových budov, alebo ako vlastníkov existujúcich budov. Náklady im spôsobí povinnosť obstarať energetický certifikát v dôsledku zavádzanej povinnej energetickej certifikácie a povinnosť obstarávať kontrolu spoločných klimatizačných systémov v budovách. Tieto povinnosti vlastníkov budov sa budú vzťahovať na nové (novopostavené) budovy v štádiách ich projektovania a kolaudácie a na existujúce budovy v štádiách projektovania a kolaudácie ich významnej obnovy (ide v podstate o preukázanie súladu stavby s projektom), ako aj na všetky existujúce budovy, ktoré budú predmetom predaja alebo prenájmu.

V celoslovenskom globále (stav ku koncu roka 2003) ide o 826 577 existujúcich rodinných domov, 21 717 existujúcich bytových domov a 15 171 nebytových nevýrobných budov (z toho 6 824 školských, 2 461 administratívnych, 1 268 zdravotníckych, 494 kultúrnych).

Tieto náklady vlastníkov budov sú globálne vopred nevyčísliteľné, pretože nie je známe, koľko sa postaví nových budov, koľko existujúcich budov sa významne obnoví, ani koľko budov sa predá alebo prenájme. A z tých, ktoré sa postavia, významne obnovia alebo predajú alebo prenajmú nemožno vopred zistiť vlastnícku skladbu. Okrem toho ide o novú problematiku v európskom meradle, takže nemožno ani predpokladať „cenu“ jedného energetického certifikátu budovy porovnaním zo zahraničím, pretože s tým nie sú skúsenosti ani v iných členských štátoch. Možno však predpokladať, že pri rozumnom správaní sa vlastníkov budov sa náklady na obstaranie energetického certifikátu v strednodobom alebo dlhodobom horizonte vrátia po vykonaní odporúčaných racionalizačných opatrení zameraných na zníženie energetickej potreby budovy (napr. po zateplení, po výmene vykurovacieho kotla, po výmene okien, a pod. v úsporách energie na prevádzku budovy).

IV

Navrhovaný zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky. Prijatím zákona sa preberie právny akt Európskych spoločenstiev.

V

(doložka zlučiteľnosti navrhovanej právnej úpravy s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie)

1.Navrhovateľ: Vláda Slovenskej republiky

2.Názov navrhovaného právneho predpisu: Zákon o energetickej hospodárnosti budov a o doplnení niektorých zákonov.

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a k Európskej únii: Z prístupovej zmluvy (z Aktu o podmienkach pristúpenia) nevyplývajú v oblasti energetickej hospodárnosti budov pre Slovenskú republiku prechodné obdobia.

Z gestorstva smerníc v sektore stavebníctva vyplýva povinnosť prebrať príslušnú časť smernice Európskeho parlamentu a Rady Európskej komisie 2002/91/ES o energetickej hospodárnosti budov, ktoré sa týkajú energetickej hospodárnosti budov.

4.Problematika navrhovaného právneho predpisu je upravená v primárnom i v sekundárnom práve. V primárnom práve sa na problematiku vzťahujú ustanovenia čl. 174 a čl. 175 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

V sekundárnom práve je upravená smernicou Európskeho parlamentu a Rady Európskej komisie 2002/91/ES zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie: Úplná zlučiteľnosť.

Piate prioritné opatrenie z článku 1 smernice prevezme MH SR nariadením vlády SR o pravidelnej inšpekcii kotlov a klimatizačných zariadení v nepriemyslených budovách s rovnakým termínom účinnosti ako návrh zákona.

6.Gestor (spolupracujúce rezorty): Gestorom preberania smernice Európskeho parlamentu a Rady Európskej komisie 2002/91/ES zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Spolupracujúcim rezortom je Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ktoré preberá podstatnú časť smernice, a to štyri z piatich priorít vyjadrených v článku 1 smernice.

Notifikačným orgánom voči orgánom Európskych spoločenstiev (čl. 15 smernice) v časti, v ktorej je gestorom Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, bude Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.

7.Účasť expertov na príprave navrhovanej právnej úpravy a ich stanovisko k zlučiteľnosti: Bez účasti expertov.

B. Osobitná časť

K § 1: Ustanovenie vymedzuje rozsah a účel navrhovanej právnej úpravy zhodne so smernicou. Energetická hospodárnosť je jednou zložkou energetickej efektívnosti budovy.

Navrhovaným zákonom stanovené postupy a opatrenia na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov, a tým dosiahnutie vyššej efektívnosti budov v oblasti stavebníctva, sú uvedené v § 2.

Ďalej opatrenia, ktoré sledujú ten istý cieľ, ale sú z oblasti energetiky a tepelnej energetiky upravujú zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike (napr. meranie skutočnej spotreby energie, teplej úžitkovej vody a tepla bytovými meračmi, spôsob rozúčtovania spotreby energie, teplej vody a tepla v spoločných priestoroch bytových budov so spoločným kúrením v bytoch bez meračov, využívanie obnoviteľných zdrojov energie).

Ďalšie opatrenia upraví predpis o energetickej efektívnosti (napr. opatrenia týkajúce sa výkonu zdrojov tepla na vykurovanie priestorov a prípravu teplej vody v nových budovách a v existujúcich budovách, na energetickú efektívnosť u konečného spotrebiteľa, energetické služby, kontrolu kotlov a vykurovacích systémov) pripravovaný Ministerstvom hospodárstva SR.

K § 2: Ustanovenie nadväzuje na § 1 v tom, že v odseku 1 vypočítava postupy a opatrenia, ktoré prispievajú k vyššej energetickej hospodárnosti budov, s doplnením potrebných definícií v nasledujúcich odsekoch. Ide o definície, ktoré majú všeobecný význam pre aplikáciu navrhovaného zákona; definície vzťahujúce sa len k niektorému paragrafu sú uvedené v paragrafe, ku ktorému majú vzťah.

Spoločným účelom týchto postupov a opatrení je zistiť objektívny stav každej budovy z hľadiska jej energetickej hospodárnosti, ako technický základ pre prípravu odporúčaní pre vlastníkov a užívateľov budov na zlepšenie efektívnosti vynakladaných prostriedkov na výstavbu a prevádzku nových budov a na prevádzku, údržbu a zabezpečovanie energie pre existujúce budovy.

V odseku 2 sa zhodne s článkom 4 tretím bodom smernice 2002/91/EHS vypočítavajú budovy, ktoré sú úplne vyňaté z režimu zákona (i zo smernice).

Vyníma sa najmä skupina budov, ktoré podliehajú pamiatkovej ochrane podľa zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu, alebo sú miestnymi kultúrnymi pamiatkami v obciach a mestách, o ktoré sa starajú obce podľa § 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. V týchto budovách nemožno vykonávať také stavebné úpravy, ktoré by síce zvýšili ich energetickú hospodárnosť avšak na úkor zachovania ich pamiatkového charakteru.

Ďalej sa vynímajú všetky staré budovy spred roku 1947, pretože charakteristika ich stavebnej konštrukcie je z hľadiska energetickej efektívnosti natoľko odchylná od súčasných technických noriem, že ich prípadná obnova s cieľom dosiahnuť energetickú hospodárnosť niektorej energetickej triedy podľa súčasných technických noriem by bola buď nemožná, alebo možná len s neprimerane vysokými nákladmi. Nebola by tak dodržaná požiadavka smernice splniť minimálne požiadavky pokiaľ sa to technicky, funkčne a ekonomicky dá realizovať.

Od roku 1947 sa na území SR začali realizovať hromadné formy výstavby bytových domov spojených s unifikačnými zásadami, ktoré boli východiskom pre neskoršiu hromadnú typizáciu budov. Toto opatrenie sa dotýka len 8 – 10 % bytových domov, kde by sa nevykonávala energetická certifikácia.

K § 3: V tomto ustanovení sa vymedzuje zhodne so smernicou 2002/91/ES základný pojem – energetická hospodárnosť (energy performance) budov. Ide o stav zistenej skutočnej spotreby energie v budove, resp. jej odhadnuteľné množstvo na základe známych konštrukčných systémov a známych tepelných charakteristík tepelnej ochrany budovy a jej energetického vybavenia.

Výpočet vyjadruje stav energetickej hospodárnosti budovy a je základom pre certifikáciu budovy (a tým aj pre vypracovanie odporúčania na zlepšenie energetickej hospodárnosti budovy) a pre zatriedenie budovy do energetickej triedy (energetické triedy sú A až G).

Predmetom výpočtu sú všetky druhy energie a všetky miesta a spôsoby jej spotreby, ktoré vo svojom súhrne sú potrebné na všetku prevádzku budovy, napr. na vykurovanie vnútorných priestorov, na ohrev teplej vody, na vykurovanie a chladenie vnútorných priestorov, na osvetlenie, ale aj na individuálnu spotrebu jednotlivých užívateľov, napríklad v bytoch (na varenie a na osobnú hygienu a na používanie elektrických spotrebičov), v kanceláriách, v hoteloch, v ubytovniach, a pod.

Výpočet sa bude uskutočňovať podľa jednotnej metodiky (odseky 3 až 6) a zistený výsledok sa bude porovnávať s jednotnými referenčnými číselnými ukazovateľmi určenými pre jednotlivé energetické triedy a kategórie budov (odsek 7). Európska komisia určila na tento účel vypracovať nové, resp. novelizovať existujúce technické normy, ktorých bude (resp. viaceré už sú) spolu 57. Vychádza sa z noriem EN 832 a EN ISO 13 790 (v sústave slovenských technických noriem ide o STN EN 832 a STN EN ISO 13 790).

Toto riešenie umožní porovnateľnosť výsledkov nielen vnútroštátne, ale aj v rámci Európskych spoločenstiev. To môže mať pozitívny vplyv na celoplošné opatrenia zo strany Európskej komisie a jednotlivých členských štátov (napr. na prijatie a realizáciu podporných programov na zatepľovanie existujúcich budov, na zavádzanie nových stavebných výrobkov s lepšími tepelnoizolačnými vlastnosťami, na rozšírenie využívania alternatívnych zdrojov energie), ako aj na trh s budovami, napr. na objektivizovanie trhových cien budov aj podľa kritéria energetickej hospodárnosti (zatriedenia budovy do energetickej triedy), a tým transparentnejší trh s budovami a s bytmi v nich.

Kategorizácia budov (odsek 5) je prevzatá z prílohy k smernici.

Vetranie, klimatizácia a zabudované osvetlenie sú v obytných budovách z hľadiska celkovej potreby energie a možných nápravných opatrení v porovnaní s potrebou energie na vykurovanie a ohrev teplej vody a možnými úpravami natoľko zanedbateľné, že nie je efektívne ich ani zisťovať (odsek 6).

K § 4: Ďalším celoplošným opatrením je zavedenie jednotných pravidiel na tzv. minimálne požiadavky energetickej hospodárnosti budovy. Ide o číselné ukazovatele a ďalšie údaje vyjadrujúce optimálny stav potreby energie v budove v závislosti na jej navrhované funkčné využívanie (účel a spôsob užívania), na miestne podmienky a na klimatické podmienky. Tieto číselné ukazovatele pri zohľadnení ovplyvňujúcich faktorov vyplynú z technických noriem spomínaných v predchádzajúcom bode.

Všeobecnou povinnosťou stavebníkov je, aby každá nová budova a každá významná obnova existujúcej budovy bola navrhnutá, naprojektovaná a postavená tak, aby spĺňala minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť(odsek 1). Určitá možná odchýlka je prípustná pri návrhu a projekte významnej obnovy existujúcej budovy, ak by nevyhnutné stavebné úpravy (napr. úpravy stavebnej konštrukcie) boli technicky nemožné, alebo by boli tak nákladné, že by ich cena bola neadekvátna k požadovanému stavu (napr. nikdy by sa nevrátili, alebo by bolo lacnejšie budovu zbúrať a postaviť novú).

Realizácia tejto povinnosti bude vyžadovať zvýšenie starostlivosti investorov a stavebníkov o predprojektovú prípravu budov a zlepšenie výberu najvhodnejších návrhov na novú budovu, resp. na významnú obnovu existujúcej budovy najmä z hľadiska budúcich prevádzkových nákladov.

V odseku 2 sa ustanovuje povinnosť vyplývajúca z článku 3 smernice 2002/91/ES, aby sa ešte pred začatím stavby (ak je ňou veľká budova) zvážila možnosť využitia miestnych podmienok na získanie energie z existujúceho zdroja (napr. na vykurovanie a na dodávku teplej vody zo zdroja s kombinovanou výrobou elektriny a tepla alebo z blokovej kotolne), alebo využitia miestnych možností obnoviteľných zdrojov energie (napr. slnečnej alebo veternej energie) alebo získanie energie zo vzduchu, z vody alebo zo zeme použitím tzv. tepelného čerpadla. Takéto posúdenie bude povinnou náležitosťou technickej správy projektovej dokumentácie v konaniach podľa stavebného zákona.

Príslušnú časť projektovej dokumentácie (odsek 1 a 2) bude oprávnená vyhotovovať len tzv. oprávnená osoba podľa § 45 stavebného zákona, pretože ide o tzv. vybranú činnosť vo výstavbe.

K § 5: Energetická certifikácia je postup, ktorý navrhovaný zákon upravuje v § 5 a 6. Hoci aj teraz sa na Slovensku uskutočňujú tzv. energetické audity budov, ide o dobrovoľnú viac-menej experimentálnu záležitosť, ktorej naviac chýba jednotná metodika a jej výsledkom nie je energetický certifikát v zmysle smernice.

Smernica 2002/91/ES zavádza energetickú hospodárnosť ako transpozičnú povinnosť, ktorú Slovensko plní navrhovaným zákonom.

Naviac, normatívny podklad (technické normy potrebné na integrovaný výpočet a na zatriedenie budovy do energetickej triedy sú nové, resp. sa len dokončujú) a zatiaľ ešte neexistujú tzv. nezávislí odborníci požadovaní v článku 10 smernice 2002/91/ES v podobe kvalifikovaných osôb, ktoré by energetickú certifikáciu uskutočňovali.

Výsledok energetickej certifikácie – energetický certifikát – bude odborným osvedčením o skutočnom zhotovení budovy z hľadiska jej energetickej hospodárnosti. Budú z neho zrejmé zistenia týkajúce sa energetickej hospodárnosti budovy, napríklad zhodnotenie stavebných konštrukcií (tepelnoizolačné vlastnosti obvodových stien a strechy, stav a tepelnotechnické vlastnosti okien a dverí), stav energetického vybavenia budovy (napr. zhodnotenie účinnosti zdroja tepla a rozvodu tepla a teplej úžitkovej vody, efektívnosť spotreby elektrickej energie, atď.) a pod., ale aj odporúčania na zlepšenie energetickej hospodárnosti.

Smernica predpokladá, že energetický certifikát nebude len vynúteným administratívnym opatrením, ale, že bude skutočným prínosom pre vlastníka budovy v zistení skutočného stavu budovy v podobe navrhovaných opatrení, ako aj pre prípad predaja alebo prenájmu budovy. Nepochybne budovy zatriedené do vyššej energetickej triedy budú mať aj vyššiu trhovú hodnotu, než budovy s nadmernou spotrebou energie. Možno očakávať, že aj realizácia navrhovaných opatrení podľa energetického certifikátu by v konečnom efekte mala priniesť vlastníkovi budovy takú úsporu energie, že jej finančný efekt v strednodobom alebo dlhodobom horizonte pokryje vstupné náklady.

Energetická certifikácia sa týka len celých budov. Smernica síce pripúšťa aj energetickú certifikáciu jednotlivých bytov v bytových domoch; tá je však jednak dobrovoľná a jednak úplne závislá na energetickej certifikácii celej budovy. Bez energetickej certifikácie celej budovy totiž nie je možné vykonať energetickú certifikáciu jednotlivého bytu, alebo niektorej inej časti budovy, pretože tepelná ochrana obvodového plášťa a strechy budovy sa nedá oddeliť len pre jeden byt, t.j., nemožno zatepliť obvodový plášť budovy len pre jeden byt alebo zatepliť strechu budovy len pre jeden byt. Aj spoločné časti budovy je veľmi obtiažne z hľadiska energetickej hospodárnosti pričleniť k jednotlivým bytom. Okrem toho energetickú hospodárnosť bytu ovplyvňuje jeho poloha, poschodie, veľkosť, počet okien a pod.

K § 6: Ustanovenie upravuje energetickú certifikáciu ako predmet živnostenského podnikania tým, že ustanovuje obsah osobitnej podmienky prevádzkovania živnosti podľa § 7 živnostenského zákona.

Vyžaduje sa príslušné vysokoškolské vzdelanie potrebného zamerania a aspoň trojročná odborná prax. Tieto požiadavky treba považovať za minimálne vzhľadom na vysokú odbornosť výkonu energetickej certifikácie. Z hľadiska vysokoškolského vzdelávania neexistuje komplexné vzdelávanie a potrebné vedomosti sú medziodborové.

Požiadavka na povinné poistenie (odsek 4) je opodstatnená tým, že vykonaním odporúčaní v energetickom certifikáte môže byť spôsobená značná škoda na zdraví a na majetku, ako aj tým, že príbuzné činnosti (napr., projektovanie budov a ich energetického vybavenia) musia byť kryté poistením pre prípad zodpovednosti za škodu.

Vzťahy medzi objednávateľom (vlastníkom budovy) a zhotoviteľom (osobou oprávnenou vypracúvať energetické certifikáty) majú občianskoprávny charakter. Preto na zodpovednostné vzťahy sa použije § 420 Občianskeho zákonníka.

K § 7: Ustanovenie upravuje základné formálne a obsahové náležitosti energetického certifikátu. Ich podrobnosti a vzor energetického certifikátu upraví vykonávacia vyhláška.

Platnosť energetického certifikátu určí oprávnená osoba podľa okolností, najmä podľa predpokladaných (plánovaných) zmien týkajúcich sa tepelnej ochrany konštrukcie budovy a strechy a energetického vybavenia budovy. Ak sa nijaké zmeny nepredpokladajú, môže platiť najviac 10 rokov (článok 7 bod 1 smernice 2002/91/ES).

V odseku 4 sa transponuje požiadavka smernice 2002/91/ES zaviesť povinnosť vlastníkov veľkých existujúcich budov, ktoré sú sídlom orgánu verejnej moci alebo sídlom inej právnickej osoby poskytujúcej verejné služby veľkému počtu ľudí, pre ktoré ju títo ľudia často navštevujú, umiestniť na viditeľnom a verejnosti prístupnom mieste aktuálny energetický certifikát. Bude sa to týkať napr. budov všetkých úradov prístupných stránkam a budov ďalších právnických osôb prístupných klientom, napr. pobočiek Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní, expozitúr bánk a komerčných poisťovní, pôšt, a pod. Vzhľadom na to, že energetický certifikát je viacstranová písomnosť z technickými údajmi, ktoré sú pre laikov nezrozumiteľné a nepotrebné, navrhuje sa zverejňovať len tzv. energetický štítok budovy. Takáto povinnosť už existuje pri uvádzaní na trh elektrospotrebičov z oblasti tzv. bielej techniky.

V záujme dosiahnutia objektivity energetickej certifikácie vylučuje sa stret záujmov, ktorý by mohol vyplývať z toho, že jedna a tá istá osoba by projektovala budovu i vykonávala jej energetickú certifikáciu. Obsah energetickej certifikácie je totiž založený predovšetkým na porovnaní projektovaných parametrov energetickej potreby budovy so skutočne zistenými.

K § 8: V navrhovanom ustanovení sú zhrnuté povinnosti vlastníkov budov, okrem povinnosti obstarať energetický certifikát, ktorá im vyplýva z § 5 ods. 2.

Všetky povinnosti sú transpozíciou smernice 2002/91/ES, takže rovnaké povinnosti budú mať aj vlastníci budov v ostatných členských štátoch Európskych spoločenstiev.

K § 9: V navrhovanom paragrafe sú vypočítané všetky kompetencie ministerstva tak, ako budú potrebné na aplikáciu zákona podľa smernice 2002/91/ES a spolupráca s Európskou komisiou v oblasti technických noriem.

V odseku 1 ide o kompetencie vyplývajúce z postavenia ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy a zároveň ako jediného štátneho orgánu v problematike upravenej navrhovaným zákonom.

V odseku 2 ide o vzťahy k Európskej komisii.

K § 10: V ustanovení ide o obsah štátneho dozoru a kompetencie vyplývajúce z jeho obsahu. Navrhuje sa, aby štátny dozor vykonávala Štátna energetická inšpekcia, ktorá je špeciálnym kontrolným orgánom štátu vo veciach energetiky a tepelnej energetiky. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR nemá vlastné inšpekčné ani miestne orgány, ktoré by mali potrebnú kompetenciu a potrebnú skladbu zamestnancov.

Podľa ods. 1 písm. c) inšpekcia je oprávnená ukladať pokuty za správne delikty a prejednávať priestupky.

Odsek 2 zhŕňa všetky potrebné oprávnenia a povinnosti inšpektorov na výkon štátneho dozoru.

K § 11: Ustanovenie nadväzuje na predchádzajúci paragraf. Správne delikty sú upravené štandardne a týkajú sa len oprávnenej osoby (t.j., podnikateľa) a vlastníkov budov, ktorí sú právnickými osobami alebo fyzickými osobami, ktoré prenajímajú byty, miestnosti a nebytové priestory za odplatu. Procesne sa na konanie o správnom delikte použije Správny poriadok (§ 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení zákona č. 527/2003 Z. z.).

K § 12: Aj toto ustanovenie nadväzuje na § 10 návrhu. Postih za priestupok sa bude vzťahovať na fyzické osoby, ktoré nesplnili povinnosť vlastníka budovy. Správnym orgánom bude (tak ako pri správnych deliktoch) Štátna energetická inšpekcia.

K § 13 Ustanovenie odseku 1 reaguje na skutočnosť, že vlastníkom budovy môžu byť rôzne subjekty. Na zistenie zodpovednosti je potrebné výslovne uviesť, kto sa rozumie vlastníkom budovy v jednotlivých situáciách.

Na konania (autorizácia a ukladanie pokút za správne delikty) sa vzťahuje Správny poriadok. Vyplýva to z § 1 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Preto sa tu uvádzajú postupy, na ktoré sa vzhľadom na ich obsah nevzťahuje. Energetická certifikácia je služba, ktorú poskytuje vlastníkovi budovy podnikateľ na základe občianskoprávneho vzťahu (zmluvy o dielo). Určovanie vhodných technických noriem je výkon činnosti ústredného orgánu metodickej povahy.

K § 14: Vzhľadom na skutočnosť, že ide o novú problematiku, ktorá doteraz nebola v slovenskom práve zavedená, je potrebné vyčleniť čas na aplikáciu zákona, najmä na dokončenie jednotnej metodiky (prijatie technických noriem), na určenie technických noriem vhodných na energetickú certifikáciu a na udelenie živnostenských oprávnení na energetickú certifikáciu.

Určitý čas je potrebný aj na prípravu zamestnancov stavebných úradov a inšpektorov Štátnej energetickej inšpekcie.

Smernica umožňuje odklad transpozície len v oblasti energetickej certifikácie.

K § 15: Ustanovením sa plní povinnosť uvádzať transpozičný odkaz.

K čl. II: Návrhom sa zavádza nová viazaná živnosť Energetická certifikácia.

Energetická certifikácia je postup, ktorý navrhovaný zákon upravuje v § 5 a 6. Hoci aj teraz sa na Slovensku sa uskutočňujú tzv. energetické audity budov na základe voľnej ohlasovanej živnosti, ide o dobrovoľnú viac-menej experimentálnu záležitosť, ktorej naviac chýba jednotná metodika a jej výsledkom nie je energetický certifikát v zmysle smernice. Tento režim zostane zachovaný.

Smernica 2002/91/ES zavádza energetickú hospodárnosť ako novú transpozičnú povinnosť pre všetky členské štáty. Slovensko ju plní navrhovaným zákonom. Preto je potrebné zaviesť novú živnosť, ktorej normatívny podklad (technické normy potrebné na integrovaný výpočet a na zatriedenie budovy do energetickej triedy) sú nové, resp. sa len dokončujú. Nová živnosť je transponovaním zavedením tzv. nezávislých odborníkov podľa článku 10 smernice 2002/91/ES v podobe kvalifikovaných osôb, ktoré by energetickú certifikáciu uskutočňovali.

Výsledok energetickej certifikácie – energetický certifikát – bude odborným osvedčením o skutočnom stavebno-konštrukčnom zhotovení budovy z hľadiska jej energetickej hospodárnosti. Jeho účel, forma a obsah sú pre všetky členské štáty jednotné. Nejde teda o prelínanie sa, alebo transformáciu doterajších živnostníkov v oblasti energetického auditu budov, ktorý nemá zákonný podklad.

K čl. III: Novelou zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. sa utvárajú podmienky na rozšírenie kompetencie Slovenskej komory stavebných inžinierov vykonávať skúšky odbornej spôsobilosti popri stavbyvedúcich a stavebných dozorov aj na uchádzačov o živnosť Energetická certifikácia.

V bode 1 sa dopĺňa predmet úpravy, ktorý sa rozširuje aj na získavanie odbornej spôsobilosti na energetickú certifikáciu. Obdobne aj v bodoch 4 a 5.

V bode 2 sa dopĺňa ustanovenie o pravidlách preskúšavania osôb, u ktorých sa zistili nedostatky odbornej povahy, alebo ktoré nevykonávali odbornú činnosť viac ako päť rokov. Doteraz sa toto opatrenie vzťahuje na autorizovaných stavebných inžinierov a na stavbyvedúcich a stavebných dozorov a navrhuje sa rozšíriť aj na osoby oprávnené na energetickú certifikáciu.

V bode 3 sa dopĺňa oprávnenie Slovenskej komory stavebných inžinierov vykonávať skúšky odbornej spôsobilosti aj na osoby uchádzajúce sa o udelenie oprávnenia na energetickú certifikáciu jednak vo forme živnosti a jednak ako zamestnanci právnických osôb v postavení tzv. zodpovedného zástupcu.

K čl. IV: Novela zákona je vyvolaná prijatou legislatívnou konštrukciou vymedzenia kompetencií Štátnej energetickej inšpekcie v zákone o energetike - formou poznámky pod čiarou.

K čl. V: Navrhovaná účinnosť nadväzuje na termín povinnej transformácie smernice 2002/91/ES, ktorým je 4. januára 2006 (článok 15 bod 1 smernice).

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky č. 590 zo dňa 17. augusta 2005.

Mikuláš Dzurinda

predseda vlády Slovenskej republiky

László Gyurovszky

minister výstavby a regionálneho rozvoja

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o energetike a o zmene niektorých zákonov

18

Dôvodová správa

Všeobecná časť:

Základný legislatívny rámec v energetike je v súčasnosti daný zákonom č. 70/1998 Z.z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1999 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Okrem neho sú právne vzťahy medzi účastníkmi trhu s elektrinou upravené vykonávacími predpismi vydanými na základe energetického zákona a zákonom č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, rozhodnutiami Úradu pre reguláciu sieťových odvetviach a predpismi, ktoré nemajú povahu všeobecne záväzných právnych predpisov.

Vzhľadom na prekonanosť a nedostatky existujúceho legislatívneho rámca, najmä z dôvodu liberalizácie v tomto odvetví a vstupom SR do EÚ, sa Ministerstvo hospodárstva SR rozhodlo pripraviť nový zákon o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Hlavnými nedostatkami súčasnej legislatívy sú tieto skutočnosti:

-neboli dostatočne riešené požiadavky smerníc EÚ, dotýkajúce sa otvorenia trhu s elektrickou energiou, alebo s plynom tz. slobodnej voľby dodávateľa týchto špecifických tovarov, rešpektujúc ich špecifické vlastnosti (najmä pri elektrickej energii – neskladovateľnosť),

-stanovený model trhu s elektrinou a s plynom nevyhovuje súčasnému stavu ( trh nie je otvorený a nie je zabezpečený transparentný prístup),

-chýbajú podrobnosti týkajúce sa poskytovania podporných služieb a odoberania systémových služieb, ktoré vedú ku komplikáciám pri uzatváraní obchodných vzťahov,

(tieto služby je potrebné poskytnúť, z dôvodu špecifického charakteru tovaru),

-jednotný nákupca elektriny (§ 18 Zákona o energetike) sa v praxi nevyužíva, po liberalizácii trhu nebude,

-model trhu s elektrinou a plynom nepočíta s viacerými účastníkmi a konkurenciou na strane výroby, resp. dodávok, (čo je zásadnou požiadavkou preto, aby sa mohla rozvinúť konkurencia a hospodárska súťaž),

-plošný presun kompetencií z ministerstva na ÚRSO neumožňuje pomocou bežných nástrojov (napr. povoľovanie výstavby nových energetických zdrojov) kontrolovať dodržiavanie energetickej politiky štátu, (ústredný orgán štátnej správy, u ktorého je v kompetencii formulovanie koncepcie energetickej politiky štátu nemôže byť bez kompetencií – bez nástrojov, ktoré toto umožnia),

-chýbajú zmocnenia prevádzkovateľa prenosovej sústavy ako systémového operátora po jeho právnom odčlenení od výroby, (túto potrebu vyvoláva aj prax, nakoľko dnes už energetika nie je organizovaná formou štátneho monopolného podniku, a nie je právna istota o tom, že dôjde aj k zaplateniu za poskytnuté služby),

-absencia legislatívnej úpravy spôsobov podpory obnoviteľných zdrojov energie, ( čo je základná požiadavka, resp. smerovanie energetickej politiky EÚ do budúcnosti),

-absencia legislatívnej úpravy spôsobu podpory kogenerácie, resp. združenej výroby elektriny a tepla (ide o možnosť efektívnejšieho využívania výrobných kapacít s cieľom znižovania nákladov),

Vzhľadom k tomu, že v priebehu prípravy návrhu zákona došlo k prijatiu nových smerníc pre trh s elektrinou a trh s plynom

-Smernica č. 2003/54/ES o spoločných pravidlách vnútorného trhu s elektrinou, ktorá ruší Smernicu 96/92/ES zo dňa 26. 06. 2003,

-Smernica č. 2003/55/ES o spoločných pravidlách vnútorného trhu s plynom, ktorou sa ruší Smernica č. 98/30/ES zo dňa 26. 06. 2003,

je cieľom predloženia návrhu zákona úplná implementácia nových smerníc. Ich implementácia je základnou požiadavkou preto, aby slovenská energetika bola konkurenčne schopná na trhu Európskych spoločenstiev.

Návrh nového zákona o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov:

-novo upravuje podmienky podnikania v súlade s citovanými smernicami, výkon štátnej správy, práva a povinnosti fyzických a právnických osôb pri podnikaní v energetike (ide o tie práva a povinnosti, ktoré sú špecifické, resp.vyplývajúce zo špecifickosti tohto odvetvia).

-zabezpečuje harmonizáciu slovenskej legislatívy v energetike s legislatívou Európskej únie, (zavedením tých inštitútov, ktoré sú potrebné na to, aby fungoval spoločný trh, napr. povinnosť oddeliť distribúciu elektriny alebo plynu od obchodovania s elektrinou alebo s plynom, s cieľom zabrániť vzniku krížových dotácii, alebo podmienok poškodzujúcich hospodársku súťaž).

-zavádza trhové prostredie vrátane vymedzenia príslušných inštitútov s cieľom dosiahnutia spoľahlivej a kvalitnej dodávky energie. (Ide o presnú definíciu administratívnych kapacít, potrebných na zabezpečenie dozoru nad trhom - URSO formou regulácie transparentným a nediskriminovaným voči niektorým subjektom).

-vytvára podmienky k ochrane životného prostredia a k rozvoju energetiky.

Súčasne platný legislatívny rámec v energetike vymedzený zákonom č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1999 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov parciálne reflektuje na Smernice č. 96/92/ES a 98/30/ES, vzťahujúce sa na vnútorný trh s elektrinou a plynom. Uvedené smernice mali veľký podiel na vytvorení vnútorného trhu, ako aj na postupnej liberalizácii trhu s energetickými komoditami a zabezpečovaní likvidity trhu.

Smernice č. 2003/54/ES a 2003/55/ES tvoria komplex modifikovaných spoločných pravidiel pre vnútorný trh s elektrinou a plynom, ktorý reaguje na možnosti zlepšenia fungovania vnútorného trhu a eliminuje nedostatky, na ktoré poukazujú skúsenosti z aplikácie smerníc 96/92/ES a 98/30/ES. Nespornou výhodou tvorby novej energetickej legislatívy je implementácia smerníc, ktoré značnej miere už optimalizujú fungovanie trhu s elektrinou a plynom. Hlavným cieľom smerníc č. 2003/54/ES a 2003/55/ES je úplná liberalizácia energetického trhu, vo forme urýchlenia liberalizácie a dokončenia tvorby vnútorného trhu v odvetviach elektriny a plynu.

Vzhľadom k tomu, že súčasne zavedený model s elektrinou a plynom, ktorý vychádza z doposiaľ platnej právnej úpravy v zákone č. 70/1998 Z .z. o energetike nepočíta s viacerými účastníkmi ani konkurenciou na strane výroby a dodávok, je nutné odstrániť nevyhovujúci stav a vytvoriť nový model trhu s energiou, ktorý bude plne otvorený, akceptujúci nevyhnutné štandardy transparenntnosti, nediskriminácie a princípy hospodárskej súťaže.

V našom legislatívnom rámci je potrebné nanovo upraviť spôsob fungovania trhu, subjekty trhu a vzťahy medzi účastníkmi trhu. Nový model fungovania trhu s elektrinou a plynom súvisí s nadväzujúcou právnou úpravou jednotlivých práv a povinností účastníkov trhu.

Významnú úlohu zohráva zabezpečenie stability navzájom prepojených sústav vo vnútornom trhu a právo pripojenia do sústavy na nediskriminačnom základe. Energetický trh v súčasnosti akcentuje reálne zabezpečenie rovnováhy ponuky a dopytu.

V porovnaní s doterajšou právnou úpravou sa mení i postavenie odberateľa na vnútornom trhu. Vytvára sa inštitút oprávneného odberateľa, ktorému sa v nadväznosti na postup liberalizácie trhu zakotvuje právo na výber dodávateľa energie. Je potrebné zároveň riešiť ochranu tých odberateľov, ktorí v určenom časovom priestore nemajú technicky ani právne možnosť voľby svojho dodávateľa elektriny alebo plynu.

Implementáciou smerníc č. 2003/54/ES a 2003/55/ES sa upravujú nielen vzťahy medzi účastníkmi trhu s energiou, ale je tiež potrebné zaviesť v upravenom legislatívnom rámci aj množstvo nových pojmov, ktoré z uvedených smerníc vychádzajú.

Z preberania smerníc vyplývajú nové kritériá a princípy, ktorými sa upravuje pôsobnosť štátnej správy v oblasti energetiky, osobitne vo vzťahu k Európskej komisii, ako aj novoupravené kompetencie regulačných orgánov voči subjektom, ktoré budú v energetike podnikať.

Taktiež je potrebné právne v súlade s určenými kritériami garantovať spoľahlivosť a bezpečnosť dodávok a v prípade krízy na trhu s elektrinou a plynom realizovať potrebné ochranné opatrenia.

Vzhľadom na tieto skutočnosti je nutné novým spôsobom upraviť podmienky podnikania v energetike, čím sa zabezpečuje v potrebnej miere aj jednotné postavenie subjektov, ktoré podnikajú na vnútornom trhu s energiou.

Navrhovaná právna úprava v súlade s Ústavou SR, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona nemá dopad na životné prostredie a je v súlade s cieľmi štátnej environmentálne politiky.

Návrh zákona bol prerokovaný v Rade hospodárskej a sociálnej dohody, ktorá na svojom zasadnutí dňa 26. marca.2004 s návrhom zákona súhlasila.

Návrh zákona bol prerokovaný v Legislatívnej rade vlády SR dňa 6. júla 2004.

Návrh zákona bol prerokovaný v Porade ekonomických ministrov dňa 16. augusta 2004.

Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev

1.Navrhovateľ zákona: Vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: Návrh zákona o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskejúnii:

a)

- problematika návrhu zákona je prioritou aproximácie práva podľa či. 70 Európskej dohody o pridružení,

- problematika návrhu zákona je prioritou aproximácie práva podľa aktualizovaného znenia NPAA,

- problematika návrhu zákona je prioritou podľa Partnerstva pre vstup,

- problematika návrhu zákona je prioritou aproximácie práva podľa screeningu

- návrh zákona je úlohou zahrnutou do Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2004

- návrh zákona nie je prioritou vyplývajúcou pre SR z Pravidelnej správy Európskej komisie o stave pripravenosti na členstvo v EU z 9. novembra 2002

b)

V negociačnej pozicii ku kapitole l4 - Energetika prevzala SR záväzok akceptácie acquis a pripravenosti na jeho implementáciu v plnom rozsahu k referenčnému dátumu vstupu do EU.

4.V práve Európskej únie je problematika upravená

-Smernicou 2003/54/ES Európskeho parlamentu a Komisie o spoločných pravidlách vnútorného trhu s elektrinou, ktorá ruší Smernicu 96/92/ES,

-Smernicou 2003/55/ES Európskeho parlamentu a Komisie o spoločných pravidlách vnútorného trhu s plynom, ktorá ruší Smernicu 98/30/ES,

-Smernica 2001/77/ES o podpore elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov na vnútornom trhu

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

úplná zlučiteľnosť

6.Gestor: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť:

1.Odhad dopadov na verejné financie:

Nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov.

2.Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Nebude mať dopad.

3.Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Nebude mať dopad.

4.Odhad dopadov na životné prostredie:

Nebude mať dopad.

5.Odhad dopadov na zamestnanosť:

Nebude mať dopad.

Osobitná časť:

K § 1

Vymedzuje sa predmet úpravy zákona, ktorým sa rieši stanovenie podmienok podnikania v energetike, odchýlne upraveného v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Návrh zákona neobsahuje už úpravu podnikania v teplárenstve, nakoľko táto oblasť podnikania sa navrhuje upraviť samostatným zákonom. Do obsahu zákona sa zavádza úprava práv a povinností účastníkov trhu v energetike, ako aj úprava práv a povinností fyzických osôb a právnických osôb, ktorých práva, chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť dotknuté účastníkmi trhu v energetike. Vzhľadom na stanovené aspekty liberalizácie vnútorného trhu s energiou je osobitným spôsobom potrebné riešiť výkon štátnej správy v energetike.

K § 2

Ustanovenie vymedzuje všeobecné základné pojmy a základné pojmy v elektroenergetike a plynárenstve, obsahuje i definície nových pojmov, ktoré sú upravené v preberaných smerniciach č. 2003/54/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a 2003/55/EC o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s plynom.

K § 3

Toto ustanovenie upravuje pôsobnosť štátnej správy v energetike, ktorú je podľa tohto zákona oprávnené zabezpečovať Ministerstvo hospodárstva SR, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a Štátna energetická inšpekcia. Navrhujú sa tiež možnosti uplatnenia mimoriadnych opatrení v zákonom stanovených prípadoch, ktoré je na základe svojich kompetencií ministerstvo oprávnené vykonávať. V rámci systému ochrany fungovania trhu s elektrinou a plynom je potrebné, aby ministerstvo tieto opatrenia ukladalo. Na uvedené opatrenia sa navrhuje uplatniť všeobecný predpis o správnom konaní s výnimkami podľa tohoto zákona. Okrem oprávnení sa na pôsobnosť ministerstva vzťahujú tiež i osobitné povinnosti, ktoré vyplývajú z preberaných smerníc EÚ.

K § 4

Upravuje sa predmet podnikania v energetike ako výkon jednotlivých činností, ktoré sú špecifickými oblasťami podnikania vo vzťahu k všeobecnej úprave, obsiahnutej v Obchodnom zákonníku, pričom návrh zákona tieto činnosti taxatívne vymedzuje. Jedná sa o podnikateľské činnosti, výkon ktorých, vzhľadom na potreby fungovania trhu v energetike je potrebné definovať. Návrh zákona taxatívne určuje aj konkrétne činnosti, výkon ktorých nie je podnikaním v energetike, nakoľko sa realizujú len pre vlastnú spotrebu výrobcu, prepravcu a distribútora elektriny, resp. výrobcu a distribútora plynu.

K § 5

Vzhľadom k tomu, že podnikanie v oblasti energetiky je špecifickou súčasťou podnikateľského prostredia, bolo potrebné nielen definovať predmet a druhy podnikateľských činností v energetike, ale taktiež ustanoviť zákonný predpoklad na vstup jednotlivých subjektov do podnikania v oblasti energetiky, ktorým je povolenie k výkonu podnikateľskej činnosti v energetike. Súčasne je potrebné vymedziť, na ktoré činnosti zákon takéto povolenie nevyžaduje.

K § 6

Zákon rozlišuje podmienky pre udelenia povolenia právnickým a fyzickým osobám. Splnenie taxatívne vymedzených podmienok je zákonným predpokladom pre vydanie povolenia Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Určuje sa ďalšia podmienka na výrobu elektriny z jadrového paliva a to súhlas Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky. Povinnosť preukázať technické predpoklady na vykonávanie podnikateľskej činnosti korešponduje s doterajšou právnou úpravou, pričom splnenie povinnosti podľa požadovaného druhu činnosti posudzuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Navrhuje sa ustanoviť výnimku pri preukázaní technických predpokladov na vykonávanie požadovanej činnosti, pri vydaní osvedčenia o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky podľa § 11 zákona. Bezúhonnosť žiadateľa sa kvalifikuje špecifickým spôsobom v súlade s potrebou výkonu podnikateľskej činnosti na základe podmienok, ustanovených v tomto zákone.

K § 7

Vymedzuje sa postup pri vydávaní povolenia, ktoré je oprávnením na podnikanie v oblasti energetiky. Pri zavedenom pojme žiadateľ sa nerozlišuje, či sa jedná o fyzickú osobu, alebo o právnickú. osobu. Náležitosti výroku rozhodnutia o vydaní povolenia sú upravené čiastočne odchylne od všeobecného predpisu o správnom konaní. Navrhuje sa, aby vydané povolenie na podnikanie v energetike podľa § 5 bolo zosúladené s predmetom podnikania v obchodnom registri. Zápis do obchodného registra je obligatórny, nielen pre právnické, ale i pre fyzické osoby, ktoré vstupujú do podnikateľského prostredia v energetike.

K § 8

Navrhuje sa, aby na odborné prevádzkovanie podnikateľskej činnosti v oblasti energetiky bol určený zodpovedný zástupca, ktorý má odbornú spôsobilosť na vykonávanie konkrétnej povolenej činnosti podľa tohto zákona. Návrh zákona preberá v uvedenom ustanovení koncepciu pôvodnej právnej úpravy. Cieľom je zabezpečiť odborný výkon podnikania v oblasti energetiky, ako aj predísť nebezpečiu ohrozenia dodávky energie, zhoršenia jej kvality alebo ohrozenia bezpečnosti prevádzky energetických zariadení.

K § 9

Navrhuje sa ustanoviť postup pri zmene vydaného povolenia na podnikanie v energetike. Žiadosť o zmenu povolenia je potrebné riadne odôvodniť, vrátane rozsahu požadovaných zmien. Zmeny v povolení sa navrhuje vykonať na základe žiadosti držiteľa povolenia, ako aj z podnetu orgánu vydávajúceho povolenie, ktorým je Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Vymedzujú sa podmienky pre stratu platnosti vydaného povolenia. Navrhuje sa tiež možnosť odňatia povolenia úradom z taxatívne uvedených dôvodov.

K § 10

V prvej časti zákona sa navrhuje úprava práv a povinností držiteľov povolenia na podnikanie v energetike, ktoré sú spoločné pre všetkých držiteľov povolení. Navrhuje sa určiť, aby jednotlivé oprávnenia držiteľov povolenia pri výkone podnikateľskej činnosti boli vykonávané vo verejnom záujme. Navrhovaná nová právna úprava v tomto prípade nadväzuje na rozsah oprávnení, ktorý je upravený v súčasne platnom zákone o energetike.

K § 11

Z dôvodu zabezpečenia regulácie výstavby nových energetických zariadení, ako aj zosúladenia s určenými kritériami realizácie schválenej koncepcie sa zavádza inštitút osvedčenia o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky. Navrhuje sa obligatórne vymedziť postup pri vydaní osvedčenia a podmienky pre jeho udeľovanie. Vzhľadom na potrebu aplikácie schválenej koncepcie energetickej politiky sa ako kompetentný orgán na vydanie osvedčenia navrhuje určiť ministerstvo. Osvedčenie vydávané ministerstvom je dokladom pre realizáciu územného a stavebného konania, týkajúceho sa výstavby nových energetických zariadení.

K § 12

Vybudovanie priameho vedenia umožňuje všetkým výrobcom elektriny zásobovanie vlastných areálov, prepojených podnikov i oprávnených odberateľov. Navrhuje sa, aby kompetentným orgánom na udelenie súhlasu s výstavbou priameho vedenia bol úrad, ktorý pri udeľovaní súhlasu zohľadňuje potreby realizácie jednotlivých kritérií schválenej koncepcie energetickej politiky. Ustanovuje sa podmienka budovať priame vedenie len po odmietnutí prístupu do sústavy, súčasne sa navrhuje taxatívne vymedziť tiež určenie ostatných podmienok na súhlas s výstavbou priameho vedenia.

K § 13

V prípade, že výrobcovi alebo oprávnenému odberateľovi bude odmietnutý prístup do prepravnej alebo distribučnej siete, má právo požiadať o súhlas s výstavbou priameho plynovodu na prepravu plynu, určeného pre vlastnú spotrebu. Súhlas na výstavbu priameho plynovodu sa viaže na splnenie taxatívne vymedzených zákonných predpokladov. Navrhuje sa obligatórnym spôsobom určiť postup pre vydanie súhlasu Úradom pre reguláciu sieťových odvetví.

K § 14

Navrhuje sa upraviť konanie držiteľov povolení v čase, kedy dôjde k náhlemu nedostatku energie na celom území SR, alebo na jeho časti, resp. nedostatok jednotlivých druhov energie hrozí. Definuje sa stav núdze aj postup kompetentného orgánu štátnej správy, ktorým je Ministerstvo. hospodárstva SR. Vzhľadom k tomu, že dodávka energie má strategický význam, je potrebné stanoviť postup ministerstva, ako aj oprávnenia na mimoriadne opatrenia a súvisiace povinnosti dotknutých subjektov.

K § 15

Navrhuje sa ustanoviť povinnosť výberového konania pre nové energetické zariadenia na získanie investora na výstavbu technológií, ktoré zabezpečia zvýšenie energetickej efektívnosti sústavy, zníženie spotreby elektriny a vybudovanie energetických zariadení za taxatívne ustanovených podmienok. Osobitným zákonným predpokladom pre vypísanie výberového konania je nedostatok jestvujúcich kapacít a nezabezpečenie bezpečnosti a spoľahlivosti dodávok z dlhodobého hľadiska u súčasných kapacít energetických zariadení. V nadväznosti na vypísanie výberového konania sa ustanovuje postup pri jeho zverejnení.

K § 16

Navrhuje sa definovať pojem všeobecný hospodársky záujem v energetike na základe aplikovania smerníc EÚ č. 2003/54/ES a 2003/55/ES a osobitného postupu, ustanoveného zákonom. Pre uplatňovanie všeobecného hospodárskeho záujmu je nevyhnutné, aby zo strany ministerstva boli ukladané taxatívne vymedzené povinnosti výrobcovi elektriny, prevádzkovateľovi sústavy a siete, prevádzkovateľovi zásobníka, dodávateľovi elektriny a plynu, osobitne v záujme ochrany domácnosti, ktorá je najzraniteľnejším účastníkom trhu.

K § 17

Keďže trh s elektrinou a plynom má špecifický charakter, je potrebné ho nielen regulovať, ale aj upraviť zásady, ktoré stanovujú pravidlá jeho organizovania. Taktiež je potrebné vymedziť technické podmienky prevádzkovania sústav a sietí, stanoviť podmienky prístupu do siete a pripojenia k sústave a sieti, ako konkrétne určiť obchodné podmienky pre prístup, pripojenie a prevádzkovanie sústavy a siete. Prevádzkovateľom sústavy alebo siete sa navrhuje povinnosť vypracovať technické podmienky podľa tohto zákona a obligatórne vymedzeného postupu, súčasne tiež určiť obchodné podmienky pre prístup, pripojenie a prevádzkovanie sústavy alebo siete. Rozsah technických podmienok, ako aj rozsah obchodných podmienok sa navrhuje vymedziť všeobecne záväzným právnym predpisom.

K § 18

Otvorením trhu s plynom a elektrinou sa realizuje zabezpečenie úplnej liberalizácie trhu s energiou. Definovanie predmetu trhu a účastníkov trhu s elektrinou a s plynom vychádza zo stanovených kritérií smerníc 2003/54/ES a 2003/55/ES. Prístup na trh sa vzťahuje na oprávnených odberateľov od účinnosti zákona na rozdiel od domácností, ktoré budú odberateľmi oprávnenými na výber dodávateľa od 1. 7. 2007. Regulovaný prístup na trh v súlade s kritériami implementovaných smerníc EÚ je vyjadrením konkrétnych možností otvorenia trhu a kompetencií regulačného orgánu podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov. Dohodnutý prístup na trh vychádza s vopred zverejnených zmluvných podmienok prístupu a obchodných podmienok využívania sústavy alebo siete.

K § 19

Ustanovuje opatrenia na zavedenie povinnosti viesť samostatnú evidenciu pre potreby účtovníctva. Cieľom takejto úpravy je vytvoriť predpoklady pre zabezpečenie objektívnych podkladov pre kalkulácie cien, taríf a tarifných podmienok činností v tých prípadoch, keď právnická osoba vykonáva viac činností a pri vzájomných vzťahoch sú vytvorené predpoklady na to, aby sa uplatnil personálny alebo vlastnícky vplyv na riadenie výsledkom ktorého je porušenie princípu nezávislého vzťahu pri obchodných podmienkach Uvedené má negatívny vplyv na hospodársku súťaž, odklon od nediskriminačných pravidiel a vytvorenie pravidiel pre možný vznik krížových dotácií.

Práve zavedenie povinnosti viesť osobitnú evidenciu nákladov, výnosov, zisku a straty a aktív má eliminovať túto možnosť. Dotýka sa to odvetví elektroenergetiky pre činnosti prenos a distribúciu elektriny a v plynárenstve pre prepravu a distribúciu a uskladnenie plynu. Rovnako bude povinné takúto evidenciu viesť aj za činnosti, ktoré sa netýkajú horeuvedených činností, v týchto prípadoch môže byť účtovníctvo podnikateľského subjektu konsolidované. V súvislosti s touto povinnosťou sa ukladá aj povinnosť zverejniť ročnú účtovnú uzávierku, vrátane prehľadu všetkých zmlúv, ktoré uzavrela právnická osoba s inou osobou, ktorá je s ňou prepojená a to personálne alebo majetkovo. Týmto sa stransparentňujú vzťahy a umožní sa verejná kontrola dodržiavania princípu nezávislého vzťahu.

Týmto ustanovením nebude dotknutá povinnosť právnických alebo fyzických osôb vyplývajúca zo zákona o účtovníctve.

Povinnosť postupovať v súlade s týmto ustanovením sa vzťahuje na subjekty (právnické osoby podnikajúce v elektroenergetike a v plynárenstve, ktoré predávajú elektrinu alebo plyn, resp. dodávajú tento špecifický druh tovaru pre ďalšie podnikateľské subjekty alebo pre domácnosti.

Uvedené ustanovenie definuje aj časový horizont, kedy budú povinné subjekty podnikajúce v elektroenergetických odvetviach uplatňovať tento postup voči oprávneným odberateľom a voči ostatným odberateľom (teda aj voči domácnostiam).

Nadobudnutím účinnosti zákona bude táto povinnosť platiť pre distribúciu elektriny a obchod z elektrinou, ako i pre distribúciu a prepravu plynu voči oprávneným odberateľom a od 1. 7. 2007 pre všetkých odberateľov.

K § 20

Ustanovenie upravuje podmienky ochrany domácností ako najzraniteľnejšieho účastníka trhu, pričom práva domácnosti sú v upravené v súlade s kritériami implementovaných smerníc EÚ. Oprávnenia domácností sú ustanovené v oblasti zmluvnej, spôsobov a foriem platby za dodávky energie a uplatnenia si nárokov na informácie v cenovej oblasti. Podstatným charakterom ochrany domácnosti je taxatívne vymedzenie obsahu zmluvy o dodávke, ktorú je oprávnená uzatvoriť domácnosť s dodávateľom elektriny alebo s dodávateľom plynu.

K § 21

Týmto ustanovením začína osobitná časť upravujúca podmienky podnikania v energetických odvetviach.. Ustanovenie upravuje práva a povinnosti výrobcu elektrickej energie. Napriek tomu, že výroba je plne liberalizovaná, je potrebné z dôvodov bezpečnosti zásobovania ako aj s ohľadom na dominantné postavenie jedného výrobcu v Slovenskej republike, aby v uvedenom minimálnom rozsahu boli práva a povinnosti výrobcu elektrickej energie ustanovené zákonom.

K § 22

Prenosová sústava musí mať bez ohľadu na vlastnícke vzťahy stanoveného prevádzkovateľa. Základnou úlohou prevádzkovateľa prenosovej sústavy je prenos elektriny v rámci regulovanej sústavy, vyrovnávanie salda, koordinácia a spolupráca s prenosovými sústavami susedných krajín, zabezpečovanie systémových služieb, zúčtovanie odchýlok a prideľovanie prenosových kapacít. Práva a povinnosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy je potrebné taxatívne vymedziť.

K § 23

Ustanovenie obsahuje základné požiadavky na oddelenie prenosovej sústavy v prípadoch, ak je jej prevádzkovateľ súčasťou vertikálne integrovaného podniku. Požiadavka nezávislosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy sa upravuje v súlade s implementovanými smernicami EÚ 2003/54/ES a 2003/55/ES.

Pre zabezpečenie efektívneho a nediskriminačného prístupu do siete je vhodné, aby prepravná sieť bola prevádzkovaná právne i organizačne nezávislým subjektom, ktorý by bol aj vo svojom rozhodovaní nezávislý od činností, netýkajúcich sa prenosu elektriny.

Tiež je vhodné, aby prevádzkovateľ prepravnej siete mal účinné rozhodovacie právomoci, ktoré sa týkajú majetku, potrebného na údržbu, prevádzku a rozvoj siete, pokiaľ spomínaný majetok vlastní a prevádzkuje vertikálne integrovaný podnik. Táto požiadavka však neznamená požiadavku na oddelenie vlastníctva majetku prevádzkovateľa prepravnej siete od vertikálne integrovaného podniku, ani k takejto požiadavke nesmeruje.

K § 24

Distribučná sústava musí mať bez ohľadu na vlastnícke vzťahy ustanoveného prevádzkovateľa. Základnou úlohou prevádzkovateľa distribučnej sústavy je rozvod elektrickej energie v rámci distribučnej sústavy, koordinácia resp. spolupráca so susednými sústavami a prevádzkovateľmi prenosovej sústavy.

Povinnosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy sú zamerané hlavne na poskytovanie transparentného nediskriminačného prístupu do sústavy a dodržiavanie akostných parametrov dodávanej elektriny a služieb. Práva a povinnosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy sa navrhujú v zákone vymedziť taxatívne.

K § 25

Upravujú sa základné požiadavky na oddelenie distribučnej sústavy v prípadoch, ak je jej prevádzkovateľ súčasťou vertikálne integrovaného podniku. Minimálne požiadavky sa nevzťahujú vo vymedzených prípadoch na malé distribučné spoločnosti. Ak prevádzkovateľ distribučnej siete je súčasťou vertikálne integrovaného podniku, musí byť nezávislý z hľadiska právnej subjektivity i z hľadiska organizácie a rozhodovania od iných činností, ktoré sa netýkajú distribúcie elektriny. Právne oddelenie však neznamená zmenu vlastníctva majetku, ani nebráni tomu, aby obdobné podmienky zamestnanosti boli uplatňované v celej skupine vertikálne integrovaných podnikov. Je potrebné ale zabezpečiť nediskriminačný charakter rozhodovacieho procesu, prostredníctvom organizačných opatrení, týkajúcich sa zabezpečenia nezávislosti od osôb, ktoré majú rozhodovacie právomoci v iných činnostiach, ako distribúcia elektrickej energie.

Navrhujú sa ustanoviť základné kritériá pre zabezpečenie nezávislosti prevádzkovateľa distribučnej siete.

K § 26

Navrhuje sa vymedziť povinnosti elektroenergetických dispečingov, ktoré zriaďuje prevádzkovateľ prenosovej sústavy a prevádzkovateľ distribučnej sústavy na riadenie sústavy na vymedzenom území. Návrh zákona vymedzuje povinnosti jednotlivých dispečingov, ktorých úlohou je zabezpečiť technickú rovnováhu medzi zdrojmi a spotrebou elektriny za účelom dosiahnutia spoľahlivej prevádzky konkrétnej sústavy.

K § 27

Ustanovuje sa, že dodávateľ elektriny má právo na prenos resp. distribúciu elektriny prenosovou a distribučnou sústavou a súčasne je povinný zabezpečiť za zákonom ustanovených podmienok dodávku elektriny všetkým odberateľom, ktorí ho požiadajú o dodávku elektriny na jemu vymedzenom území..

Významnou povinnosťou v zmysle uvedeného ustanovenia je povinnosť evidovať a poskytovať odberateľom elektriny konkrétne údaje o podiele jednotlivých druhov primárnych energetických zdrojov resp. paliva na vyrobenej a dodanej elektrickej energii v súlade so smernicou 2003/54/ES.

K § 28

V návrhu zákona sa zavádza pojem obchodníka s elektrinou, ktorý je novým prvkom na liberalizovanom trhu s elektrickou energiou. Práva a povinnosti obchodníka je potrebné vymedziť taxatívne. Navrhuje sa ustanoviť oznamovaciu povinnosť obchodníka s elektrinou voči Úradu pre reguláciu sieťových odvetví o začatí resp. ukončení výkonu činnosti.

K § 29

Definuje sa pojem oprávneného odberateľa ako nový, progresívny prvok liberalizovaného trhu. Ustanovenie vymedzuje taxatívnym spôsobom práva a povinnosti oprávnených odberateľov elektriny v súvislosti s jej dodávkou, vrátane určenia zodpovednosti za technické opatrenia, zabraňujúce ovplyvňovaniu kvality dodávky elektriny.

K § 30

Domácnosť je odberateľom, ktorý v prechodnej etape otvárania trhu musí byť osobitne chránený proti dominantnému správaniu sa dodávateľa, čo sa zvýrazňuje osobitne v tomto ustanovení. Zároveň sa určujú povinnosti domácností, z ktorých je potrebné zvýrazniť povinnosť udržiavať odberné elektrické zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave.

Zodpovedajúcimi technickými opatreniami na zabránenie možnosti ovplyvniť kvalitu dodávanej elektriny sa rozumejú technické opatrenia, ktoré domácnosti oznámi prevádzkovateľ distribučnej sústavy, ktorý vychádza z technického stravu sústavy a princípov operatívneho riadenia sústavy. Navrhuje sa upraviť povinnosti vlastníka alebo správcu nehnuteľnosti voči prevádzkovateľovi distribučnej sústavy a domácnostiam v súvislosti s dodávkou elektrickej energie.

K § 31

Ustanovenie zavádza pojem kombinovanej výroby elektriny a tepla. Kombinovaná výroba má z dôvodu vyššej účinnosti využitia primárnych energetických zdrojov stanovené právo na prednostné zabezpečenie prenosu alebo distribúcie elektriny v súlade s technickými podmienkami sústavy, čo sa nevzťahuje na medzištátne vedenia. Toto právo je v súlade s požiadavkami implementovanej smernice 2003/54/ES.

K § 32

Návrh definuje pojem výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Navrhuje sa stanoviť prednostné právo pre výrobcu na prenos, distribúciu a dodávku elektriny, ktorá je vyrobená z obnoviteľných zdrojov. Súčasne sa navrhuje upraviť právo na vydanie potvrdenia o pôvode vyrobenej elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Uvedené oprávnenia sú v súlade s požiadavkami smernice č. 2003/54/ES.

K § 33

Navrhuje sa zákonným spôsobom upraviť uprednostnenie elektriny, ktorá na výrobu využíva domáce uhlie, do výšky 15 % z celkového vyrobeného množstva elektriny, potrebnej na pokrytie spotreby elektriny na vymedzenom území. Dôvodom uprednostňovania elektriny zo zdrojov používajúcich domáce uhlie je predovšetkým zvýšenie bezpečnosti dodávky elektriny, ako aj ochrana využívania domácich zdrojov energie.

K § 34

Elektrickú prípojku môže realizovať len dodávateľ, alebo za ním určených podmienok aj iná oprávnená fyzická alebo právnická osoba. Upúšťa sa od doterajšej platnej úpravy, podľa ktorej zriadenie prípojky hradil odberateľ a prípojka sa previedla do vlastníctva rozvodného podniku. Podľa navrhovanej úpravy vlastníkom prípojky sa stáva ten, kto uhradil náklady na jej zriadenie. Predmetné ustanovenie definuje odberné elektrické zariadenie a spôsob jeho zriadenia resp. prevádzkovania. Vymedzujú sa tiež povinnosti spojené s jeho údržbou a prevádzkou. Súčasne sa navrhuje uloženie povinnosti pre vlastníkov nehnuteľnosti umožniť zriadenie elektrickej prípojky a vybudovanie odberného elektrického zariadenia.

K § 35

Meranie elektriny je jednou zo základných podmienok dodávky elektriny. V súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 142/2000 Zb. o metrológii sa z dôvodu presnosti merania navrhuje zaviesť pojem určené meradlo. Ustanovenie upravuje práva a povinnosti dodávateľa elektriny i odberateľa elektriny, súvisiace so zapojením určeného meradla, overovaním správnosti jeho merania, vrátane úhrady nákladov spojených s montážou a prevádzkou meracieho zariadenia. Zakazuje sa akýkoľvek neoprávnený zásah do určeného meradla.

K § 36

Ustanovenie definuje ochranné pásma, ktoré umožňujú spoľahlivú prevádzku energetického zariadenia a súčasne slúžia na ochranu bezpečnosti, zdravia a života osôb a majetku. Ochrana energetických zariadení je v záujme účastníkov trhu s elektrinou, ako aj iných fyzických a právnických osôb, nachádzajúcich sa v blízkosti energetických zariadení.

K § 37

Elektroenergetické zariadenia sú aj stavby líniového charakteru, preto vzhľadom k ich rozsahu môže dochádzať ku križovaniu alebo súbehu s líniovými stavbami iného určenia. Ustanovením sa sleduje zaistenie bezpečnosti všetkých stýkajúcich sa zariadení líniového charakteru.

K § 38

Predmetné ustanovenie definuje preložku elektroenergetického rozvodného zariadenia, určuje kto ju financuje, realizuje a ustanovuje jej vlastníka.K § 39

Navrhuje sa vymedziť pojem neoprávneného odberu elektriny. Keďže neoprávnený odber spôsobuje dotknutým subjektom škody, navrhuje sa splnomocniť ministerstvo, aby spôsob výpočtu škody, spôsobenej neoprávneným odberom elektriny upravilo všeobecne záväzným právnym predpisom.

K § 40Týmto ustanovením začína druhá hlava, ktorá v druhej časti zákona upravuje plynárenstvo.

Predmetné ustanovenie upravuje práva a povinnosti výrobcu plynu.

Novou dôležitou skutočnosťou v zákone je stanovenie povinnosti umožniť plynárenskému podniku alebo oprávnenému odberateľovi plynu prístup do ťažobnej plynárenskej siete v súlade s príslušnými ustanoveniami plynárenskej smernice Európskej únie.

Medzi základné práva výrobcu patrí právo uzatvoriť zmluvu o pripojení ťažobnej siete k prepravnej alebo distribučnej sieti. Medzi významné povinnosti výrobcu patrí povinnosť uzatvoriť zmluvu o dodávke plynu a umožniť prevádzkovateľovi prepravnej alebo distribučnej siete inštaláciu určeného meradla. Navrhuje sa riešiť tiež povinnosti výrobcu voči ministerstvu.

K § 41

Zavádza sa pojem prevádzkovateľa prepravnej siete a upravujú sa jeho práva a povinnosti.

Medzi základné práva prevádzkovateľa patrí právo nakupovať, uskladňovať a predávať plyn účastníkom trhu s plynom, ako aj odmietnuť prístup do siete za taxatívne vymedzených podmienok.

Dôležitým novým prvkom v súvislosti s fungovaním trhu s plynom je povinnosť umožniť prístup k akumulácii plynu a k podporným službám.. Ďalšími povinnosťami z hľadiska fungovania trhu je zabezpečovať vyváženosť prepravnej siete, ako aj zabezpečovať zúčtovanie odchýlok množstva plynu vstupujúceho do prepravnej siete a vystupujúceho z prepravnej siete. Za odchýlku je považovaný rozdiel medzi plynom dodaným do siete a skutočným odberom.

K § 42

Pre zabezpečenie efektívneho a nediskriminačného prístupu do siete je vhodné, aby prepravná sieť bola prevádzkovaná právne samostatným subjektom. Je tiež vhodné, aby prevádzkovateľ prepravnej siete mal účinné rozhodovacie právomoci, týkajúce sa majetku potrebného na údržbu, prevádzku a rozvoj siete, ak spomínaný majetok vlastní a prevádzkuje vertikálne integrovaný podnik.

Ak je prevádzkovateľ prepravnej siete súčasťou vertikálne integrovaného podniku, musí byť z hľadiska svojej právnej organizácie a rozhodovania nezávislý od iných činností, ktoré sa netýkajú prepravy plynu.

To neznamená požiadavku na oddelenie vlastníctva majetku prevádzkovateľa prepravnej siete od vertikálne integrovaného podniku, ani k takejto požiadavke nesmeruje.

Navrhujú sa ustanoviť základné kritériá pre zabezpečenie nezávislosti prevádzkovateľa prepravnej siete.

K § 43 a § 44

Návrh upravuje podobne ako pri prevádzkovateľovi prepravnej siete aj práva a povinnosti prevádzkovateľov distribučnej siete vrátane povinnosti prístupu k sieti, k akumulácii a k podporným službám, ako aj povinnosti zabezpečovať vyvažovanie siete.

Ak je prevádzkovateľ distribučnej siete súčasťou vertikálne integrovaného podniku, musí byť nezávislý z hľadiska svojej právnej formy, organizácie a rozhodovania od iných činností, ktoré sa netýkajú distribúcie plynu. Pre oddelenie činností pri distribučnej sieti sa stanovuje zákonná lehota do 30. 6. 2007. To neplatí pre integrované plynárenské podniky, ktoré poskytujú služby pre menej než 100 000 pripojených odberateľov.

Právne oddelenie však neznamená zmenu vlastníctva majetku, ani nebráni tomu, aby boli podobné alebo rovnaké podmienky zamestnanosti uplatňované v celej skupine vertikálne integrovaných podnikov. Je však potrebné zabezpečiť nediskriminačný charakter rozhodovacieho procesu pomocou organizačných opatrení týkajúcich sa nezávislosti osôb s rozhodovacími právomocami prevádzkovateľa prepravnej siete.

K § 45

Predmetné ustanovenie upravuje zriadenie ako aj úlohy plynárenského dispečingu, pričom ministerstvo určí držiteľa povolenia na distribúciu plynu povinného zabezpečiť úlohy dispečerského riadenia prepojených distribučných sietí prostredníctvom tohto dispečingu.

Plynárenský dispečing okrem iného spracúva na základe bilancií od účastníkov trhu ako i na základe vlastných analýz celkovú ročnú bilanciu prepojenej plynárenskej sústavy s výnimkou prepravnej siete a predkladá ju ministerstvu a úradu. Spracováva štatistiku oprávnených odberateľov, ktorí zmenili dodávateľa plynu.

Plynárenský dispečing má významnú úlohu v súvislosti so stavmi núdze a s opatreniami na ich riešenie, ako aj opatreniami pri činnostiach bezprostredne zamedzujúcich vznikom stavu núdze. Je oprávnený navrhovať ministerstvu vyhlásenie stavu núdze, pokiaľ sú splnené podmienky ustanovenia § 14 návrhu zákona. Vyhlasuje odberové stupne plynu v distribučnej časti a riadi prepojenú plynárenskú sústavu pri núdzových stavoch.

K § 46

Navrhovaná úprava definuje práva a povinnosti prevádzkovateľa zásobníka plynu Medzi osobitne dôležité oprávnenia prevádzkovateľa zásobníka patrí právo odmietnuť prístup do zásobníka z taxatívne vymedzených dôvodov a oprávnenie obmedziť alebo prerušiť uskladňovanie plynu po nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnom rozsahu.

Novou dôležitou skutočnosťou z hľadiska fungovania trhu a účinného prístupu do sietí je stanovenie povinnosti umožniť dohodnutý prístup k zásobníkom vrátane prístupu k podporným službám.

K § 47

Navrhovaná právna úprava zavádza pojem prevádzkovateľa kombinovanej siete. Zákon umožňuje prevádzkovať prepravnú sieť, distribučné siete a zásobníky alebo niektoré z týchto sietí prostredníctvom spoločného prevádzkovateľa týchto sietí. Prevádzkovateľ kombinovanej siete má rovnaké práva a povinnosti ako prevádzkovateľ prepravnej, distribučnej siete a prevádzkovateľ zásobníka, ale v priamej závislosti od kombinácie siete.

K § 48

Taxatívne sa vymedzujú práva dodávateľa plynu. Dôležitou je skutočnosť, že dodávateľ plynu má právo prístupu na základe transparentných a nediskriminačných podmienok do prepravnej siete, distribučných sietí, ťažobných plynovodných sietí a zásobníkov spôsobom stanoveným v zákone.

K § 49

Určujú sa práva a povinnosti oprávneného odberateľa plynu a koncového odberateľa plynu, ktorý nie je oprávneným odberateľom podľa príslušnej dikcie zákona. Ďalej sa navrhujú určiť povinnosti vlastníka dotknutej nehnuteľnosti, do ktorej sa zabezpečuje dodávka plynu.

Navrhuje sa tiež vymedziť právo oprávneného odberateľa slobodne si vybrať dodávateľa plynu, pričom za zmenu dodávateľa plynu nemôže byť oprávnený odberateľ spoplatnený. Práva domácností ako odberateľov sú stanovené v § 13. Tieto práva zohľadňujú minimálne práva, stanovené plynárenskou smernicou, týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.

K § 50

Ustanovením sa navrhuje upraviť výstavba, prevádzkovanie a kontrola odberných plynových zariadení, ktoré si stavia odberateľ na vlastné náklady.

K § 51

Ustanovením sa upravujú podmienky vybudovania a pripojenia odberného plynového zariadenia. Prevádzkovateľ distribučnej siete má právo kontroly odberného plynového zariadenia a určeného meradla.

K § 52

Návrh zákona ukladá prevádzkovateľovi prepravnej siete povinnosť zabezpečiť prístup do siete každému, kto spĺňa podmienky stanovené týmto zákonom transparentným a nediskriminačným spôsobom. Prístup iného dodávateľa do prepravnej siete je možné odmietnuť len z taxativne vymedzených dôvodov. Uvedené ustanovenie návrhu zákona sa týka osobitne dodávateľov, ktorí majú uzavreté zmluvy typu „take or pay“, teda zmluvy o dodávke plynu s pevne dohodnutým objemom dodávky a s povinnosťou zaplatiť bez ohľadu na odobraté množstvo plynu. Návrh zákona umožňuje požiadať regulátora – Úrad pre reguláciu sieťových odvetví - o povolenie dočasnej výnimky z povinnosti zabezpečiť prevádzkovateľovi prepravnej siete prístup iného dodávateľa do prepravnej siete. Táto žiadosť sa môže týkať aj prevádzkovateľa distribučnej siete a prevádzkovateľa zásobníka. Návrh zákona ustanovuje výpočet skutočností, na ktoré regulátor pri posudzovaní žiadosti dodávateľa plynu povinný prihliadať a náležitosti jeho rozhodnutia.

K § 53

Zavádza sa pojem nového významného plynárenského zariadenia a navrhujú sa stanoviť podmienky pre udelenie výnimky z povinnosti zabezpečiť prístup tretích strán do siete a zásobníka pre nové významné plynárenské zariadenia, alebo zrekonštruované plynárenské zariadenia.

K § 54

Ustanovenie upravuje povinnosti pri dodávke plynu a meraní plynu, vzťahujúce sa na dodávateľa a odberateľa plynu a prevádzkovateľa distribučnej siete.

K § 55

S odvolaním sa na osobitné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, bezpečnosti tlakových, zdvíhacích, elektrických a plynových zariadení a o odbornej spôsobilosti, ustanovenie určuje, ktoré činnosti na plynových zariadeniach smú vykonávať len odborne spôsobilé osoby.

K § 56

Ustanovenie upravuje zriaďovanie ochranných pásiem na ochranu plynárenských zariadení a priamych plynovodov a vymedzuje ich vzdialeností pre plynárenské zariadenia v závislosti od ich parametrov.

K § 57

Navrhovaná právna úprava definuje pojem bezpečnostných pásiem, ich účel a stanovuje vzdialenosti bezpečnostných pásiem od osi plynovodu alebo pôdorysu plynového zariadenia v závislosti od ich parametrov.

K § 58

Ustanovením sa definuje preložka plynárenského zariadenia. Náklady na preložku znáša ten kto ju vyvolal, pritom vlastníctvo k zariadeniu sa po vykonaní preložky nemení.

K § 59

Navrhovaná úprava taxatívne upravuje zákonné podmienky, kedy je odber plynu definovaný ako neoprávnený. Spôsob výpočtu škody vzniklej neoprávneným odberom plynu sa navrhuje upraviť podzákonnou normou..

K § 60

Vzhľadom k tomu, že zákon č. 70/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov upravuje aj oblasť skvapalnených plynných uhľovodíkov a niektoré práva k nehnuteľnostiam a obmedzenia ich užívania pri výstavbe potrubí na prepravu ropy a pohonných látok, ako aj z dôvodu komplexnosti a skvalitnenia koncepcie zákona, navrhuje sa osobitným spôsobom upraviť podnikanie v oblasti prevádzkovania potrubí pre prepravu pohonných látok alebo ropy (potrubie) a podnikanie so skvapalneným plynným uhľovodíkom.

Oprávnenie podnikať v oblasti prevádzkovania potrubí pre prepravu pohonných látok alebo ropy a so skvapalneným plynným uhľovodíkom (ďalej len „LPG“) vzniká právnickej alebo fyzickej osobe na základe povolenia, ktoré udeľuje úrad.

Podnikanie v oblasti prevádzkovania potrubí pre prepravu pohonných látok, ropy a LPG nie je predmetom štátnej regulácie, vykonávanej na základe zákona o regulácii v sieťových odvetviach.

K § 61

Ustanovenie upravuje spoločné práva a povinnosti prevádzkovateľa potrubia s tým, že na držiteľa povolenia sa vzťahuje úprava aj práv a povinností vymedzená v prvej časti návrhu zákona v ustanovení § 10.

K § 62

Ustanovenie upravuje práva a povinnosti osobitne držiteľa povolenia na prevádzku plynárenského zariadenia na plnenie tlakových nádob a držiteľa povolenia na prevádzkovanie zariadenia na rozvod skvapalneného plynného uhľovodíka, s tým, že na držiteľov povolenia sa vzťahuje rovnako úprava, vymedzená v prvej časti návrhu zákona.

K § 63

Definujú sa ochranné pásma potrubia na zabezpečenie plynulej prevádzky potrubia a na zaistenie bezpečnosti osôb a majetku , ktoré je vymedzené zvislými plochami vedenými vo vodorovnej vzdialenosti 300 m po oboch stranách od osi potrubia.

K § 64

Navrhuje sa negatívne vymedziť činnosti, ktoré nie je možné realizovať v ochrannom pásme potrubia realizovať a súčasne aj stanoviť obmedzenia v ochrannom pásme potrubia, ktoré sú určujúcimi kritériami v prípadnom stavebnom konaní.

K § 65

Upravuje sa štátny dozor nad dodržiavaním povinností fyzických a právnických osôb ustanovených v druhej časti zákona. Vymedzujú sa organizácia a úlohy Štátnej energetickej inšpekcie.

K § 66

Navrhuje sa určiť výšku pokút, ktorú môže Štátna energetická inšpekcia udeliť fyzickej osobe alebo právnickej osobe za porušenie ustanovení tohto zákona.

K § 67

Navrhuje sa vymedziť, že na konania vo veciach upravených v tomto zákone sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaním, ak zákon nestanovuje inak.

K § 68

Upravuje sa zákonným spôsobom povinnosť zachovávať dôvernosť informácií pri vykonávaní prenosu elektriny, distribúcie elektriny, prepravy plynu, distribúcie plynu a uskladňovania plynu.

K § 69

V prechodných ustanoveniach sa navrhujú riešiť otázky súvisiace s otváraním trhu, dobou platnosti povolení na podnikanie v energetických odvetviach, vydaných podľa doterajších právnych predpisov po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, ako aj časové vymedzenie povinností, ustanovených v druhej časti návrhu zákona.

K § 70

Ustanovenie obsahuje transpozičný odkaz na prílohu zákona.

K§ 71

V tomto ustanovení sa vymedzuje derogácia doteraz platnej právnej úpravy,

K čl. II.

Na základe zásadnej pripomienky zo strany MV SR, že okresné úrady boli zrušené a od 1.1.2004 nemá vo veci prešetrovania priestupkov na úseku energetiky kompetenciu žiaden správny orgán, je navrhnuté zrušenie § 41 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z hľadiska konania o priestupkoch vo veci poškodenia alebo zničenia zariadení na úseku energetiky teplárenstva a plynárenstva postačuje platné znenie ustanovenia § 50 zákona o priestupkoch a navrhované znenie dotknutých ustanovení tohoto zákona.

K čl. III.

Navrhuje sa upraviť § 3 odsek 2 písm. d) zákona 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

K čl. IV.

Súčasťou predloženého návrhu zákona je aj novela zákona o správnych poplatkoch, ktorá sa týka položiek 206 až 209 Sadzobníku správnych poplatkov.

Terajšie znenie týchto ustanovení by v prípade schválenia zákona o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov nezodpovedalo jeho terminológii. V návrhu sa tiež zohľadňujú zmenené ekonomické pomery od roku 1998 a pri navrhovaní výšky správnych poplatkov sa prihliadalo na náročnosť poplatkových úkonov a na prínos pre poplatníka z činnosti, na ktorú sa poplatok viaže.

K čl. V.

Navrhuje sa účinnosť zákona.

V Bratislave dňa 18. augusta 2004.

Mikuláš Dzurinda, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Pavol Rusko, v. r.

podpredseda vlády

a minister hospodárstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu