Zákon o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov 650/2005 účinný od 15.10.2017 do 31.12.2020

Vládny návrh zákona o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“).

Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace jún až december 2016 a Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017.

Návrhom zákona sa vykonáva transpozícia právne záväzných aktov Európskej únie do právneho poriadku Slovenskej republiky – Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ z 3. apríla 2014 o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach príkaze (ďalej len „smernica o EVP“) a Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/343 z 9. marca 2016 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní (ďalej len ,,smernica o prezumpcii neviny“).

Od prijatia Rámcového rozhodnutia Rady 2003/577/SVV z 22. júla 2003 o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii a Rámcového rozhodnutia Rady 2008/978/SVV z 18. decembra 2008 o európskom príkaze na zabezpečenie dôkazov na účely získavania predmetov, dokumentov a údajov na použitie v konaniach v trestných veciach je zrejmé, že existujúci rámec zabezpečovania dôkazov je príliš neucelený a zložitý. Európska rada uviedla, že existujúce nástroje v tejto oblasti predstavujú neucelený režim a je potrebný nový prístup založený na zásade vzájomného uznávania, ale aj zohľadnení pružnosti tradičného systému vzájomnej právnej pomoci, a preto podporovala vytvorenie komplexného systému, ktorým by sa nahradili všetky súčasné nástroje v tejto oblasti. Dňa 3. apríla 2014 bola prijatá smernica o EVP, ktorá upravuje tento nový prístup zakladajúci sa na jedinom nástroji – európskom vyšetrovacom príkaze.

Cieľom smernice o EVP je upraviť a uľahčiť spoluprácu medzi členskými štátmi pri získavaní dôkazov v trestnom konaní pre skutok, ktorý je trestným činom podľa práva dotknutého členského štátu Európskej únie a zjednotiť mechanizmus získavania takých dôkazov. Európsky vyšetrovací príkaz predstavuje účinný a jednotný nástroj na získavanie dôkazov a prispieva k zabezpečeniu efektívnej spolupráce členských štátov Európskej únie.

Vo všeobecnosti návrh zákona v čl. I (návrh zákona o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach) upravuje postup justičných orgánov Slovenskej republiky pri vydávaní a výkone európskeho vyšetrovacieho príkazu a s tým súvisiace konanie.

Obsahom návrhu zákona je najmä rozsah použitia európskeho vyšetrovacieho príkazu, stanovenie príslušnosti orgánov Slovenskej republiky tak pri vydávaní európskeho vyšetrovacieho príkazu, ako aj pri vykonávaní európskeho vyšetrovacieho príkazu, náležitosti európskeho vyšetrovacieho príkazu a jeho vzor. Vo svojej štvrtej časti sa navrhovaná právna úprava podľa vzoru smernice o EVP osobitne zameriava na niektoré vyšetrovacie úkony ako dočasné odovzdanie osoby a dočasné prevzatie osoby na účely vykonania vyšetrovacieho úkonu, výsluch prostredníctvom technických zariadení určených na prenos zvuku a obrazu, výsluch formou telefonickej konferencie, zisťovanie informácií o bankových a iných

finančných operáciách a účtoch v banke alebo finančnej inštitúcii, sledovanie, utajené vyšetrovanie, odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky s technickou pomocou iného členského štátu, cezhraničné odpočúvanie bez technickej pomoci iného členského štátu a zaistenie veci.

V čl. II (novela zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov) sa dopĺňa nové ustanovenie, ktoré umožní slovenským orgánom vydať rozhodnutie, ktoré je potrebné na to, aby sa mohol úkon vykonať v cudzine.

Vo vzťahu k smernici o prezumpcii neviny ide o úpravu, ktorej cieľom je posilniť právo na spravodlivý proces v trestnom konaní, a to stanovením spoločných minimálnych pravidiel týkajúcich sa určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na súdnom konaní. Právny poriadok Slovenskej republiky je v súlade s cieľmi smernice, a preto sa transpozícia vykoná len doplnením transpozičnej prílohy.

Navrhovanou právnou úpravou v čl. III dochádza na základe čl. 34 ods. 2 smernice o EVP k novelizácii zákona č. 650/2005 Z. z. o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v dôsledku ktorej sa vypúšťajú z celého textu právneho predpisu ustanovenia týkajúce sa zaistenia dôkazov.

Detailné odôvodnenie navrhovaných zmien sa uvádza v osobitnej časti dôvodovej správy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Materiál má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Materiál nemá vplyvy na podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosti, služby verejnej správy pre občana, sociálne vplyvy ani vplyvy na životné prostredie.

B. Osobitná časť

K Čl. I

(zákon o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach)

K § 1

V odseku 1 sa vymedzuje vecná pôsobnosť zákona a predmet jeho úpravy, ktorým je postup orgánov Slovenskej republiky pri vydávaní, uznávaní a výkone európskeho vyšetrovacieho príkazu a s tým súvisiace konanie.

V odseku 2 sa upravuje subsidiárne použitie všeobecného procesného predpisu – Trestného poriadku v niektorých prípadoch. Trestný poriadok sa použije na konanie, ktoré zákon neupravuje alebo ktoré upravuje iba čiastočne. Ustanovenie upravuje vzťah zákona a Trestného poriadku, voči ktorému má postavenie lex specialis.

V odseku 3 sa obmedzuje použitie zákona len vo vzťahu k tým členským štátom, ktoré prevzali do svojho právneho poriadku Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ z 3. apríla 2014 o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach (ďalej len „smernica o EVP“). Vo vzťahu k členským štátom, ktoré do svojho právneho poriadku neprebrali smernicu o EVP sa postupuje podľa doterajších postupov na základe aplikovateľných medzinárodných zmlúv, ktoré sa týkajú danej problematiky.

K § 2

Ustanovenie upravuje použitie niektorých medzinárodných zmlúv medzi Slovenskou republikou a členskými štátmi po nadobudnutí účinnosti zákona. Po nadobudnutí účinnosti tohto zákona sa nebudú ďalej uplatňovať nasledovné medzinárodné zmluvy: Európsky dohovor Rady Európy z 20. apríla 1959 o vzájomnej pomoci v trestných veciach, ako aj dva dodatkové protokoly k nemu a dvojstranné dohody uzavreté na základe článku 26 uvedeného dohovoru, Dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 a Dohovor z 29. mája 2000 o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie a protokol k nemu.

K § 3

Vymedzujú sa základné pojmy, ktoré sa v zákone používajú v súlade s ustanoveniami smernice o EVP: európsky vyšetrovací príkaz, štát pôvodu, vykonávajúci štát, vydávajúci orgán, vykonávajúci justičný orgán, záznam o preskúmaní európskeho vyšetrovacieho príkazu a vyšetrovací úkon.

K § 4

Ustanovujú sa podmienky pre vydanie a výkon európskeho vyšetrovacieho príkazu pre orgány Slovenskej republiky. Orgány Slovenskej republiky môžu vydať európsky vyšetrovací príkaz pod podmienkou, že ide o zabezpečenie dôkazu v trestnom konaní. Zákonná úprava teda vylučuje akékoľvek iné konanie pre účely použitia európskeho vyšetrovacieho príkazu. Orgány Slovenskej republiky vykonávajú európsky vyšetrovací príkaz na základe zásady vzájomného uznávania a v súlade so smernicou o EVP sa pre vykonanie európskeho vyšetrovacieho príkazu nevyžaduje splnenie podmienky obojstrannej trestnosti, teda skutok, pre ktorý bol európsky vyšetrovací príkaz vydaný nemusí byť trestným činom podľa právneho

poriadku štátu pôvodu a súčasne aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.

K § 5

Upravujú sa podmienky, za akých možno európsky vyšetrovací príkaz vydať a určuje orgány Slovenskej republiky oprávnené na vydanie európskeho vyšetrovacieho príkazu. V konaní pred súdom je príslušným vydávajúcim orgánom predseda senátu alebo sudca, v prípravnom konaní je to prokurátor. Výnimkou je vydávanie európskeho vyšetrovacieho príkazu na účely dočasného odovzdania osoby nachádzajúcej sa vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody na území Slovenskej republiky do vykonávajúceho štátu, t. j. do iného členského štátu, na účely zabezpečenia dôkazu podľa § 19 ods. 1, kedy oprávneným orgánom na vydanie európskeho vyšetrovacieho príkazu je výlučne súd.

Odsek 3 vymedzuje podmienky, ktoré musia byť splnené na vydanie európskeho vyšetrovacieho príkazu do iného členského štátu v každom jednotlivom prípade. Vydávajúci orgán Slovenskej republiky je povinný pred vydaním európskeho vyšetrovacieho príkazu posúdiť nevyhnutnosť a primeranosť požadovaného vyšetrovacieho úkonu a tiež, či vyšetrovací úkon, ktorý sa prostredníctvom európskeho vyšetrovacieho úkonu žiada, by bolo možné vykonať na území SR za podobných podmienok. Ak tieto podmienky splnené nie sú, vykonávajúci orgán členského štátu môže navrhnúť použitie iného vhodného vyšetrovacieho úkonu, prípadne európsky vyšetrovací príkaz úplne odmietne alebo vráti späť.

K § 6

Odsek 1 odkazuje na Prílohu č. 1, ktorá zavádza vzor európskeho vyšetrovacieho príkazu a v odseku 2 vymedzuje obligatórne náležitosti európskeho vyšetrovacieho príkazu. Vzor európskeho vyšetrovacieho príkazu sa zavádza za účelom zjednotenia formulára európskeho vyšetrovacieho príkazu medzi členskými štátmi a taktiež zabezpečenia presného a jasného opisu požadovaného vyšetrovacieho úkonu a tiež trestného činu súvisiaceho so žiadaným úkonom. Formulár predstavuje vcelku obsiahly, no jednoduchý a prehľadný dokument.

Odsek 3 upravuje ďalšiu náležitosť, ktorú európsky vyšetrovací príkaz musí obsahovať, avšak iba v určitých prípadoch – a to, ak možno trestný čin, ktorého sa európsky vyšetrovací príkaz týka, priradiť do jednej alebo viacerých kategórií trestných činov uvedených v prílohe č. 1, označí sa táto skutočnosť v európskom vyšetrovacom príkaze. Také priradenie v európskom vyšetrovacom príkaze prispieva k uľahčeniu spolupráce orgánov a zároveň k určeniu, že ide o výnimku v zmysle § 4 ods. 3.

Pri žiadaní iného členského štátu o vykonanie vyšetrovacieho úkonu môže dôjsť k situácii, že na tento vyšetrovací úkon už bol európsky vyšetrovací príkaz vydaný tým istým orgánom a preto v odseku 4 sa v súvislosti s takou možnosťou upravuje povinnosť uviesť túto skutočnosť (skutočnosť, že ide o doplnenie skôr vydaného európskeho vyšetrovacieho príkazu) v európskom vyšetrovacom príkaze v záujme vytvorenia efektívnejšej spolupráce členských štátov.

Odsek 5 vymedzuje spôsob zasielania európskeho vyšetrovacieho príkazu, ktorý bližšie špecifikuje § 39 zákona. Zákon v tomto smere ponecháva členským štátom voľnosť, ale vyžaduje sa podmienka možnosti vyhotovenia písomného znenia zaslanej písomnosti s možnosťou overenia hodnovernosti.

Odsek 6 upravuje zabezpečenie prekladu európskeho vyšetrovacieho príkazu súdom alebo prokurátorom do jazyka podľa § 40, t. j. buď do štátneho jazyka daného členského štátu alebo aj do iného jazyka, ak členský štát svojim vyhlásením adresovaným Rade Európskej únie umožnil zasielanie európskeho vyšetrovacieho príkazu aj v inom jazyku.

K § 7

Stanovuje sa príslušnosť orgánov Slovenskej republiky ako vykonávajúcich justičných orgánov. Na konanie o európskom vyšetrovacom príkaze vydanom orgánom iného členského štátu je príslušná krajská prokuratúra, v ktorej obvode sa má požadovaný vyšetrovací úkon vykonať. Osobitná príslušnosť je určená pri vyšetrovacom úkone odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky v Slovenskej republike s technickou pomocou Slovenskej republiky podľa § 34 ods. 2, kde príslušným vykonávajúcim justičným orgánom je Krajská prokuratúra Bratislava. Ak je európsky vyšetrovací príkaz doručený orgánu, ktorý nie je príslušný na jeho vybavenie, postúpi ho bezodkladne príslušnému orgánu (krajskej prokuratúre, v ktorej obvode sa má vyšetrovací úkon uvedený v európskom vyšetrovacom príkaze vykonať alebo súdu, v závislosti od povahy vyšetrovacieho úkonu, t. j. podmienky vydania príkazu súdu). Ak nemožno určiť príslušný orgán, zašle nepríslušný orgán európsky vyšetrovací príkaz Generálnej prokuratúre SR, ktorá európsky vyšetrovací príkaz pridelí príslušnej prokuratúre podľa povahy veci.

Odsek 2 upravuje situáciu, ak je v rámci jedného európskeho vyšetrovacieho príkazu príslušná prokuratúra, ale zároveň sa v ňom žiada aj vyšetrovací úkon, ktorý je možné vykonať iba na základe rozhodnutia justičného orgánu (príkazu súdu). V takom prípade zákon určuje postup, a to postúpenie európskeho vyšetrovacieho príkazu prokurátorom súdu, v tej časti, v ktorej sa žiada vyšetrovací úkon, na ktorého vykonanie je potrebný príkaz súdu.

V odseku 3 sa stanovuje príslušnosť súdu na konanie o európskom vyšetrovacom príkaze v prípade, ak je príslušným na vybavenie európskeho vyšetrovacieho príkazu v celom rozsahu. Príslušným na konanie o európskom vyšetrovacom príkaze je okresný súd, v ktorého obvode sa má požadovaný vyšetrovací úkon vykonať. Rozhodujúcim pre určenie, či na vykonanie európskeho vyšetrovacieho úkonu je príslušná prokuratúra alebo súd je teda konkrétny vyšetrovací úkon, ktorý sa v európskom vyšetrovacom príkaze požaduje.

Odsek vymedzuje špeciálnu príslušnosť pre súdy v prípade, keď sa na vykonanie vyšetrovacieho úkonu uvedeného v európskom vyšetrovacom príkaze vyžaduje podľa právneho poriadku Slovenskej republiky príkaz súdu. V takom prípade je príslušným súdom okresný súd v sídle krajského súdu, v obvode krajskej prokuratúry, ktorá zabezpečuje vybavenie európskeho vyšetrovacieho príkazu. Vo vzťahu ku Krajskej prokuratúre Bratislava je príslušný Okresný súd Bratislava I a vo vzťahu ku Krajskej prokuratúre Košice Okresný súd Košice I.

Odsek 5 upravuje možnosť využitia inštitútu dožiadania v rámci prokuratúry. Ustanovenie umožňuje efektívnejšie zabezpečenie vybavenia európskeho vyšetrovacieho príkazu a prispieva k rýchlosti konania. Dožiadanie medzi uvedenými orgánmi bližšie upravuje príslušný právny predpis.

K § 8

Toto ustanovenie zavádza povinnosť potvrdiť prijatie európskeho vyšetrovacieho príkazu na formulári Potvrdenie o prijatí európskeho vyšetrovacieho príkazu, ktorého vzor je uvedený v Prílohe č. 3 a zaslať daný formulár vydávajúcemu orgánu. Táto povinnosť platí aj pre nepríslušného prokurátora alebo súd. V zmysle zákona teda každý orgán, ktorému sa európsky vyšetrovací príkaz doručil, potvrdí jeho prijatie na citovanom potvrdení. Zároveň v prípade, ak je európsky vyšetrovací príkaz doručený nepríslušnému orgánu, ten ho okrem potvrdenia prijatia postúpi príslušnému orgánu a informuje o tejto skutočnosti vydávajúci orgán členského štátu. Ak nie je možné jednoznačne určiť príslušný orgán, nepríslušný orgán, ktorému bol európsky vyšetrovací príkaz doručený, ho zašle Generálnej prokuratúre SR v zmysle § 7 ods. 1 za účelom určenia príslušnosti. Lehota na zaslanie potvrdenia o doručení

európskeho vyšetrovacieho príkazu je vo všetkých prípadoch sedem dní odo dňa doručenia európskeho vyšetrovacieho príkazu.

K § 9

Odsek 1 zavádza formálny postup pri skúmaní vykonateľnosti európskeho vyšetrovacieho príkazu. Na tento účel je určený záznam o preskúmaní európskeho vyšetrovacieho príkazu, ktorý vykoná príslušný súd alebo prokurátor. Obligatórne náležitosti záznamu o preskúmaní európskeho vyšetrovacieho príkazu v trestných veciach upravuje odsek 3. Záznam o preskúmaní európskeho vyšetrovacieho príkazu má povahu opatrenia (pozri ustanovenie § 3 písm. g)). Lehota na posúdenie, či európsky vyšetrovací príkaz možno vykonať, alebo nie (t. j. rozhodne sa o ňom iným spôsobom) je primárne určená v európskom vyšetrovacom príkaze orgánom štátu pôvodu, ak taká lehota uvedená nie je, platí všeobecná 30 dňová lehota odo dňa, kedy bol príkaz doručený príslušnému vykonávajúcemu orgánu.

Odsek 2 upravuje lehotu v prípade omeškania (nedodržania lehoty v odseku 1), v ktorej vykonávajúci justičný orgán musí o európskom vyšetrovacom príkaze rozhodnúť a s tým súvisiacu informačnú povinnosť.

K § 10

V ustanovení § 10 sa taxatívne vymedzujú prípady, kedy súd alebo prokurátor vráti vydávajúcemu orgánu európsky vyšetrovací príkaz, a to bez rozhodnutia.

V odseku 2 sa zavádza povinnosť súdu alebo prokurátora pri vrátení európskeho vyšetrovacieho príkazu odôvodniť svoj postup. Zákon v tejto časti neupravuje formu, akou sa európsky vyšetrovací príkaz vráti vydávajúcemu orgánu členského štátu a ponecháva ju na slovenské orgány, ktoré budú jednotlivý európsky vyšetrovací príkaz vybavovať. Zdôvodnenie postupu sa uvedie iba v sprievodom liste, prípadne inou vhodnou formou, ktorou súd alebo prokurátor informuje vydávajúci orgán členského štátu o vrátení európskeho vyšetrovacieho príkazu.

Odsek 3 upravuje postup v prípade, ak európsky vyšetrovací príkaz je neúplný alebo má iné formálne nedostatky. V takom prípade vykonávajúci justičný orgán požiada vydávajúci orgán o dodatočné informácie alebo o odstránenie nedostatkov a určí mu lehotu na také doplnenie informácií, resp. odstránenie nedostatkov. Ak táto lehota dodržaná nie je, vykonávajúci justičný orgán európsky vyšetrovací príkaz vráti vydávajúcemu orgánu bez vybavenia.

K § 11

V odseku 1 sa stanovujú obligatórne dôvody pre odmietnutie európskeho vyšetrovacieho príkazu. Písmeno g umožňuje odmietnuť európsky vyšetrovací príkaz, ak vyšetrovací úkon v ňom uvedený by nebolo možné za obdobných podmienok vykonať na území Slovenskej republiky, a to najmä z dôvodu, že použitie vyšetrovacieho opatrenia uvedeného v EVP je obmedzené podľa právneho poriadku vykonávajúceho štátu na zoznam alebo kategórie trestných činov alebo trestné činy, za ktoré možno uložiť trest s určitou sadzbou, a trestný čin, na ktorý sa vzťahuje EVP, medzi ne nepatrí. Písmeno h abstraktne upravuje možnosť odmietnuť európsky vyšetrovací príkaz v prípade, ak existuje akákoľvek objektívna prekážka, pre ktorú nemožno európsky vyšetrovací príkaz vykonať a táto prekážka nespadá pod vyššie uvedené prípady (písmená a až g). Ide napríklad o situáciu, keď osoba, ktorá má byť vypočutá na území Slovenskej republiky alebo vec, ktorá má byť zaistená na účely dokazovania sa dlhodobo nenachádza na území Slovenskej republiky a pod.

V prípade, ak bol európsky vyšetrovací príkaz vydaný za účelom vykonania vyšetrovacieho úkonu, ktorý by nebolo možné za obdobných podmienok vykonať na území Slovenskej republiky (§ 11 ods. 1 písmeno g) a ide o jeden z vyšetrovacích úkonov vymedzených v ustanovení § 15 ods. 2 (pozri bližšie k § 15), taký európsky vyšetrovací príkaz sa vybaví vždy (ide o výnimku z možnosti odmietnutia európskeho vyšetrovacieho príkazu).

V odseku 3 sa upravuje možnosť súdu alebo prokurátora pred samotným odmietnutím výkonu európskeho vyšetrovacieho príkazu vyžiadať si v niektorých prípadoch uvedených v odseku 1 od príslušného vydávajúceho orgánu stanovisko vo vzťahu k určeným dôvodom odmietnutia, prípadne potrebné doplňujúce informácie.

K § 12

Upravuje sa postup slovenských orgánov ako vykonávajúcich orgánov pri možnosti odňatia výsady alebo imunity dotknutej osobe.

V druhej vete sa stanovuje, že v prípade, ak je na odňatie výsady alebo imunity príslušný orgán iného členského štátu alebo tretieho štátu, medzinárodnej organizácie alebo Európskej únie, príslušný súd alebo prokurátor informuje o tejto skutočnosti vydávajúci orgán členského štátu. Vydávajúci orgán členského štátu sám požiada o to, aby príslušný orgán dotknutej osobe výsadu alebo imunitu odňal. Príslušný súd alebo prokurátor, ktorý vybavuje daný európsky vyšetrovací príkaz, ďalej pokračuje vo vybavovaní európskeho vyšetrovacieho príkazu až po tom, ako ho vydávajúci orgán členského štátu informuje o výsledku jeho žiadosti a európsky vyšetrovací príkaz možno vybaviť. V prípade, že výsada alebo imunita bráni vybaveniu európskeho vyšetrovacieho príkazu, pôjde o dôvod odmietnutia európskeho vyšetrovacieho príkazu a postupuje sa primerane podľa ustanovenia o odmietnutí európskeho vyšetrovacieho príkazu (§ 11).

K § 13

Stanovujú sa podmienky (dodržanie formálnych náležitostí a postupov uvedených v európskom vyšetrovacom príkaze, dodržanie lehôt), ktoré je potrebné pri výkone európskeho vyšetrovacieho príkazu dodržať.

Všeobecné ustanovenie v odseku 1 odkazuje na dodržiavanie formálnych náležitostí a postupov uvedených v európskom vyšetrovacom príkaze, pokiaľ tie nie sú v rozpore so základnými zásadami právneho poriadku Slovenskej republiky. V opačnom prípade vykonávajúci justičný orgán Slovenskej republiky o tom informuje vydávajúci orgán členského štátu. Odsek 2 bližšie upravuje dodržiavanie ochrany osobných údajov a situáciu, ak sa taká ochrana zabezpečiť nedá. Pre účely tohto ustanovenia sa subsidiárne použijú príslušné ustanovenia Trestného poriadku a zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Odseky 4 a 5 upravujú lehotu na vybavenie európskeho vyšetrovacieho príkazu, ktorá sa primárne určuje individuálne pri každom európskom vyšetrovacom príkaze, a to vydávajúcim orgánom, ak však taká lehota uvedená nie je, zákonná úprava určuje všeobecnú lehotu na vybavenie európskeho vyšetrovacieho príkazu 90 dní odo dňa vykonania záznamu o preskúmaní európskeho vyšetrovacieho príkazu (§ 9 ods. 1). Pri výkone európskeho vyšetrovacieho príkazu treba brať do úvahy dodržiavanie zásady rýchlosti konania ako jednej zo základných zásad trestného konania a zabezpečenie spravodlivého konania s prejednaním veci v primeranej lehote podľa § 2 ods. 7 Trestného poriadku, vykonávajúci justičný orgán Slovenskej republiky tak koná z úradnej povinnosti, bezodkladne a bez zbytočných prieťahov. Vydávajúci orgán členského štátu môže v európskom

vyšetrovacom príkaze určiť konkrétnu lehotu, do kedy je potrebné daný európsky vyšetrovací príkaz vybaviť, slovenský orgán túto lehotu zohľadní, tým však nie je dotknutá ich povinnosť vždy konať bezodkladne v zmysle zabezpečenia dodržiavania zásady rýchlosti konania.

Ak lehotu určenú vydávajúcim orgánom ani všeobecnú lehotu 90 dní slovenský orgán nemôže dodržať, informuje o tom vydávajúci orgán so zámerom spoločnej dohody o vhodnom čase na vybavenie európskeho vyšetrovacieho príkazu. Lehotu na vybavenie európskeho vyšetrovacieho príkazu treba odlišovať od lehoty podľa § 9 ods. 1. Ustanovenie § 9 ods. 1 upravuje lehotu, do kedy musí príslušný vykonávajúci orgán rozhodnúť, či európsky vyšetrovací príkaz možno vybaviť alebo nie. V prípade, že európsky vyšetrovací príkaz možno vybaviť, je stanovená lehota v ustanovení § 13 ods. 4, do kedy ho musí príslušný vykonávajúcu orgán vybaviť.

K § 14

Upravuje sa možnosť použiť iný vyšetrovací úkon za podmienok uvedených v zákone v tom prípade, ak by sa takým úkonom dosiahol rovnaký výsledok a tento úkon by v menšej miere zasahoval do práv dotknutej osoby ako vyšetrovací úkon uvedený v európskom vyšetrovacom príkaze. Cieľom uvedeného ustanovenia je zaručiť použitie čo najvhodnejšieho a najprimeranejšieho vyšetrovacieho úkonu v každom prípade, teda aj vtedy, ak vydávajúci orgán členského štátu požiada o iný vyšetrovací úkon, ale slovenský orgán po posúdení európskeho vyšetrovacieho príkazu podľa podmienok a právneho poriadku Slovenskej republiky zistí, že by bolo vhodné použiť iný vyšetrovací úkon. O takom zistení slovenský orgán informuje vydávajúci orgán členského štátu ešte pred jeho vykonaním. Navrhované znenie je v zákone zakotvené z dôvodu, že tento orgán s vykonaním iného vyšetrovacieho úkonu nemusí súhlasiť, resp. orgány sa môžu spoločne dohodnúť na inom postupe.

K § 15

V odseku 1 sa stanovuje prípad, kedy európsky vyšetrovací príkaz nie je možné vykonať a zároveň v odseku 2 sa vymedzujú výnimky z uplatňovania odseku 1. Európsky vyšetrovací príkaz sa vykoná vždy, ak bol vydaný za účelom získania informácie alebo dôkazu, ktorý má vykonávajúci justičný orgán už k dispozícii, ak ho možno podľa právneho poriadku Slovenskej republiky na účely iného konania poskytnúť, získania údajov z evidencií a informačných systémov policajných orgánov alebo justičných orgánov, do ktorých má vykonávajúci justičný orgán priamy prístup, vykonania výsluchu osoby, zistenia totožnosti používateľa určitého telefónneho čísla alebo IP adresy alebo vykonania vyšetrovacieho úkonu podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, ktorý nevyžaduje vydanie rozhodnutia justičného orgánu a nezasahuje do základných ľudských práv a slobôd.

K § 16

V súlade s požiadavkou smernice o EVP vyplývajúcej z čl. 15 sa upravuje možnosť odkladu výkonu európskeho vyšetrovacieho príkazu. Slovenský orgán bezodkladne informuje vydávajúci orgán štátu pôvodu o odklade výkonu európskeho vyšetrovacieho príkazu s uvedením dôvodu odkladu a predpokladanej doby odkladu, pričom po odpadnutí dôvodu na odklad výkonu bezodkladne zabezpečí vybavenie európskeho vyšetrovacieho príkazu.

K § 17

Upravuje sa možnosť garantovaná smernicou o EVP zástupcom orgánu štátu pôvodu

zúčastniť sa vyšetrovacieho úkonu vykonávaného na území Slovenskej republiky za účelom zabezpečenia dôkazu. Takejto žiadosti by sa malo vyhovieť vždy, okrem prípadov, kedy by došlo k rozporu so základnými zásadami právneho poriadku Slovenskej republiky alebo by sa tým narušili bezpečnostné záujmy Slovenskej republiky, to znamená, že musí existovať vážny dôvod, aby sa takejto požiadavke nevyhovelo. Zástupcovia štátu pôvodu majú počas svojej prítomnosti na území Slovenskej republiky v súvislosti s vykonávaním vyšetrovacieho úkonu na území Slovenskej republiky postavenie zahraničného verejného činiteľa v zmysle ustanovenia § 128 ods. 2 Trestného zákona.

K § 18

Upravuje sa spôsob odovzdania dôkazov zabezpečených na základe európskeho vyšetrovacieho príkazu. Odovzdávanie dôkazov sa uskutočňuje v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku. Zákonná úprava za účelom pružnejšieho a rýchlejšieho konania umožňuje aj priame odovzdanie dôkazu v prípade, ak sa takého dôkazu zúčastnil zástupca orgánu štátu pôvodu na území Slovenskej republiky (§ 17 ods. 1). Taký dôkaz sa odovzdá priamo tomuto zástupcovi orgánu štátu pôvodu, ak o to vydávajúci orgán v európskom vyšetrovacom príkaze požiada alebo ak sa na tom vydávajúci orgán so slovenským orgánom dohodli.

K § 19

Proti európskemu vyšetrovaciemu príkazu a opatreniu vydanému podľa tohto zákona (t. j. záznam o preskúmaní európskeho vyšetrovacieho príkazu podľa § 9 ods. 1 a odmietnutie európskeho vyšetrovacieho príkazu podľa § 11 ods. 4) nie je opravný prostriedok prípustný.

Európsky vyšetrovací príkaz je v zmysle tohto zákona chápaný ako žiadosť, na jeho vykonanie je potrebné vydanie rozhodnutia justičného orgánu (príkaz súdu), to znamená, že proti nemu je podanie opravného prostriedku bezpredmetné.

Opravný prostriedok možno podať proti vyšetrovaciemu úkonu, ktorým bol európsky vyšetrovací príkaz vykonaný vykonávajúcim justičným orgánom, v prípade, ak to právny poriadok SR proti takému vyšetrovaciemu úkonu umožňuje. Na inštitút opravných prostriedkov sa subsidiárne použije Trestný poriadok a jeho príslušné ustanovenia.

V odseku 2 sa upravuje informačná povinnosť vykonávajúceho justičného orgánu voči vydávajúcemu orgánu o podaní opravného prostriedku proti vyšetrovaciemu úkonu, a tiež o výsledku konania o takom opravnom prostriedku.

K § 20 a 21

Ustanovenia § 20 a 21 osobitne upravujú dočasné odovzdanie osoby na účely zabezpečenia dôkazu do iného členského štátu. Ustanovenie § 20 upravuje vydanie európskeho vyšetrovacieho príkazu na účely dočasného odovzdania osoby nachádzajúcej sa vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody na území Slovenskej republiky do vykonávajúceho štátu (iného členského štátu), ustanovenie § 21 upravuje vykonanie európskeho vyšetrovacieho príkazu na účely dočasného odovzdania osoby nachádzajúcej sa vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody na území Slovenskej republiky do štátu pôvodu (iného členského štátu).

Európsky vyšetrovací príkaz za účelom dočasného odovzdania osoby možno vydať iba vtedy, ak sú splnené všeobecné podmienky na vydanie európskeho vyšetrovacieho príkazu podľa § 5 ods. 3 (t. j. vtedy, ak je to nevyhnutné a primerané na účely trestného konania a vyšetrovací úkon uvedený v európskom vyšetrovacom príkaze by bolo možné za obdobných

podmienok vykonať na území Slovenskej republiky), a zároveň ak osoba nemá v konaní v cudzine postavenie obvineného, s dočasným odovzdaním súhlasí a dočasné odovzdanie by nepredĺžilo trvanie väzby, ktorá sa vykonáva na území Slovenskej republiky alebo výkon trestu odňatia slobody vykonávaného na území Slovenskej republiky.

Pri tomto vyšetrovacom úkone platí špeciálna príslušnosť a príslušným orgánom Slovenskej republiky na vydanie a vykonanie európskeho vyšetrovacieho príkazu je výlučne iba súd.

Odsek 3 ustanovuje, že príslušným súdom na vydanie alebo vykonanie európskeho vyšetrovacieho príkazu je súd, v ktorého obvode je osoba vo väzbe alebo výkone trestu odňatia slobody.

K § 22 a 23

Ustanovenia § 22 a 23 osobitne upravujú dočasné prevzatie osoby na účely zabezpečenia dôkazu na územie Slovenskej republiky. Ustanovenie § 22 upravuje vydanie európskeho vyšetrovacieho príkazu na účely dočasného prevzatia osoby nachádzajúcej sa vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody v inom členskom štáte na účely zabezpečenia dôkazu na území Slovenskej republiky.

Ustanovenie § 23 upravuje vykonanie európskeho vyšetrovacieho príkazu na účely dočasného prevzatia osoby nachádzajúcej sa vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody v štáte pôvodu na účely zabezpečenia dôkazu na území Slovenskej republiky.

K § 24

Vydávajúci orgán Slovenskej republiky môže vydať európsky vyšetrovací príkaz na účel výsluchu prostredníctvom technických zariadení určených na prenos zvuku a obrazu, a to obvineného, svedka alebo znalca nachádzajúceho sa na území vykonávajúceho štátu. V tomto prípade môže byť vydávajúcim orgánom súd aj prokurátor. Výsluch uskutočňuje orgán, ktorý európsky vyšetrovací príkaz vydal. Orgány vykonávajúceho štátu pri výsluchu iba dohliadajú na to, aby neboli porušované základné zásady právneho poriadku vykonávajúceho štátu. Alternatívou je uskutočňovanie výsluchu vykonávajúcim orgánom pod vedením vydávajúceho orgánu Slovenskej republiky podľa Trestného poriadku.

Na to, aby mohol byť európsky vyšetrovací príkaz vydaný za účelom vykonania výsluchu prostredníctvom technických zariadení určených na prenos zvuku a obrazu podľa § 22, musia byť splnené podmienky podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, t. j. podľa Trestného poriadku.

Odsek 3 upravuje situáciu, ktorá v praxi môže nastať, a to nemožnosť vykonania výsluchu prostredníctvom technických zariadení určených na prenos zvuku a obrazu z dôvodu nedostatočnej technickej vybavenosti. V takom prípade orgán vykonávajúceho štátu môže využiť technické prostriedky na uskutočnenie výsluchu prostredníctvom technických zariadení určených na prenos zvuku a obrazu nášho orgánu. To isté platí aj pre opačnú situáciu, to znamená, že ak má vykonať výsluch prostredníctvom technických zariadení určených na prenos zvuku a obrazu slovenský orgán a nemá k dispozícii vhodné technické prostriedky, môže požiadať orgán štátu pôvodu o poskytnutie takých prostriedkov na účely zabezpečenia žiadaného dôkazu a vybavenia európskeho vyšetrovacieho príkazu.

K § 25

Ak sú splnené podmienky pre výkon európskeho vyšetrovacieho príkazu za účelom uskutočnenia výsluchu podozrivého, obvineného, svedka alebo znalca nachádzajúceho

sa na území Slovenskej republiky prostredníctvom technických zariadení určených na prenos zvuku a obrazu podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, vykonávajúci orgán Slovenskej republiky – súd alebo prokurátor umožní vydávajúcemu orgánu uskutočnenie takého výsluchu.

Výsluch prostredníctvom technických zariadení určených na prenos zvuku a obrazu uskutočňuje vydávajúci orgán alebo sa uskutočňuje pod jeho vedením podľa právneho poriadku štátu pôvodu. Súd alebo prokurátor je však pri výsluchu prítomný a dbá na to, aby počas jeho priebehu neboli porušené základné zásady právneho poriadku Slovenskej republiky. Ustanovenie upravuje aj povinnosť prerušenia výsluchu, prípadne ukončenia výsluchu v prípade, ak by došlo k porušeniu základných zásad právneho poriadku Slovenskej republiky a takýto stav by sa neodstránil.

K § 26

Ak sú splnené podmienky pre výkon európskeho vyšetrovacieho príkazu za účelom uskutočnenia výsluchu svedka alebo znalca nachádzajúceho sa na území Slovenskej republiky formou telefonickej konferencie a ak nie je možné použiť iné prostriedky na vykonanie výsluchu a uskutočniť výsluch prostredníctvom technických zariadení určených na prenos zvuku a obrazu, vykonávajúci orgán Slovenskej republiky – súd alebo prokurátor umožní vydávajúcemu orgánu uskutočnenie takého výsluchu.

Navrhovaná právna úprava umožňuje uskutočnenie výsluchu formou telefonickej konferencie členským štátom Európskej únie z dôvodu možnosti použitia takého vyšetrovacieho úkonu podľa smernice o EVP, avšak odkazuje, že prioritne by sa mali využívať na výsluch technické zariadenia určené na prenos zvuku a obrazu namiesto telefónu z dôvodu doterajšej právnej praxe a preukázateľnosti hodnovernosti takéhoto úkonu.

K § 27

Vydávajúci orgán Slovenskej republiky – súd alebo prokurátor môže európsky vyšetrovací príkaz vydať aj na účely zistenia informácií o majiteľovi účtu v banke alebo finančnej inštitúcii nachádzajúcej sa na území iného členského štátu alebo osobe, ktorá má dispozičné právo k účtu a o ďalších informáciách v súvislosti s týmto účtom alebo informácie o transakciách na účte vedenom v banke alebo finančnej inštitúcii počas určitého časového obdobia, vrátane informácií o účtoch, z ktorých alebo na ktoré boli tieto transakcie vykonané. Finančná inštitúcia je definovaná v ustanovení § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 28

Vykonávajúci orgán Slovenskej republiky – súd alebo prokurátor poskytne na základe európskeho vyšetrovacieho príkazu vydávajúcemu orgánu informácie o majiteľovi účtu v banke alebo finančnej inštitúcii nachádzajúcej sa na území Slovenskej republiky alebo osobe, ktorá má dispozičné právo k účtu a o ďalších informáciách v súvislosti s týmto účtom alebo informácie o transakciách na účte vedenom v banke alebo finančnej inštitúcii počas určitého časového obdobia, vrátane informácií o účtoch, z ktorých alebo na ktoré boli tieto transakcie vykonané.

Zákon však z dôvodu požiadavky vyplývajúcej zo smernice o EVP a za účelom zabezpečenia dodržiavania bankového tajomstva podľa právneho poriadku Slovenskej republiky ustanovuje, že tieto informácie súd alebo prokurátor poskytne iba v takom rozsahu,

v akom sú tieto informácie známe dotknutej banke alebo finančnej inštitúcii (odsek 2 a 3) a zavádza povinnosť mlčanlivosti pre daný prípad (odsek 4).

K § 29

Vydávajúci orgán Slovenskej republiky – súd alebo prokurátor môže európsky vyšetrovací príkaz vydať aj na účely vykonania vyšetrovacieho úkonu na území iného členského štátu, ktorý zahŕňa zhromažďovanie dôkazov v reálnom čase, priebežne a počas určitej doby, a to najmä ak ide o: sledovanie bankových alebo iných finančných transakcií, ktoré sa vykonávajú prostredníctvom jedného alebo viacerých určených účtov, kontrolovanú dodávka a sledovanie osôb a vecí.

Európsky vyšetrovací príkaz za účelom vykonania vyšetrovacieho úkonu podľa § 29 zákona možno vydať až po splnení podmienok na vydanie príkazu v obdobnom vnútroštátnom prípade podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, a teda po predchádzajúcom príkaze vydanom podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku.

Na konanie súvisiace s výkonom európskeho vyšetrovacieho príkazu vydaného za účelom sledovania podľa § 29 zákona je oprávnený príslušný orgán vykonávajúceho štátu, súd alebo prokurátor s ním dohodne potrebné opatrenia týkajúce sa požadovaného vyšetrovacieho úkonu.

K § 30

Riadenie, kontrolovanie a vykonanie úkonov súvisiacich s výkonom európskeho vyšetrovacieho príkazu vydaného na účely vykonania vyšetrovacieho úkonu uvedeného v § 29 ods. 1 na území Slovenskej republiky zabezpečuje vykonávajúci orgán Slovenskej republiky – súd alebo prokurátor zabezpečí také konanie príslušným orgánom podľa právneho poriadku Slovenskej republiky; napr. v zmysle § 111 ods. 3 Trestného poriadku Policajným zborom v súčinnosti s orgánmi colnej správy (kontrolovaná dodávka), v zmysle § 113 ods. 3 Trestného poriadku príslušným orgánom Policajného zboru (sledovanie osôb a vecí).

Odsek 3 vymedzuje povinnosť v prípade európskeho vyšetrovacieho príkazu vydaného za účelom sledovania bankových alebo iných finančných transakcií, ktoré sa vykonávajú prostredníctvom jedného alebo viacerých určených účtov predložiť európsky vyšetrovací príkaz aj banke alebo finančnej inštitúcii, u ktorej je vedený dotknutý účet.

K § 31

Vydávajúci orgán Slovenskej republiky – súd alebo prokurátor môže európsky vyšetrovací príkaz vydať aj na účely zabezpečenia spolupráce s iným členským štátom pri utajenom vyšetrovaní vykonaním predstieraného prevodu alebo použitím agenta (vystupujúceho utajene alebo pod legendou).

Európsky vyšetrovací príkaz za účelom vykonania utajeného vyšetrovania podľa tohto zákona možno vydať až po splnení podmienok na vydanie príkazu v obdobnom vnútroštátnom prípade podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a po predchádzajúcom príkaze vydanom podľa § 112 (predstieraný prevod) alebo § 117 Trestného poriadku (agent).

Na konanie súvisiace s výkonom utajeného vyšetrovania je oprávnený príslušný orgán vykonávajúceho štátu, pred samotným vydaním európskeho vyšetrovacieho príkazu sa súd alebo prokurátor dohodne s vykonávajúcim orgánom na potrebných opatreniach týkajúcich sa utajeného vyšetrovania (osobitná forma doručovania, európsky vyšetrovací príkaz sa v tomto prípade bude vydávať spravidla samostatne, doručovať ako utajovaná skutočnosť atď.).

K § 32

Ak sú splnené podmienky pre výkon európskeho vyšetrovacieho príkazu na účely zabezpečenia spolupráce pri utajenom vyšetrovaní podľa tohto zákona so Slovenskou republikou – predstieraný prevod alebo použitie agenta na území Slovenskej republiky, súd alebo prokurátor európsky vyšetrovací príkaz vykoná a pri jeho výkone postupuje podľa ustanovení § 112 a 117 Trestného poriadku.

Súd alebo prokurátor zabezpečí konanie súvisiace s výkonom európskeho vyšetrovacieho príkazu vydaného na účely zabezpečenia spolupráce pri utajenom vyšetrovaní so Slovenskou republikou príslušným orgánom podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, napr. v zmysle ustanovení § 110 ods. 2 a 117 Trestného poriadku.

K § 33

Súd alebo prokurátor môže európsky vyšetrovací príkaz vydať aj na účely odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky v inom členskom štáte, ak sa vyžaduje technická pomoc tohto členského štátu, a to buď priamym prístupom k telekomunikačnej prevádzke vo vykonávajúcom štáte zo Slovenskej republiky alebo odpočúvaním a záznamom telekomunikačnej prevádzky vo vykonávajúcom štáte.

Európsky vyšetrovací príkaz za účelom odpočúvania telekomunikačnej prevádzky podľa § 33 tohto zákona možno vydať až po splnení podmienok na vydanie príkazu v obdobnom vnútroštátnom prípade podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a po predchádzajúcom príkaze vydanom podľa § 115 Trestného poriadku.

K § 34

Ak sú splnené podmienky pre výkon európskeho vyšetrovacieho príkazu na účely odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky v Slovenskej republike s technickou pomocou Slovenskej republiky, vykonávajúci orgán, v tomto prípade prokurátor, európsky vyšetrovací príkaz vykoná a pri jeho výkone postupuje primerane podľa ustanovení § 115 Trestného poriadku. Na zabezpečenie vybavenia európskeho vyšetrovacieho príkazu na účely odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky v Slovenskej republike s technickou pomocou Slovenskej republiky je príslušná Krajská prokuratúra Bratislava. Príslušný prokurátor predloží návrh na vydanie príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky na území Slovenskej republiky Okresnému súdu Bratislava I..

Odpočúvanie telekomunikačnej prevádzky sa môže vykonať dvomi spôsobmi: priamym prístupom k telekomunikačnej prevádzke v Slovenskej republike zo štátu pôvodu alebo odpočúvaním a záznamom telekomunikačnej prevádzky v Slovenskej republike. O spôsobe výkonu odpočúvania telekomunikačnej prevádzky sa vždy dohodnú vydávajúci a vykonávajúci orgán.

K § 35

V tomto prípade nie je potrebné vydávať európsky vyšetrovací príkaz. Na tento účel sa použije iba oznámenie, ktorého vzor sa uvádza v prílohe č. 4.

Ak bol vydaný príkaz na cezhraničné odpočúvanie, prokurátor alebo súd informuje orgán tohto členského štátu o takom odpočúvaní bez zbytočného odkladu po tom, ako sa dozvie, že sa odpočúvaná osoba počas odpočúvania nachádza, bude nachádzať alebo nachádzala na území tohto členského štátu.

K § 36

Na rozhodovanie o udelení súhlasu s odpočúvaním a záznamom telekomunikačnej prevádzky, ktorý je, bol alebo má byť vykonaný z iného členského štátu na území Slovenskej republiky bez technickej pomoci Slovenskej republiky, alebo s jeho pokračovaním a na súvisiace úkony, je príslušný výlučne iba súd. Príslušným súdom je Okresný súd Bratislava I..

K § 37

Vydávajúci orgán Slovenskej republiky – súd alebo prokurátor môže európsky vyšetrovací príkaz vydať aj na účely zaistenia veci nachádzajúcej sa vo vykonávajúcom štáte, ktorá má byť použitá ako dôkaz na území Slovenskej republiky.

Európsky vyšetrovací príkaz za účelom zaistenia veci možno vydať až po splnení podmienok na vykonanie takého úkonu podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, resp. Trestného poriadku.

K § 38

Vykonávajúci orgán Slovenskej republiky – súd alebo prokurátor posúdi, či sú splnené podmienky pre výkon európskeho vyšetrovacieho príkazu na účely zaistenia veci nachádzajúcej sa na území Slovenskej republiky, ktorá má byť použitá ako dôkaz v štáte pôvodu a informuje o tom vydávajúci orgán. Zákon v tomto prípade upravuje skrátenú lehotu na posúdenie podmienok pre vykonanie a informovanie vydávajúceho orgánu, a to 24 hodín od doručenia európskeho vyšetrovacieho príkazu, ak je to možné, v každom prípade však bezodkladne v záujme dodržiavania zásady rýchlosti konania (viď § 13).

K § 39

V odseku 1 a 3 sa stanovuje spôsob styku justičných orgánov štátu pôvodu a vykonávajúceho štátu, ktorý je v zásade priamy. Orgány môžu využiť aj útvar Eurojust a kontaktné body Európskej justičnej siete v zmysle doterajších zvyklostí, so zámerom dosiahnutia čo najefektívnejšej komunikácie. Na zistenie príslušného vykonávajúceho justičného orgánu sa vykonajú akékoľvek vhodné a šetrné opatrenia, spravidla sa budú využívať najmä kontaktné body Európskej justičnej siete podľa doterajších zvyklostí.

Odsek 2 vymedzuje spôsob zasielania európskeho vyšetrovacieho príkazu a ostatných písomností. Zákon v tomto smere ponecháva členským štátom voľnosť, ale vyžaduje sa podmienka možnosti vyhotovenia písomného znenia zaslanej písomnosti s možnosťou overenia hodnovernosti. Ustanovenie upravuje formu výlučne pre európsky vyšetrovací príkaz, nevzťahuje sa na ostatné písomnosti upravené v tomto zákone.

K § 40

Ustanovuje sa jazykový režim vo vzťahu k európskemu vyšetrovaciemu príkazu v súlade s čl. 5 ods. 2 smernice o EVP. Vyhlásenia členských štátov vo vzťahu k jazykovému režimu európskych vyšetrovacích príkazov sú súčasťou notifikácií členských štátov oznámených Radou Európskej únie podľa čl. 33 ods. 1 písm. b) smernice o EVP.

V odseku 2 sa stanovuje jazykový režim pre európske vyšetrovacie príkazy adresované orgánom Slovenskej republiky na účely výkonu európskeho vyšetrovacieho príkazu. Európsky vyšetrovací príkaz musí byť vyhotovený v štátnom jazyku, v prípade, že v oznámení adresovanom Rade EÚ bude pridaný aj ďalší jazyk/y, bude možné prijímať

európske vyšetrovacie príkazy aj v tomto jazyku.

K § 41

Ustanovuje sa, že náklady ktoré vznikli pri vykonávaní európskeho vyšetrovacieho príkazu na území Slovenskej republiky znáša Slovenská republika. V zmysle smernice o EVP náklady, ktoré vzniknú pri vykonávaní európskeho vyšetrovacieho príkazu znáša vždy vykonávajúci štát. Zákon však v súlade so smernicou o EVP umožňuje v prípadoch, keď sú tieto náklady mimoriadne vysoké, kontaktovať vydávajúci orgán.

Takisto vykonávajúci orgán iného členského štátu môže kontaktovať vydávajúci orgán Slovenskej republiky, ak považuje náklady za mimoriadne vysoké, v takom prípade môže vydávajúci orgán Slovenskej republiky rozhodnúť o späťvzatí európskeho vyšetrovacieho príkazu alebo o znášaní nákladov, ktoré sa považujú za mimoriadne vysoké.

Osobitná úprava je pri znášaní nákladov pri dočasnom odovzdaní osoby do iného členského štátu a jej vrátení na územie Slovenskej republiky a dočasnom prevzatí osoby na územie Slovenskej republiky a jej vrátení do iného členského štátu, kedy náklady znáša Slovenská republika (odsek 3).

K § 42

V odseku 1 sa upravuje povinnosť Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vo vzťahu k prokuratúram, súdom a príslušným orgánom členských štátov poskytovať na ich žiadosť súčinnosť pri postupe podľa tohto zákona. Súčinnosť ministerstva sa predpokladá najmä v prípadoch potreby zistenia príslušného orgánu v inom členskom štáte Európskej únie alebo overenia podmienok podľa právneho poriadku členského štátu alebo Slovenskej republiky na účely uznania európskeho vyšetrovacieho príkazu, ale aj v iných prípadoch.

V odseku 2 sa upravuje povinnosť prokuratúry a súdov poskytovať na žiadosť ministerstva potrebné informácie v súvislosti s aplikáciou zákona. Týmto ustanovením sa zabezpečuje potreba ministerstva disponovať niektorými informáciami súvisiacimi s konaním podľa tohto zákona, napríklad na štatistické účely (ide najmä o informácie o vydaných európskych vyšetrovacích príkazov, prijatých európskych vyšetrovacích príkazov, atď.).

K § 43

Ustanovenie obsahuje odkaz na transpozičnú prílohu.

K prílohe č. 1

Uvádza sa zoznam kategórií trestných činov v zmysle § 4 ods. 3 zákona.

K prílohe č. 2

Zavádza sa vzor európskeho vyšetrovacieho príkazu v zmysle § 6 ods. 1 zákona.

K prílohe č. 3

Zavádza sa vzor potvrdenia o doručení európskeho vyšetrovacieho príkazu v zmysle § 8 ods. 1 zákona. Tento formulár vypĺňa a zasiela vydávajúcemu orgánu každý prokurátor a súd, ktorému bol európsky vyšetrovací príkaz doručený, t. j. tak príslušný, ako aj nepríslušný.

K prílohe č. 4

Zavádza sa vzor oznámenia v zmysle § 35 ods. 1 zákona. Tento formulár sa použije pri cezhraničnom odpočúvaní bez technickej podpory iného členského štátu na účel informovania orgánu tohto členského štátu EÚ o takom odpočúvaní podľa § 33 zákona.

K prílohe č. 5

V transpozičnej prílohe sa uvádza zoznam preberaných právnych aktov Európskej únie. Navrhovaným zákonom sa transponuje Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ z 3. apríla 2014 o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach.

K Čl. II

(Novela zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov)

K bodu 1

Nové ustanovenie má za cieľ umožniť slovenským orgánom vydať rozhodnutie s extrateritoriálnym účinkom, ktoré je potrebné na to, aby sa mohol úkon vykonať v cudzine.

K bodu 2

Príloha sa dopĺňa o odkaz na právne záväzné akty Európskej únie, ktoré sa návrhom zákona transponujú do označeného zákona.

K Čl. III

(Novela zákona č. 650/2005 Z. z. o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov)

K bodom 1 až 27

V zmysle čl. 34 ods. 2 smernice o EVP sa nahrádza Rámcové rozhodnutie Rady 2008/978/SVV z 18. decembra 2008 o európskom príkaze na zabezpečenie dôkazov na účely získavania predmetov, dokumentov a údajov na použitie v konaniach v trestných veciach a čiastočne Rámcové rozhodnutie Rady 2003/577/SVV z 22. júla 2003 o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii v častiach, ktoré sa týkajú zaisťovania dôkazov.

Navrhovanou právnou úpravou tak dochádza k novelizácii zákona č. 650/2005 Z. z. o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v dôsledku ktorej sa vypúšťajú z celého textu právneho predpisu ustanovenia týkajúce sa zaistenia dôkazov.

K Čl. IV

(Účinnosť)

S prihliadnutím na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. októbra 2017.

V Bratislave, 24. mája 2017

Robert Fico, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Lucia Žitňanská, v.r.

podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti

Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii

8

D ô v o d o v á s p r á v aVšeobecná časť

Návrh zákona o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii je predložený do legislatívneho procesu na základe Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2005.

Predkladaný návrh zákona tvorí integrálnu súčasť plnenia záväzkov Slovenskej republiky v súvislosti s jej vstupom do Európskej únie, a to v kontexte kapitoly 24 – Spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútra. Návrh uskutočňuje transpozíciu Rámcového rozhodnutia Rady 2003/577/SVV z 22. júla 2003 o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii (ďalej len „rámcové rozhodnutie“) do právneho poriadku Slovenskej republiky, a tým preberá myšlienku spolupráce slovenských justičných orgánov s orgánmi iných členských štátov Európskej únie.

Spomenuté dôvody vzniku rámcového rozhodnutia ako legislatívneho vyjadrenia záverov Európskej rady v Tampere z 15. a 16. októbra 1999, spočívajú v odbúravaní resp. minimalizácii formálnych postupov pri vzájomnom uznávaní a vykonávaní rozhodnutí justičných orgánov členských štátov medzi sebou navzájom. Úlohou rámcového rozhodnutia a v jeho kontexte predkladaného zákona je skvalitniť justičnú spoluprácu v trestných veciach medzi členskými štátmi EÚ formou automatického uznávania a vykonávania rozhodnutí o zaistení majetku a rozhodnutí o zaistení dôkazov vydaných v trestnom konaní justičnými orgánmi jedného členského štátu EÚ justičnými orgánmi v inom členského štátu EÚ. Úprava postupu slovenských justičných orgánov pri vydávaní, uznávaní a vykonávaní príkazu na zaistenie v nadväznosti na rovnakú právnu úpravu vychádzajúcu z obligatórnej transpozície rámcových rozhodnutí Rady EÚ zabezpečí uľahčenie a urýchlenie konania v tejto oblasti trestného práva.

Pre Slovenskú republiku má význam tento návrh zákona aj z pohľadu skutočnosti, že tradičné vzťahy spolupráce, ktoré až doteraz existovali medzi členskými štátmi EÚ, by mal nahradiť systém voľného pohybu rozhodnutí justičných orgánov členských štátov EÚ v trestných veciach, vrátane predbežných a konečných rozhodnutí. Príkaz na zaistenie zavedený rámcovým rozhodnutím a implementáciou predkladaným návrhom je ďalším konkrétnym opatrením v oblasti trestného práva, ktorým sa aplikuje zásada vzájomného uznávania, označovaná Európskou radou ako základný kameň spolupráce v oblasti súdnictva. Prvým takýmto opatrením transponovaným do slovenského práva je európsky zatýkací rozkaz (implementovaný zákonom č. 403/2004 Z. z.) a nasledujúce ďalšie obdobné opatrenia možno v kontexte pripravovaných a prerokúvaných právnych aktov ES a EÚ v blízkej budúcnosti očakávať (napr. európsky dôkazný príkaz/rozkaz).

Návrh zákona upravuje podmienky a rozsah použitia príkazu na zaistenie, spôsob styku justičných orgánov, zasielanie písomností (uplatnenie zásady bezprostredného a priameho styku) medzi justičnými orgánmi a postupy a náležitosti konania v zmysle aplikácie spomenutého príkazu.

Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 983/2003 zo 14. 10. 2003 uložila ministrom zabezpečiť do príslušných návrhov slovenských všeobecne záväzných právnych predpisov vykonanie transpozície konkrétnych smerníc a rámcových rozhodnutí orgánov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré sú v ich gestorstve, a to v prípade predmetného rámcového rozhodnutia do 2. 8. 2005.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a rešpektuje aj medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná, alebo ktoré podpísala a pripravuje ich ratifikáciu a pokračuje v ich transpozícii.

Minister financií SR vo svojom stanovisku z 10.6.2005 (č. MF/16067/2005-81) uviedlo, že „konštatovanie, že návrh nebude mať finančný, ekonomický, environmentálny vplyv, vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie beriem na vedomie za predpokladu, že opatrenia vyplývajúce z realizácie návrhu budú zabezpečené v rámci schválených rozpočtov dotknutých kapitol v roku 2005 i v nasledujúcich rokoch, vrátane nákladov na zabezpečenie úschovy a manipulácie so zaisteným majetkom“.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona: zákon o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii: zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, z Aktu o podmienkach pristúpenia SR k EÚ Slovenskej republike ako členskému štátu Európskej únie vyplývajú z členstva v EÚ záväzky, ktoré si plní aj transponovaním predmetného rámcového rozhodnutia do slovenského práva. Z materiálov o určení gestorstva ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky zodpovedných za transpozíciu smerníc a rámcových rozhodnutí do slovenského práva a z Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2005 vyplýva povinnosť Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky predložiť návrh zákona o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii do legislatívneho procesu.

4.Problematika návrhu zákona:

a) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b)je upravená v práve Európskej únie: rámcové rozhodnutie Rady 2003/577/SVV z 22. júla 2003 o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: úplná

6. Gestor (spolupracujúce rezorty): Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

7. Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu zákona s právom ES/EÚ: účasť expertov nebola využitá.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Návrh zákona nezakladá nároky na verejné financie.

2.Návrh zákona nebude mať ekonomický dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie.

4.Návrh zákona nebude mať vplyv na zamestnanosť a nevyžiada si zvýšenie počtu zamestnancov.

5.Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

Osobitná časť

K § 1:

Vymedzuje sa rámec vzťahov a postupu, na ktoré sa zákon vzťahuje. Jeho úlohou je uskutočnenie transpozície rámcového rozhodnutia Rady 2003/577/SVV z 22. júla 2003 o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii (ďalej len „rámcové rozhodnutie“) v súlade so zásadou vzájomného uznávania rozhodnutí justičných orgánov členských štátov EÚ prijatou na zasadnutí Európskej rady v Tampere v roku 1999. Zákon upravuje postup slovenských justičných orgánov pri vydávaní, uznávaní a vykonávaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov.

Zároveň sa ustanovuje, že postup podľa tohto zákona sa použije len vo vzťahu len k tým členským štátom EÚ, ktorí prevzali dotknuté rámcové rozhodnutie do svojho právneho poriadku; inak by bol postup podľa tohto zákona neaplikovateľný.

K § 2:

V § 2 sú definované základné pojmy, ktoré sa v zákone používajú v súlade s ustanoveniami rámcového rozhodnutia. Takými pojmami sú: štát pôvodu, vykonávajúci štát, majetok, dôkaz, prepadnutie majetku a justičný orgán.

K § 3:

V odseku 1 sa príkaz na zaistenie rozdeľuje podľa toho, na aké zaistenie sa vzťahuje – či na zaistenie majetku alebo na zaistenie dôkazu. V odseku 2 sa zároveň zdôrazňuje vyššie spomínaná zásada vzájomného uznávania rozhodnutí justičných orgánov členských štátov Európskej únie v trestných veciach.

Návrh zákona je konštruovaný na zásade uplatňovania obojstrannej trestnosti – uznanie a vykonanie príkazu na zaistenie vo vykonávajúcom štáte bude možné len v prípade, ak je skutok trestným činom nielen podľa práva štátu pôvodu, ale aj podľa práva vykonávajúceho štátu, t.j. Slovenská republika ako vykonávajúci štát uzná a vykoná príkaz na zaistenie vydaný v inom členskom štáte EÚ len v prípade, že skutok je trestným činom aj podľa slovenského práva (výnimka je možná len v prípade potreby zaistenia dôkazov podľa odseku 4). Uvedená konštrukcia je nevyhnutná, keďže v prípade zaistenia majetku je podľa platných medzinárodných zmlúv možné zaistený majetok následne prepadnúť len v prípade, že skutok je trestným činom nielen podľa práva štátu pôvodu, ale aj podľa práva vykonávajúceho štátu. Uvedený postup je v súlade s čl. 10 ods. 2 a 3 rámcového rozhodnutia.

Pri splnení podmienok uvedených v odseku 4 písm. a) až c) nie je vykonávajúci štát oprávnený posudzovať splnenie podmienky obojstrannej trestnosti, ale ak sú splnené ostatné podmienky na uznanie a vykonanie príkazu na zaistenie, ktorého predmetom je zaistenie dôkazov, a nie je dôvod na odklad jeho vykonania, musí príslušný justičný orgán Slovenskej uznať a vykonať taký príkaz na zaistenie (čl. 10 ods. 3 rámcového rozhodnutia). Jedná sa o taxatívny výpočet 32 trestných činov, pri ktorých sa neuplatňuje zásada obojstrannej trestnosti a ktoré sú totožné s právnou úpravou európskeho zatýkacieho rozkazu prevzatou z rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatýkacom rozkaze a vydávacom konaní medzi členskými štátmi transponovanou do slovenského práva zákonom č. 403/2004 Z.z. o európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 4:

Účelom zákona je zjednodušenie vzájomného styku a komunikácie medzi justičnými orgánmi členských štátov EÚ, a to cestou ich priameho styku bez potreby jeho sprostredkovania prostredníctvom ústredných orgánov jednotlivých členských štátov (spravidla ministerstiev spravodlivosti).

Styk a zasielanie písomností medzi príslušnými orgánmi štátu pôvodu a vykonávajúceho štátu môže byť uskutočňovaný klasickou poštovou formou alebo iným spôsobom, ktorý je bezpečný (napr. elektronická komunikácia) a ktorý zároveň umožňuje vyhotoviť priamy a autentický písomný záznam takejto komunikácie. Z uvedených dôvodov je z takéhoto poňatia vylúčená telefonická výmena informácií.

Pri získavaní informácií o príslušnom justičnom orgáne za účelom priameho styku a výmeny informácií je možné použiť informácie Európskej justičnej siete.

K § 5:

V súlade s čl. 5 ods. 1 rámcového rozhodnutia sa pre postup ohľadom zaisťovania dôkazov upravuje možnosť, aby justičný orgán štátu pôvodu (či už je to Slovenská republika alebo iný členský štát EÚ) mohol požiadať justičný orgán vykonávajúceho štátu dodržanie postupov a formálnych náležitostí pri zaisťovaní dôkazov – za účelom ich možného následného použitia v konaní vzhľadom na skutočnosť, že právne poriadky členských štátov EÚ môžu upravovať osobitné formality a postupy pri zaisťovaní dôkazov, ktoré musia byť splnené pod sankciou neplatnosti dôkazu.

K § 6 a 7:Upravuje sa postup slovenských orgánov, keď je Slovenská republika štátom pôvodu. Príslušným justičným orgánom Slovenskej republiky je prokurátor, sudca pre prípravné konanie alebo súd, ktorý koná vo veci podľa ustanovení Trestného poriadku.

Justičný orgán Slovenskej republiky v takom prípade zasiela justičnému orgánu vykonávajúceho štátu rozhodnutie vydané podľa Trestného poriadku a spolu s ním vyplnené osvedčenie podľa prílohy č. 1. Ďalej sa ustanovuje, aké následné kroky je potrebné justičným orgánom Slovenskej republiky uskutočniť.

Zároveň sa ustanovujú podmienky používania jazyka v styku medzi justičnými orgánmi. V súlade s rámcovým rozhodnutím musí byť preložené do úradného jazyka vykonávajúceho štátu iba osvedčenie.

K § 8:

V § 8 až § 19 sa upravuje postup slovenských orgánov ako justičných orgánov vykonávajúceho štátu.

Slovenským justičným orgánom, ktorému sa žiadosť o uznanie a vykonanie príkazu na zaistenie adresuje, je okresná prokuratúra, v obvode ktorej sa nachádzajú majetok alebo dôkazy, ktoré majú byť predmetom zaistenia. Uvedený justičný orgán sa zvolil z dôvodu úpravy lehoty uvedenej v čl. 5 ods. 3 rámcového rozhodnutia, v ktorej je treba rozhodnúť, ak je to možné. Ďalším dôvodom je skutočnosť, že okresná prokuratúra je justičným orgánom, ktorý už vykonáva určité úkony v prípade právnej pomoci vo vzťahu k cudzine.

Aby sa zabránilo situácii, že o žiadosti o vykonanie príkazu na zaistenie by sa rozhodovalo nezávisle na viacerých okresných prokuratúrach (ak sa majetok alebo dôkazy nachádzajú v obvode viacerých okresných prokuratúr), v takom prípade zašle okresná prokuratúra, ktorá žiadosť o vykonanie príkazu na zaistenie obdržala, túto žiadosť Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, ktorá určí miestne príslušnú okresnú prokuratúru na konanie vo veci.

Prokurátor okresnej prokuratúry určenej podľa vyššie uvedeného pravidla preskúma podmienky na uznanie a vykonanie príkazu na zaistenie, pričom môže rozhodnúť troma spôsobmi – uzná príkaz na zaistenie a zabezpečí jeho vykonanie alebo síce uzná príkaz na zaistenie, ale nariadi odklad jeho vykonania z dôvodu uvedeného v § 12 alebo rozhodne o odmietnutí uznania a vykonania príkazu na zaistenie z dôvodu uvedeného v § 11. Rozhoduje sa uznesením, proti ktorému je možné podať sťažnosť bez odkladného účinku. Sťažnosťou nemožno napadnúť dôvody, pre ktoré bol príkaz na zaistenie vydaný justičným orgánom štátu pôvodu. Ustanovenie odseku 7 je vykonaním čl. 7 ods. 4 rámcového rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu podľa odseku 3 je možné podať sťažnosť, o ktorej rozhoduje sudca pre prípravné konanie okresného súdu, v obvode ktorého je činný prokurátor, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie. Pritom sa ustanovuje, že okresný súd buď žiadosť zamietne alebo rozhodne vo veci sám – nebude môcť vrátiť vec na nové rozhodnutie prokurátorovi.

K § 9:Určuje sa orgán zodpovedný za vykonanie príkazu na zaistenie, ktorým je prokurátor. Ten môže jednotlivé zaisťovacie úkony vykonať buď sám alebo pri tých úkonoch, ktorých vykonanie neprislúcha výhradne prokurátorovi, je prokurátor oprávnený poveriť ich vykonaním policajta.

Pri tých procesných úkonoch pri zaisťovaní majetku alebo dôkazov, ktoré na svoje uskutočnenie vyžadujú rozhodnutie súdu, je prokurátor povinný zadovážiť také rozhodnutie, pričom sa výslovne určuje príslušnosť súdu na tieto úkony.

K § 10:

Aby sa predišlo prieťahom v procese uznávania a vykonávania príkazu na zaistenie príslušnými justičnými orgánmi Slovenskej republiky a zároveň sa dosiahol účel samotného príkazu na zaistenie, stanovujú sa justičným orgánom Slovenskej republiky lehoty, v ktorých musia rozhodnúť podľa § 8 zákona. Podmienkam úplnej transpozície rámcového rozhodnutia zodpovedá vydanie rozhodnutia do 24 hodín, ak je to možné, vzhľadom na znenie čl. 5 ods. 3 rámcového rozhodnutia, ktorý požaduje uznanie príkazu na zaistenie v takej lehote.

K § 11:

Taxatívnym spôsobom sa uvádzajú dôvody, pre ktoré môžu príslušné slovenské justičné orgány odmietnuť uznať a vykonať príkaz na zaistenie vydaný v inom členskom štáte EÚ v súlade s čl. 7 rámcového rozhodnutia. Medzi takéto dôvody patrí nesplnenie formálnych a vecných (obsahových) náležitostí žiadosti o vykonanie príkazu na zaistenie alebo nepredloženie žiadosti a tieto nedostatky neboli napriek výzve príslušného justičného orgánu Slovenskej republiky v určenej lehote odstránené. Ďalším dôvodom na odmietnutie uznania a vykonania príkazu na zaistenie je, že takýto majetok alebo dôkazy sú vo vlastníctve, v správe alebo v držbe osoby, ktorá požíva výsady a imunity podľa medzinárodného práva (nie podľa vnútroštátneho práva), ďalej, že o takom majetku alebo dôkazoch bolo už v Slovenskej republike v inom trestnom konaní právoplatne rozhodnuté, ako aj v prípade, že sa jedná o trestný čin, pri ktorom sa posudzuje splnenie podmienky obojstrannej trestnosti a táto podmienka nie je splnená.

K § 12:

Dôvody na odklad vykonania príkazu na zaistenie sú upravené taxatívne. Doba, počas ktorej sa odklad realizuje, musí byť nevyhnutne potrebná na splnenie dôvodov, pre ktoré k odkladu došlo. Rovnako ako v prípade odmietnutia uznania a vykonania príkazu na zaistenie sa stanovuje povinnosť slovenského justičného orgánu informovať justičný orgán štátu pôvodu o rozhodnutí odložiť vykonanie príkazu a dôvody, ktoré k nemu viedli. Po zaniknutí dôvodov, pre ktoré došlo k odkladu vykonania príkazu na zaistenie, prijme príslušný slovenský justičný orgán všetky potrebné opatrenia na vykonanie príkazu na zaistenie a informuje o tom justičný orgán štátu pôvodu, ktorý príkaz na zaistenie vydal.

K § 13:

Zaistenie majetku alebo dôkazov je opatrením predbežným, ktoré by malo predchádzať inému opatreniu smerujúcemu v zmysle rámcového rozhodnutia k prepadnutiu majetku resp. odovzdaniu dôkazu. Z uvedených dôvodov je nutné vnímať príkaz na zaistenie ako špecifický príkaz, po ktorom alebo súčasne s ním by mala nasledovať žiadosť štátu pôvodu o odovzdanie (vypožičanie) dôkazu do cudziny alebo žiadosť o prepadnutie majetku. Príkaz na zaistenie môže byť vykonaný aj ako taký sám s tým, že sa očakáva následná žiadosť o odovzdanie dôkazov do cudziny alebo o prepadnutie majetku a jej vykonanie.

V súvislosti s ochranou vlastníckeho práva a nedostatočnou právnou úpravou v rámcovom rozhodnutí sa odovzdanie dôkazu do cudziny v tomto zákone vníma ako vypožičanie dôkazu do cudziny na vykonanie potrebných procesných úkonov na nevyhnutne potrebnú dobu, pričom takéto vypožičanie dôkazov môže príslušný slovenský justičný orgán podmieniť akceptovaním výhrady vrátenia dôkazu z cudziny späť do Slovenskej republiky. V prípade jej neakceptovania zo strany justičného orgánu štátu pôvodu je oprávnený justičný orgán Slovenskej republiky odmietnuť odovzdať predmetný dôkaz.

Pri vykonaní „konfiškačného príkazu“ (confiscation order) vydaného v inom členskom štáte EÚ sa na jeho uznanie a vykonanie vyžaduje predchádzajúce uznanie cudzozemského rozhodnutia postupom upraveným v slovenskom Trestnom poriadku v piatej časti (právny styk s cudzinou). Podľa rovnakej časti sa postupuje v prípade odovzdania dôkazu do štátu pôvodu.

K § 14:

V súlade so zásadou ochrany práv a slobôd sa upravuje otázka doby trvania zaistenia. Rozlišujú sa dve situácie – pri zaistení majetku trvá zaistenie do doby výkonu rozhodnutia, ktorým sa uzná rozhodnutie o prepadnutí majetku, ktorý bol zaistený, alebo do doby zrušenia zaistenia majetku; pri zaistení dôkazov trvá zaistenie do doby odovzdania dôkazu justičnému orgánu štátu pôvodu alebo do doby zrušenia zaistenia dôkazu. V prípade, že nedôjde na základe žiadosti justičného orgánu štátu pôvodu, ktorý príkaz na zaistenie vydal, k odovzdaniu majetku alebo dôkazov, t.j. majetok alebo dôkazy boli zaistené a zostali v zaistení na území Slovenskej republiky, je justičný orgán Slovenskej republiky povinný preskúmať dôvody na ďalšie trvanie zaistenia na území Slovenskej republiky vždy najneskôr po uplynutí šiestich mesiacov od uznania príkazu na zaistenie, a to opakovane.

K § 15:

Upravuje sa príslušnosť slovenského justičného orgánu zabezpečujúceho výkon úschovy a správy majetku alebo dôkazov zaistených na základe uznaného a vykonaného príkazu na zaistenie. Rovnako sa upravuje postup pre prípad, keď príslušný slovenský justičný orgán nemôže vlastnými prostriedkami zabezpečiť úschovu a správu takého majetku, a to vrátane zabezpečenia takejto správy a úschovy prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, v ktorej predmete podnikania je výkon správy a úschovy vecí.

K § 16:

Upravuje sa príslušnosť slovenského justičného orgánu pri prevoze majetku alebo dôkazov do cudziny. V prípade, že je to možné, môžu byť odovzdané resp. zaslané do cudziny poštou, ak to možné nie je, zabezpečí sa ich odovzdanie do cudziny prostredníctvom Policajného zboru.

K § 17:

Pri úprave otázky nákladov, ktoré vzniknú Slovenskej republike ako vykonávajúceho štátu pri uznaní a vykonaní príkazu na zaistenie vydaného v inom členskom štáte EÚ sa vychádza zo zásady, že všetky vzniknuté náklady sú hradené zo štátneho rozpočtu.

K § 18:

V záujme zabezpečenia ochrany práv fyzických osôb a právnických osôb sa upravuje otázka opravných prostriedkov dostupných na ochranu práv v súvislosti s vydaním príkazu na zaistenie s tým, že ochrany práv sa možno dovolávať na súde v štáte pôvodu (v zmysle úpravy čl. 11 ods. 2 rámcového rozhodnutia).

K § 19:

Aby sa predišlo porušovaniu práv fyzických osôb a právnických osôb v dôsledku vydania, uznania alebo vykonania príkazu na zaistenie, upravuje sa možnosť zrušenia príkazu na zaistenie resp. obmedzenie zaistenia. Je to tak v prípade, keď Slovenská republika je vykonávajúcim štátom a príslušný slovenský justičný orgán je informovaný justičným orgánom štátu pôvodu, že príkaz na zaistenie bol v štáte pôvodu zrušený resp. rozsah zaistenia bol obmedzený; v takom prípade príslušný slovenský justičný orgán zruší resp. obmedzí zaistenie majetku alebo dôkazov. Rovnako postupuje slovenský justičný orgán aj v prípade, ak pri preskúmaní trvania dôvodov zaistenia podľa § 14 zistí, že dôvody na trvanie zaistenia už pominuli alebo ak okresný súd rozhodne o sťažnosti a z tohto rozhodnutia vyplýva potreba zrušiť alebo obmedziť zaistenie. Ak súd na základe podaného opravného prostriedku vysloví, že vydaním, uznaním alebo vykonaním príkazu na zaistenie boli porušené práva fyzickej osoby alebo právnickej osoby, zruší príslušný slovenský justičný orgán príkaz na zaistenie.

K § 20 a 21:

Upravuje sa otázka zodpovednosti za škodu, pričom sa vychádza zo zásady, že za škodu, ktorá vznikla vykonávajúcemu štátu pri vykonávaní príkazu na zaistenie, zodpovedá štát pôvodu okrem prípadu, ak škoda bola spôsobená zavineným konaním príslušných justičných orgánov vykonávajúceho štátu – v takom prípade zodpovedá vykonávajúci štát za škodu v rozsahu, v akom bola takým zavineným konaním príslušného justičného orgánu vykonávajúceho štátu spôsobená. Ustanovujú sa podmienky úhrady nákladov, ktoré sa vyplatili ako náhrada škody jednak keď je Slovenská republika vykonávajúcim štátom (§ 20), jednak keď je Slovenská republika štátom pôvodu (§ 21).

K § 22:

Upravuje sa použiteľnosť ustanovení Trestného poriadku na konanie podľa tohto zákona, ak nie je v tomto zákone odlišná úprava.

K § 23:

Ustanovuje sa, že týmto zákonom nie je dotknutý postup slovenských orgánov podľa platných medzinárodných zmlúv, t.j. aj po účinnosti tohto zákona bude možný postup podľa mechanizmov justičnej spolupráce v trestných veciach upravených medzinárodnými zmluvami.

K § 24:

V súlade s Legislatívnymi pravidlami vlády Slovenskej republiky je obligatórne uvedený transpozičný odkaz na preberaný právny akt Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

K § 25:

V prechodnom ustanovení sa rieši postup ohľadom žiadostí podaných pred nadobudnutím účinnosti zákona – ustanovuje sa použitie doterajších predpisov, t.j. ustanovení Trestného poriadku o právnom styku s cudzinou účinné do dňa nadobudnutia účinnosti tohto nového zákona.

K § 26:

Účinnosť sa navrhuje 1. januára 2006 vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu, ako aj účinnosť nového Trestného poriadku.

Bratislava, 28. september 2005

Mikuláš Dzurinda, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Daniel Lipšic, v.r.

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu