Zákon o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov 647/2007 účinný od 01.09.2015 do 31.12.2015

Platnosť od: 29.12.2007
Účinnosť od: 01.09.2015
Účinnosť do: 31.12.2015
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Správne poplatky, Evidencia obyvateľstva
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST12JUD4DS11EUPPČL0

Zákon o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov 647/2007 účinný od 01.09.2015 do 31.12.2015
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 647/2007 s účinnosťou od 01.09.2015 na základe 176/2015

Vládny návrh zákona o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 176/2015, dátum vydania: 28.07.2015

17

B. Osobitná časť

K Èl. I

K § 1

Predmetom úpravy zákona je úprava pô sobnosti, postavenia, voľby, podmienok výkonu funkcie a zánik výkonu funkcie nových inštit útov ochrany práv špecifických skupín - komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, ako aj zriadenie a úlohy Úradu komisára pre deti a Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnut ím.

Základným rámcom pre návrh právnej úpravy sú záväzky Slovenskej republiky vplývajúce z medzinárodných dohovorov Organizácie spojených národov (OSN) - Dohovoru OSN o právach dieťaťa a Do hovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Nové inštitúty verejnej ochrany práv detí a práv osôb so zdravotným postihnutím ako aj ich pôsobnosť, postavenie, podmienky výkonu funkcie a ďalš ie náležitosti spojené s verejnou ochranou práv detí a práv osôb so zdravotným postihnutím sú navrhnuté tak, aby zodpovedali minimálnym normám zriaďovania, kompetencií, zodpovednosti, zloženia, ktoré boli navrhnuté Rezolúciou Komisie pre ľudské práva 1992/54 z 3. marca 1992 a ktoré boli prijaté Valným zhromaždením OSN v roku 1993 ako Princípy týkajúce sa štatútu národných inštitúcií na podporu a ochranu ľudských práv (rezolúcia Valného zhromaždenia 48/134 z 20. decembra 1993) tzv. Parížske princípy.

Pri navrhovaní rieš enia verejnej ochrany práv detí a práv osôb so zdravotným postihnutím bolo potrebné zohľadniť požiadavku, aby inštitúcia ktorej bude zverená ochrana práv detí, ako aj inštitúcia, ktorej bude zverená verejná ochrana práv osôb so zdravotným postihnutím, bola jasne identifikovaná ako ná rodná inštitúcia, špecificky orientovaná na podporu a presadzovanie práv dieťaťa, resp. práv osôb so zdravotným postihnutím.

Návrh ponecháva rozsah pôsobnosti verejné ho ochrancu práv nedotknutý s paralelnou úpravou kompetencií komisárov v špecifických oblastiach.

K § 2

Vzhľadom na skutočnosť, že rieš enie verejnej ochrany práv detí je postavené na konštituovaní inštitútu komisára bez ústavného mandátu, navrhuje sa, aby bol komisár orgánom zriadeným zákonom, ktorý sa podieľa na ochrane a presadzovaní práv dieťa priznaných dieťaťu medzinárodný mi dohovormi, t.j. Dohovorom OSN o právach dieťaťa a jeho opčnými protokolmi. Návrh zákona v samostatných častiach upravuje pôsobnosť komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, ako aj zriadenie a úlohy ich úradov tak, aby bolo okrem iného jednoznačne zrejmé, že ide o dva samostatné inštitúty ako aj dva samostatné úrady. Rozsah právomocí komisára je daný rozsahom práv, ktoré sa priznávajú deťom podľa Dohovoru o právach dieťaťa a jeho opčných protokolov a z tohto dôvodu nie sú v návrhu zákona tak, ako v niektorých iných právnych predpisoch, upravené osobitne povinnosti komisára konať napr. v najlepšom záujme dieťaťa či povinnosť zisťovať názor dieťaťa a podobne.

Mandát komisára pre deti je postavený tak, aby sa naň mohla vo veci práv dieťaťa obrátiť ktorákoľvek osoba – fyzická alebo právnická. Používa sa vymedzenie z Dohovoru o právach dieťaťa v článku 1 – t.j. za dieťa sa považuje každá ľudská bytosť mladšia než 18 rokov, ak podľa právneho poriadku, ktorý sa vzť ahuje na dieťa, nie je dospelosť dosiahnutá skôr. Vzhľadom na skutočnosť, že dieťa nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, je potrebné zabezpečiť právo dieťaťa (ale aj plnoletej fyzickej osoby, ktorá nie je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu), obrátiť sa na komisára samo alebo prostredníctvom inej osoby, a to aj bez vedomia osôb zodpovedných za dieťa. Návrh je zároveň formulovaný tak (postup pri vybavovaní podnetu § 22 ods. 2), aby spôsob akým sa dieťa môže na komisára obrátiť bol čo najširší (osobne, písomne, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami). Inštitút komisára musí byť pre deti dostupný a musí existovať mechanizmus aj na zabezpečenie priameho kontaktu s deťmi.

Navrhované ustanovenie jednoznačne deklaruje nezávislosť postavenia komisára v súlade s prílohou rezolúcie 48/134 Valného zhromaždenia OSN z 20. decembra 1993 o Vnútroštátnych inštitúciách na presadzovanie a ochranu ľudských práv (tzv. Parížske princípy) 'Zloženie a záruka nezávislosti a plurality'.

Vzhľadom na skutočnosť, že komisár sa podieľa na ochrane práv podporou a presadzovaním prá v osobitne zaručených špecifickým skupinám, ktorými sú deti, medzinárodnými dohovormi, jeho nezá vislosť okrem iného spočíva aj v tom, že orgány verejnej moci nemôžu zasiahnuť do výkonu jeho pôsobnosti či oprávnení. Bude výlučne na komisárovi kedy a ako uplatní svoju prá vomoc vymedzenú týmto zákonom – pri výkone svojej funkcie je nezávislý a svoje oprávnenia vykonáva oddelene od iných orgánov, ktorým osobitný predpis zveruje kompetencie v oblasti ochrany ľudských prá v (napríklad verejný ochranca práv, prokurátor).

K § 3

Navrhuje sa, aby sa pôsobnosť komisára pre deti vzťahovala na všetky subjekty ktoré pôsobia v oblasti práv detí, alebo ktorých činnosť sa môže práv detí dotýkať okrem súkromn ých fyzických osôb – komisár nemá právomoc zasahovať do súkromných vzťahov a jeho pôsobnosť sa má vzťahovať na orgány verejnej správy, právnické osoby a fyzické osoby podnikateľov. Vzhľadom na povahu právomocí niektorých subjektov, návrh negatívnym vymedzením uvádza subjekty, na ktoré sa pôsobnosť komisára nevzťahuje (okrem iného sa jeho pôsobnosť nevzťahuje na ďalšieho komisára) .

K § 4

Návrh právomoci komisára pre deti je koncipovan ý tak, aby zodpovedal požiadavkám kladeným na vnútroštátne inštitúcie na ochranu a podporu ľudských práv, ako ich ustanovujú Parížske princípy (rezolúcia 48/134 Valného zhromaždenia OSN z 20. decembra 1993 o Vnútroštátnych inštitúciách na presadzovanie a ochranu ľudský ch práv tzv. Parížske princípy) ako aj Všeobecný komentárom č. 2 (2002) Úloha nezávislých národných inštitúcií pre ľudské práva v podpore a ochrane práv dieťaťa Výboru OSN pre práva dieťaťa.

Pôsobnosť komisára je navrhnutá tak, aby vykonával svoje oprávnenia smerom ku konkrétnym prípadom, v ktorých je potrebné posúdiť dodržiavanie práv dieťaťa (resp. skupiny detí) a nájsť účinné prostriedky nápravy, ako aj sledovať stav a vývoj v uplatňovaní práv dieťaťa vš eobecne (napr. primeranosť a efektívnosť čiastkových politík, právnych predpisov), buď na základe podnetu alebo z vlastnej iniciatívy. Ú lohou komisára je tiež zabezpečiť, aby boli vyjadrované a vypočuté názory detí v otázkach týkajúcich sa ich ľudských práv, t.j. má plniť úlohu hlasu - hovorcu detí v spoločnosti. K úlohám komisára patria aj aktivity na podporu dodržiavania práv dieťaťa a na zvyš ovanie povedomia o právach dieťaťa.

Navrhuje sa, aby komisár na plnenie svojich kompetencií disponoval pomerne silnými oprávneniami (ods. 2).

Podľa navrhovanej úpravy komisár pre deti môže pri vybavovaní podnetu, ale tiež pri postupe z vlastnej iniciatívy od subjektov (§ 3) požadovať informácie a údaje na účely posúdenia dodržiavania práv dieťaťa a v tejto súvislosti sa navrhuje oprávnenie požadovať od subjektov kó pie spisovej dokumentácie (všeobecný pojem spisová dokumentácia však nezahàňa zdravotnú dokumentáciu), vrátane kópií dokladov, obrazových záznamov, zvukových záznamov alebo obrazovo-zvukových záznamov. Informácie a údaje môže rovnako požadova ť od uvedených subjektov aj na účely monitorovania dodržiavania práv dieťaťa. Keď že komisár musí disponovať aj oprávneniami na zabezpečenie prostriedkov nápravy, navrhuje sa, aby bol opr ávnený požadovať stanoviská k výsledkom posúdení konkrétnych prípadov, ako aj k vý sledkom monitorovacej činnosti dodržiavania práv dieťaťa a v prípade, že výsledkom posúdenia v konkrétnom prípade alebo výsledkom monitorovacej činnosti je, že bolo porušené alebo ohrozené právo dieťaťa, aj požadovať prijatie opatrení dotknutým subjektom alebo navrhovať prostriedkov nápravy. Aj keď návrh zákona priamo neuvádza možnosť komisára podieľať sa na tvorbe legislatívy či verejných politík v oblasti ochrany práv detí, návrh zákona je nastavený tak, že komisár pre deti môže by informovaný o pripravovaných návrhoch, môže na ich tvorbe spolupracovať a môže sa zapojiť aj do pripomienkového konania.

Vzhľadom na skutočnosť, že nezávislé národné inštitúcie majú mať podľa Parížskych princípov aj Všeobecného komentára č. 2 právomoci nielen vo vzťahu k štátu ale aj vo vzťahu k príslušným verejným subjektom a súkromným subjektom, navrhuje sa aj špecifické oprávnenie komisára požadovať od orgánov verejnej správa výkon ich oprávnení (takúto pôsobnosť doposiaľ nemá žiadny iný orgán, ktorému osobitný predpis zveruje kompetencie v oblasti ľudských práv). Účelom uvedeného oprávnenia je predovšetkým utvoriť podmienky, aj keď sprostredkovane, aj na výkon pôsobnosti komisára v sektore, kde pôsobia právnick é osoby a fyzické osoby podnikatelia, ktoré do práv detí zasahujú.

Nakoľko by komisár pre deti mal byť dostupný pre všetky deti nezá visle na mieste kde sa zdržiavajú, navrhuje sa tiež oprávnenie viesť osobný rozhovor aj bez prítomnosti tretej osoby, s dieťaťom držaným v niektorom z miest určených na zaistenie osôb pozbavených osobnej slobody alebo osôb, ktorých osobná sloboda je obmedzená alebo v miestach, kde sa vykonáva ústavná starostlivosť, výchovné opatrenie, predbežné opatrenie. Osobitný mechanizmus sa zavádza pre tzv. kolúznu väzbu - navrhovaná úprava osobitne upravuje výlučné oprávnenie komisára pre deti hovoriť aj bez prítomnosti tretej osoby s dieťaťom v kolúznej väzbe. Aj keď táto situácia v prípade detí nastáva výnimoč ne, navrhuje sa, aby komisár výkon svojho oprávnenia smerom k dieťaťu v kolúznej väzbe oznamoval v záujme bezproblémového trestného konania dodatočne oznamoval príslušnému prokurátorovi. Navrhuje sa tiež aby komisár mohol s dieťaťom v kolúznej väzbe hovoriť až po dohode s obhajcom, ktorý m ôže byť prítomný pri výkone tohto oprávnenia komisára.

K špecifickým oprávneniam komisára pre deti m á patriť aj oprávnenie predkladať oznámenia v mene dieťaťa alebo detí podľa Èasti II Opčného protokolu k Dohovoru OSN o právach dieťaťa o procedúre oznámení. Podmienky, za akých je možné predložiť oznámenie Výboru OSN upravuje priamo opčný protokol (napr. len v prípade, ak sa vyčerpali všetky dostupné vnútroštátne opravné prostriedky), avšak vzhľadom na fakt, že komisár je orgán zriadený zákonom, je potrebné toto oprávnenie zahrnúť do ustanovenia upravujúceho oprávnenia komisára.

Navrhovaná právna úprava oprávňuje tiež komisára pre deti podávať vyjadrenia v individuálnych prípadoch, ktoré posudzoval a vydávať stanoviská vo všeobecnosti k veciam týkajúcich sa dodrž iavania práv dieťaťa. Komisár pre deti môže v súlade so Všeobecným komentárom č. 2 Výboru OSN pre práva dieťaťa priamo, nezávisle a samostatne informovať verejnosť, zverejňovať svoje stanoviská aj prostredníctvom Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (čl. XIII ná vrhu zákona).

Navrhuje sa, aby komisár pre deti bol oprávnený zúčastniť sa konania podľa všeobecných predpisoch o konaní pred súdmi. Obdobné oprávnenie zveruje súčasné znenie § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku aj právnickej osobe, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv.

K § 5

Navrhované ustanovenie zakotvuje povinnosť komisá ra pre deti predkladať každoročne Národnej rade Slovenskej republiky správu o činnosti, ktorá obsahuje najmä poznatky o dodržiavaní práv dieťaťa a výsledky jeho monitorovacej činnosti, pričom navrhovan á úprava ponecháva komisárovi pre deti možnosť na základe svojej úvahy v správe o činnosti uviesť aj iné skutočnosti ohľadom práv dieťaťa, ktoré považuje za dôležité. Uvedené ustanovenie je zároveň ustanovenie napĺňajúce požiadavku dostupnosti inštitútu komisára, nakoľko podľa názoru Výboru OSN pre deti musia členské štáty utvoriť podmienky na každoročnú ' diskusiu, ktorá poskytne poslancom príležitosť diskutovať o práci nezávislej národnej inštitúcie pre ľudské práva v oblasti práv detí a (NHRI) o dodržiavaní Dohovoru štátom'.

K § 6 a 7

Z dôvodu, že komisár pre deti má plniť úlohy inštitúcie verejnej ochrany práv detí ako samostatná osoba a musí mať pre svoje efektívne fungovanie vytvorenú primeranú infraštruktúru, navrhuje sa na zabezpečenie činnosti komisára zriadiť Úrad komisára pre deti so sídlom v Bratislave. Navrhované ustanovenia upravujú zriadenie a úlohy Úradu komisára pre deti ako pr ávnickej osoby, ktorá sa nezapisuje do obchodného registra a ktorej štatutárnym orgánom je komisár pre deti. Úloha štatutárneho orgánu bola zverená priamo komisárovi pre deti z dôvodu, aby mal komisár priamy dosah na odborné, organizačné a technické zabezpečenie jeho úradu.

Navrhuje sa, aby úlohy úradu komisára pre deti spojené s odborným, organizačným a technickým zabezpečením činnosti komisára pre deti plnili zamestnanci úradu v právnom vzťahu podľa zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorší ch predpisov s priamym dosahom komisára na ich výber ako aj odmeňovanie. Na čele úradu má stáť riaditeľ Úradu komisára pre deti, ktorého vymenúva a odvoláva komisár pre deti. Návrh zákona neurčuje kvalifikačné predpoklady riaditeľa a zamestnancov úradu a ponecháva na komisárovi aj profesionálnu skladbu zamestnancov, nakoľko sa predpokladá, že komisár bude plniť zásadu 'profesionality' (tzn., že odborní zamestnanci musia spĺňať odborné predpoklady v oblasti znalosti právnych predpisov, a tiež v napr. v oblasti psychológie, sociológie, sociálnej práce, a pod. a mali by mat istú prax v oblasti ochrany práv detí ) tak, ako to predpokladajú Parížske princípy ako aj Komentár č. 2 (2002) Výboru OSN pre práva dieťaťa.

Nakoľko je potrebné zabezpečiť výkon pôsobnosti komisára, ako aj chod úradu (napr. počas neprítomnosti komisára), navrhuje sa, aby komisár pre deti mohol poveriť zamestnanca úradu plnením úloh štatutárneho orgánu, ako aj výkonom svojich kompetencií a oprávnení s výnimkou tých, ktoré vzhľadom na ich povahu musia byť viazané výlučné na funkciu komis ára pre deti (§ 7 ods. 4).

Podrobnosti o organizácii (napr. organizačnú štruktúru), činnosti a úlohách (napr. úlohy jednotlivých organizačných útvarov Úradu komisára pre deti) upraví štatút, ktorý vydá komisár pre deti. Jeho vydanie bude plne v právomoci komisá ra pre deti.

K § 8

Návrh ustanovenia vymedzuje zameranie činnosti komis ára pre osoby so zdravotným postihnutím na oblasť práv, ktoré sú osobe so zdravotný m postihnutím priznané medzinárodnými dohovormi, ktorými sú Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a opčný protokol. Zároveň návrh ustanovenia upravuje, že na komisára sa môže obrá tiť plnoletá fyzická osoba, ktorej spôsobilosť na právne úkony nebola obmedzená, ako aj fyzická osoba, ktorá nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, alebo ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony a to aj bez vedomia svojho zákonného zástupcu, sama alebo prostredníctvom inej osoby. Dieťa má právo obrátiť sa na komisára pre osoby so zdravotn ým postihnutím rovnako ako na komisára pre deti.

Navrhovaná právna úprava teda umožňuje aj podania subjektov dotknutých nepriamo (tzv. actio popularis).

Navrhované ustanovenie jednoznačne deklaruje nezávislosť postavenia komisára v súlade s prílohou rezolúcie 48/134 Valného zhromaždenia OSN z 20. decembra 1993 o Vnútroštátnych inštitúciách na presadzovanie a ochranu ľudských práv (tzv. Parížske princípy) 'Zloženie a záruka nezávislosti a plurality'.

Vzh ľadom na skutočnosť, že komisár sa podieľa na ochrane práv podporou a presadzovaním práv osobitne zaručených špecifickým skupinám, ktorými sú osoby so zdravotným postihnutím, medzinárodnými dohovormi, jeho nezávislosť okrem iného spočíva aj v tom, že orgány verejnej moci nemôžu zasiahnuť do výkonu jeho pôsobnosti či oprávnení. Bude výlučne na komisárovi kedy a ako uplatní svoju právomoc vymedzenú týmto zákonom – pri vý kone svojej funkcie je nezávislý a svoje oprávnenia vykonáva oddelene od iných orgánov, ktorým osobitný predpis zveruje kompetencie v oblasti ochrany ľudských práv (napríklad verejný ochranca práv, prokurátor).

K § 9

Týmto ustanovením sa vymedzujú orgány verejnej správy a osoby, voči ktorým v prípade ohrozenia práv a slobôd zaručených v Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a v opčnom protokole môž e smerovať nespokojnosť osoby hľadajúcej pomoc prostredníctvom komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. V záujme precizovania návrhu ustanovenia sa v návrhu negatívnym spôsobom vymedzujú orgány verejnej správy, na ktorých v ýkon právomoci sa pôsobnosť komisára pre osoby so zdravotným postihnutím nevzťahuje.

K § 10

Návrh ustanovenia vymedzuje kompetencie a oprá vnenia komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Uvedené kompetencie a oprávnenia vyplývajú komis árovi pre osoby so zdravotným postihnutím predovšetkým z rezolúcie 48/134 Valného zhromaždenia OSN z 20. decembra 1993 o Vnútroštátnych inštitúciách na presadzovanie a ochranu ľudských práv (tzv. Par ížske princípy), ako aj z čl. 33 ods. 2 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorým sa zmluvné strany Dohovoru zaviazali v súlade so svojím právnym a správnym systémom zachovávať , posilňovať, zriadiť alebo ustanoviť na vnútroštátnej úrovni systém zahàňajúci jeden, prípadne viac nezávislých mechanizmov na presadzovanie, ochranu a monitorovanie vykonávania tohto dohovoru. Pri ustanovo vaní alebo zriaďovaní týchto mechanizmov zmluvné strany prihliadajú na zásady týkajúce sa postavenia a činnosti vnútroštátnych inštitúcií na ochranu a podporu ľudských práv.

Navrhuje sa aby komisár pre osoby so zdravotným postihnutí m posudzoval a monitoroval dodržiavanie práv osôb so zdravotným postihnutím, presadzoval zá ujmy osôb so zdravotným postihnutím v spoločnosti a organizoval aktivity na podporu dodržiavania práv osôb so zdravotným postihnutím a na zvyšovanie povedomia o právach osôb so zdravotný m postihnutím, pričom disponuje širokými oprávneniami podľa ods. 2, ktorými svoju kompetenciu napĺňa.

Podľa navrhovanej úpravy komisár pre osoby so zdravotným postihnutím môže pri vybavovaní podnetu, ale tiež pri postupe z vlastnej iniciatívy požadova ť od subjektov (§ 9) informácie a údaje na účely posúdenia dodržiavania práv osôb so zdravotným postihnutím ako aj na účely monitorovania dodržiavania týchto práv. Komisár pre osoby so zdravotný m postihnutím je oprávnený požadovať k výsledkom posúdenia stanoviská a prijatie opatrení, ak výsledkom posúdenia alebo monitorovacej činnosti bolo zistené porušenie alebo ohrozenie pravá osoby so zdravotn ým postihnutím, ako aj navrhovať prostriedky nápravy týmto subjektom.

Komisár pre osoby so zdravotným postihnutím je oprávnený od subjektov požadovať kópie spisovej dokumentácie (pod všeobecný pojem spisová dokumentácia nie je možné subsumovať zdravotnú dokumentáciu), vrátane kópií dokladov, obrazových záznamov, zvukových záznamov alebo obrazovo-zvukových záznamov. Navrhovaná úprava obsahuje aj osobitné oprávnenie a to požadovať od orgánov verejnej správa výkon ich oprávnení, takúto pôsobnosť doposiaľ nem á žiadny iný orgán, ktorému osobitný predpis zveruje kompetencie v oblasti ľudských práv. Účelom uvedeného oprávnenia je predovšetkým zacieliť pôsobnosť komisára pre osoby so zdravotným postihnut ím aj na fyzické osoby podnikateľov, ktoré do práv osôb so zdravotným postihnutím zasahujú.

Komisár pre osoby so zdravotným postihnutím má právo na osobný rozhovor s osobou so zdravotným postihnutím držanou v niektorom z miest určených na zaistenie osôb pozbavených osobnej slobody alebo osôb, ktorých osobná sloboda je obmedzená alebo v miestach, kde sa vykonáva detencia, ústavná starostlivosť, výchovné opatrenie, predbežné opatrenie. Osobný rozhovor môže uskutočni ť aj bez prítomnosti tretej osoby.

Navrhovaná úprava zveruje komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím oprávnenie predkladať oznámenia v mene osoby so zdravotným postihnutím alebo osôb so zdravotným postihnutím podľa Opčné ho protokolu k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, v prípade, ak sa vyčerpali všetky dostupné vnútroštátne opravné prostriedky; to neplatí v prípade, ak sa uplatňovanie opravný ch prostriedkov bezdôvodne predlžuje, alebo ak je nepravdepodobné, že prinesú účinnú nápravu. Rovnaké právo majú podľa čl. 1 Opčného protokolu k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnut ím osoby so zdravotným postihnutím ako aj skupiny osôb so zdravotným postihnutím.

Navrhovaná právna úprava oprávňuje komisára pre osoby so zdravotným postihnutím podávať vyjadrenia v individuálnych prípadoch, ktoré posudzoval a vydávať stanoviská vo všeobecnosti k veciam týkaj úcich sa dodržiavania práv osôb so zdravotným postihnutím. Komisár pre osoby so zdravotným postihnutím môže svoje vyjadrenia a stanoviská zverejňovať aj prostredníctvom Tlačovej agentú ry Slovenskej republiky.

Navrhuje sa, aby sa komisár pre osoby so zdravotným postihnutím mohol pri výkone svojich oprávnení zúčastňovať konania podľa všeobecných predpisov o konaní pred súdmi. Obdobné oprávnenie zveruje súčasné znenie § 93 ods. 2 Občianskeho sú dneho poriadku aj právnickej osobe, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv.

Navrhovaná úprava osobitne upravuje výlučné oprávnenie komisára pre osoby so zdravotným postihnutím hovoriť aj bez prítomnosti tretej osoby s osobou so zdravotným postihnutím v kolúznej väzbe.

K § 11

Navrhované ustanovenie zakotvuje povinnosť komisá ra pre osoby so zdravotným postihnutím predkladať každoročne Národnej rade Slovenskej republiky správu o činnosti, ktorá obsahuje najmä poznatky o dodržiavaní práv osôb so zdravotným postihnutím a vý sledky jeho monitorovacej činnosti, pričom navrhovaná úprava ponecháva komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím možnosť na základe svojej úvahy v správe o činnosti uviesť aj iné skutočnosti ohľ adom práv osôb so zdravotným postihnutím, ktoré považuje za dôležité.

K § 12 a 13

Navrhované ustanovenia upravujú zriadenie a úlohy Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím ako právnickej osoby so sídlom v Bratislave, ktorá sa nezapisuje do obchodného registra a ktorej štatutárnym orgánom je komisár pre osoby so zdravotným postihnutím. Úloha štatutárneho orgánu bola zverená priamo komis árovi pre osoby so zdravotným postihnutím z dôvodu, aby komisár mal priamy dosah na odborné, organizačné a technické zabezpečenie jeho úradu.

Do úloh Úradu komisára pre osoby so zdravotný m postihnutím patria úlohy spojené s odborným, organizačným a technickým zabezpečením činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, ktoré plnia zamestnanci úradu v právnom vzťahu podľa zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov. Návrh zákona neurčuje kvalifikačné predpoklady zamestnancov úradu a ponecháva na komisárovi aj profesionálnu skladbu zamestnancov nakoľko sa predpokladá, že komisár bude zohľadňovať zásadu 'profesionality' (tzn. že zamestnanci musia spĺňať odborné predpoklady v oblasti znalosti právnych predpisov, a tiež v oblasti psychológie, sociológie, sociálnej práce, príp. ďalších humanitných vied a mali by mat istú prax v oblasti ochrany práv osôb so zdravotný m postihnutím) tak ako to predpokladajú Parížske princípy.

Komisár pre osoby so zdravotným postihnutím mô že poveriť zamestnanca úradu plnením úloh štatutárneho orgánu ako aj výkonom svojich kompetencií a oprávnení s výnimkou tých, ktoré sú viazané výlučne na funkciu komisára pre osoby so zdravotn ým postihnutím (§ 13 ods. 4).

Úlohy Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím plnia riaditeľ Úradu komisá ra pre osoby so zdravotným postihnutím a zamestnanci Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Riaditeľa vymenúva a odvoláva komisár pre osoby so zdravotným postihnutím. Zároveň sa utvára možnosť, aby komisár ako štatutárny orgán Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím mohol preniesť časť kompetencií štatutárneho orgánu na riaditeľa úradu, toto rozhodnutie je ponechan é výlučne na komisára pre osoby so zdravotným postihnutím.

Organizačnú štruktúru a úlohy jednotlivých organizačných útvarov Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím upraví štatú t, ktorý vydá komisár pre osoby so zdravotným postihnutím. Jeho vydanie bude plne v právomoci komisára pre osoby so zdravotným postihnutím.

K § 14

Návrh štvrtej časti zákona rieši spoločne pre oboch komisárov otázky postavenia komisárov, voľby, funkčn ého obdobia, zániku funkcie, ale aj postup pri vybavovaní podnetu, ochrany osobných údajov a povinností subjektov.

Navrhované ustanovenie na účely spoločnej časti upravuje spoločné označenie komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutí m slovom komisár. V prípade, že sa v spoločných ustanoveniach niektoré ustanovenie viaže ku konkrétnemu komisárovi uvádza sa plné označenie komisára.

K § 15

Vzhľadom na skutočnosť, že s osobou komisá ra sú spojené vysoké profesijné, morálne aj osobnostné očakávania, navrhované ustanovenie kumulatívnym spôsobom ustanovuje podmienky zvoliteľnosti, ktoré musí spĺňať kandidát na funkciu komisá ra. Podmienky zvoliteľnosti ustanovujú okrem podmienky napr. vysokoškolského vzdelania najmenej druhého stupňa a bezúhonnosti, aj v porovnaní s podmienkami zvoliteľnosti pre iné porovnateľné funkcie, unikátnu podmienku, a to akceptáciu osoby kandidáta na komisára reprezentatívnymi organizáciami zastupujúcimi deti/osoby so zdravotným postihnutím.

Splnenie uvedenej podmienky sa preukazuje podporným stanoviskom najmenej piatich reprezentatívnych organizácií, za ktoré sa na účely tohto zákona navrhuje považovať neziskovú organiz áciu poskytujúcu všeobecne prospešné služby alebo občianske združenie, ktoré majú predmet činnosti v oblasti presadzovania a ochrany práv detí v prípade kandidáta na komisá ra pre deti a presadzovania a ochrany práv osôb so zdravotným postihnutím v prípade kandidáta na komisára pre osoby so zdravotným postihnutím a ktoré zároveň v tejto oblasti pôsobia najmenej päť rokov.

Navrhuje sa, aby podmienky zvoliteľnosti kandidáta pred hlasovaním o návrhu na voľbu do funkcie komisára overoval príslušný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, nakoľko povaha inštitútu komisára, ako aj požiadavka na zabezpečenie nezávislosti v zásade vylučujú akúkoľvek inú možnosť obsadenia funkcie komisára ako voľbou v Národnej rade Slovenskej republiky.

K § 16

Navrhované ustanovenie upravuje voľbu komisára, t.j. vyhlásenie voľby predsedom Národnej rady Slovenskej republiky a spôsob voľby komisára Národnou radou Slovenskej republiky (podľa § 2 ods. 4 zákona č. 350/1990 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky) z kandidátov navrhnutých príslušným výborom Národnej rady Slovenskej republiky (po overení podmienok zvoliteľnosti kandidáta za komisára príslušným vý borom Národnej rady Slovenskej republiky). Návrh na kandidáta bude môcť príslušnému výboru Ná rodnej rady Slovenskej republiky predložiť len poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. Navrhované ustanovenie zároveň upravuje lehoty na vyhlásenie voľby komisára tak, aby bolo zabezpečené vykonávanie funkcie komisára aj v prípade ak aktuálnemu komisárovi končí funkčné obdobie jeho uplynutím aj v prípade zániku výkonu funkcie komisá ra pred uplynutím jeho funkčného obdobia.

K § 17

Navrhuje sa ustanoviť funkčné obdobie komisára v rozsahu šesť rokov, bez obmedzenia počtu funkčných období pre jednu fyzickú osobu. Dôvodom tohto návrhu je, ž e na rozdiel od iných funkcií s limitovanou možnosťou funkčných období, povaha funkcie komisára umožňuje nelimitovať funkčné obdobia, dokonca vzhľadom na fakt, že sa očakáva, že komisár bude hlas a hovorca cieľovej skupiny a že podstatou jeho funkcie má byť, že to bude osoba nielen tej - ktorej cieľovej skupine známa, ale že ň ou bude aj akceptovaná, je vyslovene vhodné, v prípade splnenia podmienok vrátane akceptácie reprezentatívnymi organizáciami, aby takáto osoba zotrvala vo svojej funkcii aj niekoľko funkčných období.

V záujme zabezpečenia bezproblémového vý konu funkcie komisára sú riešené aj situácie výkonu funkcie, ak dôjde k ukončeniu vý konu funkcie úradujúceho komisára uplynutím funkčného obdobia a ak došlo k skončeniu funkcie komis ára pred uplynutím funkčného obdobia, s neúspešnou voľbou komisára. Lehotu voľby prvých komisárov bližšie upravujú prechodné ustanovenia návrhu zákona.

Navrhované ustanovenie v záujme zabezpečenia neprerušeného výkonu funkcie komisára ustanovuje, že komisár, ktorého funkčné obdobie skonč ilo, pokračuje vo vykonávaní funkcie do nástupu novozvoleného komisára do funkcie. V prípade, ak výkon funkcie komisára zanikne z iného dôvodu ako uplynutím funkčného obdobia a nie je zvolený nový komisár, plní úlohy štatutárneho orgánu úradu komisára riaditeľ úradu komisára.

K § 18

Významným prvkom zabezpečujúcim nezávislosť a objektivitu komisára v oblasti ochrany a presadzovania práv zaručených medziná rodnými dohovormi je apolitickosť a nezlučiteľnosť jeho funkcie s iný mi funkciami verejnej moci, ako aj s ďalšími platenými funkciami a zárobkovými činnosťami so zákonom ustanovenými výnimkami (napr. správa vlastného majetku, pedagogickej činnosti, literárnej č innosti a pod.). Pre zvoleného komisára je zároveň utvorený časový priestor na riešenie splnenia podmienok nezlučiteľnosti funkcií tridsaťdňovou lehotou.

K § 19

Navrhuje sa jednoznačne stanoviť zánik výkonu funkcie komisára taxatívnym uvedením dôvodov zániku výkonu funkcie komisára. Taxatívne ustanovené dôvody majú zabezpečiť, aby nedochá dzalo k ohrozovaniu nezávislosti tejto funkcie alebo k zneužitiu inštitútu odvolania z funkcie komisára.

Návrh jasne upravuje, že zo zákona zaniká výkon funkcie komisára uplynutím funkčného obdobia (s výnimkou, že nie je ešte zvolený nový komisár), vzdaním sa funkcie a smrťou komisára.

Pred uplynutím funkčného obdobia Národná rada Slovenskej republiky komisára odvolá na návrh príslušného výboru v prípade, ak prestal spĺňať podmienky zvoliteľnosti alebo zač al vykonávať funkciu, alebo činnosť nezlučiteľnú s výkonom jeho funkcie. Navrhované ustanovenie ukladá komisárovi povinnosť, bezodkladne písomne oznámiť predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky zmenu skutočností, ktoré majú vplyv na podmienky zvoliteľnosti s výnimkou podmienky bezúhonnosti a podmienky spô sobilosti na právne úkony, s výnimkou podmienok, ktoré oznamuje predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky súd, ktorý vo veci rozhodol.

Národná rada Slovenskej republiky môže komisára opäť na návrh príslušného výboru odvolať z dôvodu, ak nevykonáva funkciu viac ako šesť po sebe nasledujúcich mesiacov.

K § 20

Funkcia komisára sa nemôže vzhľa dom na jej povahu, osobitne z dôvodu zachovania nezávislosti, vykonávať v pracovnoprávnom vzťahu, avšak je potrebné určiť, že úlohy spojené so zabezpečením napr. platu, poistného ku komisárovi pln í jeho úrad. Navrhované ustanovenie upravuje aj platové podmienky komisára – vzhľadom na význam a náročnosť funkcie komisára sa navrhujú rovnaké platové podmienky ako sú platové podmienky poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a paušálne náhrady v rovnakej sume ako diéty a náhrady ďalších výdavkov spojených s výkonom funkcie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky s trvalým bydliskom v Bratislavskom kraji.

K § 21

Na komisára sa má právo obrátiť každý (§ 2 a § 8), kto sa domnieva, že boli porušené alebo ohrozené práva, na ktorých ochrane a presadzovaní sa komisár podieľa.

Pri styku s komisárom má fyzická osoba právo používať svoj materinský jazyk a má právo na komunikáciu pre ňu v prístupnej forme. Prístupnou formou komunikácie sa rozumejú napr. v prípade dieťať a komunikácia zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti, v prípade zdravotne postihnutých osôb najmä posunkové jazyky, Braillovo písmo, augmentatívna a alternatívna komunikácia ako aj ďalšie prístupné prostriedky, spôsoby a formy komunikácie, pričom náklady spojené napr. s tlmočeným znáša úrad komisára.

Podnetom sa možno obrátiť na komisára písomne alebo ústne osobne do zápisnice alebo telefaxom alebo elektronickými prostriedkami. Podnet, ktorým sa osoba obracia na komisára a korešpondencia súvisiaca s podnetom nebude podliehať úradnej kontrole.

Z ústneho podnetu sa za účelom jeho objektivizácie vyhotovuje (po vysvetlení dôvodov jeho vyhotovenia a ďalšieho využitia) zvukový záznam alebo obrazovo-zvukový záznam. Na takto vyhotovený záznam sa nevz ťahuje zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov a takýto záznam bude možné sprístupniť iba súdu a orgánom činným v trestnom konaní a to na ich žiadosť.

Návrh ustanovenia rieši aj situáciu ohľadom nejasných a neúplných podnetov, kedy komisár vyzve podávateľa podnetu, aby podnet doplnil alebo spresnil (zároveň podávateľa podnetu poučil o spôsobe a obsahu spresnenia a následkov nespresnenia alebo nedoplnenia podnetu) pochopiteľne pri zohľadnení veku a rozumovej vyspelosti podávateľa.

Navrhuje sa, aby komisár anonymizoval podnet v prípade, ak podávateľ podnetu o to komisára požiada alebo, ak je utajenie totožnosti osoby podávateľa potrebné na vybavenie podnetu. V prípade utajenia totožnosti pod ávateľa podnetu a jeho anonymizovania sú osoby zúčastnené na jeho vybavovaný povinné zachovávať mlčanlivosť. Zároveň sa navrhuje jednoznačne ustanoviť, že postupom vybavovania podnetu nemôže byť podávateľ vystavený ohrozeniu z dôvodu podania podnetu.

K § 22

Navrhovaná právna úprava rieši aj situáciu, kedy je potrebné podnet odložiť – navrhuje sa obligatórne a fakultatívne odlo ženie podnetu. V prípadoch, ak vec, ktorej sa podnet týka, nepatrí do pôsobnosti komisára alebo nastanú iné taxatívne uvedené skutočnosti (napríklad koná ústavný súd alebo súd s výnimkou konania, ktorého sa komisár zú častňuje podľa všeobecných predpisov o konaní pred súdmi), ústavný súd alebo súd vo veci rozhodli, vec je alebo bola preskúmavaná prokuratú rou, pri späť vzatí podnetu, nebol daný súhlas s uvedením osobných údajov, podnet má závažné nedostatky, ktoré podávateľ neodstránil a nie je možné vo veci ďalej pokračovať, komisá r vec odloží.

Návrh zákona ustanovuje aj situácie, kedy môže komisár využiť tzv. diskrečnú právomoc, t.j. na základe svojej úvahy a za podmienok ustanovený ch v zákone môže rozhodnúť, či sa podnetom bude zaoberať, teda či ho prešetrí alebo či podnet odloží - je teda na komisárovi, aby posúdil okolnosti a dôvody odloženia podnetu (napr. komisár mô že odložiť anonymný podnet, avšak predpokladá sa, že odloženie podnetu komisár dôsledne zváži a odloží napr. anonymný podnet, z ktor ého nie je možné identifikovať toho, koho sa má podnet týkať). O odložení podnetu a o dôvodoch odloženia podnetu musí komisár upovedomiť podávateľa podnetu (okrem anonymného podania).

K § 23

Podľa navrhovanej úpravy komisár podaný podnet najprv preskúma - vykoná predbežnú analýzu a podnet odborne posúdi a ak zistí, že podnet je podľa svojho obsahu podaním podľa predpisov o konaní vo veciach správnych alebo súdnych alebo ústavnou sťažnosťou, bezodkladne o tom upovedom í podávateľa podnetu a poučí ho o správnom postupe.

Ak na základe preskúmania podnetu komisár dospeje k záveru, že právoplatné rozhodnutie orgánu verejnej správy je v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom, podá podnet na prokuratúru, o čom upovedomí podávateľa podnetu. Návrh jednoznačne rieši tiež spôsob nakladania s podnetmi, ktoré sú podľa svojho obsahu trestným oznámením alebo ich obsah nasvedčuje tomu, že mal byť spáchaný trestný čin.

K § 24

Ak komisár posudzuje dodržiavanie práv v individu álnych prípadoch (jednotlivec alebo skupina jednotlivcov) na základe podnetu (rovnako aj z vlastnej iniciatívy), výsledkom jeho posúdenia je písomné vyjadrenie, ktoré sa zo zákona doručuje podávateľ ovi podnetu, osobe, ktorej ohrozenie alebo porušenie práv bolo posudzované a subjektu, proti ktorému podnet alebo iniciatíva komisára smeruje. Návrh celkom cielene odlišuje vyjadrenie od stanoviska – vyjadrenie bude vydá vať komisár vyslovene len ako výsledok posudzovania dodržiavania práv v konkrétnych prípadoch (dieťaťa/detí, osoby/osôb so zdravotným postihnutím). Takéto vyjadrenie je oznamované výlučne konkré tnym osobám (fyzickým aj právnickým), ktorých sa konanie komisára týkalo. Stanovisko má mať všeobecnejší charakter a má byť vydávané ku konkrétnym problémom, návrhom, situáciám vzhľ adom na svoju povahu stanovisko slúži ako prostriedok vyjadrenia sa komisára smerom k orgánom verejnej moci, právnickým aj fyzickým osobám a k verejnosti.

K § 25

Navrhované ustanovenie upravuje podľa zákona č . 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov spracúvanie osobných údajov v rozsahu nevyhnutnom na vybavenie podnetu komisárom, Úradom komisára pre deti a Úradom komisá ra pre osoby so zdravotným postihnutím. Návrh ustanovenia upravuje, že komisár na účely spracovania osobných údajov plní povinnosti určené na zaistenie ochrany dotknutej osoby alebo práv a slobôd iných osô b podľa zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Obmedziť slobodný prístup k informáciám podľa zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov dotknutej osoby je možné iba v prípade, ak je to potrebné na ochranu dotknutej osoby alebo na ochranu práv a slobôd iných osôb.

K § 26

K výkonu oprávnení komisára je potrebné naviazať aj povinnosti subjektov - orgánov verejnej správy, právnických osôb a fyzických osôb podnikateľov tak aby mohol komisár vykonávať svoju právomoc. Navrhuje sa, aby tieto subjekty boli povinné na ž iadosť komisára poskytnúť potrebné informácie, stanoviská, údaje v lehote do 20 dní (s možnosťou inej dohody), zabezpečiť vykonanie oprávnení, o ktorých výkon ich požiada komisár a tiež umo žniť vstup do objektu v prípadoch orgánov verejnej správy, na miesta, kde sú zadržiavané osoby, ale aj na miesta kde sa zdržiavajú deti na základe rozhodnutia súdu. Navrhované ustanovenie upravuje povinnosť subjektov, na ktoré sa vzťahuje pôsobnosť komisára, poskytnúť komisárovi súčinnosť pri výkone jeho pôsobnosti. Ak by povinný subjekt v rozpore so zákonom nevyhovel žiadosti komisára, komisár túto skutočnosť oznámi jeho nadriadenému orgánu a ak povinný subjekt ktorý je orgánom verejnej správy nemá nadriadený orgán, predloží informáciu o tejto skutočnosti na rokovanie vlády Slovenskej republiky. Uvedeným nie je dotknuté oprá vnenie fyzickej osoby odoprieť vysvetlenie, ak by jej podaním došlo k porušeniu štátom uznanej alebo uloženej povinnosti mlčanlivosti, spovedného tajomstva alebo k vystaveniu svojej osoby alebo blízkych osôb nebezpeč enstvu trestného stíhania.

Uvedené oprávnenia komisára a povinnosti orgá nov verejnej správy sú adekvátne poslaniu komisára a sú formulované tak, aby mu umožnili účinne plniť úlohy, ktoré patria do jeho pôsobnosti.

K § 27

Navrhuje sa upraviť, že komisár pri výkone svojej pôsobnosti spolupracuje s príslušnými orgá nmi verejnej moci, ako aj inými subjektmi pôsobiacimi v oblasti ochrany práva slobôd.

K § 28

Navrhované ustanovenie upravuje povinnosť komisára, ako aj zamestnancov úradu komisára, zachovávať mlčanlivosť, o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone svojej činnosti.

K § 29

Navrhované ustanovenie upravuje financovanie výkonu funkcie komisára a Úradu komisára pre deti a výkonu funkcie komisára a Úradu komis ára pre osoby so zdravotným postihnutím prostredníctvom dotácií zo štátneho rozpočtu podľa zákona č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zá konov. Obdobným spôsobom je v súčasnosti zabezpečené financovanie aj niektorých zo zákona zriadených inštitúcií napríklad Matice slovenskej, Ústavu pamäti národa, Slovenského červeného kríž a, Národnej diaľničnej spoločnosti. Úrad komisára pre deti a Úrad komisá ra pre osoby so zdravotným postihnutím sú ako organizácie sui generis napojené svojim rozpočtom na rozpočtovú kapitolu Všeobecná pokladničná spr áva.

V rezolúcii 48/134 Valného zhromaždenia OSN z 20 . decembra 1993 o Vnútroštátnych inštitúciách na presadzovanie a ochranu ľudských práv (tzv. Parížske princípy) príloha 'Zásady týkajúce sa štatútu národných inštitúcií' v č asti 'Zloženie a záruka nezávislosti a plurality' sa uvádza, že národné inštitúcie musia mať infraštruktúru umožňujúcu nerušený výkon ich činností, predovšetkým musia mať k dispozícií primerané finančné zdroje. Účelom tohto financovania by malo byť umožniť inštitúcii, aby mala vlastných zamestnancov a priestory, aby mohla pôsobiť nezávisle od vlády a nepodliehala finanč nej kontrole (na kontrolu hospodárenia komisára, Úradu komisára pre deti a Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutí m sa vzťahuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade v znení neskorších predpisov), ktorá by mohla negatívne ovplyvniť jej nezávislosť. Na hospodárenie s finančnými prostriedkami sa vz ťahuje zákon č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zo spôsobu financovania je možné predpokladať, že Úrad komisára pre deti a Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím bude klientom Štá tnej pokladnice ako subjekt verejnej správy na základe písomnej dohody so Štátnou pokladnicou.

Úrad komisára pre deti a Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím pri nakladaní s majetkom štátu, ktorý spravuje sa riadi zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.

K § 30

Navrhované prechodné ustanovenie upravuje prvú vo ľbu komisára tak, že predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyhlási voľbu komisárov najneskôr do 30. novembra 2015.

Prechodné ustanovenia zároveň utvárajú pre prvých komisárov časový priestor šesť mesiacov na utvorenie podmienok pre fungovanie úradov a bezproblémový výkon funkcie, komisár je však povinný začať vykonávať svoju pôsobnosť do stanovených šesť mesiacov.

K Èl. II

Navrhovaná úprava umožňuje súdu aj bez návrhu pribrať do konania komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnut ím.

K Èl. III

Navrhovaná zmena a doplnenie sa viaže k oprávneniu komisárov požadovať informácie, a údaje od povinných subjektov. Z tohto d ôvodu je potrebné doplniť do ustanovenia Správneho poriadku, ktoré upravuje povinnosť správneho orgánu umožniť nazerať do spisov okrem verejného ochrancu práv aj komisárovi pre deti a komisá rovi pre osoby so zdravotným postihnutím pri výkone ich pôsobnosti.

K Èl. IV

V záujme predchádzania kompetenčným sporom a vzhľadom na to, že komisár pre deti sa podieľa na ochrane práv dieťaťa podporou a presadzovaním práv zaručených deťom medzinárodný mi dohovormi okrem iného aj monitorovacou činnosťou vrátane výskumnej a prieskumnej činnosti sa navrhuje z úloh Slovenského národného strediska pre ľudské práva vypustiť uskutočňovanie výskumov a prieskumov cielených na práva dieťaťa.

K Èl. V

Vzhľadom na navrhované oprávnenie komisá rov hovoriť aj bez prítomnosti iných osôb s deťmi (v tomto prípade mladistvými) a osobami zdravotne postihnutými zaistenými v chránených objektoch, navrhuje sa doplniť medzi osoby, ktoré sú oprávnené vstupovať do chráneného objektu podľa zákona č. 4/2001 Z. z. o zbore väzenskej a justičnej stráže iba na základe dokladu totožnosti, bez osobitného povolenia aj komisára pre deti a komisá ra pre osoby so zdravotným postihnutím.

K Èl. VI

V záujme zachovania nezávislosti novozriadených inštitútov sa navrhuje rozšíriť okruh inštitúcií, na ktoré sa nevzť ahuje pôsobnosť verejného ochrancu práv. Zároveň sa navrhuje medzi dôvody, kedy verejný ochranca práv môže podnet odložiť zaradiť aj dôvod, že vo veci koná alebo konal komisár pre deti alebo komis ár pre osoby so zdravotným postihnutím.

K Èl. VII

Doplnením poznámky pod čiarou aj o zákon č. .../2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutí m a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa umožní, aby sa úrazové poistenie vzťahovalo aj na osobu komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím.

K Èl. VIII

Nakoľko návrh zákona rieši aj platové pomery komisárov, a to tak, aby bola zabezpečená ich nezávislosť, je potrebné doplniť v zákone o dani z príjmov príslušné ustanovenie tak, aby sa za príjem zo závislej činnosti považoval aj prí jem komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím.

K Èl. IX

Navrhuje sa, aby komisár pre deti a komisár pre osoby so zdravotným postihnutím boli vzhľadom na povahu ich funkcií oslobodení od vý konu mimoriadnej služby počas výkonu ich funkcie.

K Èl. X

Vzhľadom na skutočnosť, že zákonom sa navrhuje zriadenie nových inštitútov a ich úradov, je potrebné rozšíriť v z ákone o informačných systémoch verejnej správy taxatívny okruh povinných osôb na účely tohto zákona o Úrad komisára pre deti a o Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím.

K Èl. XI

Vzhľadom na významnosť funkcie komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím sa im priznáva postavenie osô b, ktoré majú právo na služobný pas, ktorý vydáva Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky.

K Èl. XII

Nakoľko poslaním komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím je presadzovať záujmy nimi chránených osôb, a to aj podporou verejného porozumenia a informovanosti verejnosti (napr. informovaním o stanoviská ch), navrhuje sa utvoriť podmienky pre informovanie verejnosti v rámci činnosti Tlačovej agentúry Slovenskej republiky.

K Èl. XIII

Navrhovaným ustanovením sa rozširuje okruh subjektov, ktoré sú oprávnené na spr ístupnenie informácií, ktoré sú daňovým tajomstvom, a to o komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Zároveň sa zavádza povinnosť správcu dane umožniť nazeranie do spisov aj komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím. Obe zmeny sú odôvodnené výkonom ich právomoci posudzovať dodržiavanie prá v dieťaťa resp. osoby so zdravotným postihnutím, pričom ako príklad možno uviesť napr. potrebu získania informácií o správe majetku dieťaťa, prípadne osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony alebo osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony.

K Èl. XIV

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. septembra 2015.

Bratislava 15. apríla 2015

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ján Richter, v. r.

minister práce, sociálnych vecí

a rodiny Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 176/2015, dátum vydania: 28.07.2015

4

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Vládny návrh zá kona predkladá Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len 'ministerstvo ') ako iniciatívny návrh. Ministerstvo prevzalo na podnet Výboru pre deti mládež a Výboru pre práva osôb so zdravotným postihnutím Rady vlády pre ľudské práva národnostné menšiny a rodovú rovnos ť úlohu v spolupráci s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len 'MS SR') a s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (ďalej len 'MZVaEZ SR' ) pripraviť návrh riešenia inštitucionálneho zabezpečenia verejnej ochrany práv detí a verejnej ochrany práv osôb so zdravotným postihnutím. Oba výbory spoločne zriadili pracovnú skupinu (zloženú zo zá stupcov MS SR, MZVaEZ SR, MPSVR SR a členov výborov z prostredia reprezentatívnych organizácií osôb so zdravotným postihnutím a reprezentatívnych organizácií pre deti) pre prípravu návrhov riešení verejnej ochrany práv detí a verejnej ochrany práv osôb so zdravotným postihnutím.

Základným rámcom pre riešenie tejto úlohy s ú záväzky Slovenskej republiky vplývajúce z medzinárodných dohovorov Organizácie spojených národov (ďalej len 'OSN') a to Dohovoru OSN o právach dieťaťa a Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotn ým postihnutím a ich opčných protokolov.

Výbor OSN pre práva dieťaťa vo svojom všeobecnom komentári č. 2 (2002) úloha nezávislých národných inštitúcií pre ľudské prá va v podpore a ochrane práv dieťaťa odkazuje na článok 4 Dohovoru o právach dieťať a, ktorý požaduje od štátov, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, aby 'prijali všetky potrebné legislatívne, administratívne a iné opatrenia na uplatnenie práv uznaných v tomto dohovore'. V komentári je ď alej uvedené, že práve nezávislé národné inštitúcie pre ľudské prá va predstavujú významný mechanizmus podpory a zabezpečenia vykonávania dohovoru a Výbor OSN pre práva dieťaťa posudzuje zriaďovanie takýchto org ánov v rámci záväzku prijatého štátmi pri ratifikácii zabezpečiť vykonávanie dohovoru a podporovať všeobecné uznávanie práv detí.

Výbor OSN pre práva dieťaťa v súvislosti s posudzovaním druhej periodickej správy Slovenskej republiky o pokroku v implementácii záväzkov vyplý vajúcich z Dohovoru OSN o právach dieťaťa v roku 2007 odporuč il Slovenskej republike, aby vytvorila mechanizmus prijímania a vybavovania sťažností od a v prospech detí, v záujme ochrany práv detí v súlade s vyššie uvedeným komentárom k úlohe nezávislých ná rodných inštitúcií pôsobiacich v oblasti ochrany práv detí. Výbor OSN pre práva dieťaťa zároveň odporúčal Slovensku urýchliť zriadenie nezávislého orgánu na monitorovanie implementácie Dohovoru o právach dieťaťa v súlade s rezolúciou 48/134 Valného zhromaž denia OSN z 20. decembra 1993 o Vnútroštátnych inštitúciách na presadzovanie a ochranu ľudských pr áv (tzv. Parížske princípy), s mandátom prijímať a vyšetrovať sťažnosti detí alebo v mene detí na porušovanie ich práv, ktorý bude spolupracovať s ostatnými príslušnými orgánmi. Výbor OSN pre práva dieťaťa síce ocenil úsilie verejného ochrancu práv v oblasti ochrany práv dieťaťa, vyjadril však obavy, že monitorovanie v šetkých relevantných oblastí Dohovoru OSN o právach dieťaťa nie je v Slovenskej republike adekvátne a koordinované.

Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím nadobudol platnosť pre Slovenskú republiku 25. júna 2010 a článok 33 odsek 2 tohto dohovoru zavä zuje zmluvné strany Dohovoru v súlade so svojím právnym a správnym systémom zachovávať, posilňovať, zriadiť alebo ustanoviť na vnútroštátnej úrovni systém zahàňajúci jeden, prípadne viac nez ávislých mechanizmov na presadzovanie, ochranu a monitorovanie vykonávania tohto dohovoru.

Základným dôvodom pre zriadenie pracovnej skupiny Výboru pre deti mládež a Vý boru pre práva osôb so zdravotným postihnutím pre prípravu návrhov riešení verejnej ochrany práv detí a verejnej ochrany práv osôb so zdravotným postihnutím a následne aj pre spracovanie návrhu zákona, je fakt, že Slovenská republika nemá doposiaľ vyriešený ani pri deťoch ani pri osobách so zdravotným postihnutím inštitút nezávislého mechanizmu prijímania a preskúmavania sťa žností od detí/zdravotne postihnutých alebo v ich mene, nezávislý mechanizmus monitorovania implementácie Dohovorov zodpovedajúci Parížskym princípom, t.j. špecifické inštitúty ochrany práv detí a práv osôb so zdravotným postihnutím. Absencia takýchto inštitútov je zdôraznená skutočnosťou, že Slovenská republika ratifikovala tzv. Tretí opčný protokol k Dohovoru OSN o právach dieťaťa o procedú re oznámení (mechanizmus prijímania a vybavovania oznámen í od a v prospech detí s prepojením na V ýbor OSN pre práva dieťaťa) a rovnaký záväzok vyplýva aj z opčného protokolu k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

Èlenovia pracovnej skupiny zvažovali rô zne alternatívy riešenia verejnej ochrany práv detí/osôb zdravotne postihnutých.

Vzhľadom na veľkosť krajiny a existenciu ústavného inštitútu Verejného ochrancu práv ako aj existenciu Slovenského národného strediska pre ľ udské práva bola do roku 2013 pre verejnú ochranu práv detí zvažovaná alternatíva začlenenia takéhoto inštitútu do už existujúcich inštitútov verejnej ochrany práv s priklonením sa k alternatí ve riešenia v rámci inštitútu verejného ochrancu práv nakoľko Parížske princípy (rezolúcia 48/134 Valného zhromaždenia OSN) umožňujú rôznu štruktú ru vnútroštátnych inštitúcií na presadzovanie a ochranu ľudských práv, ktoré môžu v rôznych krajinách existovať súbežne. Aj pri rô znej forme je však potrebné dodržať požadovanú štrukturálnu povahu takejto inštitúcie (napr. jej štruktúru, mandát, nezávislosť , financovanie, prevádzku a pod.) v súlade s Parížskymi princípmi. Inštitúty, ktoré sú budované v súlade s Parížskymi princípmi sú pokladané za nezávislé inštitúcie (sú takto vnímané aj v rámci OSN) aj keď sú financované štátom. Zhoda s Parížskymi princípmi požaduje pre akreditáciu aj Medzinárodný koordinačný výbor národných inštitúcií na ochranu a podporu ľudských práv (ICC).

Èlenovia pracovnej skupiny po prehodnotení možných alternatív navrhli riešiť ochranu špecificky zaručených ľudských práv oddelene od verejné ho ochrancu práv, ako aj od Slovenského národné ho strediska pre ľudské práva samostatnými nezávislými inštitútmi (sui generis). Akékoľvek riešenie v rámci súčasných inštitútov verejnej ochrany práv detí by vyžadovalo legislatívne zmeny a zodpovedajúce nároky na štátny rozpočet (posilnenie personálnych kapacít, materi álno-technické zabezpečenie, výdavky na činnosť) s neistým výsledkom splnenia podmienky nezávislosti v rámci samotných inštitútov verejného ochrancu práv a Slovenského národného strediska pre ľudské pr áva ako aj podmienky špecifického zamerania na ochranu práv detí/ práv os ôb so zdravotným postihnutím. S návrhom na ustanovenie dvoch samostatných inštitútov (konkrétnych osôb) zabezpečujúcich ochranu práv zaručených medzinárodnými dohovormi skupiná m populácie vyžadujúcim osobitnú pozornosť - Komisára pre deti a Komisára pre osoby so zdravotný m postihnutím s personálnym aj materiálno-technickým zázemím v úradoch komisárov sa stotožnili aj oba výbory. Zároveň, po schválení návrhu obidvomi výbormi, pracovná skupina pokračovala v práci na príprave vecného návrhu zákona.

Pri príprave vládneho návrhu zákona o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím sa pracovná skupina pridrž iavala Parížskych princípov tak, aby navrhované postavenie komisárov bolo nezávislé a aby čo v najväčšej miere právomoci komisárov zodpovedali Parížskym princípom.

Podstatou činnosti komisá rov bude, na rozdiel od ostatných orgánov ochrany práv, špecializovaná verejná ochrana práv – špecializácia o. i. spočíva v tom, že komisár sa v prípade detí bude zaoberať výlučne pr ávami detí a komisár v prípade osôb so zdravotným postihnutím výlučne právami tejto skupiny uznanými v dohovoroch OSN. (vrátane práv, ktoré okrem prí slušných dohovorov vymedzuje aj Ústava SR). Návrh právnej úpravy utvára podmienky na nezávislé pôsobenie komisárov (oddelený výkon oprá vnení od iných orgánov s kompetenciami v oblasti ľudských práv, voľba Národnou radou Slovenskej republiky, nezlučiteľnosť funkcií, financovanie prostredníctvom dotácie). Návrh zákona rieši aj otá zku akceptácie komisára zo strany reprezentatívnych organizácií prostredníctvom ich vyjadrení k osobe komisára (kandidáta) ešte pred jeho voľbou. Navrhuje sa tiež, aby bola komisárom priznaná kompetencia podávania oznámení na príslušné výbory OSN v mene dieťaťa (skupiny detí) podľ a Opčného protokolu k Dohovoru o právach dieťaťa o procedúre oznámení a v mene osôb so zdravotným postihnutím (skupiny osôb so zdravotným postihnutím) podľa Opčného protokolu k Dohovoru o prá vach osôb so zdravotným postihnutím.

Navrhované riešenie ponecháva rozsah pôsobnosti verejného ochrancu práv nedotknutý a paralelne upravuje kompetencie komisárov v špecifický ch oblastiach. Takéto riešenie umožňuje skutočnosť, že verejný ochranca práv nie je orgánom, ktorý rozhoduje o právach a povinnostiach a teda z princípu právnej istoty v tomto prípade nevyplýva preká žka rozhodnutej veci (litispendencia). Zároveň Parížske princípy možnosť spolupráce relevantných vnútroštátnych inštitúcií v oblasti ochrany ľudských práv vítajú.

Navrhuje sa, aby financovanie výkonu právomocí komisárov ako aj činnosť Úradu komisára pre deti a Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnut ím bola zabezpečená prostredníctvom dotácií zo štátneho rozpočtu podľa zákona č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Taká to forma financovania je plne v súlade s Parížskymi princípmi.

Predkladaný vládny návrh zákona zakladá nárok na rozpočet verejnej správy, nemá dopad na podnikateľské prostredie a na informatizá ciu spoločnosti. Pozitívny sociálny vplyv má predkladaný návrh v tom, že novozriadené inštitúty na ochranu práv detí a práv osôb so zdravotným postihnutím, majú nielen podporovať práva, ale pr áva detí a osôb so zdravotným postihnutím aj presadzovať t.j. zlepšovať ich celkové postavenie v spoločnosti.

Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými prá vnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 647/2007, dátum vydania: 29.12.2007

11

Dôvodová správa

I. Všeobecná časť

Hlavným cieľom nového zákona o cestovných dokladoch je vytvoriť predpoklady zavedenia biometrických údajov do cestovný ch dokladov v súlade s Nariadením Rady č. 2252/04 o normách pre bezpečnostné znaky a biometriu v pasoch a cestovných dokladoch vydávaných členskými štá tmi.

Zabezpečenie vydávania cestovných dokladov Slovenskej republiky s biometriou si vyžaduje, aby sa v novom zákone upravila povinnosť občana poskytnúť svoje biometrické údaje a oprávnenie správneho orgánu tieto biometrické údaje pre potreby vydania cestovného dokladu požadova ť. V tejto súvislosti sa upresnilo aj snímanie biometrických údajov pre bezvládnych občanov; v tomto prípade zabezpečí nasnímanie podoby a vyhotovenie biometrických údajov príslušný útvar na mieste určenom žiadateľom. Náklady spojené s týmto úkonom, ktoré vzniknú príslušnému útvaru, znáša príslušný útvar. V predkladanom návrhu sú ďalej zapracované ustanovenia týkajúce sa ukladania biometrických údajov do dátového nosiča, ich používania a možnosti overovania týchto údajov zo strany občanov. V tejto súvislosti sa upravilo a rozšírilo ustanovenie upravujúce vedenie evidencií.

Nepriamo sa v súvislosti so zavedením biometrických údajov sa upravila platnosť cestovných pasov vydávaných občanom do 5 rokov, tieto sa budú vydávať na 2 roky. Občanom od 5 do 13 rokov sa budú vydávať na 5 rokov a obč anom od 13 rokov sa budú vydávať s platnosťou na 10 rokov. Pre účely snímania kvalitných biometrických údajov a najmä ich následnej kontroly pri cestovaní sa navrhovaná úprava vekovej hranice javí ako najefektívnejšia.

Zo zmien, ktoré vyplynuli z aplikácie s účasnej právnej úpravy v praxi sa jedná o upresnenie týkajúce sa podávania žiadosti o vydanie cestovného pasu za občana mladšieho ako 15 rokov, ktorý je zverený do osobnej starostlivosti inej fyzickej osobe než rodiča, do pestú nskej starostlivosti, do starostlivosti budúceho osvojiteľa, ak nie je nad dieťaťom nariadená ústavná starostlivosť, dočasne zvereného do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom a za ob čana mladšieho ako 15 rokov ktorému je ustanovený poručník alebo opatrovník tak, aby žiadosť podávala iná fyzická osoba než rodič, ktorej je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, pestún, budúci osvo jiteľ ak nie je nad dieťaťom nariadená ústavná starostlivosť, štatutárny zástupca zariadenia na výkon ústavnej starostlivosti, poručník alebo opatrovník. Ïalej sa konkr étne ustanovilo, aké údaje orgán vydávajúci cestovný doklad pri jeho vydávaní zapisuje a aké zmeny alebo doplnenia údajov je v cestných dokladoch možné vykonať; uvedené v súčasnosti vyplýva iba z kontextu jednotlivých ustanovení. Toto je dôležité z hľadiska podávania žiadostí o vykonanie jednotlivých zmien do cestovných dokladov. V súvislosti s riešením podávania žiadosti o vydanie cestovné ho pasu pre občana mladšieho ako 15 rokov, rodičom, ktorý neuzatvoril manželstvo sa upresnili a doplnili ustanovenia platného § 18 zákona o cestovných dokladoch, čo je potrebné z toho hľadiska, že súčasné znenia ustanovení § 18 riešia iba prípady, keď po rozvode rodičov bolo dieťa zverené rozhodnutím sú du jednému z rodičov, prípadne na základe rozhodnutia bolo dieťa zverené inej osobe, ale nerieši prípady rodičov, ktorí neuzatvorili manželstvo, najmä tzv. 'slobodných matiek'. Súčasne sa upresnili a doplnili ustanovenia pojednávajúce o povinnostiach držiteľov cestovných dokladov a v tej súvislosti sa rozšíril okruh priestupkov tak, aby každé poru šenie ustanovenej povinnosti bolo konkrétne uvedené aj v priestupkoch. V súčasnosti je mož né niektoré priestupky označiť iba z celkového kontextu niektorých ustanovení.

Nadväzne na navrhované zmeny sa navrhuje zmena položky 23 a sadzobníka správnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona Národnej rady Slovenskej republiky č . 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a jej ujednotenie s položkou 243, ktorá sa týka konzulárnych poplatkov v oblasti cestovných dokladov.

Návrh obsahuje aj zmeny zákona o občianskych preukazoch, ktorým cieľom je zachovanie ich vydávania okresnými riaditeľstvami Policajného zboru.

Oblasť vydávania cestovný ch dokladov je predmetom aproximácie práva. V predmetnom návrhu je implementovaná Smernica Rady a Európskeho parlamentu z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslu šníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov, ktorou sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 1612/68 a zrušujú smernice 64/221 EHS, 68/360 EHS, 72/194 EHS, 73/148 EHS, 75 /34 EHS, 75/35 EHS, 90/364 EHS, 90/365 EHS a 93/96 EHS (2004/38/ES).

Návrh zákona bol podľa § 33 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky a jeho pripomienky vo vzťahu k rozpočtovým dopadom návrhu zákona na verejné financie sú v ňom zapracované.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh zákona je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

DOLOŽKA

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

Prvá časť : Odhad dopadov na verejné financie

Realizácia projektu cestovných dokladov Slovenskej republiky s biometriou a s tým s úvisiaci návrh nového zákona o cestovných dokladoch bude mať finančné dôsledky na štátny rozpočet vo výške 1 567 403 496 Sk.

V rokoch 2007 až 2010 bude dodaných spolu 1 600 450 ks cestovných dokladov s biometriou, v celkovej sume vo výške 713 915 132,20 Sk. Cena pasovej knižky je 446,07 Sk. V roku 2007 bude dodaných 100 450 ks čistopisov cestovný ch dokladov vo výške 44 807 731,5 Sk, v roku 2008 sa navrhuje dodať 500 000 ks čistopisov cestovných dokladov vo výške 223 035 000 Sk, v roku 2009 sa navrhuje dodať 500 000 ks čistopisov cestovných dokladov vo vý ške 223 035 000 Sk a v r. 2010 sa navrhuje dodať 500 000 ks čistopisov cestovných dokladov vo výške 223 035 000 Sk.

Na technické riešenie personalizácie cestovných dokladov s biometriou a na technick é riešen

ie kontroly cestovných dokladov s biometriou bude vynaložených 502 930 364 Sk zo štátneho rozpočtu. Uvedené finančné náklady budú vynaložené do roku 2008. V roku 2007 v celkovej výške 417 432 200 Sk a v roku 2008 v celkovej výške 85 498 163 Sk.

Na zabezpečenie informačného systému bude vynaložených 350 558 000 Sk zo št átneho rozpočtu. Uvedené finančné náklady budú vynaložené do roku 2008. V roku 2007 v celkovej výške 233 705334 Sk a v roku 2008 v celkovej výške 116 852 667 Sk.

Celková výška vynaložených finančných prostriedkov sa však bude meniť v nadväznosti na zavedenie druhého biometrického údaja, ktorým sú odtlač ky prstov. Na personalizáciu cestovných dokladov pomocou sekundárnej biometrie a dodávku aplikačného programového vybavenia pre kontrolu cestovných dokladov s biometriou bude potrebné vynaložiť ďalšie finančn é prostriedky zo štátneho rozpočtu, ktorých výšku nie možné v súčasnej dobe vyčísliť, nakoľko špecifikácie na kompatibilné čítacie zariadenia druhého biometrického údaja, zamerané na identifikáciu zo strany Európskej únie, ktorou sa zaoberá pracovná skupina bude schválená do 30. októbra 2007.

Za obdobie 2007 až 2010 sa predpokladá do štátneho rozpočtu vybrať za vydanie cestovných dokladov správne poplatky vo výške 1 600 000 000 Sk. K uvedenej sume sa dospelo na základe štatistík prijatých žiadostí o vydanie cestovného pasu a spotreby čistopisov cestovných pasov.

Druhá časť: Odhad dopadov na obyvateľstvo, hospodárenie podnikateľ skej sféry a iných právnických osôb

Bez dopadov

Tretia časť : Odhad dopadov na životné prostredie

Bez dopadov

Štvrtá časť: Odhad dopadov na zamestnanosť

Bez dopadov

Piata časť: Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Bez vplyvov

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

k návrhu zákona o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorý ch zákonov

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev

primárnom: Zmluva o založení Európskeho spolo čenstva (hlava III – sloboda pohybu osôb, služieb a kapitálu)

sekundárnom: napr.

·Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia č lenských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS

·Nariadenie Rady (ES) č. 2252/2004 z 13. decembra 2004 o normách pre bezpečnostné znaky a biometriu v pasoch a cestovných dokladoch vydávaných členskými štátmi

·Rozhodnutie Komisie z 28. 6. 2006 ustanovujúce technické špecifikácie noriem pre bezpe◊nostné znaky a biometriu v pasoch a cestovných dokladoch vydávaných ◊lenskými štátmi

b) je upravená v práve Európskej únie

primárnom : Zmluva o Európskej únii (piata hlava)

v sekundárnom:

§Rozhodnutie zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady

z 25. júna 1996 o zavedení cestovného preukazu (96/409/SZBP)

§Rozhodnutie zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady

z 30. novembra 2006, ktorým sa upravuje rozhodnutie 96/409/SZBP o zavedení cestovné ho preukazu s cieľom zohľadniť pristúpenie Bulharska a Rumunska k Európskej únii

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)z Aktu o podmienkach pristúpenia vznikol pre Slovenskú republiku záväzok prebrať smernice a implementovať nariadenia platné ku dňu vstupu Slovenskej republiky do Európskej ú nie (1.5.2004)

b)z Aktu o podmienkach pristúpenia nevyplývajú prechodné obdobia

c)lehota na prebratie smernice 2004/38/ES – 29.4.2006

ustanovenia týkajúce sa cestovný ch dokladov zo smernice 2004/38/ES boli transponované do zákona č. 381/1997 Z. z. o cestovných dokladoch v znení neskorších predpisov a budú prebraté aj do návrhu zákona o cestovných dokladoch, ktorý zákon č. 381/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov zrušuje

d)proti Slovenskej republike neprebieha konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228

e)ustanovenia týkajúce sa cestovných dokladov zo smernice 2004/38/ES boli transponované do zákona č. 381/1997 Z. z. o cestovných dokladoch v znen í neskorších predpisov

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

úplný

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo vnú tra SR

II. Osobitná časť

Èl. I

K § 1

Ustanovuje sa predmet zákona, ktorým je úprava druhov cestovný ch dokladov Slovenskej republiky, podmienok ich vydávania, odnímania a odoberania, úprava práv a povinností štátnych občanov Slovenskej republiky a iných osôb, podmienok prekračovania štátnej hranice Slovenskej republiky občanmi, ktoré nie sú ustanovené v osobitnom predpise a postupu pri porušení ustanovení tohto zákona.

K § 2

Ustanovujú sa podmienky vycestovania, najmä podmienky vycestovania občana mladšieho ako päť rokov a občana mlad šieho ako päť rokov, ktorý bol zverený právoplatným rozhodnutím príslušného súdu do náhradnej starostlivosti, do starostlivosti budúceho osvojiteľa, dočasne zverené ho do starostlivosti osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom, zverené ho do starostlivosti podľa osobitného predpisu, a občana mladšieho ako päť rokov, ktorému bol ustanovený poručník alebo opatrovník. Ustanovenia sú obsahovo prevzaté z platnej právnej úpravy, doplnené v zmysle platných právnych predpisov.

K § 3

Upravujú sa podmienky návratu občanov do Slovenskej republiky, najmä postup, ak sa občan nemôže preukázať platným cestovným dokladom alebo nemôže preukázať svoju totožnosť.

K § 4

Ustanovenie definuje cestovný doklad ako verejnú listinu, ktorou občan preukazuje svoju totožnosť, štátne občianstvo a ďalšie skutočnosti obsiahnuté v údajoch uvedených v cestovnom doklade. Cestovný doklad je majetkom Slovenskej republiky. Súčasne sa zakotvuje právo občana na vydanie cestovného dokladu.

K § 5

Vypočítavajú sa údaje uvedené v cestovnom doklade. Písmeno i) v odseku 1 vyplýva z Nariadenia Rady (ES) č. 2252/04 z 13. decembra 2004 o normách pre bezpečnostné znaky a biometriu v pasoch a cestovných dokladoch vydávaných členskými štátmi. V odsekoch 2 a 3 sa sprehľadňujú údaje, ktoré do cestovného dokladu zapisuje orgán, ktorý cestovný doklad vydáva priamo pri jeho vydávaní. V odseku 5 sa konkrétnejšie špecifikuje, čo sa rozumie pod podpisom držiteľa. Odseky 6 až 8 vyplývajú z Nariadenia Rady (ES) č. 2252/04 z 13. decembra 2004 o normách pre bezpečnostné znaky a biometriu v pasoch cestovných dokladoch vydávaných členskými št átmi.

K § 6

Ustanovujú sa údaje, ktoré mož no do cestovného dokladu zapisovať a ktorý subjekt tieto údaje zapisuje. V porovnaní so súčasnou právnou úpravou sa vypúšťa zapisovanie údajov o vydaní zbrojného sprievodného listu na vývoz, dovoz alebo prevoz zbraní a streliva do cestovného dokladu, pretože podľa § 46 zákona č . 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa na takýto účel vydá va Európsky zbrojný pas. Dopĺňa sa ustanovenie umožňujúce vykonať zápis o príslušnosti k civilnej zlo žke ozbrojených síl Slovenskej republiky alebo statuse závislej osoby, ktoré budú vykonávať orgá ny Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Ostatné ustanovenia sú prevzaté z platnej právnej úpravy.

K § 7

Vypočítavajú sa druhy cestovných dokladov. Ustanovenie je obsahovo prevzaté z platnej právnej úpravy.

K § 8

Upravuje sa vyd ávanie cestovného pasu. V odseku 3 sa upravuje platnosť cestovného pasu podľa rozdelenia veku občanov tak, aby už občanom starším ako 13 rokov sa vydávali cestovné pasy s platnos ťou na 10 rokov (v súčasnosti to je až od 15 rokov) a občanom mladším ako 5 rokov sa znížila platnosť z 5 na 2 roky z dôvodu problémov pri snímaní a najmä využívaní biometrických údajov, nako ľko v tomto veku sa môžu získať iba nekvalitné biometrické údaje, ktoré by držiteľ musel používať 5 rokov, čo by mohlo spôsobovať problémy pri kontrolách na hraniciach. Taktiež sa súčasná lehota 5 ročnej časovej platnosti neosvedčila pri stotož ňovaní občanov mladších ako 5 rokov pri kontrole, čo vedie k vysokému riziku potencionálneho zneužitia. Tento návrh je v súlade s druhou vetou odseku 4 článku 4 smernice 2004/38/ES, ktorá ustanovuje, že ak zákony členského štátu neustanovujú vydávanie preukazov totožnosti, obdobie platnosti akéhokoľvek pasu pri jeho vydaní alebo obnoven í nesmie byť kratšie ako 5 rokov, nakoľko Slovenská republika vydáva preukazy totožnosti v zmysle zákona č. 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorš ích predpisoch. Ostatné ustanovenia sú prevzaté z platnej právnej úpravy.

K § 9

Upravuje sa vyd ávanie diplomatického pasu. V porovnaní so súčasnou právnou úpravou sa vydá diplomatický pas občanovi, ktorý je príslušníkom ozbrojených síl a ozbrojených zborov vyslaný na ochranu zastupiteľského ú radu Slovenskej republiky v zahraničí. Ostatné ustanovenia sú prevzaté z platnej právnej úpravy.

K § 10

Ustanovenia upravujúce vydá vanie služobného pasu. V porovnaní so súčasnou právnou úpravou sa vydá služobný pas zamestnancovi a policajtovi Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra, ktorý plní osobitné úlohy pri ochrane ústavných činiteľov Slovenskej republiky. Ostatné ustanovenia sú prevzaté z platnej právnej úpravy.

K § 11

Tak ako je tomu v platnej úprave na vydávanie diplomatických a služobn ých pasov sa nebude vzťahovať všeobecný predpis o správnom konaní. Ustanovuje sa tiež pôsobnosť ministerstva zahraničných vecí vykonávať kontrolu dodržiavania niektorých ustanovení súvisiacich s diplomatickými a služobnými pasmi.

K § 12

Upravuje sa vydávanie cestovného preukazu zastupiteľským úradom Slovenskej republiky, tento sa vydáva najm ä na návrat občana do Slovenskej republiky. V odseku 6 sa ustanovuje, že cestovný preukaz vydaný z dôvodu návratu na územie Slovenskej republiky pre občana mladšieho ako 15 rokov narodeného v zahraničí nemusí obsahovať rodné číslo alebo identifikačné číslo. Ostatné ustanovenia sú prevzaté z platnej právnej úpravy.

K § 13

Cestovný doklad cudzinca bude vydávan ý tak, ako je tomu doteraz osobe bez štátnej príslušnosti, ktorej bolo udelené povolenie na trvalý pobyt alebo ktorej bol udelený azyl.

K § 14

Ustanovenie upravujúce vydanie náhradného cestovné ho dokladu Európskej únie. Prevzaté z platnej právnej úpravy.

K § 15

Ustanovenia definujúce kategóriu iných dokladov, ktoré je možné považovať za cestovný doklad. Ustanovenia sú obsahovo prevzaté z platnej právnej úpravy.

K § 16

Ustanovenia upravujúce pod ávanie žiadosti o vydanie cestovného dokladu, žiadosti o vykonanie zmeny údajov v cestovnom doklade alebo žiadosti o predĺženie doby platnosti cestovného dokladu cudzinca, údaje a podklady, ktoré žiadosť obsahuje, povinnosti žiadateľa a postup orgánu, ktorý cestovný doklad vydáva pri prijatí ž iadosti. Obsahovo prevzaté z platnej právnej úpravy, doplnené v zmysle platných právnych predpisov.

K § 17

Upravuje sa podanie žiadosti, nasnímanie podoby tváre, otlačkov prstov a podpisu. Odsek 2 umožní podať žiadosť o vykonanie zmeny údajov v cestom doklade za držiteľa cestovného dokladu manželke alebo manželovi držiteľa dokladu. Týmto dôjde k zjednodušeniu vybavovania týchto žiadostí. V odseku 5 došlo k legislatívnemu zosúladeniu s platnou právnou, podľa ktorej sa upravujú podmienky podania žiadosti o vydanie cestovného pasu a jeho prevzatia pre občana mladš ieho ako 15 rokov, ktorý je zverený do osobnej starostlivosti inej fyzickej osobe než rodiča, do pestúnskej starostlivosti, do starostlivosti budúceho osvojiteľa, ak nie je nad dieťaťom nariadená ústavná starostlivos ť, dočasne zvereného do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom a za občana mladšieho ako 15 rokov ktorému je ustanovený poručník alebo opatrovník.

Podľa odseku 7 zabezpečí príslušný útvar nasnímanie podoby tváre, odtlač kov prstov a podpisu na mieste určenom žiadateľom.

Odsek 9 sa legislatívne zosúlaďuje s ustanovení m § 13 ods. 3 platnej právnej úpravy, podľa ktorej sa zákonný zástupca občana mladšieho ako 15 rokov nemôže dať pri podaní žiadosti o vydanie cestovného pasu zastupovať.

Odsek 10 upravuje nasnímanie podoby tváre. V odôvodnených prípadoch je možné zo zdravotný ch alebo náboženských dôvodov nasnímať podobu tváre s prikrývkou hlavy.

K § 18

Ustanovenia upravujúce prevzatie cestovn ého dokladu. Obsahovo prevzaté z platnej právnej úpravy, doplnené v zmysle platných právnych predpisov.

K § 19

Podobne ako je tomu doteraz upravujú sa prípady bezplatného vydania nového cestovného dokladu.

K § 20

Upravuje sa vykonávanie zmien údajov v cestovnom doklade a predĺženie doby platnosti cestovného dokladu cudzinca. Úpravou odsekov 2 a 3 dôjde k sprehľadneniu zmien, ktoré je možné do jednotlivých cestovných dokladov vykonať dodatočne na základe žiadosti držiteľa cestovn ého dokladu a príslušnosť na vykonane týchto zmien.

K § 21

Podobne ako je tomu doteraz, upravujú sa odchýlky pri vydávaní cestovných dokladov a zá pisov v nich občanom mladším ako 18 rokov, ktoré boli zverené do výchovy druhému rodičovi alebo inej osobe. Tento postup sa primerane vzťahuje aj na prípady, ak rodičia takéhoto občana neuzavreli manželstvo a s úd právoplatne nerozhodol o jeho zverení do výchovy druhého rodiča.

K § 22

Podobne ako je tomu doteraz, upravuje sa neplatnosť cestovného dokladu. Cestovný doklad sa neplatným aj v prípade, ak pri jeho preprave z miesta personalizácie došlo k jeho strate alebo odcudzeniu, bol na príslušný ú tvar alebo ktorýkoľvek útvar Policajného zboru alebo zastupiteľský úrad doručený ako nájdený alebo došlo k poškodeniu dátového nosiča.

K § 23

Ustanovujú podmienky pre odoprenie a odňatie cestovného dokladu. Dôvody na takýto postup sú tie isté ako v platnej právnej úprave.

K § 24

Podobne ako je tomu doteraz sa upravuje postup pri odňatí a zadržaní cestovného dokladu.

K § 25

Tak isto ako je tomu v súčasnosti bude neprá voplatné rozhodnutie o odoprení vydávania cestovného dokladu alebo jeho odňatí preskúmavať súd.

K § 26

V pr ípade porušenia taxatívne uvedených povinností sa upravuje oprávnenie príslušných orgánov odobrať cestovný doklad.

K § 27 a 28

Ustanovenia upravujúce povinnosti drž iteľa cestovného dokladu a iných osôb. Ustanovením neodkladného plnenia povinnosti v odseku 1 písmeno b), c) a e) dôjde k legislatívnemu zosúladeniu so súčasne platnou právnou úpravou. Z dôvodu ďalšieho legislatí vneho zosúladenia sa rozširuje okruh povinností odseku 1 písmeno f) a odsekoch 3 a 4. Súčasne sa však v odseku 2 umožňuje za stanovených okolností ponechať držiteľovi neplatný cestovný doklad.

K § 29

Upravuje sa vedenie evidencie o cestovných dokladoch a poskytovanie údajov z evidencie, v súlade so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.

K § 30

Ustanovujú sa skutkové podstaty priestupkov, ktoré korešpondujú s povinnosťami na úseku cestovných dokladov.

K § 31

Ustanovuje sa vecná príslušnosť na prejednávanie priestupkov.

K § 32

Ustanovenie upravujúce pô sobnosť tohto zákona vo vzťahu k osobám bez štátnej príslušnosti s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky a osobám, ktorý m bol udelený azyl na území Slovenskej republiky. Prevzaté z platnej právnej úpravy.

K § 33

Upravuje sa vzťah k správnemu poriadku.

K § 34

Ustanovenie obsahuje odkaz na transpozičnú prílohu.

K § 35

Zakotvujú sa prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januá ra 2008. Cestovné doklady vydané pred účinnosťou tohto zákona počas ich platnosti sa budú považovať za cestovné doklady podľa novej úpravy.

Cestovné doklady od 1. januára 2008 budú obsahovať prvý biometrický údaj – zobrazenie tváre v dátovom nosiči, druhý biometrický údaj – otlačky prstov je potrebné zaviesť do 29. júna 2009, s tým, že sa počíta jeho skoršie zavedenie, a to hneď ako to bude technicky možné.

K § 36

Zrušuje sa doterajší zákon o cestovný ch dokladoch.

Èl. II

K bodu 1

Úpravou položky 23 dôjde k legislatívnemu zosúladeniu s novo navrhovaným znením § 8, t. j. upravuje sa časová platnosť a poplatok pre osoby od 5 do 13 rokov. Splnomocnenie bolo doplnené o rozlíšenie zvýšených poplat kov tak, ako je to bolo doposiaľ upravené iba interným predpisom, nakoľko podľa platnej právnej úpravy zvýšený správny poplatok sa nerozlišuje. Navrhované oslobodenie od poplatkov je prehľadnejšie, prič om bolo doplnené o vykonanie zmeny o ťažkom zdravotnom postihnutí alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony.

K bodu 2

Vzh ľadom na zavedenie novej kategórie cudzincov, ktorým sa udeľuje povolenie na tolerovaný pobyt, tzv. 'obeť trestného činu súvisiaceho s ob chodovaním s ľuďmi' sa navrhuje od týchto cudzincov správny poplatok za podanie žiadosti o udelenie povolenia na tolerovaný pobyt a za žiadosť o predĺženie tolerovaného pobytu nevyberať, nakoľko sa predpokladá, že cudzinci, ktorí splnia podmienky pre jeho udelenie, nemajú finančné prostriedky.

K bodu 3

Navrhuje sa nevyberať sprá vny poplatok za vydanie cudzineckého pasu od cudzincov, ktorým bol udelený tolerovaný pobyt podľa § 43 ods. 1 písm. e) zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a sú 'obeťou trestného činu súvisiaceho s obchodovaním s ľuďmi', nakoľko sa predpokladá, že títo cudzinci vzhľadom na svoje postavenie nebudú mať finančné prostriedky.

K bodu 4

Navrhovaná zmena vyplýva z potrieb aplikačnej praxe, pretože je nelogické oslobodiť od poplatku za podanie žiadosti o udelenie prvého povolenia alebo ďalšieho povolenia osoby, ktorým už bolo udelené prvé povolenie alebo ďalš ie povolenie na trvalý pobyt, tak ako to vyplýva zo súčasnej právnej úpravy.

K bodu 5

Navrhovanou zmenou sa opätovne zavá dza do zákona možnosť správneho orgánu upustiť od vybratia poplatku alebo tento poplatok primerane znížiť v prípade existencie humanitného dôvodu alebo v prípade, ak nie sú poplatky recipročne vyberané od občanov Slovenskej republiky v domovskom štáte žiadateľa.

K bodu 6

Navrhovanou zmenou dôjde k zosúladeniu s položkou 23 tak, aby bolo možné vydávať aj vodičské preukazy do dvoch pracovných dní za zvýšený správny poplatok.

K bodu 7

Úpravou položky 243 dôjde k legislatívnemu zosúladeniu správnych poplatkov so správnymi poplatkami uvedenými v položke 23, podľa ktorej sú správne poplatky vyberané na území Slovenskej republiky, splnomocnenia a oslobodenia.

Èl. III

K bodu 1

Zmena sa navrhuje z dôvodu plnenia ú loh v oblasti vnútorného poriadku a bezpečnosti uvedených v bode 7.3 'Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky', najmä zabezpečenia systému vydávania osobných dokladov, ktorý musí vychádza ť v ústrety občanom a nesmie viesť k neefektívnemu vynakladaniu rozpočtových prostriedkov. Nakoľko presun agendy občianskych preukazov na obvodné úrady by bol neefektívnym vynaložením rozpočtový ch prostriedkov, z ktorých časť je možné využiť na skvalitnenie služieb občanom pri vydávaní osobných dokladov a časť je mo žné použiť na plnenie iných úloh vyplývajúcich z 'Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky', navrhuje sa ponechanie vydávania občianskych preukazov na okresných riaditeľstvách Policajné ho zboru.

K bodu 2

Navrhuje sa rozšírenie okruhu možností, kedy bude možné vydanie nového občianskeho preukazu bez správneho poplatku.

K bodu 3

Potvrdenie o trvalom pobyte sa nebude vyžadovať, ak údaje o aktuálnom trvalom pobyte občana príslu šný orgán (ohlasovňa), zaznamenal priamym vstupom do registra obyvateľov Slovenskej republiky. Toto občanovi umožní vydanie obč ianskeho preukazu bez toho, aby musel najskôr požiadať o vydanie potvrdenia o trvalom pobyte na príslušnej ohlasovni.

K bodu 4

Za účelom zefektívnenia a zrýchlenia prejednania priestupkov podľa zákona 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa navrhuje, aby priestupky prejednával priamo príslušný úrad.

K bodu 5

Posunutie termínu vydávania občianskych preukazov s údajmi a podľa vyobrazenia podľa predpisov účinných do 30. júna 2006 z 31. decembra 2007 na 31. decembra 2008 je potrebné z dôvodu možnosti, že novú verejnú súťaž na dodanie čistopisov nových občianskych preukazov nebude možné úspešne uskutočniť do 31. decembra 2007, čo je predpokladaný termín vydá vania nových občianskych preukazov podľa súčasného zákona o občianskych preukazoch. Z tohto dôvodu sa navrhuje posunutie termínu vydávania súčasných občianskych preukazov s údajmi a podľa vyobrazenia podľa predpisov účinných do 30. júna 2006.

K bodu 6

Zmena vyplýva so zmeny uvedenej v bode 1, t. j. návrhom na ponechanie vydávania občianskych preukazov na okresných riaditeľstvách Policajného zboru.

Èl. IV

Termín nadobudnutia úč innosti predkladaného zákona bol navrhnutý s prihliadnutím na predpokladaný termín zavedenia cestovných dokladov s biometriou.

V Bratislave 19. septembra 2007

Robert FICO v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Robert Kaliňák v. r.

podpredseda vlády a minister vnútra

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore