Zákon o Národnej diaľničnej spoločnosti a o zmene a doplnení zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov 639/2004 účinný od 15.10.2012 do 31.12.2013

Vládny návrh zákona o inteligentných dopravných systémoch v cestnej doprave o zmene a doplnení niektorých zákonov

19

D◊VODOVÁ SPRÁVA

Všeobecná časť

Doprava patrí k základným odvetviam, ktoré výrazne ovplyvňujú sociálno-ekonomický rozvoj a rast životnej úrovne. Mobilita a jej kvalita je jedným zo základných prvkov posudzovania úrovne v krajinách Európskej únie (ď alej len 'EÚ'). V osobnej doprave kvalita závisí vo veľkej miere od uspokojovania každodenných potrieb občanov, medzi ktoré patrí úroveň dostupnosti do práce, škôl, obchodov, prístupnosti k sociálnej starostlivosti a k aktivitám voľného času. V nákladnej doprave na kvalitu vplývajú také faktory ako sú napr. rýchlosť, bezpečnosť, dochvíľnosť a nač asovanie termínu dodávky.

V poslednom desaťročí je rozvoj spoločnosti zásadne ovplyvňovaný nástupom informačných a komunikačných technológií. Tento trend má výrazný vplyv aj na dopravno-prepravný proces a dopravné služby. Od kvality dopravy závisí efektívnosť ekonomiky a skoro každá spoločenská a ekonomická aktivita je týmto procesom, resp. službami výrazne ovplyvňovaná. V kontexte dynamizujúcej sa ekonomiky dochádza v oblasti dopravy v posledných rokoch k implementácii a realizácii ucelených riadiacich systémov, ktoré riešia komplexne nielen dopravnú infraštruktú ru, ale aj poskytovanie služieb všetkým zúčastnený m subjektom dopravno-prepravného procesu - dopravcom, prepravcom, cestujúcej verejnosti a pod., založených predovšetkým na informačných a komunikačných systémoch a technológiách (telematický prístup).

Sprievodným javom vývoja v posledných rokoch je, podobne ako vo vyspelých krajinách, aj v podmienkach SR nárast cestnej dopravy, ktorý sa prejavuje významným rastom negatívnych vplyvov dopravy na životné prostredie, rastom kongescií v mestských aglomeráciách a rastom dopravných nehôd.

Zefektívnenie systémov osobnej a ná kladnej dopravy v celom dopravno-prepravnom procese využívaním informačných a komunikačných systémov a technológií umožňuje veľmi významne obmedziť negatívne dopady vyplývajúce z prevádzky dopravy, pozitívne ovplyvňuje ekonomiku dopravných organizácií a služieb, znižuje nároky nielen na verejné zdroje, ale aj na zdroje ostatných subjektov dopravno-prepravného procesu a umo žňuje ich racionálne rozhodovanie. Má aj priaznivý dopad na zvýšenie bezpečnosti a plynulosti dopravy. Nosným prvkom komplexných riešení sú inteligentné dopravné systémy (ďalej len 'IDS'), ktorý ch cieľom je:

- zvy šovať bezpečnosť dopravno-prepravného procesu,

- zvyšovať efektívnosť a kvalitu prepravy vyjadrenú úsporou č asu na prepravu,

- znižovať negatívne vplyvy na životné prostredie a znižovať energetick ú náročnosť

dopravy,

- zdokonaľovať produktivitu komerčných aktivít subjektov podieľajú cich sa na

dopravno-prepravnom procese,

- zvyšovať prístup k dopravným informáciám verejnosti ako aj subjektov dopravno-prepravného procesu pre ich racionálne rozhodovanie,

- zvyšovať kvalitu dopravnej infraštruktúry a znižovať náklady vkladané do budovania novej dopravnej infraštruktúry (predovšetkým cestnej siete).

Komplexné riešenie je možné zabezpečiť formou realizácie Národného dopravného informačného centra, ktoré je tvorené vzájomne kooperujúcimi informačnými, komunikačnými a riadiacimi systémami zalo ženými na inteligentných dopravných systémoch, systémoch telematických aplikácií a informačných systémoch v doprave.

Predmetom návrhu zákona o inteligentných dopravných systé moch v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len 'návrh zákona') je vytvoriť podmienky a zaviesť potrebné mechanizmy na podporu rozvoja služieb a aplikácií IDS pre cestnú dopravu a ich prepojenie s inými druhmi dopravy s cieľom podporovať efektívnejšiu, ekologickejšiu, bezpečnejšiu a istejšiu mobilitu nákladu a cestujúcich nielen v SR, ale aj na území EÚ.

Na tento účel sa v návrhu zákona stanovuje, že na spoločné a právne záväzné špecifikácie sa bude uplatňovať regulačný postup a kontrola. Aplikácia riešení v cestnej doprave založených na využití informačných a komunikačných systémov a technológií je jedný m zo spôsobov ako efektívnejšie využívať kapacitu cestnej infraštruktúry, odstraňovať kongescie, znižovať nehodovosť a negatívne vplyvy na životné prostredie a zvýšenie bezpečnosti dopravy.

Uvedeným návrhom zákona sa do právneho poriadku Slovenskej republiky preberá smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2010/40/EÚ zo 7. júla 2010 o rámci na zavedenie inteligentných dopravných systémov v oblasti cestnej dopravy a na rozhrania s inými druhmi dopravy (ďalej len 'smernica').

Primárnou úlohou navrhovanej právnej úpravy je vytvoriť zákonný rámec pre túto oblasť a zároveň akceptovať kľúčové procesy na úrovni EÚ, ktoré sa budú ďalej rozvíjať a rozširovať smerom k členským štátom.

IDS môžu prinášať zreteľné výhody z hľadiska efektí vnosti dopravy, udržateľnosti a bezpečnosti a súčasne prispievať k cieľom hospodárskeho rastu a konkurencieschopnosti. Aj v SR obdobne, ako v iných štátoch EÚ sa v tejto oblasti uskutočnilo množstvo aktivít, avšak nekoordinovane a rozkúskovane len na špecifické oblasti.

Návrh zákona vytvára podmienky pre zriadenie a prevádzku Národného dopravného informačného centra a rieši centrálnu technickú evidenciu ako evidenciu informácií a údajov o pozemných komunikáciách a ich súčastiach.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona má negatívny dopad na rozpočet verejnej správy, má pozití vne sociálne vplyvy a pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti, má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, zamestnanosť a má pozitívny vplyv na životné prostredie.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu:

Vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu:

Návrh zákona o inteligentných dopravných systémoch v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskej únie

- v primárnom

·v čl. 91 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

- v sekundárnom (prijatom po nadobudnutí m platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - po 30. novembri 2009)

·v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2010/40/EÚ zo 7. júla 2010 o rámci na zavedenie inteligentných dopravných systémov v oblasti cestnej dopravy a na rozhrania s in ými druhmi dopravy,

· vo vykonávacom rozhodnutí Komisie z 13. júla 2011, ktorým sa prijímajú usmernenia pre členské štáty k podávaniu správ podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/40/EÚ (2011/453/EÚ) (Ú. v. EÚ L 193, 23. 7. 2011).

b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia:

·do 27. februára 2012

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov:

·do 27. februára 2012

c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie:

·voči Slovenskej republike bolo začaté konanie podľa čl. 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie porušenie č. 2012/0230. Dôvodom pre začatie konania bolo netrasponovanie smernice Euró pskeho parlamentu a Rady 2010/40/EÚ zo 7. júla 2010 o rámci na zavedenie inteligentných dopravných systémov v oblasti cestnej dopravy a na rozhrania s inými druhmi dopravy.

d) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia:

·návrh zákona o inteligentných dopravných systémoch v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

·zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

a) úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo dopravy, výstavby a regioná lneho rozvoja Slovenskej republiky - gestor

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky – spolugestor

DOLOŽKA VYBRANÝCH VPLYVOV

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o inteligentných dopravných systémoch v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

A.2. Vplyvy:

Pozitívne* Žiadne*Negatívne*1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

X2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?X 3, Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

-sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť X 4. Vplyvy na životné prostredieX 5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostiX * Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v kaž dej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označený ch vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.

A.3. Poznámky

A.4. Alternatívne riešenia

Žiadne

A.5. Stanovisko gestorov

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej správyVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2012201320142015Príjmy verejnej správy celkom0000v tom: za každý subjekt verejnej správy zvláš ť0000z toho: - vplyv na ŠR0000- vplyv na územnú samosprávu0000Výdavky verejnej správy celkom0 0 12 070 00035 200 000v tom: za MDVRR SR/053 Cestná infraštruktúraz toho: - vplyv na ŠR00 12 070 00035 200 000- vplyv na územnú samosprávu0000Celková zamestnanosť 0000- z toho vplyv na ŠR 0 000Financovanie zabezpečené v rozpočte00 12 070 00035 200 000v tom: MDVRR SR/053 Cestná infraštruktúra 12 070 00035 200 000EÚ prostriedky10 200 00029 750 000spolufinancovanie1 800 0005 250 000Prostriedky ŠR70 000 200 000

2.2. Financovanie návrhu

Tabuľka č. 2

FinancovanieVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2012201320142015Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - pr íjmy, + výdavky)0012 070 00035 200 000 z toho vplyv na ŠR0012 070 00035 200 000 financovanie zabezpečené v rozpočte0012 070 00035 200 000 ostatné zdroje financovania0000Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora0000

Návrh na riešenie úbytku prí jmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Navrhovaný materiál zakladá nároky na štátny rozpočet v rámci rozpočtovej kapitoly MDVRR SR. Prostriedky na prípravu a realizáciu konkrétnych agendových systémov a telematických aplikácií budú zabezpečené prostredníctvom rozpoč tovej kapitoly MDVRR SR schválenej vo väzbe na schválené limity na príslušný rozpočtový rok, a to:

- z Operačného programu Doprava na roky 2014 – 2020 vo výške 150 mil. €, vrátane prostriedkov na spolufinancovanie,

- z prostriedkov štátneho rozpočtu na roky 2014 vo výške 70 000.- € a ostatné roky vo výške 200 tis. € (výdavky na tovary a služby – prevádzkové náklady).

Celkové maximálne predpokladané náklady na realizáciu 'Národného systému dopravných informácií', ktorého súčasťou bude Národné dopravné informačné centrum, sú vo výške 150 mil. €. Z toho sa môžu prostriedky EÚ podieľať na financovaní programu vo výške cca 120 mil. €, ŠR vo výške 30 mil. €. Náklady na prevádzku centra predstavujú každoročne od roku 2015 200 000.- €.

Zvýšené výdavky budú zabezpečen é v rámci schváleného limitu výdavkov kapitoly Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR na príslušný rozpočtový rok.

Národný systém dopravných informácií (NSDI) je navrhnutý ako komplexný systém, ktorý bude obsahovať:

1. Základné systémy – ide o informačné systémy, ktoré tvoria 'jadro' systémového prostredia NSDI a bez ktorých nie je možná prevádzka NSDI ako takého. Sem patria:

a.IS Národného dopravného informačného centra

b.Lokalizačné služby NSDI

c.Služby základnej infraštruktúry NSDI

d.Univerzálna aplikácia pre zber dopravných informácií

e.Informačný systém Call Centra

f.Verejný dopravný portál

2. Agendové systémy

3. Inteligentné dopravné systémy

4. Mestské riadiace systémy dopravy

5. Komponenty na archiváciu a post-processing dopravných informácií.

V súčasnosti nevieme jednoznačne poveda ť, kto bude prevádzkovať Národné dopravné informačné centrum. V prípade uplatnenia § 8 písm. b) a teda v prípade, že ministerstvo poverí výkonom Národného dopravného informačného centra N árodnú diaľničnú spoločnosť, a.s. budú výdavky na osobné náklady nulové. Rovnako je možné v budúcnosti uvažovať nad možnosťou spoplatnenia poskytovania určitého rozsahu dopravných inform ácií fyzickým a právnickým osobám na zmluvnom princípe. V takom prípade by výdavky na osobné náklady boli kryté príjmami z poskytovania spoplatnených dopravných informácií, bez ohľadu na prevá dzkovateľa Národného dopravného informačného centra.

Príjmy z pokút za porušenie ustanovení návrhu zákona nie je možné vyčísliť a rovnako v rokoch 2012 až 2015 je predpoklad, že príjmy z pokút budú nulové, vzhľadom na začatie budovania Národn ého dopravného informačného centra od roku 2014 a čerpanie finančných prostriedkov až z Operačného programu Doprava na roky 2014 – 2020.

Investičné náklady na realizáciu konkrétnych projektov inteligentných dopravných systémov (ďalej len 'IDS') budú hradené prevádzkovateľom Národného dopravného informačného centra. Prevádzkov é náklady na zabezpečenie zberu, spracovania a distribúcie údajov budú zabezpečované v rámci bežného výkonu služby príslušných inštitúcií, ktoré budú zapojené do Národného dopravné ho informačného centra. Prevádzkové náklady na telematické aplikácie vyplynú z konkrétnych projektov a budú zabezpečované z finančných zdrojov konkrétnych realizátorov týchto systémov vo vä zbe na schválené limity rozpočtových kapitol na príslušný rok. Vo fáze realizácie Národného systému dopravných informácií návrh nezakladá zvýšené nároky na rozpočty obcí a vyšší ch územných celkov.

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Zefektívnenie systémov osobnej a ná kladnej dopravy v celom dopravno-prepravnom procese využívaním informačných a komunikačných systémov a technológií umožňuje veľmi významne obmedziť negatívne dopady vyplývajúce z prevádzky dopravn ých systémov, pozitívne ovplyvňuje ekonomiku dopravných organizácií a služieb, znižuje nároky nielen na verejné zdroje, ale aj na zdroje ostatných subjektov dopravno-prepravného procesu a umožňuje o nich racion álne rozhodovať. Má aj priaznivý dopad na zvýšenie bezpečnosti a plynulosti dopravy. Nosným prvkom komplexných riešení sú IDS, ktorých cieľom je:

- zvyšovať bezpečnosť dopravno-prepravného procesu,

- zvyšovať efektívnosť a kvalitu prepravy vyjadrenú úsporou času na prepravu,

- znižovať negatívne vplyvy na životné prostredie a znižovať energetickú náročnosť

dopravy,

- zdokonaľovať produktivitu komerčných aktivít subjektov podieľajúcich sa na

dopravno-prepravnom procese,

- zvyšovať prístup k dopravným informáciám verejnosti ako aj subjektov dopravno-prepravného procesu pre ich racionálne rozhodovanie,

- zvyšovať kvalitu dopravnej infraštruktúry a znižovať náklady vkladané do budovania novej dopravnej infraštruktúry (predovšetkým cestnej siete).

Komplexné riešenie je možné zabezpečiť formou realizácie Ná rodného dopravného informačného centra, ktoré je tvorené vzájomne kooperujúcimi informačnými, komunikačnými a riadiacimi systémami založenými na inteligentných dopravných systémoch, systé moch telematických aplikácií a informačných systémoch v doprave.

Účelom návrhu zákona je vytvori ť podmienky a zaviesť potrebné mechanizmy na podporu rozvoja služieb a aplikácií IDS pre cestnú dopravu a ich prepojenie s inými druhmi dopravy s cieľom podporovať efektívnejšiu, ekologickejšiu, bezpečnejš iu a istejšiu mobilitu nákladu a cestujúcich nielen v SR, ale na celom území EÚ. Na tento účel sa v návrhu stanovuje, že na spoločné a právne záväzné špecifikácie sa bude uplatňovať regula čný postup s kontrolou. Aplikácia riešení v cestnej doprave založených na využití informačných a komunikačných systémov a technológií je jedným zo spôsobov ako efektívnejšie využívať kapacitu cestnej infraštruktúry, odstraňovať kongescie, znižovať nehodovosť a negatívne vplyvy na životné prostredie a zvyšovať bezpečnosť dopravy.

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :

zmena sadzby

zmena v nároku

X nová služba alebo nariadenie (alebo ich zruš enie)

kombinovaný návrh

iné

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite ni žšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 3

Objem aktivítOdhadované objemy2012201320142015Indikátor ABC Indikátor KLM Indikátor XYZ

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpoč ty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť zá klad použitý na výpočty.

Tabuľka č. 4

Pr íjmy (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2012201320142015Daňové príjmy (100)1 Nedaňové príjmy (200)1 Granty a transfery (300)1 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400) Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500) Dopad na príjmy verejnej správy celkom 1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Tabuľka č. 5

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2012201320142015Bežné výdavky (600) 70 000 200 000 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) 00 Poistné a príspevok do poisťovní (620) 00 Tovary a služby (630)2 70 000 200 000 632001 Energie

0100 000

632003 Poštové služby a telekomunikačné služby030 000

633001 Interiérové vybavenie20 000

20 000

633006 Všeobecný materiál20 00020 000 635005 Špeciá lnych strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia

30 000

30 000

Bežné transfery (640)2 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2 Kapitálové výdavky (700) 12 000 000 35 000 000 Obstarávanie kapitálových aktív (710)2 711 200 ostatné 360 0001 050 000 713002 výpočtová technika 5 400 00015 750 000 711 003 softvér 2 640 0007 700 000 717003 stavebné úpravy 3 600 00010 500 000Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) Dopad na výdavky verejnej správy celkom z toho výdavky na ŠR 12 070 00035 200 000 Bežné výdavky (600) 70 000200 000 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) 00 Kapitálové výdavky (700) 12 000 000 35 000 000 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) Tabuľka č. 6

ZamestnanosťVplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2012201320142015Počet zamestnancov celkom* z toho vplyv na ŠR Priemerný mzdový výdavok (v eurách)* z toho vplyv na ŠR Osobné výdavky celkom (v eurách) Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)* z toho vplyv na ŠR Poistné a príspevok do poisťovní (620)* z toho vplyv na ŠR Vplyvy na podnikateľské prostredie

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?

Vlastníci a správcovia inžinierskych sietí, časť dopravcov podnikajúcich v osobnej hromadnej doprave, prevádzkovatelia služieb IDS budú mať povinnosti poskytovať relevantné dopravn é informácie. Naopak prínosom napr. NDIC budú spoľahlivé dopravné informácie o stave premávky poskytované v reálnom čase.

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Všeobecne sa predpokladá, že aplikácie IDS dokážu ušporiť napr. 10 % času, 8 % finančných prostriedkov, zatiaľ čo by sa mala zvýšiť produktivita práce o 3 a ž 10 % a náklady na logistiku nákladnej dopravy by mali klesnúť o 2 až 3 %. Náklady predstavujú činnosti súvisiace s poskytovaním údajov, aktualizácia webových systémov, pravidelná aktualizácia dá t v informačnom systéme, náklady na poštové služby, pokuty pri nedodržaní povinností.

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v sú vislosti s implementáciou návrhu?

Bežn é náklady na udržiavanie internetového pripojenia. Mzdové náklady na pracovníkov, ktorí zabezpečujú aktualizácie, avšak len čiastkovo, pretože ide po väčšine o kumulované funkcie, vyplývajú ce povinnosti pre podnikateľské subjekty nevyžadujú vytváranie špeciálnych pozícií.

3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľský ch subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)

Vý razne pozitívne dôsledky budú v oblasti zvýšenia efektivity, odstraňovaní administratívnej náročnosti procesov a z toho vyplývajúceho zvyšovania podpory podnikateľskému prostrediu.

3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?

Aplikovaním IDS je možné predpokladať, že preťa ženie cestných komunikácií sa zníži o cca 2,5 % a škody spôsobené pri dopravných nehodách asi o 7 %, zatiaľ čo lepšia spolupráca a súčinnosť povedie k dodatočnému zníženiu celkový ch externých nákladov o 1 %.

Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť

Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodá renie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené. Kvantifikujte: Nebude mať negatívny dopad na rast vý davkov obyvateľa/domácnosti. - Rast alebo pokles príjmov/výdavkov na priemerné ho obyvateľa- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností

- Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva. Cestujúca verejnosť bude pozitívne ovplyvnená zlepšovaním služieb v prepravnom procese.

Za pozitívne vplyvy možno považovať zníženie dopravnej nehodovosti, zníženie následkov nehodovosti na životoch, zdraví a majetku, skrátenie cestovných časov.

V prípade niektorých aplikácii IDS ako elektronické volanie (eCall), pomocou ktorého by malo dôjsť k znižovaniu úmrtnosti na cestách prostredníctvom urýchlenia lekárskeho zásahu po nehode, by zavá dzanie doplnkového vybavenia vozidiel malo byť prínosom. Do roku 2020 by to malo viesť k výraznému poklesu úmrtnosti o 5 – 15 %, ako aj počtu vážnych zranení o 10 – 15 % v cestnej doprave vo všetký ch štátoch EÚ.

4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

Bude mať pozitívny vplyv na rovnosť príležitostí, keďže zavedením elektronických služieb sa uľahčí prístup k službám napr. občanom so zdravotným alebo iným postihnutím.

Vplyvy na životné prostredie

Životné prostredie

5.1. Ktoré zložky životného prostredia (najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy) budú návrhom ovplyvnené a aký bude ich vplyv (pozití vny alebo negatívny)?

Realizácia aplikácii IDS bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie, a to z dôvodu znižovania produkcie emisií skleníkových plynov produkovaných cestnou dopravou. Spustením prevádzky Národné ho dopravného informačného centra možno napríklad očakávať počas 15-tich rokov prevádzky zníženie NOX o 635 t, SO2 o 7 t, PM2.5 – v mestách o 117 t a CO2 a ostatné skleníkové plyny (v ekvivalente) 99 658 t.

5.2. Bude mať navrhovaný materiál vplyv na chránené územia a ak áno aký?Nie je možné určiť priamy vzťah a kvalifikovane kvantifikovať vplyv medzi zavádzaním IDS a chránenými územiami. Cestná doprava je však zdrojom 72 % všetkých emisií CO2 súvisiacich s dopravou a jej podiel na týchto emisiách vzrástol v období rokov 1990-2005 o 32 %. Bez realizácie opatrení sa emisie CO2 z dopravy sa do roku 2020 zvýšia o ďalších 15 %.

5.3. Bude mať návrh vplyv na životné prostredie presahujúce štátne hranice?

Koordinované zavádzania IDS v EÚ bude mať celkovo pozitívny vplyv na životné prostredie. Podľa odhadov EK je možné predpokladať, že preťaženie cestných komunikácií sa zníži o cca 2,5 % a škody spôsobené pri dopravných nehodách asi o 7 %, zatiaľ čo lepšia spolupráca a súčinnosť povedie k dodatočnému zníženiu celkových externých nákladov o 1 %.

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)Zavádzajú sa spoločné moduly. Zavádzajú sa nové informačné technológie a telematické systémy v oblasti dopravy. 6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)Predmetom úpravy návrhu zákona sú aj pravidlá prepojiteľnosti ISVS. ¼udia6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)Zavádzanie IDS predpokladá zvyšovanie zručností pri práci s poč ítačmi a IKT. Na druhej strane je návrh zákona zameraný na prevádzkovateľov IDS, ktorí v rámci svojej vnútornej organizácie zabezpečujú už aj v súčasnosti niektoré aplikácie a vzdelanie pracovn íkov v oblasti IKT vyplýva z ich pracovného zaradenia. 6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)Áno, predpokladá sa. 6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)Propagácia je nevyhnutná pre rozšírenie použí vania e-služieb. 6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)Áno, prostredníctvom zvýšenej dostupnosti dopravných informácii a koordinovaného zavádzania IDS sa zlepšuje ich prístupnosť k službám verejnej správy. Infraštruktúra6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)Vytvára sa nový informačný systém, ktorý zjednotí a zastreš í čiastkovo fungujúce aplikácie využívané najmä v cestnej doprave. 6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Prostredníctvom širokopásmového internetu sa rozširuje okruh poskytuj úcich subjektov a rozsah poskytovaných služieb. 6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Rozširuje sa okruh poskytujúcich subjektov a rozsah poskytovaných služieb. 6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)Zaistenie lokálnej, regionálnej, národnej a európskej interoperability v oblasti dopravy bude dosiahnuté povinnosti dodržiavať jednotné technické špecifikácie, ktoré v prioritných oblastiach sú určené koordinovane v rámci EÚ a na národnej úrovni príslušným štá tnym orgánom.6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)Áno, pro stredníctvo prevádzkovateľov IDS a poskytovateľov dopravných informácii cez zlepšenie na programovej úrovni a technickej. 6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)Podmienkou pre zavedenie nových prvkov a služieb verejnej správy je rozšírenie technickej infraštruktúry. Riadenie procesu informatizácie6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)Nie, kompetenčné zmeny na úrovni zákonov sa nepredpokladajú . Zmeny sa predpokladajú iba na úrovni príslušných prevádzkovateľov IDS a poskytovateľov dopravných informácií, ktorý sa budú podieľať na zavádzaní a prevádzkovaní IDS. Financovanie procesu informatizácie6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)Áno, hlavne z prostriedkov OPD v prioritnej osi 5.2 a tiež prostriedky v rámci rozpočtových kapitol jednotlivých povinných osôb na následnú údržbu systé mov. Spolufinancovanie OPD je v maximálnej miere na úrovni 85 %Legislatívne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)

Osobitná časť

Èl. I

K § 1

V úvodnom ustanovení sa vymedzuje predmet zákonnej úpravy.

K § 2

Vymedzuje sa okruh používaných pojmov. Pre zmysluplné a koordinované zavádzanie IDS je potrebné prijať koncepčný dokument, ktorý bude schválený vládou SR. Koncepcia by mala stanoviť prostredie, obsah a postupnosť krokov z krátkodobého, ako aj z dlhodobé ho hľadiska tak, aby dotknuté rezorty spolupracovali a aby ich činnosti neboli duplicitné. Prevá dzkovatelia IDS by mali navzájom spolupracovať za účelom dosiahnutia jednotného prostredia nielen na úrovni územia SR ale aj v rámci krajín EÚ. Pre dosiahnutie interoperability a kompatibility dopravných systémov je taktiež d ôležité, aby tí, ktorí realizujú jednotlivé časti systémov dodržiavali príslušné ustanovenia všeobecne záväzný ch právnych predpisov, špecifikácie, technické predpisy a technické podmienky ako aj dodržiavali ustanovené opatrenia definované v prílohe č. 1 návrhu zákona, ktoré vyplývajú zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/40/EÚ zo 7. júla 2010 o rámci na zavedenie inteligentných dopravných systémov v oblasti cestnej dopravy a na rozhrania s inými druhmi dopravy.

K § 3

Návrhom zá kona sa definujú špecifikácie a súvisiace pojmy. Ïalej sa stanovujú v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2010/40/EÚ zo 7. júla 2010 o rámci na zavedenie inteligentný ch dopravných systémov v oblasti cestnej dopravy a na rozhrania s inými druhmi dopravy prioritné oblasti pre používanie špecifikácií. Explicitným vyjadrením prioritných oblastí si Európska komisia ponecháva priestor na uplatnenie svojej právomoci a zodpovednosti pri vymedzení technických podrobnost í, t. j. špecifikácií. Slovenská republika bude pri zavádzaní IDS v prioritných oblastiach technickými podmienkami záväznými pre všetky štáty EÚ viazaná.

Rozhrania syst émov IDS sú v súčasnosti definované na lokálnych úrovniach, príp. ide o rozhrania jednotlivých výrobcov, v dôsledku čoho je značne sťažená, resp. úplne nemožná výmena potrebných údajov medzi tý mito systémami. Za účelom efektívneho využitia investícií do IDS je nevyhnutné, aby boli tieto rozhrania štandardizované. Ustanovuje sa splnomocnenie pre Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky ( ďalej len 'ministerstvo') vydať špecifikácie vo forme vykonávacieho predpisu (alebo aj ako technické predpisy, či technické podmienky) aj nad rámec prioritných oblastí, kde špecifikácie určuje priamo príslušná autorita EÚ.

K § 4

Stanovuje sa povinnosť prevádzkovateľom služieb podávať ministerstvu správu o pokroku dosiahnutom v oblasti realizácie IDS aj vzhľadom na povinnosť koordinovaného zavádzania IDS v rámci EÚ a povinnosť členských štátov poskytovať predmetné informácie Európskej komisii.

K § 5

Ustanovením o Ná rodnom dopravnom informačnom centre sa vytvára priestor pre budovanie komplexného systémové ho prostredia pre zber, spracovanie, zdieľanie, archiváciu, sprístupňovanie a zverejňovanie dopravný ch informácií o aktuálnej dopravnej situácii na pozemných komunikáciách a o prostredí pre správu a prevádzku aplikácií a systémov nad týmito dopravnými informáciami. Dopravné informácie v Národnom dopravnom informačnom centre musia byť lokalizované prostredníctvom jednotnej referenčnej siete pozemných komunikácií. Návrh zákona upravuje spôsob sprístupňovania a zverejň ovania dopravných informácii širokej verejnosti, poskytovanie dopravných informácií poskytovateľom dopravný ch informácií a fyzickým a právnickým osobám na základe zmluvného vzťahu. Pre bližšiu špecifikáciu dopravných informácií, ktor é sa poskytujú z a do Národného dopravného informačného centra ako aj spôsob ich poskytovania sa navrhuje splnomocnenie na vydanie všeobecne záväzného predpisu, ktorý vydá ministerstvo.

K § 6

Ustanovenia obsahujú všetky zásady ochrany osobných údajov, resp. súkromia v oblasti IDS. Spracovávanie údajov a záznamov poskytovateľmi dopravných informácií a Národným dopravným informačným centrom je možné aj bez súhlasu dotknutých osôb. Monitorovanie pozemných komunikácií bez označenia monitorovaného priestoru je špeciálnou právnou úpravou k z ákonu č. 428/2002 Z. z o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Návrhom zákona sa predlžuje možnosť využitia záznamov a získaných údajov oproti všeobecnej úprave v zákone o ochrane osobn ých údajov zo 7 dní na 30 dní a to najmä z dôvodu zabezpečenia možnosti objasňovania priestupkov a trestných činov v spôsobených na pozemných komunikáciách alebo iných priestupkov a trestných činov zaznamenaných z monitorovacích záznamových zariadení.

K § 7

Návrh zákona ustanovuje pôsobnosť ministerstva v oblasti koordinovaného zavádzania IDS a prevádzky Národného dopravného informačného centra.

K § 8 a 9

Ustanovenia definujú orgány štátneho odborného dozoru, kontrolóra, preukazovanie sa kontrolórov pri výkone št átneho odborného dozoru, práva a povinnosti kontrolóra nad rámec všeobecnej právnej úpravy v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov a povinnosti kontrolovanej osoby, postup orgánu štátneho odborného dozoru pri zistení nedostatkov a ukladanie poriadkových pokút za nesplnenie povinností kontrolovanej osoby.

K § 10

Ustanovuje sa porušenie povinností ustanovených týmto zákonom so stanovením výšky pokuty a postup ministerstva pri ukladaní pokuty.

K § 11

Toto ustanovenie obsahuje odkaz na transpozičnú prílohu.

Èl. II

K bodu 1, 2 a 3

Návrh zá kona spresňuje kompetencie ministerstva a povinnosti samosprávneho kraja a vypúšťa duplicitné znenie.

K bodu 4

V rámci sprá vy a prevádzky pozemných komunikácií návrh zákona rieši centrálnu technickú evidenciu pozemn ých komunikácií, ako evidenciu technických informácií a údajov o pozemných komunikáciách, ich súčastiach a príslušenstve. Zákon vymedzuje postavenie centrálnej technickej evidencie ciest v rámci tvorby a využívania údajov v prostredí širokým spektrom orgánov verejnej správy, organizácií a inštitúcií, ale aj ostatných subjektov, ako centralizovanej údajovej základne pre diaľnice, rýchlostné cesty, cesty I., II., III. triedy a miestne komunikácie. Takto riešená centrálna evidencia je nevyhnutným predpokladom pre riešenie celospoločenských úloh v oblasti dopravy, pretože poskytuje jednotný základ pre jednotlivé konkrétne aplikácie a projekty prekrač ujúce svojím zameraním hranice rezortu dopravy. Centrálna evidencia zabezpečuje tvorbu, aktualizáciu a distribú ciu jednotnej referenčnej siete pozemných komunikácií z jej údajov.

K bodu 5

Dopĺňa sa splnomocňovacie ustanovenie.

K bodu 6

Ustanovujú sa prechodné ustanovenia, ktoré súvisia s rozšírením povinnosti viesť centrálnu evidenciu aj na miestne komunikácie.

Èl. III

Návrh zákona spresňuje povinnosti Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s.

Èl. IV

K bodu 1:

Keďže Národné dopravné informačné centrum má disponovať pokiaľ možno čo najrozsiahlejšími informáciami o dopravnej situá cii, navrhuje sa legislatívne umožniť prepojenie evidencie dopravných nehôd s pripravovaným Národným dopravných informačným centrom, pričom technické a organizačné podmienky poskytovania informácií ustanoví zákon o inteligentných dopravných systémoch v cestnej doprave, resp. jeho vykonávacie predpisy.

Všeobecne k bodom 2 až 4:

V roku 2010 bola schválená novela zákona o cestnej premávke, ktorou sa transponovala smernica 2006/126/ES o vodičských preukazoch. Zmeny vykonané touto novelou (zákonom č. 144/2010 Z. z.) však v nadväznosti na transpozičný termín smernice nadobudnú účinnosť až 19. januára 2013. Ïalšia časť transpozície smernice 2006/126/ES o vodičský ch preukazoch bola vykonaná v roku 2011 zákonom č. 119/2011 Z. z. a zákonom č. 313/2011 Z. z., a to taktiež s účinnosťou od 19. januára 2013. Keďže od schválenia zákona č. 144/2010 Z. z., zákona č . 119/2011 Z. z., resp. zákona č. 313/2011 Z. z., bolo prijatých viacero zmien, ktoré zasiahli aj do ustanovení, ktoré majú byť účinné až od 19. januára 2013, je potrebné z dôvodu právnej istoty a jednoznačnosti právnej úpravy nanovo naformulovať niektoré ustanovenia zákona o cestnej prem ávke v takom znení, v akom majú byť účinné od 19. januára 2013.

K bodom 2 a 3:

Zákonom č. 313/2011 Z. z. boli s účinnosťou od 1. novembra 2011 zmenené § 74 a § 78 zákona o cestnej premávke tak, aby umožňovali udeliť vodičské oprávnenie skupiny B aj osobe, ktorá dovàš ila 17 rokov veku, pričom samotné vedenie motorového vozidla skupiny B je podmienené až do dovà šenia 18 roku veku, najmenej však počas troch mesiacov, prítomnosťou spolujazdca odsúhlaseného zákonným zástupcom.

Už skôr schválený zákon č. 144 /2010 Z. z. však nanovo ustanoví celé znenie § 74, a to s účinnosťou od 19. januára 2013 a bez predmetného druhého odseku týkajúceho sa osoby povinného spolujazdca. Taktiež tento zá kon nanovo ustanoví nové znenie § 78, a to s pôvodne ustanoveným vekom na udelenie vodičského oprávnenia skupiny B – 18 rokov.

Z tohto dôvodu je potrebné upraviť znenie § 74 a § 78 tak, aby aj od 19. januára 2013 mohlo byť udelené vodičské oprávnenie skupiny B aj 17-ročných osobám, pričom títo vodiči, budú musieť mať až do dovàšenia veku 18 rokov, najmenej však tri mesiace, pri vedení vozidla vedľa seba osobu spolujazdca ods úhlaseného ich zákonným zástupcom. Navrhované znenie je totožné so súčasným znením § 74 ods. 2 a § 78 ods. 1 zákona o cestnej premávke.

K bodu 4:

Zákonom č. 119/2011 Z. z. sa s účinnosť ou od 19. januára 2013 zmenilo celé znenie písmena e) v § 98 ods. 1 zákona o cestnej premávke. S účinnosťou už od 1. novembra 2011 (zákonom č. 313/2011 Z. z.) sa však v § 98 ods. 1 vložilo za pí smeno d) nové písmeno e), pričom doterajšie písmeno e) sa označilo ako písmeno f). Preto navrhujeme od 19. januára 2013 nanovo naformulovať písmená e) a f) v § 98 ods. 1.

Èl. V

Účinnosť zákona sa navrhuje dňom 1. októbra 2012 okrem čl. IV bodov 2 až 4, ktoré nadobúdajú účinnosť 19. janu ára 2013.

Bratislava 6. júla 2012

Robert Fico v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján Počiatek v.r.

minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o spoločnosti pre diaľnice a cesty pre motorové vozidlá a doplnení zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komukáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov

Dôvodová správa

I.Všeobecná časť

Uznesením vlády č. 720/2003 bolo uložené ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií vypracovať návrh zákona na vytvorenie spoločnosti pre diaľnice a cesty pre motorové vozidlá. V zmysle uznesenia vlády č. 728/1999 k návrhu koncepcie spoplatnenia diaľnic je zámerom založiť diaľničnú spoločnosť podľa osobitného zákona vyčlenením diaľničného a naväzujúceho majetku zo Slovenskej správy ciest a jeho vložením do novej spoločnosti. V uznesení vlády č. 523/2003 B.3. k aktualizácii nového projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest bolo ustanovené, že príjmom diaľničnej spoločnosti bude úhrada za užívanie týchto komunikácií, neskôr mýto.

Projekt transformácie Slovenskej správy ciest vláda schválený uznesením č. 827/2003 obsahuje návrh transformácie Slovenskej správy ciest v dvoch etapách. Prvá etapa zahrnuje transformáciu po prechode ciest II. a III. triedy do vlastníctva samosprávneho kraja a druhá etapa zahrňuje založenie diaľničnej spoločnosti a rozpočtovej organizácie na správu, údržbu, opravy a rozvoj ciest I. triedy..

Základným cieľom zákona o spoločnosti pre diaľnice a cesty pre motorové vozidlá (ďalej len „diaľničná spoločnosť“) je vytvorenie takejto spoločnosti, kde zakladateľom so

100 % majetkovou účasťou je štát v mene ktorého koná Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR (ďalej len „ministerstvo“).

V návrhu zákona sa spoločnosť stáva vlastníkom majetku prioritného infraštruktúrneho majetku štátu pri zabezpečení ochrany prioritného infraštruktúrneho majetku pred nežiadúcim nakladaním.

V zákone sa v prvej časti sa upravuje spôsob nakladania s prioritným ifraštruktúrnym majetkom, ktorý je vymedzený v § 4 ods.1 a § 4a ods.4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov. Zákonom sa ustanovuje rozsah majetku, ktorý môže byť iba vo vlastníctve štátu alebo určených právnických osôb v súlade s čl.. 20 ods. 2 Ústavy SR. Nakladanie s týmto majetkom v diaľničnej spoločnosti je obmedzené znením § 2 a § 11 a Ministerstvo dopravy pôšt a telekomunikácií vedie o tomto majetku osobitnú evidenciu.

Niektoré podmienky založenia, vzniku a právneho režimu novej diaľničnej spoločnosti sú v porovnaní s platnou úpravou v Obchodnom zákonníku špecifické. Ide napríklad o postup pri oceňovaní nepeňažného vkladu, jeho splatenie, prechod vlastníckeho práva k predmetu vkladu a pod. Rozsah a povaha odchýliek od Obchodného zákonníka sú zrejmé z návrhu a sú obdobné riešeniu zakladania Železničnej spoločnosti a.s..

Osobitne sa rieši prevod majetkovej účasti štátu na podnikaní diaľničnej spoločnosti na iné osoby. Pri rozhodovaní o privatizácii podľa zákona 92/1991 Zb. o podmienkach prechodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov sa určuje, že majetková účasť štátu v diaľničnej spoločnosti musí byť trvalá v rozsahu určenom rozhodnutím vlády SR.

V osobitnom ustanovení prvej časti sa ustanovuje povinnosť vybudované úseky diaľnic a ciest pre motorové vozidlá zaradiť do prioritného infraštruktúrneho majetku.

Pre zabezpečenie rozvoja, správy, údržby a opráv diaľnic a ciest pre motorové vozidlá bude diaľničná spoločnosť sústreďovať finančné prostriedky z týchto zdrojov:

a.štátny rozpočet

b.štátna pomoc na dostavbu diaľnic a ciest pre motorové vozidlá,

c.výnosy zo spoplatnenia – príjem z predaja nálepiek, výberu poplatkov a nájmu súčastí diaľnic a ciest pre motorové vozidlá,

d.z fondov Európskej únie,

e.z úverových zdrojov,

f.z iných príjmov

V druhej časti návrhu zákona sa rieši presun výroby, distribúcie a predaja nálepiek na diaľničnú spoločnosť a s účelovým použitím týchto príjmov vrátane úrokov z týchto príjmov s tým, že tento príjem nebude príjmom štátneho rozpočtu.

Vytvorenie diaľničnej spoločnosti sa predpokladá bez osobitného vplyvu na zamestnanosť. Diaľničná spoločnosť vznikne vyčlenením pracovníkov zo súčasnej Slovenskej správy ciest bez výrazného nárastu počtu pracovníkov a nebude mať dopad na rast zamestnanosti.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov

a vplyvov na zamestnanosť

1. Vyčíslenie odhadu dopadov na verejné financie

Spoločnosť pre diaľnice a cesty pre motorové vozidlá bude zabezpečovať správu, údržbu, opravy a rozvoj diaľnic, rýchlostných ciest a ciest pre motorové vozidlá a výber a správu finančných prostriedkov zo spoplatnenia užívateľov diaľnic a ciest pre motorové vozidlá . Pre zabezpečenie týchto úloh získa v I. etape finančné zdroje z predaja nálepiek, zo štátnej pomoci, fondov EÚ a úverov . V II. etape z predaja nálepiek, výberu mýta od nákladných vozidiel nad 3,5 ton, zo štátnej pomoci, z fondov EÚ a z úverov.

V uznesení vlády č. 523/2003 B.3. k aktualizácii nového projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest bolo ustanovené, že príjmom diaľničnej spoločnosti bude úhrada za užívanie týchto komunikácií, neskôr mýto. Týmto dôjde priamo k celkovému zníženiu príjmov do štátneho rozpočtu, odvádzaných MDPT, oproti roku 2004.

.

Na základe hospodárskych výsledkov niektorých z uvedených činností zabezpečovaných Slovenskou správou ciest, a odborom spoplatnenia diaľnic a ciest pre motorové vozidlá MDPT je predpoklad efektívneho hospodárenia navrhovanej spoločnosti. Návrh nového zákona nepredpokladá nárast zamestnancov a nepredpokladá ani zvýšené nároky na štátny rozpočet v porovnaní so súčasným stavom.

Návrh rozpočtu diaľničnej spoločnosti na rok 2005

mil.Sk

P r í j m yV ý d a v k yŠtátny rozpočet

8 974,587600 Bežné 1 144,587z toho: prevzaté úvery

2 553,000

610- mzdy161,543 spolufinancovanie1 447,600

620 - odvody56,056projekty EÚ (ŠF, KF, ISPA)

4 809,000630 - tovary, služby723,460úvery diaľničnej spoločnosti4 000,000z toho: na údržbu a opravy diaľnic a rýchl.ciest682,903nálepky1 430,000 na správu DS

40,557prenájmy70,000640 - bežný transfer

3,528dlhová služba

200,000700 kapitálové

18 139,000710 výstavba diaľnic a RC

18 139,000Príjmy spolu19 283,587Výdavky spolu

19 283,587

Príjem z nálepiek vo výške 1 430,000 mil.Sk bude použitý na:

a) dlhovú službu200,000 mil.Sk

b) opravu a údržbu diaľnic a rýchl.ciest682,903 mil.Sk

c) výstavbu diaľnic a rýchl.ciest547,097 mil.Sk

Očakávaný vývoj vlastných príjmov pre diaľničnú spoločnosť

v mil.Sk

Rok20052006200720082009Nálepky1 430,01 525,0 523,0 550,0 600,0Mýto001 800,01 850,02 450,0Celkom1 430,01525,02 323,02 400,03 020,0

Komentár:

Počet zamestnancov v roku 2005: 818

Mzdy, odvody: plánovaná priemerná mzda r. 2004, 14 957.- Sk + 8% nárast

Tovary, služby: plán na rok 2004 + 8 % nárast

Bežný transfer: plán na rok 2004

2. Zhodnotenie environmentálnych vplyvov

Jednou z hlavných činností vytváranej spoločnosti bude príprava a organizačné zabezpečenie elektronického výberu mýta za používanie vybraných úsekov diaľnic a ciest pre motorové vozidlá SR. V súlade s predpismi EÚ sa predpokladajú znížené sadzby mýta pre vozidlá s hnacími nápravami so vzduchovým pružením alebo so zníženou produkciou škodlivých emisií s motormi EURO I, II, III. Vychádzajúc zo skúseností vyspelých štátov predpokladáme, že toto opatrenie výrazne ovplyvní skladbu ťažkých nákladných vozidiel v SR a prispeje k zníženiu nákladov na opravy vozoviek a negatívnych dopadov na životné prostredie.

3. Zhodnotenie vplyvov na zamestnanosť

Založenie spoločnosti pre diaľnice a cesty pre motorové vozidlá sa predpokladá bez osobitného vplyvu na zamestnanosť. Vytvorenie spoločnosti vznikne vyčlenením pracovníkov zo súčasnej Slovenskej správy ciest a odboru spoplatnenia MDPT bez výrazného nárastu počtu zamestnancov.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ právneho predpisu:

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon o spoločnosti pre diaľnice a cesty pre motorové vozidlá a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

Návrh zákona o vytvorení spoločnosti pre diaľnice a cesty pre motorové vozidlá nepredstavuje priamo prioritu ale patrí medzi odporúčané priority podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení. Organizačného zabezpečenia nových foriem spoplatnenia je v zmysle Zelenej knihy o spravodlivom a účinnom systéme poplatkov v doprave (COM 995/961) a Bielej knihy, sekcia 6 „Doprava“ časť 1 bod 3 Finančná harmonizácia. Spoločnosť pre diaľnice a cesty pre motorové vozidlá ako komercionalizovaný podnik v dopravnej infraštruktúre urýchli harmonizáciu s aquuis communautaire a umožní vznik finančnej základne pre implementáciu koncepcie transeurópskej dopravnej siete.

4.Problematika návrhu zákona:

Smernica 99/62/ES o poplatkoch za používanie dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami v čl. 7 upravuje zavedenie mýta a užívateľských poplatkov za užívanie diaľnic alebo iných viacprúdových ciest používaných na medzinárodnú nákladnú dopravu.

Smernica 80/723/EHS o transparentnosti finančných vzťahov členských štátov a verejných podnikov a o finančnej transparentnosti v niektorých podnikoch, definuje podniky, na ktoré majú štátne orgány priamo alebo nepriamo dominantný vplyv prostredníctvom ich vlastnenia, finančnej účasti alebo predpisov, ktorými sa riadia. Diaľničná spoločnosť musí viesť samostatné účtovanie v zmysle článku 3a a uschovávať informácie o finančných vzťahoch podľa článku 1(1) k dispozícii Komisii ES 5 rokov od konca finančného roka, v ktorom boli verejné zdroje sprístupnené verejnému podniku.

a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

a) čiastočná zlučiteľnosť

6.Gestor:

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky

7.Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Na príprave návrhu zákona sa experti nezúčastnili.

Tabuľka zhody

Právny akt ES/EÚPrávne predpisy Slovenskej republiky123456789ČlánokTextSpôsob transpozícieČísloČlánokTextZhodaAdministratívna infraštruktúraPoznámkySmernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/62/ES zo 17. júna 1999 o poplatkoch za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami Zákon č........... o spoločnosti pre diaľnice a cesty pre motorové vozidlá a doplnení zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon)Č:7 O:2a

V:1Mýto a užívateľské poplatky sa uložia len užívateľom diaľnic alebo iných viacprúdových ciest, ktoré majú podobné charakteristiky ako diaľnice, alebo užívateľom mostov, tunelov a horských prechodov.O

OČ:I

§:9

O:3

V:1Diaľničná spoločnosť bude zabezpečovať výrobu, distribúciu a predaj nálepiek za používanie vymedzených úsekov diaľnic a vyberanie poplatkov za používanie týchto komunikácií pre niektoré motorové vozidlá podľa osobitného predpisu.ČMDPT SR Zákon č....../2004, ktorým sa dopĺňa zákon č.135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov§:6

O:8Výber poplatkov za použitie diaľnic a ciest pre motorové vozidlá nálepky, ich distribúcia, predaj a výmena sa zabezpečujú právnickou osobou ustanovenou osobitným predpisomČMDPT SRSmernica komisie 80/723/EHS z 25. júna 1980 o transparentnosti finančných vzťahov členských štátov a verejných podnikov a o finančnej transparentnosti v niektorých podnikoch. Zákon č...... o Spoločnosti pre diaľnice a cesty pre motorové vozidlá a doplnení zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon)Č:3a

O:1S cieľom zabezpečiť transparentnosť na základe článku 1 (2) urobia členské štáty opatrenia potrebné na to, aby každý podnik viedol samostatné účtovanie tak, že:

(a)vnútorné účty zodpovedajúce jednotlivým činnostiam sú samostatné;

(b)všetky výdavky a príjmy sa správne rozdeľujú na základe rovnako uplatňovaných a objektívne odôvodnených zásad účtovania nákladov;

(c)zásady účtovania nákladov, podľa ktorých sa

vedú samostatné účty, sú jasne stanovené.OČ:I

§:5

O:2

V:1Predmetom nepeňažného vkladu je účtovne oddelená, vnútorná organizačná jednotka Slovenskej správy ciest vymedzená v rozhodnutí ministerstva, ktorá sa považuje za časť podniku podľa osobitného zákona). Ustanovenia § 477 ods.3 časti vety za čiarkou a § 478 Obchodného zákonníka sa nepoužijú.ČMDPT SR

II. Osobitná časť

K § 1: Predmet a účel zákona

Predmetom zákona je spôsob založenia, vznik, postavenie a právne pomery akciovej spoločnosti založenej z určeného prioritného infraštruktúrneho majetku štátu v správe Slovenskej správy ciest na vykonávanie správcovských, investorských a obchodných činností. Zároveň sa zavádza legislatívna skratka „diaľničná spoločnosť“.

V návrhu tohto ustanovenia sa vychádza zo skutočnosti, že prioritný infraštruktúrny majetok štátu, ktorým sa zakladá spoločnosť, sa stane okamihom vkladu do takejto spoločnosti jej vlastníctvom. Preto táto spoločnosť je povinná vykonávať svoje vlastnícke práva a teda aj spravovať prioritný infraštruktúrny majetok tak, aby neohrozovala ostatných vlastníkov a spravovať takýto majetok na svoje náklady.

K § 2: Prioritný infraštruktúrny majetok

Ustanovenie v odseku 1 vymedzuje základný pojem na účely tohto zákona tak, aby obsah bol vykladaný jednotne. Na odlíšenie od prioritného majetku v neziskových organizáciách sa zavádza označenie prioritný infraštruktúrny majetok.

Inštitút prioritného infraštruktúrneho majetku vychádza z dikcie § 31 a zákona č. 213/1997 Z.z. o neziskových organizáciách a viaže sa na čl. 20 ods. 2 ústavy Slovenskej republiky.

V odseku 3 sa určuje kto vykoná špecifikáciu prioritného infraštruktúrneho majetku. Predpokladá sa, že to bude ministerstvo a to nielen pred založením spoločnosti, ale aj pred spracovaním znaleckého posudku podľa § 6. Obmedzenie spôsobu nakladania s prioritným infraštruktúrnym majetkom sa zverejňuje pre tretie osoby a to formou poznámky na listoch vlastníctva vedených v katastri nehnuteľností.

Zabezpečenie zápisu prioritného infraštruktúrneho majetku v katastri nehnuteľností sa prenecháva ako povinnosť ministerstvu pri vzniku diaľničnej spoločnosti. Obsahom poznámky bude, v nadväznosti na označenie konkrétneho pozemku, že sa jedná o prioritný infraštruktúrny majetok s ktorým podľa § 2 tohto zákona nemožno nakladať.

V odseku 2 a 4 sa vo väzbe na čl. 20 ods. 2 ústavy Slovenskej republiky zabezpečuje ochrana prioritného infraštruktúrneho majetku pred nežiaducim nakladaním s ním zo strany samotného vlastníka. Obmedzuje výkon rozhodnutia, exekúciu, konkurzné konanie a vyrovnávacie konanie. Prevádzkovanie tohto majetku týmito úkonmi nebude dotknuté v ktoromkoľvek okamihu a obslužnosť územia bude zachovaná.

V odseku 4 sa rieši možnosť a podmienky prenechania súčasti prioritného infraštruktúrneho majetku do nájmu na zriaďovanie a prevádzkovanie stavieb slúžiacich účastníkom cestnej premávky na takto prenajatom majetku. Ustanovenie, že prioritný infraštruktúrny majetok možno prenechať do nájmu len na určitý čas, najviac na dobu 30 rokov, vychádza zo znenia § 30 zákona č. 366/1999 Z.z.. Jedná sa o majetok v odpisovej skupine 5, kam patria budovy a inžinierske stavby s dobou odpisovania 30 rokov.

V odseku 5 sa ukladá ministerstvu viesť evidenciou o prioritnom infraštruktúrnom majetku, ktorý je vedený aj v účtovníctve diaľničnej spoločnosti za účelom dohľadu nad nakladaním s ním. Rozsah vedenia evidencie je obdobný ako pri evidencii majetku štátu podľa § 3 ods.3 a 4 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu. Identifikačné údaje sa chápu v rozsahu náležitostí ustanovených katastrálnym zákonom a zákonom o účtovníctve.

K § 3: Založenie a vznik diaľničnej spoločnosti

Spôsob založenia diaľničnej spoločnosti sa rieši obdobne ako v § 2 a §10 zákona č. 259/2001 Z.z. o Železničnej spoločnosti a.s. s tým, že zakladateľom diaľničnej spoločnosti je štát pričom výkon práv štátu ako akcionára prináleží zo zákona ministerstvu. V odseku 2 je vyjadrená subsidiárna platnosť ustanovení Obchodného zákonníka pri regulácii založenia, vzniku, postavenia a právnych pomerov akciovej spoločnosti. Ustanovenia Obchodného zákonníka sa použijú, ak tento zákon nestanovuje špeciálnu úpravu. V záujme vylúčenia pochybností sa ustanovuje, že ustanovenia zákona č. 92/1991 Zb. o prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov sa nepoužijú.

K § 4: Predmet vkladu

Ministerstvo, ako zriaďovateľ rozpočtovej organizácie Slovenská správa ciest rozhodnutím výjme časť majetku štátu v správe Slovenskej správy ciest ku dňu vzniku diaľničnej spoločnosti a tento majetok použije ako vklad na založenie diaľničnej spoločnosti podľa Obchodného zákonníka. Predmet vkladu sa rieši obdobným spôsobom ako v § 3 ods.1, 2 a 5 zákona č. 259/2001 Z.z. o Železničnej spoločnosti a.s. a vymedzuje sa predmet vkladu do akciovej spoločnosti.

Týmto vkladom bude majetok štátu v správe rozpočtovej organizácie Slovenská správa ciest v rozsahu jej vnútornej organizačnej jednotky vymedzenej rozhodnutím ministerstva.

Tieto sa na účely vkladu do diaľničnej spoločnosti podľa tohto návrhu zákona považujú za časť podniku podľa Obchodného zákonníka, čo umožňuje pri zakladaní diaľničnej spoločnosti využiť ustanovenia § 59 ods. 4 a § 476 až 488 Obchodného zákonníka, ktoré upravujú právny režim vkladu do obchodnej spoločnosti, pokiaľ je ním podnik, alebo jeho časť a tak celý proces zjednodušiť.

K § 5: Hodnota nepeňažného vkladu

Určenie hodnoty nepeňažného vkladu sa opiera o dikciu ustanovenia § 1 zákona č. 259/2001 Z.z. o Železničnej spoločnosti a. s. V odseku 1 sa upravuje spôsob určenia hodnoty nepeňažného vkladu do diaľničnej spoločnosti.

V záujme vytvorenia rezervného fondu spoločnosti už pri vzniku akciovej spoločnosti sa v odseku 2 upravuje odchýlka od znenia § 58 ods.1 Obchodného zákonníka. Podľa tohto ustanovenia je základné imanie spoločnosti definované ako peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných a nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti. Podľa navrhovaného zákona hodnota vyňatého majetku nie ja typickým vkladom, nakoľko podľa Obchodného zákonníka z tejto hodnoty sa netvorí len základné imanie, ale aj jej rezervný fond.

K § 6: Práva k niektorým nehnuteľnostiam

Návrh zákona ukladá ministerstvu povinnosť bezodplatne vložiť do základného imania diaľničnej spoločnosti majetok v podobe samostatných, účtovne oddelených vnútorných organizačných zložiek Slovenskej správy ciest, ktoré majú povahu časti podniku.

Podľa ustanovenia § 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka stavba nie je súčasťou pozemku a preto existujú prípady, že stavby vo vlastníctve štátu spravované Slovenskou správou ciest sú postavené na pozemkoch, ktoré sú vo vlastníctve iných osôb a nemôžu byť predmetom vkladu do akciovej spoločnosti ku dňu jej vzniku z dôvodu nevysporiadania. Ako spôsob usporiadania vzťahov k nevysporiadaným pozemkom sa navrhuje zriadenie vecného bremena podľa ustanovení § 151n a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Vecné bremeno vzniká priamo zo zákona a zapíše sa do katastra nehnuteľností.

K § 7: Prechod práv

Riešenie prechodu vlastníckeho práva a práv a povinností z pracovnoprávnych a iných vzťahov je obdobné ako v dikcii § 5 a § 17 zákona č. 259/2001 o Železničnej spoločnosti. Vzhľadom na povahu zakladateľa a povahu vkladu vylučuje sa použitie úpravy o správe vkladu podľa § 59 a § 60 Obchodného zákonníka. Nadobudnutie vlastníckeho práva akciovej spoločnosti k nehnuteľnostiam sa rieši odlišne od úpravy v § 60 Obchodného zákonníka. Toto právo prechádza na akciovú spoločnosť zo zákona, dňom jej vzniku a do katastra nehnuteľností sa zapíše záznamom.

Odseky 3 a 4 riešia prevzatie rozpracovanej dokumentácie pripravovaných stavieb a rozostavaných stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá od doterajšieho obstarávateľa a investora do vlastníctva diaľničnej spoločnosti a to bezodplatne.

Dňom vzniku diaľničnej spoločnosti prechádzajú na ňu všetky práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov k zamestnancom a aj povinností z iných právnych vzťahov (napr. z rozostavaných stavieb).

K § 8: Predmet podnikania

Diaľničná spoločnosť môže počas jedného roka od svojho vzniku podnikať v rozsahu činností Slovenskej správy ciest zapísaných v jej zriaďovateľskej listine. Po uplynutí tejto doby, môže tieto činnosti vykonávať iba na základe potrebných povolení.

Jeden rok sa pokladá za dostatočný časový úsek na vybavenie potrebných úkonov. Podnikanie v ďalších oblastiach, napríklad podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, týmto nie je dotknuté.

Diaľničná spoločnosť bude zabezpečovať výrobu, distribúciu a predaj nálepiek, neskôr výber poplatkov formou mýta. Peňažné prostriedky vrátane úrokov z týchto prostriedkov nebudú príjmom štátneho rozpočtu a ich použitie je zákonom účelovo viazané na rozvoj, správu, údržbu a opravu diaľnic a ciest pre motorové vozidlá.

K § 9: Základné imanie

Základné imanie, rezervný fond a akcie sa riešia obdobne ak v § 8 zákona č. 259/2001 Z.z. o Železničnej spoločnosti a.s. V záujme vytvorenia rezervného fondu už pri vzniku spoločnosti sa upravuje odchýlka od ustanovení §58 ods. 1 a §67 ods. 2 Obchodného zákonníka, pričom sa stanovuje, že rezervný fond vytvorený pri vzniku akciovej spoločnosti bude vo výške aspoň 5% z hodnoty vkladu do jej majetku. V návrhu tohto ustanovenia sa upravuje aj forma a podoba akcií akciovej spoločnosti.

K § 10: Prevod majetkovej účasti štátu

Ustanovením sa upravuje prevod majetkovej účasti štátu na podnikaní diaľničnej spoločnosti v súlade s dikciou § 18 zákona č. 259/2001 Z.z. o Železničnej spoločnosti a.s. Pri predaji akcií diaľničnej spoločnosti sa musí postupovať podľa zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov. Ukladá sa povinnosť zachovať trvalú majetkovú účasť štátu v rozsahu určenom v rozhodnutí vlády.

K § 11: Zrušenie a zánik diaľničnej spoločnosti

Pri zrušení a zániku diaľničnej spoločnosti sa postupuje podľa zodpovedajúcich ustanovení Obchodného zákonníka vrátane doplnení, týkajúcich sa prioritného infraštruktúrneho majetku.

Rozlišujú sa dôvody, kedy v nadväznosti na úpravu v § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka súd rozhodne o zrušení diaľničnej spoločnosti s likvidáciou. Stanovuje sa hranica zadĺženosti diaľničnej spoločnosti, rieši sa postup, ak po ukončení konkurzu ostane spoločnosti len prioritný majetok, ktorý nie je predmetom konkurznej podstaty a rieši sa postih pri nedodržaní obmedzenia spôsobu nakladania s prioritným majetkom.

Odsek 2 rieši naloženie s prioritným majetkom. Prioritný majetok prechádza za náhradu určenú znaleckým posudkom do vlastníctva štátu za účelom jeho ďalšieho zachovania a využitia. Spôsob určenia likvidátora alebo výšky jeho odmeny podľa § 75 ods. 6 nie je potrebné meniť. Dopĺňajú sa len podmienky, kto znáša náklady na činnosti spojené s prevodom prioritného majetku na štát.

K § 12: Osobitné ustanovenie

V tomto ustanovení sa zabezpečuje príprava a realizáciu výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá na základe programov schválených vládou SR vrátane spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie a medzinárodných zmlúv a povinnosti diaľničnej spoločnosti voči ministerstvu o predkladanie informácií a podklady o plnení týchto programov.

Odsek 2 rieši spôsob zaradenia vybudovaných a prevádzky schopných jednotlivých nových úsekov diaľnic a ciest pre motorové vozidlá do zoznamu prioritného infraštruktúrneho majetku, ktoré zabezpečí ministerstvo.

Odsek 3 ustanovuje diaľničnej spoločnosti povinnosti zabezpečenia a výkonu činností, vyplývajúcich z povinností správcu diaľnic a ciest pre motorové vozidlá.

Odsek 4 ustanovuje diaľničnej spoločnosti povinnosť zachovať účelové určenie prioritného infraštruktúrneho majetku vo svojom vlastníctve.

K čl. II

V súvislosti so zmenou výkonu správy pozemných komunikácií a prechodom činností pri výbere diaľničných poplatkov, zabezpečovaní výroby, distribúcii a predaja nálepiek ktoré v súčasnosti zabezpečuje ministerstvo, na diaľničnú spoločnosť, bolo potrebné vykonať úpravu v cestnom zákone. Návrh novely cestného zákona rieši zmenu výkonu správy diaľnic a ciest pre motorové vozidlá na spoločnosť pre diaľnice a cesty pre motorové vozidlá. Ďalší návrh novely cestného zákona rieši prechod povinností pri zabezpečovaní výroby, distribúcie a predaja nálepiek na diaľničnú spoločnosť, pričom finančné prostriedky získané z výberu poplatkov, z predaja nálepiek a úroky z týchto prostriedkov sú príjmom diaľničnej spoločnosti.

K čl. III

V tomto článku sa navrhuje účinnosť zákona od 1. januára 2005.

Bratislava 14. júla 2004

Mikuláš Dzurinda

predseda vlády Slovenskej republiky

Pavol Prokopovič

minister dopravy, pôšt a telekomunikácií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu