Zákon o Národnej diaľničnej spoločnosti a o zmene a doplnení zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov 639/2004 účinný od 01.07.2008 do 31.08.2009

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

15

Dôvodová správa

Všeobecná časť

1.Doterajšia legislatívna úprava

Pravidlá verejného obstarávania sú v Slovenskej republike uplatňované od roku 1994, kedy nadobudol účinnosť zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 263/1993 Z. z. o verejnom obstarávaní tovarov, služieb a verejných prác (Zákon o verejnom obstarávaní). Forma právnej úpravy bola jednoduchá s dôrazom na uplatňovanie základných princípov verejného obstarávania.

Prijatie zákona č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) zo 14. septembra 1999 predstavovalo významný posun v uplatňovaní pravidiel verejného obstarávania v súlade so smernicami Európskych spoločenstiev pre túto oblasť. Pravidlá a postupy verejného obstarávania začali uplatňovať štátne rozpočtové a štátne príspevkové organizácie, štátne účelové fondy, obce a nimi zriadené organizácie, právnické osoby zriadené zákonom ako verejnoprávne inštitúcie, zdravotné poisťovne a právnické osoby, na ktoré má štát alebo obec rozhodujúci vplyv a ktoré podnikajú v oblastiach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a telekomunikácií. Na základe tohto zákona bol zriadený 1. januára 2000 Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej len „úrad“) s kompetenciami pre riadenie politiky verejného obstarávania a koncesného obstarávania, pre výkon dohľadu nad verejným obstarávaním, vrátane riešenia námietok proti postupu obstarávateľa, výkon dohľadu nad koncesným obstarávaním, vydávanie Vestníka verejného obstarávania, vedenie zoznamu podnikateľov a pre prípravu odborne spôsobilých osôb na verejné obstarávanie.

V roku 2001 bol prijatý zákon č. 557/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vecným dôvodom pre prijatie tejto právnej normy bolo podriadiť modifikovaným pravidlám aj väčšinu plnení, ktoré boli dovtedy vyňaté z verejného obstarávania, išlo o tzv. podprahové obstarávanie (obstarávanie predmetov „nízkych hodnôt“, príp. o tzv. small value contracts – zákazky nízkych hodnôt). Prvoradým cieľom tejto právnej úpravy bolo, okrem iného, prispieť aj k naplneniu cieľov Národného programu boja proti korupcii. Na základe tohto zákona bola prijatá Vyhláška Úradu pre verejné obstarávanie č. 722/2001 Z. z. o obsahu predbežného oznámenia, oznámenia o vyhlásení metódy verejného obstarávania, oznámenia o výsledku verejného obstarávania, oznámenia o vyhlásení súťaže návrhov a oznámenia o výsledku súťaže návrhov.

V januári 2003 nadobudol účinnosť zákon č. 530/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 557/2001 Z. z. Účelom tohto zákona bolo ďalšie doplnenie, resp. zmena ustanovení vyplývajúca zo smerníc Európskych spoločenstiev pre oblasť verejného obstarávania. Upravila sa definícia obstarávateľa tak, že sa stanovili základné znaky, ktoré tieto organizácie a podniky musia spĺňať, upravila sa aj definícia uchádzača a záujemcu, ktorí boli pôvodne definovaní cez pojem podnikateľa podľa Obchodného zákonníka, čo bolo vnímané ako diskriminácia voči účastníkom verejného obstarávania z iných krajín. Zaviedli sa zrýchlené postupy verejného obstarávania v užšej súťaži a rokovacom konaní so zverejnením, ktoré obstarávateľ môže použiť v osobitných prípadoch, ak sa nachádza v časovej tiesni.

Prístupový proces do Európskej únie pre Slovenskú republiku a ďalšie asociované krajiny sa zavŕšil podpisom Zmluvy o pristúpení v Aténach 16. apríla 2003 a od 1. mája sa tieto krajiny, vrátane Slovenskej republiky stali plnoprávnymi členmi Európskej únie. Jednou z podmienok vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie bola aj aproximácia pravidiel verejného obstarávania s právom Európskych spoločenstiev, čo bolo dôvodom na vypracovanie návrhu nového zákona. Zákon č. 523/2003 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2004. Obstarávateľom sa umožnilo postupovať pri výbere zmluvného partnera formou spoločného obstarávania, spresnila sa definícia obstarávateľa, spresnilo sa stanovenie predpokladanej ceny predmetu obstarávania, podmienky účasti uchádzačov alebo záujemcov, najmä preukazovanie ich finančného a ekonomického postavenia a technickej spôsobilosti. Do tohto zákona sa premietli postupy pri uzavieraní koncesných zmlúv na práce vzhľadom na to, že na ich uzavieranie sa používajú rovnaké postupy verejného obstarávania, ako pri zmluvách na uskutočnenie prác. Najvýznamnejšou zmenou oproti predchádzajúcej právnej úprave bolo vytvorenie nového spôsobu riešenia revíznych postupov v procese verejného obstarávania, kde sa zaviedol nový inštitút vybavovania žiadosti o nápravu obstarávateľom, ktorý predchádza konaniu úradu, t.j. konaniu o námietkach. Rozhodovanie o námietkach na úrade sa uskutočňuje v trojčlenných alebo päťčlenných komisiách za účasti aj externých členov. Obsah a vzory jednotlivých oznámení používaných vo verejnom obstarávaní upravovala vyhláška Úradu pre verejné obstarávanie č. 575/2003 Z. z. o obsahu a vzoroch oznámení používaných vo verejnom obstarávaní.

2. Zhodnotenie súčasného stavu

Európsky parlament dňa 31. marca 2004 schválil pre oblasť verejného obstarávania dve nové smernice

-smernicu 2004/17/ES o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb,

-smernicu 2004/18/ES o koordinácii postupov pri zadávaní verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby.

Na základe prijatia nových smerníc pre oblasť verejného obstarávania bol vypracovaný a schválený zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinný od 1. februára 2006, ktorý zohľadňuje záväzky Slovenskej republiky ako člena Európskej únie. K tomuto zákonu boli prijaté dva vykonávacie predpisy

-vyhláška Úradu pre verejné obstarávanie č. 35/2006 Z. z. o oznámeniach používaných vo verejnom obstarávaní účinná od 1. februára 2006,

-vyhláška Úradu pre verejné obstarávanie č. 158/2006 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o súťaži návrhov v oblasti architektúry, územného plánovania a stavebného inžinierstva, o obsahu súťažných podmienok a o činnosti poroty, účinná od 1. apríla 2006.

Zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol nepriamo novelizovaný zákonom č. 282/2006 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákonom č. 102/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 282/2006 Z. z.

3. Dôvody vypracovania návrhu zákona

Úloha vypracovať novelu zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“) vyplýva z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 678 z 15. augusta 2007 k správe o implementácii a čerpaní predvstupových nástrojov, finančného mechanizmu EHP, Nórskeho finančného mechanizmu, štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu k 30. 6. 2007 a niektorým spoločným úlohám súvisiacim so strategickou prioritou vedomostná ekonomika v programovom období 2007-2013. Hlavným dôvodom vypracovania návrhu zákona je zabránenie často sa opakujúcim nedostatkom v procese verejného obstarávania, najmä používaniu referencií ako kritéria na vyhodnotenie ponúk, ktoré sú predmetom kontrolných zistení u subjektov povinných aplikovať zákon o verejnom obstarávaní pri čerpaní finančných prostriedkov z európskych fondov. Ďalej je to úprava finančných limitov vyjadrených v EUR, ktoré boli zmenené nariadením Komisie (ES) č. 1422/2007 a úpravy vyplývajúce z aplikačnej praxe, najmä úpravy vo vzťahu k používaniu elektronickej komunikácie vo verejnom obstarávaní a podmienok účasti a predkladanie dokladov, ktorými uchádzač alebo záujemca preukazuje svoje postavenie vo verejnom obstarávaní.

5.Súlad s inými predpismi

Navrhované znenie zákona je v súlade s Čl. 35 a Čl. 55 Ústavy Slovenskej republiky a ďalšími zákonmi.

doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Odhad dopadov na verejné financie

Predkladaný návrh zákona nebude mať priamy vplyv na verejné financie.

2.Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Odhad dopadov na životné prostredie

Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie.

4.Odhad dopadov na zamestnanosť

Predkladaný návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na zamestnanosť.

5.Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Predkladaný návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

v primárnej legislatíve:

Zmluva o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení

v sekundárnej legislatíve:

-Smernica 2004/17/ES Európskeho parlamentu a Rady z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 6/zv. 7),

-Smernica 2004/18/ES Európskeho parlamentu a Rady z 31. marca 2004 o koordinácii postupov pri zadávaní verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 6/zv. 7),

-Smernica Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov a preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 6/zv. 1),

-Smernica Rady 92/13/EHS z 25. februára 1992, ktorou sa koordinujú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia o uplatňovaní právnych prepisov spoločenstva o postupoch verejného obstarávania subjektov pôsobiacich vo vodnom, energetickom, dopravnom a telekomunikačnom sektore (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 6/zv. 1),

-Smernica Komisie 2005/51/ES zo 7. septembra 2005, ktorou sa mení a dopĺňa príloha XX k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES a príloha VIII k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES o verejnom obstarávaní (Ú. v. EÚ, L 257, 1. október 2005),

-Nariadenie Komisie (ES) č. 1564/2005 zo 7. septembra 2005, ktorým sa ustanovujú štandardné formuláre na zverejňovanie oznámení v rámci postupov verejného obstarávania podľa smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES a 2004/18/ES (Ú. v. EÚ, L 257, 1. október 2005),

-Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/75/ES zo 16. novembra 2005, ktorou sa opravuje smernica 2004/18/ES o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (Ú. v. EÚ, L 323, 9. december 2005),

-Nariadenie Komisie (ES) č. 2083/2005 z 19. decembra 2005, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES a 2004/18/ES, pokiaľ ide o uplatňovanie prahových hodnôt v oblasti postupov zadávania zákaziek (Ú. v. EÚ, L 333, 20. december 2005),

-Nariadenie Komisie (ES) č. 2151/2003 zo 16. decembra 2003, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2195/2002 o Spoločnom slovníku obstarávania (CPV) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 6/zv. 6),

-Nariadenie Komisie (ES) č. 1422/2007 zo 4. decembra 2007, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES a 2004/18/ES, pokiaľ ide o ich prahové hodnoty uplatňované pri postupoch zadávania zákaziek (Ú.v. EÚ L 317, 5. december 2007).

b)nie je upravená v práve Európskej únie

c)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev

-rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-31/87 Gebroeders Beentjes BV proti štátu Holandsko (1988) Zb. roz. ESD 04635,

-rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-315/01 Gesellschaft fur Abfallentsorgungs-Technik GmbH (GAT) proti Osterreichische Autobahnen und Schnellstrassen AG (OSAG) (2003) Zb. roz. ESD I-06351,

-rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-71/92 Komisia Európskych spoločenstiev proti Španielskemu kráľovstvu (1993) Zb. roz. ESD I-05923,

-rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-328/92 Komisia Európskych spoločenstiev proti Španielskemu kráľovstvu (1994) Zb. roz. ESD I-01569

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)identifikácia záväzkov vyplývajúcich z Aktu o podmienkach pristúpenia k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii:

-najmä Príloha č. 2 k Aktu o podmienkach pristúpenia, bod 1 – Voľný pohyb tovaru, písm. I – Verejné obstarávanie

b)identifikácia prechodných období vyplývajúcich z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii:

-Slovenská republika nepožiadala v uvedenej oblasti o žiadne prechodné obdobie

c)bezpredmetné

d)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení:

-proti Slovenskej republike bolo zo strany Európskej komisie začaté konanie (Čl. 226 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení) č. 2005/5111

e)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

-smernica 2004/17/ES Európskeho parlamentu a Rady z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb, smernica 2004/18/ES Európskeho parlamentu a Rady z 31. marca 2004 o koordinácii postupov pri zadávaní verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby, smernica Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov a preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác, smernica Rady 92/13/EHS z 25. februára 1992, ktorou sa koordinujú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia o uplatňovaní právnych prepisov spoločenstva o postupoch verejného obstarávania subjektov pôsobiacich vo vodnom, energetickom, dopravnom a telekomunikačnom sektore a smernica Komisie 2005/51/ES zo 7. septembra 2005, ktorou sa mení a dopĺňa príloha XX k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES a príloha VIII k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES o verejnom obstarávaní boli úplne prebraté do zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a do vyhlášky Úradu pre verejné obstarávanie č. 35/2006 Z. z. Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/75/ES zo 16. novembra 2005, ktorou sa opravuje smernica 2004/18/ES o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby nie je potrebné prebrať, nakoľko úprava sa týka čl. 78 smernice 2004/18/ES, pri ktorom sa transpozícia neuskutočňuje.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu alebo návrhu legislatívneho zámeru s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:

-úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

-Úrad pre verejné obstarávanie (gestor)

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Navrhovaným ustanovením sa spresňuje okruh zákaziek vyňatých z pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní, ktorými sa zabezpečujú predmety, ktoré sú dôverné z dôvodu možného zneužitia. Ide o zákazky, ktorých predmet tvorí utajovanú skutočnosť. Osobitne sa zákon o verejnom obstarávaní nevzťahuje ani na zákazku, pri ktorej plnení je nevyhnutné použiť osobitné bezpečnostné opatrenia a taktiež ani na zákazku, pri ktorej to bude vyžadovať ochrana základných záujmov štátu.

K bodu 2

Navrhovaným vypustením ustanovenia sa sleduje dosiahnutie súladu so smernicami ES pre oblasť verejného obstarávania (2004/17/ES a 2004/18/ES). Výpočet výnimiek v uvedených smerniciach je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (ďalej len „ESD“) nevyhnutné považovať za taxatívny a takúto výnimku smernice nepoznajú. Jej zaradením sa nenapĺňa dôsledne účel smerníc a prebratie týchto právnych aktov do právneho poriadku Slovenskej republiky nemožno považovať za náležité. Týmto vzniká aj dôvod na konanie podľa čl. 226 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení voči Slovenskej republike pred ESD za nesplnenie povinností z nej vyplývajúcich. Príkladom nenáležitej transpozície je aj rozhodnutie ESD zo 17. novembra 1993 vo veci C-71/92 Komisia proti Španielskemu kráľovstvu a rozhodnutie ESD z 3. mája 1994 vo veci C-328/92 Komisia proti Španielskemu kráľovstvu. V prvom rozhodnutí ESD povedal, že „jediné prípustné výnimky z aplikácie smernice 77/62 sú tie, ktoré sú výslovne a vyčerpávajúco v nej uvedené“. V druhom rozhodnutí ESD sa priamo rieši spor týkajúci sa zákazky na nákup farmaceutických produktov a špeciálnych výrobkov nemocnicami v rámci systému sociálneho poistenia, ktoré španielsky právny predpis vynímal a ESD povedal, že „Čl. 2 ods. 2 a čl. 3 smernice 77/62, v ktorých sú vymenované verejné zákazky na dodanie tovaru, na ktoré sa smernica nevzťahuje, nespomínajú zákazky týkajúce sa farmaceutických produktov a špeciálnych výrobkov.“ Napriek tomu, že oba rozsudky vykladajú ustanovenia smernice 77/62/EHS, možno ich analogicky pokladať aj za výklad smernice 2004/18/ES, keďže ide o konsolidáciu a modernizáciu smerníc, ktoré ju nahradili a základný cieľ, ktorý sa mal prijatím smerníc pre oblasť verejného obstarávania dosiahnuť, sa nezmenil, len aktualizoval.

K bodu 3

Zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktoré je zdravotná poisťovňa povinná uzatvárať s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti podľa § 7 ods. 1 až 3 zákona č. 581/2004 Z. z. nemajú charakter zákazky podľa zákona o verejnom obstarávaní a vzhľadom na povinnosť zdravotných poisťovní uzavrieť tieto zmluvy s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti nie je ani možný výber poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zo strany zdravotnej poisťovne podľa zákona o verejnom obstarávaní, navrhuje sa výslovne ustanoviť, že na uzatváranie týchto zmlúv sa zákon o verejnom obstarávaní neaplikuje.

K bodu 4

Navrhovanou zmenou finančného limitu vyjadreného v EUR sa zosúlaďuje finančný limit podľa nariadenia Komisie (ES) č. 1422/2007 zo 4. decembra 2007, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES a 2004/18/ES, pokiaľ ide o ich prahové hodnoty uplatňované pri postupoch zadávania zákaziek uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie L 317 dňa 5. decembra 2007.

K bodu 5

Navrhovanou zmenou sa definícia verejného obstarávateľa v súčasne platnom zákone o verejnom obstarávaní zosúlaďuje s definíciou verejného obstarávateľa v smernici 2004/18/ES.

K bodu 6

Navrhovanou zmenou finančného limitu vyjadreného v EUR sa zosúlaďujú finančné limity podľa nariadenia Komisie (ES) č. 1422/2007 zo 4. decembra 2007, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES a 2004/18/ES, pokiaľ ide o ich prahové hodnoty uplatňované pri postupoch zadávania zákaziek uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie L 317 dňa 5. decembra 2007.

K bodu 7

Návrh úpravy spresňuje terminológiu v oblasti zabezpečenia dôvernosti informácií pri realizácii elektronickej komunikácie. Pojmy šifrovanie a kódovanie označujú špeciálny spôsob transformácie informácie tak, aby ich opätovné sprístupnenie bolo možné po zadaní utajeného parametra (kľúča, hesla).

K bodu 8

Ide o legislatívno-technické spresnenie predkladania dokladov, ktoré nie sú vydávané v elektronickej podobe a podpísané elektronickým podpisom podľa osobitného predpisu (zákon o elektronickom podpise) osobou oprávnenou na vydanie predmetného dokladu. V tomto prípade uchádzač alebo záujemca doklady predloží v listinnej podobe.

K bodu 9

Trestný zákon platný od 1. januára 2006 (zákon č. 300/2005 Z. z.) zaviedol skutkové podstaty dvoch trestných činov, a to založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny a založenie, zosnovanie a podporovanie teroristickej skupiny. Všeobecná definícia zločineckej organizácie uvedená v čl. 1 Jednotnej akcie 98/733/JHA z 21. decembra 1998, na ktorú odkazujú smernice ES pre oblasť verejného obstarávania zahŕňa jednak definíciu zločineckej skupina a jednak teroristickej skupiny. Naviac podľa tzv. systému skorého hlásenia sa verejného obstarávania nemôžu zúčastniť osoby právoplatne odsúdené za trestný čin terorizmu.

K bodom 10 a 11

Navrhovanou úpravou sa spresňuje podmienka účasti týkajúca sa osobného postavenia uchádzača alebo záujemcu vo vzťahu k závažnému porušeniu odborných povinností tým spôsobom, že pod závažné porušenie odborných povinností možno subsumovať aj porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania a tak nie je potrebné, aby bola špeciálne upravená ako samostatná podmienka účasti.

Súčasne sa spresňuje aj znenie podmienky účasti, ktorá sa vzťahuje na závažné porušenie odborných povinností s dôkazným bremenom na strane verejného obstarávateľa a obstarávateľa s tým, že subjekt, ktorý bol uznaný vinným za závažné porušenie odborných povinností, sa nemôže zúčastniť verejného obstarávania tri roky odo dňa, keď mu závažné porušenie odborných povinností bolo preukázané.

K bodu 12

Navrhuje sa ustanoviť obligatórne lehotu platnosti dokladu, ktorý vystavuje príslušný súd a ktorým uchádzač alebo záujemca preukazuje, že nie je voči nemu vedené konkurzné konanie, nie je v konkurze, v likvidácii ani nebol proti nemu zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku. Doplnenie vychádza z aplikačnej praxe, kde dochádzalo k rôznym výkladom k dĺžke lehoty platnosti dokladu.

K bodu 13

Ide o legislatívno-technickú úpravu vo väzbe na navrhovanú zmenu v bodoch 10 a 11 návrhu zákona.

K bodu 14

Navrhuje sa definovať závažné porušenie odborných povinností príkladmo odkazom na ustanovenia zákona o ochrane hospodárskej súťaže, podľa ktorých je zakázanou dohodou dohoda obmedzujúca súťaž. Ak podnikateľský subjekt je uznaný vinným Protimonopolným úradom Slovenskej republiky na základe právoplatného rozhodnutia z účasti na kartelovej dohode vo verejnom obstarávaní, považuje sa to za závažné porušenie odborných povinností. Výnimkou je ten podnikateľský subjekt – účastník kartelovej dohody vo verejnom obstarávaní, ktorý využil možnosť spolupráce pri odhaľovaní takéhoto porušenia pravidiel hospodárskej súťaže.

Navrhovanou úpravou sa zavádza nový pojem „konečné rozhodnutie“, ktoré bude dôkazom nesplnenia podmienky účasti vo verejnom obstarávaní týkajúcej sa osobného postavenia subjektu, ktorý má záujem získať zákazku, dopustil sa však závažného porušenia odborných povinných povinností, čo je dôvodom na vylúčenie takéhoto subjektu z procesu verejného obstarávania. Musí však existovať nespochybniteľný dôkaz o jeho previnení sa, ktorým je konečné rozhodnutie príslušného orgánu verejnej moci. Konečným rozhodnutím sa rozumie právoplatné rozhodnutie príslušného správneho orgánu, ktoré nie je možné napadnúť žalobou, alebo proti ktorému žaloba podaná nebola. V týchto prípadoch sa trojročná lehota, počas plynutia ktorej tento subjekt nespĺňa podmienku účasti vo verejnom obstarávaní (závažné porušenie odborných povinností) počíta nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia príslušného správneho orgánu. Ak bola podaná žaloba proti rozhodnutiu správneho orgánu, konečným rozhodnutím, od ktorého nadobudnutia právoplatnosti plynie trojročná lehota, je právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola žaloba zamietnutá alebo konanie zastavené. V prípade sporov vyplývajúcich napríklad z obchodných vzťahov alebo pracovných vzťahov je konečným rozhodnutím právoplatný rozsudok súdu.

Za závažné porušenie odborných povinností sa môže napr. považovať aj skutočnosť, že zmluvný partner preukázateľne nie je schopný, resp. spôsobilý odstrániť podstatné vady na kontrahovanom záväzku počas dlhšieho časového obdobia. Takéto posúdenie závažného porušenia odborných povinností závisí od komplexného posúdenia okolností jednotlivého prípadu. Za závažné porušenie odborných povinností možno ďalej považovať aj konanie v nesúlade s predpismi o životnom prostredí.

K bodu 15

Ide o legislatívno-technické spresnenie.

K bodu 16

Navrhovaným doplnením ustanovenia sa explicitne zakazuje používanie požiadaviek určených na preukazovanie finančného a ekonomického postavenia a technickej alebo odbornej spôsobilosti uchádzača alebo záujemcu ako kritéria na vyhodnotenie ponúk. Dôvodom zavedenia zákazu používania podmienok účasti (finančné a ekonomické postavenie, technická alebo odborná spôsobilosť) ako kritérií na vyhodnotenie ponúk je zabránenie často sa opakujúcim nedostatkom v procese verejného obstarávania, najmä používaniu referencií ako kritéria na vyhodnotenie ponúk, ktoré sú predmetom kontrolných zistení najmä u subjektov povinných aplikovať pravidlá verejného obstarávania pri čerpaní finančných prostriedkov z európskych fondov. Pri zadávaní zákaziek je potrebné rozlišovať medzi kritériami na splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní a kritériami na vyhodnotenie ponúk a nie je možné ich zamieňať. Účelom stanovenia požiadaviek a kritérií na vyhodnotenie splnenia podmienok účasti je overenie schopnosti, výkonnosti, skúsenosti a spoľahlivosti záujemcu alebo uchádzača, t. j. jeho schopnosti realizovať predmet zákazky. Účelom stanovenia kritérií na vyhodnotenie ponúk je hodnotenie predložených ponúk. Verejný obstarávateľ, obstarávateľ a osoba podľa § 7 stanovuje tieto kritériá v súvislosti s predmetom zákazky, teda s predmetom zmluvy, ktorá sa má uzavrieť. Dôvodom rozlišovania kritérií na vyhodnotenie splnenia podmienok účasti vo verejnom obstarávaní a kritérií na vyhodnotenie ponúk je, že zákazku má získať uchádzač, ktorý predložil najlepšiu ponuku a nie uchádzač, ktorý sa zdá byť najlepší vzhľadom na kritériá finančného a ekonomického postavenia, technickej alebo odbornej spôsobilosti, napríklad vzhľadom na jeho vzdelanie, na jeho predchádzajúce skúsenosti.

K bodu 17

Navrhovanou úpravou sa spresňuje terminológia a postupy v oblasti zabezpečenia dôvernosti informácií pri elektronickej komunikácii. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ musí stanoviť a poskytnúť záujemcom a uchádzačom všetky informácie ohľadom technickej povahy elektronickej komunikácie, vrátane kódovania a šifrovania. Navrhuje sa aj spresnenie postupu zaobchádzania s ponukami, ktoré boli predložené elektronickými prostriedkami po lehote na predkladanie ponúk. Ďalej sa navrhuje jednoznačne stanoviť, ktorá ponuka má byť vylúčená, ak v procese verejného obstarávania predkladá ponuku uchádzač, ktorý je súčasne aj členom skupiny dodávateľov. Ak predloží ponuku dodávateľ, ktorý je zároveň aj členom skupiny, ktorá predkladá ponuku v tom istom postupe zadávania zákazky, je verejný obstarávateľ a obstarávateľ povinný vylúčiť ponuku, ktorú predložil dodávateľ predkladajúci ponuku aj ako samostatný uchádzač. Navrhovanou právnou úpravou sa sleduje vylúčenie možnosti uchádzačov koordinovať svoje správanie v procese verejného obstarávania, ktoré potenciálne v praxi môže viesť aj k naplneniu skutkovej podstaty dohody obmedzujúcej súťaž podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže.

K bodu 18

Navrhovanou úpravou sa definuje, čo sa rozumie pod pojmom otvárania ponúk v prípade elektronicky predloženej ponuky. Súčasne sa spresňuje postup zaobchádzania s ponukou, ktorá bola predložená elektronickými prostriedkami. V prípade, ak uchádzač alebo záujemca nepredloží svoju ponuku v oznámených formátoch a nedodrží postupy kódovania, šifrovania stanovené verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom, čo znemožní sprístupnenie obsahu ponuky, táto skutočnosť sa navrhuje ako dôvod na vylúčenie uchádzača z procesu verejného obstarávania.

K bodom 19 a 20

Podľa súčasného znenia zákona o verejnom obstarávaní sa pripúšťa, aby vysvetlením došlo k zmene ponuky, pokiaľ sa touto zmenou ponuka nezvýhodní. Podľa právneho názoru Krajského súdu v Bratislave uvedeného v rozsudku 2S 32/06 je takýto prístup v rozpore s princípmi verejného obstarávania, nakoľko ponuku možno meniť len pred otváraním ponúk, a teda pred zverejnením návrhov na plnenie kritérií predložených uchádzačmi. Súčasne sa navrhuje, aby sa za zmenu v ponuke nepovažovala oprava zjavných chýb v počítaní a v písaní.

Súčasné znenie zákona o verejnom obstarávaní komisii na vyhodnotenie ponúk umožňuje vylúčiť uchádzača, ak nepredložil vysvetlenie v stanovenej lehote alebo ak vysvetlenie neobvykle nízkej ceny nie je v súlade s požiadavkou na vysvetlenie. Zákon o verejnom obstarávaní komisii neumožňuje vylúčiť ponuku, ak uchádzač predloží vysvetlenie ponuky včas, avšak toto vysvetlenie je nedostatočné, t. j. nie je v súlade s požiadavkou verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa na vysvetlenie ponuky.

Ponechanie rozhodnutia o stanovení primeranej lehoty na doručenie vysvetlenia na uvážení komisie v praxi vedie k opakovaným sporom uchádzača s komisiou o tom, akú lehotu v konkrétnom prípade možno považovať za primeranú. Minimálna lehota na doručenie písomného vysvetlenia sa navrhuje preto stanoviť do troch pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti o vysvetlenie.

K bodu 21

V prípade humanitárnej pomoci ako reakcie na vzniknutú mimoriadnu situáciu, ktorú je potrebné riešiť neodkladne a nie je časový priestor na poslanie oznámenia o začatí rokovacieho konania bez zverejnenia, sa navrhuje výnimka z posielania oznámenia o začatí rokovacieho konania bez zverejnenia úradu v týchto prípadoch s odvolaním sa na § 4 ods. 1 písm. d) a § 6 písm. c) zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov.

K bodu 22

Navrhovaným doplnením sa poskytuje verejným obstarávateľom pri zadávaní podlimitnej zákazky možnosť obmedziť právo účasti vo verejnom obstarávaní výlučne pre záujemcov, ktorí majú štatút chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.

K bodu 23

Navrhovanou zmenou finančného limitu vyjadreného v EUR sa zosúlaďujú finančné limity podľa nariadenia Komisie (ES) č. 1422/2007 zo 4. decembra 2007, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES a 2004/18/ES, pokiaľ ide o ich prahové hodnoty uplatňované pri postupoch zadávania zákaziek uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie L 317 dňa 5. decembra 2007.

K bodu 24

Navrhujú sa nové povinnosti pre úrad. V záujme transparentnosti zverejňovať na svojej internetovej stránke oznámenia o začatí rokovacieho konania bez zverejnenia v prípade nadlimitných a podlimitných postupov zadávania zákaziek.

V spolupráci s Protimonopolným úradom Slovenskej republiky sa navrhuje ustanoviť taktiež povinnosť zverejňovať tzv. „čiernu listinu“ podnikateľov, o ktorých konaní sa konečným rozhodnutím rozhodlo ako o dohode obmedzujúcej súťaž vo verejnom obstarávaní.

K bodu 25

Úrad pre verejné obstarávanie bude vydávať aj elektronickú verziu Vestníka verejného obstarávania, ktorá je rovnako záväzná ako papierová. V prípade sporu má prednosť papierová podoba Vestníka verejného obstarávania.

K bodom 26 a 27

Odborne spôsobilé osoby sa bezdôvodne a opakovane nezúčastňujú preskúšania napriek tomu, že sú na to viackrát úradom písomne vyzvané. Navrhovaným opatrením procesného charakteru sa dáva úradu možnosť vyčiarknuť odborne spôsobilú osobu zo zoznamu, ak sa bezdôvodne nezúčastnila povinného preskúšania i napriek opakovanej výzve úradu. Navrhovaným opatrením sa ustanovuje aj povinnosť odborne spôsobilej osobe podrobiť sa preskúšaniu na výzvu úradu.

K bodu 28

Ide o legislatívno-technické spresnenie.

K bodu 29

Konanie úradu vo veci predĺženia platnosti zápisu do zoznamu podnikateľov a následné vydanie „Potvrdenia o zapísaní do zoznamu podnikateľov“ je procesne rovnocenné ako posúdenie podmienok účasti týkajúcich sa osobného postavenia uchádzača alebo záujemcu vo verejnom obstarávaní podľa § 26 ods. 1.

K bodu 30

Ide o legislatívno-technické spresnenie.

K bodu 31

Podľa súčasného znenia zákona o verejnom obstarávaní písomná žiadosť o nápravu musí byť doručená verejnému obstarávateľovi, obstarávateľovi alebo osobe podľa § 7 v ustanovenej lehote, t. j. žiadosť o nápravu sa v uvedenej lehote musí nachádzať v dispozičnej sfére adresáta. Navrhovaným znením sa spresňuje, že ide o hmotnoprávnu lehotu, v rámci ktorej musí byť žiadosť o nápravu fyzicky doručená, čo je zároveň aj predpokladom začatia konania o námietkach úradom.

K bodu 32

Navrhovanou zmenou sa umožňuje verejnému obstarávateľovi, obstarávateľovi odoslať žiadateľovi a všetkým známym uchádzačom/záujemcom vybavenie žiadosti o nápravu v porovnaní s predchádzajúcou úpravou, v ktorej mal verejný obstarávateľ/obstarávateľ povinnosť doručiť vybavenie žiadosti o nápravu do siedmich dní žiadateľovi a všetkým známym uchádzačom/záujemcom.

K bodu 33

Navrhovaným doplnením sa sleduje umožniť úradu nariadiť kontrolovanému doručiť dokumentáciu z verejného obstarávania v origináli vrátane vyjadrenia k námietkam, ak kontrolovaný túto zákonnú povinnosť nesplní. Súčasne sa upravuje doručovanie dokumentácie úradu v prípade elektronickej komunikácie.

K bodu 34

Zo striktného výkladu súčasného znenia odsekov 10 a 11 vyplýva, že kontrolovaný po podaní námietok nie je oprávnený vykonávať úkony v procese verejného obstarávania. Cieľom navrhovanej úpravy je spresnenie, aby kontrolovaný konal v prípade uplatnenia revíznych postupov.

K bodom 35 a 36

Podľa súčasného znenia zákona kaucia navrhovateľovi prepadne aj v prípadoch, ak úrad konanie o námietkach zastaví z dôvodu, že námietky boli podané oneskorene, námietky neobsahujú zákonom ustanovené formálne náležitosti, navrhovateľ opomenul podať námietky kontrolovanému alebo námietky neboli podané navrhovateľom. V predmetných prípadoch úrad nie je oprávnený o námietkach konať a rozhodovať meritórne, a teda ani skúmať opodstatnenosť či neopodstatnenosť námietok.

V praxi tak dochádza napr. k situácii, keď kontrolovaný v rozpore so zákonom vylúči uchádzača, ktorý následne podá úradu námietky, avšak úrad sa z čisto procesných dôvodov námietkami nemôže zaoberať a nemôže tak odstrániť protiprávny stav, ktorý nastal, navrhovateľ navyše stráca kauciu. Formulácia súčasného znenia v praxi spôsobovala komplikácie, nakoľko zákon nedefinuje pojem „námietkam sa vyhovuje“. Z uvedeného dôvodu sa vyskytujú situácie, keď nie je jednoznačné, či kaucia má prepadnúť do štátneho rozpočtu alebo má dôjsť k jej vráteniu navrhovateľovi. Súčasne sa navrhuje skrátenie lehoty na vrátenie kaucie.

K bodu 37

V konaní o námietkach sa vyskytujú situácie, kedy rozsah výrokov formulovaných v zákone nie je postačujúci a úrad napriek tomu, že identifikoval porušenie zákona kontrolovaným, ktoré jednoznačne zásadne ovplyvnilo, resp. mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, nemá k dispozícii výrok, ktorým by toto porušenie nariadil odstrániť, napr. ak úrad v užšej súťaži alebo v rokovacom konaní so zverejnením zistí, že podmienky účasti vo verejnom obstarávaní neboli vyhodnotené v súlade so zákonom.

K bodu 38

Navrhovanou úpravou sa skracuje lehota na rozhodovanie o námietkach v prípade, ak je dôvod na zastavenie konania, čím sa urýchli proces verejného obstarávania.

K bodu 39

Navrhovaným doplnením sa rozširuje možnosť orgánov štátnej správy podávať námietky pri zadávaní podprahových zákaziek v prípade čerpania finančných prostriedkov z eurofondov.

K bodu 40

Podľa doterajšieho znenia ustanovenia rozhodnutie sa doručuje účastníkom konania a tiež všetkým úradu známym uchádzačom, záujemcom a účastníkom. Z uvedeného nie je jasné, ktorým doručením rozhodnutie nadobúda právoplatnosť. Uvedená nejednoznačnosť spôsobuje komplikácie pri nakladaní s kauciou, nakoľko lehota na jej vrátenie, resp. prepadnutie v prospech štátneho rozpočtu sa počíta od právoplatnosti rozhodnutia úradu o námietkach.

K bodu 41

Navrhuje sa rozšíriť oprávnenie úradu o vydanie rozhodnutia, ktorým sa zruší rozhodnutie o predbežnom opatrení, ktoré sa v rámci výkonu kontroly vydáva v štádiu pred uzavretím zmluvy za účelom pozastavenia konania verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa v procese verejného obstarávania na 30 dní. Ak sa nezistí porušenie zákona pred uplynutím tejto lehoty, je potrebné predbežné opatrenie zrušiť, aby proces verejného obstarávania mohol pokračovať a nebolo potrebné čakať na uplynutie tridsaťdňovej lehoty.

K bodu 42

Navrhovaným doplnením sa explicitne upravuje možnosť vykonať kontrolu úradom postupu zadávania podprahových zákaziek a kontroly zadávania zákaziek s nízkymi hodnotami.

K bodu 43

Navrhovaným ustanovením sa odstraňujú nejasnosti ohľadne dátumu, kedy sa úrad dozvedel o porušení zákona o verejnom obstarávaní, ak vykonal kontrolu podľa § 146 tohto zákona. Za deň porušenia, od kedy je potrebné počítať jednoročnú lehotu na začatie správneho konania o uložení pokuty, sa stanovuje deň prerokovania protokolu o výkone kontroly.

K bodu 44

Tak ako sa na konania o zápis do zoznamu podnikateľov vzťahuje zákon o správnom konaní, je potrebné, aby sa aj na procesné úkony o predĺžení platnosti zápisu v zozname podnikateľov vzťahoval správny poriadok. V skutočnosti aj v tomto prípade ide o procesné konanie úradu, v rámci ktorého sa posudzuje preukázanie splnenia podmienok účasti uchádzača alebo záujemcu vo verejnom obstarávaní s platnosťou na jeden rok.

K bodu 45

Navrhované prechodné ustanovenia riešia postup verejného obstarávateľa a obstarávateľa pri zadávaní zákaziek, ktoré boli vyhlásené pred účinnosťou navrhovaného zákona a pri použití rokovacieho konania bez zverejnenia, ktoré bolo začaté pred účinnosťou navrhovaného zákona, napríklad zaslaním výzvy na rokovanie.

Ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ pošle publikačnému úradu alebo úradu oznámenie, prostredníctvom ktorého sa vyhlasuje verejné obstarávanie do 31. marca 2008, predmetné verejné obstarávanie sa dokončí podľa doterajších predpisov, čo napr. vo vzťahu k podmienke účasti podľa § 26 ods. 1 písm. h) znamená, že verejného obstarávania sa bude môcť zúčastniť len ten, kto sa v predchádzajúcich piatich rokoch nedopustil závažného porušenia odborných povinností, ktoré vie verejný obstarávateľ a obstarávateľ preukázať. V prípade, ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ pošle publikačnému úradu alebo úradu oznámenie, prostredníctvom ktorého sa vyhlasuje verejné obstarávanie po 31. marci 2008, verejného obstarávania sa bude môcť zúčastniť len ten, komu v predchádzajúcich troch rokoch nebolo preukázané závažné porušenie odborných povinností, ktoré dokáže verejný obstarávateľ a obstarávateľ preukázať.

V navrhovaných prechodných ustanoveniach sa rieši aj postup v konaniach, ktoré vykonáva úrad.

K bodu 46

Transpozičná príloha k zákonu sa navrhuje doplniť aj o právny akt Európskych spoločenstiev a Európskej únie – nariadenie Komisie (ES), na základe ktorého sa zmenili prahového hodnoty pre oblasť nadlimitných postupov zadávania zákaziek, a to aj napriek tomu, že nariadenia sú právne akty s priamym účinkom.

K bodom 47 až 49

Navrhovanou zmenou finančných limitov vyjadrených v EUR sa zosúlaďujú finančné limity podľa nariadenia Komisie (ES) č. 1422/2007 zo 4. decembra 2007, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES a 2004/18/ES, pokiaľ ide o ich prahové hodnoty uplatňované pri postupoch zadávania zákaziek uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie L 317 dňa 5. decembra 2007.

K Čl. II

Navrhovaná zmena § 86c zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nadväzuje na úpravy navrhované v bodoch 2 a 3 návrhu zákona.

K Čl. III

Navrhovaná účinnosť je 1. apríl 2008.

Bratislava, 6. februára 2008

Robert F i c o, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Béla A n g y a l, v. r.

predseda Úradu pre verejné obstarávanie

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o spoločnosti pre diaľnice a cesty pre motorové vozidlá a doplnení zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komukáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov

Dôvodová správa

I.Všeobecná časť

Uznesením vlády č. 720/2003 bolo uložené ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií vypracovať návrh zákona na vytvorenie spoločnosti pre diaľnice a cesty pre motorové vozidlá. V zmysle uznesenia vlády č. 728/1999 k návrhu koncepcie spoplatnenia diaľnic je zámerom založiť diaľničnú spoločnosť podľa osobitného zákona vyčlenením diaľničného a naväzujúceho majetku zo Slovenskej správy ciest a jeho vložením do novej spoločnosti. V uznesení vlády č. 523/2003 B.3. k aktualizácii nového projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest bolo ustanovené, že príjmom diaľničnej spoločnosti bude úhrada za užívanie týchto komunikácií, neskôr mýto.

Projekt transformácie Slovenskej správy ciest vláda schválený uznesením č. 827/2003 obsahuje návrh transformácie Slovenskej správy ciest v dvoch etapách. Prvá etapa zahrnuje transformáciu po prechode ciest II. a III. triedy do vlastníctva samosprávneho kraja a druhá etapa zahrňuje založenie diaľničnej spoločnosti a rozpočtovej organizácie na správu, údržbu, opravy a rozvoj ciest I. triedy..

Základným cieľom zákona o spoločnosti pre diaľnice a cesty pre motorové vozidlá (ďalej len „diaľničná spoločnosť“) je vytvorenie takejto spoločnosti, kde zakladateľom so

100 % majetkovou účasťou je štát v mene ktorého koná Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR (ďalej len „ministerstvo“).

V návrhu zákona sa spoločnosť stáva vlastníkom majetku prioritného infraštruktúrneho majetku štátu pri zabezpečení ochrany prioritného infraštruktúrneho majetku pred nežiadúcim nakladaním.

V zákone sa v prvej časti sa upravuje spôsob nakladania s prioritným ifraštruktúrnym majetkom, ktorý je vymedzený v § 4 ods.1 a § 4a ods.4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov. Zákonom sa ustanovuje rozsah majetku, ktorý môže byť iba vo vlastníctve štátu alebo určených právnických osôb v súlade s čl.. 20 ods. 2 Ústavy SR. Nakladanie s týmto majetkom v diaľničnej spoločnosti je obmedzené znením § 2 a § 11 a Ministerstvo dopravy pôšt a telekomunikácií vedie o tomto majetku osobitnú evidenciu.

Niektoré podmienky založenia, vzniku a právneho režimu novej diaľničnej spoločnosti sú v porovnaní s platnou úpravou v Obchodnom zákonníku špecifické. Ide napríklad o postup pri oceňovaní nepeňažného vkladu, jeho splatenie, prechod vlastníckeho práva k predmetu vkladu a pod. Rozsah a povaha odchýliek od Obchodného zákonníka sú zrejmé z návrhu a sú obdobné riešeniu zakladania Železničnej spoločnosti a.s..

Osobitne sa rieši prevod majetkovej účasti štátu na podnikaní diaľničnej spoločnosti na iné osoby. Pri rozhodovaní o privatizácii podľa zákona 92/1991 Zb. o podmienkach prechodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov sa určuje, že majetková účasť štátu v diaľničnej spoločnosti musí byť trvalá v rozsahu určenom rozhodnutím vlády SR.

V osobitnom ustanovení prvej časti sa ustanovuje povinnosť vybudované úseky diaľnic a ciest pre motorové vozidlá zaradiť do prioritného infraštruktúrneho majetku.

Pre zabezpečenie rozvoja, správy, údržby a opráv diaľnic a ciest pre motorové vozidlá bude diaľničná spoločnosť sústreďovať finančné prostriedky z týchto zdrojov:

a.štátny rozpočet

b.štátna pomoc na dostavbu diaľnic a ciest pre motorové vozidlá,

c.výnosy zo spoplatnenia – príjem z predaja nálepiek, výberu poplatkov a nájmu súčastí diaľnic a ciest pre motorové vozidlá,

d.z fondov Európskej únie,

e.z úverových zdrojov,

f.z iných príjmov

V druhej časti návrhu zákona sa rieši presun výroby, distribúcie a predaja nálepiek na diaľničnú spoločnosť a s účelovým použitím týchto príjmov vrátane úrokov z týchto príjmov s tým, že tento príjem nebude príjmom štátneho rozpočtu.

Vytvorenie diaľničnej spoločnosti sa predpokladá bez osobitného vplyvu na zamestnanosť. Diaľničná spoločnosť vznikne vyčlenením pracovníkov zo súčasnej Slovenskej správy ciest bez výrazného nárastu počtu pracovníkov a nebude mať dopad na rast zamestnanosti.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov

a vplyvov na zamestnanosť

1. Vyčíslenie odhadu dopadov na verejné financie

Spoločnosť pre diaľnice a cesty pre motorové vozidlá bude zabezpečovať správu, údržbu, opravy a rozvoj diaľnic, rýchlostných ciest a ciest pre motorové vozidlá a výber a správu finančných prostriedkov zo spoplatnenia užívateľov diaľnic a ciest pre motorové vozidlá . Pre zabezpečenie týchto úloh získa v I. etape finančné zdroje z predaja nálepiek, zo štátnej pomoci, fondov EÚ a úverov . V II. etape z predaja nálepiek, výberu mýta od nákladných vozidiel nad 3,5 ton, zo štátnej pomoci, z fondov EÚ a z úverov.

V uznesení vlády č. 523/2003 B.3. k aktualizácii nového projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest bolo ustanovené, že príjmom diaľničnej spoločnosti bude úhrada za užívanie týchto komunikácií, neskôr mýto. Týmto dôjde priamo k celkovému zníženiu príjmov do štátneho rozpočtu, odvádzaných MDPT, oproti roku 2004.

.

Na základe hospodárskych výsledkov niektorých z uvedených činností zabezpečovaných Slovenskou správou ciest, a odborom spoplatnenia diaľnic a ciest pre motorové vozidlá MDPT je predpoklad efektívneho hospodárenia navrhovanej spoločnosti. Návrh nového zákona nepredpokladá nárast zamestnancov a nepredpokladá ani zvýšené nároky na štátny rozpočet v porovnaní so súčasným stavom.

Návrh rozpočtu diaľničnej spoločnosti na rok 2005

mil.Sk

P r í j m yV ý d a v k yŠtátny rozpočet

8 974,587600 Bežné 1 144,587z toho: prevzaté úvery

2 553,000

610- mzdy161,543 spolufinancovanie1 447,600

620 - odvody56,056projekty EÚ (ŠF, KF, ISPA)

4 809,000630 - tovary, služby723,460úvery diaľničnej spoločnosti4 000,000z toho: na údržbu a opravy diaľnic a rýchl.ciest682,903nálepky1 430,000 na správu DS

40,557prenájmy70,000640 - bežný transfer

3,528dlhová služba

200,000700 kapitálové

18 139,000710 výstavba diaľnic a RC

18 139,000Príjmy spolu19 283,587Výdavky spolu

19 283,587

Príjem z nálepiek vo výške 1 430,000 mil.Sk bude použitý na:

a) dlhovú službu200,000 mil.Sk

b) opravu a údržbu diaľnic a rýchl.ciest682,903 mil.Sk

c) výstavbu diaľnic a rýchl.ciest547,097 mil.Sk

Očakávaný vývoj vlastných príjmov pre diaľničnú spoločnosť

v mil.Sk

Rok20052006200720082009Nálepky1 430,01 525,0 523,0 550,0 600,0Mýto001 800,01 850,02 450,0Celkom1 430,01525,02 323,02 400,03 020,0

Komentár:

Počet zamestnancov v roku 2005: 818

Mzdy, odvody: plánovaná priemerná mzda r. 2004, 14 957.- Sk + 8% nárast

Tovary, služby: plán na rok 2004 + 8 % nárast

Bežný transfer: plán na rok 2004

2. Zhodnotenie environmentálnych vplyvov

Jednou z hlavných činností vytváranej spoločnosti bude príprava a organizačné zabezpečenie elektronického výberu mýta za používanie vybraných úsekov diaľnic a ciest pre motorové vozidlá SR. V súlade s predpismi EÚ sa predpokladajú znížené sadzby mýta pre vozidlá s hnacími nápravami so vzduchovým pružením alebo so zníženou produkciou škodlivých emisií s motormi EURO I, II, III. Vychádzajúc zo skúseností vyspelých štátov predpokladáme, že toto opatrenie výrazne ovplyvní skladbu ťažkých nákladných vozidiel v SR a prispeje k zníženiu nákladov na opravy vozoviek a negatívnych dopadov na životné prostredie.

3. Zhodnotenie vplyvov na zamestnanosť

Založenie spoločnosti pre diaľnice a cesty pre motorové vozidlá sa predpokladá bez osobitného vplyvu na zamestnanosť. Vytvorenie spoločnosti vznikne vyčlenením pracovníkov zo súčasnej Slovenskej správy ciest a odboru spoplatnenia MDPT bez výrazného nárastu počtu zamestnancov.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ právneho predpisu:

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon o spoločnosti pre diaľnice a cesty pre motorové vozidlá a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

Návrh zákona o vytvorení spoločnosti pre diaľnice a cesty pre motorové vozidlá nepredstavuje priamo prioritu ale patrí medzi odporúčané priority podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení. Organizačného zabezpečenia nových foriem spoplatnenia je v zmysle Zelenej knihy o spravodlivom a účinnom systéme poplatkov v doprave (COM 995/961) a Bielej knihy, sekcia 6 „Doprava“ časť 1 bod 3 Finančná harmonizácia. Spoločnosť pre diaľnice a cesty pre motorové vozidlá ako komercionalizovaný podnik v dopravnej infraštruktúre urýchli harmonizáciu s aquuis communautaire a umožní vznik finančnej základne pre implementáciu koncepcie transeurópskej dopravnej siete.

4.Problematika návrhu zákona:

Smernica 99/62/ES o poplatkoch za používanie dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami v čl. 7 upravuje zavedenie mýta a užívateľských poplatkov za užívanie diaľnic alebo iných viacprúdových ciest používaných na medzinárodnú nákladnú dopravu.

Smernica 80/723/EHS o transparentnosti finančných vzťahov členských štátov a verejných podnikov a o finančnej transparentnosti v niektorých podnikoch, definuje podniky, na ktoré majú štátne orgány priamo alebo nepriamo dominantný vplyv prostredníctvom ich vlastnenia, finančnej účasti alebo predpisov, ktorými sa riadia. Diaľničná spoločnosť musí viesť samostatné účtovanie v zmysle článku 3a a uschovávať informácie o finančných vzťahoch podľa článku 1(1) k dispozícii Komisii ES 5 rokov od konca finančného roka, v ktorom boli verejné zdroje sprístupnené verejnému podniku.

a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

a) čiastočná zlučiteľnosť

6.Gestor:

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky

7.Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Na príprave návrhu zákona sa experti nezúčastnili.

Tabuľka zhody

Právny akt ES/EÚPrávne predpisy Slovenskej republiky123456789ČlánokTextSpôsob transpozícieČísloČlánokTextZhodaAdministratívna infraštruktúraPoznámkySmernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/62/ES zo 17. júna 1999 o poplatkoch za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami Zákon č........... o spoločnosti pre diaľnice a cesty pre motorové vozidlá a doplnení zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon)Č:7 O:2a

V:1Mýto a užívateľské poplatky sa uložia len užívateľom diaľnic alebo iných viacprúdových ciest, ktoré majú podobné charakteristiky ako diaľnice, alebo užívateľom mostov, tunelov a horských prechodov.O

OČ:I

§:9

O:3

V:1Diaľničná spoločnosť bude zabezpečovať výrobu, distribúciu a predaj nálepiek za používanie vymedzených úsekov diaľnic a vyberanie poplatkov za používanie týchto komunikácií pre niektoré motorové vozidlá podľa osobitného predpisu.ČMDPT SR Zákon č....../2004, ktorým sa dopĺňa zákon č.135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov§:6

O:8Výber poplatkov za použitie diaľnic a ciest pre motorové vozidlá nálepky, ich distribúcia, predaj a výmena sa zabezpečujú právnickou osobou ustanovenou osobitným predpisomČMDPT SRSmernica komisie 80/723/EHS z 25. júna 1980 o transparentnosti finančných vzťahov členských štátov a verejných podnikov a o finančnej transparentnosti v niektorých podnikoch. Zákon č...... o Spoločnosti pre diaľnice a cesty pre motorové vozidlá a doplnení zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon)Č:3a

O:1S cieľom zabezpečiť transparentnosť na základe článku 1 (2) urobia členské štáty opatrenia potrebné na to, aby každý podnik viedol samostatné účtovanie tak, že:

(a)vnútorné účty zodpovedajúce jednotlivým činnostiam sú samostatné;

(b)všetky výdavky a príjmy sa správne rozdeľujú na základe rovnako uplatňovaných a objektívne odôvodnených zásad účtovania nákladov;

(c)zásady účtovania nákladov, podľa ktorých sa

vedú samostatné účty, sú jasne stanovené.OČ:I

§:5

O:2

V:1Predmetom nepeňažného vkladu je účtovne oddelená, vnútorná organizačná jednotka Slovenskej správy ciest vymedzená v rozhodnutí ministerstva, ktorá sa považuje za časť podniku podľa osobitného zákona). Ustanovenia § 477 ods.3 časti vety za čiarkou a § 478 Obchodného zákonníka sa nepoužijú.ČMDPT SR

II. Osobitná časť

K § 1: Predmet a účel zákona

Predmetom zákona je spôsob založenia, vznik, postavenie a právne pomery akciovej spoločnosti založenej z určeného prioritného infraštruktúrneho majetku štátu v správe Slovenskej správy ciest na vykonávanie správcovských, investorských a obchodných činností. Zároveň sa zavádza legislatívna skratka „diaľničná spoločnosť“.

V návrhu tohto ustanovenia sa vychádza zo skutočnosti, že prioritný infraštruktúrny majetok štátu, ktorým sa zakladá spoločnosť, sa stane okamihom vkladu do takejto spoločnosti jej vlastníctvom. Preto táto spoločnosť je povinná vykonávať svoje vlastnícke práva a teda aj spravovať prioritný infraštruktúrny majetok tak, aby neohrozovala ostatných vlastníkov a spravovať takýto majetok na svoje náklady.

K § 2: Prioritný infraštruktúrny majetok

Ustanovenie v odseku 1 vymedzuje základný pojem na účely tohto zákona tak, aby obsah bol vykladaný jednotne. Na odlíšenie od prioritného majetku v neziskových organizáciách sa zavádza označenie prioritný infraštruktúrny majetok.

Inštitút prioritného infraštruktúrneho majetku vychádza z dikcie § 31 a zákona č. 213/1997 Z.z. o neziskových organizáciách a viaže sa na čl. 20 ods. 2 ústavy Slovenskej republiky.

V odseku 3 sa určuje kto vykoná špecifikáciu prioritného infraštruktúrneho majetku. Predpokladá sa, že to bude ministerstvo a to nielen pred založením spoločnosti, ale aj pred spracovaním znaleckého posudku podľa § 6. Obmedzenie spôsobu nakladania s prioritným infraštruktúrnym majetkom sa zverejňuje pre tretie osoby a to formou poznámky na listoch vlastníctva vedených v katastri nehnuteľností.

Zabezpečenie zápisu prioritného infraštruktúrneho majetku v katastri nehnuteľností sa prenecháva ako povinnosť ministerstvu pri vzniku diaľničnej spoločnosti. Obsahom poznámky bude, v nadväznosti na označenie konkrétneho pozemku, že sa jedná o prioritný infraštruktúrny majetok s ktorým podľa § 2 tohto zákona nemožno nakladať.

V odseku 2 a 4 sa vo väzbe na čl. 20 ods. 2 ústavy Slovenskej republiky zabezpečuje ochrana prioritného infraštruktúrneho majetku pred nežiaducim nakladaním s ním zo strany samotného vlastníka. Obmedzuje výkon rozhodnutia, exekúciu, konkurzné konanie a vyrovnávacie konanie. Prevádzkovanie tohto majetku týmito úkonmi nebude dotknuté v ktoromkoľvek okamihu a obslužnosť územia bude zachovaná.

V odseku 4 sa rieši možnosť a podmienky prenechania súčasti prioritného infraštruktúrneho majetku do nájmu na zriaďovanie a prevádzkovanie stavieb slúžiacich účastníkom cestnej premávky na takto prenajatom majetku. Ustanovenie, že prioritný infraštruktúrny majetok možno prenechať do nájmu len na určitý čas, najviac na dobu 30 rokov, vychádza zo znenia § 30 zákona č. 366/1999 Z.z.. Jedná sa o majetok v odpisovej skupine 5, kam patria budovy a inžinierske stavby s dobou odpisovania 30 rokov.

V odseku 5 sa ukladá ministerstvu viesť evidenciou o prioritnom infraštruktúrnom majetku, ktorý je vedený aj v účtovníctve diaľničnej spoločnosti za účelom dohľadu nad nakladaním s ním. Rozsah vedenia evidencie je obdobný ako pri evidencii majetku štátu podľa § 3 ods.3 a 4 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu. Identifikačné údaje sa chápu v rozsahu náležitostí ustanovených katastrálnym zákonom a zákonom o účtovníctve.

K § 3: Založenie a vznik diaľničnej spoločnosti

Spôsob založenia diaľničnej spoločnosti sa rieši obdobne ako v § 2 a §10 zákona č. 259/2001 Z.z. o Železničnej spoločnosti a.s. s tým, že zakladateľom diaľničnej spoločnosti je štát pričom výkon práv štátu ako akcionára prináleží zo zákona ministerstvu. V odseku 2 je vyjadrená subsidiárna platnosť ustanovení Obchodného zákonníka pri regulácii založenia, vzniku, postavenia a právnych pomerov akciovej spoločnosti. Ustanovenia Obchodného zákonníka sa použijú, ak tento zákon nestanovuje špeciálnu úpravu. V záujme vylúčenia pochybností sa ustanovuje, že ustanovenia zákona č. 92/1991 Zb. o prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov sa nepoužijú.

K § 4: Predmet vkladu

Ministerstvo, ako zriaďovateľ rozpočtovej organizácie Slovenská správa ciest rozhodnutím výjme časť majetku štátu v správe Slovenskej správy ciest ku dňu vzniku diaľničnej spoločnosti a tento majetok použije ako vklad na založenie diaľničnej spoločnosti podľa Obchodného zákonníka. Predmet vkladu sa rieši obdobným spôsobom ako v § 3 ods.1, 2 a 5 zákona č. 259/2001 Z.z. o Železničnej spoločnosti a.s. a vymedzuje sa predmet vkladu do akciovej spoločnosti.

Týmto vkladom bude majetok štátu v správe rozpočtovej organizácie Slovenská správa ciest v rozsahu jej vnútornej organizačnej jednotky vymedzenej rozhodnutím ministerstva.

Tieto sa na účely vkladu do diaľničnej spoločnosti podľa tohto návrhu zákona považujú za časť podniku podľa Obchodného zákonníka, čo umožňuje pri zakladaní diaľničnej spoločnosti využiť ustanovenia § 59 ods. 4 a § 476 až 488 Obchodného zákonníka, ktoré upravujú právny režim vkladu do obchodnej spoločnosti, pokiaľ je ním podnik, alebo jeho časť a tak celý proces zjednodušiť.

K § 5: Hodnota nepeňažného vkladu

Určenie hodnoty nepeňažného vkladu sa opiera o dikciu ustanovenia § 1 zákona č. 259/2001 Z.z. o Železničnej spoločnosti a. s. V odseku 1 sa upravuje spôsob určenia hodnoty nepeňažného vkladu do diaľničnej spoločnosti.

V záujme vytvorenia rezervného fondu spoločnosti už pri vzniku akciovej spoločnosti sa v odseku 2 upravuje odchýlka od znenia § 58 ods.1 Obchodného zákonníka. Podľa tohto ustanovenia je základné imanie spoločnosti definované ako peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných a nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti. Podľa navrhovaného zákona hodnota vyňatého majetku nie ja typickým vkladom, nakoľko podľa Obchodného zákonníka z tejto hodnoty sa netvorí len základné imanie, ale aj jej rezervný fond.

K § 6: Práva k niektorým nehnuteľnostiam

Návrh zákona ukladá ministerstvu povinnosť bezodplatne vložiť do základného imania diaľničnej spoločnosti majetok v podobe samostatných, účtovne oddelených vnútorných organizačných zložiek Slovenskej správy ciest, ktoré majú povahu časti podniku.

Podľa ustanovenia § 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka stavba nie je súčasťou pozemku a preto existujú prípady, že stavby vo vlastníctve štátu spravované Slovenskou správou ciest sú postavené na pozemkoch, ktoré sú vo vlastníctve iných osôb a nemôžu byť predmetom vkladu do akciovej spoločnosti ku dňu jej vzniku z dôvodu nevysporiadania. Ako spôsob usporiadania vzťahov k nevysporiadaným pozemkom sa navrhuje zriadenie vecného bremena podľa ustanovení § 151n a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Vecné bremeno vzniká priamo zo zákona a zapíše sa do katastra nehnuteľností.

K § 7: Prechod práv

Riešenie prechodu vlastníckeho práva a práv a povinností z pracovnoprávnych a iných vzťahov je obdobné ako v dikcii § 5 a § 17 zákona č. 259/2001 o Železničnej spoločnosti. Vzhľadom na povahu zakladateľa a povahu vkladu vylučuje sa použitie úpravy o správe vkladu podľa § 59 a § 60 Obchodného zákonníka. Nadobudnutie vlastníckeho práva akciovej spoločnosti k nehnuteľnostiam sa rieši odlišne od úpravy v § 60 Obchodného zákonníka. Toto právo prechádza na akciovú spoločnosť zo zákona, dňom jej vzniku a do katastra nehnuteľností sa zapíše záznamom.

Odseky 3 a 4 riešia prevzatie rozpracovanej dokumentácie pripravovaných stavieb a rozostavaných stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá od doterajšieho obstarávateľa a investora do vlastníctva diaľničnej spoločnosti a to bezodplatne.

Dňom vzniku diaľničnej spoločnosti prechádzajú na ňu všetky práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov k zamestnancom a aj povinností z iných právnych vzťahov (napr. z rozostavaných stavieb).

K § 8: Predmet podnikania

Diaľničná spoločnosť môže počas jedného roka od svojho vzniku podnikať v rozsahu činností Slovenskej správy ciest zapísaných v jej zriaďovateľskej listine. Po uplynutí tejto doby, môže tieto činnosti vykonávať iba na základe potrebných povolení.

Jeden rok sa pokladá za dostatočný časový úsek na vybavenie potrebných úkonov. Podnikanie v ďalších oblastiach, napríklad podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, týmto nie je dotknuté.

Diaľničná spoločnosť bude zabezpečovať výrobu, distribúciu a predaj nálepiek, neskôr výber poplatkov formou mýta. Peňažné prostriedky vrátane úrokov z týchto prostriedkov nebudú príjmom štátneho rozpočtu a ich použitie je zákonom účelovo viazané na rozvoj, správu, údržbu a opravu diaľnic a ciest pre motorové vozidlá.

K § 9: Základné imanie

Základné imanie, rezervný fond a akcie sa riešia obdobne ak v § 8 zákona č. 259/2001 Z.z. o Železničnej spoločnosti a.s. V záujme vytvorenia rezervného fondu už pri vzniku spoločnosti sa upravuje odchýlka od ustanovení §58 ods. 1 a §67 ods. 2 Obchodného zákonníka, pričom sa stanovuje, že rezervný fond vytvorený pri vzniku akciovej spoločnosti bude vo výške aspoň 5% z hodnoty vkladu do jej majetku. V návrhu tohto ustanovenia sa upravuje aj forma a podoba akcií akciovej spoločnosti.

K § 10: Prevod majetkovej účasti štátu

Ustanovením sa upravuje prevod majetkovej účasti štátu na podnikaní diaľničnej spoločnosti v súlade s dikciou § 18 zákona č. 259/2001 Z.z. o Železničnej spoločnosti a.s. Pri predaji akcií diaľničnej spoločnosti sa musí postupovať podľa zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov. Ukladá sa povinnosť zachovať trvalú majetkovú účasť štátu v rozsahu určenom v rozhodnutí vlády.

K § 11: Zrušenie a zánik diaľničnej spoločnosti

Pri zrušení a zániku diaľničnej spoločnosti sa postupuje podľa zodpovedajúcich ustanovení Obchodného zákonníka vrátane doplnení, týkajúcich sa prioritného infraštruktúrneho majetku.

Rozlišujú sa dôvody, kedy v nadväznosti na úpravu v § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka súd rozhodne o zrušení diaľničnej spoločnosti s likvidáciou. Stanovuje sa hranica zadĺženosti diaľničnej spoločnosti, rieši sa postup, ak po ukončení konkurzu ostane spoločnosti len prioritný majetok, ktorý nie je predmetom konkurznej podstaty a rieši sa postih pri nedodržaní obmedzenia spôsobu nakladania s prioritným majetkom.

Odsek 2 rieši naloženie s prioritným majetkom. Prioritný majetok prechádza za náhradu určenú znaleckým posudkom do vlastníctva štátu za účelom jeho ďalšieho zachovania a využitia. Spôsob určenia likvidátora alebo výšky jeho odmeny podľa § 75 ods. 6 nie je potrebné meniť. Dopĺňajú sa len podmienky, kto znáša náklady na činnosti spojené s prevodom prioritného majetku na štát.

K § 12: Osobitné ustanovenie

V tomto ustanovení sa zabezpečuje príprava a realizáciu výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá na základe programov schválených vládou SR vrátane spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie a medzinárodných zmlúv a povinnosti diaľničnej spoločnosti voči ministerstvu o predkladanie informácií a podklady o plnení týchto programov.

Odsek 2 rieši spôsob zaradenia vybudovaných a prevádzky schopných jednotlivých nových úsekov diaľnic a ciest pre motorové vozidlá do zoznamu prioritného infraštruktúrneho majetku, ktoré zabezpečí ministerstvo.

Odsek 3 ustanovuje diaľničnej spoločnosti povinnosti zabezpečenia a výkonu činností, vyplývajúcich z povinností správcu diaľnic a ciest pre motorové vozidlá.

Odsek 4 ustanovuje diaľničnej spoločnosti povinnosť zachovať účelové určenie prioritného infraštruktúrneho majetku vo svojom vlastníctve.

K čl. II

V súvislosti so zmenou výkonu správy pozemných komunikácií a prechodom činností pri výbere diaľničných poplatkov, zabezpečovaní výroby, distribúcii a predaja nálepiek ktoré v súčasnosti zabezpečuje ministerstvo, na diaľničnú spoločnosť, bolo potrebné vykonať úpravu v cestnom zákone. Návrh novely cestného zákona rieši zmenu výkonu správy diaľnic a ciest pre motorové vozidlá na spoločnosť pre diaľnice a cesty pre motorové vozidlá. Ďalší návrh novely cestného zákona rieši prechod povinností pri zabezpečovaní výroby, distribúcie a predaja nálepiek na diaľničnú spoločnosť, pričom finančné prostriedky získané z výberu poplatkov, z predaja nálepiek a úroky z týchto prostriedkov sú príjmom diaľničnej spoločnosti.

K čl. III

V tomto článku sa navrhuje účinnosť zákona od 1. januára 2005.

Bratislava 14. júla 2004

Mikuláš Dzurinda

predseda vlády Slovenskej republiky

Pavol Prokopovič

minister dopravy, pôšt a telekomunikácií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu