Zákon o Národnej diaľničnej spoločnosti a o zmene a doplnení zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov 639/2004 účinný od 01.01.2005 do 31.12.2007

Vládny návrh zákona o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov

13

B. Osobitná časť

K Čl. I :

K § 1:Ustanovenie § 1 upravuje predmet zákona, ktorým je dohľad nad finančným trhom v oblasti bankovníctva, kapitálového trhu, poisťovníctva, dôchodkového poistenia a dôchodkového sporenia.

Inštitucionálnym pilierom tohto dohľadu je v súlade so schválenou Koncepciu integrovaného dohľadu nad finančným trhom Národná banka Slovenska. Acquis communautaire ES/EÚ však v zásade neobsahuje požiadavky na inštitucionálnu podobu (na organizáciu) dohľadu nad finančným trhom a okrem niektorých čiastkových požiadaviek neobsahuje ani procesné postupy (konanie) pri dohľade nad finančným trhom. Z acquis communautaire v oblasti dohľadu nad finančným trhom vyplýva predovšetkým to, že inštitúcia vykonávajúca dohľad nad finančným trhom musí byť nezávislá (NBS má nezávislosť pri výkone svojej pôsobnosti garantovanú v čl.◊56 Ústavy SR), že rozhodnutia o žiadostiach o udelení alebo neudelení povolenia na výkon regulovanej činnosti v oblasti finančného trhu (napríklad o udelení alebo neudelení bankového povolenia) musia byť vydané do 12◊mesiacov od doručenia úplnej žiadosti, že rozhodnutia inštitúcia vykonávajúcej dohľad nad finančným trhom musia byť súdne preskúmateľné a taktiež vyžadujú povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach zistených pri výkone dohľadu nad finančným trhom.

Zároveň sa v ustanovení § 1 vymedzuje základný rozsah pôsobnosti Národnej banky Slovenska pri výkone tohto dohľadu. Podľa návrhu zákona bude plniť úlohy dohľadu nad finančným trhom v rozsahu pôsobnosti zverenej jej týmto zákonom, ako aj osobitnými hmotnoprávnymi predpismi.

Rozširuje sa pôsobnosť Národnej banky Slovenska ako orgánu dohľadu nad bezpečným fungovaním bankového systému o pôsobnosť doterajšieho Úradu pre finančný trh v oblasti kapitálového trhu, komerčného poisťovníctva a dôchodkového sporenia. Národná banka Slovenska bude teda vykonávať aj dohľad nad ostatnými subjektmi finančného trhu (dohliadanými subjektmi), ktoré sú regulované hmotnoprávnymi zákonmi v oblasti finančného trhu ◊zákon č.◊566/2001◊Z.◊z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, zákon č.◊530/1990◊Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov, zákon č.◊429/2002 Z.◊z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov, zákon č.◊594/2003 Z.◊z. o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č.◊95/2002◊Z.◊z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č.◊381/2001◊Z.◊z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č.◊43/2004◊Z.◊z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č.◊..../2004◊Z.◊z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov◊. Zároveň Národná banka Slovenska bude v rámci dohľadu nad finančným trhom vykonávať dohľad aj nad inými osobami, nad inými účelovými združeniami majetku (majetkovými fondmi) a nad skupinami osôb a účelových združení majetku (majetkových fondov), ktorým osobitné zákony v oblasti bankovníctva, kapitálového trhu, poisťovníctva alebo dôchodkového sporenia ukladajú povinnosti. Inými osobami sa napríklad rozumejú audítori, hypotekárni správcovia a ich zástupcovia. Skupinami osôb a účelových združení majetku (majetkových fondov) sa rozumejú napríklad skupiny hospodársky spojených osôb v rozsahu vymedzenom.

Navrhuje sa, aby Národná banka Slovenska spolupracovala s Ministerstvom financií Slovenskej republiky a Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pri príprave návrhov zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti finančného trhu.

Národná banka bude pravidelne predkladať Národnej rade SR ročné správy o stave finančného trhu a vykonávať ďalšie činnosti a oprávnenia v súvislosti s výkonom dohľadu nad finančným trhom.

K § 2: V §◊2 predloženého návrhu sa ustanovuje, že Národná banka Slovenska dohľad nad dohliadanými subjektmi vykonáva ako na individuálnom základe, na konsolidovanom základe a tiež doplnkový dohľad nad finančnými konglomerátmi, pričom tieto dohľady nie sú totožné a žiaden z týchto dohľadov nenahrádza ostatné (iba sa navzájom dopĺňajú). Zákon tiež jednoznačne upravuje, že problémy medzi dohliadanými subjektmi a ich klientmi nepodliehajú dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska. Takéto spory majú byť riešené súdmi alebo inými príslušnými subjektmi napríklad rozhodcovskými súdmi. Môže ísť napríklad o spory súvisiace s nedodržaním zmluvne dohodnutých podmienok.

Upravujú sa aj základné práva a povinnosti Národnej banky Slovenska a osôb poverených výkonom dohľadu a taktiež povinnosti dohliadaných subjektov.

Kľúčovou súčasťou dohľadu nad finančným trhom je dohľad nad dohliadanými subjektmi, ktorý sa člení na tri oblasti, a to jednak dohľad na mieste, jednak dohľad na diaľku a jednak osobitné procesné konanie vo veciach zverených Národnej banke Slovenska, v ktorom sa rozhoduje o právach alebo povinnostiach dohliadaných subjektov alebo iných osôb. V rámci dohľadu nad finančným trhom bude vykonávať dohľad na mieste a dohľad na diaľku, ako aj procesné konania (vrátane vydávania rozhodnutí) v prvom stupni bude uskutočňovať organizačný útvar Národnej banky Slovenska určený organizačným poriadkom Národnej banky Slovenska (ďalej len „útvar dohľadu nad finančným trhom“), ak navrhnutý zákon alebo iný osobitný zákon neobsahuje osobitnú úpravu pre niektoré špecifické prípady. Útvar dohľadu nad finančným trhom bude patriť do riadiacej pôsobnosti viceguvernéra Národnej banky Slovenska určeného organizačným poriadkom Národnej banky Slovenska, pričom činnosť tohto útvaru pri výkone dohľadu bude riadiť a zodpovedať za ňu vedúci útvaru dohľadu nad finančným trhom určený organizačným poriadkom Národnej banky Slovenska (zrejme vrchný riaditeľ útvaru) a počas neprítomnosti tohto vedúceho to bude robiť ním poverený zástupca vedúceho útvaru dohľadu nad finančným trhom. Vzhľadom na medzinárodné štandardy sa tiež ustanovuje, že útvar dohľadu nad finančným trhom bude pri výkone dohľadu nad finančným trhom konať a rozhodovať nezávisle a samostatne, pričom bude pri konaní a rozhodovaní na prvom stupni viazaný rozhodnutiami vydanými bankovou radou v druhom stupni a taktiež bude viazaný rozhodnutiami súdu vydanými pri preskúmavaní zákonnosti právoplatných rozhodnutí Národnej banky Slovenska.

V rámci §◊2 predloženého návrhu sa tiež vymedzuje definícia dohľadu na mieste a dohľadu na diaľku, ktorá je obsahovo prakticky rovnaká ako vymedzenie v doterajších právnych predpisoch pre oblasť bankového dohľadu a pre dohľad nad finančným trhom v oblasti kapitálového trhu, poisťovníctva a dôchodkového sporenia.

K § 3: Navrhovaným ustanovením sa zabezpečuje súčinnosť orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, iných orgánov verejnej moci a ďalších osôb, ktorých činnosť súvisí s dohliadanými subjektmi, ak je požadovaná Národnou bankou Slovenska na účely výkonu dohľadu.

Na druhej strane bude Národná banka Slovenska oprávnená poskytovať informácie zahraničným orgánom dohľadu, audítorom, audítorským spoločnostiam, Slovenskej komore audítorov a iným orgánom verejnej moci a osobám, ktorých činnosť súvisí s dohľadom nad dohliadanými subjektmi, ako aj upozorniť ich na také nedostatky zistené pri vykonávaní dohľadu nad dohliadanými subjektmi, na ktorých riešenie alebo odborné posudzovanie sú príslušné. Zároveň sa stanovujú všeobecné podmienky použitia týchto poskytnutých informácií a zaobchádzania s nimi.

K § 4:

Ustanovenie upravuje postup orgánov dohľadu iných štátov pri vykonávaní dohľadu na území Slovenska nad činnosťou dohliadaných subjektov so sídlom v inom štáte a pôsobiacich v Slovenskej republike a taktiež postup Národnej banky Slovenska pri výkone dohľadu nad dohliadanými subjektmi so sídlom v Slovenskej republike, ktoré pôsobia na území iného štátu, pričom sa rozlišuje či ide o členský štát alebo o štát iný ako členský. Navrhnutá úprava je potrebná na reálne umožnenie praktického postupu pri cezhraničnom vykonávaní dohľadu napríklad podľa článku◊29 bodu◊1 európskej bankovej smernice (teda smernice 2000/12/ES).

K § 5:

Národná banka Slovenska je povinná pri výkone dohľadu uplatňovať metodiku dohľadu ustanovenú týmto zákonom, ak osobitné zákony v oblasti finančného trhu neustanovujú odlišné pravidlá kontrolnej činnosti.

Cieľom dohľadu je zistiť súlad skutočného stavu kontrolovaných záležitostí so stavom (režimom) ustanoveným v právnych predpisoch, prípadne tiež v interných normatívnych aktoch, príčiny nesúladu tohto stavu, ako aj zodpovednosť príslušných právnych subjektov.

Národná banka Slovenska vykonáva dohľad prostredníctvom svojich zamestnancov, ktorí musia mať na takúto činnosť osobitné písomné poverenie Národnej banky Slovenska. Taxatívnym spôsobom sa ustanovujú obsahové náležitosti poverenia.

K § 6:

Zmyslom úpravy inštitútu zaujatosti je zamedziť, aby sa pri dohľade vylúčili osobné, subjektívne záujmy osôb vykonávajúcich dohľad, a tak utvoriť predpoklady na objektívny výkon kontroly. Námietku zaujatosti (predpojatosti) možno uplatniť v ktoromkoľvek štádiu kontrolnej akcie (úlohy), ako aj pred jej vykonaním.

Podnet na rozhodnutie o zaujatosti môže vzísť od osoby vykonávajúcej dohľad alebo od dohliadaného subjektu. Pritom postačuje len pochybnosť o nezaujatosti, nevyžaduje sa istota neobjektivity.

Postup pri rozhodovaní o vylúčení z výkonu dohľadu je v právomoci nadriadeného zamestnanca, proti ktorému bola vznesená námietka zaujatosti, respektíve v právomoci bankovej rady.

Osoba, proti ktorej bola vznesená námietka zaujatosti, môže vykonať iba také úkony, ktoré neznesú odklad; doposiaľ vykonané úkony touto osobou sú právne relevantné.

K § 7:

Jednou zo základných podmienok pre objektívny výkon dohľadu je aj presné vymedzenie oprávnení a povinností kontrolných orgánov, teda zamestnancov Národnej banky Slovenska oprávnených na výkon dohľadu.

Predložený návrh zákona zakotvuje právo osôb poverených výkonom dohľadu vstupovať do budov, na pozemky a do iných priestorov dohliadaných subjektov. Výslovne sa v návrhu vyjadruje nedotknuteľnosť obydlia tak, ako to zakotvuje čl. 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Osoby poverené výkonom dohľadu sú oprávnené vyžadovať od dohliadaného subjektu, aby im v určenej lehote poskytoval doklady a iné písomnosti, vyjadrenia a informácie vrátane technických nosičov údajov potrebných na výkon dohľadu. Osoby poverené výkonom dohľadu môžu vykonať aj ďalšie potrebné opatrenia na zabezpečenie účinného a objektívneho výkonu dohľadu.

Predložený návrh zákona jednoznačne vyjadruje aj povinnosti orgánov dohľadu primerane k ich oprávneniam vrátane oznamovacej povinnosti orgánom činným v trestnom konaní, ak sa dohľadom zistí podozrenie z trestnej činnosti.

K § 8:

Úspešnosť činnosti dohľadu je okrem iného podmienená aj zodpovedným prístupom dohliadaného subjektu voči orgánom dohľadu. Preto sa navrhuje, aby dohliadaný subjekt poskytoval orgánom dohľadu súčinnosť nevyhnutnú na riadny výkon dohľadu a plnil aj niektoré ďalšie povinnosti. Porušenie týchto povinností zakladá administratívnu zodpovednosť dohliadaného subjektu za správny delikt.

K § 9:Písomný dokument, ktorý vypracúva orgán dohľadu sa označuje názvom protokol o vykonanom dohľade na mieste, pričom sa ustanovujú jeho obsahové náležitosti.

Tento dokument o vykonaní dohľadu na mieste sa vzhľadom na jeho význam uchováva na ustanovený čas, a to desať rokov.

K § 10:

Vzhľadom na osobitosť konkrétnej kontrolnej úlohy je orgán dohľadu oprávnený k nej prizvať odborníkov z radov zamestnancov štátnych orgánov a ďalších právnických osôb, ako aj iné fyzické osoby; účasť týchto osôb na kontrole je podmienená ich súhlasom.

Prizvané osoby účasťou na kontrolnej úlohe nesmú byť ukrátené na svojich právach vyplývajúcich z pracovného pomeru alebo obdobného pracovnoprávneho vzťahu.

K § 11:

V tretej časti návrhu zákona je upravený procesný postup (konanie) vo veciach zverených Národnej banky Slovenska pri dohľade nad finančným trhom. Úprava tohto procesného postupu (konania) pred Národnou bankou Slovenska vychádza z doterajších osobitných úpravy procesného postupu (konania) pre jednotlivé oblasti finančného trhu, a to jednak z úpravy procesného postupu (konania) pred Národnou bankou Slovenska v oblasti bankovníctva, ktorú obsahuje zákon o bankách (zákon č.◊483/2001◊Z.◊z. v znení neskorších predpisov), ako aj z úpravy procesného postupu (konania) pred Úradom pre finančný trh v oblasti kapitálového trhu, poisťovníctva a dôchodkového sporenia, ktorú obsahuje doterajší zákon o dohľade nad finančným trhom (zákon č.◊96/2002◊Z.◊z. v znení neskorších predpisov). Doterajšie osobitné úpravy procesného postupu (konania) pre jednotlivé oblasti finančného trhu (zákon č.◊483/2001◊Z.◊z. a zákon č.◊96/2002◊Z.◊z.) prakticky v nijakých procesných inštitútoch nie sú úplne zhodné so ustanoveniami zákona o správnom konaní. Keďže doterajšie úpravy procesného postupu (konania) v oblasti finančného trhu sú efektívne, aj návrh nového zákona o dohľade nad finančným trhom vychádza z doterajších úprav procesného postupu (konania) v oblasti finančného trhu, pričom však prihliada aj na nové prvky v novelách zákona o správnom konaní a v novelách Občianskeho súdneho poriadku. Návrh nového zákona o dohľade nad finančným trhom (rovnako ako doterajšie úpravy v oblasti finančného trhu) vychádza z toho, že na konanie pred Národnou bankou Slovenska sa nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Dôvodom na túto úpravu je to, že Národná banka Slovenska je osobitným neštátnym orgánom verejnej správy a že pri konaní pred Národnou bankou Slovenska ide o špecifické konanie, na ktoré by bez osobitných odchýlok bola neaplikovateľná väčšina ustanovení zákona o správnom konaní. V súlade s požiadavkami európskych smerníc v oblasti finančného trhu budú všetky rozhodnutia Národnej banky Slovenska preskúmateľné súdom (Najvyšším súdom SR), a to podľa § 244 a § 247 Občianskeho súdneho poriadku ako rozhodnutia právnickej osoby v oblasti verejnej správy (rozhodnutia právnickej osoby, ktorej zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb).

K § 12:Ustanovujú sa dve najdôležitejšie zásady, ktoré platia v procesných predpisoch. Ide o zásadu zákonnosti, podľa ktorej tak postup Národnej banky Slovenska v konaní ako aj jej rozhodnutie musí byť v súlade s naším právnym poriadkom vrátane medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, a o zásadu materiálnej pravdy, podľa ktorej rozhodnutie musí zodpovedať zistenému skutkovému stavu veci. Popritom sa Národnej banke Slovenska ukladá postupovať v konaní čo najúčelnejšie, aby nevznikali zbytočné trovy tak Národnej banke Slovenska, ako ani účastníkom konania.

K § 13:

Vymedzujú sa dôvody, pre ktoré je zamestnanec Národnej banky Slovenska alebo člen jej bankovej rady vylúčený z konania. V prvom prípade ide o všeobecne používané dôvody vo všetkých procesných predpisoch vyplývajúce zo vzťahu zamestnanca Národnej banky Slovenska, respektíve člena bankovej rady k veci alebo účastníkom konania, prípadne ich zástupcom. V druhom prípade sa zamedzuje zúčastniť sa na konaní tým osobám, ktoré sa v tej istej veci zúčastnili konania na inom stupni. V prípade zistenia dôvodov na vylúčenie z konania sa ukladá povinnosť tak dotknutému zamestnancovi (členovi bankovej rady), ako aj účastníkovi konania povinnosť oznámiť túto skutočnosť svojmu nadriadenému (bankovej rade). Má sa tým zamedziť spochybneniu rozhodnutia Národnej banky Slovenska ako aj konania, ktoré mu predchádzalo. O takomto vylúčení zamestnanca Národnej banky Slovenska z konania sa vydáva rozhodnutie.

V prípade, ak zaujatosť namietne účastník konania, je tento povinný túto skutočnosť písomne oznámiť Národnej banke Slovenska. O námietke zaujatosti sa rozhodne do desiatich pracovných dní od jej podania.

K § 14:Odsek 1 vymedzuje pojem účastníka konania. Spravidla pôjde o dohliadaný subjekt, ktorého právach alebo povinnostiach sa má konať, alebo o osobu oprávnenú podať si žiadosť o udelenie povolenia, licencie, súhlasu alebo predchádzajúceho súhlasu podľa hmotnoprávnych predpisov v oblasti finančného trhu◊ v konaní o uložení pokuty, inej sankcie alebo opatrenia na nápravu je účastníkom konania dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má uložiť pokuta, iná sankcia alebo opatrenie na nápravu.

Podobne, ako je to v iných konaniach, účastník konania má právo dať sa zastúpiť osobou, ktorá je spôsobilá na právne úkony.

K § 15:Konanie sa môže začať buď na návrh účastníka konania alebo sa konanie môže začať z podnetu Národnej banky Slovenska.

V prípade konaní začatých na návrh účastníka konania pôjde o prípady, keď sa účastník konania bude domáhať svojho práva vyplývajúceho najmä z hmotnoprávnych predpisov v oblasti finančného trhu, konania ex offo budú napríklad sankčné konania.

V odseku 2 sa určuje moment začatia konania, čo má význam najmä pre plynutie lehôt.

V odseku 3 sa ustanovujú náležitosti žiadosti. V odseku 4 sa ustanovuje postup v prípade, ak doručená žiadosť neobsahuje všetky ustanovené náležitosti a v odseku 5 sa ustanovuje povinnosť pre účastníka konania vyjadriť sa k dôvodom konania začatého na podnet Národnej banky Slovenska.

K § 16:

Konanie pred Národnou bankou Slovenska je zásadne neverejné. Vychádza to z povahy vecí, o ktorých môže Národná banka Slovenska rozhodovať a tiež z požiadaviek európskych smerníc na zachovávanie mlčanlivosti o informáciách zistených pri dohľade. Ústne pojednávanie je fakultatívne, čo znamená, že sama Národná banka Slovenska určí, či je potrebné na spoľahlivé zistenie skutkového stavu veci.

Zápisnicu Národná banka Slovenska vyhotovuje o každom procesnom úkone. Odsek 3 ustanovuje jej základné (nevyhnutné) náležitosti.

Účastníci sú oprávnení nazerať do spisov. Národná banka Slovenska je však povinná urobiť opatrenia, aby nazretím do spisov nedošlo napríklad k porušeniu právnych predpisov na úseku ochrany utajovaných skutočností, prípadne k ohrozeniu obchodného tajomstva, listového tajomstva a tajomstva dopravovaných správ, a aby bola zaručená ochrana osobných údajov.

K § 17:

Ustanovuje sa spôsob doručovania písomností. Národná banka Slovenska doručuje v konaní písomnosti sama alebo prostredníctvom poštového podniku (tzv. pošty) a povinnosť doručovať najdôležitejšie písomnosti do vlastných rúk. Pôjde najmä o rozhodnutia a ďalšie písomnosti, s ktorými právo spája nejaké dôsledky (oznámenie o začatí konania, predvolanie na ústne pojednávanie alebo podanie svedeckej výpovede, upovedomenie účastníkov konania o podanom rozklade a pod.).

Písomnosti určené právnickým osobám sa doručujú na miesto podľa organizačných predpisov tejto právnickej osoby, respektíve priamo štatutárnym orgánom. Osobitne (obdobne ako v Občianskom súdnom poriadku) sa upravuje doručovanie písomností advokátom, komerčným právnikom, notárom a exekútorom.

V odseku 3 sa upravuje náhradné doručenie písomnosti a v odseku 4 nevyvrátiteľná právna domnienka doručenia písomnosti v prípade odmietnutia prevzatia tejto písomnosti.

Účastníkovi konania, ktorý má zástupcu na celé konanie, sa písomnosti okrem písomností, ktoré mu ukladajú niečo vykonať (napríklad dostaviť sa na podanie svedeckej výpovede), nedoručujú, ale doručujú sa iba jeho zástupcovi.

Upravuje sa aj doručovanie verejnou vyhláškou, ktoré sa použije v prípade, ak Národná banka Slovenska nedokáže identifikovať účastníka konania, alebo mu pobyt účastníka konania ani po zisťovaní na príslušnom orgáne nie je známy.

K § 18:

Národná banka Slovenska môže určiť lehotu na vykonanie procesného úkonu iba v prípade, ak ju neurčuje zákon. Počítanie lehôt vychádza z obdobných ustanovení iných procesných predpisov. Na zachovanie lehoty postačuje, aby v posledný deň jej uplynutia bola písomnosť odovzdaná na pošte.

Na to, aby Národná banka Slovenska mohla odpustiť zmeškanie lehoty, musia byť zároveň splnené tieto podmienky:

◊existencia závažných dôvodov,

◊účastník konania do 15 dní od pominutia príčiny zmeškania lehoty požiada o jej odpustenie,

◊účastník konania do 15 dní od pominutia príčiny zmeškania lehoty urobí úkon, ktorý zmeškal.

K § 19:

Predpokladom na spojenie vecí je okrem účelnosti konania tiež to, že veci skutkovo súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov konania. Spojenie vecí na spoločné konanie a rozhodnutie umožní Národnej banke Slovenska (ak sú splnené zákonné podmienky), získať úplnejší pohľad na predmet konania vo všetkých súvislostiach.

K § 20:Národná banka Slovenska môže prerušiť konanie predovšetkým vtedy, ak účastník konania bol vyzvaný na odstránenie nedostatkov alebo doplnenie svojej žiadosti, alebo ak Ministerstvo financií SR bolo vyzvané na zaujatie stanoviska k veci. V prvom prípade bude Národná banka Slovenska pokračovať v konaní, keď účastník konania odstránil nedostatky v žiadosti alebo ju doplnil o požadované skutočnosti, ak tak urobil v lehote určenej Národnou bankou Slovenska, inak konanie zastaví ◊§ 21 ods. 1 písm. a) tohto zákona◊. V druhom prípade bude Národná banka Slovenska pokračovať v konaní po predložení stanoviska zo strany Ministerstva financií SR.

Konanie začaté na návrh účastníka konania môže Národná banka Slovenska prerušiť aj na základe písomnej žiadosti tohto účastníka.

Počas prerušenia konania neplynú podľa tohto zákona ani podľa osobitných zákonov v oblasti finančného trhu.

K § 21:Ustanovujú sa dôvody na zastavenie konania. V odseku 2 sa určujú prípady, kedy nie je proti rozhodnutiu o zastavení konania prípustný rozklad a kedy sa zastavenie konania iba vyznačí v spise (ide o prípady, keď neexistuje osoba, ktorá by mohla podať opravný prostriedok, respektíve keď nebola zaplatená úhrada za konanie).

K § 22:Ustanovenie o trovách konania vychádza zo zásady, že tak Národná banka Slovenska ako aj účastníci konania si znášajú vlastné náklady sami.

K § 23:Dôkazné prostriedky, ktoré môže Národná banka Slovenska použiť v konaní, sú limitované iba ich účelnosťou a zákonnosťou. Najdôležitejšie dôkazné prostriedky sú vymenované v odseku 2, a to z dôvodu, že zákon obsahuje ich čiastočnú reguláciu.

Dôkazná povinnosť je nielen na strane Národnej banky Slovenska, ale podľa odseku 3 aj na strane účastníkov konania. Nesplnenie si tejto povinnosti môže mať za následok dlhšie zisťovanie skutkového stavu, čo je u návrhových konaní v neprospech účastníka konania.

V odseku 5 sa ustanovuje (podobne ako v iných procesných predpisoch) povinnosť svedkov vypovedať pred Národnou bankou Slovenska. Takisto sa ustanovuje všeobecná povinnosť predložiť listinu, ktorá je potrebná na zistenie skutkového stavu veci. Znalecký posudok sa na dokazovanie použije v prípade potreby odborného posúdenia veci.

Odsekom 6 sa ukladá postupovať pri dokazovaní tak, aby bola zachovaná ochrana utajovaných skutočností a rôzne druhy tajomstiev, respektíve tak, aby nedošlo k neoprávnenému sprístupneniu utajovaných skutočností, obchodného tajomstva, bankového tajomstva a daňového tajomstva a aby sa zachovávala povinnosť mlčanlivosti výslovne uložená alebo uznaná podľa osobitných zákonov

Odsek 10 upravuje viazanosť Národnej banky Slovenska rozhodnutiami iných orgánov. V prípade, že iný orgán nerozhodol vo veci, ktorá súvisí s rozhodovaním Národnej banky Slovenska, a ani nezačala o nej konanie, Národná banka Slovenska si okrem taxatívne vymedzených vecí môže urobiť úsudok sama.

Odsek 11 upravuje správne uváženie (zásada hodnotenia dôkazov podľa voľnej úvahy) pri rozhodovaní Národnej banky Slovenska, ako aj limity pre toto správne uváženie (povinnosť starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, ako aj povinnosť zamedziť neodôvodneným rozdielom v rozhodovaní o skutkovo a právne zhodných prípadoch).

K § 24:Upravuje sa inštitút predbežného opatrenia na základe praktických skúseností pri aplikácii právnych predpisov v oblasti finančného trhu. Predbežné opatrenia majú za cieľ zabezpečiť priebeh a účel konania pred jeho začatím alebo počas neho. Vydávajú sa vo forme rozhodnutia a len v nevyhnutnom rozsahu, ak existuje odôvodnená obava, že účel konania by mohol byť zmarený alebo ohrozený. Ide o rozhodnutie, ktoré má charakter zabezpečujúceho opatrenia, a preto odvolanie proti nemu nemá už zo zákona odkladný účinok.

Predbežné opatrenie má len dočasnú platnosť a zanikne najneskôr právoplatnosťou rozhodnutia vo veci.

K § 25:Navrhovanou úpravou §◊25 sa určuje postup pred vydaním rozhodnutia pri konaniach vo veciach zverených Národnej banke Slovenska tak, aby sa zabezpečil plynulejší a rýchlejší priebeh tohto konania pri zachovaní práv účastníkov konania.

K § 26:Ustanovujú sa náležitosti rozhodnutia. Tieto náležitosti sú obdobné ako v iných procesných predpisoch.

Taxatívne sa určuje, v ktorých prípadoch sa rozhodnutia zverejňujú vo Vestníku Národnej banky Slovenska alebo na internetovej stránke Národnej banky Slovenska, prípadne aj v periodickej tlači a iných hromadných informačných prostriedkoch.

K § 27:Právoplatnosť rozhodnutia sa viaže na nemožnosť podať proti nemu riadny opravný prostriedok. V prípade, že rozhodnutie bude mať odkladný účinok, právoplatnosť rozhodnutia sa bude kryť s jeho vykonateľnosťou. V ostatných prípadoch bude vykonateľnosť rozhodnutia predbiehať jeho právoplatnosť.

K § 28:Lehota na vydanie rozhodnutia v prvom stupni je do troch mesiacov, najdlhšia však do 12 mesiacov. Proti rozhodnutiu Národnej banky Slovenska v prvom stupni možno podať rozklad. Lehota na jeho podanie je 15 dní od doručenia rozhodnutia.

K § 29:Stanovuje sa postup Národnej banky Slovenska, po podaní rozkladu proti prvostupňovému rozhodnutiu.

K § 30:Banková rada Národnej banky Slovenska má právo – pokiaľ sa nezačalo konanie v prvom stupni a ak nápravu veci nemožno dosiahnuť inak – určiť na konanie a rozhodovanie na prvom stupni iný odborný organizačný útvar Národnej banky Slovenska, ktorý spĺňa požiadavky odbornosti a ďalšie podmienky ako v prípade nekonajúceho útvaru dohľadu nad finančným trhom.

K § 31:O rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhoduje najvyšší kolektívny orgán Národnej banky Slovenska, teda Banková rada Národnej banky Slovenska.

Banková rada má pri rozhodovaní o rozklade viacero možností. Ak je prvostupňové rozhodnutie v poriadku, potvrdí ho a podaný rozklad zamietne. V prípade, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom, banková rada takéto prvostupňové rozhodnutie zmení alebo zruší. Pokiaľ je potrebné nové dokazovanie a nie je účelné, aby ho vykonala banková rada, tak banková rada prvostupňové rozhodnutie zruší a vec vráti na nové prvostupňové konanie, pričom je útvar dohľadu nad finančným trhom viazaný rozhodnutím a právnym názorom bankovej rady.

Rozhodnutie bankovej rady o rozklade (riadnom opravnom prostriedku) je definitívne.

K § 32:Právoplatné rozhodnutie Národnej banky Slovenska podlieha súdnemu preskúmaniu, ktoré sa riadi piatou časťou Občianskeho súdneho poriadku. Na preskúmavanie právoplatných rozhodnutí Národnej banky Slovenska je príslušný Najvyšší súd SR na základe ustanovenia §◊246 ods.◊2 písm.◊a) Občianskeho súdneho poriadku, keďže preskúmavanie týchto rozhodnutí potenciálne má zásadný vplyv na stabilitu a dôveryhodnosť finančného trhu a tým aj celého vnútorného finančného trhu a vôbec hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré tvorí súčasť vnútorného finančného trhu Európskej únie.

K § 33:Výkon rozhodnutia Národnej banky Slovenska bude zabezpečovať Národná banka Slovenska, pričom môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, prípadne návrh na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom. Podmienkou na výkon rozhodnutia je vykonateľnosť rozhodnutia a nesplnenie si povinnosti účastníka konania v lehote určenej v rozhodnutí.

K § 34:V navrhovanej štvrtej časti v § 34 sa ustanovuje, čo sú dohliadané subjekty povinné plniť na účely výkonu dohľadu na diaľku (informačná povinnosť dohliadaných subjektov), pričom sa ustanovuje, že Národná banka Slovenska opatrením ustanoví štruktúru výkazov, hlásení, správ a iných informácií, ktoré sú dohliadané subjekty povinné vypracúvať a predkladať Národnej banke, ako aj ďalšie podrobnosti o ich predkladaní. Čo sa rozumie dohľadom na diaľku ustanovuje § 2 ods. 12.

K § 35: Navrhuje sa, aby Národná banka Slovenska viedla zoznamy dohliadaných subjektov pôsobiacich na finančnom trhu (napríklad bánk, obchodníkov s cennými papiermi, správcovských spoločností, poisťovní). Ďalej bude viesť zoznamy správcov a zástupcov správcov vykonávajúcich nútenú správu nad dohliadanými subjektmi a tiež ďalších osôb, ak tak ustanoví osobitný zákon.

Národná banka Slovenska bude mať povinnosť bezodplatne umožniť nahliadnuť do zoznamov a urobiť si z nich výpisy.

K § 36:Účelom tohto ustanovenia je vymedzenie skutočností, ktoré bude Národná banka Slovenska uverejňovať na svojej internetovej stránke alebo vo Vestníku Národnej banky Slovenska.

K § 37:

Sankčné ustanovenie o poriadkových pokutách má napomôcť vynútiť si plnenie povinností, ktoré sú zákonom uložené fyzickým osobám a právnickým osobám v oblasti dohľadu nad finančným trhom. Pritom sa umožňuje uloženie pokuty dohliadanej osobe za porušenie povinnosti poskytnúť súčinnosť pri výkone dohľadu na mieste a za porušenie povinností v konaní pred Národnou bankou Slovenska. Ustanovujú sa tiež pravidlá, ktorými sa má Národná banka Slovenska riadiť pri určení výšky pokuty. Subjektívna lehota a objektívna lehota vychádza zo zaužívaných pravidiel, pričom uplynutie niektorej z týchto lehôt má za následok nemožnosť uloženia poriadkovej pokuty.

K § 38:Ustanovenie definuje príjmy Národnej banky Slovenska v súvislosti s dohľadom nad finančným trhom, pričom tieto príjmy majú slúžiť len na zabezpečenie výkonu dohľadu Národnej banky Slovenska podľa zákona o dohľade nad finančným trhom a osobitných hmotnoprávnych zákonov v oblasti finančného trhu.

K § 39:

Mechanizmus určovania a výšky ročných príspevkov účastníkov finančného trhu (podobne ako je to v doterajšom zákone č.◊96/2002◊Z.◊z. a v zákone NR SR č.◊118/1996◊Z.◊z. o ochrane vkladov) vychádza z toho, že výšku ročných príspevkov bude určovať Národná banka Slovenska v rámci rozpätia, ktoré je v navrhnutom zákone uvedené pre jednotlivých účastníkov finančného trhu. Príspevok bude rozložený na štyri rovnaké splátky. Určuje sa tiež penále, ak si prispievateľ nesplní včas svoju povinnosť zaplatiť ročný príspevok, prípadne splátky ročného príspevku.

K § 40:V ustanovení sa vymedzujú druhy úkonov a konaní, za ktoré bude Národná banka Slovenska od dohliadaných subjektov vyberať poplatky. Výšku poplatkov za jednotlivé úkony alebo konania ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vydaným po dohode s Ministerstvo financií SR.

K § 41:Ustanovuje sa spôsob platenia poplatkov. Poplatky budú splatné ihneď pri podaní žiadosti vo veci. Nezaplatenie poplatkov bude mať za následok zastavenie konania vo veci ◊§◊21 ods.◊1 písm.◊h)◊.

K § 42:Ide o transpozičné ustanovenie, ktoré – spoločne s prílohou k návrhu zákona – obsahuje odkazy na príslušné právne relevantné ustanovenia smerníc Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

K § 43:

Ustanovenie obsahuje prechodné ustanovenia k úpravám obsiahnutým v predloženom návrhu zákona, teda prechodné ustanovenia k úpravám, ktorých účinnosť sa navrhuje od 1.◊1.◊2006.

Prechodné ustanovenia upravujú konkurenciu starej právnej úpravy o dohľade nad finančným trhom vykonávanom Úradom pre finančný trh, a novej právnej úpravy o dohľade nad finančným trhom vykonávanom Národnou bankou Slovenska. Pritom sa predovšetkým zrušuje doterajší Úrad pre finančný trh a jeho orgány a zároveň pôsobnosť doterajšieho Úradu pre finančný trh podľa všeobecne záväzných právnych predpisov prechádza na Národnú banku Slovenska. Ďalej sa prechodné ustanovenia týkajú doterajších konaní, doterajšieho výkonu dohľadu, ako aj prechodu majetku z Úradu pre finančný trh na Národnú banku Slovenska, prechodu majetku z Úradu pre finančný trh na Národnú banku Slovenska, ako aj prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov z Úradu pre finančný trh na Národnú banku Slovenska (vrátane prechodu zamestnancov Úradu pre finančný trh do Národnej banky Slovenska).

K § 44:Navrhnuté derogačné ustanovenie zrušuje doterajšiu právnu úpravu o dohľade nad finančným trhom, podľa ktorej tento dohľad vykonával doterajší Úrad pre finančný trh.

K čl. II až XVI:V článkoch◊II až◊XVI sa navrhujú úpravy hmotnoprávnej legislatívy, ktorá súvisí s navrhovaným novým zákonom o dohľade nad finančným trhom, predovšetkým úpravy osobitných zákonov, ktoré vytvárajú hmotnoprávny rámec na pôsobenie dohliadaných subjektov na finančnom trhu. Ide o novelizáciu zákona č.◊483/2001◊Z.◊z. o bankách, zákona NR SR č.◊566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, zákona č.◊566/2001◊Z.◊z. o cenných papieroch a investičných službách, zákona č.◊594/2003 Z.◊z. o kolektívnom investovaní, zákona č.◊429/2002 Z.◊z. o burze cenných papierov, zákona č.◊530/1990◊Zb. o dlhopisoch, zákona č.◊95/2002◊Z.◊z. o poisťovníctve, zákona č.◊381/2001◊Z.◊z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, zákona č.◊281/2001◊Z.◊z. o zájazdoch a podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr (v znení zákona č.◊95/2002◊Z.◊z.), zákona č.◊211/2000◊Z.◊z. o slobodnom prístupe k informáciám, zákona č.◊43/2004◊Z.◊z. o starobnom dôchodkovom sporení, zákona č.◊..../2004◊Z.◊z. o doplnkovom dôchodkovom sporení, Devízového zákona (zákona NR SR č. ◊202/1995◊Z.◊z.), zákona č.◊510/2002◊Z.◊z. o platobnom styku a zákona NR SR č.◊118/1996◊Z.◊z. o ochrane vkladov.

Základnou zmenou v novelách osobitných zákonov, ktoré vytvárajú hmotnoprávny rámec na pôsobenie dohliadaných subjektov na finančnom trhu, je zmena orgánu dohľadu z Úradu pre finančný trh na Národnú banku Slovenska a zároveň prechod pôsobnosti na Národnú banku Slovenska na vydávanie vykonávacích predpisov k týmto zákonom. V prechodných ustanoveniach noviel týchto osobitných zákonov sa navrhuje, aby doterajšie vykonávanie predpisy k osobitným zákonom boli zo zákona zrušené odo dňa účinnosti nových vykonávacích predpisov vydaných Národnou bankou Slovenska k predmetným osobitným zákonom. Zároveň sa v prechodných ustanoveniach noviel týchto osobitných zákonov navrhuje, aby konania začaté na Úrade pre finančný trh dokončila Národná banka Slovenska. Okrem toho sa navrhujú niektoré úpravy, ktorých potreba vyplýva zo Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, prípadne z európskych smerníc v oblasti finančného trhu.

K čl. XVII:V súlade s časovým harmonogramom vyplývajúcim z Implementačného plánu integrácie dohľadu nad finančným trhom sa nadobudnutie účinnosti zákona navrhuje od 1.◊januára 2006.

Bratislava 14. júla 2004

Mikuláš D z u r i n d a, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ivan M i k l o š, v.r.

podpredseda vlády

a minister financií Slovenskej republiky

Marián J u s k o, v.r.

guvernér Národnej banky Slovenska

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov

6

DôVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Cieľom predloženého návrhu zákona o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov je vytvoriť legislatívny rámec integrovaného dohľadu nad finančným trhom v súlade s Koncepciou integrovaného dohľadu nad finančným trhom, ktorú schválila vláda SR svojim uznesením č. 302 zo dňa 27. marca 2002 a Implementačným plánom integrácie dohľadu nad finančným trhom, ktorý vláda SR prerokovala a schválila dňa 21. augusta 2003 uznesením č. 775/2003.

Zmena v legislatívnej oblasti a organizačnotechnické zabezpečenie integrácie dohľadu budú zrealizované tak, aby sa výkon integrovaného dohľadu vykonával v rámci Národnej banky Slovenska od 1. januára 2006.

V Implementačnom pláne integrácie dohľadu nad finančným trhom bol dohodnutý obsah implementačného plánu prípravy integrovaného dohľadu pozostávajúci z týchto častí: Organizácia integrovaného dohľadu nad finančným trhom, financovanie výkonu integrovaného dohľadu, legislatívne predpoklady integrácie dohľadu, organizačnotechnické predpoklady integrácie dohľadu, časový harmonogram činností.

V zmysle Implementačného plánu integrácie dohľadu nad finančným trhom boli zriadené nasledovné štyri expertné komisie, a to:

expertná komisia pre prípravu legislatívy, zloženej zo zástupcov MF SR, NBS a ÚFT,

expertná komisia pre zosúladenie informačných systémov, zloženej zo zástupcov NBS a ÚFT,

expertná komisia pre prechod majetku po ÚFT, zloženej zo zástupcov NBS a ÚFT,

expertná komisia pre prechod pracovnoprávnych vzťahov ÚFT, zloženej zo zástupcov NBS a ÚFT.

V súlade s časovým harmonogramom bola do Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2004 zaradená novela zákona č.◊96/2002◊Z.◊z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V rámci prác na legislatívnej úprave o integrácii dohľadu nad finančným trhom sa však ukázalo, že novela zákona č.◊96/2002◊Z.◊z. by sa dotýkala prakticky všetkých ustanovení tohto zákona, a preto bol pripravený návrh nového zákona o dohľade nad finančným trhom.

Predložený návrh zákona z vecného hľadiska vychádza zo schválenej Koncepcie integrovaného dohľadu nad finančným trhom a zo schváleného Implementačného plánu integrácie dohľadu nad finančným trhom.

Integrovaný dohľad nad finančným trhom bude vykonávať Národná banka Slovenska, čím sa významne rozšíri jej doterajšia pôsobnosť. Súčasťou integrovaného dohľadu nad finančným trhom bude:

a)bankový dohľad, ktorý v súčasnosti vykonáva Národná banka Slovenska,

b)dohľad nad kapitálovým trhom a poisťovníctvom, ktorý v súčasnosti vykonáva Úrad pre finančný trh,

c)dohľad nad subjektmi kapitalizačného piliera povinného dôchodkového poistenia (teda starobného dôchodkového sporenia) a nad subjektmi doplnkového dôchodkového sporenia, ktoré vzniknú transformáciou súčasných dôchodkových doplnkových poisťovní; dohľad nad týmito inštitúciami bude v období do integrácie dohľadu nad finančným trhom vykonávať Úrad pre finančný trh;

d)regulácia finančného trhu; pre oblasť bankového dohľadu je v súčasnosti NBS oprávnená vydávať vyhlášky a opatrenia◊ pre oblasť kapitálového trhu a poisťovníctva vydáva vykonávacie predpisy Ministerstvo financií SR, pre oblasť dôchodkového sporenia vydáva vykonávacie predpisy Ministerstvo financií SR a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR s tým, že Úrad pre finančný trh spolupracuje na príprave návrhov týchto vykonávacích predpisov pre oblasť kapitálového trhu, poisťovníctva a dôchodkového sporenia.

Aj v podmienkach integrovaného dohľadu nad finančným trhom sa naďalej predpokladá zachovanie rozhodovacieho procesu v dvoch stupňoch, pričom v prvostupňovom konaní bude na rozhodovanie príslušný útvar dohľadu nad finančným trhom (útvar zodpovedný za riadenie výkonu dohľadu), zatiaľ čo v druhostupňovom konaní bude na rozhodovanie príslušná Banková rada NBS. Prvostupňovým orgánom teda bude útvar dohľadu nad finančným trhom a druhostupňovým (odvolacím, rozkladovým) orgánom bude Banková rada NBS.

Národnej banke Slovenska popri súčasných právomociach pribudnú aj právomoci v oblasti dohľadu a regulácie všetkých oblastí finančného trhu, a to najmä:

a)právomoc a povinnosť odvolacieho orgánu pri podaní opravného prostriedku účastníkom konania proti rozhodnutiu orgánu príslušnému konať v prvom stupni konania,

b)právomoc schvaľovať sekundárnu legislatívu a vydávať metodické usmernenia pre oblasť finančného trhu.

V prípade zabezpečenia financovania dohľadu sa navrhuje viaczdrojové financovanie v nasledovnej štruktúre, a to jednak z vlastných zdrojov NBS a jednak z prijatých príspevkov dohliadaných osôb.

Predloženým návrhom zákona sa v rozsahu súvisiacom s obsahom tohto návrhu navrhujú aj zmeny hmotnoprávnej legislatívy, teda úpravy zákonov, ktoré vytvárajú právny rámec na pôsobenie dohliadaných subjektov na finančnom trhu.

Predložený návrh zákona o dohľade nad finančným trhom nebude mať žiadny dopad na štátny rozpočet ani na ostatné rozpočty, ktoré tvoria súčasť verejného rozpočtu, žiadny finančný, ekonomický a environmentálny vplyv ani žiadny vplyv na zamestnanosť a na tvorbu pracovných miest a rovnako nepredpokladá žiadne negatívne dopady na boj proti kriminalite a terorizmu. Predložený návrh zákona vzhľadom na predmet jeho úpravy netreba prerokovať v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Pritom je predložený návrh zákona tiež v súlade so Zmluvou o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii (oznámenie č.◊185/2004◊Z.◊z.).

DOLOŽKA

o finančných a ekonomických vplyvoch, environmentálnych vplyvoch

a vplyvoch na zamestnanosť

návrhu zákona o dohľade nad finančným trhom

a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1. Odhad dopadov na verejné financie

Prijatie predloženého návrhu zákona o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa nepredpokladá žiadny vplyv na výdavky štátneho rozpočtu, na rozpočty obcí ani na rozpočty vyšších územných celkov (samosprávnych krajov).

2. Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na obyvateľov ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Odhad dopadov na životné prostredie

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na životné prostredie.

4. Odhad dopadov na zamestnanosť

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na nezamestnanosť ani na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.

DOLOŽKA ZLUČlTEĽNOSTI

návrhu zákona o dohľade nad finančným trhom a zmene a doplnení niektorých zákonov s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

◊Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky

◊Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o dohľade nad finančným trhom a zmene a doplnení niektorých zákonov.

◊Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a k Európskej únii:

a)Problematika návrhu zákona patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v článku◊70 Európskej dohody o pridružení – finančné služby, bankové právo. Táto problematika je upravená aj v čl.84 a 86 Európskej dohody o pridružení.

Z hľadiska Národného programu pre prijatie acquis communautaire predkladaný návrh zákona patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva – Kapitola 4 – Slobodný pohyb kapitálu a Kapitola 3 – Slobodné poskytovanie služieb a taktiež je prioritou podľa Partnerstva pre vstup.

Návrh zákona patrí medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie – Biela kniha –kapitola 1 – Voľný pohyb kapitálu a kapitola 13 – Finančné služby.

Problematika návrhu zákona je obsiahnutá v screeningovej kapitole 4 – Voľný pohyb kapitálu a v kapitole 3 – Slobodné poskytovanie služieb.

Návrh zákona je prioritou podľa Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2004.

b)Kapitola 3 – Slobodné poskytovanie služieb bola predbežne uzatvorená v máji 2001 a kapitola 4 – Slobodný pohyb kapitálu bola predbežne uzatvorená v júni 2001. Z negociačnej pozície vyplýva pre SR povinnosť zosúladiť právnu úpravu v oblasti dohľadu nad finančným trhom s acquis communautaire. Slovenská republika akceptuje acquis v oblasti dohľadu nad finančným trhom a je pripravená na jeho implementáciu v plnom rozsahu k dátumu vstupu SR do EÚ.

◊Problematika návrhu zákona:

a)je čiastočne upravená v práve Európskych spoločenstiev:

–v článkoch 49 až 60 Zmluvy o založení o ES,

–v smernici Rady 1973/239/EHS z 24.◊júla 1973 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych opatrení vzťahujúcich sa na začatie a vykonávanie podnikania v oblasti priameho poistenia iného ako životné poistenie (OJ L 228 zo 16.08.1973),

–v smernici Rady 1985/611/EHS z 20.12.1985 o koordinácii právnych a správnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na podniky kolektívneho investovania v obchodovateľných cenných papieroch (UCITS) ( OJ L 375 z 31.12.1995 ),

–v smernici Rady 1992/49/EHS z 18.júna 1992 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych opatrení týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia, ako aj zmien a doplnkov smerníc 73/239/EHS a 88/357/EHS (tretia smernica o neživotnom poistení) (OJ L 228 z 11.08.1992),

–v smernici Rady 1991/308/ES z 10. júna 1991 o predchádzaní zneužívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí ( OJ L 166 z 28.6.1991),

–v smernici Rady 1993/22/EHS z 10.mája 1993 o investičných službách v oblasti cenných papierov ( OJ L 141 z 11.6.1993 ),

–v smernici Rady 1993/6/EHS z 15. marca 1993 o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií ( OJ L 141 z 11.6 1993 ),

–v Smernici Európskeho parlamentu a Rady 1995/26/ES z 29. júna 1995, ktorá mení a dopĺňa smernice 77/780/EHS a 89/646/EHS v oblasti úverových inštitúcií, smernice 73/239/EHS a 92/49/EHS v oblasti neživotného poistenia, smernice 79/267/EHS a 92/96/EHS v oblasti životného poistenia, smernicu 93/22/EHS v oblasti investičných spoločností a smernicu 85/611/EHS v oblasti podnikov (spoločností) pre spoločné investovanie do prevoditeľných cenných papierov (ďalej ako UCITS), s ohľadom na upevnenie primeraného dozoru (OJ L 168 z 18.7. 1995),

–v Smernici Európskeho parlamentu a Rady 1995/26/ES z 29. júna 1995, ktorá mení a dopĺňa smernice 77/780/EHS a 89/646/EHS v oblasti úverových inštitúcií, smernice 73/239/EHS a 92/49/EHS v oblasti neživotného poistenia, smernice 79/267/EHS a 92/96/EHS v oblasti životného poistenia, smernicu 93/22/EHS v oblasti investičných spoločností a smernicu 85/611/EHS v oblasti podnikov (spoločností) pre spoločné investovanie do prevoditeľných cenných papierov (ďalej ako UCITS), s ohľadom na upevnenie primeraného dozoru (OJ L 168 z 18.7. 1995),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 1998/78/ES z 27.októbra 1998 o doplnkovom dozore poisťovacích spoločností v skupine poisťovní (OJ L 330 z 05.12.1998),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES z 20. marca 2000 o zakladaní a podnikaní úverových inštitúcií ( OJ L 126 z 26.5. 2000),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/64/ES zo 7. novembra 2000, ktorá mení a dopĺňa smernice rady 85/611/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS a 93/22/EHS pokiaľ ide o výmenu informácií s tretími krajinami (OJ L 290 z 17.11.2000),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/64/ES zo 7. novembra 2000, ktorá mení a dopĺňa smernice rady 85/611/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS a 93/22/EHS pokiaľ ide o výmenu informácií s tretími krajinami (OJ L 290 z 17.11.2000),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/107/ES z 21. januára 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica rady 85/611/EHS o koordinácii zákonov, iných predpisov a administratívnych opatrení súvisiacich so subjektmi kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (UCITS) s úmyslom regulovať správcovské spoločnosti a zjednodušené prospekty ( OJ L 41 z 13. 2. 2002 ),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/83/ES zo dňa 5.novembra 2002 týkajúca sa životného poistenia (OJ L 345, 19/12/2002),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16.decembra 2002 o doplňujúcom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými firmami vo finančnom konglomeráte, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS a 93/22/EHS a smernice 98/78/ES a 2000/12/ES Európskeho parlamentu a Rady ( OJ L 35 z 11.2. 2003),

–v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES z 28. januára 2003 o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (zneužívanie trhu) ( OJ L 96 z 12. 4. 2003),

Ustanovenia článkov 49 až 60 Zmluvy o založení ES vytvárajú esenciálne princípy voľného pohybu služieb, kapitálu a platieb.

Smernica 1973/239/EHS sa týka oblasti poistenia a v článku 12 upravuje náležitosti rozhodnutí kompetentných orgánov ako aj možnosť preskúmania týchto rozhodnutí súdnymi orgánmi.

Smernica 1992/49/EHS v článku 1 definuje kompetentné orgány, čl. 16 upravuje povinnosť mlčanlivosti pre zamestnancov kompetentných orgánov, ktorú musia pri plnení svojich úloh dodržiavať. Podľa čl. 56 členské štáty zabezpečia možnosť obrátiť sa na súdne orgány v prípade rozhodnutí, týkajúcich sa poisťovní.

Smernica 1998/78/ES v článku 7 upravuje povinnosť mlčanlivosti pre zamestnancov kompetentných orgánov, ktorú musia pri plnení svojich úloh dodržiavať.

Smernica 2002/83/ES v článkoch 9, 16 a 67 upravuje oblasť dohľadu nad finančným trhom.

V smernici 1985/611/EHS je upravená oblasť dohľadu v článkoch 49 až 51. Smernice č. 1995/26/ES ( čl. 4), 2000/64/ES (čl. 1 a 2) a 2001/107/ES ( čl. 1) sú novelami smernice č. 1985/611/EHS a v uvedených článkoch novelizujú ustanovenia oblasti dohľadu nad finančným trhom.

Smernica 1993/22/EHS sa dotýka investičných spoločností. Od členských štátov požaduje zriadiť kompetentné orgány, ktoré budú udeľovať a odoberať povolenia investičným spoločnostiam a vykonávať dozor nad ich činnosťou. Oblasť dohľadu je upravená v článkoch 1(9), 3(5) a 22, 23, 25 a 26.

Smernica 1993/6/ES vo svojom článku 7(3) a 9 upravuje oblasť dohľadu nad finančným trhom.

Smernica 2002/87/ES definuje minimálne normy týkajúce sa doplňujúceho dohľadu nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte. V článku 2 ods. 16 a 17 smernice sú definované kompetentné orgány.

Smernica 2003/6/ES má zabrániť manipulácii s trhom, keďže hladké fungovanie trhov s cennými papiermi a dôvera verejnosti v trhy sú nevyhnutnou podmienkou hospodárskeho rastu a blahobytu. Oblasť dohľadu nad finančným trhom je upravená v článkoch 1(7) a 12, 13 a 15.

Smernica 1991/308/ES je základom na vytvorenie právneho rámca zákazu legalizácie výnosov z trestnej činnosti a zákazu využitia finančného systému na účely prania špinavých peňazí. Vzťahuje sa na úverové inštitúcie , finančné inštitúcie a poisťovne. Oblasť dohľadu nad finančným trhom je upravená v článkoch 1 a 10.

Smernica 2000/12/ES upravuje požiadavky na zakladanie a podnikanie úverových inštitúcií a oblasť dohľadu nad finančným trhom je upravená v článkoch 1(4), 10, 30 a 33.

Smernica 2001/34/EHS sa vzťahuje na cenné papiere, ktoré sú predmetom žiadosti o prijatie alebo ktoré boli prijaté na trh kótovaných cenných papierov burzy a na emitentov týchto cenných papierov. Oblasť dohľadu nad finančným trhom je upravená v článkoch 105 a 107.

Zrevidované preklady uvedených smerníc sa nachádzajú v databáze Centrálnej prekladateľskej jednotky Úradu vlády SR Inštitútu pre aproximáciu práva. V elektronickej podobe je možné si ich vyhľadať na internetovej stránke www. aprox.government.gov.sk.

d)nie je upravená v práve Európskej únie

◊Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Návrh zákona je úplne zlučiteľný s uvedenými článkami predmetných smerníc.

◊Gestor:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky a Národná banka Slovenska.

◊Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Na príprave návrhu zákona sa nezúčastnili experti.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o spoločnosti pre diaľnice a cesty pre motorové vozidlá a doplnení zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komukáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov

Dôvodová správa

I.Všeobecná časť

Uznesením vlády č. 720/2003 bolo uložené ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií vypracovať návrh zákona na vytvorenie spoločnosti pre diaľnice a cesty pre motorové vozidlá. V zmysle uznesenia vlády č. 728/1999 k návrhu koncepcie spoplatnenia diaľnic je zámerom založiť diaľničnú spoločnosť podľa osobitného zákona vyčlenením diaľničného a naväzujúceho majetku zo Slovenskej správy ciest a jeho vložením do novej spoločnosti. V uznesení vlády č. 523/2003 B.3. k aktualizácii nového projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest bolo ustanovené, že príjmom diaľničnej spoločnosti bude úhrada za užívanie týchto komunikácií, neskôr mýto.

Projekt transformácie Slovenskej správy ciest vláda schválený uznesením č. 827/2003 obsahuje návrh transformácie Slovenskej správy ciest v dvoch etapách. Prvá etapa zahrnuje transformáciu po prechode ciest II. a III. triedy do vlastníctva samosprávneho kraja a druhá etapa zahrňuje založenie diaľničnej spoločnosti a rozpočtovej organizácie na správu, údržbu, opravy a rozvoj ciest I. triedy..

Základným cieľom zákona o spoločnosti pre diaľnice a cesty pre motorové vozidlá (ďalej len „diaľničná spoločnosť“) je vytvorenie takejto spoločnosti, kde zakladateľom so

100 % majetkovou účasťou je štát v mene ktorého koná Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR (ďalej len „ministerstvo“).

V návrhu zákona sa spoločnosť stáva vlastníkom majetku prioritného infraštruktúrneho majetku štátu pri zabezpečení ochrany prioritného infraštruktúrneho majetku pred nežiadúcim nakladaním.

V zákone sa v prvej časti sa upravuje spôsob nakladania s prioritným ifraštruktúrnym majetkom, ktorý je vymedzený v § 4 ods.1 a § 4a ods.4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov. Zákonom sa ustanovuje rozsah majetku, ktorý môže byť iba vo vlastníctve štátu alebo určených právnických osôb v súlade s čl.. 20 ods. 2 Ústavy SR. Nakladanie s týmto majetkom v diaľničnej spoločnosti je obmedzené znením § 2 a § 11 a Ministerstvo dopravy pôšt a telekomunikácií vedie o tomto majetku osobitnú evidenciu.

Niektoré podmienky založenia, vzniku a právneho režimu novej diaľničnej spoločnosti sú v porovnaní s platnou úpravou v Obchodnom zákonníku špecifické. Ide napríklad o postup pri oceňovaní nepeňažného vkladu, jeho splatenie, prechod vlastníckeho práva k predmetu vkladu a pod. Rozsah a povaha odchýliek od Obchodného zákonníka sú zrejmé z návrhu a sú obdobné riešeniu zakladania Železničnej spoločnosti a.s..

Osobitne sa rieši prevod majetkovej účasti štátu na podnikaní diaľničnej spoločnosti na iné osoby. Pri rozhodovaní o privatizácii podľa zákona 92/1991 Zb. o podmienkach prechodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov sa určuje, že majetková účasť štátu v diaľničnej spoločnosti musí byť trvalá v rozsahu určenom rozhodnutím vlády SR.

V osobitnom ustanovení prvej časti sa ustanovuje povinnosť vybudované úseky diaľnic a ciest pre motorové vozidlá zaradiť do prioritného infraštruktúrneho majetku.

Pre zabezpečenie rozvoja, správy, údržby a opráv diaľnic a ciest pre motorové vozidlá bude diaľničná spoločnosť sústreďovať finančné prostriedky z týchto zdrojov:

a.štátny rozpočet

b.štátna pomoc na dostavbu diaľnic a ciest pre motorové vozidlá,

c.výnosy zo spoplatnenia – príjem z predaja nálepiek, výberu poplatkov a nájmu súčastí diaľnic a ciest pre motorové vozidlá,

d.z fondov Európskej únie,

e.z úverových zdrojov,

f.z iných príjmov

V druhej časti návrhu zákona sa rieši presun výroby, distribúcie a predaja nálepiek na diaľničnú spoločnosť a s účelovým použitím týchto príjmov vrátane úrokov z týchto príjmov s tým, že tento príjem nebude príjmom štátneho rozpočtu.

Vytvorenie diaľničnej spoločnosti sa predpokladá bez osobitného vplyvu na zamestnanosť. Diaľničná spoločnosť vznikne vyčlenením pracovníkov zo súčasnej Slovenskej správy ciest bez výrazného nárastu počtu pracovníkov a nebude mať dopad na rast zamestnanosti.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov

a vplyvov na zamestnanosť

1. Vyčíslenie odhadu dopadov na verejné financie

Spoločnosť pre diaľnice a cesty pre motorové vozidlá bude zabezpečovať správu, údržbu, opravy a rozvoj diaľnic, rýchlostných ciest a ciest pre motorové vozidlá a výber a správu finančných prostriedkov zo spoplatnenia užívateľov diaľnic a ciest pre motorové vozidlá . Pre zabezpečenie týchto úloh získa v I. etape finančné zdroje z predaja nálepiek, zo štátnej pomoci, fondov EÚ a úverov . V II. etape z predaja nálepiek, výberu mýta od nákladných vozidiel nad 3,5 ton, zo štátnej pomoci, z fondov EÚ a z úverov.

V uznesení vlády č. 523/2003 B.3. k aktualizácii nového projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest bolo ustanovené, že príjmom diaľničnej spoločnosti bude úhrada za užívanie týchto komunikácií, neskôr mýto. Týmto dôjde priamo k celkovému zníženiu príjmov do štátneho rozpočtu, odvádzaných MDPT, oproti roku 2004.

.

Na základe hospodárskych výsledkov niektorých z uvedených činností zabezpečovaných Slovenskou správou ciest, a odborom spoplatnenia diaľnic a ciest pre motorové vozidlá MDPT je predpoklad efektívneho hospodárenia navrhovanej spoločnosti. Návrh nového zákona nepredpokladá nárast zamestnancov a nepredpokladá ani zvýšené nároky na štátny rozpočet v porovnaní so súčasným stavom.

Návrh rozpočtu diaľničnej spoločnosti na rok 2005

mil.Sk

P r í j m yV ý d a v k yŠtátny rozpočet

8 974,587600 Bežné 1 144,587z toho: prevzaté úvery

2 553,000

610- mzdy161,543 spolufinancovanie1 447,600

620 - odvody56,056projekty EÚ (ŠF, KF, ISPA)

4 809,000630 - tovary, služby723,460úvery diaľničnej spoločnosti4 000,000z toho: na údržbu a opravy diaľnic a rýchl.ciest682,903nálepky1 430,000 na správu DS

40,557prenájmy70,000640 - bežný transfer

3,528dlhová služba

200,000700 kapitálové

18 139,000710 výstavba diaľnic a RC

18 139,000Príjmy spolu19 283,587Výdavky spolu

19 283,587

Príjem z nálepiek vo výške 1 430,000 mil.Sk bude použitý na:

a) dlhovú službu200,000 mil.Sk

b) opravu a údržbu diaľnic a rýchl.ciest682,903 mil.Sk

c) výstavbu diaľnic a rýchl.ciest547,097 mil.Sk

Očakávaný vývoj vlastných príjmov pre diaľničnú spoločnosť

v mil.Sk

Rok20052006200720082009Nálepky1 430,01 525,0 523,0 550,0 600,0Mýto001 800,01 850,02 450,0Celkom1 430,01525,02 323,02 400,03 020,0

Komentár:

Počet zamestnancov v roku 2005: 818

Mzdy, odvody: plánovaná priemerná mzda r. 2004, 14 957.- Sk + 8% nárast

Tovary, služby: plán na rok 2004 + 8 % nárast

Bežný transfer: plán na rok 2004

2. Zhodnotenie environmentálnych vplyvov

Jednou z hlavných činností vytváranej spoločnosti bude príprava a organizačné zabezpečenie elektronického výberu mýta za používanie vybraných úsekov diaľnic a ciest pre motorové vozidlá SR. V súlade s predpismi EÚ sa predpokladajú znížené sadzby mýta pre vozidlá s hnacími nápravami so vzduchovým pružením alebo so zníženou produkciou škodlivých emisií s motormi EURO I, II, III. Vychádzajúc zo skúseností vyspelých štátov predpokladáme, že toto opatrenie výrazne ovplyvní skladbu ťažkých nákladných vozidiel v SR a prispeje k zníženiu nákladov na opravy vozoviek a negatívnych dopadov na životné prostredie.

3. Zhodnotenie vplyvov na zamestnanosť

Založenie spoločnosti pre diaľnice a cesty pre motorové vozidlá sa predpokladá bez osobitného vplyvu na zamestnanosť. Vytvorenie spoločnosti vznikne vyčlenením pracovníkov zo súčasnej Slovenskej správy ciest a odboru spoplatnenia MDPT bez výrazného nárastu počtu zamestnancov.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ právneho predpisu:

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon o spoločnosti pre diaľnice a cesty pre motorové vozidlá a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

Návrh zákona o vytvorení spoločnosti pre diaľnice a cesty pre motorové vozidlá nepredstavuje priamo prioritu ale patrí medzi odporúčané priority podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení. Organizačného zabezpečenia nových foriem spoplatnenia je v zmysle Zelenej knihy o spravodlivom a účinnom systéme poplatkov v doprave (COM 995/961) a Bielej knihy, sekcia 6 „Doprava“ časť 1 bod 3 Finančná harmonizácia. Spoločnosť pre diaľnice a cesty pre motorové vozidlá ako komercionalizovaný podnik v dopravnej infraštruktúre urýchli harmonizáciu s aquuis communautaire a umožní vznik finančnej základne pre implementáciu koncepcie transeurópskej dopravnej siete.

4.Problematika návrhu zákona:

Smernica 99/62/ES o poplatkoch za používanie dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami v čl. 7 upravuje zavedenie mýta a užívateľských poplatkov za užívanie diaľnic alebo iných viacprúdových ciest používaných na medzinárodnú nákladnú dopravu.

Smernica 80/723/EHS o transparentnosti finančných vzťahov členských štátov a verejných podnikov a o finančnej transparentnosti v niektorých podnikoch, definuje podniky, na ktoré majú štátne orgány priamo alebo nepriamo dominantný vplyv prostredníctvom ich vlastnenia, finančnej účasti alebo predpisov, ktorými sa riadia. Diaľničná spoločnosť musí viesť samostatné účtovanie v zmysle článku 3a a uschovávať informácie o finančných vzťahoch podľa článku 1(1) k dispozícii Komisii ES 5 rokov od konca finančného roka, v ktorom boli verejné zdroje sprístupnené verejnému podniku.

a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

a) čiastočná zlučiteľnosť

6.Gestor:

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky

7.Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Na príprave návrhu zákona sa experti nezúčastnili.

Tabuľka zhody

Právny akt ES/EÚPrávne predpisy Slovenskej republiky123456789ČlánokTextSpôsob transpozícieČísloČlánokTextZhodaAdministratívna infraštruktúraPoznámkySmernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/62/ES zo 17. júna 1999 o poplatkoch za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami Zákon č........... o spoločnosti pre diaľnice a cesty pre motorové vozidlá a doplnení zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon)Č:7 O:2a

V:1Mýto a užívateľské poplatky sa uložia len užívateľom diaľnic alebo iných viacprúdových ciest, ktoré majú podobné charakteristiky ako diaľnice, alebo užívateľom mostov, tunelov a horských prechodov.O

OČ:I

§:9

O:3

V:1Diaľničná spoločnosť bude zabezpečovať výrobu, distribúciu a predaj nálepiek za používanie vymedzených úsekov diaľnic a vyberanie poplatkov za používanie týchto komunikácií pre niektoré motorové vozidlá podľa osobitného predpisu.ČMDPT SR Zákon č....../2004, ktorým sa dopĺňa zákon č.135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov§:6

O:8Výber poplatkov za použitie diaľnic a ciest pre motorové vozidlá nálepky, ich distribúcia, predaj a výmena sa zabezpečujú právnickou osobou ustanovenou osobitným predpisomČMDPT SRSmernica komisie 80/723/EHS z 25. júna 1980 o transparentnosti finančných vzťahov členských štátov a verejných podnikov a o finančnej transparentnosti v niektorých podnikoch. Zákon č...... o Spoločnosti pre diaľnice a cesty pre motorové vozidlá a doplnení zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon)Č:3a

O:1S cieľom zabezpečiť transparentnosť na základe článku 1 (2) urobia členské štáty opatrenia potrebné na to, aby každý podnik viedol samostatné účtovanie tak, že:

(a)vnútorné účty zodpovedajúce jednotlivým činnostiam sú samostatné;

(b)všetky výdavky a príjmy sa správne rozdeľujú na základe rovnako uplatňovaných a objektívne odôvodnených zásad účtovania nákladov;

(c)zásady účtovania nákladov, podľa ktorých sa

vedú samostatné účty, sú jasne stanovené.OČ:I

§:5

O:2

V:1Predmetom nepeňažného vkladu je účtovne oddelená, vnútorná organizačná jednotka Slovenskej správy ciest vymedzená v rozhodnutí ministerstva, ktorá sa považuje za časť podniku podľa osobitného zákona). Ustanovenia § 477 ods.3 časti vety za čiarkou a § 478 Obchodného zákonníka sa nepoužijú.ČMDPT SR

II. Osobitná časť

K § 1: Predmet a účel zákona

Predmetom zákona je spôsob založenia, vznik, postavenie a právne pomery akciovej spoločnosti založenej z určeného prioritného infraštruktúrneho majetku štátu v správe Slovenskej správy ciest na vykonávanie správcovských, investorských a obchodných činností. Zároveň sa zavádza legislatívna skratka „diaľničná spoločnosť“.

V návrhu tohto ustanovenia sa vychádza zo skutočnosti, že prioritný infraštruktúrny majetok štátu, ktorým sa zakladá spoločnosť, sa stane okamihom vkladu do takejto spoločnosti jej vlastníctvom. Preto táto spoločnosť je povinná vykonávať svoje vlastnícke práva a teda aj spravovať prioritný infraštruktúrny majetok tak, aby neohrozovala ostatných vlastníkov a spravovať takýto majetok na svoje náklady.

K § 2: Prioritný infraštruktúrny majetok

Ustanovenie v odseku 1 vymedzuje základný pojem na účely tohto zákona tak, aby obsah bol vykladaný jednotne. Na odlíšenie od prioritného majetku v neziskových organizáciách sa zavádza označenie prioritný infraštruktúrny majetok.

Inštitút prioritného infraštruktúrneho majetku vychádza z dikcie § 31 a zákona č. 213/1997 Z.z. o neziskových organizáciách a viaže sa na čl. 20 ods. 2 ústavy Slovenskej republiky.

V odseku 3 sa určuje kto vykoná špecifikáciu prioritného infraštruktúrneho majetku. Predpokladá sa, že to bude ministerstvo a to nielen pred založením spoločnosti, ale aj pred spracovaním znaleckého posudku podľa § 6. Obmedzenie spôsobu nakladania s prioritným infraštruktúrnym majetkom sa zverejňuje pre tretie osoby a to formou poznámky na listoch vlastníctva vedených v katastri nehnuteľností.

Zabezpečenie zápisu prioritného infraštruktúrneho majetku v katastri nehnuteľností sa prenecháva ako povinnosť ministerstvu pri vzniku diaľničnej spoločnosti. Obsahom poznámky bude, v nadväznosti na označenie konkrétneho pozemku, že sa jedná o prioritný infraštruktúrny majetok s ktorým podľa § 2 tohto zákona nemožno nakladať.

V odseku 2 a 4 sa vo väzbe na čl. 20 ods. 2 ústavy Slovenskej republiky zabezpečuje ochrana prioritného infraštruktúrneho majetku pred nežiaducim nakladaním s ním zo strany samotného vlastníka. Obmedzuje výkon rozhodnutia, exekúciu, konkurzné konanie a vyrovnávacie konanie. Prevádzkovanie tohto majetku týmito úkonmi nebude dotknuté v ktoromkoľvek okamihu a obslužnosť územia bude zachovaná.

V odseku 4 sa rieši možnosť a podmienky prenechania súčasti prioritného infraštruktúrneho majetku do nájmu na zriaďovanie a prevádzkovanie stavieb slúžiacich účastníkom cestnej premávky na takto prenajatom majetku. Ustanovenie, že prioritný infraštruktúrny majetok možno prenechať do nájmu len na určitý čas, najviac na dobu 30 rokov, vychádza zo znenia § 30 zákona č. 366/1999 Z.z.. Jedná sa o majetok v odpisovej skupine 5, kam patria budovy a inžinierske stavby s dobou odpisovania 30 rokov.

V odseku 5 sa ukladá ministerstvu viesť evidenciou o prioritnom infraštruktúrnom majetku, ktorý je vedený aj v účtovníctve diaľničnej spoločnosti za účelom dohľadu nad nakladaním s ním. Rozsah vedenia evidencie je obdobný ako pri evidencii majetku štátu podľa § 3 ods.3 a 4 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu. Identifikačné údaje sa chápu v rozsahu náležitostí ustanovených katastrálnym zákonom a zákonom o účtovníctve.

K § 3: Založenie a vznik diaľničnej spoločnosti

Spôsob založenia diaľničnej spoločnosti sa rieši obdobne ako v § 2 a §10 zákona č. 259/2001 Z.z. o Železničnej spoločnosti a.s. s tým, že zakladateľom diaľničnej spoločnosti je štát pričom výkon práv štátu ako akcionára prináleží zo zákona ministerstvu. V odseku 2 je vyjadrená subsidiárna platnosť ustanovení Obchodného zákonníka pri regulácii založenia, vzniku, postavenia a právnych pomerov akciovej spoločnosti. Ustanovenia Obchodného zákonníka sa použijú, ak tento zákon nestanovuje špeciálnu úpravu. V záujme vylúčenia pochybností sa ustanovuje, že ustanovenia zákona č. 92/1991 Zb. o prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov sa nepoužijú.

K § 4: Predmet vkladu

Ministerstvo, ako zriaďovateľ rozpočtovej organizácie Slovenská správa ciest rozhodnutím výjme časť majetku štátu v správe Slovenskej správy ciest ku dňu vzniku diaľničnej spoločnosti a tento majetok použije ako vklad na založenie diaľničnej spoločnosti podľa Obchodného zákonníka. Predmet vkladu sa rieši obdobným spôsobom ako v § 3 ods.1, 2 a 5 zákona č. 259/2001 Z.z. o Železničnej spoločnosti a.s. a vymedzuje sa predmet vkladu do akciovej spoločnosti.

Týmto vkladom bude majetok štátu v správe rozpočtovej organizácie Slovenská správa ciest v rozsahu jej vnútornej organizačnej jednotky vymedzenej rozhodnutím ministerstva.

Tieto sa na účely vkladu do diaľničnej spoločnosti podľa tohto návrhu zákona považujú za časť podniku podľa Obchodného zákonníka, čo umožňuje pri zakladaní diaľničnej spoločnosti využiť ustanovenia § 59 ods. 4 a § 476 až 488 Obchodného zákonníka, ktoré upravujú právny režim vkladu do obchodnej spoločnosti, pokiaľ je ním podnik, alebo jeho časť a tak celý proces zjednodušiť.

K § 5: Hodnota nepeňažného vkladu

Určenie hodnoty nepeňažného vkladu sa opiera o dikciu ustanovenia § 1 zákona č. 259/2001 Z.z. o Železničnej spoločnosti a. s. V odseku 1 sa upravuje spôsob určenia hodnoty nepeňažného vkladu do diaľničnej spoločnosti.

V záujme vytvorenia rezervného fondu spoločnosti už pri vzniku akciovej spoločnosti sa v odseku 2 upravuje odchýlka od znenia § 58 ods.1 Obchodného zákonníka. Podľa tohto ustanovenia je základné imanie spoločnosti definované ako peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných a nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti. Podľa navrhovaného zákona hodnota vyňatého majetku nie ja typickým vkladom, nakoľko podľa Obchodného zákonníka z tejto hodnoty sa netvorí len základné imanie, ale aj jej rezervný fond.

K § 6: Práva k niektorým nehnuteľnostiam

Návrh zákona ukladá ministerstvu povinnosť bezodplatne vložiť do základného imania diaľničnej spoločnosti majetok v podobe samostatných, účtovne oddelených vnútorných organizačných zložiek Slovenskej správy ciest, ktoré majú povahu časti podniku.

Podľa ustanovenia § 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka stavba nie je súčasťou pozemku a preto existujú prípady, že stavby vo vlastníctve štátu spravované Slovenskou správou ciest sú postavené na pozemkoch, ktoré sú vo vlastníctve iných osôb a nemôžu byť predmetom vkladu do akciovej spoločnosti ku dňu jej vzniku z dôvodu nevysporiadania. Ako spôsob usporiadania vzťahov k nevysporiadaným pozemkom sa navrhuje zriadenie vecného bremena podľa ustanovení § 151n a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Vecné bremeno vzniká priamo zo zákona a zapíše sa do katastra nehnuteľností.

K § 7: Prechod práv

Riešenie prechodu vlastníckeho práva a práv a povinností z pracovnoprávnych a iných vzťahov je obdobné ako v dikcii § 5 a § 17 zákona č. 259/2001 o Železničnej spoločnosti. Vzhľadom na povahu zakladateľa a povahu vkladu vylučuje sa použitie úpravy o správe vkladu podľa § 59 a § 60 Obchodného zákonníka. Nadobudnutie vlastníckeho práva akciovej spoločnosti k nehnuteľnostiam sa rieši odlišne od úpravy v § 60 Obchodného zákonníka. Toto právo prechádza na akciovú spoločnosť zo zákona, dňom jej vzniku a do katastra nehnuteľností sa zapíše záznamom.

Odseky 3 a 4 riešia prevzatie rozpracovanej dokumentácie pripravovaných stavieb a rozostavaných stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá od doterajšieho obstarávateľa a investora do vlastníctva diaľničnej spoločnosti a to bezodplatne.

Dňom vzniku diaľničnej spoločnosti prechádzajú na ňu všetky práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov k zamestnancom a aj povinností z iných právnych vzťahov (napr. z rozostavaných stavieb).

K § 8: Predmet podnikania

Diaľničná spoločnosť môže počas jedného roka od svojho vzniku podnikať v rozsahu činností Slovenskej správy ciest zapísaných v jej zriaďovateľskej listine. Po uplynutí tejto doby, môže tieto činnosti vykonávať iba na základe potrebných povolení.

Jeden rok sa pokladá za dostatočný časový úsek na vybavenie potrebných úkonov. Podnikanie v ďalších oblastiach, napríklad podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, týmto nie je dotknuté.

Diaľničná spoločnosť bude zabezpečovať výrobu, distribúciu a predaj nálepiek, neskôr výber poplatkov formou mýta. Peňažné prostriedky vrátane úrokov z týchto prostriedkov nebudú príjmom štátneho rozpočtu a ich použitie je zákonom účelovo viazané na rozvoj, správu, údržbu a opravu diaľnic a ciest pre motorové vozidlá.

K § 9: Základné imanie

Základné imanie, rezervný fond a akcie sa riešia obdobne ak v § 8 zákona č. 259/2001 Z.z. o Železničnej spoločnosti a.s. V záujme vytvorenia rezervného fondu už pri vzniku spoločnosti sa upravuje odchýlka od ustanovení §58 ods. 1 a §67 ods. 2 Obchodného zákonníka, pričom sa stanovuje, že rezervný fond vytvorený pri vzniku akciovej spoločnosti bude vo výške aspoň 5% z hodnoty vkladu do jej majetku. V návrhu tohto ustanovenia sa upravuje aj forma a podoba akcií akciovej spoločnosti.

K § 10: Prevod majetkovej účasti štátu

Ustanovením sa upravuje prevod majetkovej účasti štátu na podnikaní diaľničnej spoločnosti v súlade s dikciou § 18 zákona č. 259/2001 Z.z. o Železničnej spoločnosti a.s. Pri predaji akcií diaľničnej spoločnosti sa musí postupovať podľa zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov. Ukladá sa povinnosť zachovať trvalú majetkovú účasť štátu v rozsahu určenom v rozhodnutí vlády.

K § 11: Zrušenie a zánik diaľničnej spoločnosti

Pri zrušení a zániku diaľničnej spoločnosti sa postupuje podľa zodpovedajúcich ustanovení Obchodného zákonníka vrátane doplnení, týkajúcich sa prioritného infraštruktúrneho majetku.

Rozlišujú sa dôvody, kedy v nadväznosti na úpravu v § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka súd rozhodne o zrušení diaľničnej spoločnosti s likvidáciou. Stanovuje sa hranica zadĺženosti diaľničnej spoločnosti, rieši sa postup, ak po ukončení konkurzu ostane spoločnosti len prioritný majetok, ktorý nie je predmetom konkurznej podstaty a rieši sa postih pri nedodržaní obmedzenia spôsobu nakladania s prioritným majetkom.

Odsek 2 rieši naloženie s prioritným majetkom. Prioritný majetok prechádza za náhradu určenú znaleckým posudkom do vlastníctva štátu za účelom jeho ďalšieho zachovania a využitia. Spôsob určenia likvidátora alebo výšky jeho odmeny podľa § 75 ods. 6 nie je potrebné meniť. Dopĺňajú sa len podmienky, kto znáša náklady na činnosti spojené s prevodom prioritného majetku na štát.

K § 12: Osobitné ustanovenie

V tomto ustanovení sa zabezpečuje príprava a realizáciu výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá na základe programov schválených vládou SR vrátane spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie a medzinárodných zmlúv a povinnosti diaľničnej spoločnosti voči ministerstvu o predkladanie informácií a podklady o plnení týchto programov.

Odsek 2 rieši spôsob zaradenia vybudovaných a prevádzky schopných jednotlivých nových úsekov diaľnic a ciest pre motorové vozidlá do zoznamu prioritného infraštruktúrneho majetku, ktoré zabezpečí ministerstvo.

Odsek 3 ustanovuje diaľničnej spoločnosti povinnosti zabezpečenia a výkonu činností, vyplývajúcich z povinností správcu diaľnic a ciest pre motorové vozidlá.

Odsek 4 ustanovuje diaľničnej spoločnosti povinnosť zachovať účelové určenie prioritného infraštruktúrneho majetku vo svojom vlastníctve.

K čl. II

V súvislosti so zmenou výkonu správy pozemných komunikácií a prechodom činností pri výbere diaľničných poplatkov, zabezpečovaní výroby, distribúcii a predaja nálepiek ktoré v súčasnosti zabezpečuje ministerstvo, na diaľničnú spoločnosť, bolo potrebné vykonať úpravu v cestnom zákone. Návrh novely cestného zákona rieši zmenu výkonu správy diaľnic a ciest pre motorové vozidlá na spoločnosť pre diaľnice a cesty pre motorové vozidlá. Ďalší návrh novely cestného zákona rieši prechod povinností pri zabezpečovaní výroby, distribúcie a predaja nálepiek na diaľničnú spoločnosť, pričom finančné prostriedky získané z výberu poplatkov, z predaja nálepiek a úroky z týchto prostriedkov sú príjmom diaľničnej spoločnosti.

K čl. III

V tomto článku sa navrhuje účinnosť zákona od 1. januára 2005.

Bratislava 14. júla 2004

Mikuláš Dzurinda

predseda vlády Slovenskej republiky

Pavol Prokopovič

minister dopravy, pôšt a telekomunikácií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu