Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov 621/2007 účinný od 01.01.2009 do 31.12.2009

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

4

II. Osobitná časť

K bodu 1

Ustanovuje sa nový príjem fyzickej osoby oslobodený od dane - zamestnanecká prémia. Nárok na túto prémiu vznikne za podmienok ustanovených v § 32a len zamestnancovi (daňovníkovi s príjmami len zo závislej činnosti).

K bodu 2

Technická úprava v s úvislosti s ustanovením zamestnaneckej prémie. Zamestnanec má možnosť za splnenia podmienok uveden ých v § 32a uplatniť si namiesto nezdaniteľnej časti základu dane nárok na zamestnaneckú prémiu. Ide teda o prípad, keď zákon ustanovuje inak.

K bodu 3

Ustanovuje sa, že zamestnanecká prémia sa nezahàňa do vlastného príjmu manžela (manželky) na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane pod ľa § 11 ods. 3 zákona o dani z príjmov.

K bodu 4

V daňovom priznaní sa bude uvádzať výpoč et nielen daňovej povinnosti, ale aj zamestnaneckej prémie.

K bodu 5

Do zákona o dani z príjmov sa vkladá nové ustanovenie, ktoré upravuje podmienky vzniku nároku na zamestnaneckú prémiu, spôsob jeho výpočtu a vyplácania takto:

§ 32a ods. 1 písm. a) - ustanovuje podmienky, za ktorých vzniká nárok na uplatnenie zamestnaneckej prémie. Ak zamestnanec nesplní aspoň jednu z uvedených podmienok, nárok na zamestnaneckú prémiu mu nevzniká.

V prvom bode sú uvedené príjmy, ktoré môže zamestnanec dosahovať, aby si mohol uplatniť nárok na zamestnaneckú prémiu. Ide len o príjmy podľa § 5 ods. 1 písm. a) a f) zákona o dani z príjmov (príjmy plynúce na základe pracovného pomeru, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru, príjmy zo sociálneho fondu). Zamestnanec musí súčasne dosiahnuť tieto príjmy aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy. Nárok na zamestnaneckú prémiu nevzniká tomu, kto dosahoval aj príjmy zo zdrojov mimo územia SR.

V druhom bode sa uvádza, že ak zamestnanec poberal príjmy uvedené v prvom bode menej ako 6 mesiacov, n árok na zamestnaneckú prémiu mu nevzniká.

Podľa tretieho bodu, ak si zamestnanec chce uplatniť nárok na zamestnaneckú prémiu a poberal príjmy zdaňované daňou vyberanou zrážkou, nemôže použiť postup podľa § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov, t.j. táto daň nemôže byť uvedená v daň ovom priznaní ako preddavok na daň a započítaná na celkovú daňovú povinnosť (uplatnenie tohto postupu sa vzájomne vylučuje s uplatnením zamestnaneckej prémie). Výnimkou sú príjmy zo závislej činnosti zdaňované podľa § 43 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov, ktoré si zamestnanec započíta do príjmov, z ktorých sa vypočítava zamestnanecká prémia. V tomto prípade sa daň vybraná zrážkou považuje za preddavok.

Podľa štvrtého bodu nevzniká nárok na uplatnenie zamestnaneckej prémie tomu zamestnancovi, ktorý súčasne poberá aj príjmy, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 3 ods. 2 písm. c) a d) zákona o dani z príjmov, t.j. podiely na zisku, resp. ak tieto podiely na zisku sú od dane oslobodené podľa § 5 ods. 7 písm. i) zákona o dani z príjmov. Nárok na uplatnenie zamestnaneckej prémie nevzniká ani tomu daňovníkovi, ktorý poberal napr. príjmy za prácu likvidátorov, konateľov a pod.

Podľa piateho bodu nárok na zamestnaneckú prémiu vzniká, ak zamestnanec nepoberá iné zdaniteľné príjmy (napr. z podnikania, z prenájmu...). Môže však poberať aj iné príjmy, a to len tie, ktoré boli zdanené daňou vyberanou zrážkou (úroky z vkladov na vkladných knižkách, poistné vrátené zdravotnou poisťovňou...), pričom neuplatnil postup podľa § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov.

Podľa šiesteho bodu nárok na zamestnaneckú prémiu nemá zamestnanec v tom zdaňovacom období, v ktorom mu bol priznaný alebo spätne priznaný starobný dôchodok, predčasný dôchodok, výsluhový dôchodok k začiatku zdaňovacieho obdobia.

Podľa siedmeho bodu nárok na zamestnaneckú prémiu má ten zamestnanec, ktorý si nemôže uplatniť celú nezdaniteľnú časť zá kladu dane na daňovníka. Ak je výsledkom výpočtu záporné číslo, znamená to, že nárok na zamestnaneckú prémiu zamestnancovi nevzniká.

§ 32a ods. 1 písm. b) – nárok na zamestnaneckú prémiu vznik á zamestnancovi len vtedy, ak sú súčasne splnené všetky podmienky ustanovené v písmene a). V súčasnosti je možné motivovať nezamestnaného na základe § 50a zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, a to poskytovaním prí spevku na podporu udržania v zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami s cieľom motivácie uchádzačov o zamestnanie prijať aj pracovné miesto s nízkou mzdou, vrátane sezónnych pracovných miest, a pod. Súbeh zamestnaneckej prémie a poskytnutie príspevku na udržanie v zamestnaní podľa osobitn ého predpisu sa vylučuje.

§ 32a ods. 2 - nárok na zamestnaneckú prémiu nevzniká zamestnancovi, ktorý dosahoval príjmy iba na zá klade dohôd mimo pracovného pomeru (napr. dohoda o vykonaní práce a pod.). Mesiace, za ktoré dosahoval zamestnanec príjmy iba na základe týchto dohôd, sa do časového testu (6 mesiacov) nezapočítavajú.

§ 32a ods. 3 - zamestnanec, ktorý dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, posudzované na účely priznania zamestnaneckej prémie vo výške 12-násobku minimálnej mzdy a viac, vypočíta zamestnaneckú prémiu ako 19 % z rozdielu jeho základu dane a nezdaniteľnej časti zá kladu dane na daňovníka. Ak však zamestnanec dosiahol uvedené v sume nižšej ako 12-násobok minimálnej mzdy, zamestnanecká prémia sa vypočíta z rovnakej zá kladne zodpovedajúcej 12-násobku minimálnej mzdy. Znamená to, že na účely výpočtu zamestnaneckej prémie sa použije základ dane, ktorý by dosiahol zamestnanec za 12 mesiacov pri mesačnej mzde vo výške minimálnej mzdy, pričom pri v ýpočte základu dane sa ako povinné poistné odpočíta percento, ktoré by bol zamestnanec povinný z tohto príjmu zaplatiť.

§ 32a ods. 4 – nárok na zamestnaneckú prémiu môže vzniknúť zamestnancovi v plnej výške, ak zamestnanec poberal zdaniteľné príjmy 12 kalendárnych mesiacov a splnil podmienky uvedené v odseku 1 písm. a) a zároveň boli splnené aj podmienky písmena b). Ak zamestnanec pracoval len časť roka, dosiahne zamestnaneckú prémiu v pomernej výške podľa počtu mesiacov, za ktoré dosahoval uvedené príjmy.

§ 32a ods. 5 až 7 - ná rok na zamestnaneckú prémiu sa uplatňuje každoročne pri podaní da ňového priznania, alebo pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň, pričom sa postupuje obdobne, ako pri uplatňovaní nároku na daňový bonus. Ak zamestnancovi, ktorému bola vyplatená zamestnanecká prémia, boli zrazené preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti, pri týchto sa po vykonaní ročného zúčtovania alebo pri podaní daňového priznania postupuje ako pri daňovom preplatku.

§ 32a ods. 8 – pri podaní daňového priznania alebo pri ročnom z účtovaní preddavkov na daň, je súbežné uplatnenie nároku na zamestnaneckú prémiu a zároveň aj zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka vylúčené. Ak daňovník nesplní aspoň jednu z uvedených podmienok (napr. poberal príjmy z prenájmu, alebo podiely na zisku) nárok na zamestnaneckú prémiu mu nevzniká. Namiesto postupu pri v ýpočte zamestnaneckej prémie podľ a odseku 3, na výpočet daňovej povinnosti použije postup podľa § 11 zákona o dani z prí jmov. Ak zamestnancovi vznikne nárok na zamestnaneckú prémiu, nie je povinn ý vypočítavať daňovú povinnosť, lebo jeho vypočítaná daň sa rovná nule.

§ 32a ods. 9 – pri kontrole zamestnaneckej pr émie správca dane postupuje podľa zákona o správe daní a poplatkov.

K bodu 6

Technická úprava v súvislosti s ustanovením zamestnaneckej pr émie.

K bodu 7

Pri vykonaní ročného zúčtovania zamestnávateľ uplatňuje daňovníkovi zamestnaneckú prémiu, ak zamestnanec preukáže do 15. februára, že splnil podmienky nároku na zamestnaneckú prémiu.

K bodu 8

Technická úprava v súvislosti s ustanovením zamestnaneckej prémie.

K bodu 9

Zamestnanec preukazuje nárok na zamestnaneckú prémiu čestný m vyhlásením, ktoré obsahuje najmä údaje o tom, či zamestnanec poberal príjmy aj od iných zamestnávateľov, či mal príjmy zdaňované daňou vyberanou zrážkou, že nemal iné príjmy (napr. z ná jmu, podnikania a pod.), že mu neboli vyplatené podiely na zisku a pod.

K bodom 10 a 14

Ustanovenia upravené v nadväznosti na skutočnosť, že sa do ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti môžu zahrnovať aj príjmy zo závislej činnosti z ktorý ch bola daň vybraná zrážkou [§ 43 ods. 3 písm. j)] a zamestnanec sa rozhodne daň považovať za preddavok (§ 43 ods. 7). V prípade, ak poberal aj iné príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, o vykonanie ročného zúčtovania môže požiadať len v prípade, ak daň vybranú z týchto pr íjmov bude považovať za vysporiadanú.

K bodu 11

Postup zamestnávateľa pri vykonaní ročného zúčtovania dane u zamestnanca ako ostáva zachovaný aj v prípade, ak zamestnancovi vznikol nárok na zamestnaneckú prémiu.

K bodom 12 a 13

Technická úprava. Ak Ministerstvo financií SR bude zo zákona určovať tlačivo, na ktorom bude zamestnanec žiadať o vykonanie ročného zúčtovania, údaje v súčasnom znení § 38 ods. 4 sú nadbytočné.

K bodu 15

Zamestnávateľ pri poukazovaní zamestnaneckej prémie postupuje rovnako, ako pri poukazovan í daňového bonusu.

K bodu 16

V prípade vyplatenia zamestnaneckej prémie zamestnávateľ môže znižovať odvod preddavkov na daň a dane do konca kalendá rneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonalo, alebo požiada správcu dane na tlačive prehľadu o jeho poukázanie.

K bodu 17

Sumu vyplatenej zamestnaneckej prémie je zamestnávateľ povinný uvádzať na mzdovom liste.

K bodu 18

Ak zamestnávateľ vypláca zamestnancovi len príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, je povinn ý viesť evidenciu s ustanovenými údajmi..

K bodom 19, 20 a 21

Postup zamestnávateľa pri vykonaní ročného zúč tovania preddavkov na daň u daňovníka, ktorému vznikol nárok na zamestnaneckú prémiu ostá va zachovaný. Do názvu a obsahu tlačív prehľadu a hlásenia sa doplnila zamestnanecká prémia.

K bodu 22

Ustanovenie postupu a lehôt pri nesprávnom uplatnení zamestnaneckej prémie. Postup zamestnávateľa podľa § 40 zákona o dani z príjmov ostáva zachovaný aj v prípade zamestnaneckej prémie.

K bodu 23

Ak sa zamestnanec rozhodne považovať daň vybranú zrá žkou z príjmov podľa § 43 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov za preddavok, bude možné tomuto zamestnancovi vykonať ročné zúčtovanie preddavkov na daň a vysporiadať aj takéto preddavky.

K bodu 24

Inštitút zamestnaneckej pr émie sa po prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie roku 2009 pri podávaní daňového priznania za rok 2009, resp. pri vykonaní ročného zúč tovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za rok 2009. Rovnako sa do ročného zúčtovania môžu zahrnúť príjmy zo závislej činnosti zdanení zrážkou pri použití postupu podľa § 43 ods. 7 až za zdaňovacie obdobie roku 2009.

K ÈL. II

Úpravou zákona SNR š. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov bola ustanovená sankcia pre zamestnávateľa, ktorý nevykoná ročné zúčtovanie preddavkov na daň, aj keď na jeho vykonanie boli splnené všetky zákonom ustanovené podmienky. Pokuta sa navrhuje vo výš ke od 500 Sk (od 16,60 eur) za každého zamestnanca, ktorý aj keď splnil podmienky, zamestnávateľ mu odmietol ročné zúčtovanie preddavkov na daň z pr íjmov zo závislej činnosti vykonať, čím porušil zákonom ustanovenú povinnosť. Zároveň je ustanovená horná hranica pokuty za všetkých zamestnancov, ktorým zamestnávate ľ nevykonal ročné zúčtovanie, aj keď na jeho vykonanie boli zo strany zamestnanca splnené všetky podmienky.

K ÈL. III

Úpravou zákona č . 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa motivačný prvok zamestnaneckej prémie premietne tak, že sa tento nebude považovať za príjem na účely cit. zákona a nenastane tak pokles výšky dávky a príspevkov u zamestnaných poberateľ ov.

K ÈL. IV

Účinnosť zákona sa navrhuje v termíne od 1. januára 2009.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

2

D ô v o d o v á s p r á v a

I. Všeobecná časť

Vládny Ministerstvo financií Slovenskej republiky predkladá ako ako iniciatívny materiál iniciat ívny materiál na rokovanie vlády Hospodá rskej a sociálnej rady Slovenskej republiky Slovenskej republiky ná vrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“), ktoré ho obsahom je ustanovenie tzv. zamestnaneckéhoej bonusu.prémie sa predkladá ako iniciatívny materiál.

Chudobní pPracujúci s nízkym príjmom na úrovni blízkej minimá lnej mzde, ktorí v súčasnosti neplatia daň z príjmu v dôsledku nízkeho príjmu, týmto opatrením získavajú nárok na príspevok zo strany štátu - vzniká im negatívna daňová povinnosť vypoč ítaná na základe ich príjmu.

Zamestnaneckýá bonusprémia je teda vysoko adresná forma dodatočnej sociálnej pomoci obč anom, ktorí sa vlastným úsilím snažia zlepšiť si životné podmienky, pričom nemajú možnosť zamestnať sa pri vyššej mzde. Ustanovením zamestnaneckého bonusu zamestnaneckej prémie tak získavajú občania na dolnom konci dolnej hranici príjmovej škály vyšší čistý prí jem bez toho, aby sa výraznejšie zvyšovala minimálna mzda.

Zavedením zamestnaneckej prémiezamestnaneckého bonusu sa ďalej zvyšuje progresivita systému dane z príjmov fyzick ých osôb v súlade s Programovým vyhlásením vlády. Zavedenie zamestnaneckej prémiezamestnaneckého bonusu znamená rozhodnujúci krok v napĺňaní predsavzatí Modernizačného programu – Slovensko 21 v kapitole Zamestnanosť.

K vypracovaniu návrhu sa pristúpilo najmä z dôvodu plnenia cieľov Lisabonskej zmluvy a Programu Slovensko 21 vypracovaného Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

Zá merom predkladaného návrhu zákona je zavedenie zamestnaneckej prémie zamestnaneckého bonusu pre fyzické osoby s príjmami len zo závislej činnosti (zamestnancov) najmä na dosiahnutie

- zvýšenia zamestnanosti dlhodobo nezamestnaných, t.j. hlavne osôb s nízkou kvalifikáciou,

ktorí majú reálnu šancu nájsť si zamestnanie len s nízkym príjmom,

- zlepšenia sociálnej situácie nízko-príjmových zamestnancov,

- zvýšenia motivácie pracovať aj za nižšie mzdy.

Cieľom predkladaného návrhu zákona je podpora nielen občanov, ktorí pracujú celé zdaňovacie obdobie (celý rok), ale podporiť aj občanov, ktorí pracujú len časť zdaňovacieho obdobia (min. 6 mesiacov) a dosiahnu zdaniteľný príjem zo závislej činnosti minimá lne vo výške 6-násobku minimálnej mzdy. Poskytovaním zamestnaneckej prémiezamestnaneckého bonusu sa predpokladá aj zvýšený záujem občanov zamestnať sa formou trvalého pracovného pomeru. Príjmy plynúce daňovníkom v kalendárnom mesiaci len na základe dohô d mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práci, dohoda o pracovnej činnosti resp. dohoda o brigádnickej práci študentov) sú na účely priznania zamestnaneckej prémiezamestnaneckého bonusu z podmienok časového testu z návrhu vylúčené. Zamestnaneckýá bonusprémia je určenýá len pre tie fyzické osoby (zamestnancov), ktoré dosahujú príjmy z pracovného, št átnozamestnaneckého, služobného pomeru, zároveň nepoberajú iné príjmy (napr. podiely na zisku, podiely na zisku pozemkových spoločenstiev, dôchodky) a pri príjmoch, z ktorých sa daň vyberá zrážkou nevyužijú možnosť podľa § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov (t.j. daň vyberanú zr ážkou sa nebude považovať za preddavok na daň – s výnimkou príjmov zo závislej činnosti).

Zamestnaneckýá bonusprémia sa uplatňuje vždy až na konci zda ňovacieho obdobia a vypočíta sa podľa ustanoveného vzorca porovnávaním nezdaniteľnej časti základu dane a základu dane daňovníka.

Predkladaný materiál upravuje aj spôsob preukazovania nároku na zamestnaneckýú bonusprémiu, spôsob výpočtu a spôsob vykazovania a vyplácania zamestnaneckej prémiezamestnaneckého bonusu.

Predkladaný návrh zákona ovplyvn í štátny rozpočet a je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právnymi normami EÚ.

Účinnosť z ákona sa navrhuje 1. januára 2009.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

7

D ô v o d o v á s p r á v a

I. Všeobecná časť

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007.

K vypracovaniu tohto návrhu zákona sa pristúpilo najmä z dôvodu, že pri praktickom využívaní zákona je potrebné legislatívne spresniť, resp. doplniť niektoré jeho ustanovenia tak, aby ich využitie v praxi zabezpečovalo legislatívnu istotu. Návrh zákona reaguje na zmeny v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch, ktoré ovplyvňujú vyčíslenie základu dane z príjmov, napr. zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, resp. niektoré zmeny v zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Spresňujú sa niektoré ustanovenia aj vo väzbe na správnu aplikáciu Smernice Rady 2003/49/ES z 3. júna 2003 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov. Ďalšie úpravy základu dane majú zamedziť daňovým únikom a podporiť zlepšenie platobnej disciplíny daňových subjektov.

V časti dane z príjmov fyzickej osoby sa na základe odporúčania Ministerstva obrany SR z dôvodu zrušenia vojenskej základnej služby, navrhuje oslobodiť od dane jednorazový príspevok za výkon mimoriadnej služby, ktorý v novele zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov navrhuje Ministerstvo obrany SR poskytnúť každému vojakovi mimoriadnej služby (alebo jeho pozostalým) po prepustení z výkonu mimoriadnej služby alebo po skončení výkonu mimoriadnej služby. Plnenia poskytované vojakom základnej služby, ktoré boli podľa § 9 ods. 2 písm. e) zákona oslobodené od dane, sa už ozbrojenými silami neposkytujú, rovnako ako aj občanom, ktorí vykonávali civilnú vojenskú službu. Nerozširuje sa tak okruh oslobodených príjmov od dane.

V spoločných ustanoveniach platných pre právnické osoby a fyzické osoby sa spresňuje vykazovanie výdavkov (nákladov ) na spotrebované pohonné látky [(§ 19 ods. 2 písmeno l) zákona] v zákone tak, aby nedochádzalo k rôznym výkladom, čo prinesie právnu istotu daňovníkom. K legislatívnemu spresneniu došlo aj v niektorých ustanoveniach zákona vzťahujúcich sa k poukázaniu podielu zaplatenej dane.

S cieľom obmedziť možnosť ovplyvňovania základu dane pravdepodobnými budúcimi nákladmi, neumožňuje sa do daňových výdavkov zahrnúť tvorba rezerv poisťovní na vzniknuté a nenahlásené poistné udalosti. Limituje sa zahrnutie opravných položiek k pohľadávkam, pri ktorých je riziko, že nebudú zaplatené a opravných položiek bánk k pohľadávkam z úverov pri ich zahrnovaní do daňových výdavkov. Tvorba opravnej položky k pohľadávkam sa uzná za daňový výdavok, ak od splatnosti pohľadávky uplynula doba dlhšia ako 12 mesiacov, resp. 24 mesiacov, a to do výšky ustanoveného limitu menovitej hodnoty pohľadávky bez jej príslušenstva. Rozdiel medzi opravnými položkami uznanými za daňové výdavky zahrnutými do daňových výdavkov do 31. decembra 2007 a opravnými položkami, ktoré by boli zahrnuté do daňových výdavkov podľa zákona účinného od 1. januára 2008, sa zahrnie do základu dane rovnomerne v dvoch po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach ukončených do 31.decembra 2009. Z dôvodu možnosti ovplyvňovania základu dane sa neuzná za daňový výdavok tvorba rezerv na odmeny a prémie. Tento náklad sa zahrnie do daňových výdavkov v čase jeho vzniku, resp. v čase ich vyplatenia.

Upravené a doplnené znenie vzťahujúce sa na možnosť odpisu pohľadávok zahrnovaných do daňových výdavkov vo všeobecnosti umožňuje odpis po uplynutí 48 mesiacov od splatnosti pohľadávky, a to aj pri bankách, čím sa zjednocujú podmienky ich odpisu pre všetky subjekty. Menovitá hodnota pohľadávky a obstarávacia cena pohľadávky pri jej postúpení bude vo všeobecnosti (bez poskytovaných výnimiek) uznaná v daňových výdavkoch do výšky príjmov z jej postúpenia.

Zavádza sa inštitút tzv. podkapitálizácie, bežne používaný a využívaný v daňovej legislatíve vyspelých štátov, upravujúci výšku úrokov platených z úverov a pôžičiek, v nadväznosti na výšku vlastného imania. Použitie tohto ustanovenia bude viazané len na úroky platené do zahraničia. Takéto obmedzenie na uznanie úrokov v daňových výdavkoch zároveň podporuje zahraničné osoby, aby namiesto poskytovania úverov a pôžičiek realizovali vklady do vlastného imania a zvyšovali tak ručenie za prípadné záväzky.

Pokračovanie v odpočte daňovej straty pri zániku daňovníka zrušením bez likvidácie, nebude možné, ak účelom transformácie je len snaha vyhnúť sa daňovej povinnosti tak, že dochádza k fúziám stratových spoločností so ziskovými. Obdobne Smernica Rady č. 90/434/EHS z 23. júla 1990 o spoločnom systéme zdaňovania pri zlúčeniach, rozdeleniach, prevodoch majetku a výmene akcií týkajúcich sa spoločností rôznych členských štátov neumožňuje prevzatie straty, ak účelom transformácie je len znížiť alebo vyhnúť sa daňovej povinnosti.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právnymi normami EÚ.

Účinnosť zákona sa navrhuje 30. decembra 2007, okrem vymedzených bodov (ustanovení zákona), ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2008.

II. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1 - § 2 písm. b)

Spresnenie. Osobitne vymedzený predmet dane nie je len v ustanovení § 12 ods. 2 zákona (daňovníci nezaložení alebo nezriadení na podnikanie), ale aj v odsekoch 1, 4 a 5 (správcovské spoločnosti, dôchodkové spoločnosti, v.o.s. a spoločník v.o.s., komplementár komanditnej spoločnosti).

K bodu 2 - § 2 písm. c)

U daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11 zákona, sa za nepeňažné plnenie považuje podľa doplneného ustanovenia aj prijatie zmenky ako platobného prostriedku, ktorou dlžník z dodávateľsko - odberateľského vzťahu zaplatil veriteľovi, ktorý je fyzickou osobou. Daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva bude postupovať v súlade s týmto účtovníctvom.

K bodu 3 - § 3 ods. 2 písm. c)

Ustanovenie sa spresňuje. Časť zisku vyplácaná tichému spoločníkovi, vyplývajúca z jeho podielu na výsledku podnikania v.o.s. je predmetom dane, čo vyplýva z doplneného znenia § 3 ods. 2 písm. c) zákona. Zmluvu o tichom spoločenstve a právne vzťahy vznikajúce pri takejto účasti na podnikaní upravujú ustanovenia § 673 a nasl. Obchodného zákonníka. Zmluvou o tichom spoločenstve sa zaväzuje tichý spoločník poskytnúť podnikateľovi určitý vklad a podieľať sa ním na jeho podnikaní a podnikateľ sa zaväzuje na platenie časti zisku vyplývajúcej z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania.

K bodu 4 - § 3 ods. 2 písm. e) vrátane poznámky pod č. 6

Ustanovenie sa spresňuje vo vzťahu k zákonu č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

K bodu 5 - § 4 ods. 9 Legislatívne sa spresňuje odsek 9 v nadväznosti na zákon o konkurze a reštrukturalizácii.

K bodu 6 - § 5 ods. 1 písm. a) Zmena sa navrhuje z dôvodu, že doktorandské štúdium sa považuje za III. stupeň vysokoškolského štúdia a zároveň sa toto štipendium oslobodzuje od dane podľa § 9 ods. 2 písm. j) tejto novely zákona.

K bodu 7 - § 5 ods. 3 písm. c) Nevyhnutná legislatívna úprava je vykonaná z dôvodu vypustenia písmena f) z § 9 ods. 2 zákona.

K bodu 8 - § 9 ods. 1 písm. f) a § 13 ods. 1 písm. d) Spresnenia nadväzujú na zákon o konkurze a reštrukturalizácii.

K bodu 9 - § 9 ods. 2 písm. e) vrátane poznámky k odkazu 47

Oslobodzuje sa od dane jednorazový príspevok za výkon mimoriadnej služby, ktorý sa v novele zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov navrhuje poskytnúť každému vojakovi mimoriadnej služby (alebo jeho pozostalým) po prepustení z výkonu mimoriadnej služby alebo po skončení výkonu mimoriadnej služby tak, ako to odporúča Ministerstvo obrany SR (vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 47) z dôvodu, že bola zrušená základná vojenská služba. Plnenia poskytované vojakom základnej vojenskej služby, ktoré boli podľa § 9 ods. 2 písm. e) zákona oslobodené od dane, sa už ozbrojenými silami neposkytujú. Znamená to, že neprichádza k rozšíreniu príjmov oslobodených od dane.

K bodu 10 - § 9 ods. 2 písm. f) vrátane poznámky k odkazu 48

Písmeno f) sa z § 9 ods. 2 zákona vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 48 vypúšťa z dôvodu, že je zrušená civilná služba a je teda nepoužiteľné. Ide o legislatívnu úpravu.

K bodu 11 - § 9 ods. 2 písm. j)

Doktorandské štúdium sa považuje za III. stupeň vysokoškolského štúdia, a preto sa navrhuje oslobodenie aj tohto štipendia.

K bodu 12 - § 9 ods. 2 písm. m)

Nevyhnutná legislatívna úprava je vykonaná z dôvodu vypustenia písmena f) z § 9 ods. 2 zákona.

K bodu 13 - poznámka pod čiarou k odkazu 74 [§ 13 ods. 1 písm. a)]

Poznámka pod čiarou k odkazu sa legislatívne spresňuje z dôvodu, že zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov nahradil predchádzajúci zákon o rozpočtových pravidlách, na ktorý sa tento odkaz odvolával.

K bodu 14 - § 13 ods. 2 písm. d)

Spresnenie sa navrhuje z dôvodu zjednotenia podmienok zdanenia úhrady za výkon správy bytov, ktoré nie sú vo vlastníctve bytových družstiev, s podmienkami zdanenia uplatňovanými u iných podnikateľských subjektov – spoločnosti s ručením obmedzeným (predtým podniky bytového hospodárstva).

K bodu 15 - § 13 ods. 2 písm. g) a písm. i)

Podľa Smernice Rady 2003/49/ES z 3. júna 2003 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov sa oslobodenie vzťahuje aj na prípady, keď tieto príjmy vypláca stála prevádzkareň alebo ich konečným príjemcom je stála prevádzkareň uvedená v tomto ustanovení. Táto skutočnosť jednoznačne nevyplývala z doterajšieho ustanovenia.

K bodu 16 - § 16 ods. 1 písm. e) tretí bod Navrhované znenie konkretizuje ostatné finančné (investičné) nástroje, ktoré sú zahrnuté medzi príjmy daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky. Spresnenie je vykonané aj v nadväznosti na zmenu zákona o cenných papieroch a vymedzenie derivátov podľa § 8 písm. d) tohto zákona.

K bodu 17 - § 16 ods. 1 písm. e) desiaty bod a § 52d ods. 2

Ustanovenie § 16 zákona vymedzuje príjmy daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky. Medzi tieto príjmy sa dopĺňajú aj príjmy plynúce spoločníkovi obchodnej spoločnosti v súvislosti so znížením základného imania, ak súčasťou príjmov plynúcich zo zníženia základného imania je aj podiel na zisku vykázanom zo zisku do 31. decembri 2003.

K bodu 18 - § 17 ods. 3 písm. f)

Nahrádza sa doterajšie znenie písmena f) novým znením, ktoré bude riešiť spôsob zahrnovania dotácie do základu dane u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v prípade, ak účtovné a daňové odpisy nie sú zhodné, a to aj vtedy, ak hmotný majetok, na ktorý bola dotácie poskytnutá, je zaradený do dočasného užívania a zníženie jeho hodnoty počas tohto užívania je vyjadrené prostredníctvom opravnej položky (§ 33 ods. 1 postupov účtovania). Dotácia na obstaranie hmotného majetku je zahrnovaná do výnosov v časovej a vecnej súvislosti so zaúčtovaním účtovných odpisov majetku, na obstaranie ktorého bola dotácia poskytnutá. Táto sa v súlade s navrhovaným znením bude zahrnovať do základu dane v rovnakej výške ako je daňový odpis alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie na obstaranie odpisovaného majetku.

K bodu 19 - § 17 ods. 8 písm. a) Ustanovenie sa spresňuje v súvislosti s úpravou základu dane pri skončení podnikania v oblasti rezerv, ktoré môže tvoriť daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva, a pohľadávok, ktorých inkaso je zdaniteľným príjmom. Tiež z dôvodu, že pri finančnom prenájme sa v daňových výdavkoch neuplatňuje nájomné.

K bodu 20 - § 17 ods. 12

Z § 17 ods. 12 zákona sa vypúšťa pôvodné znenie písmena b), t.j. časové rozlišovanie poskytnutého alebo prijatého preddavku u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu pri príjmoch o prenájme nehnuteľnosti, alebo pri tzv. paušálnych výdavkoch (upravovanie základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k splneniu dodávky tovaru, služby alebo iných plnení, na ktorých úhradu bol preddavok prijatý alebo poskytnutý). Navrhuje sa postupovať tak, ako to vyplýva z postupov účtovania pre jednoduché účtovníctvo, t.j. poskytnutý alebo prijatý preddavok na tovar, služby alebo iné plnenia bude ovplyvňovať základ dane v čase, keď bude zaplatený alebo prijatý.

V § 17 ods. 12 písmeno b) a c) zákona sa spresňuje postup daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva pri vyradení pohľadávky z účtovníctva (odpis) a následne postup tohto daňovníka, ak dochádza k odpisu pohľadávky nadobudnutej postúpením pri konkurze, vyrovnaní, exekúcii alebo úmrtí daňovníka (dlžníka).

K bodu 21 – § 17 ods. 29 a 30

Navrhované znenie odseku 29 zabezpečuje, aby dlžník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva zvýšil základ dane o sumu neuhradeného záväzku, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom uplynulo 24 mesiacov od splatnosti tohto záväzku. Ak po tejto lehote daňovník (dlžník) uhradí záväzok alebo jeho časť, zníži základ dane o sumu záväzku (alebo jeho časti), ktorú zaplatil. Rovnaká možnosť sa dáva aj daňovníkovi (dlžníkovi), ak po tejto lehote dôjde k premlčaniu záväzku alebo jeho zániku, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom účtoval o výnose z odpísaného záväzku.

Podľa odseku 30 písm. a) je daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva povinný pri postúpení pohľadávky zvýšiť základ dane o sumu opravnej položky, ktorá bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20 zákona.

Podľa odseku 30 písm. b) je daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva povinný zvýšiť základ dane o sumu opravnej položky, v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k odpisu pohľadávky podľa § 19 ods. 2 písm. h) a r) zákona, pričom tento odpis súčasne znižuje základ dane.

Podľa odseku 30 písm. c) je daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva povinný zvýšiť základ dane o sumu opravnej položky v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k zaplateniu alebo k čiastočnému zaplateniu pohľadávky a to vo výške, ktorá prevyšuje tvorbu opravnej položky uznanej za daňový výdavok podľa § 20 zákona.

K bodu 22 - § 19 ods. 2 písm. e) Zrovnoprávnenie subjektov v preukazovaní daňových výdavkov (nákladov) so subjektami účtujúcimi spotrebu PHL podľa § 19 ods. 2 písm. l) zákona.

K bodu 23 - § 19 ods. 2 písm. h)

Spresňuje sa ustanovenie § 19 ods. 2 písm. h) zákona tak, že ak sú splnené ustanovené podmienky v bodoch 1 a 5 tohto ustanovenia, sa vykoná odpis pohľadávky do výšky 100 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo do výšky 100 % obstarávacej ceny pohľadávky. Ďalšie podmienky pre odpis pohľadávky v limitovanej výške sú uvedené osobitne v § 19 ods. 2 písm. r) – v bode 25.

K bodu 24 - § 19 ods. 2 písm. l) s poznámkou pod čiarou 88a

Spresňuje sa spôsob zistenia spotreby PHL na účely určenia daňového výdavku tak, ako sa to v praxi uplatňuje. Táto úprava prinesie právnu istotu daňovníkom pri uplatňovaní spotreby PHL.

K bodu 25 - § 19 ods. 2 písm. r)

Navrhovaným ustanovením sa v zákone novo ustanovujú podmienky, za ktorých môže daňovník odpísať 50 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti, ktorá spĺňa podmienky pre tvorbu opravnej položky vo výške 30 % alebo 50 % jej hodnoty (§ 20 ods. 4 a 14 zákona), ak od splatnosti tejto pohľadávky uplynula doba dlhšia ako 48 mesiacov.

K bodu 26 - § 19 ods. 3 písm. h)

V nadväznosti na zmenu podmienok pre odpis pohľadávky sa upravuje spôsob zdanenia príjmu plynúceho z postúpenia pohľadávky. Strata z postúpenia pohľadávky nie je zahrnutá do základu dane. Obmedzuje sa výška obstarávacej ceny pohľadávky zahrnovanej do daňových výdavkov pri jej ďalšom postúpení v nadväznosti na výšku sumy, ktorá bola dosiahnutá z jej postúpenia.

K bodu 27 - § 20 ods. 2 písm. c) a ods. 10 a 11

Spresňujú sa výrazy vo väzbe na zákon o konkurze a reštrukturalizácii.

K bodu 28 - § 20 ods. 4

Tvorba opravných položiek bánk k pohľadávkam z poskytnutých úverov, účtovaná v nákladoch, sa na účely určenia výšky daňových výdavkov limituje v nadväznosti na dobu, ktorá uplynula od splatnosti pohľadávky (viac ako 360 dní alebo viac ako 720 dní).

K bodu 29 - § 20 ods. 8

Tvorba technických rezerv na neživotné a životné poistenie v poisťovníctve sa uzná za daňový výdavok s výnimkou technickej rezervy na poistné plnenia z poistných udalostí vzniknutých a nenahlásených v bežnom účtovnom období. Opravné položky k pohľadávkam v prípade zániku poistenia (§ 801 Občianskeho zákonníka) sa uznávajú za daňový výdavok v rozsahu platnom pre ostatné podnikateľské subjekty. Pri prípadnom odpise týchto pohľadávok sa postupuje v súlade s § 19 ods. 2 zákona.

K bodu 30 - § 20 ods. 9 písm. a)

Po úprave § 20 ods. 9 písm. a) zákona sa náklady na odmeny a prémie vrátane poistného, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca, zahrnú do daňových výdavkov v čase ich vyplatenia v súlade s § 17 ods. 25 zákona.

K bodom 31 a 32 - § 20 ods. 10 a 12

Spresňujú sa výrazy vo väzbe na zákon o konkurze a reštrukturalizácii.

K bodu 33 - § 20 ods. 14 a 15

Tvorba opravných položiek k pohľadávkam, pri ktorých je riziko, že ich dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, bude uznaná za daňový výdavok do výšky stanoveného percenta z menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti bez príslušenstva. Zároveň sa ruší možnosť uznávania tvorby opravnej položky v daňových výdavkoch podľa § 20 ods. 14 písm. a) až c) zákona. Novým znením odseku 15 sa ustanovujú prípady, kedy sa tvorba opravnej položky neuzná za daňový výdavok.

K bodu 34 - § 21 ods. 2 písm. k)

Ustanovenie o tzv. podkapitalizácii zavádza limit pre maximálnu výšku úrokov z úverov a pôžičiek, účtovanú v nákladoch, zahrnovanú do daňových výdavkov v prípade, ak sú úvery a pôžičky vyplácané do zahraničia. Takéto obmedzenie zároveň podporuje zahraničné závislé osoby, aby namiesto poskytovania úverov a pôžičiek realizovali vklady do vlastného imania a zvyšovali tak ručenie za prípadné záväzky.

K bodu 35 - § 30 ods. 1

Pri povolení vyrovnania, resp. pri reštrukturalizácii nie je ukončené zdaňovacie obdobie, a preto nie je dôvod na ukončenie odpočtu straty.

K bodu 36 - § 30 ods. 2

Navrhovaným znením odseku 2 sa zamedzuje zníženiu základu dane pri transformácii spoločností, kedy účelom transformácie je len vyhýbanie sa daňovej povinnosti fúziou stratovej spoločnosti so ziskovou. Obdobne Smernica Rady č. 90/434/EHS z 23. júla 1990 o spoločnom systéme zdaňovania pri zlúčeniach, rozdelenia, prevodoch majetku a výmene akcií týkajúcich sa spoločností rôznych členských štátov neumožňuje prevzatie straty, ak účelom transformácie spoločností je len zníženie alebo vyhýbanie sa daňovej povinnosti.

K bodu 37 – § 34 ods. 8

Ustanovenie sa legislatívne spresňuje z dôvodu právnej istoty tak, že daňovník, ktorý skončil podnikanie, inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom, nie je už povinný platiť preddavky na daň od platby preddavku, ktorá je splatná po dni, v ktorom došlo k zmene týchto rozhodujúcich skutočností bez ohľadu na to, či v predchádzajúcom roku tento daňovník dosahoval popri príjmoch podľa § 6 zákona aj príjmy podľa § 5 alebo 7, alebo 8 zákona (alebo aj kombinovane).

K bodu 38 - § 43 ods. 10

Ustanovenie sa legislatívno - technicky spresňuje.

K bodu 39 - § 43 ods. 15 Platiteľom dane z výnosov z dlhopisov a pokladničných poukážok budú aj obchodníci s cennými papiermi, ktorí držia finančné nástroje a peňažné prostriedky klientov, ktorým tieto výnosy plynú. Tento spôsob vyberania dane zrážkou sa uplatní aj v prípade výplat výnosov zo štátnych dlhopisov, ktoré vypláca Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity.

K bodu 40 - § 50 ods. 6 písm. f) Spresňuje sa lehota, do ktorej správca dane skúma nedoplatok na dani u prijímateľa podielu zaplatenej dane z dôvodu, aby mu správca dane mohol poukázať 2 % podielu zaplatenej dane.

K bodu 41 - § 50 ods. 9 a 11 Poznámka pod čiarou k odkazu 146 sa nahrádza odkazom 74. Legislatívne spresnenie odkazu s odvolaním sa na súčasne platný zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 42 - § 50 ods. 11 Spresňuje sa miesto, kde má prijímateľ podielu zaplatenej dane vrátiť podiel zaplatenej dane pri porušení podmienok ustanovených v § 50 ods. 11 zákona.

K bodu 43 - § 52d

§ 52d ods. 1 - legislatívne sa spresňuje postup pri určení zdaňovacieho obdobia a základu dane daňovníka, vrátane platenia preddavkov na daň, ktorému bola povolená reštrukturalizácia pred 1. januárom 2007, od nadobudnutia účinnosti zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, t.j. od 1. januára 2006. Pri platení, resp. neplatení preddavkov na daň u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, ktorému bola povolená reštrukturalizácia pred 1. januárom 2007, sa postupuje podľa ustanovenia § 42 ods. 3 písm. b) účinného do 31. decembra 2006.

§ 52d ods. 2 - spresňuje sa postup pri uplatnení § 16 ods. 1 písm. e) desiateho bodu tohto návrhu zákona pri vyplatení príjmov v súvislosti so znížením základného imania daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou, pričom toto ustanovenie sa po prvýkrát použije pri zdanení tých príjmov, na vyplatenie ktorých vznikol nárok po 1. januári 2008.

§ 52d ods. 3 – ustanovuje sa postup úpravy základu dane u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu pri príjmoch z prenájmu nehnuteľnosti alebo pri tzv. paušálnych výdavkoch, u ktorého poskytnutý alebo prijatý preddavok na tovar, služby alebo iné plnenia neovplyvňoval základ do 31. decembra 2008. V súlade s navrhovaným znením § 17 ods. 12 zákona uplatní daňovník tento postup až v zdaňovacom období roka 2008, kedy nadobúda účinnosť zmena ustanovenia § 17 ods. 12.

§ 52d ods. 4 – ustanovuje sa, že § 19 ods. 2 písm. h) a ods. 3 písm. h) zákona účinné od 30. decembra 2007 sa použijú pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2007 za zdaňovacie obdobie ukončené do 31. decembra 2007.

§ 52d ods. 5 – ustanovuje sa postup zahrnovania rozdielu medzi výškou daňových odpisov hmotného majetku, na obstaranie ktorého bola poskytnutá dotácia do 31. decembra 2007, uznaných za daňový výdavok k 31. decembru 2007 a výškou dotácie, zahrnutej do základu dane do 31. decembra 2007 tak, aby sa tento rozdiel zahrnul do základu dane rovnomerne počas dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období ukončených najneskôr do 31. decembra 2009.

§ 52d ods. 6 – podľa nového znenia ustanovenia § 17 ods. 29 zákona je daňovník povinný zvýšiť základ dane o sumu tých záväzkov, u ktorých od splatnosti uplynula doba dlhšia ako 24 mesiacov. Všetky tie záväzky, u ktorých od splatnosti uplynula doba 24 mesiacov do konca roku 2007, zahrnie do základu dane rovnomerne počas dvoch bezprostredne nasledujúcich zdaňovacích období ukončených najneskôr do konca roka 2009.

§ 52d ods. 7 – aby nedochádzalo k jednorazovej úprave základu dane pri opravných položkách vytvorených v bankách do 31. decembra 2007 o sumu prevyšujúcu limit ustanovený v § 20 ods. 4 zákona v znení účinnom od 1. januára 2008, takýto rozdiel prevyšujúci limit sa zahrnie do základu dane rovnomerne, počas dvoch po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach ukončených do 31. decembra 2009. Týmto spôsobom sa zabezpečí rovnaký postup pri zahrnovaní opravných položiek do daňových výdavkov v nadväznosti na výšku ustanovenú v § 20 ods. 4 zákona.

§ 52d ods. 8 – vytvorené technické rezervy na poistné plnenia z poistných udalosti vzniknutých a nenahlásených v bežnom účtovnom období vykázané pred 1. januárom 2008, tvorba ktorých bola uznaná za daňový výdavok, sa nezahrnú do základu dane jednorazovo v čase ich rozpustenia, ale zahrnú sa do základu dane v priebehu dvoch bezprostredne nasledujúcich zdaňovacích obdobiach ukončených do 31. decembra 2009.

§ 52d ods. 9 - opravné položky k pohľadávkam z poistenia v prípade zániku poistenia, vytvorené do konca roka 2007 prevyšujúce ustanovený limit, sa zahrnú do základu dane rovnomerne, počas dvoch po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach ukončených do 31. decembra 2009. Takýto spôsob uznávania opravných položiek v daňových výdavkoch zabezpečí rovnaký postup ako u ostatných daňovníkov aj pri poisťovniach.

§ 52d ods. 10 – aby nedochádzalo k jednorazovej úprave základu dane pri opravných položkách, vytvorených do 31. decembra 2007 o sumu prevyšujúcu limit ustanovený v § 20 ods. 14 zákona v znení účinnom od 1. januára 2008, takýto rozdiel prevyšujúci limit sa zahrnie do základu dane rovnomerne, počas dvoch po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach ukončených do 31. decembra 2009. Takýmto spôsobom sa zabezpečí rovnaké postavenie všetkých daňovníkov, ktorí tvorili opravné položky podľa § 20 ods. 14 zákona.

§ 52d ods. 11 – spresňuje sa zdanenie alikvotného úrokového výnosu. Vzhľadom na skutočnosť, že názov „splatnosť dlhopisu“ použitý v zákone nie je v súlade s terminológiou zákona č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov, na daňové účely sa spresňuje. Zároveň sa ponecháva možnosť zahrnutia nezdanených výnosov, ktoré boli vyplatené do 31. decembra 2007, do základu dane najneskôr do 31. decembra 2008.

K bodu 44 - príloha č. 2

Legislatívno - technická úprava prílohy č. 2.

K čl. II

Tento zákon nadobúda účinnosť 30. decembra 2007, okrem bodov 1 – 20, § 17 ods. 29 a bodov 22, 24, 27 až 43, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2008.

Bratislava 27. septembra 2007

Predseda vlády

Slovenskej republiky

Robert F i c o, v. r.

Minister financií

Slovenskej republiky

Ján P o č i a t e k, v. r.

zobraziť dôvodovú správu