Zákon o elektronických komunikáciách 610/2003 účinný od 01.05.2005 do 31.03.2006

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektoých zákonov

2

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh novely zákona o Policajnom zbore bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004.

Dôvodom na vypracovanie predkladaného návrhu novely zákona je zapracovať odpor účania Európskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania. Odporúčania výboru CPT sa týkali poskytovania stravovania osobá m, ktorým bola na základe zákona o Policajnom zbore alebo osobitných predpisov obmedzená osobná sloboda.

Obsahom návrhu novely zákona o Policajnom zbore sú predovšetkým nové ustanovenia zákona o Policajnom zbore, ktor é upravujú stravovanie osobám, ktorým bola obmedzená osobná sloboda príslušníkmi Policajného zboru alebo ktoré boli zo zákonných dôvodov Policajnému zboru odovzdané. Návrh novely zá kona o Policajnom zbore ďalej upravuje požívanie služobných psov na pachové práce a použ ívanie nových donucovacích prostriedkov. Používanie spútavacieho opasku a používanie spútavacích popruhov je nevyhnutné vzhľadom na potrebu zastaviť určité nebezpečné konania osôb. Návrhom novely zákona o Policajnom zbore sa spresňujú aj niektoré jeho platné ustanovenia, ktoré v praxi prinášali problémy a zároveň sa niektoré aktualizujú, vzhľadom na právne úpravy vykonané inými právnymi predpismi.

Návrh zákona obsahuje aj novely niektorých ďalších zákonov v ktorých sa upravujú úlohy Policajného zboru. Okrem iného sa v tejto súvislosti zakotvujú nové povinnosti bankám s cieľom prijať bezpečnostné opatrenia proti množiacim sa lúpežiam.

Predkladaný návrh novely zákona o Policajnom zbore je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona bol v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách prerokovaný s ministerstvom financií, pričom ministerstvo financií vzalo na vedomie, že dopad navrhovanej úpravy bude kryt ý z rozpočtových prostriedkov ministerstva vnútra.

Návrh zákona nemá dopad na pracovné sily.

Návrh novely zákona o Policajnom zbore zakladá zvýšené nároky na verejné financie vo výške 3 000 000,- Sk na stravovanie osôb, ktorým bola obmedzená osobná slobod a oproti súčasnému stavu. Návrh novely súčasne zakladá zvýšený dopad na verejné financie aj o 315 000,- Sk na obstaranie spútavacích popruhov a spútavacích opaskov, ktoré sa doposiaľ v Policajnom zbore nepoužívali. Úhradu uvedeného zvýšeného dopadu zabezpečí Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v roku 2005 v rámci rozpočtu výdavkov svojej rozpočtovej kapitoly.

Prijatie návrhu zákona nebude mať vplyv na zamestnanosť ani na životné prostredie.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona :

Vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona :

Návrh zákona, ktor ým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstv ám a Európskej

únii :

a)identifikácia predmetu návrhu zákona z pohľadu Európskej dohody o pridružení, Národné ho programu pre prijatie acquis communautaire, Partnerstva pre vstup, Bielej knihy, screeningu a plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky

-bezpredmetné pre neaktuálnosť

b)identifikácia záväzkov vyplývajúcich zo schválených negociačných pozícií v prísluš nej kapitole, ktorá je predmetom návrhu zákona

- bezpredmetné

4.Problematika návrhu zákona :

a/ je upravená v práve Európskych spoločenstiev :

Sekundárne právo:

V Charte zá kladných práv Európskej únie 2000/C 364/01. Charta potvrdzuje práva, slobody a princípy vyplývajúce predovšetkým z ústavných tradícií a medzinárodných záväzkov spoločných pre členské štáty, zmluvy o Európskej únii, zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd, sociálnych chárt prijatých spoločenstvom a Radou Eur ópy a precedenčného práva Súdneho dvora Európskych spoločenstiev a Európskeho súdu pre ľudské práva. Charta v čl. 1 a 4 zaručuje právo na ľudskú dôstojnosť a zákaz neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania.

V Rezolúcii o rešpektovaní ľudských práv v Európskej ú nii v r. 1994, zo zasadnutia Európskeho parlamentu pod A4-0223/96 zo dňa 17.9.1996. Rezolúcia zdôrazňuje, že zásada ochrany ľudských práv a základných slobôd je jednou z hlavných úloh Európskej ú nie. Rezolúcia v bode 53 zaručuje ľudskú dôstojnosť a zákaz ponižujúceho zaobchádzania.

V smernici Eur ópskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane jednotlivcov týkajúca sa spracovania osobných údajov a voľného pohybu týchto údajov.

V smernici Rady 2001/51/ES z 28. júna 2001 doplňujúca ustanovenia článku 26 Dohovoru vykonávajúceho Schengenskú dohodu zo 14. júna 1985.

c/ je upravená v práve Európskej únie :

Primárne právo :

V Zmluve o Európskej únii v znení Zmluvy o pristúpení k EÚ, (čl. 6 bod 1 a 2). Èlánok 6 ustanovuje, že Únia je založená na princípoch slobody, demokracie, rešpektovania ľudských práv a základných slobôd a prá vneho štátu, ktoré sú spoločné členským štátom. Únia rešpektuje základné ľudské práva, ako ich zaručuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísan ý v Ríme 4. novembra 1950 a ktoré vyplývajú z ústavných tradícií členských štátov ako základných princípov práva spoločenstva.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

a) úplná zhoda :

Charta základných práv Európskej únie 2000/C 364/01,

Rezolúcia o rešpektovaní ľudských práv v Európskej únii v r. 1994, zo zasadnutia Európskeho parlamentu pod A4-0223/96 zo dňa 17.9.1996,

Zmluva o Európskej únii v znení Zmluvy o pristúpení k EÚ.

6. Gestor (spolupracujúce rezorty):

Úrad na ochranu osobných údajov k smernici 95/46/ES.

Ministerstvo vnútra SR k smernici 2001/51/ES.

7.Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu zákona s prá vom ES/EÚ :

bezpredmetné

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1 a 2

Vzhľadom na to, že sa v ďalšom texte vyskytuje pojem 'určená osoba', navrhuje sa zaviesť legislatívnu skratku, ktorá by tento pojem zahàňala aj na účely ďalší ch ustanovení. Z toho istého dôvodu sa zavádza legislatívna skratka 'určený objekt'

K bodom 3 a 5

Navrhujú sa zvýrazniť úlohy Policajného zboru na úseku znaleckej činnosti a to v nadväznosti na prijatie nového zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch. V súčasnosti Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru vykonáva špecializované znalecké činnosti, ktoré sú najmä v trestnom konaní nezastupiteľné.

K bodu 4

Citácie neplatných právnych predpisov sa navrhujú nahradiť citáciami platných právnych predpisov.

K bodu 6

Návrhom sa presnejšie upravuje názov druhej hlavy. Úprava určovania za vyšetrovateľa je zo zákona o Policajnom zbore vypustená a nachádza sa v zákone č. 73/1998 Z. z.

Navrhovaná úprava reaguje na zavedenie inštitútu skráteného vyšetrovania v Trestnom poriadku a na vykonané organizačné zmeny v Policajnom zbore. Policajný orgán má v zásade rovnaké postavenie ako vyš etrovateľ a preto by mal v skrátenom vyšetrovaní disponovať aj rovnakými oprávneniami. Navrhovaná zmena zabezpečí vyššiu pružnosť a efektivitu vykonania úkonov a opatrení vo vyšetrovaní a skrátenom vyšetrovaní. Návrh opravuje aj označovanie odsekov.

K bodu 7

Policajný zbor a jeho určené služby plnia úlohy ochrany osôb podľa § 2 ods. 1 písm. f) a určených objektov podľa § 2 ods. 1 písm. g). Platné znenie § 11 ods. 11 písm. d) zužuje okruh možností uplatnenia v prípade 'dôležitého záujmu služby” len pri vykonávaní ochrany určených osôb. Navrhuje sa, aby zabezpe čovanie ochrany určených objektov bolo rovnako dôležitým spoločenským záujmom ako zabezpečovanie ochrany určených osôb.

K bodu 8

V ustanovení o povinnosti podať vysvetlenie absentuje táto povinnosť vo vzťahu k zisteniu skutočností dôležitý ch na objasnenie iného správneho deliktu, ako je priestupok. Táto absencia sa navrhovaným znením odstraňuje.

Taktiež sa odstraňuje rozpor s § 60 ods. 2 zákona o priestupkoch, ktorý neumožňuje pri objasňovaní priestupkov vyhotovovať zápisnicu o podanom vysvetlení, ale len záznam alebo zá pis do správy o výsledku objasňovania priestupku.

K bodu 9

Navrhuje sa upraviť postup pri predvedení osôb, ktoré sa nedostavili na príslušné predvolanie na z áklade osobitných predpisov. Predpisy citované v poznámke pod čiarou upravujú, že o predvedenie treba požiadať policajný orgán alebo že to vykoná Policajný zbor. Úprava oprá vnenia pre policajta absentuje.

K bodu 10

Citácie neplatných právnych predpisov sa navrhujú nahradiť citáciami platných právnych predpisov.

K bodu 11

Do zákona o Policajnom zbore sa navrhuje komplexnejšia úprava používania psa na pachové práce.

Vychádzajúc z celkovej bezpečnostnej situácie ako i s plnenia úloh v boji proti terorizmu s dôrazom na vyhľadávanie výbu šnín a výbušných systémov, Policajný zbor pružne reagoval na vykonávané formy a metódy páchania rôznorodej trestnej činnosti a to zvýšením počtu služobných psov na krajských riaditeľstv ách PZ, okresných riaditeľstvách PZ, obvodných oddeleniach PZ a na útvaroch Ministerstva vnútra SR. K zvýšeniu počtu služobných psov došlo tiež z dôvodu zvýšenia trestnej činnosti a v sú vislosti s posilnením výkonu služby na slovensko-ukrajinskej hranici a pričlenením psovodov záchranárov Záchrannej horskej služby na Slovensku k Ministerstvu vnútru SR.

Služobné psy sú používané na sledovanie osoby, zásahy v technicky zabezpečených objektoch, hliadkovú službu a obchô dzkovú službu, prehliadky terénu, objektov, motorových vozidiel, pri domových prehliadkach a rekonštrukciách, označenie páchateľa z predmetu alebo stopy, vyhľadávanie nábojníc a iných predmetov, identifik áciu osôb a vecí na základe metódy pachových konzerv, vyhľadávanie drog, vyhľadávanie výbušnín, vyhľadávanie strelných zbraní, vyhľadávanie màtvol, záchranársku činnosť,

V rámci Policajného zboru a Ministerstva vnútra SR je v súčasnej dobe zaradených pre výkon služby 540 služobných psov. Z uvedeného počtu služobných psov slúži pre výkon špecializovaných č inností ako sú omamné a psychotropné látky, výbušné systémy a zbrane, vyhľadávanie màtvych tiel, záchranárska činnosť a metóda pachových konzerv 87 špeciálne cvičených služobný ch psov.

K bodu 12

Navrhuje sa, aby v prípadoch, keď motorové vozidlo nie je možné jednoznačne identifikovať, policajt spracoval písomný ná vrh na jeho vyradenie z evidencie motorových vozidiel podľa osobitného predpisu.

K bodu 13

Citácia neplatného právneho predpisu sa navrhuje nahradiť citáciou platného právneho predpisu.

K bodu 14

Zátvorka s obsahom slov sa vypúšťa v súvislosti s vložením slov 'určená osoba” do ustanovenia § 2 ods. 1 písm. f).

K bodu 15

Navrhuje sa, aby nevyhnutnou súčasťou účinných administratívnych a výkonných ochranných opatrení pri zaisťovaní ochrany určeným osobám bol aj zákaz sprístupňovať, poskytovať alebo zverejňovať osobné údaje takýchto osôb a ich blízkych osôb v informačných systémoch, a to aj v prí padoch, keď by takéto sprístupňovanie bolo možné. V prípade však, že na základe osobitného zákona je nevyhnutné takéto údaje poskytnúť (napr. na účely trestného konania) je príslušný orgán poskytnutie informácií povinný prerokovať so službou ochrany určených osôb.

K bodu 16

Zákonom č. 603/2003 Z. z. bol s účinnosťou od 1. 4. 2004 novelizovaný § 91 ods. 4 písm. g) zákona č. 483/2001 Z. z. o bank ách a o zmenách a doplnení niektorých zákonov. Do tohto ustanovenia bola k službe finančnej polície Policajného zboru doplnená aj služba kriminálnej pol ície Policajného zboru, a to na účely plnenia úloh ustanovených zákonov. Touto úpravou bol rozšírený okruh subjektov, ktorým banka a pobočka zahraničnej banky podáva správu o záležitostiach týkaj úcich sa klienta, ktoré sú predmetom bankového tajomstva. Vzhľadom na túto úpravu je potrebné toto oprávnenie upraviť v zákone o Policajnom zbore, aby obidva zákony boli kompatibilné.

K bodu 17

Citácia neplatného právneho predpisu sa navrhuje nahradiť citáciou platného právneho predpisu.

K bodu 18

Navrhované doplnenie reaguje na policajnú prax, pretože len pyrotechnik používa výbušniny a výbušné predmety a nie je ž iadúce, aby používanie výbušnín a výbušných predmetov bolo všeobecne využívané ostatnými policajtmi.

K bodu 19

Odsek 2 sa upravuje vzhľadom na novú, komplexnejšiu úpravu oprávnenia používať služobného psa na pachové práce v navrhovanom § 20.

K bodu 20

Citácia neplatného právneho predpisu sa navrhuje nahradiť citáciou platného právneho predpisu.

K bodu 21

Navrhuje sa rozšíriť okruh dokumentov, ktoré možno používať ako krycie doklady pri plnení úloh Policajného zboru aj o dokumenty ďalších právnických osôb, napríklad akciových spoločností, na ktoré sa za posledné obdobie pretransformovali mnohé verejnoprá vne inštitúcie. Absencia takejto úpravy podstatne sťažuje plnenie úloh Policajného zboru.

K bodu 22

Citácia neplatného právneho predpisu sa navrhuje nahradiť citáciou platného právneho predpisu.

K bodu 23

Novým znením sa navrhuje doplniť ustanovenie o oprávnení policajta umiestniť osobu do cely policajného zaistenia aj o osobu na ktorú bol vydaný európsky zatýkací rozkaz a medzinárodný zatýkací rozkaz. Odstraňuje sa tiež gramatická chyba platného znenia.

K bodu 24

Ustanovenie sa navrhuje vypustiť vzhľadom na komplexnú úpravu v novonavrhovanom ustanovení § 81a.

K bodu 25

Citácia neplatného právneho predpisu sa navrhuje nahradiť citáciou platného právneho predpisu.

K bodu 26

Doplnenie navrhujeme vykonať vzhľadom na potrebu používania spútavacieho opasku ako donucovacieho prostriedku v rámci služobnej činnosti pri policajných prevozoch cudzincov, vykonávaných na základe medzinárodných zmlúv cez územie Slovenskej republiky na hranicu so susedným štátom. Doplnenie spútavacích popruhov sa navrhuje doplniť ako donucovací prostriedok, vzhľadom na potrebu zastaviť určité konania osôb, ktoré v cele policajného zaistenia v určitom okamihu neovládajú svoje konanie a poškodzujú svoje zdravie alebo odev alebo zdravie alebo odev iných alebo zariadenie cely.

K bodom 27 až 29

Použitie spútavacieho opasku spolu s putami sa navrhuje upraviť ako donucovací prostriedok vzhľadom na potrebu zabezpečenia bezpeč nosti v prípadoch, v ktorých je možno použiť putá, avšak sú známe okolnosti, že priložené putá môžu byť neúčinné vzhľadom na charakter osoby, ktorej sa majú putá priložiť alebo iné nebezpečenstvo pri presune s osobou, ktorej by mali byť putá priložené alebo pri vykonávaní policajných prevozov vyhostených cudzincov. Neraz sú takto prevážané osoby, ktoré sa dopustili v štáte, do ktorého majú byť vyhostené obzvlášť závažnej trestnej činnosti.

K bodu 30

Navrhuje sa upraviť používanie spútavacích popruhov ako donucovacieho prostriedku, vzhľadom na potrebu zastaviť určité konania osôb, ktoré v cele policajného zaistenia v určitom okamihu neovládajú svoje konanie a poškodzujú svoje zdravie alebo odev alebo zdravie alebo odev iných alebo zariadenie cely.

K bodu 31

Navrhuje sa upraviť oprávnenie použiť služobného psa ako donucovací prostriedok na zaistenie bezpečnosti pri policajných prevozoch cudzincov. Neraz sú takto prevážané osoby, ktoré sa dopustili v štáte, do ktorého majú byť vyhostené obzvlášť závaž nej trestnej činnosti.

K bodu 32

Citácia neplatného právneho predpisu sa navrhuje nahradiť citáciou platného právneho predpisu.

K bodu 33

Citácia neplatného právneho predpisu sa navrhuje nahradiť citáciou platného právneho predpisu.

K bodu 34

Návrh úpravy súvisí s navrhovanou úpravou v § 50, v ktorým sa medzi donucovanie prostriedky zahàňa aj používanie sp útavacieho opasku a spútavacích popruhov.

K bodu 35

Navrhovaná úprava súvislí s úpravou navrhovanou v § 25a, ide o nahradenie odkazu, ako aj platnej poznámky pod čiarou.

K bodom 36 a 37

Navrhuje sa vypustiť úpravu vo veci informačných systémov, pretože podľa nového zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobn ých údajov sa ochrana osobných údajov nevzťahuje len na osobné údaje v informačných systémoch, ale na všetky osobné údaje fyzických osôb akokoľvek spracúvané.

K bodu 38

S cieľom uľahčiť odhaľovanie trestnej činnosti určitými skupinami páchateľov (napríklad rôznych extrémistických skupín), navrhuje sa možnosť spracúvať u týchto páchateľoch osobitné kategórie osobných údajov.

K bodu 39

Citácia neplatného právneho predpisu sa navrhuje nahradiť citáciou platného právneho predpisu.

K bodu 40

Navrhuje sa zosúladiť terminológiu zákona o Policajnom zbore s terminológiou zákona č. 320/2002 Z. z. o brannej povinnosti.

K bodu 41

Navrhuje sa presnejšie upraviť, ktoré ustanovenia sa budú vzťahovať na vojakov v činnej službe povolaných na plnenie konkr étnych úloh Policajného zboru.

K bodu 42

Navrhuje sa nahradiť úpravu vo veci informačných systémov úpravou umožňujúcou akékoľvek spracúvanie osobných ú dajov fyzických osôb, pretože podľa nového zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov sa ochrana osobných údajov nevzťahuje len na osobné údaje v informačných systémoch, ale na všetky osobné údaje fyzických osôb akokoľvek spracúvané.

K bodu 43

Citácia neplatného právneho predpisu sa navrhuje nahradiť citáciou platného právneho predpisu.

K bodu 44

Navrhuje sa v zákone o Policajnom zbore použiť rovnaké pojmy ako zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunik áciách, aby nedochádzalo k pochybnostiam pri ustanoveniach, ktoré prelamujú telekomunikačné tajomstvo. Navrhujú sa v poznámkach pod čiarou použiť cit ácie tých ustanovení nového zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, ktoré sa k predmetným ustanoveniam zákona o Policajnom zbore vzťahujú, aby nedochádzalo k pochybnostiam pri ustanoveniach, ktoré prelamujú telekomunikačné tajomstvo.

K bodom 45 a 46

Navrhuje sa nahradiť úpravu vo veci informačných systémov úpravou upravujúcou akékoľvek spracúvanie osobných ú dajov fyzických osôb, pretože podľa nového zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov sa ochrana osobných údajov nevzťahuje len na osobné údaje v informačných systémoch, ale na všetky osobné údaje fyzických osôb akokoľvek spracúvané.

K bodom 47 a 48

Navrhuje sa pojem 'chránená osoba” v odseku 4 zosúladiť s terminológiou použitou v ostatných ustanoveniach zákona, teda s pojmom 'určená osoba”.

Pokiaľ ide o povinnosť mlčanlivosti podľa § 80 je potrebné odlišovať od povinnosti mlčanlivosti podľa zákona o utajovan ých skutočnostiach. Ustanovenia § 80 nie sú na ochranu utajovaných skutočností podľa zákona o utajovaných skutočností, ale sú na ochranu záujmu právnických a fyzických osôb, napríklad svedkov, po škodených, osôb, ktorým Policajný zbor poskytol pomoc, môže ísť o informácie z miesta činu, informácie modus operandi, informácie o verziách vyšetrovania, o okruhu podozrivých osôb a i. Ustanovenia § 80 bránia poskytovať akékoľvek informácie o skutočnostiach, ktoré sa príslušník Policajného zboru dozvedel pri plnení svojich úloh alebo dozvedela osoba poučená Policajným zborom alebo príslušní kom Policajného zboru.

K bodu 49

Európskym výborom na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchá dzania alebo trestania (CPT) bolo Slovensku odporúčané, aby boli vydané inštrukcie na zaistenie, že ktokoľvek zadržaný políciou v Slovenskej republike dostane jedlo v príslušnom čase, vrátane jedného kompletn ého jedla každý deň. Výbor CPT v tomto ohľade zaznamenal, že osoby zadržiavané políciou majú právo dostať jedlo, ak ostanú vo väzbe viac ako šesť hodín a, v zásade, sa predpokladá, ž e uhradia náklady na toto jedlo. Navrhovaným znením sa odporúčaniu vyhovuje.

K čl. II

S cieľom riešiť pretrvávajúce problémy vznikajúce pri aplikácii ustanovení zákona o elektronických komunikáciách upravujúcich poskytovanie informácií, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva, sa navrhuje ich úprava. Znenie novo navrhovaného § 55 ods. 3 je koncipované tak, aby bolo jednoznačné kedy sa predmet telekomunika čného tajomstva sprístupní štátnym orgánom.

K čl. III

K bodu 1

Navrhovaným ustanovením sa reaguje na potrebu zavedenia nového pojmu pre účely tohto zákona, ktorá vyplýva z navrhovaného znenia ustanovenia § 51 ods. 1.

Schengenský dohovor v článku 26 odsek 3 ustanovuje výnimku z povinností dopravcov pri preprave osôb v rámci prihraničnej dopravy (border traffic). Vo svojich ďalších ustanoveniach však žiadnym spôsobom detailnejšie nevymedzuje priestor (pásmo), v ktorom je možné vykonávať prihraničnú dopravu a ani vš eobecne nedefinuje pojem 'prihraničná doprava'. Súčasné členské štáty EÚ tento priestor vymedzili pre svoje potreby rôzne (napr. Rak úska republika má tento pojem vymedzený iba v internej norme). Navrhované vymedzenie priestoru do 20 km od štátnej hranice Slovenskej republiky je podľa nášho názoru dostačujúce pre stanovenie výnimky vzťahujú cej sa na dopravcov, ktorí vykonávajú prepravu osôb v pravidelnej medzinárodnej autobusovej linke v prihraničnej doprave.

K bodu 2

Navrhovaná úprava zabezpečuje, aby sa osobitná právna úprava podľa tohto zákona vzť ahovala aj na občanov Švajčiarskej Konfederácie.

K bodu 3

Vzhľadom k novému zneniu § 51 ods. 2 písm. b) je potrebné rozšíriť oprávnenie policajta prikázať cudzincovi, aby sa po určitý čas zdržiaval na urč enom mieste nielen v prípade odopretia vstupu cudzincovi podľa odseku 1 alebo 2, ale aj v prípadoch tranzitu, keď príslušný orgán príslušného štátu odmietne cudzincovi vstup na svoje ú zemie alebo dopravca odmietne vykonať jeho pokračujúcu dopravu (t. j. odmietne ho vziať do vozidla, alebo na palubu lietadla alebo lode). Oprávnenie policajta prikázať cudzincovi pobyt na určenom mieste v týchto rozšírených prípadoch sa bude využívať iba na nevyhnutný čas, pokiaľ si dopravca nesplní svoju povinnosť (efektívny návrat cudzinca).

K bodu 4

V praxi sa často vyskytujú prípady, keď cudzinci, ktorým bolo udelené povolenie na pobyt na území SR so svojimi žiadosťami o udelenie povolenia na pobyt podávali tieto ž iadosti aj pre svoje deti mladšie ako 21 rokov. Terajšia právna úprava je taká, že dieťa cudzinca, ktoré je mladšie ako 21 rokov môže dostať povolenie na pobyt až po jednom roku trvania pobytu cudzinca s povolení m na pobyt, ak jeho ďalší pobyt má trvať najmenej dva roky. Uvedenú časovú podmienku považujeme za tvrdú, pretože vo väčšine prípadov títo cudzinci nemajú nikoho z blízkych rodinných príslušn íkov, ktorí by vzali ich dieťa mladšie ako 21 rokov do opatery. Zároveň sa odvolávame aj na právny poriadok SR, ako aj na medzinárodné dohovory, ktorými je Slovenská republika viazaná v čl. 1 ods. 2 Ú stavy SR. Podľa čl. 9 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty musia zabezpečiť, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli. V čl. 10 ods. 1 dohovoru je uvedené, že účelom spojenia rodiny zmluvné štáty posudzujú žiadosti dieťaťa alebo jeho rodičov o vstup na územie štátu pozitívnym, humánnym a urýchleným spôsobom. Zmluvné štáty ďalej zabezpe čia aby podanie žiadosti nemalo žiadne nepriaznivé dôsledky pre žiadateľa alebo členov jeho rodiny.

K bodu 5

Prax ukázala, že cudzinca, ktorý na území Slovenskej republiky zastupuje alebo pracuje pre zahraničného investora počas jeho pobytu na území SR sprevádzajú aj jeho najbližší rodinní príslušníci – manžel a dieťa mladšie ako 21 rokov. Súčasná platná právna úprava umožňuje týmto cudzincom podávať žiadosti na príslušnom útvare Policajného zboru na ú zemí SR ale už ich blízkym rodinným príslušníkom takýto postup zákon neumožňuje. Manžel a dieťa takéhoto cudzinca si žiadosti musia podávať na zastupiteľskom úrade v zahraničí, čo pova žujeme za zbytočne komplikovaný a zdĺhavý postup. Navrhovanou zmenou dôjde k zjednodušeniu a urýchleniu vybavovania žiadostí o udelenie povolenia na pobyt na území SR pre rodinných príslušní kov cudzincov.

K bodu 6

Doterajšie ustanovenie ods. 1 stanovuje povinnosť, podľa ktorej dopravca zodpovedá, či cudzinec, ktorého prepravu na územie SR zabezpečuje, má doklady potrebné na vstup. Tá to povinnosť sa v súčasnosti vzťahuje na všetkých dopravcov vykonávajúcich prepravu cudzincov na územie SR bez rozdielu a na kontrolu všetkých dokladov, ktoré cudzinec potrebuje na vstup na územie SR, čo nie je plne v súlade s ustanoveniami čl. 26 Schengenského dohovoru.

Podľa čl. 26 ods. 1 písm. b) Schengenského dohovoru je dopravca povinný urobiť všetky potrebné opatrenia, aby sa presvedčil, či cudzinec, ktorého prepravuje vzdušnou alebo vodnou cestou disponuje cestovnými dokladmi potrebnými pre vstup na územie zmluvných strán. Táto povinnosť sa podľa čl. 26 ods. 3 Schengenské ho dohovoru vzťahuje aj na dopravcov, ktorí v medzinárodných pravidelných linkách prepravujú skupiny osôb v autobusoch, s výnimkou prihraničnej prepravy.

Navrhovaná zmena ustanovenia ods. 1 konkretizuje kategóriu dopravcov (od tejto povinnosti sú oslobodení prepravcovia vykonávajúci prihraničnú prepravu), ktorí sú zodpovední za to, že cudzinec, ktorého prepravujú na územie Slovenskej republiky bude mať doklady potrebné na vstup. Uvedenou zmenou sa dosiahne požadovaný súlad.

Rovnako doterajšie ustanovenie ods. 2 nekorešponduje s ustanoveniami čl. 26 Schengenského dohovoru a Smernice Rady 2001/51/ES.

Podľa čl. 26 ods. 1 písm. a) Schengenskej vykonávacej dohody, ak bude cudzincovi zamietnutý vstup na ú zemie jednej zo zmluvných strán, je dopravca, ktorý cudzinca dopravil až na vonkajšiu hranicu vzdušnou, vodnou alebo pozemnou cestou, povinný ho okamžite dopraviť späť. Na žiadosť orgánov ochrany hraníc musí dopravca priviezť cudzinca do tretieho štátu, z ktorého bol prepravený, alebo do tretieho štátu, ktorý vydal cestovný doklad s ktorým pricestoval, alebo do akéhokoľvek iného tretieho štátu, kde je zaisten é jeho prijatie. Ustanovenie článku 2 Smernice Rady 2001/51/ES rozširuje túto povinnosť dopravcov o povinnosť vrátiť štátnych príslušníkov tretích krajín aj v prípadoch, keď bude v rá mci tranzitu odmietnutý vstup štátnemu príslušníkovi tretej krajiny ak mu:

Þdopravca, ktorý ho mal odviezť do krajiny určenia odmietne nástup na palubu (do vozidla), alebo

Þúrady štátu určenia odmietli vstup a poslali ho naspäť do členského štátu cez ktorý prechádzal.

Ustanovenie článku 3 ostatne citovanej smernice doplňuje uvedené povinnosti dopravcu v tom, že dopravca, ktorý nie je schopný okamžite uskutočniť návrat štátneho príslu šníka tretej krajiny, ktorému bol odmietnutý vstup, je povinný ihneď nájsť prostriedky náhradnej dopravy a niesť ich náklady, alebo ak bezprostredná náhradná doprava nie je možná, prevziať zodpovednosť za náklady na pobyt a návrat štátneho príslušníka tretej krajiny.

Navrhovaná zmena ods. 2 a 3 je v súlade s týmito požiadavkami. Navrhovanými ustanoveniami odsekov sa oproti doterajšej úprave povinnosti dopravcov rozšíria o:

Þpovinnosť vrátiť cudzinca, ak mu bude v rámci tranzitu odmietnutý vstup zo strany pokračujúceho dopravcu, ktorý ho mal odviezť do krajiny určenia,

Þpovinnosť vrátiť cudzinca, ak mu bude v rámci tranzitu odmietnutý vstup zo strany úradu príslušného štá tu, ktorý ho poslal naspäť do členského štátu, cez ktorý prechádzal,

Þpovinnosť ihneď nájsť prostriedky pokračujúcej dopravy a niesť ich náklady, ak nie sú schopní uskutočniť návrat cudzinca, ktorému bol odmietnutý vstup a

Þpovinnosť prevziať zodpovednosť za náklady na pobyt a návrat cudzinca, ak bezprostredná pokračujúca doprava nie je možná.

K bodu 7

Navrhovaný § 63a vyhovuje v plnej miere požiadavkám Európskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (CPT) nakoľko bolo Slovensku odporúčané, aby bolo zabezpečené, ž e ktokoľvek zadržaný políciou v Slovenskej republike dostane jedlo v príslušnom čase, vrátane jedného kompletného jedla každý deň. Výbor CPT v tomto ohľade zaznamenal, že osoby zadržiavané polí ciou majú právo dostať jedlo, ak ostanú vo väzbe viac ako šesť hodín a v zásade sa predpokladá, že uhradia ná klady na toto jedlo. Navrhovaným znením zákona (§ 63a) sa odporúčaniu vyhovuje.

K bodu 8

Podľa doterajšieho ustanovenia sa dopravca dopustí správneho deliktu, ak dopraví na hraničný priechod cudzinca, ktorému policajný útvar odoprel vstup na územie Slovenskej republiky podľa § 6 ods. 1 písm. c).

Podľa čl. 26 ods. 2 a 3 Schengenského dohovoru možno sankčnú povinnosť uplatniť voči dopravcom, ktorí prepravia cudzincov (štátnych príslušníkov tretích krajín) nedisponujúcich dokladmi potrebn ými na vstup na územie SR, iba vzdušnou alebo vodnou cestou a voči dopravcom, ktorí v medzinárodných pravidelných linkách prepravujú skupiny osôb v autobusoch, s výnimkou prihraničnej dopravy.

Navrhovanou zmenou ustanovenia § 77 ods. 1 písm. a) sa správne delikty dopravcov harmonizujú so Schengensk ým acquis.

K bodu 9

Upravuje sa výška pokuty v súlade so smernicou Rady 2001/51/ES.

K bodu 10

Vložením tohto ustanovenia sa ustanovujú kritériá pri určení výšky pokuty v rámci rozpätí ustanovených v § 77 ods. 2 a 3.

K bodu 11

Navrhovaným ustanovením sa do zoznamu prebratých právnych aktov dopĺňa Smernica Rady 2001/51/ES doplňujúca ustanovenia článku 26 Dohovoru vykonávajúceho Schengenskú dohodu zo 14. júna 1985.

K čl. IV

Navrhuje sa upraviť bankám a pobočkám zahraničných bánk nové povinnosti spočívajúce v účinnejšom zabezpečen í majetku. Návrhom sa reaguje na množiace sa lúpeže a krádeže peňazí v bankách. Všetky objekty banky a pobočiek zahraničných bánk určené na manipuláciu s finančnými prostriedkami a na styk s klientom budú musieť byť zabezpečené zabezpečovacími systémami a poplachovými systémami a tieto napojené na stredisko registrovania poplachov Policajné ho zboru alebo na poplachový systém prevádzkovaný súkromnou bezpečnostnou službou, obecnou políciou alebo vlastnou ochranou alebo aby zabezpeč ili takéto priestory fyzickou ochranou. Taktiež sa navrhuje upraviť, aby banky a pobočky zahraničných bánk zabezpečili objekty kamerovým monitorovacím bezpečnostným systémom s nepretr žitým záznamom v kvalite, ktorá umožňuje stotožnenie osoby. Záznamy a údaje získané zabezpečovacími systémami, poplachovými systémami a kamerovými monitorovacími bezpečnostnými systémami s nepretržitým záznamom v kvalite, ktorá umožňuje rozlíšenie osoby, sa budú musieť poskytnúť Policajnému zboru na plnenie jeho úloh. Navrhuje sa tiež, aby banky a pobočky zahraničných bánk vypracovali analýzu rizík takýchto priestorov a ná sledne na jej základe aby vykonali ďalšie bezpečnostné opatrenia.

K čl. V

K bodom 1 a 2

Navrhuje sa upraviť, aby za vyšetrovateľa mohol minister určiť policajta, ktorý má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo alebo bezpečnostné služby alebo výnimočne iné vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a ako vyšetrovateľ čakateľ v prípravnej štátnej službe alebo v stálej štátnej službe úspešne vykonal vyšetrovateľskú skúšku. Navrhuje sa z teraz platnej úpravy vypustiť podmienku dosiahnutia veku 24 rokov. Dô vodom zmeny je umožniť absolventom právnických fakúlt, prípadne iných fakúlt alebo absolventom Akadémie Policajného zboru stať sa vyšetrovateľom čakateľom ihneď po ukončení štúdií. Skutočnosťou je, že vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo alebo bezpečnostné služby prípadne v inom odbore končia absolventi ako 22 ro ční a starší. Je to tým, že základnú školu bolo možné ukončiť od 1. 9. 1984 do 31. 12. 1989 ôsmimi ročníkmi a od 1. 1. 1990 do 31. 8. 1998 ôsmimi alebo deviatimi ročníkmi. Podľa zákona č. 6/1998 Z. z. má základná škola deväť ročníkov, avšak podľa § 19 ods. 2 zákona č . 29/1984 Zb. sa na osemročné gymnázium prijímajú žiaci, ktorí úspešne ukončili štvrtý ročník základnej školy. Preto sa budú i naďalej končiť vysokoškolské štúdiá vo veku 22 rokov (6 rokov fyzického veku + 4 roky základnej školy + 8 ročné gymnázium + 4 roky vysokej školy = 22 rokov).

Navrhovaná úprava umožní absolventovi Akadémie Policajného zboru vo veku 22 rokov stať sa vyšetrovateľom čakateľom a po uplynutí ročnej čakateľskej praxe a úspešnom vykonaní záverečnej vyš etrovateľskej skúšky vyšetrovateľom vo veku 23 rokov.

K bodu 3

Navrhuje sa upraviť rozsah pôsobnosti vyšetrovateľa čakateľa počas jeho čakateľskej praxe v skrátenom vyšetrovaní a vo vyšetrovaní, ktorý je doposiaľ upravený vnútorným predpisom ministerstva. Navrhuje sa, aby činnosti vyšetrovateľa čakateľa vo vyšetrovaní boli ustanovené všeobecne záväzným právnym pr edpisom – výnosom, ktorý vydá ministerstvo formou oznámenia podľa zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov.

K bodu 4

Navrhuje sa upraviť platné znenie odseku 6 tak, aby zohľadňovalo oprávnené požiadavky príslušníkov Slovenskej informačnej služby.

K čl. VI

Navrhuje sa, aby v prípade, keď motorové a jeho prípojné vozidlo nie je možné jednoznačne identifikovať a príslušní k policajného zboru podľa § 21 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore spracuje návrh na vyradenie vozidla z príslušnej evidencie, aby okresn ý dopravný inšpektorát rozhodol o vyradení vozidla z evidencie. Návrhom sa snažíme obmedziť používanie odcudzených motorových vozidiel s pozmenenými identifikačnými znakmi (VIN číslami), ktoré pod ľa terajšej právnej úpravy okresný dopravný inšpektorát musí evidovať a 'držiteľ” spokojne používať. Návrhom sa odstráni používanie vozidla s pozmenenými identifikačný mi znakmi, pretože sa bude musieť vyradiť z príslušnej evidencie. Ak sa nebude dať takéto vozidlo používať na cestách, očakávame pokles počtu krádeží vozidiel.

K čl. VII

Navrhuje sa, aby zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Policajnom zbore a ďalšie predpisy nadobudli účinnosť 1. marca 2005, okrem čl. IV, ktorého účinnosť je posunutá na 1. január 2006 z dôvodu, aby mali bankové subjekty dostatok času na prípravu predpísaného zabezpečenia svojich priestorov.

V Bratislave 10. novembra 2004

Mikuláš DZURINDA

predseda vlády

Slovenskej republiky

Vladimír PALKO

minister vnútra

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o elektronických komunikáciách

1

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

I.

V súčasnosti je vykonávanie telekomunikačných činností upravené zákonom č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách, vyhláškou Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 97/2001 Z. z. o minimálnom súboretelekomunikačn ých okruhov a vyhláškou Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky (ďalej len “ministerstvo”) č. 142/2001 Z. z., ktorou sa upravujú podrobnosti o vybraných rádiový ch zariadeniach, o zriaďovaní skúšobnej komisie, o obsau, rozsahu a priebehu skúšky a o osvedčeniach o osobitnej odbornej spôsobilosti.

Rozvoj digitálnej technológie prispieva k zbližovaniu tradičných telekomunikačných služieb ako je telefónna služ ba s programovou ponukou vysielania a retransmisie, ako aj službami poskytovanými prostredníctvom siete Internet. Tradične boli tieto služby poskytované prostredníctvom rôznych sietí a rôznych platforiem. Digitálna technol ógia umožňuje podstatne zvýšiť kapacitu prenášaného pásma na poskytovanie všetkých komunikačných služieb prostredníctvom jednotnej siete a dokáže využiť integrované koncové účastnícke zariadenie na dodanie celého rozsahu existujúcich, ako aj nových služieb. Uvedený proces sa nazýva tiež konvergenciou telekomunikácií, médií a informačných technológií. Pre prax z toho vyplýva, že všetky elektronické komunikačné siete a služby bude upravovať jednotný regulačný rámec.

Elektronické komunikačné siete a služby sú kľúčovým faktorom na ceste do informačnej spoločnosti a zároveň vytváraj ú základné podmienky na prístup občanov a podnikov k moderným komunikačným sieťam a službám v rámci celosvetovej informačnej infraštruktúry. Možnosť využívať kvalitné a dostupné komunika čné služby by mali mať všetci občania, aby sa zabránilo ich vylúčeniu z informačnej spoločnosti. Sektor elektronických komunikácií možno považovať za motor š trukturálnych zmien celého hospodárstva štátu. Na budúce nevyhnutné štrukturálne zmeny potrebuje Slovensko kvalitnú infraštruktúru v medzinárodnom porovnaní, ktorá sa prejaví v širokej ponuke kvalitných služieb, a to za prijateľné ceny.

Elektronické komunikácie sú novým pojmom, ktorý vznikol pri prebiehajúcej konvergencii sektorov telekomunikácií, médií a informačný ch technológií a nahradil doteraz používaný termín telekomunikácie. Pojem elektronické komunikácie sa používa aj v terminológii celého súboru smerníc nového regulačného rámca elektronický ch komunikačných sietí a služieb Európskeho parlamentu a Rady európskych spoločenstiev, ktorý bol prijatý 7. marca a 31.7.2002 (ďalej len “nový regulačný r ámec”). Vzhľadom na tieto skutočnosti bolo potrebné do legislatívneho procesu pripraviť nový všeobecne záväzný právny predpis upravujúci celú uvedenú problematiku. Za názov nového zákona bol zvolen ý názov “Zákon o elektronických komunikáciách”.

Základným východiskom na vypracovanie návrhu zákona o elektronických komunikáciách bol “Legislatívny zámer návrhu z ákona o elektronických komunikáciách”, schválený uznesením vlády SR č.1331/2002 dňa 11. 12. 2002, ktorým bolo ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií uložené vypracovať a predložiť na rokovanie vlády SR v septembri t.r. návrh tohto zákona.

Účelom zákona o elektronických komunikáciách je implementácia nového regulačného rámca Európskej únie do právneho poriadku Slovenskej republiky (ďalej len “SR”), ktorý sa má v členských krajinách Európskej únie uplatňovať od 25. júla 2003. Zákon o elektronických komunikáciách optimalizuje súčasnú reguláciu telekomunikácií v SR, prispôsobuje ju zmeneným podmienkam na trhu produktov a služeb, upresňuje pravidlá zavedenia úpravy sektorovo špecifickej regulácie v trhových segmentoch elektronických komunikácií a odde ľuje reguláciu komunikačných sietí od regulácie obsahu.

Hlavné dôvody na vypracovanie nového zákona

sú najmä:

a) Pripravovaný vstup Slovenskej republiky do Európskej únie

Vzhľadom na priebeh prístupového procesu a maximálne úsilie o dosiahnutie vstupu SR do Európskej únie je nevyhnutné zapracovať nov ý regulačný rámec Európskej únie do právneho poriadku SR od 1. 1. 2004, aby ustanovenia zákona týkajúce sa aplikácie nového regulačného rámca EÚ nadobudli účinnosť dňom vstupu SR do Euró pskej únie.

b) Nový regulačný rámec elektronických komunikácií v Európskej únii

Nový regulačný rámec, ktorý vytvára jednotný regulačný rámec pre všetky elektronické komunikačné siete a elektronick é komunikačné služby pozostáva z rámcovej smernice a štyroch špecifických smerníc:

1.Smernica EP a Rady č. 2002/21/ES zo 7. 3. 2002 o spoločnom regulačnom rámci elektronických komunikačných sietí a služieb (Rámcová smernica), vydaná v Official Journal (OJ) č. L 108 z 24.4.2002, str.33.

2.Smernica EP a Rady č. 2002/20/ES zo 7. 3. 2002 o oprávnení na elektronické komunikačné siete a služby (Smernica o oprávnení), OJ č. L 108 z 24.4.2002, str.21.

3.Smernica EP a Rady č. 2002/19/ES zo 7. 3. 2002 o prístupe k elektronickým komunikačným sieťam a pridruženým prostriedkom a o ich prepojení (Smernica o prístupe), OJ č. L 108 z 24.4.2002, str.7.

4.Smernica EP a Rady č. 2002/22/ES zo 7. 3. 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov súvisiacich s elektronickými komunikačnými sieťami a službami (Smernica o univerzálnej službe), OJ č. L 108 z 24.4.2002, str.51.

5.Smernica EP a Rady č. 2002/58/ES z 12. 7. 2002 o spracovaní osobných údajov a ochrane súkromia v sektore elektronických komunikácií (Smernica o súkromí a elektronických komunikáciách), OJ č. L 201 z 31.7.2002, str.37.

So súborom smerníc nového regulačného rámca súvisia:

6.Nariadenie EP a Rady č. 2887/2000 z 18. 12. 2000 o uvoľnenom prístupe k účastníckemu vedeniu, OJ č. L 336 z 31.12.2002, str.4. Ustanovenia nariadenia boli zaradené do Smernice o pr ístupe. Nariadenie č.2887/2000 po začatí uplatňovania nového regulačného rámca (25. 7. 2003) bude platiť len prechodne do termínu, ktorý určí Európska komisia.

7.Rozhodnutie EP a Rady č. 676/2002/ES zo 7. 3. 2002 o regulačnom rámci pre politiku rádiového spektra v Európskom spoločenstve (Rozhodnutie o rádiovom frekvenčnom spektre), OJ č. L 108 z 24.4.2002.

8.Smernica Európskej komisie č. 2002/77/ES zo 16. 9. 2002 o hospodárskej súťaži na trhoch elektronických komunikačných sietí a služieb, OJ č. L 249 zo 17.9.2002, str.212.

9.Usmernenie Európskej komisie na analýzu trhu a určenie významného vplyvu na trhoch výrobkov a služieb elektronických komunikácií, OJ č. C 165 z 11.7.2002, str.6.

10.Odporúčanie Európskej komisie o relevantných trhoch výrobkov a služieb v rámci elektronického komunikačného sektora, č. C 497 z 11.2.2003.

11.Zoznam noriem a špecifikácií pre elektronické komunikačné siete a služby, pridružené prostriedky a pridružené služby, vydané Európskou komisiou, OJ č. C 331 z 31.12.2002, str.32.

Nový regulačný rámec Európskej únie je zameraný na ďalší rozvoj hospodárskej súťaže, na výhodnejšie ceny pre užívateľa, kvalitu, lepší výber služ ieb, zhodnotenie kapitálu a zároveň má zabezpečiť transparentnosť a právnu istotu pre všetky subjekty pôsobiace na vnútornom trhu Európskej únie.

Regulačný rámec je technologicky neutrálny, upravuje reguláciu jednotným spôsobom pre všetky elektronické komunikačné siete a odstraňuje bariéry brániace vstupu na národný trh. Tento r ámec zabezpečuje všetkým účastníkom elektronického komunikačného trhu, že môžu byť regulovaní len v prípade, ak je to potrebné na zabezpečenie efektí vnej hospodárskej súťaže, pričom všetci účastníci budú regulovaní rovnakým spôsobom.

Cieľom nového regulačného rámca je postupne s rozvojom konkurencie redukovať sektorovo špecifické pravidlá prístupom ex-ante, čoho dôkazom je najmä ú plné zrušenie inštitúcie licencií a podstatné zjednodušenie administratívnych podmienok súvisiacich so začatím podniku poskytovať siete a služby a určením regulačných povinností obmedzujúcich č innosť podnikov len na základe primeraných a transparentných podmienok a postupov. Princíp asymetrickej regulácie sa bude môcť uplatňovať len do dosiahnutia efektívnej súťaž e na relevantných trhoch.

Nový regulačný rámec oprávňuje Európsku komisiu v určených prípadoch požadovať od národných regulačných orgánov zrušenie ich rozhodnutia.

Nový regulačný rámec sa netýka služieb poskytujúcich obsah alebo vykonávajúcich redakčný dohľad nad obsahom prenášaným elektronickými komunikačnými sieťami, ako sú naprí klad služby informačnej spoločnosti definované v článku 1 Smernice EP a Rady 98/34/ES (transpozícia do právneho poriadku SR - Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 453/2002 Z. z. o postupoch pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a technických noriem.).

c) Kontinuita súčasnej regulácie telekomunikácií a potreba jej zmeny

Po takmer troch rokoch účinnosti zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a aplikácie jeho ustanoven í je zrejmé, že v novej legislatívnej úprave je nutné odstrániť niektoré nedostatky a neupravené právne vzťahy súčasnej telekomunikačnej legislatívy vyplývajúce z doterajších poznatkov z č innosti Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky (ďalej len “úrad”), ministerstva, telekomunikačných podnikov a ďalších subjektov telekomunikačného trhu na Slovensku. Z nich najvýznamnejšie sú napr. chýbajúce ustanovenia upravujúce transparentnosť a nediskrimináciu sprístupnenia sietí a služieb, povinnosť vydať referenčnú ponuku na prístup a prepojenie sietí , referenčnú ponuku na prenájom okruhov, ktoré musia mať určené náležitosti a ustanovenia upravujúce uvoľnený prístup k účastníckym vedeniam.

V snahe odstrániť tieto nedostatky a zapracovať pripomienky Európskej komisie do existujúcej právnej úpravy predložilo ministerstvo v apríli 2002 na rokovanie Národnej rady SR návrh novely zá kona o telekomunikáciách. Novela mala taktiež prispieť k úplnej liberalizácii a odstrániť niektoré bariéry vstupu na národný trh. Do návrhu novely zákona bolo zapracované nariadenie EP a Rady č . 2887/2000 z 18.12.2000 o uvoľnenom prístupe k účastníckym vedeniam, ktorým by sa umožnilo subjektom vstupujúcim na trh konkurovať podnikom poskytujúcim elektronické komunikačn é siete v ponuke vysokorýchlostných služieb dátového prenosu určených na nepretržitý prístup k internetu, na prácu s multimediálnymi aplikáciami založenými na technol ógii digitálnej účastníckej prípojky a na služby hlasovej telefónie.

d) Zabezpečenie pôsobnosti a nezávislosti národného regulačného orgánu

Medzi zásadné dôvody prijatia nového zákona o elektronických komunikáciách patrí nedostatočne legislatívne upravená pôsobnosť a nezávislosť národného regulačného orgánu, ktorým je úrad, jeho spolupráca a súčinnosť s inými orgánmi a úradmi, najmä s Protimonopolným úradom SR. Navrhovaný zákon o elektronický ch komunikáciách upravuje tieto skutočnosti v súlade s novým regulačným rámcom Európskej únie a slovenským právnym poriadkom.

a)ím vlády č 1331/2002 z 11.12.2002,

b)s prioritnými ú lohami vlády SR vyplývajúcimi z Pravidelnej správy Európskej komisie o pripravenosti SR na členstvo v Európskej únii z 9. októbra 2002, schválených uznesením vlády č. 1328/2002 z 11.12.2002 a z Plánu le

c)s Ná rodnou politikou pre elektronické komunikácie (Národná telekomunikačná politika), schválenou uznesením vlády č.196/2003 z 19.3.2003.

Zákon o elektronických komunikáciách zruší súčasný Zákon o telekomunikáciách, vrátane príslušn ých právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie.

II.

Návrh zákona o elektronických komunikáciách svojimi ustanoveniami vytvára jednotný a harmonizovaný regulačný rámec v oblasti elektronických komunikácií a umožňuje uplatňovanie postupov, konaní a opatrení realizovaných úradom ako národným regulátorom, v súčinnosti s ďalšími úradmi, za účelom dosiahnutia t ýchto cieľov, ktoré stanovil nový regulačný rámec Európskej únie :

1.Podporovať efektívnu hospodársku súťaž pri prevádzkovaní elektronických komunikačných sietí, elektronických komunikačných služieb a pridružených prostriedkov okrem iného tým, že:

a)zabezpečí maximálny prospech pre užívateľov, vrátane užívateľov so zdravotným postihnutím v súvislosti s možnosťou výberu, cenou a kvalitou služieb,

b)zabezpečí , aby nenastali deformácie alebo obmedzenie súťaže v elektronickom komunikačnom sektore,

c)podporí efektívne investí cie do infraštruktúry a inovácie,

d)podporí efektí vnu správu a využitie frekvencií a čísel zdrojov číslo

e)podporí efektí vny trh schopný efektívnej súťaže.

2.Prispievať k rozvoju vnútorného trhu Európskej únie okrem iného tým, že:

a)odstráni pretrvá vajúce prekážky pri prevádzkovaní elektronických komunikačných sietí, elektronických komunikačných služieb a pridružených prostriedkov,

b)podporí budovanie a rozvoj transeurópskych sietí, súčinnosť (prevádzkyschopnosť) celoeurópskych služieb a pripojenie koncových užívateľov,

c)zabezpeč uje, aby v porovnateľných situáciách nedochádzalo k diskriminácii v zaobchádzaní s podnikmi poskytujúcimi elektronické komunikačné siete a služby a

d)bude transparentne spolupracovať s národnými regulačnými orgánmi krajín EÚ a s Európskou komisiou v záujme zabezpečenia rozvoja jednotných regulačných postupov a j

3.Podporovať zá ujmy obyvateľov Slovenskej republiky okrem iného tým, že :

a)zabezpečí prístup všetký ch obyvateľov k univerzálnej službe,

b)zabezpečí vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov vo vzťahoch medzi zákazníkmi a dodávateľmi, najmä zabezpečujú dostupnosť jednoduchých a nenákladných postupov na riešenie sporov, ktoré vykonáva orgán nezávislý od zúč astnených strán,

c)prispieva k zaručeniu vysokej ú rovne ochrany osobných údajov a súkromia,

d)podporí poskytovanie jasný ch informácií, najmä požadovaním transparentnosti cien a tarify, ako aj podmienok používania verejne dostupných elektronických komunikačných služieb,

e)zabezpečí riešenie potrieb špecifických sociálnych skupín najmä užívateľov so zdravotným postihnutím a

f)zabezpečí , aby sa zachovala celistvosť, neporušiteľnosť a bezpečnosť verejných elektronických komunikačných sietí.

III.

a)zavádza novú terminológiu zodpovedajúcu novému regulačnému rámcu Európskej únie (napr. namiesto doterajšieho základného pojmu ”telekomunikácie ” používa pojem ”elektronické komunikácie”, nezmenený je pojem ”telekomunikačné zariadenia” tak ako v novom regulačnom rámci ),

b)rozširuje pôsobnosť a posilňuje postavenie úradu, a kladie dôraz na spoluprácu s inými orgánmi štátnej a verejnej správy a inými úradmi,

c)odliš ne upravuje reguláciu súťaže v elektronických komunikáciách jednoznačným určením relevantných trhov a určením pravidiel a postupu ich analyzovania a zisťovania významné ho vplyvu na relevantnom trhu. Zabezpečuje všetkým podnikom na elektronickom komunikačnom trhu, že môžu byť regulovaní len v prípade, ak je to potrebné na zefektívnenie súťaže, prčom všetci bud ú regulovaní rovnakým spôsobom,

d)vypúšťa inš titút licenčného konania na zriaďovanie sietí a poskytovanie služieb a zjednodušuje vstup podnikov na relevantný trh elektronických komunikácií na základe splnenia podmienok všeobecného povoleni

e)mení povinnosti podnikov vo veci prístupu a prepojenia verejných elektronických komunikačných sietí a prístupu k verejným elektronickým komunikačným službám, vrátane uvoľneného prístupu k účastní ckemu vedeniu,

f)ancovanie univerzálnej služby,

g)upresň uje podmienky na individuálne povoľovanie používania frekvencií a čísel,

h)upresň uje podmienky regulácie cien a tarify za verejné elektronické komunikačné služby,

i)zavádza uplatň ovanie princípu technologickej neutrality regulačného rámca,

j)posilňuje vý znam práv na umiestňovanie podzemných a nadzemných vedení elektronických komunikačných sietí a spoločné umiestnenie a používanie telekomunikačných zariadení,

k)doplňuje ú pravu telekomunikačného tajomstva a zabezpečuje ochranu osobných údajov a

l)

IV.

Návrh zákona o elektronických komunikáciách je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je SR viazaná.

V.

Doložka finančných, ekonomických, EnviroNmentálnych vplyvov a vplyvov na Zamestnanosť

1.Odhad dopadov na verejné financie

Návrh nového zákona nepredpokladá nárast počtu štátnych zamestnancov úradu a nepredpokladá ani zvýšené nároky na štátny rozpočet v porovnaní so s účasným stavom. Nepriamo však môže dôjsť k celkovému zníženiu príjmov do štátneho rozpočtu odvedených prostredníctvom úradu oproti roku 2002, keď úhrady za licencie boli odvodené od hodnoty jednorázových úhrad za frekvencie, ako obmedzených z

Prehľad príjmov a výdajov Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky

Tabuľka č.1

S k u t o č n o s ť

199719981999200020012002P r í j m y

84 156

94 923

144 472

204 387

342 253

3 384 471

V ý d a v k y

96 073

72 708

68 484

68 203

121 061

108 433

Rozpočet príjmov pre rok 2002 bol navýšený o 4,5, mld. Sk, teda na 4 750 000 000.- Sk. Vláda rozhodla predať UMTS licencie trom operátorom, každému v hodnote 1,5 mld. Sk. UMTS licencie sa predali iba dvom operátorom spolu za 3 mld. Sk. Z tohto dôvodu bol rozpočet upravený zo 4,750 mld. Sk na výšku 3 352 506 000.- Sk.

2.Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľ skej sféry a iných právnických osôb

Úplná liberalizácia trhu elektronických komunikačných služieb predpokladá rozvoj podnikateľskej sféry v tejto oblasti na slovenskom trhu a v dôsledku toho pozitívne dopady na obyvateľstvo (lepší výber kvalitných a cenovo prijateľných služieb), zvýšenie zamestnanosti a zvýšené príjmy štátneho rozpoč tu prostredníctvom daňových odvodov za predpokladu dosiahnutia cieľov uvedených časti II. dôvodovej správy.

Administratívne úhrady ukladané podnikom poskytujúcim službu alebo sieť na základe všeobecného oprávnenia alebo subjektom, ktorým bolo udelené individuálne oprávnenie na používanie č ísel a frekvencií budú:

2.1 v súhrne pokrývať len administratívne ná klady vynaložené pri riadení, kontrole a presadzovaní podmienok všeobecného oprávnenia, práv používania čísel a frekvencií a špecifických povinností pre podniky s významným vplyvom na rozhodujú com trhu; tieto náklady môžu zahàňať náklady na medzinárodnú spoluprácu, harmonizáciu a normalizáciu, analýzy trhov, monitorovanie zhody a inú kontrolu trhu, ako aj na regula čné činnosti pozostávajúce z prípravy a presadzovania následných právnych a administratívnych rozhodnutí, ako napríklad rozhodnutí o prístupe a prepojení;

2.2 ukladané objektívnym, transparentným a primeraným spôsobom, ktorý minimalizuje nadbytočné administratívne a s tým sú visiace náklady.

3. Odhad dopadov na životné prostredie

Zákon o elektronických komunikáciách nebude mať žiadny environmentálny vplyv.

4. Odhad dopadov na zamestnanosť

Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na prírastok pracovných síl v štátnej a verejnej správe, avšak predpokladá sa pozitívny vplyv na zamestnanosť v s úkromnom sektore, najmä podporením súťaže vznikom nových konkurenčných subjektov a generovaním pracovných miest v existujúcich podnikoch a taktiež zvýšením efektívnych investícií do rozvoja infra štruktúry a služieb.

VI.

Doložka zlučiteľnosti právneho predpisu s právom

Európskych spoločenstiev a Európskej únie

1. Navrhovateľ návrhu zákona:

2. Názov návrhu zákona:

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii

a) Potreba zabezpečiť úplný súlad s európskym právom (acquis communautaire) v oblasti elektronických komunikácií vyplýva z Pravidelnej správy Euró pskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii z 9. októbra 2002. Vypracovanie Zákona o elektronických komunikáciác je prioritnou úlohou vlády SR vyplývajú cou z Pravidelnej správy Európskej komisie o pripravenosti SR, bod 19.2, schválenou uznesením vlády č. 1328/2002 z 11.12.2002 a je tiež zaradené do Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2003.

b) Kapitolu č.19 “Telekomunikácie a informačné technológie” Európska komisia uzatvorila v rámci prístupových rokovaní Slovenska do Európskej únie v máji 2001. Vzhľadom na predbežne urč ený termín vstupu Slovenska do Európskej únie od 1.5.2004 je potrebné transponovať päť smernc nového regulačného rámca do právneho poriadku SR bez prechodných období, tak, aby bol časový priestor pre úrad na analýzu trhov a určenie podniku s významným vplyvom na relevantnom trhu v oblasti elektronických komunikácií (ďalej len “významný podnik”).

c) Návrh zákona o elektronických komunikáciách nepredstavuje prioritu podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení, ale patrí medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín strednej a v ýchodnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej ún

4. Problematika návrhu právneho predpisu je upravená mcová smernica, Smernica univerzálnej služby, Autorizačná smernica a Smernica o prístupe boli schválené Európskym parlamentom a Radou 7.3.2002, vo Vestn íku Európskeho spoločenstva (OJ) boli uverejnené dňa 24. 4. 2002 a členské štáty Európskej únie musia prijať a zverejniť právne a správne predpisy nevyhnutné na dosiahnutie sú ladu s týmito smernicami najneskôr do 24. júla 2003. oloč enstva (OJ) bola uverejnená dňa 31.7.2002 a členské štáty Európskej únie musia prijať a zverejniť právne a správne predpisy nevyhnutné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31. okt óbra 2003transponovanie smerníc do právneho poriadku členských štátov Európskej únie a na analyzovanie relevantných trhov národnými regulátormi.

Všeobecná časť v bode I. “Hlavné dôvody na vypracovanie nového zákona”, bod b) “Nový regulačný rámec elektronických komunikácií”, obsahuje taxatívny výpoč et všetkých smerníc a pre úplnosť aj zoznam všetkých právnych predpisov Európskych spoločenstiev, odporúčaní a usmernení Európskej komisie, ktoré súvisia alebo už boli vydané v nadväznosti na r ámcovú a štyri špecifické smernice Európskeho parlamentu a Rady. Rozsah platnosti a účel jednotlivých právnych predpisov Európskej únie v oblasti elektronických komunikáci í je nasledovný:

·Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/21/ES zo 7.3.2002 o spoločnom regulačnom rámci elektronických komunikačný ch sietí a služieb (Rámcová smernica).

Táto smernica ustanovuje harmonizovaný rámec pre reguláciu elektronických komunikačných služ ieb, elektronických komunikačných sietí, pridružených zariadení a pridružených služieb. Určuje úlohy národných regulačných orgánov a vytvára sústavu postupov na zabezpečenie harmonizovanej aplik ácie regulačného rámca v rámci Európskeho spoločenstva.

·Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/20/ES zo 7.3.2002 o oprávnení na elektronické komunikačné siete a služby (Smernica o oprávnení).

Cieľom tejto smernice je implementácia vnútorného trhu v elektronických komunikačných sieť ach a službách prostredníctvom harmonizácie a zjednodušenia pravidiel oprávňovania a podmienok za účelom uľahčenia ich poskytovania v rámci Európskeho spoločenstva. Táto smernica sa vzťahuje na oprá vnenia týkajúce sa poskytovania elektronických komunikačných sietí a služieb.

·Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/19/ES zo 7.3.2002 o prístupe k elektronickým komunikačným sieťam a pridruženým prostriedkom a o ich prepojení (Smernica o prístupe).

V nadväznosti na Rámcovú smernicu harmonizuje táto smernica spôsob, akým členské štá ty regulujú prístup a prepojenie elektronických komunikačných sietí a pridružených prostriedkov. Cieľom je vytvorenie regulačného rámca podľa vnútorných trhových princípov pre vzť ahy medzi podnikmi, ktoré poskytujú elektronické komunikačné siete a/alebo elektronické komunikačné služby, ktorých výsledkom bude efektívna hospodárska súťaž, (ďalej len “súťaž”), prevádzkyschopnosť elektronických komunikačných služieb a prospech užívateľa.

Táto smernica ďalej ustanovuje práva a povinnosti podniku, ktorý poskytuje elektronické komunikačné siete a usiluje sa o prepojenie a/alebo prístup k sieťam a pridruženým prostriedkom iného podniku. Určuje ciele pre národné regulačné orgány z hľadiska prístupu a prepojenia a upravuje postupy na zabezpeč enie prehodnotenia povinností uložených národnými regulačnými orgánmi, prípadne ich zrušenie po dosiahnutí požadovaných cieľov. Prístup v tejto smernici sa nevzť ahuje na pripojenie koncových užívateľov.

·Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/22/ES zo 7.3.2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov súvisiacich s elektronickými komunikačnými sieťami a služba mi (Smernica o univerzálnej službe).

V nadväznosti na rámcovú smernicu sa táto smernica týka poskytovania elektronických komunikačný ch sietí a služieb koncovým užívateľom. Cieľom je zaručiť prístupnosť kvalitných verejných služieb v celom spoločenstve pomocou efektívnej hospodárskej súťaže a možnosti výberu a zaobera ť sa okolnosťami, za ktorých nie sú potreby koncových užívateľov na trhu dostatočne uspokojované.

Smernica ďalej zakladá práva koncových užívateľov a zodpovedajúce povinnosti podnikov poskytujúcich verejne prístupné elektronické komunikačné siete a služby. So zreteľom na zabezpeč enie poskytovania univerzálnej služby v prostredí otvorených a súťažne orientovaných trhov smernica definuje minimálny súbor služieb špecifikovanej kvality, ku ktorým majú v šetci koncoví užívatelia prístup za prijateľné ceny, na základe špecifických národných podmienok, bez deformácie hospodárskej súťaže. Táto smernica určuje aj povinnosti z hľadiska poskytovania ur čitých povinných služieb ako poskytovanie prenájmu okruhov koncovým užívateľom.

·Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/58/ES z 12.7.2002 o spracovaní osobných údajov a ochrane súkromia v sektore elektronických komunikácií (Smernica o súkromí a elektronických komunikáciách).

Smernica je určená na harmonizovanie predpisov v členských štátoch Európskej únie, ktoré sú potrebné na zabezpečenie rovnocennej ochrany základných práv a slobôd, najmä právo na súkromie vo väzbe na spracovanie osobných údajov v elektronických komunikáciách v Európskom spoločenstve.

·Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 2887/2000 z 18.12.2000 o uvoľnenom prístupe k účastníckemu vedeniu.

Toto nariadenie sa vzťahuje na uvoľnený prístup k účastníckym vedeniam a pridruženým prostriedkom významného podniku a jeho ú čelom je zabezpečiť konkurenčné prostredie, dosiahnuť efektívnu súťaž a stimulovať technický pokrok na trhu prístupu prostredníctvom určenia harmonizovaných podmienok pre uvoľnený prístup k ú častníckemu vedeniu, aby sa podporovala konkurencia v poskytovaní širokej ponuky elektronických komunikačných služieb.

Nariadenie nezbavuje významný podnik povinnosti dodržiavať princíp nediskriminácie pri používaní pevnej verejnej telefó nnej siete s cieľom poskytnúť vysokorýchlostný prístup a prenosové služby a poskytovať iným podnikom rovnaké podmienky za rovnakých okolností a ponúkať služby iným subjektom za rovnakých podmienok a s rovnakou kvalitou, ako by ich využívali pre vlastnú potrebu alebo ich poskytovali svojim spoločným podnikom v spoločenstve.

Ustanovenia nariadenia č 2887/2000 boli zaradené do smernice o prístupe a prepojení nového regulačného rámca s tým, ž e pojem “notifikovaný prevádzkovateľ” bol nahradený pojmom významný podnik. Toto nariadenie bude po začatí uplatňovania nového regulačného rámca, t.j. po 25.7.2003 účinné len prechodne do termínu, ktorý určí Európska komisia.

Ustanovenia akéhokoľvek nariadenia Európskeho parlamentu a Rady sa považujú za zákon a sú záväzné a priamo aplikovateľné vo všetk ých členských štátov EÚ bez ich implementovania do právneho poriadku členských štátov Európskej únie.

·Rozhodnutie EP a Rady č. 2002/676/ES zo 7.3.2002 o regulačnom rámci pre frekvenčné spektrum (Rozhodnutie o frekvenčnom spektre).

Cieľom rozhodnutia je ustanovenie jednotných rámcových pravidiel v spoločenstve na zabezpečenie koordinácie politík a harmonizovaný ch podmienok na efektívnu a fungujúcu správu frekvenčného spektra na vnútornom trhu Európskeho spoločenstva nielen v oblasti elektronických komunikácií, ale aj dopravy, výskumu a vývoja.

Ustanovenia akéhokoľvek rozhodnutia sú záväzné pre štáty, podniky a osoby bez ich implementovania do právneho poriadku členský ch štátov EÚ.

·Smernica Európskej komisie 2002/77/ES zo 16.9.2002 o hospodárskej súťaži na trhoch elektronických komunikačných sietí a služieb.

Smernica Európskej komisie ustanovuje povinnosť členským štátom Európskej únie v nadväznosti na nový regulačný rámec odstráni ť všetky doterajšie výhradné práva podnikov dotýkajúce sa zriaďovania sietí, poskytovania služieb, uprednostňovania spoločných vertikálne integrovaných podnikov, vý hradné práva na používanie frekvencií, prevádzkovania satelitných komunikácií a zverejňovania zoznamov účastníkov. V platnosti je ponechané pravidlo správneho oddelenia prevá dzkovania verejnej siete od siete prenosu televíznych programov jedným podnikom. Od podnikov sa vyžaduje podieľať sa na kompenzácii výdavkov na univerzálnu službu.

Smernica Európskej komisie na rozdiel od smernice EP a Rady nevyžaduje transpozíciu, ale členské štáty Európskej únie sú povinné informovať Európsku komisiu najneskôr do 24.7.2003 o tom ako sú ustanovenia smernice o súťaži na trhoch elektronických komunikačných sietí a služieb dodržané.

V nadväznosti na ustanovenia Rámcovej smernice vydala Európska komisia nasledovné dokumenty:

·Usmernenie Európskej komisie na analýzu trhu a určenie v ýznamného vplyvu na trhoch výrobkov a služieb elektronických komunikácií,

·Odporúčanie Európskej komisie o rozhodujúcich trhoch výrobkov a služieb v rámci elektronického komunikačného sektora,

·Zoznam noriem a špecifikácií pre elektronické komunikačné siete a služby, pridružené prostriedky a pridru žené služby.

Implementácia akéhokoľvek odporúčania, stanoviska alebo usmernenia orgánov EÚ nie je pre právny poriadok členských štátov EÚ záväzná.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev:

Úplná zlučiteľnosť.

6. Gestor:

7. Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu.

Návrh zákona o elektronických komunikáciá ch vypracovali špecialisti Výskumného ústavu spojov Banská Bystrica v súčinnosti s poradcami a konzultantmi, za spolupráce s Telekomunikačným úradom SR a pod gestorským vedení m Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR.

B. OSOBITNÁ ÈAS

Èl. I

K § 1

V ustanoveniach sa vymedzuje predmet právnej úpravy navrhovaného zákona, definuje základný účel úpravy, ktorý sa má jeho aplikáciou dosiahnuť, pričom tento vychádza zo súhrnu politick ých cieľov a princípov regulácie, ktoré určil nový regulačný rámec Európskej únie a podrobne je uvedený vo Všeobecnej časti v bode II. Ustanovenie má odkaz na prílohu k zákonu, ktorá v sú lade s Metodikou aproximácie práva (Èl. 7 ods. 20) a obsahuje zoznam transponovaných smerníc Európskeho parlamentu a Rady ES zo 7. 3. 2002 a 31. 7. 2002 do návrhu zákona.

K § 2

Znenie definuje základný pojem úpravy zákona, ktorým sú elektronické komunikácie, ktoré zabezpečujú výmenu alebo prenos informácií medzi konečný m počtom užívateľov verejne dostupnej služby uskutočňovanej po sieťach. Tento pojem vychádza z pojmu, ktorý vymedzuje Smernica o súkromí a elektronických komunikáciách.

K § 3 až 4

do troch paragrafov podľa zariadení, sietí a služieb. Definície pojmov sú väčšinou prevzaté z rámcovej smernice a špecifických smerníc Európskeho parlamentu a Rady a zabezpečujú ich úplnú transpoz íciu do právneho poriadku SR. S čiastočne pozmeneným a rozíreným obsahom ako doteraz sa definuje pojem “poskytovanie siete”, ktorým v zmysle nového regulačného rá mca je zriadenie siete, jej prevádzka, kontrola nad sieťou alebo jej sprístupnenie. Celkom novým je navrhovaný pojem “podnik”, ktorým podľa nového reguačného rámca je na úč ely tohto zákona každá osoba, ktorá je oprávnená poskytovať sieť a službu v oblasti elektronických komunikácií bez ohľadu na právnu formu a spôsob financovania.

súvisí s definíciou účastníckeho vedenia. Je to pár kovových vodičov (spravidla medených a vzájomne skrútených) sp ájajúci koncový bod siete v priestoroch užívateľa (napríklad účastnícka zásuvka) s hlavným rozvádzačom alebo rovnocenným zariadením pri telefnnej ústredni. Ako sa uvádza v Piatej spr áve Európskej komisie o implementácii nového regulačného rámca, prístupová sieť zostáva jedným z najmenej konkurenčných segmentov na liberalizovanom trhu. Nové subjekty vstupujúce na trh nemajú k dispozícii rozsiahe alternatívne sieťové infraštruktúry a pri použití tradičných technológií nemôžu mať úžitok z úspor a združených výhod, ktoré majú prevádzkovatelia s v ýznamným vplyvom na trhu pevných verejných telefónnych sietí. Toto vyplýva zo skutočnosti, že títo prevdzkovatelia budovali svoje infraštruktúry metalického účastníckeho prístupu v priebehu dlhších časových období, boli chránení výhradnými právami a investičné náklady dokázali financovať z monopolných príjmov.

K § 5

Elektronickou komunikačnou službou nie je podľa návrhu zákona poskytovanie obsahu ani redakčný dohľad nad obsahom prenášaný pomocou sietí a služieb a nezahàňa služby informačnej spoloč nosti podľa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 453/2002 Z. z. o postupoch pri poskytovaní informácií v obsmernica Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES zo dňa 22. júna 1998 o postupe na poskytovanie informácií v oblasti technických noriem a technických predpisov a predpisov pre služ by informačnej spoločnosti, ktorá obsahuje v článku 1 definíciu “služba informačnej spoločnosti”, zahrňujúcu široký okruh hospodárskych činností, ktoré sa uskutočňujú on-line. Väčšina z týchto činností nespadá do pôsobnosti tohto zákona, pretože nespočívajú úplne alebo prevažne v prenášaní signálov v elektronických komunikačný ch sieťach. Zákon sa vzťahuje o.i. na služby hlasovej telefónie a prenosu elektronickej pošty. V praxi však ten istý podnik, napríklad poskytovateľ internetovej služby, môže ponúkať tak elektronické komunikačné služby, ako je prístup na internet, ako aj služby, na ktoré sa tento zákon nevzťahuje, ako je poskytovanie obsahu založeného na internetovej sieti.

pojmov “užívateľ”, “koncový užívateľ” a “účastník”. Zahà ňajú aj používané pojmy “spotrebiteľ”, “poslucháč” a “divák” vo význame v ktorom poslucháč a divák je vo vzťahu k sieti užívateľom a vo vz ťahu kupujúceho prijímač od výrobcu zariadení spotrebiteľom.

K § 6 a 7

Podrobne upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti elektronických komunikácií a rozdelenie kompetencií medzi ministerstvo a úrad. Upravuje sa povinnosť úradu vykon ávať všetky činnosti v súlade s princípmi efektívnosti, objektívnosti, transparentnosti, nediskriminácie, primeranosti a odôvodnenosti a svoje rozhodnutia, opatrenia a informácie, vrátane informácií, ktoré prispejú k otvorenému a funkčne konkurenčnému relevantnému trhu zverejňovať na internete a vo vestníku. Pôsobením úradu s má dosiahnuť transpozícia článku 8 Rámcovej smernice a tý ka sa to aj ochrany záujmov koncových užívateľov s ohľadom na kvalitu a ceny služieb. Transponuje sa aj článok 3 ods.1 Rámcovej smernice ohľadne nezávislosti národných regulačných orgánov a účinn éh štrukturálneho oddelenia regulačnej funkcie od činností spojených s vlastníctvom alebo kontrolou v oblasti elektronických komunikácií. Navrhovanou úpravou sa zachovávajú doterajšie orgány št átnej správy a rozširujú kompetencie a posilňujú právomoci úradunehnuteľnostiam na využívanie nehnuteľností na ú čely zabezpečenia služieb a s obmedzením vlastníckeho práva k hnuteľným veciam obmedzením alebo zákazom používania vysielacích telekomunikačných zariadení a okruhov podľa Èl. 2 ods. 3 ú stavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.

K § 8

Navrhované ustanovenie zakotvuje súčinnosť a spoluprácu úradu s inými orgánmi, úradmi a prevádzkovateľmi osobitných sietí s vymedzením jej rozsahu. Medzi dôležitú patrí najmä spolupráca úradu s Protimonopolným úradu SR, ako generálnym ochrancom hospodárskej súťaže pred jej obmedzovaním.

K § 9

Úrad ako národný regulačný orgán musí mať k dispozícii potrebné informácie od subjektov na trhu za účelom účinného vykoná vania svojich kompetencií. Takéto informácie môžu byť získavané a poskytované aj Európskej komisii na jej písomnú žiadosť, zdôvodnenú potrebou plnenia jej úloh. Ustanovenia sú transponované z Rámcovej smernice čl. 5 ods. 4.

K § 10

Ustanovenie ukladá úradu povinnosť konzultácií a koordinácie v určených prípadoch, ak ide o

·návrh rozhodnutia ú radu vo veci, ktorá bude mať významný dopad na relevantný trh, musí úrad tento návrh poskytnúť dotknutému podniku pred jeho vydaním na zaujatie stanoviska,

·pripravované opatrenia na reguláciu služieb pre koncových užívateľov, musí ich úrad poskytnúť na verejné konzultácie,

·určenie relevantný ch trhov, analýzu týchto trhov a povinností prístupu k sieti a prepojenia sietí, pričom návrh rozhodnutia, ktorý bude mať dopad na obchodovanie medzi členskými štátmi Európskej únie, musí úrad ná vrh zaslať s odôvodnením aj Európskej komisii a zaoberať sa jej názorom.

Európska komisia je oprávnená po konzultáciách s Výborom pre elektronické komunikácie vyžadovať od úradu stiahnutie navrhované ho rozhodnutia, ak ide o definovanie relevantných trhov alebo možného určenia alebo neurčenia podnikov s významným vplyvom na trhu a ak dané rozhodnutie vytvára prekážky jednotné mu trhu alebo nie je kompatibilné s právom Európskej únie a Európskych spoločenstiev a najmä s cieľmi politiky uvedenými vo všeobecnej časti v bode II. Podrobnosti o tomto postupe obsahuje odporúčanie Euró pskej komisie z 23.7.2003 uverejnené v Ú.v. ES, č. L 190, z 30.7.2003, s.13.

K § 11

Ustanovenie určuje základný rámec celého navrhovaného zákona, ktorým je regulácia elektronických komunikácií a taxatívne vymedzuje jej rozsah. Navrhované ustanovenie uklad á národnému regulačnému orgánu povinnosť, pri výkone regulácie prihliadať na odporúčania Európskej komisie a zohľadňovať technologickú neutralitu regulácie.

K § 12

Konvergencia medzi rôznymi elektronickými komunikačnými sieťami a službami a ich technológiami si vyžaduje vytvorenie systému povoľovania zahàňajú ceho všetky porovnateľné služby rovnakým spôsobom, bez ohľadu na používané technológie.ieľom je vytvorenie právneho rámca zabezpečujúceho slobodu poskytovania elektronických komunikač ných sietí (ďalej len “siete”) a elektronických komunikačných služieb (ďalej len “služby”) a zavedenie čo najjednoduchšieho administratívneho postupu pri začatí a poskytovaní sietí a služieb. Preto ustanovenie o povolení na poskytovanie sietí a služieb zaručuje právo každého podniku na vykonávanie týchto činností, ak tento dodrží podmienky ustanovené v navrhovanom zákone; ide o všeobecné povolenie, ktoré je podmienené len oznamovacou povinnosťou a individuálne povolenie, pri ktorom je potrebné pridelenie frekvencií, identifikačných znakov alebo čísel. Toto znenie zákona je v úplnej vecnej zhode s podmienkami Smernice o oprávnení. Obmedzenia sú prípustné len podľa čl. 46 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva., najmä opatrení t ýkajúcich sa verejného poriadku, verejnej bezpečnosti a verejného zdravia. Na rozdiel od terminológie regulačného rámca Európskej únie (Authorisation Directive - Smernica o opráv ňovaní) je v návrhu ponechaný doterajší, všeobecne zaužívaný pojem “povolenie”. Smernica o oprávnení sa týka povoľovania pre všetky elektronické komunikačné siete a služby poskytované alebo neposkytované verejnosti a ide o dôležité zabezpečenie možnosti prospechu pre obe kategórie podnikov poskytujúcich verejné alebo neverejné siete, vyplývajúce z objektí vnych, transparentných, nediskriminačných a proporcionálnych práv, podmienok a postupov.

K § 13

Jednoduchý vstup na trh zabezpečuje inštitút všeobecného povolenia na poskytovanie zariadení, sietí a služieb, ktor ý určuje právo každého podniku na ich poskytovanie, ak dodrží zákonom určené podmienky bez vyžadovania ďalšieho explicitného rozhodnutia alebo administratí vneho kroku národného regulačného orgánu a obmedzením všetkých procedurálnych požiadaviek len na oznamovaciu povinnosť. Ustanovenie zakotvuje práva podniku, ktorý splnil podmienky všeobecného povolenia i oznamovaciu povinnosť a poskytuje verejné siete a služby na vyjednávanie o prístupe a prepojení a na poskytovanie rôznych prvkov univerzálnej služby.

Naďalej zostáva úprava udeľovania práv na používanie frekvencií, pričom právo na ich používanie nemôže byť obmedzované okrem prípadov nedostatku frekvencií a potreby zabezpe čenia ich efektívneho využívania. Úrad musí, nezávisle na podmienkach, ktoré obsahuje všeobecné povolenie, uložiť podnikom s významným vplyvom na trhu príslušné regulačné povinnosti určené v § 18 až 28 alebo podľa potreby aspoň jednu príslušnú povinnosť.

Odlišnosť pojmov “všeobecné povolenie” a “individuálne povolenie” spočíva v tom, že všeobecné povolenie je adresované neurčitému počtu subjektov na trhu a individuálne povolenie sa vzťahuje vždy na konkrétny, individu álny subjekt.

K § 14

Úprava oznamovacej povinnosti je v súlade s čl. 3 Smernice o oprávnení, nevyžaduje výslovné rozhodnutie regulačného orgánu alebo jeho iný administratívny úkon a neznamená viac ako vyhlásenie podniku, že chce poskytovať siete a služby a jeho povinnosť oznámiť túto skutočnosť úradu pred termínom začatia poskytovania. Úrad na základe doručenia dostato čného a úplného oznámenia podnik zaeviduje a splnenie oznamovacej povinnosti podniku potvrí len na požiadanie podniku.

K § 15

Na základe splnomocnenia v článku 15 Rámcovej smernice a po verejnej konzultácii a konzultáciách s národnými regulačnými orgánmi členských štátov Európskej únie prijala Euró pska komisia odporúčanie o relevantných trhoch výrobkov a služieb v súlade so zásadami súťažného práva. Odporúčanie identifikuje 18 relevantných trhov výrobkov a služieb v oblasti elektronický ch komunikácií, ktorých charakteristiky sú také, aby oprávňovali uloženie regulačných povinností určených všpecifických smerniciach bez vplyvu na trhy, ktoré môžu byť definované v osobitných prípadoch podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže. Ustanovenia navrhovaného zákona ukladajú úradu povinnosť určiť relevantné trhy na základe Európskou komisiou odporúčaého zoznamu relevantných trhov v súlade s princípmi zabezpečenia konkurenčného prostredia a s prihliadnutím na špecifické národné podmienky, najmä geografické, do dvoch mesiacov od nadobudnutia úč innosti zákona. Z odporúčania a z usmernenia Európskej komiie o analýze relevantných trhov a zisťovania významného vplyvu na trhu (tzv “guidelines”) jednoznačne vyplýva, že národn ý regulátor bude definovať relevantné trhy a určovať postavenie podniku s významným vplyvom na trhu úplne v súlade s princípmi súťažnéh práva. Bude tiež analyzovať existenciu efektí vnej súťaže na určených relevantných trhoch úplne v súlade s princípmi súťažného práva, čomu zodpovedá aj zákonom upravená potreba úzkej súčinnosti národného regulá tora pre elektronické komunikácie s národným

K § 16

Podľa nového regulačného rámca je dôležité, aby úrad mohol uložiť povinnosti ex-ante podnikom len v prípadoch, ak na základe analýzy zistí, že na urč itom relevantnom trhu nie je efektívna súťaž. Ustanovenia zákona ukladajú úradu najmenej raz za dva roky analyzovať relevantné trhy, t.j. či v prípade konkrétneho výrobku alebo služ by existuje efektívna súťaž v danej geografickej oblasti, ktorou môže byť celé územie štátu alebo časť jeho územia alebo susediace časti územia členských štátov posudzované spolu. Analý za relevantných trhov by mala zahàňať aj analýzu, či na danom trhu bude perspektívne súťaž alebo či pretrváva nedostatočná efektívna súťaž. Usmernenie Európskej komisie poskytuje aj ná vod ako sa venovať problematike novo vznikajúcich trhov. Analýza trhov patrí k najvýznamnejším činnostiam úradu, z výsledkov ktorej sa odvíja celá následná regulácia súťaž e na jednotlivých relevantných trhoch elektronických komunikácií a po prvý krát by ju mal úrad vykonať do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti zákona. V členských štá toch Európskej únie sa pred začatím analýzy trhov mala uskutočniť revízia povinností týkajúcich sa maloobchdných cien pre koncových užívateľov, voľby a predvoľby čísla podniku a služby pren ájmu okruhov uložených podľa smerníc ES predošlého regulačného rámca (smernice 98/10/ES, 97/33/ES, 92/44/ES- tieto boli novým regulačným rámcom zrušené ). Na Slovensku sa tento postup nemohol uplatniť, pretože Slovensko ako nečlenský štát nemohol v plnom rozsahu aplikovať legislatívu ES.

K § 17

V jestvujúcej právnej úprave je prevzatá definícia významného vplyvu na trhu uvedená v Smernici EP a Rady č. 97/33/ES z 30. jú na 1997, ktorá predstavuje 25% podielu na trhu. Táto hranica sa ukázala ako účinná v počiatočných fázach otvárania trhu ako prah pre povinnosti ex-ante v členských krajinách Európskej ú nie. Na Slovensku sa tento postup nemohol významnejšie presadiť z dôvodu úplnej liberalizácie trhu až od 1.1.2003. Podľa nového regulačného rámca Európskej únie sa však musí prispôsobiť komplexnejším a dynamickejším trhom a z tohto dôvodu je definícia prevzatá z Rámcovej smernice ekvivalentná s pojmom dominancie. Preto ustanovenia navrhovaného zákona upravujú , že významný vplyv na relevantnom trhu v oblasti elektronických komunikácií má podnik, ktorý sám alebo spoločne s inými podnikmi má na tomto trhu také postavenie, ž e nie je vystavený podstatnej súťaži a ekonomický vplyv mu v podstatnom rozsahu dovoľuje správať sa nezávisle od konkurentov a užívateľov (ďalej len “významný podnik”). Legislatívna skratka “významný podnik” je zavedená z dôvodov mnohonásobného opakovania sa tohto znenia v návrhu zákona. Ide o analógiu úpravy legislatívy Euró pskej únie, ktorá v tomto prípade používa skratku “SMP” (significant market power). Pri určovaní významného podniku bude úrad okrem ustanovení tohto paragrafu č o najviac zohľadňovať aj usmernenie Európskej komisie (tzv. “guidelines”), ktoré je možné použiť pri hodnotení účinnosti súťaže na danom trhu a pri určení a hodnotení významného vplyvu na trhu

K § 18 až 28 všeobecne

Ustanovenia týchto paragrafov obsahujú regulačné povinnosti vyplývajúce z aproximácie nového regulačného rámca Európskej únie a s ú úplne v zhode s jeho znením. Niektoré z týchto povinností obsahuje už i súčasná právna úprava. Regulačné povinnosti upravujú nad rámec ostatných povinností ustanovených v návrhu zá kona konanie, postupy a poskytovanie sietí a služieb významnými podnikmi a podnikmi poskytujúcimi univerzálnu službu. Cieľom úpravy a ukladania povinností je dosiahnuť na danom trhu transparentnosť, nediskrimináciu, optimálny prístup k zariadeniam, funkciám siete a prepojeniu sietí, zodpovedajúce ceny za prístup a prepojenie, prijateľnosť cien za univerzálnu službu, zabezpečenie po žadovaných služieb prenájmu okruhov a prenosu rozhlasových a televíznych programov a možnosť výberu podniku koncovým užívateľom. Celá časť tejto právnej ú pravy sleduje zabezpečenie konkurenčného prostredia a dosiahnutie efektívnej súťaže v oblasti elektronických komunikácií.

K § 18

Jednou z regulačných povinností je povinnosť transparentnosti prístupu a prepojenia, ktorá vyžaduje, aby významný podnik zverejnil špecifické informácie, najmä účtovné informá cie, technické špecifikácie, vlastnosti siete, termíny a podmienky dodávania a používania služieb, vrátane cien a vydal príslušnú referenčnú ponuku. Platí to aj na určenie obvyklých bodov prí stupu alebo prepojenia sietí. Obvyklým bodom prepojenia je fyzický bod siete, ktorý určuje podnik vzhľadom na štruktúru siete za účelom vytvorenia rozhrania pre prístup alebo prepojenie sietí . Transparentnosť slúži k urýchleniu rokovaní, bráni rozporom a posilňuje dôveru trhových subjektov v nediskriminačný charakter poskytovania služby. Otvorenosť a transparentnosť technických rozhraní mô že byť obzvlášť dôležitá pri zabezpečovaní prevádzkyschopnosti. Ustanovenia návrhu zákona oprávňujú úrad upresniť informácie, ktoré je významný podnik povinn ý predložiť úradu alebo zverejniť, určiť požadovanú úroveň podrobnosti ich obsahu a spôsob zverejnenia. Základným nástrojom uplatňovania transparentnosti je povinnosť významn ých podnikov vydať referenčnú ponuku a predložiť ju úradu na zverejnenie.

K § 19

Ustanovenia upravujú špecifickú povinnosť nediskriminácie prístupu, ktorá oprávňuje úrad uložiť významným podnikom povinnosť rovnakého zaobchádzania vo veci prístupu a prepojenia sietí. Princíp nediskriminácie zabezpečuje, že významné podniky, ktorým bola táto povinnosť uložená, nenarúšajú súťaž najmä v prí pade vertikálnych zoskupení podnikov poskytujúcich služby podnikom, s ktorými si konkurujú na trhoch pre koncových užívateľov.

K § 20

Oddelenie účtovníctva prístupu a prepojenia umožňuje názorné zobrazenie transferov vnútorných cien a dáva národným regulač ným orgánom možnosť kontroly súladu so záväzkami nediskriminácie. Ustanovenia preto oprávňujú úrad uložiť významným podnikom, ktoré poskytujú prístup a prepojenie, povinnosť viesť oddelene účtovníctvo a predovšetkým od vertikálne integrovaného podniku vyžadovať sprístupnenie svojich veľkoobchodných a vnútropodnikových cien. Výnimkou je poskytovanie verejnej ďalekopisnej slu žby a verejnej telegrafnej služby Slovenskými telekomunikáciami a.s., ktoré sú najstaršími existujúcimi telekomunikačnými službami. V súčasnosti dochádza k utlmovaniu poskytovania týchto služieb a ú plným utlmením a skončením ich poskytovania bude táto výnimka zrušená.

K § 21

Povinnosť zaručenia prístupu, používania špecifických prvkov siete a pridružených prostriedkov a prepojenia sietí slúži ako prostriedok zabezpečenia efektívnej súťaž e. Znenie zákona preto oprávňuje úrad uložiť významným podnikom povinnosti na zabezpečenie splnenia primeraných žiadostí o prístup, používanie špecifických prvkov siete a pridružený ch prostriedkov a žiadosti o prepojenie sietí. Úrad musí zosúladiť práva vlastníka infraštruktúry, aby sa jeho infraštruktúra využívala v jeho prospech a práva ostatných podnikov poskytujú cich služby na prístup k prostriedkom, ktoré sú základné pre poskytovanie konkurenčných služieb, boli zachované. Ak sú podniku uložené povinnosti vyžadujúce splnenie oprávnenej po žiadavky na prístup a využívanie zložiek siete, pridružených prostriedkov a častí vedení, môže byť takáto požiadavka odmietnutá len na základe objektívnych kritérií ako technická uskutoč niteľnosť alebo potreba udržania celistvosti a neporušiteľnosti siete. V prípade odmietnutia prístupu môže podnik, ktorému nebol umožnený prístup predložiť vec úradu na rieš enie sporu podľa § 75. Úrad môže stanoviť technické a prevádzkové podmienky pre podniky a užívateľov prístupu. Uplatňovanie a predovšetkým nariaďovanie technický ch noriem pre podmienený prístup ku chráneným službám musí byť v súlade so Smernicou EP a Rady č. 98/34//ES z 22. júna 1998, ktorou sa stanovuje postup poskytovania informácií v oblasti technický ch noriem a predpisov a pravidiel pre služby informačnej spoločnosti, ktorá bola do právneho poriadku SR transponovaná Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 453/2002 Z. z. o postupoch pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a technických noriem.

K § 22

Povinnosť cenovej kontroly prístupu a prepojenia je potrebná, ak úrad na základe analýzy konkrétneho trhu zistí, že podnik požaduje neprimerane vysoké ceny, aby tieto obsahovali iba náklady spojené s efektívnym poskytovaním prístupu a prepojenia a neboli v neprospech koncových užívateľov alebo príč inou diskriminácie. Ustanovenia zákona v týchto prípadoch oprávňujú úrad uložiť významnému podniku pri poskytovaní prístupu a prepojenia povinnosť kalkulovať ceny, aby tieto obsahovali iba ná klady spojené s efektívnym poskytovaním prístupu a prepojenia, na základe úradom určenej metódy kalkulácie nákladov, ktorá bude obsahovať druhy nákladov a pravidlá ich priradenia. Úrad zohľadní náklady vynaložené pri zavádzaní služby prístupu a prepojenia a posúdi primeranú návratnosť vloženého kapitálu.

K § 23

Ïalšou povinnosťou sú regulačné opatrenia maloobchodných služieb, t.j. regulácie služieb pre koncových užívateľ ov, ktoré sa podľa Smernice o univerzálnej službe uplatňujú, len ak na trhoch pre koncových užívateľov nie je efektívna súťaž a regulačné povinnosti uložené podľa § 18 až 22 a 27 nezabezpe čujú účel zákona. V takýchto prípadoch je úrad oprávnený uložiť významným podnikom na trhu pre koncových užívateľov ďalšie povinnosti. Úrad je splnomocnený overovaním aplikovania tejto metódy v súlade s ustanovením bodu č. 27 preambuly Smernice o univerzálnej službe a je tým daná možnosť, aby si úrad vybudoval kvalifikovaný personál a nemusel zo svojho rozpočtu vynakladať nemalé prostriedky na túto externú činnosť.

K § 24

Úprava povinnosti prenájmu okruhov nadväzuje na uplatňovanie ustanovení doterajšieho právneho predpisu týkajúcich sa minimá lneho súboru služieb prenájmu okruhov dovtedy, kým úrad pri analýze relevantného trhu zistí, že na trhu na ktorom sa poskytuje časť alebo celý minimálny súbor prenajat ých okruhov nie je efektívna súťaž a uloží významným podnikom na tomto trhu povinnosť poskytovať časť alebo celý minimálny súbor prenajatých okruhov a zabezpečovať túto službu na zá klade transparentnosti, nákladovej orientácie a nediskriminácie. Stupeň súťaže sa môže líšiť na trhoch prenájmu okruhov medzi podnikmi, ako aj prená jmu okruhov pre koncových užívateľov a na rôznych častiach územia. Poskytovanie prenájmu okruhov mimo minimálneho súboru prenájmu okruhov určených pre koncových užívateľov môžu upravovať vš eobecné podmienky a tarifa, namiesto špecifických podmienok na dodávku minimálneho súboru podľa referenčnej ponuky.

K § 25

Ustanovenie je ďalšou z povinností nového regulačného rámca Európskej únie spojenou so systémom podmienené ho prístupu k chráneným službám týkajúcich sa prenosu rozhlasových a televíznych programových služieb (čl. 6, Smernice o prístupe a prepojení a “Odporúč anie Komisie o relevantných trhoch výrobkov a služieb v sektore elektronických komunikácií”, bod 18 prílohy). Úrad v spolupráci s Radou pre vysielanie a retransmisiu m ôže špecifikovať služby digitálneho vysielania, ku ktorým musí byť prístup koncových užívateľov zabezpečený legislatívnymi, regulačnými alebo administratívnymi prostriedkami.

K § 26

Zabezpečenie prijateľnosti cien univerzálnej služby poskytovaného minimálneho súboru služieb koncovým užívateľom podľa § 50 je najzákladnejš ou a povinnou službou poskytovanou pre koncových užívateľov. Prijateľné ceny predstavujú ceny určené na základe špecifických národných podmienok, ktoré m ôžu obsahovať určenie spoločných cien bez ohľadu na miesto alebo osobitné tarifné možnosti výberu pri pokrytí potrieb koncových užívateľov s nízkym príjmom. Prijateľnosť ceny pre jednotlivý ch koncových užívateľov je podmienená ich schopnosťou monitorovať a riadiť svoje výdavky podľa § 52. Úrad je oprávnený rozhodnutím ulo žiť určeným podnikom povinnosti poskytovať koncovým užívateľom možnosti výberu prijateľných cien, ktoré sa odchyľujú od cien vychádzajúcich z obvyklých obchodných podmienok a ktoré umož nia koncovým užívateľom s nízkymi príjmami alebo s osobitnými sociálnymi potrebami prístup k verejne dostupným telefónnym službám a ich používanie a používať jednotné ceny na celom území št átu, geografické priemery cien alebo dodržiavanie maximálnych cien.

K § 27

Už súčasná právna úprava ustanovuje povinnosť poskytovateľa verejnej telefónnej služby zabezpečiť prístup k službám všetkých poskytovateľ ov verejných telekomunikačných služieb prepojených s ich sieťou prostredníctvom individuálnej voľby čísla a predvoľby čísla výberu podniku. Rovnako ustanovenia navrhovaného zákona obsahujú tú to regulačnú povinnosť významného podniku na trhu verejnej telefónnej služby na pevnom mieste pre koncových užívateľov, ktorú mu uloží úrad v pípade, že na tomto trhu nie je efektívna sú ťaž. Naviac oprávňujú úrad v rámci cenovej regulácie zabezpečovať, aby ceny za prístup a prepojenie týkajúce sa poskytovania výberu podniku obsahovali iba náklady spojené s efektívnym poskytovaním t ýchto služieb,a ak sa požadujú priame úhrady koncových užívateľov za služby spojené s výberom podniku, nesmú ich tieto úhrady odrádzať od využívania týchto služieb. Vzhľ adom na potrebu transparentnosti a nediskriminácie súťaže a na nežiadúcu prax v podmienkach Slovensk, ale najmä na základe kritiky Európskej komisie z júna 2003 o zaostávaní SR, keď s odvolaní m sa na najnovšiu štúdiu spracovanú komisiou sa ceny uskutočňovaných hovorov medzi pevnou sieťou a mobilnými sieťami označujú ako “dôverné” a nie sú zverejnené, ná

K § 28

Vzhľadom na význam prepájania sietí sú ustanovenia návrhu zákona v kontinuite s doterajším právnym stavom a upravujú túto regulačnú povinnosť v osobitnom paragrafe i keď prepojenie sietí je špecifickým druhom prístupu. Na otvorenom a konkurenčnom trhu by nemali existovať obmedzenia brániace podnikom dohodnúť sa na režime prístupu a prepojenia, najmä v cezhraničných zmluvách podľa súťažných pravidiel Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. V súvislosti s dosiahnutím efektívneho celoeurópskeho trhu s účinnou konkurenciou, vä čším výberom konkurenčných služieb pre užívateľov, by sa takéto zmluvy mali uzatvárať v zásade na konkurenčnej báze a v dobrej viere. Keďž e na Slovensku pretrvávajú veľké rozdiely v pozícii pri rokovaniach medzi jednotlivými podnikmi a niektoré podniky sa spoliehajú na infraštruktúru poskytnutú inými subjektami na dodávanie svojich služieb je vhodné vytvoriť rámec na zabezpečenie účinných funkcií trhov.

Ustanovenia navrhovaného zákona určujú podmienky, za ktorých je podnik povinný umožniť prepojenie a dávajú úradu právomoci, aby v prípade zlyhania obchodných rokovaní, zabezpeč il primeraný prístup, prepojenie a prevádzkyschopnosť služieb v záujme koncových užívateľov, najmä prepojenie koncových užívateľov uložením primeraných povinností podnikom poskytujúcim prí stup koncovým užívateľom. Poskytovanie prístupových prostriedkov môže znamenať vlastníctvo alebo poskytovanie prístupu k metalickému skrúcanému páru úč astníckeho vedenia a schopnosť meniť alebo rušiť národné čísla alebo čísla potrebné na prístup ku koncovým bodom siete koncových užívateľov. Takýto prípad môže nastať vtedy, ak by napríklad podnik poskytujúci sieť bezdôvodne obmedzil koncovým užívateľom možnosť výberu prístupu k internetovým portálom a službám.

K § 29 a 30

Ustanovenia návrhu zákona určujú pôsobnosti úradu pri správe čísel, číslovacieho plánu a správe frekvenčného spektra. Frekvencie sú zá kladným vstupom pre bezdrôtové elektronické komunikačné služby a úrad vykonáva správu frekvenčného spektra a vypracúva plán jeho využívania podľa objektívnych, transparentných a nediskriminačn ých kritérií. Na rozdiel od existujúcej právnej úpravy obsahujú ustanovenia návrhu zákona podmienky, ktoré môžu byť spojené s právami na používanie čísel a so všeobecn ým povolením týkajúcim sa poskytovania sietí a služieb. Prístup k číslovacím zdrojom na základe transparentného, objektívneho a nediskriminačného krité ria je predpokladom pre podniky, aby sa mohli zúčastniť na súťaži v oblasti elektronických komunikácií. Všetky prvky národného číslovacieho plánu budú riadené úradom vrátane kódov bodov použ ívaných pri adresovaní v sieti. Ak je potrebná harmonizácia zdrojov číslovania v Európskom spoločenstve na podporu rozvoja celoeurópskych služieb, môže Európska komisia využívajú c svoje právomoci prijať technické implementačné opatrenia. Ak je uvedený postup vhodný na zabezpečenie úplnej prevádzkyschopnosti, bude úrad v medzinárodných organizáciách a fó rach koordinovať svoj národný postoj podľa Zmluvy o založení Európskej únie, kde sa prijímajú rozhodnutia týkajúce sa číslovania. Ustanovenia nevytvárajú žiadnu novú zodpovednosť úradu v oblasti mien a adries v sieti internetu.

K § 31 až 34

Návrh zákona vymedzuje individuálne oprávnenia na dve kategórie, a to na používanie čísel a na používanie frekvencií. Ustanovenia obsahujú podmienky, ktoré sú spojené s právami na používanie čísel a frekvencií, s ich odobratím alebo zrušením alebo stratou platnosti povolenia na prevádzkovanie rádiových zariadení a úhrady za č ísla a frekvencie. Ustanovenia upravujú prípady, ak je žiadateľov o pridelenie určitých frekvencií viac ako je voľných frekvencií, v ktorých má úrad povinnosť prideliť frekvencie až na z áklade výberového konania, ktorého podmienky určuje zákon. Ustanovenia návrhu o zmene povolenia, úhradách za frekvencie a zrušení alebo strate platnosti povolenia vychádzajú z doterajšej právnej úpravy a sú doplnené o nediskriminačnú zásadu, ktorou je povinnosť platiť úhrady za pridelenie a využívanie frekvencií aj pre vysielateľov rozhlasových a televíznych programových služ ieb. Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 676/2002/ES zo 7. marca 2002 o regulačnom rámci pre politiku rádiového spektra v Európskom spoločenstve (Rozhodnutie o rádiovom spektre) vytvára rá mec na harmonizáciu používania frekvencií tak pre elektronické komunikácie, ako aj pre iné odvetvia napr. dopravu a výskum.

K § 35 a 36

V porovnaní s existujúcou právnou úpravou sú ustanovenia návrhu zákona o povoľovaní rádiových zariadení prispôsobené nariadeniu vlá dy SR č. 443/2001 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na rádiové zariadenia a koncové telekomunikačné zariadenia a ktorým sa vykonáva z ákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Úrad má aj naďalej pô sobnosť udeľovania práv na používanie frekvencií pre všetky rádiové zariadenia. Úprava osobitnej odbornej spôsobilosti je okrem malých upresnení zhodná s doterajšou právnou úpravou, s výnimkou, že povinnosť obsluhovať vybrané rádiové zariadenie na základe osobitnej odbornej spôsobilosti sa nevzťahuje na obsluhu vybraných rádiových zariadení používaných zlož kami ministerstva obrany, ministerstva vnútra a Slovenskou informačnou službou na účely zabezpečenia obrany štátu, bezpečnosti štátu a ochrany verejného

K § 37 a 38

Návrh zákona dopĺňa doterajšiu pôsobnosť úradu o kontrolu dodržiavania podmienok uvádzania zariadení na trh a do prevádzky v nadväznosti na už aproximované postupy podľa zákona č. 264/1999 Z. z. a nariadenie vlády SR č. 443/2001 Z. z. a ďalšie právomoci úradu pri uskutočňovaní štátneho dohľadu v oblasti elektronických komunikácií. Ustanovenia sú doplnené o konkrétny dohľad a kontrolu vykonávanú úradom, či podnik plní jednu alebo viac podmienok všeobecného povolenia, individuálneho pvolenia alebo iných regulačných povinností. V ná vrhu sa ukladá povinnosť podniku a držiteľovi práv na používanie frekvencií a čísel poskytovať na požiadanie úradu informácie potrebné na uplatnenie tohto zákona a medzinárodný ch predpisov. Toto ustanovenie Ïalšie ustanovenia oprávňujú úrad vyžadovať od podnikov predloženie informácií na overenie dodržania podmienok všeobecného povolenia, individuálneho povolenia a ostatných regulačných povinností.

K § 39

Navrhované znenie upravuje, že verejné siete a pridružené prostriedky musia zodpovedať technickým normám a technickým špecifikáciám pre siete a služby, ktorý ch zoznam zverejňuje Európska komisia. Ustanovenie ďalej transponuje články 23, 26 a 29 Smernice o univerzálnej službe, keď upravuje povinnosti podnikov poskytujúcich verejnú telefónnu sieť a službu, poskytovať nepretržitý prístup na všetky čísla tiesňového volania, vrátane jednotného európskeho čísla tiesňového volania 112 amožnosť dvojtónovej multifrekvenčnej voľby čísla a identifikáciu čísla volajúcej stanice. Všetky čísla tiesňového volania, ako aj jednotné európske číslo tiesňového volania, bude možné bezplatne volať z ktorejkoľvek telefó nnej stanice, vrátane verejných telefónnych automatov bez použitia akýchkoľvek platobných prostriedkov a je určené najmä na zvýšenie tzv. “doplnkovej” bezpečnosti občanov počas ich ciest v iný ch členských štátoch Európskej únie. Zariadenia na dvojtónovú multifrekvenčnú voľbu čísla a identifikáciu čísla volajúcej stanice sú bežne dostupné v moderných telefónnych ústredniach a vo zvyšujúcej miere sa používajú na interakciu užívateľa so špeciálnymi službami a zariadeniami vrátane služby s pridanou hodnotou, pričom v prípade identifiká cie čísla volajúcej stanice ide o prostriedok na ochranu práv na súkromie.

K § 40

Úprava všeobecných podmienok poskytovania služieb užívateľom vychádza z existujúcej právnej úpravy a je zjednodušená v súlade s novým regula čným rámcom. Ide o úpravu vydania, zverejňovania a zmien všeobecných podmienok podnikov poskytujúcich verejné služby, ktoré zabezpečujú právnu istotu užívateľov týchto služ ieb, objektivitu a rovnosť vo vzájomných vzťahoch. Podnik je povinný vydať a zverejniť všeobecné podmienky do 15 dní pred zčatím poskytovania služieb.

K § 41

Tarifa je zoznam cien, ktorá upravuje ceny za poskytovanie verejnej služby vrátane zliav, príplatkov a bezplatne poskytovaných verejných služ ieb, ako aj podmienky za ktorých sa tieto ceny uplatňujú. Podnik je povinný vydať a zverejniť tarifu do 15 dní pred začatím poskytovania služieb. Tiesňové volania vrátane volania na jednotné európske čí slo tiesňového volania “112”, hlásenie poruchy verejného telefónneho automatu a informácia o zmene telefónneho čísla vo vlastnej telefónnej sieti podniku poskytovaná prostredníctvom hlá sky podnik poskytuje bezplatne.

K § 42

Navrhované ustanovenia § 42 komplexne upravujú základné práva a povinnosti podnikov a užívateľov. Oproti jestvujúcej právnej úprave obsahujú upresnenie a doplnenie niektorých práv a povinností, ktoré vyplynuli z takmer trojročnej aplikácie existujúceho zákona o telekomunikáciách.

K § 43 a 44

Ustanovenia sú v kontinuite s jestvujúcou právnou úpravou a precizujú niektoré ustanovenia zmluvy a reklamačného po riadku. Zmluva o pripojení je občianskoprávnou zmluvou, ktorú Občiansky zákonník neupravuje ako typovú zmluvu. Vzhľadom na to základné ustanovenia o zmluve upravuje navrhovaný zákon. Všeobecné ustanovenia o spôsobilosti a o platnosti zmluvy, ako aj zodpovednostné vzťahy platia tak, ako ich upravuje Občiansky zákonník, ku ktorému je navrhovaný zákon v postavení špeciálneho zákona. V porovnaní s existujúcou úpravou zákona o telekomunikáciách obsahuje upresnenia najmä pri zániku zmluvy, odstúpení od zmluvy a výpovedi. Ustanovenia transponujú príslušné znenie čl.20 Smernice o univerzálnej službe. Ustanovenia v reklamačnom poriadku dopĺňajú dĺžku maximálnej lehoty, v ktorej je podnik povinný oznámiť výsledok reklamácie účastníkovi alebo koncové mu užívateľovi. Z dôvodu zníženia veľkého podielu neodôvodnených reklamácií je zaradené nové ustanovenie o práve podniku na úrok z omeškania odo dň a splatnosti reklamovanej úhrady, ak sa preukáže, že reklamácia bola podaná neodôvodnene.

K § 45

Na základe navrhovanej úpravy je úrad oprávnený určiť merateľné ukazovatele kvality verejných služieb pre koncových u žívateľov, obsah, formu a spôsob zverejnenia informácií o kvalite a požadovať od podnikov poskytujúcich verejnú telefónnu službu informácie o nimi dosiahnutej úrovni kvality ponúkaných služieb. Nástroje k tejto činnosti úrad môže uplatniť primerane tak, ako pre kvalitu univerzálnej služby podľa § 51.

K § 46

Znenie návrhu vo vymedzených prípadoch ukladá povinnosť niektorým podnikom poskytujúcim verejnú sieť a verejné služby viesť o č innostiach v súvislosti s poskytovaním sietí a služieb oddelene náklady a výnosy z poskytovania sietí a služieb. Týmto ustanovením je do návrhu zákona o elektronických komunikáciách transponovaný č l. 13 Rámcovej smernice.

K § 47

Ustanovenia boli prevzaté z nového regulačného rámca Európskej únie. Podniku, ktorý poskytuje verejnú sieť a verejnú slu žbu, ukladajú povinnosť vykonávať v zákone určené činnosti na zabezpečenie prevádzkyschopnosti služieb. Tým je do návrhu zákona transponovaný č l. 23 a 24 Smernice o univerzálnej službe.

K § 48

Už existujúca právna úprava určila účinnosť prenositeľnosti čísla najneskôr od 1.januára 2005. Vzhľadom na úplnú liberalizáciu telekomunikačného trhu a aproximáciu práva zákon určuje účinnosť prenositeľnosti čísla ku dňu vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie, t.j. podnik poskytujú ci verejnú telefónnu službu musí, tam kde je to technicky možné zabezpečiť, aby si každý užívateľ, ktorý o to požiada, mohol ponechať svoje telefónne číslo nezávisle od podniku poskytujú ceho službu, a to v prípade geografických čísel v rámci geograficky určenej číslovacej oblasti a negeografických čísel na ktoromkoľvek mieste. Oproti jestvujúcej právnej ú prave obsahujú ustanovenia návrhu zákona transpozíciu čl. 30 Smernice o univerzálnej službe.

K § 49

Podobne ako doterajšia úprava aj návrh zákona upravuje, že osobitné siete sú oprávnení zriaďovať len Ministerstvo obrany SR, Ministerstvo vnútra SR a Slovenská informačná služba.

K § 50 až 54

Navrhované ustanovenia podrobne upravujú inštitút univerzálnej služby. Návrh zákona obsahuje transpozíciu čl ánkov 3 až 14 Smernice o univerzálnej službe, najmä:

a)prispôsobenie rozsahu a premetu univerzálnej služby,

b)určenie jedné ho alebo viac podnikov poskytujúcich univerzálnu službu,

c)určenie jednoznačn ých kvalitatívnych kritérií a ich cieľové hodnoty,

d)opatrenia, aby si už ívatelia služieb mohli kontrolovať výdavky na univerzálnu službu,

e)postupy na výpočet čistých nákladov a kompenzáciu nákladov na univerzálnu službu,

f)v prí pade potreby zriadenie osobitného účtu univerzálnej služby,

g)transparentosť rozdelenia čistých nákladov univerzálnej služby medzi podniky pôsobiace na trhu verejných služieb.

K § 55 až 65

V porovnaní s existujúcou právnou úpravou, ktorá upravuje telekomunikačné tajomstvo, ochranu informácií a d át, návrh zákona obsahuje ochranu osobných údajov v elektronických komunikáciách vykonávanou podľa tohoto zákona a zároveň úplne transponuje ustanovenia člá nkov Smernice o súkromí a elektronických komunikáciách v členení:

a)bezpečnosť a ochrana osobných údajov v prevádzke siete, pri ich spracúvaní v sieťach a pri poskytovaní služieb,

b)ochranu obchodné ho tajomstva, ktorú zabezpečuje úrad,

c)podmienky spracovania prevádzkových a lokalizačných

d)určenie vý nimiek na uchovanie obsahu prenášaných informácií,

e)ochranu ú dajov zoznamu účastníkov,

f)podmienky poskytovania služieb zobrazenia identifikácie čísla volajúcej stanice a automatické presmerovanie volaní a

g)fiká cii zlomyseľného volania a pri nevyžiadanej komunikácii.

K § 66 až 68

Návrh s malými zmenami doterajšej právnej úpravy ustanovuje základné povinnosti každého subjektu a jeho povinnosť počínať si tak, aby nepoš kodzoval vedenia a nerušil prevádzku sietí a služieb a neoprávnene nezasahoval do poskytovania služieb. Obdobné povinnosti má vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti. Návrh upravuje ochranu vedení, na ktorú sa zriaďuje ochranné pásmo s určeným rozsahom a zákazom určených činností v ochrannom pásme

K § 69

Vzhľadom na skutočnosť, že zriaďovanie, prevádzkovanie a poskytovanie verejných elektronických komunikácií je verejným záujmom, maj ú podniky poskytujúce verejnú sieť pri vykonávaní týchto činností a striktnom dodržaní príslušných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky (Èl. 20 ods. 4 – obmedzenie vlastníckeho práva) a Ob čianskeho zákonníka (§ 151n až 151p – vecné bremeno) oprávnenia a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam. Tieto oprávnenia sú vecnými bremenami viaznucimi na dotknutý ch nehnuteľnostiach. Návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností podá podnik. Oproti jestvujúcej právnej úprave sa v súvislosti so zmenou stavebného zákona mení zodpovednosť za zakreslenie priebehu vš etkých vedení v mieste stavby do projektovej dokumentácie stavby zo stavebníka na projektanta stavby. Zároveň ustanovenia obsahujú riešenie problematiky využívania cudzí ch vnútorných rozvodov vedení. Ako nové ustanovenie oproti doterajšej úprave návrh zákona rieši problémy zriaďovania vedenia a zariadenia v budovách a ich priestoroch, keď oprávňuje podnik využívať za určených podmienok cudzie vnútorné rozvody vedení stavieb a priestorov, v ktorých poskytuje verejné služby. Transponovaný je čl.11 Rámcovej smernice, ktorý zakazuje konflikt zá ujmov orgánov verejnej správy pri vydávaní územných rozhodnutí na umiestnenie vedení a stavebných povolení na telekomunikačné stavby, ak tieto orgány vykonávajú aj činnosti súvisiace s vlastní ctvom alebo prevádzkovaním sietí a služieb.

K § 70

Ustanovenia zachovávajú kontinuitu s doterajšou právnou úpravou, keď spoločné umiestnenie vedení, používanie a inštalovanie zariadení je potrebné z hľadiska optim álneho využitia existujúcich vedení a zariadení, z dôvodu podpory konkurencie, potreby ochrany životného prostredia, verejného zdravia, verejného poriadku a z dôvodu cieľov územné ho plánovania. Návrh určuje podmienky a postup pri zmluvnom zabezpečení spoločného umiestnenia a používania sietí a zariadení, ako aj právomoc úradu rozhodnúť o spoločnom použ ívaní infraštruktúry, vrátane stavieb, priestorov a častí vedení s určením pravidiel rozdelenia prevádzkových nákladov v prípade, ak sa podniky na obsahu zmluvy nedohodnú a niektorý z nich požiadal úrad o rozhodnutie. Návrh je v súlade s ustanoveniami nového regulačného rámca Európskej ú nie, čl. 12 Rámcovej smernice.

K § 71

Návrh zákona nadviazal na systém správnych deliktov jestvujúcej právnej úpravy, pričom na základe poznatkov po takmer troch rokoch účinnosti doterajšieho z ákona o telekomunikáciách je vypustený inštitút priestupkov, ktorý bol v praxi absolútne neúčinný, neplnil funkciu prevencie a ani následnej nápravy porušenia povinnosti. Sankčné postihy ako jeden z predpokladov účinného prevenčného pôsobenia v praxi sú v návrhu taxatívne vymedzené, pričm sa zachováva ich rozdelenie na skupiny so zvýšením o dve a s odstupňovaním v ýšky pokuty podľa povahy, miery zavinenia, závažnosti, spôsobu, trvania a dôsledkov porušenia povinnosti. Všetky sankcie striktne korešpondujú s povinnosťami, ktoré ukladá zákon Na základe doteraj ších skúsenosti úradu s možnosťou dôsledného a objektívneho zistenia porušenia povinnosti, ako aj efektívnejšieho pôsobenia sankcií, návrh oproti doterajšej úprave predlžuje subjektívnu a objekt ívnu lehotu na uloženie pokuty o jeden rok

K § 72

Znenie návrhu zákona ustanovuje vzťah procesných ustanovení zákona k všeobecným predpisom o správnom konaní. Všetky rozhodnutia úradu a iné jeho procesn é postupy sa spravujú zákonom o správnom konaní (správny poriadok) s výnimkou konaní taxatívne vymedzených v odseku 2, ktoré je z hľadiska úzkej špecifikácie problematiky, resp. analogických ustanoven í nového regulačného rámca potrebné realizovať osobitnými postupmi ustanovenými v návrhu zákona. V súlade s Občianskym súdnym poriadkom (§ 246 ods.

K § 73

Ustanovenia o mimosúdnom riešení sporov úradom medzi užívateľmi a podnikmi sú novým inštitútom návrhu zákona, ktorý vyplýva z aproximá cie ustanovení nového regulačného rámca Európskej únie, čl. 34 Smernice o univerzálnej službe. Tento inštitút nie je ďalšou inštanciou reklamačného alebo odvolacieho konania. V záujme ochrany už ívateľov á konanie úradu ako regulačnej autority maximálne prispieť k dosiahnutiu zmieru v sporoch týkajúcich sa správnosti úhrady a kvality verejných služieb, najmä pri poskytovaní univerzá lnej služby, o ktorých sa uskutočnilo reklamačné konanie a užívatelia využli svoje oprávnenie predložiť riešenie tohto sporu úradu. Pôsobnosť súdov nie je týmito ustanoveniami dotknutá.

K § 74

zpečujúce aproximáciu pr áva podľa čl. 21 Rámcovej smernice. Ustanovuje postup pri riešení sporov medzi dvomi stranami rôznych členských štátov únie, ktoré sa týkajú oblasti regulácie podľa Rámcovej smernice a štyroch š pecifických smerníc a ktoré patria d pôsobnosti úradov najmenej dvoch členských štátov únie. Pôsobnosť súdov nie je týmito ustanoveniami dotknutá.

K § 75

Ustanovenia upravujú riešenie sporov medzi všetkými podnikmi t.j. v prípadoch významných podnikov alebo iných podnikov, ak v určenej lehote nedôjde k uzavretiu zmluvy o prístupe k sieti, prepojení sietí alebo spoločnom umiestnení a používaní zariadení a niektorá zo zúčastnených strán využila svoje oprávnenie požiadať úrad o rozhodnutie. Vzhľ adom na prospešnosť čo najväčšej realizáie prístupu, prepojenia alebo spoločného umiestnenia a používania zariadení, dáva návrh zákona úradu väčšie kompetencie v tomto konaní ako doterajšia právna úprava, keď úrad môže z vlastného podnetu alebo na návrh podniku pozastaviť výkon zmluvy o prístup, prepojení sietí alebo spoločnom umiestnení a používaní zariaden í, ak technické, prevádzkové alebo finančné podmienky zmluvy obmedzujú súťaž na relevantnom trhu, poškodzujú iné podniky alebo užívateľov alebo obsah zmluvy je v rozpore s ustanoveniami zákoNávrh je v súlade s ustanoveniami nového regulačného rámca Európskej únie, čl. 20 Rámcovej smernice.

K § 76

Prechodné ustanovenia v zhode s navrhovaným znením zákona podstatne znižujú rozsah doterajšej regulácie. Ustanovenia zabezpečujú kontinuitu v regulácii t ým, že prevádzkovateľ s významným vplyvom na telekomunikačnom trhu podľa zákona o telekomunikáciách sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona považuje za významný podnik. Práva a pvinnosti prevádzkovateľa s významným vplyvom na telekomunikačnom trhu, ktorého určil úrad do 31. decembra 2003, zostávajú nedotknuté do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu o určení významné ho podniku podľa tohto zákona a musí túto službu poskytoať do nasledujúceho rozhodnutia úradu o určení podniku na poskytovanie univerzálnej služby. Individuálne povolenia na používanie čísel a frekvencií vydané pred účinnosťou zákona zostávajú v platnosti rovnako ako práva a povinnosti vyplývajúce z licencií vdaných na základe výberového konania. Práva a povinnosti vyplývajú ce z licencií vydaných podľa predchádzajúcej právnej úpravy zostávajú v platnosti a úrad je oprávnený ich zmeniť alebo doplniť v súlade s článkom 17 Smernice o oprávnení.

K § 77

ovacie ustanovenia zrušujú doteraz platné všeobecne záväzné právne predpisy v telekomunikáciách, najmä doterajší zákon o telekomuniká ciách a jeho dve vykonávacie vyhlášky, a tiež niektoré doteraz nezrušené právne predpisy Federálneho ministerstva spojov,

K § 78

Nadobudnutie účinnosti zákona sa navrhuje od 1. januára 2004 s odkladom účinnosti tých ustanovení, ktorých aplikácia je podmienená nadobudnutí m platnosti zmluvy o pristúpení Slovenske

Bratislava 10. septembra 2003

Mikuláš Dzurinda

predseda vlády Slovenskej republiky

Pavol Prokopovič

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu