Zákon o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov 61/2015 účinný od 18.07.2018 do 31.08.2018

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) vychádza z úlohy č. 9 na mesiac apríl Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2018 v súlade s Programovým vyhlásením vlády SR na roky 2016 - 2020.

Nastavenie odborného vzdelávania a prípravy podľa potrieb trhu práce a zamestnávateľov je výsledkom transformačného procesu, ktorý je procesom dlhodobým. Prijatím zákona č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov v roku 2015 boli vytvorené legislatívne predpoklady pre vstup zamestnávateľov do systému duálneho vzdelávania. Systém duálneho vzdelávania predstavuje regulačný rámec, podľa ktorého stredné odborné školy a zamestnávatelia pripravujú žiakov na výkon budúceho povolania, skupiny povolaní alebo odborných činností. Vzťah medzi žiakom a zamestnávateľom a zamestnávateľom a strednou odbornou školou prostredníctvom zmluvy o duálnom vzdelávaní a učebnej zmluvy podporil zvýšenie kvality a atraktivity odborného vzdelávania a prípravy v Slovenskej republike.

Napriek pozitívnej odozve zo strany zamestnávateľov, žiakov a stredných odborných škôl je potrebné neustále systém duálneho vzdelávania vyhodnocovať a optimalizovať jeho nastavenia tak, aby sa ešte viac zefektívnilo prepojenie medzi svetom vzdelávania a svetom práce, zvýšil sa počet všetkých zúčastnených v systéme duálneho vzdelávania a naďalej sa zvyšovala kvalita ponúkaných odborov vzdelávania.

Za týmto účelom sa Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky prostredníctvom Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2016 - 2020 zaviazala podporovať a zefektívniť systém duálneho vzdelávania. Už prvé dva roky skúseností so systémom duálneho vzdelávania ukázali, že je potrebné niektoré procesy optimalizovať, aby zodpovedali aplikačnej praxi a uľahčili vstup zamestnávateľom a stredným odborným školám do systému duálneho vzdelávania. Členmi pracovnej skupiny pre tvorbu návrhu zákona boli zástupcovia významných zamestnávateľských zväzov a združení, samosprávnych krajov, Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR ako aj Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku.

Návrh zákona sa zameriava na uľahčenie vstupu a odstránenie pomyselných bariér pri vstupe stredných odborných škôl a zamestnávateľov do systému duálneho vzdelávania. Príčinou nižšieho záujmu stredných odborných škôl do systému duálneho vzdelávania bolo krátenie normatívu na praktické vyučovanie. Odstránením tejto bariéry si sľubujeme zvýšenie aktívneho prístupu stredných odborných škôl pri uzatváraní spolupráce so zamestnávateľmi pri nových partnerstvách ako aj zefektívnenie chodu a vybavenia stredných odborných škôl, ktoré už pôsobia v systéme duálneho vzdelávania.

V prípade zamestnávateľov a overenia ich spôsobilosti poskytovať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania a procesnom zabezpečení tohto procesu príslušnými stavovskými alebo profesijnými organizáciami sa výrazným spôsobom znižuje administratívna záťaž v podobe odstránenia lehôt na podanie žiadosti o overenie spôsobilosti, nahradenia predloženia dokumentov čestnými vyhláseniami, ako aj odstránenia povinnosti podrobiť sa ďalšiemu overovaniu spôsobilosti pri navýšení počtu žiakov v systéme duálneho vzdelávania.

Ďalším významným prvkom je zvýšenie podielu výkonu praktického vyučovania u iného zamestnávateľa, ktorý pôsobí v systéme duálneho vzdelávania. Toto opatrenie je určené predovšetkým pre živnostníkov a malé podniky, ktoré nemajú vlastné kapacity na splnenie materiálno-technického a priestorového vybavenia alebo personálneho zabezpečenia výkonu praktického vyučovania. Toto opatrenie by malo zvýšiť záujem zamestnávateľov a najmä živnostníkov a malých podnikov o vstup do systému duálneho vzdelávania.

Ďalšou optimalizáciou systému duálneho vzdelávania je vypustenie vzorových učebných plánov a vzorových učebných osnov zo zákona a s nimi nastavenie pomerov praktického vyučovania. Tieto budú nahradené školskými vzdelávacími programami, ktoré budú vychádzať z príslušných štátnych vzdelávacích programov, budú vypracúvané v spolupráci strednej odbornej školy a zamestnávateľa (zamestnávateľov), čim sa vytvorí možnosť ich operatívnejšej a kvalitnejšej aktualizácie.

Novela zákona ďalej reaguje na potreby aplikačnej praxe v rámci uzatvárania zmlúv o duálnom vzdelávaní a uzatvárania učebných zmlúv. Skracuje sa lehota na vypovedanie zmlúv, umožňuje sa uzatvoriť učebnú zmluvu aj do 31. januára príslušného školského roka v taxatívne vymedzených prípadoch a upravujú sa náležitosti vypovedania oboch typov zmlúv.

V rámci návrhu zákona sa zavádza inštitút podnikovej školy, ktorej cieľom je podporiť zamestnávateľov, ktorí sú zriaďovateľom strednej odbornej školy a pripravujú si v rámci tejto školy svoje budúce pracovné sily alebo ich pripravujú pre iných zamestnávateľov. Podniková škola je vzhľadom na svoje osobitosti vylúčená z plánovacieho procesu určovania počtu tried prvého ročníka pre stredné školy samosprávnym krajom, čím sa zvyšuje flexibilita jej pôsobnosti.

Návrh zákona zavádza novú pozíciu hlavného inštruktora. Popri inštruktorovi môže na pracovisku praktického vyučovania pôsobiť aj hlavný inštruktor, pričom hlavný inštruktor vykonáva aj úlohy súvisiace s koordinovaním praktického vyučovania. Z uvedených dôvodov sú kladené na hlavného inštruktora prísnejšie kvalifikačné požiadavky. Hlavný inštruktor prostredníctvom koordinácie ostatných inštruktorov a v prípade výkonu praktického vyučovania prispieva k zvýšenej kvalite odborného vzdelávania a prípravy a tvorí premostenie medzi majstrom odbornej výchovy a inštruktormi vo výchovno-vzdelávacom procese.

Najväčšej úprave podlieha kompetencia samosprávnych krajov určovať vo svojej územnej pôsobnosti pre stredné školy počet tried prvého ročníka v dennej forme štúdia v členení na jednotlivé študijné odbory alebo na jednotlivé učebné odbory pre prijímacie konanie na

nasledujúci školský rok. Nastavenie plánov výkonov stredných škôl nebude podliehať rozhodovaniu prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia, ktoré prijíma zastupiteľstvo samosprávneho kraja, ale bude vydávané predsedom samosprávneho kraja, ktorému predchádza kompletný plánovací proces v rámci odborných organizačných útvarov samosprávneho kraja a následné prerokovanie v Krajskej rade pre odborné vzdelávanie, pričom kritériá pre určovanie počtu žiakov a určovanie stredných škôl v územnej pôsobnosti samosprávneho kraja budú spracované prostredníctvom všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý vydá Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.

Návrh zákona obsahuje novelizačné body školského zákona upravujúce problematiku kariérového poradenstva. S cieľom zvýšiť atraktivitu odborného vzdelávania a prípravy ako aj naplnenie potrieb trhu práce a zamestnávateľov je odborné vzdelávanie závislé od dobre fungujúceho systému kariérového poradenstva. Nastavuje sa systém koordinácie a riadenia kariérového poradenstva, ktorého výsledkom má byť efektívna spolupráca všetkých zúčastnených subjektov, ktorej výsledkom má byť definovanie individuálnych záujmov a možností žiaka ako aj jeho orientácia na výber svojho budúceho povolania.

Vzhľadom na to, že systém kariérového poradenstva je závislý od výkonu činnosti reprezentovaný pedagogickými zamestnancami alebo odbornými zamestnancami na škole alebo v centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie sú nároky na personálne obsadenie a výkon kariérového poradenstva definované v návrhu zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch.

Návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktoré nie sú rozpočtovo kryté, pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a nemá vplyv na služby verejnej správy pre občana, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti ani sociálne vplyvy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a s právom Európskej únie.

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje na deň vyhlásenia zákona, 1. september 2018 a 1. september 2019.

B. Osobitná časť

Čl. 1

K bodu 1 a 80

Fond rozvoja odborného vzdelávania a prípravy bol zavedený do praxe prijatím pôvodného zákona č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Počas ôsmich rokov svojej existencie sa nepodarilo naplniť jeho poslanie a ani raz neboli do neho vložené finančné prostriedky na účel podpory financovania odborného vzdelávania a prípravy (ďalej len „OVP“). Počas tohto obdobia sa ani nevytvorili stanovené štruktúry fondu rozvoja odborného vzdelávania a prípravy, ktoré by zabezpečovali výkon stanovených činností. Vzhľadom na prijatie podporných mechanizmov na vstup zamestnávateľov do OVP v zákone č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) ako aj predložením ďalších opatrení v novele zákona sa pôvodný účel fondu rozvoja odborného vzdelávania a prípravy nahrádza novonavrhovanými finančnými stimulmi.

K bodu 2

Rozširuje sa definícia pracoviska praktického vyučovania (ďalej len „PPV“) za účelom zvýšenia počtu subjektov, korí môžu realizovať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania (ďalej len „SDV“). Aplikačná prax ukázala, že do SDV sa zväčša zapájajú veľkí zamestnávatelia avšak skúsenosti z krajín v ktorých má duálne vzdelávanie dlhoročnú tradíciu ukazujú, že do SDV sa zapájajú primárne malé a stredné podniky. Z tohto dôvodu je potrebné umožniť organizáciám združujúcim zamestnávateľov, ktorými sú napríklad asociácie, cechy alebo iné právnické osoby, ktoré združujú samostatne zárobkovo činné osoby (ďalej len „SZČO“) alebo malé a stredné podniky vstúpiť do SDV. Z dôvodu vyššej účasti SZČO a malých a stredných podnikov ako hnacieho motora ekonomiky štátu sa umožňuje ich vstup prostredníctvom týchto organizácii prihliadajúc na skutočnosť, že často krát nemajú vhodné materiálno-technické zabezpečenie a dostatočné personálne kapacity a časový priestor na zabezpečenie výkonu praktického vyučovania. Ustanovenie reaguje na požiadavky asociácii, cechov a zväzov zastrešujúcich SZČO a malých a stredných podnikov, ktoré prejavili záujem o vstup do SDV alebo ostatných foriem OVP ale nemajú na to vytvorené inštitucionálne predpoklady. Umožnením zapojenia do SDV prostredníctvom týchto strešných organizácii a ich certifikácie očakávame efektívnu koordináciu a realizáciu SDV a podporu SZČO a malým a stredným podnikom, ktorým odpadne organizačná administratívna záťaž pri výchove budúcej pracovnej sily.

K bodu 3

Dopĺňa sa definícia zákonného zástupcu, ktorá je zároveň rozšírená o zástupcu zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti, výchovného opatrenia, neodkladného opatrenia alebo ochrannej výchovy, výkonu

väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody ak dieťaťu nebol súdom ustanovený poručník, je potrebné z dôvodu, aby bol zabezpečený prístup maloletých detí s nariadenou ústavnou starostlivosťou k príprave na povolanie.

K bodom 4 až 6, 8, 10 až 16, 20, 26, 38, 40, 48 a 76

Nadobudnutím účinnosti zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa 1. septembra 2008 umelecké školy (s výnimkou konzervatórií), t. j. školy úžitkového výtvarníctva a stredné umelecké školy stali podľa § 27 školského zákona strednou odbornou školou. Touto úpravou došlo k rozdeleniu škôl, ktoré poskytujú vzdelávanie v študijných odboroch skupiny 82 Umenie a umeleckoremeselná tvorba I do dvoch skupín – konzervatóriá sú samostatný druh školy a školy poskytujúce vzdelávanie v oblasti výtvarného umenia, dizajnu a reštaurátorstva sú zaradené medzi stredné odborné školy, pričom organizačná forma v umeleckých odboroch na základných umeleckých školách a vysokých školách je jednotná. Doterajšia aplikácia zákona ukázala, že ustanovenia tohto zákona sa nedajú uplatňovať v umeleckom školstve. Jeho uplatnenie je možné v rámci umeleckých remesiel, ktoré sú zaradené v rámci študijných odborov a učebných odborov skupiny 85 Umenie a umeleckoremeselná tvorba II. V Štátnom vzdelávacom programe pre skupinu odborov 82 Umenie a umeleckoremeselná tvorba I a 85 Umenie a umeleckoremeselná tvorba II. sú vymedzené študijné odbory skupiny 82 ako 4-ročné štúdium, v ktorom sa praktické vyučovanie realizuje prostredníctvom umeleckej praxe. Umelecká prax sa organizuje ako kreatívny vyučovací predmet, v ktorom sa žiak pripravuje na výkon tvorivých činností v oblasti výtvarného umenia, dizajnu a reštaurátorstva. Na umeleckú prax nie je možné aplikovať cvičnú ani produktívnu prácu, každé dielo či produkt vzniklo v tvorivom procese, predstavuje originál a vzťahuje sa na neho autorský zákon.

Popri inštruktorovi môže na PPV pôsobiť aj hlavný inštruktor, pričom môže vykonávať praktické vyučovanie žiakov v SDV a vykonáva aj úlohy súvisiace s koordinovaním praktického vyučovania na PPV. Z uvedených dôvodov sú kladené na hlavného inštruktora prísnejšie kvalifikačné požiadavky v podobe dosiahnutého stupňa vzdelania v príslušnom alebo príbuznom odbore vzdelávania a zároveň požadovanej praxe v danom povolaní alebo odborných činnostiach, čím sa zabezpečí jeho odbornosť a schopnosť splnenia nárokov na koordináciu inštruktorov na PPV.

K bodu 7

Zosúlaďuje sa znenie zákona so zákonom č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 317/2009 Z. z.“), podľa ktorého môže odbornú prax vyučovať aj majster odbornej výchovy. Umožnenie vyučovania odbornej praxe aj majstrovi odbornej výchovy sa optimalizuje hospodárne a efektívne využitie personálnych kapacít strednej odbornej školy. Zároveň sa do § 4 ods. 3 vkladá možnosť vyučovania odbornej praxe aj hlavným inštruktorom, pod ktorého dozorom žiaci vykonávajú praktické vyučovanie na PPV.

K bodu 9

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením umeleckej praxe ako formy praktického vyučovania.

K bodu 17

Upravuje sa doba, na ktorú je možné uzatvoriť zmluvu o poskytovaní praktického vyučovania. Pre niektoré študijné odbory na stredných priemyselných školách je podľa štátnych vzdelávacích programov stanovená. odborná prax v rozsahu 2 až 4 týždne za celé štúdium. Na takúto prax nie je podľa účinnej právnej úpravy možné uzatvárať zmluvy podľa obsahu a rozsahu stanoveného § 8 zákona č. 61/2015 Z. z.

K bodu 18, 19, 43 a 44

Ide o debyrokratizačné opatrenia pre školy a zamestnávateľov v súlade so Stratégiou znižovania administratívnej záťaže, ktorej cieľom je redukovať administratívne prekážky vo verejnej a podnikateľskej sfére.

K bodu 21

Za účelom spružnenia SDV sa v súlade s aplikačnou praxou vypúšťajú vzorové učebné plány (ďalej len „VUP“) a vzorové učebné osnovy (ďalej len „VUO“) a za účelom lepšej organizácie výchovy a vzdelávania na strednej odbornej škole a u zamestnávateľa sa zvyšuje pomer praktického vyučovania vykonávaného v dielni s výsledným optimálnejším pracovným zaradením majstra odbornej výchovy v rámci naplnenia pracovného úväzku.

K bodu 22

Ide o legislatívne spresnenie subjektov uzatvárajúcich učebnú zmluvu vzhľadom na potrebu diferenciácie plnoletého a neplnoletého žiaka.

K bodu 23

Príčinou nižšieho záujmu stredných odborných škôl o vstup do SDV bolo krátenie normatívu na praktické vyučovanie. Problém znižovania normatívneho objemu finančných prostriedkov na praktické vyučovanie sa v procese vyhodnocovania skúseností z prvého roka zavádzania SDV objavoval ako najčastejšie uvádzaná prekážka nedostatočného záujmu o vstup do SDV zo strany stredných odborných škôl. Išlo o pripomienku zo strany stredných odborných škôl, zamestnávateľov ako aj zriaďovateľov stredných odborných škôl. Krátenie normatívu na žiaka príslušnej kategórie strednej odbornej školy sa dotýka len krátenia osobných nákladov. Strednej odbornej škole zostali finančné prostriedky na prevádzku na každého žiaka strednej odbornej školy, a to aj na žiaka zapojeného v SDV.

Problém sa ukázal najmä v prípadoch tried, ktoré tvoria žiaci zaradení v SDV spolu so žiakmi mimo SDV a škola nedokázala pre nich zaplatiť majstra odbornej výchovy, ako aj v prípadoch zmeny daného pomeru žiakov v nasledujúcich ročníkoch, pričom dochádzalo k striedavému prijímaniu a prepúšťaniu majstra odbornej výchovy. Aplikačná prax však ukázala, že strednej odbornej škole v súvislosti so zavádzaním a existujúcim procesom SDV vznikajú náklady, ktoré

sa Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) rozhodlo kompenzovať navrátením kráteného normatívu na praktické vyučovanie. Zrušením krátenia normatívu stredným odborným školám zapojeným do SDV sa odstránila bariéra s cieľom zvýšenia aktívneho prístupu stredných odborných škôl do SDV ako aj zefektívnenie chodu a vybavenia stredných odborných škôl, ktoré už pôsobia v SDV.

K bodom 24, 25, 27 až 36

V prípade zamestnávateľov a overenia ich spôsobilosti poskytovať praktické vyučovanie v SDV a procesnom zabezpečení tohto procesu príslušnými stavovskými alebo profesijnými organizáciami sa výrazným spôsobom znižuje administratívna záťaž v podobe odstránenia lehôt na podanie žiadosti o overenie spôsobilosti, nahradenia predloženia dokumentov čestnými vyhláseniami ako aj odstránenie povinnosti podrobiť sa ďalšiemu overovaniu spôsobilosti pri navýšení počtu žiakov v SDV. Zamestnávateľ nebude obmedzený podávať žiadosti do 30. septembra kalendárneho roka, ktorý predchádza 1. septembru nasledujúceho školského roka, kedy môže reálne začať poskytovať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania. Rovnako tak sa tejto skutočnosti prispôsobuje aj ustanovenie o vydaní osvedčenia, ktorého účinnosť nastáva až školským rokom, kedy zamestnávateľ reálne začne poskytovať praktické vyučovanie v SDV, čím neplynie sedemročná lehota platnosti osvedčenia aj napriek tomu, že zamestnávateľ ešte nezačal poskytovať praktické vyučovanie. V rámci predloženia príloh ku žiadosti o overenie spôsobilosti zamestnávateľa nebude nutné predkladať potvrdenia súdov, úradov a výpisy z registra trestov, ale postačia čestné vyhlásenia zamestnávateľov, čím sa taktiež výrazne zníži administratívna záťaž. Opätovné overenie spôsobilosti nebude nutné absolvovať v prípade, že zamestnávateľ chce navýšiť počet žiakov v systéme duálneho vzdelávania. V takomto prípade postačuje vykonať obhliadku PPV a posúdiť spôsobilosť zamestnávateľa poskytovať praktické vyučovanie aj vyššiemu počtu žiakov. Upravujú sa aj prípady, kedy je možné vykonať zmeny na existujúcom osvedčení. V rámci overenia spôsobilosti sa rozširuje možnosť predovšetkým pre SZČO a malé a stredné podniky podať žiadosť o certifikáciu aj v prípade, že nemajú svoje vlastné kapacity, pričom môžu praktické vyučovania zabezpečiť v plnom rozsahu mimo vlastných priestorov, pričom je postačujúce, ak preukážu, že maximálne 50% praktického vyučovania sa vykonáva na PPV iného zamestnávateľa a maximálne 50 % sa vykonáva v dielni alebo na inom mieste výkonu produktívnej práce. Zamestnávatelia majú teda možnosť kombinácie výkonu praktického vyučovania za splnenia predpokladu, že na PPV iného zamestnávateľa ako aj v dielni absolvujú maximálne 50 % z celkového počtu hodín praktického vyučovania počas celého štúdia. Predmetné ustanovenie zároveň napĺňa programové vyhlásenie vlády na roky 2016-2020,v ktorom sa vláda Slovenskej republiky zaviazala podporiť vstup malých a stredných podnikov do SDV.

K bodu 37, 39, 41 a 42

Predmetnými ustanoveniami sa upravujú niektoré náležitosti zmluvy o duálnom vzdelávaní na základe poznatkov z aplikačnej praxe. Upravuje sa dĺžka výpovednej lehoty na jeden mesiac z dôvodu, aby žiaci aj v prípade zrušenia zmluvy o duálnom vzdelávaní zamestnávateľom alebo strednou odbornou školou mohli v prípade pretrvávajúceho záujmu plynule pokračovať v SDV u iného zamestnávateľa alebo inej strednej odbornej škole, ako aj z dôvodu ochrany záujmov

žiakov študujúcich v SDV. Vypúšťajú sa ustanovenia o umeleckej praxi a učiteľoch umeleckej praxe.

K bodu 45

V nadväznosti na skúsenosti zamestnávateľov po prvých dvoch rokoch v SDV sa spresňujú ustanovenia o učebnej zmluve z dôvodu zvýšenia flexibility jej uzatvárania ako aj vypovedania. Z dôvodu posilnenia postavenia neplnoletého žiaka v učebnom pomere je potrebné pred uzatvorením zmluvy prerokovať jej náležitosti nielen so zákonným zástupcom žiaka ale aj so samotným neplnoletým žiakom. Zároveň sa termín uzatvorenia učebnej zmluvy posúva z 31. augusta na 15. septembra, z dôvodu presunov žiakov medzi školami a odbormi vzdelávania a odovzdávania údajov o počte žiakov na škole a v príslušnom odbore vzdelávania do Eduzberu. Učebnú zmluvu možno uzatvoriť medzi žiakom a zamestnávateľom aj do 31. januára príslušného školského roka z dôvodu nenaplnenia predpokladaného počtu žiakov definovaného v zmluve o duálnom vzdelávaní. Učebnú zmluvu možno uzatvoriť aj v inom termíne, v špecifických prípadoch na základe poznatkov z praxe. Výpovedná doba sa pri učebnej zmluve skracuje z troch mesiacov na jeden mesiac z dôvodu flexibilnejšieho zabezpečenia prípadného prestupu žiaka v SDV na inú strednú odbornú školu alebo k inému zamestnávateľovi.

K bodu 46, 47, 56, 57, 65 a 77

Ďalšou optimalizáciou systému duálneho vzdelávania je vypustenie VUP a VUO a s nimi nastavenie pomerov praktického vyučovania. Obsah a rozsah OVP odborov vzdelávania v SDV určujú (podľa teraz platného právneho stavu) VUP a VUO, ktoré sú súčasťou príslušných štátnych vzdelávacích programov pre OVP. Doterajšia aplikácia zákona ukázala, že pomerne podrobné rozpísanie obsahu (tematické celky, podtémy) a vymedzenie rozsahu výučby jednotlivých tém a podtém, (počty hodín) nevyhovuje všetkým zamestnávateľom, ktorí postupne vstupovali do SDV. VUP neposkytovali disponibilné hodiny, s ktorými by bolo možné nakladať podľa aktuálnych potrieb a požiadaviek zamestnávateľov. Úpravy v rozsahu 10% z celkového počtu týždenných vyučovacích hodín boli nedostačujúce a neumožnili napr. zaradiť nový predmet alebo zrušiť existujúci predmet. VUO síce umožňovali upraviť obsah učiva až do výšky 30% v každom ročníku, avšak neumožňovali zmenu názvu predmetu alebo vytvorenie nového predmetu podľa potreby konkrétneho zamestnávateľa. Následkom toho sa VUP a VUO aktualizovali, dopĺňali a upravovali, aby boli akceptovateľné viacerými zamestnávateľmi. Súčasný návrh zákona vylučuje VUP a VUO zo svojich ustanovení. Tieto budú nahradené školskými vzdelávacími programami, ktoré budú vychádzať z príslušných štátnych vzdelávacích programov, budú vypracúvané v spolupráci konkrétnej strednej odbornej školy a konkrétneho zamestnávateľa (zamestnávateľov), ktorí si budú môcť určiť vedomosti a zručnosti prioritné pre daný odbor/profesiu, nastaviť učebný plán v školskom vzdelávacom programe, zosúladiť podmienky a možnosti organizácie teoretickej výučby v škole a praktické vyučovanie u zamestnávateľa podľa výrobných, prevádzkových ap. podmienok zamestnávateľa a organizačných, personálnych a ďalších podmienok školy. Zároveň sa tu vytvára možnosť operatívnejšej a kvalitnejšej aktualizácie školských vzdelávacích programov, ktorá nebude musieť prechádzať schvaľovacím procesom na ministerstve, ale iba jeho prerokovaním v rade školy a vydaním riaditeľom školy. Súčasné znenie zákona vymedzuje minimálny percentuálny podiel vyučovacích hodín praktického vyučovania z celkového počtu vyučovacích hodín podľa

jednotlivých stupňov vzdelania. Vzhľadom na to, že praktické vyučovanie je z hľadiska obsahu a rozsahu špecifické nielen pre jednotlivé stupne vzdelania, ale aj pre jednotlivé skupiny odborov vzdelávania, je potrebné túto špecifickosť rešpektovať pri tvorbe kurikulárnych dokumentov. Preto sa pomer teoretického a praktického vyučovania bude určovať príslušným štátnym vzdelávacím programom (podľa stupňa vzdelania, skupín odborov vzdelávania, v prípade potreby aj podľa jednotlivých odborov vzdelávania). Štátne vzdelávacie programy budú pružnejšie a operatívnejšie reagovať na potreby odborného vzdelávania a prípravy ako aj trhu práce, čo sa týka obsahu a rozsahu praktického vyučovania, jednoznačne budú určovať minimálny podiel praktického vyučovania v rámci školského systému aj v rámci SDV. Zároveň sa vykonávajú potrebné legislatívno-technické úpravy.

K bodu 49

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením § 21 ods. 2.

K bodu 50

Napriek zrušeniu krátenia normatívu strednej odbornej škole je zamestnávateľ v prípade využívania priestorov alebo personálu strednej odbornej školy na výkon praktického vyučovania v SDV povinný uhradiť škole pomernú časť nákladov za ktorú stredná odborná škola zamestnávateľovi v rámci SDV poskytuje služby. Predmetným ustanovením môže stredná odborná škola získať ďalšie finančné prostriedky, ktoré môže využiť napríklad na zabezpečenie materiálno-technického zabezpečenia alebo na kontinuálne vzdelávanie učiteľov odborných predmetov a majstrov odbornej výchovy.

K bodu 51

Zmluva o budúcej zmluve predstavuje prvotnú informáciu strednej odbornej školy pri zisťovaní budúceho uplatnenia jej žiakov na trhu práce. Z toho dôvodu je potrebné, aby stredná odborná škola disponovala údajmi o počte uzatvorených zmlúv o budúcej zmluve, nakoľko dochádza ku kvalitatívnej zmene vzťahu žiaka voči zamestnávateľovi.

K bodu 52

Príspevok na kompenzáciu časti nákladov na realizáciu duálneho vzdelávania predstavuje dôležitý motivačný faktor pre vstup predovšetkým malých a stredných podnikov do systému duálneho vzdelávania. Nárok na príspevok v sume 1000 EUR vzniká malému alebo strednému zamestnávateľovi za každého žiaka s ktorým uzavrel učebnú zmluvu prvýkrát v školskom roku, kedy prvýkrát začal poskytovať praktické vyučovanie. Ide o kompenzáciu časti nákladov, ktorá predstavuje priemernú sumu úhrady časti nákladov na žiakov v systéme duálneho vzdelávania. Príspevok sa poskytuje každoročne. Iný zamestnávateľ ako malý alebo stredný podnikateľ má nárok na príspevok iba v prípade, že poskytne žiakovi, s ktorým má uzatvorenú učebnú zmluvu, praktické vyučovanie v rozsahu minimálne 400 hodín v priebehu školského roka. Vzhľadom na to, že príspevok je štátnou pomocou podľa čl. 107 a nasl. Zmluvy o fungovaní Európskej únie jeho poskytovanie Ministerstvo školstva upraví prostredníctvom schémy štátnej pomoci v súlade

so zákonom č. 358/2015 Z.z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej pomoci).

Zavedenie pozície hlavného inštruktora vyplýva zo skutočnosti, že v SDV v praktickom vyučovaní prevažuje produktívna práca a žiaci trávia viac času na PPV, čím sa na jednej strane zvyšuje potreba koordinácie praktického vyučovania s výrobnými a hospodárskymi podmienkami zamestnávateľa a zároveň rastie miera samostatnosti žiaka pri výkone praktického vyučovania. Zároveň má pozícia hlavného inštruktora za úlohu predovšetkým u veľkých zamestnávateľov zefektívniť a uľahčiť prácu ostatných inštruktorov. Výkon praktického vyučovania na PPV sa upravuje v súvislosti so zavedením nového inštitútu hlavného inštruktora, ktorého podstatou je skvalitnenie výkonu praktického vyučovania v SDV vzhľadom na to, že okrem vedenia žiakov na praktickom vyučovaní môže pôsobiť ako koordinátor inštruktorov.

K bodom 53 až 55

V prípade inštruktorov novela zákona reaguje na aplikačnú prax, kde spôsobilosť k výkonu pozície inštruktora možno nadobudnúť aj v prípade naplnenia podmienky vykonanej praxe na úkor dosiahnutého stupňa vzdelania v príslušnom odbore vzdelávania alebo v príbuznom odbore vzdelávania, čím sa príprava inštruktorov spružní umožnením vzdelávania odborníkov z príslušného odvetvia, ktorí v dôsledku spoločensko-ekonomických zmien v 90. rokoch minulého storočia často krát vyštudovali iný odbor vzdelania, ako bolo ich skutočné zamestnanie. Táto situácia sa následne opakovala v čase hospodárskej krízy. Zároveň sa z požiadaviek na vzdelanie inštruktorov vypúšťa VUP a VUO a na druhej strane sa pridávajú znalosti z oblasti sociálneho zabezpečenia žiaka.

K bodom 58 a 59

Sprehľadňuje sa spôsob označenia Centra odborného vzdelávania a prípravy v nadväznosti na príslušnú oblasť, na ktoré je zamerané.

K bodu 60

V rámci organizácie OVP v Slovenskej republike existujú prípady, kedy konkrétny zamestnávateľ alebo združenie právnických osôb je zároveň zriaďovateľom strednej odbornej školy. Títo zamestnávatelia si v rámci strednej odbornej školy pripravujú ich vlastnú budúcu pracovnú silu alebo budúcich kvalifikovaných zamestnancov pre iných zamestnávateľov. Vzhľadom na veľmi úzke vzťahy medzi zriaďovateľom a vedením školy ako aj osobitné postavenie vo vzťahu k tvorbe školského vzdelávacieho programu môže takáto škola pôsobiť ako podniková škola za splnenia zákonom ustanovených podmienok. So zreteľom na osobitosť takejto strednej odbornej školy je vyňatá z procesu určovania počtu žiakov prvého ročníka stredných škôl samosprávnym krajom a môže používať označenie „podniková škola“.

K bodu 61

Vypustenie hornej hranice 100 % odmeny za produktívnu prácu má za cieľ motivovať žiakov ešte vo vyššej miere sa zúčastňovať praktického vyučovania u konkrétneho zamestnávateľa.

Aplikačná prax taktiež ukázala, že zamestnávatelia sú ochotní poskytnúť žiakovi aj viac ako 100 % odmeny za produktívnu prácu.

K bodu 62

Ide o zosúladenie s aplikačnou praxou z dôvodu možnosti organizácie výchovy a vzdelávania aj počas letných prázdnin, ktoré sú súčasťou školského roku z dôvodu, aby bolo možné vyplácať podnikové štipendiá aj počas obdobia letných prázdnin. V prípade realizácie praktického vyučovania žiakov počas letných prázdnin musí byť zachovaná podmienka skrátenia vyučovania o dĺžku vyučovania realizovaného v období školských prázdnin.

K bodu 63

Aktualizuje sa názov Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky.

K bodu 64

V súlade s prípravou novej koncepcie kariérového poradenstva v školách a školských zariadeniach sa v rámci kariérového poradenstva a kariérovej výchovy upevňuje postavenie Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie (ďalej len „CPPPP“) v sídle kraja, ako inštitúcie, ktorá má za úlohu koordinovať a metodicky riadiť ostatné subjekty kariérového poradenstva v rámci príslušného samosprávneho kraja. Vzhľadom na skutočnosť, že kariérové poradenstvo je úzko prepojené na systém odborného vzdelávania a prípravy, priznáva sa CPPPP v sídle kraja postavenie subjektu koordinácie odborného vzdelávania a prípravy.

K bodom 66 až 69

Ruší sa každoročné vydávanie zoznamu študijných odborov a učebných odborov s nedostatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce, a zoznamu študijných odborov a učebných odborov, ktoré sú nad rozsah potrieb trhu práce do 31. januára z dôvodu neefektívnosti aktualizácie týchto zoznamov vo vzťahu k potrebám trhu práce. Potreby trhu práce ako aj dodatočná potreba zamestnancov za celú Slovensku republiku a pre príslušné samosprávne kraje nepodlieha v jednoročnom časovom období rozsiahlym zmenám, a z toho dôvodu nie je potrebné meniť zoznamy každoročne. Zároveň pre väčšiu objektivitu predmetných zoznamov je potrebné nechať väčší časový priestor na ich prípravu a následnú aplikáciu v praxi. Trojročná periodicita vydávania zoznamov môže objektívnejšie zohľadniť regionálne hľadisko spätného vývoja potrieb trhu práce ako aj zjednodušiť sledovanie a financovanie príslušných študijných odborov a učebných odborov v rámci stredných odborných škôl. Tvorba príslušných zoznamov pre jednotlivé samosprávne kraje zohľadňuje regionálne osobitosti každého samosprávneho kraja vzhľadom na to, že potreby trhu práce a dodatočná potreba zamestnancov je v každom kraji odlišná.

K bodu 70, 78 a 79

Vypúšťa sa zoznam študijných odborov a učebných odborov, v ktorých sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje len v jednej strednej odbornej škole na celom území Slovenskej republiky

z dôvodu objektívnej nemožnosti naplnenia predmetnej kompetencie ministerstvom školstva a ostatnými subjektmi koordinácie odborného vzdelávania a prípravy. V rámci konzultačných procesov so všetkými zainteresovanými stakeholdermi nedošlo ku konsenzu a predloženiu konceptu tvorby predmetného zoznamu. Predmetná úprava sa zároveň stáva nadbytočnou v dôsledku úpravy kompetencie samosprávneho kraja určovať v rámci preneseného výkonu štátnej správy počet žiakov jednotlivých študijných odborov alebo jednotlivých učebných odborov stredných škôl v dennej forme štúdia pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku, ktorej cieľom je podporiť proces optimalizácie sústavy odborov vzdelávania a koncentrácie odborov vzdelávania na príslušných stredných školách.

K bodu 71 a 72

Z dôvodu úpravy kompetencie samosprávneho kraja určovať najvyšší počet žiakov stredných škôl pre jednotlivé študijné odbory a jednotlivé učebné odbory v dennej forme štúdia pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku v rámci preneseného výkonu štátnej správy a vyňatia predmetného procesu z pôsobnosti správneho poriadku, sa nastavuje opravný mechanizmus ministerstva školstva na preskúmanie počtu žiakov stredných škôl určeného samosprávnym krajom na základe podnetu subjektu koordinácie odborného vzdelávania a prípravy alebo vlastného podnetu ministerstva školstva.

K bodu 73

V rámci plánovacieho procesu určovania najvyššieho počtu žiakov stredných škôl pre jednotlivé študijné odbory a jednotlivé učebné odbory je pre objektívne určenie počtu žiakov samosprávnym krajom potrebné vychádzať z dodatočných potrieb trhu práce a z dodatočnej potreby zamestnancov na trhu práce, ktorú Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR zašle na jednotlivé samosprávne kraje v členení na jednotlivé študijné odbory a jednotlivé učebné odbory. Predmetné prognózy potrieb trhu práce a dodatočnej potreby zamestnancov, následne samosprávne kraje verifikujú a využijú v rámci plánovacích procesov určovania najvyššieho počtu žiakov stredných škôl.

K bodu 74

Legislatívno technická úprava súvisiaca s vypustením § 29 ods. 1 písm. c)

K bodu 75

Komplexná úprava kompetencie plánovania výkonov stredných škôl vychádza z aplikačnej praxe, kde počas ostatných piatich rokov nedošlo k optimálnemu naplneniu kompetencie samosprávneho kraja vo vzťahu k uspokojeniu potrieb trhu práce a zamestnávateľov. Optimalizácia regulačného procesu, ktorého cieľom je umiestnenie väčšieho počtu žiakov v tých odvetviach hospodárstva, ktoré indikujú vysokú požiadavku na trhu práce si vyžaduje zmenu spočívajúcu v prechode z plánovania počtu tried na určovanie počtu žiakov. Úprava kompetencie samosprávneho kraja je v súlade s Programovým vyhlásením vlády SR na roky 2016 – 2020, podľa ktorého je potrebné zosúladiť odborné vzdelávanie a prípravu v súlade s požiadavkami trhu práce.

Z vyššie uvedeného dôvodu sa ustanovuje kompetencia samosprávneho kraja vo svojej územnej pôsobnosti určovať v rámci preneseného výkonu štátnej správy počet žiakov stredných škôl pre jednotlivé študijné odbory a jednotlivé učebné odbory v dennej forme štúdia pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku. Počet žiakov stredných škôl bude schvaľovať predseda samosprávneho kraja v nadväznosti na vypracovanie odborných podkladov vecne príslušného útvaru úradu samosprávneho kraja a po prerokovaní a odporúčaní Krajskou radou pre odborné vzdelávanie. Vzhľadom na to, že ide o prenesený výkon štátnej správy, nebude schvaľovací proces určovania počtu žiakov stredných škôl podliehať schvaľovaniu v krajských zastupiteľstvách ani následnému vydaniu všeobecne záväzného nariadenia. Postup schvaľovania počtu žiakov na stredných školách týkajúci sa zrušenia vydávania všeobecne záväzného nariadenia a jeho nahradenie určením počtu žiakov predsedom samosprávneho kraja je vyňatý z pôsobnosti zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Úprava kompetencie samosprávnych krajov z určovania počtu tried na určovanie počtu žiakov povedie k optimalizácii sústavy odborov vzdelávania a k ich koncentrácii na príslušných stredných školách.

K bodu 81

V súvislosti s upravenou kompetenciou samosprávneho kraja určovať najvyšší počet žiakov stredných škôl pre jednotlivé študijné odbory a jednotlivé učebné odbory v dennej forme štúdia pre prijímacie konanie na nasledujúci školský rok z výkonu samosprávy na prenesený výkon štátnej správy sa upravuje proces a podmienky určovania najvyššieho počtu žiakov prvého ročníka a určovania stredných škôl prostredníctvom splnomocňovacieho predpisu ministerstva školstva a následným vydaním všeobecne záväzného právneho predpisu.

K bodu 82

Podľa § 2 písm. h) na účely je zamestnávateľom fyzická osoba alebo právnická osoba, iná ako stredná odborná škola, ktorej predmet činnosti zodpovedá obsahu vzdelávania v študijnom odbore alebo obsahu vzdelávania v učebnom odbore, v ktorom žiakovi poskytuje praktické vyučovanie. Podľa § 8 ods. 1 písm. d) zákona sa na pracovisku zamestnávateľa vykonáva odborný výcvik, odborná prax alebo umelecká prax žiaka, ak predmet činnosti zamestnávateľa zodpovedá obsahu vzdelávania v študijnom odbore alebo v učebnom odbore, v ktorom sa žiak pripravuje. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky nemá vlastnú sieť stredných odborných škôl, doplňovanie vojenského personálu uskutočňuje náborom z absolventov stredných odborných škôl. Ministerstvo obrany Slove nskej republiky má však záujem zapojiť sa do odborného vzdelávania podľa zákona č. prostredníctvom svojich odborných pracovísk (vojenských útvarov ozbrojených síl Slovenskej republiky) niektorou z foriem praktického vyučovania. Vychádzajúc z § 8 ods. 2 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky vojenský útvar je organizačná zložka ozbrojených síl, ktorá nemá právnu subjektivitu. Postavenie zamestnávateľa má Ministerstvo obrany Slovenskej republiky. Predmet činnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky však nezodpovedá obsahu vzdelávania v študijnom odbore alebo v učebnom odbore, v ktorom sa žiak pripravuje, tak ako to vyžaduje § 2 písm. h) a § 8 ods. 1 písm. d) zákona. Podmienku predmetu činnosti, ktorý zodpovedá obsahu vzdelávania v študijnom odbore alebo v učebnom odbore, v ktorom sa žiak pripravuje, však spĺňajú vojenské útvary a zariadenia ozbrojených síl Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu navrhujeme

doplniť § 48 o odsek 3, v ktorom sa ustanoví, že praktické vyučovanie bude možné vykonávať aj vo vojenských útvaroch a zariadeniach ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktorých predmet činnosti zodpovedá obsahu vzdelávania v študijnom odbore alebo v učebnom odbore, v ktorom sa žiak pripravuje. Zmluvu o poskytovaní praktického vyučovania bude za vojenské útvary a zariadenia ozbrojených síl Slovenskej republiky so strednou školou uzatvárať Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.

K bodu 83

Na žiadosť Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky bola doplnená povinnosť strednej zdravotníckej škole v oblasti informovania je zriaďovateľa v oblasti poskytovania praktického vyučovania.

K bodu 84

Kompetencia samosprávneho kraja určovať počet žiakov stredných škôl pre jednotlivé študijné odbory a jednotlivé učebné odbory v dennej forme štúdia pre prijímacie konanie na nasledujúci školský rok je vyňatá z pôsobnosti správneho poriadku z dôvodu, že ide o prenesený výkon štátnej správy, pričom schvaľovací proces určovania počtu žiakov stredných škôl nebude podliehať schvaľovaniu v krajských zastupiteľstvách s následným vydaním všeobecne záväzného nariadenia.

K bodu 85

Potreba prolongácie termínu zmeny názvu strednej odbornej školy vyplynula z aplikačnej praxe a požiadavky stredných odborných škôl vzhľadom na potrebné procesné úkony súvisiace so zmenou názvu strednej školy.

K bodu 86

Prechodným ustanovením sa umožňuje žiakom prijatým podľa doterajších predpisov dokončiť štúdium s obsahom a rozsahom OVP určeným VUP a VUO, ktoré sú súčasťou vzdelávacieho programu pre OVP.

Zároveň sa ustanovuje možnosť strednej odbornej školy stať sa podnikovou školou podľa § 24a aj za podmienok, že nespĺňa ustanovené podmienky po dobu dvoch rokov.

Čl. II

K bodu 1

Uznanie daňových výdavkov zamestnávateľa sa z doterajšieho vynaloženia výdavkov na hmotné zabezpečenie žiaka, finančné zabezpečenie žiaka a na poskytovanie praktického vyučovania na pracovisku praktického vyučovania sa rozširuje o uznané výdavky zamestnávateľa na praktické vyučovanie a na prevádzku strednej odbornej školy nad rámec poskytnutých normatívnych finančných prostriedkov. Novým znením zákona sa dosiahne to, že náklady na praktické vyučovanie vrátane nákladov nad rámec normatívnych prostriedkov poskytnutých

škole, budú uznané ako daňový náklad obecne pre všetkých daňovníkov, ktorí vzdelávanie podporia.

Vypustenie hornej hranice 100 % odmeny za produktívnu prácu má za cieľ motivovať žiakov ešte vo vyššej miere sa zúčastňovať praktického vyučovania u konkrétneho zamestnávateľa. Aplikačná prax taktiež ukázala, že zamestnávatelia sú ochotní poskytnúť žiakovi aj viac ako 100 % odmeny za produktívnu prácu.

K bodu 2

K zlepšeniu kvality odborného vzdelávania sa prispeje aj nákupom dlhodobého majetku a akceptáciou týchto nákladov vo forme odpisov ako daňovo uznaných výdavkov bez ohľadu na to, či ide o zmluvu v duálnom systéme vzdelávania alebo o zmluvu o poskytovaní praktického vyučovania.

Čl. III

K bodu 1 a 2

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na presun kompetencie samosprávneho kraja vo svojej územnej pôsobnosti určovať v rámci preneseného výkonu štátnej správy počet žiakov stredných škôl pre jednotlivé študijné odbory a jednotlivé učebné odbory v dennej forme štúdia pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku.

K bodu 3

Vzhľadom na to, že kontrola kvality vykonávaných vzdelávacích procesov na strane zamestnávateľa má byť aj v kompetencii stavovských a profesijných organizácií, ktoré zamestnávateľov certifikujú sa dopĺňa kompetencia týchto organizácii pri poskytovaní súčinnosti pri kontrole stredných odborných škôl Štátnou školskou inšpekciou.

K bodu 4

Z dôvodu zamedzenia spájania sa stredných škôl bez rovnakého alebo obdobného odborného zamerania sa posilňuje postavenie ústredného orgánu štátnej správy podieľajúceho sa na koordinácii odborného vzdelávania a prípravy pre trh práce.

K bodu 5

Úprava súvisiaca s vypustením umeleckej praxe ako formy praktického vyučovania.

Čl. IV

K bodu 1

V súvislosti so zmenou kompetencie vyšších územných celkov uvedenú v čl. I bode 70 (§ 31) sa navrhuje upraviť aj financovanie nákladov na žiakov stredných škôl prijatých do stredných škôl nad rozsah počtu žiakov prvého ročníka dennej formy štúdia strednej školy určený vyšším územným celkom. Náklady na takýchto žiakov si bude zriaďovateľ školy financovať z vlastných nákladov.

K bodu 2

Úprava ustanovenia súvisí so zrušením krátenia normatívu na žiaka strednej odbornej školy, ktorý sa vzdeláva a bude vzdelávať v SDV.

K bodu 3

Vkladajú sa nové ustanovenia, ktoré súvisia s financovaním nákladov na žiakov stredných škôl v triedach, ktoré boli otvorené nad rozsah určený vyšším územným celkom, a v ich nasledujúcich ročníkoch podľa predpisov platných do 31. 8.2018 a s financovaním škôl umeleckého priemyslu v rámci prechodného obdobia.

Čl. V

K bodu 1

Nový termín „profilový predmet“ zodpovedá novému nastaveniu vzdelávania v školách umeleckého priemyslu, preto je potrebné vložiť ho do zákona a vymedziť jeho definíciu. Každý študijný odbor má pre každý ročník stanovený profilový predmet štúdia, v ktorom sa hodnotenie žiaka za každé klasifikačné obdobie uzatvára komisionálnou skúškou. Celkové hodnotenie žiaka sa na konci prvého a druhého polroka uzatvára špecificky pre tento typ škôl, ktoré je uvedené v § 56 ods. 20, kde sa zohľadňuje prospech z profilového predmetu štúdia.

K bodu 2

Posilňuje sa postavenie subjektov koordinácie OVP pri tvorbe kurikulárnych dokumentov v oblasti výchovy a vzdelávania na stredných odborných školách na základe požiadavky zástupcov zamestnávateľov za účelom zefektívnenia prepojenie sveta vzdelávania so svetom práce.

K bodu 3 a 4

V nadväznosti na vypustenie § 20 upravujúceho VUP a VUO v zákone sa vypúšťajú ustanovenia týkajúce sa VUP a VUO aj v školskom zákone, vzhľadom na to, že tvorili integrálnu súčasť štátneho vzdelávacieho programu.

K bodom 5, 6, 9, 13, 14, 16 až 22, 24 až 26, 28 až 31

Nadobudnutím účinnosti školského zákona sa 1. septembra 2008 umelecké školy, pôvodné školy úžitkového výtvarníctva a stredné umelecké školy s výnimkou konzervatórií, stali strednou odbornou školou v súlade so stratégiou Milénium, kde sa deklaroval úmysel zriadiť jednotný heterogénny typ strednej odbornej školy. Touto úpravou došlo k rozdeleniu škôl, ktoré poskytujú vzdelávanie v študijných odboroch skupiny 82 Umenie a umelecko-remeselná tvorba I. do dvoch skupín, pričom konzervatóriá sú samostatný druh školy a školy poskytujúce vzdelávanie v oblasti výtvarného umenia, dizajnu a reštaurátorstva sú zaradené medzi stredné odborné školy. Zároveň neexistuje pokrytie príslušnej skupiny odborov vzdelávania zo strany strešnej stavovskej alebo profesijnej organizácie alebo ponuka konkrétnych zamestnávateľov, ktorá by žiakom umožňovala nácvik a realizáciu výtvarných techník, ktoré si osvojujú v ateliéroch na predmetoch výtvarná príprava, kresba, navrhovanie, figurálne kreslenie, s cieľom aby absolventi získali také kompetencie, ktoré určuje Štátny vzdelávací program pre skupinu študijných odborov skupiny 82 Umenie a umelecko-remeselná tvorba I. Školy umeleckého priemyslu zároveň podporujú zvýšenie kvality kreatívneho vzdelávania, ktoré je vymedzené v rámci uznesenia vlády SR č. 32 k návrhu Stratégie rozvoja kreatívneho priemyslu v SR – opatrenie 2.1: Vzdelávanie v oblasti kreativity a tvorivosti – na rozvoji kreativity je postavené vzdelávanie na stredných umeleckých školách a konzervatóriách – výstupom je kreatívny profesionál, ktorý dokáže pôsobiť vo všetkých oblastiach kreatívneho priemyslu podľa odboru, ktorý absolvoval. Žiaci sa na štúdium prijímajú na základe výsledkov skúšky z overovania špeciálnych schopností, zručností alebo nadania, kde kritériom hodnotenia nie je preukázanie získaných vedomostí a zručností zo základnej školy, ale preukázanie talentu, tvorivosti a originality. Žiaci sú povinní absolvovať špeciálne vzdelávacie aktivity – výtvarné sústredenie (plenér), ročníkový projekt (klauzúrna práca) alebo súvislá umelecká prax. V zmysle platnej právnej úpravy sa hodnotenie žiaka z profilového predmetu za príslušné klasifikačné obdobie uzatvára komisionálnou skúškou a celkový prospech žiaka je hodnotený vo vzťahu k známke z profilového predmetu. Zároveň kritériom hodnotenia prác žiakov nie je len úroveň osvojenia vedomostí a zručností, ale aj miera nadania tvorivosť a originalita žiaka pri riešení zadania. Súčasné stredné umelecké školy s prívlastkom sa transformujú na školy umeleckého priemyslu.

K bodu 7

V rámci stupňov dosiahnutého vzdelania sa vypúšťa terciárne vzdelávanie vzhľadom na to, že v rámci sústavy dosiahnutých stupňov vzdelania v regionálnom školstve je možné v podmienkach Slovenskej republiky získať najviac vyššie odborné vzdelanie, ktoré predstavuje nadväzujúcu formu vyššieho sekundárneho vzdelávania. Podľa medzinárodnej klasifikácie stupňov vzdelania ISCED 2011 sa zaraďuje do kategórie postsekundárneho vzdelávania. Terciárne vzdelávanie upravuje zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ISCED 2011, podľa ktorého je terciárnym vzdelávaním prvý až tretí stupeň vysokoškolského vzdelávania alebo neterciárne vzdelávanie poskytované univerzitami aplikovaných vied, ktoré vzdelávací systém Slovenskej republiky nepozná. Analogicky, ako pri strednom odbornom vzdelaní sa spresňuje pozícia absolventského diplomu, ako dokladu o získanej kvalifikácii. Diferenciácia medzi vysvedčením o absolventskej skúške, ako dokladom získanom stupni vzdelania a absolventským diplomom, ako dokladom o získanej kvalifikácii je dôležitá z hľadiska jednoduchšej identifikácie

konkrétnych povolaní na trhu práce. Daná skutočnosť vychádza aj zo súčasného trendu vývoja na trhu práce, pre ktorý sa v rýchlo meniacich sa podmienkach a požiadavkách na konkrétne vedomosti, zručnosti a kompetencie stáva čoraz viac relevantnejšou získaná kvalifikácia, ktorá ich priamo opisuje.

K bodu 8

Dosiahnutie vyššieho odborného vzdelania v školách umeleckého priemyslu je potrebné vnútorne diferencovať podľa konkrétneho typu nadväzujúceho, postsekundárneho vzdelávania, ktorým je dvojročné pomaturitné špecializačné štúdium a trojročné vyššie odborné štúdium. Možnosť získať titul Dis.art sa priznáva iba absolventom pomaturitného špecializačného štúdia z dôvodu, že žiaci v tomto type postekundárneho vzdelávania študujú v študijnom odbore nadväzujúcom na predchádzajúce maturitné štúdium. Výsledkom takéhoto štúdia je príprava budúceho umelca v rozsahu šiestich rokov, ktorá je objektívne postačujúca na to, aby absolvent zvládol všetky umelecké zručnosti a techniky, ktoré sú na neho počas štúdia kladené. Absolventi trojročného vyššieho odborného štúdia môžu získať iba titul Dis, z dôvodu, že štúdium trojročného študijného odboru nenadväzuje na predchádzajúce štúdium v rámci maturitného študijného odboru a o toto štúdium sa môže uchádzať ktorýkoľvek absolvent, ktorý získal úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie. Z dôvodu, že takýto absolvent absolvoval iba tri toky umeleckého vzdelania, časový úsek na to, aby získal takú úroveň umeleckých zručností a techník, ktorá sa na výkon povolania vyžaduje je príliš krátky.

K bodom 10 až 12

Vykonávajú sa legislatívno-technické úpravy v súvislosti so zaradením školy umeleckého priemyslu do sústavy škôl ako nového druhu školy.

K bodu 15

Stredná športová škola nepripravuje žiakov na povolania v rámci odborného vzdelávania a prípravy vzhľadom na to, že v rámci organizácie výchovy a vzdelávania ako aj podmienok na ukončovanie štúdia, medzi ktorými je osobitne športová príprava, nemožno realizovať na strednej športovej škole praktické vyučovanie formou odborného výcviku alebo odbornej praxe. Z povahy obsahu vzdelávania sa žiaci na strednej športovej škole pripravujú na výkon vrcholového športu alebo na výkon povolaní súvisiacich s činnosťou v športe.

K bodu 23

Úprava ustanovenia reflektuje upravenú kompetenciu samosprávneho kraja určovať najvyšší počet žiakov stredných škôl pre jednotlivé študijné odbory a jednotlivé učebné odbory v dennej forme štúdia pre prijímacie konanie na nasledujúci školský rok.

K bodu 27

Úpravou uvedeného ustanovenia sa upravuje problematika zloženia skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku žiaka školy umeleckého priemyslu.

K bodom 32 až 34

Ciele kariérového poradenstva vychádzajú z aktuálnej spoločenskej potreby prispôsobiť štruktúru a výstupy vzdelávacieho systému potrebám trhu práce. Kariérové poradenstvo má zároveň akcentovať význam talentu, hodnôt a motivácie žiakov v procese ich kariérového vývinu ako aj dynamický charakter potrieb trhu práce. Vymedzené ciele kariérového poradenstva v regionálnom školstve sa realizujú prostredníctvom základných typov činností. Okrem tradičných diagnostickej a konzultačno-informačnej činnosti sa bude zameriavať aj na kariérovú výchovu ako prierezovú tému realizovanú už od materskej školy. Integrálnou súčasťou kariérového poradenstva bude koordinácia efektívneho prenosu informácií o potrebách trhu práce medzi žiakmi, zákonnými zástupcami, zamestnávateľmi a školami. Vymedzenie cieľov, obsahovej náplne a inštitucionálneho zabezpečenia kariérového poradenstva v systéme regionálneho školstva si vyžiadala potreba prispôsobiť profily absolventov vzdelávania ich individuálnym predpokladom a záujmom ako aj potrebám trhu práce. Nová právna úprava má zabezpečiť efektívne kariérové poradenstvo v regionálnom školstve realizáciou vymedzených cieľov pomocou inštitucionálneho prerozdelenia výkonu jeho základných činností. Centrá pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie budú zabezpečovať činnosti, výkon ktorých by bol z hľadiska ich odbornej povahy na školách a v školských zariadeniach neefektívny (diagnostická činnosť, koordinácia výmeny informácií o potrebách trhu práce).

K bodu 35

Dané ustanovenie má za ciel podporiť špecializáciu stredných škôl, ktorá je deklarovaná v Programovom vyhlásení vlády SR na roky 2016-2020. Predmetná úprava zároveň sleduje odčlenenie umeleckého vzdelávaní, ako osobitného typu prípravy žiakov na budúce povolania od ostatných foriem OVP z dôvodu, že obsah a realizácia praktického vyučovania je značne odlišná od realizácie praktického vyučovania v ostatných smeroch OVP.

V nadväznosti na racionalizáciu typov stredných odborných škôl je nevyhnutné prechodným ustanovením riešiť časový harmonogram a postupnosť zmeny strednej umeleckej školy a strednej umeleckej školy s prívlastkom, ktorá bola typom strednej odbornej školy do 31. augusta 2019, na druh strednej školy od 1. septembra 2019, a to školu umeleckého priemyslu. Zároveň sa prechodným ustanovením rieši aj časový harmonogram a postupnosť zmeny športového gymnázia, na druh strednej školy od 1. septembra 2020, a to strednú športovú školu. Potreba prolongácie termínu zmeny názvu vyplynula z aplikačnej praxe a požiadavky športových gymnázií vzhľadom na potrebné procesné úkony súvisiace so zmenou názvu strednej školy.

Čl. VI

Ustanovenie upravujúce účinnosť návrhu zákona k 1. septembru 2018 s výnimkou ustanovení v školskom zákone upravujúcich kariérové poradenstvo a ustanovení upravujúcich školy umeleckého priemyslu, ktoré vzhľadom na potrebu vykonania zmeny v sieti škôl a školských zariadení Slovenskej republiky nadobúdajú účinnosť 1. septembra 2019 a ustanovení upravujúcich prechodné ustanovenia, ktoré nadobúdajú účinnosť dňom vyhlásenia.

V Bratislave 20. apríla 2018

Peter Pellegrini, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Martina Lubyová, v. r.

ministerka školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správA

A. Všeobecná časť

Regionálne školstvo má z hľadiska potrieb praxe za úlohu pripraviť absolventov, ktorí majú vedomosti a zručnosti potrebné na čo najplynulejší prechod do praxe na pracovné miesta nevyžadujúce si vysokoškolské vzdelanie. Hlavnú ťarchu pri plnení tejto úlohy nesie odborné školstvo uskutočňujúce odborné vzdelávanie a prípravu.

Zrýchľujúci sa globálny vývoj sa premieta do meniacich sa potrieb trhu práce. Ak má odborné školstvo dobre plniť svoju úlohu, musí byť schopné na tieto zmeny reagovať. Táto schopnosť sa dá zabezpečiť len úzkou spoluprácou odborných škôl so všetkými zainteresovanými subjektmi, a to so štátnou správou, územnou samosprávou, zamestnávate ľmi, stavovskými a profesijnými organizáciami a zástupcami zamestnancov.

Legislatívnym základom na zabezpečenie spolupráce všetkých zainteresovaných v oblasti odborného vzdelávania a prípravy na Slovensku je zákon č. 184/2009 Z. z. odbornom vzdelávaní a príprave. Pri tvorbe zá kona bolo cieľom vytvoriť podmienky na zabezpečenie stredoškolského odborného vzdelávania a prípravy žiakov v súlade s potrebami trhu práce.

Zákon vytvára systém koordinácie odborného vzdelávania pre trh práce tým, že určuje účastníkov systému, ustanovuje ich práva a povinnosti a vytvára základné mechanizmy systému. Celý systé m je postavený na základe štvorstrannej spolupráce subjektov podporujúcich samotný proces stredoškolského odborného vzdelávania a prípravy. Týmito účastníkmi sú štátna správa, územná samospr áva, zamestnávatelia a zamestnanci. Koordinácia sa uskutočňuje na dvoch úrovniach a to na celoštátnej úrovni a na úrovni samosprávneho kraja.

Vstup zamestnávateľov do odborného vzdelávania a prípravy je riešený prostredníctvom plánovania vzdelávacích potrieb trhu práce, spoluúčasťou pri tvorbe nového obsahu vzdelávania a pri inová cii existujúceho obsahu vzdelávania, spoluúčasťou na realizácii odborného vzdelávania a prípravy a podielom na hodnotení kvality odborného vzdelávania a prípravy v rámci ukončovania štúdia v stredn ých školách.

Hlavným cieľom súčasnej právnej úpravy bolo motivovať zamestnávateľov, aby vstúpili do procesu odborného vzdelávania a prípravy. Na dosiahnutie tohto účelu sú vytvorené dva motivačné predpoklady. Prvým je ten, aby príprava na povolanie prebiehala v súlade s požiadavkami a potrebami zamestnávateľov. Druhou, nie menej podstatnou motiváciou pre zamestnávateľa vstúpiť do odborného vzdelávania a prípravy, sú daňové stimuly.

Obe motivácie boli vytvorené, resp. posilnené zákonom o odbornom vzdelávaní a príprave a novelizačnými článkami Zákonníka práce a zákona o dani z príjmov. Z týchto zákonov vyplýva, ž e zamestnávateľ, pre ktorého sa žiak pripravuje na povolanie môže poskytovať žiakovi finančné a hmotné zabezpečenie. Ak má zamestnávateľ so žiakom strednej odbornej školy uzatvorenú pracovnú zmluvu podľa § 53 Zákonníka práce, môže si výdavky vynaložené na výchovu a vzdelávanie takéhoto žiaka uplatniť ako daňový výdavok. Túto pracovnú zmluvu môže zamestnávateľ so ž iakom uzatvoriť aj pred skončením štúdia najskôr v deň, keď dovàši 15 rokov veku, pričom zamestnávateľ, pre ktorého sa žiak pripravuje na povolanie môže so žiakom uzatvoriť dohodu, v ktorej sa zaviaže, že po skončení štúdia zotrvá u zamestnávateľa po určitý čas, najviac však tri roky. Takáto dohoda sa môže uzatvoriť len pri uzatváraní pracovnej zmluvy.

Napriek tomu, že zákon o odbornom vzdelávaní a príprave vytvoril mechanizmy vytvárajúce predpoklady pre vstup zamestnávateľov do odborného vzdelávania a prípravy, zamestnávatelia stále nie sú dostatoč ne motivovaní pre vstup do tohto procesu. Jedným z dôvodov môže byť, že zamestnávatelia nepoznajú možnosti, ktoré im zákon poskytuje a nie sú dostatočne informovaní o bonusoch, ktoré pre nich vyplývaj ú z ich účasti na odbornom vzdelávaní a príprave.

Vo všeobecnosti môžeme povedať, že kvalita odborného vzdelávania a prípravy je kritizovaná hlavne zo strany zamestnávateľov. Podľa zamestnávateľov odborné vzdelávanie a príprava nedostatoč ne reaguje na aktuálne potreby trhu práce a nedokáže pripraviť kvalifikovanú pracovnú silu v takej miere, aby bola schopná bezprostredne po ukončení štúdia vstúpiť do pracovného procesu.

Podľa zisťovaní Ústavu informácií a prognóz školstva sa za posledné dva roky znížil podiel žiakov stredných odborných škôl vykonávajúcich praktické vyučovanie priamo u zamestnávateľov z 5,75 % na 3,80 %. Pritom praktické vyučovanie vykonávané priamo u zamestnávateľov pomôže zvýšiť kvalitu praktickej prípravy žiakov najmä z dôvodu, že umožní poznať reálne prostredie vý konu povolania, rozvíjať u žiakov pracovné návyky, nevyhnutné na úspešné zaradenie sa na trh práce po ukončení štúdia.

Poznať reálne prostredie výkonu povolania a rozvíjať pracovné návyky nevyhnutné na úspešné zaradenie sa na trh práce bezprostredne po ukončení štúdia sú základný m predpokladom pre absolventa strednej odbornej školy zapojiť sa do pracovného procesu bez potreby ďalšieho preškoľovania.

Súčasný duálny systém v Nemecku, Rakúsku a Švajčiarsku je prezentovaný ako základný garant úspešného fungovania ekonomiky a hospodárstva nielen v podmienkach týchto krajín, ale aj v celoeuró pskom kontexte. Prenos týchto pozitívne pôsobiacich nástrojov je dôležitý pre rozvoj nášho hospodárstva, ktoré je prioritne naviazané na ekonomiku týchto krajín, či už smerovaním exportu, alebo zastú pením ich firiem pôsobiacich v Slovenskej republike.

Z hľadiska lepšieho zosúladenia výučby s potrebami praxe možno využiť skúsenosti z obdobia, kedy väčšie podniky v Slovenskej republike mali svoje vlastné učilištia, financované z vlastný ch prostriedkov odpočítateľných z daňového základu.

Návrh zákona bol pripravený v spolupráci s členmi Pracovnej skupiny pre systémové zmeny v oblasti odborného vzdelávania a prípravy, ktorej členovia sú zástupcovia významných zamestnávateľských zv äzov a združení, združenia samosprávnych krajov SK8, Ministerstva hospodárstva SR ako aj Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku.

Cieľom návrhu zákona je pripraviť novú komplexnú právnu úpravu celej problematiky odborného vzdelávania a prípravy v stredných odborných školách. Návrh zákona upravuje systém odborného vzdelá vania a prípravy žiaka strednej odbornej školy, typy stredných odborných škôl, praktické vyučovania žiaka, systém duálneho vzdelávania, overenie spôsobilosti zamestnávateľa poskytovať praktické vyu čovanie v systéme duálneho vzdelávania, úpravu vzájomných práv a povinností žiaka, strednej odbornej školy a zamestnávateľa pri praktickom vyučovaní, hmotné zabezpečenie žiaka a finančné zabezpečenie žiaka a koordináciu odborného vzdelávania a prípravy pre trh práce.

Súčasťou právnej úpravy nového zákona bude aj zavedenie prvkov duálneho vzdelávania do systému odborného vzdelávania a prípravy, čo si vyžaduje vytvorenie systému duálneho vzdelávania a mechanizmu overenia spôsobilosti zamestnávateľa poskytovať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania.

Keďže ide o systémové zmeny v celom procese odborného vzdelávania a prípravy nad rámec samotného zákona o odbornom vzdelávaní a príprave, súčasťou návrhu zákona sú i novelizačné čl ánky upravujúce školský zákon, zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, Zákonní k práce, zákon o dani z príjmov, päť zákonov o komorách a zákon o sociálnom poistení.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a právom Eur ópskej únie.

Návrh zákona zakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet a nezakladá zvýšené nároky na rozpočty obcí a vyšších územných celkov. Predkladaný návrh zákona má pozitívny sociá lny vplyv v oblasti hospodárenia domácností a zamestnanosti, pozitívny vplyv, na podnikateľské prostredie a na informatizáciu spoločnosti a nepredpokladá negatívny dopad na životné prostredie. Všetky vplyvy s ú zohľadnené v doložke vplyvov.

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zá kona o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpo čet verejnej správyx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?xx3. Sociálne vplyvyx– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– sociálnu exklúziu, – rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

Príloha: Vyhodnotenie vplyvov podľa Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej spr ávyVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2015201620172018Príjmy verejnej správy celkom-1 840 457-6 316 989-10 067 147-15 669 040v tom: za MŠVVaŠ SR 0,00 0,00 0,00 0,00v tom: za MF SR-1 840 457-6 316 989-10 067 147-15 669 040z toho: - vplyv na ŠR-1 727 977-5 928 999-9 463 923-14 731 584- vplyv na územnú samosprávu- 112 480- 387 990- 603 225- 937 456Výdavky verejnej správy celkom-71 302-745 693-2 396 649-4 542 820 v tom: za MŠVVaŠ SR-71 302-745 693-2 396 649-4 542 820 v tom: za MF SR 0.00 0.00 0.00 0.00z toho: 0.00 0.00 0.00 0.00- vplyv na ŠR-71 302-745 693-2 396 649-4 542 820 - vplyv na územnú samosprávu 0.00 0.00 0.00 0.00Celková zamestnanosť - z toho vplyv na ŠR Financovanie zabezpečené v rozpočte 0.00 0.00 0.00 0.00v tom: za MŠVVaŠ SR 0.00 0.00 0.00 0.00v tom: za MV SR 0.00 0.00 0.00 0.00v tom: za MF SR 0.00 0.00 0.00 0.00

2.2. Financovanie návrhu

Tabuľka č. 2

FinancovanieVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2015201620172018Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy (- príjmy, + v ýdavky)1 769 1555 571 2967 670 49811 126 221 z toho vplyv na ŠR1 656 6755 183 3067 067 27410 188 764 financovanie zabezpečené v rozpočte 0,00 0,00 0,00 0,00 ostatné zdroje financovania 0,00 0,00 0,00 0,00Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora1 769 1555 571 2967 670 49811 126 221

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej spr ávy:

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Návrh na zavedenie systému duálneho vzdelávania pre učebné odbory a študijné odbory s rozšíreným počtom hodín praktického vyučovania stredných odborných škôl rieši problematiku slabej uplatniteľnosti absolventov týchto odborov na trhu práce, a tý m nedostatok kvalifikovaných pracovných síl pre potreby krytia výpadku pracovných síl v týchto odboroch z dôvodu odchodov do dôchodku a pre potreby zabezpečenia ďalšieho ekonomického rastu. Príprava ž iakov na ich budúce povolanie podľa predpokladaných potrieb trhu práce zabezpečí účelnejšie a efektívnejšie vynaloženie prostriedkov štátu, pracovné sily zodpovedajúce potrebám trhu práce a zvý šenie konkurencieschopnosti krajiny.

Podľa zamestnávateľov odborné vzdelávanie a príprava nedostatočne reaguje na aktuálne potreby trhu práce, nedokáže pripraviť kvalifikovanú pracovnú silu v takej miere, aby bola schopná bezprostredne po ukonč ení štúdia vstúpiť do pracovného procesu, a tak nedokáže efektívne nahrádzať výpadok odborných pracovníkov odchádzajúcich do dôchodku. Dôsledky pretrvávajúcich problémov stredného odborn ého školstva sa v strednodobom horizonte premietajú do vývoja slovenskej ekonomiky a jej konkurencieschopnosti. Zahraničná prax so systémami duálneho vzdelávania a praktickej prípravy žiakov na povolanie ukazuje, ž e zapojením zamestnávateľov do praktickej výučby sa zvyšuje uplatniteľnosť absolventov učebných odborov na trhu práce, znižuje sa ich nezamestnanosť a doba trvania nezamestnanosti po absolvovaní štú dia. Absolventi duálneho štúdia sú tiež produktívnejší a lepšie pripravení na prax.

Cieľom zavedenia systému duálneho vzdelávania na Slovensku je zvýšiť flexibilitu školského systému vo vzťahu k potrebám trhu a umožniť zamestnávateľom aktívne sa podieľať na odbornej príprave žiakov s cieľom vychovať si odborne pripravených zamestnancov pre svoju spoločnosť, prípadne odvetvie. Cieľom má byť tiež zvýšenie uplatniteľnosti absolventov stredných odborných škôl na trhu prá ce a zníženie nezamestnanosti mladých.

Návrh bude implementovať Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Štátny inštitút odborného vzdelávania, stavovské organizácie a profesijné organizácie.

Systém duálneho vzdelávania bude implementovaný plošne pre učebné odbory a študijné odbory s rozšíreným počtom hodín praktického vyučovania stredných odborných škôl a po splnení podmienok, ktoré budú bližšie špecifikované, sa budú môcť do neho zapojiť všetci zamestnávatelia a stredné odborné školy.

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

x kombinovaný návrh

iné

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Hlavným determinantom vplyvov návrhu na rozpočet verejnej správy sú po čty žiakov učebných odborov a študijných odborov s rozšíreným počtom hodín praktického vyučovania stredných odborný škôl, ktorí sa zapoja do systému duálneho vzdelávania na základe uč ebnej zmluvy a počet žiakov, ktorí sa budú vykonávať praktické vyučovanie na pracoviskách zamestnávateľov na základe dohody medzi školou a zamestnávateľom v tzv. zmiešanom systéme.

Počet žiakov v jednotlivých ročníkoch má vplyv na príjmy a výdavky rozpočtu verejnej správy najmä vo forme finančného a hmotného zabezpečenia žiakov, ktoré bude vyplácané žiakom v sú vislosti so zapojením sa do systému duálneho vzdelávania, motivačných štipendií vyplácaných z verejných zdrojov žiakom, ktorí sa budú pripravovať v odboroch vzdelávania s nedostatočným poč tom absolventov na trhu práce, úspory výdavkov na časť mzdového normatívu za žiakov vykonávajúcich praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania a ďalej vo forme daňových úľav poskytovan ých zamestnávateľom zapojeným do systému duálneho vzdelávania.

Spustenie systému duálneho vzdelávania sa predpokladá od 1. 9. 2015, kedy by sa malo do systému zapojiť odhadom 1 500 žiakov. Predpokladá sa, že počet žiakov v duálnom vzdelávaní bude postupne narastať a po čet ostatných žiakov v zmiešanom systéme, ktorí budú vykonávať praktické vyučovanie u zamestnávateľov bude postupne mierne klesať.

Tabuľka č. 3

Objem aktivítOdhadované objemy2015201620172018Počet žiakov zúčastnených na duálnom vzdelávaní15004 2708 42913 997Počet žiakov zapojených do duálneho systému - 1. ročník 1500 2 867 4 379 6 135Počet žiakov zapojených do duálneho systému - 2. ročník 01 4032 6774 092Počet žiakov zapojených do duálneho systému - 3. ročník001 3732 623Počet žiakov zapojených do duálneho systému - 4. ročník0001 147Počet žiakov študujúcich v zmiešanom systéme4 9124 1563 4952 872

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Dopady na príjmovej strane:

Vplyv na daňové príjmy:

Z hľadiska negatívnych vplyvov na daňové príjmy verejného rozpočtu sa predpokladajú štyri vplyvy:

1.Zníženie základu dane zamestnávateľa – s cieľom motivovať zamestnávateľov zapojiť sa do duálneho systému vzdelávania sa navrhuje aby sa základ dane zamestnávateľa, ktorý poskytuje žiakovi praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania znížil o paušálnu sumu. Výška pauš álnej daňovej úľavy je navrhnutá na úrovni 1600 Eur ročne na žiaka, ktorý sa vzdeláva u zamestnávateľa 200 až 400 hodín ročne a 3200 Eur ročne na žiaka, ktorý sa vzdeláva u zamestnávateľ a nad 400 hodín ročne. Navrhovanou daňovou úľavou sa zamestnávateľom poskytujúcim praktické vyučovanie v duálnom systéme vzdelávania čiastočne vykompenzuje strata, ktorá im vznikne z rozdielu súč tu povinne poskytnutého finančného a hmotného zabezpečenia a minimálnej výšky nákladov na financovanie praktického vyučovania, ktorá predstavuje sumu nákladov na mzdy a platy pedagogických zamestnancov, p od vedením ktorých vykonávajú žiaci praktické vyučovanie a úspory na dani, ktorá im vznikne uplatnením týchto nákladov ako daňového výdavku.

2.Uplatnenie nákladov poskytnutých z prostriedkov zamestnávateľ ov na finančné a hmotné zabezpečenie žiakov ako daňového výdavku – daňový výdavok si budú môcť uplatniť zamestnávatelia poskytujú ci finančné a hmotné zabezpečenie žiakom v duálnom systéme vzdelávania aj ostatným žiakom. Náklady na finančné zabezpečenie budú obsahovať odmenu za produktívnu prácu žiaka a podnikové š tipendium, náklady na hmotné zabezpečenie zahàňajú náklady žiaka na stravovanie, ubytovanie, cestovné, osobné ochranné pracovné prostriedky žiaka a posúdenie zdravotnej, zmyslovej a psychologickej spô sobilosti žiaka.

Zamestnávateľom poskytujúcim praktické vzdelávanie žiakom v du álnom systéme vzdelávania vznikne povinnosť poskytnúť žiakom hmotné zabezpečenie, pracovné štipendium a odmenu za produktívnu prácu ak ju žiak bude vykonávať.

Poskytnutie finančného a hmotného zabezpečenia pre žiakov v zmiešanom systéme nebude pre zamestnávateľa, okrem odmeny za produktívnu prácu a hmotného zabezpečenia osobných ochranných pracovný ch prostriedkov a posúdenia zdravotnej, zmyslovej a psychologickej spôsobilosti žiaka, povinné.

3.Uplatnenie minimálnej výšky nákladov na financovanie praktick ého vyučovania ako daňového výdavku – Zamestnávateľ v systéme duálneho vzdelávania si bude môcť uplatniť ako daňový výdavok minim álne náklady, ktoré bude musieť vynaložiť na mzdy a platy majstrov odbornej výchovy, pod vedením ktorých žiaci vykonávajú praktické vyučovanie v príslušných kategóriách stredných odborných škôl.

Základom pre výpočet predpokladanej hodnoty daňového vý davku, ktorý si uplatnia zamestnávatelia, je súčin hodnoty usporeného normatívu na jedného žiaka a predpokladaného počtu žiakov v duálnom systéme.

4.Oslobodenie odmeny za produktívnu prácu od zdravotných odvodov. V nadväznosti na vylúčenie odmeny za produktívnu prácu z predmetu dane fyzických osôb, nebude sa na tento príjem vzťahovať ani povinnosť odvodu na zdravotn é poistenie.

Pri výpočte sa vychádza z maximálnej výšky odmeny za produkt ívnu prácu, ktorú by žiak mohol dosiahnuť za jeden mesiac. Odmenu za produktívnu prácu poskytuje zamestnávateľ žiakovi vo výške 50 – 100 % hodinovej minimálnej mzdy v závislosti od kvality práce a spr ávania žiaka.

Vyššie spomínané negatívne vplyvy na príjmy verejného rozpoč tu sú v tabuľke č. 4 uvedené pod položkou Daňové príjmy (100).

Nakoľko časť žiakov zúčastnených na duálnom vzdelávaní absolvuje duálne vzdelávanie u zamestnávateľov, ktorí sú fyzickými osobami. Zníženie zá kladu dane zamestnávateľa, uplatnenie nákladov poskytnutých z prostriedkov zamestnávateľov na finančné a hmotné zabezpečenie žiakov ako daňového výdavku a uplatnenie minimálnej výšky nákladov na financovanie praktického vyučovania ako daňového výdavku zamestnávateľmi, ktorí sú fyzickými osobami bude mať vplyv na zníženie podielových daní.

Predpokladá sa, že zníženie základu dane fyzickými osobami, u ktor ých budú žiaci absolvovať duálne vzdelávanie bude predstavovať 10% zo zníženia základu dane všetkých zamestnávateľov, u ktorých budú žiaci absolvovať duálne vzdelávanie.

Odhadované skrátenie podielových daní pre obce a VÚC sa postupne s predpokladaným nárastom počtu žiakov v duálnom vzdelávaní u fyzických osôb zvýši zo 112 480 Eur v roku 2015 na 937 457 Eur v roku 2018.

Vzhľadom na počet správnych jednotiek územnej samosprávy toto zníženie rozpočty obcí ani samosprávnych krajov takmer neovplyvní.

Dopady na výdavkovej strane:

Vplyv na bežné výdavky:

Z hľadiska pozitívnych vplyvov na bežné výdavky verejného rozpočtu sa predpokladá jeden vplyv:

1.Úspora výdavkov na vzdelávanie – V systéme duálneho vzdelávania náklady na praktické vyučovanie žiakov zn áša v plnom rozsahu zamestnávateľ, a to minimálne vo výške určenej normatívom. O tieto náklady, ktoré znáša zamestnávateľ, bude krátený normatív prideľovaný strednej odbornej škole, za ka ždého žiaka zapojeného do duálneho vzdelávania, čím vznikne úspora výdavkov MŠVVaŠ SR na normatívne prideľované prostriedky na výchovu a vzdelávania. Výpočet úspory vychádza z priemerné ho mzdového normatívu na žiaka strednej odbornej školy upraveného koeficientom úspory výdavkov štátu na vzdelávanie. Koeficient úspory je vypočítaný ako podiel celkových osobných nákl adov na majstrov odbornej výchovy na celkových osobných nákladoch na pedagogických zamestnancov za rok.

Tento vplyv na bežné výdavky verejného rozpočtu je uvedený v tabuľke č . 5 pod položkou Transfery v rámci verejnej správy (641).

Z hľadiska negatívnych vplyvov na bežné výdavky verejného rozpoč tu sa predpokladajú dva vplyvy:

1.Dotácia na výkon kompetencií stavovských a profesijných organizácií. Ide o nastavenie prechodné ho obdobia na rozbehnutie návrhom zákona nastaveného mechanizmu. Uvažuje sa o podpore dvoch zamestnancov (800 Eur/osobomesiac) na každú stavovskú a profesijnú organizáciu (7) formou dotácie.

2.Náklady na motivačné štipendiá – vzniknú v súvislosti so zrušením motivačných štipendií poskytovan ých z prostriedkov zamestnávateľov. Návrh predpokladá poskytovanie motivačných štipendií z prostriedkov štátu všetkým žiakom v období školského vyučovania (10 mesiacov), ktorí študujú v odboroch vzdelávania, ktoré sú zaradené do Zoznamu odborov vzdelávania a nedostatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce. Výška štipendia sa vypočítava percentuálnym podielom zo sumy životné ho minima podľa dosiahnutého prospechu žiaka. Odhad vychádza zo súčasného počtu žiakov pripravujúcich sa v odboroch vzdelávania s nedostatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce a z percentuá lneho rozdelenia žiakov do príslušných skupín podľa úrovne prospechu podľa výkazu Škol (MŠVVŠ SR) 2 – 01 Prospech a dochádzka žiakov stredných škôl v školskom roku 2012/2013.

Tento vplyv na bežné výdavky verejného rozpočtu je uvedený v tabuľke č . 5 pod položkou Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám (642).

Tabuľka č. 4

Príjmy (v eurá ch)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2015201620172018Daňové príjmy (100)1-1 840 457-6 316 989-10 067 147-15 669 041Položka zahàňa zníženie daňových príjmov vyplývajúcich z daňových úľav poskytovaných zamestnávateľom zapojeným v duálnom systéme vrátane vplyvu na zdravotné odvody. Poistné (150) 0.00 0.00 0.00 0.00 Nedaňové príjmy (200)1 0.00 0.00 0.00 0.00 Granty a transfery (300)1 0.00 0.00 0.00 0.00 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400) 0.00 0.00 0.00 0.00 Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500) 0.00 0.00 0.00 0.00 Dopad na príjmy verejnej správy celkom-1 840 457-6 316 989-10 067 147-15 669 041 1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Tabuľka č. 5

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2015201620172018Bežné výdavky (600)-71 302-745 693-2 396 649-4 542 820 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) Tovary a služby (630) Cestovné náhrady (631) Nájomné za nájom (636) Poistné a príspevok do poisťovní (620) Bežné transfery (640)2 v tom: Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám (642 ) 257 207.00682 225.00852 064.001 291 605.00Položka zahàňa motivačné štipendiá poskytované žiakov ž iakom a dotácie na výkon kompetencií stavovských a profesijných organizáciív tom: Transfery v rámci verejnej správy (641)- 328 509.00-1 427 918,00-3 248 733,00-5 834 425,00Položka zahàňa úsporu výdavkov na vzdelávanie vyplývajú cu zo zníženého normatívu na žiaka zapojeného do duálneho systému. Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2 0.00 0.00 0.00 0.00 Kapitálové výdavky (700) 0.00 0.00 0.00 0.00 Obstarávanie kapitálových aktív (710)2 0.00 0.00 0.00 0.00 Kapitálové transfery (720)2 0.00 0.00 0.00 0.00 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) 0.00 0.00 0.00 0.00 Dopad na výdavky verejnej správy celkom -71 302 -745 693 -2 396 649 -4 542 820 z toho výdavky na ŠR-71 302-745 693-2 396 649-4 542 820 Bežné výdavky (600) -71 302-745 693-2 396 649-4 542 820 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)0.000.000.000.00 Kapitálové výdavky (700) 0.00 0.00 0.00 0.00 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) 0.00 0.00 0.00 0.00 2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Tabuľka č. 6

ZamestnanosťVplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2015201620172018Počet zamestnancov celkom* z toho vplyv na ŠRPriemerný mzdový výdavok (v eurách)* z toho vplyv na ŠROsobné výdavky celkom (v eurách) Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)* z toho vplyv na ŠRPoistné a príspevok do poisťovní (620)* z toho vplyv na ŠR Poznámky: Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendá rny mesiac bežného roka Poistné tvorí podiel mzdových výdavkov, pričom za organizácie v pôsobnosti kapitol štátneho rozpočtu, s v ýnimkou prenesených kompetencií výkonu štátnej správy, pre zamestnancov štátnej služby a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme predstavuje 34,95 %, pre policajtov, profesionálnych vojakov, colní kov, hasičov vrátane horskej záchrannej služby predstavuje 33,2 %. Pre ostatné subjekty verejnej správy vrátane prenesených kompetencií výkonu štátnej správy poistné tvorí podiel zodpovedajúci 35,2 %. Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy 'v ýdavky'

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Vplyvy na podnikateľské prostredie3.1. Ktoré podnikate ľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?Vo všeobecnosti všetky subjekty, ktoré využívajú absolventov stredných odborných škôl, ale primárne by sa malo jednať o subjekty, ktoré sa rozhodnú zapojiť do systému duá lneho školstva.3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?Charakter nákladov:

·Náklady na materiálno technické a priestorové zabezpečenie praktického vyučovania (obstaranie dlhodobého majetku, materiálové náklady a pod.).

·Náklady na personálne zabezpečenie praktického vyuč ovania (mzdy a platy inštruktorov a majstrov odbornej výchovy).

·Náklady na finančné a hmotné zabezpečenie žiaka.

·Administratívne náklady (náklady súvisiace so správou syst ému duálneho vzdelávania v rámci podnikateľského subjektu)

Charakter prínosov:

·Zníženie nákladov súvisiacich s vyhľadávaním pracovných síl, skrátenie procesu adaptácie absolventov po nástupe do zamestnania, zníženie ná kladov na rekvalifikácie

·Paušálna daňová úľava za každého žiaka vykoná vajúceho praktické vyučovanie aspoň 200 hodín ročne

·Daňový odpočet vynaložených nákladov na praktické vzdel ávanie3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu? Zamestnávateľom vzniknú jednorazové náklady v sú vislosti so zavedením procesu overovania spôsobilosti zamestnávateľa na poskytovanie praktického vyučovania, ktorého výšku určí príslušná stavovská a profesijná organizácia, ktorá bude spôsobilos ť overovať.

Zároveň sa zrušením povinného zaraďovania pracoviska praktického vyučovania do siete škôl a školských zariadení v procese správneho konania a jeho nahradením zjednodušeným procesom registrá cie pracovísk praktického vyučovania výrazne zníži administratívna náročnosť aj náklady spojené s procesom zaradenia do siete škôl a školských zariadení.

Súčasne sa zníži administratívna náročnosť v súvislosti s oslobodením odmien za produktívnu prácu z predmetu dane a následne od odvodov do zdravotných poisťovní.

V tomto momente nie je možné kvantifikovať. Výška administratívnych nákladov závisí od typu podniku, od množstva žiakov zapojených do duálneho vzdelávania a od možností využiť existujú ce administratívne kapacity podniku na zabezpečenie administrácie systému duálneho vzdelávania v rámci podniku.3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)Žiadny vplyv3.5. Aké sú predpokladané spoločensko-ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?Celospoločenská angažovanosť zamestnávateľov na vzdelávaní, zníženie nákladov zamestnávateľov na získanie pracovnej sily, lepšia uplatniteľnosť absolventov stredný ch odborných škôl na trhu práce, zabezpečenie dostatočného počtu kvalifikovaných pracovných síl pre potreby trhu práce a rast ekonomiky, zníženie odchodov mladých do zahraničia, rast produktivity prá ce, získanie nových (udržanie existujúcich) priamych zahraničných investícií, rastúca konkurencieschopnosť ekonomiky.

Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť

Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.Za najvýznamnejší prínos systému z pohľadu hospodá renia domácností sa považuje finančné a hmotné zabezpečenie žiakov vo forme odmeňovania žiaka zamestnávateľom a štátom vo forme finančných odmien a štipendií v zá vislosti na dosiahnutom prospechu a kvalite práce a úhrad nákladov na žiakov na stravovanie, ubytovanie a cestovné.

V oblasti finančného zabezpečenia žiakov:

-rovnako ako v súčasnej právnej úprave je zamestnávateľ povinný poskytnúť odmenu za produktívnu prácu každému žiakovi, ktorý túto prácu pre neho vykonáva v r ámci praktického vyučovania.

-zvyšuje sa maximálna výška štipendia, ktoré môže poskytnúť zamestnávateľ žiakovi, ktorý u neho vykonáva praktické vyučovanie (tzv. podnikové štipendium – do štvornásobku životného minima na nezaopatrené alebo zaopatrené neplnoleté dieťa – predt ým motivačné štipendium v max. výške 65 % sumy životného minima na nezaopatrené alebo zaopatrené neplnoleté dieťa),

-zavádza sa poskytovanie motivačného štipendia z prostriedkov štá tneho rozpočtu pre každého žiaka, ktorý sa pripravuje v študijnom odbore alebo v učebnom odbore, ktoré sú zaradené do Zoznamu študijných odborov a učebných odborov s nedostatočným poč tom absolventov na trhu práce.

V oblasti hmotného zabezpečenia žiakov:

-sa zachovávajú možnosť, podmienky aj maximálna výška úhrady výdavkov žiakov spojených s odborným vzdelávaním a prípravou na stravovanie, ubytovanie a cestovné pre žiakov, ktorí vykonávajú praktické vyučovanie na pracovisku zamestnávateľa

-zamestnávateľovi, u ktorého žiaci vykonávajú praktické vyučovanie v rámci duálneho systému vzdelávania sa po novom ustanovuje povinnosť týmto žiakom uhradiť výdavky spojené s odborným vzdelávaním a prípravou na stravovanie.

Poskytnuté finančné a hmotné zabezpečenie žiakov pozitívne ovplyvní disponibilný príjem domácností všetkých žiakov, ktorí budú vykonávať praktické vyučovanie u zamestnávateľov, avšak v najväčšej miere sa to prejaví u žiakov, ktorí budú zapojení do systému duálneho vzdelávania.Kvantifikujte:

-Rast alebo pokles príjmov/výdavkov na priemerného obyvateľa

-Rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domá cností

-Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaný m materiálomV oblasti finančného zabezpečenia žiakov:

-z dôvodu zvýšenia minimálnej hodinovej mzdy od 1. 1. 2015 na 2,184- Eur sa oproti súčasnému stavu zvýši maximálna mesačná výška odmeny za produktívnu prácu každ ého žiaka, ktorý ju vykonáva na pracovisku zamestnávateľa o 10,043- Eur zo 127,449- Eur na 137,592- Eur,

-maximálna výška štipendia, ktoré bude môcť poskytnúť zamestn ávateľ žiakovi, ktorý u neho vykonáva praktické vyučovanie (tzv. podnikové štipendium) sa zvýši o 271,26- Eur, z pôvodných 90,42- Eur (pôvodne motivačné štipendium v max. výške 65% sumy ž ivotného minima na nezaopatrené alebo zaopatrené neplnoleté dieťa) na 361,68- Eur (štvornásobok životného minima na nezaopatrené alebo zaopatrené neplnoleté dieťa).

-každému žiakovi, ktorý sa pripravuje v študijnom odbore alebo v uč ebnom odbore, ktoré sú zaradené do Zoznamu študijných odborov a učebných odborov s nedostatočným počtom absolventov na trhu práce bude poskytnuté mesačne v období školského vyučovania motivačné štipendium podľa úrovne priemerného prospechu nasledovne:

-Ø od 1 do 1,8 – 58,77- Eur

-Ø od 1,8 do 2,4 – 40,69- Eur

-Ø od 2,4 do 3,0 – 22,61- Eur

V oblasti hmotného zabezpečenia žiakov:

-výdavky žiakov na stravovanie za jeden vyučovací deň je možné uhradiť vo výške 2,31- Eur (55% stravného na pracovnej ceste v trvaní 5-12 hodín), čo je pri priemernom poč te 18 vyučovacích dní za mesiac v období školského vyučovania max. 41,58- Eur,

-výdavky žiakov na ubytovanie je možné uhradiť mesačne v období školského vyučovania do výšky 40,69- Eur (45% sumy životného minima na nezaopatrené alebo zaopatrené neplnoleté dieťa),

-výdavky žiakov na cestovné za jeden vyučovací deň je možné uhradiť vo výške 4,20-Eur (100% stravného na pracovnej ceste v trvaní 5-12 hodín), čo je pri priemernom počte 18 vyučovacích dní za mesiac v období školského vyučovania max. 75,60- Eur,

-dochádza len k minimálnemu zvýšeniu možných úhrad z dôvodu zv ýšenia úhrady stravného pri pracovnej ceste v trvaní 5-12 hodín zo 4,00- Eur na 4,20- Eur,

-v prípade žiaka pripravujúceho sa v duálnom systéme, je mu zamestná vateľ povinný uhradiť náklady na stravovanie vo výške 2,31- Eur (55% stravného na pracovnej ceste v trvaní 5-12 hodín).

Počet domácností ovplyvnených návrhom sa bude v čase vyvíjať v závislosti na počte žiakov zapojených do systému duálneho vzdelávania. Podľa predbežný ch predpokladov sa očakáva, že v prvom roku zavedenia systému duálneho vzdelávania sa zapojí približne 1500 žiakov stredných odborných škôl a ich počet bude postupne narastať.4.2. Zhodnoť te kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva.Navrhovaný systém duálneho školstva sa týka najmä prístupu k zamestnanosti a to cez jednoduchšie uplatnenie na trhu práce a prístupu k vzdelaniu vďaka kvalitnejšej výučbe odrážajúcej aktuálne potreby trhu práce. Na základe skúseností a výsledkov zo zahranič nej praxe sa predpokladá, že žiak zapojený v systéme duálneho vzdelávania sa po štúdiu rýchlejšie uplatní na trhu práce a dosiahne v priemere vyšší nástupný plat.

Pozitívny vplyv na skrátenie a zjednodušenie nadobudnutia novej alebo rozš írenia pôvodnej kvalifikácie, a tým aj prístupu k zamestnanosti bude mať v súvislosti s čl. XIII (Návrh novely zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov navrhované, tzv. 'skrátené štúdium' v učebných odboroch. Skrátené štúdium umožní absolventom učebných odborov, ktorí už zí skali stredné odborné vzdelanie a absolventom študijných odborov stredných odborných škôl rozšíriť alebo prehĺbiť si svoju kvalifikáciu bez potreby opätovného štúdia všeobecnovzdelávací ch predmetov.

Rovnaký účinok bude mať aj ustanovenie, ktorým sa umožní ž iakom konzervatórií, ktorí pred prijatím na štúdium konzervatória získali úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie, absolvovať štúdium bez absolvovania vš eobecnovzdelávacích predmetov a bez opakovaného vykonania maturitnej skúšky zo slovenského jazyka a literatúry a cudzieho jazyka.4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosťŽiadny vplyv4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.

Aké sú vplyvy na zamestnanosť?

Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu?

Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie?Zavedením predloženého systému duálneho vzdelávania sa predpokladá zlepš enie aktuálnej alarmujúcej situácie na trhu práce, kedy ročne odíde do dôchodku viac ako 33 000 kvalifikovaných pracovníkov, avšak títo nie sú v dostatočnej miere nahrádzaní absolventmi stredných odborn ých škôl,

Navrhovaný systém by mal znížiť štrukturálnu nezamestnanosť, obzvlášť u mladých ľudí a to v celoštátnom rozsahu. V prípade schválenia predkladaného návrhu zákona nepredpokladáme hromadn é prepúšťanie, nakoľko systém rieši náhradu výpadku kvalifikovaných pozícií, lepšie prispôsobenie štruktúry absolventov potrebám trhu práce, a rýchlejšie uplatnenie absolventov na trhu prá ce a v odboroch vzdelávania, ktoré trh práce požaduje.Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)Žiadny vplyv 6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)Žiadny vplyv¼udia6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)Zavedením systému du álneho vzdelávania sa vo všeobecnosti predpokladá nárast kvality stredoškolského vzdelávania, čo implikuje aj zvýšenie počítačovej gramotnosti. Tento vplyv je však nepriamy.6.4. Zabezpeč uje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktiv ít.)Nepriamo vplýva aj na rozvoj elektronického vzdelávania a to cez vyššie zmienený nárast kvality stredoškolského vzdelávania.6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktiv ít.)Ž iadny vplyv6.6. Zabezpečuje/zohľadň uje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)Návrh mô že mať nepriamy pozitívny vplyv na prístup k službám informačnej spoločnosti. Žiaci zapojení do systému duálneho vzdelávania u zamestnávateľov, poskytujúcich kvalitnejší prístup k informačn ým technológiám, majú možnosť získať takouto formou lepší prístup k technológiám v porovnaní s prístupom, ktorý zabezpečuje bežná výučba na školách.Infraštruktúra6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)Žiadny vplyv6.8. Rozš iruje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Žiadny vplyv6.9. Rozš iruje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Žiadny vplyv6.10. Zabezpeč uje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)Žiadny vplyv6.11. Zvyš uje sa bezpečnosť IT?

(Uve ďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)Žiadny vplyv6.12. Rozš iruje sa technická infraštruktúra?

(Uve ďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)

Žiadny vplyv Riadenie procesu informatizácie6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)Žiadny vplyvFinancovanie procesu informatizácie6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)Žiadny vplyv Legislatívne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)Žiadny vplyv

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskej únie

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

B. Osobitná č asť

K Èl. I

K § 1

Regionálne školstvo má z hľadiska potrieb praxe za úlohu pripraviť absolventov, ktorí majú vedomosti a zručnosti potrebné na čo najplynulejší prechod do praxe na pracovné miesta nevyžadujúce si vysokoškolské vzdelanie. Hlavnú ťarchu pri plnení tejto úlohy nesie stredné odborné školstvo uskutočňujúce odborné vzdelávanie a prípravu.

Poznať reálne prostredie výkonu povolania a rozvíjať pracovné návyky nevyhnutné na úspešné zaradenie sa na trh práce bezprostredne po ukončení štúdia sú základným predpokladom pre absolventa strednej odbornej školy zapojiť sa do pracovného procesu bez potreby ďalšieho preškoľovania.

Uvedené ustanovenie vymedzuje predmet úpravy návrhu zákona a jeho obsahovú štruktúru. Cieľom predloženého návrhu zákona je komplexne upraviť problematiku odborného vzdelávania a prípravy so zameraní m na jeho praktickú časť a s tým súvisiace náležitosti, ako aj typy stredných odborných škôl.

Návrh zákona obsahuje aj zavedenie prvkov duálneho vzdelávania do systému odborného vzdelávania a prípravy v Slovenskej republike v súlade s požiadavkami potrieb trhu práce a na ten účel nastavuje systémov é mechanizmy.

Z dôvodu systematiky a komplexnosti predloženej právnej úpravy sa celá časť týkajúca sa praktického vyučovania žiaka strednej odbornej školy a súvisiace náležitosti vynímajú zo zákona č . 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'školský zákon') a v novom prepracovanom znení sa premietajú do predloženého návrhu zákona.

K § 2

Odsek 1 obsahuje definičné vymedzenie všetkých základných pojmov sú visiacich s odborným vzdelávaním a prípravou, ktorých význam a obsah je nevyhnutný pre naplnenie a aplikáciu všetkých ostatných ustanovení zákona a proces praktického vyučovania žiaka.

Návrh zákona ustanovuje odborné vzdelávanie a prípravu ako proces vzdelávania, v ktorom sa získavajú vedomosti, zručnosti a schopnosti potrebné pre uplatnenie absolventa na trhu práce. Základným prvkom odborné ho vzdelávania a prípravy ako výchovno-vzdelávacieho procesu je sústava odborov vzdelávania, ktorá sa člení na skupiny študijných odborov a skupiny učebných odborov, pričom skupina študijný ch odborov alebo skupina učebných odborov zahàňa také študijné odbory alebo učebné odbory, ktoré pripravujú žiakov na výkon príbuzných povolaní a odborných činností v nadvä znosti na ich triedenie podľa ekonomických činností.

S cieľom zabezpečenia kvalitnej prípravy žiakov stredných odborných škôl sa vytvárajú normatívy materiálno-technického a priestorového zabezpečenia pre jednotlivé študijné odbory a učebné odbory. Normatívy vychádzajú zo štátneho vzdelávacieho programu pre odborné vzdelávanie a prípravu pre príslušnú skupinu odborov vzdelania, z časti 'Materiálno-technické a priestorové zabezpečenie v ýučby", špecifikujú ucelený, vzájomne sa podmieňujúci komplex požiadaviek s cieľom vytvoriť optimálne vzdelávacie prostredie. Normatív určuje základné učebné priestory pre teoretické a praktick é vyučovanie v danom odbore a ich základné materiálne, technické a prístrojové vybavenie. Okrem základných priestorov a základného vybavenia sú súčasťou normatívu aj odporúčané učebné priestory a odporúčané materiálne a prístrojové vybavenie. Účelom takého vybavenia, ktoré je nad rámec základného vybavenia, je zabezpečenie vyššej kvality vyučovacieho procesu v nadväznosti na po žiadavky trhu práce.

Návrh zákona novým spôsobom vymedzuje prívlastok, ktorý je veľmi dôležitým prvkom pre určenie typu strednej odbornej školy. Prívlastok vyjadrí previazanosť skupiny študijných odborov alebo skupiny uč ebných odborov s príslušnou strednou odbornou školou.

Praktické vyučovanie je neoddeliteľnou zložkou odborného vzdelávania a prípravy poskytujúcou žiakom všetky nevyhnutné návyky pre výkon povolania, skupiny povolaní alebo odborných činností.

Významnou zmenou oproti súčasnému stavu odborného vzdelávania a prípravy je, že návrh zákona vytvára legislatívne predpoklady pre zavedenie prvkov duálneho vzdelávania do systému odborného vzdelá vania a prípravy. Systém duálneho vzdelávania je založený na štyroch základných predpokladoch, a to na zmluvnom vzťahu medzi zamestnávateľom a strednou odbornou školou, zmluvnom vzťahu medzi zamestnávateľ om a žiakom, výkone praktického vyučovania žiaka priamo u zamestnávateľa na pracovisku praktického vyučovania a financovaním všetkých nákladov súvisiacich s praktickým vyučovaním zo zdrojov zamestn ávateľa.

Aj podľa súčasného stavu bolo možné vykonávať praktické vyučovanie žiaka na pracovisku zamestnávateľa v súlade s § 43 školského zákona, a to na základe dohody medzi riaditeľ om strednej odbornej školy a inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou. Predložený návrh zákona ponecháva súčasný stav, ktorý zefektívňuje, spresňuje a prispôsobuje novým podmienkam. Na ten úč el sa definuje zmluva o poskytovaní praktického vyučovania, na základe ktorej bude možné aj naďalej vykonávať praktické vyučovanie žiaka na pracovisku zamestnávateľa.

V nadväznosti na odlíšenie jednotlivých systémov praktického vyučovania a miesta ich výkonu je potrebné špecifikovať miesto výkonu praktického vyučovania, ktoré sa uskutočňuje priamo v priestoroch strednej odbornej školy. Ak prebieha tzv. 'školský systém' praktického vyučovania, v praxi je zaužívané označenie týchto učebných priestorov ako dielňa. Predložený návrh zá kona legalizuje tento zaužívaný stav, avšak zohľadňuje aj priestory na výkon praktického vyučovania v takých študijných odboroch a učebných odboroch, ako je napríklad 'kuchár', 'čašník ', 'hostinský, hostinská' a pod., kde označenie dielňa nie je náležité. Definuje sa síce pojem dielňa, avšak na ten účel sa pod dielňou rozumie aj iná odborná učebňa určená na vý kon praktického vyučovania podľa charakteru príslušného študijného odboru alebo učebného odboru (napr. kuchyňa, jedáleň a pod.).

Neoddeliteľnou súčasťou procesu odborného vzdelávania a prípravy je jeho koordinácia pre trh práce. Koordináciu odborného vzdelávania a prípravy pre trh práce návrh zákona vymedzuje ako plnenie úloh vš etkých subjektov zainteresovaných na procese odborného vzdelávania a prípravy vo vzájomnej súčinnosti a spolupráci tak, aby sa dosiahol cieľ sledovaný novou právnou úpravou, a to je inovácia odborného vzdel ávania a prípravy, zodpovedajúci absolventi priamo pre aktuálne potreby trhu práce a s kvalifikáciou presne podľa požiadaviek zamestnávateľov.

Keďže predložený návrh zákona prepája odborné vzdelávania a pr ípravu s trhom práce za účelom prípravy absolventov stredných odborných škôl pre zamestnávateľov, na ten účel používa pojem zamestnávateľ v jeho všeobecnom význame zadefinovanom Zákonní kom práce s tým rozdielom, že na účely tohto zákona sa z hľadiska jeho obsahového zamerania za zamestnávateľa nepovažuje stredná odborná škola.

K § 3

Uvedené ustanovenie upravuje jednotlivé typy stredných odborných škô l. Pri jednotlivých typoch stredných odborných škôl prebehla racionalizácia a zo súčasne existujúcich 14 typov návrh zákona ponecháva 6.

Uvedená úprava vychádza najmä z požiadavky zamestnávateľov združených v Rade vlády Slovenskej republiky pre odborné vzdelávanie a prípravu a stavovských organizácií a profesijných organizácií s vecnou pôsobnosťou k jednotlivým študijným odborom a učebným odborom. Uvedené subjekty vo svojom písomnom stanovisku žiadajú zásadne zapracovať do návrhu zákona vypustenie pojmu 'akadémia' z typov stredných odborných škôl a toto svoje stanovisko náležite odôvodňujú. Doterajšie typy stredných odborných škôl, ktorými sú pedagogická a kultúrna akadémia, pedagogická a sociálna akad émia, dopravná akadémia, technická akadémia, hotelová akadémia a obchodná akadémia sú stredné odborné školy, ktoré poskytujú výchovu a vzdelávanie v rovnakých študijných odboroch a učebn ých odboroch ako ostatné stredné odborné školy. Pomenovanie 'akadémia' nemá reálne opodstatnenie, pretože nezaručuje vyššiu úroveň kvality školy, či už v materiálno-technickom zabezpečení , kvalite výchovno-vzdelávacieho procesu alebo vyššej uplatniteľnosti absolventov na trhu práce. Navyše takéto pomenovanie vyvoláva vo verejnosti nepresnosť v tom zmysle, že sa vzdelávanie v škole označ enej ako akadémia oprávnene spája s očakávaním vzdelávania, ktoré sa približuje vzdelávaniu na tzv. akademickej pôde. Z uvedeného dôvodu sa vytvára priestor pre nedostatočnú orientáciu žiakov zá kladných škôl a ich zákonných zástupcov pri výbere strednej odbornej školy.

Tento stav spôsobuje nedostatočné pokrytie potrieb trhu práce záujmom žiakov o odborné vzdelávanie a prípravu v študijných odboroch a učebných odboroch v stredných odborných školách. Dô sledkom je nedostatok absolventov technického odborného vzdelávania a prípravy v porovnaní s potrebami zamestnávateľov.

Na odlíšenie zamerania strednej odbornej školy, strednej priemyselnej školy a strednej umeleckej školy ako typu strednej odbornej školy bude rozhodujúcim prvkom prívlastok. Prívlastok bude stručnou charakteristikou vystihuj úcou skupinu odborov vzdelávania alebo jednotlivých študijných odborov a učebných odborov, pomocou ktorého sa budú môcť jednotlivé stredné odborné školy, stredné priemyselné školy a stredné umelecké školy vymedziť a umožniť tak verejnosti jednoznačne identifikovať povolania a odborné činnosti v národnom hospodárstve, na výkon ktorých príslušná stredná odborná š kola pripravuje svojich absolventov.

K § 4

Obsahom § 4 je definícia a vysvetlenie jednotlivých foriem praktického vyuč ovania žiaka strednej odbornej školy, pričom jednotlivé formy praktického vyučovania sa považujú za samostatné vyučovacie predmety. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy sa predmetným ustanovením v spojení s novelizačným bodom 12 v čl. XII explicitne uvádza, že ak v rámci absolvovania študijného odboru má byť dokladom o získanej kvalifikácii výučný list, podmienkou je absolvovanie odborného v ýcviku ako odborného vyučovacieho predmetu študijného odboru v rozsahu najmenej 1 400 vyučovacích hodín za celú dĺžku štúdia príslušného študijného odboru.

K jednotlivým formám praktického vyučovania sa zároveň ustanovuje príslušný pedagogický zamestnanec alebo zamestnanec zamestnávateľa, pod vedením ktorého sa príslušná forma praktického vyučovania m ôže vykonávať.

K § 5

Predmetným ustanovením sa ustanovujú dva spôsoby výkonu praktického vyuč ovania, ktorými sú cvičná práca a produktívna práca.

Zásadným rozdielom medzi cvičnou prácou a produktívnou prácou je, že cvičná práca sa uskutočňuje ako osvojovanie si, učenie sa a nácvik jednotlivých činností, ktoré zodpovedajú povolaniu, na ktor é sa žiak pripravuje. Na rozdiel od cvičnej práce, produktívna práca sa uskutočňuje vykonávaním činností, ktoré už reálne zodpovedajú povolaniu, na ktoré sa žiak pripravuje, sú pre strednú odborn ú školu alebo zamestnávateľa zhodnotiteľné ako výrobok, služba alebo ako pracovná činnosť. Žiakovi za výkon produktívnej práce prináleží odmena za produktívnu prácu podľa § 27.

K § 6

Podľa aktuálneho právneho stavu sa praktické vyučovanie vykonáva v strednej odbornej škole, stredisku odbornej praxe, školskom hospodárstve, stredisku praktického vyučovania, pracovisku praktického vyučovania, na pracoviskách iných právnických osôb a na pracoviskách fyzický ch osôb.

V nadväznosti na nový systém odborného vzdelávania a prípravy v časti praktického vyučovania sa v predmetnom ustanovení jednoznačne vymedzujú iba tri miesta výkonu praktického vyučovania, a to podľ a toho, či sa praktické vyučovanie žiaka bude vykonávať v strednej odbornej škole, či sa bude vykonávať na základe zmluvy o poskytovaní praktického vyučovania na pracovisku zamestnávateľa alebo, č i sa bude uskutočňovať v systéme duálneho vzdelávania na pracovisku praktického vyučovania.

Predpokladá sa výkon praktických cvičení primárne v strednej odbornej škole. V prípade žiaka, ktorý vykonáva praktické vyučovanie na pracovisku zamestnávateľa alebo na pracovisku praktického vyuč ovania, môže nastať situácia, že je vhodnejšie, aby osvojovanie si, učenie sa a nácvik jednotlivých činností uskutočňovaných ako cvičná práca, sa uskutočnili priamo u zamestnávateľa. Preto n ávrh zákona umožňuje, aby v odôvodnených prípadoch, teda ak si to charakter cvičnej práce vyžaduje, prebehlo praktické cvičenie aj na pracovisku zamestnávateľa alebo na pracovisku praktického vyučovania. V tomto prípade však musí byť splnená podmienka ustanovená v § 4 ods. 5, a to, že sa praktické cvičenie na pracovisku zamestnávateľa a na pracovisku praktického vyučovania musí vykonávať pod vedení m učiteľa príslušného odborného vyučovacieho predmetu.

Návrh zákona vytvára priestor aj pre zapojenie živnostníkov alebo malých zamestnávateľov do procesu odborného vzdelávania a prípravy. Ak takýto živnostník alebo malý zamestnávateľ vykonáva taký druh práce, že miestom podnikania nie je samostatná organizačná súčasť, ktorá by spĺňala podmienky pracoviska zamestnávateľa alebo pracoviska praktického vyučovania, ale napriek tomu sa chce zapojiť do procesu odborného vzdelávania a prípravy a poskytovať žiakovi praktické vyučovanie, za splnenia podmienok výkonu praktického vyučovania ustanovených týmto zákonom, môže žiak dočasne vykonávať odborný výcvik, odbornú prax alebo umeleckú prax aj na inom mieste výkonu produktívnej práce. Tým sa majú na mysli prípady, napríklad ak sa žiak pripravuje v učebnom odbore maliar, miestom výkonu praktické ho vyučovania môže byť aj byt alebo iný nebytový priestor, v ktorom živnostník alebo malý zamestnávateľ vykonáva svoj predmet činnosti v uvedenom priestore, pričom zo strany žiaka musí ísť o vý kon produktívnej práce a musia byť dodržané všetky podmienky výkonu praktického vyučovania, ktoré ustanovuje tento zákon, ako je napríklad praktické vyučovanie v súlade s ustanovenou organizáciou výchovy a vzdelávania v stredných školá ch, pod vedením majstra odbornej výchovy alebo inštruktora s dodržaním bezpečnostných podmienok, ochrany zdravia a podobne.

K § 7

Návrh zákona rozlišuje tri rôzne formy uskutočňovania praktického vyuč ovania žiaka strednej odbornej školy. Prvou formou je, že žiak vykonáva praktické vyučovanie priamo v strednej odbornej škole. Druhou formou je, že sa praktické vyučovanie vykonáva u zamestnávateľ a na jeho pracovisku na základe zmluvy o poskytovaní praktického vyučovania. Treťou formou je praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania.

Ak škola nie je zmluvne prepojená so žiadnym zamestnávateľom a praktické vyučovanie žiaka sa vykonáva priamo v priestoroch strednej odbornej školy, tak miestom výkonu praktického vyučovania je dielňa. Dielň a je súčasť strednej odbornej školy, ktorá nemá samostatnú právnu subjektivitu, čiže o priestory strednej odbornej školy. Na ten účel návrh zákona definuje, že dielňa musí spĺňať pož iadavky určené normatívom materiálno-technického a priestorového zabezpečenia alebo štátnym vzdelávacím programom.

V tzv. 'školskom systéme' v dielni sa vykonáva praktické vyučovanie žiaka vtedy, ak nejde o druhú alebo tretiu formu praktického vyučovania. V prípade tretej formy, a to systému duálneho vzdelávania, vš ak návrh zákona ustanovuje výnimku, a teda možnosť, aby aj praktické vyučovanie žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, sa mohlo uskutočniť v dielni za podmienok ustanovených zákonom v § 10 ods. 2 a za splnenia predpokladu, že je to účelné. Ide predovšetkým o prípad praktického vyučovania žiakov prvých ročníkov niektorých učebných odborov a študijných odborov, kde si ž iaci nacvičujú základné zručnosti napr. základy pílenia, pilovania, brúsenia, vàtania a pod., na ktoré zamestnávateľ nemá základné učebné priestory a vybavenie a bola by to pre zamestnávateľa ne účelná investícia. Nacvičenie si základných zručností je predpokladom na to, aby žiak mohol pokračovať v nácviku zložitejších technologických postupov a technológií, prostredníctvom ktorý ch zamestnávateľ vykonáva svoj predmet činnosti, už na pracovisku praktického vyučovania priamo u zamestnávateľa.

Návrh zákona jednoznačne ustanovuje pod vedením ktorého pedagogického zamestnanca sa vykonáva odborný výcvik, odborná prax alebo umelecká prax v dielni.

K § 8

Podľa existujúcej platnej právnej úpravy v § 43 ods. 12 školského zá kona môže žiak vykonávať praktické vyučovanie u inej právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ak sa praktické vyučovanie uskutočňuje individuálnou formou na základe dohody medzi riaditeľom školy a prá vnickou osobou alebo fyzickou osobou.

Keďže sa uvedený spôsob praktického vyučovania v praxi osvedčil, nie všetci zamestnávatelia sa chcú zapojiť do procesu praktického vyučovania v systéme duálneho vzdelávania a trvajú na ponechaní aj takejto možnosti.

Návrh zákona preto precizuje súčasný stav, prispôsobuje ho aktuálnym podmienkam a neurčitý spôsob dohody konkretizuje na zmluvu o poskytovaní praktického vyučovania s presne ustanovenými náležitosť ami. To znamená, že praktické vyučovanie žiaka sa bude uskutočňovať u zamestnávateľa na jeho pracovisku, ak sa stredná odborná škola so zamestnávateľom na takejto forme spolupráce dohodne a založí ju zmluvou o poskytovaní praktického vyučovania. Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy sa však už nevyžaduje podmienka výkonu praktického vyučovania na pracovisku zamestnávateľa výhradne individuá lnou formou, pretože súčasný právny stav sa v praxi nedodržiaval a na takomto praktickom vyučovaní sa zúčastňoval aj vyšší počet žiakov.

Cieľom tohto ustanovenia je prispôsobiť legislatívu praxi a po náležitom prehodnotení a zvážení potrieb výchovno-vzdelávacieho procesu uskutočňovaného prostredníctvom praktického vyučovania a po predchádzajúcich diskusiách na vecnej úrovni sa dospelo k záveru, že je dostatočné, ak sa na takomto vyučovaní bude zúčastňovať aj viac žiakov, nie len jeden. Praktické vyučovanie najviac troch ž iakov sa bude môcť uskutočňovať pod vedením jedného inštruktora. Ak budú v skupine viac ako traja žiaci, bude sa praktické vyučovanie uskutočňovať pod vedením pedagogického zamestnanca.

Praktické vyučovanie na pracovisku zamestnávateľa na základe zmluvy o poskytovaní praktického vyučovania je teda jedným zo spôsobov praktického vyučovania žiaka, a to vtedy, ak sa žiak nepripravuje v systé me duálneho vzdelávania alebo sa nezúčastňuje na praktickom vyučovaní v dielni v tzv. 'školskom systéme'. Návrh zákona však pre takýto spôsob praktického vyučovania ustanovuje ďalš ie podmienky, ktoré zamestnávateľ, na pracovisku ktorého sa má praktické vyučovanie uskutočňovať, musí spĺňať. V prvom rade je to podmienka základného vybavenia pracoviska zamestnávateľa v sú lade s požiadavkami určenými normatívom materiálno technického a priestorového zabezpečenia alebo štátnym vzdelávacím programom pre praktické vyučovanie. Ïalšou podmienkou je, že hlavná činnosť zamestnávateľa obsahuje aj činnosti, ktoré sú totožné s povolaním a odbornými činnosťami, na ktoré sa žiak štúdiom príslušného študijného odboru alebo učebného odboru pripravuje.

Návrh zákona ustanovuje tiež podstatné náležitosti, ktoré musí obsahovať zmluva o poskytovaní praktického vyučovania, dobu, na ktorú možno túto zmluvu uzatvoriť, ako aj spôsoby jej ukončenia.

Keďže inštruktor nie je pedagogickým zamestnancom, návrh zákona upravuje aj spôsob výmeny informácií medzi inštruktorom a majstrom odbornej výchovy, učiteľom odbornej praxe, alebo učiteľom umeleckej praxe s cieľom zabezpečiť kvalitu procesu praktického vyučovania.

K § 9

Pracovisko praktického vyučovania je miesto, kde sa vykonáva praktické vyuč ovanie v systéme duálneho vzdelávania. Pracovisko praktického vyučovania je organizačná súčasť zamestnávateľa, ktorý má spôsobilosť vykonávať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdel ávania na základe vydaného osvedčenia. Nemusí ísť iba o organizačnú súčasť spoločnosti alebo podniku, pracoviskom praktického vyučovania môže byť aj iný priestor, ku ktorému má zamestná vateľ také práva, ktoré ho oprávňujú ním disponovať. Napríklad hotel, reštaurácia, a pod.

Pracovisko praktického vyučovania na rozdiel od súčasného stavu už nebude považované za školské zariadenie, čo je jedným zo znakov prevzatia úplnej zodpovednosti zamestnávateľa za praktické vyuč ovanie. Protihodnotou prevzatia zodpovednosti zamestnávateľom je zjednodušenie procesu vytvárania pracovísk praktického vyučovania, ktorý bude oslobodený od zaraďovania do siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky na základe ako rozhodovacieho procesu v správnom konaní. Garancia kvality praktického vyučovania bude v rukách príslušnej stavovskej organizácie alebo príslušnej profesijnej organizácie, ktorá bude spôsobilosť pracoviska praktického vyučovania posudzovať a odobrovať. Garancia kvality výchovno-vzdelávacieho procesu na pracovisku praktického vyučovania zo strany štátu zostane zachovaná uplatnení m kontrolných kompetencií Štátnej školskej inšpekcie.

Návrh zákona v predmetnom ustanovení nastavuje podmienky výkonu odborného výcviku, odbornej praxe alebo umeleckej praxe na pracovisku praktického vyučovania ako aj spôsob výmeny informácií medzi inštruktorom a majstrom odbornej výchovy, učiteľom odbornej praxe, alebo učiteľom umeleckej praxe s cieľom zabezpečiť kvalitu procesu praktického vyučovania.

K § 10

Existujúci systém odborného vzdelávania a prípravy v Slovenskej republike je zo strany zamestnávateľov často kritizovaný, že absolventi stredných odborných škôl nie sú pripravení podľa ich požiadaviek. Poznanie reálneho prostredia výkonu povolania a rozví janie pracovných návykov nevyhnutných pre úspešné zaradenie sa na trh práce bezprostredne po ukončení štúdia sú základným predpokladom absolventa strednej odbornej školy zapojiť sa do pracovné ho procesu bez potreby ďalšieho doškoľovania či preškoľovania.

Súčasný duálny systém v Nemecku, Rakúsku a Švajčiarsku je prezentovaný ako základný garant úspešného fungovania ekonomiky a hospodárstva nielen v podmienkach týchto krajín, ale aj v celoeuró pskom kontexte. Prenos týchto pozitívne pôsobiacich nástrojov je dôležitý pre rozvoj nášho hospodárstva, ktoré je prioritne naviazané na ekonomiku týchto krajín, či už smerovaním exportu, alebo zastú pením ich firiem pôsobiacich v Slovenskej republike.

Návrhom zákona sa v rámci socioekonomického prostredia Slovenskej republiky implementujú niektoré prvky duálneho školstva úspešne fungujúce v nemecky hovoriacich krajinách. Ide o zmluvný vzťah medzi ž iakom strednej odbornej školy a zamestnávateľom, zmluvný vzťah medzi zamestnávateľom a strednou odbornou školou, výkon praktického vyučovania priamo v reálnom prostredí u zamestnávateľa podľa jeho pož iadaviek a financovanie praktického vyučovania zamestnávateľom.

Oproti existujúcemu systému sa zamestnávateľovi nielen umožňuje vstúpiť do procesu odborného vzdelávania, ale ukladá sa mu plná zodpovednosť za celý proces zabezpečenia praktického vyuč ovania. Aby bol zabezpečený jednotný rozsah a obsah praktického vyučovania v jednotlivých učebných odborov a študijných odborov, praktické vyučovanie sa bude uskutočňovať podľa novo definovaných vzorov ých učebných plánov a vzorových učebných osnov vypracovaných ministerstvom školstva v spolupráci s príslušnými stavovskými a profesijnými organizáciami, ktoré budú pre zamestnávateľov pô sobiacich v systéme duálneho vzdelávania záväzné.

Praktické vyučovanie žiakov stredných odborných škôl pripravujúcich sa v systéme duálneho vzdelávania sa bude vykonávať zásadne na pracoviskách praktického vyučovania.

Ak je to účelné, predovšetkým s prihliadnutím na charakter činností vykonávaných na praktickom vyučovaní, aj v systéme duálneho vzdelávania je možné za splnenia zákonných predpokladov vykonať časť praktického vyučovania žiakov v dielni strednej odbornej školy, s ktorou má zamestnávateľ uzatvorenú zmluvu o duálnom vzdelávaní. Ide predovšetkým o prípad praktického vyučovania žiakov prv ých ročníkov niektorých učebných odborov a študijných odborov, kde si žiaci nacvičujú základné zručnosti napr. základy pílenia, pilovania, brúsenia, vàtania a pod., na ktoré zamestnávateľ nemá základné učebné priestory a vybavenie a bola by to pre zamestnávateľa neúčelná investícia. Nacvičenie si základných zručností je predpokladom na to, aby žiak mohol pokračovať v ná cviku zložitejších technologických postupov a technológií, prostredníctvom ktorých zamestnávateľ vykonáva svoj predmet činnosti, už na pracovisku praktického vyučovania priamo u zamestnávateľa. Tieto mo žnosti sú obmedzené na maximálne 40 % z celkového počtu hodín praktického vyučovania žiaka počas celej dĺžky štúdia žiaka.

Návrh zákona určuje časť o ktorú sa bude strednej odbornej škole krátiť finančný normatív poskytovaný štátom, na každého jej žiaka, ktorý vykonáva praktické vyučovanie v systéme duá lneho vzdelávania.

K § 11

Keďže v Slovenskej republike neexistuje partner zastupujúci zamestnávateľ ov na celoštátnej úrovni, návrhom zákona sa ustanovuje mechanizmus prevzatia zodpovednosti za spôsobilosť jednotlivých zamestnávateľov poskytovať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania vecne pr íslušnými komorami a zamestnávateľskými zväzmi a združeniami, ktoré plnia úlohy v oblasti odborného vzdelávania a prípravy. To znamená, že každá príslušná stavovská organizácia a ka ždá príslušná profesijná organizácia bude overovať spôsobilosť zamestnávateľa poskytovať praktické vyučovanie v tom študijnom odbore alebo učebnom odbore, ktorý spadá do jej vecnej pôsobnosti.

Za účelom jednotného postupu jednotlivých stavovských organizácií a jednotlivých profesijných organizácií návrh zákona upravuje systematický postup pri overovaní a nastavuje základné pravidlá, ktor é musí dodržať každá stavovská organizácia a profesijná organizácia, no na druhej strane návrh zákona ponecháva voľnosť stavovským organizáciám a profesijným organizáciám, aby si podrobnej ší spôsob overovania upravili a vykonávali spôsobom zodpovedajúcim ich potrebám a zameraniu.

Každá stavovská organizácia a profesijná organizácia si zriadi svoju komisiu pre overenie spôsobilosti zamestnávateľa poskytovať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania. Koľko členov bude ma ť táto komisia závisí od rozhodnutia stavovskej organizácie alebo profesijnej organizácie, avšak vždy ide o komisiu, ktorá je vymenovávaná 'ad hoc' pre overenie konkrétneho zamestnávateľa podľa š tudijného odboru alebo učebného odboru, v ktorom tento zamestnávateľ plánuje vykonávať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania a tiež podľa miesta resp. sídla pracoviska praktického vyuč ovania.

Návrh zákona ukladá každej stavovskej organizácii a profesijnej organizácii povinnosť, aby pre každý študijný odbor a učebný odbor, ku ktorému má vecnú pôsobnosť, viedla zoznam odborne spôsobil ých osôb, z ktorých bude vymenúvať členov komisie pre konkrétny prípad. Návrh zákona ponecháva na stavovskú organizáciu alebo profesijnú organizáciu počet týchto odborne spôsobilých osôb a tie ž to, aké podmienky musia tieto osoby spĺňať, pričom návrh zákona ustanovuje minimálne požiadavky na odbornú spôsobilosť členov komisie.

Podrobnosti súvisiace so zložením komisie, členstvom a spôsobom výkonu overovacej činnosti komisiou bude upravovať štatút, ktorý vydá každá príslušná stavovská organizácia alebo profesijná organizácia s podmienkou predchádzajúceho prerokovania v Rade vlády Slovenskej republiky pre odborné vzdelávanie a prípravu (ďalej len 'rada vlády'), ktorá je poradným orgánom vlá dy Slovenskej republiky pre oblasť odborného vzdelávania a prípravy.

K § 12

Obsahom predmetného ustanovenia je procesný postup týkajúci sa zač iatku overovania odbornej spôsobilosti zamestnávateľa, ktoré sa začína podaním písomnej žiadosti. Žiadosť zamestnávateľ doručuje tej stavovskej organizácii alebo profesijnej organizácii, ktorá vykoná va pôsobnosť vo vzťahu k študijnému odboru alebo učebnému odboru, v ktorom zamestnávateľ plánuje poskytovať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania.

Žiadosť sa musí predložiť najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka a v prípade získania osvedčenia môže zamestnávateľ začať poskytovať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelá vania od 1. septembra nasledujúceho kalendárneho roka. Tento relatívne dlhý časový priestor na proces overenia a zabezpečenia všetkých náležitostí súvisiacich s praktickým vyučovaním bol nastavený po d ôkladnej analýze všetkých súvislostí.

V tomto časovom horizonte sa predpokladá nábor žiakov spočívajúci v propagácii odborného vzdelávania a prípravy v študijnom alebo učebnom odbore, v ktorom zamestnávateľ plánuje zabezpečovať ž iakom praktické vyučovanie. Predpokladá sa reflektovanie záujmu o prípravu absolventov príslušných študijných odborov alebo učebných odborov pre samotného zamestnávateľa, ale aj pre ostatných zamestná vateľov pôsobiacich v tom istom odvetví národného hospodárstva v danom regióne. Je zrejmé, že presviedčanie žiakov základných škôl a ich zákonných zástupcov si vyžaduje dostatočne dlhé obdobie. Podľa skúseností pracovníkov venujúcim sa tejto činnosti je najvhodnejšie obdobie na propagáciu a nábor jeseň predchádzajúceho školského roku.

Návrh zákona ustanovuje povinné náležitosti, ktoré musí žiadosť obsahovať. Okrem identifikácie zamestnávateľa a študijného odboru alebo učebného odboru, v ktorom zamestnávateľ predpokladá poskytovať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania, predpokladaného počtu žiakov, žiadosť musí obsahovať aj ďalšie nevyhnutné náležitosti, ktorými zamestnávateľ deklaruje zabezpe čenie procesu praktického vyučovania.

Predmetné ustanovenie zároveň taxatívne určuje všetky doklady, ktoré zamestnávate musí priložiť k žiadosti.

Keďže návrh zákona predpokladá poskytovanie praktického vyučovania aj takým zamestnávateľom, ktorý zamestnáva menej ako desať zamestnancov, prípadne nezamestnáva žiadne ďalšie osoby, avš ak chce pripravovať žiaka na výkon povolania, zodpovedajúcim spôsobom je nastavená výnimka vo vzťahu k preukázaniu zabezpečenia priestorov a materiálno-technického zabezpečenia. Vychádza sa z predpokladu, ž e takýto zamestnávateľ nedisponuje dostatočným vybavením, avšak na inom mieste výkonu praktického vyučovania dokáže zabezpečiť produktívnu prácu žiaka. Z uvedeného dôvodu sa umožň uje dohoda medzi takýmto zamestnávateľom a zamestnávateľom, ktorý má pracovisko praktického vyučovania, spočívajúca v tom, že sa žiakovi, ktorý síce má podpísanú učebnú zmluvu s malý m zamestnávateľom, zabezpečí praktické vyučovanie na pracovisku praktického vyučovania. Ak k takejto dohode došlo, žiadateľ, ktorý je malým zamestnávateľom, predloží k žiadosti namiesto dokladov o priestoroch a materiálno-technického zabezpečenia písomný súhlas iného zamestnávateľa, ktorý je držiteľom osvedčenia, že príslušnú časť praktického vyučovania žiaka zabezpečí.

K § 13

Ustanovenie § 13 upravuje procesný postup pri vykonávaní overenia spô sobilosti konkrétneho zamestnávateľa. Po doručení žiadosti nasleduje jej formálne administratívne posúdenie z hľadiska, či žiadosť obsahuje všetky údaje ustanovené zákonom a či sú k nej prilož ené všetky požadované doklady. Zároveň sa upravuje postup v prípade, že žiadosť tieto formálne náležitosti nespĺňa.

Ak žiadosť spĺňa formálne náležitosti, prípadne formálne nedostatky boli odstránené, stavovská organizácia alebo profesijná organizácia predloží žiadosť už na vecné a odborné posú denie vymenovanej komisii, ktorá má lehotu 60 dní na overenie spôsobilosti zamestnávateľa. Ak je výsledkom posúdenia predložených dokladov negatívne stanovisko komisie odôvodňujúce nespôsobilosť a nepripravenosť zamestnávateľa poskytovať praktické vyučovanie, príslušná stavovská organizácia alebo profesijná organizácia žiadosť zamestnávateľa zamietne. Ak podľa predložených dokladov zamestn ávateľ spĺňa podmienky na poskytovanie praktického vyučovania, nasleduje obhliadka priestorov a materiálno-technického zabezpečenia na mieste, v príslušnej organizačnej súčasti zamestnávateľ a, u ktorej sa predpokladá, že bude pracoviskom praktického vyučovania.

Ak zamestnávateľ spĺňa všetky podmienky, príslušná stavovská organizácia alebo profesijná organizácia na základe kladného a odporúčacieho stanoviska komisie vo forme záznamu, vydá zamestnávateľ ovi osvedčenie o spôsobilosti poskytovať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania, ktoré má platnosť sedem rokov. Návrh zákona zároveň ustanovuje povinné náležitosti osvedč enia, ako aj povinnosť zamestnávateľa, ktorému bolo vydané osvedčenie, aby svoju príslušnú organizačnú súčasť, ktorá získala status pracoviska praktického vyučovania, viditeľne odlíš il od ostatných priestorov a viditeľne zodpovedajúco označil.

K § 14

Keďže osvedčenie o spôsobilosti zamestnávateľa poskytovať praktické vyu čovanie v systéme duálneho vzdelávania má obmedzenú dĺžku platnosti, návrh zákona ustanovuje mechanizmus, na základe ktorého osvedčenia zamestnávateľa môže opätovne nadobudnúť platnosť, a to opakovaným overením spôsobilosti. V prípade opakovaného overenia spôsobilosti sa vykonáva už len obhliadka pracoviska praktického vyučovania na základe písomného oznámenia zamestnávateľa, v ktorom deklaruje svoj záujem pokračovať v poskytovaní praktického vyučovania v systéme duálneho vzdelávania.

K § 15

Predmetné ustanovenie upravuje spôsob zánik spôsobilosti zamestnávateľa, ktor á zaniká štandardne uplynutím doby platnosti osvedčenia, ak zamestnávateľ nemá záujem pokračovať v poskytovaní praktického vyučovania v systéme duálneho vzdelávania, a na ten úč el sa nevykonalo opakované overenie spôsobilosti. Pred uplynutím doby platnosti môže spôsobilosť zaniknúť tak, že zamestnávateľ ukončil poskytovanie praktického vyučovania, teda nemá na pracovisku praktick ého vyučovania žiadnych žiakov a tieto skutočnosti oznámil príslušnej stavovskej organizácii alebo profesijnej organizácii.

Ïalším spôsobom zániku spôsobilosti pred uplynutím platnosti osvedčenia je zrušenie osvedčenia príslušnou stavovskou organizáciou alebo profesijnou organizáciou z taxatívne uvedených dôvodov. Zárove ň sa ustanovuje ochrana verejného záujmu v prípade, ak k zániku spôsobilosti došlo na základe zrušenia osvedčenia stavovskou organizáciou alebo profesijnou organizáciou z dôvodu, že zamestnávateľ opakovane porušil svoje povinnosti, a preto došlo k ukončeniu zmluvy o duálnom vzdelávaní, alebo osvedčenie bolo zrušené na podnet Štátnej školskej inšpekcie. Uvedená ochrana sa zabezpečuje v tom zmysle, že takýto zamestnávateľ môže opätovne požiadať o overenie spôsobilosti poskytovať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania až po uplynutí piatich rokov odo dňa jeho zrušenia.

K § 16

Obsahom ustanovenia § 16 sú podmienky uzatvorenia zmluvy o duálnom vzdelávaní a ďalšie náležitosti týkajúce sa zmluvného vzťahu medzi zamestnávateľom a strednou odbornou školou.

Ak zamestnávateľ získal osvedčenie, ďalším krokom v systéme duálneho vzdelávania je potvrdenie výberu strednej odbornej školy a prerokovanie spôsobu a podmienok uskutočňovania praktického vyuč ovania, ktorého výsledkom je uzatvorenie zmluvy o duálnom vzdelávaní. Aj zamestnávateľ aj stredná odborná škola môžu súčasne uzatvoriť viacero zmlúv o duálnom vzdelávaní.

Návrh zákona v predmetnom ustanovení taxatívne ustanovuje náležitosti, ktoré musí zmluva o duálnom vzdelávaní obsahovať. Okrem identifikačných údajov a počtu žiakov zmluva o duálnom vzdelávaní musí obsahovať presné vymedzenie miesta výkonu praktického vyučovania. To znamená napríklad, ak sa časť praktického vyučovania uskutočňuje v dielni, v zmluve o duálnom vzdelávaní musí byť uveden ý rozsah a dĺžka výkonu praktického vyučovania v dielni a rozsah a dĺžka výkonu praktického vyučovania na pracovisku praktického vyučovania.

Ak zamestnávateľ nedisponuje zamestnancami, spĺňajúcimi kvalifikačné predpoklady na majstra odbornej výchovy, učiteľa odbornej praxe alebo učiteľa umeleckej praxe, umožňuje sa aby žiaci vykonávali praktick é vyučovanie na pracovisku praktického vyučovania aj pod vedením majstrov odbornej výchovy, učiteľov odbornej praxe alebo učiteľov umeleckej praxe, ktorí sú zamestnancami strednej odbornej školy. V takom prí pade musí byť v zmluve uvedený aj spôsob refundácie platov vrátane všetkých odvodov strednej odbornej škole zo strany zamestnávateľa.

V nadväznosti na § 60 ods. 2 zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch má zamestnávateľ možnosť, aby aj jeho zamestnanci, ktorí nespĺňajú kvalifikačné predpoklady mohli získať pedagogickú spôsobilosť, a to začatím vzdelávania na získanie pedagogickej spôsobilosti podľa najneskôr do dvoch rokov od jeho zaradenia ako pedagogického zamestnanca v pracovnom pomere a jeho ukončením najneskôr do štyroch rokov pracovného pomeru ako pedagogického zamestnanca.

Praktické cvičenie sa ako forma praktického vyučovania uskutočňuje prevažne v škole, ale ak to charakter činnosti vyžaduje, môže sa časť praktických cvičení vykonať aj na pracovisku praktického vyu čovania. Keďže sa praktické cvičenia uskutočňujú pod vedením učiteľa príslušného odborného vyučovacieho predmetu, ktorý je zamestnancom strednej odbornej školy, ak sa časť praktických cvič ení uskutočňuje na pracovisku praktického vyučovania, v zmluve o duálnom vzdelávaní musí byť uvedený spôsob refundácie platu učiteľa príslušného odborného vyučovacieho predmetu vrá tane odvodov strednej odbornej škole zo strany zamestnávateľa.

Zmluva o duálnom vzdelávaní by mala upravovať aj spôsob účasti zástupcu zamestnávateľa na záverečnej skúške, odbornej zložky maturitnej skúšky a absolventskej skúške. Predpokladá sa, že z áujmom zamestnávateľa bude uskutočňovať všetky činnosti spojené s ukončovaním štúdia žiaka strednej odbornej školy s väzbou na overovanie praktických zručností priamo na pracovisku praktické ho vyučovania. Podrobnosti a náležitosti súvisiace s vykonávaním skúšky musia byť presne upravené v zmluve o duálnom vzdelávaní.

V zmluve o duálnom vzdelávaní sa zároveň podrobne upraví spôsob výkonu práv a povinností každej zmluvnej strany v systéme duálneho vzdelávania.

Povinnou náležitosťou, ktorá musí byť súčasťou zmluvy o duálnom vzdelávaní je zoznam majstrov odbornej výchovy, učiteľov odbornej praxe, učiteľov umeleckej praxe a inštruktorov, pod vedením ktor ých budú žiaci vykonávať praktické vyučovanie.

Návrh zákona taxatívne ustanovuje spôsob a dôvody skončenia zmluvného vzťahu. Okrem ukončenia zmluvy uplynutím doby, na ktorú bola uzatvorená návrh zákona ustanovuje výpovedné dôvody zo strany zamestn ávateľa a výpovedné dôvody zo strany strednej odbornej školy s určením výpovednej lehoty najmenej tri mesiace.

Z hľadiska kontinuity návrh zákona ustanovuje spôsob zabezpečenia teoretického vyučovania alebo praktického vyučovania žiakov v prípade predčasného ukončenia zmluvy o duálnom vzdelávaní výpoveď ou.

Ak zmluvu o duálnom vzdelávaní vypovedal zamestnávateľ, žiaci naďalej vykonávajú praktické vyučovanie na pracovisku praktického vyučovania u tohto zamestnávateľa a môžu prestúpiť na inú stredn ú odbornú školu, s ktorou má tento zamestnávateľ tiež uzatvorenú zmluvu o duálnom vzdelávaní a ktorá im bude poskytovať teoretické vyučovanie. Ak žiak nesúhlasí s prestupom na inú strednú odbornú školu, zmluvný vzťah založený učebnou zmluvou zaniká. Ak zamestnávateľ nemá uzatvorenú ďalšiu zmluvu o duálnom vzdelávaní s inou strednou odbornou školou, avšak naďalej chce poskytova ť praktické vyučovanie žiakom, s ktorými má uzatvorenú učebnú zmluvu, teoretické vyučovanie takýchto žiakov zabezpečí stredná odborná škola, ktorú po dohode so zamestnávateľom určí samosprávny kraj.

Ak zmluvu o duálnom vzdelávaní vypovedala stredná odborná škola, praktické vyučovanie žiakov môže zabezpečovať iný zamestnávateľ, s ktorým má táto stredná odborná škola uzatvorenú zm luvu o duálnom vzdelávaní, ak s tým tento zamestnávateľ súhlasí a s dotknutými žiakmi strednej odbornej školy uzatvorí nové učebné zmluvy. Ak stredná odborná škola nemá uzatvorenú ďalš iu zmluvu o duálnom vzdelávaní s iným zamestnávateľom, praktické vyučovanie žiaka bude prebiehať štandardne v školskom systéme, to znamená v dielni. Môže nastať však aj taká situácia, ž e stredná odborná škola nemá uzatvorenú ďalšiu zmluvu o duálnom vzdelávaní s iným zamestnávateľom, ale nemá ani dielňu, ktorá by spĺňala podmienky určené na základné učebné priestory a základné vybavenie učebných priestorov. V takom prípade praktické vyučovanie žiakov zabezpečí tá stredná odborná škola, ktorú určí samosprávny kraj.

K § 17

Po uzatvorení zmluvy o duálnom vzdelávaní medzi zamestnávateľom a strednou odbornou školou, je ďalším procesným krokom v systéme duálneho vzdelávania nábor žiakov základných škôl. Nábor žiakov sa bude uskutočňovať rôznymi formami počnúc zverejnení m potrebných informácií prostredníctvom elektronických i printových médií, účasťou na rôznych eventoch spojených s propagáciou prípravy na povolanie v zamestnávateľom požadovaných študijný ch odboroch a učebných odboroch, organizáciou exkurzií a priamymi návštevami zástupcov zamestnávateľov na základnej škole spojenými s pohovormi so žiakmi základných škôl a s ich zákonnými zá stupcami. Neoddeliteľnou súčasťou je spolupráca zamestnávateľov s kariérovými poradcami a výchovnými poradcami pôsobiacimi na základnej škole.

Zamestnávateľ ako aj stredná odborná škola na svojich webových sídlach zverejnia oznámenie o možnosti absolvovať odborné vzdelávanie a prípravu v príslušnom študijnom odbore alebo učebnom odbore v systéme duálneho vzdelávania, pričom návrh zákona demonštratívne uvádza náležitosti, ktoré by toto oznámenie malo obsahovať. Nevyhnutnou náležitosťou oznámenia je uvedenie kritérií, ktoré ur čí zamestnávateľ a ktoré zodpovedajú predstavám zamestnávateľa o vhodných uchádzačoch. Na základe posúdenia splnených kritérií jednotlivými uchádzačmi sa zamestnávateľ následne rozhodne, s ktorým uchádzačom by mohol v prípade jeho prijatia na strednú odbornú školu uzatvoriť učebnú zmluvu. Takémuto vybranému uchádzačovi zamestnávateľ vydá potvrdenie o odbornom vzdelávan í a príprave v systéme duálneho vzdelávania, ktoré žiak v prípade svojho záujmu o štúdium v systéme duálneho vzdelávania priloží k prihláške na vzdelávanie na strednej odbornej škole.

K § 18

Po ukončení prijímacieho konania stredná odborná škola doručí zamestn ávateľovi, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o duálnom vzdelávaní, zoznam žiakov, ktorí boli prijatí a ktorí pripojili k prihláške na vzdelávanie aj potvrdenie zamestnávateľa a následne sa zapí sali na štúdium na strednej odbornej škole v príslušnom študijnom odbore alebo učebnom odbore, ktorého sa potvrdenie týka.

Ïalším procesným krokom v systéme duálneho vzdelávania zo strany zamestnávateľa je písomná výzva, určená zákonnému zástupcovi žiaka, alebo plnoletému žiakovi, ktorý bol prijatý a zapí saný na strednú odbornú školu. Predmetom tejto výzvy je pozvanie na prerokovanie náležitostí učebnej zmluvy a podmienok uskutočňovania praktického vyučovania, výsledkom ktorého by malo byť následné uzatvorenie učebnej zmluvy medzi zamestnávateľom na jednej strane a zákonným zástupcom žiaka alebo plnoletým žiakom na strane druhej.

K § 19

Obsahom uvedeného ustanovenia je určenie podmienok uzatvorenia učebnej zmluvy a vymedzenie podstatných náležitostí, ktoré musí učebná zmluva obsahovať. Pokiaľ ide o podmienky uzatvorenia učebnej zmluvy, návrh zákona vymedzuje termín dokedy je možné učebnú zmluvu uzatvoriť so zachovaním výnimky v prípade uzatvorenia novej učebnej zmluvy na základe zániku predchádzajúcej učebnej zmluvy z dôvodu vypovedania zmluvy o duálnom vzdelávaní strednou odbornou školou.

Okrem identifikačných náležitostí, počtu žiakov a vymedzenia formy a miesta praktického vyučovania, učebná zmluva musí obsahovať presné vymedzenie organizácie štúdia s uvedením presného časov ého harmonogramu praktického vyučovania. Organizácia praktického vyučovania musí byť vymedzená tak, aby zodpovedala organizácii výchovy a vzdelávania v stredných školách ustanovených vykonávací m predpisom k školskému zákonu. To znamená, že aj napriek tomu, že prevádzka zamestnávateľa funguje v inom časovom harmonograme (napr. pekárne, reštaurácie, hotely a pod.), praktické vyučovanie ž iaka na pracovisku praktického vyučovania sa bude organizovať podľa časového rámca nastaveného pre štandardný školský systém, ktorý reflektuje rozlíšenie medzi začiatkom a koncom praktického vyuč ovania neplnoletého žiaka a plnoletého žiaka.

Návrh zákona ustanovuje aj spôsob a dôvody zániku zmluvného vzťahu založeného učebnou zmluvou. Okrem ukončenia učebnej zmluvy z objektívnych dôvodov návrh zákona taxatívne ustanovuje aj výpovedné dôvody pre zamestnávateľa a výpovedné dôvody pre žiaka, na základe ktorých možno učebnú zmluvu ukončiť aj predčasne s určením trojmesačnej výpovednej lehoty.

Z hľadiska kontinuity návrh zákona ustanovuje spôsob zabezpečenia praktického vyučovania žiaka v prípade predčasného ukončenia učebnej zmluvy výpoveďou.

Ak učebná zmluva bola ukončená z dôvodov, že stredná odborná škola, ktorú žiak navštevuje, vypovedala zmluvu o duálnom vzdelávaní so zamestnávateľom a došlo medzi nimi k ukončeniu zmluvné ho vzťahu, pričom stredná odborná škola má uzatvorenú zmluvu s iným zamestnávateľom, žiak môže pokračovať vo výkone praktického vyučovania v tom istom študijnom odbore alebo učebnom odbore u tohto iného zamestnávateľa za predpokladu, že s tým žiak i zamestnávateľ súhlasia a na ten účel uzatvoria novú učebnú zmluvu.

K § 20

S cieľom zjednotiť rozsah a obsah praktického vyučovania v jednotlivých š tudijných odboroch a učebných odboroch sa bude praktické vyučovania v systéme duálneho vzdelávania uskutočňovať podľa vzorových učebných plánov a vzorových učebných osnov, ktoré budú sú časťou štátneho vzdelávacieho programu pre odborné vzdelávanie a prípravu a budú pre zamestnávateľov záväzné.

Vzorový učebný plán a vzorové učebné osnovy vypracuje ministerstvo školstva v spolupráci s vecne príslušnou stavovskou organizáciou alebo profesijnou organizáciou, ktorá má pôsobnosť k príslušn ému študijnému odboru alebo učebnému odboru, pre ktorý sa vzorový učebný plán a vzorové učebné osnovy vypracúvajú.

Návrh zákona ustanovuje minimálny percentuálny podiel vyučovacích hodín praktického vyučovania z celkového počtu vyučovacích hodín, ktorý je kategorizovaný podľa stupňa dosiahnutého vzdelania, ktor é žiak získa absolvovaním príslušného študijného odboru alebo učebného odboru. Vzorové učebné plány a vzorové učené osnovy budú vypracované tak, aby zodpovedali požiadavkám konkrétneho študijného odboru alebo konkrétneho učebného odboru. To znamená, že percentuálny podiel vyučovacích hodín praktického vyučovania pri jednotlivých študijných odboroch alebo učebných odboroch, ktorý ch absolvovaním sa dosiahne ten istý stupeň vzdelania, sa môže líšiť.

K § 21

Obsahom predmetného ustanovenia je vymedzenie postavenia zamestnávateľa v procese praktického vyučovania všeobecne s presným vymedzením jeho práv a povinností rozlíšených podľa systému výkonu praktického vyučovania.

Pokiaľ ide o tvorbu školského vzdelávacieho programu pre odborné vzdelávanie a prípravu, tak je účasť zamestnávateľa rozlíšená podľa toho, či poskytuje žiakovi praktické vyuč ovanie na svojom pracovisku na základe zmluvy o poskytovaní praktického vyučovania alebo či poskytuje žiakovi praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania. Ak zamestnávateľ poskytuje žiakovi praktické vyučovanie na svojom pracovisku, tak sa k školskému vzdelávaciemu programu pri jeho tvorbe iba vyjadruje, naproti tomu zamestnávateľ v systéme duálneho vzdelávania sa priamo na jeho tvorbe podieľa. Zamestnávateľ v systéme duálneho vzdelávania má však aj možnosť ovplyvňovať vzorový učebný plán pre príslušný študijný odbor alebo učebný odbor a vzorové učebné osnovy pre jednotlivé odborné vyu čovanie predmety, prostredníctvom predkladania návrhov na ich zmenu alebo doplnenie príslušnej stavovskej alebo profesijnej organizácii.

Predmetné ustanovenie vymedzuje základné všeobecné povinnosti, ktoré je povinný dodržiavať každý zamestnávateľ zúčastnený na procese praktického vyučovania bez ohľadu na formu jeho účasti.

Osobitne sú vymedzené povinnosti zamestnávateľa v systéme duálneho vzdelávania, ktorému sa okrem iného ukladá aj povinnosť, aby na pracovisku praktického vyučovania vydal a zverejnil vnútorný poriadok pracoviska praktického vyučovania, ktorý bude obsahovať podrobné rozpracovanie režimu a prevádzky pracoviska praktického vyučovania a podrobnosti súvisiace s prítomnosťou žiakov a ich participá ciou na výkone predmetu činnosti zamestnávateľa.

Ako už bolo vyššie uvedené, aj v systéme duálneho vzdelávania sa časť praktického vyučovania s prihliadnutím na charakter vykonávaných činností môže uskutočňovať v dielni strednej odbornej školy, s ktorou ma zamestnávateľ uzatvorenú zmluvu o duálnom vzdelávaní. Keďže strednej odbornej škole je v uvedenom zmysle krátený finančný normatív o časť zodpovedajúcu na platy pedagogický ch zamestnancov, pod vedením ktorých žiaci vykonávajú praktické vyučovanie, tak ak nastane takáto situácia, zamestnávateľ je povinný uhradiť strednej odbornej škole zodpovedajúcu časť ná kladov na praktické vyučovanie. Vždy je rozhodujúca výška skutočných nákladov, čo je v návrhu zákona vyjadrené slovom 'zodpovedajúca' časť nákladov. Stredná odborná škola a zamestná vateľ sa môžu dohodnúť v zmluve o duálnom vzdelávaní, že časť praktického vyučovania sa síce bude uskutočňovať v dielni avšak pod vedením majstrov odbornej výchovy, učiteľ ov odbornej praxe alebo učiteľov umeleckej praxe, ktorí sú zamestnancami zamestnávateľa. V takom prípade zamestnávateľ nie je povinný uhradiť strednej odbornej škole žiadne náklady.

Povinnosť uhradiť zodpovedajúcu časť nákladov strednej odbornej škole platí pre zamestnávateľa aj vtedy, ak sa síce praktické vyučovanie uskutočňuje na pracovisku praktického vyučovania, ale pod vedení m majstrov odbornej výchovy, učiteľov odbornej praxe alebo učiteľov umeleckej praxe, ktorí sú zamestnancami strednej odbornej školy.

K § 22

Na základe požiadaviek aplikačnej praxe a podnetu stavovských organizácií a profesijných organizácií s poukazom na nejednotný prístup sa novým spôsobom ustanovujú predpoklady a podmienky na výkon činnosti inštruktora. Inštruktor ostáva aj naďalej zamestnancom zamestnávateľa, av šak na rozdiel od predchádzajúceho právneho stavu, kde určenie podmienok na odbornú spôsobilosť bolo ponechané v pôsobnosti príslušnej stavovskej organizácie alebo profesijnej organizácie, návrh zá kona jednoznačne definuje kvalifikačné predpoklady na vzdelanie inštruktora pre príslušný študijný odbor alebo učebný odbor, ako aj obsah prípravy, ktorú musí fyzická osoba absolvovať, ak má vykonáva ť činnosť inštruktora, pod vedením ktorého žiaci vykonávajú praktické vyučovanie. Odborná príprava ako aj potvrdenie o absolvovaní zostávajú naďalej v pôsobnosti prísluš nej stavovskej alebo profesijnej organizácie, ktorá ju okrem zákonom ustanovených náležitostí prispôsobí svojim podmienkam a potrebám.

Inštruktor musí mať najmenej stupeň vzdelania zodpovedajúci absolventovi študijného odboru alebo učebného odboru, v ktorom sa žiak pripravuje, prax najmenej tri roky v povolaní alebo odborných činnostiach, na ktor é sa žiak pripravuje, a ak sa to vyžaduje, aj osobitný doklad preukazujúci odbornú spôsobilosť na výkon príslušného povolania napr. odborná spôsobilosť na vykonávanie činnosti na technický ch zariadeniach elektrických ako elektrotechnik.

K § 23

Obsahom ustanovenia § 23 je vymedzenie postavenia strednej odbornej školy v procese praktického vyučovania všeobecne s presným vymedzením jej práv a povinností rozlíšených podľa systému výkonu praktického vyučovania.

Odsek 1 je prevzatím pôvodného ustanovenia školského zákona a vyjadruje skutočnosť, že ak sa

praktické vyučovanie nevykonáva u zamestnávateľa, ale len v školskom systéme, to znamená v dielni, stredná odborná škola má povinnosť prerokovať školský vzdelávací program pre odborné vzdelá vanie a prípravu s príslušnou stavovskou organizáciou alebo profesijnou organizáciou. Účelom uvedenej povinnosti je zachovanie rovnocennosti absolventov príslušného študijného odboru alebo učebného odboru bez oh ľadu na to, v akom systéme sa pripravujú na výkon povolania, a teda aby aj absolventi tzv. školského systému boli pripravení podľa požiadaviek praxe so zachovaním prepojenia odborného vzdelávania a prípravy s potrebami trhu práce.

Ak má stredná odborná škola uzatvorenú zmluvu o poskytovaní praktického vyučovania so zamestnávateľom, je povinná prerokovať školský vzdelávací program s týmto zamestnávateľom. V systéme du álneho vzdelávania je stredná odborná škola povinná priamo zapojiť zamestnávateľa do tvorby školského vzdelávacieho programu. Stredná odborná škola v systéme duálneho vzdelávania má však aj mo žnosť ovplyvňovať vzorový učebný plán pre príslušný študijný odbor alebo učebný odbor a vzorové učebné osnovy pre jednotlivé odborné vyučovanie predmety, prostredníctvom predkladania ná vrhov na ich zmenu alebo doplnenie príslušnému zamestnávateľovi.

Proces praktického vyučovania predpokladá spoluprácu, súčinnosť a koordináciu zapojených subjektov, to znamená strednej odbornej školy a príslušného zamestnávateľa, ktorí sú povinní spoloč ne vytvárať všetky podmienky na zabezpečenie riadneho priebehu praktického vyučovania v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania. Zapojeniu zamestnávateľov do procesu praktického vyučovania mô že brániť aj skutočnosť, že nedisponuje zamestnancami, ktorí by spĺňali kvalifikačné predpoklady na majstrov odbornej výchovy, učiteľov odbornej praxe alebo učiteľov umeleckej praxe. Táto prekážka v šak nemusí byť dôvodom, ktorý by bránil plnohodnotnej príprave žiaka na povolanie priamo u zamestnávateľa. Preto spolupráca medzi strednou odbornou školou a zamestnávateľom predpokladá aj súčinnosť v tejto oblasti, a teda možnosť strednej odbornej školy zabezpečiť proces praktického vyučovania u zamestnávateľa prostredníctvom svojich zamestnancov.

K § 24

Aktuálne platné a účinné znenie ustanovenia týkajúce sa centra odborné ho vzdelávania a prípravy v praxi narážalo na množstvo nejasností a rozdielnych výkladov a interpretácií. Samotný status centra odborného vzdelávania a prípravy bol nejasný, bol vnímaný ako samostatný subjekt rozdielny od strednej odbornej školy, pričom pôvodný úmysel zákonodarcu bol, že vždy ide o strednú odbornú školu, stredisko praktického vyučovania, stredisko odbornej praxe alebo školské hospodá rstvo, ktoré sa odlišuje od ostatných rovnakých subjektov tým, že svojim nadštandardným vybavením má akúsi 'značku kvality' vo forme tohto označenia.

Ïalším nedostatkom pôvodnej právnej úpravy bol rozdielny prístup jednotlivých stavovských organizácií a profesijných organizácií pri výkone svojej rozhodovacej kompetencie spočívajúcej v rozhodovan í, ktorý subjekt bude pôsobiť ako centrum odborného vzdelávania a prípravy.

Návrh zákona preto predmetnú problematiku novým spôsobom rozpracúva a jednoznačne precizuje tak, aby sa odstránili uvedené nedostatky.

Ako centrum odborného vzdelávania a prípravy môže pôsobiť iba stredná odborná škola. Keďže samotný pojem 'pôsobiť ako' nebol vnímaný a vykladaný jednotne, jednoznačne sa ustanovuje, ž e stredná odborná škola, ktorá bola rozhodnutím príslušnej stavovskej organizácie alebo profesijnej organizácia určená za centrum odborného vzdelávania a prípravy, môže popri svojom názve používa ť a uvádzať aj toto označenie.

Rozhodovanie príslušnej stavovskej organizácie a profesijnej organizácie o tom, ktorá stredná odborná škola môže byť centrom odborného vzdelávania a prípravy, je už viazané na predchádzajú ce prerokovanie tejto skutočnosti v Krajskej rade pre odborné vzdelávanie a prípravu (ďalej len 'krajská rada').

Precizujú sa aj podmienky, ktoré musí stredná odborná škola spĺňať, ak chce byť centrom odborného vzdelávania a prípravy.

K § 25

Obsahom predmetného ustanovenia je vymedzenie základných práv a povinností ž iaka v procese praktického vyučovania. Okrem všeobecných povinností, ktoré spočívajú v dodržiavaní školského poriadku a vnútorného poriadku pracoviska praktického vyučovania, sa v tomto ustanovení odstraňujú nežiaduce sprievodné aktivity, ku ktorým v súčasnej praxi dochádza veľmi často. Tieto aktivity spočívajú v tom, že žiak na praktickom vyučovaní nevykonáva cvičnú prá cu alebo produktívnu prácu reálne súvisiacu s prípravou na povolanie a odborné činnosti. Preto návrh zákona prvýkrát jednoznačným spôsobom ustanovuje, že žiakovi sa má počas praktického vyučova ť ukladať iba cvičná práca a produktívna práca, ktorými sa reálne pripravuje na povolanie a odborné činnosti. Tým sa chce predísť situáciám, keď zamestnávateľ nedá žiakovi žiadnu reá lnu a zodpovedajúcu cvičnú prácu alebo produktívnu prácu, ale poverí ho vykonávaním činností, ktoré s nimi vôbec nesúvisia. Napríklad zamestnávateľ pošle žiakov upratovať svoje pracovné priestory na celý deň. To však neznamená, že žiak nemá zametať alebo upratovať svoj pracovný priestor, ak takáto činnosť priamo súvisí s jeho praktickým vyučovaním.

Keďže na praktickom vyučovaní ide o výkon pracovných činností, na žiakov počas praktického vyučovania platí právna úprava obsiahnutá v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdr avia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý v § 3 písm. b) druhý bod ustanovuje, že zamestnancom na účely tohto zákona je aj žiak strednej odbornej š koly pri praktickom vyučovaní.

K § 26

Zachováva sa pôvodný právny stav, ktorý spočíval v tom, že z prostriedkov zamestnávateľa sa uhrádzajú osobné ochranné pracovné prostriedky a náklady posúdenie zdravotnej, zmyslovej a psychologickej spôsobilosti žiaka, ak sa na výkon praktického vyučovania jej posú denie vyžaduje (spôsobilosť žiaka pripravujúceho sa na výkon povolaní a odborných činností v oblasti železníc pre vstup na koľajisko).

V súčasnej dobe je výber strednej odbornej školy zo strany žiakov základnej školy silne ovplyvnený ekonomickými faktormi v prípade, že dostupnosť strednej odbornej školy je viac ako 20 km od miesta bydliska ž iaka bez možnosti umiestniť dieťa do školského internátu, predstavuje takéto štúdium značnú ekonomickú záťaž na rodinný rozpočet.

Za účelom vyššej motivácie žiakov pripravovať sa na povolanie v systéme duálneho vzdelávania, a teda prepojenie žiakov s konkrétnym zamestnávateľom je ďalším znakom prevzatia zodpovednosti zamestná vateľa aj možnosť znášania vybraných nákladov, ktorých úhradou umožnia navštevovať žiakom strednú odbornú školu, s ktorou majú uzatvorenú zmluvu o duálnom vzdelávaní (napr. úhradu ná kladov spojených s ubytovaním alebo cestovných náhrad).

Z uvedených dôvodov návrh zákona novým spôsobom definuje povinnosť zamestnávateľa podporiť účasť žiakov na praktickom vyučovaní na pracovisku praktického vyučovania, ktoré je jeho organizačnou s účasťou. To znamená, že zamestnávateľ uhrádza zo svojich prostriedkov žiakovi v systéme duálneho vzdelávania náklady na stravovanie vo výške najmenej 55% ceny jedla, ktorá je určená Zákonní kom práce.

Okrem zamestnávateľa, ktorý poskytuje žiakovi praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania, sa možnosť uhrádzať vyššie uvedené náklady žiakovi ustanovuje aj pre zamestnávateľa, ktorý poskytuje praktické vyučovanie na základe zmluvy o poskytovaní praktického vyučovania.

K § 27

Návrhom zákona sa novým spôsobom nastavuje mechanizmus finančného zabezpeč enia žiaka strednej odbornej školy.

Zachováva sa odmena za produktívnu prácu v rovnakom právnom režime.

V súčasnosti zamestnávatelia pociťujú akútny nedostatok technicky vzdelanej pracovnej sily a nie je doriešený problém motivácie žiakov navštevovať konkrétne stredné odborné školy, ktorých ž iaci by mali napĺňať hlavné potreby trhu práce. V tejto súvislosti ministerstvo školstva každoročne vypracúva zoznam študijných odborov a učebných odborov s nedostatočným poč tom absolventov pre potreby trhu práce s cieľom identifikovať odbory vzdelávania, o ktorých štúdium nemajú záujem žiaci základných škôl a ani ich zákonní zástupcovia, ale sú požadované trhom pr áce a národné hospodárstvo pociťuje výrazný nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily v týchto oblastiach. Na ten účel bola vytvorená možnosť poskytovať motivačné štipendium z prostriedkov zamestná vateľa, u ktorého žiak vykonával praktické vyučovanie. Tento motivačný nástroj sa však v praxi ukázal ako nedostatočný, preto sa pristupuje k podpore študijných odborov a učebných odborov s nedostato čným počtom absolventov zo strany štátu. To znamená, že za účelom motivácie žiakov základných škôl vybrať si štúdium takýchto študijných odborov a učebných odborov, sa žiakovi bez oh ľadu na to, kde vykonáva praktické vyučovanie, či už v škole alebo u zamestnávateľa, bude vždy zo štátneho rozpočtu poskytovať motivačné štipendium. Výška motivačného š tipendia bude odstupňovaná podľa konkrétne určeného priemerného prospechu žiaka.

Motivačné štipendium nastavené a upravené predchádzajúcou právnou úpravou sa touto novou úpravou transformuje na podnikové štipendium. To znamená, že zamestnávateľ, ktorý poskytuje praktické vyuč ovanie, či už v systéme duálneho vzdelávania alebo na základe zmluvy o poskytovaní praktického vyučovania, má možnosť poskytnúť žiakovi, ktorý u neho vykonáva praktické vyučovanie, podnikové štipendium. Poskytovanie podnikového štipendia nie je viazané na splnenie ďalších podmienok, to znamená, že stačí, ak žiak vykonáva praktické vyučovanie u zamestnávateľa a pri určovaní jeho vý šky sa prihliada na dosiahnutý prospech žiaka na praktickom vyučovaní a jeho pravidelnú účasť na praktickom vyučovaní.

Mechanizmus finančného zabezpečenia žiaka je zodpovedajúcim spôsobom premietnutý aj do novely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorá je samostatným novelizačným článkom tohto návrhu zákona.

K § 28

Účelom predmetného ustanovenia je definovanie všetkých inštitúcií zapojených do procesu odborného vzdelávania a prípravy, ktorých výsledkom plnenia úloh a jednotlivých činností by mala byť spoločná koordinácia odborného vzdelávania a prípravy pre aktuálne pot reby trhu práce. Celý systém koordinácie odborného vzdelávania a prípravy pre trh práce je postavený na základe štvorstrannej spolupráce inštitúcií podporujúcich samotný proces stredoškolské ho odborného vzdelávania a prípravy. Týmito účastníkmi sú štátna správa, územná samospráva, zamestnávatelia a zamestnanci. Koordinácia sa uskutočňuje na dvoch úrovniach, a to na celoštá tnej úrovni a na úrovni samosprávneho kraja.

Oproti predchádzajúcej právnej úprave sa na základe analýzy súčasného stavu zainteresovanosti jednotlivých inštitúcií a uskutočnených rokovaní zo subjektov koordinácie odborného vzdelávania a pr ípravy pre trh práce vypúšťa Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Špecifické postavenie a charakter stredných odborných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a osobitný právny rámec podmienok ich fungovania odôvodňujú neaplikovateľnosť ustanovení týkajúcich sa procesu praktického vyučovania nastavených návrhom zákona na tieto stredné odborné školy.

K § 29

Obsahom ustanovenia § 29 je vymedzenie kompetencie a pôsobnosti ministerstva š kolstva v oblasti odborného vzdelávania a prípravy.

Keďže obsahom návrhu zákona je komplexná úprava problematiky odborného vzdelávania a prípravy, kompetencia ministerstva školstva vypracúvať a zverejňovať normatívy materiálno-technického a priestorov ého zabezpečenia sa vypúšťa zo zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a upravuje sa v tomto návrhu zákona ako jedna z nosných kompetencií ministerstva školstva v oblasti odborného vzdelávania a prípravy.

Pôvodná kompetencia ministerstva školstva spočívajúca vo vypracúvaní zoznamu študijných odborov a učebných odborov, ktoré sú nad rozsah potrieb trhu práce a zoznamu študijných odborov a učebný ch odborov s nedostatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce sa návrhom zákona precizuje a spresňuje v tom zmysle, že sa definujú podmienky ich tvorby, a to aj uvedením presného dátumu, dok edy je ministerstvo školstva povinné vydať tieto zoznamy, zavedením povinnosti ich prerokovania v rade vlády a povinnosti ich zverejnenia. Táto kompetencia ministerstva sa rozširuje o ďalší zoznam, a to o zoznam š tudijných odborov a učebných odborov, v ktorých sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje len v jednej strednej odbornej škole na celom území Slovenskej republiky. Tento zoznam okrem uvedenia študijných odborov a učebných odborov s celoštátnou pôsobnosťou bude obsahovať ku každému v ňom uvedenému študijnému odboru a učebnému odboru aj konkrétnu strednú odbornú školu, ktorá bude poskytovať odborn é vzdelávanie a prípravu v tomto študijnom odbore alebo učebnom odbore. Súčasťou informácie o strednej odbornej škole, ktorá bude poskytovať odborné vzdelávanie a prípravu v študijnom odbore alebo uč ebnom odbore s celoštátnou pôsobnosťou, bude aj informácia o počte tried prvého ročníka v tejto strednej odbornej škole v dennej forme štúdia a externej forme štúdia pre prijímacie konanie v nasledujú com školskom roku.

Ïalšia pôvodná kompetencia ministerstva školstva, ktorá spočívala v rozhodnutí o zvýšení počtu tried prvého ročníka stredných škôl pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku v správnom konaní na základe verejného záujmu, sa aj naďalej zachováva s cieľom neobmedzovať možnosti otvorenia tried prvých ročníkov len rozhodnutím samosprávneho kraja, ale v prípade, ak samosprá vny kraj nedostatočne posúdi potreby trhu práce, môže ministerstvo školstva rozhodovať o ich navýšení.

K § 30

Aktuálna právna úprava ustanovuje povinnosť Ministerstva práce, sociálnych vec í a rodiny Slovenskej republiky v spolupráci s ministerstvom školstva dvakrát ročne zverejňovať informáciu o uplatnení absolventov stredných škôl na trhu práce podľa jednotlivých krajov, stredných šk ôl, študijných odborov a učebných odborov. Táto kompetencia je v spolupráci uvedených rezortov vykonávaná ako zverejňovanie informácie o absolventoch denného štúdia, ktorí sa zaevidovali na úradoch pr áce, sociálnych vecí a rodiny, nedovàšili 26. rok veku a do 24 mesiacov od ukončenia štúdia nezískali prácu.

S cieľom presnejšie nastaviť systém odborného vzdelávania a prípravy podľa aktuálnych potrieb trhu práce táto kompetencia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v spolupráci s ministerstvom školstva sa rozširuje o informáciu, či absolventi stredných škôl vykonávajú povolania a odborné činnosti, na ktoré sa v predchádzajúcom štúdiu strednej školy pripravovali.

Ostatné kompetencie príslušných rezortov v oblasti odborného vzdelávania a prípravy zostávajú v pôvodnom právnom režime.

K § 31

Kompetencia samosprávneho kraja každoročne aktualizovať regionálnu stratégiu v ýchovy a vzdelávania v stredných školách podľa analýz a prognóz o vývoji trhu práce vo svojej územnej pôsobnosti sa vzhľadom na skutočnosť, že samosprávne kraje ju plnili nedostatočne, precizuje t ým, že návrh zákona ustanovuje jej povinnosť prerokovania v rade vlády. Keďže ide o jeden z najdôležitejších podkladov pre určovanie počtu tried prvého ročníka stredných škôl pre prijí macie konanie v nasledujúcom školskom roku, ustanovuje sa povinnosť, aby samosprávny kraj po jej prerokovaní v rade vlády regionálnu stratégiu zverejnil do 30. septembra.

Na základe výslovnej požiadavky samosprávnych krajov sa termín prijatia všeobecne záväzného nariadenia o určení počtu tried prvého ročníka v dennej forme štúdia v členení na jednotlivé š tudijné odbory alebo jednotlivé učebné odbory a počet spoločných tried prvého ročníka v členení na jednotlivé príbuzné študijné odbory alebo jednotlivé príbuzné učebné odbory, financovan ých zo štátneho rozpočtu pre prijímacie konanie pre nasledujúci školský rok, predlžuje na 15. november. Samosprávne kraje túto svoju požiadavku odôvodňovali tým, že pôvodne ustanovený termí n 31. október nepostačuje na prijatie všeobecne záväzného nariadenia, ktoré musí prejsť svojim vlastným legislatívnym procesom vrátane zverejnenia na pripomienkovanie.

Aplikačná prax preukázala, že pôvodne nastavené kritériá, ktoré mal samosprávny kraj využívať pri určovaní počtu tried, sa neaplikovali buď vôbec, alebo nedostatočným spôsobom. Preto ná vrh zákona novo definuje, spresňuje a rozširuje okruh kritérií, ktoré sú zoradené podľa dôležitosti.

Naďalej zostáva zachované ako najdôležitejšie kritérium regionálna stratégia výchovy a vzdelávania v stredných školách, ako aj analýzy a prognózy o vývoji trhu práce v územnej pô sobnosti samosprávneho kraja. Zaviedol sa nový typ kritéria, a to 1,4 násobok počtu žiakov posledného ročníka základných škôl, ktorým sa reflektuje počet žiakov, ktorí ukončujú v príslušnom školskom roku základnú školu. Dôvodom doplnenia tohto kritéria je, že v predchádzajúcom období samosprávne kraje túto skutočnosť nerešpektovali a určovali počty tried stredných škôl niekedy a ž 1,7 násobok vyšší, než bol počet absolventov základných škôl. Koeficient 1,4 násobku sa určil na základe podnetu samosprávnych krajov a vychádza z mobility žiakov medzi jednotlivými krajmi (dochá dzanie, presťahovanie a pod.). Keďže návrhom zákona sa posilňuje postavenie zamestnávateľov v procese odborného vzdelávania a prípravy a podporuje sa systém duálneho vzdelávania, zavádzajú sa tiež nov é kritériá zohľadňujúce spoluprácu strednej odbornej školy so zamestnávateľmi, či už vo forme poskytovania praktického vyučovania v systéme duálneho vzdelávania alebo v rámci zmluvy o poskytovaní praktického vyučovania. Keďže sa menia podmienky na získanie oprávnenia strednej odbornej školy používať označenie centrum odborného vzdelávania a prípravy, ktorá má byť akousi 'značkou kvality' , dopĺňa sa aj získanie tohto oprávnenia, ako kritérium, ktoré bude zohľadnené. Zároveň sa umožňuje samosprávnemu kraju, aby si nastavil svoje vlastné kritériá ako ďalšie kritériá, podľ a svojich konkrétnych regionálnych potrieb a požiadaviek.

Novým spôsobom sa vymedzuje negatívna pôsobnosť vo vzťahu k výkonu tejto kompetencie samosprávneho kraja. Okrem osemročných gymnázií, sa pôsobnosť samosprávneho kraja nebude vzťahovať aj na policajné stredné odborné školy, stredné odborné školy požiarnej ochrany, školy pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a študijné a učebné odbory s celoštátnou pôsobnosťou. Z ároveň sa odstraňuje výkladová nejasnosť predchádzajúcej právnej úpravy a výslovne sa ustanovuje, že pôsobnosť samosprávneho kraja určovať počty tried prvých ročníkov sa nevzťahuje na š tudijné odbory, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v cudzom jazyku. Vyňatie uvedených škôl a študijných odborov a učebných odborov je odôvodnené ich špecifickým charakterom.

K § 32

Návrhom zákona sa novým spôsobom definujú kompetencie stavovských organizá cií a profesijných organizácií, ktoré sa tiež prispôsobujú novej právnej úprave a predovšetkým reflektujú zavedenie prvkov duálneho systému vzdelávania. Jednotlivé kompetencie stavovských organizá cií a profesijných organizácií sú nastavené jednak vo všeobecnej rovine, ktoré plnia v rámci odborného vzdelávania a prípravy bez ohľadu na systém praktického vyučovania. Osobitne sú špecifikovan é kompetencie stavovskej organizácie a profesijnej organizácie, ktoré plní v rámci systému duálneho vzdelávania.

Pokiaľ ide o kompetencie vo všeobecnej rovine v rámci odborného vzdelávania a prípravy, tak sa okruh kompetencií stavovských organizácií a profesijných organizácií oproti pôvodnej právnej úprave neroz širuje, dochádza len k ich spresneniu. Nové kompetencie však pre stavovské organizácie a profesijné organizácie vyplývajú z plnenia úloh súvisiacich s duálnym vzdelávaním spočívajúcom v ú plnom prevzatí zodpovednosti za praktické vyučovanie zamestnávateľmi.