Zákon o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov 609/2007 účinný od 01.12.2019 do 31.12.2019

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov

A. Všeobecná časť

Ministerstvo financií Slovenskej republiky v súlade s uznesením vlády SR č. 573 z 13. decembra 2017 predkladá na rokovanie vlády Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“).

Cieľom návrhu zákona je:

-spresniť a doplniť základné pojmy,

-zaviesť osobitné ustanovenia pre nabíjacie stanice na nabíjanie elektrických vozidiel,

-zaviesť ustanovenie pre oslobodenie od spotrebnej dane z uhlia pri technicky odôvodnených stratách,

-v spresnenie predmetu dane a úprava podmienok na uplatnenie zníženej sadby dane na motorový benzín.

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. decembra 2019 okrem čl. I bodov 1 až 60 a čl. II bodov 1, 3 a 4, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2020.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

Predpokladané vplyvy na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie sú vyjadrené v doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona nemá vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, nemá sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, ani na služby verejnej správy pre občana.

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

2

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☐

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

15.05.-29.05.2019

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

jún 2019

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

august 2019

2.Definovanie problému

a)spresnenie a doplnenie základných pojmov,

b)zavedenie osobitného ustanovenia pre nabíjacie stanice na nabíjanie elektrických vozidiel,

c)zavedenie ustanovenia pre oslobodenie od spotrebnej dane z uhlia pri technicky odôvodnených stratách,

d)spresnenie predmetu dane a úprava podmienok na uplatnenie zníženej sadby dane na motorový benzín.

3.Ciele a výsledný stav

Legislatívne úpravy sú zamerané na elimináciu daňových únikov na spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a zvýšenie právnej istoty ekonomických subjektov, ako i správcu spotrebnej dane z elektriny, uhlia a zemného plynu. Zároveň sa spresňuje predmet dane a upravujú sa podmienky na uplatnenie zníženej sadby dane na motorový benzín.

4.Dotknuté subjekty

Podnikateľské subjekty, ktoré obchodujú s elektrinou, uhlím a zemným plynom podľa zákona č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu v znení neskorších predpisov a koneční spotrebitelia elektriny, uhlia a zemného plynu.

Podnikateľské subjekty, ktoré obchodujú s minerálnym olejom podľa zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov.

5.Alternatívne riešenia

Možným alternatívnym riešením je zachovanie pôvodného znenia zákona, pričom niektoré jeho ustanovenia sú už neaktuálne, resp. sú nadbytočné.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 541/2011 Z. z., ktorou sa ustanovuje vzory daňových priznaní a dodatočných daňových priznaní k spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu

☒ Áno

☐ Nie

7.Transpozícia práva EÚ

Návrh zákona transponuje niektoré ustanovenia smernice 2003/96/ES o reštrukturalizácii právneho rámca spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny. Ide o transpozíciu definície predmetu spotrebnej dane a sadzby dane. Návrh nezakladá žiadne povinnosti nad rámec citovanej smernice. V návrhu zákona nebol teda goldplating identifikovaný, a to ani po externej oponentúre.

8.Preskúmanie účelnosti**

3

Bezpredmetné.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

☐

Áno

☐

Nie

☒

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

Sociálne vplyvy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne“

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne“

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☐ Pozitívne

☒ Žiadne

☐ Negatívne

10.Poznámky

Verejnosť bola o príprave návrhu zákona informovaná prostredníctvom predbežnej informácie zverejnenej v informačnom systéme verejnej správy Slov-Lex (PI/2017/219) od 02. októbra 2017 do 13. októbra 2017.

K predbežnej informácii sa prostredníctvom systému Slov-Lex vyjadril Slovenský plynárenský priemysel a. s., Republiková únia zamestnávateľov a Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky.

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

Návrh zákona nebude mať v zmysle vyjadrenia Sekcie štátneho výkazníctva, odboru štátnych podnikov a špecifických operácií štátu MF SR žiadny vplyv na dotknuté podniky štátnej správy, pokiaľ ide o odvod dividend do štátneho rozpočtu.

Zavedením nových správnych deliktov je možné predpokladať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý však v súčasnosti nie je možné kvantifikovať.

Návrh zákona bude mať vplyv aj na zmenu informačných systémov finančnej správy, z toho dôvodu bude mať návrh zákona negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Výdavky nie sú v rámci schváleného rozpočtu kapitoly MF SR rozpočtované v plnej výške, t. j. ide o čiastočne rozpočtovo nekrytý vplyv.

K vplyvom na podnikateľské prostredie

Cieľom predkladaného návrhu zákona je najmä eliminácia daňových únikov na spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a zvýšenie právnej istoty ekonomických subjektov, ako i správcu dane.

V záujme uvedeného predkladateľ najmä mení, dopĺňa a aktualizuje definície základných pojmov, zavádza osobitné ustanovenia pre nabíjacie stanice na nabíjanie elektrických vozidiel, alebo zavádza oslobodenie od spotrebnej dane z uhlia pri technicky odôvodnených stratách.

Je možné očakávať ako pozitívne, tak i negatívne dopady na podnikateľské subjekty, a to všetkých kategórií podnikov.

Negatívnym dopadom môže byť napr. potreba registrácie nových subjektov na spotrebnú daň z elektriny. Medzi pozitívne vplyvy patrí zvýšenie právnej istoty pre podnikateľov, ktorí prevádzkujú nabíjacie stanice na nabíjanie elektrických vozidiel, pričom systém je nastavený tak, že im bude elektrina dodávaná zdanená, teda abstrahuje sa od povinnosti registrácie a v tomto prípade vystupujú ako koneční spotrebitelia elektriny. Rovnako pozitívnym vplyvom môže byť napríklad zavedenie oslobodenia od spotrebnej dane u uhlia pri technicky odôvodnených stratách.

4

K sociálnym vplyvom

Predkladateľ považuje tieto vplyvy za marginálne.

K vplyvom na životné prostredie

Predkladateľ nepredpokladá vplyv návrhu zákona na životné prostredie.

11.Kontakt na spracovateľa

RNDr. Martina Hičáková a Ing. Veronika Prokešová, MF SR, sekcia daňová a colná, odbor nepriamych daní, oddelenie spotrebných daní, martina.hicakova@mfsr.sk; veronika.prokesova@mfsr.sk

12.Zdroje

Inštitút finančnej politiky Ministerstva financií Slovenskej republiky

Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

I. Úvod: Ministerstvo financií Slovenskej republiky dňa 15. mája 2019 predložilo Stálej pracovnej komisii na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len „Komisia“) na predbežné pripomienkové konanie materiál: „Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov v znení neskorších predpisov“. Materiál predpokladá negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy.

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

K doložke vybraných vplyvov

V doložke vybraných vplyvov, v časti 9. Vplyvy navrhovaného materiálu, Komisia žiada vyznačiť vplyvy na podnikateľské prostredie aj v riadku „z toho vplyvy na malé a stredné podniky“; predkladateľ by mal vyznačiť pozitívne aj negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, vrátane vplyvov na malé a stredné podniky. Komisia má za to, že materiál zakladá negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, vrátane vplyvov na malé a stredné podniky, ktorých náklady budú znášať:

-podnikatelia, ktorí používajú bioplyn a biometán určený na použitie ako pohonná látka alebo ako palivo na výrobu tepla, v dôsledku povinnosti zaradenia do predmetu dane;

-podnikatelia vypĺňajúci žiadosť o registráciu oprávneného spotrebiteľa elektriny a žiadosť o vydanie povolenia na oslobodenú elektrinu (nové údaje);

-podnikatelia, ktorí nakupujú elektrinu na účely ďalšieho predaja pre povinnosť registrácie.

Zároveň Komisia vníma aj pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, vrátane vplyvov na malé a stredné podniky, ktoré ocenia:

-podnikatelia oslobodení od spotrebnej dane z uhlia pri technicky odôvodnených stratách;

-podnikatelia s nabíjacími stanicami na nabíjanie elektrických vozidiel (právna istota zavedením regulácie).

Komisia tiež odporúča doplniť časť 12. Zdroje v zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov o relevantné údaje, z ktorých sa pri spracovaní materiálu vychádzalo (napr. konzultácie s dotknutými subjektmi, dostupné štatistiky atď.).

V doložke vplyvov Komisia žiada uviesť definíciu problému v súlade s Jednotnou metodikou na posudzovanie vybraných vplyvov. Súčasné znenie reflektuje skôr zmeny, ktoré materiál ustanovuje, a nie identifikáciu problému.

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

Z predloženej doložky vybraných vplyvov a analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy nie je zrejmé, z čoho vyplýva negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a ako bude rozpočtovo zabezpečený.

Podľa doložky vybraných vplyvov má predložený návrh negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pričom rozpočtová zabezpečenosť nie je vyznačená a ani v poznámke nie je bližšie uvedené, z čoho tento negatívny vplyv vyplýva. V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy je v roku 2019 kvantifikovaná suma 112 860 eur na strane výdavkov, pričom nikde sa nešpecifikuje druh výdavkov, kapitola, financovanie návrhu ani popis návrhu. V analýze vplyvov na podnikateľské prostredie sa predpokladá, že návrh zákona ovplyvní tie podnikateľské subjekty, ktoré obchodujú s elektrinou, uhlím a zemným plynom. V tejto súvislosti Komisia žiada uviesť, či navrhovaný zákon bude mať vplyv na dotknuté podniky štátnej správy, pokiaľ ide o odvod dividend do štátneho rozpočtu. V doložke a v analýze nie je zohľadnený ani vplyv z novo zavedených pokút v rámci § 43 Správne delikty zákona č. 609/2007 Z. z.

5

Všetky negatívne vplyvy Komisia žiada zabezpečiť v rámci schválených limitov dotknutých kapitol na príslušný rozpočtový rok, bez zvýšených požiadaviek na rozpočet verejnej správy. V prípade pozitívneho vplyvu z novo zavedených pokút, ak tento nie je možné v súčasnosti kvantifikovať, uvedenú skutočnosť Komisia žiada uviesť a zdôvodniť v bode 10. Poznámky doložky vybraných vplyvov.

V nadväznosti na vyššie uvedené pripomienky je potrebné upraviť doložku a analýzu vplyvov na rozpočet verejnej správy.

K vplyvom na podnikateľské prostredie

V analýze vplyvov na podnikateľské prostredie Komisia žiada dopracovať analýzu podľa paragrafového znenia v časti 3.3. náklady regulácie jednotlivo kvôli zavedeniu:

a)osobitného ustanovenia pre nabíjacie stanice na nabíjanie elektrických vozidiel,

b)ustanovenia pre oslobodenie od spotrebnej dane z uhlia pri technicky odôvodnených stratách,

c)zaradenia bioplyn a biometán určený na použitie ako pohonná látka alebo ako palivo na výrobu tepla do predmetu dane.

Ďalej Komisia žiada doplniť vyčíslenie nákladov do súhrnnej tabuľky číslo 3.3.4. nákladov regulácie. Pri vyčíslení administratívnych nákladov, Komisia odporúča použiť kalkulačku nákladov, ktorá je zverejnená na webovom sídle Ministerstva hospodárstva SR.

Ako príklad vplyvov na podnikateľské prostredie Komisia uvádza:

1.Bod 28, 45 a 60 – Navrhovanou úpravou sa ustanovenie dopĺňa o povinnosť podať daňové priznanie aj pre platiteľov dane, ktorí v zdaňovacom období uskutočnili len dodávky bez dane alebo len dodávky oslobodené od dane. Uvedené je potrebné pre účely vypracovania Ročnej správy o poskytnutej výške štátnej pomoci pre Európsku komisiu, ako aj pre štatistické účely finančnej správy.

2.Bod 29, 46 a 61 – Legislatívno-technická úprava súvisiaca s doplnením povinnosti podať daňové priznanie aj pre osoby, ktoré realizujú len dodávky elektriny oslobodené od dane alebo bez spotrebnej dane, a to aj také, ktorých daňová povinnosť nepresiahne 5 eur.

3.Bod 50 – Navrhovanou úpravou sa do predmetu dane dopĺňa bioplyn a biometán určený na použitie ako pohonná látka alebo ako palivo na výrobu tepla.

Komisia žiada predkladateľa o kvalitatívny popis ako aj kvantitatívny výpočet nákladov či úspor (ak je možný na základe dispozície dátami či cez Kalkulačku nákladov) v dôsledku negatívnych a pozitívnych vplyvov v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie, ktorú predkladateľ nevyplnil v súlade s osobitnou časťou dôvodovej správy a zmenami regulácie vo vlastnom materiáli.

Predkladateľ v doložke vybraných vplyvov v časti „Charakter predkladaného materiálu“ uvádza Materiál legislatívnej povahy, pričom spolu s materiálom predkladá aj tabuľky zhody. Komisia odporúča o zosúladenie, aby bolo zrejmé, že dôvodom novely je potreba transpozície s právom EÚ. To sa týka aj časti 7. Doložky vybraných vplyvov.

K sociálnym vplyvom

Predkladaný materiál okrem iného zavádza osobitné ustanovenia pre zdaňovanie skvapalneného zemného plynu, zavádza osobitné ustanovenie týkajúce sa nabíjacích staníc na nabíjanie elektrických vozidiel, zavádza zvýhodnené sadzby dane na minerálny olej s obsahom biogénnej látky alebo dopĺňa možnosť osobitného oslobodenia od spotrebnej dane z uhlia v osobitných prípadoch a iné opatrenia. Medzi dotknutými subjektmi predkladateľ uvádza okrem iného aj konečných spotrebiteľov elektriny, uhlia a zemného plynu.

Na základe uvádzaných skutočností preto predkladateľovi Komisia odporúča vypracovať analýzu sociálnych vplyvov (príloha č. 4 Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov) a zhodnotiť ich predovšetkým v bode 4.1 (vplyvy na hospodárenie domácností). V prípade, že predkladateľ považuje jednotlivé vplyvy za marginálne, Komisia odporúča danú skutočnosť deklarovať v bode 10. Poznámky doložky vybraných vplyvov.

K vplyvom na životné prostredie

Vzhľadom na to, že uvedené spotrebné dane sú späté aj so životným prostredím, Komisia žiada prehodnotiť vplyvy na životné prostredie. Zároveň Komisia žiada vypracovať analýzu vplyvov na životné prostredie.

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje

nesúhlasné stanovisko

6

s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.

IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.

Nesúhlasné stanovisko Komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko Komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ má možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie Komisie, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.

Stanovisko predkladateľa návrhu zákona

Predkladateľ návrhu zákona na základe pripomienok a odporúčania Stálej pracovnej komisie Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky pre posudzovanie vybraných vplyvov pripomienky do doložky vplyvov zapracoval. Na základe záverov rozporových konaní boli niektoré body, ktoré mali vplyv na podnikateľské prostredie z návrhu zákona vypustené.

7

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

☐

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

☐

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

☒

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

Všeobecne sa predpokladá, že návrh zákona ovplyvní tie podnikateľské subjekty, ktoré obchodujú s elektrinou, uhlím a zemným plynom. Predovšetkým tie subjekty, ktoré sú registrované a evidované colnými úradmi podľa príslušných ustanovení zákona o spotrebnej dani z elektriny ,uhlia a zemného plynu (na základe údajov z evidencie finančnej správy ide približne o 2135 subjektov).

Je možné očakávať ako pozitívne, tak i negatívne dopady na podnikateľské subjekty, a to všetkých kategórií podnikov.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

Na základe zverejnenej predbežnej informácie PI/2017/219, sa dňa 06. novembra 2017 na pôde Ministerstva financií Slovenskej republiky uskutočnilo v rámci verejných konzultácií stretnutie k pripravovanému návrhu zákona s podnikateľskými subjektami, ktoré obchodujú s elektrinou, uhlím a zemným plynom. Zúčastnili sa zástupcovia SAPPO, RÚZ SR, AZZ SR, SEVA, SPP, ZSE, SSE, VSE, Eustream, SE a Slovenská inovačná a energetická agentúra.

Hlavnou témou tohto stretnutia bolo

-podrobnejšie oboznámiť zástupcov podnikateľských subjektov s oblasťami, ktorých by sa mali dotknúť pripravované návrhy zmien obsiahnuté v návrhu zákona č. 609/2007 Z. z.,

-umožniť zástupcom podnikateľských subjektov vyjadriť sa k týmto návrhom.

Závery:

Zástupcovia podnikateľských subjektov boli vyzvaní aby predložili svoje návrhy a pripomienky k pripravovaným okruhom zmien. Ministerstvu financií Slovenskej republiky doručili svoje návrhy Stredoslovenská energetika a. s., Republiková únia zamestnávateľov, Eustream a Klub 500.

Zástupcovia podnikateľských subjektov boli tiež informovaní o možnosti vyjadrenia sa a predkladania prípadných pripomienok k návrhu zákona v rámci medzirezortného pripomienkového konania.

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane, clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Pozitívnym vplyvom je napríklad zavedenie oslobodenia od spotrebnej dane u uhlia pri technicky odôvodnených stratách. Navrhovanou úpravou sa do zákona dopĺňa možnosť oslobodenia od spotrebnej dane z uhlia v prípade, ak dôjde k jeho zničeniu vplyvom vyššej moci (požiar, prírodná katastrofa). Uhlie je oslobodené od dane maximálne do výšky technicky odôvodnených skutočných strát, pričom tieto musia byť uznané správcom dane.

Rovnako možno predpokladať vplyv na podnikateľské subjekty, ktoré obchodujú s minerálnym olejom podľa zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov.

3.3.2 Nepriame finančné náklady

8

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Nepredpokladajú sa nepriame finančné náklady.

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Predpokladajú sa administratívne náklady pre tie subjekty, ktoré budú v zmysle návrhu zákona povinné podávať daňové priznanie, ako i pre tie subjekty, ktoré budú v zmysle návrhu zákona povinné viesť evidenciu. Rovnako sa zvýšia administratívne náklady pre tie subjekty, ktoré budú povinné registrovať sa na spotrebnú daň z elektriny a zemného plynu.

Samotné vyplnenie elektronického formulára daňového priznania môže trvať od 5 minút do 1 hodiny. Tento časový údaj je závislý od veľkosti a počtu prevádzok platiteľa dane, od počtu a druhov jednotlivých oslobodení, ktoré si v rámci daňového priznania môže uplatňovať. Náročnosť vedenia evidencie je závislá od vyrobeného predmetu dane, od počtu dodávateľov platiteľa dane, od množstva a veľkosti prevádzok, od počtu odberateľov predmetu dane.

Odhadovaný čas potrebný na vedenie evidencie platiteľom dane sú približne 3 pracovné dní za mesiac pre veľký subjekt (presnejšie 8 pracovných hodín x 3 pracovné dni ) a 1/2 dňa za mesiac v prípade malého subjektu (presnejšie 4 pracovné hodiny).

Dĺžka trvania registračného konania je daná zákonom. V prípade platiteľa dane po preverení pravdivosti skutočností a údajov uvedených v žiadosti, colný úrad zaregistruje žiadateľa a vydá mu osvedčenie o registrácii platiteľa dane do 15 dní odo dňa podania žiadosti o registráciu. Z pohľadu žiadateľa o registráciu platiteľa dane ide o čas potrebný na vyplnenie registračného formulára uvedeného na portáli finančnej správy zasielaného elektronicky správcovi dane. Samotné vyplnenie elektronického formulára v prípade platiteľa dane môže trvať od 10 minút do 30 minút.

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

0

0

Nepriame finančné náklady

0

0

Administratívne náklady

24,33-145,99 eur*

51 944,55-311 688,650 eur*

Celkové náklady regulácie

24,33-145,99 eur*

51 944,55-311 688,650 eur*

*odborný odhad vychádzali sme zo vstupných údajov poskytnutých FR SR

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Nepredpokladá sa vplyv navrhovaných zmien na konkurencieschopnosť a správanie podnikov na trhu, keďže návrh zákona zavádza rovnaké podmienky pre všetkých účastníkov trhu v danom segmente.

3.5 Inovácie

- z toho MSP

9

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Navrhovaná zmena nemá vplyv na inovácie.

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2019

2020

2021

2022

Príjmy verejnej správy celkom

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

z toho:

- vplyv na ŠR

Rozpočtové prostriedky (kapitola VPS FR SR)

EÚ zdroje

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Výdavky verejnej správy celkom

135 432

v tom: Kapitola MF SR (MF SR - úrad) / program 0EK

120 384

Kapitola MF SR (Finančné riaditeľstvo SR) / program 0EK

15 048

z toho:

- vplyv na ŠR

135 432

Rozpočtové prostriedky

135 432

EÚ zdroje

spolufinancovanie

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Vplyv na počet zamestnancov

- vplyv na ŠR

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Vplyv na mzdové výdavky

- vplyv na ŠR

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

10

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Financovanie zabezpečené v rozpočte

15 048

v tom: Kapitola MF SR (MF SR - úrad) / program 0EK

Kapitola MF SR (Finančné riaditeľstvo SR) / program 0EK

15 048

Iné ako rozpočtové zdroje

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

120 384

11

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Legislatívnou úpravou sa v zmysle ustanovenia „§15a Osobitné ustanovenie pre nabíjacie stanice“ zavádza nový typ daňového subjektu. Uvedený návrh bude vyžadovať vykonanie zmeny v APV SysNeD, ďalej bude nové tlačivo daňového priznania k spotrebnej dani z elektriny a zmeny bude nutné vykonať aj v registračnom formulári uvedenom na PFS. Obe tlačivá zverejní MF SR.

Legislatívnou úpravou sa zavádza nový typ oslobodenia pri spotrebnej dani z uhlia. Ustanovenie § 19 sa dopĺňa novým odsekom 2 znenia: „Od dane je oslobodené aj uhlie maximálne do výšky technicky odôvodnených skutočných strát pri skladovaní a preprave, ak sú tieto straty uznané colným úradom ako oprávnené a zodpovedajú charakteru činnosti a obvyklej výške strát pri rovnakej alebo obdobnej činnosti.“.

Uvedený návrh bude mať za následok úpravu daňového priznania k spotrebnej dani z uhlia a teda zmenu formulára uvedeného daňového priznania zverejneného na PFS ako aj vykonanie zmeny v APV SysNeD. Nové tlačivo daňového priznania zverejní MF SR.

Legislatívne úpravy rôznych ustanovení zákona si vyžiadajú zmeny údajov poskytnutých pri registrácii daňových subjektov, v nadväznosti na čo bude potrebné upraviť tlačivo na registráciu daňových subjektov na PFS, finálnu podobu tlačiva zverejní MF SR.

Návrh zákona bude vyžadovať vykonanie zmeny v APV SysNeD, PFS.

Finančný dopad na informačné systémy v rámci kapitoly MF SR predstavuje sumu 135 432 eur s DPH, z toho predstavujú výdavky Finančného riaditeľstva SR na SysNeD 15 048 eur s DPH a výdavky Ministerstva financií SR – úrad na PFS 120 384 eur s DPH. Finančné riaditeľstvo SR má na zmeny vyčlenené finančné prostriedky len vo výške 15 048 eur. Zvyšná suma 120 384 eur nie je v rozpočte kapitoly MF SR zabezpečená. Správca rozpočtovej kapitoly MF SR požiada Ministerstvo financií SR o rozpočtové opatrenie (povolené prekročenie limitu výdavkov) v sume 120384 eur (kapitálové výdavky, RP 718006, podprogram 0EK0D).

Súčasťou uvedeného vplyvu na rozpočet kapitoly MF SR nie je financovanie podpory informačných systémov v nasledujúcich rokoch, ktoré nie je možné v súčasnosti vyčísliť. Podpora informačného systému sa zvyčajne pohybuje na úrovni 20 – 25 % obstarávacej ceny informačného systému a závisí od konkrétnych zmluvných podmienok.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Návrh zákona mení spresňuje a dopĺňa základné pojmy, zavádza osobitné ustanovenia pre nabíjacie stanice na nabíjanie elektrických vozidiel, zavádza ustanovenie pre oslobodenie od spotrebnej dane z uhlia pri technicky odôvodnených stratách. Návrh zákona zároveň spresňuje predmet dane z minerálneho oleja a upravuje podmienky na uplatnenie zníženej sadby dane na motorový benzín.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

X zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

X iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

12

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

2019

2020

2021

2022

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

13

Tabuľka č. 3

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2019

2020

2021

2022

poznámka

Daňové príjmy (100)1

0

0

0

0

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

14

Tabuľka č. 4

Kapitola MF SR

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2019

2020

2021

2022

poznámka

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

135 432

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

135 432

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

135 432

15

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z.

o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov.

3.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a)Primárne právo:

-čl. 52 Zmluvy o Európskej únii,

-čl. 110 až 113 a čl. 355 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

b)Sekundárne právo:

-smernica Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca

spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ kap. 9/zv. 1, Ú. v. ES L 283 31.10.2003) v platnom znení, gestor: MF SR, spolugestor: Ministerstvo hospodárstva SR,

-smernica Rady 2008/118/ES z 16. decembra 2008 o všeobecnom systéme spotrebných

daní a o zrušení smernice 92/12/EHS (Ú. v. EÚ L 9, 14.1. 2009) v platnom znení, gestor: MF SR,

-nariadenie Komisie (ES) č. 684/2009 z 24. júla 2009, ktorým sa implementuje smernica

Rady 2008/118/ES, pokiaľ ide o elektronické postupy pri preprave tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime pozastavenia dane (Ú. v. EÚ L 197, 29.7.2009) v platnom znení, gestor: MF SR,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým

sa ustanovuje Colný kódex Únie (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 269, 10. 10. 2013) v platnom znení, gestor: MF SR,

-nariadenie Rady (EÚ) č. 389/2012 z 2. mája 2012 o administratívnej spolupráci

v oblasti spotrebných daní a zrušení nariadenia (ES) č. 2073/2004 (Ú. v. EÚ L 121, 8.5.2012) v platnom znení, gestor: MF SR.

16

c)Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie:

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 82/12, Transportes Jordi Besora SL proti Generalitat de Catalunya, [2014].

Výrok rozhodnutia:

Článok 3 ods. 2 smernice Rady 92/12/EHS z 25. februára 1992 o všeobecnom systéme, držbe, preprave a kontrole tovarov podliehajúcich spotrebným daniam sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá zavádza daň z maloobchodného predaja minerálnych olejov, akou je daň z predaja určitých minerálnych olejov dotknutá vo veci samej, keďže takúto daň nemožno považovať za daň, ktorá sleduje špecifický účel v zmysle tohto ustanovenia, pretože cieľ tejto dane, určenej na financovanie výkonu právomocí v oblasti zdravotníctva a životného prostredia dotknutými územnými samosprávnymi celkami, sám osebe nesmeruje k zabezpečeniu ochrany zdravia a životného prostredia.

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 103/17, Messer France SAS proti Premier ministre a i., [2018].

Výrok rozhodnutia:

1. Článok 18 ods. 10 druhý pododsek smernice Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny sa má vykladať v tom zmysle, že až do 1. januára 2009 predstavovalo dodržiavanie minimálnych úrovní zdanenia stanovených touto smernicou spomedzi pravidiel zdanenia elektriny stanovených právom Únie jedinú povinnosť, ktorá prináležala Francúzskej republike.

2. Článok 3 ods. 2 smernice Rady 92/12/EHS z 25. februára 1992 o všeobecných systémoch pre výrobky podliehajúce spotrebnej dani a o vlastníctve, pohybe a monitorovaní takýchto výrobkov sa má vykladať v tom zmysle, že zavedenie inej nepriamej dane z elektriny nie je podmienené zavedením harmonizovanej spotrebnej dane a keďže taká daň, o akú ide vo veci samej, nepredstavuje takúto spotrebnú daň, jej zlučiteľnosť so smernicami 92/12 a 2003/96 sa musí posúdiť vzhľadom na podmienky stanovené v článku 3 ods. 2 smernice 92/12 pre existenciu iných nepriamych daní sledujúcich osobitné účely.

3. Článok 3 ods. 2 smernice 92/12 sa má vykladať v tom zmysle, že taká daň, o akú ide vo veci samej, môže byť považovaná za „inú nepriamu daň“ vzhľadom na jej environmentálny účel, ktorého cieľom je financovať dodatočné náklady spojené s povinnosťou nákupu zelenej energie, vylúčiac však účely tejto dane týkajúce sa územnej a sociálnej kohézie, ako je realizácia geografického vyrovnania sadzieb a zníženie ceny elektriny pre domácnosti postihnuté chudobou, a čisto administratívne účely, ako je najmä financovanie nákladov na administratívne fungovanie verejných orgánov a inštitúcií, ako je Médiateur national de l’énergie (Národný energetický mediátor) a Caisse de dépôts et consignations (Štátna depozitná pokladnica), pod podmienkou, že vnútroštátny súd overí dodržiavanie pravidiel zdanenia uplatniteľných na účely spotrebných daní.

17

4. Právo Únie sa má vykladať v tom zmysle, že daňovníci môžu žiadať o vrátenie časti takej dane, o akú ide vo veci samej, v závislosti od toho, aká časť z príjmov z tejto dane je určená na financovanie účelov, ktoré nie sú osobitné, pod podmienkou, že túto daň nepreniesli títo daňovníci na svojich vlastných zákazníkov, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 355/14 „Polichim-SS“ EOOD proti Načalnik na Mitnica Svištov, [2016].

Výrok rozhodnutia:

1. Článok 7 ods. 2 smernice Rady 2008/118/ES zo 16. decembra 2008 o všeobecnom systéme spotrebných daní a o zrušení smernice 92/12/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že predaj výrobku podliehajúceho spotrebnej dani držaného oprávneným prevádzkovateľom daňového skladu v daňovom sklade vedie k prepusteniu do daňového voľného obehu až v momente, keď tento výrobok fyzicky opustí daňový sklad.

2. Článok 14 ods. 1 písm. a) smernice Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny v spojení s článkom 7 smernice 2008/118 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby vnútroštátne orgány odmietli oslobodiť od spotrebnej dane energetické výrobky, ktoré potom, ako boli oprávneným prevádzkovateľom daňového skladu predané sprostredkujúcemu kupujúcemu, ich tento kupujúci predal konečnému spotrebiteľovi, ktorý spĺňa všetky požiadavky vnútroštátneho práva na oslobodenie týchto výrobkov od spotrebnej dane a ktorému boli tieto výrobky dodané priamo týmto oprávneným prevádzkovateľom daňového skladu z daňového skladu, len z toho dôvodu, že sprostredkujúci kupujúci označený týmto oprávneným prevádzkovateľom daňového skladu ako príjemca uvedených výrobkov nie je konečným spotrebiteľom oprávneným podľa vnútroštátneho práva prijímať energetické výrobky oslobodené od spotrebnej dane.

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 349/13 Minister Finansów proti Oil Trading Poland sp. z o. o., [2015].

Výrok rozhodnutia:

Článok 3 ods. 3 smernice Rady 92/12/EHS z 25. februára 1992 o všeobecných systémoch pre výrobky podliehajúce spotrebnej dani a o vlastníctve, pohybe a monitorovaní takýchto výrobkov a článok 1 ods. 3 smernice Rady 2008/118/ES zo 16. decembra 2008 o všeobecnom systéme spotrebných daní a o zrušení smernice 92/12/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby výrobky, ktoré nespadajú do pôsobnosti uvedených smerníc, ako sú mazacie oleje určené na iné účely ako motorové palivá alebo vykurovacie palivá, podliehali dani upravenej rovnakými pravidlami ako režim zosúladenej spotrebnej dane vyplývajúci z uvedených smerníc, pretože skutočnosť, že uvedené výrobky tejto dani podliehajú, nepredstavuje v obchode medzi členskými štátmi formality spojené s prekročením hraníc.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice 2003/96/ES: do dňa pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii, t.j. do 1.5. 2004.

Lehota na prebratie smernice 2008/118/ES bola stanovená do 1.1. 2010.

18

b)Proti SR nebolo začaté konanie v rámci „EÚ Pilot“, ani nebol začatý postup EK ako aj nebolo začaté konanie o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

c)Smernica 2003/96/ES bola prebratá do zákona č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z.z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a do zákona č. 98/2004 Z.z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov.

Smernica 2008/118/ES bola prebratá do zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 98/2004 Z. z.o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov, do zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov a do zákona č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

Úplne.

19

B. Osobitná časť

K článku I

K bodu 1a 6

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 2, 3, 4, 5 a 8

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením a spresnením definície základných pojmov.

K bodu 7

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so spresnením definície plynárenského podniku. Definícia je pre účely návrhu zákona zosúladená so zákonom č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z definície vyplýva okruh osôb povinných registrovať sa ako platiteľ dane zo zemného plynu. Ako platiteľ dane zo zemného plynu teda nie sú povinné registrovať sa domácnosti a zahraničné osoby iné ako tie, ktoré na daňovom území realizujú dodávky zemného plynu koncovým odberateľom zemného plynu v domácnosti. Zahraničným osobám nevyplýva povinnosť preukázať sa svojmu dodávateľovi zemného plynu pred prvým odberom zemného plynu osvedčením o registrácii platiteľa dane, keďže tieto nie sú povinné registrovať sa a zákon im túto povinnosť neukladá.

K bodu 9

Navrhovanou úpravou sa upravuje text zákona tak, aby bolo zrejmé, že pod predmetné ustanovenie spadá aj osobitné ustanovenie pre stlačený zemný plyn.

K bodu 10

Navrhovanou úpravou sa upravuje definícia správcu dane. Cieľom úpravy je jej zosúladenie daňovým poriadkom.

K bodu 11 a 44

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením odseku 1 v § 6 a § 30 zákona č. 609/2007 Z. z. s ohľadom na jeho exspiráciu.

K bodu 12, 13, 15, 26, 45, 49 a 54

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s aktualizáciou právneho predpisu, na ktorý sa zákon odkazuje.

K bodu 14

Navrhovanou úpravou sa text ustanovenia upravuje tak, aby sa predišlo prípadom, kedy si subjekt uplatní dvojité oslobodenie od dane.

K bodu 16

Navrhovanou úpravou sa zavádza a spresňuje definícia identifikačných údajov, ktoré musí obsahovať žiadosť o registráciu oprávneného spotrebiteľa elektriny a žiadosť o vydanie povolenia na oslobodenú elektrinu. Uvedená úprava je nevyhnutná z dôvodu právnej istoty daňových subjektov, ako aj správcu dane.

20

K bodu 17

Legislatívno-technická úprava, ktorou sa precizuje text a zosúlaďuje sa s ostatnými zákonmi o spotrebných daniach.

K bodu 18

Navrhovanou úpravou sa v nadväznosti na elektronizáciu spoločnosti spresňuje text ustanovenia tak, aby bolo možné rozšíriť možnosti odovzdania povolenia na oslobodenú elektrinu aj o jeho elektronické doručenie.

K bodu 19

Navrhovanou úpravou sa zosúlaďuje lehota na nahlasovanie zmien oprávnenými spotrebiteľmi s lehotou na nahlasovanie zmien platiteľmi dane.

K bodu 20

Navrhovanou úpravou sa text ustanovenia upravuje tak, aby bolo zrejmé, že vydané povolenie na oslobodenú elektrinu je vydané na konkrétneho dodávateľa elektriny a oprávnený spotrebiteľ elektriny sa ním nemôže preukázať akémukoľvek dodávateľovi elektriny.

K bodu 21

Navrhovanou úpravou sa text ustanovenia upravuje tak, aby bola osobe, ktorá vstúpila do reštrukturalizácie umožnená registrácia a aby mohla vykonávať aj naďalej podnikateľskú činnosť spojenú výhradne s registráciou platiteľa dane, keďže účelom reštrukturalizácie je ekonomické ozdravenie a zlepšenie hospodárskych výsledkov podnikateľa.

K bodu 22

Navrhovanou úpravou sa text ustanovenia upravuje tak, aby bolo možné odňať povolenie na oslobodenú elektrinu osobe, ktorá prestala spĺňať podmienky na jeho vydanie.

K bodu 23

Navrhovanou úpravou sa precizuje text ustanovenia a upravuje sa tak, aby bolo možné osobe, ktorá prestala spĺňať podmienky na vydanie povolenia na oslobodenú elektrinu v priebehu 12 po sebe nasledujúcich mesiacov odňať povolenie na oslobodenú elektrinu.

K bodu 24

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa písmeno c), ktoré je obsolentné v nadväznosti na sprecizovanie definície elektroenergetického podniku. Z tejto definície vyplýva, že platiteľom dane je aj taká osoba, ktorá vykonáva činnosť podľa osobitného predpisu.

K bodu 25

Navrhovanou úpravou sa text ustanovenia upravuje tak, aby boli povinné registrovať sa ako platiteľ dane z elektriny všetky osoby, ktoré nakupujú elektrinu na účely ďalšieho predaja. Abstrahuje sa od doterajšej podmienky povolenia podnikať v energetike podľa zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike.

K bodu 27

Navrhovanou úpravou sa do definície platiteľa dane z elektriny dopĺňa aj dodávateľ elektriny na nabíjaciu stanicu na nabíjanie elektrických automobilov. Zodpovedný za výpočet a správne odvedenie dane je v tomto prípade dodávateľ elektriny na nabíjaciu stanicu.

21

K bodu 28

Navrhovanou úpravou sa text ustanovenia upravuje tak, aby daň bolo možné vrátiť osobe, ktorá napriek vydanému osvedčeniu o registrácii platiteľa dane z elektriny sa týmto osvedčením nepreukázala svojmu dodávateľovi pred prvým dodaním elektriny, resp. sa ním preukázala neskoro.

K bodu 29, 42 a 53

Navrhovanou úpravou sa upravuje definícia preukázateľne zdanenej elektriny, uhlia a zemného plynu na účely zákona č. 609/2007 Z. z.

K bodu 30, 43 a 55

Navrhovanou úpravou sa jednoznačnejšie upravujú podmienky vrátenia dane v prípade, kedy sa platiteľ dane nepreukáže svojmu dodávateľovi osvedčením o registrácii platiteľa dane. Zároveň sa tým znižuje administratívna záťaž pre správcu dane.

K bodu 31

Navrhovanou úpravou sa upravuje povinnosť viesť evidenciu pre platiteľa dane z elektriny, resp. zemného plynu. Zároveň sa upravuje text ustanovenia tak, aby boli povinné registrovať sa ako platiteľ dane zo zemného plynu všetky osoby, ktoré nakupujú zemný plyn na účely ďalšieho predaja. Abstrahuje sa od podmienky povolenia podnikať v energetike podľa zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike.

K bodu 32

Navrhovanou úpravou sa zavádza osobitné ustanovenie týkajúce sa nabíjacích staníc na nabíjanie elektrických vozidiel, ktorého cieľom je upraviť podmienky zdaňovania a jednoznačne určiť, kto je pri dodávkach elektriny určenej na nabíjanie elektrických vozidiel platiteľom dane z elektriny. Zároveň sa jednoznačne určuje základ dane a podmienky registrácie platiteľa dane z elektriny dodanej na nabíjanie elektrického vozidla.

K bodu 33

Legislatívno-technická úprava spresňujúca predmet dane z uhlia. Podľa navrhovanej úpravy pevné uhľovodíky kódu kombinovanej nomenklatúry 2706 až 2715 sú predmetom spotrebnej dane z uhlia, ak sú použité, dodané alebo ponúkané na použitie ako pohonná látka alebo palivo na výrobu tepla s výnimkou uhľovodíka kódu kombinovanej nomenklatúry 2713 20 00 (ropný bitúmen), ktorý je predmetom spotrebnej dane z minerálneho oleja bez ohľadu na účel jeho použitia.

K bodu 34

Navrhovanou úpravou sa do zákona dopĺňa možnosť oslobodenia od spotrebnej dane z uhlia v prípade, ak dôjde k jeho zničeniu. Uhlie je oslobodené od dane maximálne do výšky technicky odôvodnených skutočných strát, pričom tieto musia byť uznané správcom dane.

K bodu 35 a 40

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s doplnením nového odseku.

K bodu 36

22

Navrhovanou úpravou sa v nadväznosti na zadefinovanie identifikačných údajov upravuje znenie ustanovenia, ktoré sa zároveň zosúlaďuje s ostatnými predmetmi dane zákona č. 609/2007 Z. z.

K bodu 37

Navrhovanou úpravou sa text ustanovenia upravuje tak, aby bolo zrejmé, že vydané povolenie na oslobodené uhlie je vydané na konkrétneho dodávateľa uhlia a oprávnený spotrebiteľ uhlia sa ním nemôže preukázať akémukoľvek dodávateľovi uhlia.

K bodu 38

Navrhovanou úpravou sa do zákona dopĺňajú podmienky ako naložiť s uhlím v prípade, ak oprávnený spotrebiteľ odobral na účely oslobodené od dane uhlie od svojho dodávateľa a z určitých objektívnych príčin nedokáže toto uhlie spotrebovať na účely oslobodené od dane, ani na žiadne iné účely.

K bodu 39

Navrhovanou úpravou sa do zákona dopĺňa možnosť odňatia povolenia na oslobodené uhlie v prípade, ak o to oprávnený spotrebiteľ uhlia požiada, resp. ak prestal spĺňať podmienky na jeho vydanie.

K bodu 41

Navrhovanou úpravou sa text ustanovenia upravuje tak, aby daň bolo možné vrátiť osobe, ktorá napriek vydanému osvedčeniu o registrácii platiteľa dane z uhlia sa týmto osvedčením nepreukázala svojmu dodávateľovi pred prvým dodaním uhlia, resp. sa ním preukázala neskoro.

K bodu 46

Navrhovanou úpravou sa text ustanovenia upravuje tak, aby bolo zrejmé, že vydané povolenie na oslobodený zemný plyn je vydané na konkrétneho dodávateľa zemného plynu a oprávnený spotrebiteľ zemného plynu sa ním nemôže preukázať akémukoľvek dodávateľovi zemného plynu.

K bodu 47

Navrhovanou úpravou sa do zákona dopĺňa možnosť odňatia povolenia na oslobodený zemný plyn v prípade, ak oprávnený spotrebiteľ zemného plynu prestal spĺňať podmienky na jeho vydanie.

K bodu 48

Navrhovanou úpravou sa text ustanovenia upravuje tak, aby bolo možné odňať povolenie na oslobodený zemný plyn oprávnenému spotrebiteľovi zemného plynu, ak v období 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov prestal spĺňať podmienky na vydanie povolenia na oslobodený zemný plyn.

K bodu 50

Navrhovanou úpravou sa do definície platiteľa dane zo zemného plynu dopĺňa osoba, ktorá vyrobila zemný plyn pre vlastnú spotrebu a z definície platiteľa dane sa vynímajú domácnosti, ktoré sú zo zákona oslobodené.

K bodu 51

Navrhovanou úpravou sa upravuje text ustanovenia tak, aby boli povinné registrovať sa ako platiteľ dane zo zemného plynu všetky osoby, ktoré nakupujú zemný plyn na účely ďalšieho

23

predaja s výnimkou zahraničných osôb, ktoré nakupujú zemný plyn len na účely ďalšieho predaja, teda nie sú v postavení konečného spotrebiteľa zemného plynu. V navrhovanom znení sa abstrahuje od podmienky povolenia podnikať v energetike podľa zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike.

K bodu 52

Navrhovanou úpravou sa text ustanovenia upravuje tak, aby daň bolo možné vrátiť osobe, ktorá napriek vydanému osvedčeniu o registrácii platiteľa dane zo zemného plynu sa týmto osvedčením nepreukázala svojmu dodávateľovi pred prvým dodaním zemného plynu, resp. sa ním preukázala neskoro.

K bodu 56, 57, 58 a 60

Legislatívno-technické úpravy.

K bodu 59

Navrhovanou úpravou sa má zamedziť uloženiu sankcie neprimeranej skutku, ktorý subjekt vykonal a stanoviť za daňové delikty a priestupky minimálnu a maximálnu výšku pokuty. Navrhovanou úpravou sa tiež umožní colnému úradu pri určovaní sankcie posúdiť každý jednotlivý delikt alebo priestupok individuálne a uložiť sankciu s prihliadnutím na závažnosť, dĺžku trvania a následky protiprávneho stavu.

K bodu 61

V nadväznosti na vykonané úpravy sa legislatívno-technicky upravujú prechodné ustanovenia.

K článku II

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava spresňujúca predmet dane z minerálneho oleja. Podľa navrhovanej úpravy uhľovodíky kódu kombinovanej nomenklatúry 2711 11, 2711 21 a 2711 29 (zemný plyn) sú predmetom spotrebnej dane zo zemného plynu bez ohľadu na účel ich použitia. Pevné uhľovodíky kódu kombinovanej nomenklatúry 2706 až 2715 sú vyňaté z predmetu dane z minerálneho oleja a sú predmetom spotrebnej dane z uhlia, ak sú použité, dodané alebo ponúkané na použitie ako pohonná látka alebo palivo na výrobu tepla s výnimkou uhľovodíka kódu kombinovanej nomenklatúry 2713 20 00 (ropný bitúmen), ktorý je predmetom spotrebnej dane z minerálneho oleja bez ohľadu na účel jeho použitia.

K bodu 2

Navrhovanou úpravou sa zosúlaďujú kódy kombinovanej nomenklatúry s vykonávacím nariadení Komisie (EÚ) 2018/1602 z 11. októbra 2018, ktorým sa mení príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku.

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava spresňujúca odkaz na technickú normu, ako jednu z možností technickej špecifikácie a zisťovania presnosti objemu biopaliva v pohonných látkach.

K bodu 4

Na základe predpokladaného nedostatku pokročilých biopalív na trhu Slovenskej republiky sa navrhovanou úpravou umožní od 1. januára 2020, na uplatnenie daňovo

24

zvýhodnenej sadby dane na motorový benzín, primiešať do motorového benzínu len biopalivo prvej generácie v stanovenom objeme. Zároveň zostáva ako alternatíva na uplatnenie daňovo zvýhodnenej sadby dane na motorový benzín možnosť primiešavať do motorového benzínu aj zmes biopaliva prvej generácie a pokročilého biopaliva, ak osoba, ktorá si bude chcieť uplatniť daňovo zvýhodnenú sadzbu dane na motorový benzín, bude disponovať požadovaným objemom pokročilého biopaliva, pričom súčet jednotlivých objemov tejto zmesi je rovnaký ako požadovaný minimálny objem biopaliva prvej generácie, t. j. 7,4 % objemu.

K bodu 5

Legislatívno-technická úprava spresňujúca definíciu dovozcu minerálneho oleja.

K bodom 6 a 7

Navrhovanou úpravou sa umožní užívateľskému podniku dodať daňovo zvýhodnený minerálny olej uvedený v odbernom poukaze so súhlasom colného úradu inému užívateľskému podniku, ktorý má odberný poukaz na odber takéhoto minerálneho oleja, alebo daňovému skladu na prepracovanie, alebo tento minerálny olej zneškodniť pod dohľadom colného úradu, ak bol tento minerálny olej znehodnotený v procese jeho použitia na iné účely oslobodenia ako pohonná látka alebo palivo. Zároveň sa primerane legislatívno-technicky upravuje doterajšie znenie odseku 16.

Ak užívateľský podnik bude chcieť zneškodniť daňovo zvýhodnený minerálny olej podľa zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch pod dohľadom colného úradu, len oznámi túto skutočnosť miestne príslušnému colnému úradu, pričom v oznámení uvedie množstvo a druh minerálneho oleja minerálneho oleja, ktorý sa má zneškodniť a navrhne deň a miesto zneškodnenia tohto minerálneho oleja. Na základe oznámenia a po dohode s colným úradom sa v dohodnutý deň na dohodnutom mieste a pod dohľadom colného úradu zneškodní znehodnotený daňovo zvýhodnený minerálny olej.

Tiež sa stanovuje, že daňovo zvýhodnený minerálny olej, ktorý bol zneškodnený pod dohľadom colného úradu sa považuje za oslobodený od dane podľa § 10 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja.

K bodu 8

Legislatívno-technická úprava spresňujúca spôsob prepravy daňovo zvýhodneného minerálneho oleja na daňovom území v súvislosti s legislatívnymi úpravami v bodoch 6 a 7.

K bodu 9

Legislatívno-technická úprava rozširujúca situácie, kedy môže byť vydané nové povolenie na distribúciu alebo povolenie na predaj.

K bodu 10

Navrhovanou úpravou sa umožní predajcovi pohonných látok vydať pohonné látky v mimoriadnych prípadoch, inak ako prostredníctvom výdajného stojanu za účelom ich prepracovania alebo zneškodnenia, ak boli tieto pohonné látky znehodnotené napríklad zmiešaním motorovej nafty a motorového benzínu. Podmienkou na takéto vydanie pohonných látok je, že predajca pohonných látok oznámi túto skutočnosť colnému úradu, a to pred uskutočnením vydania pohonných látok.

K bodu 11

Legislatívno-technická úprava spresňujúca osobu, na ktorú sa nevzťahujú ustanovenia § 25b ods. 1 až 21.

25

K článku III

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. decembra 2019 okrem čl. I bodov 1 až 60 a čl. II bodov 1, 3 a 4, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2020.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 21. augusta 2019.

Peter Pellegrini

predseda vlády Slovenskej republiky

Ladislav Kamenický

minister financií Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov

75

II. Osobitná časť

K Čl. I

Prvá časť

Základné ustanovenia

K § 1 – predmet úpravy

Úvodné ustanovenie definuje predmet úpravy zákona, ktorým je zdaňovanie elektriny, uhlia a zemného plynu spotrebnou daňou.

K § 2 – vymedzenie pojmov

Na účely zákona sú v tomto paragrafe definované niektoré pojmy používané v zákone.

Daňovým územím je územie Slovenskej republiky.

Územím Európskej únie územie členských štátov Európskej únie ako je vymedzené v článku 2 smernice Rady 92/12/EHS o všeobecných systémoch pre výrobky podliehajúce spotrebnej dani a o vlastníctve a monitorovaní takýchto výrobkov.

Územím tretieho štátu je územie, ktoré nie je územím Európskej únie.

Konečným spotrebiteľom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej bola dodaná elektrina, uhlie alebo zemný plyn na konečnú spotrebu a nie na účely ďalšieho predaja.

Podnikaním sa rozumie činnosť definovaná pre daňové územie v obchodnom zákonníku a pre územie iných členských štátov podľa právnych predpisov príslušných členských štátov.

Metalurgickým procesom je tepelné spracovanie rúd a ich koncentrátov, ako výstupného produktu z tejto činnosti a výroba kovov klasifikovaná v nomenklatúre NACE Rev. 2 v kóde 24 „výroba a spracovanie kovov“ podľa Nariadenia Rady (EHS) č. 3037/90 o štatistickej klasifikácii ekonomických činností v Európskom spoločenstve v platnom znení.

Mineralogickým procesom je proces klasifikovaný v nomenklatúre NACE Rev. 2 v kóde 23 „výroba ostatných nekovových minerálnych výrobkov“, a to podľa Nariadenia Rady (EHS) č. 3037/90 o štatistickej klasifikácii ekonomických činností v Európskom spoločenstve v platnom znení.

Duálnym použitím sa rozumie použitie uhlia alebo zemného plynu ako palivo na výrobu tepla , ako aj na iné účely ako pohonná látka alebo ako palivo na výrobu tepla , napr. použitie uhlia alebo zemného plynu na chemickú redukciu, v elektrolytických procesoch alebo v metalurgických procesoch, kde sa tieto komodity nepoužívajú ako pohonná látka alebo ako palivo, ale vstupujú napr. do fyzikálno-chemických procesov.

Elektroenergetickým podnikom sa na účely zákona rozumie podnikateľ, ktorého hlavným predmetom činnosti je na základe povolenia podľa osobitného predpisu (zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej len „zákon o energetike“) elektrinu vyrábať, prevádzkovať prenosovú sústavu elektriny alebo ktorá je obchodníkom s elektrinou.

Dodávateľom elektriny sa rozumie podnikateľ, ktorý má povolenie podnikať podľa osobitného predpisu (zákon o energetike) na dodávky elektriny a dodáva elektrinu konečnému spotrebiteľovi.

Plynárenským podnikom sa na účely zákona rozumie podnikateľ, ktorého hlavným predmetom činnosti je na základe povolenia podľa osobitného predpisu (zákon o energetike) zemný plyn vyrábať (pričom výrobou sa rozumie ťažba alebo spracovanie zemného plynu), prevádzkovať prepravnú sieť zemného plynu alebo prevádzkovať distribučnú sieť zemného plynu alebo nakupovať zemný plyn na účely ďalšieho predaja alebo uskladňovať zemný plyn v zásobníkoch zemného plynu; pričom plynárenský podnik nezahŕňa koncových odberateľov zemného plynu.

Dodávateľom zemného plynu je na účely zákona podnikateľ, ktorý má povolenie podnikať podľa osobitného predpisu (zákon o energetike) na dodávky zemného plynu a dodáva zemný plyn na konečnú spotrebu.

Výrobcom uhlia sa rozumie podnikateľ, ktorý v rámci podnikania uhlie vyrába, pričom výrobou sa rozumie ťažba alebo spracovanie uhlia.

Obchodníkom s uhlím sa rozumie podnikateľ, ktorý v rámci podnikania nakupuje uhlie na účely ďalšieho predaja.

Dodávateľom uhlia sa rozumie podnikateľ, ktorý v rámci podnikania nakupuje uhlie a dodáva uhlie konečnému spotrebiteľovi uhlia.

Kódom kombinovanej nomenklatúry sa rozumie číselné označenie vybraných výrobkov uvedených v nariadení Rady (EHS) Nariadenie Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku v znení nariadenia Komisie (ES) č. 2031/2001 zo 6. augusta 2001.

K § 3 – správa dane

Správu dane vykonáva miestne príslušný colný úrad, a to u právnickej osoby podľa jej sídla a u fyzickej osoby podľa jej trvalého pobytu. Pre fyzickú osobu, ktorá nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, je miestne príslušným správcom dane Colný úrad Bratislava. V prípade, že pre potreby efektívnejšieho výkonu správy dane bude potrebné určiť inú miestnu príslušnosť, môže túto upraviť Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky inak. Za správcu dane sa považuje aj správca dane iného členského štátu podľa právnych predpisov iného členského štátu.

Druhá časť

Daň z elektriny

K § 4 – predmet dane

Predmetom dane je elektrina kódu kombinovanej nomenklatúry 2716.

K § 5 – základ dane a výpočet dane

Základom dane podľa článku 10 smernice Rady 2003/96/ES je množstvo elektriny vyjadrené v megawatthodinách. Podľa článku 12 smernice sa ustanovuje možnosť pre členské štáty používať aj iné jednotky, ak úrovne daní po premene na tieto jednotky nie sú nižšie ako minimálne úrovne ustanovené smernicou. Na základe citovaného ustanovenia smernice sa navrhuje základ dane vyjadrený v kilowatthodinách. Daň sa vypočíta ako súčin základu dane a príslušnej sadzby dane.

K § 6 – sadzba dane

Sadzba dane sa navrhuje od 1. júla 2008 do 31. decembra 2009 vo výške 0,02 Sk/kWh, t.j. cca 50 % minimálnej sadzby dane, nadväzne na článok 18a smernice Rady 2004/74/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 2003/96/ES, a ktorou bolo Slovenskej republike poskytnuté prechodné obdobie k zdaňovaniu elektriny. Vzhľadom na ukončenie prechodného obdobia, od 1. januára 2010 sadzba dane sa navrhuje vo výške 0,04 Sk/kWh.

K § 7 – oslobodenie od dane

Smernica Rady 2003/96/ES ustanovuje obligatórne oslobodenia od dane v prípadoch, keď ide o tzv. duálne použitie alebo iné použitie ako pohonná látka alebo palivo, smernica zároveň umožňuje aj fakultatívne oslobodenia od dane, ktorých uplatnenie je ponechané na rozhodnutie členského štátu. Do návrhu zákona boli po konzultáciách s vecne príslušnými rezortmi a po prerokovaní v porade vedenia Ministerstva financií SR ako aj v Internom daňovom výbore premietnuté nasledovné účely oslobodenia od dane:

-zo smernice tieto obligatórne oslobodenia: elektrina používaná predovšetkým na účely chemickej redukcie, v elektrolytických procesoch, v metalurgických procesoch, v mineralogických procesoch, na výrobu výrobkov vysoko náročných na spotrebu elektriny (ak náklady na elektrinu predstavujú viac ako 50 % podielu na priemerných vlastných nákladoch výrobku), používaná na výrobu elektriny a udržanie spôsobilosti vyrábať elektrinu,

-zo smernice tieto fakultatívne oslobodenia: elektrina vyrobená z obnoviteľného zdroja, ak je dodaná priamo konečnému spotrebiteľovi alebo spotrebovaná výrobcom a elektrina vyrobená vo vysoko účinných a k životnému prostrediu ohľaduplných energetických zariadeniach, elektrina používaná na kombinovanú výrobu elektriny a tepla, na prepravu osôb a nákladov vlakom, metrom, električkou, trolejbusom, elektrobusom, lanovkou a na činnosti s tým bezprostredne úzko súvisiace, ako aj elektrina používaná v domácnostiach. Od dane sa navrhuje oslobodiť aj elektrinu vyrábanú malými výrobcami elektriny pre vlastnú spotrebu, ak celkový inštalovaný výkon výrobného zariadenia neprevyšuje 5 MW, pričom podmienkou takéhoto oslobodenia je, že elektrina je vyrobená z preukázateľne zdaneného minerálneho oleja, uhlia alebo zemného plynu. Takéto oslobodenie sa môže využiť napríklad pri výrobe elektriny v náhradných zariadeniach výroby elektriny v nemocniciach, ak je to ekonomicky výhodnejšie Fakultatívne oslobodenia od dane podliehajú notifikácii Európskou komisiou, pretože môžu znamenať štátnu pomoc.

K § 8 – oprávnený spotrebiteľ elektriny

Za účelom zabezpečenia fiškálnej kontroly použitia elektriny oslobodenej od dane sa zavádza inštitút oprávneného spotrebiteľa elektriny, ktorým je právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na základe registrácie používať elektrinu oslobodenú od dane na účely uvedené v § 7. Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá chce priamo odoberať elektrinu oslobodenú od dane musí mať samostatné odberné miesto vybavené určeným meradlom, ktoré slúži výlučne na odber elektriny oslobodenej od dane a je povinná požiadať o vydanie povolenia na odber elektriny oslobodenej od dane. Povolenie na odber oslobodenej elektriny vydáva colný úrad na základe písomnej žiadosti, ktorej náležitosti sú ustanovené v odseku 5 a v prílohách uvedených v odseku 6.

Jednou z príloh podľa tohto odseku je aj výpis z obchodného registra alebo zo živnostenského registra alebo z inej evidencie oprávnení (povolení alebo osvedčení) na podnikanie, o ktorých tak ustanovuje osobitný predpis, pričom takýto výpis je žiadateľ - podnikateľ povinný predložiť v origináli alebo predložiť jeho osvedčenú kópiu, a to nie staršie ako 30 dní. Tá právnická osoba, ktorá nie je zriadená alebo založená na podnikateľské účely, je povinná priložiť k žiadosti nie staršiu ako 30 dní osvedčenú kópiu dokladu potvrdzujúceho túto skutočnosť, (ako napríklad výpis z evidencie takýchto subjektov, ak tak ustanovuje osobitný predpis, zakladateľskú listinu, spoločenskú zmluvu, stanovy a pod.).

Žiadateľ musí spĺňať podmienky ustanovené zákonom, aby mu povolenie na oslobodenú elektrinu bolo vydané. Povolenie bude vydané v troch vyhotoveniach, jedno vyhotovenie si ponechá colný úrad a dve vyhotovenia sú určené pre oprávneného spotrebiteľa, ktorý jedno vyhotovenie predloží svojmu dodávateľovi najneskôr pri prvom odbere elektriny. Povolenie na odber elektriny oslobodenej od dane sa nebude z dôvodu administratívnej náročnosti vyžadovať od domácnosti nakoľko identifikácia domácnosti je zrejmá zo zmlúv o dodávkach elektriny.

Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá chce používať elektrinu oslobodenú od dane a z objektívnych dôvodov nemá samostatné odberné miesto výlučne na odber elektriny oslobodenej od dane, si môže uplatniť za zákonom ustanovených podmienok vrátenie dane z množstva nakúpenej preukázateľne zdanenej elektriny skutočne použitej na účely oslobodené od dane.

Zároveň sa ustanovuje, že dodávateľ elektriny nesmie dodať elektrinu oslobodenú od dane právnickej osobe alebo fyzickej osobe bez predloženia povolenia na oslobodenú elektrinu s výnimkou dodania elektriny koncovému odberateľovi elektriny v domácnosti.

K § 9 – vznik daňovej povinnosti

Daňová povinnosť pri zdaňovaní elektriny na rozdiel od daňovej povinnosti pri spotrebnej dani z minerálneho oleja vzniká dňom dodania elektriny konečnému spotrebiteľovi na jeho konečnú spotrebu, alebo dňom vlastnej spotreby elektriny elektroenergetickým podnikom, ktorý je výrobcom elektriny, prevádzkovateľom prenosovej sústavy elektriny, alebo prevádzkovateľom distribučnej sústavy elektriny. Elektroenergetický podnik sa na účely vzniku daňovej povinnosti dodaním elektriny na konečnú spotrebu nepovažuje za konečného spotrebiteľa, ale daňová povinnosť mu bude vznikať vlastnou spotrebou. Vlastnou spotrebou sa rozumie napr. spotreba elektriny, ktorú elektroenergetický podnik sám vyrobil alebo ktorú nakúpil a spotreboval, ak takáto spotreba nie je oslobodená od dane.

Daňová povinnosť vzniká aj dňom zistenia neoprávneného odberu elektriny a dňom spotreby elektriny oslobodenej od dane na iný účel, na ktorý sa nevzťahuje oslobodenie od dane upravené v § 7. Nakoľko pri elektrine ide o tzv. opakované dodávky elektriny, keď nie je možné presne určiť moment dodania elektriny, a teda vzniku daňovej povinnosti, za deň dodania elektriny na účely vzniku daňovej povinnosti je ustanovený najneskôr posledný deň obdobia, na ktoré sa platba za dodané množstvo elektriny vzťahuje alebo deň, ku ktorému sa vykoná odpočet skutočne dodaného množstva elektriny za zúčtovacie obdobie, ak vznikol rozdiel medzi celkovým množstvom elektriny dodanej za jednotlivé obdobia, ktoré sú predmetom zúčtovania a skutočne dodaným množstvom elektriny za zúčtovacie obdobie. Za deň spotreby je ustanovený posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k spotrebe elektriny.

K § 10 – daňový dlžník

Daňovými dlžníkmi na účely tohto zákona sú právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré dodajú elektrinu konečnému spotrebiteľovi na konečnú spotrebu alebo elektroenergetické podniky v prípade vlastnej spotreby. Daňovým dlžníkom pri dodaní elektriny zahraničnou osobou je konečný spotrebiteľ elektriny s výnimkou dodania elektriny domácnosti, kedy je daňovým dlžníkom zahraničná osoba, ktorá domácnosti elektrinu dodala. Daňovým dlžníkom je aj právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá neoprávnene odobrala elektrinu, a tiež právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá použila elektrinu oslobodenú od dane na iný účel ako ustanovuje zákon.

K § 11 – registrácia

Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej vznikla daňová povinnosť dodaním elektriny konečnému spotrebiteľovi /§10 ods.1 písm. a)/ alebo spotrebou elektriny na daňovom území /§ 10 ods. 1 písm. b)/ je povinná písomne požiadať miestne príslušný colný úrad o registráciu daňového dlžníka najneskôr v deň vzniku prvej daňovej povinnosti. Zahraničná osoba, ktorá sa stala daňovým dlžníkom z dôvodu dodania elektriny domácnosti, je povinná písomne požiadať o registráciu daňového dlžníka najneskôr v deň vzniku prvej daňovej povinnosti Colný úrad Bratislava. Náležitosti žiadosti o registráciu daňového dlžníka upravujú ustanovenia zákona.

Zároveň sa ukladá povinnosť písomne požiadať colný úrad o registráciu aj podnikateľa, ktorým je tá právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá má povolenie podnikať v energetike a ktorá nakupuje elektrinu len na účely ďalšieho predaja, a ktorá nie je daňovým dlžníkom, a to najneskôr v deň prvého dodania elektriny. Ide o registráciu za účelom sprehľadnenia materiálových tokov elektriny aj v prípadoch keď sa nejedná o dodávku na konečnú spotrebu, ale na účely ďalšieho predaja..

K § 12 – zdaňovacie obdobie, daňové priznanie, dodatočné daňové priznanie a splatnosť dane

Zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac. Daňové priznanie podáva daňový dlžník colnému úradu najneskôr do 25. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu daňová povinnosť vznikla. V rovnakej lehote je daňový dlžník povinný daň zaplatiť. Z dôvodu obmedzenia administratívnej náročnosti a zabezpečenia efektívnosti správy dane, ak daňová povinnosť za zdaňovacie obdobie nepresiahne 100 Sk, nevzniká daňovému dlžníkovi povinnosť podať daňové priznanie a daň zaplatiť. Vzor tlačiva daňového priznania, dodatočného daňového priznania, žiadosti o vrátenie dane a dodatočnej žiadosti o vrátenie dane ustanoví Ministerstvo financií SR všeobecne záväzným právnym predpisom.

Špecifikom zdaňovania elektriny je zdaňovanie u maloodberateľov, u ktorých zúčtovacím obdobím je obvykle rok a platby sú realizované preddavkovo v mesačných intervaloch. Suma preddavku bude musieť zahŕňať aj daň pripadajúcu na predpokladané mesačné množstvo odberu elektriny fakturované odberateľovi, ktoré dodávateľ spravidla určuje zo skutočnej spotreby za predchádzajúce zúčtovacie obdobie.

K § 13 – vrátenie dane

Vrátenie dane si môže uplatniť oprávnený spotrebiteľ, ktorý nemá samostatné odberné miesto výlučne na odber elektriny oslobodenej od dane, a ktorý nakúpil elektrinu s daňou, a túto použil na účel oslobodený od dane. Vrátenie dane možno uplatniť len z množstva preukázateľne zdanenej elektriny, ktoré je podložené dokladom potvrdzujúcim zaplatenie dane v cene elektriny, napr. výpisom z účtu v banke. Ďalšími dôvodmi na uplatnenie vrátenia dane môže byť vystavenie dobropisu, prípadne opravenie zrejmých omylov. Preukázateľne spotrebovaným množstvom elektriny na účely oslobodené od dane je množstvo elektriny odmerané určeným meradlom umiesteným po odsúhlasení colného úradu a opatrenou uzáverou colného úradu. Ak nie je možné merať elektrinu takýmto spôsobom, môže colný úrad povoliť v odôvodnených prípadoch aj iný spôsob výpočtu a preukazovania spotreby elektriny na účely oslobodené od dane, napríklad ak je oprávnenému spotrebiteľovi samostatne fakturovaná spotreba elektriny s daňou a spotrebu elektriny na účely oslobodené od dane je možné preukázať na základe kalkulácií, napríklad podľa množstva spotreby jednotlivými spotrebičmi. To neplatí, ak je platba za spotrebu elektriny zahrnutá napríklad v platbe za prenájom priestorov. Oprávnený spotrebiteľ si uplatňuje vrátenie dane v žiadosti o vrátenie dane alebo v dodatočnej žiadosti o vrátenie dane a daňový dlžník v dodatočnom daňovom priznaní.

K § 14 a 15 – vedenie evidencií

Daňový dlžník a oprávnený spotrebiteľ, ako aj právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je daňovým dlžníkom, ale ktorá má povolenie podnikať v energetike a ktorá nakupuje elektrinu len na účely ďalšieho predaja, sú povinní na účely správneho určenia dane viesť evidenciu množstva elektriny v príslušnej mernej jednotke vyrobenej, odobratej, spotrebovanej, dodanej celkom, z toho na účely oslobodené od dane a pod.

Tretia časť

Daň z uhlia

K § 16 – predmet dane

Predmetom dane je čierne uhlie, hnedé uhlie, koks, polokoks z čierneho uhlia definované kódmi kombinovanej nomenklatúry 2701, 2702, 2704 ako aj ostatné uhľovodíky kódu kombinovanej nomenklatúry 2706 až 2715 (napr. bitúmeny, asfalt a pod.).

K § 17 – základ dane a výpočet dane

Základom dane je podľa článku 9 smernice Rady 2003/96/ES množstvo energie obsiahnutej v uhlí vyjadrené v gigajouloch. Podľa článku 12 smernice rady 2003/96/ES sa ustanovuje možnosť pre členské štáty používať aj iné jednotky, ak úrovne daní po premene na tieto jednotky nie sú nižšie ako minimálne úrovne ustanovené smernicou. Na základe citovaného ustanovenia smernice a za účelom administratívneho zjednodušenia výpočtu dane, sa navrhuje základ dane množstvo uhlia vyjadrené v tonách. Daň sa vypočíta ako súčin základu dane a príslušnej sadzby dane.

K § 18 – sadzba dane

Sadzba dane sa navrhuje vo výške 320 Sk/t. Pri prepočte sadzby dane z gigajoulov na tony sa vychádzalo z najvyššej známej výhrevnosti uhlia poskytnutej Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky a Zväzom hutníctva, ťažobného priemyslu a geológie Slovenskej republiky.

K § 19 – oslobodenie od dane

Smernica Rady 2003/96/ES obsahuje obligatórne a fakultatívne ustanovenia oslobodenia od dane. Do návrhu zákona boli po konzultáciách s vecne príslušnými rezortmi a po prerokovaní v porade vedenia Ministerstva financií SR ako aj v Internom daňovom výbore premietnuté nasledovné:

-zo smernice tieto obligatórne oslobodenia: uhlie určené na duálne použitie (pričom za duálne použitie sa považuje aj použitie uhlia na chemickú redukciu a v elektrolytických procesoch), používané v mineralogických procesoch, na iný účel ako pohonná látka alebo ako palivo na výrobu tepla, používané na výrobu elektriny,

-zo smernice tieto fakultatívne oslobodenia: uhlie používané na kombinovanú výrobu elektriny a tepla, na výrobu koksu a polokoksu, na prepravu osôb a nákladov v železničnej doprave a riečnej doprave, uhlie používané v domácnostiach a na výrobu tepla určeného pre domácnosť. Fakultatívne oslobodenia podliehajú notifikácii Európskou komisiou.

K § 20 – oprávnený spotrebiteľ uhlia

Za účelom zabezpečenia fiškálnej kontroly použitia uhlia oslobodeného od dane sa zavádza inštitút oprávneného spotrebiteľa uhlia, ktorým je právnická osoba alebo fyzická osoba, oprávnená na základe povolenia na odber uhlia oslobodeného od dane odoberať a používať uhlie oslobodené od dane na účely uvedené v § 19.

Povolenie na odber oslobodeného uhlia vydáva colný úrad na základe písomnej žiadosti, ktorej náležitosti sú ustanovené v odseku 3 a v prílohách uvedených v odseku 4. Jednou z príloh podľa tohto odseku je aj výpis z obchodného registra alebo zo živnostenského registra alebo z inej evidencie oprávnení (povolení alebo osvedčení) na podnikanie, o ktorých tak ustanovuje osobitný predpis, pričom takýto výpis je žiadateľ - podnikateľ povinný predložiť v origináli alebo predložiť jeho osvedčenú kópiu, a to nie staršie ako 30 dní. Tá právnická osoba, ktorá nie je zriadená alebo založená na podnikateľské účely, je povinná priložiť k žiadosti nie staršiu ako 30 dní osvedčenú kópiu dokladu potvrdzujúceho túto skutočnosť, (ako napríklad výpis z evidencie takýchto subjektov, ak tak ustanovuje osobitný predpis, zakladateľskú listinu, spoločenskú zmluvu, stanovy a pod.).

Žiadateľ musí spĺňať podmienky ustanovené zákonom, aby mu povolenie na oslobodené uhlie bolo vydané. Povolenie bude vydané v troch vyhotoveniach, jedno vyhotovenie si ponechá colný úrad a dve vyhotovenia sú určené pre oprávneného spotrebiteľa, ktorý jedno vyhotovenie predloží svojmu dodávateľovi najneskôr pri prvom odbere uhlia.

Povolenie na odber uhlia oslobodeného od dane sa nebude z dôvodu administratívnej náročnosti vyžadovať od domácnosti nakoľko identifikácia domácnosti je zrejmá zo zmlúv o dodávkach uhlia.

Zároveň sa ukladá povinnosť oprávnenému spotrebiteľovi uhlia pri zrušení registrácie vykonať ku dňu odňatia povolenia na oslobodené uhlie inventarizáciu zásob uhlia oslobodeného od dane a v lehote určenej colným úradom podať daňové priznanie ako aj v rovnakej lehote zaplatiť daň, alebo má možnosť uhlie oslobodené od dane dodať inému oprávnenému spotrebiteľovi uhlia, ktorý má povolenie na oslobodené uhlie, a to len so súhlasom colného úradu.

K § 21 – vznik daňovej povinnosti

Daňová povinnosť pri zdaňovaní uhlia na rozdiel od daňovej povinnosti pri spotrebnej dani z minerálneho oleja vzniká dňom dodania uhlia konečnému spotrebiteľovi na jeho konečnú spotrebu, alebo dňom vlastnej spotreby subjektom, ktorý nie je konečným spotrebiteľom a nevznikla by mu daňová povinnosť pri dodaní na konečnú spotrebu.

Daňová povinnosť vzniká aj dňom spotreby uhlia oslobodeného od dane na iný účel, na ktorý sa nevzťahuje oslobodenie od dane. Daňová povinnosť vzniká dňom prijatia colného vyhlásenia na prepustenie uhlia do colného režimu voľný obeh ak na colný režim voľný obeh nenadväzuje oslobodenie od dane, alebo dňom vzniku colného dlhu iným spôsobom ako prijatím colného vyhlásenia, napríklad nezákonným dovozom uhlia. Daňová povinnosť pri dovoze nevzniká právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je výrobcom uhlia alebo obchodníkom s uhlím.

K § 22 – daňový dlžník

Daňovým dlžníkom na účely tohto zákona je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá dodá uhlie konečnému spotrebiteľovi na konečnú spotrebu alebo spotrebuje uhlie na vlastnú spotrebu. Daňovým dlžníkom pri dodaní uhlia zahraničnou osobou je konečný spotrebiteľ uhlia s výnimkou domácnosti. V prípade domácnosti je daňovým dlžníkom zahraničná osoba, ktorá domácnosti uhlie dodala. Daňovým dlžníkom je aj právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá použila uhlie oslobodené od dane na iný účel ako ustanovuje zákon a tiež právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá uskutočnila dovoz uhlia konečnému spotrebiteľovi.

K § 23 – registrácia

Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej vznikla daňová povinnosť dodaním uhlia konečnému spotrebiteľovi podľa § 21 ods. 1 písm. a) alebo spotrebou uhlia podľa § 21 ods. 1 písm. b), je povinná písomne požiadať miestne príslušný colný úrad o registráciu daňového dlžníka najneskôr v deň vzniku prvej daňovej povinnosti. Zahraničná osoba, ktorá sa stala daňovým dlžníkom z dôvodu dodania uhlia domácnosti, je povinná písomne požiadať o registráciu daňového dlžníka najneskôr v deň vzniku prvej daňovej povinnosti Colný úrad Bratislava. Náležitosti žiadosti o registráciu daňového dlžníka upravujú ustanovenia zákona.

Zároveň sa ukladá povinnosť výrobcovi uhlia a obchodníkovi s uhlím, ktorí nie sú daňovými dlžníkmi, písomne požiadať colný úrad o registráciu, a to najneskôr v deň prvého dodania uhlia.

K § 24 – zdaňovacie obdobie, daňové priznanie, dodatočné daňové priznanie a splatnosť dane

Zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac. Daňové priznanie podáva daňový dlžník colnému úradu najneskôr do 25. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu daňová povinnosť vznikla. V rovnakej lehote je daňový dlžník povinný daň zaplatiť. Z dôvodu obmedzenia administratívnej náročnosti a zabezpečenia efektívnosti správy dane a ak daňová povinnosť za zdaňovacie obdobie nepresiahne 100 Sk, nevzniká daňovému dlžníkovi povinnosť podať daňové priznanie a daň zaplatiť. Vzor tlačiva daňového priznania, dodatočného daňového priznania, žiadosti o vrátenie dane a dodatočnej žiadosti o vrátenie dane ustanoví Ministerstvo financií SR všeobecne záväzným právnym predpisom.

K § 25 – vrátenie dane

Ide o výnimočné prípady vrátenia dane oprávnenému spotrebiteľovi, ktorý má povolenie na oslobodené uhlie, a ktorý nakúpil uhlie s daňou a toto použil na účel oslobodený od dane. Vrátenie dane možno uplatniť len z množstva preukázateľne zdaneného uhlia, ktoré je podložené dokladom potvrdzujúcim zaplatenie dane v cene uhlia, napr. výpisom z účtu v banke. Ďalšími dôvodmi na uplatnenie vrátenia dane môže byť vystavenie dobropisu, prípadne opravenie zrejmých omylov.

K § 26 a 27 – vedenie evidencií

Daňový dlžník a oprávnený spotrebiteľ, sú povinní na účely správneho určenia dane viesť evidenciu množstva uhlia v príslušnej mernej jednotke vyrobeného, odobratého, spotrebovaného, dodaného celkom, z toho na účely oslobodené od dane a pod. Primerane je povinný viesť evidenciu aj výrobca uhlia a obchodník s uhlím.

Dodávateľ uhlia pre domácnosti je povinný viesť evidenciu s identifikačnými údajmi fyzickej osoby, ktorej bolo dodané uhlie pre vlastnú spotrebu v domácnosti.

Štvrtá časť

Daň zo zemného plynu

K § 28 – predmet dane

Predmetom dane je zemný plyn kódu kombinovanej nomenklatúry 2711 11, 2711 21, 2711 29 a 2705.

K § 29 – základ dane a výpočet dane

Základom dane podľa článkov 7 a 9 smernice Rady 2003/96/ES je množstvo energie v zemnom plyne vyjadrené v gigajouloch (GJ). Podľa článku 12 smernice sa ustanovuje možnosť pre členské štáty používať aj iné jednotky, ak úrovne daní po premene na tieto jednotky nie sú nižšie ako minimálne úrovne ustanovené smernicou. Na základe citovaného ustanovenia smernice sa navrhuje základ dane množstvo zemného plynu vyjadrené v kilowatthodinách(kWh). Daň sa vypočíta ako súčin základu dane a príslušnej sadzby dane.

K § 30 – sadzba dane

Pri pretočte sadzby dane z gigajoulov na kilowatthodiny sa vychádzalo z údajov poskytnutých Ministerstvom hospodárstva SR a Slovenským plynárenským priemyslom, a. s.. Sadzba dane sa od 1. júla 2008 do 31. decembra 2009 navrhuje vo výške 0,20 Sk/kWh, ak je používaný ako pohonná látka a vo výške 0,02 Sk/kWh, ak je používaný ako palivo v zmysle článku 18a smernice Rady 2004/74/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 2003/96/ES, a ktorou bolo Slovenskej republike poskytnuté prechodné obdobie k zdaňovaniu zemného plynu do 1. januára 2010 za podmienky, že k 1. januáru 2007 bude sadzba dane na tieto produkty dosahovať 50 % minimálnej sadzby dane ustanovenej smernicou. Vzhľadom na ukončenie prechodného obdobia, od 1. januára 2010 sa navrhuje sadzba dane vo výške 0,40 Sk/ kWh, ak je používaný ako pohonná látka a vo výške 0,04 Sk/ kWh, ak je používaný ako palivo.

K § 31 – oslobodenie od dane

Smernica Rady 2003/96/ES obsahuje obligatórne a fakultatívne oslobodenia od dane. Do návrhu zákona boli po konzultáciách z vecne príslušnými rezortmi a po prerokovaní v porade vedenia Ministerstva financií SR ako aj v Internom daňovom výbore premietnuté nasledovné:

-zo smernice tieto obligatórne oslobodenia: zemný plyn určený na duálne použitie, v mineralogických procesoch, na iný účel ako palivo na výrobu tepla alebo ako pohonná látka,

-zo smernice tieto fakultatívne oslobodenia: zemný plyn používaný na kombinovanú výrobu elektriny a tepla, na výrobu elektriny , zemný plyn používaný v domácnostiach, na výrobu tepla určeného pre domácnosť a tiež ako pohonná látka. Fakultatívne oslobodenia podliehajú notifikácii Európskou komisiou.

Od dane je oslobodený aj zemný plyn nachádzajúci sa v bežných nádržiach motorových dopravných prostriedkov, pracovných strojov, klimatizačných, chladiarenských a iných podobných zariadení pri ich vstupe na daňové územie z členského štátu alebo z územia tretieho štátu a ktorý slúži na ich vlastný pohon alebo prevádzku.

K § 32 – oprávnený spotrebiteľ zemného plynu

Za účelom zabezpečenia fiškálnej kontroly použitia zemného plynu oslobodeného od dane sa zavádza inštitút oprávneného spotrebiteľa zemného plynu, ktorým je právnická osoba alebo fyzická osoba, oprávnená na základe registrácie používať zemný plyn oslobodený od dane na účely uvedené v § 31. Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá chce odoberať zemný plyn oslobodený od dane musí mať samostatné odberné miesto vybavené určeným meradlom, ktoré slúži výlučne na odber zemného plynu oslobodeného od dane a je povinná požiadať o vydanie povolenia na odber zemného plynu oslobodeného od dane.

Povolenie na odber oslobodeného zemného plynu vydáva colný úrad na základe písomnej žiadosti, ktorej náležitosti sú ustanovené v odseku 5 a v prílohách uvedených v odseku 6. Jednou z príloh podľa tohto odseku je aj výpis z obchodného registra alebo zo živnostenského registra alebo z inej evidencie oprávnení (povolení alebo osvedčení) na podnikanie, o ktorých tak ustanovuje osobitný predpis, pričom takýto výpis je žiadateľ - podnikateľ povinný predložiť v origináli alebo predložiť jeho osvedčenú kópiu, a to nie staršie ako 30 dní. Tá právnická osoba, ktorá nie je zriadená alebo založená na podnikateľské účely, je povinná priložiť k žiadosti nie staršiu ako 30 dní osvedčenú kópiu dokladu potvrdzujúceho túto skutočnosť, (ako napríklad výpis z evidencie takýchto subjektov, ak tak ustanovuje osobitný predpis, zakladateľskú listinu, spoločenskú zmluvu, stanovy a pod.).

Žiadateľ musí spĺňať podmienky ustanovené zákonom, aby mu povolenie na oslobodený zemný plyn bolo vydané. Povolenie bude vydané v troch vyhotoveniach, jedno vyhotovenie si ponechá colný úrad a dve vyhotovenia sú určené pre oprávneného spotrebiteľa, ktorý jedno vyhotovenie predloží svojmu dodávateľovi najneskôr pri prvom odbere zemného plynu. Povolenie na odber zemného plynu oslobodeného od dane sa nebude z dôvodu administratívnej náročnosti vyžadovať od domácnosti nakoľko identifikácia domácnosti je zrejmá zo zmlúv o dodávkach zemného plynu.

Zároveň sa ustanovuje, že dodávateľ zemného plynu nesmie dodať zemný plyn oslobodený od dane právnickej osobe alebo fyzickej osobe bez predloženia povolenia na oslobodený zemný plyn s výnimkou dodania zemného plynu koncovému odberateľovi zemného plynu v domácnosti.

Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá chce používať zemný plyn oslobodený od dane a nemá samostatné odberné miesto výlučne na odber zemného plynu oslobodeného od dane, si môže uplatniť vrátenie dane z množstva preukázateľne zdaneného zemného plynu skutočne použitého na účely oslobodené od dane.

K § 33 – vznik daňovej povinnosti

Daňová povinnosť pri zdaňovaní zemného plynu na rozdiel od daňovej povinnosti pri spotrebnej dani z minerálneho oleja vzniká dňom dodania zemného plynu konečnému spotrebiteľovi na jeho konečnú spotrebu, s výnimkou dodania zemného plynu plynárenskému podniku alebo dodávateľovi zemného plynu, alebo dňom vlastnej spotreby zemného plynu plynárenským podnikom alebo dodávateľom zemného plynu. Plynárenský podnik sa na účely vzniku daňovej povinnosti dodaním zemného plynu na konečnú spotrebu nepovažuje za konečného spotrebiteľa, nakoľko mu bude daňová povinnosť vznikať vlastnou spotrebou. Vlastnou spotrebou sa rozumie napr. spotreba zemného plynu, ktorú plynárenský podnik sám vyrobil alebo ktorú nakúpil a spotreboval, ak táto spotreba nie je oslobodená od dane

Daňová povinnosť vzniká aj dňom zistenia neoprávneného odberu zemného plynu a dňom spotreby zemného plynu oslobodeného od dane na iný účel, na ktorý sa nevzťahuje oslobodenie od dane. Nakoľko pri zemnom plyne ide v prevažnej miere o tzv. opakované dodávky zemného plynu, keď nie je možné presne určiť moment dodania zemného plynu, a teda vznik daňovej povinnosti, za deň dodania zemného plynu je ustanovený najneskôr posledný deň obdobia, na ktoré sa platba za dodané množstvo zemného plynu vzťahuje alebo deň, ku ktorému sa vykoná odpočet skutočne dodaného množstva zemného plynu za zúčtovacie obdobie, ak vznikol rozdiel medzi celkovým množstvom zemného plynu dodaného za jednotlivé obdobia, ktoré sú predmetom zúčtovania a skutočne dodaným množstvom zemného plynu za zúčtovacie obdobie. Pri jednorázových dodávkach zemného plynu (napríklad dodávky CNG – stlačený zemný plyn ako pohonná látka) dňom dodania zemného plynu je deň, keď odberateľ nadobudne právo nakladať so zemným plynom ako vlastník. Za deň spotreby je ustanovený posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k spotrebe zemného plynu .

K § 34 – daňový dlžník

Daňovým dlžníkom na účely tohto zákona je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá dodala zemný plyn konečnému spotrebiteľovi na konečnú spotrebu s výnimkou dodania zemného plynu plynárenskému podniku alebo dodávateľovi zemného plynu alebo ktorá spotrebovala zemný plyn na vlastnú spotrebu a ktorá je plynárenským podnikom alebo dodávateľom zemného plynu. Daňovým dlžníkom pri dodaní zemného plynu zahraničnou osobou je konečný spotrebiteľ zemného plynu s výnimkou domácnosti. V prípade domácnosti je daňovým dlžníkom zahraničná osoba, ktorá domácnosti zemný plyn dodala. Daňovým dlžníkom je aj právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá neoprávnene odobrala zemný plyn, a tiež právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá použila zemný plyn oslobodený od dane na iný účel ako ustanovuje zákon.

K § 35 – registrácia

Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej vznikla daňová povinnosť dodaním zemného plynu konečnému spotrebiteľovi podľa § 34 ods. 1 písm. a) alebo spotrebou zemného plynu na daňovom území podľa § 34 ods. 1 písm. b), je povinná písomne požiadať miestne príslušný colný úrad o registráciu daňového dlžníka najneskôr v deň vzniku prvej daňovej povinnosti. Zahraničná osoba, ktorá sa stala daňovým dlžníkom z dôvodu dodania zemného plynu domácnosti, je povinná písomne požiadať o registráciu daňového dlžníka najneskôr v deň vzniku prvej daňovej povinnosti Colný úrad Bratislava. Náležitosti žiadosti o registráciu daňového dlžníka upravujú ustanovenia zákona.

Zároveň sa ukladá povinnosť písomne požiadať colný úrad o registráciu aj podnikateľovi, ktorým je tá právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá má povolenie podnikať v energetike a ktorá nie je daňovým dlžníkom a nakupuje zemný plyn len na účely ďalšieho predaja, a to najneskôr v deň prvého dodania zemného plynu. Ide o registráciu za účelom sprehľadnenia materiálových tokov zemného plynu aj v prípadoch keď sa nejedná o dodávku na konečnú spotrebu, ale na účely ďalšieho predaja.

K § 36 – zdaňovacie obdobie, daňové priznanie, dodatočné daňové priznanie a splatnosť dane

Zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac. Daňové priznanie podáva daňový dlžník colnému úradu najneskôr do 25. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu daňová povinnosť vznikla. V rovnakej lehote je daňový dlžník povinný daň zaplatiť. Z dôvodu obmedzenia administratívnej náročnosti a zabezpečenia efektívnosti správy dane a ak daňová povinnosť za zdaňovacie obdobie nepresiahne 100 Sk, nevzniká daňovému dlžníkovi povinnosť podať daňové priznanie a daň zaplatiť. Vzor tlačiva daňového priznania, dodatočného daňového priznania, žiadosti o vrátenie dane a dodatočnej žiadosti o vrátenie dane ustanoví Ministerstvo financií SR všeobecne záväzným právnym predpisom.

Špecifikom zdaňovania zemného plynu je zdaňovanie u maloodberateľov, u ktorých zúčtovacím obdobím je obvykle rok, platby sú realizované preddavkovo v mesačných intervaloch. Preddavok bude musieť zahŕňať aj daň pripadajúcu na predpokladané mesačné množstvo odberu zemného plynu fakturované odberateľovi, ktoré dodávateľ spravidla určuje zo skutočnej spotreby za predchádzajúce zúčtovacie obdobia.

K § 37 – vrátenie dane

Vrátenie dane si môže uplatniť oprávnený spotrebiteľ, ktorý nemá samostatné odberné miesto so samostatným meradlom na odber zemného plynu oslobodeného od dane, a ktorý nakúpil zemný plyn s daňou, a tento použil na účel oslobodený od dane. Vrátenie dane možno uplatniť len z preukázateľne zdaneného množstva zemného plynu, ktoré je podložené dokladom potvrdzujúcim zaplatenie dane v cene zemného plynu, napr. výpisom z účtu v banke. Ďalšími dôvodmi na uplatnenie vrátenia dane môže byť vystavenie dobropisu, prípadne opravenie zrejmých omylov. Preukázateľne spotrebovaným množstvom zemného plynu na účely oslobodené od dane je množstvo zemného plynu odmerané určeným meradlom umiesteným po odsúhlasení colného úradu a opatreným uzáverou colného úradu. Ak nie je možné merať zemný plyn takýmto spôsobom, môže colný úrad povoliť v odôvodnených prípadoch aj iný spôsob výpočtu a preukazovania spotreby zemného plynu na účely oslobodené od dane, napríklad ak je oprávnenému spotrebiteľovi samostatne fakturovaná spotreba zemného plynu. To neplatí, ak je platba za spotrebu zemného plynu zahrnutá napríklad v platbe za prenájom priestorov. Oprávnený spotrebiteľ si uplatňuje vrátenie dane v žiadosti o vrátenie dane alebo v dodatočnej žiadosti o vrátenie dane a daňový dlžník v dodatočnom daňovom priznaní.

K § 38 až 39 – vedenie evidencií

Daňový dlžník, oprávnený spotrebiteľ ako aj právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je daňovým dlžníkom a ktorá má povolenie na podnikanie v energetike a nakupuje zemný plyn len na účely ďalšieho predaja, sú povinní na účely správneho určenia dane viesť evidenciu množstva zemného plynu v príslušnej mernej jednotke (ako napr. vyrobeného, odobratého, spotrebovaného, dodaného celkom, z toho na účely oslobodené od dane a pod.).

Piata časť

Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia

K § 40 – osobitná úprava oslobodenia od dane elektriny, uhlia a zemného plynu používaných osobami iných štátov, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodných zmlúv

Uvedeným ustanovením sa umožňuje osobám iných štátov, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodných zmlúv používať elektrinu, uhlie a zemný plyn oslobodené od dane. Ide o obligatórne oslobodenie podľa článku 23 smernice Rady 92/12/EHS. Predmetné oslobodenia sa poskytujú na základe reciprocity a v rozsahu, v akom je poskytnuté obdobné zvýhodnenie občanom Slovenskej republiky, ktorí požívajú výsady a imunity podľa medzinárodnej zmluvy. Zahraničný zástupca, ktorý chce používať elektrinu oslobodenú od dane, je povinný požiadať Ministerstvo zahraničných vecí SR o vydanie povolenia, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 1 zákona.

K § 41 – daňová kontrola

Daňová kontrola sa vykonáva podľa zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, s výnimkou ustanovenia § 15 ods. 2 citovaného zákona. Daňovú kontrolu vykonáva príslušný colný úrad.

K § 42 – vedenie evidencie colným úradom a colným riaditeľstvom

Colný úrad vedie na účely správy dane elektronickú databázu, ktorá obsahuje register daňových dlžníkov a oprávnených spotrebiteľov a aj výrobcov uhlia a obchodníkov s uhlím, ak nie sú zaregistrovaní ako daňoví dlžníci. Rovnako colný úrad eviduje aj tie právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré majú povolenie podnikať v energetike (podnikateľov) a ktoré nie sú daňovými dlžníkmi a nakupujú elektrinu alebo nakupujú zemný plyn len na účely ďalšieho predaja.

Colné riaditeľstvo alebo ním poverený colný úrad je povinný viesť centrálnu elektronickú databázu podľa Nariadenia Rady (ES) č. 2073/2004 o správnej spolupráci v oblasti spotrebných daní..

K § 43 – správne delikty

Ustanovenia obsahujú i osobitné sankčné opatrenia pri zistení porušenia ustanovení zákona. Navrhuje sa diferenciácia výšky sankcií podľa závažnosti porušenia zákona, dĺžky trvania a následkov protiprávneho stavu, pričom pokuty sa navrhujú vo výške dane, resp. 50 % dane, najmenej však 10 000 Sk. Zároveň sa ustanovuje colnému úradu povinnosť prihliadať pri určovaní výšky pokuty na závažnosť, dĺžku trvania a následky protiprávneho konania, za ktoré sa pokuta ukladá. Taktiež sa navrhuje upraviť, aby bol výnos z pokuty uloženej podľa tohto zákona príjmom štátneho rozpočtu.

K § 44

Správu dane vykonáva colný úrad a na správu dane sa uplatňuje zákon SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak.

K § 45

Jednotlivými ustanoveniami zákona boli prevzaté právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktorých zoznam je uvedený v prílohe č. 2.

K § 46

Daň podľa tohto zákona sa vzťahuje na elektrinu, uhlie alebo zemný plyn, pri ktorých vznikla daňová povinnosť od 1. júla 2008.

K § 47 a 48

Ustanoveniami sa upravujú práva a povinnosti subjektov vyplývajúce z návrhu zákona o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu. Prostredníctvom prechodných ustanovení, ktorých účinnosť sa navrhuje v skoršom termíne sa umožňuje jednotlivým subjektom registrácia a s ňou spojené všetky úkony potrebné na nadobudnutie povolenia na odber oslobodenej elektriny, uhlia alebo zemného plynu.

K Čl. II

K bodom 1, 2, 4 až 6, 14 až 23

Vzhľadom na presun zemného plynu ako predmetu dane zo zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov do predmetu dane predkladaného návrhu zákona, sa v čl. II mení a dopĺňa citovaný zákon č. 98/2004 Z. z. tak, že sa upravujú ustanovenia týkajúce sa zemného plynu vrátane prechodných ustanovení.

K bodom 3 a 12

Vzhľadom na novú úpravu predmetu dane sa upravuje aj predmet dane v zákone č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov.

K bodu 7

Uvedeným ustanovením sa zosúlaďuje kalkulačná položka vo vzorci na výpočet úrovne úľavy pre ETBE podľa smernice 2003/30/ES.

K bodom 8, 9, 11 a 13

Uvedenými úpravami sa premietali ďalšie oslobodenia podľa smernice Rady 2003/96/ES.

K bodu 10

Na základe poznatkov z praxe pri aplikácii uvedeného ustanovenia a s cieľom zjednotiť jeho spôsob uplatňovania v praxi sa upresňujú podmienky oslobodenia.

K Čl. III

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2008 s výnimkou ustanovení čl. I § 1 až 46, čl. II bodov 1 až 7 a 9 až 23, ktorých účinnosť sa navrhuje od 1. júla 2008.

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky dňa 26. septembra 2007.

Robert Fico, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján Počiatek, v.r.

minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov

1

D ô v o d o v á s p r á v a

I. Všeobecná časť

Zhodnotenie súčasného stavu a dôvody vypracovania návrhu nového zákona

V Slovenskej republike sa v súčasnosti zdaňujú spotrebnou daňou minerálne oleje v zmysle zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon č. 98/2004 Z. z.' ), do ktorého je transponovaná smernica Rady 2003/96/ES o reštrukturalizácii právneho rámca spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (ďalej len 'smernica Rady 2003/96/ES' ). Smernica Rady 2003/96/ES nadobudla účinnosť dňa 1. januára 2004 a rozšírila okruh predmetov spotrebnej dane o ďalšie energetické produkty použiteľné ako pohonné látky a palivá na vykurovanie, ktoré boli doplnené do zákona č. 98/2004 Z. z. s výnimkou elektriny a pevných palív (uhlie a koks).

V Slovenskej republike elektrina a pevné palivá (uhlie a koks) nepodliehali zdaňovaniu spotrebnou daň ou, a preto Slovenská republika požiadala o prechodné obdobie, ktoré jej bolo poskytnuté a upravené smernicou Rady 2004/74/ES, ktorá mení a dopĺňa smernicu Rady 2003/96/ES. V zmysle tohto prechodné ho obdobia je Slovenská republika povinná

-dosiahnuť minimálnu sadzbu spotrebnej dane ustanovenú smernicou Rady 2003/96/ES na elektrinu a zemný plyn použitý ako palivo na vykurovanie do 1. januá ra 2010 za podmienky, že k 1. januáru 2007 bude sadzba dane na tieto tovary dosahovať 50 % minimálnej sadzby dane,

-dosiahnuť minimálnu sadzbu spotrebnej dane ustanovenú smernicou Rady 2003/96/ES na pevné palivá (uhlie, koks) do 1. januára 2009 za podmienky, že k 1. januá ru 2007 bude sadzba dane na tieto produkty dosahovať 50 % minimálnej sadzby dane.

Zdaňovanie zemného plynu v Slovenskej republike je v s účasnosti upravené v zákone č. 98/2004 Z. z..

Vzhľadom k tomu, že elektrina, zemný plyn a pevné palivá (uhlie a koks) sa svojimi vlastnosťami, charakterom výroby aj distribúcie výrazne odlišujú od ostatných minerálnych olejov zdaňovaných podľ a zákona č. 98/2004 Z. z. a aj mechanizmus ich zdaňovania v zmysle smernice 2003/96/ES je odlišný, je najvhodnejšie upraviť zdaňovanie elektriny, zemného plynu a pevných palív (uhlia a koksu) samostatným zákonom. Z uvedených dôvodov je potrebné v čl. II návrhu zákona upraviť ustanovenia zákona č. 98/2004 Z. z. vo väzbe na presun zemného plynu z cit. zákona do predmetu dane návrhu nové ho zákona.

Princípy predkladaného návrhu zákona

Princípy zdaňovania elektriny, uhlia a zemného plynu upravené smernicou Rady 2003/96/ES vylučujú uplat ňovanie ustanovení o kontrole a pohybe v zmysle smernice 92/12/EHS o všeobecných systémoch pre výrobky podliehajúce spotrebnej dani a o vlastníctve a monitorovaní takýchto vý robkov v znení ďalších jej noviel, z čoho okrem iného vyplýva aj to, že sa neuplatňuje daňový režim pozastavenia dane, nie je zavedený štatút daňového skladu, prevádzkovateľa daňové ho skladu, oprávneného príjemcu, nie je zavedená povinnosť skladať zábezpeku a používať sprievodný dokument.

Základný rozdiel pri zdaňovaní elektriny, uhlia a zemného plynu a ostatných energetických produktov je vo vzniku daňovej povinnosti. Daňová povinnosť pri energetických produktoch vzniká podľ a smernice Rady 92/12/EHS dňom vyrobenia alebo dňom uvedenia do daňového voľného obehu, zatiaľ čo podľa smernice Rady 2003/96/ES daňová povinnosť u elektriny, uhlia a zemného plynu vzniká dňom dodania kone čnému spotrebiteľovi alebo dňom vlastnej spotreby právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá nie je konečným spotrebiteľom.

Keďže v prípade dodávok elektriny a zemného plynu ide o opakované dodávky tak, ako sú definované na účely dane z pridanej hodnoty (ďalej len 'DPH') a daňová povinnosť v zmysle smernice vzniká d ňom dodania konečnému spotrebiteľovi, navrhuje sa, aby dňom dodania bol najneskôr posledný deň obdobia, na ktoré sa platba za dodané množstvo vzťahuje, a to ako pri preddavkových platbách (maloodberatelia), tak i pri platbách za skutočne dodanú meranú elektrinu a zemný plyn (veľkoodberatelia).

Zámerom je, pri zachovaní ustanovení smernice, priblíženie dňa vzniku daňovej povinnosti a zdaňovania spotrebnou daňou týchto komodít dňu vzniku daňovej povinnosti pri DPH, nakoľko spotrebná daň vstupuje do základu pre výpočet DPH.

Sadzby dane sa navrhujú ustanoviť pre elektrinu v Sk/kWh, pre uhlie v Sk/t a pre zemný plyn v Sk/kWh.

Do návrhu zákona sú premietnuté ustanovenia smernice Rady 2003/96/ES upravujúce obligatórne daňové zvýhodnenia a niektoré fakultatívne daňové zvýhodnenia, ktoré vyplynuli najmä z pož iadavky podpory ochrany životného prostredia vyplývajúce z článku 6 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a z Kjótskeho protokolu, ktorý Európske spoločenstvo ratifikovalo ako strana Rámcové ho dohovoru o klimatických zmenách OSN.

Nadväzne na daňové zvýhodnenie - oslobodenie od dane sa v predloženom návrhu zákona navrhuje zaviesť inštitút oprávneného spotrebiteľa, ktorým bude právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená pou žívať elektrinu, uhlie alebo zemný plyn oslobodené od dane, a ktorý musí na tieto účely požiadať o registráciu a vydanie povolenia na odber elektriny, uhlia alebo zemného plynu oslobodených od dane. Z dô vodov zamedzenia administratívnej náročnosti sa navrhuje, aby domácnosti mohli používať elektrinu, uhlie a zemný plyn oslobodené od dane bez podávania žiadosti o registráciu a vydávania povolenia na odber elekt riny, uhlia alebo zemného plynu oslobodených od dane. Identifikácia domácnosti pri dodávkach elektriny a zemného plynu oslobodených od dane vyplýva z charakteru a obsahu zmluvy o dodávkach medzi odberateľom (domácnos ťou) a dodávateľom.

Daňovým dlžníkom bude právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá dodala elektrinu, uhlie alebo zemný plyn na konečnú spotrebu, alebo ktorá elektrinu, uhlie alebo zemný plyn spotrebovala.

Zdaňovacím obdobím sa navrhuje kalendárny mesiac a splatnosť dane na 25. deň mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom vznikla daňová povinnosť.

Registrované subjekty (daňový dlžník, oprávnený spotrebiteľ) budú povinné viesť evidenciu v rozsahu potrebnom na správne určenie dodaného, resp. spotrebovan ého množstva elektriny, uhlia alebo zemného plynu a výšky spotrebnej dane.

Vyhlásenie o súlade

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

zobraziť dôvodovú správu