Zákon o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov 609/2007 účinný od 01.07.2008 do 31.07.2008

Vládny návrh zákona o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov

75

II. Osobitná časť

K Čl. I

Prvá časť

Základné ustanovenia

K § 1 – predmet úpravy

Úvodné ustanovenie definuje predmet úpravy zákona, ktorým je zdaňovanie elektriny, uhlia a zemného plynu spotrebnou daňou.

K § 2 – vymedzenie pojmov

Na účely zákona sú v tomto paragrafe definované niektoré pojmy používané v zákone.

Daňovým územím je územie Slovenskej republiky.

Územím Európskej únie územie členských štátov Európskej únie ako je vymedzené v článku 2 smernice Rady 92/12/EHS o všeobecných systémoch pre výrobky podliehajúce spotrebnej dani a o vlastníctve a monitorovaní takýchto výrobkov.

Územím tretieho štátu je územie, ktoré nie je územím Európskej únie.

Konečným spotrebiteľom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej bola dodaná elektrina, uhlie alebo zemný plyn na konečnú spotrebu a nie na účely ďalšieho predaja.

Podnikaním sa rozumie činnosť definovaná pre daňové územie v obchodnom zákonníku a pre územie iných členských štátov podľa právnych predpisov príslušných členských štátov.

Metalurgickým procesom je tepelné spracovanie rúd a ich koncentrátov, ako výstupného produktu z tejto činnosti a výroba kovov klasifikovaná v nomenklatúre NACE Rev. 2 v kóde 24 „výroba a spracovanie kovov“ podľa Nariadenia Rady (EHS) č. 3037/90 o štatistickej klasifikácii ekonomických činností v Európskom spoločenstve v platnom znení.

Mineralogickým procesom je proces klasifikovaný v nomenklatúre NACE Rev. 2 v kóde 23 „výroba ostatných nekovových minerálnych výrobkov“, a to podľa Nariadenia Rady (EHS) č. 3037/90 o štatistickej klasifikácii ekonomických činností v Európskom spoločenstve v platnom znení.

Duálnym použitím sa rozumie použitie uhlia alebo zemného plynu ako palivo na výrobu tepla , ako aj na iné účely ako pohonná látka alebo ako palivo na výrobu tepla , napr. použitie uhlia alebo zemného plynu na chemickú redukciu, v elektrolytických procesoch alebo v metalurgických procesoch, kde sa tieto komodity nepoužívajú ako pohonná látka alebo ako palivo, ale vstupujú napr. do fyzikálno-chemických procesov.

Elektroenergetickým podnikom sa na účely zákona rozumie podnikateľ, ktorého hlavným predmetom činnosti je na základe povolenia podľa osobitného predpisu (zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej len „zákon o energetike“) elektrinu vyrábať, prevádzkovať prenosovú sústavu elektriny alebo ktorá je obchodníkom s elektrinou.

Dodávateľom elektriny sa rozumie podnikateľ, ktorý má povolenie podnikať podľa osobitného predpisu (zákon o energetike) na dodávky elektriny a dodáva elektrinu konečnému spotrebiteľovi.

Plynárenským podnikom sa na účely zákona rozumie podnikateľ, ktorého hlavným predmetom činnosti je na základe povolenia podľa osobitného predpisu (zákon o energetike) zemný plyn vyrábať (pričom výrobou sa rozumie ťažba alebo spracovanie zemného plynu), prevádzkovať prepravnú sieť zemného plynu alebo prevádzkovať distribučnú sieť zemného plynu alebo nakupovať zemný plyn na účely ďalšieho predaja alebo uskladňovať zemný plyn v zásobníkoch zemného plynu; pričom plynárenský podnik nezahŕňa koncových odberateľov zemného plynu.

Dodávateľom zemného plynu je na účely zákona podnikateľ, ktorý má povolenie podnikať podľa osobitného predpisu (zákon o energetike) na dodávky zemného plynu a dodáva zemný plyn na konečnú spotrebu.

Výrobcom uhlia sa rozumie podnikateľ, ktorý v rámci podnikania uhlie vyrába, pričom výrobou sa rozumie ťažba alebo spracovanie uhlia.

Obchodníkom s uhlím sa rozumie podnikateľ, ktorý v rámci podnikania nakupuje uhlie na účely ďalšieho predaja.

Dodávateľom uhlia sa rozumie podnikateľ, ktorý v rámci podnikania nakupuje uhlie a dodáva uhlie konečnému spotrebiteľovi uhlia.

Kódom kombinovanej nomenklatúry sa rozumie číselné označenie vybraných výrobkov uvedených v nariadení Rady (EHS) Nariadenie Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku v znení nariadenia Komisie (ES) č. 2031/2001 zo 6. augusta 2001.

K § 3 – správa dane

Správu dane vykonáva miestne príslušný colný úrad, a to u právnickej osoby podľa jej sídla a u fyzickej osoby podľa jej trvalého pobytu. Pre fyzickú osobu, ktorá nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, je miestne príslušným správcom dane Colný úrad Bratislava. V prípade, že pre potreby efektívnejšieho výkonu správy dane bude potrebné určiť inú miestnu príslušnosť, môže túto upraviť Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky inak. Za správcu dane sa považuje aj správca dane iného členského štátu podľa právnych predpisov iného členského štátu.

Druhá časť

Daň z elektriny

K § 4 – predmet dane

Predmetom dane je elektrina kódu kombinovanej nomenklatúry 2716.

K § 5 – základ dane a výpočet dane

Základom dane podľa článku 10 smernice Rady 2003/96/ES je množstvo elektriny vyjadrené v megawatthodinách. Podľa článku 12 smernice sa ustanovuje možnosť pre členské štáty používať aj iné jednotky, ak úrovne daní po premene na tieto jednotky nie sú nižšie ako minimálne úrovne ustanovené smernicou. Na základe citovaného ustanovenia smernice sa navrhuje základ dane vyjadrený v kilowatthodinách. Daň sa vypočíta ako súčin základu dane a príslušnej sadzby dane.

K § 6 – sadzba dane

Sadzba dane sa navrhuje od 1. júla 2008 do 31. decembra 2009 vo výške 0,02 Sk/kWh, t.j. cca 50 % minimálnej sadzby dane, nadväzne na článok 18a smernice Rady 2004/74/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 2003/96/ES, a ktorou bolo Slovenskej republike poskytnuté prechodné obdobie k zdaňovaniu elektriny. Vzhľadom na ukončenie prechodného obdobia, od 1. januára 2010 sadzba dane sa navrhuje vo výške 0,04 Sk/kWh.

K § 7 – oslobodenie od dane

Smernica Rady 2003/96/ES ustanovuje obligatórne oslobodenia od dane v prípadoch, keď ide o tzv. duálne použitie alebo iné použitie ako pohonná látka alebo palivo, smernica zároveň umožňuje aj fakultatívne oslobodenia od dane, ktorých uplatnenie je ponechané na rozhodnutie členského štátu. Do návrhu zákona boli po konzultáciách s vecne príslušnými rezortmi a po prerokovaní v porade vedenia Ministerstva financií SR ako aj v Internom daňovom výbore premietnuté nasledovné účely oslobodenia od dane:

-zo smernice tieto obligatórne oslobodenia: elektrina používaná predovšetkým na účely chemickej redukcie, v elektrolytických procesoch, v metalurgických procesoch, v mineralogických procesoch, na výrobu výrobkov vysoko náročných na spotrebu elektriny (ak náklady na elektrinu predstavujú viac ako 50 % podielu na priemerných vlastných nákladoch výrobku), používaná na výrobu elektriny a udržanie spôsobilosti vyrábať elektrinu,

-zo smernice tieto fakultatívne oslobodenia: elektrina vyrobená z obnoviteľného zdroja, ak je dodaná priamo konečnému spotrebiteľovi alebo spotrebovaná výrobcom a elektrina vyrobená vo vysoko účinných a k životnému prostrediu ohľaduplných energetických zariadeniach, elektrina používaná na kombinovanú výrobu elektriny a tepla, na prepravu osôb a nákladov vlakom, metrom, električkou, trolejbusom, elektrobusom, lanovkou a na činnosti s tým bezprostredne úzko súvisiace, ako aj elektrina používaná v domácnostiach. Od dane sa navrhuje oslobodiť aj elektrinu vyrábanú malými výrobcami elektriny pre vlastnú spotrebu, ak celkový inštalovaný výkon výrobného zariadenia neprevyšuje 5 MW, pričom podmienkou takéhoto oslobodenia je, že elektrina je vyrobená z preukázateľne zdaneného minerálneho oleja, uhlia alebo zemného plynu. Takéto oslobodenie sa môže využiť napríklad pri výrobe elektriny v náhradných zariadeniach výroby elektriny v nemocniciach, ak je to ekonomicky výhodnejšie Fakultatívne oslobodenia od dane podliehajú notifikácii Európskou komisiou, pretože môžu znamenať štátnu pomoc.

K § 8 – oprávnený spotrebiteľ elektriny

Za účelom zabezpečenia fiškálnej kontroly použitia elektriny oslobodenej od dane sa zavádza inštitút oprávneného spotrebiteľa elektriny, ktorým je právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na základe registrácie používať elektrinu oslobodenú od dane na účely uvedené v § 7. Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá chce priamo odoberať elektrinu oslobodenú od dane musí mať samostatné odberné miesto vybavené určeným meradlom, ktoré slúži výlučne na odber elektriny oslobodenej od dane a je povinná požiadať o vydanie povolenia na odber elektriny oslobodenej od dane. Povolenie na odber oslobodenej elektriny vydáva colný úrad na základe písomnej žiadosti, ktorej náležitosti sú ustanovené v odseku 5 a v prílohách uvedených v odseku 6.

Jednou z príloh podľa tohto odseku je aj výpis z obchodného registra alebo zo živnostenského registra alebo z inej evidencie oprávnení (povolení alebo osvedčení) na podnikanie, o ktorých tak ustanovuje osobitný predpis, pričom takýto výpis je žiadateľ - podnikateľ povinný predložiť v origináli alebo predložiť jeho osvedčenú kópiu, a to nie staršie ako 30 dní. Tá právnická osoba, ktorá nie je zriadená alebo založená na podnikateľské účely, je povinná priložiť k žiadosti nie staršiu ako 30 dní osvedčenú kópiu dokladu potvrdzujúceho túto skutočnosť, (ako napríklad výpis z evidencie takýchto subjektov, ak tak ustanovuje osobitný predpis, zakladateľskú listinu, spoločenskú zmluvu, stanovy a pod.).

Žiadateľ musí spĺňať podmienky ustanovené zákonom, aby mu povolenie na oslobodenú elektrinu bolo vydané. Povolenie bude vydané v troch vyhotoveniach, jedno vyhotovenie si ponechá colný úrad a dve vyhotovenia sú určené pre oprávneného spotrebiteľa, ktorý jedno vyhotovenie predloží svojmu dodávateľovi najneskôr pri prvom odbere elektriny. Povolenie na odber elektriny oslobodenej od dane sa nebude z dôvodu administratívnej náročnosti vyžadovať od domácnosti nakoľko identifikácia domácnosti je zrejmá zo zmlúv o dodávkach elektriny.

Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá chce používať elektrinu oslobodenú od dane a z objektívnych dôvodov nemá samostatné odberné miesto výlučne na odber elektriny oslobodenej od dane, si môže uplatniť za zákonom ustanovených podmienok vrátenie dane z množstva nakúpenej preukázateľne zdanenej elektriny skutočne použitej na účely oslobodené od dane.

Zároveň sa ustanovuje, že dodávateľ elektriny nesmie dodať elektrinu oslobodenú od dane právnickej osobe alebo fyzickej osobe bez predloženia povolenia na oslobodenú elektrinu s výnimkou dodania elektriny koncovému odberateľovi elektriny v domácnosti.

K § 9 – vznik daňovej povinnosti

Daňová povinnosť pri zdaňovaní elektriny na rozdiel od daňovej povinnosti pri spotrebnej dani z minerálneho oleja vzniká dňom dodania elektriny konečnému spotrebiteľovi na jeho konečnú spotrebu, alebo dňom vlastnej spotreby elektriny elektroenergetickým podnikom, ktorý je výrobcom elektriny, prevádzkovateľom prenosovej sústavy elektriny, alebo prevádzkovateľom distribučnej sústavy elektriny. Elektroenergetický podnik sa na účely vzniku daňovej povinnosti dodaním elektriny na konečnú spotrebu nepovažuje za konečného spotrebiteľa, ale daňová povinnosť mu bude vznikať vlastnou spotrebou. Vlastnou spotrebou sa rozumie napr. spotreba elektriny, ktorú elektroenergetický podnik sám vyrobil alebo ktorú nakúpil a spotreboval, ak takáto spotreba nie je oslobodená od dane.

Daňová povinnosť vzniká aj dňom zistenia neoprávneného odberu elektriny a dňom spotreby elektriny oslobodenej od dane na iný účel, na ktorý sa nevzťahuje oslobodenie od dane upravené v § 7. Nakoľko pri elektrine ide o tzv. opakované dodávky elektriny, keď nie je možné presne určiť moment dodania elektriny, a teda vzniku daňovej povinnosti, za deň dodania elektriny na účely vzniku daňovej povinnosti je ustanovený najneskôr posledný deň obdobia, na ktoré sa platba za dodané množstvo elektriny vzťahuje alebo deň, ku ktorému sa vykoná odpočet skutočne dodaného množstva elektriny za zúčtovacie obdobie, ak vznikol rozdiel medzi celkovým množstvom elektriny dodanej za jednotlivé obdobia, ktoré sú predmetom zúčtovania a skutočne dodaným množstvom elektriny za zúčtovacie obdobie. Za deň spotreby je ustanovený posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k spotrebe elektriny.

K § 10 – daňový dlžník

Daňovými dlžníkmi na účely tohto zákona sú právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré dodajú elektrinu konečnému spotrebiteľovi na konečnú spotrebu alebo elektroenergetické podniky v prípade vlastnej spotreby. Daňovým dlžníkom pri dodaní elektriny zahraničnou osobou je konečný spotrebiteľ elektriny s výnimkou dodania elektriny domácnosti, kedy je daňovým dlžníkom zahraničná osoba, ktorá domácnosti elektrinu dodala. Daňovým dlžníkom je aj právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá neoprávnene odobrala elektrinu, a tiež právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá použila elektrinu oslobodenú od dane na iný účel ako ustanovuje zákon.

K § 11 – registrácia

Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej vznikla daňová povinnosť dodaním elektriny konečnému spotrebiteľovi /§10 ods.1 písm. a)/ alebo spotrebou elektriny na daňovom území /§ 10 ods. 1 písm. b)/ je povinná písomne požiadať miestne príslušný colný úrad o registráciu daňového dlžníka najneskôr v deň vzniku prvej daňovej povinnosti. Zahraničná osoba, ktorá sa stala daňovým dlžníkom z dôvodu dodania elektriny domácnosti, je povinná písomne požiadať o registráciu daňového dlžníka najneskôr v deň vzniku prvej daňovej povinnosti Colný úrad Bratislava. Náležitosti žiadosti o registráciu daňového dlžníka upravujú ustanovenia zákona.

Zároveň sa ukladá povinnosť písomne požiadať colný úrad o registráciu aj podnikateľa, ktorým je tá právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá má povolenie podnikať v energetike a ktorá nakupuje elektrinu len na účely ďalšieho predaja, a ktorá nie je daňovým dlžníkom, a to najneskôr v deň prvého dodania elektriny. Ide o registráciu za účelom sprehľadnenia materiálových tokov elektriny aj v prípadoch keď sa nejedná o dodávku na konečnú spotrebu, ale na účely ďalšieho predaja..

K § 12 – zdaňovacie obdobie, daňové priznanie, dodatočné daňové priznanie a splatnosť dane

Zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac. Daňové priznanie podáva daňový dlžník colnému úradu najneskôr do 25. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu daňová povinnosť vznikla. V rovnakej lehote je daňový dlžník povinný daň zaplatiť. Z dôvodu obmedzenia administratívnej náročnosti a zabezpečenia efektívnosti správy dane, ak daňová povinnosť za zdaňovacie obdobie nepresiahne 100 Sk, nevzniká daňovému dlžníkovi povinnosť podať daňové priznanie a daň zaplatiť. Vzor tlačiva daňového priznania, dodatočného daňového priznania, žiadosti o vrátenie dane a dodatočnej žiadosti o vrátenie dane ustanoví Ministerstvo financií SR všeobecne záväzným právnym predpisom.

Špecifikom zdaňovania elektriny je zdaňovanie u maloodberateľov, u ktorých zúčtovacím obdobím je obvykle rok a platby sú realizované preddavkovo v mesačných intervaloch. Suma preddavku bude musieť zahŕňať aj daň pripadajúcu na predpokladané mesačné množstvo odberu elektriny fakturované odberateľovi, ktoré dodávateľ spravidla určuje zo skutočnej spotreby za predchádzajúce zúčtovacie obdobie.

K § 13 – vrátenie dane

Vrátenie dane si môže uplatniť oprávnený spotrebiteľ, ktorý nemá samostatné odberné miesto výlučne na odber elektriny oslobodenej od dane, a ktorý nakúpil elektrinu s daňou, a túto použil na účel oslobodený od dane. Vrátenie dane možno uplatniť len z množstva preukázateľne zdanenej elektriny, ktoré je podložené dokladom potvrdzujúcim zaplatenie dane v cene elektriny, napr. výpisom z účtu v banke. Ďalšími dôvodmi na uplatnenie vrátenia dane môže byť vystavenie dobropisu, prípadne opravenie zrejmých omylov. Preukázateľne spotrebovaným množstvom elektriny na účely oslobodené od dane je množstvo elektriny odmerané určeným meradlom umiesteným po odsúhlasení colného úradu a opatrenou uzáverou colného úradu. Ak nie je možné merať elektrinu takýmto spôsobom, môže colný úrad povoliť v odôvodnených prípadoch aj iný spôsob výpočtu a preukazovania spotreby elektriny na účely oslobodené od dane, napríklad ak je oprávnenému spotrebiteľovi samostatne fakturovaná spotreba elektriny s daňou a spotrebu elektriny na účely oslobodené od dane je možné preukázať na základe kalkulácií, napríklad podľa množstva spotreby jednotlivými spotrebičmi. To neplatí, ak je platba za spotrebu elektriny zahrnutá napríklad v platbe za prenájom priestorov. Oprávnený spotrebiteľ si uplatňuje vrátenie dane v žiadosti o vrátenie dane alebo v dodatočnej žiadosti o vrátenie dane a daňový dlžník v dodatočnom daňovom priznaní.

K § 14 a 15 – vedenie evidencií

Daňový dlžník a oprávnený spotrebiteľ, ako aj právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je daňovým dlžníkom, ale ktorá má povolenie podnikať v energetike a ktorá nakupuje elektrinu len na účely ďalšieho predaja, sú povinní na účely správneho určenia dane viesť evidenciu množstva elektriny v príslušnej mernej jednotke vyrobenej, odobratej, spotrebovanej, dodanej celkom, z toho na účely oslobodené od dane a pod.

Tretia časť

Daň z uhlia

K § 16 – predmet dane

Predmetom dane je čierne uhlie, hnedé uhlie, koks, polokoks z čierneho uhlia definované kódmi kombinovanej nomenklatúry 2701, 2702, 2704 ako aj ostatné uhľovodíky kódu kombinovanej nomenklatúry 2706 až 2715 (napr. bitúmeny, asfalt a pod.).

K § 17 – základ dane a výpočet dane

Základom dane je podľa článku 9 smernice Rady 2003/96/ES množstvo energie obsiahnutej v uhlí vyjadrené v gigajouloch. Podľa článku 12 smernice rady 2003/96/ES sa ustanovuje možnosť pre členské štáty používať aj iné jednotky, ak úrovne daní po premene na tieto jednotky nie sú nižšie ako minimálne úrovne ustanovené smernicou. Na základe citovaného ustanovenia smernice a za účelom administratívneho zjednodušenia výpočtu dane, sa navrhuje základ dane množstvo uhlia vyjadrené v tonách. Daň sa vypočíta ako súčin základu dane a príslušnej sadzby dane.

K § 18 – sadzba dane

Sadzba dane sa navrhuje vo výške 320 Sk/t. Pri prepočte sadzby dane z gigajoulov na tony sa vychádzalo z najvyššej známej výhrevnosti uhlia poskytnutej Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky a Zväzom hutníctva, ťažobného priemyslu a geológie Slovenskej republiky.

K § 19 – oslobodenie od dane

Smernica Rady 2003/96/ES obsahuje obligatórne a fakultatívne ustanovenia oslobodenia od dane. Do návrhu zákona boli po konzultáciách s vecne príslušnými rezortmi a po prerokovaní v porade vedenia Ministerstva financií SR ako aj v Internom daňovom výbore premietnuté nasledovné:

-zo smernice tieto obligatórne oslobodenia: uhlie určené na duálne použitie (pričom za duálne použitie sa považuje aj použitie uhlia na chemickú redukciu a v elektrolytických procesoch), používané v mineralogických procesoch, na iný účel ako pohonná látka alebo ako palivo na výrobu tepla, používané na výrobu elektriny,

-zo smernice tieto fakultatívne oslobodenia: uhlie používané na kombinovanú výrobu elektriny a tepla, na výrobu koksu a polokoksu, na prepravu osôb a nákladov v železničnej doprave a riečnej doprave, uhlie používané v domácnostiach a na výrobu tepla určeného pre domácnosť. Fakultatívne oslobodenia podliehajú notifikácii Európskou komisiou.

K § 20 – oprávnený spotrebiteľ uhlia

Za účelom zabezpečenia fiškálnej kontroly použitia uhlia oslobodeného od dane sa zavádza inštitút oprávneného spotrebiteľa uhlia, ktorým je právnická osoba alebo fyzická osoba, oprávnená na základe povolenia na odber uhlia oslobodeného od dane odoberať a používať uhlie oslobodené od dane na účely uvedené v § 19.

Povolenie na odber oslobodeného uhlia vydáva colný úrad na základe písomnej žiadosti, ktorej náležitosti sú ustanovené v odseku 3 a v prílohách uvedených v odseku 4. Jednou z príloh podľa tohto odseku je aj výpis z obchodného registra alebo zo živnostenského registra alebo z inej evidencie oprávnení (povolení alebo osvedčení) na podnikanie, o ktorých tak ustanovuje osobitný predpis, pričom takýto výpis je žiadateľ - podnikateľ povinný predložiť v origináli alebo predložiť jeho osvedčenú kópiu, a to nie staršie ako 30 dní. Tá právnická osoba, ktorá nie je zriadená alebo založená na podnikateľské účely, je povinná priložiť k žiadosti nie staršiu ako 30 dní osvedčenú kópiu dokladu potvrdzujúceho túto skutočnosť, (ako napríklad výpis z evidencie takýchto subjektov, ak tak ustanovuje osobitný predpis, zakladateľskú listinu, spoločenskú zmluvu, stanovy a pod.).

Žiadateľ musí spĺňať podmienky ustanovené zákonom, aby mu povolenie na oslobodené uhlie bolo vydané. Povolenie bude vydané v troch vyhotoveniach, jedno vyhotovenie si ponechá colný úrad a dve vyhotovenia sú určené pre oprávneného spotrebiteľa, ktorý jedno vyhotovenie predloží svojmu dodávateľovi najneskôr pri prvom odbere uhlia.

Povolenie na odber uhlia oslobodeného od dane sa nebude z dôvodu administratívnej náročnosti vyžadovať od domácnosti nakoľko identifikácia domácnosti je zrejmá zo zmlúv o dodávkach uhlia.

Zároveň sa ukladá povinnosť oprávnenému spotrebiteľovi uhlia pri zrušení registrácie vykonať ku dňu odňatia povolenia na oslobodené uhlie inventarizáciu zásob uhlia oslobodeného od dane a v lehote určenej colným úradom podať daňové priznanie ako aj v rovnakej lehote zaplatiť daň, alebo má možnosť uhlie oslobodené od dane dodať inému oprávnenému spotrebiteľovi uhlia, ktorý má povolenie na oslobodené uhlie, a to len so súhlasom colného úradu.

K § 21 – vznik daňovej povinnosti

Daňová povinnosť pri zdaňovaní uhlia na rozdiel od daňovej povinnosti pri spotrebnej dani z minerálneho oleja vzniká dňom dodania uhlia konečnému spotrebiteľovi na jeho konečnú spotrebu, alebo dňom vlastnej spotreby subjektom, ktorý nie je konečným spotrebiteľom a nevznikla by mu daňová povinnosť pri dodaní na konečnú spotrebu.

Daňová povinnosť vzniká aj dňom spotreby uhlia oslobodeného od dane na iný účel, na ktorý sa nevzťahuje oslobodenie od dane. Daňová povinnosť vzniká dňom prijatia colného vyhlásenia na prepustenie uhlia do colného režimu voľný obeh ak na colný režim voľný obeh nenadväzuje oslobodenie od dane, alebo dňom vzniku colného dlhu iným spôsobom ako prijatím colného vyhlásenia, napríklad nezákonným dovozom uhlia. Daňová povinnosť pri dovoze nevzniká právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je výrobcom uhlia alebo obchodníkom s uhlím.

K § 22 – daňový dlžník

Daňovým dlžníkom na účely tohto zákona je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá dodá uhlie konečnému spotrebiteľovi na konečnú spotrebu alebo spotrebuje uhlie na vlastnú spotrebu. Daňovým dlžníkom pri dodaní uhlia zahraničnou osobou je konečný spotrebiteľ uhlia s výnimkou domácnosti. V prípade domácnosti je daňovým dlžníkom zahraničná osoba, ktorá domácnosti uhlie dodala. Daňovým dlžníkom je aj právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá použila uhlie oslobodené od dane na iný účel ako ustanovuje zákon a tiež právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá uskutočnila dovoz uhlia konečnému spotrebiteľovi.

K § 23 – registrácia

Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej vznikla daňová povinnosť dodaním uhlia konečnému spotrebiteľovi podľa § 21 ods. 1 písm. a) alebo spotrebou uhlia podľa § 21 ods. 1 písm. b), je povinná písomne požiadať miestne príslušný colný úrad o registráciu daňového dlžníka najneskôr v deň vzniku prvej daňovej povinnosti. Zahraničná osoba, ktorá sa stala daňovým dlžníkom z dôvodu dodania uhlia domácnosti, je povinná písomne požiadať o registráciu daňového dlžníka najneskôr v deň vzniku prvej daňovej povinnosti Colný úrad Bratislava. Náležitosti žiadosti o registráciu daňového dlžníka upravujú ustanovenia zákona.

Zároveň sa ukladá povinnosť výrobcovi uhlia a obchodníkovi s uhlím, ktorí nie sú daňovými dlžníkmi, písomne požiadať colný úrad o registráciu, a to najneskôr v deň prvého dodania uhlia.

K § 24 – zdaňovacie obdobie, daňové priznanie, dodatočné daňové priznanie a splatnosť dane

Zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac. Daňové priznanie podáva daňový dlžník colnému úradu najneskôr do 25. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu daňová povinnosť vznikla. V rovnakej lehote je daňový dlžník povinný daň zaplatiť. Z dôvodu obmedzenia administratívnej náročnosti a zabezpečenia efektívnosti správy dane a ak daňová povinnosť za zdaňovacie obdobie nepresiahne 100 Sk, nevzniká daňovému dlžníkovi povinnosť podať daňové priznanie a daň zaplatiť. Vzor tlačiva daňového priznania, dodatočného daňového priznania, žiadosti o vrátenie dane a dodatočnej žiadosti o vrátenie dane ustanoví Ministerstvo financií SR všeobecne záväzným právnym predpisom.

K § 25 – vrátenie dane

Ide o výnimočné prípady vrátenia dane oprávnenému spotrebiteľovi, ktorý má povolenie na oslobodené uhlie, a ktorý nakúpil uhlie s daňou a toto použil na účel oslobodený od dane. Vrátenie dane možno uplatniť len z množstva preukázateľne zdaneného uhlia, ktoré je podložené dokladom potvrdzujúcim zaplatenie dane v cene uhlia, napr. výpisom z účtu v banke. Ďalšími dôvodmi na uplatnenie vrátenia dane môže byť vystavenie dobropisu, prípadne opravenie zrejmých omylov.

K § 26 a 27 – vedenie evidencií

Daňový dlžník a oprávnený spotrebiteľ, sú povinní na účely správneho určenia dane viesť evidenciu množstva uhlia v príslušnej mernej jednotke vyrobeného, odobratého, spotrebovaného, dodaného celkom, z toho na účely oslobodené od dane a pod. Primerane je povinný viesť evidenciu aj výrobca uhlia a obchodník s uhlím.

Dodávateľ uhlia pre domácnosti je povinný viesť evidenciu s identifikačnými údajmi fyzickej osoby, ktorej bolo dodané uhlie pre vlastnú spotrebu v domácnosti.

Štvrtá časť

Daň zo zemného plynu

K § 28 – predmet dane

Predmetom dane je zemný plyn kódu kombinovanej nomenklatúry 2711 11, 2711 21, 2711 29 a 2705.

K § 29 – základ dane a výpočet dane

Základom dane podľa článkov 7 a 9 smernice Rady 2003/96/ES je množstvo energie v zemnom plyne vyjadrené v gigajouloch (GJ). Podľa článku 12 smernice sa ustanovuje možnosť pre členské štáty používať aj iné jednotky, ak úrovne daní po premene na tieto jednotky nie sú nižšie ako minimálne úrovne ustanovené smernicou. Na základe citovaného ustanovenia smernice sa navrhuje základ dane množstvo zemného plynu vyjadrené v kilowatthodinách(kWh). Daň sa vypočíta ako súčin základu dane a príslušnej sadzby dane.

K § 30 – sadzba dane

Pri pretočte sadzby dane z gigajoulov na kilowatthodiny sa vychádzalo z údajov poskytnutých Ministerstvom hospodárstva SR a Slovenským plynárenským priemyslom, a. s.. Sadzba dane sa od 1. júla 2008 do 31. decembra 2009 navrhuje vo výške 0,20 Sk/kWh, ak je používaný ako pohonná látka a vo výške 0,02 Sk/kWh, ak je používaný ako palivo v zmysle článku 18a smernice Rady 2004/74/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 2003/96/ES, a ktorou bolo Slovenskej republike poskytnuté prechodné obdobie k zdaňovaniu zemného plynu do 1. januára 2010 za podmienky, že k 1. januáru 2007 bude sadzba dane na tieto produkty dosahovať 50 % minimálnej sadzby dane ustanovenej smernicou. Vzhľadom na ukončenie prechodného obdobia, od 1. januára 2010 sa navrhuje sadzba dane vo výške 0,40 Sk/ kWh, ak je používaný ako pohonná látka a vo výške 0,04 Sk/ kWh, ak je používaný ako palivo.

K § 31 – oslobodenie od dane

Smernica Rady 2003/96/ES obsahuje obligatórne a fakultatívne oslobodenia od dane. Do návrhu zákona boli po konzultáciách z vecne príslušnými rezortmi a po prerokovaní v porade vedenia Ministerstva financií SR ako aj v Internom daňovom výbore premietnuté nasledovné:

-zo smernice tieto obligatórne oslobodenia: zemný plyn určený na duálne použitie, v mineralogických procesoch, na iný účel ako palivo na výrobu tepla alebo ako pohonná látka,

-zo smernice tieto fakultatívne oslobodenia: zemný plyn používaný na kombinovanú výrobu elektriny a tepla, na výrobu elektriny , zemný plyn používaný v domácnostiach, na výrobu tepla určeného pre domácnosť a tiež ako pohonná látka. Fakultatívne oslobodenia podliehajú notifikácii Európskou komisiou.

Od dane je oslobodený aj zemný plyn nachádzajúci sa v bežných nádržiach motorových dopravných prostriedkov, pracovných strojov, klimatizačných, chladiarenských a iných podobných zariadení pri ich vstupe na daňové územie z členského štátu alebo z územia tretieho štátu a ktorý slúži na ich vlastný pohon alebo prevádzku.

K § 32 – oprávnený spotrebiteľ zemného plynu

Za účelom zabezpečenia fiškálnej kontroly použitia zemného plynu oslobodeného od dane sa zavádza inštitút oprávneného spotrebiteľa zemného plynu, ktorým je právnická osoba alebo fyzická osoba, oprávnená na základe registrácie používať zemný plyn oslobodený od dane na účely uvedené v § 31. Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá chce odoberať zemný plyn oslobodený od dane musí mať samostatné odberné miesto vybavené určeným meradlom, ktoré slúži výlučne na odber zemného plynu oslobodeného od dane a je povinná požiadať o vydanie povolenia na odber zemného plynu oslobodeného od dane.

Povolenie na odber oslobodeného zemného plynu vydáva colný úrad na základe písomnej žiadosti, ktorej náležitosti sú ustanovené v odseku 5 a v prílohách uvedených v odseku 6. Jednou z príloh podľa tohto odseku je aj výpis z obchodného registra alebo zo živnostenského registra alebo z inej evidencie oprávnení (povolení alebo osvedčení) na podnikanie, o ktorých tak ustanovuje osobitný predpis, pričom takýto výpis je žiadateľ - podnikateľ povinný predložiť v origináli alebo predložiť jeho osvedčenú kópiu, a to nie staršie ako 30 dní. Tá právnická osoba, ktorá nie je zriadená alebo založená na podnikateľské účely, je povinná priložiť k žiadosti nie staršiu ako 30 dní osvedčenú kópiu dokladu potvrdzujúceho túto skutočnosť, (ako napríklad výpis z evidencie takýchto subjektov, ak tak ustanovuje osobitný predpis, zakladateľskú listinu, spoločenskú zmluvu, stanovy a pod.).

Žiadateľ musí spĺňať podmienky ustanovené zákonom, aby mu povolenie na oslobodený zemný plyn bolo vydané. Povolenie bude vydané v troch vyhotoveniach, jedno vyhotovenie si ponechá colný úrad a dve vyhotovenia sú určené pre oprávneného spotrebiteľa, ktorý jedno vyhotovenie predloží svojmu dodávateľovi najneskôr pri prvom odbere zemného plynu. Povolenie na odber zemného plynu oslobodeného od dane sa nebude z dôvodu administratívnej náročnosti vyžadovať od domácnosti nakoľko identifikácia domácnosti je zrejmá zo zmlúv o dodávkach zemného plynu.

Zároveň sa ustanovuje, že dodávateľ zemného plynu nesmie dodať zemný plyn oslobodený od dane právnickej osobe alebo fyzickej osobe bez predloženia povolenia na oslobodený zemný plyn s výnimkou dodania zemného plynu koncovému odberateľovi zemného plynu v domácnosti.

Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá chce používať zemný plyn oslobodený od dane a nemá samostatné odberné miesto výlučne na odber zemného plynu oslobodeného od dane, si môže uplatniť vrátenie dane z množstva preukázateľne zdaneného zemného plynu skutočne použitého na účely oslobodené od dane.

K § 33 – vznik daňovej povinnosti

Daňová povinnosť pri zdaňovaní zemného plynu na rozdiel od daňovej povinnosti pri spotrebnej dani z minerálneho oleja vzniká dňom dodania zemného plynu konečnému spotrebiteľovi na jeho konečnú spotrebu, s výnimkou dodania zemného plynu plynárenskému podniku alebo dodávateľovi zemného plynu, alebo dňom vlastnej spotreby zemného plynu plynárenským podnikom alebo dodávateľom zemného plynu. Plynárenský podnik sa na účely vzniku daňovej povinnosti dodaním zemného plynu na konečnú spotrebu nepovažuje za konečného spotrebiteľa, nakoľko mu bude daňová povinnosť vznikať vlastnou spotrebou. Vlastnou spotrebou sa rozumie napr. spotreba zemného plynu, ktorú plynárenský podnik sám vyrobil alebo ktorú nakúpil a spotreboval, ak táto spotreba nie je oslobodená od dane

Daňová povinnosť vzniká aj dňom zistenia neoprávneného odberu zemného plynu a dňom spotreby zemného plynu oslobodeného od dane na iný účel, na ktorý sa nevzťahuje oslobodenie od dane. Nakoľko pri zemnom plyne ide v prevažnej miere o tzv. opakované dodávky zemného plynu, keď nie je možné presne určiť moment dodania zemného plynu, a teda vznik daňovej povinnosti, za deň dodania zemného plynu je ustanovený najneskôr posledný deň obdobia, na ktoré sa platba za dodané množstvo zemného plynu vzťahuje alebo deň, ku ktorému sa vykoná odpočet skutočne dodaného množstva zemného plynu za zúčtovacie obdobie, ak vznikol rozdiel medzi celkovým množstvom zemného plynu dodaného za jednotlivé obdobia, ktoré sú predmetom zúčtovania a skutočne dodaným množstvom zemného plynu za zúčtovacie obdobie. Pri jednorázových dodávkach zemného plynu (napríklad dodávky CNG – stlačený zemný plyn ako pohonná látka) dňom dodania zemného plynu je deň, keď odberateľ nadobudne právo nakladať so zemným plynom ako vlastník. Za deň spotreby je ustanovený posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k spotrebe zemného plynu .

K § 34 – daňový dlžník

Daňovým dlžníkom na účely tohto zákona je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá dodala zemný plyn konečnému spotrebiteľovi na konečnú spotrebu s výnimkou dodania zemného plynu plynárenskému podniku alebo dodávateľovi zemného plynu alebo ktorá spotrebovala zemný plyn na vlastnú spotrebu a ktorá je plynárenským podnikom alebo dodávateľom zemného plynu. Daňovým dlžníkom pri dodaní zemného plynu zahraničnou osobou je konečný spotrebiteľ zemného plynu s výnimkou domácnosti. V prípade domácnosti je daňovým dlžníkom zahraničná osoba, ktorá domácnosti zemný plyn dodala. Daňovým dlžníkom je aj právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá neoprávnene odobrala zemný plyn, a tiež právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá použila zemný plyn oslobodený od dane na iný účel ako ustanovuje zákon.

K § 35 – registrácia

Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej vznikla daňová povinnosť dodaním zemného plynu konečnému spotrebiteľovi podľa § 34 ods. 1 písm. a) alebo spotrebou zemného plynu na daňovom území podľa § 34 ods. 1 písm. b), je povinná písomne požiadať miestne príslušný colný úrad o registráciu daňového dlžníka najneskôr v deň vzniku prvej daňovej povinnosti. Zahraničná osoba, ktorá sa stala daňovým dlžníkom z dôvodu dodania zemného plynu domácnosti, je povinná písomne požiadať o registráciu daňového dlžníka najneskôr v deň vzniku prvej daňovej povinnosti Colný úrad Bratislava. Náležitosti žiadosti o registráciu daňového dlžníka upravujú ustanovenia zákona.

Zároveň sa ukladá povinnosť písomne požiadať colný úrad o registráciu aj podnikateľovi, ktorým je tá právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá má povolenie podnikať v energetike a ktorá nie je daňovým dlžníkom a nakupuje zemný plyn len na účely ďalšieho predaja, a to najneskôr v deň prvého dodania zemného plynu. Ide o registráciu za účelom sprehľadnenia materiálových tokov zemného plynu aj v prípadoch keď sa nejedná o dodávku na konečnú spotrebu, ale na účely ďalšieho predaja.

K § 36 – zdaňovacie obdobie, daňové priznanie, dodatočné daňové priznanie a splatnosť dane

Zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac. Daňové priznanie podáva daňový dlžník colnému úradu najneskôr do 25. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu daňová povinnosť vznikla. V rovnakej lehote je daňový dlžník povinný daň zaplatiť. Z dôvodu obmedzenia administratívnej náročnosti a zabezpečenia efektívnosti správy dane a ak daňová povinnosť za zdaňovacie obdobie nepresiahne 100 Sk, nevzniká daňovému dlžníkovi povinnosť podať daňové priznanie a daň zaplatiť. Vzor tlačiva daňového priznania, dodatočného daňového priznania, žiadosti o vrátenie dane a dodatočnej žiadosti o vrátenie dane ustanoví Ministerstvo financií SR všeobecne záväzným právnym predpisom.

Špecifikom zdaňovania zemného plynu je zdaňovanie u maloodberateľov, u ktorých zúčtovacím obdobím je obvykle rok, platby sú realizované preddavkovo v mesačných intervaloch. Preddavok bude musieť zahŕňať aj daň pripadajúcu na predpokladané mesačné množstvo odberu zemného plynu fakturované odberateľovi, ktoré dodávateľ spravidla určuje zo skutočnej spotreby za predchádzajúce zúčtovacie obdobia.

K § 37 – vrátenie dane

Vrátenie dane si môže uplatniť oprávnený spotrebiteľ, ktorý nemá samostatné odberné miesto so samostatným meradlom na odber zemného plynu oslobodeného od dane, a ktorý nakúpil zemný plyn s daňou, a tento použil na účel oslobodený od dane. Vrátenie dane možno uplatniť len z preukázateľne zdaneného množstva zemného plynu, ktoré je podložené dokladom potvrdzujúcim zaplatenie dane v cene zemného plynu, napr. výpisom z účtu v banke. Ďalšími dôvodmi na uplatnenie vrátenia dane môže byť vystavenie dobropisu, prípadne opravenie zrejmých omylov. Preukázateľne spotrebovaným množstvom zemného plynu na účely oslobodené od dane je množstvo zemného plynu odmerané určeným meradlom umiesteným po odsúhlasení colného úradu a opatreným uzáverou colného úradu. Ak nie je možné merať zemný plyn takýmto spôsobom, môže colný úrad povoliť v odôvodnených prípadoch aj iný spôsob výpočtu a preukazovania spotreby zemného plynu na účely oslobodené od dane, napríklad ak je oprávnenému spotrebiteľovi samostatne fakturovaná spotreba zemného plynu. To neplatí, ak je platba za spotrebu zemného plynu zahrnutá napríklad v platbe za prenájom priestorov. Oprávnený spotrebiteľ si uplatňuje vrátenie dane v žiadosti o vrátenie dane alebo v dodatočnej žiadosti o vrátenie dane a daňový dlžník v dodatočnom daňovom priznaní.

K § 38 až 39 – vedenie evidencií

Daňový dlžník, oprávnený spotrebiteľ ako aj právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je daňovým dlžníkom a ktorá má povolenie na podnikanie v energetike a nakupuje zemný plyn len na účely ďalšieho predaja, sú povinní na účely správneho určenia dane viesť evidenciu množstva zemného plynu v príslušnej mernej jednotke (ako napr. vyrobeného, odobratého, spotrebovaného, dodaného celkom, z toho na účely oslobodené od dane a pod.).

Piata časť

Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia

K § 40 – osobitná úprava oslobodenia od dane elektriny, uhlia a zemného plynu používaných osobami iných štátov, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodných zmlúv

Uvedeným ustanovením sa umožňuje osobám iných štátov, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodných zmlúv používať elektrinu, uhlie a zemný plyn oslobodené od dane. Ide o obligatórne oslobodenie podľa článku 23 smernice Rady 92/12/EHS. Predmetné oslobodenia sa poskytujú na základe reciprocity a v rozsahu, v akom je poskytnuté obdobné zvýhodnenie občanom Slovenskej republiky, ktorí požívajú výsady a imunity podľa medzinárodnej zmluvy. Zahraničný zástupca, ktorý chce používať elektrinu oslobodenú od dane, je povinný požiadať Ministerstvo zahraničných vecí SR o vydanie povolenia, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 1 zákona.

K § 41 – daňová kontrola

Daňová kontrola sa vykonáva podľa zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, s výnimkou ustanovenia § 15 ods. 2 citovaného zákona. Daňovú kontrolu vykonáva príslušný colný úrad.

K § 42 – vedenie evidencie colným úradom a colným riaditeľstvom

Colný úrad vedie na účely správy dane elektronickú databázu, ktorá obsahuje register daňových dlžníkov a oprávnených spotrebiteľov a aj výrobcov uhlia a obchodníkov s uhlím, ak nie sú zaregistrovaní ako daňoví dlžníci. Rovnako colný úrad eviduje aj tie právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré majú povolenie podnikať v energetike (podnikateľov) a ktoré nie sú daňovými dlžníkmi a nakupujú elektrinu alebo nakupujú zemný plyn len na účely ďalšieho predaja.

Colné riaditeľstvo alebo ním poverený colný úrad je povinný viesť centrálnu elektronickú databázu podľa Nariadenia Rady (ES) č. 2073/2004 o správnej spolupráci v oblasti spotrebných daní..

K § 43 – správne delikty

Ustanovenia obsahujú i osobitné sankčné opatrenia pri zistení porušenia ustanovení zákona. Navrhuje sa diferenciácia výšky sankcií podľa závažnosti porušenia zákona, dĺžky trvania a následkov protiprávneho stavu, pričom pokuty sa navrhujú vo výške dane, resp. 50 % dane, najmenej však 10 000 Sk. Zároveň sa ustanovuje colnému úradu povinnosť prihliadať pri určovaní výšky pokuty na závažnosť, dĺžku trvania a následky protiprávneho konania, za ktoré sa pokuta ukladá. Taktiež sa navrhuje upraviť, aby bol výnos z pokuty uloženej podľa tohto zákona príjmom štátneho rozpočtu.

K § 44

Správu dane vykonáva colný úrad a na správu dane sa uplatňuje zákon SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak.

K § 45

Jednotlivými ustanoveniami zákona boli prevzaté právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktorých zoznam je uvedený v prílohe č. 2.

K § 46

Daň podľa tohto zákona sa vzťahuje na elektrinu, uhlie alebo zemný plyn, pri ktorých vznikla daňová povinnosť od 1. júla 2008.

K § 47 a 48

Ustanoveniami sa upravujú práva a povinnosti subjektov vyplývajúce z návrhu zákona o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu. Prostredníctvom prechodných ustanovení, ktorých účinnosť sa navrhuje v skoršom termíne sa umožňuje jednotlivým subjektom registrácia a s ňou spojené všetky úkony potrebné na nadobudnutie povolenia na odber oslobodenej elektriny, uhlia alebo zemného plynu.

K Čl. II

K bodom 1, 2, 4 až 6, 14 až 23

Vzhľadom na presun zemného plynu ako predmetu dane zo zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov do predmetu dane predkladaného návrhu zákona, sa v čl. II mení a dopĺňa citovaný zákon č. 98/2004 Z. z. tak, že sa upravujú ustanovenia týkajúce sa zemného plynu vrátane prechodných ustanovení.

K bodom 3 a 12

Vzhľadom na novú úpravu predmetu dane sa upravuje aj predmet dane v zákone č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov.

K bodu 7

Uvedeným ustanovením sa zosúlaďuje kalkulačná položka vo vzorci na výpočet úrovne úľavy pre ETBE podľa smernice 2003/30/ES.

K bodom 8, 9, 11 a 13

Uvedenými úpravami sa premietali ďalšie oslobodenia podľa smernice Rady 2003/96/ES.

K bodu 10

Na základe poznatkov z praxe pri aplikácii uvedeného ustanovenia a s cieľom zjednotiť jeho spôsob uplatňovania v praxi sa upresňujú podmienky oslobodenia.

K Čl. III

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2008 s výnimkou ustanovení čl. I § 1 až 46, čl. II bodov 1 až 7 a 9 až 23, ktorých účinnosť sa navrhuje od 1. júla 2008.

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky dňa 26. septembra 2007.

Robert Fico, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján Počiatek, v.r.

minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov

1

D ô v o d o v á s p r á v a

I. Všeobecná časť

Zhodnotenie súčasného stavu a dôvody vypracovania návrhu nového zákona

V Slovenskej republike sa v súčasnosti zdaňujú spotrebnou daňou minerálne oleje v zmysle zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon č. 98/2004 Z. z.' ), do ktorého je transponovaná smernica Rady 2003/96/ES o reštrukturalizácii právneho rámca spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (ďalej len 'smernica Rady 2003/96/ES' ). Smernica Rady 2003/96/ES nadobudla účinnosť dňa 1. januára 2004 a rozšírila okruh predmetov spotrebnej dane o ďalšie energetické produkty použiteľné ako pohonné látky a palivá na vykurovanie, ktoré boli doplnené do zákona č. 98/2004 Z. z. s výnimkou elektriny a pevných palív (uhlie a koks).

V Slovenskej republike elektrina a pevné palivá (uhlie a koks) nepodliehali zdaňovaniu spotrebnou daň ou, a preto Slovenská republika požiadala o prechodné obdobie, ktoré jej bolo poskytnuté a upravené smernicou Rady 2004/74/ES, ktorá mení a dopĺňa smernicu Rady 2003/96/ES. V zmysle tohto prechodné ho obdobia je Slovenská republika povinná

-dosiahnuť minimálnu sadzbu spotrebnej dane ustanovenú smernicou Rady 2003/96/ES na elektrinu a zemný plyn použitý ako palivo na vykurovanie do 1. januá ra 2010 za podmienky, že k 1. januáru 2007 bude sadzba dane na tieto tovary dosahovať 50 % minimálnej sadzby dane,

-dosiahnuť minimálnu sadzbu spotrebnej dane ustanovenú smernicou Rady 2003/96/ES na pevné palivá (uhlie, koks) do 1. januára 2009 za podmienky, že k 1. januá ru 2007 bude sadzba dane na tieto produkty dosahovať 50 % minimálnej sadzby dane.

Zdaňovanie zemného plynu v Slovenskej republike je v s účasnosti upravené v zákone č. 98/2004 Z. z..

Vzhľadom k tomu, že elektrina, zemný plyn a pevné palivá (uhlie a koks) sa svojimi vlastnosťami, charakterom výroby aj distribúcie výrazne odlišujú od ostatných minerálnych olejov zdaňovaných podľ a zákona č. 98/2004 Z. z. a aj mechanizmus ich zdaňovania v zmysle smernice 2003/96/ES je odlišný, je najvhodnejšie upraviť zdaňovanie elektriny, zemného plynu a pevných palív (uhlia a koksu) samostatným zákonom. Z uvedených dôvodov je potrebné v čl. II návrhu zákona upraviť ustanovenia zákona č. 98/2004 Z. z. vo väzbe na presun zemného plynu z cit. zákona do predmetu dane návrhu nové ho zákona.

Princípy predkladaného návrhu zákona

Princípy zdaňovania elektriny, uhlia a zemného plynu upravené smernicou Rady 2003/96/ES vylučujú uplat ňovanie ustanovení o kontrole a pohybe v zmysle smernice 92/12/EHS o všeobecných systémoch pre výrobky podliehajúce spotrebnej dani a o vlastníctve a monitorovaní takýchto vý robkov v znení ďalších jej noviel, z čoho okrem iného vyplýva aj to, že sa neuplatňuje daňový režim pozastavenia dane, nie je zavedený štatút daňového skladu, prevádzkovateľa daňové ho skladu, oprávneného príjemcu, nie je zavedená povinnosť skladať zábezpeku a používať sprievodný dokument.

Základný rozdiel pri zdaňovaní elektriny, uhlia a zemného plynu a ostatných energetických produktov je vo vzniku daňovej povinnosti. Daňová povinnosť pri energetických produktoch vzniká podľ a smernice Rady 92/12/EHS dňom vyrobenia alebo dňom uvedenia do daňového voľného obehu, zatiaľ čo podľa smernice Rady 2003/96/ES daňová povinnosť u elektriny, uhlia a zemného plynu vzniká dňom dodania kone čnému spotrebiteľovi alebo dňom vlastnej spotreby právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá nie je konečným spotrebiteľom.

Keďže v prípade dodávok elektriny a zemného plynu ide o opakované dodávky tak, ako sú definované na účely dane z pridanej hodnoty (ďalej len 'DPH') a daňová povinnosť v zmysle smernice vzniká d ňom dodania konečnému spotrebiteľovi, navrhuje sa, aby dňom dodania bol najneskôr posledný deň obdobia, na ktoré sa platba za dodané množstvo vzťahuje, a to ako pri preddavkových platbách (maloodberatelia), tak i pri platbách za skutočne dodanú meranú elektrinu a zemný plyn (veľkoodberatelia).

Zámerom je, pri zachovaní ustanovení smernice, priblíženie dňa vzniku daňovej povinnosti a zdaňovania spotrebnou daňou týchto komodít dňu vzniku daňovej povinnosti pri DPH, nakoľko spotrebná daň vstupuje do základu pre výpočet DPH.

Sadzby dane sa navrhujú ustanoviť pre elektrinu v Sk/kWh, pre uhlie v Sk/t a pre zemný plyn v Sk/kWh.

Do návrhu zákona sú premietnuté ustanovenia smernice Rady 2003/96/ES upravujúce obligatórne daňové zvýhodnenia a niektoré fakultatívne daňové zvýhodnenia, ktoré vyplynuli najmä z pož iadavky podpory ochrany životného prostredia vyplývajúce z článku 6 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a z Kjótskeho protokolu, ktorý Európske spoločenstvo ratifikovalo ako strana Rámcové ho dohovoru o klimatických zmenách OSN.

Nadväzne na daňové zvýhodnenie - oslobodenie od dane sa v predloženom návrhu zákona navrhuje zaviesť inštitút oprávneného spotrebiteľa, ktorým bude právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená pou žívať elektrinu, uhlie alebo zemný plyn oslobodené od dane, a ktorý musí na tieto účely požiadať o registráciu a vydanie povolenia na odber elektriny, uhlia alebo zemného plynu oslobodených od dane. Z dô vodov zamedzenia administratívnej náročnosti sa navrhuje, aby domácnosti mohli používať elektrinu, uhlie a zemný plyn oslobodené od dane bez podávania žiadosti o registráciu a vydávania povolenia na odber elekt riny, uhlia alebo zemného plynu oslobodených od dane. Identifikácia domácnosti pri dodávkach elektriny a zemného plynu oslobodených od dane vyplýva z charakteru a obsahu zmluvy o dodávkach medzi odberateľom (domácnos ťou) a dodávateľom.

Daňovým dlžníkom bude právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá dodala elektrinu, uhlie alebo zemný plyn na konečnú spotrebu, alebo ktorá elektrinu, uhlie alebo zemný plyn spotrebovala.

Zdaňovacím obdobím sa navrhuje kalendárny mesiac a splatnosť dane na 25. deň mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom vznikla daňová povinnosť.

Registrované subjekty (daňový dlžník, oprávnený spotrebiteľ) budú povinné viesť evidenciu v rozsahu potrebnom na správne určenie dodaného, resp. spotrebovan ého množstva elektriny, uhlia alebo zemného plynu a výšky spotrebnej dane.

Vyhlásenie o súlade

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

zobraziť dôvodovú správu