Zákon o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov 608/2003 účinný od 01.07.2009 do 31.12.2012

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a zákon č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov

5

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 379/2009 zo dňa 20. mája 2009 schválila Vládny program zatepľovania. Zatepľovanie budov na bývanie je náročné na fyzickú prácu a spotrebúvajú sa pri ňom stavebné hmoty a výrobky vyrábané prevažne v Slovenskej republike. Pri výraznejšej podpore zatepľovania sa tak zabezpečí významná tvorba pracovných príležitostí nielen v stavebnej výrobe ale aj vo výrobe stavebných hmôt a materiálov. Zavedenie predmetného návrhu programu preto prispeje aj k stlmeniu dôsledkov hospodárskej krízy.

Pre praktickú realizáciu Vládneho programu zatepľovania bolo potrebné okrem základných náležitostí, ktorými sú napr. účel podpory, prijímateľ podpory, forma a výška podpory atď. upraviť aj jeho procesnú a inštitucionálnu stránku. Z hľadiska potreby urýchleného zavedenia tohto programu do praxe je preto nevyhnutné využiť existujúce inštitúcie, ktoré majú pre poskytovanie podpory vo forme úveru dlhoročnú prax a odborné, personálne, technické a informačné vybavenie. Z uvedeného dôvodu je v programe schválené, aby vykonávateľom programu bol Štátny fond rozvoja bývania v súčinnosti s mestami v sídle okresu, ktoré pre oblasť bývania vykonávajú prenesený výkon štátnej správy.

Zákon č. 607/2003 Z. z o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov však v súčasnej legislatívnej úprave neumožňuje poveriť fond výkonom činností spojených s poskytovaním podpory podľa Vládneho programu zatepľovania. Preto je potrebné upraviť jeho pôsobnosť aj pre činnosti súvisiace s realizáciou Vládneho programu zatepľovania. Súčasne s novelou zákona o fonde je potrebná aj novela zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie, ktorou sa primerane upraví aj pôsobnosť výkonu štátnej správy preneseného na mestá v sídle okresu.

Návrh zákona je vypracovaný v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky.

Doložka zlučiteľnostiprávneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ právneho predpisu:

vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a zákon č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev:- primárnom

- sekundárnom

b) nie je upravená v práve Európskej únie:- primárnom

- sekundárnom

c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev

Vzhľadom na to, že problematika návrhu právneho predpisu nie je v práve Európskych spoločenstiev a Európskej únie upravená, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4, 5 a 6.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredieI. Vyčíslenie odhadu dopadov na verejné financie

a) vyčíslenie (odhad) finančných dôsledkov na štátny rozpočet

Návrhom Vládneho programu zatepľovania vzniknú nové požiadavky na štátny rozpočet, a to vo výške 71 mil. eur, ktoré sa použijú na poskytovanie zvýhodnených úverov zo Štátneho fondu rozvoja bývania a tieto zdroje sú zabezpečené v rámci kapitoly Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR.

b) vyčíslenie (odhad) finančných dôsledkov na rozpočty obcí

Predložený návrh nemá dopad na rozpočty obcí. Obce sú vlastníkmi len malého podielu bytov postavených pred rokom 1989, ktorými sa môžu zapojiť tohto programu. Súčasne podpora vo forme úveru je poskytovaná do 100 % oprávnených nákladov a ich prípadné zapojenie nemá dopad na rozpočet obcí.

c) vyčíslenie (odhad) finančných dôsledkov na rozpočty VÚC

Návrh nemá dopad na rozpočty VÚC, nakoľko nie sú vlastníkmi bytového fondu.

d) Vyčíslenie (odhad) finančných dôsledkov na rozpočty ostatných inštitúcií

Návrh nemá dopad na rozpočty ostatných inštitúcií.

II. Vyčíslenie odhadu dopadov na obyvateľstvo, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Návrh má pozitívny dopad na obyvateľstvo, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, keďže v súčasnej hospodárskej a finančnej situácii vytvára priestor na zatepľovanie budov na bývanie a zamestnanosť predovšetkým v malých a stredných spoločnostiach.

III. Vyčíslenie odhadu dopadov na životné prostredie

Návrh nemá negatívne dopady na životné prostredie. Zateplenie budov na bývanie má pozitívny vplyv na zníženie spotreby energií a tvorby emisií.

IV. Odhad dopadov na zamestnanosť

Realizáciou návrhu vznikajú nové pracovné príležitosti. Práce spojené s obnovou a zatepľovaním stavieb na bývanie sú náročné na ľudskú prácu, čo vytvára potenciál na tvorbu pracovných príležitostí v rozsahu 3,7 pracovných miest na 33 200 eur (1 000 000 Sk). Znamená to, že dodatočne vyčlenené zdroje znamenajú vytvorenie cca 8 000 pracovných príležitostí. Pritom ide nielen o pracovné miesta počas zatepľovania, ale aj o pracovné miesta pri výrobe stavebných hmôt a materiálov, ktoré sa vyrábajú v prevažnej miere na Slovensku.

V. Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Návrh má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, keďže vytvára nové pracovné a podnikateľské aktivity.

Osobitná časť

Čl. I.

K bodu 1:

Upravuje postavenie fondu tak, aby mohol vykonávať činnosti spojené s realizáciou Vládneho programu zatepľovania. Štátny fond rozvoja bývania má vytvorené štruktúry a skúsenosti s poskytovaním takejto formy podpory.

K bodu 2 a 3:

V nadväznosti na vládou schválený program je v rámci účelov podpory definovaný nový titul podpory. Súčasne je definované, čo sa pod týmto pojmom rozumie. Rodinné domy a bytové domy, ktoré sa postavili v minulých obdobiach, majú vysokú energetickú náročnosť, čo pri súčasných i budúcich predpokladaných cenách za energie znamená neúmerne vysoké náklady pre domácnosti. Navrhuje sa preto, aby pri zatepľovaní bola dosiahnutá úspora min. 20%. Súčasne je potrebné zatepľovanie uskutočniť tak, aby všetky konštrukcie spĺňali minimálne tepelnoizolačné vlastnosti.

K bodu 4:

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na doplnenie nového odseku 3.

K bodu 5:

Prostriedky poskytnuté na realizáciu programu bude potrebné viesť na samostatnom účte zriadenom na tento účel v Štátnej pokladnici. Štátny fond rozvoja bývania v zmluve o poskytnutí tejto formy podpory upraví spôsob a postup pri čerpaní a splácaní úveru zhodne, ako je to pri poskytovaní podpory na účely vymedzené zákonom.

K bodu 6:

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 7:

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s doplnením § 4 ods. 1 o nové ustanovenie.

K bodu 8:

Z prostriedkov fondu je pre fyzickú osobu potrebné limitovať, len obstarávanie bývania, čo v súčasnosti aj vymedzuje ustanovenie § 8 ods. 7 písm. b) . V prípade zlepšovania bytového fondu žiadateľ môže požiadať o poskytnutie podpory aj viackrát.

K bodu 9:

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Uvedená citácia je v zákone nadbytočná, nakoľko vychádzala z prechádzajúceho znenia zákona, keď bolo možné, aby zdrojmi fondu boli aj úvery poskytnuté bankou.

K bodu 10:

Ustanovenie upravuje formu podpory pre zatepľovanie bytových budov a súčasne stanovuje jej parametre. Týmito parametrami je maximálna výška podpory, ktorá okrem podielu vyjadrenom v percentách je vyjadrená aj absolútnym limitom vztiahnutom k zatepľovanej ploche. Nakoľko ide o podporu vo forme úveru upravuje maximálnu lehotu splatnosti. V prípade zatepľovania ide o podporu, ktorá sa pohybuje okolo 6-7 000 eur na byt v bytovom dome a 10 000 eur na rodinný dom. Preto je navrhnutá lehota splatnosti do 15 rokov.

K bodu 11:

Ide o legislatívno-technickú úpravu, nakoľko 80% je možné dosiahnuť len v prípade súbehu podpory poskytovanej podľa § 9 ods. 1 písm. a) a c).

K bodu 12:

Ustanovenia definujú pojem oprávnených nákladov a zatepľovanej plochy. Do oprávnených nákladov sa započítajú všetky náklady, ktoré priamo súvisia so zatepľovaním. Navrhuje sa, aby do týchto nákladov bolo možné započítať aj náklady na vydanie certifikátu energetickej hospodárnosti, ktorý sa vyžaduje podľa zákona č. 555/2005 Z. z.

Ďalej sa vymedzuje pojem zatepľovaná plocha, pričom táto je určená všetkými plochami, kde dochádza k úniku tepla - obvodový plášť, strešný plášť, otvorové konštrukcie a vnútorné deliace konštrukcie medzi vykurovaným a nevykurovaným priestorom. V rámci obvodového plášťa ide aj o zatepľovanie konštrukcií, ktoré sa nachádzajú ako súčasť plášťa (balkóny, lodžie), ktoré je nevyhnutné zatepliť z dôvodu vzniku tepelných mostov.

K bodu 13:

Súčasne znenie zákona upravuje, že obec v prípade obstarávania nájomných bytov formou výstavby nemusí pri podaní žiadostí preukazovať 20 % vlastných zdrojov. Pre obce je výhodne, ak pristúpia k obstaraniu nájomného bývania aj kúpou hotových bytov. Navrhuje sa, aby aj v tomto prípade obec nemusela pri podaní žiadostí preukazovať 20 % vlastných zdrojov. Vzhľadom na to, že obce tieto byty využívajú na riešenie bývania sociálne slabších skupín obyvateľstva, získavajú ďalšie zdroje na financovanie z dotácie poskytovanej Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR.

K bodu 14:

Vzhľadom na to, že podporu na zatepľovanie bytovej stavby je možné poskytnúť vo výške 100 % je podmienka preukazovania 20 % vlastných zdrojov neopodstatnená.

K bodu 15, 16 a 18:

Ide o legislatívno-technickú úpravu vyplývajúcu z doplnenia zákona o nové ustanovenie.

K bodu 17:

V súlade s vládou schváleným programom zatepľovania sa podmienka limitovaného príjmu nebude uplatňovať pre podporu na zatepľovanie bytovej budovy. V súčasnej hospodárskej situácii je žiaduce, aby sa výraznejšie rozvinulo zatepľovanie, ktoré je náročné na ľudskú prácu, čo vytvára potenciál na tvorbu pracovných príležitostí.

K bodu 19:

Oblasť stanovovania požiadaviek na tepelno-technické vlastností stavebných konštrukcií prešla výraznými zmenami. Navrhuje sa preto, aby boli zvýhodnenými úvermi podporované bytové budovy staršie ako 20 rokov, kde je možné očakávať vyššie úspory v spotrebe tepla na vykurovanie. Nakoľko sú na zatepľovanie poskytované aj iné formy podpory navrhuje sa, aby na jednej budove nedochádzalo k ich kumulácií.

K bodu 20:

Navrhuje sa, aby zákon priamo definoval pre oblasť zatepľovania bytových budov formy zabezpečenia. Pre fyzické osoby sa navrhuje zabezpečenie poskytnutej podpory nehnuteľnosťou. V prípade právnických osôb (napr. spoločenstva vlastníkov bytov, správcov a družstiev) sa navrhujú tri štandardné zabezpečenia, ktorými sú nehnuteľnosť, banková záruka a zriadenie záložného práva na budúcu pohľadávku, ktorá bude uspokojená z fondu opráv a údržby zatepľovaného bytového domu.

K bodu 21, 22, 23 a 25:

Ide o legislatívno-technickú úpravu vyplývajúcu z doplnenia zákona o nové ustanovenie.

K bodu 24:

Kontrolu dodržiavania zmluvných podmienok a povinnosti pri financovaní bude okrem fondu vykonávať tak, ako je to v obdobných projektoch pri obnove budovy na bývanie, obec v sídle okresu. Tieto povinnosti je potrebné upraviť zákonom.

Čl. II.

K bodu 1:

Vzhľadom na to, že vykonávateľom programu bude Štátny fond rozvoja bývania, navrhuje sa pre predkladanie a overovanie žiadostí zachovať zákonom zavedený a niekoľko rokov využívaný systém.

K bodu 2:

Ide o legislatívno-technickú úpravu vyplývajúcu zo zmeny v zákone citovanom v predmetnom odkaze.

Čl. III.

Vzhľadom na možnosť vzniku hospodárskych škôd je nevyhnutné v čo najkratšom termíne vytvoriť legislatívne podmienky po poskytovanie podpory navrhnutej na základe vládou schváleného programu zatepľovania. Na základe uvedeného sa navrhuje účinnosť zákona od 1. júla 2009.

Bratislava, 3. júna 2009

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Igor Štefanov, v. r.

minister výstavby a regionálneho rozvoja

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov

2.      Dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Návrh zákona nemá dopad na uvedené skupiny.

3.      Dopad na životné prostredie

Návrh zákona nemá dopad na životné prostredie.

4.      Dopad na zamestnanosť

Špecializovaná štátna správa na miestnej úrovni bude v súhrne vykonávaná rovnakým počtom zamestnancov ako bola vykonávaná na okresných úradoch a krajských úradoch, pričom sa uvažuje z ich prechodom a to aj zamestnancov v štátnej službe ako aj zamestnancov vo verejnej službe na základe zákona. Uvedené skutočnosti preukazujú uvedené tabuľky.

Doložka

zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.     Navrhovateľ zákona: Vláda Slovenskej republiky

2.     Názov návrhu zákona: zákon o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v žnem neskorších predpisov.

3.      Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)      návrh zákona z pohľadu Európskej dohody o pridružení, Národného programu pre prijatie acquis communautaire, Partnerstva pre vstup, Bielej knihy, screeningu a plánu legislatívnych úloh vlády SR nepatrí medzi priority,

b)      návrh zákona nie je predmetom negociačných pozícií v príslušnej kapitole.

4.     Problematika návrhu zákona: Nie je v práve Európskych spoločenstiev a v práve Európskej únie upravená.

5.     Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie: Bezpredmetné.

6.      Gestor návrhu zákona: Bezpredmetné.

7.     Účasť cudzích expertov: Návrh bol vypracovaný bez zahraničnej gescie a bez účasti zahraničných expertov.

Osobitná časť

K článku I:

K§1

Vymedzujú sa orgány štátnej správy v rezorte MVRR SR, ktoré vykonávajú špecializovanú štátnu správu na úsekoch

-         územného plánovania,

-         stavebného poriadku, - bývania.

Štátnu správu na úseku územného plánovania zabezpečujú ministerstvo a krajské stavebné úrady, ktoré sú orgánmi územného plánovania podľa § 16 stavebného zákona. Orgánmi územného plánovania sú aj samosprávne kraje a obce, ktoré kompetencie na úseku územného plánovania vykonávajú ako originálnu pôsobnosť podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky.

Štátnu správu na úseku stavebného poriadku vykonávajú ministerstvo ako ústredný orgán, krajské stavebné úrady v druhom stupni na krajskej úrovni a prenesený výkon štátnej stavebnej správy v prvom stupni vykonávajú obce ako stavebné úrady podľa § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v žnem neskorších predpisov.

Zabezpečovanie činností súvisiacich s vykonávaním štátnej správy v oblasti bývania sa navrhuje víroch úrovniach - základné a všeobecné činnosti na úrovni ministerstva, regionálne činnosti na úrovni navrhovaných ôsmich krajských stavebných úradov a vybrané činnosti spojené s aplikáciou niektorých ustanovení zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania sa navrhuje zabezpečovať prostredníctvom obcí.

Vzhľadom na to, že osobitná štátna správa je upravená aj v osobitných predpisoch je do návrhu zahrnuté aj ustanovenie, ktorým sa nevylúči jej vykonávanie.

K§2

Vymedzuje sa pôsobnosť ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy na jednotlivých úsekoch.

Na úseku územného plánovania ministerstvo plní úlohy ústredného orgánu, ktorý metodicky usmerňuje orgány územného plánovania v územnoplánovacích činnostiach, rieši vecné problémy, obstaráva Stratégiu územného rozvoja Slovenska a Koncepciu územného rozvoja Slovenska a ich aktualizáciu, vypracúva metodiku obstarávania územných plánov regiónov, územných plánov obcí a územných plánov zón, organizuje vzdelávanie zamestnancov úradov, samosprávnych krajov a obcí, ktorých prostredníctvom sa obstarávajú územnoplánovacie podklady a územnoplánovacie dokumenty, zabezpečuje odbornú spôsobilosť na obstarávanie územnoplánovacej dokumentácie a územnoplánovacích podkladov obcami a samosprávnymi krajmi, zabezpečuje spoluprácu so susednými štátmi, medzinárodnými organizáciami a s orgánmi Európskej únie, obstaráva územno-technickc podklady a poveruje ostatné orgány územného plánovania ich obstarávaním, posudzuje zadanie a návrh územného plánu regiónu a návrh zmien a doplnkov územného plánu regiónu, prevádzkuje a sprístupňuje informačný systém o územnom plánovaní.

Na úseku stavebného poriadku ministerstvo plní úlohy ústredného orgánu, ktorý spracúva základné koncepčné materiály v oblasti štátnej stavebnej správy, t.j. územného rozhodovania, stavebného poriadku, vyvlastnenia a štátneho stavebného dohľadu, ako aj stavebnej inšpekcie a v tejto oblasti vypracúva návrhy príslušných legislatívnych predpisov a zabezpečuje metodické riadenie. V nadväznosti na to zabezpečuje spoluprácu so susednými štátmi, medzinárodnými organizáciami a s orgánmi Európskej únie, najmä s výbormi Európskej komisie pre vnútorný trh na úseku uznávania odborných kvalifikácií v oblasti projektovania stavieb (výkon povolania architekt a stavebný inžinier) ako aj vybraných činností vo výstavbe. Vytvára koncepciu bezpečnosti a vhodnosti výstavby a jednotnej technickej politiky určením všeobecných technických požiadaviek na výstavbu. Významnou oblasťou pôsobnosti ministerstva je koordinovanie, metodické riadenie a kontrola výkonu štátnej správy vykonávanej

-         špecializovanou miestnou štátnou správou na úrovni kraja - krajskými stavebnými úradmi,

-         obcami ako stavebnými úradmi pri prenesenom výkone štátnej správy.

V oblasti tvorby a uskutočňovania bytovej politiky ministerstvo spracováva základné koncepčné materiály pre oblasť bývania. Ide predovšetkým o Koncepciu štátnej bytovej politiky stanovovanú na určité časové obdobie. Ďalším koncepčným materiálom je Koncepcia rozvoja bytovej výstavby. V rámci týchto koncepčných materiálov ministerstvo navrhuje opatrenia zamerané na rozvoj bývania, vytváranie nástrojov pre podporu rozvoja bývania, hospodárenie a správu bytového fondu.

V nadväznosti na uvedené spracúva návrhy príslušných legislatívnych predpisov zameraných predovšetkým v oblasti podporných nástrojov, iniciuje zmeny právnych predpisov pre oblasť vlastníctva a hospodárenia s bytmi. Nezanedbateľnou oblasťou pôsobnosti je navrhovanie nástrojov v oblasti určovania výšky nájomného vo verejnom nájomnom sektore.

Samostatnou oblasťou pôsobnosti je vykonávanie správy Štátneho fondu rozvoja bývania, ktorý je špecializovanou inštitúciou zriadenou na poskytovanie štátnej podpory na rozširovanie a zveľaďovanie bytového fondu. Hlavnou formou poskytovania podpory zo štátneho tôndu rozvoja bývania je poskytovanie zvýhodnených úverov pre presne cielenú skupinu občanov.

Ministerstvo navrhuje úpravy v ďalších nástrojoch štátnej podpory a to v oblasti hypotekárneho úverovania a stavebného sporenia.

Osobitnou oblasťou je vytváranie podmienok pre poskytovanie štátnej podpory do oblasti výstavby nájomných bytov vo verejnom nájomnom sektore, prípravy územia pre bytovú výstavbu a odstraňovania systémových porúch bytových domov.

K§3

Zriaďujú sa krajské stavebné úradu ako právnické osoby, ktoré majú právnu subjektivitu a ako štátne orgány sú štátnymi rozpočtovými organizáciami. Pri svojom hospodárení sa riadia zákonom o rozpočtových pravidlách. Navrhuje sa aby úrad bol služobným úradom pre zamestnancov vykonávajúcich štátnu službu a zamestnávateľom pre zamestnancov vykonávajúcich verejnú službu. Za jeho činnosť zodpovedá prednosta. Územným obvodom úraduje kraj (§ 8 ods. 1 zák. č. 221/1996 Z.z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky).

K§4

Vymedzuje sa pôsobnosť novozriadeného orgánu špecializovanej miestnej štátnej správy na krajskej úrovni na jednotlivých úsekoch.

Na úsekoch územného plánovania a stavebného poriadku prejde na krajský stavebný úrad s účinnosťou od 1. januára 2004 v celom rozsahu pôsobnosť, ktorú doposiaľ vykonával krajský úrad podľa stavebného zákona (v súčasnosti túto pôsobnosť na krajskom úrade v rámci odboru životného prostredia vykonávajú oddelenie územného plánovania a oddelenie stavebného poriadku).

Na úseku stavebného poriadku krajský stavebný úrad vykonáva štátnu stavebnú správu v druhom stupni vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec ako stavebný úrad, pričom zároveň riadi a kontroluje tento výkon prenesenej štátnej správy. Ďalej plní úlohy štátneho stavebného dohľadu a podieľa sa na tvorbe koncepcií v oblasti povoľovania a realizácie stavieb. Podľa § 123 stavebného zákona si krajský stavebný úrad môže vyhradiť právomoc stavebného úradu pri jednotlivých technicky náročných alebo neobvyklých stavbách alebo opatreniach s väčšími alebo rozsiahlejšími účinkami na životné prostredie v ich okolí (napr. v súčasnosti má príslušný krajský úrad vyhradenú právomoc stavebného úradu pri stavbách atómových elektrární). Z ustanovenia § 5 ods. 3 a 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov vyplýva krajskému stavebnému úradu povinnosť, ak obec dlhodobo (najmenej 6 mesiacov) nevykonáva pôsobnosť stavebného úradu, vyzvať písomne obec na nápravu a určiť jej na to lehotu; ak obec v určenej lehote nezabezpečí nápravu, príslušný na konanie je úrad, ktorý v takomto prípade prevezme pôsobnosť stavebného úradu.

Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR v súčasnosti poskytuje dotácie na obstarávanie nájomných bytov, na prípravu územia a na výstavbu technickej vybavenosti a dotácie na odstránenie systémových porúch bytových domov. Zber žiadostí, ako aj ich posudzovanie a následné odosielanie zabezpečujú okresné úrady. S účinnosťou od 1.januára 2004 sa navrhuje, aby túto činnosť zabezpečoval špecializovaný orgán štátnej správy na krajskej úrovni. Znamená to, že od 1. januára 2004 budú tieto špecializované úrady zabezpečovať zber žiadostí, ich posudzovanie, ktoré pozostáva z overenia stanovených podmienok pre poskytnutie dotácie a následné zasielanie žiadostí na Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR, ktoré je poskytovateľom dotácie. V nadväznosti na túto činnosť budú tieto špecializované úrady zabezpečovať aj kontrolu vynakladania finančných prostriedkov na stavbách na ktoré bola podpora poskytnutá zo strany ministerstva. Súčasne sa v pripravovanej novele zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania navrhuje, aby tieto špecializované úrady vykonávali takúto kontrolu finančných prostriedkov aj v prípade podpory poskytnutej z prostriedkov Štátneho fondu rozvoja bývania. Kontrola vynakladania finančných prostriedkov bude spočívať v overovaní účtovných dokladov a ich súladu s predmetom podpory a v kontrole na stavbách.

Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR poskytuje podporu vo forme dotácií na základe zmluvy o poskytnutí dotácie. Okresné úrady zabezpečujú činnosti súvisiace s kontrolou dodržiavania zmluvne dohodnutých podmienok. Podľa predloženého návrhu s účinnosťou od 1. januára 2004 sa navrhuje, aby činnosti v oblasti kontrolnej činnosti prešli na špecializované úrady na krajskej úrovni, nakoľko kontrolu nad vynakladaním verejných prostriedkov zo štátnych zdrojov musia vykonávať štátne orgány. Úlohou špecializovaných úradov pre oblasť bývania na úrovni krajských úradov bude aj vykonávanie kontroly dodržania zmluvných podmienok.

K§5

Vymedzuje sa pôsobnosť obce, ktorá vykonáva prenesenú štátnu správu na úsekoch štátnej stavebnej správy a bývania.

Na úseku štátnej stavebnej správy bola prenesená na obce pôsobnosť stavebného úradu (s výnimkou vyvlastnenia) s účinnosťou od 1. januára 2003 zákonom č. 416/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov a následne bola prenesená na obce súčinnosťou od 1. apríla 2003 zákonom č. 103/2003 Z.z. aj pôsobnosť na úseku vyvlastnenia, ktorá sa týmto opätovne začlenila do pôsobnosti vykonávanej stavebným úradom.

Prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania je poskytovaná štátna podpora na rozširovanie a zveľaďovanie bytového fondu. Podľa zákona NR SR č. 124/1996 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v žnem neskorších predpisov žiadateľ o podporu predkladá písomnú žiadosť fondu prostredníctvom okresného úradu príslušného podľa miesta stavby alebo jej umiestnenia ktorý overí úplnosť náležitostí žiadosti. S účinnosťou od 1. januára 2004 sa navrhuje, aby tento zber žiadostí, ich posudzovanie a následné odoslanie na Štátny fond rozvoja bývania zabezpečovali obce z dôvodu bezprostredného kontaktu so žiadateľom o podporu. Povinnosťou obcí bude aj preskúmanie bytových pomerov žiadateľov o poskytnutie podpory podľa zákona o ŠFRB.

K§6

V prechodných ustanoveniach sa upravujú podrobnosti o prechode práva a povinností, ktoré súvisia zo vznikom nových orgánov štátnej správy a to jednak vo vzťahu k štátnym zamestnancom ako aj k zamestnancom vykonávajúcim verejnú službu.

V súčasnosti na úseku bývania sa jedná o 16 štátnozamestnaneckých miest, na úseku územného plánovania a stavebného poriadku sa jedná o 108 štátnozamestnaneckých miest a 4 miesta vo verejnej službe.

K článku H:

K bodu 1 a 2:

V ustanoveniach týkajúcich sa pôsobnosti orgánu štátnej správy územného plánovania, ktorú doposiaľ vykonával krajský úrad, sa vykonávajú zmeny vyplývajúce z prechodu tejto pôsobnosti na novozriadený špecializovaný orgán miestnej štátnej správy v rezorte MVRR SR.

K bodu 3:

Vytvorením špecializovanej štátnej správy pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie stratila opodstatnenie predmetná povinnosť krajského úradu, ktorá mala viesť k jednotnému stanovisku krajského úradu pre obstarávateľov územného plánu obce a zóny za všetky dotknuté orgány štátnej správy.

K bodu 4:

V záujme odstránenia pochybnosti o príslušnosti na prejednávanie priestupkov sa jednoznačne určuje, že priestupky prejednávajú stavebné úrady.

K bodu 5:

Ostatná novela stavebného zákona konštituuje Slovenskú stavebnú inšpekciu s presne určenými úlohami a s oprávnením ukladať pokuty podľa § 123 a stavebného zákona.

K bodu 6:

V súvislosti so zrušením okresných úradov sa v § 117 v odseku 1 vypúšťa tretia veta, týkajúca sa určenia okresného úradu ako orgánu, prostredníctvom ktorého sa poskytuje delimitačná dotácia obciam na výkon činnosti stavebného úradu. Toto ustanovenie bolo do stavebného zákona zaradené nesystematický, keďže túto pôsobnosť vykonával úsek rozpočtu a financií okresného úradu a nie úsek štátnej stavebnej správy. Vzhľadom na to, že po zrušení okresných úradov prejde táto pôsobnosť na novozriadený orgán špecializovanej štátnej správy na krajskej úrovni v rezorte MVRR SR, navrhujeme ustanovenie zaradiť do článku I tohto zákona.

K bodu 7:

V súlade so schválenou koncepciu rozvoja štátnej správy budú inšpektoráty Slovenskej stavebnej inšpekcie budované vo všetkých krajoch a preto je nevyhnutné ich sídla doplniť do znenia stavebného zákona.

K bodu 8:

V ustanoveniach týkajúcich sa vyhradenej pôsobnosti stavebného úradu a vykonávania informačných činností sa vykonáva zmena vyplývajúca z prechodu pôsobnosti štátnej stavebnej správy na špecializovaný orgán štátnej správy na krajskej úrovni v rezorte MVRR SR.

K bodu 9:

V prechodných ustanoveniach sa rieši dokončenie správnych konaní začatých pred 1. januárom 2004 krajským úradom na úseku stavebného poriadku, vzhľadom na zmeny vykonané týmto zákonom.

K článku III

Navrhovaný dátum účinnosti je určený v súlade s uznesením vlády o reforme verejnej správy.

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky č. 810 zo dňa 27. augusta 2003.

Mikuláš Dzurinda v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

László Gyurovszky v.r.
minister výstavby a regionálneho rozvoja

Slovenskej republiky