Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov 604/2003 účinný od 01.01.2004 do 30.11.2009

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov

56

56

Osobitná časť dôvodovej správy

K ustanoveniam článku I

K bodu 1

Touto úpravou §◊2 ods.◊7 sa spresňuje a dopĺňa definícia klienta na účely zákona o platobnom styku tak, že medzi klientov patria aj majitelia účtov a oprávnení držitelia elektronického platobného prostriedku. Takéto doplnenie definície klienta je na prospech majiteľov účtov a oprávnených držiteľov elektronických platobných prostriedkov, pretože sa na nich budú vzťahovať ustanovenia zákona o platobnom styku, ktoré upravujú vzťahy medzi klientmi a ich vykonávacími inštitúciami a sprostredkujúcimi inštitúciami (napríklad informačné povinnosti voči klientom v oblasti platobného styku).

K bodu 2

Touto úpravou §◊4 ods.◊1 sa spresňujú základné podmienky na vykonanie prevodného príkazu na tuzemský prevod z časového hľadiska tak, aby bolo nespochybniteľné, že jednou zo základných podmienok je včasné odovzdania podkladov na vykonanie prevodu. Cieľom tejto úpravy je zamedziť výkladovým problémom a aplikačným sporom, ktoré sa vyskytli v praxi.

K bodu 3

Touto úpravou sa legislatívnotechnicky aktualizuje a spresňuje znenie poznámky pod čiarou k odkazu◊10 vo väzbe na príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka.

K bodu 4

Touto úpravou sa z §◊4 vypúšťajú odseky◊7 až 11, ktoré upravujú technickú problematiku štruktúry bankového spojenia, štruktúry a tvorby čísla účtu, identifikačných kódov, vydávanie a vedenie prevodníka identifikačných kódov. Táto technická problematika sa bude musieť v budúcnosti postupne operatívne meniť v závislosti od medzinárodných požiadaviek súvisiacich s rýchlosťou postupu pri začleňovaní slovenských vykonávacích inštitúcií do medzinárodných systémov platobného styku, predovšetkým systémov platobného styku v rámci Európskej únie. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ako operatívnejšia a vhodnejšia javí úprava formou vykonávacích predpisov vydaných na základe splnomocňovacieho ustanovenia dopĺňaného do §◊75 ods.◊2 písm.◊c) a◊d) zákona o platobnom styku.

K bodu 5

Touto úpravou §◊5 ods.◊1 sa spresňujú pravidlá vykonávania opravného zúčtovania predovšetkým z hľadiska možnosti vykonania opravného zúčtovania a z hľadiska postupu a zodpovednosti vykonávacích inštitúcií a sprostredkujúcich inštitúcií pri vykonávaní opravného zúčtovania. Cieľom tejto úpravy je predovšetkým odstrániť rôznu aplikačnú prax vykonávacích inštitúcií najmä čo sa týka spôsobu vracania prostriedkov pri vykonávaní opravného zúčtovania a dočasného využívania vlastných prostriedkov a účtov vykonávacích inštitúcií na urýchlenie vykonania a včasné vykonanie opravného zúčtovania. Opravné zúčtovanie sa totiž môže podstatne urýchliť (a teda chyba sa môže rýchlejšie odstrániť) v prípade dočasného využitia vlastných prostriedkov z účtu tej vykonávacej inštitúcie, ktorá chybu (chybné zúčtovanie) zapríčinila. V doterajšej praxi totiž vznikali nejasnosti a aplikačné spory medzi vykonávacími inštitúciami (bankami) práve v prípadoch realizácie opravného zúčtovania na základe dočasného využitia vlastných prostriedkov z účtu tej vykonávacej inštitúcie, ktorá chybu spôsobila. Navrhnutou úpravou sa takýmto aplikačným sporom zamedzí.

Zároveň sa touto úpravou legislatívnotechnicky aktualizuje a spresňuje znenie poznámky pod čiarou k odkazu◊10 vo väzbe na príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka.

K bodu 6

Touto úpravou §◊5 ods.◊2 sa spresňuje ustanovenie o zodpovednosti vykonávacích inštitúcií a sprostredkujúcich inštitúcií za oprávnenosť a správnosť vykonania opravného zúčtovania, pretože doterajšia úprava dostatočne nezohľadňovala rozdiel v zodpovednosti tej vykonávacej inštitúcie alebo sprostredkujúcej inštitúcie, ktorá zapríčinila chybné zúčtovanie, a v zodpovednosti ostatných vykonávacích inštitúcií a sprostredkujúcich inštitúcií, ktoré sa zúčastnili na prevode ovplyvnenom chybným zúčtovaním.

Zároveň sa úpravou §◊5 ods.◊2 zohľadňuje skutočnosť, že niektoré ustanovenia zákona o platobnom styku upravujú odchýlky od všeobecnej dĺžky lehoty (z lehoty v §◊5 ods.◊2), ktorá je určená pre klientov na oznámenie chyby v zúčtovaní a na uplatnenie nároku na odstránenie tejto chyby.

K bodu 7

Touto úpravou sa do §◊6 nového odseku◊2 v podstate iba presúva slovne skompletizovaný obsah pôvodného (zrušovaného) §◊4 odseku◊11 o povinnosti vykonávacích inštitúcií zverejniť v ich prevádzkových priestoroch aktuálny prevodník identifikačných kódov pridelených vykonávacím inštitúciám a sprostredkujúcim inštitúciám pre tuzemský platobný styk, ktorý vydáva a aktualizuje Národná banka Slovenska. Uloženie tejto povinnosti je v záujme klientov vykonávacích inštitúcií, pretože vždy aktuálny prevodník obsahuje prehľad platných identifikačných kódov pre tuzemský platobný styk. Pritom identifikačný kód vykonávacej inštitúcie príkazcu a identifikačný kód vykonávacej inštitúcie príjemcu je vo všeobecnosti súčasťou bankového spojenia, ktoré sa uvádza v prevodných príkazoch na tuzemské prevody. Po začlenení (presune) ustanovenia o tejto informačnej povinnosti do §◊6 budú v §◊6 komplexne sústredené ustanovenia o informačných povinnostiach vykonávacích inštitúcií pri tuzemských prevodoch peňažných prostriedkov.

K bodu 8

Touto úpravou sa v §◊6 odseku◊3 terminologicky spresňuje znenie písmen◊b, d) a e) vzhľadom na upravenú terminológiu v oblasti účtovníctva, ktorá bola zavedená na základe nového zákona o účtovníctve (zákona č. 431/2002◊Z.◊z.) a vykonávacích predpisov (opatrení MF SR) k novému zákona o účtovníctve, pričom sa zároveň umožňuje, aby poplatky, ktoré platí klient za vykonávanie tuzemských prevodov, neboli povinne uvádzané v každej správe o zúčtovaní prevodu (teda vlastne v každom výpise z účtu), ale aby sa klienti a vykonávacie inštitúcie medzi sebou písomne dohodli na inom spôsobe oznamovania týchto poplatkov.

K bodu 9

Touto úpravou §◊7 odseku◊2 sa pre vykonávacie inštitúcie príkazcu spresňujú lehoty na odpísanie sumy prevodu z účtu príkazcu a zároveň sa pre vykonávacie inštitúcie majiteľa účtu spresňujú lehoty na odpísanie sumy prevodu z účtu majiteľa pri vykonávaní prevodných príkazov na inkaso. Cieľom týchto úprav je odstrániť doterajšie nejasnosti a aplikačné problémy v praxi.

K bodom 10 až 12

Doplnením §◊12 o nový odsek◊2 a zároveň doplnením nových ustanovení (viet) do §◊16 odsekov◊1 a◊2 sa zohľadňuje príbuznosť osobitnej skupiny cezhraničných prevodov v slovenskej mene s tuzemskými prevodmi, a to príbuznosť cezhraničných prevodov v slovenskej mene, ktoré sú určené príkazcami na prevod zo Slovenskej republiky do iného štátu, z iného štátu do Slovenskej republiky alebo na prevod z iného štátu do ďalšieho štátu cez Slovenskú republiku. Preto sa doplnenými ustanoveniami určuje, že pri takýchto cezhraničných prevodoch v slovenskej mene sú vykonávacie inštitúcie príkazcov a vykonávacie inštitúcie príjemcov povinné vykonať takýto cezhraničný prevod v rovnakých lehotách ako pri tuzemských prevodoch a že na vykonávanie opravného zúčtovania pri takýchto cezhraničných prevodoch sa primerane vzťahujú ustanovenia o vykonávaní opravného zúčtovania pri tuzemských prevodoch.

K bodu 13

Doplnením nového písmena◊d) do §◊21 odseku◊2 zákona o platobnom styku sa medzi možných vydavateľov elektronických platobných prostriedkov dopĺňajú inštitúcie elektronických peňazí a zároveň sa zakotvuje definícia inštitúcie elektronických peňazí. Inštitúciami elektronických peňazí bude nová osobitná kategória nebankových právnických osôb, ktoré budú mať od Národnej banky Slovenska udelené povolenie na elektronicko-peňažnú činnosť, teda povolenie výlučne na vydávanie a správu elektronických peňazí a platobných prostriedkov elektronických peňazí. Inštitúciami elektronických peňazí nebudú bankové subjekty, ktoré už patria medzi vydavateľov elektronických platobných prostriedkov (teda banky, pobočky zahraničných bánk a Národná banka Slovenska), hoci činnosť inštitúcií elektronických peňazí bude vecne zhodná s časťou bankových činností (podobne ako je činnosť zmenární vecne zhodná so zmenárenskou činnosťou bánk). Táto definícia inštitúcie elektronických peňazí je vecne zhodná s definíciou elektronicko-peňažnej inštitúcie podľa článku◊1 bodu◊3 písmena◊a) Smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ číslo 2000/46/ES o začatí, vykonávaní a opatrnom dohľade nad podnikaním elektronicko-peňažných inštitúcií (ďalej len „európska smernica č.◊2000/46/ES o elektronicko-peňažných inštitúciách“) a podľa článku◊1 bodu◊1 prvého pododseku písmena◊b) Smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ č.◊2000/12/ES o zakladaní a podnikaní úverových inštitúcií v znení Smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 2000/28/ES (ďalej len „európska banková smernica č.◊2000/12/ES“).

K bodu 14 až 16

Úpravou a doplnením §◊21 odsekov◊5, 6 a◊7 sa precizuje definícia platobných prostriedkoch elektronických peňazí a zároveň sa precizujú ustanovenia o vydávaní elektronických peňazí a o prijímaní peňažných prostriedkov za účelom vydávania elektronických peňazí (o prijímaní peňažnej protihodnoty za vydané elektronické peniaze), a to predovšetkým v súvislosti s reguláciou činnosti nových inštitúcií elektronických peňazí.

Platobný prostriedok elektronických peňazí je elektronický platobný prostriedok, ktorý umožňuje oprávnenému držiteľovi prístup k elektronicky uchovávanej peňažnej hodnote, a to prostredníctvom elektronického zariadenia, ktorým je napríklad terminál (čítacie zariadenie), počítač alebo mobilný telefón. Platobným prostriedkom elektronických peňazí je elektronická peňaženka a softvérová peňaženka.

Elektronická peňaženka umožňuje oprávnenému držiteľovi prístup k elektronicky uchovávanej peňažnej hodnote (elektronickým peniazom). Elektronická peňaženka uchováva elektronické peniaze v čipovej aplikácii na čipovej karte (napríklad bankovej platobnej karte, SIM karte alebo karte ako „technickom nosiči“ pre čipovú aplikáciu).

Softvérová peňaženka umožňuje oprávnenému držiteľovi prístup k elektronicky uchovávanej peňažnej hodnote (elektronickým peniazom). Softvérová peňaženka uchováva elektronické peniaze na elektronickom zariadení inom ako na čipovej karte - napríklad elektronickej pamäti počítača oprávneného držiteľa.

Elektronická peňaženka a softvérová peňaženka je prijímaná ako platobný prostriedok na uskutočňovanie platobných operácií aj inými osobami ako jeho vydavateľom. Inou osobou sa rozumie aj osoba, ktorá má elektronické zariadenia na prijímanie tohto platobného prostriedku poskytnuté od vydavateľa na základe zmluvného vzťahu medzi vydavateľom a obchodníkom.

Zároveň sa spresňuje, kto môže vydávať elektronické peniaze a tiež sa jednoznačne upravuje, že peňažné prostriedky, za ktoré inštitúcia elektronických peňazí ihneď vydala elektronické peniaze nie sú vkladom podľa § 5 písm. a) zákona č. 483/2001◊Z.◊z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 17

Navrhnutým doplnením nových §◊21a až §◊21c do zákona o platobnom styku sa upravujú predovšetkým požiadavky a podmienky na povoľovanie, zriaďovanie, organizáciu, riadenie, podnikanie a obchodnú dokumentáciu inštitúcií elektronických peňazí a tiež základné povinnosti inštitúcií elektronických peňazí. Táto právna úprava plne rešpektuje smernicu EÚ/ES č.◊2000/46/ES, teda tzv. európsku smernicu o elektronicko-peňažných inštitúciách.

K § 21a

V § 21a sú ustanovené základné pravidlá a podmienky udeľovania povolenia na elektronicko-peňažnú činnosť inštitúcií elektronických peňazí. Žiadosť sa predkladá Národnej banke Slovenska, ktorá o jeho udelení rozhoduje. Priamo v zákone sú jednoznačne ustanovené podmienky, ktoré musí subjekt žiadajúci o udelenie povolenia splniť. V zákone je uvedená požiadavka minimálnej výšky peňažného vkladu do základného imania, pre inštitúciu elektronických peňazí vo výške 1◊000◊000◊EUR alebo v rovnakej hodnote tejto sumy v inej mene v prepočte na slovenskú menu podľa kurzu Národnej banky Slovenska platného ku dňu splatenia peňažného vkladu do základného imania.

Ďalšie podmienky, ktoré musí žiadajúci subjekt splniť sú zamerané na prehľadnosť a nezávadnosť finančných prostriedkov, spôsobilosť a vhodnosť budúcich akcionárov inštitúcie elektronických peňazí, odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť osôb navrhovaných za členov štatutárneho orgánu, prokuristu, členov dozornej rady alebo za vedúceho útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu inštitúcie elektronických peňazí. Žiadajúci subjekt tiež musí splniť viaceré podmienky, ktoré súvisia s ekonomickými vzťahmi budúcej inštitúcie elektronických peňazí a s požiadavkami na bezpečné a obozretné podnikanie.

Ustanovenie § 21a ods. 5 určuje, že povolenie na elektronicko-peňažnú činnosť sa vydáva na neurčitý čas, nie je prevoditeľné na inú osobu a tiež, že toto povolenie neprechádza na inú osobu. Týmto ustanovením sa jednoznačne určuje, že povolenie na elektronicko-peňažnú činnosť je individuálne určené a nie je v žiadnom prípade prevoditeľné na iného.

V § 21a ods. 6 sú upravené podmienky, ktorými musí už povolená inštitúcia elektronických peňazí preukázať svoju pripravenosť na vykonávanie povolenej činnosti, a to v lehote určenej v povolení. Ak inštitúcia elektronických peňazí v tejto lehote nepreukáže splatenie základného imania v plnej výške a technickú a organizačnú pripravenosť na výkon elektronicko-peňažnej činnosti, funkčný riadiaci a kontrolný systém vrátane systému riadenia rizík Národná banka Slovenska odoberie jej povolenie na elektronicko-peňažnú činnosť. Dôležitou podmienkou, ktorej splnenie musí inštitúcia elektronických peňazí preukázať pred začatím vykonávania povolenej činnosti, je aj platná zmluva s členmi štatutárneho orgánu podľa § 21a ods. 6 písmeno c). V tejto zmluve musí byť jasné určenie povinností člena štatutárneho orgánu a tiež jasné ustanovenie zodpovednosti člena štatutárneho orgánu za prípadné vzniknuté škody.

Okrem iných skutočností bude musieť žiadateľ preukázať spôsobilosť a vhodnosť osôb, ktoré budú akcionármi inštitúcie elektronických peňazí s kvalifikovanou účasťou. Táto požiadavka vyplýva z toho, že Národná banka Slovenska je povinná hodnotiť vlastnícku štruktúru inštitúcie elektronických peňazí. Pri hodnotení spôsobilosti prípadného akcionára s kvalifikovanou účasťou sa bude preverovať, či je akcionár napríklad spôsobilý právne vykonávať akcionárske práva a povinnosti alebo či má finančnú spôsobilosť. Pri hodnotení vhodnosti prípadného akcionára sa bude požadovať hodnoverné preukázanie prehľadného a dôveryhodného pôvodu peňažného vkladu do základného imania a bude sa tiež posudzovať jeho spoľahlivosť vo vzťahu k požiadavkám na bezpečné fungovanie inštitúcie elektronických peňazí. Uvedené skutočnosti sa overujú za účelom, aby povolenie na elektronicko-peňažnú činnosť nebolo vydané osobám, ktorých pozadie je nejasné alebo nevhodné (napríklad osoby z tzv. off-shore centier alebo osoby prepojené na tieto centrá, subjekty vykonávajúce podnikateľskú činnosť v rozpore so zákonmi, napríklad subjekty prijímajúce návratné vklady bez bankového povolenia), prípadne osobám, ktorých hlavný predmet podnikania je v konflikte s požiadavkou zabezpečiť bezpečné vykonávanie elektronicko-peňažnej činnosti. Napríklad ak tieto osoby majú nekalé „podnikateľské“ praktiky, nie sú dôveryhodné (v◊prípade fyzickej osoby) alebo nepreukážu transparentné finančné alebo majetkové vzťahy k iným subjektom pôsobiacim na finančnom trhu. Pri uvedenom hodnotení sa prihliada aj na celkovú štruktúru akcionárov a na zámery akcionárov pri pôsobení v inštitúcii elektronických peňazí. Nie každý spôsobilý akcionár je vhodným akcionárom napríklad vzhľadom na štruktúru akcionárov.

Na účely zákona je v odseku 12 definovaný pojem odborná spôsobilosť. Pri odbornej spôsobilosti sa upravujú požiadavky na odbornú spôsobilosť všetkých najdôležitejších kategórií osôb, ktoré budú riadiť a kontrolovať výkon elektronicko-peňažnej činnosti a obozretné podnikanie inštitúcie elektronických peňazí. Rovnaký význam sa kladie na dôveryhodnosť týchto osôb, ktorá je predpokladom odborného výkonu jednotlivých funkcií ale aj plnenia etických kritérií ako súčasti dobrého mena inštitúcie elektronických peňazí. V rámci definície odbornej spôsobilosti sa predovšetkým vyžaduje, aby fyzické osoby navrhované za členov štatutárneho orgánu, za prokuristu alebo za vedúceho útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu mali ukončené vysokoškolské vzdelanie v študijnom odbore potrebnom na výkon ich funkcie, ovládali štátny jazyk a mali najmenej trojročnú prax v oblasti elektronických platobných prostriedkov, v oblasti bankovníctva alebo v inej finančnej oblasti a trojročné riadiace skúsenosti v oblasti elektronických platobných prostriedkov, v oblasti bankovníctva alebo v inej finančnej oblasti. Požiadavku na ukončené vysokoškolské vzdelanie možno nahradiť ukončeným úplným stredným vzdelaním, úplným stredným odborným vzdelaním alebo iným obdobným vzdelaním v zahraničí a zároveň najmenej sedemročnou praxou v oblasti◊elektronických platobných prostriedkov, v oblasti bankovníctva alebo v inej finančnej oblasti, z toho najmenej trojročnou praxou v riadiacej funkcii vedúceho zamestnanca v banke, pobočke zahraničnej banky alebo inštitúcii elektronických peňazí.

Za dôveryhodnú osobu sa na účely zákona považuje osoba, u ktorej nie sú prekážky dôveryhodnosti ustanovené v navrhnutom §◊21a ods.◊13 písm.◊a) a písm.◊b) bodoch◊až◊3 zákona o platobnom styku. Pritom tieto požiadavky na dôveryhodnosť zohľadňujú požiadavky na dôveryhodnosť podľa iných zákonov vo finančnej oblasti.

K § 21b

V § 21b sú ustanovené základné podmienky a požiadavky vyžadované zákonom o platobnom styku na podnikanie inštitúcie elektronických peňazí. Právny rámec týchto podmienok vychádza z príslušných článkov smernice číslo 2000/46/ES o začatí, vykonávaní a obozretnom dohľade nad podnikaním elektronicko-peňažných inštitúcií Vydávanie alternatívnych foriem peňazí obsahuje viaceré riziká (okrem iného napríklad riziko vytvorenia elektronickej hotovosti bez zodpovedajúcej protihodnoty, riziko pozmenenia platných hodnôt na elektronickom platobnom prostriedku a podobné riziká). Charakter a rozsah niektorých rizík môže nepriaznivo ovplyvniť stabilitu finančného systému a hladký priebeh činnosti platobných systémov. Na základe tejto skutočnosti sa vyžaduje, aby činnosť a podnikanie inštitúcií elektronických peňazí boli zodpovedajúcim a primeraným spôsobom upravené (regulované) a dohliadané. To predpokladá, aby pre inštitúciu elektronických peňazí boli vo všeobecne záväznom právnom predpise určené podmienky a pravidlá ich činnosti a tiež bezpečného a obozretného podnikania. Základným účelom predmetného ustanovenia je pritom vytvoriť dostatočný priestor na činnosť a podnikanie inštitúcií elektronických peňazí pri rešpektovaní pravidiel bezpečného a obozretného podnikania.

Ustanovením §◊21b odseku◊1 sa inštitúciám elektronických peňazí ukladá predovšetkým povinnosť dodržiavať povinnosti vydavateľa elektronických platobných prostriedkov (najmä §◊21a a §◊21b zákona o platobnom styku), ako aj dodržiavať iné podmienky, požiadavky, obmedzenia a povinnosti podľa zákona o platobnom styku a súčasne povinnosť dodržiavať povinnú minimálnu rezervu určenú podľa príslušných ustanovení zákona o Národnej banke Slovenska. Zároveň sa inštitúciám elektronických peňazí, členom ich orgánov a ich akcionárom ukladá povinnosť dodržiavať aj podmienky, požiadavky, obmedzenia a povinnosti podľa zákona o platobnom styku a zákona o bankách, pretože je to potrebné vzhľadom na platnú európsku bankovú smernicu č.◊2000/12/ES.

V §◊21b odseku◊2 je pre inštitúcie elektronických peňazí ustanovený relatívny zákaz investovania formou nadobúdania majetkových podielov na iných právnických osobách. Výnimku zákon ustanovil pre prípady, ak ide o nadobúdanie majetkových podielov na právnických osobách za podmienky, že tieto vykonávajú výlučne prevádzkové alebo iné pomocné činnosti pri zabezpečovaní vydávania elektronických peňazí inštitúciou elektronických peňazí, ktorá chce byť nadobúdateľom majetkového podielu. Ide o investovanie s následnou držbou akcií v inštitúcii elektronických peňazí, to znamená investovanie na vlastný účet a do vlastného portfólia inštitúcie elektronických peňazí. V danom prípade nepôjde o investovanie do akcií ich následným obchodovaním na sekundárnom trhu s cennými papiermi, ktoré môžu byť v obchodnom portfóliu držané najdlhšie do jedného roka odo dňa ich kúpy.

V odseku◊3 sa ustanovuje zákaz vykonávania iných podnikateľských činností inštitúciou elektronických peňazí ako je vydávanie platobných prostriedkov elektronických peňazí a elektronických peňazí. Výnimky z tohto zákazu sú určené, resp. umožnené pod písmenami a) a b).

Ustanovenia odsekov◊4 a 5 určujú povinnosť inštitúcie elektronických peňazí disponovať vlastnými zdrojmi financovania nielen počas vykonávania elektronicko-peňažnej činnosti ale tiež v období počas, ktorého túto činnosť nevykonáva. Zároveň ustanovuje spôsob určenia ich výšky a povinnosť ich nepretržitého udržiavania v zákonom predpísanej výške.

V ustanovení odseku 6 je zakotvená ďalšia podmienka, ktorá spočíva v zákaze poklesu vlastných zdrojov financovania pod úroveň základného imania určeného ustanovením § 21a ods. 2 písm. b) zákona.

Ustanovením odseku 7 sú určené požiadavky na povinné investovanie inštitúcie elektronických peňazí do peňažnej hotovosti alebo iných rizikovo vážených vymedzených aktív. Zároveň je zákonom ustanovená podmienka, že investície do rizikovo vážených vymedzených aktív, ktorých riziková váha je vyššia ako nula nesmú prekročiť 20-násobok vlastných zdrojov financovania inštitúcie elektronických peňazí. Inštitúcia elektronických peňazí je pritom povinná zabezpečiť dodržiavanie obmedzení tzv. majetkovej angažovanosti rovnako ako banky podľa zákona o bankách.

V odseku◊8 je ustanovená povinnosť inštitúcií elektronických peňazí priebežne sledovať, zisťovať a vykonávať výpočty výšky a hodnoty svojich investícií, aktív a vymedzených rizikovo vážených aktív a svojich vlastných zdrojov financovania.

V odseku 9 je ustanovená povinnosť inštitúcií elektronických peňazí viesť účtovníctvo podľa zákona o účtovníctve (zákona č.◊431/2002◊Z.◊z.) a vykonávacích predpisov k zákonu o účtovníctve.

V odseku 10 je ustanovená povinnosť inštitúcií elektronických peňazí zabezpečovať riadenie všetkých finančných rizík a ostatných rizík, ktorým je vystavená.

K § 21c

Ustanovením odseku 1 sa ustanovuje, že inštitúcie elektronických peňazí musia počas celej svojej existencie (až pokiaľ im nezanikne alebo im nebude odobraté povolenie na elektronicko-peňažnú činnosť) dodržiavať povinné minimálne rezervy určené podľa príslušných ustanovení zákona o Národnej banke Slovenska, dodržiavať všetky podmienky, požiadavky a obmedzenia na základe, ktorých bolo inštitúcii elektronických peňazí udelené povolenie na elektronicko-peňažnú činnosť (§◊21a a §◊21b zákona o platobnom styku), dodržiavať všetky povinnosti vydavateľa elektronických platobných prostriedkov (vrátane povinností podľa §◊21a až §◊21c zákona o platobnom styku), ako aj dodržiavať všetky ostatné podmienky, požiadavky, obmedzenia a povinnosti podľa zákona o platobnom styku. Zároveň sa na inštitúcie elektronických peňazí, členov ich orgánov a ich akcionárov taktiež vzťahujú požiadavky, podmienky a obmedzenia na zriadenie, podnikanie, organizáciu, riadenie, činnosť a obchodnú dokumentáciu a na nadobúdanie alebo prekročenie majetkových podielov na základnom imaní alebo hlasovacích práv v inštitúciách elektronických peňazí, a to v rovnakom rozsahu a za rovnakých podmienok ako sú takéto požiadavky, podmienky a obmedzenia uzákonené pre banky, členov jej orgánov a jej akcionárov v zákone o bankách (ak zákon o platobnom styku neobsahuje pre inštitúcie elektronických peňazí osobitné požiadavky v jednotlivých uvedených oblastiach).

V odseku◊2 sa v súlade s pravidlami a požiadavkami Európskej únie (princíp jednotnej licencie) má uzákoniť oprávnenie podnikať na území Slovenskej republiky pre zahraničné inštitúcie elektronických peňazí so sídlom v členských štátoch Európskej únie.

V odseku◊3 je inštitúciám elektronických peňazí a pobočkám zahraničných inštitúcii elektronických peňazí uložená povinnosť bezplatne a včas vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska zrozumiteľné a prehľadné výkazy, hlásenia, správy a iné informácie a doklady o skutočnostiach, ktoré sa týkajú ekonomickej a finančnej situácie, majetkových pomerov a vykonávania obchodov a elektronicko-peňažnej činnosti týchto inštitúcií elektronických peňazí a pobočiek zahraničných inštitúcii elektronických peňazí.

V odseku 3 sa ustanovuje, že inštitúcie elektronických peňazí a pobočky zahraničných inštitúcií elektronických peňazí sú povinnými osobou podľa zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti (zákona č. 367/2000◊Z.◊z. v znení neskorších predpisov).

V ustanovení § 21c odseku 4 zákona sú upravené predpoklady na uloženie jednotlivých opatrení ak Národná banka Slovenska zistí v rámci výkonu dohľadu nad inštitúciami elektronických peňazí porušenie zákona alebo osobitných predpisov. V predmetnom ustanovení zákona sú pod písmenami a) až j) vymenované jednotlivé opatrenia na nápravu, pokuty a odobratie povolenia na elektronicko-peňažnú činnosť. Ak si inštitúcia elektronických peňazí neplní najmä niektoré z opatrení obozretného podnikania, porušuje všeobecne záväzné právne predpisy musí mať Národná banka Slovenska k dispozícii dostatok právnych nástrojov na účely vykonania opatrení na nápravu a ukladanie sankcií. V prípadoch zistenia drobných nedostatkov musí mať Národná banka Slovenska k dispozícií administratívne neupravené kroky ako je výzva inštitúcie elektronických peňazí na prijatie opatrení na nápravu, ktoré z hľadiska praxe možno považovať za najefektívnejšie opatrenie, ktoré vykonajú príslušné orgány inštitúcie elektronických peňazí. Takýto postup je vecne a aj právne najjednoduchší, najrýchlejší a najefektívnejší. Ak sa zistí a hodnoverne preukáže, že inštitúcia elektronických peňazí nie je životaschopná, porušuje pri výkone povolených činností zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy, nemá vlastné vnútorné ani vonkajšie finančné zdroje na ozdravenie, je potrebné, aby mohla Národná banka Slovenska odobrať povolenie na elektronicko-peňažnú činnosť.

V odseku 5 sa pre Národnú banku Slovenska upravuje oprávnenie (možnosť) vykonávať operatívne mimosankčné prerokovanie nedostatkov v činnosti inštitúcií elektronických peňazí, a to prerokovanie členmi štatutárneho orgánu a s členmi dozornej rady príslušnej inštitúcie elektronických peňazí a tiež s vedúcimi zamestnancami v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu a s vedúcim útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu príslušnej inštitúcie elektronických peňazí.

V odseku 6 sa Národnej banke Slovenska ukladá povinnosť bez zbytočného odkladu vyzvať inštitúciu elektronických peňazí na prijatie a vykonanie neodkladných opatrení v prípade vážneho zhoršenia ekonomickej a finančnej situácie inštitúcie elektronických peňazí (ak výška a hodnota investícií inštitúcie elektronických peňazí do aktív tejto inštitúcie klesne pod minimálnu zákonom predpísanú výšku).

K bodu 18

Úpravou §◊24 odseku◊2 sa spresňuje povinnosť vydavateľov elektronických platobných prostriedkov vykonať nápravu chýb a nedostatkov v zúčtovaní.

Vydavateľ zodpovedá za bezchybnosť a včasnosť zúčtovania s tým, že vydavateľ je povinný vykonať nápravu všetkých chýb a nedostatkov a to chýb a nedostatkov pri zúčtovaní operácii súvisiacich s vydaním alebo používaním platobného prostriedku diaľkového prístupu.

Nápravou sa rozumie vrátenie neoprávnene zúčtovaných peňažných prostriedkov odčerpaných platobným prostriedkom diaľkového prístupu, napríklad pri zneužití bankovej platobnej karty alebo chybne zúčtovanej sumy prevodu platobným prostriedkom diaľkového prístupu alebo duplicitne zúčtovanej sumy operácie bankovou platobnou kartou.

Nápravou sa ďalej rozumie aj nahradenie prípadného úroku z peňažných prostriedkov za obdobie, keď s nimi oprávnený držiteľ nemohol nakladať, ako aj ďalšej preukázanej škody.

K bodu 19

Ustanovením §◊24 nového odseku◊3 sa do samostatného odseku vyčleňuje a spresňuje úprava podmienok, za ktorých oprávnený držiteľ elektronických platobných prostriedkov môže oznámiť vydavateľovi chyby alebo nedostatky v zúčtovaní (prípadne chyby alebo nedostatky súvisiace s používaním platobného prostriedku elektronických peňazí alebo so spätnou výmenou elektronických peňazí), ako aj uplatniť si u vydavateľa nárok na odstránenie oznámených chýb alebo nedostatkov.

Oprávnený držiteľ môže oznámiť chyby alebo nedostatky v zúčtovaní alebo chyby a nedostatky, ktoré súvisia napríklad s nesprávne vykonanou dotáciou platobného prostriedku elektronických peňazí v lehotách, ktoré zákonom vymedzuje alebo umožňuje ustanoviť vydavateľom.

Podľa písm. a) ide o lehotu 6 mesiacov, ktorá je rovnaká, ako lehota pri reklamovaní tuzemského prevodu (§ 5 ods. 2). V tomto prípade je tuzemský prevod vykonaný na základe predloženého prevodného príkazu na úhradu v elektronickej forme prostredníctvom platobného prostriedku diaľkového prístupu (napríklad bankovej platobnej karty).

Podľa písm. b) ide o lehotu uvedenú v podmienkach na vykonávanie cezhraničných prevodov, pričom takýto cezhraničný prevod je vykonaný na základe predloženého príkazu v elektronickej forme prostredníctvom platobného prostriedku diaľkového prístupu.

Podľa písm. c) ide o lehoty ustanovené vydavateľom v obchodných podmienkach vydavateľa v prípadoch použitia elektronického platobného prostriedku inak ako spôsobom uvedeným v písmenách a) a b) – napríklad lehota na uplatnenie reklamácie v prípade použitia bankovej platobnej karty na výber hotovosti z bankomatu alebo platbu u obchodníka alebo lehota súvisiaca s nesprávne vykonanou dotáciou alebo spätnou výmenou platobného prostriedku elektronických peňazí.

K bodom◊20 a 21

V §◊25 odseku◊2 a §◊28 sa vykonávajú legislatívnotechnické úpravy vzhľadom na zvýšenie počtu odsekov v §◊24.

K bodu 22

Doplnením §◊30 odseku◊1 sa precizuje, že počas doby platnosti platobného prostriedku elektronických peňazí je vydavateľ elektronických peňazí povinný na žiadosť oprávneného držiteľa vykonať spätnú výmenu elektronických peňazí za peňažné prostriedky v hotovosti alebo bezhotovostným prevodom na účet, a to v ich nominálnej hodnote.

K bodom 23 a 24

V §◊40 odseku◊3 a §◊50 odseku◊3 sa vykonávajú legislatívnotechnické úpravy vzhľadom na doplnenie nového odseku zvýšenie počtu odsekov a doplnenie nového odseku do §◊6.

K bodom 25 a 26

Ustanovenia §◊40 odseku◊4 a §◊50 odseku◊4 sa dopĺňajú o ďalšie (nové) ustanovenie (písmeno), podľa ktorého osobitné inštitúcie zriadené zákonom, ktoré sa chcú stať účastníkmi platobného systému, musia v písomnej žiadosti o vstup do platobného systému predložiť (popri iných náležitostiach už uvedených v doterajšom znení §◊40 ods.◊4 a §◊50 ods.◊4) taktiež popis svojho vykonávania platobného styku, prípadne popis svojho zúčtovania a vyrovnania obchodov s investičnými nástrojmi a to v prípade, ak si takéto údaje vyžaduje účasť žiadateľa v platobnom systéme.

K bodu 27

V §◊51 ods.◊2 sa vykonáva spresňujúca legislatívnotechnická úprava tak, aby sa v tomto ustanovení zosúladili použité pojmy s pojmami používanými v prevodnom príkaze na inkaso.

K bodu 28

Úpravou §◊61 ods.◊8 sa navrhuje, aby v konaniach o žiadostiach o udelenie alebo zmenu povolenia na prevádzkovanie platobného systému sa bezúhonnosť preukazovala odpisom z registra trestov, a to bezúhonnosť osôb, ktoré sú navrhnuté za členov štatutárneho orgánu, členov dozornej rady alebo vedúcich zamestnancov priamo podriadených štatutárnemu orgánu žiadateľa o udelenie alebo zmenu povolenia na prevádzkovanie platobného systému.

K bodu 29

V §◊62 ods.◊3, 4 a 5 sa výška pokút, ktoré možno uložiť podľa týchto ustanovení, zlaďuje s výškou pokút upravenou v zákone o bankách a tiež s výškou pokút upravenou v doterajšom (pôvodnom) ustanovení §◊62 ods.◊1 písm.◊e) zákona o platobnom styku

K bodu 30 a 31

Ustanovenie §◊66 odseku◊3 sa spresňuje a dopĺňa tak, aby bolo celkom jednoznačne zrejmé, že celková doba vybavovanie reklamácie (okrem zákonom upravených výnimiek) nemá trvať dlhšia ako 30◊kalendárnych dní.

Zároveň sa doplnením §◊66 odseku◊7 ustanovuje, že ak vydavateľ nemôže rozhodnúť o reklamácii súvisiacej s použitím bankovej platobnej karty v zahraničí v lehote 6◊mesiacov, a to z dôvodu preukázateľného vedenia sporu na príslušnom orgáne v zahraničí (napríklad na rozhodcovskom súde alebo na inom arbitrážnom orgáne), tak vydavateľ je povinný bezodkladne o tejto skutočnosti (o vedení sporu v zahraničí) písomne informovať oprávneného držiteľa a rozhodnúť o reklamácii celkovo najneskôr do 30◊kalendárnych dní po právoplatnom skončení príslušného sporu. Cieľom tejto úpravy je zamedziť výkladovým problémom, ktoré sa vyskytli v praxi.

K bodu 32

Vzhľadom na ustanovenia platného zákona č. 244/2002◊Z.◊z. o rozhodcovskom konaní sa spresňuje §◊67 odsek◊2 zákona o platobnom styku tak, aby bolo celkom jednoznačne zrejmé, že stály rozhodcovský súd povinne zriadený podľa zákona o platobnom styku môže v rozhodcovskom konaní (popri rozhodovaní sporov z platobného styku) rozhodovať aj iné spory ako spory z platobného styku.

K bodu 33

Ustanovenie §◊67 odseku◊4 zákona o platobnom styku sa spresňuje tak, aby bolo celkom jednoznačne zrejmé, kedy vykonávacie inštitúcie a vydavatelia elektronických platobných prostriedkov musia ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že na rozhodovanie ich vzájomných sporov z obchodov v rámci platobného styku bude príslušný stály rozhodcovský súd povinne zriadený podľa zákona o platobnom styku. Cieľom tejto úpravy je zamedziť výkladovým problémom, ktoré sa vyskytli v praxi.

K bodu 34

Ustanovenie §◊68 odseku◊1 sa spresňuje tak, aby bolo celkom jednoznačne zrejmé, že z povinných ročných príspevkov platených vykonávacími inštitúciami a vydavateľmi elektronických platobných prostriedkov na činnosť stáleho rozhodcovského súdu, ktorý je povinne zriadený podľa zákona o platobnom styku, slúžia iba na činnosť tohto stáleho rozhodcovského súdu pri rozhodovaní sporov z platobného styku (teda nie na činnosť tohto stáleho rozhodcovského súdu pri rozhodovaní iných sporov). Táto úprava ustanovenia §◊67 odseku◊4 nadväzuje na úpravu ustanovenia §◊67 odsek◊2. Zároveň sa ustanovenie §◊68 odseku◊1 spresňuje tak, že doterajší odkaz◊17 sa nahrádza presnejším odkazom◊62a, pričom v poznámke k tomuto odkazu je príkladmo uvedený Občiansky súdny poriadok a Exekučný poriadok (zákon NR SR č. 233/1995◊Z.◊z. v znení neskorších predpisov).

K bodu 35

Ustanovenie §◊68 odseku◊3 sa spresňuje tak, aby na základe návrhu zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu zriadeného podľa zákona o platobnom styku mohla Národná banka Slovenska rozhodnúť aj tak, že povinný ročný príspevok vykonávacích inštitúcií na činnosť tohto rozhodcovského súdu sa primerane zníži v prípade, ak na prevádzku tohto rozhodcovského súdu postačujú jeho príjmy z predchádzajúcich rokov.

K bodu 36

Ustanovenie §◊68 odseku◊3 sa terminologicky spresňuje vzhľadom na upravenú terminológiu v oblasti účtovníctva, ktorá bola zavedená na základe nového zákona o účtovníctve (zákona č. 431/2002◊Z.◊z.).

K bodu 37

Touto úpravou sa legislatívnotechnicky aktualizuje a spresňuje znenie poznámok pod čiarou k odkazom◊46, 46a a 47 v zákone o platobnom styku, a to vo väzbe na príslušné ustanovenia zákona o bankách (zákona č.◊483/2001◊Z.◊z.) a zákona o účtovníctve (zákona č.◊431/2001◊Z.◊z.).

K bodu 38

Ustanovenie §◊69 odseku◊1 sa spresňuje v nadväznosti na spresnenie §◊67 odseku◊2 zákona o platobnom styku na základe ustanovení platného zákona č. 244/2002◊Z.◊z. o rozhodcovskom konaní, keďže stály rozhodcovský súd povinne zriadený podľa zákona o platobnom styku môže v rozhodcovskom konaní (popri rozhodovaní sporov z platobného styku) rozhodovať aj iné spory ako spory z platobného styku.

K bodu 39

Navrhnutým doplnením §◊71a a zároveň novou prílohou sa do zákona o platobnom styku dopĺňa zoznam smerníc a odporúčaní Európskej únie a Európskych spoločenstiev, ktoré sú zákonom o platobnom styku a jeho novelou transponované do právneho poriadku Slovenskej republiky. Doplnením tohto odkazu do zákona o platobnom styku sa reaguje na požiadavku Európskej únie, že ak členské štáty Európskej únie prijmú opatrenia (právne normy) na realizáciu smerníc Európskych spoločenstiev/Európskej únie, tak tieto opatrenia (právne normy vrátane zákonov) budú obsahovať odkaz na príslušnú smernicu alebo tieto opatrenia (právne normy vrátane zákonov) bude pri príležitosti ich úradného uverejnenia sprevádzať odkaz na príslušnú smernicu.

K bodom 40 a 41

Upravované ustanovenia §◊72 odsekov◊1 a◊2 sa terminologicky spresňujú (vecne sa však nemenia), a to predovšetkým v nadväznosti na spresnenie definície klienta v upravovanom §◊2 ods.◊7. Zároveň sa v upravovanom §◊72 odseku◊1 pôvodná legislatívna skratka nahrádza slovne vhodnejšou legislatívnou skratkou, ktorá sa využije v navrhovanom novom §◊72a do zákona o platobnom styku.

K bodu 42

Navrhnutým doplnením §◊72a do zákona o platobnom styku sa reaguje predovšetkým na nový zákon o ochrane osobných údajov (zákon č.◊428/2002◊Z.◊z.), ktorý okrem iného reguluje aj požiadavky na obsah všetkých zákonov (vrátane zákona o platobnom styku), na základe ktorých je potrebné a možné spracúvať osobné údaje fyzických osôb aj bez súhlasu dotknutých fyzických osôb. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že ustanovenia §◊3 a §◊4 písm.◊a) a◊g) zákona o ochrane osobných údajov obsahujú mimoriadne široké definície osobných údajov, spracúvania osobných údajov a informačného systému. Z týchto definícií vyplýva, že osobnými údajmi sú jednak osobné identifikačné údaje (meno a priezvisko, rodné číslo, adresa) každej fyzickej osoby (vrátane držiteľov elektronických platobných prostriedkov, majiteľov účtov a iných klientov v oblasti platobného styku, účastníkov rozhodcovského konania o sporoch v oblasti platobného styku a tiež ich zástupcov), ako aj akékoľvek ďalšie údaje týkajúce sa konkrétnej (identifikovateľnej) fyzickej osoby, a to vrátane konkrétnych údajov o platbách a iných obchodoch (službách) v oblasti platobného styku vykonávaných pre jednotlivé fyzické osoby (klientov v oblasti platobného styku a ich zástupcov) a tiež vrátane konkrétnych údajov o účastníkoch a predmete rozhodcovského konania o sporoch v oblasti platobného styku. Zároveň zo spomenutých definícií v zákone o ochrane osobných údajov vyplýva, že za spracúvanie osobných údajov v informačnom systéme by sa považovala dokonca aj samotná príprava, preverenie a úschova všetkých podkladov, ktoré sú nevyhnutné na prípravu, vykonanie a zdokumentovanie obchodov (služieb) v oblasti platobného styku. To znamená, že bez spracúvania osobných údajov o klientoch v oblasti platobného styku (a o ich prípadných zástupcoch) by v žiadnom prípade nebolo možné zabezpečiť funkčnosť platobného styku a platobného systému v Slovenskej republike, čo by bolo v zásadnom rozpore s právnymi normami Európskeho spoločenstva a Európskej únie, ktoré sa vzťahujú na peňažný platobný styk (predovšetkým so smernicou č. 97/5/ES o cezhraničných prevodoch a so smernicou č.◊98/26/ES o konečnom zúčtovaní v platobných zúčtovacích systémoch a v systémoch zúčtovania cenných papierov). Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti sa do zákona o platobnom styku dopĺňa nový §◊72a. V tejto súvislosti možno uviesť, že ochrana osobných údajov a všetkých ďalších individuálnych informácií, ktoré sa týkajú držiteľov elektronických platobných prostriedkov, majiteľov účtov a iných klientov v oblasti platobného styku (vrátane údajov o platbách a iných obchodoch v oblasti platobného styku), je okrem iného zabezpečená aj zákonom uloženou povinnosťou mlčanlivosti podľa platného §◊72 zákona o platobnom styku. Navrhnuté znenie §◊72a zákona o platobnom styku je v súlade so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EC o ochrane jednotlivcov pri spracovávaní osobných údajov a voľnom obehu týchto údajov, s článkom◊4 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 91/308/ES o predchádzaní zneužitia finančného systému na pranie peňazí a s kritériom č.◊12 spomedzi 40◊záväzných medzinárodných odporúčaní FATF (Financial Action Task Force pri OECD).

K bodu 43

Ustanovenie §◊73 sa upravuje a spresňuje tak, že na prvostupňové konanie a rozhodovanie vo veciach zverených Národnej banke Slovenska zákonom o platobnom styku sú príslušné útvary určené organizačným poriadkom Národnej banky Slovenska, ktorý na základe zákona o Národnej banke Slovenska schvaľuje Banková rada Národnej banky Slovenska ako najvyšší orgán Národnej banky Slovenska. Táto úprava je obdobná ako úpravy v novelizácii zákona o správnom konaní (správnom poriadku).

K bodu 44

Do § 75 odsek 2 sa dopĺňajú písmena c) až g), ktoré obsahujú splnomocňovacie ustanovenia na vydanie vykonávacích všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré nadväzujú na novelizované alebo nové ustanovenia zákona o platobnom styku.

K bodu 45

Úprava čl. VII zákona o platobnom styku má upresňujúci legislatívnotechnický charakter.

K článku◊II

Vzhľadom na rozsah a na význam úprav zákona o platobnom styku podľa predloženého návrhu novely zákona o platobnom styku sa v záujme prehľadnosti tohto zákona navrhuje splnomocňovacie ustanovenie na vydanie úplného znenia zákona o platobnom styku.

K článku◊III

Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu a zároveň vzhľadom na naliehavosť viacerých navrhovaných legislatívnych úprav sa termín nadobudnutia účinnosti predkladaného návrhu novely zákona o platobnom styku navrhuje na 1.◊január 2004.

Predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.◊510/2002◊Z.◊z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol prerokovaný a schválený vládou Slovenskej republiky dňa 30.◊septembra◊2003.

Bratislava 30. 9. 2003

Mikuláš D z u r i n d a, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ivan M i k l o š, v. r.

minister financií Slovenskej republiky

Marián J u s k o, v. r.

guvernér Národnej banky Slovenska

zobraziť dôvodovú správu