Vládny návrh zákona o 13. dôchodku a o zmene a doplnení niektorých zákonov

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Vládny návrh zákona o 13. dôchodku a o zmene doplnení niektorých zákonov sa predkladá ako iniciatívny návrh.

Podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 46/2020 Z. z. sa v novembri 2020 mal poberateľom dôchodkov po prvýkrát vyplatiť 13. dôchodok ako dôchodková dávka zo sociálneho poistenia v sume zodpovedajúcej priemernej mesačnej sume daného druhu dôchodku.

Navrhuje sa nová právna úprava 13. dôchodku ako štátnej sociálnej dávky, ktorou sa navrhuje nahradiť právna úprava 13. dôchodku zo sociálneho poistenia.

Nárok na 13. dôchodok budú mať všetci poberatelia dôchodku bez ohľadu na sumu poberaného dôchodku. Sumu 13. dôchodku sa navrhuje ustanoviť diferencovane, a to v závislosti od sumy už poberaného dôchodku, resp. úhrnu súm poberaných dôchodkov. Tento 13. dôchodok tak bude v porovnaní s doterajšou právnou úpravou solidárnejší k poberateľom dôchodkov s nižšou úrovňou dôchodkových príjmov.

Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Predložený vládny návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy a negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, nemá vplyvy na podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana, na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

1

B.Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Navrhuje sa, aby 13. dôchodok mal charakter štátnej sociálnej dávky.

K § 2

Nárok na 13. dôchodok majú poberatelia starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, sociálneho dôchodku, vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku vyplácaného Sociálnou poisťovňou a poberatelia vybraných dôchodkov vyplácaných príslušným orgánom výsluhového zabezpečenia.

K § 3

Maximálna suma 13. dôchodku sa navrhuje na 300 eur. Nárok na maximálnu sumu 13. dôchodku majú mať tí poberatelia dôchodkových dávok, ktorých suma dôchodku alebo úhrn súm dôchodkov, ktoré zakladajú nárok na 13. dôchodok, je najviac v sume životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.

Ak suma dôchodku alebo úhrn súm dôchodkov je vyšší ako suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, suma 13. dôchodku sa v zmysle návrhu určuje podľa vzorca v prílohe návrhu zákona. So stúpajúcou výškou dôchodku, resp. úhrnu súm dôchodkov sa výška 13. dôchodku lineárne znižuje, pričom sa navrhuje garantovať minimálnu sumu 13. dôchodku vo výške najmenej 50 eur.

Do úhrnu dôchodkov sa navrhujú započítavať aj dôchodky vyplácané z cudziny, výsluhové dôchodky, dôchodky vyplácané zo starobného dôchodkového sporenia, vyrovnávací príplatok a dávka vyplácaná z cudziny, ktorá je obdobná vyrovnávaciemu príplatku.

K § 4

Navrhuje sa, aby na výplatu 13. dôchodku bola príslušná Sociálna poisťovňa, príslušný útvar sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia (ďalej len „úrad“) v závislosti od toho, kto vypláca dôchodok, ku ktorému sa 13. dôchodok poskytuje. V prípade, ak poberateľovi dôchodku vypláca dôchodok súčasne Sociálna poisťovňa aj úrad, navrhuje sa, aby sa 13. dôchodok poskytol k dôchodku, ktorý je najvyšší. Ak je suma dôchodkov rovnaká, 13. dôchodok poskytne Sociálna poisťovňa.

K § 5

Vzhľadom na charakter 13. dôchodku, ktorý nepodlieha exekučnému konaniu, sa navrhuje, aby sa 13. dôchodok nezlučoval s dôchodkom, s ktorým sa vypláca.

K § 6

Navrhuje sa, aby sa v prípade súbehu na dva alebo viaceré dôchodky vyplácal len jeden 13. dôchodok. Navrhuje sa, aby 13. dôchodok bol vyplatený v deň splatnosti dôchodku v novembri príslušného kalendárneho roka poberateľom vyššie uvedených dôchodkov.

2

K § 7 a 8

Navrhuje sa, aby sa na konanie o 13. dôchodku vzťahovali ustanovenia všeobecného predpisu o sociálnom poistení upravujúce konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia a ustanovenia zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v závislosti od toho, či 13. dôchodok vypláca Sociálna poisťovňa alebo úrad. Navrhuje sa, aby sa o priznaní 13. dôchodku nevyhotovovalo písomné rozhodnutie, pričom na uvedené by sa mal primerane vzťahovať správny poriadok.

Navrhuje sa, aby 13. dôchodok, ktorý bol vyplatený neprávom alebo vo vyššej sume ako patril, bol poberateľ dôchodku povinný vrátiť. Navrhuje sa, aby nárok na vrátenie 13. dôchodku zanikol uplynutím jedného roka odo dňa, keď Sociálna poisťovňa alebo úrad túto skutočnosť zistili, najneskôr uplynutím troch rokov odo dňa neoprávnenej výplaty 13. dôchodku. Navrhuje sa, aby sa na vymáhanie pohľadávky na 13. dôchodku, ktorú poskytuje Sociálna poisťovňa, vzťahovali ustanovenia všeobecného predpisu o sociálnom poistení upravujúce konanie vo veciach vymáhania pohľadávok.

Zároveň sa navrhuje, aby 13. dôchodok, ktorý bol vyplatený neprávom alebo vo vyššej sume ako patril, Sociálna poisťovňa alebo úrad zúčtovali s vyplácaným dôchodkom. Znížená suma vyplácaného dôchodku v úhrne s inými dávkami vyplácanými podľa osobitných predpisov nesmie byť nižšia ako suma, ktorú nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.

K § 9

V prípade dôchodkov vyplácaných z cudziny a dávky vyplácanej z cudziny, ktorá je obdobná vyrovnávaciemu príplatku sa navrhuje, aby jeho poberateľ mesačnú sumu naposledy vyplateného dôchodku a dávky oznámil najneskôr do 31. augusta kalendárneho roka príslušnému orgánu spôsobom nim určeným.

K § 10

V súvislosti so zavedením 13. dôchodku ako štátnej sociálnej dávky sa navrhuje zabezpečiť jeho financovanie z prostriedkov štátneho rozpočtu.

K § 11

V súvislosti s dĺžkou trvania legislatívneho procesu predkladaného návrhu zákona sa navrhuje upraviť lehoty súvisiace s poskytovaním 13. dôchodku tak, aby bol v roku 2020 vyplatený v decembrovej splátke dôchodku.

Posun lehôt sa týka aj lehoty na splnenie povinnosti poberateľov zahraničných dôchodkov a poberateľovdávky vyplácanej z cudziny, ktorá je obdobná vyrovnávaciemu príplatku oznámiť príslušnému orgánu verejnej správy, ktorý 13. dôchodok priznáva, sumu aktuálne poberanej dôchodkovej dávky zo zahraničia, ktorá trvá do 15. novembra 2020. Vzhľadom na posunutie uvedenej povinnosti sa navrhuje uplatniť na prepočet zahraničného dôchodku a dávky vyplácanej z cudziny, ktorá je obdobná vyrovnávaciemu príplatku do meny euro výmenný kurz aktuálne platný v deň nasledujúci po poslednom dni lehoty na splnenie oznamovacej povinnosti o výške zahraničného dôchodku dôchodcu, t. j. 16. novembra 2020.

3

K čl. II (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)

Zavedením 13. dôchodku ako štátnej sociálnej dávky, ktorým zároveň dochádza k zrušeniu 13. dôchodku ako dávky sociálneho poistenia (dôchodkovej dávky) sa dotknuté ustanovenia exekučného poriadku stanú nadbytočné. Vzhľadom k navrhovanej povahe 13. dôchodku (nepôjde o príjem, ktorý nahrádza odmenu za prácu) je automaticky vylúčený z príjmov, ktoré môžu byť predmetom zrážok pri výkone exekúcie.

K čl. III (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení

neskorších predpisov

Z rovnakého dôvodu ako pri exekučnom poriadku sa navrhuje zrušiť dotknutú právnu úpravu v zákone o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok.

K čl. IV (zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)

Navrhovaným znením prechodného ustanovenia sa v súvislosti so zavedením 13. dôchodku ako štátnej sociálnej dávky navrhuje zrušenie poskytovania 13. dôchodku ako dávky sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov.

K čl. V (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov )

K bodu 3

V súvislosti so zavedením 13. dôchodku ako štátnej sociálnej dávky sa navrhuje v bode 3 zrušiť poskytovanie 13. dôchodku ako dávky sociálneho poistenia.

K bodom 1,2 a 4 až 13

V dôsledku vyššie uvedenej zmeny je potrebné vykonať legislatívno-technické úpravy.

K bodu 14

Navrhuje sa výmena informácií ohľadom poskytovania 13. dôchodku ako štátnej sociálnej dávky medzi určenými orgánmi verejnej moci a Sociálnou poisťovňou.

K čl. VI ( zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov)

Zrušením 13. dôchodku ako dávky sociálneho poistenia sa dotknuté ustanovenia zákona o dani z príjmov stanú nadbytočné, preto je potrebné ich vypustiť.

K čl. VII (zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení zákona č. 46/2020 Z. z.)

Legislatívno-technická zmena súvisiaca so zrušením 13. dôchodku ako dávky sociálneho poistenia a so zavedením 13. dôchodku ako štátnej sociálne dávky.

4

K čl. VIII (zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene doplnení

niektorých zákonov v znení zákona č. 46/2020 Z. z.)

Z dôvodu vypustenia 13. dôchodku ako dôchodkovej dávky poskytovanej zo sociálneho poistenia nie je potrebné ďalej upravovať vzťah tejto dávky k súčtu súm dôchodkových dávok, ktoré sú podmienkou na priznanie starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku vyplácaného formou dočasného dôchodku alebo programovým výberom zo starobného dôchodkového sporenia.

K čl. IX (zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého

zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov)

K bodu 1

Legislatívno-technická zmena súvisiaca so zrušením 13. dôchodku ako dávky sociálneho poistenia a zavedením 13. dôchodku ako štátnej sociálnej dávky.

K bodu 2

Legislatívno-technická zmena súvisiaca s bodom 1.

K čl. X (zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení zákona č. 46/2020 Z. z.)

Zavedením 13. dôchodku ako štátnej sociálnej dávky, ktorým zároveň dochádza k zrušeniu 13. dôchodku ako dávky sociálneho poistenia, sa dotknuté ustanovenia daňového poriadku stanú nadbytočné.

K čl. XI (účinnosť)

Nadobudnutie účinnosti zákona o 13. dôchodku a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa navrhuje na 31. október 2020 okrem čl. V dvanásteho bodu, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2021 a čl. V trinásteho bodu, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2023.

Navrhuje sa nadobudnutie delenej účinnosti z dôvodu, že dotknuté ustanovenia by nadobudli účinnosť až v čase nadobudnutia účinnosti zavedenia ročného zúčtovania v sociálnom poistení.

Bratislava 26. augusta 2020

Igor Matovič, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Milan Krajniak, v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov

A. Všeobecná časť

             Predložený návrh zákona o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol vypracovaný na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 319/2003 bod B.1, ktorým vláda Slovenskej republiky schválila Stratégiu podpory rastu zamestnanosti prostredníctvom zmien sociálneho systému a trhu práce.

            Predkladaný návrh zákona o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov navrhuje ustanoviť životné minimum ako spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. Podmienky a rozsah pomoci fyzickej osobe v nadväznosti na Listinu základných  práv a slobôd a Ústavu Slovenskej republiky, ktorá zaručuje každému, kto sa ocitol v hmotnej núdzi právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok, upraví osobitný zákon. Hoci životné minimum je už upravené zákonom č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok počas jeho uplatňovania v praxi vznikla potreba reagovať najmä na postupne prebiehajúce systémové zmeny v spoločnosti.  Metodika určenia súm životného minima je rovnaká ako v súčasne platnom zákone č. 125/1998 Z. z., t. j. východiskom je Projekt určovania životného minima v podmienkach Slovenskej republiky.

            Životné minimum, ktoré sa definuje ako stav hmotnej núdze občana je považované za súhrn statkov a služieb, ktorý potrebuje spoločne hospodáriaca domácnosť určitej veľkosti a zloženia na uspokojovanie svojich životných potrieb považovaných v danom období za nevyhnutné na zaradenie sa do bežného života,

aj keď na skromnej úrovni.

             Životné podmienky občana sú zabezpečované predovšetkým príjmami zo zárobkovej činnosti, výnosmi z majetku, dávkami dôchodkového poistenia,  nemocenského poistenia alebo aj niektorými štátnymi sociálnymi dávkami.

             Nakoľko životné minimum doposiaľ slúžilo najmä ako základ na určovanie sociálnych dávok, východiskom na určenie životného minima bola  naďalej ustanovená horná hranica príjmu prvých 10 % všetkých domácností zoradených v závislosti od dosahovanej výšky čistého peňažného príjmu na obyvateľa v  roku sledovaného Štatistickým úradom Slovenskej republiky a jeho priamo riadenými výskumnými  inštitúciami.

             Pretože životné minimum nemožno chápať ako statickú  nemennú veličinu, z toho dôvodu je nutné naďalej reagovať na vývoj životných nákladov a udržať tak sumy životného minima na spoločensky prijateľnej úrovni. Preto sa navrhuje zákonom sumy životného minima pravidelne raz ročne upravovať úmerne k rastu životných nákladov nízkopríjmových skupín domácností, resp. k rastu čistých peňažných príjmov na osobu. Štatistický úrad Slovenskej republiky u týchto domácností bude naďalej zisťovať mesačne index životných nákladov, ktorý bude základom mechanizmu úprav súm  životného minima.

             V navrhovanom zákone sa navrhuje ponechať v súčasnosti platné sumy životného minima, ktoré sú diferencovane odstupňované podľa ekvivalentných stupníc spotrebných jednotiek zo zistenej analýzy výdavkov domácností plynúcich zo štatistiky rodinných účtov.

             Právny rámec životného minima sa v súčasnosti využíva aj napr. pri úprave dôchodkov, ktoré sú jedinými zdrojmi príjmu a sociálnych dôchodkoch, ďalej v oblasti mzdovej (pri určovaní minimálnej mzdy), pri posudzovaní podmienok pri poskytovaní hypoúveru v bankovom sektore, tiež na priznanie príspevku štátu občanovi poskytovaného Štátnym fondom rozvoja bývania na účel stavebného charakteru.

             V porovnaní s platným zákonom o životnom minime a o ustanovení na účely štátnych sociálnych dávok dochádza k zásadnej zmene v tom, že sa navrhuje životné minimum na vyššie uvádzané účely ponechať v nezmenenej forme, ale na účely štátnych sociálnych dávok navrhuje sa postupovať už  odlišným spôsobom.

            Predkladaný návrh zákona preto navrhuje zmeny a doplnenia v zákonoch upravujúcich problematiku štátnych sociálnych dávok, ktorých výška sa odvodzuje od súm ustanovených na účely štátnych sociálnych dávok.  Ide o tieto zákony: zákon

č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony, zákon č. 236/1998 Z. z. o zaopatrovacom príspevku, zákon č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb a zákon č. 265/1998 Z. z. o pestúnskej starostlivosti a o príspevkoch pestúnskej starostlivosti. V uvedených zákonoch sa výška dávok odvodená od súm na účely štátnych sociálnych dávok nahrádza sumou v absolútnom vyjadrení, pričom sa navrhuje zvýšiť príspevok pri narodení dieťaťa a výška zaopatrovacieho príspevku pre nezaopatrené dieťa vojaka sa navrhuje v jednej sume bez ohľadu na vek dieťaťa. Dôvod pre navrhovanú úpravu je, že hodnota súm, ktoré  ustanovujú štátne sociálne dávky, je už nereálna a je vhodnejšie tieto sumy ustanoviť pevnou sumou a upravovať v závislosti od vývoja životných nákladov a možností štátneho rozpočtu.

             Výdavky rodiny pri narodení dieťaťa na zakúpenie základných potrieb novorodenca predstavujú v súčasnosti cca 19 110 Sk, čo dokumentuje nasledujúca tabuľka.

Pre porovnanie, výška príspevku pri narodení dieťaťa  vyplácaného v Českej republike za tých istých podmienok nároku ako v Slovenskej republike je na jedno

dieťa 8 450 Sk, v krajinách Európskej únie sa príspevok poskytuje rôzne (tabuľka      č. 1).

V predkladanom návrhu zákona sa navrhuje zvýšiť príspevok pri narodení dieťaťa z 3 110 Sk na 4 000 Sk (tabuľka č. 2). Navrhované zvýšenie tohto príspevku si v roku 2004 vyžiada zvýšenie celkových nákladov na výplatu tohto príspevku o cca 45 mil. Sk. Toto zvýšenie čerpania finančných prostriedkov bude zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov na sociálne dávky.

Dôvodom navrhovaného zákona sú najmä prebiehajúce systémové zmeny v oblasti dávok štátnej sociálnej podpory a sociálnej pomoci a ich charakteru ako priamej pomoci zo strany štátu.

Návrh zákona nemá dopad na štátny rozpočet.

Návrh zákona nemá dopad na rozpočty obcí a na rozpočty vyšších územných celkov.

Návrh zákona nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

Vzhľadom na doložku zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev s právom Európskej únie nie je možné vypracovať tabuľku zhody ani aproximačnú prílohu.

Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: Zákon o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov

  3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a k Európskej únii:

a)    problematika návrhu zákona podľa č. 70 Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Slovenskou republikou na druhej strane nepatrí medzi oblasti zahrnuté na zbližovanie práva a nie je prioritou ani podľa NPAA, Partnerstva pre vstup, Bielej knihy, screeningu a plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003,

b)    z negociačných pozícií ku kapitole 2 – Slobodný pohyb a ku kapitole 13 – Sociálna politika a zamestnanosť nevyplynuli záväzky pre Slovenskú republiku

 4. Problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev ani v práve Európskej únie.

 5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie: vzhľadom na vnútroštátny charakter problematiky návrhu zákona, vyplývajúci z čl. 5 Zmluvy o založení európskeho spoločenstva v amsterdamskom znení – princíp subsidiarity, je vyjadrovanie stupňa zlučiteľnosti návrhu zákona s právom ES/EÚ bezpredmetné.

6. Gestor: bezpredmetné

 7. Účasť expertov  pri príprave návrhu zákona: žiadna.

B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1

            Navrhuje sa ustanoviť životné minimum, ktoré predstavuje spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzických osôb, pod  ktorou nastáva stav ich hmotnej núdze. Podmienky a rozsah pomoci fyzickej osobe v nadväznosti na Listinu základných práv a slobôd a Ústavu Slovenskej republiky, ktorá zaručuje každému, kto je v hmotnej núdzi právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie  základných životných podmienok upraví osobitný zákon.

K § 2

            Životné minimum ako spoločensky uznaná minimálna hranica príjmu občana,  je určená formou peňažných súm, ktoré sú potrebné na zabezpečenie výživy a ostatných základných osobných potrieb a nákladov spojených s bývaním. Sumy životného minima sú diferencovane odstupňované podľa ekvivalentných stupníc spotrebných jednotiek používaných v OECD.

K § 3

            Zákon ustanovuje, ktoré osoby sa pri zisťovaní príjmu na účely určenia životného minima, posudzujú spoločne a ktoré príjmy iných osôb sa na tieto účely započítavajú do príjmu spoločne posudzovaných osôb.

K § 4

            V návrhu zákona sú taxatívne uvedené príjmy, ktoré sa započítavajú na účely určenia životného minima. Ide predovšetkým o príjmy fyzických osôb, po odpočítaní príspevkov do jednotlivých poistných fondov a dane. Do príjmu sa na účely tohto

zákona započítavajú aj príjmy, ktoré sú oslobodené od dane, okrem tých, ktoré sú v zákone vymenované. Ďalej príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou dane, sumy vreckového pri zahraničných  pracovných cestách do výšky 40 % nároku na stravné, náhrady niektorých výdavkov zamestnancom a ďalšie príjmy  fyzických osôb podľa osobitných predpisov spolu s uvedením výnimiek.

            V návrhu zákona sú ďalej taxatívne uvedené aj príjmy, ktoré sa nezapočítavajú na účely určenia životného minima ako napr. jednorazové štátne sociálne dávky, peňažné príspevky občanov s ťažkým zdravotným postihnutím určených na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ich ťažkého zdravotného postihnutia okrem príspevku za opatrovanie, ktorý poberá fyzická osoba starajúca sa občana so zdravotným postihnutím.

K § 5

Zákonom sa ustanovuje mechanizmus úpravy súm životného minima, a to Opatrením Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pravidelne raz ročne sumy životného minima, vždy v jednom termíne k 1. júlu roka  s cieľom, aby sumy životného minima nestrácali reálnu hodnotu.

K § 6

Navrhuje sa zrušiť zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení neskorších predpisov.

K čl. II

K bodom 1  až  3

V súvislosti so zvyšovaním výdavkov na obstaranie základnej výbavičky novorodenca sa navrhuje príspevok pri narodení dieťa zvýšiť zo súčasne poskytovaných 3 110 Sk na 4 000 Sk. Zároveň sa navrhuje výšku príspevku ustanoviť pevnou sumou. Z tohto dôvodu je nadbytočné ustanovenie o zaokrúhľovaní výšky príspevku, ktoré sa navrhuje vypustiť rovnako ako aj  poznámka pod čiarou  k odkazu 5. Taktiež sa navrhuje ustanoviť možnosť upravovať sumu nariadením vlády Slovenskej republiky.

K bodom 4  a  5

            Príspevok rodičom sa navrhuje ustanoviť pevnou sumou, pričom sa navrhuje  tento príspevok ponechať v nezmenenej výške. Taktiež sa navrhuje ustanoviť

možnosť upravovať sumu nariadením vlády Slovenskej republiky. Zaokrúhľovanie výšky príspevku rodičom a poznámku pod čiarou k odkazu 9 sa  navrhujú vypustiť ako nadbytočné.

K bodu 6

            V nadväznosti na pripravený návrh nového             zákona o prídavku na dieťa sa navrhuje spresniť poznámku pod čiarou k odkazu 12.

K bodu 7

            Prechodným ustanovením je riešená jednak situácia, ak sa dieťa narodilo pred 1. januárom 2004 a oprávnená osoba si uplatní nárok na príspevok v rámci jednoročnej prekluzívnej lehoty až po nadobudnutí účinnosti tohto zákona a jednak prípady, ak si oprávnená osoba uplatnila nárok na príspevok do 31. decembra  2003 a vec nebola do účinnosti tohto zákona právoplatne skončená.

K čl. III

K bodom 1, 2 a 4

V súvislosti s novými zákonnými úpravami sa navrhuje spresniť poznámky pod čiarou k odkazom 1, 3 a 7.

K bodu 3

            Terminologické spresnenie v nadväznosti na nový postup pri posudzovaní zdravotného stavu detí na účely štátnych sociálnych dávok.

K bodu 5

            Navrhovanou zmenou sa spresňujú dôvody prerušenia vojenskej služby v  súlade s novým zákonom o brannej povinnosti.

K bodom 6 až 8

Navrhuje sa výška zaopatrovacieho príspevku pre nezaopatrené dieťa vojaka ustanoviť pevnou sumou 800 Sk mesačne. Pri návrhu tejto sumy sa vychádzalo z priemeru výšky v súčasnosti vyplácaných príspevkov odstupňovaných podľa veku detí. Zaopatrovací príspevok manželke vojaka a inej dospelej výživou na vojaka odkázanej osobe sa navrhuje ponechať v pôvodnej výške, ale vyjadrenej pevnou sumou. Vzhľadom na postupne sa znižujúci počet poberateľov tohto príspevku súvisiaci s profesionalizáciou armády Slovenskej republiky sa nepredpokladajú

zvýšené výdavky na túto dávku v roku 2004. Taktiež sa navrhuje ustanoviť možnosť upravovať sumu nariadením vlády Slovenskej republiky. Zaokrúhľovanie výšky príspevku a poznámky pod čiarou k odkazom 10 a 11 sa  navrhujú vypustiť ako nadbytočné.

K bodu 9

            Prechodným ustanovením sa rieši výplata zaopatrovacieho príspevku pre nezaopatrené dieťa vojaka v jednotnej výške 800 Sk mesačne, ktorý dieťaťu patrí už za január 2004.

K čl. IV

K bodu 1 a 5

            Ide o terminologickú zmenu vzhľadom na úpravu v nových právnych predpisoch o pobyte cudzincov.

K bodu 2

            Navrhuje sa spresniť poznámku pod čiarou k odkazu 1 v nadväznosti na nový zákon o pobyte cudzincov.

K  bodom 3 a 4

            Výška príspevku na pohreb sa navrhuje pevnou sumou 2 100 Sk a zároveň ako nadbytočné sa navrhuje vypustiť poznámku pod čiarou k odkazu 2. Taktiež sa navrhuje ustanoviť možnosť upravovať sumu nariadením vlády Slovenskej republiky.

K  bodom 6 a 7

V súvislosti s ustanovením pevnej sumy príspevku sa navrhuje zmeniť nadpis paragrafu 9 a  vypustiť ustanovenie o zvýšení príspevku. 

K čl. V

K bodu 1

            Ide o spresnenie poznámky pod čiarou k odkazu 4 v nadväznosti na novelu zákona o rodine.

K bodom 2, 5 a 7

Príspevky pestúnskej starostlivosti (jednorazový, opakovaný a odmena pestúna) sa navrhujú ustanoviť pevnou sumou v nezmenenej výške. Taktiež sa navrhuje ustanoviť možnosť upravovať sumu nariadením vlády Slovenskej republiky.

K bodu 3

            V nadväznosti na navrhovanú zmenu v bode 2 je potrebné doplniť v § 14 odsek 1 v prvej vete  odkaz a  poznámku pod čiarou týkajúce sa nezaopatrenosti dieťaťa.

K bodom 4, 6 a 8

            Vzhľadom na navrhnuté pevné sumy príspevkov pestúnskej starostlivosti sa  navrhuje zaokrúhľovanie výšky príspevku a poznámky pod čiarou k odkazom 6, 7 a 9 vypustiť ako nadbytočné.

K bodu 9

            Navrhovanou zmenou sa zjednodušuje administratíva tým, že sa výplata príspevkov pre plnoleté dieťa zabezpečí podľa trvalého pobytu pestúna.

K bodom 10 a 11

            V prípadoch, ak rodičia dieťaťa pre neplnoletosť nemajú spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a z tohto dôvodu nemôžu vykonávať rodičovské práva, súd podľa zákona o rodine ustanovuje takémuto dieťaťu opatrovníka, ktorý dieťa vychováva, zastupuje a spravuje jeho veci. Vo väčšine prípadov je opatrovníkom ustanovený starý rodič dieťaťa, resp. iný blízky príbuzný, pričom starostlivosť o dieťa zabezpečuje spravidla maloletý rodič. Vzhľadom na možnosti zneužívania príspevkov pestúnskej starostlivosti v uvedených prípadoch sa navrhuje v § 24 vylúčiť ich poskytovanie.

K čl. VI

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2004.

Bratislava 16. júla 2003

Mikuláš Dzurinda, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky