Zákon o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov 601/2003 účinný od 01.04.2020 do 30.10.2020

Platnosť od: 31.12.2003
Účinnosť od: 01.04.2020
Účinnosť do: 30.10.2020
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Sociálna pomoc, Rodičovské práva

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST31JUD1881DS16EUPP17ČL0

Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 601/2003 s účinnosťou od 01.04.2020 na základe 46/2020

Legislatívny proces k zákonu 46/2020
Legislatívny proces k zákonu 601/2003

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 46/2020, dátum vydania: 19.03.2020

A. Všeobecná časť


Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa predkladá ako iniciatívny návrh.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky dlhodobo deklaruje zámer postupnej transformácie vianočného príspevku na 13. dôchodok. V súlade s touto ambíciou sa predloženým návrhom zákona navrhuje zrušiť vianočný príspevok a zadefinovať novú dôchodkovú dávku – 13. dôchodok.

Nárok na 13. dôchodok budú mať v zásade všetci poberatelia dôchodku vyplácaného Sociálnou poisťovňou, bez ohľadu na výšku dôchodku.

Suma 13. dôchodku sa navrhuje vo výške priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej dávky vykázanej Sociálnou poisťovňou k 31. decembru kalendárneho roka, ktorý predchádza roku, v ktorom sa určuje suma 13. dôchodku. To znamená, že napr. poberateľovi sólo starobného dôchodku sa vyplatí 13. dôchodok v sume zodpovedajúcej priemernej mesačnej sume starobného dôchodku. V prípade, ak bude mať poistenec nárok na viacero dôchodkových dávok vyplatí sa len jeden 13. dôchodok a to ten, ktorého suma je najvyššia.

Financovanie 13. dôchodku bude s výnimkou sociálneho dôchodku a invalidného dôchodku z mladosti financované zo základných fondov starobného poistenia a invalidného poistenia.

Sledované vybrané vplyvy navrhovaného opatrenia podľa Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov zhodnotené v priloženej doložke vybraných vplyvov, v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu a v analýze sociálnych vplyvov.

Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

 

1

B.Osobitná časť

K článku I (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov)

K bodom 1 a 2 [§ 13 ods. 2 písm. a) a písm. b)]

Navrhuje sa rozšíriť okruh dôchodkových dávok, ktoré sa poskytujú z dôchodkového poistenia o novú dôchodkovú dávku – 13. dôchodok.

K bodom 3 a 5 (§ 77a, § 77b a § 109 ods. 2)

Navrhujú sa podmienky nároku na 13. dôchodok a jeho výplatu. 13. dôchodok bude ex offo vyplatený poistencom, ktorí majú v decembri kalendárneho roka nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku, sirotského dôchodku, alebo sociálneho dôchodku.

Sumy 13. dôchodku sa navrhujú určiť v závislosti od priemerných mesačných súm príslušných dôchodkových dávok vykázaných Sociálnou poisťovňou k 31. decembru kalendárneho roka, ktorý predchádza roku, v ktorom sa určuje suma 13. dôchodku. Poberateľovi starobného dôchodku sa teda napríklad navrhuje vyplatiť 13. dôchodok v priemernej sume starobného dôchodku vykázanej k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka a poberateľovi sirotského v priemernej sume sirotského dôchodku. Na účely určenia sumy 13. dôchodku poberateľov invalidných dôchodkov sa navrhuje rozlišovať medzi priemernou sumou invalidného dôchodku poistenca, ktorého pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 % a priemernou sumou invalidného dôchodku poistenca, ktorého pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je najviac 70 %. Priemerná suma sociálneho dôchodku sa navrhuje ustanoviť rovnako ako priemerná suma invalidného dôchodku poistenca, ktorého pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %.

Navrhuje sa úmerné krátenie sumy 13. dôchodku poistenca, ktorého suma dôchodkovej dávky bola určená s prihliadnutím na obdobie poistenia získane v cudzine podľa Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, alebo medzinárodnej zmluvy alebo s prihliadnutím na obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ktoré zakladá nároku na výsluhový dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Účelom tohto úmerného krátenia je, aby sumy 13. dôchodku dotknutých poistencov zodpovedala dĺžke obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa zákona o sociálnom poistení.

Navrhuje sa, aby v prípade súbehu nárokov na dva alebo viaceré 13. dôchodky sa vyplácal len ten, ktorého suma je najvyššia. Tým sa navrhuje predísť kumulácii vyplácania 13. dôchodkov.

Navrhuje sa, aby sa 13. dôchodok vyplácal v deň splatnosti dôchodkovej dávky v decembri kalendárneho roka.

K bodom 4 a 13 (§ 82 ods. 10 a § 293eq)

Navrhuje sa, aby 13. dôchodok na rozdiel od ostatných dôchodkových dávok nepodliehal valorizácii podľa § 82 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Suma 13. dôchodku sa bude zvyšovať rastom priemernej sumy sólo dôchodku príslušného druhu.

K bodom 6, 7 a 8 (§ 162 ods. 1, § 163 ods. 1, 168a ods. 1)

Navrhuje sa ustanoviť, ktorý zo základných fondov Sociálnej poisťovne je určený na výplatu 13. dôchodku. V prípade, ak nárok na 13. dôchodok a jeho výplatu vzniká na základe

2

vyplácania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a pozostalostného dôchodku, ktorého nárok je odvodený od starobného alebo predčasného starobného dôchodku, je príslušný základný fond starobného poistenia. V prípade, ak nárok na 13. dôchodok a jeho výplatu vzniká na základe vyplácania invalidného dôchodku a pozostalostného dôchodku, ktorého nárok je odvodený od invalidného dôchodku, je príslušný základný fond invalidného poistenia. Zároveň sa navrhuje, aby 13. dôchodok vyplácaný na základe vyplácania sociálneho dôchodku a invalidného dôchodku z mladosti bol hradený z finančných prostriedkov, ktoré štát poskytuje na osobitný účet Sociálnej poisťovne.

K bodom 9, 10 a 11 (§ 226 ods. 1 písm. o), p) a q) - šiesty bod)

V súvislosti so spôsobom určovania sumy 13. dôchodku sa navrhuje rozšírenie povinnosti Sociálnej poisťovne o povinnosť zverejňovať na svojom webovom sídle do 31. augusta príslušného kalendárneho roka sumy priemerných mesačných súm dôchodkových dávok platných k 31. decembru kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Zmeny označenia písmen § 226 ods. 1 súvisia s novelami zákona o sociálnom poistení, ktoré ešte nadobudnú účinnosť (napr. novela zavádzajúca ročné zúčtovanie v sociálnom poistení).

K bodu 12 (§ 233 ods. 10 a 11)

V súvislosti s návrhom na zrušenie zákona o poskytovaní vianočného príspevku sa navrhujú príslušné legislatívno-technické úpravy.

K bodu 14 (§ 294aa)

V súlade so zámerom transformácie vianočného príspevku na 13. dôchodok v nadväznosti na návrh zavedenia 13. dôchodku sa navrhuje zrušiť zákon č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku v znení neskorších predpisov.

K článku II (zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)

Navrhuje sa upraviť nárok na výplatu a výplata 13. dôchodku poberateľom výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku alebo sirotského výsluhového dôchodku, ktorým bol na tento dôchodok prekvalifikovaný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, čiastočný invalidný dôchodok, dôchodok za výsluhu rokov, vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok alebo sirotský dôchodok priznaný podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (5. časť zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení), na ktoré vznikol nárok do 30. apríla 1998 a stali sa dávkami výsluhového zabezpečenia podľa predpisu účinného od 1. mája 1998 alebo na ktoré vznikol nárok do 30. júna 2002 a stali sa dávkami výsluhového zabezpečenia podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov z dôvodu vzniku osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov. V zmysle uvedeného sa navrhuje, aby 13. dôchodok patril tým výsluhovým dôchodcom, ktorí mali nárok na vianočný príspevok podľa zákona o poskytovaní vianočného príspevku, avšak bez ohľadu na výšku dôchodku.

Zároveň sa navrhuje, aby poberateľovi starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, sociálneho dôchodku, vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení,

3

ktoré vypláca útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, vyplácal 13. dôchodok útvar príslušného silového rezortu. Obdobne sa postupovalo aj pri vyplácaní vianočného príspevku uvedených poberateľov dôchodkových dávok.

Navrhuje sa, aby 13. dôchodok vyplácaný útvarom príslušného silového rezortu bol výdavkom osobitného účtu.

K článku III (zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)

V súvislosti s návrhom na zavedenie 13. dôchodku sa navrhuje ustanoviť, že 13. dôchodok sa nepovažuje za príjem na účely určenia súm životného minima. Rovnako to bolo v prípade vianočného príspevku.

K článku IV (účinnosť)

Navrhuje sa, aby čl. I, okrem bodu 10 a 11, čl. II a III nadobudli účinnosť 1. apríla 2020. Navrhuje sa, aby čl. I bod 10 nadobudol účinnosť 1. januára 2021 a článok I bod 11 1. januára 2023.

 

Bratislava 12. februára 2020

Peter Pellegrini, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ján Richter, v.r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 601/2003, dátum vydania: 31.12.2003

 

A. Všeobecná časť

             Predložený návrh zákona o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol vypracovaný na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 319/2003 bod B.1, ktorým vláda Slovenskej republiky schválila Stratégiu podpory rastu zamestnanosti prostredníctvom zmien sociálneho systému a trhu práce.

            Predkladaný návrh zákona o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov navrhuje ustanoviť životné minimum ako spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. Podmienky a rozsah pomoci fyzickej osobe v nadväznosti na Listinu základných  práv a slobôd a Ústavu Slovenskej republiky, ktorá zaručuje každému, kto sa ocitol v hmotnej núdzi právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok, upraví osobitný zákon. Hoci životné minimum je už upravené zákonom č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok počas jeho uplatňovania v praxi vznikla potreba reagovať najmä na postupne prebiehajúce systémové zmeny v spoločnosti.  Metodika určenia súm životného minima je rovnaká ako v súčasne platnom zákone č. 125/1998 Z. z., t. j. východiskom je Projekt určovania životného minima v podmienkach Slovenskej republiky.

            Životné minimum, ktoré sa definuje ako stav hmotnej núdze občana je považované za súhrn statkov a služieb, ktorý potrebuje spoločne hospodáriaca domácnosť určitej veľkosti a zloženia na uspokojovanie svojich životných potrieb považovaných v danom období za nevyhnutné na zaradenie sa do bežného života,

 

aj keď na skromnej úrovni.

             Životné podmienky občana sú zabezpečované predovšetkým príjmami zo zárobkovej činnosti, výnosmi z majetku, dávkami dôchodkového poistenia,  nemocenského poistenia alebo aj niektorými štátnymi sociálnymi dávkami.

             Nakoľko životné minimum doposiaľ slúžilo najmä ako základ na určovanie sociálnych dávok, východiskom na určenie životného minima bola  naďalej ustanovená horná hranica príjmu prvých 10 % všetkých domácností zoradených v závislosti od dosahovanej výšky čistého peňažného príjmu na obyvateľa v  roku sledovaného Štatistickým úradom Slovenskej republiky a jeho priamo riadenými výskumnými  inštitúciami.

             Pretože životné minimum nemožno chápať ako statickú  nemennú veličinu, z toho dôvodu je nutné naďalej reagovať na vývoj životných nákladov a udržať tak sumy životného minima na spoločensky prijateľnej úrovni. Preto sa navrhuje zákonom sumy životného minima pravidelne raz ročne upravovať úmerne k rastu životných nákladov nízkopríjmových skupín domácností, resp. k rastu čistých peňažných príjmov na osobu. Štatistický úrad Slovenskej republiky u týchto domácností bude naďalej zisťovať mesačne index životných nákladov, ktorý bude základom mechanizmu úprav súm  životného minima.

             V navrhovanom zákone sa navrhuje ponechať v súčasnosti platné sumy životného minima, ktoré sú diferencovane odstupňované podľa ekvivalentných stupníc spotrebných jednotiek zo zistenej analýzy výdavkov domácností plynúcich zo štatistiky rodinných účtov.

             Právny rámec životného minima sa v súčasnosti využíva aj napr. pri úprave dôchodkov, ktoré sú jedinými zdrojmi príjmu a sociálnych dôchodkoch, ďalej v oblasti mzdovej (pri určovaní minimálnej mzdy), pri posudzovaní podmienok pri poskytovaní hypoúveru v bankovom sektore, tiež na priznanie príspevku štátu občanovi poskytovaného Štátnym fondom rozvoja bývania na účel stavebného charakteru.

             V porovnaní s platným zákonom o životnom minime a o ustanovení na účely štátnych sociálnych dávok dochádza k zásadnej zmene v tom, že sa navrhuje životné minimum na vyššie uvádzané účely ponechať v nezmenenej forme, ale na účely štátnych sociálnych dávok navrhuje sa postupovať už  odlišným spôsobom.

            Predkladaný návrh zákona preto navrhuje zmeny a doplnenia v zákonoch upravujúcich problematiku štátnych sociálnych dávok, ktorých výška sa odvodzuje od súm ustanovených na účely štátnych sociálnych dávok.  Ide o tieto zákony: zákon

č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony, zákon č. 236/1998 Z. z. o zaopatrovacom príspevku, zákon č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb a zákon č. 265/1998 Z. z. o pestúnskej starostlivosti a o príspevkoch pestúnskej starostlivosti. V uvedených zákonoch sa výška dávok odvodená od súm na účely štátnych sociálnych dávok nahrádza sumou v absolútnom vyjadrení, pričom sa navrhuje zvýšiť príspevok pri narodení dieťaťa a výška zaopatrovacieho príspevku pre nezaopatrené dieťa vojaka sa navrhuje v jednej sume bez ohľadu na vek dieťaťa. Dôvod pre navrhovanú úpravu je, že hodnota súm, ktoré  ustanovujú štátne sociálne dávky, je už nereálna a je vhodnejšie tieto sumy ustanoviť pevnou sumou a upravovať v závislosti od vývoja životných nákladov a možností štátneho rozpočtu.

             Výdavky rodiny pri narodení dieťaťa na zakúpenie základných potrieb novorodenca predstavujú v súčasnosti cca 19 110 Sk, čo dokumentuje nasledujúca tabuľka.

 

Položky základnej výbavy pre novorodenca

Finančné náklady

posteľ s matracom

2 330 Sk

Hniezdo

320 Sk

Vankúš

100 Sk

Prikrývka

400 Sk

Deka

300 Sk

Vanička

200 Sk

Zavinovačka

400 Sk

vložka do zavinovačky

180 Sk

2 osušky

200 Sk

5 bavlnených košieľok alebo body

600 Sk

4 dupačky

800 Sk

2 svetríky

300 Sk

2 pyžamká

400 Sk

2 páry ponožiek

40 Sk

2 čiapočky

260 Sk

4 podbradníky

200 Sk

poštolkové nohavičky

60 Sk

Overal

400 Sk

Fusak

800 Sk

50 bavlnených plienok á 50 Sk

2 500 Sk

2 dojčenské fľašky

120 Sk

Kozmetika

200 Sk

Kočík

8 000 Sk

Spolu II

19 110 Sk

           

Pre porovnanie, výška príspevku pri narodení dieťaťa  vyplácaného v Českej republike za tých istých podmienok nároku ako v Slovenskej republike je na jedno

 

dieťa 8 450 Sk, v krajinách Európskej únie sa príspevok poskytuje rôzne (tabuľka      č. 1).

V predkladanom návrhu zákona sa navrhuje zvýšiť príspevok pri narodení dieťaťa z 3 110 Sk na 4 000 Sk (tabuľka č. 2). Navrhované zvýšenie tohto príspevku si v roku 2004 vyžiada zvýšenie celkových nákladov na výplatu tohto príspevku o cca 45 mil. Sk. Toto zvýšenie čerpania finančných prostriedkov bude zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov na sociálne dávky.

Dôvodom navrhovaného zákona sú najmä prebiehajúce systémové zmeny v oblasti dávok štátnej sociálnej podpory a sociálnej pomoci a ich charakteru ako priamej pomoci zo strany štátu.

Návrh zákona nemá dopad na štátny rozpočet.

Návrh zákona nemá dopad na rozpočty obcí a na rozpočty vyšších územných celkov.

Návrh zákona nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

Vzhľadom na doložku zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev s právom Európskej únie nie je možné vypracovať tabuľku zhody ani aproximačnú prílohu.

 

 

 

 

Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie

 

1. Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: Zákon o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov

  3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a k Európskej únii:

a)    problematika návrhu zákona podľa č. 70 Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Slovenskou republikou na druhej strane nepatrí medzi oblasti zahrnuté na zbližovanie práva a nie je prioritou ani podľa NPAA, Partnerstva pre vstup, Bielej knihy, screeningu a plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003,

b)    z negociačných pozícií ku kapitole 2 – Slobodný pohyb a ku kapitole 13 – Sociálna politika a zamestnanosť nevyplynuli záväzky pre Slovenskú republiku

 4. Problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev ani v práve Európskej únie.

 5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie: vzhľadom na vnútroštátny charakter problematiky návrhu zákona, vyplývajúci z čl. 5 Zmluvy o založení európskeho spoločenstva v amsterdamskom znení – princíp subsidiarity, je vyjadrovanie stupňa zlučiteľnosti návrhu zákona s právom ES/EÚ bezpredmetné.

 

6. Gestor: bezpredmetné

 7. Účasť expertov  pri príprave návrhu zákona: žiadna.

 

B. Osobitná časť

 

K čl. I

 

K § 1

            Navrhuje sa ustanoviť životné minimum, ktoré predstavuje spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzických osôb, pod  ktorou nastáva stav ich hmotnej núdze. Podmienky a rozsah pomoci fyzickej osobe v nadväznosti na Listinu základných práv a slobôd a Ústavu Slovenskej republiky, ktorá zaručuje každému, kto je v hmotnej núdzi právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie  základných životných podmienok upraví osobitný zákon.

K § 2

            Životné minimum ako spoločensky uznaná minimálna hranica príjmu občana,  je určená formou peňažných súm, ktoré sú potrebné na zabezpečenie výživy a ostatných základných osobných potrieb a nákladov spojených s bývaním. Sumy životného minima sú diferencovane odstupňované podľa ekvivalentných stupníc spotrebných jednotiek používaných v OECD.

K § 3

            Zákon ustanovuje, ktoré osoby sa pri zisťovaní príjmu na účely určenia životného minima, posudzujú spoločne a ktoré príjmy iných osôb sa na tieto účely započítavajú do príjmu spoločne posudzovaných osôb.

K § 4

            V návrhu zákona sú taxatívne uvedené príjmy, ktoré sa započítavajú na účely určenia životného minima. Ide predovšetkým o príjmy fyzických osôb, po odpočítaní príspevkov do jednotlivých poistných fondov a dane. Do príjmu sa na účely tohto

 

zákona započítavajú aj príjmy, ktoré sú oslobodené od dane, okrem tých, ktoré sú v zákone vymenované. Ďalej príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou dane, sumy vreckového pri zahraničných  pracovných cestách do výšky 40 % nároku na stravné, náhrady niektorých výdavkov zamestnancom a ďalšie príjmy  fyzických osôb podľa osobitných predpisov spolu s uvedením výnimiek.

            V návrhu zákona sú ďalej taxatívne uvedené aj príjmy, ktoré sa nezapočítavajú na účely určenia životného minima ako napr. jednorazové štátne sociálne dávky, peňažné príspevky občanov s ťažkým zdravotným postihnutím určených na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ich ťažkého zdravotného postihnutia okrem príspevku za opatrovanie, ktorý poberá fyzická osoba starajúca sa občana so zdravotným postihnutím.

K § 5

Zákonom sa ustanovuje mechanizmus úpravy súm životného minima, a to Opatrením Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pravidelne raz ročne sumy životného minima, vždy v jednom termíne k 1. júlu roka  s cieľom, aby sumy životného minima nestrácali reálnu hodnotu.

K § 6

Navrhuje sa zrušiť zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení neskorších predpisov.

           

K čl. II

K bodom 1    3

V súvislosti so zvyšovaním výdavkov na obstaranie základnej výbavičky novorodenca sa navrhuje príspevok pri narodení dieťa zvýšiť zo súčasne poskytovaných 3 110 Sk na 4 000 Sk. Zároveň sa navrhuje výšku príspevku ustanoviť pevnou sumou. Z tohto dôvodu je nadbytočné ustanovenie o zaokrúhľovaní výšky príspevku, ktoré sa navrhuje vypustiť rovnako ako aj  poznámka pod čiarou  k odkazu 5. Taktiež sa navrhuje ustanoviť možnosť upravovať sumu nariadením vlády Slovenskej republiky.

K bodom 4  a  5

            Príspevok rodičom sa navrhuje ustanoviť pevnou sumou, pričom sa navrhuje  tento príspevok ponechať v nezmenenej výške. Taktiež sa navrhuje ustanoviť

 

možnosť upravovať sumu nariadením vlády Slovenskej republiky. Zaokrúhľovanie výšky príspevku rodičom a poznámku pod čiarou k odkazu 9 sa  navrhujú vypustiť ako nadbytočné.

K bodu 6

            V nadväznosti na pripravený návrh nového             zákona o prídavku na dieťa sa navrhuje spresniť poznámku pod čiarou k odkazu 12.

 

K bodu 7

            Prechodným ustanovením je riešená jednak situácia, ak sa dieťa narodilo pred 1. januárom 2004 a oprávnená osoba si uplatní nárok na príspevok v rámci jednoročnej prekluzívnej lehoty až po nadobudnutí účinnosti tohto zákona a jednak prípady, ak si oprávnená osoba uplatnila nárok na príspevok do 31. decembra  2003 a vec nebola do účinnosti tohto zákona právoplatne skončená.

 

K čl. III

K bodom 1, 2 a 4

V súvislosti s novými zákonnými úpravami sa navrhuje spresniť poznámky pod čiarou k odkazom 1, 3 a 7.

K bodu 3

            Terminologické spresnenie v nadväznosti na nový postup pri posudzovaní zdravotného stavu detí na účely štátnych sociálnych dávok.

K bodu 5

            Navrhovanou zmenou sa spresňujú dôvody prerušenia vojenskej služby v  súlade s novým zákonom o brannej povinnosti.

K bodom 6 až 8

Navrhuje sa výška zaopatrovacieho príspevku pre nezaopatrené dieťa vojaka ustanoviť pevnou sumou 800 Sk mesačne. Pri návrhu tejto sumy sa vychádzalo z priemeru výšky v súčasnosti vyplácaných príspevkov odstupňovaných podľa veku detí. Zaopatrovací príspevok manželke vojaka a inej dospelej výživou na vojaka odkázanej osobe sa navrhuje ponechať v pôvodnej výške, ale vyjadrenej pevnou sumou. Vzhľadom na postupne sa znižujúci počet poberateľov tohto príspevku súvisiaci s profesionalizáciou armády Slovenskej republiky sa nepredpokladajú

 

zvýšené výdavky na túto dávku v roku 2004. Taktiež sa navrhuje ustanoviť možnosť upravovať sumu nariadením vlády Slovenskej republiky. Zaokrúhľovanie výšky príspevku a poznámky pod čiarou k odkazom 10 a 11 sa  navrhujú vypustiť ako nadbytočné.

K bodu 9

            Prechodným ustanovením sa rieši výplata zaopatrovacieho príspevku pre nezaopatrené dieťa vojaka v jednotnej výške 800 Sk mesačne, ktorý dieťaťu patrí už za január 2004.

K čl. IV

 

K bodu 1 a 5

            Ide o terminologickú zmenu vzhľadom na úpravu v nových právnych predpisoch o pobyte cudzincov.

K bodu 2

            Navrhuje sa spresniť poznámku pod čiarou k odkazu 1 v nadväznosti na nový zákon o pobyte cudzincov.

K  bodom 3 a 4

            Výška príspevku na pohreb sa navrhuje pevnou sumou 2 100 Sk a zároveň ako nadbytočné sa navrhuje vypustiť poznámku pod čiarou k odkazu 2. Taktiež sa navrhuje ustanoviť možnosť upravovať sumu nariadením vlády Slovenskej republiky.

K  bodom 6 a 7

V súvislosti s ustanovením pevnej sumy príspevku sa navrhuje zmeniť nadpis paragrafu 9 a  vypustiť ustanovenie o zvýšení príspevku. 

 

K čl. V

K bodu 1

            Ide o spresnenie poznámky pod čiarou k odkazu 4 v nadväznosti na novelu zákona o rodine.

K bodom 2, 5 a 7

Príspevky pestúnskej starostlivosti (jednorazový, opakovaný a odmena pestúna) sa navrhujú ustanoviť pevnou sumou v nezmenenej výške. Taktiež sa navrhuje ustanoviť možnosť upravovať sumu nariadením vlády Slovenskej republiky.

 

 

 

 

K bodu 3

            V nadväznosti na navrhovanú zmenu v bode 2 je potrebné doplniť v § 14 odsek 1 v prvej vete  odkaz a  poznámku pod čiarou týkajúce sa nezaopatrenosti dieťaťa.

K bodom 4, 6 a 8

            Vzhľadom na navrhnuté pevné sumy príspevkov pestúnskej starostlivosti sa  navrhuje zaokrúhľovanie výšky príspevku a poznámky pod čiarou k odkazom 6, 7 a 9 vypustiť ako nadbytočné.

K bodu 9

            Navrhovanou zmenou sa zjednodušuje administratíva tým, že sa výplata príspevkov pre plnoleté dieťa zabezpečí podľa trvalého pobytu pestúna.

K bodom 10 a 11

            V prípadoch, ak rodičia dieťaťa pre neplnoletosť nemajú spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a z tohto dôvodu nemôžu vykonávať rodičovské práva, súd podľa zákona o rodine ustanovuje takémuto dieťaťu opatrovníka, ktorý dieťa vychováva, zastupuje a spravuje jeho veci. Vo väčšine prípadov je opatrovníkom ustanovený starý rodič dieťaťa, resp. iný blízky príbuzný, pričom starostlivosť o dieťa zabezpečuje spravidla maloletý rodič. Vzhľadom na možnosti zneužívania príspevkov pestúnskej starostlivosti v uvedených prípadoch sa navrhuje v § 24 vylúčiť ich poskytovanie.

 

K čl. VI

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2004.

 

Bratislava 16. júla 2003

 

 

 

 

Mikuláš Dzurinda, v. r.

 

predseda vlády

Slovenskej republiky

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore