Vládny návrh zákona o pomoci pri splácaní úveru na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

V súvislosti s nárastom úrokových sadzieb pri úveroch na bývanie sa zvyšuje finančné zaťaženie najmä nízkopríjmových domácností, čím môže dôjsť k vážnemu ohrozeniu platobnej schopnosti obyvateľov splácať úvery na bývanie dôsledkom nárastu ich úrokovej sadzby.

Z uvedeného dôvodu sa v článku I navrhuje zaviesť príspevok na zvýšenú splátku úveru na bývanie (ďalej len „príspevok“), ako nová štátna sociálna dávka, prostredníctvom ktorého bude štát oprávnenej osobe finančne prispievať na zvýšenú úhradu splátky úveru, ku ktorej môže dôjsť v dôsledku refixácie úveru na bývanie. Výška príspevku sa navrhuje ako 75 % z kladného rozdielu medzi zaplatenou mesačnou splátkou v príslušnom mesiaci a referenčnou splátkou, najviac v sume 150 eur mesačne. Súčasne sa s prihliadnutím na možnosti štátneho rozpočtu a sociálno-ekonomickú situáciu v krajine navrhuje možnosť ustanoviť v zákone o štátnom rozpočte odlišnú výšku príspevku na príslušný rozpočtový rok. Na účely poskytovania príspevku sa stanovuje maximálna hranica výšky priemerného príjmu oprávnenej osoby a spoludlžníka, a to vo výške najviac 1,6-násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, za ktorý sa posudzuje príjem.

V súvislosti s vládnym návrhom zákona sa navrhuje v článku II upraviť zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v záujme umožnenia poskytovania informácií o úveroch oprávnených osôb medzi veriteľom a Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny.

Zároveň sa, vzhľadom na účel príspevku, navrhuje v článku III a IV nepovažovať predmetný príspevok za príjem pre účely zákona o životnom minime a zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.

V súvislosti so zavedením príspevku sa v čl. V navrhuje legislatívno-technická úprava zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Opatrenia v jednotlivých ustanoveniach vládneho návrhu zákona sú navrhnuté tak, aby mali čo najpriaznivejšie vplyvy na obyvateľov v čase vysokej finančnej záťaže na domácnosti.

Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, inými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

Vládny návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, má pozitívne sociálne vplyvy, má negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Vládny návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie, vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, vplyvy na informatizáciu spoločnosti a ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana.

1

B. Osobitná časť

K čl. I [zákon o pomoci pri splácaní úveru na bývanie]

K § 1

Upravuje sa predmet zákona, ktorým je poskytovanie pomoci pri splácaní úveru na bývanie (ďalej len „úver“) formou príspevku na zvýšenú splátku úveru na bývanie (ďalej len „príspevok“). Príspevok sa navrhuje poskytovať ako štátnu sociálnu dávku, prostredníctvom ktorej bude oprávnenej osobe štát finančne prispievať na zvýšenú úhradu splátky úveru. Príspevok sa nenavrhuje ako plošná sociálna dávka pre všetky fyzické osoby, ktoré splácajú úver, ale bude poskytovaný iba za predpokladu, že oprávnená osoba splnila všetky zákonom vyžadované podmienky vzniku nároku.

K § 2

Na účely zákona sa vymedzujú základné pojmy, ktoré sú rozhodujúce pre poskytovanie príspevku, a to referenčná splátka úveru na bývanie a mesačná splátka úveru na bývanie. Pre úvery, u ktorých k splácaniu došlo pred 1. januárom 2023 sa za referenčnú splátku považuje priemerná mesačná splátka úveru na bývanie za rok 2022, v rozsahu istiny a úroku, okrem predčasného splatenia úveru na bývanie a zvýšenia splátky úveru na bývanie za aktívnej účasti oprávnenej osoby, vypočítaná za kalendárne mesiace, v ktorých oprávnená osoba skutočne takúto splátku zaplatila. Napríklad, ak sa úver na bývanie začal splácať v mesiaci júl 2022 referenčná splátka sa vypočíta ako priemer z mesačných splátok za mesiace júl až december roku 2022.

V prípade úverov, u ktorých k splácaniu došlo v roku 2023, sa za referenčnú splátku považuje splátka v rozsahu istiny a úroku, okrem predčasného splatenia úveru na bývanie a zvýšenia splátky úveru na bývanie za aktívnej účasti oprávnenej osoby, ktorá predchádza zvýšenej splátke z dôvodu prvej refixácie fixnej úrokovej sadzby úveru na bývanie alebo prvej zmeny variabilnej úrokovej sadzby úveru na bývanie po 31. decembri 2022, ktorú oprávnená osoba skutočne zaplatila. Napríklad, ak sa úver začal poskytovať v júli 2023 a k prvej úprave úroku (z dôvodu refixácie alebo zmeny variabilnej sadzby úveru) dôjde v júli 2024, referenčná splátka pre tento úver je výška splátky úveru v mesiaci jún 2024. Dôvodom pre rozdielny prístup k úverom splácaným pred rokom 2023 a v roku 2023 je radikálna zmena úrokových sadzieb práve v tomto roku.

Za mesačnú splátku sa považuje pravidelná mesačná splátka úveru na bývanie v rozsahu istiny a úroku, okrem predčasného splatenia úveru na bývanie a zvýšenia splátky úveru na bývanie za aktívnej účasti oprávnenej osoby po refixácii úroku na úver na bývanie alebo po zmene flexibilnej úrokovej sadzby úveru na bývanie, a to v tej istej banke.

K § 3

Na účely zákona sa definuje oprávnená osoba. Oprávnenou osobou môže byť osoba, ktorá má trvalý alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky, má uzatvorenú zmluvu o úvere na bývanie ešte pred 1. januárom 2024 a na základe refixácie tohto úveru došlo k zvýšeniu úrokovej sadzby úveru. Oprávnenou osobou môže byť ktorýkoľvek z dlžníkov uvedených v zmluve o úvere na bývanie, nárok na príspevok však môže vzniknúť iba jednému z nich.

2

K § 4

Navrhuje sa pri posudzovaní nároku na príspevok za príjem považovať zdaniteľný príjem oprávnenej osoby a spoludlžníka, teda taký, o ktorého výške má Finančná správa Slovenskej republiky údaje z daňových priznaní, resp. hlásení o príjme. Za príjem sa považuje jedna dvanástina príjmu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom bola podaná žiadosť o príspevok. V záujme zachovania opodstatnenosti a sociálneho rozmeru príspevku sa navrhuje na účely trvania nároku na príspevok príjem pravidelne raz ročne prehodnocovať.

K § 5

Príspevok sa navrhuje poskytovať oprávnenej osobe, ktorá spĺňa navrhované podmienky nároku. Jednou z podmienok nároku je maximálna hranica výšky priemerného príjmu oprávnenej osoby a spoludlžníka, ktorá sa navrhuje stanoviť vo výške najviac 1,6-násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, za ktorý sa posudzuje príjem. Príspevok sa navrhuje poskytnúť len na jednu zmluvu o úvere a na jednu nehnuteľnosť, ktorá sa nachádza na území Slovenskej republiky a ktorá slúži výlučne k vlastnému trvalému bývaniu oprávnenej osoby alebo k vlastnému trvalému bývaniu spolu oprávnenej osoby spolu s blízkymi osobami. Oprávnená osoba musí dodržiavať platobnú disciplínu, pravidelne uhrádzať mesačnú splátku, pričom sa navrhuje prihliadať na omeškanie úhrady mesačnej splátky najviac do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom nastala splatnosť mesačnej splátky. Príspevok sa navrhuje poskytovať len v prípade , ak ku zmene úrokovej sadzby došlo z dôvodu uplynutia doby fixácie úrokovej sadzby alebo z dôvodu prvej zmeny variabilnej úrokovej sadzby.

K § 6

Navrhuje sa stanoviť výška príspevku ako 75 % z kladného rozdielu medzi zaplatenou mesačnou splátkou v príslušnom mesiaci a referenčnou splátkou, a to najviac v sume 150 eur mesačne. Upravuje sa možnosť odlišne stanoviť výšku príspevku na príslušný rozpočtový rok v rámci zákona o štátnom rozpočte s prihliadnutím na možnosti štátneho rozpočtu a sociálno-ekonomickú situáciu v krajine.

K § 7

Príspevok sa navrhuje poskytovať prostredníctvom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny mesačne pozadu najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom oprávnená osoba splnila podmienky nároku na príspevok, a to na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky v Slovenskej republike. Vylučuje sa výplata príspevku v hotovosti. Upravujú sa tiež dôvody zastavenia a opätovnej obnovy výplaty príspevku. Ak oprávnená osoba neuhradí splátku úveru za príslušný kalendárny mesiac, úrad výplatu príspevku zastaví, pričom ak oprávnená osoba uhradí omeškanú splátku do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom je mesačná splátka splatná, úrad obnoví výplatu príspevku a oprávnenej osobe príspevok doplatí za obdobie, kedy bola výplata príspevku zastavená.

3

K § 8

Upravujú sa podmienky zániku nároku. Navrhuje sa, aby nárok na príspevok zanikol v prípade, ak oprávnená osoba v lehote troch mesiacov odo dňa zastavenia výplaty príspevku nepreukáže splnenie podmienok nároku na príspevok alebo ak oprávnená osoba a spoludlžník prestali spĺňať podmienky nároku na príspevok. Nárok v tomto prípade zanikne aj vtedy, ak oprávnená osoba neuhradí omeškané splátky ani do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom je mesačná splátka splatná.

K § 9

Navrhuje sa úprava procesných postupov v prípade zmien počas poskytovania príspevku (zvýšenie, zníženie, doplatenie, vrátenie), ako aj dôvody odňatia príspevku.

K § 10

Vládny návrh zákona stanovuje kompetencie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny pri rozhodovaní a výplate príspevku.

K § 11

Predmetným ustanovením sa ustanovuje spôsob uplatnenia nároku na príspevok a vymedzuje obsah a základné náležitosti žiadosti. Nárok na príspevok sa uplatňuje podaním písomnej žiadosti oprávnenej osoby. V záujme možnosti overenia a kontroly sa navrhuje, aby prílohou žiadosti o príspevok bola kópia zmluvy o úvere na bývanie. Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje zákon o správnom konaní, okrem výnimiek zo správneho poriadku, ktoré sú v ustanovení uvedené.

K § 12

Ustanovenie ukladá povinnosti oprávnenej osobe, najmä preukázanie všetkých skutočností rozhodujúcich pre nárok na príspevok. Zároveň sa navrhuje, aby údaje ktoré sú úradu známe z vlastnej činnosti alebo ktoré vie získať z informačných systémov iných orgánov verejnej správy od občana nevyžadoval. Ide napr. o údaje o príjme oprávnenej osoby a spoludlžníka a údaje o splátkach úveru na bývanie nevyhnutných na posúdenie nároku a určenie výšky príspevku.

K § 13

V súlade so zákonom č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa ustanovuje, ktoré osobné údaje môže príslušný orgán (Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny) zhromažďovať a spracúvať pri vykonávaní svojej pôsobnosti i bez súhlasu dotknutej osoby. V súlade s predmetným zákonom sa upravujú možnosti postupu výmeny informácií o úveroch na bývanie oprávnených osôb medzi Ústredím, práce, sociálnych vecí a rodiny a veriteľom (banka) na účely prelomenia bankového tajomstva. Navrhuje sa informácie o úveroch na bývanie zasielať v elektronickej podobe do 3 pracovných dní po skončení každého kalendárneho mesiaca. Zároveň sa upravuje aj poskytovanie informácií nevyhnutných na poskytovanie príspevku, ktoré sú predmetom daňového tajomstva medzi Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky a Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny.

4

K čl. II [novela zákona o bankách]

K bodom 1 a 2

Uvedeným ustanovením sa upravuje možnosť poskytovania informácií o úveroch oprávnených osôb (číslo zmluvy o úvere na bývanie) medzi veriteľom (banka) a Ústredím, práce, sociálnych vecí a rodiny na účel posúdenia nároku na príspevok a na jeho výšku a výplatu v rozsahu podľa vládneho návrhu zákona o pomoci pri splácaní úveru na bývanie (Čl. I).

K čl. III [novela zákona o životnom minime]

Vzhľadom na účel príspevku, ktorým je poskytnutie pomoci pri úhrade zvýšenej splátky úveru, sa navrhuje príspevok nepovažovať za príjem pre účely zákona o životnom minime.

K čl. IV [novela zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu sociálnych dôsledkov

ťažkého zdravotného postihnutia]

Vzhľadom na účel príspevku, ktorým je poskytnutie pomoci pri úhrade zvýšenej splátky úveru, sa navrhuje príspevok nepovažovať za príjem pre účely zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.

K čl. V [novela zákona o úveroch na bývanie]

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zavedením príspevku (Čl. I).

K čl. VI

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2024.

Bratislava 29. novembra 2023

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Erik Tomáš, v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov

A. Všeobecná časť

             Predložený návrh zákona o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol vypracovaný na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 319/2003 bod B.1, ktorým vláda Slovenskej republiky schválila Stratégiu podpory rastu zamestnanosti prostredníctvom zmien sociálneho systému a trhu práce.

            Predkladaný návrh zákona o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov navrhuje ustanoviť životné minimum ako spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. Podmienky a rozsah pomoci fyzickej osobe v nadväznosti na Listinu základných  práv a slobôd a Ústavu Slovenskej republiky, ktorá zaručuje každému, kto sa ocitol v hmotnej núdzi právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok, upraví osobitný zákon. Hoci životné minimum je už upravené zákonom č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok počas jeho uplatňovania v praxi vznikla potreba reagovať najmä na postupne prebiehajúce systémové zmeny v spoločnosti.  Metodika určenia súm životného minima je rovnaká ako v súčasne platnom zákone č. 125/1998 Z. z., t. j. východiskom je Projekt určovania životného minima v podmienkach Slovenskej republiky.

            Životné minimum, ktoré sa definuje ako stav hmotnej núdze občana je považované za súhrn statkov a služieb, ktorý potrebuje spoločne hospodáriaca domácnosť určitej veľkosti a zloženia na uspokojovanie svojich životných potrieb považovaných v danom období za nevyhnutné na zaradenie sa do bežného života,

aj keď na skromnej úrovni.

             Životné podmienky občana sú zabezpečované predovšetkým príjmami zo zárobkovej činnosti, výnosmi z majetku, dávkami dôchodkového poistenia,  nemocenského poistenia alebo aj niektorými štátnymi sociálnymi dávkami.

             Nakoľko životné minimum doposiaľ slúžilo najmä ako základ na určovanie sociálnych dávok, východiskom na určenie životného minima bola  naďalej ustanovená horná hranica príjmu prvých 10 % všetkých domácností zoradených v závislosti od dosahovanej výšky čistého peňažného príjmu na obyvateľa v  roku sledovaného Štatistickým úradom Slovenskej republiky a jeho priamo riadenými výskumnými  inštitúciami.

             Pretože životné minimum nemožno chápať ako statickú  nemennú veličinu, z toho dôvodu je nutné naďalej reagovať na vývoj životných nákladov a udržať tak sumy životného minima na spoločensky prijateľnej úrovni. Preto sa navrhuje zákonom sumy životného minima pravidelne raz ročne upravovať úmerne k rastu životných nákladov nízkopríjmových skupín domácností, resp. k rastu čistých peňažných príjmov na osobu. Štatistický úrad Slovenskej republiky u týchto domácností bude naďalej zisťovať mesačne index životných nákladov, ktorý bude základom mechanizmu úprav súm  životného minima.

             V navrhovanom zákone sa navrhuje ponechať v súčasnosti platné sumy životného minima, ktoré sú diferencovane odstupňované podľa ekvivalentných stupníc spotrebných jednotiek zo zistenej analýzy výdavkov domácností plynúcich zo štatistiky rodinných účtov.

             Právny rámec životného minima sa v súčasnosti využíva aj napr. pri úprave dôchodkov, ktoré sú jedinými zdrojmi príjmu a sociálnych dôchodkoch, ďalej v oblasti mzdovej (pri určovaní minimálnej mzdy), pri posudzovaní podmienok pri poskytovaní hypoúveru v bankovom sektore, tiež na priznanie príspevku štátu občanovi poskytovaného Štátnym fondom rozvoja bývania na účel stavebného charakteru.

             V porovnaní s platným zákonom o životnom minime a o ustanovení na účely štátnych sociálnych dávok dochádza k zásadnej zmene v tom, že sa navrhuje životné minimum na vyššie uvádzané účely ponechať v nezmenenej forme, ale na účely štátnych sociálnych dávok navrhuje sa postupovať už  odlišným spôsobom.

            Predkladaný návrh zákona preto navrhuje zmeny a doplnenia v zákonoch upravujúcich problematiku štátnych sociálnych dávok, ktorých výška sa odvodzuje od súm ustanovených na účely štátnych sociálnych dávok.  Ide o tieto zákony: zákon

č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony, zákon č. 236/1998 Z. z. o zaopatrovacom príspevku, zákon č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb a zákon č. 265/1998 Z. z. o pestúnskej starostlivosti a o príspevkoch pestúnskej starostlivosti. V uvedených zákonoch sa výška dávok odvodená od súm na účely štátnych sociálnych dávok nahrádza sumou v absolútnom vyjadrení, pričom sa navrhuje zvýšiť príspevok pri narodení dieťaťa a výška zaopatrovacieho príspevku pre nezaopatrené dieťa vojaka sa navrhuje v jednej sume bez ohľadu na vek dieťaťa. Dôvod pre navrhovanú úpravu je, že hodnota súm, ktoré  ustanovujú štátne sociálne dávky, je už nereálna a je vhodnejšie tieto sumy ustanoviť pevnou sumou a upravovať v závislosti od vývoja životných nákladov a možností štátneho rozpočtu.

             Výdavky rodiny pri narodení dieťaťa na zakúpenie základných potrieb novorodenca predstavujú v súčasnosti cca 19 110 Sk, čo dokumentuje nasledujúca tabuľka.

Pre porovnanie, výška príspevku pri narodení dieťaťa  vyplácaného v Českej republike za tých istých podmienok nároku ako v Slovenskej republike je na jedno

dieťa 8 450 Sk, v krajinách Európskej únie sa príspevok poskytuje rôzne (tabuľka      č. 1).

V predkladanom návrhu zákona sa navrhuje zvýšiť príspevok pri narodení dieťaťa z 3 110 Sk na 4 000 Sk (tabuľka č. 2). Navrhované zvýšenie tohto príspevku si v roku 2004 vyžiada zvýšenie celkových nákladov na výplatu tohto príspevku o cca 45 mil. Sk. Toto zvýšenie čerpania finančných prostriedkov bude zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov na sociálne dávky.

Dôvodom navrhovaného zákona sú najmä prebiehajúce systémové zmeny v oblasti dávok štátnej sociálnej podpory a sociálnej pomoci a ich charakteru ako priamej pomoci zo strany štátu.

Návrh zákona nemá dopad na štátny rozpočet.

Návrh zákona nemá dopad na rozpočty obcí a na rozpočty vyšších územných celkov.

Návrh zákona nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

Vzhľadom na doložku zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev s právom Európskej únie nie je možné vypracovať tabuľku zhody ani aproximačnú prílohu.

Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: Zákon o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov

  3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a k Európskej únii:

a)    problematika návrhu zákona podľa č. 70 Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Slovenskou republikou na druhej strane nepatrí medzi oblasti zahrnuté na zbližovanie práva a nie je prioritou ani podľa NPAA, Partnerstva pre vstup, Bielej knihy, screeningu a plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003,

b)    z negociačných pozícií ku kapitole 2 – Slobodný pohyb a ku kapitole 13 – Sociálna politika a zamestnanosť nevyplynuli záväzky pre Slovenskú republiku

 4. Problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev ani v práve Európskej únie.

 5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie: vzhľadom na vnútroštátny charakter problematiky návrhu zákona, vyplývajúci z čl. 5 Zmluvy o založení európskeho spoločenstva v amsterdamskom znení – princíp subsidiarity, je vyjadrovanie stupňa zlučiteľnosti návrhu zákona s právom ES/EÚ bezpredmetné.

6. Gestor: bezpredmetné

 7. Účasť expertov  pri príprave návrhu zákona: žiadna.

B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1

            Navrhuje sa ustanoviť životné minimum, ktoré predstavuje spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzických osôb, pod  ktorou nastáva stav ich hmotnej núdze. Podmienky a rozsah pomoci fyzickej osobe v nadväznosti na Listinu základných práv a slobôd a Ústavu Slovenskej republiky, ktorá zaručuje každému, kto je v hmotnej núdzi právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie  základných životných podmienok upraví osobitný zákon.

K § 2

            Životné minimum ako spoločensky uznaná minimálna hranica príjmu občana,  je určená formou peňažných súm, ktoré sú potrebné na zabezpečenie výživy a ostatných základných osobných potrieb a nákladov spojených s bývaním. Sumy životného minima sú diferencovane odstupňované podľa ekvivalentných stupníc spotrebných jednotiek používaných v OECD.

K § 3

            Zákon ustanovuje, ktoré osoby sa pri zisťovaní príjmu na účely určenia životného minima, posudzujú spoločne a ktoré príjmy iných osôb sa na tieto účely započítavajú do príjmu spoločne posudzovaných osôb.

K § 4

            V návrhu zákona sú taxatívne uvedené príjmy, ktoré sa započítavajú na účely určenia životného minima. Ide predovšetkým o príjmy fyzických osôb, po odpočítaní príspevkov do jednotlivých poistných fondov a dane. Do príjmu sa na účely tohto

zákona započítavajú aj príjmy, ktoré sú oslobodené od dane, okrem tých, ktoré sú v zákone vymenované. Ďalej príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou dane, sumy vreckového pri zahraničných  pracovných cestách do výšky 40 % nároku na stravné, náhrady niektorých výdavkov zamestnancom a ďalšie príjmy  fyzických osôb podľa osobitných predpisov spolu s uvedením výnimiek.

            V návrhu zákona sú ďalej taxatívne uvedené aj príjmy, ktoré sa nezapočítavajú na účely určenia životného minima ako napr. jednorazové štátne sociálne dávky, peňažné príspevky občanov s ťažkým zdravotným postihnutím určených na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ich ťažkého zdravotného postihnutia okrem príspevku za opatrovanie, ktorý poberá fyzická osoba starajúca sa občana so zdravotným postihnutím.

K § 5

Zákonom sa ustanovuje mechanizmus úpravy súm životného minima, a to Opatrením Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pravidelne raz ročne sumy životného minima, vždy v jednom termíne k 1. júlu roka  s cieľom, aby sumy životného minima nestrácali reálnu hodnotu.

K § 6

Navrhuje sa zrušiť zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení neskorších predpisov.

K čl. II

K bodom 1  až  3

V súvislosti so zvyšovaním výdavkov na obstaranie základnej výbavičky novorodenca sa navrhuje príspevok pri narodení dieťa zvýšiť zo súčasne poskytovaných 3 110 Sk na 4 000 Sk. Zároveň sa navrhuje výšku príspevku ustanoviť pevnou sumou. Z tohto dôvodu je nadbytočné ustanovenie o zaokrúhľovaní výšky príspevku, ktoré sa navrhuje vypustiť rovnako ako aj  poznámka pod čiarou  k odkazu 5. Taktiež sa navrhuje ustanoviť možnosť upravovať sumu nariadením vlády Slovenskej republiky.

K bodom 4  a  5

            Príspevok rodičom sa navrhuje ustanoviť pevnou sumou, pričom sa navrhuje  tento príspevok ponechať v nezmenenej výške. Taktiež sa navrhuje ustanoviť

možnosť upravovať sumu nariadením vlády Slovenskej republiky. Zaokrúhľovanie výšky príspevku rodičom a poznámku pod čiarou k odkazu 9 sa  navrhujú vypustiť ako nadbytočné.

K bodu 6

            V nadväznosti na pripravený návrh nového             zákona o prídavku na dieťa sa navrhuje spresniť poznámku pod čiarou k odkazu 12.

K bodu 7

            Prechodným ustanovením je riešená jednak situácia, ak sa dieťa narodilo pred 1. januárom 2004 a oprávnená osoba si uplatní nárok na príspevok v rámci jednoročnej prekluzívnej lehoty až po nadobudnutí účinnosti tohto zákona a jednak prípady, ak si oprávnená osoba uplatnila nárok na príspevok do 31. decembra  2003 a vec nebola do účinnosti tohto zákona právoplatne skončená.

K čl. III

K bodom 1, 2 a 4

V súvislosti s novými zákonnými úpravami sa navrhuje spresniť poznámky pod čiarou k odkazom 1, 3 a 7.

K bodu 3

            Terminologické spresnenie v nadväznosti na nový postup pri posudzovaní zdravotného stavu detí na účely štátnych sociálnych dávok.

K bodu 5

            Navrhovanou zmenou sa spresňujú dôvody prerušenia vojenskej služby v  súlade s novým zákonom o brannej povinnosti.

K bodom 6 až 8

Navrhuje sa výška zaopatrovacieho príspevku pre nezaopatrené dieťa vojaka ustanoviť pevnou sumou 800 Sk mesačne. Pri návrhu tejto sumy sa vychádzalo z priemeru výšky v súčasnosti vyplácaných príspevkov odstupňovaných podľa veku detí. Zaopatrovací príspevok manželke vojaka a inej dospelej výživou na vojaka odkázanej osobe sa navrhuje ponechať v pôvodnej výške, ale vyjadrenej pevnou sumou. Vzhľadom na postupne sa znižujúci počet poberateľov tohto príspevku súvisiaci s profesionalizáciou armády Slovenskej republiky sa nepredpokladajú

zvýšené výdavky na túto dávku v roku 2004. Taktiež sa navrhuje ustanoviť možnosť upravovať sumu nariadením vlády Slovenskej republiky. Zaokrúhľovanie výšky príspevku a poznámky pod čiarou k odkazom 10 a 11 sa  navrhujú vypustiť ako nadbytočné.

K bodu 9

            Prechodným ustanovením sa rieši výplata zaopatrovacieho príspevku pre nezaopatrené dieťa vojaka v jednotnej výške 800 Sk mesačne, ktorý dieťaťu patrí už za január 2004.

K čl. IV

K bodu 1 a 5

            Ide o terminologickú zmenu vzhľadom na úpravu v nových právnych predpisoch o pobyte cudzincov.

K bodu 2

            Navrhuje sa spresniť poznámku pod čiarou k odkazu 1 v nadväznosti na nový zákon o pobyte cudzincov.

K  bodom 3 a 4

            Výška príspevku na pohreb sa navrhuje pevnou sumou 2 100 Sk a zároveň ako nadbytočné sa navrhuje vypustiť poznámku pod čiarou k odkazu 2. Taktiež sa navrhuje ustanoviť možnosť upravovať sumu nariadením vlády Slovenskej republiky.

K  bodom 6 a 7

V súvislosti s ustanovením pevnej sumy príspevku sa navrhuje zmeniť nadpis paragrafu 9 a  vypustiť ustanovenie o zvýšení príspevku. 

K čl. V

K bodu 1

            Ide o spresnenie poznámky pod čiarou k odkazu 4 v nadväznosti na novelu zákona o rodine.

K bodom 2, 5 a 7

Príspevky pestúnskej starostlivosti (jednorazový, opakovaný a odmena pestúna) sa navrhujú ustanoviť pevnou sumou v nezmenenej výške. Taktiež sa navrhuje ustanoviť možnosť upravovať sumu nariadením vlády Slovenskej republiky.

K bodu 3

            V nadväznosti na navrhovanú zmenu v bode 2 je potrebné doplniť v § 14 odsek 1 v prvej vete  odkaz a  poznámku pod čiarou týkajúce sa nezaopatrenosti dieťaťa.

K bodom 4, 6 a 8

            Vzhľadom na navrhnuté pevné sumy príspevkov pestúnskej starostlivosti sa  navrhuje zaokrúhľovanie výšky príspevku a poznámky pod čiarou k odkazom 6, 7 a 9 vypustiť ako nadbytočné.

K bodu 9

            Navrhovanou zmenou sa zjednodušuje administratíva tým, že sa výplata príspevkov pre plnoleté dieťa zabezpečí podľa trvalého pobytu pestúna.

K bodom 10 a 11

            V prípadoch, ak rodičia dieťaťa pre neplnoletosť nemajú spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a z tohto dôvodu nemôžu vykonávať rodičovské práva, súd podľa zákona o rodine ustanovuje takémuto dieťaťu opatrovníka, ktorý dieťa vychováva, zastupuje a spravuje jeho veci. Vo väčšine prípadov je opatrovníkom ustanovený starý rodič dieťaťa, resp. iný blízky príbuzný, pričom starostlivosť o dieťa zabezpečuje spravidla maloletý rodič. Vzhľadom na možnosti zneužívania príspevkov pestúnskej starostlivosti v uvedených prípadoch sa navrhuje v § 24 vylúčiť ich poskytovanie.

K čl. VI

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2004.

Bratislava 16. júla 2003

Mikuláš Dzurinda, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky