Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov 60/2009 účinný od 01.03.2009

Platnosť od: 27.02.2009
Účinnosť od: 01.03.2009
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Dane z príjmu

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST1JUD48DS2EUPPČL0

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov 60/2009 účinný od 01.03.2009
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 60/2009 s účinnosťou od 01.03.2009

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

K predpisu 60/2009, dátum vydania: 27.02.2009

6

Osobitná časť

K čl. I

K bodom 1, 8 a 9 - § 2 písm. c), i), m), § 9 ods. 5, § 17 ods. 1 písm. a), ods. 8 písm. a), ods. 12, § 19 ods. 3 písm. h), § 22 ods. 1, 4, 11, 12, § 24 ods. 1, § 26 ods. 9, § 17 ods. 3 písm. h) a ods. 11:

Ide o úpravu zákona vo väzbe na doplnenie § 6 zákona o odseky 14 a 15. Týmito ustanoveniami sa zavádza vedenie daňovej evidencie pre daňovníkov, ktorí nie sú účtovnými jednotkami, ale budú uplatňovať preukázateľné daňové výdavky. Toto zvýhodnenie (v ktorom sa neukladá povinnosť vedenia účtovníctva) sa zavádza pre daňovníkov s príjmami najviac 170 000 eur (cca 5 mil. Sk). Zároveň sa upravuje postup tohto daňovníka pri skončení podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti a postup pri odpise a postúpení pohľadávky.

K bodu 2 - § 6 nové odseky 14 a 15:

Zavedením daňovej evidencie sa sleduje cieľ podpory rozvoja malého podnikania. Pre podnikateľa, ktorý je fyzickou osobou sa poskytuje výnimka z vedenia účtovníctva za predpokladu, že nezamestnáva žiadnych zamestnancov a jeho obrat nie je vyšší ako 170 000 eur. Tento daňovník bude uplatňovať daňové výdavky v rozsahu zjednodušenej daňovej evidencie ustanovenej priamo v § 6 ods. 14 tejto novely zákona. Na tohto daňovníka sa nebude vzťahovať povinnosť vykonať inventarizáciu, zostavovať účtovnú závierku, povinnosť uzatvárať a otvárať účtovné knihy a vyhotovovať účtovné výkazy, oceňovať majetok reálnou hodnotou, zostavovať účtovný odpisový plán a vyčísľovať kurzové rozdiely. Vzhľadom na to, že tento daňovník sa nebude považovať za účtovnú jednotku, nebude možné ho sankcionovať podľa zákona o účtovníctve. Ak daňovník poruší podmienky ustanovené v odseku 14, bude viesť daňovú evidenciu už len v tomto zdaňovacom období, v ktorom podmienky porušil. V bezprostredne nasledujúcom zdaňovacom období sa tomuto daňovníkovi umožňuje rozhodnúť sa, či bude viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu1) alebo evidenciu podľa § 6 ods. 10 zákona. Daňovník je povinný daňovú evidenciu podľa odseku 14 uchovávať po dobu, v ktorej zanikne právo vyrubiť daň alebo dodatočne vyrubiť daň.

K bodu 3 - § 9 ods. 1 písm. k):

Ustanovenie § 9 ods. 1 zákona sa dopĺňa o písmeno k), podľa ktorého sa oslobodzuje od dane aj príjem získaný nadobudnutím vlastníctva bytu ako náhrady za uvoľnenie iného bytu alebo ako náhrady za uvoľnenie bytu, vyplatenej užívateľovi bytu, ale len oprávnenou osobou alebo jej dedičom, ktorej bola vydaná predmetná nehnuteľnosť podľa reštitučných zákonov, v ktorej sa takýto byt nachádza. Napríklad oprávnená osoba, ktorej bol vydaný nájomný dom, vyplatí doterajším nájomcom za uvolnenie bytu finančnú náhradu alebo im ako náhradu zabezpečí do vlastníctva iný byt.

K bodu 4 - § 9 ods. 2 písm. l)

Ustanovenie týkajúce sa výhier a cien v § 9 zákona je legislatívne spresnené na základe upozornenia Európskej komisie na možnú nezlučiteľnosť určitých ustanovení o zdaňovaní výhier z lotérií, obsiahnutých v slovenských právnych predpisoch s článkom 49 Zmluvy o ES a článku 36 Dohody o EHP. Úpravou sa zabezpečí rovnaké daňové zaobchádzanie s výhrami z lotérií zo zdrojov z územia SR aj zo zahraničia.

K bodu 5 - § 9 ods. 2 písm. r):

Navrhovanou úpravou sa súčasné znenie písmena r) mení tak, že oslobodenie od dane sa bude vzťahovať len na prijatú náhradu za vyvlastnenie pozemkov a stavieb vo verejnom záujme. Súčasné znenie písmena r) sa zároveň mení tak, že na základe upozornenia Európskej komisie z dôvodu zabezpečenia rovnakých pravidiel pri zdaňovaní výnosov zo štátnych dlhopisov vydávaných a registrovaných mimo územia a na území SR, výnosy zo štátnych dlhopisov SR vydaných a registrovaných v zahraničí už nebudú oslobodené od dane.

K bodom 6 a 27 - § 11 ods. 8 a § 33 ods. 10:

V nadväznosti na upozornenie Európskej komisie (povinnosti vyplývajúce z článkov 39 a 43 Zmluvy o ES a článkov 28 a 31 Dohody o EHP) na zabezpečenie rovnakých pravidiel pri zdaňovaní osôb bez trvalého pobytu na území SR (daňový nerezident SR), ktoré poberajú celý príjem alebo jeho podstatnú časť zo zdrojov na území SR sa navrhuje aplikácia rovnakých daňových zvýhodnení aké platia pre osoby s trvalým pobytom na území SR (daňový rezident SR). V súčasnom znení zákona o dani z príjmov sa daňovým nerezidentom SR priznávajú len niektoré nezdaniteľné časti základu dane, nepriznáva sa im nárok na daňový bonus, čo sa môže považovať za diskrimináciu najmä u tých daňových nerezidentov SR, ktorí poberajú celý svoj zdaniteľný príjem, alebo jeho väčšiu časť zo zdrojov na území SR. Z tohto dôvodu sa ustanovenia § 11 ods. 8 a § 33 ods. 10 zákona navrhujú tak, aby si tieto zvýhodnenia mohli uplatniť aj daňovníci, ktorí majú na území SR obmedzenú daňovú povinnosť (daňový nerezident SR), ale len za podmienky, že úhrn ich zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR (§ 16 zákona) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov týchto daňovníkov, t.j. z príjmov plynúcich z územia SR ako aj z príjmov plynúcich zo zahraničia.

K bodu 7 - § 13 ods. 2 písm. f):

Súčasné znenie písmena f) sa vypúšťa. Znamená to, že výnosy zo štátnych dlhopisov SR vydaných a registrovaných v zahraničí už nebudú oslobodené od dane na základe upozornenia Európskej komisie z dôvodu zabezpečenia rovnakých pravidiel pri zdaňovaní výnosov zo štátnych dlhopisov vydávaných a registrovaných mimo územia SR a na území SR.

K bodu 10 - § 17 ods. 17:

Na rozdiel od súčasne platného stavu, aj novo vzniknutý daňovník môže za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol, uplatniť postup o nezahrnovaní kurzových rozdielov vznikajúcich v účtovníctve do základu dane, ak doručí oznámenie správcovi dane v lehote najneskôr do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom daňovník vznikol. Umožňuje sa, aby aj právny nástupca daňovníka zaniknutého zrušením bez likvidácie mohol za ustanovených podmienok pokračovať v postupe o nezahrnovaní kurzových rozdielov vznikajúcich v účtovníctve do základu dane.

K bodu 11 - § 17 ods. 29:

Daňovník je povinný upraviť základ dane o sumu záväzkov po 36 mesiacoch od ich splatnosti, ak ide o záväzky, ktoré znížili základ dane. Rovnako je povinný zvýšiť základ dane o sumu takých záväzkov, ktoré boli zaúčtované ako zníženie výnosov (príjmom), ak ide napr. o poskytnuté bonusy, skontá, zľavy z kúpnej ceny.

K bodu 12 - § 17 ods. 31:

Na základe tejto úpravy, ak daňovník v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach nesprávne vykázal vyšší základ dane a odviedol vyššiu daň, nebude následná úprava výsledku hospodárenia ovplyvňovať výšku základu dane a daňovej povinnosti. Uvedené sa použije na tie prípady, ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období zahrnul do základu dane vyššie výnosy (príjmy) ako mu vyplýva z príslušných postupov účtovania alebo v príslušnom zdaňovacom období zahrnie nižšie náklady (výdavky) ako mu vyplýva z príslušných postupov účtovania. Takýto postup bude považovaný za postup v súlade s týmto ustanovením a nepoužije sa úprava podaním dodatočného daňového priznania podľa odseku 15. Vzhľadom na to, že takýto postup je v súlade so zákonom, predchádza sa tým možnému sankcionovaniu zo strany správcu dane v prípade, ak došlo k skoršej úhrade vyššej daňovej povinnosti zo strany daňovníka. Uvedené sa nepoužije na situácie, kedy daňovník v príslušnom zdaňovacom období vykáže nižší základ dane a nižšiu daň a to či už z dôvodu chybného účtovania nižších výnosov alebo skoršieho zahrnutia účtovného nákladu do výsledku hospodárenia (základu dane), kedy sa použije postup uvedený v § 17 ods.15 zákona.

K bodu 13 - § 19 ods. 2 písm. l):

Ide o zjednodušenie uplatňovania daňových výdavkov vynaložených na spotrebované pohonné látky (PHL) v súvislosti s používaním motorových vozidiel, pričom sa zároveň ponecháva aj súčasný právny stav. Daňovník, či už právnická osoba alebo fyzická osoba si môže sám určiť, ako bude uplatňovať preukázateľne vynaložené daňové výdavky na spotrebované PHL, t.j. vyberie si jeden z možných ustanovených spôsobov v prvom až treťom bode. V prvom bode sa ponecháva súčasný právny stav uplatňovania PHL. Podľa druhého bodu daňovník, ktorý používa vozidlo vybavené jednotkou satelitného sledovania pohybu vozidla, ktorá zaznamenáva evidenciu jázd, ako daňové výdavky si môže uplatniť nákup na spotrebované PHL. Zároveň evidencia jázd podľa tohto zariadenia slúži ako podklad, na aké cesty bolo vozidlo použité. V takomto prípade by daňovník neprepočítaval spotrebu podľa osvedčenia alebo podľa technického preukazu a uplatnil by preukázané výdavky na nákup PHL. V treťom bode sa umožňuje uplatniť paušálne výdavky na spotrebu PHL do výšky 80 % z celkového preukázateľného nákupu PHL za príslušné zdaňovacie obdobie. Daňovník je pritom povinný vychádzať z počtu najazdených kilometrov, ktoré zistí zo stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne. Aj napriek možnosti uplatňovania paušálnych výdavkov na spotrebu pohonných hmôt ostáva zachovaná možnosť správcu dane preveriť správnosť takto vykazovanej spotreby PHL daňovníka, napr. v nadväznosti na spotrebu vykazovanú v minulých zdaňovacích obdobiach. Pri tomto spôsobe preukazovania spotreby PHL nie je potrebné viesť knihu jázd.

K bodu 14 - § 20 ods. 1:

Vo všeobecnosti sa pri zistení základu dane z príjmov vychádza z výsledku hospodárenia vykázaného v účtovníctve, ktorý je následne upravovaný podľa jednotlivých ustanovení zákona o dani z príjmov. Tvorba rezervy v súlade s § 19 ods. 8 Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, sa účtuje na vecne príslušný nákladový účet. S účinnosťou od 1. januára 2008 sa zmenil spôsob účtovania rezervy na bonusy, rabaty, skontá a na vrátenie kúpnej ceny pri reklamácii tak, že tvorba tejto rezervy sa účtuje ako zníženie výnosov, so súvzťažným zápisom v prospech súvahového účtu rezerv (§ 19 ods. 9 Postupov účtovania). Vzhľadom na nový spôsob účtovania tvorby rezervy na bonusy, rabaty, skontá a na vrátenie kúpnej ceny navrhuje sa úprava ustanovenia zákona tak, aby zo znenia § 20 ods. 1 zákona jednoznačne vyplynulo, že len tie rezervy, ktoré sú uvedené v ustanovení § 20, sú považované za rezervy, ktoré na účely zákona sú súčasťou základu dane.

K bodu 15 - § 20 ods. 2 písm. f):

Ustanovenie sa legislatívne spresňuje vo väzbe na zmenu vykonanú v § 13 ods. 2 písm. f), ktoré sa zo zákona vypúšťa.

K bodu 16 - § 20 ods. 14 písm. a) až c):

Ustanovenie sa legislatívne spresňuje.

K bodom 17 a 18 - § 22 ods. 2 písm. a), ods. 6 písm. c) až e), ods. 7 a § 29 ods. 1, 2 a 3:

Navrhovanou úpravou sa zvyšuje vstupná cena hmotného majetku a technického zhodnotenia hmotného a nehmotného majetku z 996 eur na 1 700 eur a v § 22 ods. 7 zákona sa zvyšuje vstupná cena nehmotného majetku z 1 660 eur na 2 400 eur. Zároveň sa v súlade so zmenou vykonanou v zákone o účtovníctve z nehmotného majetku v § 22 ods. 7 zákona vypúšťajú zriaďovacie výdavky, ktoré od nadobudnutia účinnosti novely zákona nebudú považované za nehmotný majetok ako na účely účtovné, tak aj daňové.

K bodu 19 - § 22 ods. 9:

V súvislosti s úpravou § 33 postupov účtovania pre podnikateľov (opatrenie MF/23054/2002-92 v znení neskorších predpisov) týkajúcou sa prechodného a dočasného užívania stavby sa umožňuje uplatniť daňové odpisy v týchto prípadoch. Ak nedôjde k prechodnému užívaniu alebo sa nepredĺži skúšobná prevádzka stavebným úradom je daňovník povinný prerušiť odpisovanie daného majetku do doby vydania kolaudačného rozhodnutia. Prerušenie odpisovania hmotného majetku z uvedených dôvodov sa nevzťahuje na daňovníka, ktorý si uplatňuje úľavu na dani pre príjemcov investičnej pomoci podľa § 30a zákona.

K bodom 20, 22 a 23 - § 22 ods. 15, § 25 ods. 1 písm. h) a § 25 ods. 8:

Navrhuje sa zavedenie odpisovania tzv. jednotlivých oddeliteľných súčastí za podmienky, že takto odpisovaný hmotný majetok charakteru samostatných hnuteľných vecí [§ 22 ods. 2 písm. a) zákona] sa môže rozložiť na jednotlivé oddeliteľné súčasti (komponenty), ktorých vstupná cena bude vyššia ako 1 700 eur. Pokiaľ ide o budovy a stavby, zákon umožňuje vyčleniť na samostatné odpisovanie len 4 druhy jednotlivých oddeliteľných súčastí (rozvody počítačových sietí, osobné a nákladné výťahy, eskalátory a pohyblivé chodníky, klimatizačné zariadenia), ktoré sú zaradené do druhej a tretej odpisovej skupiny uvedené v prílohe č. 1. Súčasne sa definuje vstupná cena jednotlivých oddeliteľných súčastí (komponentov), pričom súčet cien týchto komponentov sa musí rovnať vstupnej cene daného hmotného majetku.

K bodu 21 - poznámka pod čiarou k odkazu 118:

Ide o technicko-legislatívnu úpravu.

K bodom 24 a 26 - poznámka pod čiarou k odkazu 120 a § 26 ods. 7:

Európsky parlament a Rada (ES) vydala nariadenie Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 451/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa zavádza nová štatistická klasifikácia produktov podľa činností (CPA) a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3696/93. Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu pre jednotlivé členské štáty EÚ.

K bodu 25 - § 26 ods. 2:

Ide o úpravu súvisiacu so zavedením tzv. komponentného odpisovania, ktoré upravuje spôsob odpisovania jednotlivých oddeliteľných súčastí hmotného majetku.

K bodu 28 - § 43 ods. 6:

Pri úrokoch a iných výnosoch z poskytnutých úverov a pôžičiek a z vkladov na vkladných knižkách, z vkladov peňažných prostriedkov na bežných účtoch a vkladových účtoch, z výnosov z podielových listov pri ich vyplatení (vrátení), z výnosov z dlhopisov, z výnosov z vkladových certifikátov, depozitných certifikátov, pokladničných poukážok, vkladových listov a z iných cenných papierov im na roveň postavených a z derivátov sa u daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou umožní vysporiadať daň rovnakým spôsobom, ako u daňovníkoch s neobmedzenou daňovou povinnosťou. Uvedený postup je vykonaný na základe upozornenia Európskej komisie z dôvodu zabezpečenia rovnakých pravidiel pri zdaňovaní týchto príjmov.

K bodu 29 - § 45 ods. 3 písm. c):

Ak daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou plynú príjmy zo závislej činnosti zo zdrojov v zahraničí (vykonáva prácu mimo územia SR) a sú tam preukázateľne zdanené, na zamedzenie dvojitému zdaneniu sa daňovníkovi umožní uplatniť metódu, ktorá je pre neho výhodnejšia, bez ohľadu na metódu, ktorá je uvedená v zmluve o zamedzení dvojitému zdaneniu.

K bodu 30 - § 46:

V súčasnosti poberateľ starobného, výsluhového a predčasného starobného dôchodku, ktorý si nemôže uplatňovať nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, daň neplatí, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy nepresiahnu 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona, t.j. ak aj pracuje ako zamestnanec a zamestnávateľ mu príjem priebežne zdaňuje alebo mu plynú úroky v banke, ak je úhrn týchto príjmov nižší ako polovica sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, môže požiadať správcu dane o vrátenie dane – úprava pre týchto poberateľov dôchodkov (daňových rezidentov SR) je len spresnenie súčasného stavu. Ustanovenie sa navrhuje upraviť tak, aby napr. aj dôchodca z iného štátu, t.j. daňový nerezident SR, ktorý má napr. uložené finančné úspory v peňažnom ústave v SR, mohol využiť inštitút vrátenia dane, ale len vtedy, ak by úhrn jeho príjmov zo zdrojov na území SR v príslušnom zdaňovacom období tvoril najmenej 90 % zo všetkých príjmov týchto daňovníkov, t.j. z príjmov plynúcich z územia SR ako aj z príjmov plynúcich zo zahraničia.

K bodom 31 a 32 - § 49 ods. 1, 2 a 3:

Z dôvodu časového rozloženia administratívneho zaťaženia v súvislosti s podávaním daňových priznaní a ich následným spracovávaním sa upravujú lehoty na podanie daňových priznaní. Pri priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby, ktorá má len príjmy zo závislej činnosti (DP typ A) sa navrhuje ponechať lehota do troch mesiacov po skončení zdaňovacieho obdobie, u ostatných fyzických osôb, ktoré podávajú daňové priznanie k dani z príjmov (DP typ B) sa navrhuje lehota do štyroch mesiacov po skončení zdaňovacieho obdobie a u právnických osôb sa navrhuje táto lehota do šesť mesiacov po skončení zdaňovacieho obdobia. Zároveň sa vo väzbe na túto zmenu mení aj predĺženie lehoty na podania daňového priznania, ktorú môže povoliť na žiadosť daňovníka alebo z vlastného podnetu správca dane.

K bodu 33 - § 51a ods. 1 a 2:

Týmto ustanovením sa ukladá povinnosť Ministerstvu financií SR určiť postup úpravy základu dane pri prechode z uplatňovania výdavkov percentom z dosiahnutých príjmov (§ 6 ods. 10 zákona) na preukázateľné výdavky (§ 6 ods. 14 zákona) a naopak. Rovnako sa ukladá povinnosť Ministerstvu financií SR určiť postup úpravy základu dane pri prechode z podvojného účtovníctva na daňovú evidenciu (§ 6 ods. 14 zákona) a naopak.

K bodu 34 - § 52g - prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. marca 2009:

Odsek 1 - zvyšuje sa nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka, zároveň sa znižuje hranica základu dane, pri ktorom sa nebude môcť táto nezdaniteľná časť uplatňovať na zdaňovacie obdobia rokov 2009 a 2010. Zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane nepriamo vyvolá aj zvýšenie zamestnaneckej prémie.

Odsek 2 - vzhľadom na zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka na zdaňovacie obdobia rokov 2009 a 2010 pri preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti podľa § 35 zákona sa bude zamestnancom prvé dva mesiace roku 2009 uplatňovať 1/12 z 19,2 – násobku platného životného minima podľa znenia zákona účinného do 28. februára 2009. Od 1. marca 2009 sa bude uplatňovať 1/12 zo sumy 22,5 - násobku platného životného minima. Pri výpočte preddavkov z príjmov zo závislej činnosti v zdaňovacom období roku 2010 sa bude taktiež vychádzať zo sumy 22,5 - násobku platného životného minima. Celkové zvýšenie sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka podľa znenia zákona účinného od 1. marca 2009 sa uplatní až pri vykonaní ročného zúčtovania preddavkov na daň alebo pri podaní daňového priznania za rok 2009. Pri vykonaní ročného zúčtovania preddavkov na daň alebo pri podaní daňového priznania za rok 2010 sa ešte uplatní výška nezdaniteľných častí základu dane podľa znenia zákona účinného od 1. marca 2009.

Odsek 3 – daňovník vykonávajúci podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, ktorý v mesiacoch január a február 2009 viedol účtovníctvo, môže sa po nadobudnutí účinnosti novely zákona rozhodnúť, že bude za toto zdaňovacie obdobie viesť evidenciu podľa § 6 ods. 14 zákona.

Odsek 4 - ustanovenia zákona v znení účinnom od 1. marca 2009 s výnimkou prílohy č. 1 v znení účinnom od 1. marca 2009, podľa ktorej daňovník, ak sa tak rozhodne, zaradí hmotný majetok do odpisových skupín až 1. januára 2010, sa použijú na vyčíslenie základu dane za zdaňovacie obdobie končiace po 28. februári 2009.

Odsek 5 - daňovník môže odpis hmotného majetku nadobudnutého do 31. decembra 2009, na ktorý bolo vydané časovo obmedzené povolenie na predčasné užívanie stavby alebo rozhodnutie o dočasnom užívaní stavby na skušobnú prevádzku, uplatniť po prvýkrát v zdaňovacom období, ktoré skončí po 28. februári 2009.

Odsek 6 - pri hmotnom majetku, ktorého nadobúdacia (vstupná) cena je 1 660 eur a menej, môže daňovník zostatkovú cenu zahrnúť v plnej výške do daňových výdavkov za zdaňovacie obdobie končiace po 28. februári 2009 alebo pokračovať v začatom odpisovaní rovnomernom alebo zrýchlenom.

Odsek 7 - pri zriaďovacích výdavkoch sa zahrnie zostatková cena v plnej výške do daňových výdavkov za zdaňovacie obdobie končiace v roku 2009 v daňovom priznaní podávanom po 28. februári 2009.

Odsek 8 - ustanovenie § 22 ods. 15 zákona v znení účinnom od 1. marca 2009 sa môže po prvýkrát použiť na majetok, ktorý daňovník uviedol do užívania v zdaňovacom období končiacom v roku 2009.

Odsek 9 - predĺžené lehoty na podanie daňového priznania sa prvý krát použijú na zdaňovacie obdobie končiace 31. decembra 2008 a po uvedenom období, t.j. ak je zdaňovacím obdobím kalendárny rok ukončený 31. decembra 2008, je za toto zdaňovacie obdobie daňové priznanie už podávané v lehote podľa tohto zákona.

Odsek 10 - v súlade so znením § 52d ods. 4 až 9 zákona, ktorým sú riešené úpravy základu dane vykonané na základe novely zákona č. 621/2007 Z. z., majú daňovníci rozdiely v záväzkoch, dotáciách, rezervách a opravných položkách, o ktoré boli znížené daňové výdavky do 31. decembra 2007 podľa znenia zákona účinného do tohto obdobia a znenia účinného od 1. januára 2008 upraviť rovnomerne, resp. pri poisťovniach upravujúcich zostatok technickej rezervy podľa § 52d ods. 7 zákona bez podmienky rovnomernosti, najneskôr do konca roka 2009. Túto možnosť úpravy základu dane počas dvoch zdaňovacích období nebolo možné uplatniť pri daňovníkoch, ktorých zdaňovacím obdobím je hospodársky rok. Spresnené znenie § 52d zákona dáva rovnaké podmienky pre úpravu základu dane aj daňovníkom, ktorých zdaňovacím obdobím je hospodársky rok.

Odsek 11 – zmenou ustanovení § 9 ods. 2 písm. r) zákona a § 13 ods. 2 písm. f) zákona sa ruší oslobodenie výnosov zo štátnych dlhopisov Slovenskej republiky vydaných a registrovaných v zahraničí. U štátnych dlhopisov, ktoré boli vydané do 28. februára 2009 naďalej ostáva v platnosti oslobodenie úrokových výnosov a to až do splatnosti týchto štátnych dlhopisov.

K bodu 35 – príloha č. 1:

Európsky parlament a Rada (ES) vydala nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 451/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa zavádza nová štatistická klasifikácia produktov podľa činností (CPA) a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3696/93. Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu pre jednotlivé členské štáty EÚ. Zavedením novej štatistickej klasifikácie produktov podľa činností sa zmenilo zaradenie jednotlivých položiek do nových číselných kódov a z tohto dôvodu je potrebné vykonať úpravu prílohy č. 1 zákona. Súčasne v rámci novej prílohy dochádza k preradeniu niektorých druhov majetku do nižších odpisových skupín z dôvodu podpory podnikateľského sektora. Ide predovšetkým o presun výrobných technológií z 2. odpisovej skupiny do 1. odpisovej skupiny.

K Čl. II

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. marca 2009.

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky dňa 9. februára 2009.

Predseda vlády

Slovenskej republiky

Robert F i c o, v. r.

Minister financií

Slovenskej republiky

Ján P o č i a t e k, v. r.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

K predpisu 60/2009, dátum vydania: 27.02.2009

6

D ô v o d o v á s p r á v a

Všeobecná časť

Ministerstvo financií Slovenskej republiky predkladá ako iniciatívny materiál na rokovanie vlády Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), ktorého obsahom je problematika zameraná najmä na

-úpravy nezdaniteľných častí základu dane,

-úpravy v odpisovaní hmotného majetku zamerané najmä na spracovanie novej prílohy zaradenia hmotného majetku do jednotlivých odpisových skupín so súčasným preradením niektorých druhov hmotného majetku do nižších odpisových skupín, zavedenie samostatného odpisovania jednotlivých oddeliteľných súčastí hmotného majetku a na zvýšenie hranice posudzovania vstupnej ceny hmotného a nehmotného majetku,

-zavedenie daňovej evidencie u fyzických osôb (podnikateľov),

-zapracovanie zásad nediskriminácie daňovníka na základe daňovej rezidencie.

Úpravy nezdaniteľných častí základu dane - zvyšuje sa nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka zo sumy 3 435,27 eur (103 491 Sk) na sumu 4 025,70 eur (121 278 Sk). Zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka nepriamo vyvolá aj zvýšenie sumy zamestnaneckej prémie pre nízko príjmovú skupinu zamestnancov, ktorá sa bude po prvýkrát vyplácať za rok 2009.

Úpravy v odpisovaní hmotného majetku – navrhuje sa zvýšenie vstupnej ceny odpisovaného hmotného majetku z 996 eur (30 005 Sk) na 1 700 eur (51 214 Sk) a u nehmotného majetku z 1 660 eur (50 009 Sk) na 2 400 eur (72 302 Sk). Niektoré druhy hmotného majetku boli za účelom podpory podnikania presunuté do nižších odpisových skupín, t.j. skráti sa doba ich odpisovania. Z 2. odpisovej skupiny boli preradené do 1. odpisovej skupiny napr. stroje pre potravinársky, textilný, odevný a kožiarsky priemysel, traktory a ostatné zariadenia pre poľnohospodárstvo a lesníctvo, tlačiarenské stroje, stroje a prístroje na váženie a meranie a z 3. odpisovej skupiny boli preradené do 2. odpisovej skupiny napr. rýpadlá a kolesové nakladače, zdvíhacie a manipulačné zariadenia, elektrické rozvodné a ovládacie zariadenia. Príloha č. 1 je vypracovaná na základe novej klasifikácie produktov vydanej Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 451/2008 z 23. apríla 2008. Navrhuje sa tiež zavedenie samostatného odpisovania jednotlivých oddeliteľných súčastí hmotného majetku, ktorým sa umožní rozčlenenie samostatných hnuteľných vecí na menšie oddeliteľné súčasti, ktoré sa odpisujú v rovnakej odpisovej skupine ako samostatná hnuteľná vec a pri budovách a stavbách vyčlenenie rozvodov počítačových sietí, výťahov, pohyblivých schodov a klimatizačných zariadení na samostatné odpisovanie, ktorých doba odpisovania je kratšia ako doba odpisovania budovy alebo stavby,

Zavedenie daňovej evidencie u fyzických osôb (podnikateľov) - navrhovaným zjednodušením daňovej evidencie sa sleduje cieľ podpory rozvoja malého podnikania. Pre podnikateľa, ktorý je fyzickou osobou sa poskytuje výnimka z povinnosti viesť účtovníctvo za predpokladu, že nezamestnáva žiadnych zamestnancov, a jeho príjem nepresiahne sumu 170 000 eur. Tento daňovník bude uplatňovať daňové výdavky v rozsahu zjednodušenej daňovej evidencie ustanovenej priamo v § 6 ods. 14 zákona.

Zásada nediskriminácie daňovníka na základe daňovej rezidencie – navrhované legislatívne úpravy vyplynuli z upozornení Európskej komisie. Ide najmä o poskytovanie rovnakých daňových výhod aj pre daňových nerezidentov Slovenskej republiky, akými sú nárok na nezdaniteľné časti základu dane (na manželku a na okruh nezdaniteľných častí základu dane a ktorými sú životné poistenie, účelové sporenie a doplnkové dôchodkové sporenie), daňový bonus na vyživované dieťa a možnosť vysporiadania dane vybranej zrážkou podaním daňového priznania.

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore