Zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení 597/2003 účinný od 23.10.2012 do 31.12.2012

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR predkladá materiál do legislatí vneho procesu ako iniciatívny návrh.

Účelom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorý m sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je najmä prostredníctvom novely

a) zákona č. 597/2003 Z. z.

·upraviť zber údajov potrebných na účely rozdeľ ovania a poukazovania výnosu dane obciam,

·rozšíriť okruh aktivít, na ktoré môže ministerstvo poskytnúť dotáciu,

·upraviť výšku pokút za porušenie zákona,

·spresniť účel použitia príspevku na výchovu a vzdelávanie detí materských škôl, ktoré maj ú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky,

·poskytovať účelové finančné prostriedky zriaďovateľom stredných odborných škôl a dotá cie zriaďovateľom školských zariadení, ktoré pôsobia ako centrá odborného vzdelávania a prípravy,

b) zákona č. 596/2003 Z. z.

·umožniť územnej samospráve určovať vo všeobecne závä znom nariadení podrobnosti financovania základných umeleckých škôl, jazykových škôl, materských škôl a školských zariadení, výšku finančných prostriedkov na mzdy a prevádzku a deň v mesiaci, v ktorom územná samospráva poskytne finančné prostriedky neštátnym zriaďovateľom a vlastným školám a školským zariadeniam financovaných z výnosu dane obcí (vyšších územný ch celkov),

·možnosť navrhnúť aj ďalšie kritériá, ktoré môže obec /vyšší územný celok zoh ľadniť pri určovaní výšky finančných prostriedkov na mzdy a prevádzku na žiaka základnej umeleckej školy, poslucháča jazykovej školy, dieťa materskej školy alebo školského zariadenia,

·evidovať elokované pracoviská v sieti a umožniť im vznikať len na území príslušného kraja,

·explicitne uviesť do zákona účastníka konania vo veci zaradenia, vyradenia a pri zmenách v sieti,

·zmeniť dátum predkladania žiadostí o vyradenie, zaradenie a pri zmenách v sieti,

·upraviť výnimky pri zaraďovaní škôl, školských zariadení, stredísk praktického vyuč ovania a pracovísk praktického vyučovania a pri zmenách v sieti,

·určiť dátum začatia činnosti školy, školského zariadenia, strediska praktického vyuč ovania a pracoviska praktického vyučovania zaradeného do siete na 1. september okrem zariadení školského stravovania a výnimiek pri zaradení,

·explicitne do zákona uviesť, v ktorých prípadoch sa pri rozhodovaní postupuje podľa zákona o sprá vnom konaní,

·spresniť podmienky výkonu Štátnej školskej inšpekcie,

·zjednotiť dĺžku funkčného obdobia riaditeľa, podmienky jeho vymenovania, prerušenie vý konu funkcie riaditeľa a vymenovanie nového riaditeľa na dobu prerušenia výkonu funkcie riaditeľa,

·vytvoriť možnosť pre krajské školské úrady zriaďovať stredné odborné školy, ktoré bud ú poskytovať odborné vzdelávanie a prípravu v odboroch vzdelávania s tak nízkym požadovaným počtom absolventov v rámci jednotlivých regiónov, že by bolo odborné vzdelávanie a príprava v tomto odbore vzdel ávania pre samosprávne kraje nerentabilné,

·spresňuje sa ustanovenie upravujúce normatívy materiálno-technického a priestorového zabezpečenia stredn ých odborných škôl, stredísk praktického vyučovania, školských hospodárstiev, stredísk odbornej praxe a pracovísk praktického vyučovania,

·spresňuje sa zloženie rady školy.

Návrh zákona nemá finančný, ekonomický, environmentálny ani sociá lny vplyv, informatizáciu spoločnosti a má pozitívny a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodný mi zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorší ch predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvý šeniu regulačného zaťaženia?xx3. Sociálne vplyvyx– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– sociálnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty bud ú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?

Žiadne

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Určenie normatí vov materiálno-technického a priestorového zabezpečenia stredných odborných škôl, stredísk praktického vyučovania, školských hospodárstiev, stredísk odbornej praxe a pracovísk praktického vyučovania možno vnímať ako pozitívum z hľadiska vytvorenia štandardných podmienok pre výchovno-vzdelávací proces žiakov stredných odborných škôl. Pre zriaďovanie nových škôl a školských zariadení je možné považovať ako negatívum počiatočné náklady daného subjektu na zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu z dôvodu zabezpečenia plnenia normatívov.

Pozitívny i negatívny vplyv možno predpokladať v dôsledku aktivít Štátnej školskej inšpekcie, ktorá kontroluje vhodnosť a účelnosť priestorov, materiálno-technického vybavenia a didaktickej techniky pou žívaných vo výchovno-vzdelávacom procese v súlade s vymedzeným určením normatívov materiálno-technického a priestorového zabezpečenia (tzn. rozsah priestorovej, materiálnej a prístrojovej vybavenosti stredn ých odborných škôl, stredísk praktického vyučovania, školských hospodárstiev, stredísk odbornej praxe a pracovísk praktického vyučovania).

Rozsah nákladov na materiálno-technické a priestorové zabezpečenie sa nedá špecifikovať, nakoľko v súčasnosti sa tieto normatívy pripravujú.

3.3. Aká je predpokladaná výš ka administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?

Žiadne

3.4. Aké sú dôsledky pripravované ho návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)

Žiadne

3.5. Aké sú predpokladané spoloč ensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?

Žiadne

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorš ích predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskej únie

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Euró pskej únie.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

B. Osobitná časť

K Èl. I

K bodu 1

Znenie odseku 2 sa upravuje vzhľadom na novelu zákona č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorá je v súčasnosti predložená do legislatí vneho procesu. Cieľom zmeny je, aby sa triedy prvých ročníkov, ktoré neurčí prostredníctvom VZN samosprávny kraj a ich nasledujúce ročníky nefinancovali z prostriedkov štátu ale z vlastných zdrojov zriaď ovateľa.

K bodom 2 a 9

Navrhuje sa, aby Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR mohlo poskytnúť krajským školským úradom finančné prostriedky určené na kapitálové výdavky na nákup strojov, prístrojov, zariadení , techniky, náradia a osobných automobilov pre materské školy, školské zariadenia a školy v ich zriaďovateľskej pôsobnosti. Finančné prostriedky na kapitálové výdavky boli v minulosti prideľované K ŠÚ, obciam a VÚC podľa počtu žiakov škôl, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie. Obciam a VÚC sa tieto finančné prostriedky premietli do výnosu dane.

K bodu 3

Predmetným ustanovením sa umožní Ministerstvu š kolstva, vedy, výskumu a športu SR poskytovať účelové finančné prostriedky stredným odborným školám a dotácie školským zariadeniam, ktoré pôsobia ako centrá odborného vzdelávania a prí pravy. Účelové finančné prostriedky budú prideľované v rámci rozpočtovej kapitoly ministerstva na základe žiadosti zriaďovateľa o financovanie rozvojového projektu alebo dotácie v nadvä znosti na ministerstvom zverejnenú výzvu.

K bodu 4

Navrhuje sa spresniť účel použitia príspevku na výchovu a vzdelávanie detí materských škôl, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky. Cieľom návrhu je použiť prí spevok na prácu s deťmi materských škôl, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky.

K bodom 5 a 6

Návrh zmeny súvisí s rozšírením okruhu aktivít, na ktoré môže ministerstvo poskytnúť dotáciu. Do zoznamu aktivít sa navrhuje doplniť organizačné zabezpečenie celoslovenských súťaží pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov škôl a školských zariadení a podpora prevádzky a ďalšieho rozširovania dátovej infraštruktúry, ktorú používajú školy a školské zariadenia. Cieľom zmien je podporiť aktivity v tejto oblasti, ktoré môžu byť prínosom pre skvalitnenie výchovno-vzdelávacieho procesu v školách a v školských zariadeniach.

K bodu 7

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zmenu ná zvu zoznamu študijných odborov a učebných odborov, ktoré sú nad rozsah plánu potrieb trhu práce vypustením slova 'plánu' a zavedenie nového zoznamu nedostatkových študijných odborov a nedostatkových u čebných odborov.

K bodu 9

Vypustenie ustanovenia súvisí s riešením zberu údajov na účely rozdeľovania a poukazovania výnosu dane obciam samostatným ustanovením § 7a.

K bodu 10

Úprava súvisí so zmenou ustanovenia § 76 Zákonníka pr áce a s vložením nového ustanovenia § 76a do tohto zákona prostredníctvom zákona č. 257/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorší ch predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Na základe tohto ustanovenia ministerstvo poskytuje zriaďovateľom škôl, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povo lanie, na základe ich žiadosti, finančné prostriedky na odchodné. Do zákona sa explicitne uvádza účel, na ktorý sa poskytnú finančné prostriedky, a zároveň sa aktualizuje odkaz na príslušný prá vny predpis – Zákonník práce.

K bodu 11

V ustanovení § 7a sa upravuje zber údajov potrebných na ú čely rozdeľovania a poukazovania výnosu dane obciam. Na základe týchto údajov sa rozdeľuje výnos dane z príjmov fyzických osôb podľa § 2 zákona č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a nariadenia vlády SR č. 668/2004 Z. z. o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve v znení neskorších predpisov.

Pri zbere údajov o počte žiakov základných umeleckých škôl, poslucháčov jazykových škôl a detí materských škôl a školských zariadení sa navrhuje

- zohľadniť vek detí, žiakov a poslucháčov v týchto školách a školský ch zariadeniach,

- princ íp rovnosti v poskytovaní finančných prostriedkov zo strany štátu na dieťa materskej školy alebo školského zariadenia, žiaka základnej umeleckej školy a poslucháča jazykovej školy.

Napríklad: V súčasnosti štát pridelí na dieťa, ktor é absolvuje 3 hodiny záujmového vzdelávania v centre voľného času u jedného zriaďovateľa približne 192 eur, ale na dieťa, ktoré absolvuje po 1 hodine záujmového vzdelávania u 3 rôznych zriaďovate ľov centier voľného času, približne 3 x 192 eur, t.j. 576 eur.

Zmenou zbieraných údajov sa navrhuje odstrániť tento stav.

Na zamedzenie viacnásobného vykazovania toho istého žiaka, poslucháča alebo dieťaťa sa navrhuje, aby dieťa, žiaka alebo poslucháča mohol uviesť do zberu údajov len jeden zriaďovateľ základnej umeleckej školy, jazykovej školy, materskej školy alebo školského zariadenia v jednej základnej umeleckej škole, v jednej jazykovej škole, v jednej materskej škole alebo v jednom školskom zariadení. Nakoľko sa jedná o originálne kompetencie, obec na svojom území usmerní školy a školské zariadenia ako budú postupovať pri vykazovaní žiaka, poslucháča alebo dieťaťa, ak navštevujú viac škôl a školský ch zariadení toho istého druhu. V budúcnosti sa počíta so zavedením centrálneho registra, ktorý bude slúžiť aj na vyššie uvedený účel.

V prípade centier voľného času sa navrhuje prideľovať finančné prostriedky obciam na záujmové vzdelávanie v týchto školských zariadeniach podľa počtu obyvateľov s trvalým pobytom na území obce vo veku od 5 do 14 rokov k 1. januáru kalendárneho roku, v ktorom sa zisťovanie uskutočňuje. Cieľom tejto zmeny je stabilizovať množinu detí, ktoré sa do počtu detí v centrách voľného času budú započítavať. Počet detí v centrách voľného času sa z roka na rok zvyšuje aj napriek zmene metodiky v roku 2010 pre jeho zber. Zvyšovaním počtu detí v centrách voľného času sa zvyšuje aj objem finančných prostriedkov pre tieto školské zariadenia, a to na úkor objemu finančných prostriedkov pre ostatné školy a školské zariadenia financované z výnosu dane obcí.

Ostatné údaje (počet všetkých žiakov základných škôl (vrátane špeciálnych), päťročných a osemročných gymnázií, osemročných konzervatórií) súvisia s rozdeľovaním finanč ných prostriedkov na stravovanie.

Lehoty na zber údajov sa nenavrhujú meniť.

K bodu 12

Úprava ustanovenia súvisí s vložením nové ho ustanovenia § 7a do zákona. Podrobnejšie uvedené v komentári k § 7a.

K bodu 13

Úprava ustanovenia súvisí s aktualizáciou výšky pokú t za porušenie zákona. Pri ukladaní pokút podľa tohto zákona postupuje orgán dohľadu podľa zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Oproti súčasnému zneniu tohto ustanovenia sa ďalej navrhuje, aby aj krajské školské úrady, ktoré vykonávajú dohľad nad dodržiavaním zákona, mohli pri výkone kontroly udeliť pokutu, a to najmä v sú vislosti so zberom údajov o počte žiakov základných umeleckých škôl, poslucháčov jazykových škôl a detí materských škôl a školských zariadení podľa § 7a. Vzhľadom k tomu, že doh ľad nad dodržiavaním zákona budú vykonávať dva subjekty, v novom odseku 5 sa určuje, kto rozhodne o udelení pokuty. Na ukladanie pokút sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

K bodu 14

Vložením nového ustanovenia § 9d sa umožňuje použi ť údaje, ktoré budú predmetom zberu údajov na účely rozdeľovania a poukazovania výnosu dane obciam v roku 2013.

K Èl. II

K bodom 1 až 3

Navrhovanými ustanoveniami sa nastavuje rovnaké funkčné obdobie pre všetkých riaditeľov bez rozdielu zriaďovateľa. V tomto ustanovení sa špecifikujú prípady, kedy odvolaný riaditeľ sa nemôže zúčastniť výberového konania.

Súčasne sa v odseku 5 aktualizujú predpoklady, ktoré musí riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia spĺňať ku dňu výberového konania okrem predpokladov určených v § 34 ods. 2 zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 390/2011 Z. z.

K bodu 4

Zavádza sa ďalší inštitút dôvodu na odvolanie riadite ľa školy alebo školského zariadenia, ktorého absencia v predmetnom ustanovení v praxi spôsobovala nejednoznačnosť aplikácie. Pôvodné znenie § 3 ods. 7 písm. d) riešil odvolanie riaditeľa š koly, ak nespĺňa kvalifikačné predpoklady podľa odseku 5. Takéto odvolanie bolo v praxi nevykonateľné, nakoľko do výberového konania na riaditeľa školy sa mohol prihlásiť len taký uchádzač, ktorý spĺňal predpoklady podľa odseku 5. Z uvedeného dôvodu sa pôvodné znenie písm. d) vypúšťa a je nahradené novým inštitútom.

K bodu 5

Aktualizuje sa terminológia v súvislosti s možnosť ou odvolania riaditeľa školy alebo školského zariadenia a dopĺňa sa ďalšia možnosť na odvolanie riaditeľa – za neabsolvovanie funkčného inovačného vzdelávania.

K bodu 6

Spresňuje sa odkaz na dôvody odvolania riaditeľa podľa odseku 7.

K bodu 7

Navrhujú sa dôvody na prerušenie výkonu funkcie riaditeľa a navrhuje sa, aby zriaďovateľ počas dôvodov na prerušenie výkonu funkcie riaditeľa mohol nového riaditeľa určiť vymenovaním, bez výberového konania.

K bodom 8 až 10

Navrhuje sa upraviť terminológia podmienok výberového konania na riaditeľa a ostatných vedúcich zamestnancov školy alebo školského zariadenia.

K bodom 11, 53 a 54

Pri aplikácii uvedeného ustanovenia v súvislosti s preneseným výkonom štátnej správy dochádzalo k nejednotným výkladom niektorých ustanovení, ktoré riešili prenesený výkon štátnej správy iba z pohľadu financovania štátom, a nie rozhodovacie kompetencie v rámci preneseného výkonu štátnej správy. Z uvedeného dôvodu navrhované ustanovenie explicitne určuje, na ktoré ustanovenia súvisiace s rozhodovaním sa vzťahuje zákon o správnom konaní.

K bodu 12

Aktualizuje sa terminológia vzhľadom na zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodom 13, 15, 18 a 20

Vypustenie ustanovenia súvisí s transformáciou školských stredísk záujmovej činnosti na centrá voľného času. Zmeny sú zapracované do novely zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (š kolský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá je v súčasnosti v legislatívnom procese v rámci novely zákona č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodom 14 a 19

V ustanovení § 6 ods. 12 a v ustanovení § 9 ods. 12 sa navrhujú povinnosti pre územnú samosprávu (obce a vyššie územné celky) v oblasti financovania základných umeleckých škôl, jazykových škôl, materských škôl a školských zariaden í. V cirkevných a súkromných školách a školských zariadeniach financujú náklady na deti, žiakov a poslucháčov do 15 rokov veku obce a nad 15 rokov veku VÚC.

Navrhuje sa, aby územná samospráva určovala sama prostredníctvom všeobecného záväzného nariadenia podrobnosti financovania základných umeleckých škôl, jazykových škôl, materských škôl a š kolských zariadení, výšku finančných prostriedkov na mzdy a prevádzku a deň v mesiaci, v ktorom územná samospráva poskytne neštátnym zriaďovateľom a vlastným školám a školský m zariadeniam financovaných z výnosu dane obcí (vyšších územných celkov) finančné prostriedky na mzdy a prevádzku.

Pri určovaní vlastných pravidiel musí územná samospráva dodržať všetky platné predpisy v oblasti školstva, napríklad školský zákon a podobne.

Súčasne sa určujú aj ďalšie kritériá, ktoré môže obec /vyšší územný celok zohľadniť pri určovaní výšky finančných prostriedkov na mzdy a prevádzku na žiaka zá kladnej umeleckej školy, poslucháča jazykovej školy, dieťa materskej školy alebo školského zariadenia.

Pri určovaní týchto kompetencií sa vychádzalo zo skutočnosti, že podiely na daniach v správe štátu sú vlastným príjmom obce/vyššieho územného celku a zo skutočnosti, že o týchto prí jmoch rozhoduje obec/vyšší územný celok samostatne (§ 5 ods. 1 a 3 a § 6 ods. 1 a 3 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Ïalej sa navrhuje, aby každá obec si financovala náklady na záujmové vzdelávanie detí s trvalým pobytom na území obce v centrách voľného času, bez rozdielu veku vo vlastných centrách voľného č asu, v neštátnych centrách voľného času na deti do 15 rokov veku. Tento návrh vychádza zo zberu údajov na účely rozdeľovania a poukazovania výnosu dane obciam ustanovenom v § 7a zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov.

Explicitne sa v zákone uvádza, kto poskytuje finančné prostriedky na stravovanie detí materských škôl a žiakov škôl, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prí pravu na povolanie (kedy obec a kedy vyšší územný celok).

Ïalej sa navrhuje, aby územná samospráva (obce a vyššie územné celky) oznamovala výšku finančných prostriedkov na kalendárny rok nielen neštátnym zriaďovateľom základných umeleckých škô l, jazykových škôl, materských škôl a školských zariadení, ale aj základným umeleckým školám, jazykovým školám, materským školám a školským zariadeniam vo svojej zriaďovateľskej p ôsobnosti a aby im poskytovala mesačne finančné prostriedky na kalendárny rok určených vo všeobecne záväznom nariadení.

K bodom 16

Navrhovanou úpravou sa upresňuje termín vzniku školského úradu a zároveň sa určuje dátum, ktorý je rozhodujúci pre počet žiakov v súvislosti so vznikom školského úradu.

K bodu 17

Aktualizujú sa kvalifikačné predpoklady, ktoré musí zamestnanec školského úradu spĺňať na výkon činností podľa vyhlášky MŠ SR č. 437/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú kvalifikačné predpoklady a osobitné kvalifikačné požiadavky pre jednotlivé kategórie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov v znení neskorších predpisov.

K bodu 21

Vytvára sa možnosť pre krajské školské úrady zriaď ovať stredné odborné školy, ktoré budú poskytovať odborné vzdelávanie a prípravu v odboroch vzdelávania s tak nízkym požadovaným počtom absolventov v rámci jednotlivých regiónov, ž e by bolo odborné vzdelávanie a príprava v tomto odbore vzdelávania pre samosprávne kraje nerentabilné. Takéto stredné odborné školy budú poskytovať odborné vzdelávanie a prípravu nielen pre daný regió n ale pre celú Slovenskú republiku.

K bodu 22

S cieľom zabezpečiť informovanosť stavovských a profesijn ých organizácií o počte komisií a o mieste a dátume konania skúšok sa zavádza povinnosť krajským školským úradom písomne poskytnúť túto informáciu v termíne do siedmich kalendárnych dn í od termínu na vymenovanie predsedov určeného školským zákonom.

K bodu 23

Explicitne sa uvádza do zákona, kto metodicky riadi a usmerňuje školské úrady zriadené obcou a VÚC. I v súčasnosti metodiku riešil krajský školský úrad, avšak táto kompetencia absentovala v zá kone.

K bodom 24 až 31

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na spresnenie textu. Zároveň sa upravuje zoznam opatrení, ktoré vydáva Štátna školská inšpekcia.

K bodu 32

Povinné materiálno-technické a priestorové zabezpečenie škôl obsahujú štátne vzdelávacie programy. Štátny vzdelávací program pre odborné vzdelávanie vymedzuje povinné materiálno-technické a priestorové zabezpečenie pre skupinu odborov vzdelávania. Vzhľ adom na skutočnosť, že každý odbor vzdelávania má špecifické požiadavky na materiálno-technické a priestorové zabezpečenie, upresňuje sa ustanovenie upravujúce normatívy. Normatívy materiá lno-technického a priestorového zabezpečenia vymedzia povinný rozsah priestorovej, materiálnej a prístrojovej vybavenosti stredných odborných škôl, stredísk praktického vyučovania, školských hospodá rstiev, stredísk odbornej praxe a pracovísk praktického vyučovania podľa jednotlivých odborov vzdelávania. V nadväznosti na túto zmenu sa upravuje kompetencia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, ktorá spočíva vo vydávaní a zverejňovaní normatívov materiálno-technického a priestorového zabezpečenia. Spresnenie záväznosti normatívov zároveň umožní Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a š portu SR vyradiť zo siete škôl a školských zariadení školy a školské zariadenia, o ktorých vyradenie zo siete škôl a školských zariadení požiada hlavný školský inšpektor, ak zistí závaž né nedostatky v oblasti materiálno-technického a priestorového zabezpečenia.

K bodu 33

V súvislosti s navrhovanými zmenami v zákone č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov súvisiacimi s určovaním počtu tried prvých ročníkov stredn ých škôl vyšším územným celkom sa navrhuje, aby ministerstvo konalo vo veci určenia počtu tried vo vzťahu k VÚC len pri nedostatkových odboroch vzdelávania, ak taká potreba vznikne.

K bodu 34

Aktualizujú sa údaje evidované v sieti vzhľadom na terminológiu používanú v školskom zákone a sieť sa dopĺňa o evidovanie elokovaných pracovísk.

K bodom 35 a 36

Navrhuje sa, aby sa žiadosti o zaradenie do siete predkladali do 31. marca kalendárneho roka, ktorý predchádza roku, v ktorom má byť škola, školské zariadenie, stredisko praktického vyučovania alebo pracovisko praktick ého vyučovania zriadené. Upravuje sa udeľovanie výnimky z termínu iba na prípady organizačných zmien ako je napríklad spojenie ZŠ s MŠ alebo zriadenie spojenej školy. Aktualizuje sa obsah žiadosti zriaďovate ľa o zaradenie školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania a pracoviska praktického vyučovania do siete.

Pri konaní vo veci zaradenia do siete ministerstvo koná podľa správneho poriadku. Z dôvodu spresnenia postavenia účastníka konania v tomto konaní sa konkrétne pomenúva, kto je účastníkom konania vzhľ adom na nejednoznačné výklady uvedené v tomto zákone v spojení so zákonom o správnom konaní.

Navrhuje sa termín začatia činnosti školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania alebo pracoviska praktického vyučovania na 1. september okrem zariadení školského stravovania a na výnimky, ktor ých termín začatia činnosti určí ministerstvo z dôvodu prideľovania finančných prostriedkov zriaďovateľom škôl a školských zariadení.

Ukladá sa povinnosť krajským školským úradom pri rozhodovaní o zaradení školy do siete, v ktorej sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie, ak nie je jej zriaďovateľom, zaslať vyjadrenie ministerstvu podľa štruktúry určenej v § 16 ods. 7. V tomto ustanovení sa spresňujú kritéria na rozhodovanie ministerstva pri zaraďovaní škôl, školských zariadení, stredísk praktické ho vyučovania alebo pracovísk praktického vyučovania do siete.

K bodu 37

V tomto ustanovení sa spresňujú kritéria na rozhodovanie ministerstva pri zaraďovaní škôl, školských zariadení, stredísk praktického vyučovania alebo pracovísk praktického vyučovania do siete.

K bodu 38

Spresňujúca legislatívno-technická úprava v nadvä znosti na obsah štátnych vzdelávacích programov a súvisiaca s textáciou § 14 ods. 6 písm. e).

K bodu 39

Pri rozhodovaní o vyradení zo siete ministerstvo školstva postupuje podľa správneho poriadku. Z dôvodu spresnenia postavenia účastníka konania v tomto konaní sa konkrétne pomenúva, kto je účastní kom konania. Napríklad vo veci vyradenia zo siete návrh na vyradenie zo siete podľa § 17 ods. 1 môže predkladať zriaďovateľ, krajský školský úrad alebo hlavný školský inšpektor. Pri predložení krajským školským úradom alebo hlavným školským inšpektorom dochádzalo k nejasnostiam, kto je účastníkom konania. V skutočnosti sa jedná o predloženie podkladov na začatie konania vo veci vyradenia zo siet e a konanie sa začína z podnetu správneho orgánu, teda ministerstva. Z dôvodu jasnosti a zrozumiteľnosti bolo potrebné pozitívne vymenovať účastníka konania.

K bodom 40 a 49

Navrhované doplnenie ustanovenia § 17 umožní predchádzať situáciám, keď ministerstvo nemá informáciu o tom, že zriaďovateľ je v likvidácii, dôjde k jeho zrušeniu a následne k zániku, pričom š kola alebo školské zariadenie sú oficiálne stále zaradené do siete. Z uvedeného dôvodu sa upravuje povinnosť pre zriaďovateľa súkromnej školy alebo súkromného školského zariadenia, aby okamž ite po svojom zrušení na základe dobrovoľného rozhodnutia, zo zákona, rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu alebo na základe právnej skutočnosti, tento fakt oznámil ministerstvu, ktoré ex offo vyradí š kolu alebo školské zariadenie zo siete. Následne po vyradení môže dôjsť k zrušeniu školy alebo školského zariadenia ešte pred zánikom zriaďovateľa. Zároveň sa zavádza sankcia za poruš enie uvedenej povinnosti.

K bodom 41 až 45

Obdobne ako pri zaradení do siete a vyradení zo siete, aj pri rozhodovaní ministerstva o zmenách v sieti sa explicitne určuje, kto je účastníkom konania. Navrhuje sa, aby sa žiadosti o zmenu v sieti predkladali do 31. marca kalendárneho roka, ktorý predchádza roku, v ktorom má byť škola, školské zariadenie, stredisko praktického vyučovania alebo pracovisko praktického vyučovania zriadené. Súč asne sa upravuje uplatnenie výnimky pri zmene v sieti, a to v súvislosti so zaradením nového učebného alebo študijného odboru.

Zriadenie alebo zrušenie elokovaného pracoviska sa uskutočňuje prostredníctvom zmeny v sieti rovnakým postupom, ako keď zriaďovateľ požiada o zaradenie ďalšieho odboru vzdelávania pre existujúcu strednú š kolu. V ustanovení sa určuje aj obsah žiadosti pre zaradenie alebo vyradenie elokovaného pracoviska. Elokované pracoviská vznikajú v iných priestoroch, ako sú priestory škôl a školských zariadení, a v sú časnosti nie sú na ne kladené žiadne požiadavky z hľadiska bezpečnosti práce, hygienických požiadaviek a požiarnej ochrany a tiež nie sú určené požiadavky na ich materiálno-technickú vybavenosť , avšak poskytujú výchovu a vzdelávanie rovnako ako školy a školské zariadenia, na ktoré sa tieto požiadavky kladú, a preto je potrebné, aby sa tieto atribúty požadovali aj od elokovaných pracovísk.

Okrem toho sa navrhuje, aby elokované pracoviská vznikali iba na území kraja, kde sa škola alebo školské zariadenie nachádza, a to najmä z dôvodu financovania originálnych kompetencií vyššími územný mi celkami. Vyššie územné celky dostávajú finančné prostriedky na školstvo podľa počtu obyvateľov na území samosprávneho kraja vo veku 15 až 18 rokov podľa stavu k 1. januáru kalendárneho roka, v ktorom sa zisťovanie uskutočňuje.

K bodu 46

Zmenou predmetného ustanovenia sa umožňuje stredným odborný m školám uvádzať vo svojom názve prívlastok zodpovedajúci študijným a učebným odborom, v ktorých poskytujú odborné vzdelávanie a prípravu. V prípade existujúcich názvov stredných odborný ch škôl zriaďovateľ pri takejto úprave názvu bude postupovať podľa § 18.

K bodu 47

Explicitne sa do zákona uvádza zloženie rady školy a školského zariadenia vo vzťahu ku všetkým zriaďovateľom škôl a školským zariadeniam podľa druhu školy alebo školského zariadenia. Zároveň sa upravuje zloženie rady školy pri strednej odbornej škole, kde sa navrhuje, aby zriaďovateľ delegoval za seba do rady školy aj jedného zástupcu stavovskej organizácie s odbornou spôsobilosťou, ak ho stavovská organizácie nominuje. V prípade, ak stavovské organizácie pre konkrétnu SOŠ navrhnú viacerých zástupcov, o zástupcovi do rady školy za stavovské organizácie rozhodne zriaďovateľ a následne ho deleguje.

K bodu 48

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s legislatívnou zmenou odvolania delegovaného člena rady školy alebo rady školského zariadenia zriaďovateľom.

K bodu 50

Ustanovenie sa navrhuje vypustiť vzhľadom na navrhované zmeny v ustanoveniach § 6 ods. 12 a § 9 ods. 12.

K bodom 51 a 52

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na rozsah pôsobnosti zákona vo vzťahu k neštátnym školám alebo školským zariadeniam a ich zriaďovateľom.

K bodu 55

Nakoľko navrhovanou novelou sa v sieti zavádza evidencia elokovaných pracovísk, navrhovaným prechodným ustanovením sa určujú pravidlá k už existujúcim elokovaným pracoviskám z dôvodu ich riadnej evidencie, ktorá v doteraz platnom zákone absentovala.

Vloženie ustanovenia § 39d súvisí s § 3 ods. 2, určením rovnakého (5 ročného) funkčného obdobia pre riaditeľov škôl a školských zariadení aj pre neštátnych zriaďovateľov škôl a š kolských zariadení.

V navrhovanom ustanovení § 39e sa upravuje proces rozhodovania v správnom konaní pred účinnosťou tejto novely zákona.

V navrhovanom znení § 39f sa upravuje určenie výšky finančných prostriedkov základným umeleckým školám, jazykovým školám, materským školám a školským zariadeniam na dieťa, žiaka a poslucháča zo strany územnej samosprávy.

Zároveň sa doplnilo aj určenie výšky finančných prostriedkov na žiaka neštátnej základnej umeleckej školy, dieťa materskej školy, poslucháča jazykovej školy a dieťa školského zariadenia ú zemnou samosprávou v období rokov 2013 až 2015.

K Èl. III

Navrhuje sa účinnosť zákona dňom vyhlásenia v sú vislosti s § 9d v čl. I a ostatné ustanovenia nadobúdajú účinnosť od 1. januára 2013.

Bratislava 27. júna 2012

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Dušan Èaplovič v. r.

minister školstva, vedy, výskumu a športu SR

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení

10

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení je vypracovaný na základe programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa poukazuje na potrebu zavedenia transparentného, normatívneho a motivačného systému viaczdrojového financovania na všetkých úrovniach regionálneho školstva.

Návrh zákona vychádza aj z potreby legislatívne zosúladiť financovanie regionálneho školstva s projektom decentralizácie verejnej správy a s pripravovanými zmenami v oblasti organizácie miestnej štátnej správy od 1. januára 2004.

V súčasnosti je financovanie základných škôl, stredných škôl a školských zariadení administratívne veľmi náročné a využívanie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu nedostatočne efektívne.

Štátne školy a verejné školské zariadenia v pôsobnosti obcí a samosprávnych krajov dostávajú finančné prostriedky na prevádzku od svojich zriaďovateľov, ktorým ich prostredníctvom decentralizačnej dotácie poskytuje Ministerstvo financií SR (ďalej len „ministerstvo financií“) z kapitoly súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom (ďalej len „súhrnný finančný vzťah“). Finančné prostriedky na mzdy a platy vrátane odvodov do poisťovní a fondov, pre zamestnancov všetkých štátnych škôl a verejných školských zariadení dostávajú obce a samosprávne kraje ako zriaďovatelia pre štátne školy a školské zariadenia vo svojej pôsobnosti z kapitol krajských úradov prostredníctvom okresných a krajských úradov.

Štátne školy a školské zariadenia v pôsobnosti okresných úradov a krajských úradov dostávajú všetky finančné prostriedky na bežné výdavky z rozpočtu týchto úradov.

Neštátne školy a neštátne školské zariadenia dostávajú finančné prostriedky na základe priemerných výdavkov na žiakov príslušného druhu a typu štátnej školy a verejného školského zariadenia prostredníctvom rozpočtu obcí, samosprávnych krajov, krajských úradov a okresných úradov.

Nízka efektívnosť využívania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu je spôsobená systémom určovania objemu finančných prostriedkov jednotlivým zriaďovateľom pre školy a školské zariadenia v ich pôsobnosti, ktorý ich nemotivuje k racionalizácii siete škôl, účelnejšiemu využívaniu existujúcich nadkapacít a ktorý nezohľadňuje demografický vývoj v jednotlivých regiónoch.

Návrh zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení prináša v oblasti organizácie poskytovania finančných prostriedkov školám a školským zariadeniam, teda v oblasti finančných tokov, ako aj v spôsobe určovania objemu finančných prostriedkov jednotlivým subjektom, viacero podstatných zmien.

V prvom rade sa dôsledne oddeľuje financovanie prenesených kompetencií predstavovaných zriaďovateľskou pôsobnosťou obcí a VÚC k školám od financovania originálnych kompetencií predstavovaných zriaďovateľskou pôsobnosťou obcí a VÚC k verejným školským zariadeniam a starostlivosťou o objekty škôl. V rámci tejto separácie sa finančné prostriedky určené na financovanie prenesených kompetencií rozpočtujú v kapitole Ministerstva školstva SR (ďalej len „kapitola ministerstva“ a „ministerstvo“) a poskytujú zriaďovateľom účelovo a finančné prostriedky určené na financovanie originálnych kompetencií rozpočtujú v kapitole súhrnný finančný vzťah a poskytujú neúčelovo. V kapitole ministerstva sa rozpočtujú aj finančné prostriedky na financovanie štátnych školských zariadení a neštátnych škôl a neštátnych školských zariadení.

Pokiaľ ide o financovanie realizované z kapitoly ministerstva, je organizácia poskytovania finančných prostriedkov školám a školským zariadeniam postavená na dvojúrovňovom modeli.

V rámci prvej úrovne sa poskytujú finančné prostriedky z kapitoly ministerstva zriaďovateľom škôl a školských zariadení prostredníctvom novozriaďovaných krajských školských úradov.

Objem finančných prostriedkov poskytnutý zriaďovateľom škôl vychádza z normatívne určených finančných príspevkov pre jednotlivé školy. Pri ich určovaní sa vychádza z počtu žiakov a normatívov na žiaka pre jednotlivé druhy a typy škôl. Normatívy zohľadňujú rozdielnu personálnu a ekonomickú náročnosť jednotlivých druhov a typov škôl, teplotné podmienky v mieste školy a do istej miery aj veľkosť školy. Normatív určuje ročný objem finančného príspevku na jedného žiaka a pozostáva zo mzdového normatívu a prevádzkového normatívu. Uvedené finančné prostriedky poskytnuté obciam a samosprávnym krajom ako zriaďovateľom štátnych škôl sa chápu ako prostriedky na výkon prenesených kompetencií, a preto sú účelovo určené.

Objem finančných prostriedkov poskytnutý zriaďovateľom školských zariadení sa u zariadení, u ktorých ide o pravidelnú dochádzku žiakov podobného charakteru, ako u škôl (napríklad u materských škôl), určuje analogicky ako u škôl. U ostatných školských zariadení, u ktorých sa normatívny prístup nedá jednoducho aplikovať, sa vychádza z počtu detí, žiakov alebo chovancov, ktorým príslušné zariadenie poskytuje služby a náročnosti na personálne a prevádzkové zabezpečenie činnosti zariadenia, pričom konkrétny spôsob určenia objemu pridelených finančných prostriedkov sa realizuje v úzkej väzbe na charakter zariadenia. Podrobnosti upraví nariadenie vlády.

Druhú úroveň predstavuje rozpis finančných prostriedkov pre jednotlivé školy a školské zariadenia z úrovne zriaďovateľa. Zriaďovateľ má možnosť podľa miestnych podmienok a potrieb upraviť v stanovenom rozsahu objem finančných prostriedkov pre jednotlivé školy a školské zariadenia. Nariadenie vlády však určí minimum mzdového normatívu a minimum prevádzkového normatívu, ktoré musí škola od zriaďovateľa dostať. Tento mechanizmus zároveň zriaďovateľovi umožňuje nerozpísať hneď na začiatku roku na školy a školské zariadenia všetky pridelené finančné prostriedky, teda vytvoriť si rezervu a uvoľňovať ju školám a školským zariadeniam podľa aktuálnych potrieb počas roka.

Vzhľadom na to, že objem finančných prostriedkov pridelených zriaďovateľom bude závislý od počtu žiakov, zriaďovateľ bude motivovaný k efektívnejšiemu využívaniu pridelených finančných prostriedkov a racionalizácii siete škôl v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti. Rovnako aj školy budú motivované k poskytovaniu kvalitného vzdelania, lebo pri zvýšenom záujme o školu a vyššom počte žiakov budú mať viac finančných prostriedkov. Kompetencie zriaďovateľa prerozdeľovať časť prostriedkov mu dáva možnosť v súlade s princípmi subsidiarity a zodpovednosti za miestny a regionálny rozvoj uplatňovať svoju regionálnu školskú politiku.

Normatívne určený príspevok bude tvoriť rozhodujúcu časť finančných prostriedkov pre školy a školské zariadenia zo štátneho rozpočtu a zodpovedá pokrytiu štandardného chodu škôl. Pre riešenie neštandardných situácií návrh zákona obsahuje však aj ďalšie nástroje, ktoré umožnia optimálnejšie modelovať osobitosti vyskytujúce sa pri chode škôl (špecifiká, motivačné príspevky, rozvojové projekty, riešenie havarijných situácií). Sú podrobnejšie komentované v osobitnej časti dôvodovej správy. Na vernejšie modelovanie slúži aj osobitné určenie finančných prostriedkov na prvých 8 mesiacov roka vychádzajúce z počtu žiakov v bežnom školskom roku (ktorý začal v predchádzajúcom kalendárnom roku) a osobitné určenie finančných prostriedkov na posledné 4 mesiace roka vychádzajúce z počtu žiakov v novom školskom roku (začínajúcom v septembri daného kalendárneho roka). Zohľadňujú sa aj zmeny počtu žiakov v priebehu kalendárneho roku, ale z praktických dôvodov iba ak presiahnu 5 %. Zmeny, ktoré sú menšie ako 5 %, sa uplatnia od nového školského roku.

Z kapitoly súhrnný finančný vzťah sa budú financovať originálne kompetencie, teda verejné školské zariadenia a normatívnym spôsobom aj kapitálové prostriedky na rekonštrukciu školských objektov a modernizáciu vybavenia škôl. Tieto finančné prostriedky sú poskytované priamo zriaďovateľom a to neúčelovo. Podklady pre rozpis zabezpečuje pre ministerstvo financií ministerstvo.

Ako nový prvok pri realizácii systému financovania školských zariadení poskytujúcich záujmové vzdelávanie vystupuje v návrhu zákona využitie vzdelávacích poukazov. Vzdelávací poukaz reprezentuje ročný osobitný príspevok štátu na záujmové vzdelávanie pre jedného žiaka základnej školy alebo strednej školy. Hodnotu poukazu každoročne v rámci tvorby rozpočtu určuje ministerstvo. Na základe vzdelávacieho poukazu školské zariadenie poskytujúce záujmové vzdelávanie držiteľovi poukazu podľa rozsahu poskytnutých služieb obdržia od štátu finančný príspevok až do výšky hodnotu poukazu. Podrobnosti využitia vzdelávacích poukazov určí nariadenie vlády. Financie na vzdelávacie poukazy sa rozpočtujú v kapitole ministerstva a poskytujú zriaďovateľom účelovo prostredníctvom krajských školských úradov.

Návrh zákona predpokladá používanie rovnakých normatívov pre rovnaké typy škôl a školských zariadení bez ohľadu na to, či ide o štátne alebo neštátne subjekty. Aj keď je predkladateľovi zrejmé, že na túto otázku budú rôzne názory, návrh zákona vychádza v tomto smere z princípu rovnoprávneho postavenia všetkých zriaďovateľských subjektov z hľadiska nároku na finančný príspevok zo štátneho rozpočtu a zároveň z princípu nediskriminovať tých občanov, ktorí sú ochotní prispieť na vzdelávanie svojich detí. Rozdiel sa uplatňuje v prístupe ku kapitálovým výdavkom a v aplikácii prechodného obdobia, s ktorým sa u neštátnych subjektov nepočíta.

Zároveň však štát garantuje občanom právo na bezplatné vzdelávanie v štátnych školách.

Predkladaný návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi Slovenskej republiky.

V práve Európskej únie nie je uvedená problematika upravená a nie je ani prioritou podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení, ani podľa Bielej knihy.

Zákon nebude mať dopad na štátny rozpočet v roku 2004. Dopad na rozpočet obcí a VÚC bude difencovaný v závislosti od toho, či priemerný normatív pripadajúci na žiaka v obci resp. vo VÚC určený v súlade s novým zákonom bude vyšší alebo nižší ako boli doteraz poskytované finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu pripadajúce na jedného žiaka. Vzhľadom na to, že objem finančných prostriedkov na regionálne školstvo v roku 2004 stúpne, vo všeobecnosti bude dopad zákona na rozpočty obcí a územných celkov pozitívny.

Nasledujúca ekonomická kalkulácia pre roky 2005 – 2010 vychádza pre jednoduchosť z predpokladu, že celý objem financií na regionálne školstvo je sústredený v kapitole ministerstva. Skutočnosť, že časť finančných prostriedkov v objeme okolo 8 mld. Sk bude rozpočtovaná v kapitole súhrnný finančný vzťah, nie je pre nasledujúci výpočet rozhodujúca.

Predbežný dopad na štátny rozpočet v roku 2005 pri očakávanej priemernej ročnej miere inflácie na rok 2005 na úrovni 5 % (MŠ SR nemá k dispozícii prognózu na rok 2005, 5 % je uvedené ako príklad) sa určí nasledovne:

Počet žiakov v štátnych a neštátnych školách na začiatku šk. roku 2003/4 903 807

Objem bežných výdavkov podľa § 3 ods. 2 na rok 2004 (východiská)35 841 000 tis. Sk

Priemerný ročný náklad na rok 2004 podľa § 7 ods. 635 841 000 / 903 807 = 39 656 Sk

Priemerný ročný náklad na rok 2004 zvýšený o očakávanú infláciu 2005 1,05 * 39 656 = 41 639 Sk

Počet žiakov v štátnych a neštátnych školách na začiatku šk. roku 2004/5 872 655

Minimálny objem bežných výdavkov podľa § 3 ods. 2 na rok 200541 639 * 872 655 = 36 336 482 tis. Sk

Minimálny nárast oproti roku 200436 336 482 – 35 841 000 = 495 482 tis. Sk

Výhľad do roku 2010 pri priemernej ročnej miere inflácie 5 %

Minimálny priemerný ročný náklad na rok 2010 určený

z priemerného ročného nákladu na rok 20041,056 * 39 656 = 53 139 Sk

Počet žiakov v štátnych a neštátnych školách na začiatku šk. roku 2009/10 748 845

Minimálny objem bežných výdavkov podľa § 3 ods. 2 na rok 201053 139 * 748 845 = 39 792 874 tis. Sk

Nárast oproti roku 200439 792 874 – 35 841 000 = 3 951 874 tis. Sk

Minimálny priemerný medziročný nárast v rokoch 2005 – 20103 951 874 / 6 = 658 645 tis. Sk

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)návrh právneho predpisu svojou problematikou:

◊nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení (asociačná dohoda);

◊nepatrí medzi priority Národného programu pre prijatie acquis communautaire 2001 ;

◊nepatrí medzi priority Partnerstve pre vstup 2001;

◊nepatrí medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integrácie do vnútorného trhu Únie (Biela kniha);

◊nie je prioritou podľa screeningu ;

◊patrí medzi úlohy vyplývajúce z Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003;

◊nie je prioritou vyplývajúcou pre SR z Pravidelnej správy Európskej komisie o stave pripravenosti SR na členstvo v EÚ z 9. októbra 2002.

b)nevyplývajú zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky.

4.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev :

◊čl.6 ods.2 (prvá hlava) Zmluvy o Európskej únii zakotvuje rešpektovanie základných ľudských práv zaručených v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd a vyplývajúcich z ústavných tradícii členských štátov ako základných princípov práva Spoločenstva,

◊čl.2 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zaručuje právo každého na vzdelanie.

b)

c)

d)nie je upravená v práve Európskej únie.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

a)úplná,

b)

c)

d)

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo školstva SR

7. Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie (špecifikácia úrovne a spôsobu expertnej účasti, napr. konzultácie a pod.):

Na príprave návrhu zákona sa nezúčastnili experti.

B. Osobitná časť

K § 1

V ustanoveniach paragrafu sa vymedzuje pôsobnosť zákona na školy, školské zariadenia a ostatné vymenované subjekty školského systému tvoriace regionálne školstvo

Ustanovuje sa povinnosť štátu zabezpečiť financovanie výchovno-vzdelávacieho procesu a prevádzky na štandardnej úrovni v štátnych školách, ktoré poskytujú bezplatné vzdelanie. Povinnosťou štátu voči školám je aj finančne zabezpečiť riešenie havarijných situácií, i keď je predkladateľovi jasné, že tu budú limitujúcicm faktorom možnosti štátneho rozpočtu. Štátnym školám štát prispieva v rámci možností štátneho rozpočtu aj na financovanie rozvoja v rámci celoštátnych alebo nadregionálnych rozvojových projektov a na na rekonštrukciu školských objektov a modernizáciu vybavenia škôl (odstránenie „modernizačného dlhu“) normatívnym prideľovaním kapitálových výdavkov. Výchovu a vzdelávanie zabezpečujú aj neštátne školy v rovnakom rozsahu ako štátne školy a štát zabezpečuje ich financovanie rovnako ako pri štátnych školách, čím zabezpečuje ich rovnocenné postavenie v sústave základných a stredných škôl. Rozdiel sa uplatňuje v prístupe ku kapitálovým výdavkom, kde sa u neštátnych škôl predpokladá v rámci rozvojových projektov len financovanie obstarávania hnuteľných vecí zo štátneho rozpočtu, neposkytujú sa kapitálové výdavky na rekonštrukciu školských objektov a modernizáciu vybavenia a v aplikácii prechodného obdobia, s ktorým sa u neštátnych subjektov nepočíta.

Štát prispieva zo štátneho rozpočtu na financovanie štátnych školských zariadení, verejných školských zariadení a neštátnych školských zariadení, ktoré zabezpečujú činnosti a služby súvisiace s výchovou a vzdelávaním.

V neštátnych školách a neštátnych školských zariadeniach sa vzdelávanie a ďalšie služby môžu poskytovať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky za úhradu.

Toto ustanovenie určuje aj okruh rezortných škôl, na ktoré sa tento zákon nevzťahuje. Ide o školy v pôsobnosti ministerstiev vnútra, spravodlivosti a obrany.

K § 2

V tomto ustanovení sú vymenované možné zdroje financovania škôl a školských zariadení.

Hlavným zdrojom financovania sú prostriedky zo štátneho rozpočtu. Ďalšími zdrojmi financovania sú príspevky z rozpočtov obcí a samosprávnych krajov (u štátnych škôl a verejných školských zariadení), zisk z podnikateľskej činnosti pokiaľ túto činnosť školy a školské zariadenia vykonávajú, príspevky od rodičov podľa osobitných predpisov, príspevky a dary od fyzických a právnických osôb a iné zdroje.

K § 3

V prvom odseku paragrafu sa ustanovuje základná zmena doterajšieho stavu finančných tokov do regionálneho školstva spočívajúca v presune podstatnej časti finančných prostriedkov štátneho rozpočtu pre regionálne školstvo do kapitoly ministerstva školstva.

V odsekoch 2, 3 a 5 sa vymenúva štruktúra finančných prostriedkov pre regionálne školstvo a charakterizuje spôsob rozdeľovania jednotlivých položiek tejto štruktúry. Objem finančných prostriedkov v položkách podľa odseku 2 je podkladom pre výpočet priemerného ročného nákladu (§ 7 ods. 6) použitého na určenie minimálneho medziročného zvýšenia finančných prostriedkov pre regionálne školstvo.

V odseku 4 sa ustanovuje, že finančné toky z ministerstva zriaďovateľom sa realizujú prostredníctvom krajských školských úradov. Pre určenie školského úradu, prostredníctvom ktorého pôjdu finančné toky zriaďovateľovi je sídlo zriaďovateľa.

K § 4

V tomto ustanovení sa upravuje spôsob a postup financovania štátnych škôl. Zavádzajú sa pojmy potrebné na vyjadrenie princípov a realizáciu normatívneho financovania. Určuje normatívny príspevok pre školu ako súčin počtu jej žiakov a normatívu prislúchajúceho na jedného žiaka školy na jeden rok. Samotný normatív je súčtom mzdového normatívu a prevádzkového normatívu. Mzdový normatív predstavuje normované ročné náklady na mzdy zamestnancom vrátane odvodov pripadajúce na jedného žiaka a prevádzkový normatív vyjadruje normované ročné výdavky na prevádzku a zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu okrem miezd zamestnancom pripadajúce na jedného žiaka. Ustanovuje sa, že pri určovaní normatívov sa zohľadňuje druh a typ školy, jej veľkosť, personálna a ekonomická náročnosť študijného alebo učebného odboru, teplotné pomery v mieste školy a vyučovací jazyk.

Vzhľadom na to, že začiatkom nového školského roka sa mení počet žiakov v základných školách a stredných školách, normatívny príspevok pre školu na kalendárny rok sa rozdeľuje a školám rozpisuje v dvoch častiach. Prvý normatívny príspevok je určený na mesiace január až august (normatívny príspevok na bežný školský rok) a druhý na mesiace september až december (normatívny príspevok na nový školský rok).

Aby zriaďovateľ mal možnosť zohľadniť miestne a regionálne osobitosti pri rozpise rozpočtu na školy v jeho pôsobnosti, dáva mu toto ustanovenie kompetencie prerozdeľovať medzi školami vymedzenú časť finančných prostriedkov normatívne určených školám. Každá škola má ale nárok na stanovené minimum mzdového a prevádzkového normatívu. Rozsah kompetencií zriaďovateľa upraviť objem finančných prostriedkov jednotlivým školám, ako aj postupy a pravidlá určovania normatívov pre jednotlivé typy a druhy škôl podrobnejšie určuje nariadenie vlády.

Týmto ustanovením zákon dáva možnosť ministerstvu v rámci možnosti štátneho rozpočtu prideliť zriaďovateľom aj dodatočné finančné prostriedky na špecifiká, rozvojové projekty a riešenie havarijných situácií.

Zavedenie špecifík sleduje možnosť zohľadniť pri financovaní objektívne odôvodnené opakujúce sa náklady, ktoré vzhľadom na ich špecifický charakter nie je možné zohľadniť v normatíve. K § 5

Toto ustanovenie rieši financovanie štátnych a verejných školských zariadení, ktoré podľa návrhu zákona prebieha podľa rovnakých princípov a pravidiel ako financovanie škôl, ale vzhľadom na rôznorodosť činností, ktorými jednotlivé zariadenia prispievajú k zabezpečeniu výchovno-vzdelávacieho procesu, je potrebné osobitne riešiť určité skupiny školských zariadení. Pri financovaní výchovno-vzdelávacích a záujmovo-vzdelávacích školských zariadení sa určuje normatívny príspevok pre školské zariadenie rovnakým postupom ako pre štátne školy. Pri financovaní školských účelových zariadení a poradenských zariadení sa vychádza z počtu detí, žiakov alebo chovancov, ktorým poskytujú služby, a ekonomickej náročnosti ich prevádzky. Určovanie normatívov pre jednotlivé typy verejných školských zariadení a kompetencie zriaďovateľov prerozdeľovať časť prostriedkov medzi školskými zariadeniami v ich pôsobnosti určí nariadenie vlády.

K § 6

Ustanovenie tohto paragrafu rieši financovanie neštátnych škôl a neštátnych školských zariadení. Ich financovanie bude normatívne podľa rovnakých pravidiel a normatívov ako pri štátnych školách a štátnych školských zariadeniach. Podmienkou poskytnutia dotácie je vypracovanie správy o hospodárení a jej predloženie príslušnému krajskému školskému úradu.

Tým, že sa neštátnym školám a neštátnym školským zariadeniam poskytujú finančné prostriedky rovnako ako štátnym, záujem žiaka a jeho rodiča bude rozhodujúci pri ich financovaní. Školy o ktoré bude záujem a budú mať dostatočný počet žiakov, budú mať aj viac finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Slobodným výberom vzdelávacej inštitúcie a systémom financovania na žiaka sa sieť škôl prispôsobí vo vyššej miere potrebám občanov.

K § 7

Tento paragraf obsahuje spoločné ustanovenia. Ustanovujú sa v nich postupy pri získavaní informácií a podkladov od zriaďovateľov potrebných na rozpis finančných prostriedkov z úrovne ministerstva a krajských školských úradov

Určuje sa priemerný ročný náklad, ktorý po zvýšení o očakávanú priemernú ročnú mieru inflácie a vynásobení počtom žiakov základných škôl a stredných škôl predstavuje minimálny celkový objem finančných prostriedkov pre základné školy, stredné školy a školské zariadenia (okrem verejných) zo štátneho rozpočtu podľa § 3 ods. 2 pre nasledujúci rok. Toto ustanovenie tiež rieši problematiku úpravy objemu finančných prostriedkov zriaďovateľom pri zmene počtu žiakov v školách alebo školských zariadeniach o viac ako 5% v čase od 1. januára do 31. augusta alebo od 1. septembra do 31. decembra (teda okrem zmien, ktoré nastanú v súvislosti s novým školským rokom). Je určené pre prípad výraznejších zmien v počte žiakov v súvislosti s mimoriadnymi situáciami predovšetkým v menších obciach s jednou školou (napr. náhle ukončenie prevádzky školy v menšej obci a presun žiakov do škôl v okolitých obciach ).

Aby sa obmedzili možnosti príliš veľkého presunu finančných prstriedkov z časti určenej na normatívne financovanie do častí rozpisovaných iným spôsobom, zákon stanovuje hranicu 6 % ako maximum pre nenormatívne zložky financovania.

V tomto ustanovení sa rieši zavedenie nového prvku vo financovaní záujmového vzdelávania – vzdelávacích poukazov. Záujmové vzdelávanie poskytujú žiakom základných škôl a stredných škôl školské zariadenia ako sú centrá voľného času, školské strediská záujmovej činnosti a školské kluby detí. Presný zoznam vymedzí nariadenie vlády. Vzdelávací poukaz reprezentuje osobitný ročný príspevok štátu na záujmové vzdelávanie jedného žiaka základnej školy alebo strednej školy. Verejné školské zariadenie poskytujúce záujmové vzdelávanie obdrží zo štátneho rozpočtu finančný príspevok vo výške podľa hodnoty získaných poukazov. Ide o príspevok, ktorý môže zariadenie získať nad rámec svojho rozpočtu určeného normatívnym spôsobom alebo iným spôsobom podľa tohto zákona. Tento prvok v systéme financovania verejných školských zariadení sa zavádza, aby motivoval školské zariadenia k organizovaniu hodnotných a rôznorodých záujmových aktivít pre širší okruh detí a mládeže. Zvýši sa záujem žiakov a ich rodičov o záujmové vzdelávanie, o ich kvalitu, čím sa vytvoria lepšie podmienky na preventívnu činnosť v obciach a mestách v oblasti ochrany detí a mládeže pred negatívnymi výchovnými vplyvmi. Podrobnosti určí nariadenie vlády.

K § 8

Toto ustanovenie rieši štátny dohľad nad dodržiavaním zákona, ktorý vykonáva ministerstvo. Výkonom dohľadu podľa tohto zákona ministerstvom nie sú dotknuté oprávnenia iných kontrolných orgánov.

K § 9

Tento paragraf obsahuje prechodné ustanovenia. Zmierňujú sa nimi na obdobie 3 rokov dopady vyplývajúce z uplatňovania tohto zákona u zriaďovateľov škôl a školských zariadení, ktoré z hľadiska počtu žiakov nedosahujú výkony zodpovedajúce ich financovaniu v uplynulých rokoch. Využíva sa na to princíp garantovaného minima, ktorý zabezpečí, že medziročný pokles finančných prostriedkov na žiaka nemôže byť väčší ako stanovená hranica.

Počas prechodného obdobia sa vytvára tiež rezerva z objemu finančných prostriedkov na bežné výdavky škôl a školských zariadení, ktorá tiež slúži na prechodné zmierňovanie rozdielov vyplývajúcich z uplatňovania tohto zákona prostredníctvom dohodovacieho konania.

Garantované minimum zmierni na prechodné obdobie dopad normatívneho systému financovania škôl a školských zariadení na žiaka v prípade, ak zriaďovateľ nie je z rôznych dôvodov v krátkom čase schopný prispôsobiť náklady na prevádzku škôl a školských zariadení v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti systému financovania podľa tohto zákona.

K § 10

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2004.

Bratislava, 21. augusta 2003

Mikuláš D z u r i n d a v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Martin F r o n c v. r.

minister školstva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu