Zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení 597/2003 účinný od 01.09.2018 do 29.12.2018

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) vychádza z úlohy č. 9 na mesiac apríl Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2018 v súlade s Programovým vyhlásením vlády SR na roky 2016 - 2020.

Nastavenie odborného vzdelávania a prípravy podľa potrieb trhu práce a zamestnávateľov je výsledkom transformačného procesu, ktorý je procesom dlhodobým. Prijatím zákona č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov v roku 2015 boli vytvorené legislatívne predpoklady pre vstup zamestnávateľov do systému duálneho vzdelávania. Systém duálneho vzdelávania predstavuje regulačný rámec, podľa ktorého stredné odborné školy a zamestnávatelia pripravujú žiakov na výkon budúceho povolania, skupiny povolaní alebo odborných činností. Vzťah medzi žiakom a zamestnávateľom a zamestnávateľom a strednou odbornou školou prostredníctvom zmluvy o duálnom vzdelávaní a učebnej zmluvy podporil zvýšenie kvality a atraktivity odborného vzdelávania a prípravy v Slovenskej republike.

Napriek pozitívnej odozve zo strany zamestnávateľov, žiakov a stredných odborných škôl je potrebné neustále systém duálneho vzdelávania vyhodnocovať a optimalizovať jeho nastavenia tak, aby sa ešte viac zefektívnilo prepojenie medzi svetom vzdelávania a svetom práce, zvýšil sa počet všetkých zúčastnených v systéme duálneho vzdelávania a naďalej sa zvyšovala kvalita ponúkaných odborov vzdelávania.

Za týmto účelom sa Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky prostredníctvom Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2016 - 2020 zaviazala podporovať a zefektívniť systém duálneho vzdelávania. Už prvé dva roky skúseností so systémom duálneho vzdelávania ukázali, že je potrebné niektoré procesy optimalizovať, aby zodpovedali aplikačnej praxi a uľahčili vstup zamestnávateľom a stredným odborným školám do systému duálneho vzdelávania. Členmi pracovnej skupiny pre tvorbu návrhu zákona boli zástupcovia významných zamestnávateľských zväzov a združení, samosprávnych krajov, Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR ako aj Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku.

Návrh zákona sa zameriava na uľahčenie vstupu a odstránenie pomyselných bariér pri vstupe stredných odborných škôl a zamestnávateľov do systému duálneho vzdelávania. Príčinou nižšieho záujmu stredných odborných škôl do systému duálneho vzdelávania bolo krátenie normatívu na praktické vyučovanie. Odstránením tejto bariéry si sľubujeme zvýšenie aktívneho prístupu stredných odborných škôl pri uzatváraní spolupráce so zamestnávateľmi pri nových partnerstvách ako aj zefektívnenie chodu a vybavenia stredných odborných škôl, ktoré už pôsobia v systéme duálneho vzdelávania.

V prípade zamestnávateľov a overenia ich spôsobilosti poskytovať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania a procesnom zabezpečení tohto procesu príslušnými stavovskými alebo profesijnými organizáciami sa výrazným spôsobom znižuje administratívna záťaž v podobe odstránenia lehôt na podanie žiadosti o overenie spôsobilosti, nahradenia predloženia dokumentov čestnými vyhláseniami, ako aj odstránenia povinnosti podrobiť sa ďalšiemu overovaniu spôsobilosti pri navýšení počtu žiakov v systéme duálneho vzdelávania.

Ďalším významným prvkom je zvýšenie podielu výkonu praktického vyučovania u iného zamestnávateľa, ktorý pôsobí v systéme duálneho vzdelávania. Toto opatrenie je určené predovšetkým pre živnostníkov a malé podniky, ktoré nemajú vlastné kapacity na splnenie materiálno-technického a priestorového vybavenia alebo personálneho zabezpečenia výkonu praktického vyučovania. Toto opatrenie by malo zvýšiť záujem zamestnávateľov a najmä živnostníkov a malých podnikov o vstup do systému duálneho vzdelávania.

Ďalšou optimalizáciou systému duálneho vzdelávania je vypustenie vzorových učebných plánov a vzorových učebných osnov zo zákona a s nimi nastavenie pomerov praktického vyučovania. Tieto budú nahradené školskými vzdelávacími programami, ktoré budú vychádzať z príslušných štátnych vzdelávacích programov, budú vypracúvané v spolupráci strednej odbornej školy a zamestnávateľa (zamestnávateľov), čim sa vytvorí možnosť ich operatívnejšej a kvalitnejšej aktualizácie.

Novela zákona ďalej reaguje na potreby aplikačnej praxe v rámci uzatvárania zmlúv o duálnom vzdelávaní a uzatvárania učebných zmlúv. Skracuje sa lehota na vypovedanie zmlúv, umožňuje sa uzatvoriť učebnú zmluvu aj do 31. januára príslušného školského roka v taxatívne vymedzených prípadoch a upravujú sa náležitosti vypovedania oboch typov zmlúv.

V rámci návrhu zákona sa zavádza inštitút podnikovej školy, ktorej cieľom je podporiť zamestnávateľov, ktorí sú zriaďovateľom strednej odbornej školy a pripravujú si v rámci tejto školy svoje budúce pracovné sily alebo ich pripravujú pre iných zamestnávateľov. Podniková škola je vzhľadom na svoje osobitosti vylúčená z plánovacieho procesu určovania počtu tried prvého ročníka pre stredné školy samosprávnym krajom, čím sa zvyšuje flexibilita jej pôsobnosti.

Návrh zákona zavádza novú pozíciu hlavného inštruktora. Popri inštruktorovi môže na pracovisku praktického vyučovania pôsobiť aj hlavný inštruktor, pričom hlavný inštruktor vykonáva aj úlohy súvisiace s koordinovaním praktického vyučovania. Z uvedených dôvodov sú kladené na hlavného inštruktora prísnejšie kvalifikačné požiadavky. Hlavný inštruktor prostredníctvom koordinácie ostatných inštruktorov a v prípade výkonu praktického vyučovania prispieva k zvýšenej kvalite odborného vzdelávania a prípravy a tvorí premostenie medzi majstrom odbornej výchovy a inštruktormi vo výchovno-vzdelávacom procese.

Najväčšej úprave podlieha kompetencia samosprávnych krajov určovať vo svojej územnej pôsobnosti pre stredné školy počet tried prvého ročníka v dennej forme štúdia v členení na jednotlivé študijné odbory alebo na jednotlivé učebné odbory pre prijímacie konanie na

nasledujúci školský rok. Nastavenie plánov výkonov stredných škôl nebude podliehať rozhodovaniu prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia, ktoré prijíma zastupiteľstvo samosprávneho kraja, ale bude vydávané predsedom samosprávneho kraja, ktorému predchádza kompletný plánovací proces v rámci odborných organizačných útvarov samosprávneho kraja a následné prerokovanie v Krajskej rade pre odborné vzdelávanie, pričom kritériá pre určovanie počtu žiakov a určovanie stredných škôl v územnej pôsobnosti samosprávneho kraja budú spracované prostredníctvom všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý vydá Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.

Návrh zákona obsahuje novelizačné body školského zákona upravujúce problematiku kariérového poradenstva. S cieľom zvýšiť atraktivitu odborného vzdelávania a prípravy ako aj naplnenie potrieb trhu práce a zamestnávateľov je odborné vzdelávanie závislé od dobre fungujúceho systému kariérového poradenstva. Nastavuje sa systém koordinácie a riadenia kariérového poradenstva, ktorého výsledkom má byť efektívna spolupráca všetkých zúčastnených subjektov, ktorej výsledkom má byť definovanie individuálnych záujmov a možností žiaka ako aj jeho orientácia na výber svojho budúceho povolania.

Vzhľadom na to, že systém kariérového poradenstva je závislý od výkonu činnosti reprezentovaný pedagogickými zamestnancami alebo odbornými zamestnancami na škole alebo v centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie sú nároky na personálne obsadenie a výkon kariérového poradenstva definované v návrhu zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch.

Návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktoré nie sú rozpočtovo kryté, pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a nemá vplyv na služby verejnej správy pre občana, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti ani sociálne vplyvy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a s právom Európskej únie.

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje na deň vyhlásenia zákona, 1. september 2018 a 1. september 2019.

B. Osobitná časť

Čl. 1

K bodu 1 a 80

Fond rozvoja odborného vzdelávania a prípravy bol zavedený do praxe prijatím pôvodného zákona č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Počas ôsmich rokov svojej existencie sa nepodarilo naplniť jeho poslanie a ani raz neboli do neho vložené finančné prostriedky na účel podpory financovania odborného vzdelávania a prípravy (ďalej len „OVP“). Počas tohto obdobia sa ani nevytvorili stanovené štruktúry fondu rozvoja odborného vzdelávania a prípravy, ktoré by zabezpečovali výkon stanovených činností. Vzhľadom na prijatie podporných mechanizmov na vstup zamestnávateľov do OVP v zákone č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) ako aj predložením ďalších opatrení v novele zákona sa pôvodný účel fondu rozvoja odborného vzdelávania a prípravy nahrádza novonavrhovanými finančnými stimulmi.

K bodu 2

Rozširuje sa definícia pracoviska praktického vyučovania (ďalej len „PPV“) za účelom zvýšenia počtu subjektov, korí môžu realizovať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania (ďalej len „SDV“). Aplikačná prax ukázala, že do SDV sa zväčša zapájajú veľkí zamestnávatelia avšak skúsenosti z krajín v ktorých má duálne vzdelávanie dlhoročnú tradíciu ukazujú, že do SDV sa zapájajú primárne malé a stredné podniky. Z tohto dôvodu je potrebné umožniť organizáciám združujúcim zamestnávateľov, ktorými sú napríklad asociácie, cechy alebo iné právnické osoby, ktoré združujú samostatne zárobkovo činné osoby (ďalej len „SZČO“) alebo malé a stredné podniky vstúpiť do SDV. Z dôvodu vyššej účasti SZČO a malých a stredných podnikov ako hnacieho motora ekonomiky štátu sa umožňuje ich vstup prostredníctvom týchto organizácii prihliadajúc na skutočnosť, že často krát nemajú vhodné materiálno-technické zabezpečenie a dostatočné personálne kapacity a časový priestor na zabezpečenie výkonu praktického vyučovania. Ustanovenie reaguje na požiadavky asociácii, cechov a zväzov zastrešujúcich SZČO a malých a stredných podnikov, ktoré prejavili záujem o vstup do SDV alebo ostatných foriem OVP ale nemajú na to vytvorené inštitucionálne predpoklady. Umožnením zapojenia do SDV prostredníctvom týchto strešných organizácii a ich certifikácie očakávame efektívnu koordináciu a realizáciu SDV a podporu SZČO a malým a stredným podnikom, ktorým odpadne organizačná administratívna záťaž pri výchove budúcej pracovnej sily.

K bodu 3

Dopĺňa sa definícia zákonného zástupcu, ktorá je zároveň rozšírená o zástupcu zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti, výchovného opatrenia, neodkladného opatrenia alebo ochrannej výchovy, výkonu

väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody ak dieťaťu nebol súdom ustanovený poručník, je potrebné z dôvodu, aby bol zabezpečený prístup maloletých detí s nariadenou ústavnou starostlivosťou k príprave na povolanie.

K bodom 4 až 6, 8, 10 až 16, 20, 26, 38, 40, 48 a 76

Nadobudnutím účinnosti zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa 1. septembra 2008 umelecké školy (s výnimkou konzervatórií), t. j. školy úžitkového výtvarníctva a stredné umelecké školy stali podľa § 27 školského zákona strednou odbornou školou. Touto úpravou došlo k rozdeleniu škôl, ktoré poskytujú vzdelávanie v študijných odboroch skupiny 82 Umenie a umeleckoremeselná tvorba I do dvoch skupín – konzervatóriá sú samostatný druh školy a školy poskytujúce vzdelávanie v oblasti výtvarného umenia, dizajnu a reštaurátorstva sú zaradené medzi stredné odborné školy, pričom organizačná forma v umeleckých odboroch na základných umeleckých školách a vysokých školách je jednotná. Doterajšia aplikácia zákona ukázala, že ustanovenia tohto zákona sa nedajú uplatňovať v umeleckom školstve. Jeho uplatnenie je možné v rámci umeleckých remesiel, ktoré sú zaradené v rámci študijných odborov a učebných odborov skupiny 85 Umenie a umeleckoremeselná tvorba II. V Štátnom vzdelávacom programe pre skupinu odborov 82 Umenie a umeleckoremeselná tvorba I a 85 Umenie a umeleckoremeselná tvorba II. sú vymedzené študijné odbory skupiny 82 ako 4-ročné štúdium, v ktorom sa praktické vyučovanie realizuje prostredníctvom umeleckej praxe. Umelecká prax sa organizuje ako kreatívny vyučovací predmet, v ktorom sa žiak pripravuje na výkon tvorivých činností v oblasti výtvarného umenia, dizajnu a reštaurátorstva. Na umeleckú prax nie je možné aplikovať cvičnú ani produktívnu prácu, každé dielo či produkt vzniklo v tvorivom procese, predstavuje originál a vzťahuje sa na neho autorský zákon.

Popri inštruktorovi môže na PPV pôsobiť aj hlavný inštruktor, pričom môže vykonávať praktické vyučovanie žiakov v SDV a vykonáva aj úlohy súvisiace s koordinovaním praktického vyučovania na PPV. Z uvedených dôvodov sú kladené na hlavného inštruktora prísnejšie kvalifikačné požiadavky v podobe dosiahnutého stupňa vzdelania v príslušnom alebo príbuznom odbore vzdelávania a zároveň požadovanej praxe v danom povolaní alebo odborných činnostiach, čím sa zabezpečí jeho odbornosť a schopnosť splnenia nárokov na koordináciu inštruktorov na PPV.

K bodu 7

Zosúlaďuje sa znenie zákona so zákonom č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 317/2009 Z. z.“), podľa ktorého môže odbornú prax vyučovať aj majster odbornej výchovy. Umožnenie vyučovania odbornej praxe aj majstrovi odbornej výchovy sa optimalizuje hospodárne a efektívne využitie personálnych kapacít strednej odbornej školy. Zároveň sa do § 4 ods. 3 vkladá možnosť vyučovania odbornej praxe aj hlavným inštruktorom, pod ktorého dozorom žiaci vykonávajú praktické vyučovanie na PPV.

K bodu 9

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením umeleckej praxe ako formy praktického vyučovania.

K bodu 17

Upravuje sa doba, na ktorú je možné uzatvoriť zmluvu o poskytovaní praktického vyučovania. Pre niektoré študijné odbory na stredných priemyselných školách je podľa štátnych vzdelávacích programov stanovená. odborná prax v rozsahu 2 až 4 týždne za celé štúdium. Na takúto prax nie je podľa účinnej právnej úpravy možné uzatvárať zmluvy podľa obsahu a rozsahu stanoveného § 8 zákona č. 61/2015 Z. z.

K bodu 18, 19, 43 a 44

Ide o debyrokratizačné opatrenia pre školy a zamestnávateľov v súlade so Stratégiou znižovania administratívnej záťaže, ktorej cieľom je redukovať administratívne prekážky vo verejnej a podnikateľskej sfére.

K bodu 21

Za účelom spružnenia SDV sa v súlade s aplikačnou praxou vypúšťajú vzorové učebné plány (ďalej len „VUP“) a vzorové učebné osnovy (ďalej len „VUO“) a za účelom lepšej organizácie výchovy a vzdelávania na strednej odbornej škole a u zamestnávateľa sa zvyšuje pomer praktického vyučovania vykonávaného v dielni s výsledným optimálnejším pracovným zaradením majstra odbornej výchovy v rámci naplnenia pracovného úväzku.

K bodu 22

Ide o legislatívne spresnenie subjektov uzatvárajúcich učebnú zmluvu vzhľadom na potrebu diferenciácie plnoletého a neplnoletého žiaka.

K bodu 23

Príčinou nižšieho záujmu stredných odborných škôl o vstup do SDV bolo krátenie normatívu na praktické vyučovanie. Problém znižovania normatívneho objemu finančných prostriedkov na praktické vyučovanie sa v procese vyhodnocovania skúseností z prvého roka zavádzania SDV objavoval ako najčastejšie uvádzaná prekážka nedostatočného záujmu o vstup do SDV zo strany stredných odborných škôl. Išlo o pripomienku zo strany stredných odborných škôl, zamestnávateľov ako aj zriaďovateľov stredných odborných škôl. Krátenie normatívu na žiaka príslušnej kategórie strednej odbornej školy sa dotýka len krátenia osobných nákladov. Strednej odbornej škole zostali finančné prostriedky na prevádzku na každého žiaka strednej odbornej školy, a to aj na žiaka zapojeného v SDV.

Problém sa ukázal najmä v prípadoch tried, ktoré tvoria žiaci zaradení v SDV spolu so žiakmi mimo SDV a škola nedokázala pre nich zaplatiť majstra odbornej výchovy, ako aj v prípadoch zmeny daného pomeru žiakov v nasledujúcich ročníkoch, pričom dochádzalo k striedavému prijímaniu a prepúšťaniu majstra odbornej výchovy. Aplikačná prax však ukázala, že strednej odbornej škole v súvislosti so zavádzaním a existujúcim procesom SDV vznikajú náklady, ktoré

sa Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) rozhodlo kompenzovať navrátením kráteného normatívu na praktické vyučovanie. Zrušením krátenia normatívu stredným odborným školám zapojeným do SDV sa odstránila bariéra s cieľom zvýšenia aktívneho prístupu stredných odborných škôl do SDV ako aj zefektívnenie chodu a vybavenia stredných odborných škôl, ktoré už pôsobia v SDV.

K bodom 24, 25, 27 až 36

V prípade zamestnávateľov a overenia ich spôsobilosti poskytovať praktické vyučovanie v SDV a procesnom zabezpečení tohto procesu príslušnými stavovskými alebo profesijnými organizáciami sa výrazným spôsobom znižuje administratívna záťaž v podobe odstránenia lehôt na podanie žiadosti o overenie spôsobilosti, nahradenia predloženia dokumentov čestnými vyhláseniami ako aj odstránenie povinnosti podrobiť sa ďalšiemu overovaniu spôsobilosti pri navýšení počtu žiakov v SDV. Zamestnávateľ nebude obmedzený podávať žiadosti do 30. septembra kalendárneho roka, ktorý predchádza 1. septembru nasledujúceho školského roka, kedy môže reálne začať poskytovať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania. Rovnako tak sa tejto skutočnosti prispôsobuje aj ustanovenie o vydaní osvedčenia, ktorého účinnosť nastáva až školským rokom, kedy zamestnávateľ reálne začne poskytovať praktické vyučovanie v SDV, čím neplynie sedemročná lehota platnosti osvedčenia aj napriek tomu, že zamestnávateľ ešte nezačal poskytovať praktické vyučovanie. V rámci predloženia príloh ku žiadosti o overenie spôsobilosti zamestnávateľa nebude nutné predkladať potvrdenia súdov, úradov a výpisy z registra trestov, ale postačia čestné vyhlásenia zamestnávateľov, čím sa taktiež výrazne zníži administratívna záťaž. Opätovné overenie spôsobilosti nebude nutné absolvovať v prípade, že zamestnávateľ chce navýšiť počet žiakov v systéme duálneho vzdelávania. V takomto prípade postačuje vykonať obhliadku PPV a posúdiť spôsobilosť zamestnávateľa poskytovať praktické vyučovanie aj vyššiemu počtu žiakov. Upravujú sa aj prípady, kedy je možné vykonať zmeny na existujúcom osvedčení. V rámci overenia spôsobilosti sa rozširuje možnosť predovšetkým pre SZČO a malé a stredné podniky podať žiadosť o certifikáciu aj v prípade, že nemajú svoje vlastné kapacity, pričom môžu praktické vyučovania zabezpečiť v plnom rozsahu mimo vlastných priestorov, pričom je postačujúce, ak preukážu, že maximálne 50% praktického vyučovania sa vykonáva na PPV iného zamestnávateľa a maximálne 50 % sa vykonáva v dielni alebo na inom mieste výkonu produktívnej práce. Zamestnávatelia majú teda možnosť kombinácie výkonu praktického vyučovania za splnenia predpokladu, že na PPV iného zamestnávateľa ako aj v dielni absolvujú maximálne 50 % z celkového počtu hodín praktického vyučovania počas celého štúdia. Predmetné ustanovenie zároveň napĺňa programové vyhlásenie vlády na roky 2016-2020,v ktorom sa vláda Slovenskej republiky zaviazala podporiť vstup malých a stredných podnikov do SDV.

K bodu 37, 39, 41 a 42

Predmetnými ustanoveniami sa upravujú niektoré náležitosti zmluvy o duálnom vzdelávaní na základe poznatkov z aplikačnej praxe. Upravuje sa dĺžka výpovednej lehoty na jeden mesiac z dôvodu, aby žiaci aj v prípade zrušenia zmluvy o duálnom vzdelávaní zamestnávateľom alebo strednou odbornou školou mohli v prípade pretrvávajúceho záujmu plynule pokračovať v SDV u iného zamestnávateľa alebo inej strednej odbornej škole, ako aj z dôvodu ochrany záujmov

žiakov študujúcich v SDV. Vypúšťajú sa ustanovenia o umeleckej praxi a učiteľoch umeleckej praxe.

K bodu 45

V nadväznosti na skúsenosti zamestnávateľov po prvých dvoch rokoch v SDV sa spresňujú ustanovenia o učebnej zmluve z dôvodu zvýšenia flexibility jej uzatvárania ako aj vypovedania. Z dôvodu posilnenia postavenia neplnoletého žiaka v učebnom pomere je potrebné pred uzatvorením zmluvy prerokovať jej náležitosti nielen so zákonným zástupcom žiaka ale aj so samotným neplnoletým žiakom. Zároveň sa termín uzatvorenia učebnej zmluvy posúva z 31. augusta na 15. septembra, z dôvodu presunov žiakov medzi školami a odbormi vzdelávania a odovzdávania údajov o počte žiakov na škole a v príslušnom odbore vzdelávania do Eduzberu. Učebnú zmluvu možno uzatvoriť medzi žiakom a zamestnávateľom aj do 31. januára príslušného školského roka z dôvodu nenaplnenia predpokladaného počtu žiakov definovaného v zmluve o duálnom vzdelávaní. Učebnú zmluvu možno uzatvoriť aj v inom termíne, v špecifických prípadoch na základe poznatkov z praxe. Výpovedná doba sa pri učebnej zmluve skracuje z troch mesiacov na jeden mesiac z dôvodu flexibilnejšieho zabezpečenia prípadného prestupu žiaka v SDV na inú strednú odbornú školu alebo k inému zamestnávateľovi.

K bodu 46, 47, 56, 57, 65 a 77

Ďalšou optimalizáciou systému duálneho vzdelávania je vypustenie VUP a VUO a s nimi nastavenie pomerov praktického vyučovania. Obsah a rozsah OVP odborov vzdelávania v SDV určujú (podľa teraz platného právneho stavu) VUP a VUO, ktoré sú súčasťou príslušných štátnych vzdelávacích programov pre OVP. Doterajšia aplikácia zákona ukázala, že pomerne podrobné rozpísanie obsahu (tematické celky, podtémy) a vymedzenie rozsahu výučby jednotlivých tém a podtém, (počty hodín) nevyhovuje všetkým zamestnávateľom, ktorí postupne vstupovali do SDV. VUP neposkytovali disponibilné hodiny, s ktorými by bolo možné nakladať podľa aktuálnych potrieb a požiadaviek zamestnávateľov. Úpravy v rozsahu 10% z celkového počtu týždenných vyučovacích hodín boli nedostačujúce a neumožnili napr. zaradiť nový predmet alebo zrušiť existujúci predmet. VUO síce umožňovali upraviť obsah učiva až do výšky 30% v každom ročníku, avšak neumožňovali zmenu názvu predmetu alebo vytvorenie nového predmetu podľa potreby konkrétneho zamestnávateľa. Následkom toho sa VUP a VUO aktualizovali, dopĺňali a upravovali, aby boli akceptovateľné viacerými zamestnávateľmi. Súčasný návrh zákona vylučuje VUP a VUO zo svojich ustanovení. Tieto budú nahradené školskými vzdelávacími programami, ktoré budú vychádzať z príslušných štátnych vzdelávacích programov, budú vypracúvané v spolupráci konkrétnej strednej odbornej školy a konkrétneho zamestnávateľa (zamestnávateľov), ktorí si budú môcť určiť vedomosti a zručnosti prioritné pre daný odbor/profesiu, nastaviť učebný plán v školskom vzdelávacom programe, zosúladiť podmienky a možnosti organizácie teoretickej výučby v škole a praktické vyučovanie u zamestnávateľa podľa výrobných, prevádzkových ap. podmienok zamestnávateľa a organizačných, personálnych a ďalších podmienok školy. Zároveň sa tu vytvára možnosť operatívnejšej a kvalitnejšej aktualizácie školských vzdelávacích programov, ktorá nebude musieť prechádzať schvaľovacím procesom na ministerstve, ale iba jeho prerokovaním v rade školy a vydaním riaditeľom školy. Súčasné znenie zákona vymedzuje minimálny percentuálny podiel vyučovacích hodín praktického vyučovania z celkového počtu vyučovacích hodín podľa

jednotlivých stupňov vzdelania. Vzhľadom na to, že praktické vyučovanie je z hľadiska obsahu a rozsahu špecifické nielen pre jednotlivé stupne vzdelania, ale aj pre jednotlivé skupiny odborov vzdelávania, je potrebné túto špecifickosť rešpektovať pri tvorbe kurikulárnych dokumentov. Preto sa pomer teoretického a praktického vyučovania bude určovať príslušným štátnym vzdelávacím programom (podľa stupňa vzdelania, skupín odborov vzdelávania, v prípade potreby aj podľa jednotlivých odborov vzdelávania). Štátne vzdelávacie programy budú pružnejšie a operatívnejšie reagovať na potreby odborného vzdelávania a prípravy ako aj trhu práce, čo sa týka obsahu a rozsahu praktického vyučovania, jednoznačne budú určovať minimálny podiel praktického vyučovania v rámci školského systému aj v rámci SDV. Zároveň sa vykonávajú potrebné legislatívno-technické úpravy.

K bodu 49

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením § 21 ods. 2.

K bodu 50

Napriek zrušeniu krátenia normatívu strednej odbornej škole je zamestnávateľ v prípade využívania priestorov alebo personálu strednej odbornej školy na výkon praktického vyučovania v SDV povinný uhradiť škole pomernú časť nákladov za ktorú stredná odborná škola zamestnávateľovi v rámci SDV poskytuje služby. Predmetným ustanovením môže stredná odborná škola získať ďalšie finančné prostriedky, ktoré môže využiť napríklad na zabezpečenie materiálno-technického zabezpečenia alebo na kontinuálne vzdelávanie učiteľov odborných predmetov a majstrov odbornej výchovy.

K bodu 51

Zmluva o budúcej zmluve predstavuje prvotnú informáciu strednej odbornej školy pri zisťovaní budúceho uplatnenia jej žiakov na trhu práce. Z toho dôvodu je potrebné, aby stredná odborná škola disponovala údajmi o počte uzatvorených zmlúv o budúcej zmluve, nakoľko dochádza ku kvalitatívnej zmene vzťahu žiaka voči zamestnávateľovi.

K bodu 52

Príspevok na kompenzáciu časti nákladov na realizáciu duálneho vzdelávania predstavuje dôležitý motivačný faktor pre vstup predovšetkým malých a stredných podnikov do systému duálneho vzdelávania. Nárok na príspevok v sume 1000 EUR vzniká malému alebo strednému zamestnávateľovi za každého žiaka s ktorým uzavrel učebnú zmluvu prvýkrát v školskom roku, kedy prvýkrát začal poskytovať praktické vyučovanie. Ide o kompenzáciu časti nákladov, ktorá predstavuje priemernú sumu úhrady časti nákladov na žiakov v systéme duálneho vzdelávania. Príspevok sa poskytuje každoročne. Iný zamestnávateľ ako malý alebo stredný podnikateľ má nárok na príspevok iba v prípade, že poskytne žiakovi, s ktorým má uzatvorenú učebnú zmluvu, praktické vyučovanie v rozsahu minimálne 400 hodín v priebehu školského roka. Vzhľadom na to, že príspevok je štátnou pomocou podľa čl. 107 a nasl. Zmluvy o fungovaní Európskej únie jeho poskytovanie Ministerstvo školstva upraví prostredníctvom schémy štátnej pomoci v súlade

so zákonom č. 358/2015 Z.z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej pomoci).

Zavedenie pozície hlavného inštruktora vyplýva zo skutočnosti, že v SDV v praktickom vyučovaní prevažuje produktívna práca a žiaci trávia viac času na PPV, čím sa na jednej strane zvyšuje potreba koordinácie praktického vyučovania s výrobnými a hospodárskymi podmienkami zamestnávateľa a zároveň rastie miera samostatnosti žiaka pri výkone praktického vyučovania. Zároveň má pozícia hlavného inštruktora za úlohu predovšetkým u veľkých zamestnávateľov zefektívniť a uľahčiť prácu ostatných inštruktorov. Výkon praktického vyučovania na PPV sa upravuje v súvislosti so zavedením nového inštitútu hlavného inštruktora, ktorého podstatou je skvalitnenie výkonu praktického vyučovania v SDV vzhľadom na to, že okrem vedenia žiakov na praktickom vyučovaní môže pôsobiť ako koordinátor inštruktorov.

K bodom 53 až 55

V prípade inštruktorov novela zákona reaguje na aplikačnú prax, kde spôsobilosť k výkonu pozície inštruktora možno nadobudnúť aj v prípade naplnenia podmienky vykonanej praxe na úkor dosiahnutého stupňa vzdelania v príslušnom odbore vzdelávania alebo v príbuznom odbore vzdelávania, čím sa príprava inštruktorov spružní umožnením vzdelávania odborníkov z príslušného odvetvia, ktorí v dôsledku spoločensko-ekonomických zmien v 90. rokoch minulého storočia často krát vyštudovali iný odbor vzdelania, ako bolo ich skutočné zamestnanie. Táto situácia sa následne opakovala v čase hospodárskej krízy. Zároveň sa z požiadaviek na vzdelanie inštruktorov vypúšťa VUP a VUO a na druhej strane sa pridávajú znalosti z oblasti sociálneho zabezpečenia žiaka.

K bodom 58 a 59

Sprehľadňuje sa spôsob označenia Centra odborného vzdelávania a prípravy v nadväznosti na príslušnú oblasť, na ktoré je zamerané.

K bodu 60

V rámci organizácie OVP v Slovenskej republike existujú prípady, kedy konkrétny zamestnávateľ alebo združenie právnických osôb je zároveň zriaďovateľom strednej odbornej školy. Títo zamestnávatelia si v rámci strednej odbornej školy pripravujú ich vlastnú budúcu pracovnú silu alebo budúcich kvalifikovaných zamestnancov pre iných zamestnávateľov. Vzhľadom na veľmi úzke vzťahy medzi zriaďovateľom a vedením školy ako aj osobitné postavenie vo vzťahu k tvorbe školského vzdelávacieho programu môže takáto škola pôsobiť ako podniková škola za splnenia zákonom ustanovených podmienok. So zreteľom na osobitosť takejto strednej odbornej školy je vyňatá z procesu určovania počtu žiakov prvého ročníka stredných škôl samosprávnym krajom a môže používať označenie „podniková škola“.

K bodu 61

Vypustenie hornej hranice 100 % odmeny za produktívnu prácu má za cieľ motivovať žiakov ešte vo vyššej miere sa zúčastňovať praktického vyučovania u konkrétneho zamestnávateľa.

Aplikačná prax taktiež ukázala, že zamestnávatelia sú ochotní poskytnúť žiakovi aj viac ako 100 % odmeny za produktívnu prácu.

K bodu 62

Ide o zosúladenie s aplikačnou praxou z dôvodu možnosti organizácie výchovy a vzdelávania aj počas letných prázdnin, ktoré sú súčasťou školského roku z dôvodu, aby bolo možné vyplácať podnikové štipendiá aj počas obdobia letných prázdnin. V prípade realizácie praktického vyučovania žiakov počas letných prázdnin musí byť zachovaná podmienka skrátenia vyučovania o dĺžku vyučovania realizovaného v období školských prázdnin.

K bodu 63

Aktualizuje sa názov Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky.

K bodu 64

V súlade s prípravou novej koncepcie kariérového poradenstva v školách a školských zariadeniach sa v rámci kariérového poradenstva a kariérovej výchovy upevňuje postavenie Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie (ďalej len „CPPPP“) v sídle kraja, ako inštitúcie, ktorá má za úlohu koordinovať a metodicky riadiť ostatné subjekty kariérového poradenstva v rámci príslušného samosprávneho kraja. Vzhľadom na skutočnosť, že kariérové poradenstvo je úzko prepojené na systém odborného vzdelávania a prípravy, priznáva sa CPPPP v sídle kraja postavenie subjektu koordinácie odborného vzdelávania a prípravy.

K bodom 66 až 69

Ruší sa každoročné vydávanie zoznamu študijných odborov a učebných odborov s nedostatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce, a zoznamu študijných odborov a učebných odborov, ktoré sú nad rozsah potrieb trhu práce do 31. januára z dôvodu neefektívnosti aktualizácie týchto zoznamov vo vzťahu k potrebám trhu práce. Potreby trhu práce ako aj dodatočná potreba zamestnancov za celú Slovensku republiku a pre príslušné samosprávne kraje nepodlieha v jednoročnom časovom období rozsiahlym zmenám, a z toho dôvodu nie je potrebné meniť zoznamy každoročne. Zároveň pre väčšiu objektivitu predmetných zoznamov je potrebné nechať väčší časový priestor na ich prípravu a následnú aplikáciu v praxi. Trojročná periodicita vydávania zoznamov môže objektívnejšie zohľadniť regionálne hľadisko spätného vývoja potrieb trhu práce ako aj zjednodušiť sledovanie a financovanie príslušných študijných odborov a učebných odborov v rámci stredných odborných škôl. Tvorba príslušných zoznamov pre jednotlivé samosprávne kraje zohľadňuje regionálne osobitosti každého samosprávneho kraja vzhľadom na to, že potreby trhu práce a dodatočná potreba zamestnancov je v každom kraji odlišná.

K bodu 70, 78 a 79

Vypúšťa sa zoznam študijných odborov a učebných odborov, v ktorých sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje len v jednej strednej odbornej škole na celom území Slovenskej republiky

z dôvodu objektívnej nemožnosti naplnenia predmetnej kompetencie ministerstvom školstva a ostatnými subjektmi koordinácie odborného vzdelávania a prípravy. V rámci konzultačných procesov so všetkými zainteresovanými stakeholdermi nedošlo ku konsenzu a predloženiu konceptu tvorby predmetného zoznamu. Predmetná úprava sa zároveň stáva nadbytočnou v dôsledku úpravy kompetencie samosprávneho kraja určovať v rámci preneseného výkonu štátnej správy počet žiakov jednotlivých študijných odborov alebo jednotlivých učebných odborov stredných škôl v dennej forme štúdia pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku, ktorej cieľom je podporiť proces optimalizácie sústavy odborov vzdelávania a koncentrácie odborov vzdelávania na príslušných stredných školách.

K bodu 71 a 72

Z dôvodu úpravy kompetencie samosprávneho kraja určovať najvyšší počet žiakov stredných škôl pre jednotlivé študijné odbory a jednotlivé učebné odbory v dennej forme štúdia pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku v rámci preneseného výkonu štátnej správy a vyňatia predmetného procesu z pôsobnosti správneho poriadku, sa nastavuje opravný mechanizmus ministerstva školstva na preskúmanie počtu žiakov stredných škôl určeného samosprávnym krajom na základe podnetu subjektu koordinácie odborného vzdelávania a prípravy alebo vlastného podnetu ministerstva školstva.

K bodu 73

V rámci plánovacieho procesu určovania najvyššieho počtu žiakov stredných škôl pre jednotlivé študijné odbory a jednotlivé učebné odbory je pre objektívne určenie počtu žiakov samosprávnym krajom potrebné vychádzať z dodatočných potrieb trhu práce a z dodatočnej potreby zamestnancov na trhu práce, ktorú Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR zašle na jednotlivé samosprávne kraje v členení na jednotlivé študijné odbory a jednotlivé učebné odbory. Predmetné prognózy potrieb trhu práce a dodatočnej potreby zamestnancov, následne samosprávne kraje verifikujú a využijú v rámci plánovacích procesov určovania najvyššieho počtu žiakov stredných škôl.

K bodu 74

Legislatívno technická úprava súvisiaca s vypustením § 29 ods. 1 písm. c)

K bodu 75

Komplexná úprava kompetencie plánovania výkonov stredných škôl vychádza z aplikačnej praxe, kde počas ostatných piatich rokov nedošlo k optimálnemu naplneniu kompetencie samosprávneho kraja vo vzťahu k uspokojeniu potrieb trhu práce a zamestnávateľov. Optimalizácia regulačného procesu, ktorého cieľom je umiestnenie väčšieho počtu žiakov v tých odvetviach hospodárstva, ktoré indikujú vysokú požiadavku na trhu práce si vyžaduje zmenu spočívajúcu v prechode z plánovania počtu tried na určovanie počtu žiakov. Úprava kompetencie samosprávneho kraja je v súlade s Programovým vyhlásením vlády SR na roky 2016 – 2020, podľa ktorého je potrebné zosúladiť odborné vzdelávanie a prípravu v súlade s požiadavkami trhu práce.

Z vyššie uvedeného dôvodu sa ustanovuje kompetencia samosprávneho kraja vo svojej územnej pôsobnosti určovať v rámci preneseného výkonu štátnej správy počet žiakov stredných škôl pre jednotlivé študijné odbory a jednotlivé učebné odbory v dennej forme štúdia pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku. Počet žiakov stredných škôl bude schvaľovať predseda samosprávneho kraja v nadväznosti na vypracovanie odborných podkladov vecne príslušného útvaru úradu samosprávneho kraja a po prerokovaní a odporúčaní Krajskou radou pre odborné vzdelávanie. Vzhľadom na to, že ide o prenesený výkon štátnej správy, nebude schvaľovací proces určovania počtu žiakov stredných škôl podliehať schvaľovaniu v krajských zastupiteľstvách ani následnému vydaniu všeobecne záväzného nariadenia. Postup schvaľovania počtu žiakov na stredných školách týkajúci sa zrušenia vydávania všeobecne záväzného nariadenia a jeho nahradenie určením počtu žiakov predsedom samosprávneho kraja je vyňatý z pôsobnosti zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Úprava kompetencie samosprávnych krajov z určovania počtu tried na určovanie počtu žiakov povedie k optimalizácii sústavy odborov vzdelávania a k ich koncentrácii na príslušných stredných školách.

K bodu 81

V súvislosti s upravenou kompetenciou samosprávneho kraja určovať najvyšší počet žiakov stredných škôl pre jednotlivé študijné odbory a jednotlivé učebné odbory v dennej forme štúdia pre prijímacie konanie na nasledujúci školský rok z výkonu samosprávy na prenesený výkon štátnej správy sa upravuje proces a podmienky určovania najvyššieho počtu žiakov prvého ročníka a určovania stredných škôl prostredníctvom splnomocňovacieho predpisu ministerstva školstva a následným vydaním všeobecne záväzného právneho predpisu.

K bodu 82

Podľa § 2 písm. h) na účely je zamestnávateľom fyzická osoba alebo právnická osoba, iná ako stredná odborná škola, ktorej predmet činnosti zodpovedá obsahu vzdelávania v študijnom odbore alebo obsahu vzdelávania v učebnom odbore, v ktorom žiakovi poskytuje praktické vyučovanie. Podľa § 8 ods. 1 písm. d) zákona sa na pracovisku zamestnávateľa vykonáva odborný výcvik, odborná prax alebo umelecká prax žiaka, ak predmet činnosti zamestnávateľa zodpovedá obsahu vzdelávania v študijnom odbore alebo v učebnom odbore, v ktorom sa žiak pripravuje. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky nemá vlastnú sieť stredných odborných škôl, doplňovanie vojenského personálu uskutočňuje náborom z absolventov stredných odborných škôl. Ministerstvo obrany Slove nskej republiky má však záujem zapojiť sa do odborného vzdelávania podľa zákona č. prostredníctvom svojich odborných pracovísk (vojenských útvarov ozbrojených síl Slovenskej republiky) niektorou z foriem praktického vyučovania. Vychádzajúc z § 8 ods. 2 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky vojenský útvar je organizačná zložka ozbrojených síl, ktorá nemá právnu subjektivitu. Postavenie zamestnávateľa má Ministerstvo obrany Slovenskej republiky. Predmet činnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky však nezodpovedá obsahu vzdelávania v študijnom odbore alebo v učebnom odbore, v ktorom sa žiak pripravuje, tak ako to vyžaduje § 2 písm. h) a § 8 ods. 1 písm. d) zákona. Podmienku predmetu činnosti, ktorý zodpovedá obsahu vzdelávania v študijnom odbore alebo v učebnom odbore, v ktorom sa žiak pripravuje, však spĺňajú vojenské útvary a zariadenia ozbrojených síl Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu navrhujeme

doplniť § 48 o odsek 3, v ktorom sa ustanoví, že praktické vyučovanie bude možné vykonávať aj vo vojenských útvaroch a zariadeniach ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktorých predmet činnosti zodpovedá obsahu vzdelávania v študijnom odbore alebo v učebnom odbore, v ktorom sa žiak pripravuje. Zmluvu o poskytovaní praktického vyučovania bude za vojenské útvary a zariadenia ozbrojených síl Slovenskej republiky so strednou školou uzatvárať Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.

K bodu 83

Na žiadosť Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky bola doplnená povinnosť strednej zdravotníckej škole v oblasti informovania je zriaďovateľa v oblasti poskytovania praktického vyučovania.

K bodu 84

Kompetencia samosprávneho kraja určovať počet žiakov stredných škôl pre jednotlivé študijné odbory a jednotlivé učebné odbory v dennej forme štúdia pre prijímacie konanie na nasledujúci školský rok je vyňatá z pôsobnosti správneho poriadku z dôvodu, že ide o prenesený výkon štátnej správy, pričom schvaľovací proces určovania počtu žiakov stredných škôl nebude podliehať schvaľovaniu v krajských zastupiteľstvách s následným vydaním všeobecne záväzného nariadenia.

K bodu 85

Potreba prolongácie termínu zmeny názvu strednej odbornej školy vyplynula z aplikačnej praxe a požiadavky stredných odborných škôl vzhľadom na potrebné procesné úkony súvisiace so zmenou názvu strednej školy.

K bodu 86

Prechodným ustanovením sa umožňuje žiakom prijatým podľa doterajších predpisov dokončiť štúdium s obsahom a rozsahom OVP určeným VUP a VUO, ktoré sú súčasťou vzdelávacieho programu pre OVP.

Zároveň sa ustanovuje možnosť strednej odbornej školy stať sa podnikovou školou podľa § 24a aj za podmienok, že nespĺňa ustanovené podmienky po dobu dvoch rokov.

Čl. II

K bodu 1

Uznanie daňových výdavkov zamestnávateľa sa z doterajšieho vynaloženia výdavkov na hmotné zabezpečenie žiaka, finančné zabezpečenie žiaka a na poskytovanie praktického vyučovania na pracovisku praktického vyučovania sa rozširuje o uznané výdavky zamestnávateľa na praktické vyučovanie a na prevádzku strednej odbornej školy nad rámec poskytnutých normatívnych finančných prostriedkov. Novým znením zákona sa dosiahne to, že náklady na praktické vyučovanie vrátane nákladov nad rámec normatívnych prostriedkov poskytnutých

škole, budú uznané ako daňový náklad obecne pre všetkých daňovníkov, ktorí vzdelávanie podporia.

Vypustenie hornej hranice 100 % odmeny za produktívnu prácu má za cieľ motivovať žiakov ešte vo vyššej miere sa zúčastňovať praktického vyučovania u konkrétneho zamestnávateľa. Aplikačná prax taktiež ukázala, že zamestnávatelia sú ochotní poskytnúť žiakovi aj viac ako 100 % odmeny za produktívnu prácu.

K bodu 2

K zlepšeniu kvality odborného vzdelávania sa prispeje aj nákupom dlhodobého majetku a akceptáciou týchto nákladov vo forme odpisov ako daňovo uznaných výdavkov bez ohľadu na to, či ide o zmluvu v duálnom systéme vzdelávania alebo o zmluvu o poskytovaní praktického vyučovania.

Čl. III

K bodu 1 a 2

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na presun kompetencie samosprávneho kraja vo svojej územnej pôsobnosti určovať v rámci preneseného výkonu štátnej správy počet žiakov stredných škôl pre jednotlivé študijné odbory a jednotlivé učebné odbory v dennej forme štúdia pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku.

K bodu 3

Vzhľadom na to, že kontrola kvality vykonávaných vzdelávacích procesov na strane zamestnávateľa má byť aj v kompetencii stavovských a profesijných organizácií, ktoré zamestnávateľov certifikujú sa dopĺňa kompetencia týchto organizácii pri poskytovaní súčinnosti pri kontrole stredných odborných škôl Štátnou školskou inšpekciou.

K bodu 4

Z dôvodu zamedzenia spájania sa stredných škôl bez rovnakého alebo obdobného odborného zamerania sa posilňuje postavenie ústredného orgánu štátnej správy podieľajúceho sa na koordinácii odborného vzdelávania a prípravy pre trh práce.

K bodu 5

Úprava súvisiaca s vypustením umeleckej praxe ako formy praktického vyučovania.

Čl. IV

K bodu 1

V súvislosti so zmenou kompetencie vyšších územných celkov uvedenú v čl. I bode 70 (§ 31) sa navrhuje upraviť aj financovanie nákladov na žiakov stredných škôl prijatých do stredných škôl nad rozsah počtu žiakov prvého ročníka dennej formy štúdia strednej školy určený vyšším územným celkom. Náklady na takýchto žiakov si bude zriaďovateľ školy financovať z vlastných nákladov.

K bodu 2

Úprava ustanovenia súvisí so zrušením krátenia normatívu na žiaka strednej odbornej školy, ktorý sa vzdeláva a bude vzdelávať v SDV.

K bodu 3

Vkladajú sa nové ustanovenia, ktoré súvisia s financovaním nákladov na žiakov stredných škôl v triedach, ktoré boli otvorené nad rozsah určený vyšším územným celkom, a v ich nasledujúcich ročníkoch podľa predpisov platných do 31. 8.2018 a s financovaním škôl umeleckého priemyslu v rámci prechodného obdobia.

Čl. V

K bodu 1

Nový termín „profilový predmet“ zodpovedá novému nastaveniu vzdelávania v školách umeleckého priemyslu, preto je potrebné vložiť ho do zákona a vymedziť jeho definíciu. Každý študijný odbor má pre každý ročník stanovený profilový predmet štúdia, v ktorom sa hodnotenie žiaka za každé klasifikačné obdobie uzatvára komisionálnou skúškou. Celkové hodnotenie žiaka sa na konci prvého a druhého polroka uzatvára špecificky pre tento typ škôl, ktoré je uvedené v § 56 ods. 20, kde sa zohľadňuje prospech z profilového predmetu štúdia.

K bodu 2

Posilňuje sa postavenie subjektov koordinácie OVP pri tvorbe kurikulárnych dokumentov v oblasti výchovy a vzdelávania na stredných odborných školách na základe požiadavky zástupcov zamestnávateľov za účelom zefektívnenia prepojenie sveta vzdelávania so svetom práce.

K bodu 3 a 4

V nadväznosti na vypustenie § 20 upravujúceho VUP a VUO v zákone sa vypúšťajú ustanovenia týkajúce sa VUP a VUO aj v školskom zákone, vzhľadom na to, že tvorili integrálnu súčasť štátneho vzdelávacieho programu.

K bodom 5, 6, 9, 13, 14, 16 až 22, 24 až 26, 28 až 31

Nadobudnutím účinnosti školského zákona sa 1. septembra 2008 umelecké školy, pôvodné školy úžitkového výtvarníctva a stredné umelecké školy s výnimkou konzervatórií, stali strednou odbornou školou v súlade so stratégiou Milénium, kde sa deklaroval úmysel zriadiť jednotný heterogénny typ strednej odbornej školy. Touto úpravou došlo k rozdeleniu škôl, ktoré poskytujú vzdelávanie v študijných odboroch skupiny 82 Umenie a umelecko-remeselná tvorba I. do dvoch skupín, pričom konzervatóriá sú samostatný druh školy a školy poskytujúce vzdelávanie v oblasti výtvarného umenia, dizajnu a reštaurátorstva sú zaradené medzi stredné odborné školy. Zároveň neexistuje pokrytie príslušnej skupiny odborov vzdelávania zo strany strešnej stavovskej alebo profesijnej organizácie alebo ponuka konkrétnych zamestnávateľov, ktorá by žiakom umožňovala nácvik a realizáciu výtvarných techník, ktoré si osvojujú v ateliéroch na predmetoch výtvarná príprava, kresba, navrhovanie, figurálne kreslenie, s cieľom aby absolventi získali také kompetencie, ktoré určuje Štátny vzdelávací program pre skupinu študijných odborov skupiny 82 Umenie a umelecko-remeselná tvorba I. Školy umeleckého priemyslu zároveň podporujú zvýšenie kvality kreatívneho vzdelávania, ktoré je vymedzené v rámci uznesenia vlády SR č. 32 k návrhu Stratégie rozvoja kreatívneho priemyslu v SR – opatrenie 2.1: Vzdelávanie v oblasti kreativity a tvorivosti – na rozvoji kreativity je postavené vzdelávanie na stredných umeleckých školách a konzervatóriách – výstupom je kreatívny profesionál, ktorý dokáže pôsobiť vo všetkých oblastiach kreatívneho priemyslu podľa odboru, ktorý absolvoval. Žiaci sa na štúdium prijímajú na základe výsledkov skúšky z overovania špeciálnych schopností, zručností alebo nadania, kde kritériom hodnotenia nie je preukázanie získaných vedomostí a zručností zo základnej školy, ale preukázanie talentu, tvorivosti a originality. Žiaci sú povinní absolvovať špeciálne vzdelávacie aktivity – výtvarné sústredenie (plenér), ročníkový projekt (klauzúrna práca) alebo súvislá umelecká prax. V zmysle platnej právnej úpravy sa hodnotenie žiaka z profilového predmetu za príslušné klasifikačné obdobie uzatvára komisionálnou skúškou a celkový prospech žiaka je hodnotený vo vzťahu k známke z profilového predmetu. Zároveň kritériom hodnotenia prác žiakov nie je len úroveň osvojenia vedomostí a zručností, ale aj miera nadania tvorivosť a originalita žiaka pri riešení zadania. Súčasné stredné umelecké školy s prívlastkom sa transformujú na školy umeleckého priemyslu.

K bodu 7

V rámci stupňov dosiahnutého vzdelania sa vypúšťa terciárne vzdelávanie vzhľadom na to, že v rámci sústavy dosiahnutých stupňov vzdelania v regionálnom školstve je možné v podmienkach Slovenskej republiky získať najviac vyššie odborné vzdelanie, ktoré predstavuje nadväzujúcu formu vyššieho sekundárneho vzdelávania. Podľa medzinárodnej klasifikácie stupňov vzdelania ISCED 2011 sa zaraďuje do kategórie postsekundárneho vzdelávania. Terciárne vzdelávanie upravuje zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ISCED 2011, podľa ktorého je terciárnym vzdelávaním prvý až tretí stupeň vysokoškolského vzdelávania alebo neterciárne vzdelávanie poskytované univerzitami aplikovaných vied, ktoré vzdelávací systém Slovenskej republiky nepozná. Analogicky, ako pri strednom odbornom vzdelaní sa spresňuje pozícia absolventského diplomu, ako dokladu o získanej kvalifikácii. Diferenciácia medzi vysvedčením o absolventskej skúške, ako dokladom získanom stupni vzdelania a absolventským diplomom, ako dokladom o získanej kvalifikácii je dôležitá z hľadiska jednoduchšej identifikácie

konkrétnych povolaní na trhu práce. Daná skutočnosť vychádza aj zo súčasného trendu vývoja na trhu práce, pre ktorý sa v rýchlo meniacich sa podmienkach a požiadavkách na konkrétne vedomosti, zručnosti a kompetencie stáva čoraz viac relevantnejšou získaná kvalifikácia, ktorá ich priamo opisuje.

K bodu 8

Dosiahnutie vyššieho odborného vzdelania v školách umeleckého priemyslu je potrebné vnútorne diferencovať podľa konkrétneho typu nadväzujúceho, postsekundárneho vzdelávania, ktorým je dvojročné pomaturitné špecializačné štúdium a trojročné vyššie odborné štúdium. Možnosť získať titul Dis.art sa priznáva iba absolventom pomaturitného špecializačného štúdia z dôvodu, že žiaci v tomto type postekundárneho vzdelávania študujú v študijnom odbore nadväzujúcom na predchádzajúce maturitné štúdium. Výsledkom takéhoto štúdia je príprava budúceho umelca v rozsahu šiestich rokov, ktorá je objektívne postačujúca na to, aby absolvent zvládol všetky umelecké zručnosti a techniky, ktoré sú na neho počas štúdia kladené. Absolventi trojročného vyššieho odborného štúdia môžu získať iba titul Dis, z dôvodu, že štúdium trojročného študijného odboru nenadväzuje na predchádzajúce štúdium v rámci maturitného študijného odboru a o toto štúdium sa môže uchádzať ktorýkoľvek absolvent, ktorý získal úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie. Z dôvodu, že takýto absolvent absolvoval iba tri toky umeleckého vzdelania, časový úsek na to, aby získal takú úroveň umeleckých zručností a techník, ktorá sa na výkon povolania vyžaduje je príliš krátky.

K bodom 10 až 12

Vykonávajú sa legislatívno-technické úpravy v súvislosti so zaradením školy umeleckého priemyslu do sústavy škôl ako nového druhu školy.

K bodu 15

Stredná športová škola nepripravuje žiakov na povolania v rámci odborného vzdelávania a prípravy vzhľadom na to, že v rámci organizácie výchovy a vzdelávania ako aj podmienok na ukončovanie štúdia, medzi ktorými je osobitne športová príprava, nemožno realizovať na strednej športovej škole praktické vyučovanie formou odborného výcviku alebo odbornej praxe. Z povahy obsahu vzdelávania sa žiaci na strednej športovej škole pripravujú na výkon vrcholového športu alebo na výkon povolaní súvisiacich s činnosťou v športe.

K bodu 23

Úprava ustanovenia reflektuje upravenú kompetenciu samosprávneho kraja určovať najvyšší počet žiakov stredných škôl pre jednotlivé študijné odbory a jednotlivé učebné odbory v dennej forme štúdia pre prijímacie konanie na nasledujúci školský rok.

K bodu 27

Úpravou uvedeného ustanovenia sa upravuje problematika zloženia skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku žiaka školy umeleckého priemyslu.

K bodom 32 až 34

Ciele kariérového poradenstva vychádzajú z aktuálnej spoločenskej potreby prispôsobiť štruktúru a výstupy vzdelávacieho systému potrebám trhu práce. Kariérové poradenstvo má zároveň akcentovať význam talentu, hodnôt a motivácie žiakov v procese ich kariérového vývinu ako aj dynamický charakter potrieb trhu práce. Vymedzené ciele kariérového poradenstva v regionálnom školstve sa realizujú prostredníctvom základných typov činností. Okrem tradičných diagnostickej a konzultačno-informačnej činnosti sa bude zameriavať aj na kariérovú výchovu ako prierezovú tému realizovanú už od materskej školy. Integrálnou súčasťou kariérového poradenstva bude koordinácia efektívneho prenosu informácií o potrebách trhu práce medzi žiakmi, zákonnými zástupcami, zamestnávateľmi a školami. Vymedzenie cieľov, obsahovej náplne a inštitucionálneho zabezpečenia kariérového poradenstva v systéme regionálneho školstva si vyžiadala potreba prispôsobiť profily absolventov vzdelávania ich individuálnym predpokladom a záujmom ako aj potrebám trhu práce. Nová právna úprava má zabezpečiť efektívne kariérové poradenstvo v regionálnom školstve realizáciou vymedzených cieľov pomocou inštitucionálneho prerozdelenia výkonu jeho základných činností. Centrá pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie budú zabezpečovať činnosti, výkon ktorých by bol z hľadiska ich odbornej povahy na školách a v školských zariadeniach neefektívny (diagnostická činnosť, koordinácia výmeny informácií o potrebách trhu práce).

K bodu 35

Dané ustanovenie má za ciel podporiť špecializáciu stredných škôl, ktorá je deklarovaná v Programovom vyhlásení vlády SR na roky 2016-2020. Predmetná úprava zároveň sleduje odčlenenie umeleckého vzdelávaní, ako osobitného typu prípravy žiakov na budúce povolania od ostatných foriem OVP z dôvodu, že obsah a realizácia praktického vyučovania je značne odlišná od realizácie praktického vyučovania v ostatných smeroch OVP.

V nadväznosti na racionalizáciu typov stredných odborných škôl je nevyhnutné prechodným ustanovením riešiť časový harmonogram a postupnosť zmeny strednej umeleckej školy a strednej umeleckej školy s prívlastkom, ktorá bola typom strednej odbornej školy do 31. augusta 2019, na druh strednej školy od 1. septembra 2019, a to školu umeleckého priemyslu. Zároveň sa prechodným ustanovením rieši aj časový harmonogram a postupnosť zmeny športového gymnázia, na druh strednej školy od 1. septembra 2020, a to strednú športovú školu. Potreba prolongácie termínu zmeny názvu vyplynula z aplikačnej praxe a požiadavky športových gymnázií vzhľadom na potrebné procesné úkony súvisiace so zmenou názvu strednej školy.

Čl. VI

Ustanovenie upravujúce účinnosť návrhu zákona k 1. septembru 2018 s výnimkou ustanovení v školskom zákone upravujúcich kariérové poradenstvo a ustanovení upravujúcich školy umeleckého priemyslu, ktoré vzhľadom na potrebu vykonania zmeny v sieti škôl a školských zariadení Slovenskej republiky nadobúdajú účinnosť 1. septembra 2019 a ustanovení upravujúcich prechodné ustanovenia, ktoré nadobúdajú účinnosť dňom vyhlásenia.

V Bratislave 20. apríla 2018

Peter Pellegrini, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Martina Lubyová, v. r.

ministerka školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace jún až december 2016 a Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.      

Základným cieľom návrhu zákona je spravodlivejší a adresnejší systém financovania, čiastočné zjednodušenie systému, zníženie byrokracie  a predchádzanie neúčelnému vynakladaniu finančných prostriedkov.

Predložený návrh zákona upravuje najmä:

• • výpočet koeficientu kvalifikačnej štruktúry tak, aby zohľadňoval aj prax pedagogických zamestnancov,
• • poskytovanie finančných prostriedkov na rozvoj škôl a školských zariadení v rámci dotácií a rozvojových projektov,
• • poskytovanie finančných prostriedkov na dopravu žiakov do školy z obcí, v ktorých nie je zriadená základná škola alebo jej časť, najmä so zohľadnením vyučovacieho jazyka,
• • poskytovanie príspevku na kurz pohybových aktivít v prírode,
• • poskytovanie príspevku na výchovu a vzdelávanie detí v materských školách,
• • administratívnu záťaž škôl a školských zariadení a ich zriaďovateľov,
• • ukazovatele, podľa ktorých sa rozdeľujú podielové dane obciam na činnosť školských klubov detí a zariadení školského stravovania,
• • rozdeľovanie podielových daní obciam na stravovanie žiakov základných škôl.

Návrh zákona má negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, pozitívne sociálne vplyvy a pozitívne vplyvy služieb verejnej správy na občana. Návrh zákona nemá vplyvy na podnikateľské prostredie, životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Návrh zákona bol predmetom predbežného pripomienkového konania v súlade s Jednotnou metodikou na posudzovanie vybraných vplyvov. Návrh zákona bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania, ktorého vyhodnotenie je súčasťou predloženého návrhu zákona. Na rokovanie vlády sa predkladá s rozporom s Novými školskými odbormi, Slovenskou komorou učiteľov, Asociáciou súkromných škôl a školských zariadení Slovenska, Konferenciou biskupov Slovenska, Združením katolíckych škôl Slovenska, Združením základných škôl Slovenska, Inštitútom zamestnanosti, Asociáciou výchovných poradcov a 1 hromadnou pripomienkou. Akceptácia pripomienok, ktoré sú predmetom rozporu, by znamenala zvýšené nároky na rozpočet verejnej správy. 

Návrh zákona bol prerokovaný dňa 10. apríla 2017 Hospodárskou a sociálnou radou SR, ktorá nedospela k dohode z dôvodu nesúhlasu Združenia miest a obcí Slovenska. Návrh zákona bol 12. apríla 2017 prerokovaný v Legislatívnej rade vlády SR a uplatnené pripomienky sú v predkladanom návrhu zapracované. V novom znení návrhu zákona sú zapracované pripomienky Združenia miest a obcí Slovenska, ktoré boli prerokované 26. apríla 2017, a rozpor bol odstránený. Rovnako je zapracovaná pripomienka Ministerstva financií Slovenskej republiky vznesená na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 3. mája 2017 a pripomienka sekcie vládnej legislatívy Úradu vlády Slovenskej republiky k čl. II bodu 5 návrhu zákona. Pripomienka Ministerstva financií Slovenskej republiky ohľadom rozpočtovo nekrytých vplyvov bola prerokovaná 5. mája 2017, je zapracovaná v doložke vybraných vplyvov a rozpor je odstránený.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi Slovenskej republiky a právom Európskej únie, ako aj s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov v nadväznosti na ďalšie navrhované novelizačné body.

K bodu 2 

Navrhuje sa rozšíriť skupinu prijímateľov príspevku na výchovu a vzdelávanie detí v materských školách prideľovaného podľa § 6b zákona aj o deti z rodín, v ktorých je zákonný zástupca dieťaťa poberateľom pomoci v hmotnej núdzi. Ustanovenie § 28 ods. 6 písm. b) zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „školský zákon“) oslobodilo zákonných zástupcov detí od povinnosti prispievať na čiastočnú úhradu nákladov. 

Cieľom návrhu je odstrániť problémy z aplikačnej praxi pri prijímaní týchto detí do materskej školy, nakoľko sa za deti neuhrádza príspevok, čím sa pre tieto deti zlepší prístup k predškolskému vzdelávaniu. 

Výška príspevku na výchovu a vzdelávanie je vo výške 15% zo sumy životného minima na jedno nezaopatrené dieťa. 

K bodu 3

Aktualizuje sa znenie poznámky pod čiarou v súvislosti s novelou školského zákona (§ 64 ods. 3), nakoľko náklady na triedy prvého ročníka v stredných školách pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a v študijných odboroch, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v cudzom jazyku na základe medzinárodnej dohody pre prijímacie konanie pre nasledujúci školský rok otvorené nad rámec rozhodnutia orgánu miestnej štátnej správy v školstve sa nefinancujú.

K bodom 4 a 5

Precíznejšie sa identifikujú zdroje financovania škôl a školských zariadení financovaných zo štátneho rozpočtu.

K bodom 6 a 7

Aktualizácia  vnútorných odkazov v súvislosti so zmenami  v  bodoch 4 a 5.

K bodom 8 a 10

Aktualizácia súvisí so zmenou štruktúry zákona, zadefinovaním nenormatívnych príspevkov v samostatných ustanoveniach.  

K bodu 9

Aktualizuje sa znenie poznámky pod čiarou v súvislosti s novelizáciou § 13 školského zákona.

K bodu 11

Navrhuje sa spresnenie poskytovania finančných nákladov na osobné náklady pedagogických zamestnancov škôl, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie, a to o zohľadňovanie aj rokov praxe. Zber údajov sa uskutoční prostredníctvom rezortného informačného systému, pôjde o zber 1 188 údajov. Roky praxe môžu ovplyvniť výdavky na osobné náklady od 0% do 24%. 

V súčasnosti sa zohľadňuje len zaradenie zamestnancov do platových tried, pracovných tried, skutočnosť, či poberá zamestnanec kreditový príplatok 0%, 6% alebo 12%.

K bodu 12

Pri normatívnom financovaní škôl, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie, mohlo ministerstvo zohľadniť veľkosť školy, a to vzhľadom na počet žiakov školy. Veľkosť školy sa zohľadňuje pri prideľovaní finančných prostriedkov na osobné náklady a prevádzkové náklady, a to prostredníctvom kompenzačného príspevku, t.j. podľa § 4 ods. 1 a prílohy č. 7 nariadenia vlády SR č. 630/2008 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre školy a školské zariadenia v znení neskorších predpisov. 

Nahradením slov „možno zohľadniť“ slovami „sa zohľadní“, v § 4 ods. 5 a 6, sa toto  kritérium stáva povinným pri normatívnom financovaní škôl vrátane škôl s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie. Toto kritérium zohľadňuje ministerstvo pri normatívnom financovaní aj v súčasnosti. Súčasné hodnoty kompenzačného koeficientu ministerstvo plánuje prehodnotiť a zohľadniť diferencovane veľkosť školy (počet žiakov základnej školy) napr. do 50 žiakov, do 100 žiakov a podobne.

K bodu 13

Pôvodné ustanovenie § 4a Špecifiká sa navrhuje rozdeliť na dve samostatné ustanovenia, a to § 4a Finančné prostriedky na osobné náklady asistentov učiteľa pre žiakov so zdravotným znevýhodnením a § 4aa Príspevok na dopravu žiakov.

V pôvodných pravidlách týkajúcich sa  prideľovania finančných prostriedkov na osobné náklady asistentov učiteľa pre žiakov so zdravotným znevýhodnením sa navrhuje zmeniť termín predkladania žiadosti na 31. mája príslušného kalendárneho roka, aby mohli byť pridelené finančné prostriedky na školský rok, nie na kalendárny rok, a termín zverejňovania údajov o pridelení finančných prostriedkov na asistentov učiteľa. V žiadosti sa okrem stupňa a miery postihnutia žiakov bude sledovať aj druh postihnutia.

Ostatné pravidlá sa nemenia.

K bodu 14

V novom ustanovení § 4aa sa upravujú pravidlá poskytovania finančných prostriedkov zákonným zástupcom žiakov na dopravu žiakov základných škôl a špeciálnych základných škôl do školy a späť do miesta trvalého pobytu, ak v mieste trvalého pobytu nemajú zriadenú školu alebo jej časť s príslušným vyučovacím jazykom.

Ide o úlohu z Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2016 až 2020.

Pôvodný systém prideľovania finančných prostriedkov na dopravu žiakov do školy a späť do miesta trvalého pobytu žiaka sa nenavrhuje zmeniť v ostatných prípadoch.

Navrhuje sa

• • zohľadniť vyučovací jazyk školy, 
• • poskytovať finančné prostriedky na dopravu žiakov do školy a späť do miesta trvalého pobytu žiaka, a to do najbližšej školy. Podľa týchto pravidiel sa poskytujú finančné prostriedky na dopravu žiakov do školy a späť už v súčasnosti, a to žiakom špeciálnych základných škôl a cirkevných škôl.

Ak je v obci základná škola s vyučovacím jazykom slovenským a žiak má záujem navštevovať základnú školu s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny, finančné prostriedky na dopravu žiaka do školy sa v súčasnosti neposkytujú, nakoľko obec vytvára podmienky na výchovu a vzdelávanie žiakov (obec mala otvoriť triedu pre iný vyučovací jazyk). Najmä z ekonomických dôvodov to pre väčšinu obcí nie je možné, preto sa navrhuje to riešiť formou príspevku na dopravu žiakov do školy. 

Z dôvodu zjednotenia súvisiacej úpravy financovania v jednom právnom predpise sa zo zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov navrhujú vypustiť ustanovenia v § 8, ktoré sa týkajú poskytovania príspevku na dopravu žiakov do školy a späť do miesta trvalého pobytu žiaka.

Navrhuje sa v samostatnom ustanovení riešiť problematiku poskytovania príspevku na kurz pohybových aktivít v prírode, v súčasnosti je táto problematika upravená v § 7 ods. 19 zákona.

Oproti súčasnému stavu sa len umožňuje poskytovať 2 krát tento príspevok na žiakov stredných škôl s osemročnou dĺžkou štúdia, ide o gymnáziá a konzervatóriá. Ide o spravodlivé nastavenie systému. Ak by ten žiak podľa súčasných pravidiel riadne ukončil základnú školu a následne pokračoval napr. na štvorročnom gymnáziu, tak by dostal príspevok jedenkrát v základnej škole a jedenkrát v gymnáziu. Žiaci osemročných gymnázií sú o túto možnosť ukrátený, nakoľko odchádzajú do osemročného gymnázia po ukončení 5. ročníka základnej školy. Obdobne to platí aj pre žiakov konzervatórií s osemročnou dĺžkou štúdia.

Navrhuje sa v samostatnom ustanovení riešiť problematiku poskytovania príspevku na školu v prírode, v súčasnosti je táto problematika upravená v § 7 ods. 19 zákona. Pravidlá zostávajú zachované, nenavrhuje sa žiadna zmena.

Navrhuje sa v samostatnom ustanovení riešiť problematiku poskytovania príspevku na učebnice, v súčasnosti je táto problematika upravená v § 7 ods. 18 zákona. Pravidlá zostávajú zachované, nenavrhuje sa žiadna zmena.

Navrhuje sa v samostatnom ustanovení riešiť problematiku poskytovania príspevku na záujmové vzdelávanie, v súčasnosti je táto problematika upravená v § 7 ods. 8 zákona. Zachováva sa súčasný stav.

K bodom 15 a 16

Zriaďovateľ, ktorý zistil alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti mohol zistiť, že stav majetku školy alebo majetku školského zariadenia ohrozuje alebo neriešením stavu bude ohrozovať prevádzku majetku školy alebo majetok školského zariadenia, je povinný v súlade s požiadavkami potrebnej odbornej alebo náležitej starostlivosti urobiť všetko, čo by v obdobnej situácii urobila iná rozumne starostlivá osoba v obdobnom postavení na jej prekonanie. Cieľom úpravy je oddeliť financovanie skutočných havarijných stavov školských objektov od požiadaviek na financovanie modernizácie školských objektov. V prípade, ak nebude možné zo žiadosti jednoznačne určiť, či ide o havarijný stav školského objektu, ministerstvo vyzve žiadateľa o predloženie odborného posudku znalcom v príslušnom odbore alebo odvetví a ďalších dokladov súvisiacich s havarijnou situáciou. Na základe týchto dokladov rozhodne, či ide o zanedbanie povinností vlastníka školských objektov podľa odseku 2 alebo o havarijnú situáciu. 

Modernizáciu školských objektov navrhuje ministerstvo financovať v rámci dotácií, t.j. prostredníctvom § 6c zákona.

K bodu 17

Úprava pravidiel prideľovania finančných prostriedkov na rozvojové projekty súvisí s úpravou okruhu prijímateľov dotácií popísaných v § 6c zákona.

V rámci rozvojových projektov sa navrhuje, aby žiadateľom o pridelenie finančných prostriedkov bol zriaďovateľ. Maximálna výška príspevku ministerstva v rámci rozvojového projektu bude 10 000 eur. Spoluúčasť zriaďovateľa alebo inej fyzickej osoba alebo právnickej osoby na realizácii rozvojového projektu sa navrhuje určovať vo výzve, a to zo sumy pridelenej ministerstvom na realizáciu rozvojového projektu. Ostatné pravidlá zostávajú zachované. Rozvojové projekty sa dotýkajú škôl a školských zariadení financovaných zo štátneho rozpočtu.

K bodom 18 až 21

Navrhuje sa znížiť počet žiakov školy (zo sociálne znevýhodneného prostredia), pri ktorom bude povinne v škole pôsobiť asistent učiteľa pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Zmena súvisí so zmenou § 107 školského zákona. Výška príspevku na jedného žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia sa v roku 2017 zvýšila o viac ako 100%, nakoľko podľa novej prísnejšej definície žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia uvedenej v § 107 školského zákona sa zníži počet žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia najmenej o polovicu.

Presun  účelu použitia finančných prostriedkov prideľovaných školám na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia do § 4e z § 107 školského zákona z dôvodu zjednotenia súvisiacej úpravy financovania v jednom právnom predpise.

Rovnako ako pri ostatných príspevkoch sa navrhuje zverejňovať výška príspevku na skvalitnenie  podmienok na výchovu a vzdelávanie na žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia na webovom sídle ministerstva. Výpočet výšky príspevku je uvedený v odseku 2.

K bodu 22

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s úpravami v § 4a až 4e.

K bodu 23

Navrhujú sa vypustiť odseky 3 až 6 z tohto ustanovenia zákona a presunúť do § 7 pre všetkých zriaďovateľov škôl, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie.

K bodu 24

Navrhuje sa vypustiť účel použitia príspevku na výchovu a vzdelávanie detí materských škôl. Príspevok poskytuje ministerstvo zriaďovateľom materských škôl na deti, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky a aj na deti mladšie, ktoré pochádzajú z rodiny,  v ktorej je zákonný zástupca dieťaťa poberateľom pomoci v hmotnej núdzi. Na ostatné deti v materskej škole prispieva zákonný zástupca dieťaťa. Navrhuje sa, aby účel použitia finančných prostriedkov pridelených ministerstvom a poskytnutých zákonným zástupcom dieťaťa bol rovnaký. 

K bodom 25 až 29

Navrhuje sa poskytovať dotácie zriaďovateľom všetkých škôl a školských zariadení, t.j. aj zriaďovateľom základných a stredných škôl. Úpravy súvisia aj so zmenami navrhovanými v § 4d Financovanie rozvojových projektov. Úpravy pravidiel súvisia najmä s poskytovaním finančných prostriedkov na výstavbu modulových základných škôl, kedy podľa súčasného znenia zákona sa neuzatvárala zmluva na modernizáciu školských objektov. Nie všetci prijímatelia finančných prostriedkov postupovali v súlade s pokynmi ministerstva školstva. Cieľom je na základe uzatvorenej zmluvy vymôcť plnenie všetkých povinností a záväzkov súvisiacich s poskytovaním finančných prostriedkov na uvedený účel. Spoluúčasť zriaďovateľa alebo inej fyzickej alebo právnickej osoby na realizácii aktivity sa navrhuje určovať vo výzve, a to zo sumy pridelenej ministerstvom na realizáciu aktivity.

Zároveň sa upravujú pravidlá prideľovania dotácií na základe predloženej žiadosti bez vypísania výzvy. Ministerstvo školstva postupovalo podľa týchto pravidiel aj v súčasnosti, no z hľadiska jednoznačnosti sa to navrhuje uviesť aj explicitne do zákona. To znamená, že ku každej  predloženej žiadosti o dotáciu zadane komisia, ktorá predloží ministrovi návrh na pridelenie/ nepridelenie dotácie. Následne sa s úspešným žiadateľom uzatvorí zmluva.

K bodom 30 až 32

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s prideľovaním finančných prostriedkov na záujmové vzdelávanie podľa nového ustanovenia, a to § 4ae.

K bodu 33

Úprava súvisí s úpravou § 4d a § 6c. Znenie súčasného § 7 ods. 10 písm. b) sa navrhuje  presunúť do § 6c z dôvodu zjednotenia právnej úpravy poskytovania nenormatívnych finančných prostriedkov na rozvoj výchovy a vzdelávania a služby s tým súvisiace.

K bodom 34 a 35

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s vložením nových ustanovení do zákona.

K bodom 36 a 37

Navrhuje sa, aby ustanovenia uvedené v § 6a ods. 3 až 6 len pre zriaďovateľov súkromných škôl platili pre všetkých zriaďovateľov škôl, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie.

Okrem toho sa navrhuje, aby Štátna školská inšpekcia oznamovala ministerstvu školstva porušenia škôl v rozsahu upravenom v § 7 ods. 18 namiesto zriaďovateľa školy.

Niektorí zriaďovatelia škôl nedbali na plnenie tejto povinnosti.

K bodom 38 až 42

Navrhuje sa zvýšiť dolná hranica veku na žiakov základných umeleckých škôl, na ktorých sa budú obciam rozdeľovať podielové dane na činnosť základných umeleckých škôl, nakoľko trojročné a štvorročné deti sa v základných umeleckých školách nevzdelávajú. Navrhujú sa rozdeľovať podielové dane pre obce na činnosť školského klubu detí podľa počtu prijatých detí do školského klubu detí. V súčasnosti sa prideľujú podľa počtu všetkých žiakov základnej školy. Kritériom na pridelenie finančných prostriedkov obciam budú žiaci nultého až piateho ročníka základnej školy, nakoľko najmä títo žiaci navštevujú školský klub detí. Neznamená to však, že by ho nemohli navštevovať aj žiaci vyšších ročníkov základnej školy.

Obce sa budú môcť naďalej slobodne rozhodnúť podľa akých pravidiel budú financovať náklady na činnosť školského klubu detí, a to určením pravidiel vo všeobecne záväznom nariadení obce.

Navrhuje sa zmena v rozdeľovaní podielových daní obciam na stravovanie žiakov základných škôl. Obciam, ktoré na svojom území nemajú zriadené zariadenie školského stravovania sa nebudú prideľovať podielové dane, nakoľko nezabezpečujú školské stravovanie žiakov škôl.

Doplnenie nového ustanovenia (písmeno l) do odseku 1 súvisí so zabezpečením rozdeľovania podielových daní obciam na správu školských objektov, a to z dôvodu zmeny znenia písmena h), t.j. spôsobu prideľovania finančných prostriedkov obciam na činnosť školských klubov detí (zo všetkých žiakov základnej školy na počet prijatých detí do školského klubu detí). Zachováva sa súčasný stav, t.j. podľa počtu všetkých žiakov základných škôl a detí materských škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti obce.

K bodom 43 až 47

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s vložením nových ustanovení do zákona.

K bodu 48

Vzhľadom na zmeny v predkladaní žiadostí o pridelenie finančných prostriedkov na osobné náklady asistentov učiteľa pre žiakov so zdravotným znevýhodnením rieši sa obdobie ich predkladania pre školský rok 2017/2018 a zverejňovanie údajov o pridelených finančných prostriedkoch na tento účel.

V súvislosti s rozšírením príspevku na kurz pohybových aktivít v prírode na žiakov stredných škôl s osemročnou dĺžkou štúdia sa explicitne uvádza kalendárny rok, v ktorom sa prvýkrát príspevok poskytne na týchto žiakov dvakrát.

K Čl. II

K bodu 1

Navrhovanou právnou úpravou sa vypúšťa odvolanie riaditeľa za porušenie povinností a obmedzení vyplývajúcich z osobitného predpisu ako dôvod nemožnosti byť navrhnutý radou školy za kandidáta na riaditeľa na základe výsledkov výberového konania. Z doterajšej právnej úpravy vyplývalo, že riaditeľ školy, ktorý podal oneskorene majetkové priznanie alebo z nedbanlivosti porušil zákaz podnikania, bol odvolaný z funkcie a v dôsledku odvolania na základe uvedených dôvodov sa nemohol už uchádzať o funkciu. Navrhovaná zmena reaguje na problémy vzniknuté pri aplikácií doterajšej právnej úpravy.  

K bodu 2

Navrhovaná úprava súvisí so zmenou spôsobu prideľovania finančných prostriedkov obciam na činnosť školských klubov detí. Navrhuje sa, aby sa školské kluby detí zriaďovali len pri základných školách, aby neexistovali samostatné školské kluby detí. V súčasnosti evidujeme len 7 samostatných školských klubov detí. Problém bol v minulosti pri spôsobe navrhovaného rozdeľovania finančných prostriedkov obciam na činnosť školských klubov detí, kedy práve samostatné školské kluby detí vykazovali pre zbere údajov aj niekoľko tisíc detí, pričom v obci bola základná škola len s 15 žiakmi.

K bodom 3 a 4

Navrhuje sa vložiť možnosť pre obce, aby pri financovaní materských škôl a školských klubov detí mohli osobitne podľa vlastného uváženia rozhodnúť o pridelení finančných prostriedkov na asistenta učiteľa, vychovávateľa. Ak sa tak obec rozhodne, tak to uvedie do všeobecne záväzného nariadenia obce. Cieľom tejto úpravy je vytvoriť podmienky (aj finančné) na zvýšenie starostlivosti o deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

K bodu 5

Navrhovaná právna úprava je zapracovaním zásadnej pripomienky Združenia miest a obcí Slovenska k doterajšiemu zneniu § 6 ods. 12 písm. j) zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je obec povinná poskytovať súkromným a cirkevným zariadeniam najmenej 88 % zo sumy určenej na mzdy a prevádzku zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti obce. Vznikajú tak situácie, že napríklad základnú umeleckú školu alebo centrum voľného času má obec umiestnené v samostatnej budove, nezateplenej a pod., takže obci nestačia na prevádzku finančné prostriedky z podielových daní a prispieva z vlastných príjmov, čím sa potom zvyšuje objem finančných prostriedkov, z ktorých sa vypočítava 88%. Navrhovanou zmenou sa bližšie špecifikuje zdroj finančných prostriedkov, z ktorého sa financujú neštátne základné umelecké školy, materské školy, jazykové školy a školské zariadenia a z ktorého obec v súlade s prijatým VZN určuje  88% pre tieto školy a školské zariadenia zo sumy určenej na mzdy a prevádzku na žiaka základnej umeleckej školy, poslucháča jazykovej školy, dieťa materskej školy a školského zariadenia zriadeného obcou. Na základe tejto zmeny bude obec určovať vo všeobecne záväznom nariadení výšku príspevku na žiaka základnej umeleckej školy, poslucháča jazykovej školy, dieťa materskej školy a školského zariadenia zriadeného obcou alebo štátom uznanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou a inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou len z finančných prostriedkov poukázaných obciam podľa zákona č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Nie je tým dotknutá možnosť obce dofinancovať potreby škôl a školských zariadení vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti aj z iných vlastných príjmov.

K bodu 6

Navrhovaná úprava súvisí so zmenou spôsobu prideľovania finančných prostriedkov obciam na činnosť školských klubov detí. Bližšie popísané v novele zákona č. 597/2003 Z. z. (§ 7a).

K bodu 7

Navrhovaná úprava súvisí so zmenou spôsobu prideľovania finančných prostriedkov na dopravu žiakov (§ 4aa zákona č. 597/2003 Z. z.).

K bodu 8

Upravuje sa kompetencia okresného úradu v sídle kraja predložiť žiadosť na vyradenie školy alebo školského zariadenia, ak neposkytuje výchovu, vzdelávanie, poradenstvo alebo služby spojené s výchovou a vzdelávaním žiadnemu dieťaťu alebo žiakovi.

K bodu 9

Upravuje sa prechodné obdobie 1 roka na zosúladenie terajšieho právneho stavu s navrhovanou novou právnou úpravou zriaďovania školských klubov detí len pri základných školách.

Upravuje sa prechodná racionalizačná stabilizácia okruhu školských zariadení výchovného poradenstva a prevencie zaradených do siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky. Právna úprava je kompromisným riešením zásadnej pripomienky Združenia miest a obcí Slovenska, v zmysle ktorej je nevyhnutné riešiť systémový problém v nadväznosti na neustály nárast prepočítaného počtu žiakov bez korešpondujúceho zvyšovania demografickej krivky. V roku 2007 MF SR evidovalo 7,364 mil. prepočítaných žiakov a kontinuálny nárast dosiahol pre rok 2017 počet 8,948 mil. prepočítaných žiakov, čo je zvýšenie o 1,584 mil. prepočítaných žiakov. To znamená, že 40% výnosu z dane z príjmov fyzických osôb určený pre mestá a obce na financovanie originálnych kompetencií v regionálnom školstve sa prepočítava medzi väčší počet prepočítaných žiakov. V roku 2017 tento počet znamená objem cca 125,136 mil. €. Pre rok 2017 eviduje  Združenia miest a obcí Slovenska v súkromných a cirkevných centrách špeciálno-pedagogického poradenstva a centrách pedagogicko-psychologického poradenstva 78,67 tis. prepočítaných klientov a cirkevných alebo súkromných reedukačných centrách a liečebno-výchovných sanatóriách 4,8 tis. prepočítaných žiakov, čo je spolu 83,47 tis. detí. Označené obdobie súvisí s pripravovanými komplexnými zmenami v oblasti poradenského systému.

K bodu 10

Aktualizuje sa transpozičná príloha z dôvodu prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801 z 11. mája 2016 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov a činnosti aupair. Ide o formálne doplnenie prílohy, nakoľko všetky transpozičné povinnosti sú už v súčasnosti upravené v súlade s predmetnou smernicou.

K Čl. III

K bodom 1 až 7    

Úprava ustanovení s cieľom zníženia administratívnej záťaže. Súčasné znenie ustanovenia vymedzuje rôzne časti školského vzdelávacieho programu a výchovného programu. Zo školského vzdelávacieho programu ako aj z výchovného programu sa navrhuje vypustiť učebný plán v materských školách, personálne zabezpečenie, podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní a požiadavky na kontinuálne vzdelávanie pedagogických a odborných zamestnancov.  Časti navrhnuté na vypustenie sú obsiahnuté v inej dokumentácii, prípadne sa týkajú zamestnancov školy, preto je zbytočné a nenáležité ich uvádzať v školskom vzdelávacom programe.

K bodu 8

Zosúladenie pôvodného textu zákona s novým znením § 13 odseky 4 až 11.

K bodu 9 a 10

Sprehľadnenie právnej úpravy učebníc, učebných textov a pracovných zošitov, uvedenie všetkých subjektov, ktoré zabezpečujú odborné posúdenie učebníc, učebných textov, pracovných zošitov a učebných pomôcok a vydávanie schvaľovacích doložiek. Upravuje sa mechanizmus podľa § 1 ods. 2 zákona  č.  278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, čim sa odstraňujú nejasnosti aplikačnej praxe pojmu bezplatne poskytne v aktuálnej právnej norme, nakoľko sa majetok štátu (schválené učebnice, schválené učebné texty a schválené pracovné zošity vrátane učebníc, učebných textov a pracovných zošitov v prepise do Braillovho písma, s implementáciou posunkovej reči nepočujúcich alebo inej vhodnej forme pre žiakov so zdravotným znevýhodnením obstarávané z verejných zdrojov) bezodplatne prevádza základným školám a stredným školám v zriaďovateľskej pôsobnosti obce, samosprávneho kraja, okresného úradu v sídle kraja, štátom uznanou cirkvou  alebo náboženskou spoločnosťou, inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou.

Dopĺňa sa register schválených učebníc, schválených učebných textov,  schválených pracovných zošitov o učebnice odporúčané ministerstvom školstva, z dôvodu lepšej informovanosti škôl o  učebniciach, ktoré môžu v zmysle platnej legislatívy používať na zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu. 

Zriaďuje sa register schválených učebných pomôcok, ktoré je povinné  viesť ministerstvo zdravotníctva a príslušný ústredný orgán štátnej správy.

K bodu 11

Aplikačná prax preukázala potrebu nanovo zaviesť pravidlá používania učebníc, pracovných zošitov a učebných textov, o ich evidencii, o spôsobe a výške náhrady za stratené, zničené alebo poškodené učebnice, pracovné zošity a učebné texty, ktorých absencia od roku 2008 zrušením nariadenia vlády SR č. 282/1994 Z. z. o používaní učebníc a učebných textov spôsobuje problémy v praxi. 

Škola je povinná  hospodárne nakladať s majetkom, ktorý jej bol prevedený do správy a viesť evidenciu učebníc. 

V prípade straty, zničenia alebo poškodenia zapožičaných učebníc, pracovných zošitov a učebných textov je povinný žiak, ak nie je plnoletý, jeho zákonný zástupca, škole nahradiť vzniknutú škodu. 

Finančné prostriedky, ktoré škola získa ako náhradu za stratené, zničené alebo poškodené schválené učebnice, schválené učebné texty, schválené pracovné zošity a schválené učebné pomôcky zostávajú škole a škola ich bude môcť použiť na zabezpečenie učebníc, učebných textov, pracovných zošitov alebo učebných pomôcok. 

Upravuje sa postup pri zapožičiavaní učebníc, pracovných zošitov, učebných textov  a učebných pomôcok pri prestupe žiaka na inú školu.

K bodu 12

V praxi sa doklad využíva len obmedzene. Doklad dostáva každé dieťa bez ohľadu na úroveň vedomostí a zručností. Navrhuje sa vydávať ho iba na základe žiadosti.

K bodu 13

Navrhuje sa, aby v škole, v ktorej sa vzdeláva viac ako 20 individuálne začlenených žiakov pôsobil školský špeciálny pedagóg. Cieľom úpravy je zvýšiť starostlivosť o vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.  

Ide o úlohu z Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2016 až 2020 – zvýšiť počet odborných zamestnancov v školách. 

Zriaďovatelia týchto škôl už dostávajú od roku 2004 zvýšené normatívy na týchto žiakov. Z uvedeného dôvodu nemá návrh dopad na štátny rozpočet. Návrhom sa neurčuje úväzok školského špeciálneho pedagóga.

Z pridelených finančných prostriedkov na viac ako 20 žiakov so zdravotným znevýhodnením si môže škola aj v súčasnosti zabezpečiť školského špeciálneho pedagóga na plný úväzok (100%) a ešte je zostane viac ako  11 000 € na prevádzku. Myslia sa tým náklady na bežnú prevádzku. Tým sa však nemyslia náklady na povinné materiálno technické zabezpečenie, nakoľko pri prijímaní žiaka do školy riaditeľ deklaruje, že ho má, teda má vytvorené podmienky na vzdelávanie takéhoto žiaka v škole.

Okrem toho ministerstvo školstva každoročne podporuje školy prostredníctvom rozvojového projektu zameraného na vybavenie školy pomôckami pre žiakov so zdravotným znevýhodnením.

K bodu 14

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s úpravou § 4e zákona č. 597/2003 Z. z.

K bodom 15 až 17

Navrhovaná úprava súvisí so zmenou spôsobu prideľovania finančných prostriedkov obciam na činnosť školských klubov detí.  Bližšie popísané v čl. II v 2. bode.

K bodu 18

Aktualizuje sa transpozičná príloha vzhľadom na nahradenie smernice Rady 2004/114/ES z 13. decembra 2004 o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej novou smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801 z 11. mája 2016 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov a činnosti aupair. Ide o formálnu povinnosť aktualizácie prílohy, nakoľko všetky transpozičné povinnosti sú už v súčasnosti upravené v súlade s predmetnou smernicou.

K Čl. IV

Účinnosť predpisu sa navrhuje 1. septembra 2017 okrem bodov 2, 16, 19, 23 až 25 a 30, ktorých účinnosť sa navrhuje od 1. januára 2018 z dôvodu potreby naviazania finančných prostriedkov na obdobie rozpočtového roku, čl. II bodu 6 ktorého účinnosť sa navrhuje od 1.9.2018 a čl. I bodu 10, ktorého účinnosť sa navrhuje od 1.1.2019. Účinnosť čl. II bodu 10 a čl. III bodu 18 sa zosúlaďuje s dátumom uplynutia transpozičnej lehoty na prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801 z 11. mája 2016 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov a činnosti aupair, ktorým je 23. máj 2018.

V Bratislave, 7. júna 2017

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Plavčan, v. r.

minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení

10

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení je vypracovaný na základe programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa poukazuje na potrebu zavedenia transparentného, normatívneho a motivačného systému viaczdrojového financovania na všetkých úrovniach regionálneho školstva.

Návrh zákona vychádza aj z potreby legislatívne zosúladiť financovanie regionálneho školstva s projektom decentralizácie verejnej správy a s pripravovanými zmenami v oblasti organizácie miestnej štátnej správy od 1. januára 2004.

V súčasnosti je financovanie základných škôl, stredných škôl a školských zariadení administratívne veľmi náročné a využívanie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu nedostatočne efektívne.

Štátne školy a verejné školské zariadenia v pôsobnosti obcí a samosprávnych krajov dostávajú finančné prostriedky na prevádzku od svojich zriaďovateľov, ktorým ich prostredníctvom decentralizačnej dotácie poskytuje Ministerstvo financií SR (ďalej len „ministerstvo financií“) z kapitoly súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom (ďalej len „súhrnný finančný vzťah“). Finančné prostriedky na mzdy a platy vrátane odvodov do poisťovní a fondov, pre zamestnancov všetkých štátnych škôl a verejných školských zariadení dostávajú obce a samosprávne kraje ako zriaďovatelia pre štátne školy a školské zariadenia vo svojej pôsobnosti z kapitol krajských úradov prostredníctvom okresných a krajských úradov.

Štátne školy a školské zariadenia v pôsobnosti okresných úradov a krajských úradov dostávajú všetky finančné prostriedky na bežné výdavky z rozpočtu týchto úradov.

Neštátne školy a neštátne školské zariadenia dostávajú finančné prostriedky na základe priemerných výdavkov na žiakov príslušného druhu a typu štátnej školy a verejného školského zariadenia prostredníctvom rozpočtu obcí, samosprávnych krajov, krajských úradov a okresných úradov.

Nízka efektívnosť využívania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu je spôsobená systémom určovania objemu finančných prostriedkov jednotlivým zriaďovateľom pre školy a školské zariadenia v ich pôsobnosti, ktorý ich nemotivuje k racionalizácii siete škôl, účelnejšiemu využívaniu existujúcich nadkapacít a ktorý nezohľadňuje demografický vývoj v jednotlivých regiónoch.

Návrh zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení prináša v oblasti organizácie poskytovania finančných prostriedkov školám a školským zariadeniam, teda v oblasti finančných tokov, ako aj v spôsobe určovania objemu finančných prostriedkov jednotlivým subjektom, viacero podstatných zmien.

V prvom rade sa dôsledne oddeľuje financovanie prenesených kompetencií predstavovaných zriaďovateľskou pôsobnosťou obcí a VÚC k školám od financovania originálnych kompetencií predstavovaných zriaďovateľskou pôsobnosťou obcí a VÚC k verejným školským zariadeniam a starostlivosťou o objekty škôl. V rámci tejto separácie sa finančné prostriedky určené na financovanie prenesených kompetencií rozpočtujú v kapitole Ministerstva školstva SR (ďalej len „kapitola ministerstva“ a „ministerstvo“) a poskytujú zriaďovateľom účelovo a finančné prostriedky určené na financovanie originálnych kompetencií rozpočtujú v kapitole súhrnný finančný vzťah a poskytujú neúčelovo. V kapitole ministerstva sa rozpočtujú aj finančné prostriedky na financovanie štátnych školských zariadení a neštátnych škôl a neštátnych školských zariadení.

Pokiaľ ide o financovanie realizované z kapitoly ministerstva, je organizácia poskytovania finančných prostriedkov školám a školským zariadeniam postavená na dvojúrovňovom modeli.

V rámci prvej úrovne sa poskytujú finančné prostriedky z kapitoly ministerstva zriaďovateľom škôl a školských zariadení prostredníctvom novozriaďovaných krajských školských úradov.

Objem finančných prostriedkov poskytnutý zriaďovateľom škôl vychádza z normatívne určených finančných príspevkov pre jednotlivé školy. Pri ich určovaní sa vychádza z počtu žiakov a normatívov na žiaka pre jednotlivé druhy a typy škôl. Normatívy zohľadňujú rozdielnu personálnu a ekonomickú náročnosť jednotlivých druhov a typov škôl, teplotné podmienky v mieste školy a do istej miery aj veľkosť školy. Normatív určuje ročný objem finančného príspevku na jedného žiaka a pozostáva zo mzdového normatívu a prevádzkového normatívu. Uvedené finančné prostriedky poskytnuté obciam a samosprávnym krajom ako zriaďovateľom štátnych škôl sa chápu ako prostriedky na výkon prenesených kompetencií, a preto sú účelovo určené.

Objem finančných prostriedkov poskytnutý zriaďovateľom školských zariadení sa u zariadení, u ktorých ide o pravidelnú dochádzku žiakov podobného charakteru, ako u škôl (napríklad u materských škôl), určuje analogicky ako u škôl. U ostatných školských zariadení, u ktorých sa normatívny prístup nedá jednoducho aplikovať, sa vychádza z počtu detí, žiakov alebo chovancov, ktorým príslušné zariadenie poskytuje služby a náročnosti na personálne a prevádzkové zabezpečenie činnosti zariadenia, pričom konkrétny spôsob určenia objemu pridelených finančných prostriedkov sa realizuje v úzkej väzbe na charakter zariadenia. Podrobnosti upraví nariadenie vlády.

Druhú úroveň predstavuje rozpis finančných prostriedkov pre jednotlivé školy a školské zariadenia z úrovne zriaďovateľa. Zriaďovateľ má možnosť podľa miestnych podmienok a potrieb upraviť v stanovenom rozsahu objem finančných prostriedkov pre jednotlivé školy a školské zariadenia. Nariadenie vlády však určí minimum mzdového normatívu a minimum prevádzkového normatívu, ktoré musí škola od zriaďovateľa dostať. Tento mechanizmus zároveň zriaďovateľovi umožňuje nerozpísať hneď na začiatku roku na školy a školské zariadenia všetky pridelené finančné prostriedky, teda vytvoriť si rezervu a uvoľňovať ju školám a školským zariadeniam podľa aktuálnych potrieb počas roka.

Vzhľadom na to, že objem finančných prostriedkov pridelených zriaďovateľom bude závislý od počtu žiakov, zriaďovateľ bude motivovaný k efektívnejšiemu využívaniu pridelených finančných prostriedkov a racionalizácii siete škôl v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti. Rovnako aj školy budú motivované k poskytovaniu kvalitného vzdelania, lebo pri zvýšenom záujme o školu a vyššom počte žiakov budú mať viac finančných prostriedkov. Kompetencie zriaďovateľa prerozdeľovať časť prostriedkov mu dáva možnosť v súlade s princípmi subsidiarity a zodpovednosti za miestny a regionálny rozvoj uplatňovať svoju regionálnu školskú politiku.

Normatívne určený príspevok bude tvoriť rozhodujúcu časť finančných prostriedkov pre školy a školské zariadenia zo štátneho rozpočtu a zodpovedá pokrytiu štandardného chodu škôl. Pre riešenie neštandardných situácií návrh zákona obsahuje však aj ďalšie nástroje, ktoré umožnia optimálnejšie modelovať osobitosti vyskytujúce sa pri chode škôl (špecifiká, motivačné príspevky, rozvojové projekty, riešenie havarijných situácií). Sú podrobnejšie komentované v osobitnej časti dôvodovej správy. Na vernejšie modelovanie slúži aj osobitné určenie finančných prostriedkov na prvých 8 mesiacov roka vychádzajúce z počtu žiakov v bežnom školskom roku (ktorý začal v predchádzajúcom kalendárnom roku) a osobitné určenie finančných prostriedkov na posledné 4 mesiace roka vychádzajúce z počtu žiakov v novom školskom roku (začínajúcom v septembri daného kalendárneho roka). Zohľadňujú sa aj zmeny počtu žiakov v priebehu kalendárneho roku, ale z praktických dôvodov iba ak presiahnu 5 %. Zmeny, ktoré sú menšie ako 5 %, sa uplatnia od nového školského roku.

Z kapitoly súhrnný finančný vzťah sa budú financovať originálne kompetencie, teda verejné školské zariadenia a normatívnym spôsobom aj kapitálové prostriedky na rekonštrukciu školských objektov a modernizáciu vybavenia škôl. Tieto finančné prostriedky sú poskytované priamo zriaďovateľom a to neúčelovo. Podklady pre rozpis zabezpečuje pre ministerstvo financií ministerstvo.

Ako nový prvok pri realizácii systému financovania školských zariadení poskytujúcich záujmové vzdelávanie vystupuje v návrhu zákona využitie vzdelávacích poukazov. Vzdelávací poukaz reprezentuje ročný osobitný príspevok štátu na záujmové vzdelávanie pre jedného žiaka základnej školy alebo strednej školy. Hodnotu poukazu každoročne v rámci tvorby rozpočtu určuje ministerstvo. Na základe vzdelávacieho poukazu školské zariadenie poskytujúce záujmové vzdelávanie držiteľovi poukazu podľa rozsahu poskytnutých služieb obdržia od štátu finančný príspevok až do výšky hodnotu poukazu. Podrobnosti využitia vzdelávacích poukazov určí nariadenie vlády. Financie na vzdelávacie poukazy sa rozpočtujú v kapitole ministerstva a poskytujú zriaďovateľom účelovo prostredníctvom krajských školských úradov.

Návrh zákona predpokladá používanie rovnakých normatívov pre rovnaké typy škôl a školských zariadení bez ohľadu na to, či ide o štátne alebo neštátne subjekty. Aj keď je predkladateľovi zrejmé, že na túto otázku budú rôzne názory, návrh zákona vychádza v tomto smere z princípu rovnoprávneho postavenia všetkých zriaďovateľských subjektov z hľadiska nároku na finančný príspevok zo štátneho rozpočtu a zároveň z princípu nediskriminovať tých občanov, ktorí sú ochotní prispieť na vzdelávanie svojich detí. Rozdiel sa uplatňuje v prístupe ku kapitálovým výdavkom a v aplikácii prechodného obdobia, s ktorým sa u neštátnych subjektov nepočíta.

Zároveň však štát garantuje občanom právo na bezplatné vzdelávanie v štátnych školách.

Predkladaný návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi Slovenskej republiky.

V práve Európskej únie nie je uvedená problematika upravená a nie je ani prioritou podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení, ani podľa Bielej knihy.

Zákon nebude mať dopad na štátny rozpočet v roku 2004. Dopad na rozpočet obcí a VÚC bude difencovaný v závislosti od toho, či priemerný normatív pripadajúci na žiaka v obci resp. vo VÚC určený v súlade s novým zákonom bude vyšší alebo nižší ako boli doteraz poskytované finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu pripadajúce na jedného žiaka. Vzhľadom na to, že objem finančných prostriedkov na regionálne školstvo v roku 2004 stúpne, vo všeobecnosti bude dopad zákona na rozpočty obcí a územných celkov pozitívny.

Nasledujúca ekonomická kalkulácia pre roky 2005 – 2010 vychádza pre jednoduchosť z predpokladu, že celý objem financií na regionálne školstvo je sústredený v kapitole ministerstva. Skutočnosť, že časť finančných prostriedkov v objeme okolo 8 mld. Sk bude rozpočtovaná v kapitole súhrnný finančný vzťah, nie je pre nasledujúci výpočet rozhodujúca.

Predbežný dopad na štátny rozpočet v roku 2005 pri očakávanej priemernej ročnej miere inflácie na rok 2005 na úrovni 5 % (MŠ SR nemá k dispozícii prognózu na rok 2005, 5 % je uvedené ako príklad) sa určí nasledovne:

Počet žiakov v štátnych a neštátnych školách na začiatku šk. roku 2003/4 903 807

Objem bežných výdavkov podľa § 3 ods. 2 na rok 2004 (východiská)35 841 000 tis. Sk

Priemerný ročný náklad na rok 2004 podľa § 7 ods. 635 841 000 / 903 807 = 39 656 Sk

Priemerný ročný náklad na rok 2004 zvýšený o očakávanú infláciu 2005 1,05 * 39 656 = 41 639 Sk

Počet žiakov v štátnych a neštátnych školách na začiatku šk. roku 2004/5 872 655

Minimálny objem bežných výdavkov podľa § 3 ods. 2 na rok 200541 639 * 872 655 = 36 336 482 tis. Sk

Minimálny nárast oproti roku 200436 336 482 – 35 841 000 = 495 482 tis. Sk

Výhľad do roku 2010 pri priemernej ročnej miere inflácie 5 %

Minimálny priemerný ročný náklad na rok 2010 určený

z priemerného ročného nákladu na rok 20041,056 * 39 656 = 53 139 Sk

Počet žiakov v štátnych a neštátnych školách na začiatku šk. roku 2009/10 748 845

Minimálny objem bežných výdavkov podľa § 3 ods. 2 na rok 201053 139 * 748 845 = 39 792 874 tis. Sk

Nárast oproti roku 200439 792 874 – 35 841 000 = 3 951 874 tis. Sk

Minimálny priemerný medziročný nárast v rokoch 2005 – 20103 951 874 / 6 = 658 645 tis. Sk

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)návrh právneho predpisu svojou problematikou:

◊nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení (asociačná dohoda);

◊nepatrí medzi priority Národného programu pre prijatie acquis communautaire 2001 ;

◊nepatrí medzi priority Partnerstve pre vstup 2001;

◊nepatrí medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integrácie do vnútorného trhu Únie (Biela kniha);

◊nie je prioritou podľa screeningu ;

◊patrí medzi úlohy vyplývajúce z Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003;

◊nie je prioritou vyplývajúcou pre SR z Pravidelnej správy Európskej komisie o stave pripravenosti SR na členstvo v EÚ z 9. októbra 2002.

b)nevyplývajú zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky.

4.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev :

◊čl.6 ods.2 (prvá hlava) Zmluvy o Európskej únii zakotvuje rešpektovanie základných ľudských práv zaručených v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd a vyplývajúcich z ústavných tradícii členských štátov ako základných princípov práva Spoločenstva,

◊čl.2 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zaručuje právo každého na vzdelanie.

b)

c)

d)nie je upravená v práve Európskej únie.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

a)úplná,

b)

c)

d)

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo školstva SR

7. Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie (špecifikácia úrovne a spôsobu expertnej účasti, napr. konzultácie a pod.):

Na príprave návrhu zákona sa nezúčastnili experti.

B. Osobitná časť

K § 1

V ustanoveniach paragrafu sa vymedzuje pôsobnosť zákona na školy, školské zariadenia a ostatné vymenované subjekty školského systému tvoriace regionálne školstvo

Ustanovuje sa povinnosť štátu zabezpečiť financovanie výchovno-vzdelávacieho procesu a prevádzky na štandardnej úrovni v štátnych školách, ktoré poskytujú bezplatné vzdelanie. Povinnosťou štátu voči školám je aj finančne zabezpečiť riešenie havarijných situácií, i keď je predkladateľovi jasné, že tu budú limitujúcicm faktorom možnosti štátneho rozpočtu. Štátnym školám štát prispieva v rámci možností štátneho rozpočtu aj na financovanie rozvoja v rámci celoštátnych alebo nadregionálnych rozvojových projektov a na na rekonštrukciu školských objektov a modernizáciu vybavenia škôl (odstránenie „modernizačného dlhu“) normatívnym prideľovaním kapitálových výdavkov. Výchovu a vzdelávanie zabezpečujú aj neštátne školy v rovnakom rozsahu ako štátne školy a štát zabezpečuje ich financovanie rovnako ako pri štátnych školách, čím zabezpečuje ich rovnocenné postavenie v sústave základných a stredných škôl. Rozdiel sa uplatňuje v prístupe ku kapitálovým výdavkom, kde sa u neštátnych škôl predpokladá v rámci rozvojových projektov len financovanie obstarávania hnuteľných vecí zo štátneho rozpočtu, neposkytujú sa kapitálové výdavky na rekonštrukciu školských objektov a modernizáciu vybavenia a v aplikácii prechodného obdobia, s ktorým sa u neštátnych subjektov nepočíta.

Štát prispieva zo štátneho rozpočtu na financovanie štátnych školských zariadení, verejných školských zariadení a neštátnych školských zariadení, ktoré zabezpečujú činnosti a služby súvisiace s výchovou a vzdelávaním.

V neštátnych školách a neštátnych školských zariadeniach sa vzdelávanie a ďalšie služby môžu poskytovať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky za úhradu.

Toto ustanovenie určuje aj okruh rezortných škôl, na ktoré sa tento zákon nevzťahuje. Ide o školy v pôsobnosti ministerstiev vnútra, spravodlivosti a obrany.

K § 2

V tomto ustanovení sú vymenované možné zdroje financovania škôl a školských zariadení.

Hlavným zdrojom financovania sú prostriedky zo štátneho rozpočtu. Ďalšími zdrojmi financovania sú príspevky z rozpočtov obcí a samosprávnych krajov (u štátnych škôl a verejných školských zariadení), zisk z podnikateľskej činnosti pokiaľ túto činnosť školy a školské zariadenia vykonávajú, príspevky od rodičov podľa osobitných predpisov, príspevky a dary od fyzických a právnických osôb a iné zdroje.

K § 3

V prvom odseku paragrafu sa ustanovuje základná zmena doterajšieho stavu finančných tokov do regionálneho školstva spočívajúca v presune podstatnej časti finančných prostriedkov štátneho rozpočtu pre regionálne školstvo do kapitoly ministerstva školstva.

V odsekoch 2, 3 a 5 sa vymenúva štruktúra finančných prostriedkov pre regionálne školstvo a charakterizuje spôsob rozdeľovania jednotlivých položiek tejto štruktúry. Objem finančných prostriedkov v položkách podľa odseku 2 je podkladom pre výpočet priemerného ročného nákladu (§ 7 ods. 6) použitého na určenie minimálneho medziročného zvýšenia finančných prostriedkov pre regionálne školstvo.

V odseku 4 sa ustanovuje, že finančné toky z ministerstva zriaďovateľom sa realizujú prostredníctvom krajských školských úradov. Pre určenie školského úradu, prostredníctvom ktorého pôjdu finančné toky zriaďovateľovi je sídlo zriaďovateľa.

K § 4

V tomto ustanovení sa upravuje spôsob a postup financovania štátnych škôl. Zavádzajú sa pojmy potrebné na vyjadrenie princípov a realizáciu normatívneho financovania. Určuje normatívny príspevok pre školu ako súčin počtu jej žiakov a normatívu prislúchajúceho na jedného žiaka školy na jeden rok. Samotný normatív je súčtom mzdového normatívu a prevádzkového normatívu. Mzdový normatív predstavuje normované ročné náklady na mzdy zamestnancom vrátane odvodov pripadajúce na jedného žiaka a prevádzkový normatív vyjadruje normované ročné výdavky na prevádzku a zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu okrem miezd zamestnancom pripadajúce na jedného žiaka. Ustanovuje sa, že pri určovaní normatívov sa zohľadňuje druh a typ školy, jej veľkosť, personálna a ekonomická náročnosť študijného alebo učebného odboru, teplotné pomery v mieste školy a vyučovací jazyk.

Vzhľadom na to, že začiatkom nového školského roka sa mení počet žiakov v základných školách a stredných školách, normatívny príspevok pre školu na kalendárny rok sa rozdeľuje a školám rozpisuje v dvoch častiach. Prvý normatívny príspevok je určený na mesiace január až august (normatívny príspevok na bežný školský rok) a druhý na mesiace september až december (normatívny príspevok na nový školský rok).

Aby zriaďovateľ mal možnosť zohľadniť miestne a regionálne osobitosti pri rozpise rozpočtu na školy v jeho pôsobnosti, dáva mu toto ustanovenie kompetencie prerozdeľovať medzi školami vymedzenú časť finančných prostriedkov normatívne určených školám. Každá škola má ale nárok na stanovené minimum mzdového a prevádzkového normatívu. Rozsah kompetencií zriaďovateľa upraviť objem finančných prostriedkov jednotlivým školám, ako aj postupy a pravidlá určovania normatívov pre jednotlivé typy a druhy škôl podrobnejšie určuje nariadenie vlády.

Týmto ustanovením zákon dáva možnosť ministerstvu v rámci možnosti štátneho rozpočtu prideliť zriaďovateľom aj dodatočné finančné prostriedky na špecifiká, rozvojové projekty a riešenie havarijných situácií.

Zavedenie špecifík sleduje možnosť zohľadniť pri financovaní objektívne odôvodnené opakujúce sa náklady, ktoré vzhľadom na ich špecifický charakter nie je možné zohľadniť v normatíve. K § 5

Toto ustanovenie rieši financovanie štátnych a verejných školských zariadení, ktoré podľa návrhu zákona prebieha podľa rovnakých princípov a pravidiel ako financovanie škôl, ale vzhľadom na rôznorodosť činností, ktorými jednotlivé zariadenia prispievajú k zabezpečeniu výchovno-vzdelávacieho procesu, je potrebné osobitne riešiť určité skupiny školských zariadení. Pri financovaní výchovno-vzdelávacích a záujmovo-vzdelávacích školských zariadení sa určuje normatívny príspevok pre školské zariadenie rovnakým postupom ako pre štátne školy. Pri financovaní školských účelových zariadení a poradenských zariadení sa vychádza z počtu detí, žiakov alebo chovancov, ktorým poskytujú služby, a ekonomickej náročnosti ich prevádzky. Určovanie normatívov pre jednotlivé typy verejných školských zariadení a kompetencie zriaďovateľov prerozdeľovať časť prostriedkov medzi školskými zariadeniami v ich pôsobnosti určí nariadenie vlády.

K § 6

Ustanovenie tohto paragrafu rieši financovanie neštátnych škôl a neštátnych školských zariadení. Ich financovanie bude normatívne podľa rovnakých pravidiel a normatívov ako pri štátnych školách a štátnych školských zariadeniach. Podmienkou poskytnutia dotácie je vypracovanie správy o hospodárení a jej predloženie príslušnému krajskému školskému úradu.

Tým, že sa neštátnym školám a neštátnym školským zariadeniam poskytujú finančné prostriedky rovnako ako štátnym, záujem žiaka a jeho rodiča bude rozhodujúci pri ich financovaní. Školy o ktoré bude záujem a budú mať dostatočný počet žiakov, budú mať aj viac finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Slobodným výberom vzdelávacej inštitúcie a systémom financovania na žiaka sa sieť škôl prispôsobí vo vyššej miere potrebám občanov.

K § 7

Tento paragraf obsahuje spoločné ustanovenia. Ustanovujú sa v nich postupy pri získavaní informácií a podkladov od zriaďovateľov potrebných na rozpis finančných prostriedkov z úrovne ministerstva a krajských školských úradov

Určuje sa priemerný ročný náklad, ktorý po zvýšení o očakávanú priemernú ročnú mieru inflácie a vynásobení počtom žiakov základných škôl a stredných škôl predstavuje minimálny celkový objem finančných prostriedkov pre základné školy, stredné školy a školské zariadenia (okrem verejných) zo štátneho rozpočtu podľa § 3 ods. 2 pre nasledujúci rok. Toto ustanovenie tiež rieši problematiku úpravy objemu finančných prostriedkov zriaďovateľom pri zmene počtu žiakov v školách alebo školských zariadeniach o viac ako 5% v čase od 1. januára do 31. augusta alebo od 1. septembra do 31. decembra (teda okrem zmien, ktoré nastanú v súvislosti s novým školským rokom). Je určené pre prípad výraznejších zmien v počte žiakov v súvislosti s mimoriadnymi situáciami predovšetkým v menších obciach s jednou školou (napr. náhle ukončenie prevádzky školy v menšej obci a presun žiakov do škôl v okolitých obciach ).

Aby sa obmedzili možnosti príliš veľkého presunu finančných prstriedkov z časti určenej na normatívne financovanie do častí rozpisovaných iným spôsobom, zákon stanovuje hranicu 6 % ako maximum pre nenormatívne zložky financovania.

V tomto ustanovení sa rieši zavedenie nového prvku vo financovaní záujmového vzdelávania – vzdelávacích poukazov. Záujmové vzdelávanie poskytujú žiakom základných škôl a stredných škôl školské zariadenia ako sú centrá voľného času, školské strediská záujmovej činnosti a školské kluby detí. Presný zoznam vymedzí nariadenie vlády. Vzdelávací poukaz reprezentuje osobitný ročný príspevok štátu na záujmové vzdelávanie jedného žiaka základnej školy alebo strednej školy. Verejné školské zariadenie poskytujúce záujmové vzdelávanie obdrží zo štátneho rozpočtu finančný príspevok vo výške podľa hodnoty získaných poukazov. Ide o príspevok, ktorý môže zariadenie získať nad rámec svojho rozpočtu určeného normatívnym spôsobom alebo iným spôsobom podľa tohto zákona. Tento prvok v systéme financovania verejných školských zariadení sa zavádza, aby motivoval školské zariadenia k organizovaniu hodnotných a rôznorodých záujmových aktivít pre širší okruh detí a mládeže. Zvýši sa záujem žiakov a ich rodičov o záujmové vzdelávanie, o ich kvalitu, čím sa vytvoria lepšie podmienky na preventívnu činnosť v obciach a mestách v oblasti ochrany detí a mládeže pred negatívnymi výchovnými vplyvmi. Podrobnosti určí nariadenie vlády.

K § 8

Toto ustanovenie rieši štátny dohľad nad dodržiavaním zákona, ktorý vykonáva ministerstvo. Výkonom dohľadu podľa tohto zákona ministerstvom nie sú dotknuté oprávnenia iných kontrolných orgánov.

K § 9

Tento paragraf obsahuje prechodné ustanovenia. Zmierňujú sa nimi na obdobie 3 rokov dopady vyplývajúce z uplatňovania tohto zákona u zriaďovateľov škôl a školských zariadení, ktoré z hľadiska počtu žiakov nedosahujú výkony zodpovedajúce ich financovaniu v uplynulých rokoch. Využíva sa na to princíp garantovaného minima, ktorý zabezpečí, že medziročný pokles finančných prostriedkov na žiaka nemôže byť väčší ako stanovená hranica.

Počas prechodného obdobia sa vytvára tiež rezerva z objemu finančných prostriedkov na bežné výdavky škôl a školských zariadení, ktorá tiež slúži na prechodné zmierňovanie rozdielov vyplývajúcich z uplatňovania tohto zákona prostredníctvom dohodovacieho konania.

Garantované minimum zmierni na prechodné obdobie dopad normatívneho systému financovania škôl a školských zariadení na žiaka v prípade, ak zriaďovateľ nie je z rôznych dôvodov v krátkom čase schopný prispôsobiť náklady na prevádzku škôl a školských zariadení v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti systému financovania podľa tohto zákona.

K § 10

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2004.

Bratislava, 21. augusta 2003

Mikuláš D z u r i n d a v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Martin F r o n c v. r.

minister školstva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu