Zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení 597/2003 účinný od 01.05.2013 do 31.12.2013

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií v znení zákona č. 560/2008 Z. z.

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií v znení zákona č. 560/2008 Z. z. sa na rokovanie vlády SR predkladá na základe úlohy č. 11 v mesiaci december Plánu legislatívnych úloh vlá dy SR na 2. polrok 2012.

Cieľom návrhu zákona je zjednodušenie procesu uznávania dokladov o vzdelaní a procesu uznávania odborných kvalifikácií.

Vzhľadom na prijatie zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogický ch zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 390/2011 Z. z., ako aj pripravované zmeny v zákone č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa návrhom zákona zosúlaďujú jednotlivé druhy dokladov o vzdelaní preukazujúce stupeň vzdelania a kvalifikačné predpoklady s aktuálnou pr ávnou úpravou. Predmetnou úpravou sa taktiež zjednodušujú a sprehľadňujú ustanovenia upravujúce jednotlivé druhy dokladov o vzdelaní a odstraňujú sa neaktuálne úpravy.

Návrhom zákona sa upravuje uznávanie vysokoškolského vzdelania, vyššieho odborného vzdelania, úplného stredného všeobecného vzdelania, úplného stredného odborného vzdelania a stredného odborné ho vzdelania získaného v členských štátoch Európskej únie a v tretích štátoch určením podmienok zabezpečujúcich rovnocennosť s podmienkami dosiahnutia tohto vzdelania v Slovenskej republike. Cieľ om je, aby sa rovnaké podmienky, ktoré sú ustanovené pre dosiahnutie určitého stupňa vzdelania v Slovenskej republike rovnako uplatňovali aj na iných štátnych príslušníkov, a to za účelom zabezpeč enia jednotného prístupu k regulovanému povolaniu.

Aplikačná prax poukázala na nedostatky a značné problémy pri uplatňovaní kompenzačných mechanizmov ako náhradných opatrení odstraňujúcich prípadné rozdiely vo vzdelaní alebo odbornej príprave. N ávrh zákona preto spresňuje predmetné ustanovenia určením konkrétnych podmienok, kedy je možné konkrétny kompenzačný mechanizmus uložiť, ako aj náležitosti spôsobu jeho uskutočnenia. Návrhom zá kona sa zároveň posilňuje inštitút kompenzačných mechanizmov, pretože ich uloženie sa stáva samostatným druhom rozhodnutia vydaného v konaní o uznaní dokladu o vzdelaní alebo o uznaní odbornej kvalifik ácie.

Z hľadiska prepracovania kompenzačných mechanizmov sa na novo upravuje aj samotný proces uznávania dokladov o vzdelaní a uznávania dokladov o uznávaní odborných kvalifikácií s cieľom odstrániť nejednotnos ť a dosiahnuť zjednotenie a sprehľadnenie tejto právnej úpravy. Ak sa v rámci konania a rozhodovania zistí, že žiadateľ nespĺňa podmienky na uznanie dokladu o vzdelaní alebo uznanie odbornej kvalifikácie, av šak tieto rozdiely možno odstrániť formou kompenzačného mechanizmu, vydá rozhodnutie o uložení kompenzačného mechanizmu. Ak žiadateľ splní požiadavky, ktoré mu boli predmetným rozhodnutím uložen é, a splnenie týchto požiadaviek náležite preukáže, uzná sa jeho doklad o vzdelaní alebo odborná kvalifikácia, a tým sa mu umožní samostatne vykonávať regulované povolanie v Slovenskej republike.

Navrhovaná úprava nepredstavuje novú transpozíciu smernicu, nejde o plnenie transpozičnej povinnosti. Návrh zákona je len prepracovaním pôvodných ustanovení z dôvodu zmien právnych predpisov v rezorte š kolstva a z dôvodu aplikačných problémov v praxi.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a právom Eur ópskej únie.

Vplyvy návrhu zákona na jednotlivé hodnotené oblasti sú uveden é v doložke vybraných vplyvov.

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh z ákona , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií v znení zákona č. 560/2008 Z. z.

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?x3. Sociálne vplyvyx– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– soci álnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií v znení zákona č. 560/2008 Z. z.

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

-primárnom

v čl. 4 ods. 2 písm. a), čl. 45, 49, 56 a 165 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú.v. EÚ C 83, 30.3. 2010)

-sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1.legislatívne akty

2.nelegislatívne akty

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

- smernica Euró pskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií (Ú. v. EÚ L 255, 30.9. 2005) v platnom znení, - smernica Rady 2006/100/ES z 20. novembra 2006, ktorou sa z dôvodu pristú penia Bulharska a Rumunska upravujú určité smernice v oblasti voľného pohybu osôb (Ú. v. EÚ L 363, 20.12. 2006) - nariadenie Komisie (ES) č. 1430/2007 z 5. decembra 2007 , ktorým sa menia a dopĺňajú prí lohy II a III k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií (Ú. v. EÚ L 320, 6.12.2007).

b)je obsiahnutá v judikatúre Sú dneho dvora Európskej únie.

- rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C- 238/98 Hugo Fernando Hocsman proti Ministre de l'Emploi et de la Solidarité, 2000 Zb. roz. ESD (I-06623), - rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-76/90 Manfred Sä ger proti Dennemeyer & Co. Ltd., 1991 Zb. roz. ESD (I-04221), - rozhodnutie Sú dneho dvora ES vo veci C-31/00 Conseil national de l'ordre des architectes proti Nicolas Dreessen, 2002 Zb. roz. ESD (I-00663), - rozhodnutie Súdneho dvora ES vo veci C-202/99 Commission of the European Communities proti Italian Republic, 2001 Zb. roz. ESD (I-09319).

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

bezpredmetné

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerní c a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

bezpredmetné

c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

bezpredmetné

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorý ch sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES bola prebrat á do zákona č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií v znení zákona č. 560/2008 Z. z., zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovsk ých organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 296/2010 Z. z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotní ckeho povolania, spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností, zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikan í (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov, zákona č . 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegá lnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpe ľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 660/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č . 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zá konov, zákona č. 673/2006 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorý ch zákonov v znení neskorších predpisov, výnosu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 12422/2010-OL zo dňa 17. septembra 2010, ktorým sa ustanovujú minimálne štandardy pre špecializačné študijn é programy,minimálne štandardy pre certifikačné študijné programy a minimálne štandardy pre študijné programy sústavného vzdelávania a ich štruktúra, výnosu Ministerstva zdravotní ctva Slovenskej republiky č. 07575/2011–OL zo dňa 23. augusta 2011, ktorým sa mení a dopĺňa výnos Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 12422/2010-OL zo dňa 17. septembra 2010, ktorým sa ustanovujú minimálne štandardy pre špecializačné študijné programy,minimálne štandardy pre certifikačné študijné programy a minimálne štandardy pre študijné programy sústavného vzdelávania a ich štrukt úra, zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 518/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č . 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, zákona č. 99/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺň a zákon č. 442/2004 Z. z. o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých z ákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti, zákona č. 112/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorý ch zákonov v znení neskorších predpisov. Smernica Rady 2006/100/ES bola prebratá do zákona č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií v znení zákona č. 560/2008 Z. z., zákona č . 272/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektor ých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpiso v, zákona č. 331/2007 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorší ch predpisov v znení neskorších predpisov, zákona č. 99/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2004 Z. z. o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych leká rov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 39/2007 Z. z. o veteriná rnej starostlivosti.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Euró pskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

B. Osobitná časť

B. Osobitná časť

K Èl. I

K bodu 1

Navrhovaná úprava spresňuje negatívne vymedzenie pôsobnosti zákona a vymedzuje, v ktorých prípadoch sa na uznávanie dokladov o vzdelaní nevzťahuje tento zákon, ale uplatňuje sa postup podľa osobitný ch predpisov.

K bodu 2

Spresnenie poznámky pod čiarou.

K bodu 3

Predmetným ustanovením sa v nadväznosti na zmenu pr ávnych predpisov a vzhľadom na aplikačné problémy aktualizujú, spresňujú a upravujú niektoré ustanovenia v § 2. Predovšetkým sa spresňujú školy a vzdelávacie inštitúcie, ktorými vydané doklady podliehajú právnej úprave zákona č. 293/2007 Z. z. Odstraňuje sa nejednoznačnosť explicitným uvedením, že za doklad o vzdelaní sa považuje len ten doklad, ktorý vydala vysoká škola alebo stredná škola, ktoré sú štátom uznané a taktiež iná vzdelávacia inštitúcia ktorá je podľa právnych predpisov príslušného štátu uznaná za oprávnenú poskytovať vzdelávanie. To znamená, že posudzovať na účely uznania sa bude len taký doklad, ktorý vydala škola alebo vzdelávacia ustanovizeň, ktorá je zaradená do zoznamu uznaných škôl, ktoré spravujú jednotlivé štáty a UNESCO. Uvedená terminológia je založená a vyplýva z Dohovoru o uznávaní kvalifikácií týkajúcich sa vysokoškolského vzdelávania v európskom regióne, ktorý bol prijatý 11. apríla 1997 v Lisabone. Pre SR nadobudol platnosť 1. septembra 1999. (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 145/2000 Z. z.) Tento dohovor doteraz podpí salo a ratifikovalo 49 štátov, väčšinu ktorých tvoria členské štáty Rady Európy, ale aj niektoré mimoeurópske štáty. Podľa článku VIII. 2 Lisabonského dohovoru každá zmluvná strana prijme náležité opatrenia na tvorbu, aktualizáciu a publikovanie 'zoznamu uznaných vysokých škôl (štátnych a súkromných) patriacich do jej systému vysokoškolského vzdelávania s uvedením ich právomocí udeľovať jednotlivé druhy kvalifikácií a požiadaviek na získanie prístupu na každý typ vysokej š koly a programu'- Uvedená odborná terminológia bola použitá aj v texte predmetného ustanovenia.

Súčasné zákonom uvedené definície dokladov o vzdelaní sa vyznačujú neprehľadnosťou a vzhľadom na zmeny zavedené zákonom č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj zmeny v zákone č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší ch predpisov, aj neaktuálnosťou. V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií (ďalej len 'smernica') sa dosiahnuté vzdelanie za účelom prístupu k regulovanému povolaniu posudzuje na základe všeobecného systému uznávania, ktorý je založený na zásade porovnateľnosti, a to z hľadiska rovnocennosti so vzdelaním v Slovenskej republike. Vzhľ adom na zmeny zavedené vyššie citovanými právnymi predpismi je teda potrebné na novo definovať jednotlivé druhy dokladov o vzdelaní tak, aby bolo možné porovnávať doklady vydané v iných členských št átoch Európskej únie alebo doklady vydané v tretích krajinách a tak posúdiť ich rovnocennosť z hľadiska vnútroštátnej právnej úpravy, pri zachovaní a rešpektovaní základných cieľ ov ustanovených citovanou smernicou.

Obsahom uvedeného ustanovenia je definícia koordinácie vzdelania, ktorá je potrebná pre správnu aplikáciu ustanovení týkajúcich sa systému automatického uznávania dokladov o vzdelaní a všeobecného systé mu uznávania dokladov o vzdelaní.

Vzhľadom na úpravu viacerých ustanovení v tomto paragrafe sa uvádza § 2 v plnom znení. Zároveň sa aktualizujú aj poznámky pod čiarou.

K bodom 4, 5 a 7

Navrhovanou zmenou sa zosúlaďuje názov ustanovenia s jeho obsahom.

Koordinácia vzdelávania a minimálnych pož iadaviek jeho obsahu podliehajúcich právnej úprave zákona, ktorá umožňuje automatické uznávanie dokladov o vzdelaní, sa týka povolaní lekár, zubár, sestra, pôrodná asistentka a farmaceut, ak bola odborná kvalifikácia na výkon týchto povolaní preukázaná dokladom o vzdelaní vydanom v členskom štáte. Systém automatického uznávania dokladov o vzdelaní spočíva v definovaní minimálnych pož iadaviek na odbornú prípravu pre výkon týchto povolaní na úrovni Európskej únie, a tým je umožnené ich automatické uznávanie. Predmetným ustanovením sa za účelom spresnenia výslovne uvádza, ž e ak boli doklady o vzdelaní vydané v tretích krajinách, pri ich uznávaní na účely výkonu zdravotníckeho povolania, sa postupuje podľa všeobecného systému uznávania odborných kvalifikácií.

K bodu 6

Legislatívnotechnická úprava v nadväznosti na vypustenie legislatívnej skratky v § 2.

K bodu 8

Vzhľadom na rôzne výklady pôvodného ustanovenia § 10 a s tým súvisiacu nezrozumiteľnosť jeho definície, ako aj znenie príslušnej časti smernice 2005/36/ES sa spresňuje všeobecný systém uznávania dokladov o vzdelaní. Všeobecný systém uzná vania dokladov o vzdelaní sa aplikuje pri tých regulovaných povolaniach, pri ktorých nedochádza ku koordinácii vzdelania, teda nie sú splnené minimálne požiadavky na obsah vzdelania a odbornej prípravy. Všeobecný systém uznávania dokladov o vzdelaní je založený na domnienke porovnateľnosti. To znamená, že pri rozhodovaní o uznaní dokladu o vzdelaní sa porovnáva rozsah a obsah vzdelania žiadateľ a s rozsahom a obsahom vzdelania, ktoré sa vyžaduje v hostiteľskom štáte. Na základe tejto porovnateľnosti možno následne uznať doklad o vzdelaní za rovnocenný s dokladom o vzdelaní vydaným v Slovenskej republike.

K bodu 9 až 11

Navrhovanou úpravou sa vzhľadom na zmeny týkajú ce sa definícií a členenia dokladov o vzdelaní spresňujú podmienky uznávania vysokoškolského vzdelania, vyššieho odborného vzdelania, úplného stredného všeobecného vzdelania, úplného stredné ho odborného vzdelania a stredného odborného vzdelania. Predmetné ustanovenia zachovávajú súlad so smernicou, podľa ktorej v záujme uplatňovania všeobecného systému uznávania je nutné zoskupiť vnútroš tátne vzdelávacie úrovne do úrovní, ktoré sú definované v článku 11 smernice. Úpravou príslušných paragrafov sa jednoznačnejšie zosúladil a spresnil spôsob a podmienky uznávania úrovne dosiahnut ého vzdelania v súlade s reformami vzdelávacej sústavy Slovenskej republiky.

Uznávanie príslušného stupňa vzdelania, ktoré je úpravou predmetných ustanovení podlieha všeobecnému systému uznávania, ktoré je založené na princípe porovnateľnosti obsahu a rozsahu vzdelania. To znamená, že príslušný stupeň vzdelania sa uznáva, ak sa žiadateľ preukáže príslušným dokladom o vzdelaní, ktorý získal v štáte pôvodu a jeho vzdelanie je po porovnaní obsahu a rozsahu štúdia porovnateľné so vzdelaním, ktoré sa požaduje v Slovenskej republike na výkon príslušného regulovaného povolania.

Ak ide o štáty, ktoré prístup k určitému povolaniu neregulujú a neregulujú ani obsah vzdelávania ako kvalifikačný predpoklad na výkon tohto povolania, tak sa v súlade so smernicou ustanovuje, že žiadateľ ovi sa uzná príslušné vzdelanie, ak toto povolanie vykonával najmenej dva roky v priebehu posledných desiatich rokov v členskom štáte, ktorý toto povolanie nereguluje. Zároveň sa vyžaduje, aby žiadateľ bol dr žiteľom príslušného dokladu o vzdelaní, pričom tento doklad o vzdelaní nepreukazuje obsah, ktorý by zodpovedal regulácii ustanovenej smernicou. V tomto prípade sa uplatní všeobecný systém uzná vania, teda porovnávací mechanizmus.

Obsahom úpravy je taktiež určenie podmienok uznávania príslušného vzdelania preukazujúceho sa dokladom vydanom v treťom štáte, ktoré možno uznať za rovnocenné za rovnaký ch podmienok ako pri dokladoch vydaných v členských štátoch. Smernica ponecháva na vnútroštátnu úpravu, akú právnu úpravu bude uplatňovať na štátnych príslušníkov tretích krajín. Slovensk á republika pristúpila k zabezpečeniu rovnakých podmienok, ako v prípade občanov členských štátov. Uznávanie úrovne dosiahnutého vzdelania v treťom štáte zaručuje rovnaký prístup pri uznávan í dokladov o vzdelaní a odbornej kvalifikácie bez ohľadu na štát pôvodu a vylučuje diskrimináciu v prospech členského alebo nečlenského štátu. Predpoklad vyššieho odborného vzdelania je splnený aj vtedy, ak žiadateľ absolvoval jeden zo študijných odborov uvedený v prílohe č. 3 zákona, ktorá predstavuje zoznam odborných kvalifikácii a činností, ktoré boli zoskupené so súhlasom všetkých č lenských štátov. Predstavujú odbornú prípravu s osobitnou štruktúrou a podliehajú uznávaniu, v ktorom sa neskúma obsah a rozsah štúdia, podliehajú istému druhu automatického uznávania, avšak nespadaj ú pod úpravu § 8, vzhľadom na skutočnosť, že koordinácia vzdelania neprebieha vo všetkých členských štátoch.

K bodu 12

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na úpravu podmienok uznávania príslušného vzdelania v bode 9.

K bodu 13

Predmetnou úpravou ustanovení § 19 a 20 sa spresň ujú a jednoznačne vymedzujú podmienky ukladania kompenzačných mechanizmov ako náhradných opatrení odstraňujúcich rozdiely v rozsahu alebo obsahu absolvovaného vzdelania alebo odbornej prípravy. V sú lade so smernicou sa príslušnému orgánu, ktorý rozhoduje o uznaní dokladu o vzdelaní alebo o uznaní odbornej kvalifikácie, zachováva možnosť uložiť kompenzačný mechanizmus za predpokladu, že sú splnené podmienky, ktoré sa touto navrhovanou úpravou vzhľadom na nedostatky v predchádzajúcej aplikačnej praxi precizujú. Zároveň sa vymedzuje podstatný rozdiel vo vzdelaní alebo odbornej príprave, pričom pr íslušný orgán v rámci preskúmavania zisťuje, či ide o také rozdiely, ktoré je možné náležite kompenzovať kompenzačným mechanizmom. Príslušný orgán zohľadňuje aj doterajšiu prax ž iadateľa a skutočnosť, že v štáte jeho pôvodu je považovaný za kvalifikovaného pracovníka. Vymedzuje sa aj obsah stanoviska, ktorý na požiadanie príslušného orgánu predkladá vzdelávacia ustanovize ň, keďže doterajšia prax poukázala na rozdiely v týchto vyjadreniach, ako aj ich nejednoznačnosť, pokiaľ ide o možnosť odstraňovania rozdielov formou kompenzačných mechanizmov. Ak sú splnené podmienky pre uloženie kompenzačného mechanizmu, v súlade so smernicou sa zachováva možnosť, aby si žiadateľ vybral jeho konkrétnu formu, pričom od neho možno požadovať len jeden kompenzačný mechanizmus. Navrhovanou úpravou sa zároveň spresňuje uskutočňovanie kompenzačných mechanizmov, ktorých úspešné absolvovanie je podkladom pre príslušný orgán, aby uznal doklad o vzdelaní žiadateľ a alebo odbornú kvalifikáciu žiadateľa umožnil mu tak samostatný výkon regulovaného povolania v Slovenskej republike.

K bodu 14 a 15

Spresnenie predmetného ustanovenia za účelom jednozna čnosti, že konanie pozostáva z procesu uznania dokladu o vzdelaní a následne z procesu uznania odbornej kvalifikácie.

K bodu 16

Doterajšia prax poukázala na nevyhnutnosť zjednoduš enia a precizovania systému konania o uznaní dokladu o vzdelaní a konania o uznaní odbornej kvalifikácie. Rešpektujú sa lehoty ustanovené smernicou, podľa ktorých lehota na uznanie odbornej kvalifiká cie je tri mesiace od prijatie kompletnej žiadosti žiadateľa, teda po odstránení prípadných nedostatkov žiadosti, pričom táto lehota v sebe zahàňa aj dvojmesačnú lehotu, v rámci ktorej ministerstvo š kolstva rozhoduje o uznaní dokladu o vzdelaní. Novo sa upravujú typy rozhodnutí v tomto konaní, pričom sa vzhľadom na spresnenie systému ukladania kompenzačných mechanizmov umožňuje, aby príslušný orgá n vydal rozhodnutie, ktorým uloží kompenzačný mechanizmus, ak sú splnené podmienky pre jeho uloženie podľa § 19 a 20. Týmto spôsobom sa vytvárajú lepšie podmienky pre žiadateľa kompenzovať nedostatky , ktoré mu bránia v prístupe k výkonu povolania. Následne, ak sa žiadateľ preukáže vyjadrením, že úspešne absolvoval adaptačné obdobie, alebo správou o úspešnom vykonaní rozdielovej skúš ky, príslušný orgán uzná jeho doklad o vzdelaní alebo jeho odbornú kvalifikáciu.

K bodu 17

Navrhovanou úpravou sa spresňuje predmetné ustanovenie vzhľadom na prijatie zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zá kona č. 390/2007 Z. z., podľa ktorého pedagogickými zamestnancami sú tí učitelia, ktorý vykonávajú svoje povolanie na úrovni regionálneho školstva. Zákon č. 293/2007 Z. z. sa vzťahuje aj na uzná vanie odbornej kvalifikácie na výkon regulovaného povolania vysokoškolský učiteľ.

K bodu 18

Vysokoškolský učitelia pôsobia podľa § 75 z ákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo funkciách asistent, lektor, odborný asistent, docent, profesor a hosťujú ci profesor. Pre výkon tejto funkcie sú ustanovené kvalifikačné predpoklady a ďalšie podmienky, ktorých splnenie v prípade štátnych príslušníkov žiadajúcich o výkon tejto funkcie v Slovenskej republike posudzuje ministerstvo školstva.

K bodu 19

Prechodné ustanovenie.

K bodom 20, 23 a 24

Zosúladenie s Legislatívnymi pravidlami vlády SR.

K bodom 21 a 22

Legislatívnotechnická úprava vzhľadom na zmenu súvisiacich ustanovení.

K Èl. II

Ustanovenie upravujúce účinnosť.

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky 19. decembra 2012.

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Dušan Èaplovič, v. r.

minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení

10

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení je vypracovaný na základe programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa poukazuje na potrebu zavedenia transparentného, normatívneho a motivačného systému viaczdrojového financovania na všetkých úrovniach regionálneho školstva.

Návrh zákona vychádza aj z potreby legislatívne zosúladiť financovanie regionálneho školstva s projektom decentralizácie verejnej správy a s pripravovanými zmenami v oblasti organizácie miestnej štátnej správy od 1. januára 2004.

V súčasnosti je financovanie základných škôl, stredných škôl a školských zariadení administratívne veľmi náročné a využívanie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu nedostatočne efektívne.

Štátne školy a verejné školské zariadenia v pôsobnosti obcí a samosprávnych krajov dostávajú finančné prostriedky na prevádzku od svojich zriaďovateľov, ktorým ich prostredníctvom decentralizačnej dotácie poskytuje Ministerstvo financií SR (ďalej len „ministerstvo financií“) z kapitoly súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom (ďalej len „súhrnný finančný vzťah“). Finančné prostriedky na mzdy a platy vrátane odvodov do poisťovní a fondov, pre zamestnancov všetkých štátnych škôl a verejných školských zariadení dostávajú obce a samosprávne kraje ako zriaďovatelia pre štátne školy a školské zariadenia vo svojej pôsobnosti z kapitol krajských úradov prostredníctvom okresných a krajských úradov.

Štátne školy a školské zariadenia v pôsobnosti okresných úradov a krajských úradov dostávajú všetky finančné prostriedky na bežné výdavky z rozpočtu týchto úradov.

Neštátne školy a neštátne školské zariadenia dostávajú finančné prostriedky na základe priemerných výdavkov na žiakov príslušného druhu a typu štátnej školy a verejného školského zariadenia prostredníctvom rozpočtu obcí, samosprávnych krajov, krajských úradov a okresných úradov.

Nízka efektívnosť využívania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu je spôsobená systémom určovania objemu finančných prostriedkov jednotlivým zriaďovateľom pre školy a školské zariadenia v ich pôsobnosti, ktorý ich nemotivuje k racionalizácii siete škôl, účelnejšiemu využívaniu existujúcich nadkapacít a ktorý nezohľadňuje demografický vývoj v jednotlivých regiónoch.

Návrh zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení prináša v oblasti organizácie poskytovania finančných prostriedkov školám a školským zariadeniam, teda v oblasti finančných tokov, ako aj v spôsobe určovania objemu finančných prostriedkov jednotlivým subjektom, viacero podstatných zmien.

V prvom rade sa dôsledne oddeľuje financovanie prenesených kompetencií predstavovaných zriaďovateľskou pôsobnosťou obcí a VÚC k školám od financovania originálnych kompetencií predstavovaných zriaďovateľskou pôsobnosťou obcí a VÚC k verejným školským zariadeniam a starostlivosťou o objekty škôl. V rámci tejto separácie sa finančné prostriedky určené na financovanie prenesených kompetencií rozpočtujú v kapitole Ministerstva školstva SR (ďalej len „kapitola ministerstva“ a „ministerstvo“) a poskytujú zriaďovateľom účelovo a finančné prostriedky určené na financovanie originálnych kompetencií rozpočtujú v kapitole súhrnný finančný vzťah a poskytujú neúčelovo. V kapitole ministerstva sa rozpočtujú aj finančné prostriedky na financovanie štátnych školských zariadení a neštátnych škôl a neštátnych školských zariadení.

Pokiaľ ide o financovanie realizované z kapitoly ministerstva, je organizácia poskytovania finančných prostriedkov školám a školským zariadeniam postavená na dvojúrovňovom modeli.

V rámci prvej úrovne sa poskytujú finančné prostriedky z kapitoly ministerstva zriaďovateľom škôl a školských zariadení prostredníctvom novozriaďovaných krajských školských úradov.

Objem finančných prostriedkov poskytnutý zriaďovateľom škôl vychádza z normatívne určených finančných príspevkov pre jednotlivé školy. Pri ich určovaní sa vychádza z počtu žiakov a normatívov na žiaka pre jednotlivé druhy a typy škôl. Normatívy zohľadňujú rozdielnu personálnu a ekonomickú náročnosť jednotlivých druhov a typov škôl, teplotné podmienky v mieste školy a do istej miery aj veľkosť školy. Normatív určuje ročný objem finančného príspevku na jedného žiaka a pozostáva zo mzdového normatívu a prevádzkového normatívu. Uvedené finančné prostriedky poskytnuté obciam a samosprávnym krajom ako zriaďovateľom štátnych škôl sa chápu ako prostriedky na výkon prenesených kompetencií, a preto sú účelovo určené.

Objem finančných prostriedkov poskytnutý zriaďovateľom školských zariadení sa u zariadení, u ktorých ide o pravidelnú dochádzku žiakov podobného charakteru, ako u škôl (napríklad u materských škôl), určuje analogicky ako u škôl. U ostatných školských zariadení, u ktorých sa normatívny prístup nedá jednoducho aplikovať, sa vychádza z počtu detí, žiakov alebo chovancov, ktorým príslušné zariadenie poskytuje služby a náročnosti na personálne a prevádzkové zabezpečenie činnosti zariadenia, pričom konkrétny spôsob určenia objemu pridelených finančných prostriedkov sa realizuje v úzkej väzbe na charakter zariadenia. Podrobnosti upraví nariadenie vlády.

Druhú úroveň predstavuje rozpis finančných prostriedkov pre jednotlivé školy a školské zariadenia z úrovne zriaďovateľa. Zriaďovateľ má možnosť podľa miestnych podmienok a potrieb upraviť v stanovenom rozsahu objem finančných prostriedkov pre jednotlivé školy a školské zariadenia. Nariadenie vlády však určí minimum mzdového normatívu a minimum prevádzkového normatívu, ktoré musí škola od zriaďovateľa dostať. Tento mechanizmus zároveň zriaďovateľovi umožňuje nerozpísať hneď na začiatku roku na školy a školské zariadenia všetky pridelené finančné prostriedky, teda vytvoriť si rezervu a uvoľňovať ju školám a školským zariadeniam podľa aktuálnych potrieb počas roka.

Vzhľadom na to, že objem finančných prostriedkov pridelených zriaďovateľom bude závislý od počtu žiakov, zriaďovateľ bude motivovaný k efektívnejšiemu využívaniu pridelených finančných prostriedkov a racionalizácii siete škôl v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti. Rovnako aj školy budú motivované k poskytovaniu kvalitného vzdelania, lebo pri zvýšenom záujme o školu a vyššom počte žiakov budú mať viac finančných prostriedkov. Kompetencie zriaďovateľa prerozdeľovať časť prostriedkov mu dáva možnosť v súlade s princípmi subsidiarity a zodpovednosti za miestny a regionálny rozvoj uplatňovať svoju regionálnu školskú politiku.

Normatívne určený príspevok bude tvoriť rozhodujúcu časť finančných prostriedkov pre školy a školské zariadenia zo štátneho rozpočtu a zodpovedá pokrytiu štandardného chodu škôl. Pre riešenie neštandardných situácií návrh zákona obsahuje však aj ďalšie nástroje, ktoré umožnia optimálnejšie modelovať osobitosti vyskytujúce sa pri chode škôl (špecifiká, motivačné príspevky, rozvojové projekty, riešenie havarijných situácií). Sú podrobnejšie komentované v osobitnej časti dôvodovej správy. Na vernejšie modelovanie slúži aj osobitné určenie finančných prostriedkov na prvých 8 mesiacov roka vychádzajúce z počtu žiakov v bežnom školskom roku (ktorý začal v predchádzajúcom kalendárnom roku) a osobitné určenie finančných prostriedkov na posledné 4 mesiace roka vychádzajúce z počtu žiakov v novom školskom roku (začínajúcom v septembri daného kalendárneho roka). Zohľadňujú sa aj zmeny počtu žiakov v priebehu kalendárneho roku, ale z praktických dôvodov iba ak presiahnu 5 %. Zmeny, ktoré sú menšie ako 5 %, sa uplatnia od nového školského roku.

Z kapitoly súhrnný finančný vzťah sa budú financovať originálne kompetencie, teda verejné školské zariadenia a normatívnym spôsobom aj kapitálové prostriedky na rekonštrukciu školských objektov a modernizáciu vybavenia škôl. Tieto finančné prostriedky sú poskytované priamo zriaďovateľom a to neúčelovo. Podklady pre rozpis zabezpečuje pre ministerstvo financií ministerstvo.

Ako nový prvok pri realizácii systému financovania školských zariadení poskytujúcich záujmové vzdelávanie vystupuje v návrhu zákona využitie vzdelávacích poukazov. Vzdelávací poukaz reprezentuje ročný osobitný príspevok štátu na záujmové vzdelávanie pre jedného žiaka základnej školy alebo strednej školy. Hodnotu poukazu každoročne v rámci tvorby rozpočtu určuje ministerstvo. Na základe vzdelávacieho poukazu školské zariadenie poskytujúce záujmové vzdelávanie držiteľovi poukazu podľa rozsahu poskytnutých služieb obdržia od štátu finančný príspevok až do výšky hodnotu poukazu. Podrobnosti využitia vzdelávacích poukazov určí nariadenie vlády. Financie na vzdelávacie poukazy sa rozpočtujú v kapitole ministerstva a poskytujú zriaďovateľom účelovo prostredníctvom krajských školských úradov.

Návrh zákona predpokladá používanie rovnakých normatívov pre rovnaké typy škôl a školských zariadení bez ohľadu na to, či ide o štátne alebo neštátne subjekty. Aj keď je predkladateľovi zrejmé, že na túto otázku budú rôzne názory, návrh zákona vychádza v tomto smere z princípu rovnoprávneho postavenia všetkých zriaďovateľských subjektov z hľadiska nároku na finančný príspevok zo štátneho rozpočtu a zároveň z princípu nediskriminovať tých občanov, ktorí sú ochotní prispieť na vzdelávanie svojich detí. Rozdiel sa uplatňuje v prístupe ku kapitálovým výdavkom a v aplikácii prechodného obdobia, s ktorým sa u neštátnych subjektov nepočíta.

Zároveň však štát garantuje občanom právo na bezplatné vzdelávanie v štátnych školách.

Predkladaný návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi Slovenskej republiky.

V práve Európskej únie nie je uvedená problematika upravená a nie je ani prioritou podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení, ani podľa Bielej knihy.

Zákon nebude mať dopad na štátny rozpočet v roku 2004. Dopad na rozpočet obcí a VÚC bude difencovaný v závislosti od toho, či priemerný normatív pripadajúci na žiaka v obci resp. vo VÚC určený v súlade s novým zákonom bude vyšší alebo nižší ako boli doteraz poskytované finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu pripadajúce na jedného žiaka. Vzhľadom na to, že objem finančných prostriedkov na regionálne školstvo v roku 2004 stúpne, vo všeobecnosti bude dopad zákona na rozpočty obcí a územných celkov pozitívny.

Nasledujúca ekonomická kalkulácia pre roky 2005 – 2010 vychádza pre jednoduchosť z predpokladu, že celý objem financií na regionálne školstvo je sústredený v kapitole ministerstva. Skutočnosť, že časť finančných prostriedkov v objeme okolo 8 mld. Sk bude rozpočtovaná v kapitole súhrnný finančný vzťah, nie je pre nasledujúci výpočet rozhodujúca.

Predbežný dopad na štátny rozpočet v roku 2005 pri očakávanej priemernej ročnej miere inflácie na rok 2005 na úrovni 5 % (MŠ SR nemá k dispozícii prognózu na rok 2005, 5 % je uvedené ako príklad) sa určí nasledovne:

Počet žiakov v štátnych a neštátnych školách na začiatku šk. roku 2003/4 903 807

Objem bežných výdavkov podľa § 3 ods. 2 na rok 2004 (východiská)35 841 000 tis. Sk

Priemerný ročný náklad na rok 2004 podľa § 7 ods. 635 841 000 / 903 807 = 39 656 Sk

Priemerný ročný náklad na rok 2004 zvýšený o očakávanú infláciu 2005 1,05 * 39 656 = 41 639 Sk

Počet žiakov v štátnych a neštátnych školách na začiatku šk. roku 2004/5 872 655

Minimálny objem bežných výdavkov podľa § 3 ods. 2 na rok 200541 639 * 872 655 = 36 336 482 tis. Sk

Minimálny nárast oproti roku 200436 336 482 – 35 841 000 = 495 482 tis. Sk

Výhľad do roku 2010 pri priemernej ročnej miere inflácie 5 %

Minimálny priemerný ročný náklad na rok 2010 určený

z priemerného ročného nákladu na rok 20041,056 * 39 656 = 53 139 Sk

Počet žiakov v štátnych a neštátnych školách na začiatku šk. roku 2009/10 748 845

Minimálny objem bežných výdavkov podľa § 3 ods. 2 na rok 201053 139 * 748 845 = 39 792 874 tis. Sk

Nárast oproti roku 200439 792 874 – 35 841 000 = 3 951 874 tis. Sk

Minimálny priemerný medziročný nárast v rokoch 2005 – 20103 951 874 / 6 = 658 645 tis. Sk

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)návrh právneho predpisu svojou problematikou:

◊nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení (asociačná dohoda);

◊nepatrí medzi priority Národného programu pre prijatie acquis communautaire 2001 ;

◊nepatrí medzi priority Partnerstve pre vstup 2001;

◊nepatrí medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integrácie do vnútorného trhu Únie (Biela kniha);

◊nie je prioritou podľa screeningu ;

◊patrí medzi úlohy vyplývajúce z Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003;

◊nie je prioritou vyplývajúcou pre SR z Pravidelnej správy Európskej komisie o stave pripravenosti SR na členstvo v EÚ z 9. októbra 2002.

b)nevyplývajú zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky.

4.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev :

◊čl.6 ods.2 (prvá hlava) Zmluvy o Európskej únii zakotvuje rešpektovanie základných ľudských práv zaručených v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd a vyplývajúcich z ústavných tradícii členských štátov ako základných princípov práva Spoločenstva,

◊čl.2 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zaručuje právo každého na vzdelanie.

b)

c)

d)nie je upravená v práve Európskej únie.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

a)úplná,

b)

c)

d)

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo školstva SR

7. Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie (špecifikácia úrovne a spôsobu expertnej účasti, napr. konzultácie a pod.):

Na príprave návrhu zákona sa nezúčastnili experti.

B. Osobitná časť

K § 1

V ustanoveniach paragrafu sa vymedzuje pôsobnosť zákona na školy, školské zariadenia a ostatné vymenované subjekty školského systému tvoriace regionálne školstvo

Ustanovuje sa povinnosť štátu zabezpečiť financovanie výchovno-vzdelávacieho procesu a prevádzky na štandardnej úrovni v štátnych školách, ktoré poskytujú bezplatné vzdelanie. Povinnosťou štátu voči školám je aj finančne zabezpečiť riešenie havarijných situácií, i keď je predkladateľovi jasné, že tu budú limitujúcicm faktorom možnosti štátneho rozpočtu. Štátnym školám štát prispieva v rámci možností štátneho rozpočtu aj na financovanie rozvoja v rámci celoštátnych alebo nadregionálnych rozvojových projektov a na na rekonštrukciu školských objektov a modernizáciu vybavenia škôl (odstránenie „modernizačného dlhu“) normatívnym prideľovaním kapitálových výdavkov. Výchovu a vzdelávanie zabezpečujú aj neštátne školy v rovnakom rozsahu ako štátne školy a štát zabezpečuje ich financovanie rovnako ako pri štátnych školách, čím zabezpečuje ich rovnocenné postavenie v sústave základných a stredných škôl. Rozdiel sa uplatňuje v prístupe ku kapitálovým výdavkom, kde sa u neštátnych škôl predpokladá v rámci rozvojových projektov len financovanie obstarávania hnuteľných vecí zo štátneho rozpočtu, neposkytujú sa kapitálové výdavky na rekonštrukciu školských objektov a modernizáciu vybavenia a v aplikácii prechodného obdobia, s ktorým sa u neštátnych subjektov nepočíta.

Štát prispieva zo štátneho rozpočtu na financovanie štátnych školských zariadení, verejných školských zariadení a neštátnych školských zariadení, ktoré zabezpečujú činnosti a služby súvisiace s výchovou a vzdelávaním.

V neštátnych školách a neštátnych školských zariadeniach sa vzdelávanie a ďalšie služby môžu poskytovať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky za úhradu.

Toto ustanovenie určuje aj okruh rezortných škôl, na ktoré sa tento zákon nevzťahuje. Ide o školy v pôsobnosti ministerstiev vnútra, spravodlivosti a obrany.

K § 2

V tomto ustanovení sú vymenované možné zdroje financovania škôl a školských zariadení.

Hlavným zdrojom financovania sú prostriedky zo štátneho rozpočtu. Ďalšími zdrojmi financovania sú príspevky z rozpočtov obcí a samosprávnych krajov (u štátnych škôl a verejných školských zariadení), zisk z podnikateľskej činnosti pokiaľ túto činnosť školy a školské zariadenia vykonávajú, príspevky od rodičov podľa osobitných predpisov, príspevky a dary od fyzických a právnických osôb a iné zdroje.

K § 3

V prvom odseku paragrafu sa ustanovuje základná zmena doterajšieho stavu finančných tokov do regionálneho školstva spočívajúca v presune podstatnej časti finančných prostriedkov štátneho rozpočtu pre regionálne školstvo do kapitoly ministerstva školstva.

V odsekoch 2, 3 a 5 sa vymenúva štruktúra finančných prostriedkov pre regionálne školstvo a charakterizuje spôsob rozdeľovania jednotlivých položiek tejto štruktúry. Objem finančných prostriedkov v položkách podľa odseku 2 je podkladom pre výpočet priemerného ročného nákladu (§ 7 ods. 6) použitého na určenie minimálneho medziročného zvýšenia finančných prostriedkov pre regionálne školstvo.

V odseku 4 sa ustanovuje, že finančné toky z ministerstva zriaďovateľom sa realizujú prostredníctvom krajských školských úradov. Pre určenie školského úradu, prostredníctvom ktorého pôjdu finančné toky zriaďovateľovi je sídlo zriaďovateľa.

K § 4

V tomto ustanovení sa upravuje spôsob a postup financovania štátnych škôl. Zavádzajú sa pojmy potrebné na vyjadrenie princípov a realizáciu normatívneho financovania. Určuje normatívny príspevok pre školu ako súčin počtu jej žiakov a normatívu prislúchajúceho na jedného žiaka školy na jeden rok. Samotný normatív je súčtom mzdového normatívu a prevádzkového normatívu. Mzdový normatív predstavuje normované ročné náklady na mzdy zamestnancom vrátane odvodov pripadajúce na jedného žiaka a prevádzkový normatív vyjadruje normované ročné výdavky na prevádzku a zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu okrem miezd zamestnancom pripadajúce na jedného žiaka. Ustanovuje sa, že pri určovaní normatívov sa zohľadňuje druh a typ školy, jej veľkosť, personálna a ekonomická náročnosť študijného alebo učebného odboru, teplotné pomery v mieste školy a vyučovací jazyk.

Vzhľadom na to, že začiatkom nového školského roka sa mení počet žiakov v základných školách a stredných školách, normatívny príspevok pre školu na kalendárny rok sa rozdeľuje a školám rozpisuje v dvoch častiach. Prvý normatívny príspevok je určený na mesiace január až august (normatívny príspevok na bežný školský rok) a druhý na mesiace september až december (normatívny príspevok na nový školský rok).

Aby zriaďovateľ mal možnosť zohľadniť miestne a regionálne osobitosti pri rozpise rozpočtu na školy v jeho pôsobnosti, dáva mu toto ustanovenie kompetencie prerozdeľovať medzi školami vymedzenú časť finančných prostriedkov normatívne určených školám. Každá škola má ale nárok na stanovené minimum mzdového a prevádzkového normatívu. Rozsah kompetencií zriaďovateľa upraviť objem finančných prostriedkov jednotlivým školám, ako aj postupy a pravidlá určovania normatívov pre jednotlivé typy a druhy škôl podrobnejšie určuje nariadenie vlády.

Týmto ustanovením zákon dáva možnosť ministerstvu v rámci možnosti štátneho rozpočtu prideliť zriaďovateľom aj dodatočné finančné prostriedky na špecifiká, rozvojové projekty a riešenie havarijných situácií.

Zavedenie špecifík sleduje možnosť zohľadniť pri financovaní objektívne odôvodnené opakujúce sa náklady, ktoré vzhľadom na ich špecifický charakter nie je možné zohľadniť v normatíve. K § 5

Toto ustanovenie rieši financovanie štátnych a verejných školských zariadení, ktoré podľa návrhu zákona prebieha podľa rovnakých princípov a pravidiel ako financovanie škôl, ale vzhľadom na rôznorodosť činností, ktorými jednotlivé zariadenia prispievajú k zabezpečeniu výchovno-vzdelávacieho procesu, je potrebné osobitne riešiť určité skupiny školských zariadení. Pri financovaní výchovno-vzdelávacích a záujmovo-vzdelávacích školských zariadení sa určuje normatívny príspevok pre školské zariadenie rovnakým postupom ako pre štátne školy. Pri financovaní školských účelových zariadení a poradenských zariadení sa vychádza z počtu detí, žiakov alebo chovancov, ktorým poskytujú služby, a ekonomickej náročnosti ich prevádzky. Určovanie normatívov pre jednotlivé typy verejných školských zariadení a kompetencie zriaďovateľov prerozdeľovať časť prostriedkov medzi školskými zariadeniami v ich pôsobnosti určí nariadenie vlády.

K § 6

Ustanovenie tohto paragrafu rieši financovanie neštátnych škôl a neštátnych školských zariadení. Ich financovanie bude normatívne podľa rovnakých pravidiel a normatívov ako pri štátnych školách a štátnych školských zariadeniach. Podmienkou poskytnutia dotácie je vypracovanie správy o hospodárení a jej predloženie príslušnému krajskému školskému úradu.

Tým, že sa neštátnym školám a neštátnym školským zariadeniam poskytujú finančné prostriedky rovnako ako štátnym, záujem žiaka a jeho rodiča bude rozhodujúci pri ich financovaní. Školy o ktoré bude záujem a budú mať dostatočný počet žiakov, budú mať aj viac finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Slobodným výberom vzdelávacej inštitúcie a systémom financovania na žiaka sa sieť škôl prispôsobí vo vyššej miere potrebám občanov.

K § 7

Tento paragraf obsahuje spoločné ustanovenia. Ustanovujú sa v nich postupy pri získavaní informácií a podkladov od zriaďovateľov potrebných na rozpis finančných prostriedkov z úrovne ministerstva a krajských školských úradov

Určuje sa priemerný ročný náklad, ktorý po zvýšení o očakávanú priemernú ročnú mieru inflácie a vynásobení počtom žiakov základných škôl a stredných škôl predstavuje minimálny celkový objem finančných prostriedkov pre základné školy, stredné školy a školské zariadenia (okrem verejných) zo štátneho rozpočtu podľa § 3 ods. 2 pre nasledujúci rok. Toto ustanovenie tiež rieši problematiku úpravy objemu finančných prostriedkov zriaďovateľom pri zmene počtu žiakov v školách alebo školských zariadeniach o viac ako 5% v čase od 1. januára do 31. augusta alebo od 1. septembra do 31. decembra (teda okrem zmien, ktoré nastanú v súvislosti s novým školským rokom). Je určené pre prípad výraznejších zmien v počte žiakov v súvislosti s mimoriadnymi situáciami predovšetkým v menších obciach s jednou školou (napr. náhle ukončenie prevádzky školy v menšej obci a presun žiakov do škôl v okolitých obciach ).

Aby sa obmedzili možnosti príliš veľkého presunu finančných prstriedkov z časti určenej na normatívne financovanie do častí rozpisovaných iným spôsobom, zákon stanovuje hranicu 6 % ako maximum pre nenormatívne zložky financovania.

V tomto ustanovení sa rieši zavedenie nového prvku vo financovaní záujmového vzdelávania – vzdelávacích poukazov. Záujmové vzdelávanie poskytujú žiakom základných škôl a stredných škôl školské zariadenia ako sú centrá voľného času, školské strediská záujmovej činnosti a školské kluby detí. Presný zoznam vymedzí nariadenie vlády. Vzdelávací poukaz reprezentuje osobitný ročný príspevok štátu na záujmové vzdelávanie jedného žiaka základnej školy alebo strednej školy. Verejné školské zariadenie poskytujúce záujmové vzdelávanie obdrží zo štátneho rozpočtu finančný príspevok vo výške podľa hodnoty získaných poukazov. Ide o príspevok, ktorý môže zariadenie získať nad rámec svojho rozpočtu určeného normatívnym spôsobom alebo iným spôsobom podľa tohto zákona. Tento prvok v systéme financovania verejných školských zariadení sa zavádza, aby motivoval školské zariadenia k organizovaniu hodnotných a rôznorodých záujmových aktivít pre širší okruh detí a mládeže. Zvýši sa záujem žiakov a ich rodičov o záujmové vzdelávanie, o ich kvalitu, čím sa vytvoria lepšie podmienky na preventívnu činnosť v obciach a mestách v oblasti ochrany detí a mládeže pred negatívnymi výchovnými vplyvmi. Podrobnosti určí nariadenie vlády.

K § 8

Toto ustanovenie rieši štátny dohľad nad dodržiavaním zákona, ktorý vykonáva ministerstvo. Výkonom dohľadu podľa tohto zákona ministerstvom nie sú dotknuté oprávnenia iných kontrolných orgánov.

K § 9

Tento paragraf obsahuje prechodné ustanovenia. Zmierňujú sa nimi na obdobie 3 rokov dopady vyplývajúce z uplatňovania tohto zákona u zriaďovateľov škôl a školských zariadení, ktoré z hľadiska počtu žiakov nedosahujú výkony zodpovedajúce ich financovaniu v uplynulých rokoch. Využíva sa na to princíp garantovaného minima, ktorý zabezpečí, že medziročný pokles finančných prostriedkov na žiaka nemôže byť väčší ako stanovená hranica.

Počas prechodného obdobia sa vytvára tiež rezerva z objemu finančných prostriedkov na bežné výdavky škôl a školských zariadení, ktorá tiež slúži na prechodné zmierňovanie rozdielov vyplývajúcich z uplatňovania tohto zákona prostredníctvom dohodovacieho konania.

Garantované minimum zmierni na prechodné obdobie dopad normatívneho systému financovania škôl a školských zariadení na žiaka v prípade, ak zriaďovateľ nie je z rôznych dôvodov v krátkom čase schopný prispôsobiť náklady na prevádzku škôl a školských zariadení v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti systému financovania podľa tohto zákona.

K § 10

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2004.

Bratislava, 21. augusta 2003

Mikuláš D z u r i n d a v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Martin F r o n c v. r.

minister školstva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu