Zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení 597/2003 účinný od 01.01.2022 do 01.01.2022

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov (Navrhovateľ Igor Kašper vzal listom zo 4. novembra 2021 svoj podpis pod návrhom tohto zákona späť.)

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky predkladajú návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov v nadväznosti na potrebu upraviť financovanie školstva tak, aby bola rešpektovaná autonómia zriaďovateľov cirkevných škôl a školských zariadení v súlade s platnými zmluvami medzi štátom a cirkvami a tiež zriaďovateľov súkromných škôl a školských zariadení.

Návrh zákona predstavuje aj opatrenie vo vzťahu k princípu rovného financovania každého dieťaťa a žiaka bez ohľadu na zriaďovateľa školy a školského zariadenia.

Cieľom návrhu zákona je zmena financovania súkromných škôl a školských zariadení a cirkevných škôl a školských zariadení tak, aby sa odstránilo nerovné postavenie zriaďovateľov týchto škôl v porovnaní so zriaďovateľmi škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a samosprávnych krajov, ak ide o prerozdeľovanie podielových daní.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, inými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

Návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá sociálne vplyvy, nemá vplyv na podnikateľské prostredie, nemá vplyvy na životné prostredie, vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, na informatizáciu spoločnosti ani na služby verejnej správy pre občana.

2

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Navrhovaná úprava sa obsahovo týka dvoch vecných okruhov.

V prvom rade sa navrhuje zaviesť dvojaký právny režim financovania škôl a školských zariadení v závislosti od zriaďovateľa.

Vo vzťahu k financovaniu škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti obce sa navrhuje ponechať doterajšia právna úprava, t. j. financovanie príslušných škôl a školských zariadení na základe všeobecne záväzného nariadenia. Všeobecne záväzné nariadenie ako normotvorná forma činnosti verejnej správy zohľadňuje verejno-mocenský a samosprávny charakter obcí vystupujúcich v zriaďovateľskej pozícii.

Ak ide o školy a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti fyzických osôb a právnických osôb (ďalej len „súkromné školy a školské zariadenia“) a štátom uznaných cirkví a náboženských spoločností (ďalej len „cirkevné školy a školské zariadenia“), navrhuje sa zaviesť nový spôsob financovania týchto škôl a školských zariadení, a to na základe zmluvy.

Zavedenie navrhovanej formy reflektuje skutočnosť, že vzťah samosprávy k súkromným zriaďovateľom a cirkevným zriaďovateľom nie je založený na nadriadenosti a podriadenosti.

Návrh zákona posilňuje aj právnu istotu týchto „nepodriadených“ príjemcov finančných prostriedkov na mzdy a prevádzku škôl a školských zariadení. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že kým všeobecne záväzné nariadenie sa dá meniť kedykoľvek (aj v priebehu roka) jednostranne zo strany obce, zavedenie nového spôsobu financovania formou zmluvy, vzhľadom na dvojstrannosť tohto právneho úkonu, predstavuje vo vzťahu k obci obmedzenie pri potenciálnej zmene podmienok financovania súkromných škôl a školských zaradení a cirkevných škôl a školských zariadení.

Druhá zmena spočíva v nahradení doterajšieho pojmu „dotácia“ slovami „finančné prostriedky“. Cieľom je spresnenie súčasnej právnej úpravy tak, aby výstižne zohľadňovala skutočnosť, že finančné prostriedky na mzdy a prevádzku škôl a školských zariadení nemajú

3

povahu dotácie. Návrh reflektuje skutočnosť, že ide o finančné prostriedky poskytované územnej samospráve zo štátneho rozpočtu prostredníctvom podielových daní (daň z príjmov fyzických osôb).

Ďalej sa navrhuje vo vzťahu k financovaniu detí, žiakov a poslucháčov niektorých súkromných škôl a cirkevných škôl (základné umelecké školy, jazykové školy) obcou vek „15 rokov“ zvýšiť na „25 rokov“.

Návrhom zákona sa upravuje financovanie niektorých súkromných škôl a školských zariadení a niektorých cirkevných škôl a školských zariadení nasledovne:

-ak ide o základné umelecké školy, vo všeobecnosti bez ohľadu na vek (do 25 rokov), finančné prostriedky na mzdy a prevádzku bude poskytovať obec,

-ak ide o materské školy, vo všeobecnosti bez ohľadu na vek (do 15 rokov vzhľadom na charakter tejto školy) bude finančné prostriedky na mzdy a prevádzku poskytovať obec,

-ak ide o jazykové školy, tieto budú vo všeobecnosti financované do 25 rokov veku, pričom

a)jazykovým školám, ktoré sa zriaďujú pri základných školách, bude finančné prostriedky na mzdy a prevádzku poskytovať obec a

b)ostatným jazykovým školám bude finančné prostriedky na mzdy a prevádzku poskytovať samosprávny kraj,

-ak ide o školské zariadenia, tieto

a)do 15 rokov bude finančné prostriedky na mzdy a prevádzku poskytovať obec, ak ide o školské zariadenia, ktoré môžu byť zriadené obcou,

b)do 25 rokov bude poskytovať finančné prostriedky na mzdy a prevádzku samosprávny kraj, ak ide o školské zariadenia, ktoré môžu byť zriadené samosprávnym krajom, pričom v osobitných prípadoch tých škôl a školských zariadení, ktorým môže poskytovať finančné prostriedky aj obec podľa § 6 ods. 12 písm. b) návrhu zákona, budú financované tieto

školské zariadenia len obcou,

c)nad 15 rokov bude poskytovať finančné prostriedky na mzdy a prevádzku samosprávny kraj, ak ide o zariadenia školského stravovania, školský internát a také školského zariadenia, ktorého zriaďovateľom môže byť aj regionálny úrad (najmä ŠVZ a ŠZ pre deti so ŠVVP) – toto delenie má význam aj z hľadiska rozdelenia financovania podľa kritéria veku pri niektorých školských zariadeniach (z dôvodu predchádzania možnej duplicity financovania oboma subjektmi, t. j. odstránenia možnosti požiadania o finančné prostriedky na mzdy a prevádzku príslušným subjektom aj obec aj samosprávny kraj).

4

Takto sa má odstrániť nerovný prístup financovania detí, žiakov a poslucháčov s ohľadom na konkrétneho zriaďovateľa, t. j. odstráni sa nerovnosť pri poskytovaní finančných prostriedkov na mzdy a prevádzku príslušnej školy v závislosti od zriaďovateľa (príslušné „obecné“ školy, súkromné školy aj cirkevné školy budú financované v rovnakom rozsahu).

V súčasnosti je úprava financovania vzdelávania detí, žiakov a poslucháčov príslušných súkromných a cirkevných škôl nastavená v porovnaní s príslušnými školami v zriaďovateľskej pôsobnosti obce, rozdielne, pričom hraničným kritériom je vo všeobecnosti vek 15 rokov, t. j. obec má podľa aktuálnej právnej úpravy poskytovať finančné prostriedky na mzdy a prevádzku príslušným súkromným a cirkevným školám len do 15 rokov veku.

Ak ide o zvýšenie veku detí, žiakov a poslucháčov, na ktoré sa majú poskytovať finančné prostriedky na mzdy a prevádzku, z 15 na 25 rokov, vo vzťahu k materským školám, ktorých zriaďovateľom môže byť aj obec alebo regionálny úrad (napr. materské školy pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo školské výchovné zariadenia) bude financovanie naďalej (avšak len formálne) viazané na vek príslušného dieťaťa, poslucháča alebo žiaka, t. j. do 15 rokov veku budú tieto finančné prostriedky poskytované obcou a nad 15 rokov veku ich bude príslušným školám poskytovať samosprávny kraj. Zákon však vymedzí skupinu detí, poslucháčov a žiakov škôl, na ktoré bude obec poskytovať finančné prostriedky na mzdy a prevádzku až do 25 rokov veku (základné umelecké školy a jazykové školy).

Vzhľadom na uvedené sa navrhuje upraviť rozsah financovania vo vzťahu k príslušných súkromným školám cirkevným školám aj na detí, žiakov a poslucháčov do dovŕšenia 25 rokov veku, t. j. financovanie vybraných škôl bez ohľadu na zriaďovateľa.

K bodom 2 a 3

Navrhovaná zmena upravuje dvojaký právny režim financovania vybraných škôl v závislosti od zriaďovateľa v nadväznosti na bod 1.

K bodom 4 a 5

Technické úpravy v nadväznosti na body 1 až 3.

K bodu 6

5

Obec poskytuje finančné prostriedky na mzdy a prevádzku z podielu dane z príjmov fyzických osôb zriaďovateľom súkromných škôl a školských zariadení a zriaďovateľom cirkevných škôl a školských zariadení (materské školy, základné umelecké školy, jazykové školy). Podľa súčasnej právnej úpravy sú obce povinné poskytovať finančné prostriedky súkromným školám a školským zariadeniam a cirkevným školám a školským zariadeniam najmenej vo výške 88 % zo sumy určenej na mzdy a prevádzku na dieťa, poslucháča a žiaka navštevujúcich školy a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti obce.

V aplikačnej praxi to znamená možnosť obce zasahovať do rozhodovania o rozsahu financovania súkromných škôl a školských zariadení a cirkevných škôl a školských zariadení s priamym vplyvom na ich existenciu.

Uvedené v praxi predstavuje skutočnosť, že väčšine týchto škôl a školských zariadení je skutočne poskytovaných menej finančných prostriedkov, v niektorých prípadoch dokonca výrazne menej finančných prostriedkov ako predstavuje objem financií, ktoré prichádzajú do rozpočtu obce na z podielu dane z príjmov fyzických osôb určených na tento účel (nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 668/2004 Z. z. o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve a § 7a zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov; ďalej len „zákon č. 597/2003 Z. z.“).

Podľa zverejnených záverečných účtov obcí, v ktorých existuje najmenej jedna súkromná škola a školské zariadenie alebo cirkevná škola a školské zariadenie, je zrejmé, že v priemere 20 % z pridelených finančných prostriedkov napočítavaných na mzdy a prevádzku týchto škôl a školských zariadení zostáva v rozpočtoch obcí. Tieto finančné prostriedky sú následne použité na iné účely.

Ďalším problémom je skutočnosť, že obce v niektorých prípadoch nedodržujú ani minimálnu sumu 88 % finančných prostriedkov na mzdy a prevádzku určených pre súkromných zriaďovateľov a cirkevných zriaďovateľov.

Aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. k. PL. ÚS 126/07-59 uvádza: „Ak sa teda výnos z tejto dane z príjmu rozdelí obciam podľa určitých kritérií, pričom 40 % podľa počtu žiakov (detí) umeleckých škôl a školských zariadení obcí, je celkom logické a prirodzené, že pridelenie finančných prostriedkov z tohto dôvodu sa musí/má premietnuť aj do „výdavkov“ obce vyčlenených na tento účel.”.

6

Z uvedených dôvodov sa navrhuje upraviť poskytovanie týchto finančných prostriedkov obcami zriaďovateľom súkromných škôl a školských zariadení a cirkevných škôl a školských zariadení v objeme 100 % sumy, ktorá je obciam poskytovaná vo forme podielu dane z príjmov fyzických osôb určeného na základe prepočítaného počtu detí, poslucháčov a žiakov súkromných škôl a školských zariadení a cirkevných škôl a školských zariadení podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 668/2004 Z. z. o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve v znení neskorších predpisov.

K bodom 7 až 12

Vzhľadom na postavenie samosprávnych krajov pri financovaní súkromných škôl a školských zariadení a cirkevných škôl a školských zariadenie sa navrhuje upraviť príslušné ustanovenia tak, aby korelovali so zmenami navrhovanými pri obciach.

K bodu 13

Návrhom sa upravuje minimálny obsah zmluvy, prostredníctvom ktorej sa majú poskytovať finančné prostriedky na mzdy a prevádzku na dieťa, žiaka a poslucháča súkromným zriaďovateľom a cirkevným zriaďovateľom vybraných škôl a školských zariadení v nadväznosti na body 1 a 8 (§ 6 ods. 12 písm. b) a § 9 ods. 12 písm. b) návrhu zákona).

K bodu 14

Upravuje sa rozsah a spôsob poskytovania finančných prostriedkov na mzdy a prevádzku na dieťa, žiaka a poslucháča vybraných škôl a školských zariadení podľa § 6 ods. 12 písm. b) vo vzťahu k prechodnému obdobiu na rok 2022.

Poskytovanie finančných prostriedkov na mzdy a prevádzku príslušných cirkevných škôl a školských zariadení a cirkevných škôl a školských zariadení sa upravuje tak, aby obec v prechodnom období na rok 2022 zohľadňovala len počet detí, žiakov a poslucháčov príslušných škôl a školských zariadení do dovŕšenia 15 rokov veku, t. j. počet, ktorý sa zbiera aj podľa súčasnej právnej úpravy, a samosprávny kraj zohľadňoval len počet detí, žiakov a poslucháčov príslušných škôl a školských zariadení nad 15 rokov veku. Prechodným ustanovením sa na rok 2022 upravuje aj lehota uzatvorenia zmluvy o financovaní na 31. január 2022.

7

Ustanovuje sa aj osobitná lehota na uzatvorenie zmluvy o financovaní, t. j. 31. január 2022.

Prechodným ustanovením sa zároveň ustanovuje spôsob poskytovania finančných prostriedkov pre príslušného poskytovateľa finančných prostriedkov podľa novej právnej úpravy, pre prípad nedodržania osobitnej lehoty na uzatvorenie zmluvy v prechodnom období na rok 2022.

K čl. II

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 2

Navrhuje sa odstrániť obmedzenie vo vzťahu k zriaďovateľom súkromných škôl, pokiaľ ide o používanie finančných prostriedkov poskytovaných podľa § 4 zákona č. 597/2003 Z. z. vzhľadom na to, že pri cirkevných školách také obmedzenie nie je, a teda cieľom je zjednotenie prístupu k „neštátnym“ zriaďovateľom.

K bodu 3

Navrhovaná úprava nadväzuje na čl. I vo vzťahu k zvýšeniu veku žiakov a poslucháčov, na ktorých sa majú poskytovať finančné prostriedky na mzdy a prevádzku. Navrhuje sa zjednotenie zbieraných údajov vo vzťahu k zriaďovateľom príslušných súkromných škôl a školských zariadení a cirkevných škôl a školských zariadení, vzhľadom na to, že na základe zberu údajov podľa § 7a zákona č. 597/2003 Z. z. sa poskytujú finančné prostriedky na mzdy a prevádzku podľa § 6 ods. 12 písm. b) a § 9 ods. 12 písm. b) zákona č. 596/2003 Z. z.

K bodu 4

Navrhovaným ustanovením sa upravuje spôsob a rozsah zberu údajov na účely rozdeľovania a poukazovania výnosu dane z príjmov obciam vo vzťahu k prechodnému obdobiu na rok 2022, vzhľadom na to, že účinnosť zákona sa navrhuje k 1. januáru 2022, pričom údaje na tento účel sa zbierajú už k 15. septembru predchádzajúceho kalendárneho roka.

Zber príslušných údajov sa upravuje s ohľadom na zavedenie nového spôsobu financovania vybraných súkromných škôl a školských zariadení a cirkevných škôl a školských zariadení

8

prostredníctvom zmluvy o financovaní tak, aby na účely jej uzatvorenia obec v prechodnom období na rok 2022 zohľadňovala počet detí, žiakov a poslucháčov príslušných škôl a školských zariadení podľa stavu k 15. septembru 2021.

K čl. III

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2022 vzhľadom na začiatok kalendárneho roka a rozpočtového roka.

9

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie

1.

Navrhovateľ návrhu zákona: Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky

2.

Názov návrhu zákona: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov

3.

Predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie:

a) primárnom

b) sekundárnom

c) v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

4.

Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

bezpredmetné

5.

Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

bezpredmetné

10

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov.

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☐

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

Október 2021

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

November 2021

2.Definovanie problému

Návrh zákona reaguje na nasledujúce problémy

-nerovné postavenie zriaďovateľov vybraných súkromných škôl a školských zariadení a cirkevných škôl a školských zariadení v porovnaní so zriaďovateľmi škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a samosprávnych krajov, ak ide o poskytovanie finančných prostriedkov na mzdy a prevádzku z výnosu podielu daní z príjmov fyzických osôb na dieťa, poslucháča a žiaka príslušnej školy alebo školského zariadenia,

-problematická vymožiteľnosť poskytovania príslušných finančných prostriedkov na mzdy a prevádzku,

-nižší objem poskytovaných finančných prostriedkov vo vzťahu k zriaďovateľom vybraných súkromných škôl a školských zariadení a cirkevných škôl a školských zariadení v porovnaní so školami a školskými zariadeniami, ktorých zriaďovateľom je obec.

3.Ciele a výsledný stav

Cieľom predloženého zákona je odstrániť nerovný spôsob financovania vzdelávania detí, žiakov a poslucháčov súkromných škôl a školských zariadení a cirkevných škôl a školských zariadení. Navrhuje sa zaviesť dvojaký právny režim financovania škôl a školských zariadení v závislosti od zriaďovateľa tak, aby sa finančné prostriedky na mzdy a prevádzku na dieťa, žiaka a poslucháča príslušnej školy alebo školského zariadenia poskytovali formou zmluvy, čím by sa obmedzili možnosti obcí meniť podmienky financovania príslušných škôl jednostranným právnym úkonom. Ďalej sa navrhuje ustanoviť povinnosť poskytovať finančné prostriedky zriaďovateľom súkromných škôl a školských zariadení a cirkevných škôl a školských zariadení v objeme 100% tak, ako sú poskytnuté podľa nariadenia vlády č. 668/2004 Z. z.

4.Dotknuté subjekty

Obce, samosprávne kraje, zriaďovatelia súkromných škôl a školských zariadení, zriaďovatelia cirkevných škôl a školských zariadení.

11

5.Alternatívne riešenia

Alternatívnym riešením je nulový variant, t. j. neprijatie návrhu právneho predpisu čo by znamenalo, že problémy definované v bode 2 by v aplikačnej praxi naďalej pretrvávali.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐ Áno

☒ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia práva EÚ

bezpredmetné

8.Preskúmanie účelnosti

bezpredmetné

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

☐

Áno

☒

Nie

Sociálne vplyvy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

12

11.Kontakt na spracovateľa

12.Zdroje

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. ..........

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda VAŠEČKU, Márie ŠOFRANKO a Radovana SLOBODU na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Cieľom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) je zabezpečenie opatrení na zabezpečenie plynulého prechodu na povinné predprimárne vzdelávanie prostredníctvom dočasnej možnosti poskytovania povinného predprimárneho vzdelávania aj v „nesieťových“ zariadeniach do roku 2024, ako aj úpravou niektorých ustanovení súvisiacich s predprimárnym vzdelávaním.

Vytvára sa najmä register týchto zariadení a upravuje sa ich financovanie – poskytovaním príspevku na výchovu a vzdelávanie. Zároveň sa upravuje posudzovanie plnenia obsahu vzdelávania v rámci individuálneho vzdelávania detí na základe žiadosti zákonných zástupcov alebo zástupcov zariadení.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a s právom Európskej únie.

Návrh zákona nepredpokladá vplyvy na rozpočet verejnej správy, vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, vplyvy na služby verejnej správy pre občana ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

2

Doložka vybraných vplyvov

1. Základné údaje

Názov materiálu

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Richard Vašečka, Mária Šofranko a Radovan Sloboda poslanci Národnej rady Slovenskej republiky

✉ Materiál nelegislatívnej povahy

💧 Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

✉ Transpozícia práva EÚ

Termín začiatku a ukončenia PPK

Začiatok: Ukončenie:

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

2. Definícia problému

Potreba zabezpečenia kapacít pre povinné predprimárne vzdelávanie.

3. Ciele a výsledný stav

Dočasné umožnenie „nesieťovým“ zariadeniam, aby počas prechodného obdobia mohli poskytovať povinné predprimárne vzdelávanie a zabezpečenie jeho financovania.

4. Dotknuté subjekty

Deti, zákonní zástupcovia, zariadenia predprimárneho vzdelávania, materské školy

5. Alternatívne riešenia

Alternatívnym riešením je nulový variant, t. j. neprijatie návrhu predpisu, čo by znamenalo, že vzdelávanie detí v „nesieťových zariadeniach“ by nebolo možné považovať za plnenie povinného predprimárneho vzdelávania, čo by znamenalo nápor na kapacity „sieťových“ materských škôl.

6. Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov? 💧 Áno ✉ Nie

Vyhláška o materskej škole.

7. Transpozícia práva EÚ

nie

8. Preskúmanie účelnosti**

bezpredmetné

3

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9. Vplyvy navrhovaného materiálu

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na rozpočet verejnej správy z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

✉ Áno

✉ Nie

✉ Čiastočne

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie z toho vplyvy na MSP

✉ Pozitívne

✉ Žiadne

✉ Negatívne

Sociálne vplyvy

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na služby pre občana z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

✉ Pozitívne

✉ Žiadne

✉ Negatívne

10. Poznámky

11. Kontakt na spracovateľa

12. Zdroje

13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

4

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: Richard Vašečka, Mária Šofranko a Radovan Sloboda, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3.

Predmet návrhu zákona:

a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie

c)nie je upravený v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

Predmet návrhu zákona nie je v práve Európskej únie upravený, preto sa body 4 a 5 nevypĺňajú.

5

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodom 1 až 5

Navrhuje sa rozšírenie možnosti plnenia povinného predprimárneho vzdelávania osobitným spôsobom vzhľadom na individuálne potreby detí.

Ide aj o spresnenie v nadväznosti na súčasnú možnosť absolvovať predprimárne vzdelávanie v zahraničí osobitným spôsobom.

K bodu 6

V nadväznosti na zmeny v § 23 zákone č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „školský zákon“) ktorý sa má vzťahovať aj na povinné predprimárne vzdelávanie sa upravuje väzba na rozhodovanie o povolení a ďalšie povinnosti zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia a materskej školy nasledujúce po povolení osobitného spôsobu plnenia povinného predprimárneho vzdelávania.

K bodu 7

Navrhovanou úpravou sa v rámci posilnenia princípu inklúzie dopĺňa možnosť, aby popri asistentovi učiteľa mohli pôsobiť v materskej školy odborní zamestnanci z hľadiska zhodnocovania potrieb dieťaťa a s ohľadom na jeho najlepšie možné vzdelávanie v škole a zaradení dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, pri rozhodovaní riaditeľa s prihliadnutím a na základe odporúčania všeobecného lekára pre deti a dorast a školského zariadenia výchovného poradenstva a prevencie a informovaného súhlasu zákonného zástupcu a odborných zamestnancov.

K bodu 8

V nadväznosti na úpravu ustanovení o materskej škole, a tiež v nadväznosti na zavedenie povinného predprimárneho vzdelávania sa splnomocňovacie ustanovenie prispôsobuje novej právnej úprave.

K bodom 9 a 10

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na poskytovanie predprimárneho vzdelávania tzv. „nesieťovými“ zariadeniami predprimárneho vzdelávania, ktoré bude registrovať Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (ďalej len „ministerstvo školstva“) pričom povinné predprimárne vzdelávanie absolvované v týchto zariadeniach bude považované v dočasnom období za rovnocenné predprimárnemu vzdelávaniu absolvovanému v materskej škole zaradenej do siete.

K bodu 11

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa individuálny program zo žiadosti zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia o povolenie individuálneho vzdelávania. Úprava reflektuje na aplikačnú prax. Po podaní žiadosti do vydania rozhodnutia je vytvorený dostatočný časový priestor na vytvorenie individuálneho programu vzdelávania vypracovaného v spolupráci s kmeňovou materskou školou, ktorý tvorí obsah individuálneho vzdelávania dieťaťa.

6

K bodu 12

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na poskytovanie predprimárneho vzdelávania tzv. „nesieťovými“ zariadeniami predprimárneho vzdelávania, ktoré bude registrovať ministerstvo školstva na prechodné obdobie.

K bodu 13

Návrh súvisí s úpravou v odseku 5. Namiesto overovania osobnostného rozvoja sa navrhuje posúdenie plnenia individuálneho vzdelávacieho programu učiteľmi kmeňovej materskej školy priamo v materskej škole v priebehu marca príslušného roka. Cieľom okrem iného je odstrániť zbytočný stres detí, ktorý by mohlo vyvolať formálne overovanie ich osobnostného rozvoja.

K bodom 14 a 15

Navrhnutá právna úprava súvisí s potrebou zjednodušiť proces individuálneho vzdelávania dieťaťa podľa § 28b ods. 2 písm. b) školského zákona.

Navrhuje sa, aby riaditeľ školy mohol zrušiť individuálne vzdelávanie dieťaťa na návrh povereného školského inšpektora. Úprava sa navrhuje s cieľom zabezpečiť kvalitu individuálneho vzdelávania tým, že školský inšpektor vie posúdiť, či individuálne vzdelávanie napĺňa svoj účel, a navrhovanou úpravou má možnosť podať návrh na zrušenie individuálneho vzdelávania, ak sa účel nenapĺňa alebo fyzická osoba, ktorá uskutočňuje individuálne vzdelávanie žiaka, nedostatočne napĺňa jeho účel.

Navrhuje sa, aby fyzická osoba, ktorá uskutočňuje individuálne vzdelávanie, mala možnosť rozhodovať o sebe, či chce zotrvať ako „garant“ individuálneho vzdelávania a zároveň aby mala dostatočný prehľad o kvalite individuálneho vzdelávania. Úprava sa navrhuje s cieľom zabezpečiť kvalitu individuálneho vzdelávania tým, že fyzická osoba, ktorá uskutočňuje individuálne vzdelávanie dieťaťa a vie posúdiť, či individuálne vzdelávanie napĺňa svoj účel, má možnosť podať návrh na jeho zrušenie ak sa účel nenapĺňa.

K bodom 16 až 20

Vzhľadom na spresnenie ustanovení súvisiacich s povinným predprimárnym vzdelávaním a ustanoveniami o materskej škole sa spresňujú náležitosti žiadosti o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie. Zároveň sa navrhuje doplnenie vyučovacieho jazyka, v ktorom má byť predprimárne vzdelávanie poskytované, do žiadosti o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie, aby malo dieťa zabezpečenú možnosť získať predprimárne vzdelanie v materinskom jazyku.

Navrhuje sa doplnenie súhlasu zákonného zástupcu pred nástupom dieťaťa na liečbu a pobyt vzhľadom na to, že súčasťou rodičovských práv je podľa zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov aj starostlivosť o výchovu, zdravie a všestranný vývin maloletého dieťaťa. Rovnaká úprava sa navrhuje aj pre zástupcu zariadenia, ktorý v určitých prípadoch vykonáva práva a povinnosti zákonného zástupcu.

K bodu 21

7

Rozširuje sa kompetencia okresného úradu v sídle kraja určiť pre dieťa, pre ktoré bude predprimárne vzdelávanie povinné, ktoré nebude môcť byť prijaté do materskej školy vybranej zákonným zástupcom alebo zástupcom zariadenia z kapacitných dôvodov, materskú školu na plnenie povinného predprimárneho vzdelávania.

K bodu 22

S cieľom zabezpečenia rozšírenia kapacít pre povinné predprimárne vzdelávanie sa dočasne umožňuje, aby ho poskytovali aj zariadenia predprimárneho vzdelávania, ktoré v súčasnosti nie sú zaradené v sieti škôl a školských zariadení. Na to, aby zariadenie mohlo poskytovať predprimárne vzdelávanie sa bude vyžadovať zápis do osobitného registra vedeného ministerstvom školstva po splnení zákonom vymedzených podmienok (súhlas regionálneho úradu verejného zdravotníctva, program predprimárneho vzdelávania a kvalifikácia príslušných zamestnancov).

Rozsah povinného predprimárneho vzdelávania poskytovaného zariadením predprimárneho vzdelávania sa navrhuje rovnako, ako je upravené pre materské školy, t.j. najmenej 4 hodiny denne.

Návrhom sa vymedzujú časti dokumentácie, ktorú ma zariadenie viesť, rozsah údajov, ktoré je oprávnené spracúvať (ide o identické údaje, ako v § 11 ods. 6 školského zákona)

Na účely nedbania o plnenie povinného predprimárneho vzdelávania bude bezpredmetné, či ide o dieťa v „sieťovej“ materskej škole alebo v zariadení predprimárneho vzdelávania. Ustanovenie § 5 ods. 16 zákona č. 596/2003 Z. z. sa totiž vzťahujú na povinné predprimárne vzdelávanie vo všeobecnosti.

K čl. II

K bodu 1

Navrhovaná úprava sa dopĺňa z dôvodu, že povinné predprimárne vzdelávanie nie je možné prerušiť. Prerušenie dochádzky do materskej školy prichádza do úvahy iba v prípade predprimáreho vzdelávania mladších detí, pre ktoré nie je predprimárne vzdelávanie povinné.

K bodu 2

Vzhľadom na sankčné nástroje pri zanedbávaní riadneho plnenia povinného predprimárneho vzdelávania sa navrhuje aj povinnosť obcí viesť evidenciu aj za deti vo veku plnenia povinného predprimárneho vzdelávania.

K bodu 3

Navrhovaná úprava nadväzuje na § 59a školského zákona. Riaditeľ spádovej materskej školy je povinný prednostne prijať na povinné predprimárne vzdelávanie deti s trvalým pobytom v obci a deti umiestnené v zariadení na základe rozhodnutia súdu (ide o deti umiestnené buď v „kamenných“ centrách pre deti a rodiny (bývalé detské domovy), alebo v ich „organizačných zložkách“, teda v profesionálnych rodinách).

Ak sa dieťa počas plnenia povinného predprimárneho vzdelávania presťahuje a bude mať nové

8

trvalé bydlisko, nová materská škola, do ktorej „patrí“ podľa trvalého pobytu, sa stane jeho spádovou materskou školou – do tejto materskej školy musí byť toto dieťa prijaté, ak to dovolia jej aktuálne kapacitné možnosti.

Ak do materskej školy na plnenie povinného predprimárneho vzdelávania riaditeľ rozhodnutím prijme dieťa s trvalým pobytom v inej obci, než je tá, v ktorej má trvalý pobyt, oznámi túto skutočnosť riaditeľovi spádovej materskej školy, do ktorej dané dieťa „patrí“ podľa miesta trvalého pobytu.

Vzhľadom na to, že nie je v každej obci zriadená materská škola, resp. kapacity niektorých materských škôl nepostačia pokryť požiadavky všetkých zákonných zástupcov/zástupcov zariadenia o prijatie detí na plnenie povinného predprimárneho vzdelávania je potrebné doplniť kompetenciu obce určovať všeobecne záväzným nariadením spádovú materskú školu.

Cieľom je, aby každé dieťa, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, malo vytvorené inštitucionálne podmienky na plnenie povinného predprimárneho vzdelávania s prihliadnutím aj na čo najlepšiu dostupnosť konkrétnej materskej školy pre deti z jednotlivých obcí, resp. ulíc, v prípade obcí s väčším počtom materských škôl zriadených danou obcou.

K čl. III

K bodom 1 a 2

Návrhom sa spresňujú ustanovenia o príspevku na dopravu v § 4aa tak, aby bolo jednoznačné, že sa vzťahujú aj na materskú školu zriadenú okresným úradom v sídle kraja, t. j. „štátnu materskú školu“ a na cirkevnú materskú školu.

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava vnútorného odkazu.

K bodu 4

Na prechodné obdobie sa:

-vytvára možnosť poskytovať povinné predprimárne vzdelávanie aj v zadaptovaných priestoroch napr. základných škôl,

-rozširuje sa spektrum poskytovateľov povinného predprimárneho vzdelávania.

V rámci novelizačného bodu I sa doplnením nového § 161l umožňuje poskytovať v období od 1. 9. 2021 do 31. 8. 2024 povinné predprimárne vzdelávanie aj „nesieťovým“ zariadeniam, ktoré budú za splnenia vymedzených podmienok zapísané do registra vedeného ministerstvom školstva. Cieľ tohto otvorenia možností je rozšírenie kapacít na poskytovanie povinného predprimárneho vzdelávania.

Financovanie zariadení predprimárneho vzdelávania bude limitované len na „príspevok na výchovu a vzdelávanie“, aj to len vo vzťahu k povinnému predprimárnemu vzdelávaniu. Potreba osobitnej úpravy v rámci prechodného ustanovenia (t. j. nie v rámci § 6b zákona č. 597/2003 Z. z.) súvisí so skutočnosťou, že pôjde o zariadenie, ktoré nebude „materskou školou“.

9

Preto nie je možná aplikácia ustanovení § 6b zákona č. 597/2003 Z. z., a to nielen vo vzťahu k odlišnej terminológii, ale aj vo vzťahu k tomu, že

-príspevok bude poskytovať priamo ministerstvo školstva,

-údaje o počte detí nebudú nahlasované podľa § 7 ods. 4 zákona č. 597/2003 Z. z., t.j. do centrálneho registra detí, žiakov a poslucháčov,

-okruh účelov použitia finančných prostriedkov sa líši (napr. toto zariadenie nemá pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov podľa zákona č. 138/2019 Z. z.).

Zároveň sú tu zapracované aj potrebné súvzťažné zmeny, ktoré nadväzujú na tento príspevok, keďže ide tak isto o príspevok na výchovu a vzdelávanie ako v § 6b zákona č. 597/2003 Z. z., len vo vzťahu k iným zriaďovateľom. Teda rovnako sú aplikovateľné ustanovenia o

-rozpočtovaní finančných prostriedkov [§ 3 zákona č. 597/2003 Z. z.)],

-zverejňovaní postupu rozpisu (§ 7 ods. 6 zákona č. 597/2003 Z. z.),

-podiele objemu finančných prostriedkov na bežné výdavky (§ 7 ods. 7 zákona č. 597/2003 Z. z.),

-kontrole správnosti metód a postupov pri financovaní (§ 8 ods. 2 zákona č. 597/2003 Z. z.) a

-pokutách (§ 8b ods. 1 zákona č. 597/2003 Z. z.).

Určuje sa postup pri financovaní na rok 2021, keďže možnosť pôsobenia zariadení predprimárneho vzdelávania sa zavádza od 1. 9. 2021, t. j. je potrebné zabezpečiť ich financovanie na mesiace september až december 2021.

Keďže k 30. 9. 2021 majú byť k dispozícii počty detí, ktoré v týchto zariadeniach plnia predprimárne vzdelávanie, možno vychádzať z počtov k 15. 9. 2021, t. j. ako pri štandardnom zbere údajov.

K čl. IV

Vzhľadom na potrebu zabezpečiť existenciu registra a zaregistrovanie zariadení predprimárneho vzdelávania tak, aby boli zaregistrované k 1. 9. 2021 sa navrhuje účinnosť dňom vyhlásenia.

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Cieľom návrhu zákona je plnenie záväzku z Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2020 – 2024, ktorého zámerom je „zjednotenie financovania škôl a školských zariadení pod ministerstvom školstva a bude priamo výkonom prenesených kompetencií financovať vzdelávanie vo všetkých typoch a druhoch škôl bez ohľadu na zriaďovateľov“.

V roku 2013 prišlo k nesystémovému kroku v riadení a financovaní škôl a školských zariadení na Slovensku (tzv. ESO). V dôsledku tejto zmeny časť škôl a školských zariadení riadi a financuje Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a časť Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“).

Nesystémovosť a komplikovanosť je najmarkantnejšia pri (ne)dosahu rezortu školstva na špeciálne školy a školské zariadenia, ktoré riadi a financuje rezort vnútra. Dôsledkom toho je, že v niektorých prípadoch prichádza:

•k segregácii žiakov z marginalizovaných rómskych komunít,

•k chybnému alebo cielenému zaraďovaniu žiakov bez mentálneho znevýhodnenia do prúdu špeciálneho školstva.

Dôsledkom je:

•že žiaci, ktorí sú takýmto spôsobom neprávom zaraďovaní do špeciálnej školy, po ukončení vzdelávania nezískavajú tzv. nižšie stredné vzdelanie (ekvivalent ukončeného druhého stupňa bežnej základnej školy, v medzinárodnom kontexte označovaný ako ISCED 2),

•títo žiaci získavajú iba primárne vzdelanie, teda ekvivalent ukončeného prvého stupňa bežnej základnej školy (ISCED 1),

•následne nemajú možnosť pokračovať vo vzdelávaní na bežnej strednej škole,

•tým sa signifikantne znižujú ich šance zamestnať sa a nájsť uplatnenie v dospelom živote.

V súvislosti s nadmernou segregáciou žiakov z marginalizovaných rómskych komunít do špeciálnych škôl čelí od apríla 2015 Slovenská republika infringementu č. 2015/2025 zo strany Európskej komisie.

Základom riešenia je nutná systematická podpora a prípadne kontrola:

•fungovania špeciálnych škôl,

•diagnostiky,

•zaraďovania špeciálnych škôl a špeciálnych tried do siete škôl a školských zariadení,

•možnosti zlúčiť špeciálne školy s bežnými základnými školami v prípade, že sa potvrdí chybná či cielená diagnostika a teda neopodstatnenosť špeciálnej školy,

•cielene reintegrovať žiakov zo špeciálnych škôl do bežných základných škôl.

Zákon má za cieľ:

•odstrániť aktuálne nesystémové prerozdelenie kompetencií, riadenie a financovanie škôl a školských zariadení

•zjednotiť kompetencie pod rezort školstva s cieľom prispieť k efektívne fungujúcemu rezortu,

•dohliadnuť na efektívne fungovanie špeciálnych škôl určených pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, najmä s mentálnym znevýhodnením,

•eliminovať prípady chybnej či cielenej segregácie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia do špeciálnych škôl.

2

Čo sa týka agendy odborov okresného úradu v sídle kraja, sú:

•pre školstvo – určené pre špecifický okruh adresátov, odborné zložky – školy, samospráva, zriaďovatelia, kontrolné a inšpekčné orgány,

•pre ostatné oblasti (napr. životné prostredie, stavebníctvo a pod.) – určené pre „bežného občana“.

Školská agenda nie je určená bežnej verejnosti, zmena by teda neznamenala zhoršenie prístupu verejnosti k poskytovaným službám štátu na úseku školstva. Cieľom je zlepšiť fungovanie miestnej štátnej školskej správy, a to nielen z pohľadu ministerstva školstva, ale aj ministerstva vnútra, ktoré tak nebude zaťažované touto špecifickou agendou.

Administratívne, riadiace činnosti a finančné toky v regionálnom školstve sú:

•komplikované pre výskyt duplicít medzi obomi ministerstvami,

•neprehľadné a komplikované, keďže v súčasnosti je financovanie v oblasti školstva predmetom

odvoch rozpočtových kapitol,

odvoch rezortných informačných systémov,

očasto dvojitej administratívy, čo platí aj pre „spätný tok“ – napríklad žiadosti o úpravy rozpočtu.

Návrat k modelu miestnej štátnej správy v školstve v pôsobnosti ministerstva školstva zabezpečí:

•prevzatie súčasnej agendy odborov školstva okresných úradov v sídle kraja bez zmien v jej obsahu,

•prevzatie zriaďovateľských pôsobností pri niektorých druhoch škôl a školských zariadení (najmä vo vzťahu k deťom a žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami),

•zjednotenie a sprehľadnenie financovania regionálneho školstva v jednej rozpočtovej kapitole,

•odstránenie doterajších obmedzení v praktickom výkone činnosti okresných úradov - odborov školstva, spôsobených práve dvojkoľajným systémom riadenia.

Návrh zákona bol pripravený v spolupráci s ministerstvom vnútra a prerokovaný so Združením miest a obcí Slovenska, Úniou miest Slovenska, Odborovým zväzom pracovníkov školstva a vedy na Slovensku, Slovenskou komorou učiteľov a Najvyšším kontrolným úradom SR, pričom návrhu na integráciu činností okresných úradov v sídle kraja v oblasti školstva bola všetkými oslovenými subjektmi vyslovená významná podpora.

Návrh zákona predpokladá pozitívne aj negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, a nepredpokladá vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, vplyvy na služby verejnej správy pre občana ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodom 1, 3, 7 a 12

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na bod 6.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na aktuálny názov ministerstva.

K bodom 4, 5 a 8 až 10

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na čl. II.

K bodu 6

Ak je potrebné zriadenie školy pre deti alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, resp. inej školy alebo školského zariadenia, ktoré sú v súčasnosti v zriaďovateľskej pôsobnosti okresného úradu v sídle kraja, prax ukázala, že je potrebné, aby na túto agendu malo ministerstvo školstva významnejší dosah, ako doposiaľ. Súvisí to so skutočnosťou, že ministerstvo školstva skôr vníma podnety z praxe a teda má relevantnejší prehľad o potrebách úprav v sieti vo vzťahu k školám pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Preto sa navrhuje, aby zriaďovateľské pôsobnosti v oblasti škôl pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, praktických škôl, odborných učilíšť, ale aj niektorých iných škôl a školských zariadení prešli priamo do rezortu školstva vyčlenením agendy odborov školstva okresných úradov v sídle kraja na úrady v pôsobnosti ministerstva školstva. Zmena v zriaďovateľských pôsobnostiach má vplyv aj na plnenie opatrení vo vzťahu k odôvodnenému stanovisku vo veci konania o porušení zmlúv (infringement) č. 2015/2025, vzhľadom na to, že môže prispieť k lepšej diagnostike pre zapísanie dieťaťa do špeciálnej základnej školy alebo špeciálnej triedy základnej školy – ide totiž aj o zriaďovanie centier špeciálno-pedagogického poradenstva a centier pedagogicko-psychologického poradenstva.

Zároveň viaceré administratívne a riadiace činnosti v oblasti regionálneho školstva sú v praxi komplikované pre výskyt duplicít medzi Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo školstva“) a Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“), najmä pri zabezpečovaní fungovania škôl a školských zariadení, ktorých zriaďovateľom je okresný úrad v sídle kraja, avšak vecne prislúchajú ministerstvu školstva (špeciálne základné školy a špeciálne stredné školy, špeciálne-výchovné zariadenia, atď.).

Vzhľadom na uvedené sa navrhuje koncepčná zmena v systéme miestnej štátnej správy školstva. Z doterajších okresných úradov v sídle kraja sa de facto vyčlenia doterajšie odbory školstva. Regionálne úrady školskej správy budú rovnako ako doteraz v sídle každého kraja. V tomto štádiu sa počíta len s presunom doterajšej pôsobnosti okresných úradov v sídle kraja (konkrétne ich odborov školstva) na regionálne úrady školskej správy, čo do budúcna nevylučuje úvahy o zmene náplne ich fungovania.

Navrhovanou úpravou dochádza de facto k osamostatneniu doterajších odborov školstva okresných úradov v sídle kraja na úrady s právnou subjektivitou. Inak sa do doterajšieho fungovania okresných úradov nezasahuje.

Návrh zákona počíta s nie politickou nomináciou riaditeľov úradov, ale so štandardným transparentným výberovým konaním.

K bodu 11

Upravuje sa praktická stránka plynulého prechodu pôsobnosti doterajších okresných úradov v sídle kraja (ich odborov školstva) na regionálne úrady školskej správy k prelomu rokov 2021 a 2022. Doterajšiu agendu odborov školstva okresných úradov v sídle kraja tak od 1.1.2022 budú vykonávať regionálne úrady školskej správy prostredníctvom tých istých zamestnancov, techniky, v tých istých priestoroch.

Zároveň sa v odseku 9 pamätá na prípady, kedy by iné všeobecne záväzné právne predpisy operovali s pojmom „okresný úrad v sídle kraja“ v súvislosti s výkonom štátnej správy v školstve (generálna klauzula).

K Čl. II

K bodom 1 až 4 a 6 až 16

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na bod 5.

K bodu 5

Návrh súvisí s doterajšou skúsenosťou s neefektívnym fungovaním finančných tokov v rámci súčasného nastavenia v rámci okresných úradov v sídle kraja, ktoré sú preddavkovými organizáciami ministerstva vnútra. Finančné toky zo štátu na školy a školské zariadenia sú neprehľadné a komplikované, keďže v súčasnosti je financovanie v oblasti školstva predmetom dvoch rozpočtových kapitol, dvoch rezortných informačných systémov, často dvojitej administratívy, čo platí aj pre „spätný tok“ – napríklad žiadosti o úpravy rozpočtu.

Navrhovanou úpravou dochádza k zmene doterajšieho „dvojzložkového“ modelu financovania regionálneho školstva zo štátneho rozpočtu. V nadväznosti na vyčlenenie výkonu miestnej štátnej správy na úseku školstva z okresných úradov v sídle kraja na samostatné regionálne úrady školskej správy (Čl. I) sa osamostatňuje aj financovanie regionálneho školstva zo štátneho rozpočtu. Proces financovania tak ostane v gescii len jedného ministerstva.

Táto úprava je navrhovaná s cieľom zjednodušenia, sprehľadnenia a zefektívnenia systému financovania regionálneho školstva zo štátneho rozpočtu, so zámerom odstrániť viaceré duplicity a nadbytočnosti z toho vyplývajúce.

K bodu 17

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na čl. I.

K Čl. III, V, VI a VII

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na čl. I.

K Čl. IV

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na čl. II.

K Čl. VIII

Vzhľadom na to, že má dôjsť k transformácii orgánov štátnej správy, navrhuje sa účinnosť k začiatku rozpočtového roka.

V Bratislave, 14. apríla 2021.

Eduard Heger, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Branislav Gröhling, v. r.

minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení

10

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení je vypracovaný na základe programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa poukazuje na potrebu zavedenia transparentného, normatívneho a motivačného systému viaczdrojového financovania na všetkých úrovniach regionálneho školstva.

Návrh zákona vychádza aj z potreby legislatívne zosúladiť financovanie regionálneho školstva s projektom decentralizácie verejnej správy a s pripravovanými zmenami v oblasti organizácie miestnej štátnej správy od 1. januára 2004.

V súčasnosti je financovanie základných škôl, stredných škôl a školských zariadení administratívne veľmi náročné a využívanie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu nedostatočne efektívne.

Štátne školy a verejné školské zariadenia v pôsobnosti obcí a samosprávnych krajov dostávajú finančné prostriedky na prevádzku od svojich zriaďovateľov, ktorým ich prostredníctvom decentralizačnej dotácie poskytuje Ministerstvo financií SR (ďalej len „ministerstvo financií“) z kapitoly súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom (ďalej len „súhrnný finančný vzťah“). Finančné prostriedky na mzdy a platy vrátane odvodov do poisťovní a fondov, pre zamestnancov všetkých štátnych škôl a verejných školských zariadení dostávajú obce a samosprávne kraje ako zriaďovatelia pre štátne školy a školské zariadenia vo svojej pôsobnosti z kapitol krajských úradov prostredníctvom okresných a krajských úradov.

Štátne školy a školské zariadenia v pôsobnosti okresných úradov a krajských úradov dostávajú všetky finančné prostriedky na bežné výdavky z rozpočtu týchto úradov.

Neštátne školy a neštátne školské zariadenia dostávajú finančné prostriedky na základe priemerných výdavkov na žiakov príslušného druhu a typu štátnej školy a verejného školského zariadenia prostredníctvom rozpočtu obcí, samosprávnych krajov, krajských úradov a okresných úradov.

Nízka efektívnosť využívania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu je spôsobená systémom určovania objemu finančných prostriedkov jednotlivým zriaďovateľom pre školy a školské zariadenia v ich pôsobnosti, ktorý ich nemotivuje k racionalizácii siete škôl, účelnejšiemu využívaniu existujúcich nadkapacít a ktorý nezohľadňuje demografický vývoj v jednotlivých regiónoch.

Návrh zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení prináša v oblasti organizácie poskytovania finančných prostriedkov školám a školským zariadeniam, teda v oblasti finančných tokov, ako aj v spôsobe určovania objemu finančných prostriedkov jednotlivým subjektom, viacero podstatných zmien.

V prvom rade sa dôsledne oddeľuje financovanie prenesených kompetencií predstavovaných zriaďovateľskou pôsobnosťou obcí a VÚC k školám od financovania originálnych kompetencií predstavovaných zriaďovateľskou pôsobnosťou obcí a VÚC k verejným školským zariadeniam a starostlivosťou o objekty škôl. V rámci tejto separácie sa finančné prostriedky určené na financovanie prenesených kompetencií rozpočtujú v kapitole Ministerstva školstva SR (ďalej len „kapitola ministerstva“ a „ministerstvo“) a poskytujú zriaďovateľom účelovo a finančné prostriedky určené na financovanie originálnych kompetencií rozpočtujú v kapitole súhrnný finančný vzťah a poskytujú neúčelovo. V kapitole ministerstva sa rozpočtujú aj finančné prostriedky na financovanie štátnych školských zariadení a neštátnych škôl a neštátnych školských zariadení.

Pokiaľ ide o financovanie realizované z kapitoly ministerstva, je organizácia poskytovania finančných prostriedkov školám a školským zariadeniam postavená na dvojúrovňovom modeli.

V rámci prvej úrovne sa poskytujú finančné prostriedky z kapitoly ministerstva zriaďovateľom škôl a školských zariadení prostredníctvom novozriaďovaných krajských školských úradov.

Objem finančných prostriedkov poskytnutý zriaďovateľom škôl vychádza z normatívne určených finančných príspevkov pre jednotlivé školy. Pri ich určovaní sa vychádza z počtu žiakov a normatívov na žiaka pre jednotlivé druhy a typy škôl. Normatívy zohľadňujú rozdielnu personálnu a ekonomickú náročnosť jednotlivých druhov a typov škôl, teplotné podmienky v mieste školy a do istej miery aj veľkosť školy. Normatív určuje ročný objem finančného príspevku na jedného žiaka a pozostáva zo mzdového normatívu a prevádzkového normatívu. Uvedené finančné prostriedky poskytnuté obciam a samosprávnym krajom ako zriaďovateľom štátnych škôl sa chápu ako prostriedky na výkon prenesených kompetencií, a preto sú účelovo určené.

Objem finančných prostriedkov poskytnutý zriaďovateľom školských zariadení sa u zariadení, u ktorých ide o pravidelnú dochádzku žiakov podobného charakteru, ako u škôl (napríklad u materských škôl), určuje analogicky ako u škôl. U ostatných školských zariadení, u ktorých sa normatívny prístup nedá jednoducho aplikovať, sa vychádza z počtu detí, žiakov alebo chovancov, ktorým príslušné zariadenie poskytuje služby a náročnosti na personálne a prevádzkové zabezpečenie činnosti zariadenia, pričom konkrétny spôsob určenia objemu pridelených finančných prostriedkov sa realizuje v úzkej väzbe na charakter zariadenia. Podrobnosti upraví nariadenie vlády.

Druhú úroveň predstavuje rozpis finančných prostriedkov pre jednotlivé školy a školské zariadenia z úrovne zriaďovateľa. Zriaďovateľ má možnosť podľa miestnych podmienok a potrieb upraviť v stanovenom rozsahu objem finančných prostriedkov pre jednotlivé školy a školské zariadenia. Nariadenie vlády však určí minimum mzdového normatívu a minimum prevádzkového normatívu, ktoré musí škola od zriaďovateľa dostať. Tento mechanizmus zároveň zriaďovateľovi umožňuje nerozpísať hneď na začiatku roku na školy a školské zariadenia všetky pridelené finančné prostriedky, teda vytvoriť si rezervu a uvoľňovať ju školám a školským zariadeniam podľa aktuálnych potrieb počas roka.

Vzhľadom na to, že objem finančných prostriedkov pridelených zriaďovateľom bude závislý od počtu žiakov, zriaďovateľ bude motivovaný k efektívnejšiemu využívaniu pridelených finančných prostriedkov a racionalizácii siete škôl v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti. Rovnako aj školy budú motivované k poskytovaniu kvalitného vzdelania, lebo pri zvýšenom záujme o školu a vyššom počte žiakov budú mať viac finančných prostriedkov. Kompetencie zriaďovateľa prerozdeľovať časť prostriedkov mu dáva možnosť v súlade s princípmi subsidiarity a zodpovednosti za miestny a regionálny rozvoj uplatňovať svoju regionálnu školskú politiku.

Normatívne určený príspevok bude tvoriť rozhodujúcu časť finančných prostriedkov pre školy a školské zariadenia zo štátneho rozpočtu a zodpovedá pokrytiu štandardného chodu škôl. Pre riešenie neštandardných situácií návrh zákona obsahuje však aj ďalšie nástroje, ktoré umožnia optimálnejšie modelovať osobitosti vyskytujúce sa pri chode škôl (špecifiká, motivačné príspevky, rozvojové projekty, riešenie havarijných situácií). Sú podrobnejšie komentované v osobitnej časti dôvodovej správy. Na vernejšie modelovanie slúži aj osobitné určenie finančných prostriedkov na prvých 8 mesiacov roka vychádzajúce z počtu žiakov v bežnom školskom roku (ktorý začal v predchádzajúcom kalendárnom roku) a osobitné určenie finančných prostriedkov na posledné 4 mesiace roka vychádzajúce z počtu žiakov v novom školskom roku (začínajúcom v septembri daného kalendárneho roka). Zohľadňujú sa aj zmeny počtu žiakov v priebehu kalendárneho roku, ale z praktických dôvodov iba ak presiahnu 5 %. Zmeny, ktoré sú menšie ako 5 %, sa uplatnia od nového školského roku.

Z kapitoly súhrnný finančný vzťah sa budú financovať originálne kompetencie, teda verejné školské zariadenia a normatívnym spôsobom aj kapitálové prostriedky na rekonštrukciu školských objektov a modernizáciu vybavenia škôl. Tieto finančné prostriedky sú poskytované priamo zriaďovateľom a to neúčelovo. Podklady pre rozpis zabezpečuje pre ministerstvo financií ministerstvo.

Ako nový prvok pri realizácii systému financovania školských zariadení poskytujúcich záujmové vzdelávanie vystupuje v návrhu zákona využitie vzdelávacích poukazov. Vzdelávací poukaz reprezentuje ročný osobitný príspevok štátu na záujmové vzdelávanie pre jedného žiaka základnej školy alebo strednej školy. Hodnotu poukazu každoročne v rámci tvorby rozpočtu určuje ministerstvo. Na základe vzdelávacieho poukazu školské zariadenie poskytujúce záujmové vzdelávanie držiteľovi poukazu podľa rozsahu poskytnutých služieb obdržia od štátu finančný príspevok až do výšky hodnotu poukazu. Podrobnosti využitia vzdelávacích poukazov určí nariadenie vlády. Financie na vzdelávacie poukazy sa rozpočtujú v kapitole ministerstva a poskytujú zriaďovateľom účelovo prostredníctvom krajských školských úradov.

Návrh zákona predpokladá používanie rovnakých normatívov pre rovnaké typy škôl a školských zariadení bez ohľadu na to, či ide o štátne alebo neštátne subjekty. Aj keď je predkladateľovi zrejmé, že na túto otázku budú rôzne názory, návrh zákona vychádza v tomto smere z princípu rovnoprávneho postavenia všetkých zriaďovateľských subjektov z hľadiska nároku na finančný príspevok zo štátneho rozpočtu a zároveň z princípu nediskriminovať tých občanov, ktorí sú ochotní prispieť na vzdelávanie svojich detí. Rozdiel sa uplatňuje v prístupe ku kapitálovým výdavkom a v aplikácii prechodného obdobia, s ktorým sa u neštátnych subjektov nepočíta.

Zároveň však štát garantuje občanom právo na bezplatné vzdelávanie v štátnych školách.

Predkladaný návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi Slovenskej republiky.

V práve Európskej únie nie je uvedená problematika upravená a nie je ani prioritou podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení, ani podľa Bielej knihy.

Zákon nebude mať dopad na štátny rozpočet v roku 2004. Dopad na rozpočet obcí a VÚC bude difencovaný v závislosti od toho, či priemerný normatív pripadajúci na žiaka v obci resp. vo VÚC určený v súlade s novým zákonom bude vyšší alebo nižší ako boli doteraz poskytované finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu pripadajúce na jedného žiaka. Vzhľadom na to, že objem finančných prostriedkov na regionálne školstvo v roku 2004 stúpne, vo všeobecnosti bude dopad zákona na rozpočty obcí a územných celkov pozitívny.

Nasledujúca ekonomická kalkulácia pre roky 2005 – 2010 vychádza pre jednoduchosť z predpokladu, že celý objem financií na regionálne školstvo je sústredený v kapitole ministerstva. Skutočnosť, že časť finančných prostriedkov v objeme okolo 8 mld. Sk bude rozpočtovaná v kapitole súhrnný finančný vzťah, nie je pre nasledujúci výpočet rozhodujúca.

Predbežný dopad na štátny rozpočet v roku 2005 pri očakávanej priemernej ročnej miere inflácie na rok 2005 na úrovni 5 % (MŠ SR nemá k dispozícii prognózu na rok 2005, 5 % je uvedené ako príklad) sa určí nasledovne:

Počet žiakov v štátnych a neštátnych školách na začiatku šk. roku 2003/4 903 807

Objem bežných výdavkov podľa § 3 ods. 2 na rok 2004 (východiská)35 841 000 tis. Sk

Priemerný ročný náklad na rok 2004 podľa § 7 ods. 635 841 000 / 903 807 = 39 656 Sk

Priemerný ročný náklad na rok 2004 zvýšený o očakávanú infláciu 2005 1,05 * 39 656 = 41 639 Sk

Počet žiakov v štátnych a neštátnych školách na začiatku šk. roku 2004/5 872 655

Minimálny objem bežných výdavkov podľa § 3 ods. 2 na rok 200541 639 * 872 655 = 36 336 482 tis. Sk

Minimálny nárast oproti roku 200436 336 482 – 35 841 000 = 495 482 tis. Sk

Výhľad do roku 2010 pri priemernej ročnej miere inflácie 5 %

Minimálny priemerný ročný náklad na rok 2010 určený

z priemerného ročného nákladu na rok 20041,056 * 39 656 = 53 139 Sk

Počet žiakov v štátnych a neštátnych školách na začiatku šk. roku 2009/10 748 845

Minimálny objem bežných výdavkov podľa § 3 ods. 2 na rok 201053 139 * 748 845 = 39 792 874 tis. Sk

Nárast oproti roku 200439 792 874 – 35 841 000 = 3 951 874 tis. Sk

Minimálny priemerný medziročný nárast v rokoch 2005 – 20103 951 874 / 6 = 658 645 tis. Sk

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)návrh právneho predpisu svojou problematikou:

◊nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení (asociačná dohoda);

◊nepatrí medzi priority Národného programu pre prijatie acquis communautaire 2001 ;

◊nepatrí medzi priority Partnerstve pre vstup 2001;

◊nepatrí medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integrácie do vnútorného trhu Únie (Biela kniha);

◊nie je prioritou podľa screeningu ;

◊patrí medzi úlohy vyplývajúce z Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003;

◊nie je prioritou vyplývajúcou pre SR z Pravidelnej správy Európskej komisie o stave pripravenosti SR na členstvo v EÚ z 9. októbra 2002.

b)nevyplývajú zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky.

4.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev :

◊čl.6 ods.2 (prvá hlava) Zmluvy o Európskej únii zakotvuje rešpektovanie základných ľudských práv zaručených v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd a vyplývajúcich z ústavných tradícii členských štátov ako základných princípov práva Spoločenstva,

◊čl.2 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zaručuje právo každého na vzdelanie.

b)

c)

d)nie je upravená v práve Európskej únie.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

a)úplná,

b)

c)

d)

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo školstva SR

7. Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie (špecifikácia úrovne a spôsobu expertnej účasti, napr. konzultácie a pod.):

Na príprave návrhu zákona sa nezúčastnili experti.

B. Osobitná časť

K § 1

V ustanoveniach paragrafu sa vymedzuje pôsobnosť zákona na školy, školské zariadenia a ostatné vymenované subjekty školského systému tvoriace regionálne školstvo

Ustanovuje sa povinnosť štátu zabezpečiť financovanie výchovno-vzdelávacieho procesu a prevádzky na štandardnej úrovni v štátnych školách, ktoré poskytujú bezplatné vzdelanie. Povinnosťou štátu voči školám je aj finančne zabezpečiť riešenie havarijných situácií, i keď je predkladateľovi jasné, že tu budú limitujúcicm faktorom možnosti štátneho rozpočtu. Štátnym školám štát prispieva v rámci možností štátneho rozpočtu aj na financovanie rozvoja v rámci celoštátnych alebo nadregionálnych rozvojových projektov a na na rekonštrukciu školských objektov a modernizáciu vybavenia škôl (odstránenie „modernizačného dlhu“) normatívnym prideľovaním kapitálových výdavkov. Výchovu a vzdelávanie zabezpečujú aj neštátne školy v rovnakom rozsahu ako štátne školy a štát zabezpečuje ich financovanie rovnako ako pri štátnych školách, čím zabezpečuje ich rovnocenné postavenie v sústave základných a stredných škôl. Rozdiel sa uplatňuje v prístupe ku kapitálovým výdavkom, kde sa u neštátnych škôl predpokladá v rámci rozvojových projektov len financovanie obstarávania hnuteľných vecí zo štátneho rozpočtu, neposkytujú sa kapitálové výdavky na rekonštrukciu školských objektov a modernizáciu vybavenia a v aplikácii prechodného obdobia, s ktorým sa u neštátnych subjektov nepočíta.

Štát prispieva zo štátneho rozpočtu na financovanie štátnych školských zariadení, verejných školských zariadení a neštátnych školských zariadení, ktoré zabezpečujú činnosti a služby súvisiace s výchovou a vzdelávaním.

V neštátnych školách a neštátnych školských zariadeniach sa vzdelávanie a ďalšie služby môžu poskytovať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky za úhradu.

Toto ustanovenie určuje aj okruh rezortných škôl, na ktoré sa tento zákon nevzťahuje. Ide o školy v pôsobnosti ministerstiev vnútra, spravodlivosti a obrany.

K § 2

V tomto ustanovení sú vymenované možné zdroje financovania škôl a školských zariadení.

Hlavným zdrojom financovania sú prostriedky zo štátneho rozpočtu. Ďalšími zdrojmi financovania sú príspevky z rozpočtov obcí a samosprávnych krajov (u štátnych škôl a verejných školských zariadení), zisk z podnikateľskej činnosti pokiaľ túto činnosť školy a školské zariadenia vykonávajú, príspevky od rodičov podľa osobitných predpisov, príspevky a dary od fyzických a právnických osôb a iné zdroje.

K § 3

V prvom odseku paragrafu sa ustanovuje základná zmena doterajšieho stavu finančných tokov do regionálneho školstva spočívajúca v presune podstatnej časti finančných prostriedkov štátneho rozpočtu pre regionálne školstvo do kapitoly ministerstva školstva.

V odsekoch 2, 3 a 5 sa vymenúva štruktúra finančných prostriedkov pre regionálne školstvo a charakterizuje spôsob rozdeľovania jednotlivých položiek tejto štruktúry. Objem finančných prostriedkov v položkách podľa odseku 2 je podkladom pre výpočet priemerného ročného nákladu (§ 7 ods. 6) použitého na určenie minimálneho medziročného zvýšenia finančných prostriedkov pre regionálne školstvo.

V odseku 4 sa ustanovuje, že finančné toky z ministerstva zriaďovateľom sa realizujú prostredníctvom krajských školských úradov. Pre určenie školského úradu, prostredníctvom ktorého pôjdu finančné toky zriaďovateľovi je sídlo zriaďovateľa.

K § 4

V tomto ustanovení sa upravuje spôsob a postup financovania štátnych škôl. Zavádzajú sa pojmy potrebné na vyjadrenie princípov a realizáciu normatívneho financovania. Určuje normatívny príspevok pre školu ako súčin počtu jej žiakov a normatívu prislúchajúceho na jedného žiaka školy na jeden rok. Samotný normatív je súčtom mzdového normatívu a prevádzkového normatívu. Mzdový normatív predstavuje normované ročné náklady na mzdy zamestnancom vrátane odvodov pripadajúce na jedného žiaka a prevádzkový normatív vyjadruje normované ročné výdavky na prevádzku a zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu okrem miezd zamestnancom pripadajúce na jedného žiaka. Ustanovuje sa, že pri určovaní normatívov sa zohľadňuje druh a typ školy, jej veľkosť, personálna a ekonomická náročnosť študijného alebo učebného odboru, teplotné pomery v mieste školy a vyučovací jazyk.

Vzhľadom na to, že začiatkom nového školského roka sa mení počet žiakov v základných školách a stredných školách, normatívny príspevok pre školu na kalendárny rok sa rozdeľuje a školám rozpisuje v dvoch častiach. Prvý normatívny príspevok je určený na mesiace január až august (normatívny príspevok na bežný školský rok) a druhý na mesiace september až december (normatívny príspevok na nový školský rok).

Aby zriaďovateľ mal možnosť zohľadniť miestne a regionálne osobitosti pri rozpise rozpočtu na školy v jeho pôsobnosti, dáva mu toto ustanovenie kompetencie prerozdeľovať medzi školami vymedzenú časť finančných prostriedkov normatívne určených školám. Každá škola má ale nárok na stanovené minimum mzdového a prevádzkového normatívu. Rozsah kompetencií zriaďovateľa upraviť objem finančných prostriedkov jednotlivým školám, ako aj postupy a pravidlá určovania normatívov pre jednotlivé typy a druhy škôl podrobnejšie určuje nariadenie vlády.

Týmto ustanovením zákon dáva možnosť ministerstvu v rámci možnosti štátneho rozpočtu prideliť zriaďovateľom aj dodatočné finančné prostriedky na špecifiká, rozvojové projekty a riešenie havarijných situácií.

Zavedenie špecifík sleduje možnosť zohľadniť pri financovaní objektívne odôvodnené opakujúce sa náklady, ktoré vzhľadom na ich špecifický charakter nie je možné zohľadniť v normatíve. K § 5

Toto ustanovenie rieši financovanie štátnych a verejných školských zariadení, ktoré podľa návrhu zákona prebieha podľa rovnakých princípov a pravidiel ako financovanie škôl, ale vzhľadom na rôznorodosť činností, ktorými jednotlivé zariadenia prispievajú k zabezpečeniu výchovno-vzdelávacieho procesu, je potrebné osobitne riešiť určité skupiny školských zariadení. Pri financovaní výchovno-vzdelávacích a záujmovo-vzdelávacích školských zariadení sa určuje normatívny príspevok pre školské zariadenie rovnakým postupom ako pre štátne školy. Pri financovaní školských účelových zariadení a poradenských zariadení sa vychádza z počtu detí, žiakov alebo chovancov, ktorým poskytujú služby, a ekonomickej náročnosti ich prevádzky. Určovanie normatívov pre jednotlivé typy verejných školských zariadení a kompetencie zriaďovateľov prerozdeľovať časť prostriedkov medzi školskými zariadeniami v ich pôsobnosti určí nariadenie vlády.

K § 6

Ustanovenie tohto paragrafu rieši financovanie neštátnych škôl a neštátnych školských zariadení. Ich financovanie bude normatívne podľa rovnakých pravidiel a normatívov ako pri štátnych školách a štátnych školských zariadeniach. Podmienkou poskytnutia dotácie je vypracovanie správy o hospodárení a jej predloženie príslušnému krajskému školskému úradu.

Tým, že sa neštátnym školám a neštátnym školským zariadeniam poskytujú finančné prostriedky rovnako ako štátnym, záujem žiaka a jeho rodiča bude rozhodujúci pri ich financovaní. Školy o ktoré bude záujem a budú mať dostatočný počet žiakov, budú mať aj viac finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Slobodným výberom vzdelávacej inštitúcie a systémom financovania na žiaka sa sieť škôl prispôsobí vo vyššej miere potrebám občanov.

K § 7

Tento paragraf obsahuje spoločné ustanovenia. Ustanovujú sa v nich postupy pri získavaní informácií a podkladov od zriaďovateľov potrebných na rozpis finančných prostriedkov z úrovne ministerstva a krajských školských úradov

Určuje sa priemerný ročný náklad, ktorý po zvýšení o očakávanú priemernú ročnú mieru inflácie a vynásobení počtom žiakov základných škôl a stredných škôl predstavuje minimálny celkový objem finančných prostriedkov pre základné školy, stredné školy a školské zariadenia (okrem verejných) zo štátneho rozpočtu podľa § 3 ods. 2 pre nasledujúci rok. Toto ustanovenie tiež rieši problematiku úpravy objemu finančných prostriedkov zriaďovateľom pri zmene počtu žiakov v školách alebo školských zariadeniach o viac ako 5% v čase od 1. januára do 31. augusta alebo od 1. septembra do 31. decembra (teda okrem zmien, ktoré nastanú v súvislosti s novým školským rokom). Je určené pre prípad výraznejších zmien v počte žiakov v súvislosti s mimoriadnymi situáciami predovšetkým v menších obciach s jednou školou (napr. náhle ukončenie prevádzky školy v menšej obci a presun žiakov do škôl v okolitých obciach ).

Aby sa obmedzili možnosti príliš veľkého presunu finančných prstriedkov z časti určenej na normatívne financovanie do častí rozpisovaných iným spôsobom, zákon stanovuje hranicu 6 % ako maximum pre nenormatívne zložky financovania.

V tomto ustanovení sa rieši zavedenie nového prvku vo financovaní záujmového vzdelávania – vzdelávacích poukazov. Záujmové vzdelávanie poskytujú žiakom základných škôl a stredných škôl školské zariadenia ako sú centrá voľného času, školské strediská záujmovej činnosti a školské kluby detí. Presný zoznam vymedzí nariadenie vlády. Vzdelávací poukaz reprezentuje osobitný ročný príspevok štátu na záujmové vzdelávanie jedného žiaka základnej školy alebo strednej školy. Verejné školské zariadenie poskytujúce záujmové vzdelávanie obdrží zo štátneho rozpočtu finančný príspevok vo výške podľa hodnoty získaných poukazov. Ide o príspevok, ktorý môže zariadenie získať nad rámec svojho rozpočtu určeného normatívnym spôsobom alebo iným spôsobom podľa tohto zákona. Tento prvok v systéme financovania verejných školských zariadení sa zavádza, aby motivoval školské zariadenia k organizovaniu hodnotných a rôznorodých záujmových aktivít pre širší okruh detí a mládeže. Zvýši sa záujem žiakov a ich rodičov o záujmové vzdelávanie, o ich kvalitu, čím sa vytvoria lepšie podmienky na preventívnu činnosť v obciach a mestách v oblasti ochrany detí a mládeže pred negatívnymi výchovnými vplyvmi. Podrobnosti určí nariadenie vlády.

K § 8

Toto ustanovenie rieši štátny dohľad nad dodržiavaním zákona, ktorý vykonáva ministerstvo. Výkonom dohľadu podľa tohto zákona ministerstvom nie sú dotknuté oprávnenia iných kontrolných orgánov.

K § 9

Tento paragraf obsahuje prechodné ustanovenia. Zmierňujú sa nimi na obdobie 3 rokov dopady vyplývajúce z uplatňovania tohto zákona u zriaďovateľov škôl a školských zariadení, ktoré z hľadiska počtu žiakov nedosahujú výkony zodpovedajúce ich financovaniu v uplynulých rokoch. Využíva sa na to princíp garantovaného minima, ktorý zabezpečí, že medziročný pokles finančných prostriedkov na žiaka nemôže byť väčší ako stanovená hranica.

Počas prechodného obdobia sa vytvára tiež rezerva z objemu finančných prostriedkov na bežné výdavky škôl a školských zariadení, ktorá tiež slúži na prechodné zmierňovanie rozdielov vyplývajúcich z uplatňovania tohto zákona prostredníctvom dohodovacieho konania.

Garantované minimum zmierni na prechodné obdobie dopad normatívneho systému financovania škôl a školských zariadení na žiaka v prípade, ak zriaďovateľ nie je z rôznych dôvodov v krátkom čase schopný prispôsobiť náklady na prevádzku škôl a školských zariadení v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti systému financovania podľa tohto zákona.

K § 10

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2004.

Bratislava, 21. augusta 2003

Mikuláš D z u r i n d a v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Martin F r o n c v. r.

minister školstva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu