Zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení 597/2003 účinný od 01.01.2014 do 19.12.2014

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR predkladá materiál "Návrh zá kona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony" ako iniciatívny návrh.

Preložený návrh zákona v samostatných článkoch mení a dopĺňa tri základné zákony v oblasti regionálneho školstva.

Navrhuje sa:

·zvýšiť maximálne počtov žiakov v triedach základných škôl a stredných škôl,

·určiť minimálne počty žiakov v triedach základných škôl, stredných škôl, praktických škol ách a odborných učilištiach,

·povoliť riaditeľovi školy doplniť počet žiakov vzdelávaných v triede z titulu povolenia štú dia v zahraničí až na maximálny počet žiakov v triede,

·upraviť hodnotenie žiakov s mentálnym postihnutím bez vyjadrenia stupňov a s komentárom o dosiahnutých vzdel ávacích výsledkoch,

·zrušiť jazykové certifikáty ako náhradu maturitnej skúšky z cudzieho jazyka,

·umožniť vzdelávanie detí a žiakov v školách pri zdravotníckych zariadeniach aj pedagogický m zamestnancom inej špeciálnej školy,

·zosúladiť ustanovenie zákona č. 597/2003 Z. z. v oblasti financovania nákladov na učebnice, pracovné zoš ity a učebné texty s ustanovením § 13 školského zákona,

·upraviť podmienky na financovanie súťaží a predmetových olympiád,

·umožniť zriaďovateľovi školy schvaľovať okrem počtu prijímaných žiakov aj počet tried,

·každoročne zverejňovať metodiku prideľovania finančných prostriedkov zriaďovateľom škôl v rámci dohodovacieho konania a zriaďovateľom štátnych materských šk ôl a štátnych školských zariadení.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a s právom Európskej únie.

Návrh zákona má pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, má negatívny sociálny vplyv, nemá vplyv na podnikateľské prostredie, nemá environmentálny vplyv a má pozitívny vplyv na informatizáciu spolo čnosti.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

B. Osobitná časť

K Èl. I

K bodu 1:

Navrhuje sa zvýšiť maximálny počet žiakov v triedach piateho až deviateho roční ka základnej školy z 28 na 29 žiakov. Pri určení maximálnych počtov žiakov v triedach sa vychádzalo z priemernej naplnenosti triedy v krajinách OECD v roku 2010, a to na I. stupni základnej školy z 21,3 ž iaka na triedu a na 2. stupni základnej školy z 23,3 žiaka na triedu. Tieto počty žiakov v triede tvorili 75% z maximálnych počtov žiakov v triede.

Vzdelávanie žiakov viacerých ročníkov prvého stupňa základnej školy v jednej triede bude možné najviac z dvoch ročníkoch prvého stupňa základnej školy (napr. prváci a tretiaci sa budú vzdelávať v jednej triede).

K bodu 2:

Na podnet zriaďovateľov škôl a profesijných združení škôl sa do zákona dopĺňa najnižší počet žiakov v triedach základnej školy. Dôvodom je zvýšenie tlaku na racionalizáciu siete šk ôl a rýchlejšie dosiahnutie cieľa, ktorým je priemerná naplnenosť tried porovnateľná s krajinami OECD.

K bodu 3:

Navrhuje sa, aby riaditeľ školy mohol doplniť počet žiakov v triede základnej školy dennej formy štúdia z dôvodu povolenia plnenia povinnej školskej dochádzky žiakom v zahraničí. Napr. v súč asnosti evidujeme triedu s 22 žiakmi, pričom 20 žiakov plní povinnú školskú dochádzku v zahraničí. To znamená, že sa v dennej forme štúdia vzdelávajú len 2 žiaci. Zriaďovateľ tejto š koly dostane na výchovu a vzdelávanie týchto žiakov dvakrát plný normatív a 20-krát 10 percentný normatív, čo mu nepostačuje na zabezpečenie výchovy a vzdelávania. Navrhuje sa, aby riaditeľ š koly mohol doplniť počet žiakov triedy dennej formy štúdia do maximálneho počtu žiakov triedy.

V odseku 15 sa určuje najnižší počet žiakov v triedach základných škôl, ak zriaďovateľ školy zabezpečuje výchovu a vzdelávanie žiakov v slovenskom jazyku a aj v jazyku národnostnej menšiny.

Zároveň sa v odseku 16 umožňuje zriaďovateľovi školy určiť aj nižší počet žiakov v triede ako je najnižší počet žiakov určený v školskom zákone, ale iba v osobitných prípadoch, ktoré zákon uvádza. V písmene d) sa uv ádza ako dôvod 'ďalšie dôvody osobitného zreteľa'. Za dôvody osobitného zreteľa možno považovať aj klimatické podmienky v zimnom období, rozstratené osídlenie v podhorských osídleniach (kopanice, lazy, štále) a záujem zriaďovateľa dofinancovať si náklady na výchovu a vzdelávanie z vlastných zdrojov.

K bodu 4:

Navrhuje sa zvýšiť maximálny počet žiakov v triede prvého ročníka strednej školy z pôvodných 30 na 31. Dôvod je uvedený v prvom bode.

K bodu 5:

Vloženie nového odseku 6 súvisí so situáciou popísanou v 3. bode v prvom odseku. Navrhuje sa, aby riaditeľ školy mohol doplniť počet žiakov v triede strednej školy dennej formy štúdia z dôvodu po volenia absolvovania časti štúdia v škole obdobného typu v zahraničí.

V odseku 7 sa do zákona dopĺňa najnižší počet žiakov v triede.

V novom odseku 8 sa umožňuje zriaďovateľovi školy určiť aj nižší počet žiakov v triede ako je najnižší počet žiakov určený v školskom zákone, ale iba v osobitných prípadoch, ktoré zákon uvádza.

Ïalej sa navrhuje v stredných odborných školách možnosť zriaďovať spoločné triedy pre niekoľko príbuzných študijných odborov alebo pre niekoľko príbuzných učebných odborov. Podmienkou j e vytvorenie skupiny najmenej ôsmich žiakov toho istého študijného odboru alebo učebného odboru na teoretické vyučovanie každého odborného predmetu.

V konzervatóriách sa navrhuje možnosť zriaďovať spoločné triedy pre niekoľko príbuzných študijných odborov.

K bodu 6:

Navrhuje sa spresniť znenie splnomocňovacieho ustanovenia na vydanie vykonávacieho predpisu k školskému zákonu.

K bodu 7:

Za súčasného legislatívneho stavu nie je možnosť upraviť odlišný postup pri hodnotení tých žiakov s mentálnym postihnutím, u ktorých nie je náležité použiť explicitné vyjadrenie hodnotenia úrovne ich vedomostí. Zavedením navrhnutého ustanovenia bude možné pre príslušnú cieľovú skupinu žiakov s mentálnym postihnutím, vrátane žiakov s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vý vinovými poruchami, ktorí majú mentálne postihnutie, použiť slovný komentár, t. j. slovný opis dosiahnutých vedomostí a zručností nadobudnutých pri plnení príslušného vzdelá vacieho programu alebo individuálneho vzdelávacieho programu. Žiaci odborných učilíšť, keďže ich vzdelávanie končí záverečnou skúškou a majú možnosť získať výučný list, sú z možnosti hodnotenia slovným komentárom vyňatí.

K bodu 8:

Navrhuje sa pre žiakov s mentálnym postihnutím v celkovom hodnotení nepripájať prívlastky 's vyznamenaním' a 'veľmi dobre', nakoľko ich výpovedná hodnota nezodpovedná výpovednej hodnote celkové ho hodnotenia intaktných žiakov.

K bodu 9:

Predmetným ustanovením sa navrhuje odstrániť nesúlad týkajúci sa obsahu absolventskej skúšky, pretože žiaci sa na výkon povolaní a odborných činností v oblasti umenia nepripravujú len na škole ú žitkového výtvarníctva, ale môžu sa naň pripravovať aj na inom type strednej odbornej školy.

K bodom 10 a 15:

Zámerom je zrušiť jazykové certifikáty ako náhradu maturitnej skúšky z cudzieho jazyka, nakoľko tieto poskytujú rôzne inštitúcie, úroveň ktorých nie je možné kontrolovať zo strany štá tu, rovnako nie je možné kontrolovať a preverovať úroveň priebehu a administrácie skúšky. Zoznam všetkých skúšobných a licenčných centier, ktoré poskytujú jazykové certifikáty nie je možn é vyhláškou určiť, nakoľko nie je stály, ale sa neustále mení. Zisťovanie tejto skutočnosti je pre riaditeľov škôl značnou administratívnou záťažou.

Uznávanie jazykových certifikátov ako náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka znižuje počty žiakov, ktorí vykonávajú v aktuálnom školskom roku maturitnú skúšku, nie je možné tak objektí vne porovnať výsledky žiakov v rámci populačného ročníka, čo sa následne odráža v irelevantných číslach v štatistikách, najmä ak posielame takéto štatistiky do zahraničia za úč elom celoeurópskych zistení. Celoštátne štatistiky, ktoré sú tiež cennou spätnou väzbou, sú ochudobnené o podklady žiakov, ktorí sa maturitnej skúšky z cudzieho jazyka nezúčastnia.

Riaditelia škôl, ktorí rozhodujú o uznávaní náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka, nie sú kompetentní porovnávať obsahy skúšok, či obsah skúšky na certifikáte je porovnateľný s obsahom maturitnej skúšky.

Ústna forma internej časti maturitnej skúšky z cudzieho jazyka je zameraná na slovenské reálie i na literatúru, obsah maturitnej skúšky odráža učivo, ktoré učitelia so žiakmi preberali, je to pre učiteľov cudzích jazykov potrebná spätná väzba pre ďalší rozvoj ich práce.

Ak žiak je schopný vykonať jazykovú skúšku na získanie jazykového certifikátu, nemal by mať problém úspešne vykonať maturitnú skúšku z cudzieho jazyka.

Maturitná skúška je štátnou záverečnou skúškou stredoškolského štúdia, maturitné testy z cudzích jazykov v SR sú kvalitné, vytvárajú ich experti a školení tvorcovia maturitných zadaní . Zadania sú recenzované a ich validita je posudzovaná školenými recenzentmi.

K bodu 11:

Navrhuje sa, aby vzdelávanie žiakov umiestnených v zdravotníckych zariadeniach s trvalo nízkym alebo kolísajúcim počtom žiakov mohol zabezpečovať aj pedagóg inej špeciálnej školy.

K bodom 12 a13:

Navrhuje sa určiť najnižší počet žiakov v triede odborného učilišťa a praktickej školy. V ostatných špeciálnych školách je už určený.

K bodu 14:

Z dôvodu jednoznačnosti sa navrhuje upraviť formulácia na poskytovanie príspevku na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, aby nebolo možné si ju vykladať viacerými spôsobmi a aby poskytovanie tohto pr íspevku bolo viazané len na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia (nie na všetkých žiakov, na ktorých sa poskytuje príspevok na stravovanie a na školské potreby).

K bodu 16:

Najnižší počet žiakov v triedach základných škôl a stredných škôl sa bude zavádzať do škôl postupne, a to v školskom roku 2015/2016 do prvého a piateho ročníka základných šk ôl a do prvého ročníka stredných škôl, v ďalších školských rokoch do ich nasledujúcich ročníkov.

K bodom 17 a 18:

Ide o úpravu reagujúcu na prijatie Lisabonskej zmluvy.

K Èl. II

K bodom 1 a 2:

Vypustenie ustanovenia súvisí s vypustením odsekov 8 až 10 v § 89 školského zákona, bližšie uvedené v komentári k 9. bodu v článku I. a s vypustením § 40 školského zákona, ktorým sa zruš ilo štúdium jednotlivých predmetov predchádzajúcou novelou a rozhodovacia kompetencia riaditeľa školy v tejto veci je nadbytočná.

K bodu 3:

Navrhuje sa, aby zriaďovateľ školy schvaľoval okrem počtov prijímaných žiakov aj počet tried. Zriaďovateľ, ktorý určí počtu tried, ktorý nebude zodpovedať sume pridelených finančný ch prostriedkov, bude musieť dofinancovať náklady na výchovu a vzdelávanie v týchto triedach.

K bodom 4 až 7:

Zosúlaďuje sa terminológia súvisiaca s financovaním nákladov na originálne kompetencie v oblasti školstva zo strany územnej samosprávy s terminológiou používanou v školskom zákone.

K bodom 8 až 10:

Navrhuje sa spresniť úloha okresného úradu v sídle kraja pri zabezpečovaní celoslovenských kôl súťaží detí a žiakov škôl a školských zariadení. Zároveň sa vymedzuje ú zemie na konanie obvodného kola súťaže alebo predmetovej olympiády.

K bodom 11 a 12:

Navrhuje sa explicitne vymenovať kolá súťaží detí a žiakov škôl a školských zariadení a predmetových olympiád žiakov škôl, ktoré bude ministerstvo riadiť.

Zoznam súťaží a predmetových olympiád na nasledujúci školský rok bude zverejňovať ministerstvo na svojom webovom sídle.

K bodom 13 až 16 a 18:

Navrhovanou úpravou ustanovení sa sleduje flexibilnosť riešenia problémov praxe, pri zmene zriaďovateľov zariadení školského stravovania počas školského roka a pri zachovaní základnej školy, materskej š koly, alebo organizačnej zložky spojenej školy ak chce zriaďovateľ základnú školu s materskou školou alebo spojenú školu vyradiť zo siete škôl a školských zariadení. Tento problém sa navrhuje rieš iť aj v rámci zmien v sieti.

K bodu 17:

Uvedenú legislatívnu úpravu je potrebné vykonať v záujme zabezpečenia odborného riadenia materskej školy a odstránenia legislatívneho vákua v tejto veci od čias, kedy bola táto problematika upravená v § 63 ods. 7 zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon). V súčasnosti už síce tento zákon neplatí, ale požiadavka odborného riadenia jednotlivých druhov škô l zostala zachovaná rovnako.

V poslednom období sa na Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, na sekciu regionálneho školstva, obrátilo viacero žiadateľov s požiadavkou o zaujatie stanoviska vo veci, či v subjektoch zá kladná škola s materská školou majú byť ustanovení zástupcovia riaditeľov pre materskú školu. Tieto funkčné miesta sú zriadené, ale v poslednom období sa vyskytujú prípady, keď v 'snahe uš etriť', riaditelia týchto subjektov rušia miesto zástupcu riaditeľa pre materskú školu a teda je nevyhnutné túto problematiku, ktorá sa dotýka 713 subjektov, upraviť aj právne.

Uvedomujeme si, že ustanovovanie zástupcu/zástupcov riaditeľa školy je v kompetencii riaditeľov škôl. To platí tak pre materskú školu (pokiaľ je materská škola právny subjekt), ako aj pre základnú š kolu, základnú školu s materskou školou, ale aj pre stredné školy, či pre školy pre deti alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami). Žiadny právny predpis ustanovovanie zástupcu/zá stupcov v týchto druhoch škôl neustanovuje explicitne. Iba v prípade spojenej školy, je v § 20 ods. 6 zákona č. 596/2003 Z. z. explicitne uvedené, že 'Riaditeľ spojenej školy ustanovuje zástupcov riaditeľ a pre každú školu, ktorá je organizačnou zložkou spojenej školy. Na zástupcu riaditeľa sa vzťahujú kvalifikačné predpoklady uvedené v § 3 ods. 5.'

Vzhľadom na to, že základná škola s materskou školou vznikla splynutím dvoch samostatných druhov škôl, z ktorých každý má svoje špecifiká (nielen z hľadiska obsahu výchovy a vzdelá vania, ale aj z hľadiska kvalifikačných požiadaviek na výkon pedagogickej činnosti pedagogických zamestnancov a v neposlednom rade aj organizácie výchovno-vzdelávacej činnosti), je v záujme zabezpečenia odborn ého riadenia výchovy a vzdelávania detí a žiakov nevyhnutné, aby sa na riadení školy spolu s riaditeľom podieľali (v závislosti od počtu tried základnej školy ako aj v závislosti od počtu t ried materskej školy) aj zástupca/zástupcovia riaditeľa základnej školy s materskou školou pre základnú školu a zástupca/zástupcovia riaditeľa základnej školy s materskou školou pre materskú š kolu, ktorí sú v zmysle § 34 ods. 1 písm. a) zákona č. 317/2009 o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení vedúcimi pedagogický mi zamestnancami.

K Èl. III

K bodu 1:

Navrhuje sa zosúladiť znenie ustanovenia § 3 ods. 2 písm. c) zákona č. 597/2003 Z. z. s § 13 školského zákona vo veci úhrady nákladov na učebnice, pracovné zošity a učebné texty.

K bodu 2:

Z dôvodu jednoznačnosti sa navrhuje doplniť ustanovenie zákona tak, aby nebol možný iný výklad financovania nákladov na stravovanie žiakov škôl nad 15 rokov veku, hlavne určenie subjektu, ktorý tieto ná klady financuje. Úprava nadväzuje na zmeny uvedené v § 6 ods. 12 a § 9 ods. 12 zákona č. 596/2003 Z. z. vo vzťahu k financovaniu nákladov na stravovanie.

K bodom 3 a 4:

Navrhuje sa poskytovať dotáciu na ocenenie výhercov súťaží, ktorých organizátorom a spoluorganizátorom je ministerstvo, napr. súťaž vydavateľstiev o najlepšiu knihu a podobne. Nejde o súťaž e pedagogických a odborných zamestnancov a súťaže pre deti a žiakov škôl a školských zariadení.

K bodu 5:

Navrhuje sa zverejniť na webovom sídle ministerstva metodiku prideľovania finančných prostriedkov zriaďovateľom škôl (základných a stredných škôl vrátane špeciálnych škôl) v rá mci dohodovacieho konania. Metodika bude doplnená aj o pravidlá dofinancovania výchovy a vzdelávania v materských školách a školských zariadeniach zriadených obvodným úradom v sídle kraja.

K Èl. IV

Účinnosť právneho predpisu sa navrhuje od 1. januára 2014 okrem č l. II 1. a 2. bodu, ktorých účinnosť sa navrhuje od 1. 9. 2014 a čl. I 2. bodu, 3. bodu § 29 ods. 15 a 16, 5. bodu § 33 ods. 7 a 8, 7. až 10. bodu, 12., 13. a 15. bodu, ktorých účinnosť sa navrhuje od 1. 9. 2015, teda zmeny priamo súvisiace s priebehom a organizáciou školského roka nadobúdajú účinnosť až so začiatkom príslušn ého školského roka. Ostatné zmeny nadobúdajú účinnosť začiatkom fiškálneho roka, teda od 1.1.2014.

V Bratislave 26. septembra 2013

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Dušan Èaplovič v. r.

minister školstva, vedy, výskumu a š portu Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení

10

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení je vypracovaný na základe programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa poukazuje na potrebu zavedenia transparentného, normatívneho a motivačného systému viaczdrojového financovania na všetkých úrovniach regionálneho školstva.

Návrh zákona vychádza aj z potreby legislatívne zosúladiť financovanie regionálneho školstva s projektom decentralizácie verejnej správy a s pripravovanými zmenami v oblasti organizácie miestnej štátnej správy od 1. januára 2004.

V súčasnosti je financovanie základných škôl, stredných škôl a školských zariadení administratívne veľmi náročné a využívanie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu nedostatočne efektívne.

Štátne školy a verejné školské zariadenia v pôsobnosti obcí a samosprávnych krajov dostávajú finančné prostriedky na prevádzku od svojich zriaďovateľov, ktorým ich prostredníctvom decentralizačnej dotácie poskytuje Ministerstvo financií SR (ďalej len „ministerstvo financií“) z kapitoly súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom (ďalej len „súhrnný finančný vzťah“). Finančné prostriedky na mzdy a platy vrátane odvodov do poisťovní a fondov, pre zamestnancov všetkých štátnych škôl a verejných školských zariadení dostávajú obce a samosprávne kraje ako zriaďovatelia pre štátne školy a školské zariadenia vo svojej pôsobnosti z kapitol krajských úradov prostredníctvom okresných a krajských úradov.

Štátne školy a školské zariadenia v pôsobnosti okresných úradov a krajských úradov dostávajú všetky finančné prostriedky na bežné výdavky z rozpočtu týchto úradov.

Neštátne školy a neštátne školské zariadenia dostávajú finančné prostriedky na základe priemerných výdavkov na žiakov príslušného druhu a typu štátnej školy a verejného školského zariadenia prostredníctvom rozpočtu obcí, samosprávnych krajov, krajských úradov a okresných úradov.

Nízka efektívnosť využívania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu je spôsobená systémom určovania objemu finančných prostriedkov jednotlivým zriaďovateľom pre školy a školské zariadenia v ich pôsobnosti, ktorý ich nemotivuje k racionalizácii siete škôl, účelnejšiemu využívaniu existujúcich nadkapacít a ktorý nezohľadňuje demografický vývoj v jednotlivých regiónoch.

Návrh zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení prináša v oblasti organizácie poskytovania finančných prostriedkov školám a školským zariadeniam, teda v oblasti finančných tokov, ako aj v spôsobe určovania objemu finančných prostriedkov jednotlivým subjektom, viacero podstatných zmien.

V prvom rade sa dôsledne oddeľuje financovanie prenesených kompetencií predstavovaných zriaďovateľskou pôsobnosťou obcí a VÚC k školám od financovania originálnych kompetencií predstavovaných zriaďovateľskou pôsobnosťou obcí a VÚC k verejným školským zariadeniam a starostlivosťou o objekty škôl. V rámci tejto separácie sa finančné prostriedky určené na financovanie prenesených kompetencií rozpočtujú v kapitole Ministerstva školstva SR (ďalej len „kapitola ministerstva“ a „ministerstvo“) a poskytujú zriaďovateľom účelovo a finančné prostriedky určené na financovanie originálnych kompetencií rozpočtujú v kapitole súhrnný finančný vzťah a poskytujú neúčelovo. V kapitole ministerstva sa rozpočtujú aj finančné prostriedky na financovanie štátnych školských zariadení a neštátnych škôl a neštátnych školských zariadení.

Pokiaľ ide o financovanie realizované z kapitoly ministerstva, je organizácia poskytovania finančných prostriedkov školám a školským zariadeniam postavená na dvojúrovňovom modeli.

V rámci prvej úrovne sa poskytujú finančné prostriedky z kapitoly ministerstva zriaďovateľom škôl a školských zariadení prostredníctvom novozriaďovaných krajských školských úradov.

Objem finančných prostriedkov poskytnutý zriaďovateľom škôl vychádza z normatívne určených finančných príspevkov pre jednotlivé školy. Pri ich určovaní sa vychádza z počtu žiakov a normatívov na žiaka pre jednotlivé druhy a typy škôl. Normatívy zohľadňujú rozdielnu personálnu a ekonomickú náročnosť jednotlivých druhov a typov škôl, teplotné podmienky v mieste školy a do istej miery aj veľkosť školy. Normatív určuje ročný objem finančného príspevku na jedného žiaka a pozostáva zo mzdového normatívu a prevádzkového normatívu. Uvedené finančné prostriedky poskytnuté obciam a samosprávnym krajom ako zriaďovateľom štátnych škôl sa chápu ako prostriedky na výkon prenesených kompetencií, a preto sú účelovo určené.

Objem finančných prostriedkov poskytnutý zriaďovateľom školských zariadení sa u zariadení, u ktorých ide o pravidelnú dochádzku žiakov podobného charakteru, ako u škôl (napríklad u materských škôl), určuje analogicky ako u škôl. U ostatných školských zariadení, u ktorých sa normatívny prístup nedá jednoducho aplikovať, sa vychádza z počtu detí, žiakov alebo chovancov, ktorým príslušné zariadenie poskytuje služby a náročnosti na personálne a prevádzkové zabezpečenie činnosti zariadenia, pričom konkrétny spôsob určenia objemu pridelených finančných prostriedkov sa realizuje v úzkej väzbe na charakter zariadenia. Podrobnosti upraví nariadenie vlády.

Druhú úroveň predstavuje rozpis finančných prostriedkov pre jednotlivé školy a školské zariadenia z úrovne zriaďovateľa. Zriaďovateľ má možnosť podľa miestnych podmienok a potrieb upraviť v stanovenom rozsahu objem finančných prostriedkov pre jednotlivé školy a školské zariadenia. Nariadenie vlády však určí minimum mzdového normatívu a minimum prevádzkového normatívu, ktoré musí škola od zriaďovateľa dostať. Tento mechanizmus zároveň zriaďovateľovi umožňuje nerozpísať hneď na začiatku roku na školy a školské zariadenia všetky pridelené finančné prostriedky, teda vytvoriť si rezervu a uvoľňovať ju školám a školským zariadeniam podľa aktuálnych potrieb počas roka.

Vzhľadom na to, že objem finančných prostriedkov pridelených zriaďovateľom bude závislý od počtu žiakov, zriaďovateľ bude motivovaný k efektívnejšiemu využívaniu pridelených finančných prostriedkov a racionalizácii siete škôl v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti. Rovnako aj školy budú motivované k poskytovaniu kvalitného vzdelania, lebo pri zvýšenom záujme o školu a vyššom počte žiakov budú mať viac finančných prostriedkov. Kompetencie zriaďovateľa prerozdeľovať časť prostriedkov mu dáva možnosť v súlade s princípmi subsidiarity a zodpovednosti za miestny a regionálny rozvoj uplatňovať svoju regionálnu školskú politiku.

Normatívne určený príspevok bude tvoriť rozhodujúcu časť finančných prostriedkov pre školy a školské zariadenia zo štátneho rozpočtu a zodpovedá pokrytiu štandardného chodu škôl. Pre riešenie neštandardných situácií návrh zákona obsahuje však aj ďalšie nástroje, ktoré umožnia optimálnejšie modelovať osobitosti vyskytujúce sa pri chode škôl (špecifiká, motivačné príspevky, rozvojové projekty, riešenie havarijných situácií). Sú podrobnejšie komentované v osobitnej časti dôvodovej správy. Na vernejšie modelovanie slúži aj osobitné určenie finančných prostriedkov na prvých 8 mesiacov roka vychádzajúce z počtu žiakov v bežnom školskom roku (ktorý začal v predchádzajúcom kalendárnom roku) a osobitné určenie finančných prostriedkov na posledné 4 mesiace roka vychádzajúce z počtu žiakov v novom školskom roku (začínajúcom v septembri daného kalendárneho roka). Zohľadňujú sa aj zmeny počtu žiakov v priebehu kalendárneho roku, ale z praktických dôvodov iba ak presiahnu 5 %. Zmeny, ktoré sú menšie ako 5 %, sa uplatnia od nového školského roku.

Z kapitoly súhrnný finančný vzťah sa budú financovať originálne kompetencie, teda verejné školské zariadenia a normatívnym spôsobom aj kapitálové prostriedky na rekonštrukciu školských objektov a modernizáciu vybavenia škôl. Tieto finančné prostriedky sú poskytované priamo zriaďovateľom a to neúčelovo. Podklady pre rozpis zabezpečuje pre ministerstvo financií ministerstvo.

Ako nový prvok pri realizácii systému financovania školských zariadení poskytujúcich záujmové vzdelávanie vystupuje v návrhu zákona využitie vzdelávacích poukazov. Vzdelávací poukaz reprezentuje ročný osobitný príspevok štátu na záujmové vzdelávanie pre jedného žiaka základnej školy alebo strednej školy. Hodnotu poukazu každoročne v rámci tvorby rozpočtu určuje ministerstvo. Na základe vzdelávacieho poukazu školské zariadenie poskytujúce záujmové vzdelávanie držiteľovi poukazu podľa rozsahu poskytnutých služieb obdržia od štátu finančný príspevok až do výšky hodnotu poukazu. Podrobnosti využitia vzdelávacích poukazov určí nariadenie vlády. Financie na vzdelávacie poukazy sa rozpočtujú v kapitole ministerstva a poskytujú zriaďovateľom účelovo prostredníctvom krajských školských úradov.

Návrh zákona predpokladá používanie rovnakých normatívov pre rovnaké typy škôl a školských zariadení bez ohľadu na to, či ide o štátne alebo neštátne subjekty. Aj keď je predkladateľovi zrejmé, že na túto otázku budú rôzne názory, návrh zákona vychádza v tomto smere z princípu rovnoprávneho postavenia všetkých zriaďovateľských subjektov z hľadiska nároku na finančný príspevok zo štátneho rozpočtu a zároveň z princípu nediskriminovať tých občanov, ktorí sú ochotní prispieť na vzdelávanie svojich detí. Rozdiel sa uplatňuje v prístupe ku kapitálovým výdavkom a v aplikácii prechodného obdobia, s ktorým sa u neštátnych subjektov nepočíta.

Zároveň však štát garantuje občanom právo na bezplatné vzdelávanie v štátnych školách.

Predkladaný návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi Slovenskej republiky.

V práve Európskej únie nie je uvedená problematika upravená a nie je ani prioritou podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení, ani podľa Bielej knihy.

Zákon nebude mať dopad na štátny rozpočet v roku 2004. Dopad na rozpočet obcí a VÚC bude difencovaný v závislosti od toho, či priemerný normatív pripadajúci na žiaka v obci resp. vo VÚC určený v súlade s novým zákonom bude vyšší alebo nižší ako boli doteraz poskytované finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu pripadajúce na jedného žiaka. Vzhľadom na to, že objem finančných prostriedkov na regionálne školstvo v roku 2004 stúpne, vo všeobecnosti bude dopad zákona na rozpočty obcí a územných celkov pozitívny.

Nasledujúca ekonomická kalkulácia pre roky 2005 – 2010 vychádza pre jednoduchosť z predpokladu, že celý objem financií na regionálne školstvo je sústredený v kapitole ministerstva. Skutočnosť, že časť finančných prostriedkov v objeme okolo 8 mld. Sk bude rozpočtovaná v kapitole súhrnný finančný vzťah, nie je pre nasledujúci výpočet rozhodujúca.

Predbežný dopad na štátny rozpočet v roku 2005 pri očakávanej priemernej ročnej miere inflácie na rok 2005 na úrovni 5 % (MŠ SR nemá k dispozícii prognózu na rok 2005, 5 % je uvedené ako príklad) sa určí nasledovne:

Počet žiakov v štátnych a neštátnych školách na začiatku šk. roku 2003/4 903 807

Objem bežných výdavkov podľa § 3 ods. 2 na rok 2004 (východiská)35 841 000 tis. Sk

Priemerný ročný náklad na rok 2004 podľa § 7 ods. 635 841 000 / 903 807 = 39 656 Sk

Priemerný ročný náklad na rok 2004 zvýšený o očakávanú infláciu 2005 1,05 * 39 656 = 41 639 Sk

Počet žiakov v štátnych a neštátnych školách na začiatku šk. roku 2004/5 872 655

Minimálny objem bežných výdavkov podľa § 3 ods. 2 na rok 200541 639 * 872 655 = 36 336 482 tis. Sk

Minimálny nárast oproti roku 200436 336 482 – 35 841 000 = 495 482 tis. Sk

Výhľad do roku 2010 pri priemernej ročnej miere inflácie 5 %

Minimálny priemerný ročný náklad na rok 2010 určený

z priemerného ročného nákladu na rok 20041,056 * 39 656 = 53 139 Sk

Počet žiakov v štátnych a neštátnych školách na začiatku šk. roku 2009/10 748 845

Minimálny objem bežných výdavkov podľa § 3 ods. 2 na rok 201053 139 * 748 845 = 39 792 874 tis. Sk

Nárast oproti roku 200439 792 874 – 35 841 000 = 3 951 874 tis. Sk

Minimálny priemerný medziročný nárast v rokoch 2005 – 20103 951 874 / 6 = 658 645 tis. Sk

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)návrh právneho predpisu svojou problematikou:

◊nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení (asociačná dohoda);

◊nepatrí medzi priority Národného programu pre prijatie acquis communautaire 2001 ;

◊nepatrí medzi priority Partnerstve pre vstup 2001;

◊nepatrí medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integrácie do vnútorného trhu Únie (Biela kniha);

◊nie je prioritou podľa screeningu ;

◊patrí medzi úlohy vyplývajúce z Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003;

◊nie je prioritou vyplývajúcou pre SR z Pravidelnej správy Európskej komisie o stave pripravenosti SR na členstvo v EÚ z 9. októbra 2002.

b)nevyplývajú zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky.

4.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev :

◊čl.6 ods.2 (prvá hlava) Zmluvy o Európskej únii zakotvuje rešpektovanie základných ľudských práv zaručených v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd a vyplývajúcich z ústavných tradícii členských štátov ako základných princípov práva Spoločenstva,

◊čl.2 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zaručuje právo každého na vzdelanie.

b)

c)

d)nie je upravená v práve Európskej únie.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

a)úplná,

b)

c)

d)

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo školstva SR

7. Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie (špecifikácia úrovne a spôsobu expertnej účasti, napr. konzultácie a pod.):

Na príprave návrhu zákona sa nezúčastnili experti.

B. Osobitná časť

K § 1

V ustanoveniach paragrafu sa vymedzuje pôsobnosť zákona na školy, školské zariadenia a ostatné vymenované subjekty školského systému tvoriace regionálne školstvo

Ustanovuje sa povinnosť štátu zabezpečiť financovanie výchovno-vzdelávacieho procesu a prevádzky na štandardnej úrovni v štátnych školách, ktoré poskytujú bezplatné vzdelanie. Povinnosťou štátu voči školám je aj finančne zabezpečiť riešenie havarijných situácií, i keď je predkladateľovi jasné, že tu budú limitujúcicm faktorom možnosti štátneho rozpočtu. Štátnym školám štát prispieva v rámci možností štátneho rozpočtu aj na financovanie rozvoja v rámci celoštátnych alebo nadregionálnych rozvojových projektov a na na rekonštrukciu školských objektov a modernizáciu vybavenia škôl (odstránenie „modernizačného dlhu“) normatívnym prideľovaním kapitálových výdavkov. Výchovu a vzdelávanie zabezpečujú aj neštátne školy v rovnakom rozsahu ako štátne školy a štát zabezpečuje ich financovanie rovnako ako pri štátnych školách, čím zabezpečuje ich rovnocenné postavenie v sústave základných a stredných škôl. Rozdiel sa uplatňuje v prístupe ku kapitálovým výdavkom, kde sa u neštátnych škôl predpokladá v rámci rozvojových projektov len financovanie obstarávania hnuteľných vecí zo štátneho rozpočtu, neposkytujú sa kapitálové výdavky na rekonštrukciu školských objektov a modernizáciu vybavenia a v aplikácii prechodného obdobia, s ktorým sa u neštátnych subjektov nepočíta.

Štát prispieva zo štátneho rozpočtu na financovanie štátnych školských zariadení, verejných školských zariadení a neštátnych školských zariadení, ktoré zabezpečujú činnosti a služby súvisiace s výchovou a vzdelávaním.

V neštátnych školách a neštátnych školských zariadeniach sa vzdelávanie a ďalšie služby môžu poskytovať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky za úhradu.

Toto ustanovenie určuje aj okruh rezortných škôl, na ktoré sa tento zákon nevzťahuje. Ide o školy v pôsobnosti ministerstiev vnútra, spravodlivosti a obrany.

K § 2

V tomto ustanovení sú vymenované možné zdroje financovania škôl a školských zariadení.

Hlavným zdrojom financovania sú prostriedky zo štátneho rozpočtu. Ďalšími zdrojmi financovania sú príspevky z rozpočtov obcí a samosprávnych krajov (u štátnych škôl a verejných školských zariadení), zisk z podnikateľskej činnosti pokiaľ túto činnosť školy a školské zariadenia vykonávajú, príspevky od rodičov podľa osobitných predpisov, príspevky a dary od fyzických a právnických osôb a iné zdroje.

K § 3

V prvom odseku paragrafu sa ustanovuje základná zmena doterajšieho stavu finančných tokov do regionálneho školstva spočívajúca v presune podstatnej časti finančných prostriedkov štátneho rozpočtu pre regionálne školstvo do kapitoly ministerstva školstva.

V odsekoch 2, 3 a 5 sa vymenúva štruktúra finančných prostriedkov pre regionálne školstvo a charakterizuje spôsob rozdeľovania jednotlivých položiek tejto štruktúry. Objem finančných prostriedkov v položkách podľa odseku 2 je podkladom pre výpočet priemerného ročného nákladu (§ 7 ods. 6) použitého na určenie minimálneho medziročného zvýšenia finančných prostriedkov pre regionálne školstvo.

V odseku 4 sa ustanovuje, že finančné toky z ministerstva zriaďovateľom sa realizujú prostredníctvom krajských školských úradov. Pre určenie školského úradu, prostredníctvom ktorého pôjdu finančné toky zriaďovateľovi je sídlo zriaďovateľa.

K § 4

V tomto ustanovení sa upravuje spôsob a postup financovania štátnych škôl. Zavádzajú sa pojmy potrebné na vyjadrenie princípov a realizáciu normatívneho financovania. Určuje normatívny príspevok pre školu ako súčin počtu jej žiakov a normatívu prislúchajúceho na jedného žiaka školy na jeden rok. Samotný normatív je súčtom mzdového normatívu a prevádzkového normatívu. Mzdový normatív predstavuje normované ročné náklady na mzdy zamestnancom vrátane odvodov pripadajúce na jedného žiaka a prevádzkový normatív vyjadruje normované ročné výdavky na prevádzku a zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu okrem miezd zamestnancom pripadajúce na jedného žiaka. Ustanovuje sa, že pri určovaní normatívov sa zohľadňuje druh a typ školy, jej veľkosť, personálna a ekonomická náročnosť študijného alebo učebného odboru, teplotné pomery v mieste školy a vyučovací jazyk.

Vzhľadom na to, že začiatkom nového školského roka sa mení počet žiakov v základných školách a stredných školách, normatívny príspevok pre školu na kalendárny rok sa rozdeľuje a školám rozpisuje v dvoch častiach. Prvý normatívny príspevok je určený na mesiace január až august (normatívny príspevok na bežný školský rok) a druhý na mesiace september až december (normatívny príspevok na nový školský rok).

Aby zriaďovateľ mal možnosť zohľadniť miestne a regionálne osobitosti pri rozpise rozpočtu na školy v jeho pôsobnosti, dáva mu toto ustanovenie kompetencie prerozdeľovať medzi školami vymedzenú časť finančných prostriedkov normatívne určených školám. Každá škola má ale nárok na stanovené minimum mzdového a prevádzkového normatívu. Rozsah kompetencií zriaďovateľa upraviť objem finančných prostriedkov jednotlivým školám, ako aj postupy a pravidlá určovania normatívov pre jednotlivé typy a druhy škôl podrobnejšie určuje nariadenie vlády.

Týmto ustanovením zákon dáva možnosť ministerstvu v rámci možnosti štátneho rozpočtu prideliť zriaďovateľom aj dodatočné finančné prostriedky na špecifiká, rozvojové projekty a riešenie havarijných situácií.

Zavedenie špecifík sleduje možnosť zohľadniť pri financovaní objektívne odôvodnené opakujúce sa náklady, ktoré vzhľadom na ich špecifický charakter nie je možné zohľadniť v normatíve. K § 5

Toto ustanovenie rieši financovanie štátnych a verejných školských zariadení, ktoré podľa návrhu zákona prebieha podľa rovnakých princípov a pravidiel ako financovanie škôl, ale vzhľadom na rôznorodosť činností, ktorými jednotlivé zariadenia prispievajú k zabezpečeniu výchovno-vzdelávacieho procesu, je potrebné osobitne riešiť určité skupiny školských zariadení. Pri financovaní výchovno-vzdelávacích a záujmovo-vzdelávacích školských zariadení sa určuje normatívny príspevok pre školské zariadenie rovnakým postupom ako pre štátne školy. Pri financovaní školských účelových zariadení a poradenských zariadení sa vychádza z počtu detí, žiakov alebo chovancov, ktorým poskytujú služby, a ekonomickej náročnosti ich prevádzky. Určovanie normatívov pre jednotlivé typy verejných školských zariadení a kompetencie zriaďovateľov prerozdeľovať časť prostriedkov medzi školskými zariadeniami v ich pôsobnosti určí nariadenie vlády.

K § 6

Ustanovenie tohto paragrafu rieši financovanie neštátnych škôl a neštátnych školských zariadení. Ich financovanie bude normatívne podľa rovnakých pravidiel a normatívov ako pri štátnych školách a štátnych školských zariadeniach. Podmienkou poskytnutia dotácie je vypracovanie správy o hospodárení a jej predloženie príslušnému krajskému školskému úradu.

Tým, že sa neštátnym školám a neštátnym školským zariadeniam poskytujú finančné prostriedky rovnako ako štátnym, záujem žiaka a jeho rodiča bude rozhodujúci pri ich financovaní. Školy o ktoré bude záujem a budú mať dostatočný počet žiakov, budú mať aj viac finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Slobodným výberom vzdelávacej inštitúcie a systémom financovania na žiaka sa sieť škôl prispôsobí vo vyššej miere potrebám občanov.

K § 7

Tento paragraf obsahuje spoločné ustanovenia. Ustanovujú sa v nich postupy pri získavaní informácií a podkladov od zriaďovateľov potrebných na rozpis finančných prostriedkov z úrovne ministerstva a krajských školských úradov

Určuje sa priemerný ročný náklad, ktorý po zvýšení o očakávanú priemernú ročnú mieru inflácie a vynásobení počtom žiakov základných škôl a stredných škôl predstavuje minimálny celkový objem finančných prostriedkov pre základné školy, stredné školy a školské zariadenia (okrem verejných) zo štátneho rozpočtu podľa § 3 ods. 2 pre nasledujúci rok. Toto ustanovenie tiež rieši problematiku úpravy objemu finančných prostriedkov zriaďovateľom pri zmene počtu žiakov v školách alebo školských zariadeniach o viac ako 5% v čase od 1. januára do 31. augusta alebo od 1. septembra do 31. decembra (teda okrem zmien, ktoré nastanú v súvislosti s novým školským rokom). Je určené pre prípad výraznejších zmien v počte žiakov v súvislosti s mimoriadnymi situáciami predovšetkým v menších obciach s jednou školou (napr. náhle ukončenie prevádzky školy v menšej obci a presun žiakov do škôl v okolitých obciach ).

Aby sa obmedzili možnosti príliš veľkého presunu finančných prstriedkov z časti určenej na normatívne financovanie do častí rozpisovaných iným spôsobom, zákon stanovuje hranicu 6 % ako maximum pre nenormatívne zložky financovania.

V tomto ustanovení sa rieši zavedenie nového prvku vo financovaní záujmového vzdelávania – vzdelávacích poukazov. Záujmové vzdelávanie poskytujú žiakom základných škôl a stredných škôl školské zariadenia ako sú centrá voľného času, školské strediská záujmovej činnosti a školské kluby detí. Presný zoznam vymedzí nariadenie vlády. Vzdelávací poukaz reprezentuje osobitný ročný príspevok štátu na záujmové vzdelávanie jedného žiaka základnej školy alebo strednej školy. Verejné školské zariadenie poskytujúce záujmové vzdelávanie obdrží zo štátneho rozpočtu finančný príspevok vo výške podľa hodnoty získaných poukazov. Ide o príspevok, ktorý môže zariadenie získať nad rámec svojho rozpočtu určeného normatívnym spôsobom alebo iným spôsobom podľa tohto zákona. Tento prvok v systéme financovania verejných školských zariadení sa zavádza, aby motivoval školské zariadenia k organizovaniu hodnotných a rôznorodých záujmových aktivít pre širší okruh detí a mládeže. Zvýši sa záujem žiakov a ich rodičov o záujmové vzdelávanie, o ich kvalitu, čím sa vytvoria lepšie podmienky na preventívnu činnosť v obciach a mestách v oblasti ochrany detí a mládeže pred negatívnymi výchovnými vplyvmi. Podrobnosti určí nariadenie vlády.

K § 8

Toto ustanovenie rieši štátny dohľad nad dodržiavaním zákona, ktorý vykonáva ministerstvo. Výkonom dohľadu podľa tohto zákona ministerstvom nie sú dotknuté oprávnenia iných kontrolných orgánov.

K § 9

Tento paragraf obsahuje prechodné ustanovenia. Zmierňujú sa nimi na obdobie 3 rokov dopady vyplývajúce z uplatňovania tohto zákona u zriaďovateľov škôl a školských zariadení, ktoré z hľadiska počtu žiakov nedosahujú výkony zodpovedajúce ich financovaniu v uplynulých rokoch. Využíva sa na to princíp garantovaného minima, ktorý zabezpečí, že medziročný pokles finančných prostriedkov na žiaka nemôže byť väčší ako stanovená hranica.

Počas prechodného obdobia sa vytvára tiež rezerva z objemu finančných prostriedkov na bežné výdavky škôl a školských zariadení, ktorá tiež slúži na prechodné zmierňovanie rozdielov vyplývajúcich z uplatňovania tohto zákona prostredníctvom dohodovacieho konania.

Garantované minimum zmierni na prechodné obdobie dopad normatívneho systému financovania škôl a školských zariadení na žiaka v prípade, ak zriaďovateľ nie je z rôznych dôvodov v krátkom čase schopný prispôsobiť náklady na prevádzku škôl a školských zariadení v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti systému financovania podľa tohto zákona.

K § 10

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2004.

Bratislava, 21. augusta 2003

Mikuláš D z u r i n d a v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Martin F r o n c v. r.

minister školstva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu