Zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení 597/2003 účinný od 01.01.2013 do 30.04.2013

Vládny návrh zákona o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

32

D ô v o d o v á s p r á v a

A. Všeobecná časť

Návrhom zákona o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa realizujú zámery a ciele vytýčené Programovým vyhl ásením vlády Slovenskej republiky na roky 2012 až 2016 v časti verejná správa. Zároveň sa návrhom zákona sleduj ú ciele obsiahnuté v Programe ESO (Efektívna, Spoľahlivá a Otvorená štátna správa) schválenom uznesením vlády č. 164 z 27. apríla 2012.

V súlade s uvedenými dokumentmi vlády je nevyhnutné prijať legislatívne opatrenia smerujúce k vytvoreniu novej štruktúry miestnych orgánov štátnej správy, ktorej podstatou bude integrácia pôsobností orgánov špecializovanej miestnej štátnej správy do jedn ého štátneho úradu na miestnej úrovni so všeobecnou vecnou kompetenciou.

Dôležitými princípmi pri vytváraní novej štruktúry miestnych orgánov štátnej správy sú najmä zjednodušenie kontaktu občana so štátnou sprá vou, transparentnosť a efektívnosť nakladania s verejnými prostriedkami a účinná kontrola. Týmto účelom zodpovedá zároveň centralizácia podporných činností prierezového a obslužné ho charakteru, čo sa týka personálnych činností, správy majetku štátu, ochrany objektov, verejného obstará vania, ako aj financovania.

Prvá etapa opatrení nevyhnutných na uskutočnenie vyššie uvedených cieľov predpokladá zrušenie prevažnej väčšiny krajských štruktúr miestnych orgánov štátnej správy, čo je premietnuté v návrhu zákona.

Z legislatívneho hľadiska konštrukcia návrhu zákona zodpovedá cie ľom sledovaným zrušením krajských štruktúr miestnych orgánov štátnej správy a presunom ich pôsobností do existujúcich obvodných úradov v sídlach krajov. Zároveň zodpovedá utvoreniu predpokladov na ďalšiu integráciu pôsobností špecializovanej miestnej štátnej správy do štruktúry obvodných úradov tzv. všeobecnej štátnej správy, ku ktorej by malo dôjsť v rá mci realizácie druhej etapy opatrení.

Návrh zákona pozostáva zo súboru článkov.

V článku I. sa navrhuje zrušiť viaceré krajské štruktúry orgánov špecializovanej miestnej štátnej správy a ustanovujú sa prechody ich pôsobností. V troch prípadoch, kde na nižšej úrovni org ánov štátnej správy v súčasnosti neexistuje príslušný špecializovaný miestny orgán štátnej správy, ide o prechod pôsobností na obvodné úrady v sídlach krajov. V ostatných prí padoch, pri zachovaní špecializovanej štátnej správy na miestnej úrovni, ide o prechod pôsobností z krajských štruktúr na obvodné úrady v sídlach krajov príslušnej jestvujúcej š pecializovanej miestnej štátnej správy. Predkladaným znením článku I. sa rieši prechod práv a povinností zrušovaných subjektov v oblasti personá lnej, majetkovej, ako aj v rámci rozhodovania v správnom konaní na účel zachovania kontinuity rozhodovacieho procesu. Tento článok obsahuje zároveň ustanovenia, ktoré menia názvy zrušovaných krajských úradov vo všetkých právnych predpisoch formou nepriamej novelizácie.

V článku IV sa upravujú ustanovenia zákona č. 515/2003 Z. z. tak, aby obvodné úrady tzv. všeobecnej štátnej správy, ku ktorým plní zriaďovateľskú pôsobnosť ministerstvo vnútra, vytvárali právny priestor na výkon štátnej správy na všetkých úsekoch, ktoré im zveria osobitné zákony. V súlade so spomenutým Programom ESO, podľa ktorého sa majú vo verejnej správe utvárať podmienky na racionalizáciu a hospodárnosť výkonu miestnej štátnej správy, sa týmto úradom obmedzuje ich právna subjektivita a personálna pôsobnosť, ktorá bude sústreden á na ministerstve vnútra. Týmto spôsobom sa sleduje cieľ obmedziť počet subjektov, ktoré doteraz nakladajú s majetkom štátu, vykonávajú verejné obstarávanie a personálnu pôsobnosť. Také to opatrenia majú antikorupčný charakter a sprehľadňujú riadenie a kontrolu verejných prostriedkov.

V ďalších článkoch sa priamo novelizujú viaceré zákony upravujúce činnosť orgánov špecializovanej miestnej štátnej správy na jednotlivých úsekoch z dôvodu, že v príslušný ch ustanoveniach týchto zákonov musí dôjsť k zmene najmä na účel dosiahnutia súladu textu zákona so zmenou názvov funkcionárov riadiacich zrušované úrady, ako aj slovných spojení nekorešpondujú cich so zmenou názvov úradov. Ide o vynútené novely, ktoré nemožno preklenúť ani všeobecnou úpravou, tzv. nepriamou novelou ustanovenou v článku I.

Zároveň sa v osobitných právnych predpisoch upravujúcich rozhodovanie v správnom konaní na jednotlivých úsekoch štátnej správy zabezpečuje zachovanie dvojinštančnosti konania. Vo veciach, v ktorých zrušované úrady na krajskej úrovni rozhodovali v prvom stupni, bude odvolací m orgánom obdobne ako doteraz, príslušný ústredný orgán štátnej správy. Na účel zachovania dvojinštančnosti a nezávislosti rozhodovania na obvodných úradoch špecializovanej miestnej štátnej spr ávy v sídlach krajov sa ustanovuje, že presúvané pôsobnosti bude na týchto orgánoch zabezpečovať osobitný organizačný útvar. Táto úprava zachováva všetky doteraz existujúce princípy a nepredstavuje zvýšenú záťaž v rozhodovacej činnosti ústredných orgánov štátnej správy, do ktorých pôsobnosti patria presúvané úseky štátnej správy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona bol podľa ustanovenia § 33 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zá konov prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na štátny rozpočet, av šak nebude mať vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov, čo je vyjadrené v doložke vybraných vplyvov. Pozitívny vplyv na štátny rozpočet je odôvodnený skutočnosťou, že v prvej etape reformy sa na základe predloženého návrhu zrušuje 90 rozpočtových organizácií (50 obvodných úradov, 8 krajských riaditeľstiev Policajného zboru, 8 krajských riadite ľstiev Hasičského a záchranného zboru, 8 krajských školských úradov, 8 krajských stavebných úradov a 8 územných vojenských správ). Ich zrušením sa zároveň zrušia služobné úrady, sprá vcovia majetku štátu, verejní obstarávatelia, účtovné jednotky, čím sa odstráni duplicita vykonávania podporných činností, ktoré majú prierezový charakter a ďalších obslužných činnost í.

Doložka VYBRANÝCH VPLYVOV

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Termín začatia a ukončenia predbežného pripomienkové ho konania: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného za ťaženia?x3. Sociálne vplyvyx– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,x– sociálnu exklúziu,x– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosťx4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky:

Cieľom predloženého návrhu zákona je vytvorenie pr ávneho základu na vybudovanie novej štruktúry miestnych orgánov štátnej správy integráciou pôsobností špecializovanej miestnej štátnej správy do jedného štátneho úradu, ako to vyplýva z Programov ého vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2012 až 2016 a z programu ESO (Efektívna, Spoľahlivá a Otvorená štátna správa) v dvoch etapách.

Ïalšie ciele sú zamerané na zníženie výdavkov na štátnu správu vytvorením predpokladov pre centralizáciu podporných činností prierezové ho alebo obslužného charakteru (napr. personalistika, mzdy, správa majetku štátu, ochrana objektov, verejné obstarávanie, rozpočet) a zjednodušenie kontaktu občana so štátnou správou prostredníctvom jedné ho obslužného miesta.

V súlade s čl. 12 ods. 3 legislatívnych pravidiel vlády nebolo realizované predbežné pripomienkové konanie v súvislosti s doložkou vybraných vplyvov. Predložený návrh pozitívne ovplyvní štátny rozpočet znížením výdavkov z dôvodu zrušenia 90 právnických osôb (50 obvodných úradov, 8 krajských riaditeľstiev Policajného zboru, 8 krajských riaditeľstiev Hasičského a záchranného zboru, 8 krajských školských ú radov, 8 krajských stavebných úradov a 8 územných vojenských správ), ktoré sú zároveň štátnymi rozpočtovými organizáciami, služobnými úradmi a zamestnávateľmi, správcami majetku štá tu, verejnými obstarávateľmi, účtovnými jednotkami a povinnými osobami správcov informačných systémov. Z dôvodu zrušenia citovaných štátnych rozpočtových organizácií, resp. obmedzenia prá vnej subjektivity ďalších rozpočtových organizácií, obmedzenia ich postavenia ako služobných úradov a zamestnávateľov, môže dôjsť k zníženiu zamestnanosti v štátnej správe napríklad z d ôvodu nadbytočnosti niektorých vedúcich funkcií a funkcií v oblasti podporných činností prierezového alebo obslužného charakteru.

A.4. Alternatívne riešenia: bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov: bezpredmetné

45

Príloha č. 13.a

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

K návrhu zákona Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky predložilo zásadné pripomienky, ale nepredložilo vyčíslenie vplyvu na rozpočet verejnej sprá vy za krajské školské úrady. Z uvedeného dôvodu nebolo možné do doložky vplyvov zohľadniť údaje za krajské školské úrady.

Zrušením krajských úradov životného prostredia, krajských pozemkových úradov, krajských lesných úradov, krajských úradov pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie a vytvorením obvodných ú radov špecializovanej štátnej správy v sídle kraja ako rozpočtových organizácií štátu, nedochádza v roku 2013 k žiadnym úsporám výdavkov štátneho rozpočtu, ani k zníženiu počtu funkčných miest.

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v n ávrhu

Finančný dosah ako aj vplyv na počet funkčných miest návrhu zákona o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa porovnávajú so schválenými limitmi štátneho rozpočtu na rok 2012 podľa jednotlivých rozpočtových kapitol.

Tabu ľka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej správyVplyv na rozpo čet verejnej správy (v eurách)2012201320142015Príjmy verejnej správy celkom0000v tom: Ministerstvo obrany SR0- 222- 222- 222 Ministerstvo vnútra SR0222222222z toho: - vplyv na ŠR0000- vplyv na územnú samosprávu0000Výdavky verejnej správy celkom0- 3 226 137- 3 615 450 - 3 615 450v tom:

Úrad geodézie, kartografie a katastra SR

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

Ministerstvo obrany Slovenskej republiky

0

0

0

0

- 17 200

- 536 090

- 2 126 032

- 546 815

- 42 000

- 647 980

- 2 378 655

- 546 815

- 42 000

- 647 980

- 2 378 655

- 546 815z toho: - vplyv na ŠR0-3 226 137-3 615 450- 3 615 450- vplyv na územnú samosprávu0000Celková zamestnanosť 0- 199- 199- 199- z toho vplyv na ŠR 0000Financovanie zabezpečené v rozpočte0000v tom:

Príloha č. 13.a

2.2. Financovanie návrhu

FinancovanieVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2012201320142015Celkový vplyv na rozpoč et verejnej správy ( - príjmy, + výdavky)0- 3 226 137- 3 615 450- 3 615 450 z toho vplyv na ŠR0- 3 226 137- 3 615 450- 3 615 450 financovanie zabezpečené v rozpočte0

0

0

0 ostatné zdroje financovania 000 0Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora0- 3 226 137-3 615 450-3 615 450Tabuľka č. 2

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených v ýdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrhu rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

Návrh rieši problematiku zrušenia štátnej správy na úrovni kraja. Implementuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

.......... .............................................................................................................................................

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveď te aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Príloha č. 13.a

Tabuľka č. 3

Objem aktivítOdhadované objemy2012201320142015Indikátor ABC Indikátor KLM Indikátor XYZ 2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli pou žité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na v ýpočty.

Výpočet na rok 2013

Organizácia Počet

zamestnancov

úsporaFinančné prostriedky610620630640Bežné výdavky úsporaúsporaúsporanárokspolu Krajské stavebné úrady44447 559156 42244 000111 890536 090Krajské školské úrady000000Územné vojenské správy32405 198141 61700546 815MV SR (Obvodné úrady)1151 010 489353 1661 015 000252 6232 126 032Katastrálne úrady 80042 00024 80017 200SPOLU1991 863 245651 2041 101 000389 3133 226 137

Výpočet na roky 2014 a 2015

Organizácia Počet Finančné prostriedky zamestnancov610620630640Bežné výdavky úsporaúsporaúsporaúsporanárokspolu Krajské stavebné úrady44447 559156 42244 000 647 980Krajské školské úrady0000 0Územné vojenské správy32405 198141 6170 546 815MV SR (Obvodné úrady)1151 010 489353 1661 015 000 2 378 655Katastrálne úrady 80042 000 42 000SPOLU1991 863 245651 2041 101 000 3 615 450

Príloha č. 13.a

Zrušením krajských stavebných úradov, krajských š kolských úradov a územných vojenských správ, ako aj zrušením obvodných úradov ako rozpočtových organizácií štátu sa zníži počet zamestnancov vykonávajúcich personálne, ekonomické , majetkovoprávne a obslužné činnosti o 191. Znížením počtu organizácií v pôsobnosti Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky sa zníži počet funkčných miest o 8.

Pri výpočte úspory mzdových prostriedkov za týchto zamestnancov sa vychádzalo z priemernej mzdy roku 2012 dotknutých úradov. Pri vyčíslení úspory výdavkov kategórie 630 sa vychádzalo zo sumy 1 000 € na zamestnanca, alebo sa zohľadnil údaj predložený príslušným ministerstvom. Súčasne sa predpokladá zníž enie prevádzkových výdavkov z dôvodu umiestnenia integrovaného obvodného úradu do jednej budovy, čím sa znížia výdavky súvisiace so správou majetku. Pri kvantifikácii finančných prostriedkov na odstupn é sa vychádzalo z trojmesačnej priemernej mzdy zamestnanca úradu.

Pr íloha č. 13.a

ÚRAD GEODÉZIE, KARTOGRAFIE A KATASTRA SR

Tabuľka č. 4

Príjmy (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2012201320142015Daňové príjmy (100)1 0 00 0 Nedaňové príjmy (200)1 0 0 0 0 Granty a transfery (300)1 0 00 0 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400) 0 0 0 0 Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500) 0 00 0 Dopad na príjmy verejnej správy celkom 0 0 0 0 1 – prí jmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

MINISTERSTVO DOPRAVY, VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SR

Tabuľka č. 4

Prí jmy (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2012201320142015Daňové príjmy (100)1 0 00 0 Nedaňové príjmy (200)1 0 0 0 0 Granty a transfery (300)1 0 00 0 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400) 0 0 0 0 Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500) 0 00 0 Dopad na príjmy verejnej správy celkom 0 0 0 0 1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Príloha č. 13.a

MINISTERSTVO OBRANY Slovenskej republiky

Tabuľka č. 4

Prí jmy (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2012201320142015Daňové príjmy (100)1 00 0 0 Nedaňové príjmy (200)1

V tom: MO Slovenskej republiky

212 Príjmy z vlastníctva

223 Poplatky a platby z nepriemysel. a náhodného predaja a služieb

292 Ostatné príjmy

0

0

0

0

0

0

-222

-50

-10

-162

0

-222

-50

-10

-162

0

-222

-50

-10

-162

Granty a transfery (300)1 00 0 0 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400) 00 0 0 Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500) 00 0 0 Dopad na príjmy verejnej správy celkom0 - 222 - 222- 222 1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Príloha č. 13.a

MINISTERSTVO VNÚTRA SR

Tabuľka č. 4

Prí jmy (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2012201320142015Daňové príjmy (100)1 0 00 0 Nedaňové príjmy (200)1

212 Príjmy z vlastníctva

223 Poplatky a platby z nepriemysel. a náhodného predaja a služieb

292 Ostatné príjmy

0

0

0

0 222

50

10

162

222

50

10

162 222

50

10

162 Granty a transfery (300)1 0 00 0 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400) 0 0 0 0 Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500) 0 00 0 Dopad na príjmy verejnej správy celkom 0 222 222 222 1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Príloha č. 13.a

ÚRAD GEODÉZIE, KARTOGRAFIE A KATASTRA Slovenskej republiky

Tabuľka č. 5

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpo čet verejnej správypoznámka2012201320142015Bežné výdavky (600)0- 17 200- 42 000 - 42 000 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)0 00 0 Poistné a príspevok do poisťovní (620)0 00 0 Tovary a služby (630)20 - 42 000- 42 000- 42 000 Bežné transfery (640)2 0 24 8000 0 odstupné Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)20 00 0 Kapitálové výdavky (700)0 00 0 Obstarávanie kapitálových aktív (710)20 00 0 Kapitálové transfery (720)20 00 0 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)0 00 0 Dopad na výdavky verejnej správy celkom 0- 17 200 - 42 000 - 42 000 z toho výdavky na ŠR0 - 17 200- 42 000- 42 000 Bežné výdavky (600) 0 - 17 200- 42 000- 42 000 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) 0 00 0 Kapitálové výdavky (700) 0 0 0 0 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) 0 0 0 0 2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Príloha č. 13.a

MINISTERSTVO DOPRAVY, VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA Slovenskej republiky

Tabuľka č . 5

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpo čet verejnej správypoznámka2012201320142015Bežné výdavky (600)0- 536 090- 647 980 - 647 980 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)0- 447 559- 447 559- 447 559 Poistné a príspevok do poisťovní (620)0- 156 422- 156 422- 156 422 Tovary a služby (630)20 - 44 000- 44 000- 44 000 Bežné transfery (640)2 0111 89000 odstupné Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)20000 Kapitálové výdavky (700)0000 Obstarávanie kapitálových aktív (710)20000 Kapitálové transfery (720)20000 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)0 000 Dopad na výdavky verejnej správy celkom0- 536 090- 647 980- 647 980 z toho výdavky na ŠR0 Bežné výdavky (600) 0- 536 090- 647 980- 647 980 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)0- 447 559- 447 559- 447 559 Kapitálové výdavky (700)0000 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasí vami (800)0000 2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Príloha č. 13.a

MINISTERSTVO OBRANY SR

Tabuľka č. 5

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypozná mka20122013 20142015Bežné výdavky (600)0-546 815-546 815-546 815 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

V tom: MO SR

MV SR

0

0

0

-405 198

-813504

408 306

-405 198

-813 504

408 306

405 198

-813 504

408 306

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

V tom: MO SR

MV SR

0

0

0-141 617

-284 319

142 702-141 617

-284 319

142 702-141 617

-284 319

142 702 Tovary a služby (630)2

V tom: MO SR

MV SR

0

0

0

0

-163 589

163 589

0

-165 114 165 114 0

-181 484

181 484 Bežné transfery (640)2

V tom: MO SR

MV SR0

0

0 0

-21 353

21 3530

-18 753

18 7530

-18 789

18 789 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pô žičkami a NFV (650)20000 Kapitálové výdavky (700)0000 Obstarávanie kapitálových aktív (710)20000 Kapitálové transfery (720)20000 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)0000 Dopad na výdavky verejnej správy celkom0-546 815-546 815-546 815 z toho výdavky na ŠR0-546 815-546 815-546 815 Bežné výdavky (600) 0-546 815-546 815-546 815 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)0-405 198-405 198-405 198 Kapitálové výdavky (700)0 0 0 0 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)0 0 0 0 2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Príloha č. 13.a

V kat. 610 nedelimitujeme – náhrady za BoPO a prí platky za vedenie motorového vozidla.

MINISTERSTVO VN ÚTRA SR

Výdavky (v eur ách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2012201320142015Bežné výdavky (600)0- 2 126 032- 2 378 655- 2 378 655 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)0- 1 010 489- 1 010 489- 1 010 489 Poistné a príspevok do poisťovní (620)0- 353 166- 353 166- 353 166 Tovary a služby (630)20- 1 015 000- 1 015 000- 1 015 000 Bežné transfery (640)20252 62300 odstupné Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)20000 Kapitálové výdavky (700)0000 Obstarávanie kapitálových aktív (710)20000 Kapitálové transfery (720)20000 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)0000 Dopad na výdavky verejnej správy celkom0 - 2 126 032 - 2 378 655 - 2 378 655 z toho výdavky na ŠR0- 2 126 032- 2 378 655- 2 378 655 Bežné výdavky (600) 0- 2 126 032- 2 378 655- 2 378 655 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobn é vyrovnania (610)0- 1 010 489- 1 010 489- 1 010 489 Kapitálové výdavky (700)0000 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)0000 Tabuľka č. 5

2 – výdavky rozpísať až do polož iek platnej ekonomickej klasifikácie

ZamestnanosťVplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2012201320142015Počet zamestnancov celkom*0-8 -8 -8 z toho vplyv na ŠR0-8 -8 -8 Priemerný mzdový výdavok (v eurách)*01 5501 5501 550 z toho vplyv na ŠR0 0 0 0 Osobné výdavky celkom (v eurách) 0 0 0 0 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)* 0 0 0 0 z toho vplyv na ŠR 0 0 0 0 Poistné a príspevok do poisťovní (620)* 0 0 0 0 z toho vplyv na ŠR 0 0 0 0 Pr íloha č. 13.a

ÚRAD GEODÉZIE, KARTOGRAFIE A KATASTRA SR Tabuľka č. 6

Poznámky:

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Poistné tvorí podiel mzdových výdavkov, pričom za organizácie v pôsobnosti kapitol štátneho rozpočtu, s výnimkou prenesených kompetencií výkonu š tátnej správy, pre zamestnancov štátnej služby a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme predstavuje 34,95 %, pre policajtov, profesionálnych vojakov, colníkov, hasičov vrátane horskej záchrannej služ by predstavuje 33,2 %. Pre ostatné subjekty verejnej správy vrátane prenesených kompetencií výkonu štátnej správy poistné tvorí podiel zodpovedajúci 35,2 %.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy 'výdavky'.

* počet zamestnancov, mzdy a poistné rozpísať podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colní ci ...)

Predložený návrh zákona v kapitole ÚGKK SR predpokladá dopad na štátny rozpočet v dôsledku zníž enia počtu funkčných miest o 8 prednostov katastrálnych úradov. Úspora v mzdových prostriedkov reálne nenastane, nakoľko sa len čiastočne zvýši priemerná mzda zamestnanca o cca 5 €. Uvedené odôvodň ujú tým, že v danom rezorte je nízka priemerná mzda oproti iným rezortom. Rezort ÚGKK SR má na rok 2012 rozpočtovanú priemernú mesačnú mzdu vo vý ške 640,40 €, z návrhu štátneho rozpočtu na rok 2013 vychádza priemerná mesačná mzda vo výške 608,59 € a v prípade jej zvýšenia o 5 € bude činiť 613,59 €, čo bude mať pozití vny vplyv na zníženie požadovanej čiastky pre navýšenie limitov výdavkov v kategórii 610 a 620 pre rozpočty na roky 2013-2015.

Príloha č. 13.a

MINISTERSTVO DOPRAVY, VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA Slovenskej republiky

Tabuľka č. 6

ZamestnanosťVplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2012201320142015Počet zamestnancov celkom*

0- 44- 44- 44 z toho vplyv na ŠR0- 44- 44 - 44 Priemerný mzdový výdavok (v eurách)*0847,65847,65847,65 z toho vplyv na ŠR0000 Osobné výdavky celkom (v eurách)0- 603 981- 603 981- 603 981 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)* 0- 447 559- 447 559- 447 559 z toho vplyv na ŠR0- 447 559- 447 559- 447 559 Poistné a príspevok do poisťovní (620)*0- 156 422- 156 422- 156 422 z toho vplyv na ŠR0- 156 422- 156 422- 156 422

Poznámky:Poznámky:

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Poistné tvorí podiel mzdových výdavkov, pričom za organizácie v pôsobnosti kapitol štátneho rozpočtu, s výnimkou prenesených kompetencií výkonu št átnej správy, pre zamestnancov štátnej služby a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme predstavuje 34,95 %, pre policajtov, profesionálnych vojakov, colníkov, hasičov vrátane horskej záchrannej služby predstavuje 33,2 %. Pre ostatné subjekty verejnej správy vrátane prenesených kompetencií výkonu štátnej sprá vy poistné tvorí podiel zodpovedajúci 35,2 %.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy 'výdavky'.

* počet zamestnancov, mzdy a poistné rozpísať pod ľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...)

Predložený návrh zákona v kapitole MDVRR Slovenskej republiky predpokladá dopad na štátny rozpočet v dôsledku zníženia o 44 zamestnancov na úseku prierezových a obslužných činností a s tým súvisiace výdavky na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania vo výške 447 559 €, na poistné a príspevok do poisťovní vo výške 156 422 €.

Príloha č. 13.a

MINISTERSTVO OBRANY SR

Tabuľka č. 6

ZamestnanosťVplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2012201320142015Počet zamestnancov celkom*

V tom: MO SR

MV SR 0

0

0 - 32

-80

48-32

-80

48-32

-80

48 z toho vplyv na ŠR0 -32 -32 -32 Priemerný mzdový výdavok (v eurách)*0 1 055 1 055 1 055 z toho vplyv na ŠR0 1 055 1 055 1 055 Osobné výdavky celkom (v eurách)0 - 546 815 - 546 815 - 546 815 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)* 0 - 405 198 - 405 198 - 405 198 z toho vplyv na ŠR0- 405 198- 405 198- 405 198 Poistné a príspevok do poisťovní (620)* 0 -141 617 -141 617 -141 617 z toho vplyv na ŠR0 -141 617 -141 617 -141 617

Poznámky:Poznámky:

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Poistné tvorí podiel mzdových výdavkov, pričom za organizácie v pôsobnosti kapitol štátneho rozpočtu, s výnimkou prenesených kompetencií výkonu š tátnej správy, pre zamestnancov štátnej služby a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme predstavuje 34,95 %, pre policajtov, profesionálnych vojakov, colníkov, hasičov vrátane horskej záchrannej služ by predstavuje 33,2 %. Pre ostatné subjekty verejnej správy vrátane prenesených kompetencií výkonu štátnej správy poistné tvorí podiel zodpovedajúci 35,2 %.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy 'výdavky'.

* počet zamestnancov, mzdy a poistné rozpísať podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...)

Predložený návrh zákona v kapitole MO SR predpokladá dopad na štátny rozpočet v dôsledku zníženia 4 funkčných miest z každej územnej vojenskej správy, čo predstavuje celkom 32 zamestnancov a s tým súvisiace výdavky na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania vo výške 405 198 €, na poistné a príspevok do poisťovní vo výš ke 141 617 €.

Príloha č. 13.a

MINISTERSTVO VNÚTRA SR Tabuľka č. 6

ZamestnanosťVplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2012201320142015Počet zamestnancov celkom*0- 115- 115- 115 z toho vplyv na ŠR0- 115- 115- 115 Priemerný mzdový výdavok (v eurách)*0732,24732,24732,24 z toho vplyv na ŠR0 Osobné výdavky celkom (v eurách) 0 - 1 363 655 - 1 363 655 - 1 363 655 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)* 0- 1 010 489- 1 010 489- 1 010 489 z toho vplyv na ŠR0- 1 010 489- 1 010 489- 1 010 489 Poistné a príspevok do poisťovní (620)*0- 353 166- 353 166- 353 166 z toho vplyv na ŠR0- 353 166- 353 166- 353 166

Poznámky:Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Poistné tvorí podiel mzdových výdavkov, pričom za organizácie v pôsobnosti kapitol štátneho rozpočtu, s výnimkou prenesených kompetencií výkonu š tátnej správy, pre zamestnancov štátnej služby a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme predstavuje 34,95 %, pre policajtov, profesionálnych vojakov, colníkov, hasičov vrátane horskej záchrannej služ by predstavuje 33,2 %. Pre ostatné subjekty verejnej správy vrátane prenesených kompetencií výkonu štátnej správy poistné tvorí podiel zodpovedajúci 35,2 %.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy 'výdavky'.

* počet zamestnancov, mzdy a poistné rozpísať podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...)

Predložený návrh zákona v kapitole MV SR predpokladá dopad na štátny rozpočet v dôsledku zníženia o 115 zamestnancov na úseku prierezových a obslužných č inností a s tým súvisiace výdavky na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania vo výške 1 010 489 €, na poistné a príspevok do poisťovní vo výške 353 166 €.

Príloha č. 13.c

Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociá lnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť

Sociá lne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Z hľadiska skupín domácností nemá vplyv.Kvantifikujte: Z hľadiska príjmov na priemerného obyvateľa a ovplyvnené skupiny domácnosti nemá vplyv.

- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov na priemerného obyvateľa- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností

- Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva.Z hľ adiska skupín obyvateľstva nemá vplyv.

4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

Z hľadiska vplyvu na rovnosť príležitosti nemá vplyv.

Z hľadiska vplyvu na rodovú rovnosť nemá vplyv.4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.

Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?

Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?

Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?

Predkladan ý materiál predpokladá zníženie počtu funkčných miest o 199. Zníženie sa dotkne v prevažnej miere zamestnancov vykonávajúcich prierezové a obslužné činnosti na jednotlivých úradoch miestnej št átnej správy.

61

49

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskej únie,

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Eur ópskej únie.

Vzhľadom na skutočnosť, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. dolož ky zlučiteľnosti.

B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Navrhuje sa zrušiť krajské štruktúry orgánov š pecializovanej štátnej správy v navrhovanom rozsahu.

K § 2

Ustanovuje sa všeobecný princíp prechodu pôsobností zrušovaných krajských úradov na obvodné úrady v sídlach krajov. V tomto ustanovení ide o tie ú rady na krajskej úrovni, kde vo vertikálnej štruktúre týchto orgánov v súčasnosti neexistujú príslušné orgány špecializovanej miestnej štátnej správy na nižšej úrovni. Ide o krajský š kolský úrad a krajský stavebný úrad, kde prvostupňový výkon štátnej správy uskutočňuje orgán územnej samosprávy, prípadne krajský úrad sám. Ïalej ide o územné vojenské sprá vy, ktoré uskutočňujú prvostupňový výkon štátnej správy a na nižšej úrovni neexistuje nijaký orgán špecializovanej miestnej štátnej správy.

Týmito ustanoveniami sa zároveň vymedzuje spôsob prechodu, čiže odovzdania a prevzatia práv a povinností zrušovaných úradov v oblasti personálnej, správy hnuteľného a nehnuteľného majetku, sprá vy pohľadávok a záväzkov, ako aj v oblasti rozhodovania v správnom konaní. V záujme zabezpečenia kontinuity rozhodovania v správnom konaní sa explicitne ustanovuje, že toto konanie dokončí obvodný úrad v s ídle kraja podľa miestnej príslušnosti zrušovaného orgánu štátnej správy.

V prípade územných vojenských správ niektoré pô sobnosti prechádzajú podľa príslušných článkov tohto zákona aj na Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, ktoré aj dokončí konanie v týchto veciach.

Cieľom týchto ustanovení je okrem vyššie uvedeného dosiahnuť aj zmenu názvov zrušovaných krajských štruktúr vo všetkých právnych predpisoch s ohľadom na subjekt, na ktorý prechádza ich pô sobnosť. V prípade vymedzených orgánov je týmto subjektom obvodný úrad v sídle kraja v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva vnútra.

K § 3 až 7

Ustanoveniami uvedených paragrafov sa zabezpečuje prechod pôsobností tých úradov na krajskej úrovni, kde vo vertikálnej štruktúre týchto orgánov existuje na niž šej úrovni špecializovaný orgán miestnej štátnej správy. V prípade vymedzených úradov na krajskej úrovni ich pôsobnosť prechádza na príslušný obvodný úrad v sídle kraja v rámci existuj úcich štruktúr špecializovanej miestnej štátnej správy a v prípade katastrálnych úradov na správy katastra v sídlach krajov.

Týmito ustanoveniami sa zároveň vymedzuje spôsob prechodu, čiže odovzdania a prevzatia práv a povinností zrušovan ých úradov v oblasti personálnej, správy hnuteľného a nehnuteľného majetku, správy pohľadávok a záväzkov, ako aj v oblasti rozhodovania v správnom konaní. V záujme zabezpeč enia kontinuity rozhodovania v správnom konaní sa explicitne ustanovuje, že toto konanie dokončí miestne príslušný obvodný úrad v sídle kraja, resp. miestne príslušná správa katastra v sídle kraja.

V týchto ustanoveniach je okrem vyššie uvedeného obsiahnutá aj zmena názvov všetkých zrušovaných úradov na krajskej úrovni. Táto zmena názvu je vyjadrená konkrétne vo vzťahu k príslušnému úradu s krajskou pôsobnosťou vzhľadom na subjekt, na ktorý prechádza jeho pôsobnosť.

V prípade pozemkových úradov, úradov životné ho prostredia a úradov pre pozemné komunikácie a cestnú dopravu sa v záujme jednoznačnosti ustanovuje, že jednotlivé prechody pôsobností, prechody práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov a majetkový ch vzťahov sa netýkajú úradov s názvom Košice – okolie, ktoré tiež sídlia v sídle kraja.

K čl. II a IIII

Ide o terminologickú úpravu ustanovení Zákonníka práce a Trestného poriadku, podľa ktorých bola zakotvená príslušnosť územnej vojenskej správy, ktorá sa zrušuje. Zákony preto jej názov nahrádzajú názvom obvodného úradu v sídle kraja. Táto zmena je vyvolaná zmenou pôsobnosti podľa čl. I tohto návrhu zákona.

K čl. IV

K bodu 1

Úvodným ustanovením zákona sa definuje jeho obsah.

K bodu 2

V súlade s dosiahnutím cieľov racionálnosti, hospodárnosti a transparentnosti sa novým spôsobom ustanovuje postavenie obvodného úradu v oblasti finančných a majetkov ých vzťahov. Obvodné úrady nebudú mať postavenie rozpočtových organizácií, ale len preddavkových organizácií, pričom budú financované z rozpočtu ministerstva vnútra. Týmto opatrením sa má dosiahnuť racionalizácia a efektivita vo verejnej správe tak, ako je to uvedené vo všeobecnej časti dôvodovej správy, teda aby obvodné úrady prioritne zabezpečovali výkon štátnej správy na jednotlivých úsekoch a neboli zaťažované najmä obslužnými činnosťami.

Rovnako ako doteraz bude prednostu obvodného úradu vymenúvať vláda na návrh ministra vnútra.

Pôsobnosť rozhodovať v správnom konaní sa explicitne zveruje príslušnému organizačnému útvaru obvodného úradu. Ide o opatrenie zohľadňujúce skutočnosť, že tento úrad vykonáva štátnu správu na viacerých úsekoch štátnej spr ávy riadených príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy. Aj z tohto dôvodu sa ustanovuje spolupráca týchto rezortov s ministerstvom vnútra pri určovaní organizačnej štruktúry obvodných úradov v sídlach krajov. V nadväznosti na toto riešenie sa navrhuje, aby vedúceho príslušného organizačného útvaru, ktorý bude konať a rozhodovať na jednotlivých úsekoch štátnej správy, vymenú val do funkcie prednosta obvodného úradu na základe návrhu príslušného ministra alebo vedúceho iného ústredného orgánu štátnej správy.

Vzhľadom na skutočnosť, že obvodný úrad nebude právnickou osobou, výslovne sa mu v návrhu zákona v rozsahu jeho pôsobnosti priznáva spôsobilosť byť účastníkom súdneho a exekučného konania a samostatne v tomto konaní nadobúdať procesné práva a povinnosti.

K bodu 3

Vzhľadom na zmenu formulácie úvodného ustanovenia zákona, ako aj charakter novo navrhovanej právnej úpravy zákona č. 515/2003 Z. z., sa pôsobnosť obvodného úradu na jednotlivých špecializovaných ú sekoch štátnej správy neustanovuje explicitne v tomto zákone, ale odkazuje na osobitné právne predpisy.

K bodom 4 a 5

S ohľadom na znenie vyššie uvedeného ustanovenia sa zo zákona vypúšťajú ustanovenia, ktorých obsahom je konkrétny výpočet pôsobností obvodného úradu na úsekoch štátnej správy.

Vzhľadom na toto riešenie je potrebné vypustiť vnútorný odkaz.

K bodu 6

S ohľadom na legislatívnu skratku 'ministerstvo' sa mení tento výraz na všeobecne formulovaný pojem 'ústredný orgán štátnej správy', aby sa predišlo prípadným interpretačným problé mom.

K bodu 7

V intertemporálnych ustanoveniach sa vyjadruje kontinuita v oblasti personálnych a majetkových vzťahov.

K čl. V

Úprava dotknutých ustanovení je nevyhnutná z dôvodu, ž e úpravu textu nemožno dosiahnuť len paušálnym nahradením názvov doterajších orgánov. Predmetnými úpravami sa sledujú zmeny v súvislosti so zrušením krajskej štruktúry dotknutého orgánu a presunom jeho pôsobnosti. Zároveň sa zabezpečuje dvojinštančnosť konania, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb tak, že sa jednoznačne ustanovuje, ž e ministerstvo rozhoduje len o takých opravných prostriedkoch, ktoré smerujú proti rozhodnutiam, ktoré doteraz vykonávali na prvom stupni zrušované krajské orgány miestnej štátnej správy. Aby bola dvojinštanč nosť konania zabezpečená aj v obvodných úradoch miestnej štátnej správy v sídlach krajov, výslovne sa ustanovuje, že presúvanú pôsobnosť budú zabezpečovať osobitné organizačné ú tvary oddelené organizačne od tých útvarov, ktoré konajú v prvom stupni.

K čl. VI

K bodom 1 a 4 až 6

Ide o úpravu nadväzujúcu na zrušenie krajskej úrovne pozemkových úradov v čl. I.

K bodu 2

Jednoznačne sa ustanovuje, že ministerstvo rozhoduje len o taký ch opravných prostriedkoch, ktoré smerujú proti rozhodnutiam, ktoré doteraz vykonávali na prvom stupni zrušované krajské orgány miestnej štátnej správy.

K bodu 3

V súlade s prenesením pôsobnosti z krajskej ú rovne na obvodnú úroveň v sídle kraja sa ustanovuje územná pôsobnosť obvodných pozemkových úradov v sídlach krajov.

K bodu 7

Zabezpečuje sa dvojinštančnosť konania v obvodných úradoch miestnej štátnej správy v sídlach krajov, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb tak, že sa jednoznačne ustanovuje, že na účely výkonu prvostup ňovej agendy v správnom konaní, kde obvodný úrad v sídle kraja koná a rozhoduje ako bežný obvodný úrad v prvom stupni, si obvodný úrad v sídle kraja zriaďuje osobitný organizačný útvar. Dô sledkom takejto úpravy je to, aby v prvom stupni nemohol rozhodovať riaditeľ obvodné ho pozemkového úradu v sídle kraja, ktorý by následne mohol byť aj odvolacím orgánom, čo by nebolo v súlade s § 9 až 13 správneho poriadku.

K bodu 8

V nadväznosti na úpravu územnej pôsobnosti obvodných pozemkových úradov v sídlach krajov v bode 3. sa upravuje príloha. Ïalej sa zjednodušuje názov obvodného pozemkového úradu, ktorý lepš ie zodpovedá rozšírenej pôsobnosti obvodného pozemkového úradu v sídle kraja.

K bodu 9

Všeobecným ustanovením sa nahrádzajú názvy krajský ch orgánov miestnej štátnej správy názvom úradu, na ktorý sa presúva ich pôsobnosť.

K čl. VII

Vzhľadom na to, že organizácia Policajného zboru je podľa § 4 ods. 2 predmetného zákona zverená ministrovi vnútra, sa explicitne ustanovuje, že minister vnútra je oprávnený určiť útvary Policajného zboru, ktoré budú mať spôsobilosť vystupovať samostatne v súdnom a exekučnom konaní a samostatne v tomto konaní nadobúdať procesné práva a povinnosti, a to napriek tomu, že nebudú mať postavenie právnickej osoby.

K čl. VIII

Ide o terminologickú úpravu ustanovení zákona, podľa ktor ých bola zakotvená príslušnosť územnej vojenskej správy, ktorá sa zrušuje. Zákon preto jej názov nahrádza názvom obvodného úradu v sídle kraja. Táto zmena je vyvolaná zmenou pôsobnosti podľa čl. I tohto návrhu.

K čl. IX

K bodom 1, 2 a 4

Ide o úpravu nadväzujúcu na zrušenie katastrálnych ú radov v čl. I.

K bodu 3

Vzhľadom na zrušenie katastrálnych úradov sa navrhuje zmena kreácie riaditeľov správ katastra zo zrušených prednostov katastrálnych úradov na predsedu úradu geodézie, kartografie a katastra.

K bodu 5

Zabezpečuje sa dvojinštančnosť konania v správach katastra v sídlach krajov, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb tak, že sa jednoznačne ustanovuje, že na účely výkonu prvostupňovej agendy v správnom konaní vo veciach, kde správa katastra v sídle kraja koná a rozhoduje ako bežná správa katastra, si správa katastra v sídle kraja zriaďuje osobitný organizačný útvar. Dôsledkom takejto úpravy je to, aby v prvom stupni nemohol rozhodovať riaditeľ správy katastra v sídle kraja, ktorý by následne mohol byť aj odvolacím orgánom, čo by nebolo v súlade s § 9 až 13 správneho poriadku.

K bodu 6

Prechodné ustanovenie reaguje na zmenu kreácie riaditeľov správ katastra, ktorá je predmetom úpravy v bode 3.

K bodu 7

Všeobecným ustanovením sa nahrádzajú názvy krajský ch orgánov miestnej štátnej správy názvom úradu, na ktorý sa presúva ich pôsobnosť.

K čl. X

Obdobne ako v Zákonníku práce sa aj na účely zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru umožňuje, aby potvrdenie o vyplatení platu a vykonaných zrážkach mohlo byť policajtovi poskytnuté na základe dohody elektronickou formou. Týmto sa sleduje zníženie administratívnej náročnosti v personálnej a mzdovej agende rozsiahleho počtu príslušn íkov Policajného zboru pri zúčtovaní ich mzdových nárokov, čo zároveň vedie k úsporám vo výdavkoch.

K čl. XI

K bodu 1

V súlade so zámerom sústrediť nakladanie s majetkom štátu a štátnozamestnanecké vzťahy v jednom subjekte sa obmedzuje právna spôsobilos ť krajských riaditeľstiev Hasičského a záchranného zboru. Výslovne sa ustanovuje, že krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranné ho zboru bude preddavkovou organizáciou.

K bodu 2

Vzhľadom na skutočnosť, že krajské riaditeľstvo Hasi čského a záchranného zboru nebude právnickou osobou, výslovne sa mu v návrhu zákona v rozsahu jeho pôsobnosti priznáva spôsobilosť samostatne konať v administratívnych veciach a byť účastníkom s údneho a exekučného konania a samostatne v tomto konaní nadobúdať procesné práva a povinnosti.

Navrhuje sa vo väzbe na § 2 ods. 4 zákona, podľa ktorého je Hasičský a záchranný zbor podriadený ministrovi vnútra Slovenskej republiky, aby vnútornú organizáciu Hasičského a záchranného zboru určoval minister vnútra na n ávrh prezidenta Hasičského a záchranného zboru.

K bodu 3

Ide o úpravu nadväzujúcu na zmeny vykonané v návrhu zákona v súvislosti s centralizáciou správy majetku štátu slúžiaceho na plnenie úloh Hasičského a záchranného zboru.

K bodu 4

Navrhuje sa, aby vedúcim služobn ého úradu vo vzťahu k príslušníkom Hasičského a záchranného zboru bol minister vnútra, ktorému je tento zbor podriadený. Minister vnútra môže určiť aj inú osobu, ktorá bude plniť funkciu ved úceho služobného úradu v rozsahu, ktorý ustanoví.

K bodom 5 až 17

Ide o nadväzujúce zmeny na ú pravu vykonanú v § 13.

K bodu 18

Ide o prechodné ustanovenia upravujúce vzťahy súvisiace s prechodom práv a povinností z pracovnoprá vnych vzťahov, vzťahov vyplývajúcich zo štátnej služby príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a správy majetku štátu.

K bodu 19

Ide o legislatívnotechnickú úpravu, ktorá napráva chybné číslovanie bodu 5. prílohy a napráva chybnú úpravu bodu 6. prílohy predchádzajúcou novelou. Funkcia zástupcu riaditeľa Horskej záchrannej služ by je zavedená v § 49 ods. 6 písm. c) zákona a do prílohy sa z dôvodu chybného vypustenia opätovne zavádza.

K čl. XII

K bodom 1 a 2

Ide o terminologickú úpravu ustanovení dotknutého zá kona, podľa ktorých bola zakotvená príslušnosť územnej vojenskej správy, ktorá sa zrušuje. Zákon preto jej názov nahrádza názvom obvodného úradu v sídle kraja. Táto zmena je vyvolaná zmenou pô sobnosti podľa čl. I tohto návrhu.

K bodom 3 a 6

V súčasnosti je pôsobnosť obvodného úradu v sídle kraja na úseku obrany ustanovená v § 10 ods. 4 zákona. Vzhľadom na to sa aj pôsobnosť zrušovaných územných vojenských správ, ktorá prechádza na tento orgán, presúva z § 16 do tohto ustanovenia. Okrem uvedeného sa upravuje pôsobnosť v § 10 ods. 4 písm. k) (pôvodný § 16 písm. k)), pretože nie je vhodné, aby túto pôsobnosť v pô vodnom rozsahu vykonávali obvodné úrady v sídlach krajov.

K bodu 4

Ide o vypustenie ustanovenia, ktoré sa stalo duplicitným.

K bodu 5

Vypúšťa sa v nadväznosti na čl. I ustanovenie, ktoré zriaďuje územné vojenské správy.

K bodom 7, 8 a 10 až 12

Ide o nadväzujúce legislatívnotechnické úpravy.

K bodu 9

Ide o úpravu, ktorá súvisí s novo naformulovaným § 10 ods. 4 písm. k), predtým § 16 písm. k).

K bodu 13

Vzhľadom na doterajšie legislatívne riešenie rušenia územných a vyšších vojenských správ sa navrhuje blanketné ustanovenie, ktoré odkazuje na ich zrušenie.

K bodu 14

Všeobecným ustanovením sa nahrádzajú názvy krajský ch orgánov miestnej štátnej správy názvom úradu, na ktorý sa presúva ich pôsobnosť.

K čl. XIII

Ide o terminologickú úpravu s ohľadom na zrušenie územných vojenských správ a nadväzujúce doplnenie pôsobnosti ministerstva obrany.

K čl. XIV

K bodu 1

Ustanovuje sa, že ministerstvo rozhoduje len o takých opravných prostriedkoch, ktoré smerujú proti rozhodnutiam, ktoré doteraz vykonávali na prvom stupni zrušované krajské orgány miestnej štátnej správy.

K bodu 2

Vložením nových slov sa rozširuje okruh predstaviteľov, ktorí sú na čele osobitných odborných organizácií, čím sa zosúlaďuje právny stav s faktickým.

K bodom 3, 4 a 8

Ide o ustanovenia nadväzujúce na zrušenie krajskej úrovne úradov životného prostredia.

K bodu 5

V súlade s prenesením pôsobnosti z krajskej ú rovne na obvodnú úroveň v sídle kraja sa ustanovuje územná pôsobnosť obvodných úradov životného prostredia v sídlach krajov.

K bodu 6

Zabezpečuje sa dvojinštančnosť konania v obvodných úradoch miestnej štátnej správy v sídlach krajov, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb tak, že sa jednoznačne ustanovuje, že presúvanú pôsobnosť budú zabezpečovať osobitné organizačné útvary oddelené organizačne od tých útvarov, ktoré konajú v prvom stupni.

K bodu 7

Vzhľadom na zrušenie krajských úradov životného prostredia sa navrhuje zmena kreácie prednostov obvodných úradov životného prostredia zo zrušených prednostov krajských úradov životného prostredia na vládu.

K bodu 9

Prechodné ustanovenie reaguje na zmenu kreácie prednostov obvodných úradov životného prostredia, ktorá je predmetom úpravy v bode 7.

K bodu 10

V nadväznosti na úpravu územnej pôsobnosti obvodných úradov životného prostredia v sídlach krajov v bode 5. sa upravuje príloha.

K bodu 11

Všeobecným ustanovením sa nahrádzajú názvy krajský ch orgánov miestnej štátnej správy názvom úradu, na ktorý sa presúva ich pôsobnosť.

K čl. XV

K bodu 1

Ide o legislatívnotechnickú úpravu v súvislosti so zmenou názvu ministerstva a potrebou zavedenia legislatí vnej skratky.

K bodu 2

Jednoznačne sa ustanovuje, že ministerstvo rozhoduje len o takých opravných prostriedkoch, ktoré smerujú proti rozhodnutiam, ktoré doteraz vykonávali na prvom stupni zrušované krajské orgány miestnej štá tnej správy.

K bodu 3 až 7

Ide o ustanovenia nadväzujúce na zrušenie krajskej úrovne úradov dopravy.

K bodu 8

V súlade s prenesením pôsobnosti z krajskej ú rovne na obvodnú úroveň v sídle kraja sa ustanovuje územná pôsobnosť obvodných úradov dopravy v sídlach krajov.

K bodom 9 a 10

Ustanovuje sa pôsobnosť obvodného úradu dopravy v sídle kraja. Zabezpečuje sa dvojinštančnosť konania v obvodných úradoch miestnej štátnej správy v sídlach krajov, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb tak, že sa jednoznačne ustanovuje, že presúvanú pôsobnosť budú zabezpečovať osobitné organizačné útvary oddelené organizačne od tých ú tvarov, ktoré konajú v prvom stupni.

K bodu 11

Všeobecným ustanovením sa nahrádzajú názvy krajský ch orgánov miestnej štátnej správy názvom úradu, na ktorý sa presúva ich pôsobnosť.

K čl. XVI

Všeobecným ustanovením sa nahrádzajú názvy krajský ch orgánov miestnej štátnej správy názvom úradu, na ktorý sa presúva ich pôsobnosť.

Zároveň sa vypúšťa ustanovenie o zriadení krajských školských úradov a ustanovenia súvisiace s ich organizáciou a financovaním. Toto je odôvodnené presunom pôsobností krajského školského ú radu na obvodný úrad v sídle kraja podľa čl. I tohto návrhu.

K čl. XVII

Všeobecným ustanovením sa nahrádzajú názvy krajských orgánov miestnej štátnej správy názvom úradu, na ktorý sa presúva ich pôsobnosť.

Zároveň sa vypúšťa ustanovenie upravujú ce postavenie krajských stavebných úradov z dôvodu presunu ich pôsobností na obvodný úrad v sídle kraja podľa čl. I tohto návrhu.

K čl. XVIII

Úprava dotknutých ustanovení je nevyhnutná z dôvodu, ž e úpravu textu nemožno dosiahnuť len paušálnym nahradením názvov doterajších orgánov. Zároveň sa predmetnými úpravami sledujú zmeny v súvislosti so zrušením krajskej štruktúry dotknutého org ánu a presunom jeho pôsobnosti.

K čl. XIX

Úprava dotknutých ustanovení je nevyhnutná z dôvodu, ž e úpravu textu nemožno dosiahnuť len paušálnym nahradením názvov doterajších orgánov. Ïalej sa predmetnými úpravami sledujú zmeny v súvislosti so zrušením krajskej štruktúry dotknutého orgá nu a presunom jeho pôsobnosti. Zároveň sa zabezpečuje dvojinštančnosť konania, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb tak, že sa jednoznačne ustanovuje, ž e ministerstvo rozhoduje len o takých opravných prostriedkoch, ktoré smerujú proti rozhodnutiam, ktoré doteraz vykonávali na prvom stupni zrušované krajské orgány miestnej štátnej správy. Aby bola dvojinštanč nosť konania zabezpečená aj v obvodných úradoch miestnej štátnej správy v sídlach krajov, výslovne sa ustanovuje, že presúvanú pôsobnosť budú zabezpečovať osobitné organizačné ú tvary oddelené organizačne od tých útvarov, ktoré konajú v prvom stupni.

K čl. XX

S ohľadom na zrušenie krajských štruktúr príslušných orgánov miestnej štátnej správy a presunom ich pôsobností podľa čl. I tohto návrhu je nevyhnutn é upraviť, ktorý subjekt je oprávnený rozhodovať v správnom konaní. Obdobne, ako je to u iných orgánov v sídlach krajov, sa rieši zabezpečenie dvojinštančnosti konania. V ustanovení týkajúcom sa štátneho odborného dozoru nad autoškolami sa pridaním pôsobnosti obvodnému úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v tomto ohľade zosúla ďuje právny stav s faktickým. Zároveň sa všeobecným ustanovením v tomto zákone nahrádzajú názvy orgánov miestnej štátnej správy názvom úradu, ktorý bude túto pôsobnosť vykonávať.

K čl. XXI

K bodom 1 a 2

Vzhľadom na zrušenie krajskej úrovne sa upravuje kreácia prednostov obvodných lesných úradov z ministra na vládu.

K bodom 3 a 6

V súlade s prenesením pôsobnosti z krajskej ú rovne na obvodnú úroveň v sídle kraja sa ustanovuje územná pôsobnosť obvodných lesných úradov v sídlach krajov a v nadväznosti na to sa upravuje príloha. Okrem toho sa v prílohe z dôvodu racionalizá cie výkonu štátnej správy zrušuje Obvodný lesný úrad Kysucké Nové mesto a okres Kysucké Nové mesto sa zaraďuje do územného obvodu Obvodného lesného úradu Žilina.

K bodu 4

Jednoznačne sa ustanovuje, že ministerstvo rozhoduje len o taký ch opravných prostriedkoch, ktoré smerujú proti rozhodnutiam, ktoré doteraz vykonávali na prvom stupni zrušované krajské orgány miestnej štátnej správy.

K bodu 5

Zabezpečuje sa dvojinštančnosť konania v obvodných ú radoch miestnej štátnej správy v sídlach krajov, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb tak, že sa jednoznačne ustanovuje, že na účely výkonu prvostupňovej agendy v správnom konaní, kde obvodný úrad v sídle kraja koná a rozhoduje ako bežný obvodný úrad v prvom stupni, si obvodný úrad v sídle kraja zriaďuje osobitný organizačný útvar. Dôsledkom takejto úpravy je to, aby v prvom stupni nemohol rozhodovať riaditeľ obvodného lesného úradu v sídle kraja, ktorý by následne mohol byť aj odvolacím orgánom, čo by nebolo v súlade s § 9 až 13 sprá vneho poriadku.

K bodu 7

Všeobecným ustanovením sa nahrádzajú názvy krajský ch orgánov miestnej štátnej správy názvom úradu, na ktorý sa presúva ich pôsobnosť.

K čl. XXII

Označenie doterajšieho vedúceho funkcionára územnej vojenskej správy je potrebné nahradiť pôsobnosťou ministerstva obrany. Toto riešenie je odôvodnené osobitným obsahom tejto činnosti a skutočnosťou, že táto činnosť zostáva naďalej v pô sobnosti ministerstva obrany podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Ide o agendu povoľovania nosiť vojenskú rovnošatu bývalým profesionálnym vojakom, ako aj zabezpečenia pohrebu policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý zomrel počas trvania služobné ho pomeru.

K čl. XXIII

Úprava dotknutých ustanovení je nevyhnutná z dôvodu, že úpravu textu nemožno dosiahnuť len paušálnym nahradením názvov doterajších orgánov. Zároveň sa predmetnými úpravami sledujú zmeny v súvislosti so zrušením krajskej štruktú ry dotknutého orgánu a presunom jeho pôsobnosti. Zmena príslušnosti orgánu si vynucuje aj gramatickú úpravu niektorých ustanovení a úpravu príslušných pozná mok pod čiarou.

K čl. XXIV

Úprava dotknutých ustanovení je nevyhnutná z dôvodu, že úpravu textu nemožno dosiahnuť len paušálnym nahradením názvov doterajších orgánov. Zároveň sa predmetnými úpravami sledujú zmeny v súvislosti so zrušením krajskej štruktú ry dotknutého orgánu a presunom jeho pôsobnosti.

Označenie doterajšieho vedúceho funkcionára územnej vojenskej správy je potrebné nahradiť označením vedúceho funkcionára obvodného úradu, keďže pôsobnosť územnej vojenskej správy sa presú va na obvodný úrad v sídle kraja.

Vzhľadom na špecifický charakter sa priznávanie hodnosti vymedzeným osobám zveruje ministerstvu obrany.

K čl. XXV

Úprava dotknutých ustanovení je nevyhnutná z dôvodu, že úpravu textu nemožno dosiahnuť len paušálnym nahradením názvov doterajších orgánov. Zároveň sa predmetnými úpravami sledujú zmeny v súvislosti so zrušením krajskej štruktú ry dotknutého orgánu a presunom jeho pôsobnosti.

K čl. XXVI

Úprava dotknutých ustanovení je nevyhnutná z dôvodu, že úpravu textu nemožno dosiahnuť len paušálnym nahradením názvov doterajších orgánov. Ïalej sa predmetnými úpravami sledujú zmeny v súvislosti so zrušením krajskej štruktúry dotknutého orgánu a presunom jeho pôsobnosti. Okrem toho sa dopĺňa vzťah tohto z ákona k všeobecnej úprave správneho konania, ktoré doposiaľ absentovalo. Obdobne, ako je to u iných orgánov v sí dlach krajov, sa rieši zabezpečenie dvojinštančnosti konania.

K čl. XXVII

Úprava dotknutých ustanovení je nevyhnutná z dôvodu, že úpravu textu nemožno dosiahnuť len paušá lnym nahradením názvov doterajších orgánov, ktorá by bola gramaticky nevhodná.

K čl. XXVIII

V nadväznosti na ustanovenie v Èl. IV, v zmysle ktorého ved úceho príslušného organizačného útvaru obvodného úradu bude do funkcie vymenúvať prednosta obvodného úradu na návrh príslušného ministra alebo vedúceho ústredného orgánu štátnej sprá vy, sa v zákone o štátnej službe rozširuje okruh osôb, ktoré plnia úlohy štátnej správy vo verejnej funkcii. Navrhované riešenie je nevyhnutné vzhľadom na nový model integrovaného úradu miestnej št átnej správy, v ktorom je potrebné zachovať náležitú ingerenciu príslušného vedúceho ústredného orgánu štátnej správy do personálnych vzťahov. Pritom sa zohľadňuje, že navrhovanie vedú ceho organizačného útvaru obvodného úradu priamo ministrom zabezpečí primeranú odbornú spôsobilosť a bezúhonnosť dotknutej osoby. Tým sa zvýrazňuje aj priama zodpovednosť za výkon štátnej spr ávy ministrovi, do ktorého pôsobnosti patrí príslušný výkon štátnej správy.

Keďže v pô sobnosti Policajného zboru bude od účinnosti zákona služobným úradom len ministerstvo vnútra, je potrebné zo zákona vypustiť ustanovenie, na základe ktorého služobným úradom mohol byť aj útvar Policajn ého zboru určený ministrom vnútra. V súvislosti s tým sa mení aj vnútorný odkaz v inom ustanovení.

Ustanovenie o vedúcom služobného úradu sa upravuje so snahou centralizovať personálnu agendu týkajúcu sa štátnozamestnaneckých vzťahov na menší počet služobných úradov, pretože sa zrušuj ú štátne orgány, ktoré boli doteraz samostatnými služobnými úradmi. Keďže v nových služobných úradoch pribudne množstvo personálnej agendy, navrhuje sa, aby vedúci služobného úradu mohol č asť tejto agendy preniesť na vedúcich zamestnancov v služobnom úrade formou služobného predpisu.

K čl. XXIX

Úprava dotknutých ustanovení je nevyhnutná z dôvodu, ž e úpravu textu nemožno dosiahnuť len paušálnym nahradením názvov doterajších orgánov. Zároveň sa predmetnými úpravami sledujú zmeny v súvislosti so zrušením krajskej štruktúry dotknutého org ánu a presunom jeho pôsobnosti.

K čl. XXX

Ustanovenie o účinnosti jednoznačne určuje, že k zrušeniu vymedzených úradov a k presunu pôsobností vrátane práv a povinností vyplývajúcich z personá lnych a majetkových vzťahov, dôjde k 1. januáru 2013.

V Bratislave 24. augusta 2012

Robert Fico

predseda vlády

Robert Kaliňák

podpredseda vlády a minister vnútra

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR predkladá materiál do legislatí vneho procesu ako iniciatívny návrh.

Účelom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorý m sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je najmä prostredníctvom novely

a) zákona č. 597/2003 Z. z.

·upraviť zber údajov potrebných na účely rozdeľ ovania a poukazovania výnosu dane obciam,

·rozšíriť okruh aktivít, na ktoré môže ministerstvo poskytnúť dotáciu,

·upraviť výšku pokút za porušenie zákona,

·spresniť účel použitia príspevku na výchovu a vzdelávanie detí materských škôl, ktoré maj ú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky,

·poskytovať účelové finančné prostriedky zriaďovateľom stredných odborných škôl a dotá cie zriaďovateľom školských zariadení, ktoré pôsobia ako centrá odborného vzdelávania a prípravy,

b) zákona č. 596/2003 Z. z.

·umožniť územnej samospráve určovať vo všeobecne závä znom nariadení podrobnosti financovania základných umeleckých škôl, jazykových škôl, materských škôl a školských zariadení, výšku finančných prostriedkov na mzdy a prevádzku a deň v mesiaci, v ktorom územná samospráva poskytne finančné prostriedky neštátnym zriaďovateľom a vlastným školám a školským zariadeniam financovaných z výnosu dane obcí (vyšších územný ch celkov),

·možnosť navrhnúť aj ďalšie kritériá, ktoré môže obec /vyšší územný celok zoh ľadniť pri určovaní výšky finančných prostriedkov na mzdy a prevádzku na žiaka základnej umeleckej školy, poslucháča jazykovej školy, dieťa materskej školy alebo školského zariadenia,

·evidovať elokované pracoviská v sieti a umožniť im vznikať len na území príslušného kraja,

·explicitne uviesť do zákona účastníka konania vo veci zaradenia, vyradenia a pri zmenách v sieti,

·zmeniť dátum predkladania žiadostí o vyradenie, zaradenie a pri zmenách v sieti,

·upraviť výnimky pri zaraďovaní škôl, školských zariadení, stredísk praktického vyuč ovania a pracovísk praktického vyučovania a pri zmenách v sieti,

·určiť dátum začatia činnosti školy, školského zariadenia, strediska praktického vyuč ovania a pracoviska praktického vyučovania zaradeného do siete na 1. september okrem zariadení školského stravovania a výnimiek pri zaradení,

·explicitne do zákona uviesť, v ktorých prípadoch sa pri rozhodovaní postupuje podľa zákona o sprá vnom konaní,

·spresniť podmienky výkonu Štátnej školskej inšpekcie,

·zjednotiť dĺžku funkčného obdobia riaditeľa, podmienky jeho vymenovania, prerušenie vý konu funkcie riaditeľa a vymenovanie nového riaditeľa na dobu prerušenia výkonu funkcie riaditeľa,

·vytvoriť možnosť pre krajské školské úrady zriaďovať stredné odborné školy, ktoré bud ú poskytovať odborné vzdelávanie a prípravu v odboroch vzdelávania s tak nízkym požadovaným počtom absolventov v rámci jednotlivých regiónov, že by bolo odborné vzdelávanie a príprava v tomto odbore vzdel ávania pre samosprávne kraje nerentabilné,

·spresňuje sa ustanovenie upravujúce normatívy materiálno-technického a priestorového zabezpečenia stredn ých odborných škôl, stredísk praktického vyučovania, školských hospodárstiev, stredísk odbornej praxe a pracovísk praktického vyučovania,

·spresňuje sa zloženie rady školy.

Návrh zákona nemá finančný, ekonomický, environmentálny ani sociá lny vplyv, informatizáciu spoločnosti a má pozitívny a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodný mi zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorší ch predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvý šeniu regulačného zaťaženia?xx3. Sociálne vplyvyx– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– sociálnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty bud ú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?

Žiadne

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Určenie normatí vov materiálno-technického a priestorového zabezpečenia stredných odborných škôl, stredísk praktického vyučovania, školských hospodárstiev, stredísk odbornej praxe a pracovísk praktického vyučovania možno vnímať ako pozitívum z hľadiska vytvorenia štandardných podmienok pre výchovno-vzdelávací proces žiakov stredných odborných škôl. Pre zriaďovanie nových škôl a školských zariadení je možné považovať ako negatívum počiatočné náklady daného subjektu na zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu z dôvodu zabezpečenia plnenia normatívov.

Pozitívny i negatívny vplyv možno predpokladať v dôsledku aktivít Štátnej školskej inšpekcie, ktorá kontroluje vhodnosť a účelnosť priestorov, materiálno-technického vybavenia a didaktickej techniky pou žívaných vo výchovno-vzdelávacom procese v súlade s vymedzeným určením normatívov materiálno-technického a priestorového zabezpečenia (tzn. rozsah priestorovej, materiálnej a prístrojovej vybavenosti stredn ých odborných škôl, stredísk praktického vyučovania, školských hospodárstiev, stredísk odbornej praxe a pracovísk praktického vyučovania).

Rozsah nákladov na materiálno-technické a priestorové zabezpečenie sa nedá špecifikovať, nakoľko v súčasnosti sa tieto normatívy pripravujú.

3.3. Aká je predpokladaná výš ka administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?

Žiadne

3.4. Aké sú dôsledky pripravované ho návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)

Žiadne

3.5. Aké sú predpokladané spoloč ensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?

Žiadne

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorš ích predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskej únie

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Euró pskej únie.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

B. Osobitná časť

K Èl. I

K bodu 1

Znenie odseku 2 sa upravuje vzhľadom na novelu zákona č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorá je v súčasnosti predložená do legislatí vneho procesu. Cieľom zmeny je, aby sa triedy prvých ročníkov, ktoré neurčí prostredníctvom VZN samosprávny kraj a ich nasledujúce ročníky nefinancovali z prostriedkov štátu ale z vlastných zdrojov zriaď ovateľa.

K bodom 2 a 9

Navrhuje sa, aby Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR mohlo poskytnúť krajským školským úradom finančné prostriedky určené na kapitálové výdavky na nákup strojov, prístrojov, zariadení , techniky, náradia a osobných automobilov pre materské školy, školské zariadenia a školy v ich zriaďovateľskej pôsobnosti. Finančné prostriedky na kapitálové výdavky boli v minulosti prideľované K ŠÚ, obciam a VÚC podľa počtu žiakov škôl, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie. Obciam a VÚC sa tieto finančné prostriedky premietli do výnosu dane.

K bodu 3

Predmetným ustanovením sa umožní Ministerstvu š kolstva, vedy, výskumu a športu SR poskytovať účelové finančné prostriedky stredným odborným školám a dotácie školským zariadeniam, ktoré pôsobia ako centrá odborného vzdelávania a prí pravy. Účelové finančné prostriedky budú prideľované v rámci rozpočtovej kapitoly ministerstva na základe žiadosti zriaďovateľa o financovanie rozvojového projektu alebo dotácie v nadvä znosti na ministerstvom zverejnenú výzvu.

K bodu 4

Navrhuje sa spresniť účel použitia príspevku na výchovu a vzdelávanie detí materských škôl, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky. Cieľom návrhu je použiť prí spevok na prácu s deťmi materských škôl, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky.

K bodom 5 a 6

Návrh zmeny súvisí s rozšírením okruhu aktivít, na ktoré môže ministerstvo poskytnúť dotáciu. Do zoznamu aktivít sa navrhuje doplniť organizačné zabezpečenie celoslovenských súťaží pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov škôl a školských zariadení a podpora prevádzky a ďalšieho rozširovania dátovej infraštruktúry, ktorú používajú školy a školské zariadenia. Cieľom zmien je podporiť aktivity v tejto oblasti, ktoré môžu byť prínosom pre skvalitnenie výchovno-vzdelávacieho procesu v školách a v školských zariadeniach.

K bodu 7

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zmenu ná zvu zoznamu študijných odborov a učebných odborov, ktoré sú nad rozsah plánu potrieb trhu práce vypustením slova 'plánu' a zavedenie nového zoznamu nedostatkových študijných odborov a nedostatkových u čebných odborov.

K bodu 9

Vypustenie ustanovenia súvisí s riešením zberu údajov na účely rozdeľovania a poukazovania výnosu dane obciam samostatným ustanovením § 7a.

K bodu 10

Úprava súvisí so zmenou ustanovenia § 76 Zákonníka pr áce a s vložením nového ustanovenia § 76a do tohto zákona prostredníctvom zákona č. 257/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorší ch predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Na základe tohto ustanovenia ministerstvo poskytuje zriaďovateľom škôl, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povo lanie, na základe ich žiadosti, finančné prostriedky na odchodné. Do zákona sa explicitne uvádza účel, na ktorý sa poskytnú finančné prostriedky, a zároveň sa aktualizuje odkaz na príslušný prá vny predpis – Zákonník práce.

K bodu 11

V ustanovení § 7a sa upravuje zber údajov potrebných na ú čely rozdeľovania a poukazovania výnosu dane obciam. Na základe týchto údajov sa rozdeľuje výnos dane z príjmov fyzických osôb podľa § 2 zákona č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a nariadenia vlády SR č. 668/2004 Z. z. o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve v znení neskorších predpisov.

Pri zbere údajov o počte žiakov základných umeleckých škôl, poslucháčov jazykových škôl a detí materských škôl a školských zariadení sa navrhuje

- zohľadniť vek detí, žiakov a poslucháčov v týchto školách a školský ch zariadeniach,

- princ íp rovnosti v poskytovaní finančných prostriedkov zo strany štátu na dieťa materskej školy alebo školského zariadenia, žiaka základnej umeleckej školy a poslucháča jazykovej školy.

Napríklad: V súčasnosti štát pridelí na dieťa, ktor é absolvuje 3 hodiny záujmového vzdelávania v centre voľného času u jedného zriaďovateľa približne 192 eur, ale na dieťa, ktoré absolvuje po 1 hodine záujmového vzdelávania u 3 rôznych zriaďovate ľov centier voľného času, približne 3 x 192 eur, t.j. 576 eur.

Zmenou zbieraných údajov sa navrhuje odstrániť tento stav.

Na zamedzenie viacnásobného vykazovania toho istého žiaka, poslucháča alebo dieťaťa sa navrhuje, aby dieťa, žiaka alebo poslucháča mohol uviesť do zberu údajov len jeden zriaďovateľ základnej umeleckej školy, jazykovej školy, materskej školy alebo školského zariadenia v jednej základnej umeleckej škole, v jednej jazykovej škole, v jednej materskej škole alebo v jednom školskom zariadení. Nakoľko sa jedná o originálne kompetencie, obec na svojom území usmerní školy a školské zariadenia ako budú postupovať pri vykazovaní žiaka, poslucháča alebo dieťaťa, ak navštevujú viac škôl a školský ch zariadení toho istého druhu. V budúcnosti sa počíta so zavedením centrálneho registra, ktorý bude slúžiť aj na vyššie uvedený účel.

V prípade centier voľného času sa navrhuje prideľovať finančné prostriedky obciam na záujmové vzdelávanie v týchto školských zariadeniach podľa počtu obyvateľov s trvalým pobytom na území obce vo veku od 5 do 14 rokov k 1. januáru kalendárneho roku, v ktorom sa zisťovanie uskutočňuje. Cieľom tejto zmeny je stabilizovať množinu detí, ktoré sa do počtu detí v centrách voľného času budú započítavať. Počet detí v centrách voľného času sa z roka na rok zvyšuje aj napriek zmene metodiky v roku 2010 pre jeho zber. Zvyšovaním počtu detí v centrách voľného času sa zvyšuje aj objem finančných prostriedkov pre tieto školské zariadenia, a to na úkor objemu finančných prostriedkov pre ostatné školy a školské zariadenia financované z výnosu dane obcí.

Ostatné údaje (počet všetkých žiakov základných škôl (vrátane špeciálnych), päťročných a osemročných gymnázií, osemročných konzervatórií) súvisia s rozdeľovaním finanč ných prostriedkov na stravovanie.

Lehoty na zber údajov sa nenavrhujú meniť.

K bodu 12

Úprava ustanovenia súvisí s vložením nové ho ustanovenia § 7a do zákona. Podrobnejšie uvedené v komentári k § 7a.

K bodu 13

Úprava ustanovenia súvisí s aktualizáciou výšky pokú t za porušenie zákona. Pri ukladaní pokút podľa tohto zákona postupuje orgán dohľadu podľa zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Oproti súčasnému zneniu tohto ustanovenia sa ďalej navrhuje, aby aj krajské školské úrady, ktoré vykonávajú dohľad nad dodržiavaním zákona, mohli pri výkone kontroly udeliť pokutu, a to najmä v sú vislosti so zberom údajov o počte žiakov základných umeleckých škôl, poslucháčov jazykových škôl a detí materských škôl a školských zariadení podľa § 7a. Vzhľadom k tomu, že doh ľad nad dodržiavaním zákona budú vykonávať dva subjekty, v novom odseku 5 sa určuje, kto rozhodne o udelení pokuty. Na ukladanie pokút sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

K bodu 14

Vložením nového ustanovenia § 9d sa umožňuje použi ť údaje, ktoré budú predmetom zberu údajov na účely rozdeľovania a poukazovania výnosu dane obciam v roku 2013.

K Èl. II

K bodom 1 až 3

Navrhovanými ustanoveniami sa nastavuje rovnaké funkčné obdobie pre všetkých riaditeľov bez rozdielu zriaďovateľa. V tomto ustanovení sa špecifikujú prípady, kedy odvolaný riaditeľ sa nemôže zúčastniť výberového konania.

Súčasne sa v odseku 5 aktualizujú predpoklady, ktoré musí riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia spĺňať ku dňu výberového konania okrem predpokladov určených v § 34 ods. 2 zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 390/2011 Z. z.

K bodu 4

Zavádza sa ďalší inštitút dôvodu na odvolanie riadite ľa školy alebo školského zariadenia, ktorého absencia v predmetnom ustanovení v praxi spôsobovala nejednoznačnosť aplikácie. Pôvodné znenie § 3 ods. 7 písm. d) riešil odvolanie riaditeľa š koly, ak nespĺňa kvalifikačné predpoklady podľa odseku 5. Takéto odvolanie bolo v praxi nevykonateľné, nakoľko do výberového konania na riaditeľa školy sa mohol prihlásiť len taký uchádzač, ktorý spĺňal predpoklady podľa odseku 5. Z uvedeného dôvodu sa pôvodné znenie písm. d) vypúšťa a je nahradené novým inštitútom.

K bodu 5

Aktualizuje sa terminológia v súvislosti s možnosť ou odvolania riaditeľa školy alebo školského zariadenia a dopĺňa sa ďalšia možnosť na odvolanie riaditeľa – za neabsolvovanie funkčného inovačného vzdelávania.

K bodu 6

Spresňuje sa odkaz na dôvody odvolania riaditeľa podľa odseku 7.

K bodu 7

Navrhujú sa dôvody na prerušenie výkonu funkcie riaditeľa a navrhuje sa, aby zriaďovateľ počas dôvodov na prerušenie výkonu funkcie riaditeľa mohol nového riaditeľa určiť vymenovaním, bez výberového konania.

K bodom 8 až 10

Navrhuje sa upraviť terminológia podmienok výberového konania na riaditeľa a ostatných vedúcich zamestnancov školy alebo školského zariadenia.

K bodom 11, 53 a 54

Pri aplikácii uvedeného ustanovenia v súvislosti s preneseným výkonom štátnej správy dochádzalo k nejednotným výkladom niektorých ustanovení, ktoré riešili prenesený výkon štátnej správy iba z pohľadu financovania štátom, a nie rozhodovacie kompetencie v rámci preneseného výkonu štátnej správy. Z uvedeného dôvodu navrhované ustanovenie explicitne určuje, na ktoré ustanovenia súvisiace s rozhodovaním sa vzťahuje zákon o správnom konaní.

K bodu 12

Aktualizuje sa terminológia vzhľadom na zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodom 13, 15, 18 a 20

Vypustenie ustanovenia súvisí s transformáciou školských stredísk záujmovej činnosti na centrá voľného času. Zmeny sú zapracované do novely zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (š kolský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá je v súčasnosti v legislatívnom procese v rámci novely zákona č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodom 14 a 19

V ustanovení § 6 ods. 12 a v ustanovení § 9 ods. 12 sa navrhujú povinnosti pre územnú samosprávu (obce a vyššie územné celky) v oblasti financovania základných umeleckých škôl, jazykových škôl, materských škôl a školských zariaden í. V cirkevných a súkromných školách a školských zariadeniach financujú náklady na deti, žiakov a poslucháčov do 15 rokov veku obce a nad 15 rokov veku VÚC.

Navrhuje sa, aby územná samospráva určovala sama prostredníctvom všeobecného záväzného nariadenia podrobnosti financovania základných umeleckých škôl, jazykových škôl, materských škôl a š kolských zariadení, výšku finančných prostriedkov na mzdy a prevádzku a deň v mesiaci, v ktorom územná samospráva poskytne neštátnym zriaďovateľom a vlastným školám a školský m zariadeniam financovaných z výnosu dane obcí (vyšších územných celkov) finančné prostriedky na mzdy a prevádzku.

Pri určovaní vlastných pravidiel musí územná samospráva dodržať všetky platné predpisy v oblasti školstva, napríklad školský zákon a podobne.

Súčasne sa určujú aj ďalšie kritériá, ktoré môže obec /vyšší územný celok zohľadniť pri určovaní výšky finančných prostriedkov na mzdy a prevádzku na žiaka zá kladnej umeleckej školy, poslucháča jazykovej školy, dieťa materskej školy alebo školského zariadenia.

Pri určovaní týchto kompetencií sa vychádzalo zo skutočnosti, že podiely na daniach v správe štátu sú vlastným príjmom obce/vyššieho územného celku a zo skutočnosti, že o týchto prí jmoch rozhoduje obec/vyšší územný celok samostatne (§ 5 ods. 1 a 3 a § 6 ods. 1 a 3 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Ïalej sa navrhuje, aby každá obec si financovala náklady na záujmové vzdelávanie detí s trvalým pobytom na území obce v centrách voľného času, bez rozdielu veku vo vlastných centrách voľného č asu, v neštátnych centrách voľného času na deti do 15 rokov veku. Tento návrh vychádza zo zberu údajov na účely rozdeľovania a poukazovania výnosu dane obciam ustanovenom v § 7a zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov.

Explicitne sa v zákone uvádza, kto poskytuje finančné prostriedky na stravovanie detí materských škôl a žiakov škôl, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prí pravu na povolanie (kedy obec a kedy vyšší územný celok).

Ïalej sa navrhuje, aby územná samospráva (obce a vyššie územné celky) oznamovala výšku finančných prostriedkov na kalendárny rok nielen neštátnym zriaďovateľom základných umeleckých škô l, jazykových škôl, materských škôl a školských zariadení, ale aj základným umeleckým školám, jazykovým školám, materským školám a školským zariadeniam vo svojej zriaďovateľskej p ôsobnosti a aby im poskytovala mesačne finančné prostriedky na kalendárny rok určených vo všeobecne záväznom nariadení.

K bodom 16

Navrhovanou úpravou sa upresňuje termín vzniku školského úradu a zároveň sa určuje dátum, ktorý je rozhodujúci pre počet žiakov v súvislosti so vznikom školského úradu.

K bodu 17

Aktualizujú sa kvalifikačné predpoklady, ktoré musí zamestnanec školského úradu spĺňať na výkon činností podľa vyhlášky MŠ SR č. 437/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú kvalifikačné predpoklady a osobitné kvalifikačné požiadavky pre jednotlivé kategórie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov v znení neskorších predpisov.

K bodu 21

Vytvára sa možnosť pre krajské školské úrady zriaď ovať stredné odborné školy, ktoré budú poskytovať odborné vzdelávanie a prípravu v odboroch vzdelávania s tak nízkym požadovaným počtom absolventov v rámci jednotlivých regiónov, ž e by bolo odborné vzdelávanie a príprava v tomto odbore vzdelávania pre samosprávne kraje nerentabilné. Takéto stredné odborné školy budú poskytovať odborné vzdelávanie a prípravu nielen pre daný regió n ale pre celú Slovenskú republiku.

K bodu 22

S cieľom zabezpečiť informovanosť stavovských a profesijn ých organizácií o počte komisií a o mieste a dátume konania skúšok sa zavádza povinnosť krajským školským úradom písomne poskytnúť túto informáciu v termíne do siedmich kalendárnych dn í od termínu na vymenovanie predsedov určeného školským zákonom.

K bodu 23

Explicitne sa uvádza do zákona, kto metodicky riadi a usmerňuje školské úrady zriadené obcou a VÚC. I v súčasnosti metodiku riešil krajský školský úrad, avšak táto kompetencia absentovala v zá kone.

K bodom 24 až 31

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na spresnenie textu. Zároveň sa upravuje zoznam opatrení, ktoré vydáva Štátna školská inšpekcia.

K bodu 32

Povinné materiálno-technické a priestorové zabezpečenie škôl obsahujú štátne vzdelávacie programy. Štátny vzdelávací program pre odborné vzdelávanie vymedzuje povinné materiálno-technické a priestorové zabezpečenie pre skupinu odborov vzdelávania. Vzhľ adom na skutočnosť, že každý odbor vzdelávania má špecifické požiadavky na materiálno-technické a priestorové zabezpečenie, upresňuje sa ustanovenie upravujúce normatívy. Normatívy materiá lno-technického a priestorového zabezpečenia vymedzia povinný rozsah priestorovej, materiálnej a prístrojovej vybavenosti stredných odborných škôl, stredísk praktického vyučovania, školských hospodá rstiev, stredísk odbornej praxe a pracovísk praktického vyučovania podľa jednotlivých odborov vzdelávania. V nadväznosti na túto zmenu sa upravuje kompetencia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, ktorá spočíva vo vydávaní a zverejňovaní normatívov materiálno-technického a priestorového zabezpečenia. Spresnenie záväznosti normatívov zároveň umožní Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a š portu SR vyradiť zo siete škôl a školských zariadení školy a školské zariadenia, o ktorých vyradenie zo siete škôl a školských zariadení požiada hlavný školský inšpektor, ak zistí závaž né nedostatky v oblasti materiálno-technického a priestorového zabezpečenia.

K bodu 33

V súvislosti s navrhovanými zmenami v zákone č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov súvisiacimi s určovaním počtu tried prvých ročníkov stredn ých škôl vyšším územným celkom sa navrhuje, aby ministerstvo konalo vo veci určenia počtu tried vo vzťahu k VÚC len pri nedostatkových odboroch vzdelávania, ak taká potreba vznikne.

K bodu 34

Aktualizujú sa údaje evidované v sieti vzhľadom na terminológiu používanú v školskom zákone a sieť sa dopĺňa o evidovanie elokovaných pracovísk.

K bodom 35 a 36

Navrhuje sa, aby sa žiadosti o zaradenie do siete predkladali do 31. marca kalendárneho roka, ktorý predchádza roku, v ktorom má byť škola, školské zariadenie, stredisko praktického vyučovania alebo pracovisko praktick ého vyučovania zriadené. Upravuje sa udeľovanie výnimky z termínu iba na prípady organizačných zmien ako je napríklad spojenie ZŠ s MŠ alebo zriadenie spojenej školy. Aktualizuje sa obsah žiadosti zriaďovate ľa o zaradenie školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania a pracoviska praktického vyučovania do siete.

Pri konaní vo veci zaradenia do siete ministerstvo koná podľa správneho poriadku. Z dôvodu spresnenia postavenia účastníka konania v tomto konaní sa konkrétne pomenúva, kto je účastníkom konania vzhľ adom na nejednoznačné výklady uvedené v tomto zákone v spojení so zákonom o správnom konaní.

Navrhuje sa termín začatia činnosti školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania alebo pracoviska praktického vyučovania na 1. september okrem zariadení školského stravovania a na výnimky, ktor ých termín začatia činnosti určí ministerstvo z dôvodu prideľovania finančných prostriedkov zriaďovateľom škôl a školských zariadení.

Ukladá sa povinnosť krajským školským úradom pri rozhodovaní o zaradení školy do siete, v ktorej sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie, ak nie je jej zriaďovateľom, zaslať vyjadrenie ministerstvu podľa štruktúry určenej v § 16 ods. 7. V tomto ustanovení sa spresňujú kritéria na rozhodovanie ministerstva pri zaraďovaní škôl, školských zariadení, stredísk praktické ho vyučovania alebo pracovísk praktického vyučovania do siete.

K bodu 37

V tomto ustanovení sa spresňujú kritéria na rozhodovanie ministerstva pri zaraďovaní škôl, školských zariadení, stredísk praktického vyučovania alebo pracovísk praktického vyučovania do siete.

K bodu 38

Spresňujúca legislatívno-technická úprava v nadvä znosti na obsah štátnych vzdelávacích programov a súvisiaca s textáciou § 14 ods. 6 písm. e).

K bodu 39

Pri rozhodovaní o vyradení zo siete ministerstvo školstva postupuje podľa správneho poriadku. Z dôvodu spresnenia postavenia účastníka konania v tomto konaní sa konkrétne pomenúva, kto je účastní kom konania. Napríklad vo veci vyradenia zo siete návrh na vyradenie zo siete podľa § 17 ods. 1 môže predkladať zriaďovateľ, krajský školský úrad alebo hlavný školský inšpektor. Pri predložení krajským školským úradom alebo hlavným školským inšpektorom dochádzalo k nejasnostiam, kto je účastníkom konania. V skutočnosti sa jedná o predloženie podkladov na začatie konania vo veci vyradenia zo siet e a konanie sa začína z podnetu správneho orgánu, teda ministerstva. Z dôvodu jasnosti a zrozumiteľnosti bolo potrebné pozitívne vymenovať účastníka konania.

K bodom 40 a 49

Navrhované doplnenie ustanovenia § 17 umožní predchádzať situáciám, keď ministerstvo nemá informáciu o tom, že zriaďovateľ je v likvidácii, dôjde k jeho zrušeniu a následne k zániku, pričom š kola alebo školské zariadenie sú oficiálne stále zaradené do siete. Z uvedeného dôvodu sa upravuje povinnosť pre zriaďovateľa súkromnej školy alebo súkromného školského zariadenia, aby okamž ite po svojom zrušení na základe dobrovoľného rozhodnutia, zo zákona, rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu alebo na základe právnej skutočnosti, tento fakt oznámil ministerstvu, ktoré ex offo vyradí š kolu alebo školské zariadenie zo siete. Následne po vyradení môže dôjsť k zrušeniu školy alebo školského zariadenia ešte pred zánikom zriaďovateľa. Zároveň sa zavádza sankcia za poruš enie uvedenej povinnosti.

K bodom 41 až 45

Obdobne ako pri zaradení do siete a vyradení zo siete, aj pri rozhodovaní ministerstva o zmenách v sieti sa explicitne určuje, kto je účastníkom konania. Navrhuje sa, aby sa žiadosti o zmenu v sieti predkladali do 31. marca kalendárneho roka, ktorý predchádza roku, v ktorom má byť škola, školské zariadenie, stredisko praktického vyučovania alebo pracovisko praktického vyučovania zriadené. Súč asne sa upravuje uplatnenie výnimky pri zmene v sieti, a to v súvislosti so zaradením nového učebného alebo študijného odboru.

Zriadenie alebo zrušenie elokovaného pracoviska sa uskutočňuje prostredníctvom zmeny v sieti rovnakým postupom, ako keď zriaďovateľ požiada o zaradenie ďalšieho odboru vzdelávania pre existujúcu strednú š kolu. V ustanovení sa určuje aj obsah žiadosti pre zaradenie alebo vyradenie elokovaného pracoviska. Elokované pracoviská vznikajú v iných priestoroch, ako sú priestory škôl a školských zariadení, a v sú časnosti nie sú na ne kladené žiadne požiadavky z hľadiska bezpečnosti práce, hygienických požiadaviek a požiarnej ochrany a tiež nie sú určené požiadavky na ich materiálno-technickú vybavenosť , avšak poskytujú výchovu a vzdelávanie rovnako ako školy a školské zariadenia, na ktoré sa tieto požiadavky kladú, a preto je potrebné, aby sa tieto atribúty požadovali aj od elokovaných pracovísk.

Okrem toho sa navrhuje, aby elokované pracoviská vznikali iba na území kraja, kde sa škola alebo školské zariadenie nachádza, a to najmä z dôvodu financovania originálnych kompetencií vyššími územný mi celkami. Vyššie územné celky dostávajú finančné prostriedky na školstvo podľa počtu obyvateľov na území samosprávneho kraja vo veku 15 až 18 rokov podľa stavu k 1. januáru kalendárneho roka, v ktorom sa zisťovanie uskutočňuje.

K bodu 46

Zmenou predmetného ustanovenia sa umožňuje stredným odborný m školám uvádzať vo svojom názve prívlastok zodpovedajúci študijným a učebným odborom, v ktorých poskytujú odborné vzdelávanie a prípravu. V prípade existujúcich názvov stredných odborný ch škôl zriaďovateľ pri takejto úprave názvu bude postupovať podľa § 18.

K bodu 47

Explicitne sa do zákona uvádza zloženie rady školy a školského zariadenia vo vzťahu ku všetkým zriaďovateľom škôl a školským zariadeniam podľa druhu školy alebo školského zariadenia. Zároveň sa upravuje zloženie rady školy pri strednej odbornej škole, kde sa navrhuje, aby zriaďovateľ delegoval za seba do rady školy aj jedného zástupcu stavovskej organizácie s odbornou spôsobilosťou, ak ho stavovská organizácie nominuje. V prípade, ak stavovské organizácie pre konkrétnu SOŠ navrhnú viacerých zástupcov, o zástupcovi do rady školy za stavovské organizácie rozhodne zriaďovateľ a následne ho deleguje.

K bodu 48

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s legislatívnou zmenou odvolania delegovaného člena rady školy alebo rady školského zariadenia zriaďovateľom.

K bodu 50

Ustanovenie sa navrhuje vypustiť vzhľadom na navrhované zmeny v ustanoveniach § 6 ods. 12 a § 9 ods. 12.

K bodom 51 a 52

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na rozsah pôsobnosti zákona vo vzťahu k neštátnym školám alebo školským zariadeniam a ich zriaďovateľom.

K bodu 55

Nakoľko navrhovanou novelou sa v sieti zavádza evidencia elokovaných pracovísk, navrhovaným prechodným ustanovením sa určujú pravidlá k už existujúcim elokovaným pracoviskám z dôvodu ich riadnej evidencie, ktorá v doteraz platnom zákone absentovala.

Vloženie ustanovenia § 39d súvisí s § 3 ods. 2, určením rovnakého (5 ročného) funkčného obdobia pre riaditeľov škôl a školských zariadení aj pre neštátnych zriaďovateľov škôl a š kolských zariadení.

V navrhovanom ustanovení § 39e sa upravuje proces rozhodovania v správnom konaní pred účinnosťou tejto novely zákona.

V navrhovanom znení § 39f sa upravuje určenie výšky finančných prostriedkov základným umeleckým školám, jazykovým školám, materským školám a školským zariadeniam na dieťa, žiaka a poslucháča zo strany územnej samosprávy.

Zároveň sa doplnilo aj určenie výšky finančných prostriedkov na žiaka neštátnej základnej umeleckej školy, dieťa materskej školy, poslucháča jazykovej školy a dieťa školského zariadenia ú zemnou samosprávou v období rokov 2013 až 2015.

K Èl. III

Navrhuje sa účinnosť zákona dňom vyhlásenia v sú vislosti s § 9d v čl. I a ostatné ustanovenia nadobúdajú účinnosť od 1. januára 2013.

Bratislava 27. júna 2012

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Dušan Èaplovič v. r.

minister školstva, vedy, výskumu a športu SR

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení

10

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení je vypracovaný na základe programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa poukazuje na potrebu zavedenia transparentného, normatívneho a motivačného systému viaczdrojového financovania na všetkých úrovniach regionálneho školstva.

Návrh zákona vychádza aj z potreby legislatívne zosúladiť financovanie regionálneho školstva s projektom decentralizácie verejnej správy a s pripravovanými zmenami v oblasti organizácie miestnej štátnej správy od 1. januára 2004.

V súčasnosti je financovanie základných škôl, stredných škôl a školských zariadení administratívne veľmi náročné a využívanie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu nedostatočne efektívne.

Štátne školy a verejné školské zariadenia v pôsobnosti obcí a samosprávnych krajov dostávajú finančné prostriedky na prevádzku od svojich zriaďovateľov, ktorým ich prostredníctvom decentralizačnej dotácie poskytuje Ministerstvo financií SR (ďalej len „ministerstvo financií“) z kapitoly súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom (ďalej len „súhrnný finančný vzťah“). Finančné prostriedky na mzdy a platy vrátane odvodov do poisťovní a fondov, pre zamestnancov všetkých štátnych škôl a verejných školských zariadení dostávajú obce a samosprávne kraje ako zriaďovatelia pre štátne školy a školské zariadenia vo svojej pôsobnosti z kapitol krajských úradov prostredníctvom okresných a krajských úradov.

Štátne školy a školské zariadenia v pôsobnosti okresných úradov a krajských úradov dostávajú všetky finančné prostriedky na bežné výdavky z rozpočtu týchto úradov.

Neštátne školy a neštátne školské zariadenia dostávajú finančné prostriedky na základe priemerných výdavkov na žiakov príslušného druhu a typu štátnej školy a verejného školského zariadenia prostredníctvom rozpočtu obcí, samosprávnych krajov, krajských úradov a okresných úradov.

Nízka efektívnosť využívania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu je spôsobená systémom určovania objemu finančných prostriedkov jednotlivým zriaďovateľom pre školy a školské zariadenia v ich pôsobnosti, ktorý ich nemotivuje k racionalizácii siete škôl, účelnejšiemu využívaniu existujúcich nadkapacít a ktorý nezohľadňuje demografický vývoj v jednotlivých regiónoch.

Návrh zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení prináša v oblasti organizácie poskytovania finančných prostriedkov školám a školským zariadeniam, teda v oblasti finančných tokov, ako aj v spôsobe určovania objemu finančných prostriedkov jednotlivým subjektom, viacero podstatných zmien.

V prvom rade sa dôsledne oddeľuje financovanie prenesených kompetencií predstavovaných zriaďovateľskou pôsobnosťou obcí a VÚC k školám od financovania originálnych kompetencií predstavovaných zriaďovateľskou pôsobnosťou obcí a VÚC k verejným školským zariadeniam a starostlivosťou o objekty škôl. V rámci tejto separácie sa finančné prostriedky určené na financovanie prenesených kompetencií rozpočtujú v kapitole Ministerstva školstva SR (ďalej len „kapitola ministerstva“ a „ministerstvo“) a poskytujú zriaďovateľom účelovo a finančné prostriedky určené na financovanie originálnych kompetencií rozpočtujú v kapitole súhrnný finančný vzťah a poskytujú neúčelovo. V kapitole ministerstva sa rozpočtujú aj finančné prostriedky na financovanie štátnych školských zariadení a neštátnych škôl a neštátnych školských zariadení.

Pokiaľ ide o financovanie realizované z kapitoly ministerstva, je organizácia poskytovania finančných prostriedkov školám a školským zariadeniam postavená na dvojúrovňovom modeli.

V rámci prvej úrovne sa poskytujú finančné prostriedky z kapitoly ministerstva zriaďovateľom škôl a školských zariadení prostredníctvom novozriaďovaných krajských školských úradov.

Objem finančných prostriedkov poskytnutý zriaďovateľom škôl vychádza z normatívne určených finančných príspevkov pre jednotlivé školy. Pri ich určovaní sa vychádza z počtu žiakov a normatívov na žiaka pre jednotlivé druhy a typy škôl. Normatívy zohľadňujú rozdielnu personálnu a ekonomickú náročnosť jednotlivých druhov a typov škôl, teplotné podmienky v mieste školy a do istej miery aj veľkosť školy. Normatív určuje ročný objem finančného príspevku na jedného žiaka a pozostáva zo mzdového normatívu a prevádzkového normatívu. Uvedené finančné prostriedky poskytnuté obciam a samosprávnym krajom ako zriaďovateľom štátnych škôl sa chápu ako prostriedky na výkon prenesených kompetencií, a preto sú účelovo určené.

Objem finančných prostriedkov poskytnutý zriaďovateľom školských zariadení sa u zariadení, u ktorých ide o pravidelnú dochádzku žiakov podobného charakteru, ako u škôl (napríklad u materských škôl), určuje analogicky ako u škôl. U ostatných školských zariadení, u ktorých sa normatívny prístup nedá jednoducho aplikovať, sa vychádza z počtu detí, žiakov alebo chovancov, ktorým príslušné zariadenie poskytuje služby a náročnosti na personálne a prevádzkové zabezpečenie činnosti zariadenia, pričom konkrétny spôsob určenia objemu pridelených finančných prostriedkov sa realizuje v úzkej väzbe na charakter zariadenia. Podrobnosti upraví nariadenie vlády.

Druhú úroveň predstavuje rozpis finančných prostriedkov pre jednotlivé školy a školské zariadenia z úrovne zriaďovateľa. Zriaďovateľ má možnosť podľa miestnych podmienok a potrieb upraviť v stanovenom rozsahu objem finančných prostriedkov pre jednotlivé školy a školské zariadenia. Nariadenie vlády však určí minimum mzdového normatívu a minimum prevádzkového normatívu, ktoré musí škola od zriaďovateľa dostať. Tento mechanizmus zároveň zriaďovateľovi umožňuje nerozpísať hneď na začiatku roku na školy a školské zariadenia všetky pridelené finančné prostriedky, teda vytvoriť si rezervu a uvoľňovať ju školám a školským zariadeniam podľa aktuálnych potrieb počas roka.

Vzhľadom na to, že objem finančných prostriedkov pridelených zriaďovateľom bude závislý od počtu žiakov, zriaďovateľ bude motivovaný k efektívnejšiemu využívaniu pridelených finančných prostriedkov a racionalizácii siete škôl v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti. Rovnako aj školy budú motivované k poskytovaniu kvalitného vzdelania, lebo pri zvýšenom záujme o školu a vyššom počte žiakov budú mať viac finančných prostriedkov. Kompetencie zriaďovateľa prerozdeľovať časť prostriedkov mu dáva možnosť v súlade s princípmi subsidiarity a zodpovednosti za miestny a regionálny rozvoj uplatňovať svoju regionálnu školskú politiku.

Normatívne určený príspevok bude tvoriť rozhodujúcu časť finančných prostriedkov pre školy a školské zariadenia zo štátneho rozpočtu a zodpovedá pokrytiu štandardného chodu škôl. Pre riešenie neštandardných situácií návrh zákona obsahuje však aj ďalšie nástroje, ktoré umožnia optimálnejšie modelovať osobitosti vyskytujúce sa pri chode škôl (špecifiká, motivačné príspevky, rozvojové projekty, riešenie havarijných situácií). Sú podrobnejšie komentované v osobitnej časti dôvodovej správy. Na vernejšie modelovanie slúži aj osobitné určenie finančných prostriedkov na prvých 8 mesiacov roka vychádzajúce z počtu žiakov v bežnom školskom roku (ktorý začal v predchádzajúcom kalendárnom roku) a osobitné určenie finančných prostriedkov na posledné 4 mesiace roka vychádzajúce z počtu žiakov v novom školskom roku (začínajúcom v septembri daného kalendárneho roka). Zohľadňujú sa aj zmeny počtu žiakov v priebehu kalendárneho roku, ale z praktických dôvodov iba ak presiahnu 5 %. Zmeny, ktoré sú menšie ako 5 %, sa uplatnia od nového školského roku.

Z kapitoly súhrnný finančný vzťah sa budú financovať originálne kompetencie, teda verejné školské zariadenia a normatívnym spôsobom aj kapitálové prostriedky na rekonštrukciu školských objektov a modernizáciu vybavenia škôl. Tieto finančné prostriedky sú poskytované priamo zriaďovateľom a to neúčelovo. Podklady pre rozpis zabezpečuje pre ministerstvo financií ministerstvo.

Ako nový prvok pri realizácii systému financovania školských zariadení poskytujúcich záujmové vzdelávanie vystupuje v návrhu zákona využitie vzdelávacích poukazov. Vzdelávací poukaz reprezentuje ročný osobitný príspevok štátu na záujmové vzdelávanie pre jedného žiaka základnej školy alebo strednej školy. Hodnotu poukazu každoročne v rámci tvorby rozpočtu určuje ministerstvo. Na základe vzdelávacieho poukazu školské zariadenie poskytujúce záujmové vzdelávanie držiteľovi poukazu podľa rozsahu poskytnutých služieb obdržia od štátu finančný príspevok až do výšky hodnotu poukazu. Podrobnosti využitia vzdelávacích poukazov určí nariadenie vlády. Financie na vzdelávacie poukazy sa rozpočtujú v kapitole ministerstva a poskytujú zriaďovateľom účelovo prostredníctvom krajských školských úradov.

Návrh zákona predpokladá používanie rovnakých normatívov pre rovnaké typy škôl a školských zariadení bez ohľadu na to, či ide o štátne alebo neštátne subjekty. Aj keď je predkladateľovi zrejmé, že na túto otázku budú rôzne názory, návrh zákona vychádza v tomto smere z princípu rovnoprávneho postavenia všetkých zriaďovateľských subjektov z hľadiska nároku na finančný príspevok zo štátneho rozpočtu a zároveň z princípu nediskriminovať tých občanov, ktorí sú ochotní prispieť na vzdelávanie svojich detí. Rozdiel sa uplatňuje v prístupe ku kapitálovým výdavkom a v aplikácii prechodného obdobia, s ktorým sa u neštátnych subjektov nepočíta.

Zároveň však štát garantuje občanom právo na bezplatné vzdelávanie v štátnych školách.

Predkladaný návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi Slovenskej republiky.

V práve Európskej únie nie je uvedená problematika upravená a nie je ani prioritou podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení, ani podľa Bielej knihy.

Zákon nebude mať dopad na štátny rozpočet v roku 2004. Dopad na rozpočet obcí a VÚC bude difencovaný v závislosti od toho, či priemerný normatív pripadajúci na žiaka v obci resp. vo VÚC určený v súlade s novým zákonom bude vyšší alebo nižší ako boli doteraz poskytované finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu pripadajúce na jedného žiaka. Vzhľadom na to, že objem finančných prostriedkov na regionálne školstvo v roku 2004 stúpne, vo všeobecnosti bude dopad zákona na rozpočty obcí a územných celkov pozitívny.

Nasledujúca ekonomická kalkulácia pre roky 2005 – 2010 vychádza pre jednoduchosť z predpokladu, že celý objem financií na regionálne školstvo je sústredený v kapitole ministerstva. Skutočnosť, že časť finančných prostriedkov v objeme okolo 8 mld. Sk bude rozpočtovaná v kapitole súhrnný finančný vzťah, nie je pre nasledujúci výpočet rozhodujúca.

Predbežný dopad na štátny rozpočet v roku 2005 pri očakávanej priemernej ročnej miere inflácie na rok 2005 na úrovni 5 % (MŠ SR nemá k dispozícii prognózu na rok 2005, 5 % je uvedené ako príklad) sa určí nasledovne:

Počet žiakov v štátnych a neštátnych školách na začiatku šk. roku 2003/4 903 807

Objem bežných výdavkov podľa § 3 ods. 2 na rok 2004 (východiská)35 841 000 tis. Sk

Priemerný ročný náklad na rok 2004 podľa § 7 ods. 635 841 000 / 903 807 = 39 656 Sk

Priemerný ročný náklad na rok 2004 zvýšený o očakávanú infláciu 2005 1,05 * 39 656 = 41 639 Sk

Počet žiakov v štátnych a neštátnych školách na začiatku šk. roku 2004/5 872 655

Minimálny objem bežných výdavkov podľa § 3 ods. 2 na rok 200541 639 * 872 655 = 36 336 482 tis. Sk

Minimálny nárast oproti roku 200436 336 482 – 35 841 000 = 495 482 tis. Sk

Výhľad do roku 2010 pri priemernej ročnej miere inflácie 5 %

Minimálny priemerný ročný náklad na rok 2010 určený

z priemerného ročného nákladu na rok 20041,056 * 39 656 = 53 139 Sk

Počet žiakov v štátnych a neštátnych školách na začiatku šk. roku 2009/10 748 845

Minimálny objem bežných výdavkov podľa § 3 ods. 2 na rok 201053 139 * 748 845 = 39 792 874 tis. Sk

Nárast oproti roku 200439 792 874 – 35 841 000 = 3 951 874 tis. Sk

Minimálny priemerný medziročný nárast v rokoch 2005 – 20103 951 874 / 6 = 658 645 tis. Sk

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)návrh právneho predpisu svojou problematikou:

◊nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení (asociačná dohoda);

◊nepatrí medzi priority Národného programu pre prijatie acquis communautaire 2001 ;

◊nepatrí medzi priority Partnerstve pre vstup 2001;

◊nepatrí medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integrácie do vnútorného trhu Únie (Biela kniha);

◊nie je prioritou podľa screeningu ;

◊patrí medzi úlohy vyplývajúce z Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003;

◊nie je prioritou vyplývajúcou pre SR z Pravidelnej správy Európskej komisie o stave pripravenosti SR na členstvo v EÚ z 9. októbra 2002.

b)nevyplývajú zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky.

4.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev :

◊čl.6 ods.2 (prvá hlava) Zmluvy o Európskej únii zakotvuje rešpektovanie základných ľudských práv zaručených v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd a vyplývajúcich z ústavných tradícii členských štátov ako základných princípov práva Spoločenstva,

◊čl.2 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zaručuje právo každého na vzdelanie.

b)

c)

d)nie je upravená v práve Európskej únie.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

a)úplná,

b)

c)

d)

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo školstva SR

7. Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie (špecifikácia úrovne a spôsobu expertnej účasti, napr. konzultácie a pod.):

Na príprave návrhu zákona sa nezúčastnili experti.

B. Osobitná časť

K § 1

V ustanoveniach paragrafu sa vymedzuje pôsobnosť zákona na školy, školské zariadenia a ostatné vymenované subjekty školského systému tvoriace regionálne školstvo

Ustanovuje sa povinnosť štátu zabezpečiť financovanie výchovno-vzdelávacieho procesu a prevádzky na štandardnej úrovni v štátnych školách, ktoré poskytujú bezplatné vzdelanie. Povinnosťou štátu voči školám je aj finančne zabezpečiť riešenie havarijných situácií, i keď je predkladateľovi jasné, že tu budú limitujúcicm faktorom možnosti štátneho rozpočtu. Štátnym školám štát prispieva v rámci možností štátneho rozpočtu aj na financovanie rozvoja v rámci celoštátnych alebo nadregionálnych rozvojových projektov a na na rekonštrukciu školských objektov a modernizáciu vybavenia škôl (odstránenie „modernizačného dlhu“) normatívnym prideľovaním kapitálových výdavkov. Výchovu a vzdelávanie zabezpečujú aj neštátne školy v rovnakom rozsahu ako štátne školy a štát zabezpečuje ich financovanie rovnako ako pri štátnych školách, čím zabezpečuje ich rovnocenné postavenie v sústave základných a stredných škôl. Rozdiel sa uplatňuje v prístupe ku kapitálovým výdavkom, kde sa u neštátnych škôl predpokladá v rámci rozvojových projektov len financovanie obstarávania hnuteľných vecí zo štátneho rozpočtu, neposkytujú sa kapitálové výdavky na rekonštrukciu školských objektov a modernizáciu vybavenia a v aplikácii prechodného obdobia, s ktorým sa u neštátnych subjektov nepočíta.

Štát prispieva zo štátneho rozpočtu na financovanie štátnych školských zariadení, verejných školských zariadení a neštátnych školských zariadení, ktoré zabezpečujú činnosti a služby súvisiace s výchovou a vzdelávaním.

V neštátnych školách a neštátnych školských zariadeniach sa vzdelávanie a ďalšie služby môžu poskytovať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky za úhradu.

Toto ustanovenie určuje aj okruh rezortných škôl, na ktoré sa tento zákon nevzťahuje. Ide o školy v pôsobnosti ministerstiev vnútra, spravodlivosti a obrany.

K § 2

V tomto ustanovení sú vymenované možné zdroje financovania škôl a školských zariadení.

Hlavným zdrojom financovania sú prostriedky zo štátneho rozpočtu. Ďalšími zdrojmi financovania sú príspevky z rozpočtov obcí a samosprávnych krajov (u štátnych škôl a verejných školských zariadení), zisk z podnikateľskej činnosti pokiaľ túto činnosť školy a školské zariadenia vykonávajú, príspevky od rodičov podľa osobitných predpisov, príspevky a dary od fyzických a právnických osôb a iné zdroje.

K § 3

V prvom odseku paragrafu sa ustanovuje základná zmena doterajšieho stavu finančných tokov do regionálneho školstva spočívajúca v presune podstatnej časti finančných prostriedkov štátneho rozpočtu pre regionálne školstvo do kapitoly ministerstva školstva.

V odsekoch 2, 3 a 5 sa vymenúva štruktúra finančných prostriedkov pre regionálne školstvo a charakterizuje spôsob rozdeľovania jednotlivých položiek tejto štruktúry. Objem finančných prostriedkov v položkách podľa odseku 2 je podkladom pre výpočet priemerného ročného nákladu (§ 7 ods. 6) použitého na určenie minimálneho medziročného zvýšenia finančných prostriedkov pre regionálne školstvo.

V odseku 4 sa ustanovuje, že finančné toky z ministerstva zriaďovateľom sa realizujú prostredníctvom krajských školských úradov. Pre určenie školského úradu, prostredníctvom ktorého pôjdu finančné toky zriaďovateľovi je sídlo zriaďovateľa.

K § 4

V tomto ustanovení sa upravuje spôsob a postup financovania štátnych škôl. Zavádzajú sa pojmy potrebné na vyjadrenie princípov a realizáciu normatívneho financovania. Určuje normatívny príspevok pre školu ako súčin počtu jej žiakov a normatívu prislúchajúceho na jedného žiaka školy na jeden rok. Samotný normatív je súčtom mzdového normatívu a prevádzkového normatívu. Mzdový normatív predstavuje normované ročné náklady na mzdy zamestnancom vrátane odvodov pripadajúce na jedného žiaka a prevádzkový normatív vyjadruje normované ročné výdavky na prevádzku a zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu okrem miezd zamestnancom pripadajúce na jedného žiaka. Ustanovuje sa, že pri určovaní normatívov sa zohľadňuje druh a typ školy, jej veľkosť, personálna a ekonomická náročnosť študijného alebo učebného odboru, teplotné pomery v mieste školy a vyučovací jazyk.

Vzhľadom na to, že začiatkom nového školského roka sa mení počet žiakov v základných školách a stredných školách, normatívny príspevok pre školu na kalendárny rok sa rozdeľuje a školám rozpisuje v dvoch častiach. Prvý normatívny príspevok je určený na mesiace január až august (normatívny príspevok na bežný školský rok) a druhý na mesiace september až december (normatívny príspevok na nový školský rok).

Aby zriaďovateľ mal možnosť zohľadniť miestne a regionálne osobitosti pri rozpise rozpočtu na školy v jeho pôsobnosti, dáva mu toto ustanovenie kompetencie prerozdeľovať medzi školami vymedzenú časť finančných prostriedkov normatívne určených školám. Každá škola má ale nárok na stanovené minimum mzdového a prevádzkového normatívu. Rozsah kompetencií zriaďovateľa upraviť objem finančných prostriedkov jednotlivým školám, ako aj postupy a pravidlá určovania normatívov pre jednotlivé typy a druhy škôl podrobnejšie určuje nariadenie vlády.

Týmto ustanovením zákon dáva možnosť ministerstvu v rámci možnosti štátneho rozpočtu prideliť zriaďovateľom aj dodatočné finančné prostriedky na špecifiká, rozvojové projekty a riešenie havarijných situácií.

Zavedenie špecifík sleduje možnosť zohľadniť pri financovaní objektívne odôvodnené opakujúce sa náklady, ktoré vzhľadom na ich špecifický charakter nie je možné zohľadniť v normatíve. K § 5

Toto ustanovenie rieši financovanie štátnych a verejných školských zariadení, ktoré podľa návrhu zákona prebieha podľa rovnakých princípov a pravidiel ako financovanie škôl, ale vzhľadom na rôznorodosť činností, ktorými jednotlivé zariadenia prispievajú k zabezpečeniu výchovno-vzdelávacieho procesu, je potrebné osobitne riešiť určité skupiny školských zariadení. Pri financovaní výchovno-vzdelávacích a záujmovo-vzdelávacích školských zariadení sa určuje normatívny príspevok pre školské zariadenie rovnakým postupom ako pre štátne školy. Pri financovaní školských účelových zariadení a poradenských zariadení sa vychádza z počtu detí, žiakov alebo chovancov, ktorým poskytujú služby, a ekonomickej náročnosti ich prevádzky. Určovanie normatívov pre jednotlivé typy verejných školských zariadení a kompetencie zriaďovateľov prerozdeľovať časť prostriedkov medzi školskými zariadeniami v ich pôsobnosti určí nariadenie vlády.

K § 6

Ustanovenie tohto paragrafu rieši financovanie neštátnych škôl a neštátnych školských zariadení. Ich financovanie bude normatívne podľa rovnakých pravidiel a normatívov ako pri štátnych školách a štátnych školských zariadeniach. Podmienkou poskytnutia dotácie je vypracovanie správy o hospodárení a jej predloženie príslušnému krajskému školskému úradu.

Tým, že sa neštátnym školám a neštátnym školským zariadeniam poskytujú finančné prostriedky rovnako ako štátnym, záujem žiaka a jeho rodiča bude rozhodujúci pri ich financovaní. Školy o ktoré bude záujem a budú mať dostatočný počet žiakov, budú mať aj viac finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Slobodným výberom vzdelávacej inštitúcie a systémom financovania na žiaka sa sieť škôl prispôsobí vo vyššej miere potrebám občanov.

K § 7

Tento paragraf obsahuje spoločné ustanovenia. Ustanovujú sa v nich postupy pri získavaní informácií a podkladov od zriaďovateľov potrebných na rozpis finančných prostriedkov z úrovne ministerstva a krajských školských úradov

Určuje sa priemerný ročný náklad, ktorý po zvýšení o očakávanú priemernú ročnú mieru inflácie a vynásobení počtom žiakov základných škôl a stredných škôl predstavuje minimálny celkový objem finančných prostriedkov pre základné školy, stredné školy a školské zariadenia (okrem verejných) zo štátneho rozpočtu podľa § 3 ods. 2 pre nasledujúci rok. Toto ustanovenie tiež rieši problematiku úpravy objemu finančných prostriedkov zriaďovateľom pri zmene počtu žiakov v školách alebo školských zariadeniach o viac ako 5% v čase od 1. januára do 31. augusta alebo od 1. septembra do 31. decembra (teda okrem zmien, ktoré nastanú v súvislosti s novým školským rokom). Je určené pre prípad výraznejších zmien v počte žiakov v súvislosti s mimoriadnymi situáciami predovšetkým v menších obciach s jednou školou (napr. náhle ukončenie prevádzky školy v menšej obci a presun žiakov do škôl v okolitých obciach ).

Aby sa obmedzili možnosti príliš veľkého presunu finančných prstriedkov z časti určenej na normatívne financovanie do častí rozpisovaných iným spôsobom, zákon stanovuje hranicu 6 % ako maximum pre nenormatívne zložky financovania.

V tomto ustanovení sa rieši zavedenie nového prvku vo financovaní záujmového vzdelávania – vzdelávacích poukazov. Záujmové vzdelávanie poskytujú žiakom základných škôl a stredných škôl školské zariadenia ako sú centrá voľného času, školské strediská záujmovej činnosti a školské kluby detí. Presný zoznam vymedzí nariadenie vlády. Vzdelávací poukaz reprezentuje osobitný ročný príspevok štátu na záujmové vzdelávanie jedného žiaka základnej školy alebo strednej školy. Verejné školské zariadenie poskytujúce záujmové vzdelávanie obdrží zo štátneho rozpočtu finančný príspevok vo výške podľa hodnoty získaných poukazov. Ide o príspevok, ktorý môže zariadenie získať nad rámec svojho rozpočtu určeného normatívnym spôsobom alebo iným spôsobom podľa tohto zákona. Tento prvok v systéme financovania verejných školských zariadení sa zavádza, aby motivoval školské zariadenia k organizovaniu hodnotných a rôznorodých záujmových aktivít pre širší okruh detí a mládeže. Zvýši sa záujem žiakov a ich rodičov o záujmové vzdelávanie, o ich kvalitu, čím sa vytvoria lepšie podmienky na preventívnu činnosť v obciach a mestách v oblasti ochrany detí a mládeže pred negatívnymi výchovnými vplyvmi. Podrobnosti určí nariadenie vlády.

K § 8

Toto ustanovenie rieši štátny dohľad nad dodržiavaním zákona, ktorý vykonáva ministerstvo. Výkonom dohľadu podľa tohto zákona ministerstvom nie sú dotknuté oprávnenia iných kontrolných orgánov.

K § 9

Tento paragraf obsahuje prechodné ustanovenia. Zmierňujú sa nimi na obdobie 3 rokov dopady vyplývajúce z uplatňovania tohto zákona u zriaďovateľov škôl a školských zariadení, ktoré z hľadiska počtu žiakov nedosahujú výkony zodpovedajúce ich financovaniu v uplynulých rokoch. Využíva sa na to princíp garantovaného minima, ktorý zabezpečí, že medziročný pokles finančných prostriedkov na žiaka nemôže byť väčší ako stanovená hranica.

Počas prechodného obdobia sa vytvára tiež rezerva z objemu finančných prostriedkov na bežné výdavky škôl a školských zariadení, ktorá tiež slúži na prechodné zmierňovanie rozdielov vyplývajúcich z uplatňovania tohto zákona prostredníctvom dohodovacieho konania.

Garantované minimum zmierni na prechodné obdobie dopad normatívneho systému financovania škôl a školských zariadení na žiaka v prípade, ak zriaďovateľ nie je z rôznych dôvodov v krátkom čase schopný prispôsobiť náklady na prevádzku škôl a školských zariadení v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti systému financovania podľa tohto zákona.

K § 10

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2004.

Bratislava, 21. augusta 2003

Mikuláš D z u r i n d a v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Martin F r o n c v. r.

minister školstva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu