Zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení 597/2003 účinný od 01.01.2012 do 22.10.2012

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Východiskovým podnetom pre vypracovanie novely zákona, ktorým sa mení a dop ĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len 'novela zákona') je Programové vyhlásenie vlády Slovenske j republiky na roky 2010 až 2014 v časti Základné a stredné školstvo (ďalej len 'programové vyhlásenie') a Národný program výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike na najbližších 15 – 20 rokov (prijatý vládou Slovenskej republiky 19. decembra 2001 uznesením č. 1193). Veľmi významnými podnetmi sa stali pripomienky a podnety k zákonu po jeho jeden a polročnej aplikácii v praxi predložené odbornou verejnosťou (asociácie, združenia, spoločnosti, školy a školské zariadenia, individuálne podnety pedagogických a odborných zamestnancov a pod.), Konferenciou biskupov Slovenska, samosprávnymi krajmi, Odborový m zväzom pracovníkov školstva a vedy na Slovensku, Slovenskou komorou učiteľov, Združením miest a obcí Slovenska ako aj Slovenskou rektorskou konferenciou.

Za zásadné dôvody predloženia návrhu novely zákona pova žuje Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len 'ministerstvo školstva') dôvody, ktoré sú uvedené v programovom vyhlásení, podnety a pripomienky k zákonu. V tejto sú vislosti ide hlavne o naplnenie cieľov vo vytvorení potrebných podmienok na lepšie mzdové ohodnotenie pedagogických zamestnancov, vyrovnávanie kvality pedagogických zamestnancov bez ohľadu na vyučovací predmet a regió n, podpora ďalšieho vzdelávania učiteľov s dôrazom na prípravu nových a zlepšovanie existujúcich školských vzdelávacích programov a vylepšenie systému kariérneho rastu učiteľov tak, aby bol zbaven ý formalizmu. Nemenej dôležitými boli dôvody vyplývajúce z podnetov a pripomienok odbornej verejnosti dotýkajúcich sa kreditového systému, kariérového systému a kontinuálneho vzdelávania. Aj keď programov é vyhlásenie nehovorí o riešení problematiky odborných zamestnancov, svojou podstatou patria do všetkých pilierov zákona (kreditový systém, kariérový systém, systém kontinuálneho vzdelávania ako aj syst ém odmeňovania), preto sú v návrhu zákona riešení.

Návrh novely zákona svojím obsahom rieši v prvom rade ciele programového vyhlásenia vytvorením podmienok na

- lepšie mzdové ohodnotenie – zvýšením platových taríf platových tried 6 až 12 priemerne o 2% a ú pravou stupnice platových taríf pedagogických a odborných zamestnancov v platových triedach tak, aby rozdiely medzi 10. a 11. platovou triedou a 11. a 12. platovou triedou boli 12%; zavedením príplatku pre učiteľa vykonávaj úceho priamu vyučovaciu činnosť v bežných triedach základných škôl s individuálne začlenenými žiakmi zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo začlenenými žiakmi so zdravotným znevýhodnen ím; zavedením príplatku pre začínajúceho pedagogického a odborného zamestnanca vo výške 6% z platovej tarify platovej triedy, do ktorej je zaradený a ktorý sa bude poskytovať po dobu zaradenia zamestnanca do kari érového stupňa začínajúci pedagogický zamestnanec alebo začínajúci odborný zamestnanec,

- vyrovnávanie kvality pedagogických zamestnancov – zavedením pravidiel v získavaní kvalifikácie len štú diom v školách, ktoré poskytujú stupeň vzdelania v súlade so zákonom č. 245/2008 Z. z. a so zákonom č. 131/2002 Z. z.; uznaním 60 kreditov riaditeľom školy a riaditeľom školského zariadenia za rozširuj úce štúdium, rigoróznu skúšku a vykonanie štátnej jazykovej skúšky z cudzieho jazyka pedagogickým a odborným zamestnancom (od 1. januára 2012) po získaní minimálne piatich rokov p edagogickej alebo odbornej praxe na účely vykonania atestačnej skúšky alebo kreditového príplatku,

- podporu ďalšieho vzdelávania učiteľov – umožnením verejnej kontroly programov kontinuálneho vzdelá vania, absolventských prác, zoznamov absolventov a počty pridelených kreditov za jednotlivé programy kontinuálneho vzdelávania cez internetovú stránku poskytovateľov; rozšírením povinnosti poskytovateľa kontinu álneho vzdelávania zosúladiť obsah programu s cieľovou skupinou, získaním profesijných kompetencií na výkon pedagogickej alebo odbornej činnosti v kategórii alebo podkategórii, v ktorej je zamestnanec zaradený,

- vylepšenie systému kariérneho rastu učiteľov – vymedzením kompetencií riaditeľovi priznávať kredity za tvorivé aktivity súvisiace s výkonom pedagogickej alebo odbornej činnosti; umožnením vykonávať atestačné skúšky len tým vysokým školám, ktoré majú akreditované študijné programy druhého stupňa vysokoškolského štúdia; zvýšením kompetencií a povinností riaditeľovi školy a školského zariadenia v uznávaní získaných kreditov na účely vyplácania kreditové ho príplatku pedagogickým a odborným zamestnancom za programy kontinuálneho vzdelávania absolvované pre príslušnú kategóriu a podkategóriu, v ktorej je pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec zaradený a to v závislosti od potrieb a zamerania školy alebo školského zariadenia.

Kvalitný výkon pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov je ovplyvňovaný inovovaním a sústavným zvyšovaním si profesijných kompetencií v procese kontinuálneho vzdelávania, č o je významným predpokladom pre skvalitnenie vedomostného potenciálu Slovenskej republiky ako podmienky pre trvalú konkurencieschopnosť krajiny.

Zásadné zmeny sa navrhujú v oblasti kontinuálneho vzdelávania

- vyčlenenie kvalifikačného vzdelávania z druhov kontinuálneho vzdelávania, pretože kontinuálnym vzdelávaním nie je možné získavať kvalifikáciu na ú rovni kvalifikačných predpokladov na výkon pedagogickej alebo odbornej činnosti;

- odobratie kompetencie po 31. decembri 2016 poskytovať vzdelávanie na doplnenie pedagogickej alebo špeci álnopedagogickej spôsobilosti a na ďalší študijný odbor alebo aprobačný predmet organizáciám zriadených ministerstvom školstva na kontinuálne vzdelávanie;

- obmedzenie vzdelávania začínajúceho pedagogického a odborného zamestnanca v iný ch druhoch kontinuálneho vzdelávania ako adaptačnom vzdelávaní počas adaptačného obdobia s cieľom efektívne koordinovať tento proces (časovo a finančne);

- umožnenie do 31. decembra 2016 vykonávať činnosť uvádzajúceho zamestnanca samostatný m zamestnancom s podmienkou aby mal minimálne päť rokov pedagogickej a odbornej praxe;

- vypustenie špecializačného inovačného vzdelávania ako druhu kontinuálneho vzdelá vania, pretože kompetencie zamestnanca špecialistu sa dajú udržať pružnejšie a časovo s menej náročným absolvovaním aktualizačného vzdelávania;

- zadefinovanie nových požiadaviek na odborného garanta programov kontinuálneho vzdelávania vo vz ťahu k zabezpečovania tvorby, kvality a kontroly realizácie programu kontinuálneho vzdelávania;

- rozšírenie povinností poskytovateľa o zverejňovanie profesijných kompetencií ktoré absolvent nadobudne v súlade s jeho kategóriou, podkategóriou alebo vyučovacím predmetom;

- rozšírenie možností vzdelávania vedúcich pedagogických a odborných zamestnancov prostredníctvom aktualizačného vzdelávania;

- upravenie podmienky pre zaradenie pedagogických a odborných zamestnancov s vysokoškolským vzdelan ím tretieho stupňa a šiestimi rokmi praxe do štvrtého kariérového stupňa o povinnosť absolvovať prvú atestáciu;

- upravenie podmienok na vykonanie skúšky pred skúšobnou komisiou v rámci overenia profesijn ých kompetencií pedagogických a odborných zamestnancov o povinnosť absolvovať najmenej tri roky praxe, zároveň sa úspešné overenie profesijných kompetencií bude považovať za absolvovanie príslušné ho programu kontinuálneho vzdelávania.

Ïalším dôvodom na vypracovanie novely bolo odstránenie nerovnosti – zrovnoprávnenie pedagogických a odborných zamestnancov pri výkone pedagogickej činnosti a odbornej činnosti z pohľadu uplatňovania všeobecne záväzných právnych predpisov pred a po účinnosti zákona.

Dôvodmi na novelizáciu sú aj iné oblasti, zmenou ktorý ch sa skvalitní pedagogická činnosť alebo odborná činnosť v školách a školských zariadeniach ako napríklad

- zavedenie kariérovej pozície vedúceho vzdelávacej oblasti;

- posilnenie kompetencie zriaďovateľa základných umeleckých škôl, jazykových škô l, materských škôl a školských zariadení pri schvaľovaní ročného plánu kontinuálneho vzdelávania s priamou väzbou na financovanie školy a školského zariadenia;

- vymedzenie právneho rámca pre poskytovanie kontinuálneho vzdelávania pedagogickým a odborný m zamestnancom vysokými školami v rámci ich hlavnej činnosti (zákon č. 131/2002 Z. z.);

- zrušenie povinnosti vyučovať aprobačné predmety alebo predmety študijného odboru pre všetk ých učiteľov škôl so vzdelávacím programom pre žiakov s mentálnym postihnutím.

Navrhované zmeny registra pedagogických, odborných a ďalších zamestnancov škôl a školských zariadení reagujú na potrebu spresnenia a modifikácie platnej právnej úpravy v kontexte budovania nového systé mu registra zamestnancov v regionálnom školstve. Majú potenciál výrazne prispieť k zavedeniu prehľadných a korektných podkladov najmä pre oblasť financovania regionálneho školstva a následnú kontrolu efektí vneho a legitímneho vynakladania finančných prostriedkov.

Navrhovaná novela zákona vychádza z tradície vý chovy a vzdelávania občanov Slovenskej republiky a svojim obsahom sa zhoduje s tendenciami a prioritami pedagogickej činnosti pedagogických zamestnancov a odbornej činnosti odborných zamestnancov v rozvinutých štátoch Euró pskej únie a je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona má dopad na rozpočet verejnej správy, má pozitívne sociálne vplyvy a pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti, nemá vplyv na podnikateľské prostredie, zamestnanosť a životné prostredie.

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh z ákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Termín začatia a ukončenia PPK: 5.5.2011-12.5.2011

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?x3. Sociálne vplyvyx– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,x– sociálnu exklúziu,x– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosťx4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej spr ávyVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2012201320142015Príjmy verejnej správy celkom000xv tom: za MŠVVaŠ SR 000xv tom: za MPSVR SR 000xv tom: za MV SR 000xz toho: - vplyv na ŠR000x- vplyv na územnú samosprávu000xVýdavky verejnej správy celkom z toho:47 322 791,6247 322 791,6247 707 116,22 x - vplyv na rozpočet MŠVVaŠ SR / 07840 885 276,5240 885 276,5241 153 697,12x- vplyv na rozpočet MPSVR SR / 07C05, 06G04267 269267 269284 086x- vplyv na rozpočet MV SR / 06V26 68226 68230 069x- vplyv na ŠR spolu41 179 227,5241 179 227,5241 467 852,12x- vplyv na územnú samosprávu6 143 564,16 143 564,16 239 264,1xCelková zamestnanosť 0000- z toho vplyv na ŠR 0000Financovanie zabezpečené v rozpočte47 322 791,6247 322 791,6247 707 116,22xv tom: za MŠVVaŠ SR40 885 276,5240 885 276,5241 153 697,12xv tom: za MPSVR SR267 269267 269284 086xv tom: za MV SR26 68226 68230 069xv tom: za územnú samosprávu6 143 564,16 143 564,16 239 264,1x Poznámka:

Vplyv na územnú samosprávu v členení na obce a na VUC je nasledovný:

- v roku 2012 – vplyv na rozpočty obcí v sume 5 577 585,82 eura, vplyv na rozpočty VÚC v sume 565 978,28 eura

- v roku 2013 – vplyv na rozpočty obcí v sume 5 577 585,82 eura, vplyv na rozpočty VÚC v sume 565 978,28 eura

- v roku 2014 – vplyv na rozpočty obcí v sume 5 667 345,82 eura, vplyv na rozpočty VÚC v sume 571 918,28 eura.

2.2. Financovanie návrhu

Tabuľka č. 2

FinancovanieVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2012201320142015Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy, výdavky)47 322 791,6247 322 791,6247 707 116,22xz toho vplyv na ŠR spolu41 179 227,5241 179 227,5241 467 852,12xz toho vplyv na rozpočet MŠVVaŠ SR40 885 276,5240 885 276,5241 153 697,12xz toho vplyv na rozpočet MPSVR SR267 269267 269284 086xz toho vplyv na rozpočet MV SR26 68226 68230 069xz toho vplyv na územnú samosprávu6 143 564,16 143 564,16 239 264,1xfinancovanie zabezpečené v rozpočte47 322 791,6247 322 791,6247 707 116,22xostatné zdroje financovania000xRozpočtovo nekrytý vplyv / úspora 0 / 00 / 00 / 0xN ávrh na zvýšenie výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Výdavky súvisiace so zmenami v novele zákona č. 317/2009 Z. z.

·Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR – finančné prostriedky súvisiace so zmenami premietnutými do novely z ákona budú zabezpečené v limite rozpočtovej kapitoly Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR na rok 2012 až 2014. Výdavky budú hradené z vyčlenených finančných prostriedkov na zvyš ovanie platov pedagogických a odborných zamestnancov od 1. 1. 2012 a z finančných prostriedkov pôvodne vyčlenených na rekondičné a liečebné pobyty a vakcíny (§ 53 zákona č. 317/2009 Z. z.).

·Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR – finančné prostriedky súvisiace so zmenami premietnutými do novely zákona budú kryté v rámci schváleného rozpočtu kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR na roky 2012 – 2014 a z finančných prostriedkov pôvodne vyčlenených na rekondičné a liečebné pobyty a vakcíny (§ 53 zákona č. 317/2009 Z. z.).

·Ministerstvo vnútra SR – budú kryté v rámci schváleného rozpočtu kapitoly Ministerstva vnútra SR na roky 2012 a ž 2014 a z finančných prostriedkov pôvodne vyčlenených na rekondičné a liečebné pobyty a vakcíny (§ 53 zákona č. 317/2009 Z. z.).

·územná samospráva – finančné prostriedky súvisiace so zmenami premietnutými do novely zákona budú kryté v rámci zvýšeného výnosu dane z príjmov na roky 2012 – 2014 a z finančný ch prostriedkov pôvodne vyčlenených na rekondičné a liečebné pobyty a vakcíny (§ 53 zákona č. 317/2009 Z. z.).

2.3. Popis a charakteristika návrhu

Všetky návrhy na zmeny zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č . 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov majú vplyv na odmeňovanie pedagogických a odborných zamestnancov (na osobné náklady), nemajú vplyv na prevádzku škôl a školských zariadení a ani na kapitálové výdavky. Zmeny sa dotknú všetkých zriaďovateľov škôl a školských zariadení, zariadení sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, zariadení pre pracovnú rehabilitáciu ľudí so zdravotným postihnutím s účinnosťou od 1. januára 2012.

Ide o tieto zmeny:

·umožniť vykonávať činnosť uvádzajúceho pedagogického zamestnanca alebo uvádzajúceho odborného zamestnanca

Kalendárny rok MŠVVaŠ SRMPSVR SRMV SRObceVÚC201296 8404 238 97283 49050 490201396 8404 238 97283 49050 490201496 8404 238 97283 49050 490

Zmena sa dotkne zamestnancov zaradených v 8, 9 a 10 PT. Predpokladá sa dopad na 1 % pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov. Predpokladá sa, že návrh zmeny bude mať vplyv na 269 zamestnancov financovaných z rozpočtu kapitoly MŠVVaŠ SR, 253 zamestnancov financovaných z rozpo čtov obcí a 153 zamestnancov financovaných z rozpočtov VÚC.

Predpokladá sa dopad na jedného zamestnanca školy (príplatok 4 %) financovanej z v ýnosu dane obcí a VÚC mesačne vo výške 9 PT približne 20,34 eura, s odvodmi do poistných fondov 27,50 eura a zamestnanca školy financovanej z rozpočtu MŠVVaŠ SR vo výške 10 PT približne 22,2 eura, s odvodmi do poistných fondov 30 eur.

Ministerstvo vnútra SR predpokladá, že zmena bude mať vplyv na 2 zamestnancov.

Odhaduje sa, že zmena sa dotkne 11 pedagogických a odborných zamestnancov organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti kapitoly MPSVR SR. Na jedné ho zamestnanca zariadenia financovaného z rozpočtu MPSVR SR bude vplyv mesačne približne 23,7 eur s odvodmi do poistných fondov 32,1 eura.

·uznať odborným zamestnancom rigoróznu skúšku, ak mali do 31.10.2009 päť rokov odbornej praxe, ako náhradu za prvú atestáciu

Kalendárny rok MŠVVaŠ SRMPSVR SRMV SRObceVÚC2012288 044,44 642 0 16 241,282 214,722013288 044,44 642 0 16 241,282 214,722014288 044,4 4 642 0 16 241,282 214,72

Zmena sa dotkne zamestnancov zaradených v 10 PT. Predpokladá sa dopad na 1 % odborných zamestnancov. Predpokladá sa, že návrh zmeny bude mať vplyv na 265 zamestnancov financovaný ch z rozpočtu kapitoly MŠVVaŠ SR, 22 zamestnancov financovaných z rozpočtov obcí a 3 zamestnancov financovaných z rozpočtov VÚC.

Predpokladá sa dopad na jedného zamestnanca školy mesačne vo výške približ ne 67 eur, s odvodmi do poistných fondov 90,58 eura.

Ministerstvo vnútra SR nepredpokladá vplyv na rozpočet finančných prostriedkov.

Odhaduje sa, že zmena sa dotkne 4 odborných zamestnancov zariadení financovaných z kapitoly MPSVR SR. Na jedného zamestnanca zariadenia financovaného z rozpoč tovej kapitoly MPSVR SR mesačne 71,5 eura, s odvodmi do poistných fondov 96,7 eura.

·umožniť vykonať prvú atestáciu pedagogickému zamestnancovi alebo odbornému zamestnancovi, ktorý v medzi 1.11.2009 až 1.1.2012 splnili podmienku päť rokov pedagogi ckej praxe alebo päť rokov odbornej praxe

Kalendárny rok MŠVVaŠ SRMPSVR SRMV SRObceVÚC2012360 870,729 284 2 211 47 826,246 521,762013360 870,729 284 2 211 47 826,246 521,762014360 870,729 284 2 211 47 826,246 521,76

Zmena sa dotkne zamestnancov zaradených v 10 PT. Predpokladá sa dopad na 2 % pedagogických a odborných zamestnancov. Predpokladá sa, že návrh zmeny bude mať vplyv na 332 zamestnancov financovaných z rozpočtu kapitoly MŠVVaŠ SR, 44 zamestnancov financovaných z rozpočtov obc í a 6 zamestnancov financovaných z rozpočtov VÚC. Predpokladá sa dopad na jedného zamestnanca školy mesačne vo výške približne 67 eur, s odvodmi do poistných fondov 90,58 eura.

Ministerstvo vnútra SR predpokladá, že zmena bude mať vplyv na 3 zamestnancov.

Odhaduje sa, že zmena sa dotkne 8 pedagogických zamestnancov zariadení financovaný ch z kapitoly MPSVR SR. Na jedného zamestnanca zariadenia financovaného z rozpočtovej kapitoly MPSVR SR mesačne 71,5 eura, s odvodmi do poistných fondov 96,7 eura.

·priznať pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom 60 kreditov za rozširujúce štúdium alebo rigoróznu skúšku na pridelenie kreditového príplatku alebo vykonanie a testačnej skúšky

Kalendárny rok MŠVVaŠ SRMPSVR SRMV SRObceVÚC2012xxxxx2013xxxxx2014 268 420,616 817 3 387 89 7605 940

Dopad sa predpokladá až od septembra roku 2014. Zmena sa dotne učiteľov materských škôl, základných umeleckých škôl, základných škôl a stredných škô l vrátane špeciálnych škôl. Predpokladá sa, že návrh zmeny bude mať vplyv približne na 1 % pedagogických a odborných zamestnancov, čo je 665 zamestnancov financovaných z rozpočtu kapitoly MŠVVaŠ SR, 272 zamestnancov financovaných z rozpočtov obcí a 18 zamestnancov financovaných z rozpočtov VÚC.

Predpokladá sa dopad mesačne na jedného zamestnanca (kreditový príplatok 12 %) v rozpočtoch obcí a VÚC vo výške 9 PT približne 61,02 eura, s odvodmi do poistných fondov 82,50 eura a na jedného zamestnanca š koly z rozpočtu kapitoly MŠVVaŠ SR vo výške 11 PT približne 74,64 eura, s odvodmi do poistných fondov 100,91 eura.

Ministerstvo vnútra SR predpokladá, že zmena bude mať vplyv na 3 zamestnancov.

Odhaduje sa, že zmena sa dotkne 13 pedagogických a odborných zamestnancov organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti kapitoly MPSVR SR. Na jedné ho zamestnanca zariadenia financovaného z rozpočtu MPSVR SR bude vplyv mesačne 79,68 eur s odvodmi do poistných fondov 107,8 eura.

·priznanie pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom 60 kreditov za štátnu jazykovú skúšku na pridelenie kreditového príplatku alebo vykonanie atestačnej skúšky

Kalendárny rok MŠVVaŠ SRMPSVR SRMV SRObceVÚC2012666 00641 3963 38744 550 24 750 2013666 00641 3963 38744 550 24 750 2014666 006 41 3963 38744 550 24 750

Ročne končí štátnu jazykovú skúšku 13 % poslucháčov jazykových škôl, čo je približne 3 100 osôb. Predpokladáme, že 20 % z poslucháčov jazykový ch škôl (620 osôb) sú zamestnancami škôl, z toho sa predpokladá v rozpočtovej kapitole MŠVVaŠ SR dopad na 550 zamestnancov, v rozpočtoch obcí 45 zamestnancov a v rozpočtoch VÚC 25 zamestnancov.

Predpokladá sa dopad na jedného zamestnanca (kreditový príplatok 12 %) školy financovanej z výnosu dane obcí a VÚC mesačne vo výške 9 PT približne 61,02 eura, s odvodmi do poistných fondov 82,50 eura a š koly financovanej z rozpočtu MŠVVaŠ SR vo výške 11 PT približne 74,64 eura, s odvodmi do poistných fondov 100,91 eura.

Ministerstvo vnútra SR predpokladá, že zmena bude mať vplyv na 3 zamestnancov.

Odhaduje sa, že zmena sa dotkne 32 pedagogických a odborných zamestnancov organizá cií v zriaďovateľskej pôsobnosti kapitoly MPSVR SR. Na jedného zamestnanca zariadenia financovaného z rozpočtu MPSVR SR bude vplyv mesačne 79,68 eur s odvodmi do poistných fondov 107,8 eura.

·zmena v odmeňovaní pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním II. stupňa úpravou rozdielu medzi 10 – 11 a 11 – 12 platovou triedou tak, aby rozdiel bol 12% a zvýšenie ostatných platových tried podľa prílohy č. 7 k novele zákona č. 553/2004 Z. z.

Kalendárny rokMŠVVaŠ SRMPSVR SRMV SRObceVÚC201238 374 120,4189 76518 6395 133 478,3417 741,82013 38 374 120,4189 76518 639 5 133 478,3 417 741,82014 38 374 120,4189 76518 639 5 133 478,3 417 741,8

Navrhuje sa zvýšenie platovej triedy 11 a 12 stupnice platových taríf (ďalej len 'PT') pre pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov tak, aby bol rozdiel medzi 10 a 11 PT a 11 a 12 PT 12 % a ostatných platových tried podľa prílohy č. 7 k novele zákona č. 553/2004 Z. z.

V súčasnosti je rozdiel medzi platovou triedou 10 a 11 - 6,7 % v 1. pracovnej triede a 7,1 v 2. pracovnej triede a medzi platovou triedou 11 a 12 - 10,0 % v 1. pracovnej triede a 9,9 v 2. pracovnej triede.

Predpokladá sa, že návrh sa dotkne všetkých pedagogických a odborných zamestnancov financovaných z rozpočtu MŠVVaŠ SR, z rozpočtu VÚC, z rozpočtu obcí a pedagogických a odborných zamestnancov organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti kapitoly MPSVR SR.

Pedagogický a odborný zamestnanec, ktorý získa 60 kreditov dostáva k tarifnému platu príplatok vo výške 12 % tarifného platu.

Napríklad pedagogický zamestnanec zaradený v 10 PT so 60 kreditmi má mesačný tarifný plat 544,5 eura a kreditový príplatok (12 %) vo výške 65,34 eura, spolu 609,84 eura. Po 1. atestácii sa zaradí do 11 PT s tarifným platom 581 eur. Pokles platu mesačne predstavuje 28,84 eura, ročne 346,08 eura.

Z príkladu vyplýva, že sa neoplatí pedagogickému zamestnancovi urobiť si atestáciu, nakoľko poberanie kreditového príplatku je finančne výhodnejšie.

Návrh motivuje pedagogických a odborných zamestnancov sa vzdelávať a súč asne odstraňuje nerovnosť v poklese príjmu pedagogického a odborného zamestnanca.

Pre Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je podstatné navýšenie v platových triedach 9, 10 a 11. V platovej triede 9 sa pôvodná suma zvyšuje zo 499,00 € na 508,50 €, teda o 9,50 €. V platovej triede 10 z 544,50 € na 555,00 €, teda o 10,05 € a v platovej triede 11 z pôvodných 581,00 € na 622,00 €, čo je navýšenie o 41,00 €. Na stredných odborných školách Policajného zboru je v súčasnej dobe zamestnan ých celkovo 44 učiteľov vo verejnej službe (v platovej triede 9 – traja učitelia, v platovej triede 10 – 21 učiteľov a v platovej triede 11 – 20 učiteľov a dvaja vedúci predmetovej skupiny). Podľ a zmeny v návrhu zákona týkajúcej sa platových taríf, dôjde k navýšeniu finančných prostriedkov o 18 639,00 € ročne z toho na mzdy 13 812,00 €.

·zaviesť príplatok pre začínajúceho pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca vo výške 6 %

Kalendárny rok MŠVVaŠ SRMPSVR SRMV SRObceVÚC20121 099 39517 9441 474252 00064 26020131 099 39517 9441 474252 00064 26020141 099 39517 9441 474252 00064 260

Predpokladá sa, že návrh zmeny bude mať vplyv na 2 221 zamestnancov financovan ých z rozpočtu kapitoly MŠVVaŠ SR, 600 zamestnancov financovaných z rozpočtu obcí a 153 zamestnancov financovaných z rozpočtu VÚC.

Predpokladá sa dopad na jedného zamestnanca školy financovanej z výnosu dane obcí a VÚC mesačne vo výške od 22,2 eura do 30,51 eura, s odvodmi do poistných fondov od 30,01 eura do 41,25 eura a školy financovanej z rozpočtu MŠVVaŠ SR vo výške približne 30,51 eura, s odvodmi do poistných fondov 41,25 eura.

Ministerstvo vnútra SR predpokladá, že zmena bude mať vplyv na 3 zamestnancov.

Odhaduje sa, že zmena sa dotkne 35 pedagogických a odborných zamestnancov organizá cií v zriaďovateľskej pôsobnosti kapitoly MPSVR SR. Na jedného zamestnanca zariadenia financovaného z rozpočtu MPSVR SR bude vplyv mesačne 31,6 eura s odvodmi do poistných fondov 42,7 eura.

Tabuľka č. 4

Príjmy (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2012201320142015Daňové príjmy (100)1000x Nedaňové príjmy (200)1000x Granty a transfery (300)1000x Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400) 000x Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné vý pomoci (500) 000x Dopad na príjmy verejnej správy celkom000x

Tabuľka č. 5

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2012201320142015Vplyv na bežné výdavky (600) z toho:47 322 791,6247 322 791,6247 707 116,22x Vplyv na bežné výdavky MŠVVaŠ SR spolu40 885 276,5240 885 276,5241 153 697,12xv tom: Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)2 966 601,792 966 601,792 986 078,17x v tom: Poistné a príspevok do poisťovní (620)1 044 243,831 044 243,831 051 099,52x v tom: Transfer obci (641009)19 297 850,5219 297 850,5219 424 545,04x v tom: Transfer VÚC (641010)13 819 223,4613 819 223,4613 909 949,63x v tom: Cirkevnej škole (642004)2 081 060,572 081 060,572 094 723,18xv tom: Súkromnej škole (642005)1 676 296,341 676 296,341 687 301,58xVplyv na bežné výdavky MPSVR SR spolu267 269267 269284 086xv tom: Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)198 050,38198 050,38210 512,04x v tom: Poistné a príspevok do poisťovní (620)69 218,6269 218,6273 573,96xVplyv na bežné výdavky MV SR spolu26 68226 68230 069xv tom: Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)19 735,2119 735,2122 240,38x v tom: Poistné a príspevok do poisťovní (620)6 949,796 949,797 828,62xVplyv na bežné výdavky územnej samosprávy spolu6 143 564,16 143 564,16 239 264,1x v tom:Transfer obci5 577 585,825 577 585,825 667 345,82xTransfer VÚC565 978,28565 978,28571 918,28xKapitálové výdavky (700) spolu000xVýdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)000xDopad na výdavky verejnej správy celkom47 322 791,6247 322 791,6247 707 116,22x z toho : výdavky na MŠVVaŠ SR40 885 276,5240 885 276,5241 153 697,12x výdavky na MPSVR SR267 269267 269284 086xvýdavky na MV SR26 68226 68230 069xvýdavky na ŠR spolu41 179 227,5241 179 227,5241 467 852,12x výdavky na územnú samosprávu6 143 564,16 143 564,16 239 264,1x 2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnos ť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť

Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklú ziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené. Návrh má pozitívny vplyv na odmeňovanie pedagogických a odborný ch zamestnancov. Vplyv sa prejaví vo zvýšení miezd a platov pedagogických a odborných zamestnancov škôl a školských zariadení. Zmeny sa dotknú všetk ých zriaďovateľov škôl a školských zariadení, zariadení sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, zariadení pre pracovnú rehabilitáciu ľudí so zdravotným postihnutím.Kvantifikujte: Údaje s ú uvedené v časti 'Vplyvy na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu', v časti 2.3.

- Rast alebo pokles príjmov/v ýdavkov na priemerného obyvateľa- Rast alebo pokles príjmov/vý davkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností

- Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaný m materiálom4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva.žiadne4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

žiadny4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.

Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?

Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?

Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepú šťanie ?

žiadne

žiadne

nie

Vplyvy na informatizá ciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie Obsah 6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existuj úce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.) Áno, zverejňovaním každého akreditovaného programu kontinuálneho vzdelávania, anotácie záverečných prác absolventov programu kontinuálneho vzdelá vania a zoznamu absolventov programu kontinuálneho vzdelávania na webovom sídle poskytovateľa sa zavádza nová elektronická služba s úrovňou I (informatívna úroveň) a zároveň tým, že MŠVVaŠ SR zabezpečuje prístup k údajom v centrálnom registri pre subjekty podľa § 58 ods. 8 písm. a) až d) sa zavádza nová elektronická služba s úrovňou II (jednosmerná interakcia).6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantick ú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)Návrh zákona vytv ára podmienky pre sémantickú interoperabilitu, ktorá bude zabezpečená využívaním rezortného informačného systému v rámci regionálneho školstva (ktorý je tvorený v súlade s pravidlami ISVS) po jeho dokončení.¼udia 6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti po čítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)nie6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronické ho vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)nie6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačn á aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)nie6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepš uje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)nieInfraštruktúra 6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zav ádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)Návrh zákona sí ce nevytvára nový informačný systém, ale inovuje súčasný rezortný informačný systém tým, že umožňuje prístup k údajom v ňom pre subjekty podľa § 58 ods. 8 písm. a) až d).6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)nie6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)nie6.10. Zabezpe čuje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)Poskytovateľ bude po dokončení rezortného informačného systému v rámci regionálneho školstva poskytovať elektronické služby prostredníctvom internetu na otvorenej softvérovej platforme (internetový prehliadač, pdf a pod.).6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zv ýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)nie6.12. Rozširuje sa technická infraštrukt úra?

(Uveďte stručn ý popis zavádzanej infraštruktúry.)nieRiadenie procesu informatizácie 6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)nieFinancovanie procesu informatizácie 6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)nieLegislatívne prostredie procesu informatizácie 6.15. Predpokladá nelegislatívny materiá l potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)nie

A.3. Poznámky

A.4. Alternatívne riešenia

Žiadne.

A.5. Stanovisko gestorov

Ministerstvo financií SR:

·k vplyvu na rozpočet verejnej správy:

Predkladaný návrh zákona predpokladá dopad na výdavkovú časť štátneho rozpočtu v celkovej sume 26 829 389,62 eur, z toho za kapitolu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR v sume 26 625 501,62 eur, za kapitolu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR v sume 195108 eur a Ministerstva vnútra SR v sume 8 780 eur.

Finančné krytie novely zákona navrhuje MŠWŠ SR pre svoju kapitolu kryť z 3 %-nej rezervy vytvorenej v návrhu východísk rozpočtu verejnej sprá vy na rok 2012 až 2014 pre pedagogických zamestnancov.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR si finančný dopad súvisiaci s novelou zákona má v zmysle doložky uplatňovať pri pr íprave návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014. Ministerstvo vnútra SR sa k zdrojové mu krytiu pre svojich zamestnancov nevyjadruje.

So zdrojom krytia navrhovanej novely uvádzanej MŠVVaŠ SR nie je možné súhlasiť z dvoch dôvodov:

1.V rezerve pre pedagogických zamestnancov regionálneho školstva nie sú v súvislosti s 3 %-ným rastom platov pedagogických zamestnancov rozpočtované osobné výdavky v takej výške, ako sú kvantifikované v doložke (menej o 579 824,62 eur);

2.Rezerva je rozpočtovaná v kapitole Všeobecná pokladničná správa pre všetkých pedagogických zamestnancov regionálneho školstva a nielen pre časť týchto zamestnancov, ktorých sa novela zákona dotkne - najmä v súvislosti so zmenou platový ch taríf (cca 39 tisíc pedagogických zamestnancov (60 %)).

Kvantifikovaný objem výdavkov v doložke pre MPSVR SR a MV SR na financovanie odmeňovania pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov ž iadame zabezpečiť v rámci ich schválených limitov na jednotlivé rozpočtové roky vnú tornou realokáciou výdavkov. V tabuľke č. 1 je potrebné uvádzať výdavky podľa programovej š truktúry jednotlivých kapitol.

Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v zneníneskorších predpisov pri predkladaní materiálov na rokovanie vlády musia byť uvedené a zdôvodnené predpokladané finančné dôsledky na rozpočet verejnej sprá vy na bežný rok a tri nasledujúce rozpočtové roky a spolu s tým musia byť uvedené aj ná vrhy na úhradu zvýšených výdavkov alebo na úhradu úbytku príjmov.

Podľa § 14 ods. 4 uvedeného zákona v priebehu rozpočtového roka pri prerokovávaní materiálov predkladaných na rokovanie vlády nemožno schváli ť návrhy, ktorých dôsledkom je zvýšenie podielu schodku rozpočtu verejnej správy na HDP.

V zmysle vyššie uvedeného žiadame upraviť doložku vybraný ch vplyvov.

K ÈI. IV - nesúhlasíme s navrhovanou zmenou zákona č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samosprá ve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov z dôvodu negatí vneho dopadu na príjmy štátneho rozpočtu. S prihliadnutím na odhadované výnosy dane z prí jmov na roky 2012 až 2014 je predpoklad, že zvýšené potreby finančných prostriedkov na odmeňovanie pedagogických zamestnancov škôl a školských zariadení, ktorých zriaďovateľom je v rámci samosprávnych pôsobností územná samospráva, by mali byť zabezpečené v rámci týchto príjmov. V nadväznosti na uvedenéžiadame predmetný článok vypusti ť.

·k vplyvu na informatizáciu spoločnosti:

V doložke vplyvov žiadame vyznačiť pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti a zároveň žiadame vypracovať analýzu vplyvov na informatizáciu spoločnosti, a to nasledovne:

V časti 6.1. analýzy navrhujeme doplniť vetu:

'Áno, zverejňovaním každého akreditovaného programu kontinuá lneho vzdelávania, anotácie záverečných prác absolventov programu kontinuálneho vzdelávania a zoznamu absolventov programu kontinuálneho vzdelávania na webovom sídle poskytovateľa sa zavádza nová elektronická služba s úrovňou I (informatívna úroveň) a zároveň tým, že MŠVVaŠ SR zabezpečuje prístup k údajom v centrálnom registri pre subjekty podľa § 58 ods. 8 písm. a) až d) sa zavádza nová elektronická služba s úrovňou II (jednosmerná interakcia).'.

V časti 6.2. a 6.10. analýzy môže ostať Vami navrhnutý text.

V časti 6.7. analýzy navrhujeme doplniť vetu:

'Návrh zákona síce nevytvára nový informačný systé m, ale inovuje súčasný rezortný informačný systém tým, že umožňuje prístup k údajom v ňom pre subjekty podľa § 58 ods. 8 písm. a) až d).'.

Ostatné časti analýzy navrhujeme vyplniť slovom 'nie'.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR:

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR má k doložke vybraných vplyvov predloženého materiálu nasledovnú pripomienku:

Návrh bude mať pozitívne sociálne vplyvy resp. vplyvy na hospodárenie domácností – konkrétne na príjmy dotknutej skupiny pedagogických a odborných zamestnancov. Návrh povedie k zvýšeniu pracovných pr íjmov istej časti tejto skupiny zamestnancov. Preto žiadame označiť v tabuľke v bode A.2. pozitívne sociálne vplyvy a doplniť analýzu sociálnych vplyvov podľa prílohy č . 4 Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov, ktorá bude obsahovať vyčíslenie nárastu príjmov dotknutých skupín zamestnancov a odhad počtu zamestnancov ovplyvnených predkladaným návrhom.

Ministerstvo hospodárstva SR: nemá pripomienky.

Ministerstvo životného prostredia SR: nemá pripomienky.

Dolož ka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ prá vneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu prá vneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborný ch zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu pr ávneho predpisu:

a)nie je upravená v prá ve Európskej únie

b)nie je obsiahnutá v judikat úre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. dolož ky zlučiteľnosti.

B. Osobitná časť

K Èl. I:

K bodu 1:

V zmysle Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svä tou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní sa problematikou kontinuálneho vzdelávania pedagogických a odborných zamestnancov zaoberá aj Katolícke pedagogické a katechetické centrum zriadené Konferenciou bi skupov Slovenska. Z uvedeného dôvodu, zamestnanci tohto centra, ktorí majú ustanovenú vyučovaciu povinnosť sa budú považovať za pedagogických zamestnancov – učiteľov kontinuálneho vzdelávania.

K bodu 2:

Školy v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva vn útra SR sú odborne riadené a finančne napojené na rozpočet tohto ministerstva a preto sú vyradené z registra pedagogických a odborných zamestnancov.

K bodu 3:

Ide o úpravu kvalifikačnej požiadavky u všetký ch učiteľov vyučujúcich v školách so vzdelávacím programom pre žiakov s mentálnym postihnutím.

K bodu 4:

Navrhovaná zmena vyplýva z jeden a polročnej aplikač nej praxe a to z dôvodu, že nebolo jasné, že vzdelávanie podľa pôvodného ustanovenia odseku 1 písm. a) a b) sa nepovažuje za kontinuálne vzdelávanie, ale len za vzdelávanie na doplnenie kvalifikačný ch predpokladov. Teda absolvovanie takéhoto vzdelávania je podmienka na možnosť zotrvania pedagogického zamestnanca v pracovnom pomere. Z uvedeného dôvodu sa pôvodné ustanovenie paragrafu 8 rozdelilo na dva paragrafy a to § 8 a 8a.

Z terajšieho ustanovenia je jasné, komu a kto poskytuje vzdelávanie na doplnenie pedagogickej spôsobilosti alebo špeciálnopedagogickej spôsobilosti. Tým, že ustanovenie určuje doklad o ukončení takéhoto vzdel ávania, ktorým je vysvedčenie, sa zdôrazňuje, že toto vzdelávanie nepatrí do systému kontinuálneho vzdelávania.

K bodu 5:

Navrhované ustanovenie § 8a detailnejšie rozpracúva b ývalé ustanovenie § 8 ods. 1 písm. c) a nadväzuje na predchádzajúci druh štúdia definovaného vyhláškou MŠ SR č. 42/1996 Z. z. o ďalšom vzdelávaní pedagogických pracovníkov. Na takéto vzdel ávanie bude môcť byť prijatý len ten uchádzač, ktorý spĺňa kvalifikačný predpoklad vyžadujúci sa od pedagogického zamestnanca. Ako už zo samotného názvu vyplýva, ide o rozšírenie existuj úcich kvalifikačných predpokladov. Dokladom o ukončení rozširujúceho štúdia je taktiež vysvedčenie, z čoho vyplýva, že sa vymyká zo systému kontinuálneho vzdelávania t.j., že nepodlieha akredit ácii podľa tohto zákona. Týmto druhom štúdia si môže rozširovať kvalifikačný predpoklad len pedagogický zamestnanec. Špecifikum však je, absolvent za absolvovanie tohto vzdelávania zí skava 60 kreditov.

K bodu 6:

Navrhovaná zmena v ustanovení § 27 ods. 6 odstraň uje doterajšiu deformitu kariérového systému, ktorý umožnil zamestnancovi preskočiť 3. kariérový stupeň a to vtedy, keď získal tretí stupeň vysokoškolského vzdelania a mal šesť rokov praxe. Taký to zamestnanec získal druhú atestáciu napriek tomu, že nemusel preukázať získanie profesijných kompetencií na výkon činností, ktoré vykonáva zamestnanec s prvou atestáciou napr. uvádzanie začínajú ceho učiteľa. Navrhovaná úprava toto znemožňuje. Z uvedeného dôvodu musí najskôr splniť podmienky na zaradenie do 3. kariérového stupňa vykonaním prvej atestácie a následne môže byť zaradený do 4. kariérového stupňa.

K bodu 7:

Úprava ustanovenia § 33 ods. 2 písm. e) a ods. 8 bola navrhnutá v nadväznosti na školský zákon, ktorý umožňuje učebné plány usporadúvať nielen podľa predmetov, ale aj podľa vzdelávacích oblastí. Takže pedagogickým zamestnancom š pecialistom bude môcť byť aj vedúci vzdelávacej oblasti.

K bodu 8:

Zmenou, ktorá spočíva vo vypustení písmena f) z ustanovenia § 35 ods. 4 sa kvalifikačné vzdelávanie vypúšťa zo systému kontinuálneho vzdelávania, nakoľko jeho poslaním bolo získanie profesijných kompetencií na splnenie kvalifikačného predpokladu na vyu čovací predmet alebo predmety študijného odboru a nie na udržiavanie alebo rozvíjanie profesijných kompetencií, čo je poslaním kontinuálneho vzdelávania.

K bodu 9:

Keďže ustanovenie § 35 ods. 6 hovorí o overovaní profesijných kompetencií, ktoré má zamestnanec nadobudnúť sebavzdelávaním a praxou, teda sa nemusí zúčastňovať na kontinuálnom vzdelávaní, navrhuje sa, aby o takéto preskúšanie mohol požiada ť len ten zamestnanec, ktorý má najmenej 3 roky praxe. Zavedenie podmienky trojročnej praxe vychádza zo samotnej definície overenia profesijných kompetencií. Účelom tohto overovania je možnosť uznať zí skanie kompetencií prostredníctvom sebavzdelávania. Ïalšia možnosť získať takéto kompetencia je prax, čo potvrdila aj medzinárodná štúdia TALIS, ktorá konštatovala, účinnosť a efektivita vyuč ovania u učiteľov starších tridsať rokov t. j. učiteľov, ktorí majú viac ako päť rokov praxe je viac ako o 50% vyššia z pohľadu udržiavania disciplíny v triede, čo je podľa štú die PISA priamym indikátorom kvality vyučovania. Z uvedeného dôvodu sa dá považovať aj prax za proces učenia sa a nadobúdania profesijných kompetencií. Na účely overovania profesijných kompetencií považ ujeme požadovanú trojročnú prax za dostatočnú. Zároveň sa uplatňuje predpoklad, že overenie profesijných kompetencií sa môže uskutočňovať v rôznych programoch kontinuálneho vzdelávania, prí padne u rôznych poskytovateľov, ak sa ponúkané programy líšia obsahom a cieľmi.

K bodu 10:

Úprava v ustanoveniach § 35 ods. 5, 7 a 8 sa vykoná va v nadväznosti na bod 8, ktorým sa upravilo ustanovenie § 35 ods. 4 vypustením písmena f), t.j. kvalifikačného vzdelávania.

K bodu 11:

Úpravou § 35 ods. 9 sa dáva kompetencia zriaďovate ľovi ZUŠ, JŠ, MŠ a školských zariadení priamo odsúhlasovať ročný plán kontinuálneho vzdelávania pre tieto školy a školské zariadenia. Vyjadrovacia kompetencia voči ostatným školám zostá va zachovaná.

K bodu 12:

Cieľom adaptačného vzdelávania začínajú ceho pedagogického a odborného zamestnanca je získanie profesijných kompetencií potrebných na výkon činností samostatného pedagogického alebo odborného zamestnanca, ktoré nemožno získať absolvovaním študijného programu alebo vzdelávacieho programu v požadovanom študijnom odbore poskytujúcom požadovaný stupeň vzdelania. Do určitej miery teda možno povedať, že až úspešným ukončením adaptačn ého vzdelávania má pedagogický alebo odborný zamestnanec všetky profesijné kompetencie, ktoré si môže kontinuálnym vzdelávaním udržiavať alebo ďalej rozvíjať. Z uvedeného dôvodu sa umožň uje začínajúcim zamestnancom účasť na ďalších druhoch kontinuálneho vzdelávania, ak ukončili adaptačné vzdelávanie.

K bodu 13:

V školách a školských zariadeniach, v ktorý ch riaditeľ školy a riaditeľ školského zariadenia vykonáva štátnu správu v školstve v prvom stupni, je potrebné zachovať pri funkčnom vzdelávaní súčasný stav. U ostatných je možné roz šíriť poskytovateľov o právnické osoby, ktoré majú v predmete činnosti vzdelávanie.

K bodom 14, 15, 16:

Na základe podnetov z praxe, ktoré hovoria, že zmeny v oblasti pedagogiky, legislatívy a riadenia ľudských zdrojov sú také dynamické, že nie je možné ponechať vedúcich zamestnancov vo vzdelávacom cykle 7 rokov, sa navrhuje rozšíriť cieľovú skupinu aktualiza čného vzdelávania aj o kariérovú pozíciu vedúcich pedagogických a odborných zamestnancov. Títo zamestnanci sa budú teda môcť vzdelávať, tak v oblasti svojej kategórie a podkategórie, ako aj v oblas ti svojej kariérovej pozície. Keďže ide o vzdelávanie vedúcich zamestnancov, nie je možné aby si toto vzdelávanie zabezpečovali vedúci zamestnanci sami prostredníctvom aktualizačného vzdelávania š koly alebo školského zariadenia, a preto sa ustanovuje, že aktualizačné vzdelávanie vedúcich zamestnancov budú poskytovať len poskytovatelia, ktorí poskytujú funkčné vzdelávanie.

K bodu 17:

Z dôvodu nevýraznosti textácie § 40 ods.6 a vypustenia špecializačného inovačného vzdelávania sa upravuje textácia odseku 6. Aplikačná prax preukázala neopodstatnenosť špecializačného inovačného vzdelávania a z uvedeného dô vodu sa od tohto druhu kontinuálneho vzdelávania sa ustupuje.

K bodu 18:

Cieľom kvalifikačného vzdelávania pedagogické ho zamestnanca bolo získanie profesijných kompetencií potrebných na splnenie kvalifikačného predpokladu alebo na vyučovanie ďalšieho aprobačného predmetu, predmetov študijného odboru alebo na doplnenie kvalifikačn ých predpokladov. Vzhľadom na to, že kvalifikačné predpoklady vzdelania v zmysle § 7 zákona č. 317/2009 Z. z. a zákonov č. 245/2008 Z. z. a č. 131/2002 Z. z. poskytujú len stredné a vysoké školy, navrhuj ú sa zmeny v ustanovení § 8 a § 8a zavedením rozširujúceho štúdia pre pedagogických zamestnancov a kvalifikačné vzdelávanie sa zo systému kontinuálneho vzdelávania vypúšťa.

K bodu 19:

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 20:

Na základe doterajšej aplikácie zákona v praxi je potrebné vytvoriť legislatívne možnosti na skrátenie doby akreditácie alebo jej odobratie za uvedených podmienok. Konanie vo veci zruš enia akreditácie môže byť začaté z vlastného podnetu napr. ministerstvo v rámci štátneho dohľadu zistí také závažné skutočnosti, ktoré ho oprávňujú na vykonanie takéhoto aktu, z podnetu poskytovateľa napríklad ak poskytovateľ nie je schopný vzdelávanie poskytovať v považovanej kvalite alebo stratil garanta. Ustanovením § 43 ods. 3 sa garant stal zodpovedným za kvalitu a priebeh kontinuá lneho vzdelávania. V praxi sa môže stať, že poskytovateľ nezabezpečuje vzdelávanie v požadovanej kvalite resp. s lektormi s príslušnými kvalifikačnými predpokladmi. Extrémom môže byť, že samotn ý poskytovateľ znemožní výkon činnosti garanta. Z uvedeného dôvodu sa umožní začať konania vo veci zrušenia akreditácie aj zo strany garanta. Poskytovateľovi sa dáva 60 dňová lehota na zabezpeč enie nového garanta v prípade úmrtia garanta alebo ak sa garant písomne vzdá. Ak v tejto lehote poskytovateľ nového garanta nezabezpečí, ministerstvo akreditáciu zruší. Účastníkom konania o zrušení akreditácie je poskytovateľ.

K bodu 21:

Pre potreby akreditácie programu kontinuálneho vzdelá vania sa objavila potreba rozšíriť žiadosť o akreditáciu o údaje, ktoré sú uvedené v navrhovanej zmene.

K bodu 22:

Aplikačná prax jednoznačne vyslovila požiadavku presnejšie definovať odborného garanta kontinuálneho vzdelávania a jeho zodpovednosť pri uskutočňovaní programu kontinuálneho vzdelávania, ktorý odborne garantuje.

Prax taktiež ukázala, že vznikajú situácie, kedy bez zavinenia žiadateľa nemôže byť akreditácia vykonaná a z uvedeného dôvodu sa ukladá povinnosť, aby mu bol správnym orgánom vrátený poplatok, alebo preplatok.

K bodu 23:

Rozsah a definícia povinností poskytovateľa neumož ňovala vykonávať kontrolu kvality vzdelávania a akreditačných podmienok v potrebnom rozsahu. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje zmena a rozširuje sa rozsah povinností poskytovateľa, a to hlavne z dôvodu odstraň ovania informačnej nerovnosti – zverejňovanie údajov na webovom sídle, čo umožňuje verejnú kontrolu, ale aj z dôvodu výkonu kontroly zo strany príslušných kontrolných orgánov. Oznamovacia povinnos ť smerom k ministerstvu, ako kontrolnému orgánu, a nie k Akreditačnej rade, ktorá kontrolnú činnosť nemala vo svojej kompetencii.

K bodu 24 a 25:

Doterajšie ustanovenie § 47 sa rozčleň uje do troch ustanovení §§ 47, 47a a 47b. V ustanovení § 47 sa definuje, za čo môže pedagogický alebo odborný zamestnanec získať kredity. Navrhovaná zmena ustanovenia § 47 rozširuje podmienky, ktoré umo žňujú zamestnancovi získať kredity.

Ustanovenie § 47a rieši problematiku tzv. priznávania kreditov a to tak, že do tohto procesu vstupuje poskytovateľ kontinuálneho vzdelávania, akreditačná rada a nový prvok – riaditeľ školy. Z dô vodu jasnosti postupu sa upravuje, kto a najmä akým dokladom jednotlivé subjekty budú zamestnancovi priznávať kredity.

Novou skutočnosťou oproti súčasnému stavu je to, že zamestnancovi nevzniká automaticky právny nárok na kreditový príplatok za všetky kredity, ktoré získal, ale len za tie kredity, ktoré na základe posú denia riaditeľom získal za nadobudnuté profesijné kompetencie, ktoré uplatňuje v škole alebo v školskom zariadení a v súlade s plánom kontinuálneho vzdelávania. Riaditeľ napríklad nemusí akceptovať kredity, ktoré odborný zamestnanec získal za absolvovanie lyžiarskeho kurzu, alebo za kredity, ktoré stredoškolský učiteľ získal za napísanie učebnice pre základné školy. Na druhej strane zamestnancovi na ú čely jeho kariérového rastu zostávajú všetky kredity, ktoré získal podľa tohto zákona a teda môže ich všetky uplatniť pri uchádzaní sa o vykonanie atestačnej skúšky.

Riaditeľ pri uznávaní kreditov na účely kreditového príplatku viazaný obmedzením, že z balíka kreditov, ktoré zamestnanec získal na základe tvorivých aktivít (vzdelávanie v zahraničí, autorstvo u čebníc, odborných článkov a pod.) mu môže uznať len 30 kreditov za sedem rokov.

Ustanovenie § 47b upravuje možnosť zamestnanca domáhať sa nápravy prostredníctvom sťažnosti, ak má pocit, že niektorý zo subjektov, ktoré priznávajú kredity, alebo uznávajú kredity, postupoval nesprá vne. Taktiež sa upravuje, kto je vecne príslušný riešiť tieto sťažnosti. Keďže kontinuálne vzdelávanie pedagogických a odborných zamestnancov je v záujme spoločnosti, prvoradým príslušný m subjektom je miestny orgán štátnej správy v školstve a nie zriaďovateľ. Ustanovenie však rieši aj situácie, keď sťažovateľom môže byť riaditeľ školy, alebo zamestnanec školy v pô sobnosti MV SR alebo MZ SR.

K bodu 26:

Navrhovaným ustanovením sa obmedzuje okruh vysokých š kôl, ktoré môžu vykonávať atestácie a to len na tie vysoké školy, ktoré majú akreditované študijné programy zamerané na prípravu pedagogických zamestnancov alebo odborných zamestnancov a to z dô vodu, že u takýchto vysokých škôl je vyšší predpoklad odborného potenciálu v oblasti pedagogiky a odbornosti ostatných odborov pre posudzovanie získania príslušných profesijných kompetencií na priznanie atestácie.

K bodu 27:

Na základe skúseností z praxe sa odstupuje od striktnej požiadavky vykonávať atestáciu atestačnou skúškou a obhajobou písomnej atestačnej práce. Navrhovaná úprava umožňuje aj inú ako písomnú formu atestačnej prá ce za podmienky, že aj táto forma umožňuje jej trvalé uchovanie ako napr. film, digitálna prezentácia, umelecké dielo, písomná príprava na vyučovaciu hodinu, ak je táto hodina atestačnou prácou a pod.

K bodu 28:

Ide o legislatívno-technickú zmenu, ktorá upresň uje, že zamestnanec už nemôže vykonať len atestačnú skúšku, ale celú atestáciu.

K bodom 29 a 30:

V záujme jasnosti sa navrhuje taká úprava, aby sa po žiadavky kvalifikačných predpokladov na členov atestačných komisií pre prvú a druhú atestáciu vzťahovali aj na predsedov týchto atestačných komisií.

K bodu 31:

Po jeden a polročnej aplikačnej praxi sa zistilo, že z áujem o vakcináciu chrípky bol veľmi nízky. Z uvedeného dôvodu sa ustanovenia týkajúce sa vakcinácií obmedzujú iba na školy a školské zariadenia, ktoré navštevuje najmenej 50% detí alebo ž iakov zo sociálne znevýhodneného prostredia z celkového počtu. Vzhľadom na prehodnotenie uplatňovania uvedeného ustanovenia v praxi a v záujme zlepšenia odmeňovania pedagogických zamestnancov a odborný ch zamestnancov sa ustanovenia týkajúce sa úhrady nákladov súvisiacich s rekondičným pobytom alebo liečebným pobytom vypúšťajú. Ušetrené finančné prostriedky sa použijú na zvýšenie platový ch taríf pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov.

K bodu 32

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na úpravu znenia § 53.

K bodom 33 a 34:

Navrhované zmeny reagujú na potrebu spresnenia a modifik ácie platnej právnej úpravy v kontexte budovania nového systému registra zamestnancov v regionálnom školstve. Kompetenciu vo veci vedenia centrálneho registra sa navrhuje ponechať ministerstvu školstva. Prí stup k zaznamenaným údajom bude rozšírený, pri zachovaní doterajšej neverejnosti registra, aj pre potreby iných orgánov verejnej moci a iných osôb, na plnenie ich úloh podľa osobitný ch predpisov. Rovnako sa navrhuje presnejšie upraviť okruh spracúvaných údajov. Predmetné zmeny majú potenciál výrazne prispieť k zavedeniu prehľadných a korektných podkladov najmä pre oblasť financovania regionálneho školstva a následnú kontrolu efektívneho a legitímneho vynakladania finančných prostriedkov.

K bodu 35:

Navrhované ustanovenie sa vkladá do zákona z dô vodu jednoznačnosti postupu subjektov, ktoré rozhodujú vo veciach vyplývajúcich zo zákona. Navrhovaná dikcia ustanovuje, že pri rozhodovaní sa postupuje podľa správneho poriadku len vtedy, ak je tak pri rozhodovaní ur čené týmto zákonom. V ostatných prípadoch, v ktorých je vhodnejšie uplatniť rýchlejší postup (napr. priznávanie alebo uznávanie kreditov na účely kreditového príplatku) sa postupuje tak, ako urč uje tento zákon.

K bodu 36:

Ustanovenie § 61a reaguje na podnety z aplikačnej praxe a má ambíciu odstrániť zistené nedostatky.

Odsek 1 v prechodnom období kompenzuje možný nedostatok zamestnancov s prvou atestáciu a preto do konca roka 2016 umožňuje činnosť uvádzajúceho zamestnanca vykonávať aj samostatným zamestnancom s päťro čnou praxou. Koniec roka 2016 je termín, do ktorého už bude musieť byť v každej škole alebo školskom zariadení minimálne jeden vedúci zamestnanec s prvou atestáciou.

Odsek 2 odstraňuje nerovnosť odborných zamestnancov oproti pedagogickým zamestnancom, ktorí po splnení rovnakých podmienok s účinnosťou pôvodného zákona t.j. od 1.novembra 2009, boli považovaní za zamestnancov s prvou atestáciou. Keďže zákon nemôže byť retroaktívny, odborní zamestnanci, ktorí splnili rovnaké podmienky k rovnakému dátumu ako pôvodne pedagogickí zamestnanci, sa stávajú odborn ými zamestnancami s prvou atestáciou od 1.1.2012.

Odseky 3 až 7 umožňujú preklenúť uvedené obdobie a získať právo na vykonanie prvej atestácie, ak splnia rovnaké podmienky, ktoré boli ustanovené v § 9 vyhlášky MŠ SR č. 41/1996 Z. z., a na zá klade ktorých bola ich kolegom uznaná prvá atestácia, ak tie podmienky splnili do 31.10.2009. Dôvodom na navrhnutie týchto zmien je taktiež odstránenie nerovnosti odborných zamestnancov voči pedagogický m zamestnancom, respektíve zmiernenie tvrdosti zákona pre tých, ktorým do splnenia podmienky 5 rokov praxe chýbal len krátky čas.

Odseky 8 a 9 reagujú na zmeny uskutočnené v ustanovení § 8 a 8a. Odsek 9 reaguje na zmeny v ustanovení § 40 t.j. zrušenie špecializačného inovačného vzdelávania.

Odsek 10 upravuje podmienky priznania 60 kreditov pedagogickým zamestnancom za rozširujúce štúdium a pedagogickým a odborným zamestnancom za vykonanie rigoróznej skúšky alebo vykonanie štátnej jazykovej skúšky z cudzieho jazyka, od 1. januára 2012; druhou podmienkou priznania 60 kreditov je, že zamestnanec má minimálne tri roky praxe (pedagogickej alebo odbornej) a nemal do 31. decembra 2011 uznanú prvú atestáciu za vyššie uveden é aktivity.

K Èl. II.

Zmena má legislatívno-technický charakter, nakoľ ko kontinuálne vzdelávanie sa ako súčasť celoživotného vzdelávania rieši samostatným zákonom. Takto by malo byť jasné, že vysoké školy môžu vykonávať aj kontinuálne vzdelávanie.

K Èl. III.

K bodu 1:

Ide o legislatívno-technickú úpravu vo vzťahu na roz šírenie príplatkov.

K bodu 2:

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 3:

Príplatok začínajúceho zamestnanca má hlavne motivačný rozmer. Cieľom do budúcnosti je, v súlade so skúsenosťami úspešných krajín, aby nástupný plat začínajúceho pedagogického alebo odborného zamestnanca bol rovnaký alebo približ ne rovnaký, aký je nástupný plat ostatných začínajúcich zamestnancov v národnom hospodárstve s rovnakým stupňom vzdelania. Okrem motivačného rozmeru má tento príplatok aj kompenzačný rozmer a to z toho dôvodu, že začínajúcemu zamestnancov sa až do skončenia adaptačného vzdelávania neumožňuje absolvovanie ďalších druhov kontinuálneho vzdelávania a tým si prostredníctvom kreditové ho príplatku zvyšovať plat.

Ustanovenie § 14d sa týka príplatku za prácu učiteľa so žiakmi pochádzajúcimi zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo so zdravotným znevýhodnením, ktorí sú vzdelávaní formou individuá lnej integrácie. Je nespochybniteľné, že práca pedagóga v triede, v ktorej sú spolu s nadanými, talentovanými a priemernými žiakmi aj žiaci z uvedených skupín, je náročnejšia ako práca pedagogický ch zamestnancov v štandardnej triede. Pre informáciu uvádzame, že v minulosti takýto príplatok bol poskytovaný. Poskytnutie takéhoto príplatku je však obmedzené podmienkou, že v triede nemôže pôsobiť asistent učiteľa. Výška príplatku je obmedzená finančnými možnosťami školy. Výšku poskytovania takéhoto príplatku si škola upraví vo svojom vnútornom predpise, za dodržania podmienky, že maxim álna výška príplatku nesmie prekročiť 2,5% platovej tarify 12. platovej triedy prvej pracovnej triedy.

K bodu 4:

Navrhovaná zmena má za cieľ odstránenie systé movej chyby, keď je maximálny kreditový príplatok 12% z platovej tarify a rozdiel platových taríf menší ako 12%. Pri zaradení zamestnanca do vyššej platovej tarify a použití kreditov na atestá ciu, klesne zamestnancovi plat. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje, aby rozdiely platových taríf medzi platovými triedami, do ktorých sú zaraďovaní zamestnanci s vysokoškolským vzdelaním, boli 12%.

Ušetrené finančné prostriedky zrušením rekondičných pobytov a obmedzením poskytovania vakcín sa použijú na priemerné zvýšenie platových taríf o 2%.

Zvýšením platových taríf a úpravou platových taríf 11. a 12. platovej triedy sa zároveň uskutoční ďalší krok, ktorý vykonali štáty, ktoré dosiahli výrazné zlepšenie v medzinárodný ch meraniach vzdelávacích výsledkov (Singapúr, Šanghaj, Nový Zéland) alebo permanentne dosahujú dobré výsledky (Fínsko, Nórsko, Kórea). Tieto výsledky dosiahli aj vďaka tomu, že nástupn ý plat učiteľov upravili tak, aby bol rovnaký ako je priemer v krajine u ostatných začínajúcich zamestnancov s rovnakým stupňom vzdelania a aby priemerný plat učiteľov bol v škále do 1,3 priemernej mzdy v národnom hospodárstve, čím zabezpečili, že na učiteľské fakulty sa hlási 30% najúspešnejších študentov stredných škôl.

K Èl. IV

K bodu 1 až 4:

Ide o legislatívno-technickú zmenu, ktorou sa školá m a školským zariadeniam umožní, aby sa finančné prostriedky poskytnuté školám v zmysle zákona č. 597/2003 Z. z. mohli použiť aj na príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie.

K Èl. V:

Účinnosť sa navrhuje tak, aby kopírovala zač iatok rozpočtového roka, nakoľko tento zákon je viac naviazaný na rozpočtový rok ako na školský rok.

Bratislava 17. augusta 2011

Iveta Radičová v. r.

predsedníčka vlády Slovenskej republiky

Eugen Jurzyca v. r.

minister školstva, vedy, výskumu a športu SR

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení

10

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení je vypracovaný na základe programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa poukazuje na potrebu zavedenia transparentného, normatívneho a motivačného systému viaczdrojového financovania na všetkých úrovniach regionálneho školstva.

Návrh zákona vychádza aj z potreby legislatívne zosúladiť financovanie regionálneho školstva s projektom decentralizácie verejnej správy a s pripravovanými zmenami v oblasti organizácie miestnej štátnej správy od 1. januára 2004.

V súčasnosti je financovanie základných škôl, stredných škôl a školských zariadení administratívne veľmi náročné a využívanie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu nedostatočne efektívne.

Štátne školy a verejné školské zariadenia v pôsobnosti obcí a samosprávnych krajov dostávajú finančné prostriedky na prevádzku od svojich zriaďovateľov, ktorým ich prostredníctvom decentralizačnej dotácie poskytuje Ministerstvo financií SR (ďalej len „ministerstvo financií“) z kapitoly súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom (ďalej len „súhrnný finančný vzťah“). Finančné prostriedky na mzdy a platy vrátane odvodov do poisťovní a fondov, pre zamestnancov všetkých štátnych škôl a verejných školských zariadení dostávajú obce a samosprávne kraje ako zriaďovatelia pre štátne školy a školské zariadenia vo svojej pôsobnosti z kapitol krajských úradov prostredníctvom okresných a krajských úradov.

Štátne školy a školské zariadenia v pôsobnosti okresných úradov a krajských úradov dostávajú všetky finančné prostriedky na bežné výdavky z rozpočtu týchto úradov.

Neštátne školy a neštátne školské zariadenia dostávajú finančné prostriedky na základe priemerných výdavkov na žiakov príslušného druhu a typu štátnej školy a verejného školského zariadenia prostredníctvom rozpočtu obcí, samosprávnych krajov, krajských úradov a okresných úradov.

Nízka efektívnosť využívania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu je spôsobená systémom určovania objemu finančných prostriedkov jednotlivým zriaďovateľom pre školy a školské zariadenia v ich pôsobnosti, ktorý ich nemotivuje k racionalizácii siete škôl, účelnejšiemu využívaniu existujúcich nadkapacít a ktorý nezohľadňuje demografický vývoj v jednotlivých regiónoch.

Návrh zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení prináša v oblasti organizácie poskytovania finančných prostriedkov školám a školským zariadeniam, teda v oblasti finančných tokov, ako aj v spôsobe určovania objemu finančných prostriedkov jednotlivým subjektom, viacero podstatných zmien.

V prvom rade sa dôsledne oddeľuje financovanie prenesených kompetencií predstavovaných zriaďovateľskou pôsobnosťou obcí a VÚC k školám od financovania originálnych kompetencií predstavovaných zriaďovateľskou pôsobnosťou obcí a VÚC k verejným školským zariadeniam a starostlivosťou o objekty škôl. V rámci tejto separácie sa finančné prostriedky určené na financovanie prenesených kompetencií rozpočtujú v kapitole Ministerstva školstva SR (ďalej len „kapitola ministerstva“ a „ministerstvo“) a poskytujú zriaďovateľom účelovo a finančné prostriedky určené na financovanie originálnych kompetencií rozpočtujú v kapitole súhrnný finančný vzťah a poskytujú neúčelovo. V kapitole ministerstva sa rozpočtujú aj finančné prostriedky na financovanie štátnych školských zariadení a neštátnych škôl a neštátnych školských zariadení.

Pokiaľ ide o financovanie realizované z kapitoly ministerstva, je organizácia poskytovania finančných prostriedkov školám a školským zariadeniam postavená na dvojúrovňovom modeli.

V rámci prvej úrovne sa poskytujú finančné prostriedky z kapitoly ministerstva zriaďovateľom škôl a školských zariadení prostredníctvom novozriaďovaných krajských školských úradov.

Objem finančných prostriedkov poskytnutý zriaďovateľom škôl vychádza z normatívne určených finančných príspevkov pre jednotlivé školy. Pri ich určovaní sa vychádza z počtu žiakov a normatívov na žiaka pre jednotlivé druhy a typy škôl. Normatívy zohľadňujú rozdielnu personálnu a ekonomickú náročnosť jednotlivých druhov a typov škôl, teplotné podmienky v mieste školy a do istej miery aj veľkosť školy. Normatív určuje ročný objem finančného príspevku na jedného žiaka a pozostáva zo mzdového normatívu a prevádzkového normatívu. Uvedené finančné prostriedky poskytnuté obciam a samosprávnym krajom ako zriaďovateľom štátnych škôl sa chápu ako prostriedky na výkon prenesených kompetencií, a preto sú účelovo určené.

Objem finančných prostriedkov poskytnutý zriaďovateľom školských zariadení sa u zariadení, u ktorých ide o pravidelnú dochádzku žiakov podobného charakteru, ako u škôl (napríklad u materských škôl), určuje analogicky ako u škôl. U ostatných školských zariadení, u ktorých sa normatívny prístup nedá jednoducho aplikovať, sa vychádza z počtu detí, žiakov alebo chovancov, ktorým príslušné zariadenie poskytuje služby a náročnosti na personálne a prevádzkové zabezpečenie činnosti zariadenia, pričom konkrétny spôsob určenia objemu pridelených finančných prostriedkov sa realizuje v úzkej väzbe na charakter zariadenia. Podrobnosti upraví nariadenie vlády.

Druhú úroveň predstavuje rozpis finančných prostriedkov pre jednotlivé školy a školské zariadenia z úrovne zriaďovateľa. Zriaďovateľ má možnosť podľa miestnych podmienok a potrieb upraviť v stanovenom rozsahu objem finančných prostriedkov pre jednotlivé školy a školské zariadenia. Nariadenie vlády však určí minimum mzdového normatívu a minimum prevádzkového normatívu, ktoré musí škola od zriaďovateľa dostať. Tento mechanizmus zároveň zriaďovateľovi umožňuje nerozpísať hneď na začiatku roku na školy a školské zariadenia všetky pridelené finančné prostriedky, teda vytvoriť si rezervu a uvoľňovať ju školám a školským zariadeniam podľa aktuálnych potrieb počas roka.

Vzhľadom na to, že objem finančných prostriedkov pridelených zriaďovateľom bude závislý od počtu žiakov, zriaďovateľ bude motivovaný k efektívnejšiemu využívaniu pridelených finančných prostriedkov a racionalizácii siete škôl v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti. Rovnako aj školy budú motivované k poskytovaniu kvalitného vzdelania, lebo pri zvýšenom záujme o školu a vyššom počte žiakov budú mať viac finančných prostriedkov. Kompetencie zriaďovateľa prerozdeľovať časť prostriedkov mu dáva možnosť v súlade s princípmi subsidiarity a zodpovednosti za miestny a regionálny rozvoj uplatňovať svoju regionálnu školskú politiku.

Normatívne určený príspevok bude tvoriť rozhodujúcu časť finančných prostriedkov pre školy a školské zariadenia zo štátneho rozpočtu a zodpovedá pokrytiu štandardného chodu škôl. Pre riešenie neštandardných situácií návrh zákona obsahuje však aj ďalšie nástroje, ktoré umožnia optimálnejšie modelovať osobitosti vyskytujúce sa pri chode škôl (špecifiká, motivačné príspevky, rozvojové projekty, riešenie havarijných situácií). Sú podrobnejšie komentované v osobitnej časti dôvodovej správy. Na vernejšie modelovanie slúži aj osobitné určenie finančných prostriedkov na prvých 8 mesiacov roka vychádzajúce z počtu žiakov v bežnom školskom roku (ktorý začal v predchádzajúcom kalendárnom roku) a osobitné určenie finančných prostriedkov na posledné 4 mesiace roka vychádzajúce z počtu žiakov v novom školskom roku (začínajúcom v septembri daného kalendárneho roka). Zohľadňujú sa aj zmeny počtu žiakov v priebehu kalendárneho roku, ale z praktických dôvodov iba ak presiahnu 5 %. Zmeny, ktoré sú menšie ako 5 %, sa uplatnia od nového školského roku.

Z kapitoly súhrnný finančný vzťah sa budú financovať originálne kompetencie, teda verejné školské zariadenia a normatívnym spôsobom aj kapitálové prostriedky na rekonštrukciu školských objektov a modernizáciu vybavenia škôl. Tieto finančné prostriedky sú poskytované priamo zriaďovateľom a to neúčelovo. Podklady pre rozpis zabezpečuje pre ministerstvo financií ministerstvo.

Ako nový prvok pri realizácii systému financovania školských zariadení poskytujúcich záujmové vzdelávanie vystupuje v návrhu zákona využitie vzdelávacích poukazov. Vzdelávací poukaz reprezentuje ročný osobitný príspevok štátu na záujmové vzdelávanie pre jedného žiaka základnej školy alebo strednej školy. Hodnotu poukazu každoročne v rámci tvorby rozpočtu určuje ministerstvo. Na základe vzdelávacieho poukazu školské zariadenie poskytujúce záujmové vzdelávanie držiteľovi poukazu podľa rozsahu poskytnutých služieb obdržia od štátu finančný príspevok až do výšky hodnotu poukazu. Podrobnosti využitia vzdelávacích poukazov určí nariadenie vlády. Financie na vzdelávacie poukazy sa rozpočtujú v kapitole ministerstva a poskytujú zriaďovateľom účelovo prostredníctvom krajských školských úradov.

Návrh zákona predpokladá používanie rovnakých normatívov pre rovnaké typy škôl a školských zariadení bez ohľadu na to, či ide o štátne alebo neštátne subjekty. Aj keď je predkladateľovi zrejmé, že na túto otázku budú rôzne názory, návrh zákona vychádza v tomto smere z princípu rovnoprávneho postavenia všetkých zriaďovateľských subjektov z hľadiska nároku na finančný príspevok zo štátneho rozpočtu a zároveň z princípu nediskriminovať tých občanov, ktorí sú ochotní prispieť na vzdelávanie svojich detí. Rozdiel sa uplatňuje v prístupe ku kapitálovým výdavkom a v aplikácii prechodného obdobia, s ktorým sa u neštátnych subjektov nepočíta.

Zároveň však štát garantuje občanom právo na bezplatné vzdelávanie v štátnych školách.

Predkladaný návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi Slovenskej republiky.

V práve Európskej únie nie je uvedená problematika upravená a nie je ani prioritou podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení, ani podľa Bielej knihy.

Zákon nebude mať dopad na štátny rozpočet v roku 2004. Dopad na rozpočet obcí a VÚC bude difencovaný v závislosti od toho, či priemerný normatív pripadajúci na žiaka v obci resp. vo VÚC určený v súlade s novým zákonom bude vyšší alebo nižší ako boli doteraz poskytované finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu pripadajúce na jedného žiaka. Vzhľadom na to, že objem finančných prostriedkov na regionálne školstvo v roku 2004 stúpne, vo všeobecnosti bude dopad zákona na rozpočty obcí a územných celkov pozitívny.

Nasledujúca ekonomická kalkulácia pre roky 2005 – 2010 vychádza pre jednoduchosť z predpokladu, že celý objem financií na regionálne školstvo je sústredený v kapitole ministerstva. Skutočnosť, že časť finančných prostriedkov v objeme okolo 8 mld. Sk bude rozpočtovaná v kapitole súhrnný finančný vzťah, nie je pre nasledujúci výpočet rozhodujúca.

Predbežný dopad na štátny rozpočet v roku 2005 pri očakávanej priemernej ročnej miere inflácie na rok 2005 na úrovni 5 % (MŠ SR nemá k dispozícii prognózu na rok 2005, 5 % je uvedené ako príklad) sa určí nasledovne:

Počet žiakov v štátnych a neštátnych školách na začiatku šk. roku 2003/4 903 807

Objem bežných výdavkov podľa § 3 ods. 2 na rok 2004 (východiská)35 841 000 tis. Sk

Priemerný ročný náklad na rok 2004 podľa § 7 ods. 635 841 000 / 903 807 = 39 656 Sk

Priemerný ročný náklad na rok 2004 zvýšený o očakávanú infláciu 2005 1,05 * 39 656 = 41 639 Sk

Počet žiakov v štátnych a neštátnych školách na začiatku šk. roku 2004/5 872 655

Minimálny objem bežných výdavkov podľa § 3 ods. 2 na rok 200541 639 * 872 655 = 36 336 482 tis. Sk

Minimálny nárast oproti roku 200436 336 482 – 35 841 000 = 495 482 tis. Sk

Výhľad do roku 2010 pri priemernej ročnej miere inflácie 5 %

Minimálny priemerný ročný náklad na rok 2010 určený

z priemerného ročného nákladu na rok 20041,056 * 39 656 = 53 139 Sk

Počet žiakov v štátnych a neštátnych školách na začiatku šk. roku 2009/10 748 845

Minimálny objem bežných výdavkov podľa § 3 ods. 2 na rok 201053 139 * 748 845 = 39 792 874 tis. Sk

Nárast oproti roku 200439 792 874 – 35 841 000 = 3 951 874 tis. Sk

Minimálny priemerný medziročný nárast v rokoch 2005 – 20103 951 874 / 6 = 658 645 tis. Sk

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)návrh právneho predpisu svojou problematikou:

◊nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení (asociačná dohoda);

◊nepatrí medzi priority Národného programu pre prijatie acquis communautaire 2001 ;

◊nepatrí medzi priority Partnerstve pre vstup 2001;

◊nepatrí medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integrácie do vnútorného trhu Únie (Biela kniha);

◊nie je prioritou podľa screeningu ;

◊patrí medzi úlohy vyplývajúce z Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003;

◊nie je prioritou vyplývajúcou pre SR z Pravidelnej správy Európskej komisie o stave pripravenosti SR na členstvo v EÚ z 9. októbra 2002.

b)nevyplývajú zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky.

4.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev :

◊čl.6 ods.2 (prvá hlava) Zmluvy o Európskej únii zakotvuje rešpektovanie základných ľudských práv zaručených v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd a vyplývajúcich z ústavných tradícii členských štátov ako základných princípov práva Spoločenstva,

◊čl.2 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zaručuje právo každého na vzdelanie.

b)

c)

d)nie je upravená v práve Európskej únie.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

a)úplná,

b)

c)

d)

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo školstva SR

7. Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie (špecifikácia úrovne a spôsobu expertnej účasti, napr. konzultácie a pod.):

Na príprave návrhu zákona sa nezúčastnili experti.

B. Osobitná časť

K § 1

V ustanoveniach paragrafu sa vymedzuje pôsobnosť zákona na školy, školské zariadenia a ostatné vymenované subjekty školského systému tvoriace regionálne školstvo

Ustanovuje sa povinnosť štátu zabezpečiť financovanie výchovno-vzdelávacieho procesu a prevádzky na štandardnej úrovni v štátnych školách, ktoré poskytujú bezplatné vzdelanie. Povinnosťou štátu voči školám je aj finančne zabezpečiť riešenie havarijných situácií, i keď je predkladateľovi jasné, že tu budú limitujúcicm faktorom možnosti štátneho rozpočtu. Štátnym školám štát prispieva v rámci možností štátneho rozpočtu aj na financovanie rozvoja v rámci celoštátnych alebo nadregionálnych rozvojových projektov a na na rekonštrukciu školských objektov a modernizáciu vybavenia škôl (odstránenie „modernizačného dlhu“) normatívnym prideľovaním kapitálových výdavkov. Výchovu a vzdelávanie zabezpečujú aj neštátne školy v rovnakom rozsahu ako štátne školy a štát zabezpečuje ich financovanie rovnako ako pri štátnych školách, čím zabezpečuje ich rovnocenné postavenie v sústave základných a stredných škôl. Rozdiel sa uplatňuje v prístupe ku kapitálovým výdavkom, kde sa u neštátnych škôl predpokladá v rámci rozvojových projektov len financovanie obstarávania hnuteľných vecí zo štátneho rozpočtu, neposkytujú sa kapitálové výdavky na rekonštrukciu školských objektov a modernizáciu vybavenia a v aplikácii prechodného obdobia, s ktorým sa u neštátnych subjektov nepočíta.

Štát prispieva zo štátneho rozpočtu na financovanie štátnych školských zariadení, verejných školských zariadení a neštátnych školských zariadení, ktoré zabezpečujú činnosti a služby súvisiace s výchovou a vzdelávaním.

V neštátnych školách a neštátnych školských zariadeniach sa vzdelávanie a ďalšie služby môžu poskytovať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky za úhradu.

Toto ustanovenie určuje aj okruh rezortných škôl, na ktoré sa tento zákon nevzťahuje. Ide o školy v pôsobnosti ministerstiev vnútra, spravodlivosti a obrany.

K § 2

V tomto ustanovení sú vymenované možné zdroje financovania škôl a školských zariadení.

Hlavným zdrojom financovania sú prostriedky zo štátneho rozpočtu. Ďalšími zdrojmi financovania sú príspevky z rozpočtov obcí a samosprávnych krajov (u štátnych škôl a verejných školských zariadení), zisk z podnikateľskej činnosti pokiaľ túto činnosť školy a školské zariadenia vykonávajú, príspevky od rodičov podľa osobitných predpisov, príspevky a dary od fyzických a právnických osôb a iné zdroje.

K § 3

V prvom odseku paragrafu sa ustanovuje základná zmena doterajšieho stavu finančných tokov do regionálneho školstva spočívajúca v presune podstatnej časti finančných prostriedkov štátneho rozpočtu pre regionálne školstvo do kapitoly ministerstva školstva.

V odsekoch 2, 3 a 5 sa vymenúva štruktúra finančných prostriedkov pre regionálne školstvo a charakterizuje spôsob rozdeľovania jednotlivých položiek tejto štruktúry. Objem finančných prostriedkov v položkách podľa odseku 2 je podkladom pre výpočet priemerného ročného nákladu (§ 7 ods. 6) použitého na určenie minimálneho medziročného zvýšenia finančných prostriedkov pre regionálne školstvo.

V odseku 4 sa ustanovuje, že finančné toky z ministerstva zriaďovateľom sa realizujú prostredníctvom krajských školských úradov. Pre určenie školského úradu, prostredníctvom ktorého pôjdu finančné toky zriaďovateľovi je sídlo zriaďovateľa.

K § 4

V tomto ustanovení sa upravuje spôsob a postup financovania štátnych škôl. Zavádzajú sa pojmy potrebné na vyjadrenie princípov a realizáciu normatívneho financovania. Určuje normatívny príspevok pre školu ako súčin počtu jej žiakov a normatívu prislúchajúceho na jedného žiaka školy na jeden rok. Samotný normatív je súčtom mzdového normatívu a prevádzkového normatívu. Mzdový normatív predstavuje normované ročné náklady na mzdy zamestnancom vrátane odvodov pripadajúce na jedného žiaka a prevádzkový normatív vyjadruje normované ročné výdavky na prevádzku a zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu okrem miezd zamestnancom pripadajúce na jedného žiaka. Ustanovuje sa, že pri určovaní normatívov sa zohľadňuje druh a typ školy, jej veľkosť, personálna a ekonomická náročnosť študijného alebo učebného odboru, teplotné pomery v mieste školy a vyučovací jazyk.

Vzhľadom na to, že začiatkom nového školského roka sa mení počet žiakov v základných školách a stredných školách, normatívny príspevok pre školu na kalendárny rok sa rozdeľuje a školám rozpisuje v dvoch častiach. Prvý normatívny príspevok je určený na mesiace január až august (normatívny príspevok na bežný školský rok) a druhý na mesiace september až december (normatívny príspevok na nový školský rok).

Aby zriaďovateľ mal možnosť zohľadniť miestne a regionálne osobitosti pri rozpise rozpočtu na školy v jeho pôsobnosti, dáva mu toto ustanovenie kompetencie prerozdeľovať medzi školami vymedzenú časť finančných prostriedkov normatívne určených školám. Každá škola má ale nárok na stanovené minimum mzdového a prevádzkového normatívu. Rozsah kompetencií zriaďovateľa upraviť objem finančných prostriedkov jednotlivým školám, ako aj postupy a pravidlá určovania normatívov pre jednotlivé typy a druhy škôl podrobnejšie určuje nariadenie vlády.

Týmto ustanovením zákon dáva možnosť ministerstvu v rámci možnosti štátneho rozpočtu prideliť zriaďovateľom aj dodatočné finančné prostriedky na špecifiká, rozvojové projekty a riešenie havarijných situácií.

Zavedenie špecifík sleduje možnosť zohľadniť pri financovaní objektívne odôvodnené opakujúce sa náklady, ktoré vzhľadom na ich špecifický charakter nie je možné zohľadniť v normatíve. K § 5

Toto ustanovenie rieši financovanie štátnych a verejných školských zariadení, ktoré podľa návrhu zákona prebieha podľa rovnakých princípov a pravidiel ako financovanie škôl, ale vzhľadom na rôznorodosť činností, ktorými jednotlivé zariadenia prispievajú k zabezpečeniu výchovno-vzdelávacieho procesu, je potrebné osobitne riešiť určité skupiny školských zariadení. Pri financovaní výchovno-vzdelávacích a záujmovo-vzdelávacích školských zariadení sa určuje normatívny príspevok pre školské zariadenie rovnakým postupom ako pre štátne školy. Pri financovaní školských účelových zariadení a poradenských zariadení sa vychádza z počtu detí, žiakov alebo chovancov, ktorým poskytujú služby, a ekonomickej náročnosti ich prevádzky. Určovanie normatívov pre jednotlivé typy verejných školských zariadení a kompetencie zriaďovateľov prerozdeľovať časť prostriedkov medzi školskými zariadeniami v ich pôsobnosti určí nariadenie vlády.

K § 6

Ustanovenie tohto paragrafu rieši financovanie neštátnych škôl a neštátnych školských zariadení. Ich financovanie bude normatívne podľa rovnakých pravidiel a normatívov ako pri štátnych školách a štátnych školských zariadeniach. Podmienkou poskytnutia dotácie je vypracovanie správy o hospodárení a jej predloženie príslušnému krajskému školskému úradu.

Tým, že sa neštátnym školám a neštátnym školským zariadeniam poskytujú finančné prostriedky rovnako ako štátnym, záujem žiaka a jeho rodiča bude rozhodujúci pri ich financovaní. Školy o ktoré bude záujem a budú mať dostatočný počet žiakov, budú mať aj viac finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Slobodným výberom vzdelávacej inštitúcie a systémom financovania na žiaka sa sieť škôl prispôsobí vo vyššej miere potrebám občanov.

K § 7

Tento paragraf obsahuje spoločné ustanovenia. Ustanovujú sa v nich postupy pri získavaní informácií a podkladov od zriaďovateľov potrebných na rozpis finančných prostriedkov z úrovne ministerstva a krajských školských úradov

Určuje sa priemerný ročný náklad, ktorý po zvýšení o očakávanú priemernú ročnú mieru inflácie a vynásobení počtom žiakov základných škôl a stredných škôl predstavuje minimálny celkový objem finančných prostriedkov pre základné školy, stredné školy a školské zariadenia (okrem verejných) zo štátneho rozpočtu podľa § 3 ods. 2 pre nasledujúci rok. Toto ustanovenie tiež rieši problematiku úpravy objemu finančných prostriedkov zriaďovateľom pri zmene počtu žiakov v školách alebo školských zariadeniach o viac ako 5% v čase od 1. januára do 31. augusta alebo od 1. septembra do 31. decembra (teda okrem zmien, ktoré nastanú v súvislosti s novým školským rokom). Je určené pre prípad výraznejších zmien v počte žiakov v súvislosti s mimoriadnymi situáciami predovšetkým v menších obciach s jednou školou (napr. náhle ukončenie prevádzky školy v menšej obci a presun žiakov do škôl v okolitých obciach ).

Aby sa obmedzili možnosti príliš veľkého presunu finančných prstriedkov z časti určenej na normatívne financovanie do častí rozpisovaných iným spôsobom, zákon stanovuje hranicu 6 % ako maximum pre nenormatívne zložky financovania.

V tomto ustanovení sa rieši zavedenie nového prvku vo financovaní záujmového vzdelávania – vzdelávacích poukazov. Záujmové vzdelávanie poskytujú žiakom základných škôl a stredných škôl školské zariadenia ako sú centrá voľného času, školské strediská záujmovej činnosti a školské kluby detí. Presný zoznam vymedzí nariadenie vlády. Vzdelávací poukaz reprezentuje osobitný ročný príspevok štátu na záujmové vzdelávanie jedného žiaka základnej školy alebo strednej školy. Verejné školské zariadenie poskytujúce záujmové vzdelávanie obdrží zo štátneho rozpočtu finančný príspevok vo výške podľa hodnoty získaných poukazov. Ide o príspevok, ktorý môže zariadenie získať nad rámec svojho rozpočtu určeného normatívnym spôsobom alebo iným spôsobom podľa tohto zákona. Tento prvok v systéme financovania verejných školských zariadení sa zavádza, aby motivoval školské zariadenia k organizovaniu hodnotných a rôznorodých záujmových aktivít pre širší okruh detí a mládeže. Zvýši sa záujem žiakov a ich rodičov o záujmové vzdelávanie, o ich kvalitu, čím sa vytvoria lepšie podmienky na preventívnu činnosť v obciach a mestách v oblasti ochrany detí a mládeže pred negatívnymi výchovnými vplyvmi. Podrobnosti určí nariadenie vlády.

K § 8

Toto ustanovenie rieši štátny dohľad nad dodržiavaním zákona, ktorý vykonáva ministerstvo. Výkonom dohľadu podľa tohto zákona ministerstvom nie sú dotknuté oprávnenia iných kontrolných orgánov.

K § 9

Tento paragraf obsahuje prechodné ustanovenia. Zmierňujú sa nimi na obdobie 3 rokov dopady vyplývajúce z uplatňovania tohto zákona u zriaďovateľov škôl a školských zariadení, ktoré z hľadiska počtu žiakov nedosahujú výkony zodpovedajúce ich financovaniu v uplynulých rokoch. Využíva sa na to princíp garantovaného minima, ktorý zabezpečí, že medziročný pokles finančných prostriedkov na žiaka nemôže byť väčší ako stanovená hranica.

Počas prechodného obdobia sa vytvára tiež rezerva z objemu finančných prostriedkov na bežné výdavky škôl a školských zariadení, ktorá tiež slúži na prechodné zmierňovanie rozdielov vyplývajúcich z uplatňovania tohto zákona prostredníctvom dohodovacieho konania.

Garantované minimum zmierni na prechodné obdobie dopad normatívneho systému financovania škôl a školských zariadení na žiaka v prípade, ak zriaďovateľ nie je z rôznych dôvodov v krátkom čase schopný prispôsobiť náklady na prevádzku škôl a školských zariadení v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti systému financovania podľa tohto zákona.

K § 10

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2004.

Bratislava, 21. augusta 2003

Mikuláš D z u r i n d a v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Martin F r o n c v. r.

minister školstva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu