Zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení 597/2003 účinný od 01.01.2007 do 31.08.2008

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

9

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Cieľom návrhu zákona je vypustiť zo zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov financovanie neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení a ustanoviť ich financovanie v súlade s princípmi fiškálnej decentralizácie, t. j. z výnosu dane obcí a vyšších územných celkov podľa určených pravidiel na poskytovanie finančných prostriedkov zriaďovateľom neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení.

Navrhovanú zmenu vo financovaní neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení si vyžadujú skutočnosti spôsobené rozdielnym financovaním základných umeleckých škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobností obcí a vyšších územných celkov a neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení od roku 2005.

Už v prvom roku fiškálnej decentralizácie boli evidentné snahy viacerých obcí a vyšších územných celkov zbaviť sa zriaďovateľskej pôsobnosti vyradením vlastnej základnej umeleckej školy alebo školského zariadenia zo siete škôl a školských zariadení v prospech neštátneho zriaďovateľa. Základné umelecké školy a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti neštátneho zriaďovateľa sú financované z kapitoly Ministerstva školstva SR. Narastajúci počet neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení spôsobuje negatívny dopad na rozpočet Ministerstva školstva SR, to znamená, že z rozpočtu ministerstva sa každoročne vyčleňuje väčší objem finančných prostriedkov na financovanie neštátnych základných umeleckých škôl a školských zariadení. Následne sa zvýhodňujú obce tým, že v základných umeleckých školách a v školských zariadeniach, ktorých sú zriaďovateľmi, sa znižuje celkový prepočítaný počet žiakov (detí) a zvyšuje sa hodnota koeficientu pre zostávajúce základné umelecké školy a školské zariadenia v obciach v rámci Slovenskej republiky.

V prípade poklesu počtu základných umeleckých škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti vyšších územných celkov dochádza k úspore finančných prostriedkov v ich prospech, nakoľko vznik neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení neovplyvní počet obyvateľov vo veku nad 15 rokov s trvalým pobytom na ich území k 1. januáru predchádzajúceho kalendárneho roka.

V konečnom dôsledku teda vzniká situácia, že obciam a vyšším územným celkom sa naďalej rozdeľuje výnos dane v príslušnom kalendárnom roku v súlade s § 2 a 3 zákona č. 564/2004 Z. z., avšak financovanie neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení sa prenáša na štátny rozpočet.

Neštátne základné umelecké školy, neštátne školské zariadenia a neštátne špeciálne školské zariadenia v roku 2006 navštevuje 53 592 žiakov (detí). Z toho približne 36 781 žiakov (detí) je vo veku do 15 rokov, t.j. 69 % a približne 16 811 žiakov je vo veku nad 15 rokov, t. j. 31 %. Ministerstvo školstva SR v kalendárnom roku 2006 vyčlenilo na financovanie neštátnych základných umeleckých škôl, neštátnych školských zariadení a neštátnych špeciálnych školských zariadení na celkový prepočítaný počet žiakov (detí) finančné prostriedky vo výške 564 747 tis. Sk. V prípade, ak uvedený finančný objem bude poskytnutý zriaďovateľom neštátnych základných umeleckých škôl a školských zariadení prostredníctvom výnosu dane s účinnosťou od 1. januára 2007, skutočnosť si vyžiada zohľadnenie tohto objemu finančných prostriedkov vo výnose dane pre obce a vyššie územné celky.

Navrhujeme, aby sa mzdový normatív, ktorý vyjadruje normované ročné náklady na osobné náklady, určoval aj v závislosti od zaradenia pedagogických zamestnancov do platových tried. Uvedená zmena bude mať aj motivačný vplyv na zriaďovateľov a riaditeľov škôl a školských zariadení, aby zamestnávali kvalifikovaných pedagogických zamestnancov, resp., aby pedagogickí zamestnanci si kvalifikáciu zvyšovali aj v priebehu pedagogickej praxe.

Navrhujeme upraviť ustanovenie o garantovanom minime a to bez časového obmedzenia a podmienky na ich poskytnutie. Súčasne navrhujeme upraviť ustanovenie o dohodovacom konaní bez časového obmedzenia, teda rovnako ako v prípade garantovaného minima.

Navrhujeme určiť konkrétny termín zberu údajov (15. september) o počte žiakov štátnych škôl, neštátnych škôl a štátnych školských zariadení financovaných z kapitoly Ministerstva školstva SR, ktoré sú zriaďovatelia každoročne povinní oznámiť krajskému školskému úradu do 30. septembra.

Návrh zákona upravuje ustanovenie o výkone dohľadu ministerstva tak, aby sa vzťahoval aj na štátne školské zariadenia, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti krajských školských úradov.

Súčasne navrhujeme doplniť podmienky, za ktorých sa vyjadruje obec a vyšší územný celok ku zaradeniu neštátnej základnej umeleckej školy a neštátneho školského zariadenia do siete škôl a školských zariadení. Zároveň sa umožňuje vykonávať kontrolu vo vzťahu k hospodáreniu s pridelenými finančnými prostriedkami, účelnosti a efektívnosti ich využitia.

Návrh zákona nemá finančný, ekonomický a environmentálny vplyv, vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

Predkladaný návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi Slovenskej republiky.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI PRÁVNEHO PREDPISU

S PRÁVOM EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE

1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b) nie je upravená v práve Európskej únie,

c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1. Dopad na verejné financie

Návrh zákona nemá dopad na verejné financie.

2. Dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Návrh zákona nemá dopad na uvedené skupiny.

3. Dopad na životné prostredie

Návrh zákona nemá dopad na životné prostredie.

4. Dopad na zamestnanosť

Návrh zákona nemá dopad na zamestnanosť.

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

V ustanovení § 1 ods. 1 sa upravuje okruh škôl a školských zariadení, ktoré budú od 1. januára 2007 naďalej financované z kapitoly Ministerstva školstva SR.

V ustanovení § 1 ods. 3 ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zmenou okruhu škôl a školských zariadení, ktoré budú od 1. januára 2007 naďalej financované podľa tohto zákona.

V pôvodnom ustanovení § 1 sa vypúšťa ods. 4. Táto legislatívno-technická úprava súvisí s úpravou okruhu škôl a školských zariadení, ktoré budú od 1. januára 2007 naďalej financované podľa tohto zákona.

V ustanovení § 1 ods. 4 ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zmenou okruhu škôl a školských zariadení, ktoré budú od 1. januára 2007 naďalej financované podľa tohto zákona.

V ustanovení § 1 ods. 5 upravuje okruh škôl, v ktorých sa vzdelávanie a ďalšie služby môžu poskytovať za úhradu v súvislosti so zmenou okruhu škôl a školských zariadení, ktoré budú od 1. januára 2007 naďalej financované podľa tohto zákona.

Ustanovenie § 1 ods. 6 upravuje okruh škôl a školských zariadení, na ktoré sa zákon nevzťahuje.

Zároveň sa vypúšťa poznámka pod čiarou k odkazu 3, nakoľko základné umelecké školy nebudú od 1. januára 2007 financované podľa tohto zákona.

K bodu 2

Upravuje sa znenie úvodnej vety z dôvodu zmeny vo financovaní neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení, ktoré budú od januára 2007 financované z výnosu dane.

K bodu 3

V ustanovení § 3 ods. 2 písm. c) sa upravuje okruh škôl, pre ktoré sa v kapitole ministerstva rozpočtujú finančné prostriedky na výchovno-vzdelávací proces, prevádzku a riešenie havarijných situácií v súvislosti so zmenou financovania neštátnych školských zariadení.

K bodu 4

V ustanovení § 3 ods. 3 sa upravuje okruh škôl, ktoré sú financované podľa § 6 zákona v súvislosti so zmenou financovania neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení od 1. januára 2007.

K bodu 5

V ustanovení § 3 ods. 6 sa upravuje okruh zriaďovateľov, ktorí musia poskytnuté finančné prostriedky z kapitoly ministerstva použiť len na účely ustanovené týmto zákonom, zmena súvisí so zmenou financovania neštátnych školských zariadení.

K bodu 6

Do ustanovenia § 4 ods. 5 sa dopĺňa ďalšie kritérium, na základe ktorého sa určuje mzdový normatív. Zaradenie pedagogických zamestnancov do platových tried ovplyvňuje potrebu finančných prostriedkov na zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu v školách a školských zariadeniach.

K bodu 7

Upravuje sa nadpis ustanovenia § 6 z dôvodu zmeny vo financovaní neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení.

V novom ustanovení § 6 odsek 2 sa určuje podmienka na pridelenie finančných prostriedkov pre neštátnu školu na nasledujúci kalendárny rok. Zmena tohto ustanovenia súvisí so zmenou financovania neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení od 1. januára 2007.

K bodu 8

V ustanovení § 7 ods. 1 sa určuje zriaďovateľovi neštátnej školy predložiť k súhrnnej správe o hospodárení za zriaďovateľa prílohy – správy o hospodárení neštátnych škôl v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti. Zároveň sa upravuje dátum, do ktorého je ministerstvo povinné oznámiť zriaďovateľom obsah a formu súhrnnej správy o hospodárení. Posunutie termínu oznámenia podrobností umožní ministerstvu prispôsobovať štruktúru poskytovaných údajov, ktoré sú obsahom správy o hospodárení a navrhovaným legislatívnym zmenám vo financovaní.

K bodu 9

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenou financovania neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení od 1. januára 2007.

K bodu 10

V ustanovení § 7 ods. 2 písm. c) sa vypúšťa termín, ktorý nie potrebné opätovne zdôrazňovať pri predkladaní ďalších údajov súvisiacich so správou o hospodárení, nakoľko sa spomína v ustanovení § 7 ods. 1 zákona. Takto upravený text je jednoduchší a čitateľnejší.

K bodu 11

Úprava ustanovenia § 7 ods. 4 súvisí so zmenou financovania neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení od 1. januára 2007. V tomto ustanovení sa zároveň upresňuje dátum rozhodujúci pre počet žiakov použitý pri určovaní normatívneho príspevku v súlade s ustanovením § 4 ods. 3. Dátum sa ustanovil na 15. september, nakoľko prevažná väčšina štatistických výkazov Škol (MŠ SR) sa vypĺňa školami a školskými zariadeniami k tomuto dátumu. Ďalej sa mení dátum, do ktorého oznámi ministerstvo zriaďovateľom každoročne podrobnosti o požadovaných údajoch a forme ich poskytnutia z 15. júna na 31. augusta. Posunutie termínu umožní upraviť štruktúru požadovaných údajov aj pre potreby pripravovaných zmien v nariadení vlády k zákonu.

K bodu 12

V ustanovení § 7 ods. 8 sa upresňujú pravidlá pre výpočet finančných prostriedkov na bežné výdavky podľa § 3 ods. 2.

K bodu 13

Zmena ustanovenia § 8 ods. 2 súvisí so zmenou financovania neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení. Toto ustanovenie sa dopĺňa o štátne školské zariadenia, ktoré sú financované podľa tohto zákona a je potrebné, aby ministerstvo malo dohľad nad správnosťou použitia metód a postupov pri financovaní týchto školských zariadení.

K bodu 14

Za § 8 sa vkladá nové ustanovenie § 8a. V § 8a odseku 1 sa ruší časové obmedzenie, počas ktorého sa poskytujú zriaďovateľom štátnych škôl finančné prostriedky vo výške garantovaného minima a podmienky pre ich poskytnutie.

V ustanovení § 8a odseku 2 sa ruší časové obmedzenie, počas ktorého sa v rozpočte ministerstva vyčlení rezerva, ktorá je určená na zmierňovanie rozdielov vyplývajúcich z uplatňovania tohto zákona. Ministerstvo môže v rámci dohodovacieho konania so zriaďovateľom na základe jeho žiadosti v odôvodnených prípadoch upraviť v rámci rezervy objem zriaďovateľovi pridelených finančných prostriedkov. Za odôvodnené prípady sa považujú požiadavky zriaďovateľov škôl na finančné prostriedky potrebné na zabezpečenie zvýšených osobných výdavkov zamestnancov škôl (napríklad z dôvodu zvyšovania platov) a finančné prostriedky potrebné na zabezpečenie prevádzky škôl (napríklad z dôvodu zvýšených finančných nákladov na výrobu tepla v extrémnom zimnom období), pretože normatívne finančné prostriedky pridelené zriaďovateľom škôl v príslušnom kalendárnom roku sú nižšie než sú skutočné náklady.

K bodu 15

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí so zmenou financovania neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení od 1. januára 2007.

K čl. II

K bodu 1:

V ustanovení § 6 odseku 12 sa dopĺňa text, ktorý určuje obci zostaviť rozpis finančných prostriedkov získaných z výnosu dane pre základné umelecké školy a školské zariadenia tak vo svoje zriaďovateľskej pôsobnosti ako aj pre zriaďovateľov neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení zriadených na jej území pre deti do 15 rokov veku, ktorých zriaďovateľom môže byť obec (§ 6 ods. 2) alebo krajský školský úrad (§ 10 ods. 5). V zmysle uvedeného zriaďovateľ neštátnej ZUŠ alebo neštátneho školského zariadenia môže požiadať príslušnú obec, na území ktorej má zriadenú ZUŠ alebo školské zariadenie o pridelenie finančnej dotácie podľa prepočítaného počtu detí a žiakov vo veku do 15 rokov a príslušný samosprávny kraj, v územnej pôsobnosti ktorého má zriadenú ZUŠ alebo školské zariadenie, o pridelenie finančnej dotácie podľa počtu žiakov nad 15 rokov veku. O výške pridelenej dotácie rozhoduje príslušné zastupiteľstvo obce alebo samosprávneho kraja.

K bodu 2 a 4:

V záujme možnosti vykonávania kontroly hospodárenia s finančnými prostriedkami pridelenými obcou alebo samosprávnym krajom neštátnemu zriaďovateľovi sa v ustanovení § 6 vkladá nový odsek 22, ktorý umožňuje obci alebo samosprávnemu kraju ako poskytovateľovi finančných prostriedkov z výnosu dane vykonávať finančnú kontrolu vo vzťahu k hospodáreniu s finančnými prostriedkami, účelnosti a efektívnosti ich využitia.

K bodu 3:

V ustanovení § 9 odseku 12 sa dopĺňa text, ktorý určuje samosprávnemu kraju zostaviť rozpis finančných prostriedkov získaných z výnosu dane pre základné umelecké školy a školské zariadenia tak vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, ako aj pre zriaďovateľov neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení zriadených na jeho území pre žiakov nad 15 rokov veku, ktorých zriaďovateľom môže byť samosprávny kraj (§ 9 ods. 2) alebo krajský školský úrad (§ 10 ods. 5). V zmysle uvedeného zriaďovateľ neštátnej ZUŠ alebo neštátneho školského zariadenia môže požiadať príslušnú obec, na území ktorej má zriadenú ZUŠ alebo školské zariadenie o pridelenie finančnej dotácie podľa prepočítaného počtu detí a žiakov vo veku do 15 rokov a príslušný samosprávny kraj, v územnej pôsobnosti ktorého má zriadenú ZUŠ alebo školské zariadenie, o pridelenie finančnej dotácie podľa počtu žiakov nad 15 rokov veku. O výške pridelenej dotácie rozhoduje príslušné zastupiteľstvo obce alebo samosprávneho kraja.

K bodu 5:

V ustanovení § 16 ods. 1 písm. k) sa dopĺňa podmienka, za ktorej obec dáva súhlas zriaďovateľovi neštátnej základnej umeleckej školy a neštátneho školského zariadenia k zaradeniu do siete škôl a školských zariadení pre deti a žiakov do 15 rokov veku zriadeného na území obce, ktorého zriaďovateľom môže byť obec (§ 6 ods. 2) alebo krajský školský úrad (§ 10 ods. 5). Zároveň sa dopĺňajú odkazy pod čiarou, ktoré súvisia s doplnením textu. V prípade žiadosti zriaďovateľa o zaradenie neštátnej základnej umeleckej školy a neštátneho školského zariadenia do siete škôl a školských zariadení pre deti a žiakov do 15 rokov a nad 15 rokov veku sa vyžaduje súhlas obce a aj súhlas samosprávneho kraja, na území ktorých sa zriaďujú.

K bodu 6:

V ustanovení § 16 ods. 1 sa vkladá nové písmeno l), v ktorom sa dopĺňa podmienka, za ktorej samosprávny kraj dáva súhlas zriaďovateľovi neštátnej základnej umeleckej školy a neštátneho školského zariadenia k zaradeniu do siete škôl a školských zariadení pre žiakov nad 15 rokov veku zriadeného na území samosprávneho kraja, ktorého zriaďovateľom môže byť samosprávny kraj (§ 9 ods. 2) alebo krajský školský úrad (§ 10 ods. 5). Zároveň sa doterajšie písmená l) a m) označujú ako m) a n). V prípade žiadosti zriaďovateľa o zaradenie neštátnej základnej umeleckej školy a neštátneho školského zariadenia do siete škôl a školských zariadení s deťmi a žiakmi do 15 rokov a nad 15 rokov veku sa vyžaduje súhlas obce a aj súhlas samosprávneho kraja, na území ktorých sa zriaďujú.

K bodu 7:

V ustanovení § 39a sa upravujú pravidlá poskytnutia finančných prostriedkov neštátnemu zriaďovateľovi základnej umeleckej školy a zriaďovateľovi neštátneho školského zariadenia podľa § 6 ods. 12 písm. b) zákona z výnosu dane z rozpočtu obce na obdobie rokov 2007 až 2009 vo výške 85 % objemu finančných prostriedkov vypočítaných podľa § 2 ods. 1 písm. c) prílohy č. 3 nariadenia vlády SR č. 668/2004 Z. z. na žiakov/detí do 15 rokov veku.

Upravujú sa pravidlá poskytnutia finančných prostriedkov neštátnemu zriaďovateľovi základnej umeleckej školy a zriaďovateľovi neštátneho školského zariadenia podľa § 9 ods. 12 písm. b) zákona z výnosu dane z rozpočtu samosprávneho kraja na obdobie rokov 2007 až 2009 vo výške 85 % objemu finančných prostriedkov pripadajúcich na žiaka základnej umeleckej školy a školského zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávneho kraja alebo najmenej vo výške 85 % finančných prostriedkov vypočítaných podľa § 2 ods. 1 písm. c) prílohy č. 3 nariadenia vlády SR č. 668/2004 Z. z. na žiakov nad 15 rokov veku, ak nemá zriadenú základnú umeleckú školu alebo nezriaďuje školské zariadenie vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti (§ 9 ods. 2 zákona).

K čl. III

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2007.

V roku 2005 nastala systémová chyba vo financovaní neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení tým, že ich financovanie sa uskutočňuje z kapitoly MŠ SR. Skutočnosť spôsobila také anomálie, že obce a vyššie územné celky sa zbavujú zriaďovateľskej pôsobnosti, ZUŠ a školské zariadenia rušia a iniciujú ich transformáciu na neštátne. Týmito krokmi sa stane to, že financovanie týchto „transformovaných ZUŠ a školských zariadení“ sa uskutočňuje z kapitoly MŠ SR, pričom podiel výnosu dane obciam a vyšším územným celkom sa neznižuje. Aby MŠ SR mohlo zabezpečiť financovanie týchto neštátnych ZUŠ a neštátnych školských zariadení, musí o potrebnú finančnú čiastku znižovať objem finančných prostriedkov určených na normatívne financovanie žiakov základných a stredných škôl. Medziročný nárast takto použitých finančných prostriedkov je v roku 2006 oproti roku 2005 cca 72 mil. Sk. Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné nami navrhovanú systémovú zmenu uskutočniť v čo najkratšom čase, t.j. od 1. januára 2007.

Bratislava 28. septembra 2006

Robert F i c o

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ján M i k o l a j

podpredseda vlády a minister školstva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení

10

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení je vypracovaný na základe programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa poukazuje na potrebu zavedenia transparentného, normatívneho a motivačného systému viaczdrojového financovania na všetkých úrovniach regionálneho školstva.

Návrh zákona vychádza aj z potreby legislatívne zosúladiť financovanie regionálneho školstva s projektom decentralizácie verejnej správy a s pripravovanými zmenami v oblasti organizácie miestnej štátnej správy od 1. januára 2004.

V súčasnosti je financovanie základných škôl, stredných škôl a školských zariadení administratívne veľmi náročné a využívanie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu nedostatočne efektívne.

Štátne školy a verejné školské zariadenia v pôsobnosti obcí a samosprávnych krajov dostávajú finančné prostriedky na prevádzku od svojich zriaďovateľov, ktorým ich prostredníctvom decentralizačnej dotácie poskytuje Ministerstvo financií SR (ďalej len „ministerstvo financií“) z kapitoly súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom (ďalej len „súhrnný finančný vzťah“). Finančné prostriedky na mzdy a platy vrátane odvodov do poisťovní a fondov, pre zamestnancov všetkých štátnych škôl a verejných školských zariadení dostávajú obce a samosprávne kraje ako zriaďovatelia pre štátne školy a školské zariadenia vo svojej pôsobnosti z kapitol krajských úradov prostredníctvom okresných a krajských úradov.

Štátne školy a školské zariadenia v pôsobnosti okresných úradov a krajských úradov dostávajú všetky finančné prostriedky na bežné výdavky z rozpočtu týchto úradov.

Neštátne školy a neštátne školské zariadenia dostávajú finančné prostriedky na základe priemerných výdavkov na žiakov príslušného druhu a typu štátnej školy a verejného školského zariadenia prostredníctvom rozpočtu obcí, samosprávnych krajov, krajských úradov a okresných úradov.

Nízka efektívnosť využívania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu je spôsobená systémom určovania objemu finančných prostriedkov jednotlivým zriaďovateľom pre školy a školské zariadenia v ich pôsobnosti, ktorý ich nemotivuje k racionalizácii siete škôl, účelnejšiemu využívaniu existujúcich nadkapacít a ktorý nezohľadňuje demografický vývoj v jednotlivých regiónoch.

Návrh zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení prináša v oblasti organizácie poskytovania finančných prostriedkov školám a školským zariadeniam, teda v oblasti finančných tokov, ako aj v spôsobe určovania objemu finančných prostriedkov jednotlivým subjektom, viacero podstatných zmien.

V prvom rade sa dôsledne oddeľuje financovanie prenesených kompetencií predstavovaných zriaďovateľskou pôsobnosťou obcí a VÚC k školám od financovania originálnych kompetencií predstavovaných zriaďovateľskou pôsobnosťou obcí a VÚC k verejným školským zariadeniam a starostlivosťou o objekty škôl. V rámci tejto separácie sa finančné prostriedky určené na financovanie prenesených kompetencií rozpočtujú v kapitole Ministerstva školstva SR (ďalej len „kapitola ministerstva“ a „ministerstvo“) a poskytujú zriaďovateľom účelovo a finančné prostriedky určené na financovanie originálnych kompetencií rozpočtujú v kapitole súhrnný finančný vzťah a poskytujú neúčelovo. V kapitole ministerstva sa rozpočtujú aj finančné prostriedky na financovanie štátnych školských zariadení a neštátnych škôl a neštátnych školských zariadení.

Pokiaľ ide o financovanie realizované z kapitoly ministerstva, je organizácia poskytovania finančných prostriedkov školám a školským zariadeniam postavená na dvojúrovňovom modeli.

V rámci prvej úrovne sa poskytujú finančné prostriedky z kapitoly ministerstva zriaďovateľom škôl a školských zariadení prostredníctvom novozriaďovaných krajských školských úradov.

Objem finančných prostriedkov poskytnutý zriaďovateľom škôl vychádza z normatívne určených finančných príspevkov pre jednotlivé školy. Pri ich určovaní sa vychádza z počtu žiakov a normatívov na žiaka pre jednotlivé druhy a typy škôl. Normatívy zohľadňujú rozdielnu personálnu a ekonomickú náročnosť jednotlivých druhov a typov škôl, teplotné podmienky v mieste školy a do istej miery aj veľkosť školy. Normatív určuje ročný objem finančného príspevku na jedného žiaka a pozostáva zo mzdového normatívu a prevádzkového normatívu. Uvedené finančné prostriedky poskytnuté obciam a samosprávnym krajom ako zriaďovateľom štátnych škôl sa chápu ako prostriedky na výkon prenesených kompetencií, a preto sú účelovo určené.

Objem finančných prostriedkov poskytnutý zriaďovateľom školských zariadení sa u zariadení, u ktorých ide o pravidelnú dochádzku žiakov podobného charakteru, ako u škôl (napríklad u materských škôl), určuje analogicky ako u škôl. U ostatných školských zariadení, u ktorých sa normatívny prístup nedá jednoducho aplikovať, sa vychádza z počtu detí, žiakov alebo chovancov, ktorým príslušné zariadenie poskytuje služby a náročnosti na personálne a prevádzkové zabezpečenie činnosti zariadenia, pričom konkrétny spôsob určenia objemu pridelených finančných prostriedkov sa realizuje v úzkej väzbe na charakter zariadenia. Podrobnosti upraví nariadenie vlády.

Druhú úroveň predstavuje rozpis finančných prostriedkov pre jednotlivé školy a školské zariadenia z úrovne zriaďovateľa. Zriaďovateľ má možnosť podľa miestnych podmienok a potrieb upraviť v stanovenom rozsahu objem finančných prostriedkov pre jednotlivé školy a školské zariadenia. Nariadenie vlády však určí minimum mzdového normatívu a minimum prevádzkového normatívu, ktoré musí škola od zriaďovateľa dostať. Tento mechanizmus zároveň zriaďovateľovi umožňuje nerozpísať hneď na začiatku roku na školy a školské zariadenia všetky pridelené finančné prostriedky, teda vytvoriť si rezervu a uvoľňovať ju školám a školským zariadeniam podľa aktuálnych potrieb počas roka.

Vzhľadom na to, že objem finančných prostriedkov pridelených zriaďovateľom bude závislý od počtu žiakov, zriaďovateľ bude motivovaný k efektívnejšiemu využívaniu pridelených finančných prostriedkov a racionalizácii siete škôl v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti. Rovnako aj školy budú motivované k poskytovaniu kvalitného vzdelania, lebo pri zvýšenom záujme o školu a vyššom počte žiakov budú mať viac finančných prostriedkov. Kompetencie zriaďovateľa prerozdeľovať časť prostriedkov mu dáva možnosť v súlade s princípmi subsidiarity a zodpovednosti za miestny a regionálny rozvoj uplatňovať svoju regionálnu školskú politiku.

Normatívne určený príspevok bude tvoriť rozhodujúcu časť finančných prostriedkov pre školy a školské zariadenia zo štátneho rozpočtu a zodpovedá pokrytiu štandardného chodu škôl. Pre riešenie neštandardných situácií návrh zákona obsahuje však aj ďalšie nástroje, ktoré umožnia optimálnejšie modelovať osobitosti vyskytujúce sa pri chode škôl (špecifiká, motivačné príspevky, rozvojové projekty, riešenie havarijných situácií). Sú podrobnejšie komentované v osobitnej časti dôvodovej správy. Na vernejšie modelovanie slúži aj osobitné určenie finančných prostriedkov na prvých 8 mesiacov roka vychádzajúce z počtu žiakov v bežnom školskom roku (ktorý začal v predchádzajúcom kalendárnom roku) a osobitné určenie finančných prostriedkov na posledné 4 mesiace roka vychádzajúce z počtu žiakov v novom školskom roku (začínajúcom v septembri daného kalendárneho roka). Zohľadňujú sa aj zmeny počtu žiakov v priebehu kalendárneho roku, ale z praktických dôvodov iba ak presiahnu 5 %. Zmeny, ktoré sú menšie ako 5 %, sa uplatnia od nového školského roku.

Z kapitoly súhrnný finančný vzťah sa budú financovať originálne kompetencie, teda verejné školské zariadenia a normatívnym spôsobom aj kapitálové prostriedky na rekonštrukciu školských objektov a modernizáciu vybavenia škôl. Tieto finančné prostriedky sú poskytované priamo zriaďovateľom a to neúčelovo. Podklady pre rozpis zabezpečuje pre ministerstvo financií ministerstvo.

Ako nový prvok pri realizácii systému financovania školských zariadení poskytujúcich záujmové vzdelávanie vystupuje v návrhu zákona využitie vzdelávacích poukazov. Vzdelávací poukaz reprezentuje ročný osobitný príspevok štátu na záujmové vzdelávanie pre jedného žiaka základnej školy alebo strednej školy. Hodnotu poukazu každoročne v rámci tvorby rozpočtu určuje ministerstvo. Na základe vzdelávacieho poukazu školské zariadenie poskytujúce záujmové vzdelávanie držiteľovi poukazu podľa rozsahu poskytnutých služieb obdržia od štátu finančný príspevok až do výšky hodnotu poukazu. Podrobnosti využitia vzdelávacích poukazov určí nariadenie vlády. Financie na vzdelávacie poukazy sa rozpočtujú v kapitole ministerstva a poskytujú zriaďovateľom účelovo prostredníctvom krajských školských úradov.

Návrh zákona predpokladá používanie rovnakých normatívov pre rovnaké typy škôl a školských zariadení bez ohľadu na to, či ide o štátne alebo neštátne subjekty. Aj keď je predkladateľovi zrejmé, že na túto otázku budú rôzne názory, návrh zákona vychádza v tomto smere z princípu rovnoprávneho postavenia všetkých zriaďovateľských subjektov z hľadiska nároku na finančný príspevok zo štátneho rozpočtu a zároveň z princípu nediskriminovať tých občanov, ktorí sú ochotní prispieť na vzdelávanie svojich detí. Rozdiel sa uplatňuje v prístupe ku kapitálovým výdavkom a v aplikácii prechodného obdobia, s ktorým sa u neštátnych subjektov nepočíta.

Zároveň však štát garantuje občanom právo na bezplatné vzdelávanie v štátnych školách.

Predkladaný návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi Slovenskej republiky.

V práve Európskej únie nie je uvedená problematika upravená a nie je ani prioritou podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení, ani podľa Bielej knihy.

Zákon nebude mať dopad na štátny rozpočet v roku 2004. Dopad na rozpočet obcí a VÚC bude difencovaný v závislosti od toho, či priemerný normatív pripadajúci na žiaka v obci resp. vo VÚC určený v súlade s novým zákonom bude vyšší alebo nižší ako boli doteraz poskytované finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu pripadajúce na jedného žiaka. Vzhľadom na to, že objem finančných prostriedkov na regionálne školstvo v roku 2004 stúpne, vo všeobecnosti bude dopad zákona na rozpočty obcí a územných celkov pozitívny.

Nasledujúca ekonomická kalkulácia pre roky 2005 – 2010 vychádza pre jednoduchosť z predpokladu, že celý objem financií na regionálne školstvo je sústredený v kapitole ministerstva. Skutočnosť, že časť finančných prostriedkov v objeme okolo 8 mld. Sk bude rozpočtovaná v kapitole súhrnný finančný vzťah, nie je pre nasledujúci výpočet rozhodujúca.

Predbežný dopad na štátny rozpočet v roku 2005 pri očakávanej priemernej ročnej miere inflácie na rok 2005 na úrovni 5 % (MŠ SR nemá k dispozícii prognózu na rok 2005, 5 % je uvedené ako príklad) sa určí nasledovne:

Počet žiakov v štátnych a neštátnych školách na začiatku šk. roku 2003/4 903 807

Objem bežných výdavkov podľa § 3 ods. 2 na rok 2004 (východiská)35 841 000 tis. Sk

Priemerný ročný náklad na rok 2004 podľa § 7 ods. 635 841 000 / 903 807 = 39 656 Sk

Priemerný ročný náklad na rok 2004 zvýšený o očakávanú infláciu 2005 1,05 * 39 656 = 41 639 Sk

Počet žiakov v štátnych a neštátnych školách na začiatku šk. roku 2004/5 872 655

Minimálny objem bežných výdavkov podľa § 3 ods. 2 na rok 200541 639 * 872 655 = 36 336 482 tis. Sk

Minimálny nárast oproti roku 200436 336 482 – 35 841 000 = 495 482 tis. Sk

Výhľad do roku 2010 pri priemernej ročnej miere inflácie 5 %

Minimálny priemerný ročný náklad na rok 2010 určený

z priemerného ročného nákladu na rok 20041,056 * 39 656 = 53 139 Sk

Počet žiakov v štátnych a neštátnych školách na začiatku šk. roku 2009/10 748 845

Minimálny objem bežných výdavkov podľa § 3 ods. 2 na rok 201053 139 * 748 845 = 39 792 874 tis. Sk

Nárast oproti roku 200439 792 874 – 35 841 000 = 3 951 874 tis. Sk

Minimálny priemerný medziročný nárast v rokoch 2005 – 20103 951 874 / 6 = 658 645 tis. Sk

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)návrh právneho predpisu svojou problematikou:

◊nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení (asociačná dohoda);

◊nepatrí medzi priority Národného programu pre prijatie acquis communautaire 2001 ;

◊nepatrí medzi priority Partnerstve pre vstup 2001;

◊nepatrí medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integrácie do vnútorného trhu Únie (Biela kniha);

◊nie je prioritou podľa screeningu ;

◊patrí medzi úlohy vyplývajúce z Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003;

◊nie je prioritou vyplývajúcou pre SR z Pravidelnej správy Európskej komisie o stave pripravenosti SR na členstvo v EÚ z 9. októbra 2002.

b)nevyplývajú zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky.

4.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev :

◊čl.6 ods.2 (prvá hlava) Zmluvy o Európskej únii zakotvuje rešpektovanie základných ľudských práv zaručených v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd a vyplývajúcich z ústavných tradícii členských štátov ako základných princípov práva Spoločenstva,

◊čl.2 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zaručuje právo každého na vzdelanie.

b)

c)

d)nie je upravená v práve Európskej únie.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

a)úplná,

b)

c)

d)

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo školstva SR

7. Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie (špecifikácia úrovne a spôsobu expertnej účasti, napr. konzultácie a pod.):

Na príprave návrhu zákona sa nezúčastnili experti.

B. Osobitná časť

K § 1

V ustanoveniach paragrafu sa vymedzuje pôsobnosť zákona na školy, školské zariadenia a ostatné vymenované subjekty školského systému tvoriace regionálne školstvo

Ustanovuje sa povinnosť štátu zabezpečiť financovanie výchovno-vzdelávacieho procesu a prevádzky na štandardnej úrovni v štátnych školách, ktoré poskytujú bezplatné vzdelanie. Povinnosťou štátu voči školám je aj finančne zabezpečiť riešenie havarijných situácií, i keď je predkladateľovi jasné, že tu budú limitujúcicm faktorom možnosti štátneho rozpočtu. Štátnym školám štát prispieva v rámci možností štátneho rozpočtu aj na financovanie rozvoja v rámci celoštátnych alebo nadregionálnych rozvojových projektov a na na rekonštrukciu školských objektov a modernizáciu vybavenia škôl (odstránenie „modernizačného dlhu“) normatívnym prideľovaním kapitálových výdavkov. Výchovu a vzdelávanie zabezpečujú aj neštátne školy v rovnakom rozsahu ako štátne školy a štát zabezpečuje ich financovanie rovnako ako pri štátnych školách, čím zabezpečuje ich rovnocenné postavenie v sústave základných a stredných škôl. Rozdiel sa uplatňuje v prístupe ku kapitálovým výdavkom, kde sa u neštátnych škôl predpokladá v rámci rozvojových projektov len financovanie obstarávania hnuteľných vecí zo štátneho rozpočtu, neposkytujú sa kapitálové výdavky na rekonštrukciu školských objektov a modernizáciu vybavenia a v aplikácii prechodného obdobia, s ktorým sa u neštátnych subjektov nepočíta.

Štát prispieva zo štátneho rozpočtu na financovanie štátnych školských zariadení, verejných školských zariadení a neštátnych školských zariadení, ktoré zabezpečujú činnosti a služby súvisiace s výchovou a vzdelávaním.

V neštátnych školách a neštátnych školských zariadeniach sa vzdelávanie a ďalšie služby môžu poskytovať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky za úhradu.

Toto ustanovenie určuje aj okruh rezortných škôl, na ktoré sa tento zákon nevzťahuje. Ide o školy v pôsobnosti ministerstiev vnútra, spravodlivosti a obrany.

K § 2

V tomto ustanovení sú vymenované možné zdroje financovania škôl a školských zariadení.

Hlavným zdrojom financovania sú prostriedky zo štátneho rozpočtu. Ďalšími zdrojmi financovania sú príspevky z rozpočtov obcí a samosprávnych krajov (u štátnych škôl a verejných školských zariadení), zisk z podnikateľskej činnosti pokiaľ túto činnosť školy a školské zariadenia vykonávajú, príspevky od rodičov podľa osobitných predpisov, príspevky a dary od fyzických a právnických osôb a iné zdroje.

K § 3

V prvom odseku paragrafu sa ustanovuje základná zmena doterajšieho stavu finančných tokov do regionálneho školstva spočívajúca v presune podstatnej časti finančných prostriedkov štátneho rozpočtu pre regionálne školstvo do kapitoly ministerstva školstva.

V odsekoch 2, 3 a 5 sa vymenúva štruktúra finančných prostriedkov pre regionálne školstvo a charakterizuje spôsob rozdeľovania jednotlivých položiek tejto štruktúry. Objem finančných prostriedkov v položkách podľa odseku 2 je podkladom pre výpočet priemerného ročného nákladu (§ 7 ods. 6) použitého na určenie minimálneho medziročného zvýšenia finančných prostriedkov pre regionálne školstvo.

V odseku 4 sa ustanovuje, že finančné toky z ministerstva zriaďovateľom sa realizujú prostredníctvom krajských školských úradov. Pre určenie školského úradu, prostredníctvom ktorého pôjdu finančné toky zriaďovateľovi je sídlo zriaďovateľa.

K § 4

V tomto ustanovení sa upravuje spôsob a postup financovania štátnych škôl. Zavádzajú sa pojmy potrebné na vyjadrenie princípov a realizáciu normatívneho financovania. Určuje normatívny príspevok pre školu ako súčin počtu jej žiakov a normatívu prislúchajúceho na jedného žiaka školy na jeden rok. Samotný normatív je súčtom mzdového normatívu a prevádzkového normatívu. Mzdový normatív predstavuje normované ročné náklady na mzdy zamestnancom vrátane odvodov pripadajúce na jedného žiaka a prevádzkový normatív vyjadruje normované ročné výdavky na prevádzku a zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu okrem miezd zamestnancom pripadajúce na jedného žiaka. Ustanovuje sa, že pri určovaní normatívov sa zohľadňuje druh a typ školy, jej veľkosť, personálna a ekonomická náročnosť študijného alebo učebného odboru, teplotné pomery v mieste školy a vyučovací jazyk.

Vzhľadom na to, že začiatkom nového školského roka sa mení počet žiakov v základných školách a stredných školách, normatívny príspevok pre školu na kalendárny rok sa rozdeľuje a školám rozpisuje v dvoch častiach. Prvý normatívny príspevok je určený na mesiace január až august (normatívny príspevok na bežný školský rok) a druhý na mesiace september až december (normatívny príspevok na nový školský rok).

Aby zriaďovateľ mal možnosť zohľadniť miestne a regionálne osobitosti pri rozpise rozpočtu na školy v jeho pôsobnosti, dáva mu toto ustanovenie kompetencie prerozdeľovať medzi školami vymedzenú časť finančných prostriedkov normatívne určených školám. Každá škola má ale nárok na stanovené minimum mzdového a prevádzkového normatívu. Rozsah kompetencií zriaďovateľa upraviť objem finančných prostriedkov jednotlivým školám, ako aj postupy a pravidlá určovania normatívov pre jednotlivé typy a druhy škôl podrobnejšie určuje nariadenie vlády.

Týmto ustanovením zákon dáva možnosť ministerstvu v rámci možnosti štátneho rozpočtu prideliť zriaďovateľom aj dodatočné finančné prostriedky na špecifiká, rozvojové projekty a riešenie havarijných situácií.

Zavedenie špecifík sleduje možnosť zohľadniť pri financovaní objektívne odôvodnené opakujúce sa náklady, ktoré vzhľadom na ich špecifický charakter nie je možné zohľadniť v normatíve. K § 5

Toto ustanovenie rieši financovanie štátnych a verejných školských zariadení, ktoré podľa návrhu zákona prebieha podľa rovnakých princípov a pravidiel ako financovanie škôl, ale vzhľadom na rôznorodosť činností, ktorými jednotlivé zariadenia prispievajú k zabezpečeniu výchovno-vzdelávacieho procesu, je potrebné osobitne riešiť určité skupiny školských zariadení. Pri financovaní výchovno-vzdelávacích a záujmovo-vzdelávacích školských zariadení sa určuje normatívny príspevok pre školské zariadenie rovnakým postupom ako pre štátne školy. Pri financovaní školských účelových zariadení a poradenských zariadení sa vychádza z počtu detí, žiakov alebo chovancov, ktorým poskytujú služby, a ekonomickej náročnosti ich prevádzky. Určovanie normatívov pre jednotlivé typy verejných školských zariadení a kompetencie zriaďovateľov prerozdeľovať časť prostriedkov medzi školskými zariadeniami v ich pôsobnosti určí nariadenie vlády.

K § 6

Ustanovenie tohto paragrafu rieši financovanie neštátnych škôl a neštátnych školských zariadení. Ich financovanie bude normatívne podľa rovnakých pravidiel a normatívov ako pri štátnych školách a štátnych školských zariadeniach. Podmienkou poskytnutia dotácie je vypracovanie správy o hospodárení a jej predloženie príslušnému krajskému školskému úradu.

Tým, že sa neštátnym školám a neštátnym školským zariadeniam poskytujú finančné prostriedky rovnako ako štátnym, záujem žiaka a jeho rodiča bude rozhodujúci pri ich financovaní. Školy o ktoré bude záujem a budú mať dostatočný počet žiakov, budú mať aj viac finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Slobodným výberom vzdelávacej inštitúcie a systémom financovania na žiaka sa sieť škôl prispôsobí vo vyššej miere potrebám občanov.

K § 7

Tento paragraf obsahuje spoločné ustanovenia. Ustanovujú sa v nich postupy pri získavaní informácií a podkladov od zriaďovateľov potrebných na rozpis finančných prostriedkov z úrovne ministerstva a krajských školských úradov

Určuje sa priemerný ročný náklad, ktorý po zvýšení o očakávanú priemernú ročnú mieru inflácie a vynásobení počtom žiakov základných škôl a stredných škôl predstavuje minimálny celkový objem finančných prostriedkov pre základné školy, stredné školy a školské zariadenia (okrem verejných) zo štátneho rozpočtu podľa § 3 ods. 2 pre nasledujúci rok. Toto ustanovenie tiež rieši problematiku úpravy objemu finančných prostriedkov zriaďovateľom pri zmene počtu žiakov v školách alebo školských zariadeniach o viac ako 5% v čase od 1. januára do 31. augusta alebo od 1. septembra do 31. decembra (teda okrem zmien, ktoré nastanú v súvislosti s novým školským rokom). Je určené pre prípad výraznejších zmien v počte žiakov v súvislosti s mimoriadnymi situáciami predovšetkým v menších obciach s jednou školou (napr. náhle ukončenie prevádzky školy v menšej obci a presun žiakov do škôl v okolitých obciach ).

Aby sa obmedzili možnosti príliš veľkého presunu finančných prstriedkov z časti určenej na normatívne financovanie do častí rozpisovaných iným spôsobom, zákon stanovuje hranicu 6 % ako maximum pre nenormatívne zložky financovania.

V tomto ustanovení sa rieši zavedenie nového prvku vo financovaní záujmového vzdelávania – vzdelávacích poukazov. Záujmové vzdelávanie poskytujú žiakom základných škôl a stredných škôl školské zariadenia ako sú centrá voľného času, školské strediská záujmovej činnosti a školské kluby detí. Presný zoznam vymedzí nariadenie vlády. Vzdelávací poukaz reprezentuje osobitný ročný príspevok štátu na záujmové vzdelávanie jedného žiaka základnej školy alebo strednej školy. Verejné školské zariadenie poskytujúce záujmové vzdelávanie obdrží zo štátneho rozpočtu finančný príspevok vo výške podľa hodnoty získaných poukazov. Ide o príspevok, ktorý môže zariadenie získať nad rámec svojho rozpočtu určeného normatívnym spôsobom alebo iným spôsobom podľa tohto zákona. Tento prvok v systéme financovania verejných školských zariadení sa zavádza, aby motivoval školské zariadenia k organizovaniu hodnotných a rôznorodých záujmových aktivít pre širší okruh detí a mládeže. Zvýši sa záujem žiakov a ich rodičov o záujmové vzdelávanie, o ich kvalitu, čím sa vytvoria lepšie podmienky na preventívnu činnosť v obciach a mestách v oblasti ochrany detí a mládeže pred negatívnymi výchovnými vplyvmi. Podrobnosti určí nariadenie vlády.

K § 8

Toto ustanovenie rieši štátny dohľad nad dodržiavaním zákona, ktorý vykonáva ministerstvo. Výkonom dohľadu podľa tohto zákona ministerstvom nie sú dotknuté oprávnenia iných kontrolných orgánov.

K § 9

Tento paragraf obsahuje prechodné ustanovenia. Zmierňujú sa nimi na obdobie 3 rokov dopady vyplývajúce z uplatňovania tohto zákona u zriaďovateľov škôl a školských zariadení, ktoré z hľadiska počtu žiakov nedosahujú výkony zodpovedajúce ich financovaniu v uplynulých rokoch. Využíva sa na to princíp garantovaného minima, ktorý zabezpečí, že medziročný pokles finančných prostriedkov na žiaka nemôže byť väčší ako stanovená hranica.

Počas prechodného obdobia sa vytvára tiež rezerva z objemu finančných prostriedkov na bežné výdavky škôl a školských zariadení, ktorá tiež slúži na prechodné zmierňovanie rozdielov vyplývajúcich z uplatňovania tohto zákona prostredníctvom dohodovacieho konania.

Garantované minimum zmierni na prechodné obdobie dopad normatívneho systému financovania škôl a školských zariadení na žiaka v prípade, ak zriaďovateľ nie je z rôznych dôvodov v krátkom čase schopný prispôsobiť náklady na prevádzku škôl a školských zariadení v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti systému financovania podľa tohto zákona.

K § 10

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2004.

Bratislava, 21. augusta 2003

Mikuláš D z u r i n d a v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Martin F r o n c v. r.

minister školstva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu